Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 10. máj 2024

Súd: Okresný súd Vranov nad Topľou
Spisová značka: 4Csp/87/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8822202287
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 05. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Barbora Kovaliková

ECLI: ECLI:SK:OSVT:2024:8822202287.8

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Vranov nad Topľou sudkyňou JUDr. Barborou Kovalikovou v právnej veci žalobcu: EOS KSI

Slovensko, s.r.o., Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 35 724 803, zastúpený: Advokátska kancelária
Remedium Legal, s.r.o., Prievozská 2, 821 09 Bratislava, IČO: 53 255 739, proti žalovaným: 1/ A. B.,
nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XX/XX, XXX XX D. E. F. 2/ G. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XX/XX, XXX
XX D. E. F., obaja právne zastúpení : Mgr. František Chochol, advokát, so sídlom Kalinčiakova 2729/10,
093 01 Vranov nad Topľou, o zaplatenie 23 965,94 eur s príslušenstvom takto

r o z h o d o l :

I. Konanie v časti o zaplatenie 700 Eur zastavuje.

II. V prevyšujúcej časti žalobu zamieta.

III. Žalovaným v I. a v II. rade priznáva proti žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %,
o výške ktorého rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením

o d ô v o d n e n i e :

1. Právny predchodca žalobcu sa návrhom podaným na Okresnom súde Vranov nad Topľou dňa 14. 10.
2022 domáhal vydania platobného rozkazu, ktorým by súd zaviazal žalovaných zaplatiť sumu 23 965,94
Eur spolu s úrokmi z dlžnej úverovej istiny vo výške 17,88 % ročne zo sumy 899,04 Eur od 19. 05.
2020 do 26. 08. 2020, 17,88 % ročne zo sumy 871,07 Eur od 27. 08. 2020 do 24. 09. 2020, 17,88

% ročne zo sumy 696,07 Eur od 25.09.2020 do 18. 02. 2021, 17,88 % ročne zo sumy 636,07 Eur od
19.02.2021 do 01.04.2021, 17,88 % ročne zo sumy 576,07 Eur od 02.04.2021 do 20.04.2021, 17,88 %
ročne zo sumy 516,07 Eur od 21. 04. 2021 do 27. 05. 2021, 17,88 % ročne zo sumy 456,07 Eur od 28.
05. 2021 do 29.06.2021, 17,88 % ročne zo sumy 396,07 Eur od 30. 06. 2021 do 23. 02. 2022, 17,88
% ročne zo sumy 366,07 Eur od 24. 02. 2022 do 30. 03. 2022, 17,88 % ročne zo sumy 336,07 Eur od
31.03.2022 do 24.06.2022, 17,88 % ročne zo sumy 286,07 Eur od 25.06.2022 do 16. 08.2022, 17,88
% ročne zo sumy 256,07 Eur od 17.08.2022 do 20.09.2022, 17,88 % ročne zo sumy 226,07 Eur od 21.

09. 2022 do zaplatenia, 9,90 % ročne zo sumy 24.365,24 Eur od 04. 03. 2020 do 30. 03. 2022, 9,90
% ročne zo sumy 24.239,87 Eur od 31. 03. 2022 do 16.08.2022, 9,90 % ročne zo sumy 23.989,87 Eur
od 17. 08. 2022 do 26. 09. 2022, 9,90 % ročne zo sumy 23.739,87 Eur od 27. 09. 2022 do zaplatenia,
a úrokmi z omeškania vo výške 5,00 % ročne zo sumy 1.011,07 Eur od 19 .05. 2020 do 26. 08. 2020,
871,07 Eur od 27.08.2020 do 24.09.2020, 696,07 Eur od 25.09.2020 do 18.02.2021, 636,07 Eur od
19.02.2021 do 01.04.2021, 576,07 Eur od 02.04.2021 do 20.04.2021, 516,07 Eur od 21.04.2021 do
27.05.2021, 456,07 Eur od 28.05.2021 do 29.06.2021, 396,07 Eur od 30.06.2021 do 23.02.2022, 366,07

Eur od 24.02.2022 do 30.03.2022, 336,07 Eur od 31.03.2022 do 24.06.2022, 286,07 Eur od 25.06.2022
do 16.08.2022, 256,07 Eur od 17.08.2022 do 20.09.2022, 226,07 Eur od 21.09.2022 do zaplatenia,
25.199,87 Eur od 04.03.2020 do 21.07.2020, 25.139,87 Eur od 22.07.2020 do 26.08.2020, 25.039,87
Eur od 27.08.2020 do 31.12.2020, 24.739,87 Eur od 01.01.2021 do 23.02.2022, 24.489,87 Eur od24.02.2022 do 30.03.2022, 24.239,87 Eur od 31.03.2022 do 16.08.2022, 23.989,87 Eur od 17.08.2022
do 26.09.2022, 23.739,87 Eur od 27.09.2022 do zaplatenia a náhradu trov konania.

2. Podanie návrhu právny predchodca žalobcu odôvodnil tým, že s účinnosťou ku dňu 30.06.2016 došlo
k cezhraničnému zlúčeniu spoločnosti CETELEM SLOVENSKO a.s., so spoločnosťou BNP PARIBAS
PERSONAL FINANCE SA. Spoločnosť CETELEM SLOVENSKO a.s. (ďalej len Cetelem) v dôsledku
cezhraničného zlúčenia zanikla zlúčením bez likvidácie a spoločnosť BNP PARIBAS PERSONAL
FINANCE SA sa stala jej univerzálnym právnym nástupcom. Dňa 04.06.2014 uzavrel Cetelem ako

veriteľ na jednej strane so žalovanými 1/ a 2/ ako spoludlžníkmi (ďalej len „žalovaný“) na strane
druhej Zmluvu o revolvingovom spotrebiteľskom úvere a vydaní kreditnej karty (ďalej len "úverová
zmluva I") podľa zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o
zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a Rámcovú zmluvu o poskytovaní
platobných služieb (ďalej len "rámcová zmluva") podľa zákona č. 492/2009 Z.z. o platobných službách
a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Obsahom úverovej zmluvy I

bol záväzok Cetelemu poskytnúť žalovanému revolvingový úver vo forme úverového rámca do výšky
5.000,- Eur na financovanie kúpy spotrebného tovaru u predajcu uvedeného na úverovej zmluve
a súčasne záväzok žalovaného vrátiť poskytnutý revolvingový úver spolu s dohodnutými úrokmi a
poplatkami formou dohodnutých mesačných splátok. Podľa bodu 3.1. časti 2. Úverovej zmluvy bol
žalovaný oprávnený čerpať revolvingový úver formou financovania nákupu tovaru a/alebo služieb v

obchodných miestach, ktoré akceptujú túto kartu, výberom finančných prostriedkov v hotovosti pomocou
karty v miestach na to určených, prevodom na účet určený žalovaným alebo iným dohodnutým
spôsobom, a to aj pri použití informačných technológií. Žalovaný takto po dobu trvania úverového
vzťahu vyčerpal z poskytnutého úverového rámca peňažné prostriedky v celkovej výške 2.533,79 Eur
tak, že sumu 2.264,49 Eur žalovaný čerpal výbermi hotovosti z bankomatov, platbami na vybraných

obchodných miestach a financovaním na svoj účet a sumu 269,30 Eur predstavujú poplatky, ktoré
Cetelem účtoval žalovanému v súlade s úverovou zmluvou ako súčasť úverovej istiny. Podľa bodu
2.1. Časti 3. Úverovej zmluvy sa žalovaný zaviazal riadne a včas splácať poskytnutý úver, a to formou
dohodnutých pravidelných mesačných splátok, ak sa s Cetelemom nedohodol inak. Cetelem splátku
použije na úhradu splatných záväzkov klienta. Žalovaný svoj záväzok splácať poskytnutý úver riadne a

včas neplnil. Napriek zmluvne dohodnutým splátkam poskytnutého úveru uhradil žalovaný žalobcovi do
dnešného dňa len časť dlžnej sumy, a to sumu vo výške 3.280,38 Eur, čo preukazuje Výpis z úverového
účtu žalovaného. Na predžalobné výzvy žalovaný nereagoval. V dôsledku neplnenia dohodnutých
splátok zo strany žalovaného žalobca vyhlásil dňa 18.05.2020 mimoriadnu splatnosť úveru, čím sa
stal dlh žalovaného splatný v celom rozsahu. Podľa bodu 4.2. časti 3. Úverovej zmluvy Cetelem je

oprávnený v prípade porušenia povinnosti splácať poskytnutý úver riadne a včas, požadovať od klienta
zaplatenie úrokov z omeškania v zákonom stanovenej výške odo dňa nasledujúceho po dni, kedy došlo
k omeškaniu klienta so splácaním úveru a nákladov spojených s uplatnením pohľadávky v zmysle § 121
ods. 3 Občianskeho zákonníka a klient je povinný úroky z omeškania a náklady spojené s uplatnením
pohľadávky zaplatiť. Podľa bodu 4.4. časti 3. Úverovej zmluvy ku dňu účinnosti vyhlásenia mimoriadnej

splatnosti úveru alebo odstúpenia od úverovej zmluvy alebo výpovede úverovej zmluvy je splatný celý
dlh klienta voči Cetelemu. Nesplatená istina úveru je až do dňa jej úplného splatenia úročená podľa
úrokovej sadzby dohodnutej v úverovej zmluve, t.j. klient je povinný zaplatiť úroky od doby poskytnutia
úveru do vrátenia peňažných prostriedkov v celom rozsahu. Žalovaný má voči žalobcovi k dnešnému
dňu neuhradené záväzky po lehote splatnosti v celkovej výške 226,07 Eur (226,07 Eur z titulu zvyšku

dlžnej úverovej istiny;). Okrem toho je žalovaný povinný zaplatiť žalobcovi úroky z dlžnej úverovej
istiny vo výške 17,88 % ročne a úroky z omeškania vo výške 5,00 % ročne. Dňa 22.02.2016 uzavrel
Cetelem ako veriteľ na jednej strane so žalovanými 1/ a 2/ ako spoludlžníkmi (ďalej len „žalovaný“)
na strane druhej Zmluvu o spotrebiteľskom úvere (ďalej len "úverová zmluva II") podľa zákona č.
129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých

zákonov v znení neskorších predpisov. Obsahom úverovej zmluvy II bol záväzok Cetelemu poskytnúť
žalovanému účelový spotrebiteľský úver vo výške 32.000,00 Eur na splatenie úverov a súčasne záväzok
žalovaného vrátiť poskytnutý úver spolu s dohodnutými úrokmi a poplatkami a to formou 120 mesačných
splátok vo výške 435,13 Eur, so splatnosťou prvej splátky 15.03.2016. Na základe úverovej zmluvy
Cetelem poskytol žalovanému úver tak, že sumu 32.000,00 Eur previedol na účet žalovaného formou 3

