Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 31. marec 2025

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 21Co/13/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2219200619
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 03. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Bibiána Ťažiarová

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2025:2219200619.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Bibiána Ťažiarová a sudkýň:

JUDr. Zlatica Javorová a JUDr. Monika Vozárová, v spore žalobkyne: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom
C. XX, D., proti žalovaným: 1. A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom E. C. XXXX/XX, C. - B. F. G., 2. H. B.,
nar. XX.XX.XXXX, bytom E. C. XXXX/XX, C. - B. F. G., obaja zastúpení spoločnosťou: Advokátska
kancelária Hagara-Hagarová, s. r. o., IČO: 36 806 498, so sídlom Daniela Dlabača 35, Žilina, o vydanie
bezdôvodného obohatenia a o umožnenie užívania nehnuteľnosti, o odvolaní žalobcu proti rozsudku
Okresného súdu Dunajská Streda č. k. 7C/3/2019-245 zo dňa 3. októbra 2023, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.

II. Žalovaným 1. a 2. p r i z n á v a voči žalobkyni nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom
rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie I. výrokom žalobu o vydanie bezdôvodného obohatenia
a náhrady za užívanie spoluvlastníckeho podielu žalobcu v sume 7.700,- eur a o uloženie povinnosti
žalovaným umožniť žalobcovi užívanie a vstup do nehnuteľností vedených Okresným úradom Dunajská
Streda, katastrálny odbor, obec D., katastrálne územie C., zapísaných na liste vlastníctva č. XX, ako
dom s. č. XX, postavený na parcele registra „C“, parcela č. 55/2 - zastavané plochy a nádvoria o

výmere 79 m2, pozemok registra „C“, parcela č. 55/4 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 18
m2, pozemok registra „C“, parcela č. 55/5 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 22 m2, v rozsahu
jeho spoluvlastníckeho podielu o veľkosti 1 k celku /ďalej len ako „nehnuteľnosti“/) žalobcu I. B., nar.
XX.X.XXXX, zomr. XX.X.XXXX (ďalej len „pôvodný žalobca“) zamietol, II. výrokom rozhodol, že žalovaní
majú nárok voči (pôvodnému) žalobcovi na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

2. Rozhodnutie odôvodnil právne aplikáciou § 123, § 124, § 136 ods. 1, § 137 ods. 1, § 451 ods. 1 zákona

č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov (ďalej len „Občiansky zákonník“),
s poukazom na procesné ustanovenia § 255 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového
poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej len „CSP“).

3. Súd prvej inštancie vychádzal zo skutočností, že v konaní nebolo sporné a vyplývalo to aj z
predložených dôkazov, že I. B. (ďalej len „pôvodný žalobca“) a žalovaný 2. sú spoluvlastníkmi
nehnuteľností.Zpredloženejkópiekatastrálnejmapyvyplýva,ženehnuteľnostisúobklopenépozemkom

parcely registra „C“ s parcelným č. 55/3, ktorý je vo výlučnom vlastníctve žalovaného 2., ktorý sa na
vyporiadaní tejto parcely dohodol s pôvodným žalobcom. Sporné nebolo ani to, že žalovaný 1. je synom
žalovaného 2. Pôvodný žalobca výzvami zo dňa 12.07.2018 a 04.12.2018 vyzval žalovaných, aby mu
zaplatili sumu 8.400,- eur z titulu bezdôvodného obohatenia, keďže žalovaní mali užívať spoluvlastníckypodiel pôvodného žalobcu bez jeho súhlasu a zároveň vyzval žalovaných, aby nehnuteľnosti vypratali,
vydali a umožnili pôvodnému žalobcovi tieto nehnuteľnosti užívať. Výzvy boli žalovanému 1. doručené
na adresu C. XX, D. a žalovanému 2. na adresu jeho trvalého pobytu, pričom zásielka doručená

dňa 13.07.2018 bola doručená neoprávnenému adresátovi, čo vyplýva zo správy zo dňa 19.07.2018.
Nebolo sporné, že žalovaný 1. v súčasnosti obýva novopostavený rodinný dom so súpisným číslom
XXX, ktorý je postavený na parcele č. 55/8. V odpovediach na výzvy pôvodného žalobcu zo dňa
23.07.2018 a 14.01.2019 žalovaní odpovedali pôvodnému žalobcovi, že mu nebránia v užívaní sporných
nehnuteľností, má od vstupnej brány kľúče, pričom zámok nebol vymenený. Taktiež spochybnili, že by

žalovaníužívalinehnuteľnostinadrámecspoluvlastníckehopodielužalovaného2.atýmpádomneuznali
nárok pôvodného žalobcu na bezdôvodné obohatenie, resp. za nadužívanie spoluvlastníckeho podielu.
Z priloženej fotodokumentácie z čl. 146 až 167 je zrejmé, že osobné motorové vozidlo pôvodného
žalobcu bolo poškodené, z fotografií však nevyplýva, kto poškodil toto motorové vozidlo. Pôvodný
žalobca v rámci svojho výsluchu uviedol, že jeho auto poškodil žalovaný, kedy dňa 17.04.2020 sa chcel
dostať do zdedenej nehnuteľnosti. Taktiež uviedol, že kľúče od nehnuteľnosti nemá, keďže žalovaný

vymenilzámokzdôvodu,žestarýnevedeliotvoriťanisjednýmkľúčom.Vmarci2021mubolozabránené
dostať sa do nehnuteľnosti žalovaným a jeho manželkou. Žalovaný 1. počas svojho výsluchu uviedol, že
užíval okolitý pozemok, ktorý je vo výlučnom vlastníctve jeho otca. Chodil mu tam pomáhať do záhrady,
niekedy sa tam stretli aj s partiou cez víkend. Do domu chodil len na toaletu. Čo sa týka doručenia
zásielky dňa 13.07.2018, poštárka zo D. túto zásielku podpísala zaňho a hodila mu to do schránky,

následne mu povedala, že mu chcela uľahčiť prácu. S poštárkou sa poznajú z videnia, ako všetci na
dedine. Nehnuteľnosť neužíval. V nehnuteľnosti sa nenachádzal ani s jeho priateľkou. Po smrti starých
rodičov sa zámky nemenili a má vedomosť, že aj žalobca mal kľúče od týchto nehnuteľností, keďže tam
po smrti starých rodičov ešte chodil. On si žiadne kľúče nezobral. Nevie z akého dôvodu predchádzajúci
právny zástupca komunikoval ohľadne odovzdania kľúčov.

4.Okresnýsúdďalejuviedol,ženapojednávanídňa03.10.2023odmietolvykonaťdokazovaniedotazom
na Slovenskú poštu, a.s., na súkromnú škôlku G. J., súkromnú materskú škôlku a jasličky v D., na
stavebný úrad mesta D. a doplnením všetkými priestupkovými a trestnými spismi vedenými o osobách
pôvodného žalobcu a žalovaného. Tieto dôkazy nevykonal z dôvodu, že doručenka je verejná listina,

z ktorej vyplýva, že zásielka bola adresátovi doručená v konkrétny deň na konkrétnej adrese, pričom
žalovaní predmetné doručenia podaní žalobcu na danej adrese nespochybnili. Z toho dôvodu vykonanie
dopytu na Slovenskú poštu, a.s. by bolo nehospodárne a neúčelné. Dotaz na súkromnú škôlku G. J.
súkromná materská škôlka a jasličky v D., K. C. K. XX, okresný súd nevykonal, keďže žalovaný 1. má
slobodnú možnosť si vybrať, ktorú materskú škôlku bude jeho dieťa navštevovať a daná skutočnosť

podľa názoru súdu vôbec nepreukazuje, či žalovaný 1. spornú nehnuteľnosť užíval alebo nie. Okrem
toho vo veci nebolo sporné, že žalovaný obýva novopostavený rodinný dom v D., časť C., čo je v
susedstve nehnuteľností. Prvoinštančný súd tiež nevykonal dotaz na Stavebný úrad Mesta D., keďže
je názoru, že tento dôkaz taktiež nie je schopný preukázať, či žalovaní spornú nehnuteľnosť užívali,
alebo nie. Nebolo totiž okresnému súdu zrejmé, ako má skutočnosť, že žalovaní užívajú, resp. postavili

stavbu so súp. č. XXX na parc. č. 55/8 v k. ú. C., ktorá okrem iného nie je ani v podielovom vlastníctve
pôvodného žalobcu, preukazovať užívanie sporných nehnuteľností žalovanými, ak uvedené parcely nie
sú ani bezprostredne susediacimi parcelami. Ďalej okresný súd nevykonal ani dokazovanie doplnením
všetkými priestupkovými a trestnými spismi vedenými k osobám pôvodného žalobcu a žalovaného,
keďže pôvodný žalobca žiadnym spôsobom nešpecifikoval, od ktorých orgánov by mal okresný súd

vyžiadať uvedené spisy, ako ani spisové značky predmetných konaní. Na uvedenom pojednávaní
okresný súd tiež odmietol vykonať dokazovanie výsluchom svedkov navrhnutých zo strany pôvodného
žalobcu a to z dôvodu, že pôvodný žalobca bol zo strany okresného súdu viackrát, naposledy na
pojednávaní dňa 17.02.2023 vyzvaný, aby v zmysle § 153 CSP predložil všetky návrhy na doplnenie
dokazovania s tým následkom, že okresný nemusí vykonať neskôr navrhnuté dôkazy, ktoré budú súdu

predložené neskôr, najmä ak by to vyžadovalo nariadenie ďalšieho pojednávania. Pôvodný žalobca mal
teda dostatok času na to, aby navrhol vlastníkov susediacich nehnuteľností vypočuť ako svedkov, avšak
tak učinil až na pojednávaní dňa 03.10.2023. Vzhľadom na tieto skutočnosti okresný súd z dôvodu
zásady sudcovskej koncentrácie konania a zásady hospodárnosti odmietol vykonať tieto dôkazy, keďže
neboli navrhnuté zo strany pôvodného žalobcu včas.

