Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 9. júl 2024

Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 38Pu/6/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6124339881
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 07. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Krajčovicová
ECLI: ECLI:SK:OSBB:2024:6124339881.4

Uznesenie

Okresný súd Banská Bystrica, v právnej veci prípustnosti prevzatia a držania umiestnenej: A. B., nar.
XX.XX.XXXX, trvale bytom C. XX/XX, D., v zdravotníckom zariadení na základe oznámenia Fakultnej
nemocnice s poliklinikou F. D. Roosevelta Banská Bystrica, Nám. L. Svobodu 1, 975 17 Banská Bystrica,
IČO: 00165549, II. Psychiatrická klinika SZU, Cesta k nemocnici 1, 974 01 Banská Bystrica, umiestnená
v konaní zast. procesným opatrovníkom: E. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. XX/XX, D., takto

r o z h o d o l :

Súd v y s l o v u j e, že prevzatie A. B., nar. XX.XX.XXXX do zdravotníckeho zariadenia b o l o
prípustné.

o d ô v o d n e n i e :

1.
Fakultná nemocnica s poliklinikou F. D. Roosevelta Banská Bystrica, II. Psychiatrická klinika SZU (ďalej
len „psychiatrická klinika“) oznámila tunajšiemu súdu dňa 05.07.2024 nedobrovoľnú hospitalizáciu A.

B., nar. XX.XX.XXXX, ktorá bola hospitalizovaná dňa 05.07.2024 o 13:00 hod..

2.
Uznesením sp. zn. 38Pu/6/2024-5 zo dňa 08.07.2024 Okresný súd Banská Bystrica začal v zmysle
§ 254 ods. 2 zákona č. 161/2015 Z.z. Civilného mimosporového poriadku (ďalej len „CMP“) konanie
o prípustnosti prevzatia a držania v zdravotníckom zariadení umiestneného bez návrhu.

3.
Uznesením sp. zn. 38Pu/6/2024 zo dňa 08.07.2024 Okresný súd Banská Bystrica ustanovil umiestnenej
v súlade s § 256 CMP, § 71 ods. 1 CSP, procesného opatrovníka E. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom
C. XX/XX, D. na zastupovanie v tomto konaní. Procesná opatrovníčka je matkou umiestnenej.

4.
Podľa § 260 CMP, súd umiestneného vyslúchne. Výsluch umiestneného súd uskutoční spôsobom, ktorý
je vhodný a primeraný s ohľadom na zdravotný stav. Ak je výsluch na ujmu zdravotného stavu, možno od
výsluchu upustiť. Súd v takom prípade umiestneného vzhliadne. Ak o to požiada umiestnený, vyslúchne
ho súd vždy.

5.
Podľa § 261 CMP, súd sa oboznámi s názorom ošetrujúceho lekára, prípadne ďalších osôb, ktoré môžu
objasniť stav veci, a so zdravotnou dokumentáciou umiestneného.

6.

Podľa§262ods.1CMP,súdrozhodneoprípustnostiprevzatiadozdravotníckehozariadeniauznesením
bez nariadenia pojednávania.7.

Podľa § 6 ods. 9, písm. d) zákona č. 576/2004 Z. z. o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s
poskytovaním zdravotnej starostlivosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov, informovaný súhlas
sa nevyžaduje v prípade ambulantnej starostlivosti alebo ústavnej starostlivosti, ak ide o osobu, ktorá v
dôsledku duševnej choroby alebo s príznakmi duševnej poruchy ohrozuje seba alebo svoje okolie, alebo
ak hrozí vážne zhoršenie jej zdravotného stavu.

8.
Dňa 08.07.2024 súd doručil súdne písomnosti zdravotníckemu zariadeniu a umiestnenej. Dňa
09.07.2024 sa súd oboznámil s názorom ošetrujúceho lekára, vykonal výsluch umiestnenej, procesnej
opatrovníčky a oboznámil sa zo zdravotnou dokumentáciou umiestnenej vedenej v zdravotníckom
zariadení (prijímajúca správa, dekurz).
9.