čiastočnýchčerpaní,atodňa25.02.2016vovýške21.780,00Eur,dňa29.02.2016vovýške3.790,00Eur
a dňa 02.03.2016 vo výške 6.430,00 Eur, čo potvrdzuje Výpis z úverového účtu žalovaného. Žalovaný
svoj záväzok splácať poskytnutý úver riadne a včas neplnil. Napriek zmluvne dohodnutým splátkam
poskytnutého úveru uhradil žalovaný žalobcovi do dnešného dňa len časť dlžnej sumy, a to sumuvo výške 20.396,75 Eur, čo preukazuje Výpis z úverového účtu žalovaného, ktorý žalobca prekladá
v prílohe. Na predžalobné výzvy žalovaný nereagoval. V dôsledku neplnenia dohodnutých splátok
zo strany žalovaného žalobca vyhlásil dňa 03.03.2020 mimoriadnu splatnosť úveru, čím sa stal dlh

žalovaného splatný v celom rozsahu. Žalovaný má voči žalobcovi k dnešnému dňu neuhradené záväzky
po lehote splatnosti v celkovej výške 23.739,87 Eur (23.739,87 Eur z titulu zvyšku dlžnej úverovej istiny;).
Okrem toho je žalovaný povinný zaplatiť žalobcovi úroky z dlžnej úverovej istiny vo výške 9,90 % ročne
a úroky z omeškania vo výške 5,00 % ročne.

3. Podaním zo dňa 02. 12. 2022 vzal žalobca žalobu v časti o zaplatenie istiny vo výške 300,-Eur späť
a žiadal konanie v tejto časti zastaviť.

4. Podaním zo dňa 20. 01. 2023 vzal žalobca žalobu v časti o zaplatenie istiny vo výške 50,-Eur späť
a žiadal konanie v tejto časti zastaviť.

5. V predmetnom podaní uviedol taktiež, že v súvislosti s overovaním bonity poukazuje na to, že
schopnosť klienta splácať úver žalobca posudzoval samostatne na základe informácii o konkrétnom
žiadateľovi a jeho finančnej situácii (príjmy, výdavky, rodinný stav, spôsob bývania, počet vyživovaných
osôb a iné) uvádzaných pri žiadosti o úver. Každá takáto žiadosť o poskytnutie úveru je vyhodnocovaná
individuálne a na základe všetkých údajov uvedených v zmluve a to automatizovaným systémom

posúdenia žiadosti, ktoré je nastavené tak, aby boli preverené všetky informácie prostredníctvom
internetových stránok, pričom sa využívajú najmä stránky telekomunikačných spoločností, obchodný
register, živnostenský register, kontrola OP na stránke Ministerstva vnútra SR, či nie je evidovaný
ako stratený alebo odcudzený, v úverovom registri SOLUS, NRKI a overenie v Sociálnej poisťovni. V
registri SOLUS sa zhromažďujú informácie o klientoch neplniacich si svoje záväzky. Pri žiadosti o úver

na základe dopytu klientovho rodného čísla dostávame odpoveď či má nesplatené záväzky v iných
spoločnostiach, ktoré prispievajú do tohto registra. NRKI – je nebankový register klientskych informácií.
Pri žiadosti o úver na základe dopytu klientovho rodného čísla dostávame odpoveď o pozitívnych
aj negatívnych existujúcich záväzkoch klienta. Žalobca pred poskytnutím úveru požadoval od klienta
(žalovaného), aby mal dostatočné zabezpečenie úveru, teda trvalý zdroj príjmu, z ktorého môže

následne úver splácať. Pri schvaľovaní úveru sa posudzovalo okrem iných kritérií najmä zamestnanie
a bonita klienta, ktorý musel mať v príjme obsiahnuté životné minimum v danom období a mesačnú
splátku v stanovenej výške spolu s ďalšími jeho záväzkami. Všetky tieto kontroly sú uskutočnené na
základe klientovho súhlasu. Žalobca už v konaní predložil súdu súhlas so spracovaním osobných údajov
žalovaného v súvislosti s overením jeho bonity, ktorý obsahuje predmetné údaje.

6. Podaním zo dňa 07. 03. 2023 žalovaný v 1. rade požiadal o uzavretie zmieru a určenie splátkového
kalendára.

7. Podaním zo dňa 09. 03. 2023 vzal žalobca žalobu v časti o zaplatenie istiny vo výške 350,-Eur

späť a žiadal konanie v tejto časti zastaviť. Predmetom konania zostalo zaplatenie sumy 23.265,94 Eur
spolu s úrokmi z dlžnej úverovej istiny vo výške 17,88 % ročne zo sumy 899,04 Eur od 19.05.2020
do 26.08.2020, 17,88 % ročne zo sumy 871,07 Eur od 27.08.2020 do 24.09.2020, 17,88 % ročne zo
sumy 696,07 Eur od 25.09.2020 do 18.02.2021, 17,88 % ročne zo sumy 636,07 Eur od 19.02.2021
do 01.04.2021, 17,88 % ročne zo sumy 576,07 Eur od 02.04.2021 do 20.04.2021, 17,88 % ročne zo

sumy 516,07 Eur od 21.04.2021 do 27.05.2021, 17,88 % ročne zo sumy 456,07 Eur od 28.05.2021
do 29.06.2021, 17,88 % ročne zo sumy 396,07 Eur od 30.06.2021 do 23.02.2022, 17,88 % ročne zo
sumy 366,07 Eur od 24.02.2022 do 30.03.2022, 17,88 % ročne zo sumy 336,07 Eur od 31.03.2022
do 24.06.2022, 17,88 % ročne zo sumy 286,07 Eur od 25.06.2022 do 16.08.2022, 17,88 % ročne zo
sumy 256,07 Eur od 17.08.2022 do 20.09.2022, 17,88 % ročne zo sumy 226,07 Eur od 21.09.2022

do 14.11.2022, 17,88 % ročne zo sumy 176,07 Eur od 15.11.2022 do 28.12.2022, 17,88 % ročne zo
sumy 126,07 Eur od 29.12.2022 do 23.01.2023, 17,88 % ročne zo sumy 76,07 Eur od 24.01.2023 do
07.03.2023, 17,88 % ročne zo sumy 26,07 Eur od 08.03.2023 do zaplatenia, 9,90 % ročne zo sumy
24.365,24 Eur od 04.03.2020 do 30.03.2022, 9,90 % ročne zo sumy 24.239,87 Eur od 31.03.2022 do
16.08.2022, 9,90 % ročne zo sumy 23.989,87 Eur od 17.08.2022 do 26.09.2022, 9,90 % ročne zo sumy

23.739,87 Eur od 27.09.2022 do 30.11.2022, 9,90 % ročne zo sumy 23.489,87 Eur od 01.12.2022 do
07.03.2023, 9,90 % ročne zo sumy 23.239,87 Eur od 08.03.2023 do zaplatenia, a úrokmi z omeškania
vo výške 5,00 % ročne zo sumy 1.011,07 Eur od 19.05.2020 do 26.08.2020, 871,07 Eur od 27.08.2020
do 24.09.2020, 696,07 Eur od 25.09.2020 do 18.02.2021, 636,07 Eur od 19.02.2021 do 01.04.2021,576,07 Eur od 02.04.2021 do 20.04.2021, 516,07 Eur od 21.04.2021 do 27.05.2021, 456,07 Eur od
28.05.2021 do 29.06.2021, 396,07 Eur od 30.06.2021 do 23.02.2022, 366,07 Eur od 24.02.2022 do
30.03.2022, 336,07 Eur od 31.03.2022 do 24.06.2022, 286,07 Eur od 25.06.2022 do 16.08.2022,

256,07 Eur od 17.08.2022 do 20.09.2022, 226,07 Eur od 21.09.2022 do 14.11.2022, 176,07 Eur od
15.11.2022 do 28.12.2022, 126,07 Eur od 29.12.2022 do 23.01.2023, 76,07 Eur od 24.01.2023 do
07.03.2023, 26,07 Eur od 08.03.2023 do zaplatenia, 25.199,87 Eur od 04.03.2020 do 21.07.2020,
25.139,87 Eur od 22.07.2020 do 26.08.2020, 25.039,87 Eur od 27.08.2020 do 31.12.2020, 24.739,87
Eur od 01.01.2021 do 23.02.2022, 24.489,87 Eur od 24.02.2022 do 30.03.2022, 24.239,87 Eur od

31.03.2022 do 16.08.2022, 23.989,87 Eur od 17.08.2022 do 26.09.2022, 23.739,87 Eur od 27.09.2022
do 30.11.2022, 23.489,87 Eur od 01.12.2022 do 07.03.2023, 23.239,87 Eur od 08.03.2023 do zaplatenia
a trovy konania.

8. V podaní zo dňa 28. 03. 2023 žalobca oznámil súdu, že by súhlasil s uzavretím zmieru, ak by súhlasila
aj žalovaná v 2. rade, keďže žalovaní sa zaviazali na úhradu dlhu spoločne a nerozdielne.