5. Na základe vykonaného dokazovania mal súd prvej inštancie za preukázané, pričom medzi stranami
ani nebolo sporné, že žalobca a žalovaný 2. sú podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľností. Pôvodný
žalobca v priebehu konania tvrdil, že žalovaní užívajú nehnuteľnosti nad rámec spoluvlastníckehopodielu žalovaného 2. a bez súhlasu pôvodného žalobcu. V konaní nebolo sporné ani to, že žalovaní
užívajú nehnuteľnosti vo výlučnom vlastníctve žalovaného 2., ktoré bezprostredne susedia, resp.
obklopujú sporné nehnuteľnosti. V konaní nebolo sporné ani to, že žalovaní užívajú aj sporné

nehnuteľnosti, avšak v priebehu konania nebolo preukázané, že by sporné nehnuteľnosti žalovaní
užívali spôsobom, ako to tvrdí pôvodný žalobca. Prvoinštančný súd poukázal na skutočnosť, že
pôvodný žalobca, ktorý disponuje predmetom konania nesie bremeno tvrdenia, ale okrem toho nesie
aj bremeno dôkazu, t. j. musí svoje tvrdenia vedieť aj preukázať, ak chce byť v konaní úspešný.
Žalobca síce svoju povinnosť tvrdenia splnil, keď tvrdil, že žalovaní užívajú nehnuteľnosti nad rámec

spoluvlastníckeho podielu žalovaného 2. a bez súhlasu pôvodného žalobcu, avšak tieto svoje tvrdenia
nedokázal v priebehu konania preukázať žiadnymi dôkazmi. Žalovaní totiž účinne popreli tvrdenia
pôvodného žalobcu, pričom nemožno od nich spravodlivo očakávať, aby oni preukazovali neužívanie
sporných nehnuteľností (takzvaná negatívna dôkazná teória), ako to namietal pôvodný žalobca. Okrem
toho okresný súd dal do pozornosti pôvodného žalobcu, že podielovým spoluvlastníkom sporných
nehnuteľnostíjeajžalovaný2.,ktorýjeoprávnenýtietonehnuteľnostitaktiežužívať,pričomjeoprávnený

dať súhlas na užívanie týchto nehnuteľností aj inej osobe, najmä ak ide o jeho blízku osobu, akou je
žalovaný 1. Pôvodný žalobca síce na preukázanie svojich tvrdení navrhol okresnému súdu vykonať
určité dôkazy, tieto okresný súd odmietol z dôvodov uvedených v odseku 15 (odôvodnenia napadnutého
rozsudku), keďže podľa mal za to, že navrhnuté dôkazy neboli spôsobilé preukázať, či žalovaní skutočne
užívali nehnuteľnosti spôsobom, ako to tvrdil pôvodný žalobca. Okresný súd dodal, že nebolo sporné,

že žalovaný 1. užíval nehnuteľnosti, ako aj okolitý pozemok s parcelným č. 55/3 a v súčasnosti obýva
rodinný dom so súp. č. XXX postavený na neďalekej parcele č. 55/8. Z toho dôvodu skutočnosť, že
prebral poštu na adrese C. XX neznamená, že užíval nehnuteľnosti spôsobom, ako to tvrdil pôvodný
žalobca. Okrem tejto skutočnosti totiž pôvodný žalobca nebol schopný iným spôsobom preukázať, že
by nehnuteľnosti boli zo strany žalovaných užívané nad rámec spoluvlastníckeho podielu žalovaného

2. Z týchto dôvodov súd prvej inštancie zamietol žalobu v časti o zaplatenie sumy 7.700,- eur, keďže
pôvodnýžalobcanepreukázalžiadnymspôsobom,žebyzostranyžalovaného1.došlokbezdôvodnému
obohateniu, resp. na strane žalovaného 2. by došlo k nadužívaniu jeho spoluvlastníckeho podielu na
nehnuteľnostiach.

6. Prvoinštančný súd ďalej uviedol, že pôvodný žalobca sa taktiež domáhal, aby súd žalovaným uložil
povinnosť umožniť žalobcovi užívanie a vstup do nehnuteľností. Ako však bolo uvedené vyššie, žalobca
v priebehu konania splnil len svoju povinnosť tvrdiť, avšak neuniesol dôkazné bremeno. Aj v tejto časti
žaloby existuje totiž jedine tvrdenie proti tvrdeniu, avšak pôvodný žalobca, ako disponent so žalobou
musí vedieť svoje tvrdenia aj preukázať. Keďže však v priebehu konania nepreukázal dostatočne, že

by mu bolo zo strany žalovaných bránené v užívaní nehnuteľností, okresnému súdu nezostala iná
možnosť, ako žalobu aj v tejto časti zamietnuť. V konaní totiž bolo preukázané len toľko, že žalovaní
sporné nehnuteľnosti v určitej miere užívajú, táto skutočnosť však automaticky neznamená, že tým
bránia pôvodnému žalobcovi v užívaní týchto nehnuteľností. V konaní bolo taktiež preukázané, že došlo
k poškodeniu vozidla pôvodného žalobcu, nebolo však preukázané, že by ho poškodili žalovaní, pričom

nebolo preukázané ani to, že by bolo toto vozidlo poškodené z dôvodu, aby pôvodnému žalobcovi
zabránili v užívaní sporných nehnuteľností. S námietkou pôvodného žalobcu ohľadom vlastníckeho
práva žalovaného 2. k pozemku s parcelným č. 55/3 sa súd prvej inštancie nezaoberal, keďže táto
parcela a jej vlastníctvo nebolo predmetom tohto sporu.

7. O nároku na náhradu trov konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP a žalovaným,
ktorímalivoveciplnýúspech,keďžeokresnýsúdžalobuzamietolvplnomrozsahu,vznikloprávonaplnú
náhradu trov konania potrebných na účelné uplatnenie svojho nároku voči žalobcovi. O výške náhrady
trov konania súd rozhodne po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením.

8. Proti tomuto rozsudku podal pôvodný žalobca odvolanie v celom rozsahu z dôvodov podľa §
365 ods. 1 písm. b), d), e), f), h) CSP a navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil a
žalobe vyhovel a priznal pôvodnému žalobcovi 100 % náhrady trov konania, resp. napadnutý rozsudok
zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na nové rozhodnutie. Pôvodný žalobca argumentoval tým,
že napadnuté rozhodnutie je nepreskúmateľné, pričom jeho odôvodnenie je zmätočné a nemajúce

oporu vo vykonanom dokazovaní, je založené na odňatí práva žalobcu konať pred súdom v rozsahu
nevyhnutnom na preukázanie žalobcom tvrdených skutočností, v rozsahu práva prekladať dôkazy a
umožniť mu nestranne konať pred súdom na preukázanie pravdivosti ním tvrdených a žalovaných
skutočností. Z dôvodu nepreskúmateľnosti rozhodnutia súdu došlo k porušeniu práva pôvodnéhožalobcu na spravodlivý proces s poukazom na ustálenú judikatúru súdov a ESĽP a nález Ústavného
súdu SR IV. ÚS 115/03. Poukázal na preukázané skutkové a právne tvrdenia, čo do uplatňovaného
nároku a na skutočnosť, že vo veci konali 3 sudcovia, pričom v rámci konania pred súdom bol

postup každého so sudcov vo vzťahu k prejednávanej veci odlišný, spôsobujúc tak postup súdu v
konaní majúci za následok zmätenosť samotného konania, ako i porušenie práva pôvodného žalobcu
na zákonného sudcu, možnosť predkladať dôkazy vo vzťahu k preukázaniu pôvodným žalobcom
tvrdených skutočností vo vzťahu k predmetu konania. Nesúhlasí s názorom okresného súdu v bode 16
a 17 odôvodnenia rozsudku vo vzťahu k nevykonaniu dôkazov navrhnutých žalobcom. Zo samotného

odôvodnenia rozsudku súdu prvej inštancie nevyplývajú žiadne relevantné dôvody k odmietnutiu
návrhov na vykonanie dokazovania navrhnutých žalobcom. Poukázal na nespornú skutočnosť, že
je podielovým spoluvlastníkom nehnuteľností o veľkosti podielu 1 k celku a je oprávnený v zmysle
§ 123 Občianskeho zákonníka ako vlastník tieto nehnuteľnosti užívať, držať a nakladať s nimi v
rozsahu spoluvlastníckeho podielu. Predmetné nehnuteľnosti obýval jednak žalovaný 1. od apríla
2017, teda od smrti matky pôvodného žalobcu, ktorá zomrela dňa XX.XX.XXXX a to bez súhlasu

podielového vlastnícka nehnuteľností, bez akéhokoľvek právneho titulu, ktorý by ho oprávňoval k
užívaniu nehnuteľností. Na takéto užívanie nehnuteľností pôvodný žalobca žalovanému 1., rušiteľovi
jeho vlastníckeho práva, nikdy nedal súhlas, ani ústny, ani písomný, ani prejavený akoukoľvek inou
formou. Rovnako tieto nehnuteľnosti užíval od uvedeného času výlučne a v celom rozsahu aj žalovaný
2., pričom ani jemu nedal pôvodný žalobca žiaden súhlas na užívanie nehnuteľností nad rámec

spoluvlastníckeho podielu žalovaného 2. Dal do pozornosti listy svojho právneho zástupcu - Výzva na
vypratanie nehnuteľnosti a umožnenie vstupu do nehnuteľnosti a Výzva na vypratanie nehnuteľnosti a
výzva na vydanie bezdôvodného obohatenia pred podaním žaloby zo dňa 04.12.2018 a 10.12.2018,
ktoré boli žalovaným doručené dňa 6.12.2018 a 07.12.2018, pričom uvedené zásielky žalovaný 1.
prevzal na adrese C. XX, D., ktorá skutočnosť nespochybniteľne svedčí o užívaní nehnuteľnosti