Z výsluchu ošetrujúceho lekára súd zistil, že umiestnená bola na psychiatrickom oddelení prijatá
dňa 05.07.2024 o 13:00 hod. Bola dovezená v doprovode RZP a príslušníkov policajného zboru pre
agresívne správanie v domácom prostredí, ktoré doprevádzalo aj iné neprimeranosti správania. Bola
prijatá s diagnózou F20.0 ako paranoidná schizofrénia. Diagnóza sa v čase prijatia prejavovala tak, že
pacientka bola v kontakte paranoidná, boli prítomné paranoidné perzekučné a blúdne obsahy pri jej

spontánnej produkcii, odmietala prejsť na oddelenie, odmietala vôbec vstúpiť do vyšetrovne, opakovala
dookola, že či sú oni tu, no na otázku, že kto sú oni, odpovedala, že tí čo ju prenasledujú. Pri snahe
o bližšie získanie informácií už ďalej neodpovedala, kto sú jej prenasledovatelia. Dookola opakovala
vetu, že nemá žiadnu schizofréniu, že už bude brať lieky, len nech ju tu nenechávajú, že ona nie je
chorá, že je tu pre hádku s matkou, opakovala, že oni ako zdravotnícky personál nie sú normálni,

keď ju tu chcú nechať. Bolo prítomné opakované osočovanie zdravotného personálu. Umiestnená
odmietala nechať si akúkoľvek terapiu, či už injekčnú alebo perorálnu formu, bola nespolupracujúca
vo všetkých smeroch, neustále vykrikovala, odmietala odpovedať na niektoré otázky. V čase príjmu
bola prítomná aj halucinatórna symptomatika, ktorú umiestnená opakovane popierala. Počas vyšetrenia
otáčala opakovane hlavu do strany a artikulovala vety bez vydania zvukového prejavu, otočená hlavou

do strany, kde sa nenachádzal žiadny personál ani žiadny iný človek. Po skončení vetnej produkcie,
ktorú zartikulovala, sa otočila naspäť a potom na otázky neodpovedala adekvátne a popierala danú
situáciu, že by bola prítomná halucinatórna symptomatika, ktorá však vzhľadom k správaniu bola
evidentná. Predpokladané boli halucinácie vizuálne, ale aj auditívne, čo znamená, že umiestnená
videla aj nejaké osoby, s ktorými sa aktívne rozprávala aj ich počula. Bola paranoidná, nechcela

si nechať prezrieť svoje veci, pri prezeraní osobných vecí bol u nej nájdený nôž. Afektivita bola
labilná, umiestnená bola rezonantná, tenzná, bol masívny psychomotorický nepokoj, boli prítomné
únikové tendencie, zaháňala sa na personál, bola agresívna, zaháňala sa na policajtov, snažila sa
vytrhnúť od polície a uniknúť z oddelenia. Vzhľadom k tomuto správaniu a neusmerniteľnosti po podaní
terapie aj po verbálnej intervencii bolo nevyhnutné na prechodné obdobie použitie obmedzovacích

prostriedkov. Umiestnená bola v čase prijatia nebezpečná pre svoje okolie, pre zdravotnícky personál
aj pre záchranárov aj pre policajtov. V domácom prostredí bolo agresívne konanie, kedy udrela
matku do rúk, čo predchádzalo zavolaniu RZP a policajtov. Podľa informácií od RZP umiestnená
v domácom prostredí vykrikovala pred sanitkou, že ju prenasledujú, takisto ich pomenovávala ako
„oni“ ju prenasledujú, ale nevyjadrila sa bližšie, potom nezávisle od toho spomínala nejaké sledovanie

informačnou službou. Záchranárom ako aj ošetrujúcemu lekárovi sa priznala, že lieky neužívala a na
kontroly nechodila, čo je aj objektívne overiteľné z hľadiska nemocničného informačného systému,
kedy posledná ambulantná kontrola u umiestnenej prebehla v januári tohto roku, kde jej bola podaná
injekčná terapia, následne na kontroly nechodila, to potvrdila aj jej matka. Ide o 4. hospitalizáciu
umiestnenej približne za podobných okolností v priebehu 14 mesiacov, v roku 2023 bola na ich

klinike hospitalizovaná 3×. Umiestnená je nebezpečná pre svoje okolie, z hľadiska opisov matky bola
v domácom prostredí opakovane podozrievavá, obzerala sa, každého cudzieho človeka pokladala,
že jej chce nejako ublížiť, mala strach, bola ostražitá, nevedela, čo čakať od bežných ľudí, ktorých
stretávala na ulici, keď chodila von. Umiestnená nedala súhlas s hospitalizáciou v dôsledku toho, že
je anozognostická, popiera svoje ochorenie. Je v kontakte s vonkajším svetom, má povolené návštevy