9. Podaním zo dňa 06. 07. 2023 sa k žalobe vyjadril právny zástupca žalovaných, ktorý uviedol, že
so žalobou žalobcu nesúhlasia a navrhujú ju na trovy žalobcu zamietnuť ako nedôvodnú, nakoľko
žalobca nie je oprávnený žiadať jednorazové splatenie úveru a ani úroky a vôbec nie vo výške 17,88 %,
nakoľko takéto úroky dohodnuté v zmluve neboli, nevyplývajú zo zmluvy a ani z príslušných zákonných

ustanovení. Žalobca tak nepreukázal dôvodnosť svojho nároku. Žalobca v bode I žaloby tvrdí, že
žalovaní s ním uzavreli zmluvu o úvere, na základe ktorej im poskytol úver vo výške 5000,- eur vo
forme úverového rámca. Bližšie číselne ani iným označením zmluvu nešpecifikuje. Z predloženej zmluvy
však vyplýva, že táto obsahuje dva úplne odlišné typy zmlúv a to jednak v časti 1 bod 1.1, v ktorej
sú uvedené určité podmienky a následne v časti 2 bod 1.1, v ktorej sú uvedené odlišné podmienky.

Rovnako tomu je aj v prípade zmluvy uvedenej v bode II. žaloby. Dáva však do pozornosti súdu, že
dohodnutá výška úrokovej sadzby 28,68 %, a RPMN vo výške 46,36 % je v zjavnom rozpore s dobrými
mravmi. Takto formulovaná zmluva je spôsobilá uviesť spotrebiteľa do omylu a majú za následok, že
úver je potrebné hodnotiť ako bezúročný. Dojednaný úrok je neprimeraný, v rozpore ustanovením §
39 Občianskeho zákonníka, ktorý sa prieči dobrými mravom a je ho nutné považovať za absolútne

neplatný. Absolútnu neplatnosť spôsobuje to, že dohodnuté úroky presahujú mieru úrokov poskytovanú
peňažnými ústavmi v čase uzavretia zmluvy (rozhodnutie NS SR 1MCdo 1/2009 zo dňa 31.07.2009). „Za
daného stavu je výška zmluvných úrokov, pokiaľ tieto prevýšia priemer úrokov na trhu pri porovnateľnom
úvere o viac ako 100 % neprijateľná a odporuje dobrým mravom. Prevýšenie úrokov o 100 % oproti
priemeru úrokov za úvery poskytované bankami je netolerovateľné za žiadnych okolností. Prípadná

dohoda o úrokoch je tak neplatná v celom rozsahu. Táto okolnosť totiž spôsobuje značnú nerovnováhu
v postavení účastníkov v neprospech spotrebiteľa v zmysle § 53 ods. 1, 5 Občianskeho zákonníka a
za týchto okolností je potrebné hodnotiť dohodu o výške úrokov ako absolútne neplatnú“ (rozsudok KS
PO sp. zn. 3Co/114/2014 zo dňa 05.11.2014). Je potrebné poukázať na fakt, že oznámenie žalobcu o
vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru žalobcu zo dňa 05.03.2020 resp. 21.05.2020 nie sú jednoznačne

definované, pokiaľ sa týka zmluvy, z ktorej odvodzuje žalobca svoje nároky a pre neho ako spotrebiteľa
je mätúca, nakoľko ako sám uvádza žalobca, existovalo niekoľko úverových vzťahov, ktoré ani žalobca
v žalobe jednoznačne nedefinuje (neuvádza ich čísla). Na základe vyššie uvedeného má za to, že
vyhlásenia o mimoriadnej splatnosti nie sú právne účinné a nespôsobujú zákonom predpokladané
následky. Žalobu žalobcu považujú za potrebné zamietnuť aj z dôvodu uvedeného v § 11 ods. 2

zák. č. 129/2010 o spotrebiteľských úveroch a síce z dôvodu, že ak veriteľ nekonal s odbornou
starostlivosťou podľa § 7 ods. 1 tohto zákona, nie je oprávnený vyžadovať od spotrebiteľa jednorazové
splatenie spotrebiteľského úveru a teda podaná žaloba je v priamom rozpore s týmto ustanovením.
Zákon o spotrebiteľských úveroch ukladá veriteľovi pri skúmaní bonity klienta postupovať s odbornou
starostlivosťou, pričom zákon neuviedol zákonnú definíciu tohto pojmu. Aj napriek absencii takejto

zákonnej definície možno vychádzať z toho, že odborná starostlivosť predpokladá overenie údajov,
ktoré dlžník veriteľovi uviedol, resp. objektívne podložil minimálne potvrdením zamestnávateľa dlžníka a
nepochybne kľúčovou je aj pri skúmaní bonity klienta využívať aj verejne dostupné informácie, ako napr.
štátom zverejňované údaje o životnom minime, existenčnom minime a tieto porovnávať so známymi
alebo od spotrebiteľa zistenými (nie iba tvrdenými) informáciami o jeho príjmoch a výdavkoch (do

pozornosti rozsudok Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 33Cdo/2178/2018). Konanie žalobcu, keď napriek
tomu, že relevantným spôsobom nezisťoval ich pomery, teda reálne príjmy aj výdavky, im poskytol najprv
jeden úver (čo mu malo naznačovať, že nemajú finančné prostriedky a musí vykrývať svoje výdavky
úverom) a následne im poskytol úver ďalší medziúver vo výške 32.000,- eur, s výškou jednej splátkypodľa zmluvy 435,13 eur, nemožno v žiadnom prípade považovať za posudzovanie bonity klienta s
odbornou starostlivosťou tak, ako mu to prikazuje § 7 ods. 1 zák. č. 129/2010. Majú zato, že nekonaním
žalobcu, ktorý neposudzoval bonitu klienta s odbornou starostlivosťou, je možné považovať za hrubé

porušenie tejto povinnosti majúce za následok to, že sa úver považuje za bezúročný a bez poplatkov
tak, ako to má na mysli ustanovenie § 11 ods. 2 zák. č. 129/2010, k čomu zaujali aj súdy vo svojej
rozhodovacej praxi jednoznačné stanovisko. Majú zato, že konanie žalobcu nepožíva právnu ochranu
a to pre rozpor s uvedenými zákonnými ustanoveniami.

10. Dňa 31. 07. 2023 súd uznesením sp.zn. 4Csp/87/2022-154 pripustil zmenu účastníka z právneho
predchodcu žalobcu na nového žalobcu, a to na základe návrhu na zmenu účastníkov konania na strane
oprávneného na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok.

11. Vo vyjadrení zo dňa 19.02.2024 žalobca uviedol, že dňa 04. 06. 2014 uzatvoril pôvodný veriteľ
so žalovaným Zmluvu o revolvingovom spotrebiteľskom úvere (ďalej len „Zmluva“), na základe ktorej

pôvodný veriteľ poskytol žalovanému úverový rámec vo výške 5.000,- €. Žalobca poukazuje na to, že v
uvedenom prípade bol medzi zmluvnými stranami dojednaný revolvingový úver vo forme karty, z ktorej
je možné čerpať a nie klasický splátkový úver. Ide o úver, ktorý umožňuje klientovi čerpať poskytnuté
zdroje opakovane, bez nutnosti žiadať o povolenie čerpania veriteľa. Ak klient vyčerpá časť alebo celý
úverový rámec a následne vyčerpanú sumu splatí jednorazovo, hneď po pripísaní tejto úhrady má opäť

k dispozícii celý úverový rámec. Ak vyčerpanú sumu spláca postupne, bude mať stále k dispozícii tú
časť úverového rámca, ktorá nie je vyčerpaná a ktorá sa zároveň s každou splátkou zvyšuje. Z vyššie
uvedeného podľa názoru žalobcu vyplýva, že na predmetný zmluvný vzťah nie je možné aplikovať ust.
§ 565 Občianskeho zákonníka, nakoľko v predmetnom prípade nebolo dojednané plnenie v splátkach.
Minimálna splátka, ktorú bol žalovaný povinný plniť bola v tomto prípade len dojednaným opakujúcim

sa plnením v existujúcom záväzkom vzťahu na dobu neurčitú. Dáva do pozornosti aj odborný komentár
k ust. § 565 Občianskeho zákonníka, ktorý hovorí „Pri plnení v splátkach je dlh, ktorého výška je
vopred určená, rozdelený na dve alebo viac čiastkových plnení, ktorých súčet predstavuje celkový
objem záväzku. Od plnenia v splátkach je potrebné dôsledne odlíšiť opakujúce sa plnenie, resp. plnenie
opakujúcich sa dávok v trvajúcom záväzkom vzťahu. Celková výška dlhu nie je v tomto prípade vopred

stanovená (aj keď ju možno objektívne predvídať vo vzťahoch na dobu určitú) a závisí od doby trvania
samotného záväzku. Záväzkové vzťahy s opakujúcim sa plnením nezanikajú splnením v pravom slova
zmysle slova, ale uplynutím času, výpoveďou, dohodou alebo iným odlišným spôsobom. (...) Na právne
vzťahy s opakujúcich sa plnením nemožno § 565 aplikovať.“ Z vyššie uvedeného podľa názoru žalobcu
vyplýva, že postupca v posudzovanom prípade nebol povinný dodržať ust. § 53 ods. 9 Občianskeho

zákonníka, nakoľko v tomto prípade nebolo dojednané plnenie dlhu v splátkach. K ukončeniu zmluvného
vzťahu došlo na základe vyhlásenia mimoriadnej splatnosti zo dňa 21.05.2020, ku ktorému žalobca
predložil doručenku. Zároveň však súdu uvádza, že v prípade pochybností súdu s vyššie uvedeným,
bol žalovaný zo strany pôvodného veriteľa vyzvaný na úhradu omeškanej pohľadávky výzvou zo dňa
03.02.2020, ktorú žalobca predložil spolu so žalobou. K výzve bol zároveň doložený podací hárok a