žalovaným 1. Túto skutočnosť považuje za nespornú a v konaní z vyššie uvedeného dôvodu navrhol
vypočuť samotného žalovaného 1. Rovnako navrhol vo veci vypočuť ako svedka svoju manželku -
A. B.. Ďalej uviedol, že ako dôkaz navrhol vykonať aj dotaz na poštu v otázke doručovania zásielok
pôvodným žalobcom, ktoré boli nepochybne žalovanými preberané na adrese C. XX, čo podľa jeho
názoru nepochybne svedčí o pravidelnom užívaní nehnuteľností. Tiež navrhol vykonať dôkaz dotazom

na súkromnú škôlku G. J. súkromná materská škôlka a jasličky v D., K. C. K. XX, nakoľko mal a
má za to, že v dobe, od ktorej odvodzuje svoj nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia, žalovaný
1. (či už odvodeným právom od žalovaného 2., alebo aj bez neho, avšak nepochybne nad rámec
spoluvlastníckeho podielu žalovaných) dotknutú nehnuteľnosť výlučne užíval s celou svojou rodinou, o
čom svedčí aj pravidelné navštevovanie dieťaťa žalovaného 1. v predmetnej škôlke. Vyššie uvedenými

výzvami právny zástupca pôvodného žalobcu vyzval žalovaného 1. na vypratanie nehnuteľností a to do
14 dní odo dňa doručenia tejto výzvy. Zároveň žalovaného 1. upozornil na ust. § 123, 124 a 126 ods. 1
Občianskeho zákonníka. Rovnako boli žalovaní 1. a 2. týmito výzvami vyzvaní, aby obratom po doručení
výziev umožnili pôvodnému výkon jeho vlastníckeho práva a to vstupom do nehnuteľností. Napriek
uvedenému žalovaní tak dobrovoľne neučinili a nehnuteľnosť žalovaný 1. (nad rámec aj prípadného

odvodeného práva od žalovaného 2.), ako aj žalovaný 2. užívali / užívajú bez akéhokoľvek právneho
titulu, resp. v rozsahu nad rámec jeho spoluvlastníckeho podielu, nakoľko užívajú nehnuteľnosti ako
celok. Viackrát pôvodný žalobca ústne ako i vzájomnou listovou korešpondenciou vyzval na umožnenie
vstupu do nehnuteľnosti. Má za to, že neumožnenie vstupu do nehnuteľnosti aj v jeho podielovom
spoluvlastníctve, cez pozemok p. č. 55/3 zo strany žalovaného 2. práve naopak, v danom časovom

kontexte, dokazuje neochotu žalovaných umožniť pôvodnému žalobcovi uplatňovanie jeho vlastníckych
práv, resp. bránenie v užívaní nehnuteľnosti. Pôvodný žalobca poukázal na skutočnosť, že zápis
vlastníckeho práva v príslušnej evidencii nehnuteľností síce svedčí v prospech vlastníctva žalovaného
2., avšak tento zápis je možné spochybniť a to s poukazom žalobcom predložený dôkaz a to Dohodu o
zrušení a vyporiadaní zo dňa 23.5.2005, ako i geometrický plán, z ktorého vyplýva, že vlastníctvo k p.č.

55/3 svedčí tak pôvodnému žalobcovi ako i žalovanému 2. Poukázal na neurčitosť dohody o zrušení
a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva, chyby v zápise evidencie nehnuteľností, z ktorých možno
odvodiťspornosťvýlučnéhovlastníctvažalovaného2.kp.č.55/3,resp.absolútnuneplatnosťpredmetnej
dohody, majúc tak za následok spornosť vlastníctva žalovaného 2. k nehnuteľnosti.

9. Odvolateľ ďalej tvrdil, že žalovaný 1. užíval nehnuteľnosť aj z dôvodu stavby rodinného domu, a to
novopostaveného rodinného domu so súpisným číslo XXX, postavenom na pozemku parcela registra
C, číslo parcely 55/8 ako to vyplýva z výpisu listu vlastníctva číslo XXXX, Z-725/2020 Oznámenie o
určení súp. čísla č. 5299/2019/SO, prevedenie GP č. 46839054-16-2019 (G1-2155/2019) - č.z. 32/2020.V tomto smere navrhol vykonať dokazovanie dotazom na Stavebný úrad Mesta D., v otázke zahájenia
stavby, jej dokončenia, kolaudácie, ako i k osobe stavebníka stavby. Tiež navrhol dokazovanie dotazom
na evidenciu obyvateľstva Mesta D. k otázke užívateľa stavby s.č. XXX, osobám prihláseným tam na

pobyt. Zo strany žalovaných dochádzalo k zásahu do jeho vlastníckeho práva aj viacerými osobnými
ako i fyzickými atakmi na jeho osobu. Pôvodný žalobca je ťažko zdravotne postihnutá osoba, ktorá
v časovej súvislosti žiadaného nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia, ako i v súčasnosti má
dôvodnú obavu o svoje zdravie vo vzťahu k správaniu žalovaných. Aj z vyššie uvedených dôvodov
si účinne nemohol uplatňovať svoje vlastnícke práva k nehnuteľnosti a to z dôvodu obavy o svoju

telesnú integritu, ako i obavu o svoje zdravie, rôzne vyhrážky, ktoré mali vo svojej podstate na žalobcu
vyvinúť účinný tlak, aby sa k uplatňovaniu svojho vlastníckeho práva k nehnuteľnosti nedostal, resp.
tohto sa nedobrovoľne z obavy zriekol. V tomto smere navrhol doplniť dokazovanie doložením všetkých
priestupkových a trestných konaní vedených k osobám pôvodného žalobcu ako i žalovaných a to v
procesnom postavení tak poškodených ako i obvinených, pričom poukázal na to, že tieto konania sú
súdu prvej inštancie známe z jeho samotnej rozhodovacej činnosti. Pôvodnému žalobcovi bol tak v

žalobe identifikovanom období ako i súčasnosti znemožnený prístup do nehnuteľností, hoc tam má ako
spoluvlastník zákonný trvalý pobyt a titulom vlastníckeho práva je oprávnený na užívanie, držbu a branie
úžitkov z veci / nehnuteľností v rozsahu spoluvlastníckeho podielu, ktorý mu patrí. Pokusy o zmierlivé
riešenie veci boli bezúspešné, pričom žalovaní užívali a aj naďalej užívajú bez súhlasu pôvodného
žalobcu predmetné nehnuteľnosti, t.j. bez akéhokoľvek právneho titulu. Žalovaní 1. a 2. sa úmyselne

a bezdôvodne (bez právneho titulu) obohatili na úkor pôvodného žalobcu tým, že bezodplatne užívali/
užívajú nehnuteľnosti v podiele 1-ice patriacej pôvodnému žalobcovi a tak v minulosti nemuseli a aj v
súčasnostinemusiavynaložiťprostriedky,ktorébyzainýchokolnostívynaložiťmuselititulomnájomného
a pôvodný žalobca, ako podielový spoluvlastník nehnuteľností, nemôže tieto užívať, držať, prípadne
prenajať, ktoré, keby niet obmedzenia jeho vlastníckeho práva žalovanými, tieto oprávnenia vlastníka by

aplikovať mohol. Žalovaný 2. nehnuteľnosti užíva nad rámec jeho spoluvlastníckeho podielu, tieto užíva
v celosti, resp. umožňuje jej užívanie žalovanému 1. a to bez akéhokoľvek súhlasu pôvodného žalobcu.
Odkázal na Z IV (s. 48), poukázal na § 187, čl. 16 ods. 2 a čl. 3 ods. 1 CSP, na rozsudok Krajského súdu
v Trenčíne sp. zn. 16CoZm 78/2014 zo dňa 20.01.2015.

10. Žalovaní 1. a 2. vo vyjadrení k odvolaniu uviedli, že napadnutý rozsudok považujú za správny ako po
vecnej tak aj po právnej stránke a navrhujú, aby odvolací súd rozsudok potvrdil v celom rozsahu a priznal
žalovaným nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %. Odvolateľ v odvolaní poukázal
opakovane na ním produkované skutkové tvrdenia a návrhy na vykonanie dokazovania, ktorými sa
snažil tieto skutkové tvrdenia preukázať. Súd prvej inštancie sa s každým jedným návrhom pôvodného

žalobcu, ktorý produkoval v rámci jeho procesného útoku efektívne vysporiadal už v napadnutom
rozhodnutí. V konaní pred okresným súdom pôvodný žalobca nedokázal zrozumiteľne popísať, aký
prínos by malo mať ním navrhnuté dokazovanie. Jeho návrhy na dokazovanie prekračovali rámec
prejednávanej veci a v istých ohľadoch boli iracionálne. Z uvedeného dôvodu ich okresný súd zamietol.
Je potrebné súčasne poukázať aj na tú skutočnosť, že sporové strany boli už na predposlednom

pojednávaní vo veci upozornené zákonným súdom, že majú v stanovenej lehote produkovať návrhy
na vykonanie dokazovanie tak, aby sa súd mohol s nimi vysporiadať, pričom okresný súd súčasne
upozornil sporové strany, že na ďalšie návrhy na dokazovanie sa nebude z dôvodu koncentrácie a
hospodárnosti konania prihliadať. Napriek tomu pôvodný žalobca na poslednom pojednávaní predniesol
návrh na odročenie pojednávania za účelom označenia ďalších návrhov na dokazovanie, a to výsluch

bližšie nešpecifikovaných svedkov (susedov), ktorí mali (je nezrozumiteľné ako) potvrdiť, že pôvodnému
žalobcovi bol zamedzený prístup do predmetnej nehnuteľnosti. Z uvedených dôvodov preto majú
žalovaní za to, že dokazovanie bolo vykonané podľa návrhov strán sporu a v rozsahu potrebnom pre
rozhodnutie vo veci. Zvlášť považuje žalovaný 1. potrebu opakovane sa vyjadriť k faktu, že účastníkom
konania sa na žalovanej strane ocitol z rozhodnutia pôvodného žalobcu aj on sám, a to napriek

tomu, že nikdy nebol podielovým spoluvlastníkom predmetných nehnuteľností a pôvodným žalobcom
uplatnený nárok vychádza z právneho titulu tzv. nadužívania spoluvlastníckeho podielu niektorým zo
spoluvlastníkov. Postup pôvodného žalobcu je preto od počiatku v tomto smere absolútne nesprávny
a viac než nezrozumiteľný.