aj telefonáty. Matka jej doniesla veci, ale vzhľadom k tomu, že umiestnená je na ňu paranoidná a že
matka umiestnenej volala záchranku, nechce sa s ňou aktuálne stýkať a navštevovať. Dĺžka liečby
sa aktuálne nedá predpokladať, pokiaľ sa stabilizuje akútna psychotická epizóda. Umiestnená nie
je schopná chápať obsah súdnych rozhodnutí. Vzhľadom k dlhšie prebiehajúcemu schizofrénnemuochoreniu a opakovanému vysadzovaniu liečby, umiestnená má napriek mladému veku osobnosť
už s postprocesuálnym defecitom a určitým kognitívnym deficitom, čo znamená, že nie je schopná
logického úsudku ako zdravý človek a obzvlášť nie v štádiu tejto akútnej epizódy. Umiestnená je naďalej

paranoidná aj na oddelení, v úvode hospitalizácie niekoľko hodín odmietla akýkoľvek príjem tekutín.
Izoluje sa od ostatných spolupacientov, leží prikrytá po hlavu v paplóne v posteli a málokedy vychádza
z izby, väčšinou je pobádaná na stravovanie zo strany personálu. Kontakt s ostatnými pacientami
nevyhľadáva. Myslenie je autistické, umiestnená už síce spontánne neprodukuje blúdne obsahy, ale
je evidentná disimulácia, neprimerané reakcie zo strany umiestnenej počas vizít. Ambulantná liečba

nebola postačujúca, v dôsledku toho, že ju vôbec nedodržiavala. Mala by byť vedená v ambulantnej
starostlivosti F. C., bola tam naposledy pred polrokom. Liečbu nedodržiavala, neužívala tabletky, ani
injekčnú liečbu.

10.
Procesná opatrovníčka uviedla, že dcére volala sanitku, z dôvodu, že začala kričať. Chcela je zobrať

telefónzruky,takpotomonivolaliajpolíciu.Niečosajejpred2,5rokomstalo,psychickyjutozlomilo,ona
vtedy bývala v nájme v G. G., ozvala sa jej vtedy, že bola na chate, že sa tam niečo stalo, nič z toho si ale
nepamätá, že bola aj na polícii, ale nepodala na nikoho trestné oznámenie, pretože nevedela na koho.
Momentálne bývajú v spoločnej domácnosti spolu so starkou. Dcéra bola opakovane hospitalizovaná,
asi pred dvoma mesiacmi začala znova písať po stenách, píše také veci, že majú v byte odposluchy,

kameru. Stále má pocit, že ju niekto ohrozuje, inak násilná nie je. Začala kričať, že je tam veľa ľudí,
že ju prenasledujú, hovorí jej, že „ty si s nimi, ty si im dala za to peniaze“, búchala, trieskala, aby jej
vysvetlila, čo sa deje, ona sa ju snažila ukľudniť. Stále má pocit, že ju niekto sleduje, keď sa ocitne na
mieste kde je veľa ľudí, napríklad sa hrá futbal alebo je tam kúpalisko, pýta sa, čo sú to za autá, čo sú
to za ľudia, obzerá sa po ľuďoch ako keby hľadala niekoho, kto jej ublížil. Keď sa vrátila z poslednej

hospitalizácie, bola v pohode, znova asi pred tromi mesiacmi začala písať lístky, píše si tam „nechcem
odposluchy, dajte mi pokoj, nie som pokusný králik“, tie papiere jej zobrala, roztrhala ich, povedala jej,
že tak to začína, vie, ako to môže skončiť, potom sa ukľudnila, ale znova začala písať na steny „dajte
mi pokoj, odposluchy, nechcem, aby ma niekto sledoval“. Je bezradná. K lekárovi na kontroly nechodí,
tabletky jej robili zle na žalúdok, preto sa dohodli, že bude chodiť na injekcie, povedala jej, že na injekcii

bola, ale lekárke, keď prišli záchranári, povedala, že na injekcii nebola. Momentálne upratuje na pošte
na 4 hodiny denne. Takéto stavy máva, keď je v strese alebo keď už nevie, čo so sebou. Predtým to
bolo normálne, usmiate dievča, chodila na vysokú školu. Odkedy sa to stalo, ide to s ňou dole vodou
a ona o tom nechce hovoriť.
11.