doklad zo stránky https://tandt.posta.sk/ v ktorom je uvedené, že zásielka bola podaná do poštovej
prepravy dňa 05.02.2020 a doručená žalovanému dňa 07.02.2020. Dňa 22.02.2016 uzatvoril pôvodný
veriteľ so žalovaným Zmluvu o spotrebiteľskom úvere (ďalej len „Zmluva“), na základe ktorej pôvodný
veriteľ poskytol žalovanému úver vo výške 32.000,- €. V zmysle Zmluvy sa žalovaný zaviazal splatiť úver
s úrokovou sadzbou vo výške 9,90 % p.a. platnej v deň uzavretia zmluvy. V zmysle Zmluvy sa žalovaný

zaviazal splácať poskytnutý úver spolu s dohodnutými úrokmi formou pravidelných mesačných splátok
v počte 120 splátok, a to od 15.03.2016 do 15.03.2026, vo výške 435,13 € vždy k 15. dňu v mesiaci.
Postupca si možnosť vyhlásiť mimoriadnu splatnosť dohodol so žalovaným v časti 3, bod 3, ods. 3.1.
a) Zmluvy, čím je splnený bod 1. Postupca výzvou zo dňa 03.02.2020 vyzval žalovaného na úhradu
omeškaných splátok a upozornil ho na možnosť vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru. Žalobca

k žalobe priložil podací hárok k predmetnej výzve a doklad o doručovaní zásielky zo stránky https://
tandt.posta.sk/ v ktorom je uvedené, že zásielka bola podaná do poštovej prepravy dňa 05.02.2020
a doručená žalovanému dňa 07.02.2020. Nakoľko žalovaný omeškané splátky neuhradil, postupca
podaním zo dňa 05.03.2020 vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru. Žalobca má v tejto súvislosti za to,
že dodržal v prejednávanom prípade všetky podmienky, ktoré mu ustanovenie § 92 ods. 8 zákona o

bankách ukladá, t. j. žalovaný bol v omeškaní so splnením čo len časti svojho peňažného záväzku voči
banke nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní a zároveň bolo preukázané, že žalovaný bol žalobcom
vyzvaný na úhradu omeškaných splátok, a to najmä:
- k zmluve č. 42711191350100 výzvou zo dňa 03.02.2020- k zmluve č. 42711191350100 Oznámením o vyhlásení mimoriadnej splatnosti zo dňa 21.05.2020
- k zmluve č. 42711191350009 výzvou zo dňa 03.02.2020
- k zmluve č. 42711191350009 Oznámením o vyhlásení mimoriadnej splatnosti zo dňa 05.03.2020

Žalobca zároveň poukazuje na to, že výzvy možno bez pochýb považovať za relevantné výzvy v zmysle
ust. § 92 ods. 8 zákona o bankách.

12.Žalobcasanáslednevyjadrilajvpodanízodňa16.04.2024,kdeuviedol,žeZmluvaorevolvingovom
spotrebiteľskom úvere a vydaní kreditnej karty na základe časti 2 Zmluvy o spotrebiteľskom úvere a

Zmluvyorevolvingovomspotrebiteľskomúvereavydaníkreditnejkartyarámcovejzmluvyoposkytovaní
platobných služieb uzavretej dňa 04.06.2014 (ďalej len „Zmluva 1“) – na jej základe bol poskytnutý
revolvingový úver na kreditnej karte vo výške do 5000,- €. V rámci tejto zmluvy bol poskytnutý aj úver
vo výške 16 312 €, tj spolu bola výška splátky za revolving aj úver vo výške cca 216,76 € a 30,-
€ - v tejto Zmluve 1 je dohodnutý riadny úrok vo výške 28,68 %, pričom žalobca žaluje len riadny
úrok v sadzbe 17,88%. 2. Zmluva o spotrebiteľskom úvere časti 1 Zmluvy o spotrebiteľskom úvere a

Zmluvyorevolvingovomspotrebiteľskomúvereavydaníkreditnejkartyarámcovejzmluvyoposkytovaní
platobných služieb uzavretej dňa 22.02.2016 (ďalej len „Zmluva 2“) – na jej základe bol poskytnutý
účelový úver Pôžička Cetelem -Splatenie úverov – účelový úver. Týmto úverom bol refinancovaný
horeuvedený úver vo výške 16 312,-€ a ďalšie tri úvery Quatro. K bonite zmluvy podpísanej 04.06.2014-
Zmluva č.1 overovanie schopnosti splácať úver prebiehalo vo väčšine prípadov v automatickom režime.

K Zmluve o revolvingovom spotrebiteľskom úvere a vydaní kreditnej karty na základe časti 2 Zmluvy
o spotrebiteľskom úvere a Zmluvy o revolvingovom spotrebiteľskom úvere a vydaní kreditnej karty
a rámcovej zmluvy o poskytovaní platobných služieb uzavretej dňa 04.06.2014: Veriteľ postupoval
nasledovne: Výstup z interných systémov obsahuje všetky údaje z ktorých postupca pri posudzovaní
bonityvychádzal.Existujúcezáväzkyspotrebiteľaveriteľoverildopytomdoúverovéhoregistra,zktorého

vyplynulo, že spotrebitelia mali v čase poskytnutia úveru existujúce záväzky s mesačným úverovým
zaťažením v sume 0,- €, výška splátky, s ktorou bolo potrebné narábať, bola vo výške 216,76 € a 30,- €.
Ďalej príjem overili na základe Osobného dotazníka; v zmysle ktorého vyplynulo, že žalovaný v 1. rade je
živnostník s priemerným príjmom cca 2000,- €, pričom výška mesačných platieb je vo výške cca 250,- €,
splátka hypotéky vo výške 229,- € a splátka spotrebného úveru cca vo výške 20,- €. Žalovaná v 2. rade

bola uvedená ako opatrovateľka s príjmom 200,- €. Príjem spotrebiteľa bol overený na základe interných
informácii podľa pohybov na účte, žalovaný bol podnikateľom. V zmysle výpisov z účtu bol napr. príjem
za 04/2014 vo výške 650,- €, 05/2014 vo výške 3525,- €; podľa daňových priznaní bol ročný príjem v
r.2013 vo výške cca 17938,- € (tj cca 1494,-€). Veriteľ tiež disponoval údajmi o rodinnom stave a počte
členov domácnosti žalovaného. Rodinný stav spotrebiteľa bol ženatý a počet členov domácnosti 2. Tiež

bolo uvedené, že žalovaní vlastnia byt. V rámci nákladov na zabezpečenie základných životných potrieb
bral veriteľ do úvahy životné deklarované výdavky, tj mesačné platby vo výške 250,- €, splátky hypotéky
vo výške 229,- € a splátky spotrebného úveru vo výške 20,- €. Výpočet limitu bol teda realizovaný
nasledovne: (výška splátky poskytnutého úveru revolvingu aj úveru + výška nákladov na zabezpečenie
základných životných potrieb spotrebiteľa a osôb, voči ktorým má spotrebiteľ vyživovaciu povinnosť)

musí byť nižšia ako výška príjmu. 246,76+499,- € = 745,76 €, čo je menej ako overený príjem žalovaného
vo výške cca 1494,- €. K bonite zmluvy podpísanej 04.06.2014 sa nachádza v podkladoch nasledovná
emailová informácia zo dňa 24.02.2016- Zmluva č.2 „Souhlasím. Prosím zapsat poznámku do systému a
mail vytisknout jako prílohu složky. Odôvodnení: Dobrý profil klienta, bezproblémové splácení intertních
i externích pohledávek, viditelné príjmy na béžném účtu, kdy obraty jsou v dostatečné výši, jedná se

o našeho klienta, kdy jsme schopní konsolidovat jeho úvery i od jiných společností. Rada by som Vas
požiadala o kompetencie COO na klienta Cikala Jan - 42711191350009 na sumu 32000 eur. Jedna sa o
známeho klienta na OP - má aktuálne uhradených 20 splátok, splácanie má v poriadku bez omeškaní.
Okrem toho má u nás rozčerpanú kartu aj jeho partnerka-obaja majú uram 600 eur. Okrem našich úverov
hradí kontokorent na bankovom účte, kreditnú kartu Homecredit a 3 x quatro - tieto štyri externé úvery

ideme našou pôžičkou vyplatiť, ostane mu len ten kontokorent a naša nová pôžička, zvyšok financií
klient využije na rekonštrukciu domu. Klient je však živnostník a v budg má vyplnený príjem z daňového
priznania - Hrubé obraty mal 12479,50eur, výdaje 6706,55eur, čiastkový základ dane 5772,95eur a
daň 32,50eur, t.j. 478,37eur. Klient zdokladoval výpisy z bankového účtu za celý kalendárny rok 2015
– klient pracuje ako zámočník pre jedného zamestnávateľa - Šakala Jan - od neho ma práve príjem

na bankový účet-v priemere za posledné tri mesiace vychádza príjem na bankový účet 1883 eur -
ak by sme s týmto príjmom počítali v budg tak by mali dispo 625 eur na 2osoby. Klient nemá žiadne
výdaje v rámci živnosti, len si hradí odvody do zdravotnej a sociálnej poisťovne. Kompetencie COO
žiadam z dôvodu, že klienta chcem schváliť - splácanie na našich úveroch aj úveroch externých jebezproblémové, rozpočet majú reálne a príjmy vidíme na bankovom účte. Úver bude financovaný na
tri tranze - s dokladovaním.“ Je teda zrejmé, že žalovaní riadne splácali predtým ako prejavili záujem
o refinancovanie poskytnutého úveru, následne teda bola opäť prehodnotená schopnosť žalovaných