11. V priebehu odvolacieho konania zomrel pôvodný žalobca I. B. dňa XX.XX.XXXX. Odvolací súd
uznesenímč.k.21Co/13/2024-332zodňa28.02.2025rozhodol,ževkonanípokračujenastranežalobcu
s dedičkou po poručiteľovi a to A. B., L. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XX, D. (nadobudlo právoplatnosť
21.3.2025).12. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie pôvodného žalobcu
bolo podané včas (§ 362 ods. 1 CSP), oprávneným subjektom – zároveň stranou, v ktorej neprospech

bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon
odvolanie v čase jeho podania pripúšťa (§ 355 ods. 1 CSP), po skonštatovaní, že podané odvolanie má
zákonné náležitosti (§ 127 a § 363 CSP) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody
(§ 365 ods. 1 CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom (§ 379 CSP) a
dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 CSP), s prihliadnutím ex offo na prípadné vady týkajúce sa procesných

podmienok, ktoré nezistil (§ 380 ods. 2 CSP), súc pritom viazaný skutkovým stavom ako ho zistil súd
prvej inštancie bez potreby zopakovať alebo doplniť dokazovanie (§ 383 CSP), postupom bez nariadenia
odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario), bez potreby doplnenia dokazovania, keď
miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na verejnej tabuli a na webovej stránke
súdu minimálne 5 dní pred jeho vyhlásením (§ 219 ods. 3 CSP) a dospel k záveru, že odvolaniu nie
je možné priznať úspech, keď rozsudok súdu prvej inštancie je vecne správny, v dôsledku čoho boli

splnené podmienky pre jeho potvrdenie v zmysle § 387 CSP.

13. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu vymedzeného rozsahom a dôvodmi odvolania pôvodného
žalobcu bolo posúdiť, či súd prvej inštancie rozhodol vo veci správne, ak žalobu (o vydanie
bezdôvodného obohatenia a náhrady za užívanie spoluvlastníckeho podielu žalobcu v sume 7.700

eur a o uloženie povinnosti žalovaným umožniť žalobcovi užívanie a vstup do nehnuteľností vedených
Okresným úradom Dunajská Streda, katastrálny odbor, obec D., katastrálne územie C., zapísaných na
liste vlastníctva č. XX, ako dom s. č. XX, postavený na parcele registra „C“, parcela č. 55/2 - zastavané
plochy a nádvoria o výmere 79 m2, pozemok registra „C“, parcela č. 55/4 - zastavané plochy a nádvoria
o výmere 18 m2, pozemok registra „C“, parcela č. 55/5 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 22 m2,

v rozsahu jeho spoluvlastníckeho podielu o veľkosti 1 k celku) zamietol.

14. Pretože odvolací súd preberá súdom prvej inštancie zistený skutkový stav pokiaľ ide o zistené
skutočnosti právne rozhodné pre posúdenie žalobcom uplatneného nároku a pretože v podstatnom
zdieľa i jeho právny záver vo veci, pričom sa stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, s

poukazom na ust. § 387 ods. 2 CSP odvolací súd konštatuje správnosť jeho dôvodov a odkazuje na
dostatočné, správne a presvedčivé odôvodnenie písomného vyhotovenia preskúmavaného rozsudku.
Odvolací súd nenachádza dôvod, pre ktorý by sa mal od skutkových alebo právnych záverov súdu prvej
inštancie odchýliť a nemôže preto dať za pravdu odvolateľovi. Na zdôraznenie správnosti napadnutého
rozhodnutia dopĺňa iba nasledovné:

15. Podľa § 123 Občianskeho zákonníka vlastník je v medziach zákona oprávnený predmet svojho
vlastníctva držať, užívať, požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním.

16. Podľa § 124 Občianskeho zákonníka všetci vlastníci majú rovnaké práva a povinnosti a poskytuje

sa im rovnaká právna ochrana.

17. Podľa § 136 ods. 1 Občianskeho zákonníka vec môže byť v spoluvlastníctve viacerých vlastníkov.

18. Podľa § 137 ods. 1 Občianskeho zákonníka podiel vyjadruje mieru, akou sa spoluvlastníci podieľajú

na právach a povinnostiach vyplývajúcich zo spoluvlastníctva k spoločnej veci.

19. Podľa § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí
obohatenie vydať.

20. Podiel vyjadruje mieru, akou sa spoluvlastníci podieľajú na právach a povinnostiach vyplývajúcich zo
spoluvlastníctva k spoločnej veci. Inými slovami, podiel určuje rozsah, akým sa spoluvlastníci podieľajú
na právach a povinnostiach, ktoré pre nich vyplývajú zo spoluvlastníctva spoločnej veci, akou mierou sa
spoluvlastníci podieľajú na užívaní spoločnej veci, prípadne na jej úžitkoch a prírastkoch, ako prispievajú
na náklady vynaložené na vec, ako aj na náklady spojené s jej užívaním a udržiavaním. Je číselným

výrazom právneho postavenia spoluvlastníka k ostatným spoluvlastníkom. Každému spoluvlastníkovi
patria práva a povinnosti k spoločnej veci podľa pomeru jeho podielu voči podielom ostatných
spoluvlastníkov. Je potrebné zdôrazniť, že podiel nepredstavuje určitú konkrétnu časť spoločnej veci
(napr. určitú konkrétnu, presne vymedzenú časť pozemku), resp. vlastnícke právo spoluvlastníka sanevzťahuje len na určitú konkrétnu časť spoločnej veci, ani neoprávňuje spoluvlastníka užívať len určitú
reálnu časť veci; to všetko platí i v prípade, že určitá časť spoločnej veci svojou veľkosťou zodpovedá
výške jeho spoluvlastníckeho podielu. Počas trvania spoluvlastníctva preto nie je známe, ktorému

spoluvlastníkovi patrí tá-ktorá časť spoločnej veci. Z rovnakého dôvodu spoluvlastník nemôže previesť
na iného reálnu časť spoločnej veci. Bez ohľadu na veľkosť jednotlivých spoluvlastníckych podielov sa
podieloví spoluvlastníci samozrejme môžu dohodnúť na spôsobe a rozsahu užívania spoločnej veci aj
inak – typicky napríklad tak, že spoločnú vec bude v celom rozsahu užívať len jeden z nich. Takáto
dohoda však zaväzuje len spoluvlastníkov, vymedzuje len ich vnútorný vzájomný vzťah a nemá nijaký

dopad na skutočné rozdelenie spoluvlastníckych podielov. Spoluvlastníkovi, ktorému v dôsledku takejto
dohody nie je zabezpečené užívanie veci v rozsahu jeho podielu na spoločnej veci, vznikne nárok na
poskytnutie zodpovedajúcej náhrady, pokiaľ sa spoluvlastníci nedohodli inak (Števček, M., Dulak, A.,
Bajánková, J., Fečík, M., Sedlačko, F., Tomašovič, M. a kol. Občiansky zákonník I. § 1 - 450. Komentár.
2. vydanie. Praha: C. H. Beck, 2019, s. 1065).

21.NajvyššísúdSRvuznesenísp.zn.4Cdo/298/2008uviedol,žeaksapodielovýspoluvlastníkdomáha
náhrady vo forme peňažného plnenia voči druhému spoluvlastníkovi za to, že neužíva spoločnú vec v
rozsahu svojho spoluvlastníckeho podielu, ide o právny vzťah z podielového spoluvlastníctva osobitne
v Občianskom zákonníku upravený. V prípade, že sa spoluvlastníci o spôsobe užívania spoločnej veci
prípadne o jej náhrade nedohodnú, ide o nárok, ktorý vyplýva z ustanovenia § 137 ods. 1 Občianskeho

zákonníka v spojení s ustanovením § 123 Občianskeho zákonníka. Uvedený nárok nemožno právne
kvalifikovať ako nárok z bezdôvodného obohatenia. Ustanovenia o bezdôvodnom obohatení majú len
podpornúpovahuaichpoužitienemožnopretorozširovaťnapráva,ktorésaopierajúoosobitnézákonné
ustanovenia. Napokon v prípade práva podielového spoluvlastníka na náhradu za to, že neužíva
spoločnú vec v rozsahu zodpovedajúcom jeho spoluvlastníckemu podielu, nie je splnená ani jedna zo

skutkových podstát vzniku bezdôvodného obohatenia. Nejde totiž, a to ani vtedy, ak spoluvlastník vec
v celosti užíva bez dohody s ostatnými spoluvlastníkmi, o užívanie veci bez právneho dôvodu, a teda
o majetkový prospech získaný bez právneho dôvodu, ani o majetkový prospech získaný plnením z
neplatného právneho úkonu, plnením z právneho dôvodu, ktorý dodatočne odpadol prípadne získaný
z nestatočných zdrojov (porovnaj aj rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Cdo/141/1999, sp. zn.

4Cdo/298/2008).

22. Neužívanie veci v rozsahu spoluvlastníckeho podielu spoluvlastníkom musí byť dôsledkom jej
užívania druhým spoluvlastníkom nad rozsah svojho spoluvlastníckeho podielu. Len v takomto prípade
sa spoluvlastník užívajúci spoločnú vec nad rozsah spoluvlastníckeho podielu podieľa na prisvojovaní si

úžitkovej hodnoty veci vo väčšej miere, než zodpovedá jeho podielu. Nie je pritom rozhodujúce, či tento
stav vyplýva z dohody spoluvlastníkov (okrem ak by jej súčasťou bola aj dohoda o bezplatnom užívaní
celej veci alebo jej časti), alebo z rozhodnutia väčšinového spoluvlastníka, alebo či ide o faktický stav.
Je zrejmé, že ak by spoločná vec vôbec nebola spoluvlastníkmi užívaná, žiaden nárok na náhradu za
jej neužívanie by medzi nimi nevznikol. Rovnako takýto nárok nevzniká ani v prípade, ak spoluvlastník

užíva len časť veci v rozsahu neprevyšujúcom jeho spoluvlastnícky podiel, pretože v takomto prípade nič
nebráni druhému spoluvlastníkovi, aby sa tiež podieľal na svojom užívacom oprávnení v rozsahu svojho
podielu a to užívaním zostávajúcej časti veci. Dôvod pre ktorý tento spoluvlastník prípadne spoločnú vec
neužíva, nie je právne významný a rovnako tak nie je významné ani prípadné užívanie časti veci treťou
osobou. Pri posudzovaní rozsahu užívania spoločnej veci však nemusí byť rozhodujúca len veľkosť

užívanej časti veci (výmera časti pozemku), ale rozhodujúca môže byť úžitková (hospodárska) hodnota
užívanej časti veci, ak je táto hodnota, vzhľadom na konkrétne okolnosti, u jednotlivých častí veci,
rozdielna (uznesenie Najvyššieho súdu SR, zo dňa 27. 10. 2010, sp. zn. 6 Cdo 184/2010).