Umiestnená počas výsluchu uviedla, že býva s mamou a starkou. S mamou sa strašne pohádala,
vybuchla, mama zavolala sanitku, aj keď ju prosila, aby to nerobila. Bolo to komplikované, má v osobnom
živote veľa problémov, ktoré ju frustrujú. Už ani nevie, čo sa stalo, tá hádka ju tak doťukla, vybuchla.
Prosila mamu, nech nevolá sanitku, že sa upokojí, ale ona ich aj tak zavolala. Uviedla, že má dlhodobo
problém, že ju prenasledujú ľudia, dennodenne sú tam, sú všade, v autobuse, v obchode, trvá to už

strašne dlho. Pre ňu to je už neznesiteľné, už je zúfalá z toho, čo jej robia tí ľudia. Rozprávajú sa medzi
sebou a tie rozhovory sú určené pre ňu. Tých ľudí nepozná, nemá s nimi nič spoločné a chce, aby
tí ľudia odišli. Hovoria, že sa dohodli, že s ňou budú, ale to vôbec nie je pravda. Bola to riešiť aj na
polícii, preto je frustrovaná, preto vybuchla na mamu. Má podozrenie, že jej mama a babka s tými ľuďmi
spolupracujú. Tí ľudia ju obkolesujú a ona s nimi nemá nič spoločné. Nie je pravda to, čo oni tvrdia. Trvá

to asi dva roky. Títo ľudia ju stále prenasledujú. Vravia, že sú tu spolu. Myslí si, že hádka doma nie je
dostatočný dôvod na to, aby bola hospitalizovaná v nemocnici. Teraz je tu hospitalizovaná štvrtý krát,
od piatku minulého týždňa, bola rozzúrená kvôli tým ľuďom, čo ju prenasledujú, kričali s mamou vtedy
navzájom na seba. Prišli tu s ňou policajti, pripútali ju na lôžku, lebo kričala, nechcela sem ísť. Upokojila
by sa, sadla by si, kričala hlavne preto, lebo tu nechce byť. Teraz sa cíti dobre ale tlmene z tých liekov,

čo jej dali. Ambulantne má doktorku C., nechodí k nej na kontroly, lebo sa cítila dobre bez liekov, vie, že
to bola chyba. Po prepustení tam bude chodiť. Mala chodiť na injekcie, myslí, že bola na jednej alebo
na dvoch, bolo to dávnejšie, tesne po prepustení z poslednej hospitalizácie. Zatiaľ nie je v kontakte
s rodinou, možno bude s mamou a ospravedlní sa jej. Minule tu bola mesiac a pol a nechce byť tak dlho
hospitalizovaná. Chce, aby bolo dané do zápisu, že vybuchla kvôli ľuďom, ktorí ju prenasledovali, že sú

tu, aby boli spolu, ale to nie je pravda. S tými ľuďmi nechce byť, štve ju to. Tých vecí jej tí ľudia robia
strašne veľa, chcú ju naštvať.

12.Súdnahliadnutímdoprijímacejsprávyadekurzuzistil,žesaideo4.hospitalizáciuumiestnenejnaklinike
v priebehu 14 mesiacov, naposledy v decembri 2023. Pacientka v ambulantnej liečbe non-compliantná,
nechodí na kontroly, lieky opakovane neužíva po každom prepustení. Lucidita u umiestnenej narušená,

kontakt s realitou neudržiava. Pacientka je orientovaná alopsychicky a autopsychicky správne,
masívna intrapsychická tenzia, pretrváva úzkostné prežívanie psychotických zážitkov prenasledovania.
Nálada rezonantná, afektivita labilná, emotivita plochá, bez suicidálnych úvah, PMT instabilné,
únikové tendencie, myslenie koherentné s paranodine perzekučnými blúdnymi obsahmi, autistické
s perserváciami, prítomná halucinatórna symptomatika s pravdepodobnými optickými aj auditívnymi

halucináciami, rexia zachovaná, somnia narušená, v konaní agresivita, brachiálne napadnutie matky
pri konflikte v domácom prostredí. Opakované neprimeranosti, neustále vysadzovanie terapie, prosexia
narušená vo všetkých zložkách. Intelekt a menestické funkcie s určitým poklesom pri neliečenom sch
ochorení, avšak bez kognitívneho deficitu svedčiaceho pre demenciu. Osobnosť je florídne psychoticky
alterovaná, toho času už aj so známkami postprocesuálneho deficitu pri neliečenom sch ochorení.
Pacientka napriek verbálnej intervencii paranoidná, iritabilná, nepokojná, disimulujúca, preraptózna,

v dôsledku čoho bola prijatá ako akútny príjem nedobrovoľne pre riziko nevyspytateľného správania.
V úvode bolo nutné použitie obmedzovacích prostriedkov a injekčnej liečby. Diagnóza pacientky F20.0
paranoidná schizofrénia. U umiestnenej bol nájdený nožík.