splácať úver. V konkrétnom prípade veriteľ postupoval nasledovne: Žalobca v prílohe predkladá výstup
z interných aplikácií postupcu, ktoré zaslal žalobcovi na preukázanie riadneho overenia schopnosti
splácať poskytnutý úver žiadateľov o úver. a) čistý príjem spotrebiteľa - Veriteľ príjem overil opätovne
na základe Osobného dotazníka; v zmysle ktorého vyplynulo, že žalovaný v 1. rade je živnostník s
priemerným príjmom cca 1300,- €, pričom výška mesačných platieb je vo výške cca 220,- €, splátka

hypotéky vo výške 225,- € a splátky spotrebného úveru cca vo výške 342,- €. Príjem spotrebiteľa bol
opätovne overený na základe interných informácii podľa pohybov na účte, žalovaný bol podnikateľom.
V zmysle výpisov z účtu bol napr. príjem za 01/2015 vo výške 1743,- €, 02/2015 vo výške 1400,- €,
03/2015 vo výške 870,- €, 04/2015 vo výške 1530,- €, 05/2015 vo výške 2867,93 € ; XX/XXXX XXXX,32
€, 09/2015 vo výške 1849,50 €, 10/2015 vo výške 1777,50 €, 11/2015 vo výške 2436,- €, 12/2015
vo výške 1369,28 €. Ďalej vo výške podľa daňových priznaní bol celkový ročný príjem v r.2014 vo

výške cca 12 479,50 € ročne. Žalovaní chceli prostredníctvom novej Zmluvy refinancovať nasledovné
zmluvy: karta Homecredit so splátkou vo výške 100,- € (úverový rámec vo výške 2000,- €), Quatro
vo výške 1500,- € so splátkou 80,47 €, Quatro vo výške 3000,- € so splátkou 87,47 €, QuatroCar vo
výške 8361,60 € so splátkou vo výške 186,73 €, Úver vo výške 16312,- so splátkou vo výške 216,76.
Veriteľ tiež disponoval údajmi o rodinnom stave a počte členov domácnosti žalovaného. Rodinný stav

spotrebiteľa bol ženatý a počet členov domácnosti 2. Tiež bolo uvedené, že žalovaní vlastnia byt. b)
náklady na zabezpečenie základných životných potrieb spotrebiteľa a osôb, voči ktorým má spotrebiteľ
vyživovaciu povinnosť - V rámci nákladov na zabezpečenie základných životných potrieb bral veriteľ do
úvahy životné deklarované výdavky, tj mesačné platby vo výške 220,- €, splátky hypotéky vo výške 225,-
€. c) výška splátky spotrebiteľského úveru - Výška splátky poskytnutého úveru bola vo výške 435,13

€. d) peňažné záväzky znižujúce príjem spotrebiteľa - Existujúce záväzky, ktoré vie veriteľ objektívne
overiť bez súčinnosti spotrebiteľa - žalovaní mali poskytnutým úverom vyplatiť päť existujúcich úverov s
mesačnou splátkou 671,43 €, ktoré by poskytnutím nového úveru zanikli. Veriteľ preto pri posudzovaní
bonity bral do úvahy peňažné záväzky znižujúce príjem spotrebiteľa v sume 671,43 €. Výpočet limitu
bol teda realizovaný nasledovne: (výška existujúcich splátok úveru + výška splátky poskytnutého úveru

+ výška nákladov na zabezpečenie základných životných potrieb spotrebiteľa a osôb, voči ktorým má
spotrebiteľ vyživovaciu povinnosť) musí byť nižšia ako výška príjmu. 671,43 € + 445 € = 1116,43 € čo
je menej ako overený čistý príjem žalovaných Výpočet limitu bol realizovaný v súlade s ust. § 7 ods.
21 ZoSU.

13. Následne sa podaním zo dňa 26. 04. 2024 vyjadril právny zástupca žalovaných, ktorý uviedol,
že aj keď sa a priori má vyjadriť k vyjadreniu zo dňa 31.03.2024, v krátkosti zaujme stanovisko
aj k vyjadreniu zo dňa 19.02.2024, v ktorom žalobca udáva, že so žalovanými uzavrel zmluvu o
revolvingovom spotrebiteľskom úvere. Podľa zdania žalobcu sa v danom prípade nejedná o dojednanie
plnenia v splátkach. V tejto súvislosti si dovoľuje poukázať na znenie zmluvy, z ktorého jednoznačne

vyplýva, že zmluva v bode 1.1 uvádza pojmy ako výška mesačnej splátky, splatnosť mesačnej splátky,
splatnosť 1. mesačnej splátky, v časti 3. zmluvy bod 5. hovorí nadpis state: Odklad mesačných splátok
úveru. Z vyššie uvedeného má za to, že žalobca nepreukázal, aby boli splnené podmienky na zákonné
postúpenie pohľadávky. Pokiaľ sa týka samotného vyjadrenia zo dňa 31.03.2024 k tomuto uvádza,
že už v bode 1 sa žalobca dostáva do logického nesúladu svojho vyjadrenia so zmluvou. Na základe

zmluvy o spotrebiteľskom úvere bola poskytnutá suma 16.321 eur s mesačnou splátkou 216,76 EUR.
Revolvingový úver bol poskytnutý v rámci úverového rámca 5000,- eur, pri fixnej úrokovej sadzbe 28,68
% p. a., čo predstavuje pri vyčerpaní úverového rámca ročný úrok 1434,- eur, mesačne 119,50 eur (a nie
30,- eur). To, že bol úrok dohodnutý vo fixnej výške 28,68 % je fakt, ktorý žalobca bagatelizuje, ak tvrdí,
že si uplatňuje resp. žaluje len úrok v sadzbe 17,88 %. Zarážajúca je však RPMN, ktorá dosahuje výšku

46,36 %, čo je možné právne kvalifikovať ako úžeru. Pokiaľ sa týka zmluvy o spotrebiteľskom úvere
zo dňa 22.02.2016, sám žalobca uvádza, že na základe tohto úveru bol refinancovaný úver vo výške
16 312,- eur a ďalšie tri úvery Quatro. Je zrejmé, že žalobca nepostupoval s odbornou starostlivosťou,
ak poskytol tak vysoký úver, a mal vedomosť, že mali minimálne ďalšie štyri úverové zmluvy a výška
splátky predstavovala sumu 435,13EUR. Veriteľ nekonal s odbornou starostlivosťou podľa § 7 ods.

1 tohto zákona, nie je oprávnený vyžadovať od spotrebiteľa jednorazové splatenie spotrebiteľského
úveru a teda podaná žaloba je v priamom rozpore s týmto ustanovením. Konanie žalobcu, keď napriek
tomu, že relevantným spôsobom nezisťoval pomery žalovaných, teda reálne príjmy aj výdavky, aj aj tak
poskytol najprv jeden úver (čo mu malo naznačovať, že nemajú finančné prostriedky a musia vykrývaťsvoje výdavky úverom) a následne im poskytol úver ďalší úver vo výške 32.000,- eur, s výškou jednej
splátky podľa zmluvy 435,13 eur, nemožno v žiadnom prípade považovať za posudzovanie bonity klienta
s odbornou starostlivosťou tak, ako mu to prikazuje § 7 ods. 1 zák. č. 129/2010. Ako to vyplýva zo

samotného vyjadrenia žalobcu, pri posudzovaní ich bonity – bod III vyjadrenia mal hrubé obraty podľa
jediného reálneho ukazovateľa - daňového priznania 12479,50 eur, výdaje na úrovni 6706,55 eur. Príjem
z podnikania tak bol na úrovni 478,37 eur mesačne. Okrem toho hradili kontokorent, kreditnú kartu
Homecredit a 3x quatro, t. j. 4 externé úvery nad rámec úveru poskytnutého žalobcom. Domnievajú sa,
že už z vyššie uvedeného je zrejmé, že žalobca neskúmal ich bonitu s odbornou starostlivosťou, keď

im poskytol úver, ktorého splátka predstavovala pomaly celý čistý príjem žalovaného v 1. rade podľa
daňového priznania.

14. Súd vo veci pojednával dňa 10. 05. 2024 v prítomnosti strán sporu, kde obe strany zotrvali na svojich
doterajších vyjadreniach, pričom právny zástupca žalovaného nad rámec uviedol, že žiada priznať trovy
konania v plnej výške keďže voči spotrebiteľovi boli použité nekalé praktiky, kedy platí, že aj keby mu

nejaké trovy konania vznikli, tieto mu nemajú byť priznané z dôvodov hodných osobitného zreteľa.

15. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa so žalobným návrhom a jeho prílohami a to najmä
výpisom z obchodného registra pôvodného veriteľa a žalobcu, zmluvou o spotrebiteľskom úvere, ktorej
súčasťou bola zmluva o revolvingovom spotrebiteľskom úvere a vydaní kreditnej karty z 22.02.2016,

zmluvou o spotrebiteľskom úvere, ktorej súčasťou bola zmluva o revolvingovom spotrebiteľskom úvere
a vydaní kreditnej karty z 04.06.2014, kópiami osobných dokladov, osobnými dotazníkmi, prehľadom
splátok, výzvou na zaplatenie dlžnej čiastky 1 345,39 Eur zo dňa 03.02.2020, podacím hárkom
a printscreenom z internetovej stránky Slovenskej pošty o doručení zásielky RE177877772SK dňa
7.2.2020, oznámením o vyhlásení mimoriadnej splatnosti zo dňa 05.03.2020, doručenkou, potvrdeniami

o odfinancovaní peňažných prostriedkov, výzvou na zaplatenie dlžnej čiastky 143,- Eur zo dňa
03.02.2020, podacím hárkom a printscreenom z internetovej stránky Slovenskej pošty o doručení
zásielky RE177877786SK dňa 7.2.2020, oznámením o vyhlásení mimoriadnej splatnosti zo dňa
21.05.2020, doručenkou, Zmluvou o postúpení pohľadávky medzi BNP Paribas personal finance SA
aEOSKSISlovensko,s.r.o.zodňa21.06.2023,výpismizúčtužalovanéhov1.rade,Daňovýmpriznaním