23. Z judikatúry súdov ďalej vyplýva, že faktické reálne užívanie veci nad rámec spoluvlastníckeho

podielu nie je vždy nevyhnutnou podmienkou pre vznik povinnosti zaplatiť peňažnú náhradu za
užívanie veci. Rozhodným je, že spoluvlastník druhému spoluvlastníkovi bráni v realizácii jeho
spoluvlastníckeho práva tak, že mu znemožní užívanie spoločnej veci (rozsudok Najvyššieho súdu ČR
sp. zn. 33Odo/1583/2006, sp. zn. 28Cdo/725/2008).

24. Pôvodný žalobca si žalovaný nárok na zaplatenie sumy 7.700,- eur uplatňuje voči žalovanému 1.
titulom vydania bezdôvodného obohatenia za užívanie spoluvlastníckeho podielu žalobcu podľa § 451
Občianskeho zákonníka a voči žalovanému 2. titulom nadužívania jeho spoluvlastníckeho podielu podľa
§ 137 ods. 1 Občianskeho zákonníka v spojení § 123 Občianskeho zákonníka.25. V spore o zaplatenie náhrady za nadužívanie spoluvlastníckeho podielu druhým spoluvlastníkom
je dôkazné bremeno na preukázaní skutočnosti o užívaní spoločnej veci druhým spoluvlastníkom nad

rozsah jeho spoluvlastníckeho podielu na žalobcovi. Rovnako je na ňom aj dôkazné bremeno ohľadne
preukázania, že iná osoba ako podielový spoluvlastník užíva jeho spoluvlastnícky podiel bez právneho
dôvodu a zároveň že žalovaní bránia žalobcovi v užívaní jeho spoluvlastníckeho podielu.

26. Z napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie vyplýva, že v konaní bolo nesporné, že pôvodný

žalobca a žalovaný 2. sú podielovými spoluvlastníkmi sporných nehnuteľností každý v podiele 1.
Žalovaný 1. je synom žalovaného 2. a obaja žalovaní užívajú sporné nehnuteľnosti a užívajú aj
nehnuteľnosti (pozemok) vo výlučnom vlastníctve žalovaného 2., ktoré bezprostredne susedia, resp.
obklopujú sporné nehnuteľnosti. Pôvodný žalobca písomne vyzval žalovaných na zaplatenie dlžnej
sumy a umožnenie užívania nehnuteľností, pričom žalovaný 1. si zásielku prevzal na adrese C.
XX, D. a žalovaný 2. na adrese trvalého pobytu. Sporným v konaní bolo tvrdenie pôvodného

žalobcu, že žalovaní 1. a 2. užívajú nehnuteľnosti spôsobom, ako to tvrdí pôvodný žalobca, teda
nad rozsah spoluvlastníckeho podielu žalovaného 2., resp. celé nehnuteľnosti, a že žalovaní bránia
pôvodnému žalobcovi vo vstupe a v užívaní sporných nehnuteľností. Žalovaní tieto skutkové tvrdenia
pôvodného žalobcu účinne popreli a uviedli vlastné skutkové tvrdenia, že domácnosť majú na inej
adrese, žalovaný 1. sa medzičasom presťahoval do novostavby, na obývanie starého domu nemali

žiaden dôvod, považujú ho za víkendový resp. záhradný dom, nehnuteľnosť je v pôvodnom stave,
svykurovanímnatuhovépalivo,trvalonikýmneobývaná,udržiavaibavnajnutnejšomrozsahu. Žalovaní
nebránia pôvodnému žalobcovi v užívaní nehnuteľnosti, pôvodný žalobca niekoľko rokov vlastní kľúč
od vstupných dverí na dome, zámok sa nemenil. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že pôvodný
žalobca síce svoju povinnosť tvrdenia splnil, avšak svoje tvrdenia nepreukázal žiadnymi dôkazmi,

resp. pôvodným žalobcom navrhnuté dôkazy neboli spôsobilé preukázať pôvodným žalobcom tvrdené
skutočnosti, preto tento neuniesol dôkazné bremeno.

27. V zmysle čl. 8 základných princípov CSP strany sporu sú povinné označiť skutkové tvrdenia dôležité
pre rozhodnutie vo veci a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi, a to v súlade s princípom hospodárnosti

a podľa pokynov súdu.

28. Podľa § 132 ods. 1 CSP, v žalobe sa okrem všeobecných náležitostí podania uvedie označenie strán,
pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich skutočností, označenie dôkazov na ich preukázanie a žalobný
návrh.

29. Podľa § 149 CSP, prostriedkami procesného útoku a prostriedkami procesnej obrany sú najmú
skutkové tvrdenia, popretie skutkových tvrdení protistrany, návrhy na vykonanie dôkazov, námietky k
návrhom protistrany na vykonanie dôkazov a hmotnoprávne námietky.

30. Podľa § 150 ods. 1 CSP, strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce
skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu, ods. 2 na zistenie podstatných a rozhodujúcich skutočností môže
súd strany požiadať o ďalšie skutkové tvrdenia.

31. V sporovom konaní sa uplatňuje prejednacia zásada. Strana má jednak povinnosť tvrdenia, jednak

dôkaznú povinnosť. Následky spojené s ich nesplnením v podobe vecne nepriaznivého rozhodnutia
nesie tá strana, ktorá tieto povinnosti nesplnila. Medzi povinnosťou tvrdenia a povinnosťou označiť
dôkazy na preukázanie tvrdení je vzájomná väzba. Pokiaľ strana nesplní povinnosť tvrdenia, nemôže
splniť ani povinnosť označiť na svoje tvrdenia dôkazy. Dôkazným bremenom sa rozumie procesná
zodpovednosť strany konania za to, že v konaní neboli preukázané jeho tvrdenia a že z tohto dôvodu

muselo byť rozhodnuté o veci samej v jeho neprospech. Zmyslom dôkazného bremena je umožniť súdu
rozhodnúť o veci samej aj v takých prípadoch, kedy neboli preukázané určité skutočnosti významné
podľa hmotného práva pre rozhodnutie o veci (či už z dôvodu nečinnosti strany, ktorá nesplnila
povinnosť označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení podľa § 132 ods. 1 CSP, alebo preto, že
takáto skutočnosť nemohla byť preukázaná vôbec). Iniciatíva pri zhromažďovaní dôkazov leží zásadne

na stranách konania. Strana, ktorá neoznačí dôkazy potrebné na preukázanie svojich tvrdení, nesie
nepriaznivé dôsledky v podobe takého rozhodnutia súdu, ktoré bude vychádzať zo skutkového stavu
zisteného na základe vykonaných dôkazov. Rovnaké následky postihujú i tú stranu, ktorá síce navrhla
dôkazy o pravdivosti svojich tvrdení, no hodnotenie vykonaných dôkazov súdom vyústilo do záveru,že dokazovanie nepotvrdilo pravdivosť skutkových tvrdení strany. Zákon určuje dôkazné bremeno
ako procesnú zodpovednosť strany za výsledok konania, pokiaľ je určovaný výsledkom vykonaného
dokazovania. Dôsledkom toho je, že tvrdenie strany nie je preukázané v tom zmysle, že súd ho

nepovažuje za pravdivé na základe navrhnutých dôkazov, je pre stranu nepriaznivé rozhodnutie.

32. Teória procesného práva podmieňuje úspech strany v spore unesením bremena tvrdenia
a dôkazného bremena (preukázania tvrdených skutočností). Zákon stranám ukladá povinnosť tvrdiť
všetky potrebné skutočnosti; potrebnosť, teda okruh rozhodujúcich skutočností, je potom určovaný

hypotézou hmotnoprávnej normy, upravujúcej sporný právny pomer strán. Rozdelenie bremena tvrdenia
a dôkazného bremena medzi stranami v spore je závislé na tom, ako vymedzuje právna norma práva
a povinnosti strán. Obvykle platí, že skutočnosti navodzujúce žalované právo musí tvrdiť žalobca, zatiaľ
čo okolnosti toto právo vylučujúce sú záležitosťou žalovaného. Povinnosť tvrdenia a dôkaznú povinnosť
môže strana plniť od začiatku konania, v žalobe, vo vyjadrení k nej, mimo týchto procesných úkonov,
v rámci prípravy pojednávania, pri odročovaní pojednávaní. Povinnosť označiť dôkazy sa vzťahuje na

všetky tvrdenia, ktoré sa uviedli v žalobe a vo vyjadrení žalovaného. Poslednou procesnou možnosťou
splnenia dôkaznej povinnosti je okamih vyhlásenia uznesenia o skončení dokazovania (§ 154 CSP).

33. Odvolateľ v odvolaní uviedol, že nesúhlasí s názorom súdu prvej inštancie v bode 16 a 17
odôvodnenia rozsudku vo vzťahu k nevykonaniu dôkazov navrhnutých žalobcom. Z odôvodnenia

prvoinštančného súdu nevyplývajú žiadne relevantné dôvody k odmietnutiu návrhov na vykonanie
dokazovania navrhnutých žalobcom. Žalovaný (zrejme žalobca – poznámka odvolacieho súdu) ako
dôkaz navrhol vykonať dotaz na poštu v otázke doručovania zásielok žalobcom (zrejme žalovaným
– poznámka odvolacieho súdu), ktoré boli nepochybne žalobcami (zrejme žalovanými – poznámka
odvolacieho súdu) preberané na adrese nehnuteľnosti C. XX, čo podľa názoru pôvodného žalobcu

nepochybne svedčí o pravidelnom užívaní nehnuteľností. Tiež navrhol vykonať dôkaz dotazom na
súkromnú škôlku G. J. súkromná materská škôlka a jasličky, v D., K. C. K. XX, nakoľko mal a má
za to, že v dobe, od ktorej žalobca odvodzuje nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia, žalovaný
1. (či už odvodeným právom od žalovaného 2., alebo aj bez neho, avšak nepochybne nad rámec
spoluvlastníckeho podielu žalovaných) dotknutú nehnuteľnosť výlučne užíval s celou svojou rodinou, o

čom svedčí aj pravidelné navštevovanie dieťaťa žalovaného 1. v predmetnej škôlke. Žalovaný 1. užíval
nehnuteľnosti aj z dôvodu stavby rodinného domu s.č. XXX postaveného na parcele č. 55/8. Tiež navrhol
vykonať dokazovanie dotazom na Stavebný úrad Mesta D., v otázke zahájenia stavby, jej dokončenia,
kolaudácie, ako i k osobe stavebníka stavby a dotazom na evidenciu obyvateľstva Mesta D. k otázke
užívateľa stavby s.č. XXX, osobám prihláseným tam na pobyt. Zo strany žalovaných dochádzalo k

zásahudojehovlastníckehoprávaatoajviacerýmiosobnýmiakoifyzickýmiatakminajehoosobu,ktoré
mali na neho vyvinúť účinný tlak, aby sa uplatňovania svojho vlastníckeho práva zriekol, preto pôvodný
žalobca v tomto smere navrhol doplniť dokazovanie doložením všetkých priestupkových a trestných
konaní vedených k osobám žalobcu a žalovaných a to v procesnom postavení tak poškodených ako
i obvinených, pričom poukázal na to, že tieto konania sú súdu prvej inštancie známe z jeho samotnej

rozhodovacej činnosti.