13.

Článok 17 ods. 6 Ústavy Slovenskej republiky určuje, že prípady, kedy možno prevziať osobu do
ústavnej starostlivosti alebo ju v nej držať bez jej súhlasu, ustanovuje zákon. Aby nedochádzalo
k zneužitiu ústavnej starostlivosti tým, že by niekto bol v rozpore so zákonom bez jeho súhlasu prijatý
do zdravotníckeho zariadenia, v ňom zadržiavaný alebo ponechaný, upravuje Civilný mimosporový
poriadok v ustanoveniach konanie o prípustnosti prevzatia alebo držania v zdravotníckom zariadení.

V prvej fáze tohto konania súd posudzuje prípustnosť prevzatia umiestneného do zdravotníckeho
zariadenia, pričom rozhoduje bez nariadenia pojednávania. V konaní vyslúchne umiestnenú osobu,
oboznámi sa s názorom ošetrujúceho lekára, prípadne iných osôb, ktoré môžu objasniť stav veci a so
zdravotnou dokumentáciou umiestnenej osoby. Rozhodnutie o prípustnosti prevzatia umiestnenej osoby
do zdravotníckeho zariadenia súd vydá v lehote 5 dní od obmedzenia osobnej slobody umiestnenej

osoby a v tejto lehote ho umiestnenej osobe aj doručí.

14.
V zmysle judikatúry Ústavného súdu Slovenskej republiky (rozsudok I. ÚS 79/93) „k opatreniam na
ochranu spoločnosti patrí aj obmedzenie osobnej slobody osoby prejavujúcej znaky duševnej poruchy

alebo duševnej choroby. K obmedzeniu osobnej slobody takýchto osôb dochádza aj v záujme ochrany
ich zdravia, ale nie iba v záujme ochrany ich zdravia. Preto obmedzenie osobnej slobody nemôže byť
samozrejmosťou vždy, keď sú na to zdravotné dôvody. Len vtedy, keď spoločenský záujem preváži nad
záujmami chorého, Ústava Slovenskej republiky a v súvislosti s jej ustanoveniami zákon o starostlivosti
o zdravie ľudí (pozn. súdu v súčasnosti zákon o zdravotnej starostlivosti) a Občiansky súdny poriadok

(pozn. súdu v súčasnosti Civilný mimosporový poriadok) dovoľuje obmedziť osobnú slobodu chorého
bez jeho súhlasu, či dokonca proti jeho výslovne prejavenému nesúhlasu. Účelom určenia právnych
podmienok, za ktorých sa dovoľuje poskytovanie psychiatrickej starostlivosti bez súhlasu chorého nie je
zmarenie liečby osôb postihnutých duševnou poruchou alebo chorobou, ale vytvorenie právnych záruk
ochrany takých osôb pred neopodstatnenou alebo nenáležitou zdravotníckou starostlivosťou.“ Zásah do

osobnej slobody v podobe hospitalizácie je podľa zákona o zdravotnej starostlivosti prípustný len, ak
osoba trpí duševnou chorobou alebo poruchou a súčasne je nebezpečná pre seba alebo jej okolie alebo
u takejto osoby hrozí vážne zhoršenie jej zdravotného stavu.
15.
Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, že umiestnená bol prijatá na II. psychiatrickú kliniku

dňa 05.07.2024 o 13:00 hod. v sprievode RLP a polície. RLP bola privolaná matkou umiestnenej
z dôvodu, že umiestnená bola doma agresívna a prejavovali sa u nej aj iné neprimeranosti v správaní.
Pri príjme bola umiestnenej stanovená diagnóza F20.0. Pri príjme na psychiatrickú kliniku bola
umiestnená paranoidná, boli u nej prítomné paranoidné perzekučné a blúdne obsahy pri jej spontánnej
produkcii, odmietala prejsť na oddelenie, vstúpiť do vyšetrovne, dookola opakovala, či sú tu oni, tí