žalovaného v 1. rade za rok 2013 a 2014 ako aj ostatným spisovým materiálom a zistil nasledovný
skutkový stav:

16. Pôvodný veriteľ a pôvodní žalovaní uzavreli dňa 04.06.2014 zmluvu o spotrebiteľskom úvere
a zmluvu o revolvingovom spotrebiteľskom úvere a vydaní kreditnej karty a rámcovú zmluvu

o poskytovaní platobných služieb bez čísla. Obsahom časti úverovej zmluvy, ktorá je predmetom
žaloby, bol záväzok Cetelemu poskytnúť žalovanému revolvingový úver vo forme úverového rámca
do výšky 5.000,- Eur a súčasne záväzok žalovaného vrátiť poskytnutý revolvingový úver spolu s
dohodnutými úrokmi a poplatkami formou dohodnutých mesačných splátok. Podľa bodu 3.1. časti 2.
Úverovej zmluvy bol žalovaný oprávnený čerpať revolvingový úver formou financovania nákupu tovaru

a/alebo služieb v obchodných miestach, ktoré akceptujú túto kartu, výberom finančných prostriedkov v
hotovosti pomocou karty v miestach na to určených, prevodom na účet určený žalovaným alebo iným
dohodnutým spôsobom, a to aj pri použití informačných technológií. Žalovaný takto po dobu trvania
úverového vzťahu vyčerpal z poskytnutého úverového rámca peňažné prostriedky v celkovej výške
2.533,79 Eur tak, že sumu 2.264,49 Eur žalovaný čerpal výbermi hotovosti z bankomatov, platbami na

vybraných obchodných miestach a financovaním na svoj účet a sumu 269,30 Eur predstavujú poplatky,
ktoré Cetelem účtoval žalovanému v súlade s úverovou zmluvou ako súčasť úverovej istiny. Podľa
bodu 2.1. Časti 3. Úverovej zmluvy sa žalovaný zaviazal riadne a včas splácať poskytnutý úver, a to
formou dohodnutých pravidelných mesačných splátok. Žalovaný svoj záväzok splácať poskytnutý úver
riadne a včas neplnil. Napriek zmluvne dohodnutým splátkam poskytnutého úveru uhradil žalovaný

žalobcovi do dnešného dňa len časť dlžnej sumy, a to sumu vo výške 3.280,38 Eur. Pôvodný veriteľ
a pôvodní žalovaní uzavreli dňa 22.02.2016 zmluvu o spotrebiteľskom úvere a zmluvu o revolvingovom
spotrebiteľskom úvere a vydaní kreditnej karty a rámcovú zmluvu o poskytovaní platobných služieb
bez čísla. Obsahom úverovej zmluvy II, ktorá je predmetom žaloby, bol záväzok Cetelemu poskytnúť
žalovanému účelový spotrebiteľský úver vo výške 32.000,00 Eur na splatenie úverov a súčasne záväzok

žalovaného vrátiť poskytnutý úver spolu s dohodnutými úrokmi a poplatkami a to formou 120 mesačných
splátok vo výške 435,13 Eur, so splatnosťou prvej splátky 15.03.2016. Na základe úverovej zmluvy
Cetelem poskytol žalovanému úver tak, že sumu 32.000,00 Eur previedol na účet žalovaného formou 3
čiastočnýchčerpaní,atodňa25.02.2016vovýške21.780,00Eur,dňa29.02.2016vovýške3.790,00Eura dňa 02.03.2016 vo výške 6.430,00 Eur, čo potvrdzuje Výpis z úverového účtu žalovaného. Žalovaný
svoj záväzok splácať poskytnutý úver riadne a včas neplnil. Napriek zmluvne dohodnutým splátkam
poskytnutého úveru uhradil žalovaný žalobcovi do dnešného dňa len časť dlžnej sumy, a to sumu vo

výške 20.396,75 Eur. V dôsledku neplnenia dohodnutých splátok zo strany žalovaného žalobca vyhlásil
dňa 03.03.2020 mimoriadnu splatnosť úveru, čím sa stal dlh žalovaného splatný v celom rozsahu.
Žalovaný má voči žalobcovi k dnešnému dňu neuhradené záväzky po lehote splatnosti v celkovej výške
23.739,87 Eur (23.739,87 Eur z titulu zvyšku dlžnej úverovej istiny;). Okrem toho je žalovaný povinný
zaplatiť žalobcovi úroky z dlžnej úverovej istiny vo výške 9,90 % ročne a úroky z omeškania vo výške

5,00 % ročne. Po podaní žaloby zaplatil žalovaný spolu sumu 700,-Eur.

17. Výzvou zo dňa 03. 02. 2020 právny predchodca žalobcu oznámil žalovanému v 1. rade, že napriek
opakovaným výzvam na úhradu omeškaných splátok jeho úver č. 42711191350009 nie je riadne a včas
splácaný. Výška dlžnej čiastky je 1 345,39 Eur vrátane príslušenstva a ak nedôjde k okamžitej úhrade
omeškaných mesačných splátok, bude požadovať splatenie celej nesplatenej časti úveru vrátane

príslušenstva. Uvedená zásielka bola žalovanému v 1. rade doručená 07.02.2020.

18. Oznámením o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru č. 42711191350009 – predžalobná
výzva zo dňa 05.03.2020 právny predchodca žalobcu oznámil žalovaným, že na základe Zmluvy
o spotrebiteľskom úvere im právny predchodca žalobcu poskytol spotrebiteľský úver vo výške 25 239,87

Eur. Vzhľadom k tomu, že poskytnutý úver nesplácali riadne a včas, právny predchodca žalobcu vyhlásil
mimoriadnu splatnosť úveru a ku dňa 03.03.2020 sa záväzok stal splatný v celom rozsahu. K oznámeniu
bola pripojená doručenka adresovaná žalovanému v 1. rade podpísaná dňa 12.03.2020.

19. Výzvou zo dňa 03. 02. 2020 právny predchodca žalobcu oznámil žalovanému v 1. rade, že napriek

opakovaným výzvam na úhradu omeškaných splátok jeho úver č. 42711191350100 nie je riadne a
včas splácaný. Výška dlžnej čiastky je 143,- Eur vrátane príslušenstva a ak nedôjde k okamžitej
úhradeomeškanýchmesačnýchsplátok,budepožadovaťsplateniecelejnesplatenejčastiúveruvrátane
príslušenstva. Uvedená zásielka bola žalovanému v 1. rade doručená 07.02.2020.

20. Oznámením o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru č. 42711191350100 – predžalobná výzva zo
dňa 21. 05. 2020 právny predchodca žalobcu oznámil žalovanému v 1. rade, že na základe Zmluvy
o spotrebiteľskom úvere im právny predchodca žalobcu poskytol spotrebiteľský úver vo výške 1 046,07
Eur. Vzhľadom k tomu, že poskytnutý úver nesplácali riadne a včas, právny predchodca žalobcu vyhlásil
mimoriadnu splatnosť úveru a ku dňa 18.05.2020 sa záväzok stal splatný v celom rozsahu. K oznámeniu

bola pripojená doručenka adresovaná žalovanému v 1. rade podpísaná dňa 18.05.2020

21.Nazákladezmluvyopostúpenípohľadávokuzatvorenejdňa21.06.2023postúpilabankapohľadávku
žalobcovi.

22. Podľa § 497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka
poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné
prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

23.Podľa§52ods.1,3,4Občianskehozákonníka,spotrebiteľskouzmluvoujekaždázmluvabezohľadu

na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní
a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej
činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci
predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

24. Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách
pre spotrebiteľov v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy, spotrebiteľským úverom na účely tohto
zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere
vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom
spotrebiteľovi.

25. Podľa § 9 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách
pre spotrebiteľov v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy, zmluva o spotrebiteľskom úvere musí maťpísomnú formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo
na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi.

26. Podľa § 7 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch veriteľ je pred uzavretím zmluvy o
spotrebiteľskom úvere alebo pred zmenou tejto zmluvy spočívajúcej v navýšení spotrebiteľského úveru
povinný posúdiť s odbornou starostlivosťou schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver, pričom
berie do úvahy najmä dobu, na ktorú sa poskytuje spotrebiteľský úver, výšku spotrebiteľského úveru,
príjem spotrebiteľa a prípadne aj účel spotrebiteľského úveru.

27. Podľa § 7 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch spotrebiteľ je povinný poskytnúť veriteľovi
na jeho žiadosť údaje potrebné na posúdenie schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver; tým
nie je dotknuté právo veriteľa využívať informácie o spotrebiteľovi z príslušnej databázy za podmienok
ustanovených osobitným zákonom.

28. Podľa § 7 ods. 16 zákona o spotrebiteľských úveroch, veriteľ je povinný postupovať pri poskytovaní
spotrebiteľského úveru na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere obozretne a ponúkať a poskytovať
spotrebiteľské úvery a) spôsobom, ktorý nepoškodzuje spotrebiteľov, a b) s odbornou starostlivosťou;
vynaloženie odbornej starostlivosti je veriteľ povinný hodnoverne preukázať.

29.Podľa§7ods.17zákonaospotrebiteľskýchúveroch,vynaloženímodbornejstarostlivostisarozumie
najmä to, že veriteľ
a. poskytne spotrebiteľovi informácie pred uzatvorením zmluvy o spotrebiteľskom úvere podľa § 4 a 5,
b. posúdi schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver s ohľadom na získané informácie o
spotrebiteľovi; ak je veriteľom veriteľ podľa § 20 ods. 1 písm. a), banka, zahraničná banka a pobočka

zahraničnej banky, posúdi schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver najmä s ohľadom na údaje
získané z jedného alebo viacerých registrov, do ktorých poskytujú údaje veritelia, ktorých počet sa
rovná aspoň dvojtretinovej väčšine veriteľov, ktorými sú veritelia podľa § 20 ods. 1 písm. a), ktorí sú
zverejnení v zozname veriteľov podľa § 8a, banky, zahraničné banky a pobočky zahraničných bánk, v
čase posudzovania schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver

30.Podľa§11ods.2zákonaospotrebiteľskýchúverochúčinnéhovčaseuzatvoreniazmluvyoúvere,ak
veriteľ nekonal s odbornou starostlivosťou podľa § 7 ods. 1, nie je oprávnený vyžadovať od spotrebiteľa
jednorazové splatenie spotrebiteľského úveru. V prípade hrubého porušenia povinnosti podľa § 7 ods.
1 sa úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. Za hrubé porušenie povinnosti podľa § 7 ods.