34. Podľa § 185 CSP súd rozhodne, ktoré z navrhnutých dôkazov vykoná.

35. Dokazovanie je zákonom upravený postup súdu, ako aj účastníkov konania, na základe ktorého

súd získava pre rozhodnutie podstatné skutkové poznatky o veci, ktorá je predmetom konania. Pokiaľ
účastník navrhne súdu dôkaz, je povinný uviesť, ktoré skutočnosti sa týmto dôkazom majú preukázať.
Súd nevykoná dôkazy, ktoré nie sú pre posúdenie veci relevantné a nemôžu smerovať k zisteniu
skutočností predvídaných skutkovou podstatou právnej normy, ktorú treba na danú vec aplikovať. Súd
je subjektom, ktorý určuje, čo sa bude dokazovať, ako bude dokazovanie prebiehať, ktoré skutočnosti

bude považovať za preukázané, ktoré dôkazy vykoná a ktoré dôkazy nevykoná. V tejto súvislosti súd
vyhodnotí, ktoré skutkové tvrdenia dokazovať netreba (napr. nepodstatné, nesporné). Vyhodnotenie
potenciálnej relevancie navrhovaného dôkazu, ako aj prípustnosti jeho vykonania je úlohou a doménou
súdu. Súd pri vykonávaní dokazovania nie je viazaný návrhmi strán sporu a nemá povinnosť všetky
navrhnuté dôkazy vykonať (uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4 Cdo 262/2009). Nevykonanie

všetkých navrhnutých dôkazov nie je vadou spôsobujúcou strane sporu odňatie možnosti konať pred
súdom, pretože je vecou súdu, aby rozhodol, ktoré z navrhovaných dôkazov vykoná. Odvolací súd
poukazuje aj na nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 350/08, v ktorom súd skonštatoval, že
dokazovanievobčianskomsúdnomkonaníprebiehavoviacerýchfázach;odnavrhnutiadôkazucezjehozabezpečenie, vykonanie a následné vyhodnotenie. Kým navrhovanie dôkazov je právom a zároveň
procesnou povinnosťou strany sporu, len súd rozhodne, ktorý z označených (navrhnutých) dôkazov
vykoná. Uvedené predstavuje prejav zákonnej právomoci všeobecného súdu korigovať návrhy strán na

vykonanie dokazovania sledujúc tak rýchly a hospodárny priebeh konania a súčasne zabezpečiť, aby sa
zisťovanie skutkového stavu dokazovaním držalo v mantineloch predmetu konania a aby sa neuberalo
smerom, ktorý z pohľadu podstaty prejednávanej veci nie je relevantný.

36. Súd nemusí vykonať všetky účastníkom navrhnuté dôkazy. Výber dôkazov, ktoré sa budú v rámci

dokazovania vykonávať, je výlučne na súde (§ 185 ods. 1). Súd musí dbať na to, aby nevylúčil taký
dôkaz, ktorý má potenciál preukázať rozhodný skutkový poznatok tvrdený účastníkom, ak tento skutkový
poznatok nebude preukazovať iným dôkazom. Ak by súd vylúčil z dokazovania dôkaz, ktorým bolo
možné preukázať rozhodujúcu skutočnosť, zakladá to odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. e) CSP.
V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že súd musí mať vždy vyriešenú otázku, na preukázanie ktorej
skutočnosti vykonáva ten-ktorý dôkaz. Súd oboznámi účastníkov s tým, ktoré dôkazy bude vykonávať

a ktoré nie, po prednesoch účastníkov a po oznámení výsledkov z prípravy pojednávania (§ 171 ods. 1,
§ 181 ods. 2). Keďže účastník môže navrhovať dôkazy aj v priebehu konania, súd rozhoduje o tom,
či navrhnutý dôkaz vykoná aj priebežne počas konania. Súd môže účastníkovi v priebehu konania
oznámiť, že k preukázaniu niektorého tvrdenia nenavrhol dôkaz a ak taký dôkaz existuje, nech ho
navrhne (§ 181 ods. 4 v spojení s § 150 ods. 2). Ak sa rozhodne navrhnutý dôkaz nevykonať, musí

to zdôvodniť v odôvodnení svojho rozhodnutia (§ 220 ods. 2). Spravidla pôjde o dôkazy, ktoré nemôžu
smerovať k preukázaniu spornej skutočnosti preto, lebo tú skutočnosť možno preukázať iným dôkazom
(sudca vyberá, ktorý z viacerých možných je vhodný, pričom vždy prihliada na hospodárnosť) alebo sa
týkajú skutočností nerozhodných a právne bezvýznamných a tiež také, ktoré účastníci navrhli s úmyslom
predĺžiť súdne konanie (skutočnosť, ktorú majú preukázať, už bola preukázaná, resp. je vôbec otázne,

ktorú skutočnosť má dôkaz preukazovať). Števček, M., Dulak, A., Bajánková, J., Fečík, M., Sedlačko,
F., Tomašovič, M. a kol. Občiansky zákonník I. § 1 - 450. Komentár. 1. vydanie. Praha: C. H. Beck,
2016, s. 700).

37. Obdobne aj Ústavný súd SR v rozhodnutí sp. zn. I. ÚS 64/97 uviedol, že: „Do obsahu základného

práva na vyjadrenie sa ku všetkým vykonaným dôkazom, ktoré účastník konania pred všeobecným
súdom navrhol, nepatrí povinnosť súdu vykonať všetky navrhnuté dôkazy, pretože princíp voľného
hodnotenia dôkazov v konaní pred súdmi v spojení so zásadou spravodlivého rozhodnutia veci sudcovi
a súdu umožňuje vykonať len tie dôkazy, ktoré podľa jeho uváženia k takémuto rozhodnutiu vedú“.

38. Súd jednoznačne pochybí, ak zamietne návrh na vykonanie dôkazu, ktorý je spôsobilý priniesť
ďalšierelevantnéskutkovézisteniaaktoréhovykonaniejeprípustné,pretožetakýmtopostupom sťažuje
dôkaznú pozíciu strany sporu, čo môže nespravodlivo rezultovať v neunesení jej dôkazného bremena a
neodôvodnene sa vzďaľuje od želanej a možnej miery zistenia skutkového stavu. O tom, či súd vykoná
alebo nevykoná navrhovaný dôkaz, nevydáva žiadne rozhodnutie, má iba povinnosť v odôvodnení

rozhodnutia vo veci samej uviesť, z akého dôvodu navrhovaný dôkaz nevykonal. Ak sa súd rozhodne
dôkaz nevykonať, túto skutočnosť musí zdôvodniť.

39. Z napadnutého rozsudku vyplýva, že v odsekoch 15 a 16 odôvodnenia súd prvej inštancie odôvodnil
nevykonanie dôkazov navrhnutých pôvodným žalobcom. V odvolaní pôvodný žalobca namietal, že tieto

dôvody nie sú relevantné k odmietnutiu návrhov pôvodného žalobcu, avšak túto svoju námietku bližšie
neodôvodnil. Vo vzťahu k dôkazom označeným v odseku 15 napadnutého rozsudku zopakoval svoje
dôvody pre ich vykonanie uvádzané pred súdom prvej inštancie.

40. Pôvodný žalobca v odvolaní uviedol, že ako dôkaz navrhol vykonať dotaz na poštu v otázke

doručovania zásielok pôvodným žalobcom (zrejme žalovaným – pozn. odvolacieho súdu), ktoré boli
nepochybne žalobcami (zrejme žalovanými – pozn. odvolacieho súdu) preberané na adrese dotknutej
nehnuteľnosti C. XX, čo podľa názoru pôvodného žalobcu nepochybne svedčí o pravidelnom užívaní
nehnuteľností.

41. Súd prvej inštancie nevykonal dokazovanie dopytom na Slovenskú poštu, a.s. čo odôvodnil v odseku
15 odôvodnenia napadnutého rozsudku tým, že doručenka je verejná listina, z ktorej vyplýva, že zásielka
bola adresátovi doručená v konkrétny deň a na konkrétnej adrese, pričom žalovaní predmetné doručenia
podaní žalobcu na danej adrese nespochybnili, preto vykonanie dopytu na Slovenskú poštu, a.s. bybolo nehospodárne a neúčelné. V odseku 24 odôvodenia napadnutého rozsudku okresný súd doplnil,
že tieto dôkazy neboli spôsobilé preukázať, či žalovaní skutočne užívali nehnuteľnosti spôsobom, ako
to tvrdil pôvodný žalobca. Nebolo sporné, že žalovaný 1. užíval nehnuteľnosti, ako aj okolitý pozemok s

parcelným č. 55/3 a v súčasnosti obýva rodinný dom so súp. č. XXX postavený na neďalekej parcele č.
55/8. Z toho dôvodu skutočnosť, že prebral poštu na adrese C. XX neznamená, že užíval nehnuteľnosti
spôsobom, ako to tvrdil pôvodný žalobca. Odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie splnil svoju
povinnosť podľa § 220 ods. 2 CSP a v odôvodnení napadnutého rozsudku zdôvodnil, prečo daný dôkaz
nevykonal, t.j. že nebol spôsobilý preukázať pôvodným žalobcom tvrdenú skutočnosť a zároveň mal

preukazovať v konaní nespornú skutočnosť, že žalovaný 1. si zásielku od pôvodného žalobcu prevzal
dňa 06.12.2018 na adrese C. XX, D.. Nebolo sporné ani to, že zásielka doručená žalovanému 1.
dňa 13.07.2018 bola doručená neoprávnenému adresátovi (doručenku podpísala poštárka). Vykonanie
navrhovaného dôkazu by aj podľa odvolacieho súdu bolo nadbytočné a nehospodárne a namietanie
nevykonania tohto dôkazu pôvodným žalobcom tak nebolo dôvodné.