čo ju prenasledujú. Opakovala, že nemá schizofréniu, už bude brať lieky, že na psychiatrii je kvôli
hádke s matkou, osočovala zdravotnícky personál. Bola u nej prítomná halucinatórna symptomatika,
ktorú opakovane popierala. Počas vyšetrenia otáčala opakovane hlavu do strany, kde sa nenachádzal
žiadny personál ani žiadny iný človek a artikulovala vety bez vydania zvukového prejavu, na otázkyneodpovedala adekvátne. Predpokladané boli vizuálne aj auditívne halucinácie. Nechcela si nechať
prezrieť veci, bol u nej nájdený nôž. Afektivita bola labilná, umiestnená bola rezonantná, tenzná,
bol masívny psychomotorický nepokoj, boli prítomné únikové tendencie, zaháňala sa na personál,

policajtov, bola agresívna, snažila sa vytrhnúť a uniknúť z oddelenia. Bolo nevyhnutné prechodné
použitie obmedzovacích prostriedkov. Umiestnená v čase prijatia bola nebezpečná pre svoje okolie,
mala neprimerané a agresívne správanie v domácom prostredí, bola nebezpečná pre zdravotnícky
personál aj policajtov. Pred sanitkou vykrikovala, že ju prenasledujú. Umiestnená sama priznala, že
lieky neužívala a na kontroly nechodila. Umiestnená opakovane uvádza, že ju prenasledujú nejakí ľudia,

ktorí s ňou chcú byť, no ona to nechce, má podozrenie, že s týmito ľuďmi spolupracuje aj jej matka
a stará matka. Je paranoidná, myslí si, že doma majú kamery, odposluchy, píše na papier aj po stenách
aby jej dali pokoj, už nechce aby ju niekto sledoval. U umiestenej ide o v poradí štvrtú nedobrovoľnú
hospitalizáciu, Okresný súd Banská Bystrica uznesením sp. zn. 32Pu/3/2023-18 zo dňa 20.03.2023,
uznesením sp. zn. 38Pu/8/2023-14 zo dňa 31.07.2023 a uznesením sp. zn. 38Pu/15/2023 zo dňa
30.11.2023 vyslovil, že prevzatie umiestnenej do zdravotníckeho zariadenia bolo prípustné. Umiestnená

nemá vôbec náhľad na svoje ochorenie, necíti sa byť chorá, chce ísť domov, tvrdí, že bude brať
lieky. Z vyjadrenia ošetrujúceho lekára má súd za preukázané, že vzhľadom k dlhšie prebiehajúcemu
schizofrénnemu ochoreniu a opakovanému vysadzovaniu liečby má umiestnená napriek mladému veku
už osobnosť s posprocesuálnym deficitom a určitým kognitívnym deficitom, nie je schopná logického
úsudku a obzvlášť nie v štádiu tejto akútnej epizódy. V prípade, ak nebude umiestnená liečená, hrozí u

nejzávažnézhoršeniestavu.UmiestnenájevedenávambulantnejstarostlivostiF.C.,avšakodporúčanú
terapiuneužívala,čopotvrdilaajsamaumiestnená.Ambulantnástarostlivosťuumiestenejvčaseprijatia
do zdravotníckeho zariadenia nebola možná vzhľadom na opakovanú nespoluprácu umiestnenej. Na
základe vyššie uvedených skutočností je súd toho názoru, že zdravotný stav umiestnenej si v čase jej
prijatia do zdravotníckeho zariadenia vyžadoval a naďalej aj vyžaduje jej hospitalizáciu, a preto rozhodol

tak, že prevzatie A. B., nar. XX.XX.XXXX do zdravotníckeho zariadenia bolo prípustné a v súlade so
zákonom.
16.
Záverom súd poukazuje na § 263 CMP, v zmysle ktorého zdravotnícke zariadenie môže umiestneného
prepustiť, aj keď súd vyslovil, že k prevzatiu došlo v súlade so zákonnými dôvodmi.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu j e prípustné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia
prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Žiline (§ 362 ods. 1, prvá veta CSP s poukazom na
§ 59 CMP). Odvolanie môže podať účastník konania, v ktorého neprospech bolo rozhodnutie vydané
(§ 359 CSP).

Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci
samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne
doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa
dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada (§ 125 ods. 1, 2 CSP).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP). Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné
náležitosti, v podaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním
sleduje, podpis a ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie

spisovejznačkytohtokonania(§127ods.1,2CSP).Podanieurobenévlistinnejpodobetrebapredložiťv
potrebnompočterovnopisovsprílohamitak,abysajedenrovnopissprílohamimoholzaložiťdosúdneho
spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet
rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil (§ 125 ods. 3 CSP).

Banská Bystrica, 09.07.2024JUDr. Zuzana Krajčovicová

s u d c a

Za správnosť vyhotovenia:

Mgr. Katarína Slimáková