1 sa považuje posudzovanie schopnosti splácať úver veriteľom bez akýchkoľvek údajov o príjmoch,
výdavkoch a rodinnom stave spotrebiteľa alebo bez prihliadnutia na údaje z príslušnej databázy alebo
registra na účely posudzovania schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver.

31. Podľa § 565 OZ ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre

nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto právo však môže
veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.

32. Podľa §53 ods.9 Občianskeho zákonníka, ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má
vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa §565 Občianskeho zákonníka, najskôr po

uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v
lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva.

33. Podľa § 92 ods. 8 zák. č. 483/2001 Z.z. o bankách účinného v čase postúpenia pohľadávky, ktorá
je predmetom tohto konania (ďalej len „ZoB“) ak je napriek písomnej výzve banky alebo pobočky

zahraničnej banky jej klient nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením čo
len časti svojho peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky, môže banka alebo
pobočka zahraničnej banky svoju pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku postúpiť
písomnou zmluvou inej osobe, a to aj osobe, ktorá nie je bankou (ďalej len „postupník“), aj bez
súhlasu klienta. Toto právo banka alebo pobočka zahraničnej banky nemôže uplatniť, ak klient ešte pred

postúpením pohľadávky uhradil banke alebo pobočke zahraničnej banky omeškaný peňažný záväzok v
celom rozsahu vrátane jeho príslušenstva; to neplatí, ak súčet všetkých omeškaní klienta so splnením
čo len časti toho istého peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky presiahol
jeden rok. Pri postúpení pohľadávky je banka alebo pobočka zahraničnej banky povinná odovzdaťpostupníkovi aj dokumentáciu o záväzkovom vzťahu, na ktorého základe vznikla postúpená pohľadávka;
banka alebo pobočka zahraničnej banky môže postupníkovi poskytnúť informáciu o jednotlivých iných
záväzkových vzťahoch medzi bankou alebo pobočkou zahraničnej banky a klientom len za podmienok

a v rozsahu ustanovených týmto zákonom.

34. Podľa § 37, ods. 1 Občianskeho zákonníka právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a
zrozumiteľne; inak je neplatný.

35. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

36. Podľa ustanovenia § 144 CSP žalobca môže vziať žalobu späť.

37.Podľa§145ods.1,2.3CSP, akježalobavzatáspäťcelkom,súdkonaniezastaví.Akježalobavzatá

späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí
vo veci samej. Ak je žaloba vzatá späť sčasti pred jej doručením žalovanému, koná súd o zvyšku nároku
bez rozhodovania o zastavení konania v tejto časti.

38. Vychádzajúc z vyššie uvedeného súd v danom prípade, keďže k späťvzatiu v časti 700,- eur došlo

pred začatím konania ako aj pred predbežným prejednaním sporu a pojednávaním, súd konanie v časti
o zaplatenie 700,- eur zastavil.

39. Súd sa ďalej zaoberal aktívnou vecnou legitimáciou žalobcu v predmetnej veci, teda otázkou, či
došlo k platnému postúpeniu pohľadávky medzi bankou a žalobcom.

40. V prvom rade súd konštatuje, že výzvy zo dňa 03.02.2020 podľa § 53, ods. 9 OZ neobsahujú
označenie konkrétnej splátky pre ktorú právny predchodca úver zosplatnil, a teda nie je možné z týchto
výziev zistiť či žalobca splnil podmienky podľa OZ. Právny predchodca vo výzvach uviedol, že výška
dlžnej čiastky je 1 345,39 Eur vrátane príslušenstva a v druhej výzve, že výška dlžnej čiastky je

143,- Eur vrátane príslušenstva V zmysle ust. § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, ak ide o plnenie
zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa §
565 najskôr po uplynutí 3 mesiacov od omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil
spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva. Ak Občiansky zákonník v
tomto ustanovení hovorí o možnosti uplatnenia práva podľa § 565 OZ najskôr v lehote po uplynutí

3 mesiacov od omeškania so zaplatením splátky, s ktorou je spotrebiteľ v omeškaní, musí ísť vždy
o konkrétnu splátku, nakoľko len v takomto prípade je možné posúdiť, či bola dodržaná zákonom
stanovená minimálna lehota 3 mesiacov pre uplatnenie takéhoto práva veriteľom. Nešpecifikácia
konkrétnej splátky, pre ktorú bola vyhlásená mimoriadna splatnosť úveru, spôsobuje neurčitosť takéhoto
úkonu, nakoľko bez takejto špecifikácie nemožno posúdiť splnenie zákonom vyžadovanej podmienky

vyplývajúcej z ust. § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka umožňujúcej uplatnenie práva podľa ust. § 565
Občianskeho zákonníka najskôr až po uplynutí presne špecifikovanej zákonnej lehoty od omeškania
so zaplatením nie akejkoľvek, ale veriteľom konkrétne určenej splátky, čo je významné najmä v
prípade dlhodobého neuhrádzania splátok zo strany dlžníka. Nedodržanie zákonom stanovenej lehoty
na uplatnenie práva vyplývajúceho z ust. § 565 Občianskeho zákonníka, totiž spôsobuje absolútnu

neplatnosť takéhoto úkonu (§ 39 Občianskeho zákonníka). Súd poukazuje aj na uznesenie Najvyššieho
súdu SR 5Cdo/2/2023 z 25.01.2024: „Dovolací súd uvádza, že pre spotrebiteľské vzťahy, ktorým je i
ten v prejednávanej veci môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej
splátky až najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne
upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva (§ 53 ods. 9). V súvislosti

s úpravou režimu straty výhody splátok zákonodarca v § 53 ods. 9 OZ zavádza nové pravidlo, z ktorého
vyplýva, že veriteľ (v postavení dodávateľa) môže požadovať splnenie celého dlhu pre nesplnenie
niektorej zo splátok za podmienok, že uplynuli 3 mesiace od omeškania so zaplatením príslušnej splátky
a že upozornil dlžníka (v postavení spotrebiteľa) v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto
práva. Účinnosť uplatnenia práva veriteľa podľa § 565 Občianskeho zákonníka je teda podmienená

tým, že veriteľ v uvedenej lehote pred uplatnením tohto práva upozornil dlžníka na to, že toto právo
využije. Bez takéhoto včasného upozornenia je uplatnenie neúčinné. Z § 565 veta druhá Občianskeho
zákonníka vyplýva iba to, že veriteľ môže žiadosť o jednorazové vrátenie nesplatenej dlžnej sumy využiť
najneskôr do splatnosti najbližšej nasledujúcej splátky a môže tak urobiť až po uplynutí troch mesiacovod omeškania so zaplatením zmeškanej splátky (§ 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka). V prípade, ak zo
strany veriteľa dôjde k vyhláseniu úveru za predčasne splatný, a to v súlade s ustanovením § 565 OZ a
§ 53 ods. 9 OZ, pre platný úkon zosplatnenia je zo strany veriteľa nevyhnutné, aby v tomto zosplatnení

presne špecifikoval konkrétnu splátku, pre ktorú jednorazovo a predčasne zosplatnil celý dlh.“ Okrem
tejto skutočnosti súd poukazuje na to, že táto výzva bola adresovaná iba žalovanému v 1. rade, a teda
žalovanej v 2. rade nebola žiadna výzva zasielaná.

41. Okrem tejto skutočnosti súd je toho názoru, že ani samotná listina Oznámenie o vyhlásení

mimoriadnej splatnosti úveru nespĺňa náležitosti podľa § 92, ods. 8 zákona o bankách, nakoľko
Oznámenia o vyhlásení mimoriadnej splatnosti z 5.3.2020 a 21.05.2020 súd považuje za neurčitý
a nezrozumiteľný právny úkon, a teda aj z toho dôvodu za neplatný podľa § 39 OZ. Nie je totiž zrejmé
aký úver právny predchodca zosplatnil. Číslo, ktoré sa na výzvach nachádza sa totiž nenachádza nikde
na zmluvách. Zmluvy ktoré právny predchodca žalobcu a žalovaní uzatvorili sú bez čísla a dali by sa
identifikovať podľa dátumu uzatvorenia a výšky poskytnutého úveru. Zo žiadnej zmluvy ktoré strany

uzatvorili však nevyplýva, že im bol poskytnutý úver 25 239,87 Eur resp. 1046,07 Eur ako je to uvedené
v Oznámeniach o vyhlásení mimoriadnej splatnosti. Výzva neobsahuje ani dátum uzatvorenia zmluvy,
takže spotrebiteľ z nej nijak nevie zistiť akej zmluvy sa toto oznámenie týka. Rovnako ako výzvy, tak ani
Oznámenia o vyhlásení mimoriadnej splatnosti neboli doručované žalovanej v 2. rade.

42. Pre úplnosť súd ešte dodáva, že tvrdenie žalobcu, že v danom prípade nešlo o plnenie v splátkach,
a preto sa na neho nevzťahuje § 565 OZ, neobstojí, nakoľko na viacerých miestach v zmluve
sám používa termín „splátky“ a uvádza, že dlžník sa zaviazal platiť revolvingový úver „v splátkach“
a pod. O opakované plnenie by išlo v prípade plnenia nájomného, dôchodku, vyživovacej povinnosti
podľa zákona o rodine a podobne. Okrem toho predmetom konania sú úvery z 2 zmlúv, ktoré žalobca

žaluje jednou sumou, pričom úver vo výške 32 000,-Eur bol poskytnutý ako riadny splátkový úver.