42. Odvolateľ ďalej v odvolaní uviedol, že dôkaz dopytom na súkromnú škôlku G. J. súkromná materská
škôlka a jasličky, v D., K. C. K. XX, navrhol preto, lebo mal za to, že v dobe, od ktorej odvodzuje
nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia, žalovaný 1. dotknutú nehnuteľnosť výlučne užíval s
celou svojou rodinou, o čom svedčí aj pravidelné navštevovanie dieťaťa žalovaného 1. v predmetnej
škôlke. Prvoinštančný súd nevykonanie tohto dôkazu odôvodnil tým, že žalovaný 1. má slobodnú

možnosť si vybrať, ktorú materskú škôlku bude jeho dieťa navštevovať a daná skutočnosť podľa názoru
prvoinštančného súdu vôbec nepreukazuje, či žalovaný 1. spornú nehnuteľnosť užíval alebo nie. Okrem
toho vo veci nebolo sporné, že žalovaný 1. obýva novopostavený rodinný dom v D., K. C., čo je v
susedstve spornej nehnuteľnosti. Nevykonanie tohto dôkazu bolo tiež súdom prvej inštancie riadne
odôvodnené v odseku 15 napadnutého rozsudku a keďže aj podľa odvolacieho súdu by potvrdením

materskejškolyonávštevedieťaťažalovaného1.nebolopreukázanéužívanienehnuteľnostínadrozsah
spoluvlastníckeho podielu žalovaného 2., vykonanie takéhoto dôkazu by bolo nehospodárne.

43.Žalobcavodvolanízopakoval,žežalobca1.užívalnehnuteľnostiajzdôvodustavbyrodinnéhodomu
so súp.č. XXX, postavenom na parcele č. 55/8, čo vyplýva z výpisu z listu vlastníctva č. XXXX a v tomto

smere pôvodný žalobca navrhol vykonať dokazovanie dotazom na Stavebný úrad Mesta D., v otázke
zahájenia stavby, jej dokončenia, kolaudácie, ako i k osobe stavebníka stavby a k otázke užívateľa
stavbys.č.XXX,osobámprihlásenýmtamnapobyt.Ktomutonávrhunavykonaniedokazovaniaokresný
súd v odôvodnení napadnutého rozsudku uviedol, že nevykonal ani dotaz na Stavebný úrad Mesta D.,
keďže podľa jeho názoru tento dôkaz taktiež nie je schopný preukázať, či žalovaní spornú nehnuteľnosť

užívali, alebo nie. Okresného súdu totiž nebolo zrejmé, ako má skutočnosť, že žalovaní užívajú, resp.
postavili stavbu so súp. č. XXX na parc. č. 55/8 v k. ú. C., ktorá okrem iného nie je ani v podielovom
vlastníctve pôvodného žalobcu, preukazovať užívanie sporných nehnuteľností žalovanými, ak uvedené
parcely nie sú ani bezprostredne susediacimi parcelami. Podľa odvolacieho súdu námietka pôvodného
žalobcu týkajúca sa nevykonania tohto dôkazu tiež nebola dôvodná, pretože pokiaľ súd prvej inštancie

uvedený dôkaz nevykonal z dôvodu, že tento nie je schopný preukázať pôvodným žalobcom tvrdenú
skutočnosť a pôvodný žalobca ani v odvolaní opak netvrdil (teda že je schopný uvedené preukázať) a
svoj návrh na vykonanie dôkazu len zopakoval, bol aj tento postup okresného súdu správnym.

44. Prvoinštančný súd ďalej nevykonal dokazovanie všetkými priestupkovými a trestnými spismi

vedenými k osobám pôvodného žalobcu a žalovaných z dôvodu, že pôvodný žalobca žiadnym
spôsobom nešpecifikoval, od ktorých orgánov by mal súd vyžiadať uvedené spisy, ako ani spisové
značky predmetných konaní. Aj podľa odvolacieho súdu takto označený dôkaz bol natoľko neurčitý, že
súdu prvej inštancie neumožňoval ho vykonať. V odvolaní pôvodný žalobca namietal, že tieto konania
sú súdu prvej inštancie známe z jeho samotnej rozhodovacej činnosti. Uvedená námietka tiež bola

všeobecná, keďže žalobca nešpecifikoval, ktoré konania mali byť súdu prvej inštancie známe z jeho
činnosti, avšak aj keby súd prvej inštancie takúto vedomosť mal, táto by nezbavila pôvodného žalobcu
povinnosti označiť dôkazy na preukázanie svojich skutkových tvrdení (§ 132 CSP). Každý dôkaz musí
byť označený dostatočne určito, t.j. tak, aby nemohol byť zamenený s iným dôkazom, ktorú požiadavku
však návrh žalobcu nenaplnil. Odvolací súd poznamenáva, že civilné sporové konanie je odlišné od

trestného konania ako aj od priestupkového konania, preto sudca prejednávajúci civilnú vec nemá
vedomosť o všetkých trestných veciach prejednávaných na súde a už vôbec nie o priestupkových
veciach, ktoré prejednáva iný orgán, preto sa odvolací súd s touto námietkou žalobcu nestotožnil.45. Pôvodný žalobca v odvolaní uviedol, že vo veci navrhol vypočuť ako svedka manželku - A. B. (na
preukázanie nespornej skutočnosti ohľadne prebrania zásielky žalovaným 1. na adrese C. XX, D.).
Odvolací súd z obsahu spisu zistil, že návrh na výsluch tejto svedkyne v konaní pred súdom prvej

inštancie urobený nebol, keď žalobca v podaní zo dňa 15.03.2023 (č.l. 196) uviedol, že na preukázanie
tejto skutočnosti navrhuje vypočuť svedka, avšak meno a priezvisko neuviedol.

46. Podľa § 153 ods. 1, 2 a 3 CSP strany sú povinné uplatniť prostriedky procesného útoku a prostriedky
procesnej obrany včas. Prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany nie sú uplatnené

včas, ak ich strana mohla predložiť už skôr, ak by konala starostlivo so zreteľom na rýchlosť a
hospodárnosťkonania(1).Naprostriedkyprocesnéhoútokuaprostriedkyprocesnejobrany,ktoréstrana
nepredložila včas, nemusí súd prihliadnuť, najmä ak by to vyžadovalo nariadenie ďalšieho pojednávania
alebo vykonanie ďalších úkonov súdu (2). Ak súd na prostriedky procesného útoku alebo prostriedky
procesnej obrany neprihliadne, uvedie to v odôvodnení rozhodnutia vo veci samej (3).

47. Vo vzťahu k nevykonaniu dokazovania výsluchom svedkov, ktoré súd prvej inštancie odôvodnil
v odseku 16 napadnutého rozsudku sudcovskou koncentráciou, pôvodný žalobca osobitnú odvolaciu
argumentáciu neuviedol. Odvolací súd preto len dodáva, že sudcovská koncentrácia konania je
relevantný a dokonca v zákone priamo (§ 153 CSP) upravený dôvod pre nevykonanie neskoro
navrhnutých prostriedkov procesného útoku a prostriedkov procesnej obrany tak, ako tomu bolo v tu

prejednávanej veci. Z obsahu spisu vyplýva, že pôvodnému žalobcovi bolo zo strany okresného súdu
viackrát (naposledy na pojednávaní dňa 17.02.2023 priamo do zápisnice o pojednávaní) uložené, aby
v zmysle § 153 CSP predložil všetky návrhy na doplnenie dokazovania s upozornením, že neskôr
navrhnuté dôkazy súd nemusí vykonať, najmä ak by to vyžadovalo nariadenie ďalšieho pojednávania.
Pôvodný žalobca teda mal dostatočný časový priestor na to, aby navrhol vykonať výsluch svedkov,

avšak tento návrh predniesol až na (poslednom) pojednávaní dňa 03.10.2023, pričom vykonanie
týchto dôkazov by si vyžiadalo nariadenie ďalšieho pojednávania. Keďže tieto návrhy na vykonanie
dokazovania neboli uplatnené včas, okresný súd z dôvodu sudcovskej koncentrácie konania a zásady
hospodárnosti tieto nevykonal a vo veci sa danom pojednávaní rozhodol. Tento svoj procesný postup
okresný súd správne odôvodnil postupom podľa § 153 ods. 3 CSP v odôvodnení rozhodnutia vo veci

samej v odseku 16, na ktorý odvolací súd odkazuje.

48. Odvolateľ v odvolaní uviedol, že vo veci konali traja sudcovia, postup každého zo sudcov bol odlišný,
čo malo za následok zmätenosť samotného konania a porušenie práva žalobcu na zákonného sudcu.
Odvolacísúdzospisuzistil,žeozmenezákonnéhosudcudňa02.09.2022jevspisezaloženépotvrdenie

na č.l. 185 (Poznámka: Spr. 817/2022 1a/ C), ktoré bolo právnemu zástupcovi žalobcu doručené dňa
27.11.2022. O zmene zákonného sudcu dňa 12.05.2023 je v spise založené potvrdenie na č.l. 222
(Poznámka: Spr. 326/2023 výnimka dodatok 5 k RP 2023), ktoré bolo právnemu zástupcovi žalobcu
doručené dňa 15.05.2023. K zmene zákonného sudcu v prejednávanej veci došlo zákonným spôsobom
a zo zákonných dôvodov, preto bližšie nešpecifikovaná námietka pôvodného žalobcu o porušení práva

na zákonného sudcu nebola dôvodná. Pôvodný žalobca v odvolaní neuviedol argumenty ani k tomu,
v čom konkrétne bol postup sudcov odlišný a v čom vidí zmätenosť konania, preto táto jeho námietka
nemohla byť podrobená odvolaciemu prieskumu.