43. Súd má taktiež za to, že v danom prípade, napriek výzve súdu žalobca nepreukázal, že jeho právny
predchodca postupoval s riadnou odbornou starostlivosťou pri poskytnutí úveru žalovanému, keďže
nepreukázal, že overoval jeho výdavky a taktiež čo sa týka príjmu, tak preukázaný mal príjem na základe

daňového priznania za rok 2013 a 2014, pričom zisk zo živnosti sa pohyboval na úrovni 5000 – 6000 Eur
ročne. Avšak ako aj sám žalobca uviedol, tak jeho právny predchodca počítal s príjmom ktorý vyplynul
z výpisu z účtu, avšak so žiadnymi výdavkami už nepočítal. Priamo žalobca predložil súdu konverzáciu
pracovníčky právneho predchodcu žalobcu z ktorej vyplýva, že žalovaní nespĺňajú podmienky na
poskytnutie úveru podľa daňového priznania, ale ona ich chce schváliť a keďže na účte má žalovaný v 1.

rade príjem, tak ak by ten zarátala, bude možné žalovaným úver poskytnúť. Zákonodarca uložil veriteľovi
povinnosťzistiťsociálnoekonomickúsituáciuspotrebiteľa,tedažalovaného,čoznamenápovinnosťzistiť
jednak jeho príjem a taktiež aj pravidelné výdavky. Dôraz pri posúdení úverovej schopnosti klienta je
totiž kladený na pomer medzi príjmami a výdavkami a na posúdenie toho, či spotrebiteľovi zostane
po vynaložení bežných výdavkov mesačne taká čiastka, z ktorej bude schopný úver splácať. Cieľom

zákonodarcu bolo totiž zamedziť zadlžovaniu spotrebiteľov, ktorí nie sú schopní svoje záväzky riadne
uhrádzať. Z textu zákona o spotrebiteľských úveroch vyplýva, že informácie pre rozhodnutie dodávateľa
otom,čizmluvusospotrebiteľomuzavrie,simáveriteľzabezpečiťsámatoajvspoluprácisožiadateľom
o úver alebo údajmi z príslušných databáz. Je povinnosťou veriteľa takto získané informácie vyhodnotiť,
ale aj overovať a za dostatočné sa považujú iba také informácie, z ktorých je veriteľ schopný zistiť

objektívny obraz o žiadateľovej finančnej situácii.

44. Ust. § 11 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. súd v súlade s požiadavkou odbornej starostlivosti veriteľa
vykladá tak, že bonita dlžníka musí byť skúmaná cez zisťovanie jeho príjmov a výdavkov, ako aj jeho
lustráciou cez príslušné databázy. Nevykonanie jedného z týchto postupov znamená hrubé porušenie

odbornej starostlivosti a ako vyplýva z okolností prejednávanej veci, overenie bonity dlžníka nebolo
dostatočné. Postup právneho predchodcu žalobcu bol v tejto súvislosti iba formálny a nezodpovedal
odbornej starostlivosti. Právny predchodca žalobcu vôbec nezisťoval výdavky žalovaného, napriek tomu
poskytol žiadaný úver. Príjem, ktorý bral do úvahy musel žalovaný v 1. rade ako SZČO ešte zdaniť
a reálny príjem, ktorý mu zostal bol práve ten, ktorý vyplynul z daňového priznania, na ktorý právny

predchodca žalobcu neprihliadal, Nezaujímal sa, aké má žalovaný výdavky na živobytie, a či teda mu
zostáva dostatok finančných prostriedkov na splácanie úveru. Podľa súdu teda nastala zákonná fikcia o
bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru podľa § 11 ods. 2 vety druhej a tretej zákona č. 129/2010 Z.z. Súd
prvej inštancie teda uzavrel, že právny predchodca žalobcu v konaní nepreukázal splnenie si povinnostiuloženej mu v spomínanom ust. § 7 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. a v zmysle § 11 ods. 2 tohto zákona
sa úver považuje za bezúročný a bez poplatkov.

45. Zároveň však súd vychádzal zo záveru o nemožnosti predčasného zosplatnenia úveru a to s
poukazom na § 11 ods. 2 vetu prvú zákona č. 129/2010 Z.z. po zohľadnení zásady „a minori ad maius“
vzhľadom na to, že dospel k záveru o hrubom porušení povinnosti veriteľa v súvislosti so zisťovaním
a preverovaním schopnosti žalovaného splácať úver. Z toho dôvodu bolo nutné aplikovať aj vetu prvú
citovaného zákonného ustanovenia. Súd preto predčasné zosplatnenie úveru vyhodnotil ako absolútne

neplatný právny úkon veriteľa pre rozpor so zákonom, teda citovaným zákonným ustanovením a to s
poukazom na § 39 Občianskeho zákonníka.

46. V kontexte s vyššie uvedeným právnym záverom súd preto posudzoval aj platnosť zmluvy o
postúpení pohľadávok zo dňa 21.06.2023 v zmysle § 17 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z.

47. Podľa § 17 ods. 1 citovaného zákona práva vyplývajúce zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere
neprechádzajú a veriteľ ich nemôže previesť na tretiu osobu; to neplatí ak prechádza alebo sa
postupuje pohľadávka so všetkými právami s ňou spojenými a/ ide o prechod alebo postúpenie z
veriteľa oprávneného poskytovať spotrebiteľský úver podľa tohto zákona alebo osobitného predpisu
na veriteľa podľa § 20 ods. 1 písm. a/, banku, zahraničnú banku alebo pobočku zahraničnej banky a

b/ prechádza alebo postupuje sa pohľadávka po konečnom termíne splatnosti spotrebiteľského úveru
alebo pohľadávka, ktorá sa stala splatnou pred termínom konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru.

48. V danom prípade konečná splatnosť úveru podľa zmluvy mala nastať až 15.03.2026 čo znamená, že
v čase uzavretia zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 21.06.2023 ešte nenastala konečná splatnosť

úveru a teda predmetom postúpenia pohľadávky bol takzvaný živý úver, teda úver, ktorý nebol splatný
a preto spomínaná zmluva o postúpení pohľadávok je v rozpore s týmto zákonným ustanovením, a
teda je absolútne neplatná podľa § 39 Občianskeho zákonníka. Znamená to nedostatok vecnej aktívnej
legitimácie žalobcu v tomto spore.

49. Podľa Uznesenia Najvyššieho súdu SR zo dňa 25. novembra 2010, sp. zn. 3 Cdo 73/2009, pokiaľ
ide o absolútnu neplatnosť právneho úkonu, treba uviesť, že táto pôsobí priamo zo zákona (ex lege),
a to od počiatku (ex tunc), bez ohľadu na to, či sa tejto neplatnosti niekto dovolal; preto právne účinky,
t.j. subjektívne občianske práva a občianskoprávne povinnosti z takto absolútne neplatného právneho
úkonu nevzniknú. Súd prihliada k absolútnej neplatnosti právneho úkonu i bez návrhu, t.j. z úradnej

povinnosti.Absolútnuneplatnosťprávnehoúkonunemožnopodľaplatnéhoprávnehostavuspätnezhojiť
ani dodatočným schválením (ratihabíciou), ani odpadnutím vady prejavu vôle (tzv. konvalidáciou).

50. Nakoľko žalobca nepreukázal, že je nositeľom hmotnoprávneho oprávnenia v právnom vzťahu,
z ktorého vyvodzuje žalobou uplatnený nárok, lebo nepreukázal platné postúpenie predmetnej

pohľadávky, teda svoju aktívnu vecnú legitimáciu v konaní, súdu neostávalo iné ako žalobu žalobcu
zamietnuť.

51. Podľa § 251 CSP, trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky,
ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.

52. V zmysle § 255 ods. 1 a ods. 2 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej
úspechu vo veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne
rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

53. Podľa § 256, ods. 1 CSP, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov
konania protistrane.

54. Podľa § 262 ods.1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

55.Podľa§262ods.2CSP,ovýškenáhradytrovkonaniarozhodnesúdprvejinštanciepoprávoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník.56. Žalobcovi by mali patriť trovy v časti z dôvodu, že v časti v ktorej vzal žalobca žalobu späť, tak
ju vzal z dôvodu, že žalovaní uhradili sumu 700,-Eur po podaní žaloby, avšak súd pri rozhodovaní
o trovách za použitia § 257 CSP rozhodol, že žalovaní majú nárok na náhradu trov konania v rozsahu

100% a to z dôvodov hodných osobitného zreteľa, keď po vykonanom dokazovaní je zrejmé, že žalobca
vpredmetnejveciniejeaktívnelegitimovaný,svojnárokodvodzujeodneplatnýchprávnychúkonov,jeho
právny predchodca postupoval v rozpore s ustanoveniami na ochranu spotrebiteľa. Súd je toho názoru,
že pokiaľ voči spotrebiteľovi v spotrebiteľskej veci boli použité nekalé obchodné praktiky, či uplatnené
nároky na plnenie v rozpore s dobrými mravmi alebo na základe neprijateľnej zmluvnej podmienky,

predstavuje to dôvod hodný osobitného zreteľa, pre ktorý je dôvodné náhradu trov konania nepriznať.
Súd mal za preukázané, že pri posudzovaní bonity žalovaných boli použité nekalé obchodné praktiky,
keď právny predchodca žalobcu posúdil, že žalovaným môže byť poskytnutý úver, avšak pri rozhodovaní
nevychádzal z relevantných údajov (viď ods. 42, 43).

57. Na základe vyššie uvedených skutočností súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto

rozhodnutia.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný
súd Vranov nad Topľou, písomne, v príslušnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis
s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a
čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania
môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada

mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť
a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak

a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.