49. V odvolaní pôvodný žalobca označil ako odvolacie dôvody aj § 365 ods. 1 písm. b), d), f), h) CSP,

vo vzťahu ku ktorým len všeobecne uviedol, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je vecne nesprávne,
nemajúce oporu vo vykonanom dokazovaní, okresný súd dospel na základe vykonaného dokazovania k
nesprávnym a neúplným skutkovým zisteniam, odmietol vykonať dokazovanie nevyhnutne potrebné na
správne posúdenie veci a dospel k nesprávnemu skutkovému a právnemu posúdeniu veci. Postupom
súdu bolo žalobcovi odňaté právo konať pred súdom a to z dôvodov, že napadnuté rozhodnutie

je nepreskúmateľné, pričom jeho odôvodnenie je zmätočné a nemajúce oporu vo vykonanom
dokazovaní, je založené na odňatí práva žalobcu konať pred súdom v rozsahu nevyhnutnom na
preukázanie žalobcom tvrdených skutočností, v rozsahu práva prekladať dôkazy a umožniť mu
nestranne konať pred súdom na preukázanie pravdivosti ním tvrdených a žalovaných skutočností. Z
dôvodu nepreskúmateľnosti rozhodnutia súdu došlo k porušeniu práva žalobcu na spravodlivý proces.

Pôvodný žalobca v odvolania ďalej zopakoval svoje skutkové tvrdenia uvádzané v konaní pred súdom
prvej inštancie.50. Vo vzťahu k odvolacím dôvodom odvolací súd uvádza, že v štandardnom sporovom konaní
zodpovednosť za obsahové vymedzenie odvolania v plnej miere zaťažuje odvolateľa (v prejednávanom
spore pôvodného žalobcu). Odvolací súd nemôže v sporovom/ kontradiktórnom konaní nahrádzať

nevyhnutnú procesnú aktivitu odvolateľa a formulovať namiesto neho odvolacie dôvody, resp.
preskúmavať rozhodnutie na základe iných, než stranou v odvolaní vznesených konkrétnych námietok.
Odvolanie musí byť niektorou (prípadne viacerými) z uvedených vád odôvodnené (§ 363 CSP ), čo
znamená, že nestačí formálne citovať v zákone uvedený dôvod, ale je potrebné ho identifikovať,
t. j. v akom konkrétnom pochybení (vade, skutočnosti) odvolateľ vidí naplnenie odvolacieho dôvodu.

Súd je viazaný využitými odvolacími dôvodmi, a to nielen nominálne, ale aj ak ide o odvolateľom
použitú odvolaciu argumentáciu (konkrétne pochybenia, vytýkané súdu prvej inštancie v rámci daného
odvolacieho dôvodu).

51. Pôvodný žalobca označil odvolacie dôvody (citované v odseku 49) všeobecne bez uvedenia
odvolacích argumentov a vytknutia konkrétnych pochybení súdu prvej inštancie, preto v tejto časti

odvolania absentovalo jeho obsahové vymedzenie, čo vylučovalo možnosť ich prieskumu odvolacím
súdom. Napriek tomu odvolací súd konštatuje, že z obsahu spisu vyplýva, že rozsudok súdu prvej
inštancie zodpovedá požiadavkám kladeným na odôvodnenie rozhodnutí v zmysle § 220 ods. 2 CSP.
Súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol rozhodujúci skutkový stav, primeraným
spôsobom opísal priebeh konania, stanoviská procesných strán v prejednávanom spore, výsledky

vykonaného dokazovania a uviedol právne predpisy, ktoré aplikoval na prejednávaný spor a z ktorých
vyvodilsvojeprávnezávery.Zisteniasúduprvejinštanciemajúvecnéilogickézakotvenievovykonaných
dôkazochaprijatéskutkovéaprávnezáverysúodôvodnenézrozumiteľneavsúladesustálenousúdnou
praxou, pri súčasnom zohľadnení ochrany subjektívneho práva sporových strán, ich rovnosti v uplatnení
práv, ochrany ich oprávnenej dôvery v právo, ako i predvídateľnosti súdneho rozhodnutia. Odvolací súd

nezistil, že by prvoinštančný súd porušil zásady vyplývajúce z ust. § 191 CSP v súvislosti s hodnotením
dôkazov, jasne a výstižne vysvetlil, ktoré skutočnosti považoval za preukázané a ktoré nie, z ktorých
dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, pričom svoje skutkové zistenia
správne subsumoval pod aplikovaný právny predpis a daný právny vzťah správne právne posúdil. Súd
prvej inštancie svoje rozhodnutie náležite, primerane a logicky odôvodnil, odôvodnenie napadnutého

rozsudku dalo jasné a zrozumiteľné odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace
s predmetom súdnej ochrany, t. j. s uplatnením nároku a obranou proti takému uplatneniu. Súd prvej
inštancie postupoval i v súlade s prejednacou zásadou a zásadami hodnotenia dôkazov, adekvátne
preukázanému skutkovému stavu, dôkaznej procesnej aktivite i ostražitosti strán konania, predovšetkým
dôkaznej iniciatíve a vyhodnoteniu dôkazného bremena, ktoré žalobca neuniesol, s ktorým záverom sa

odvolací súd stotožňuje.

52. Súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené stranou, ale len na tie, ktoré majú pre vec
podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby
zachádzal do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Preto odôvodnenie rozhodnutia

súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje na záver o tom, že
z tohto aspektu je plne realizované základné právo účastníka na spravodlivý proces (IV. ÚS 115/03).

53. Ďalšie argumenty pôvodného žalobcu odvolací súd považoval pre rozhodnutie vo veci samej za
nerozhodné, keď i podľa už konštantnej judikatúry tak národných, ako aj nadnárodných súdov, súd

nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené stranami, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný
význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali
do všetkých detailov sporu uvádzanými stranami. Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí dať odpoveď
na každú jednu poznámku, či pripomienku strany, ktorá ju nastolila. Je však nevyhnutné, aby bolo
reagované na podstatné a relevantné argumenty strán (porovnaj napr. rozhodnutia Ústavného súdu SR

sp. zn. II.ÚS 251/2004, III.ÚS 209/2004, II.ÚS 200/2009 a pod.). Na ďalšiu argumentáciu pôvodného
žalobcu už nespôsobilú ovplyvniť posúdenie veci a zachádzajúcu do zbytočných podrobností, s ktorou
sa už vysporiadal v odôvodnení svojho rozhodnutia prvoinštančný súd, teda odvolací súd nepovažoval
za potrebné reagovať špecifickou odpoveďou.

54. S poukazom na uvedené, pokiaľ súd prvej inštancie žalobu zamietol, rozhodol vecne správne a preto
odvolací súd po vysporiadaní sa s podstatnými tvrdeniami odvolateľa, s použitím § 387 ods. 1 a 2
CSP napadnutý rozsudok potvrdil (výrok I.), vrátane rovnako vecne správneho (osobitnou odvolacou
argumentáciou nenapadnutého) výroku o náhrade trov prvoinštančného konania (II. výrok).55. Na záver odvolací súd dodáva, že skutočnosť, že súd nerozhodol podľa predstáv a očakávaní
sporovej strany, nemožno považovať za porušenie či nerešpektovanie jej práv. Odvolací súd v tejto

súvislosti upriamuje pozornosť na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Cdo/218/2010, podľa
ktorého obsah práva na spravodlivý súdny proces nespočíva len v tom, že osobám nemožno brániť
v uplatnení práva alebo ich diskriminovať pri jeho uplatňovaní, obsahom tohto práva je i relevantné
konanie súdov a iných orgánov Slovenskej republiky. Do práva na spravodlivý súdny proces nepatrí
právo účastníka konania, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a

hodnotením dôkazov (IV. ÚS 252/04). Právo na spravodlivý súdny proces neznamená ani právo na
to, aby bol účastník konania pred všeobecným súdom úspešný, teda aby bolo rozhodnuté v súlade s
jeho požiadavkami a právnymi názormi (I. ÚS 50/04). Do obsahu základného práva podľa čl. 46 ods. 1
Ústavy Slovenskej republiky a práva na spravodlivý súdny proces podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane
ľudských práv a slobôd nepatrí ani právo účastníka konania vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ním
navrhnutýchdôkazovsúdom,prípadnesadožadovaťnímnavrhnutéhospôsobuhodnoteniavykonaných

dôkazov (I. ÚS 97/97), resp. toho, aby súdy preberali alebo sa riadili výkladom všeobecne záväzných
predpisov, ktorý predkladá účastník konania (II. ÚS 3/97, II. ÚS 251/03).

56. V zmysle § 396 ods. 1 CSP ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú
aj na odvolacie konanie, ods. 2 ak odvolací súd zmení rozhodnutie, rozhodne aj o nároku na náhradu

trov konania na súde prvej inštancie.

57. V zmysle § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo
veci. Podľa ods. 2 ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne
rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

58. V zmysle § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd
v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí, podľa ods. 2 o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej
inštancie v lehote do 60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným
uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

59. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 a § 262
ods. 1 CSP v spojení s § 396 ods. 1 CSP tak, že procesne plne úspešným žalovaným 1. a 2. priznal
proti žalobkyni nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu, a to z dôvodu, že strana,
ktorá mala plný úspech vo veci (žalovaní 1. a 2.), má nárok na náhradu všetkých účelne vynaložených

trov proti strane, ktorá vo veci úspech nemala (žalobkyňa), keď nevidel dôvod pre aplikáciu ust. § 257
CSP. Podľa § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v lehote do
60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá
súdny úradník.

60. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu hlasovaním pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Tento rozsudok nemožno napadnúť odvolaním.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase

začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).

Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).

Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).
Súd vždy poučí strany o ich práve zvoliť si advokáta a o možnosti obrátiť sa na Centrum právnej pomoci.

(§ 160 ods. 2 CSP)
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).

Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).