Rozhodnuté bolo na súde Krajský súd Banská Bystrica
Rozhodutie vydal sudca JUDr. Ing. Miroslav Manďák
Oblasť právnej úpravy – Trestné právo – Sloboda a ľudská dôstojnosť
Forma rozhodnutia – Uznesenie
Povaha rozhodnutia – Potvrdzujúce
Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)
Predpisy odkazované v rozhodnutí
Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 3To/103/2023
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6923010172
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 01. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ing. Miroslav Manďák
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2024:6923010172.5
Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ing. Miroslava Manďáka
a sudcov JUDr. Mária Šuleja a JUDr. Bc. Viktora Marka, PhD., na verejnom zasadnutí dňa 24. januára
2024, v trestnej veci obžalovaných A. B. a C. A. pre obzvlášť závažný zločin lúpeže podľa § 188 ods.
1, ods. 2 písm. c), ods. 3 písm. b) Tr. zák. s poukazom na § 138 písm. a) Tr. zák. a § 125 ods. 1 Tr.
zák. spolupáchateľstvom podľa § 20 Tr. zák. a prečin porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1
Tr. zák. spolupáchateľstvom podľa § 20 Tr. zák., o odvolaniach obžalovaných proti rozsudku Okresného
súdu Rimavská Sobota zo dňa 26. októbra 2023, sp. zn. 11T/47/2023, takto
r o z h o d o l :
Podľa § 319 Tr. por. odvolania obžalovaných A. B. a C. A. z a m i e t a.
o d ô v o d n e n i e :
Napadnutým rozsudkom okresného súdu boli obžalovaní A. B. a C. A. uznaní za vinných z obzvlášť
závažného zločinu lúpeže podľa § 188 ods. 1, ods. 2 písm. c), ods. 3 písm. b) Tr. zák. s poukazom na
ustanovenie § 138 písm. a) Tr. zák. a § 125 ods. 1 Tr. zák. formou spolupáchateľstva podľa § 20 Tr. zák.
a z prečinu porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1 Tr. zák. formou spolupáchateľstva podľa
§ 20 Tr. zák., na tom skutkovom základe, že
ml. D. B., nar. XX.XX.XXXX po predchádzajúcej dohode so svojimi príbuznými, a to s otcom A. B.,
nar. XX.XX.XXXX, bratom A. B. E., nar. XX.XX.XXXX a jeho manželkou F. B., nar. XX.XX.XXXX, v
presne nezistenom čase začiatkom mesiaca október v roku 2022 v obci Jesenské, okres A. G., vedení
spoločným zámerom získania majetkového prospechu, osobne oslovil ml. H. I., nar. XX.XX.XXXX za
účelom poskytnutia pomoci k vykonaniu lúpeže v rodinnom dome jeho profesionálnych rodičov A. J. a E.
J. na K. L. M. XXX/X N. K., O. A. G. za sľúbenú finančnú odmenu vo výške 500 eur, na čo ml. H. I. pristúpil
a ml. D. B., ako aj jeho otcovi obžalovanému A. B., nar. XX.XX.XXXX vopred poskytol informácie o tom,
že jeho profesionálni rodičia a ďalší príbuzní nebudú dňa 15.10.2022 vo večerných hodinách doma,
informácieotrezoreaďalšíchveciachvyššejmajetkovejhodnoty,nachádzajúcichsavdomeanajneskôr
dňa 14.10.2022 aj informáciu o tom, že v dome sa dňa 15.10.2022 vo večerných hodinách bude okrem
neho nachádzať aj jeho starší brat F. I., nar. XX.XX.XXXX, ktorý náhle ochorel a následne za účelom
spáchania skutku dňa 15.10.2022 páchateľom umožnil vstup do domu otvorením balkónových dverí na
1. poschodí a neuzamknutím dverí na prízemí zo zadnej časti domu, pričom A. B., nar. XX.XX.XXXX
a F. B., nar. XX.XX.XXXX dňa 15.10.2022 v čase pred 20.00 hodinou prišli spolu s obžalovanými A.
B., nar. XX.XX.XXXX a C. A., nar. XX.XX.XXXX na osobnom motorovom vozidle značky Peugeot 807,
evidenčného čísla A. do obce Jesenské, okres A. G., kde zastavili na hlavnej ceste neďaleko K. L.,
A. B. ml. s manželkou F. B. zostali zatiaľ vo vozidle dávať pozor a sledovať situáciu a obžalovaný A.
B. s obžalovaným C. A., obidvaja maskovaní v čiernom oblečení, rukaviciach a kuklách na tvárach s
celistvým priezorom pre oči, obžalovaný C. A. navyše maskovaný šálom ružovej farby ovinutým okolo
krku, následne dňa 15.10.2022 v čase okolo 20.00 hodine vstúpili cez oplotenie do neuzatvoreného
dvora rodinného domu č. XXX/X F. K. L. N. O. K., O. A. G., vlastníčky E. J., nar. XX.XX.XXXX, a to
tak, že najskôr neoprávnene vošiel do rodinného domu zadným vchodom z terasy cez neuzamknutévchodové dvere obžalovaný A. B., kým obžalovaný C. A. chvíľu prehľadával dvor rodinného domu, na čo
aj on neoprávnene vošiel do domu tým istým zadným vchodom, kde na prízemí domu prehľadal dámsku
kabelku položenú na barovom pulte, potom vyšiel po schodoch na 1. poschodie domu, kde vošiel do
detskej izby po ľavej strane, ktorú začal prehľadávať, kde začal zvoniť tam nachádzajúci sa mobilný
telefón značky ZTE v hodnote 90 eur položený na stole, ktorý ihneď rukami zlomil a ponechal ho na
mieste, vyšiel z izby na chodbu a vošiel do protiľahlej izby, kde sa v tom čase už nachádzal obžalovaný
A. B., ktorý mu prstom ukázal, aby bol ticho a v miestnosti na zemi pod oknom sa nachádzali dvaja
chlapci zakrytí plachtou - F. I., nar. XX.XX.XXXX a mal. H. I., nar. XX.XX.XXXX, pričom obžalovaný A. B.
držal v ruke doposiaľ nestotožnenú strelnú zbraň čiernej farby a obžalovaný C. A. páčidlo modrej farby,
následne obžalovaný A. B. prikázal obžalovanému C. A., aby sa chlapcov po slovensky opýtal, kde je
trezor a kde sú peniaze, čo obžalovaný C. A. urobil, dal z chlapcov dole plachtu, opýtal sa ich, kde sú
peniaze a trezor, na čo mu odpovedali, že trezor je v bielej skrini v izbe, ktorý trezor po neúspešnom
pokuse o zistenie prístupového kódu vybral zo skrine obžalovaný A. B. a uložil ho do tašky, v ktorej
už mal uložené zlaté šperky odcudzené z domu, následne kým obžalovaný C. A. strážil chlapcov v
izbe na 1. poschodí, obžalovaný A. B. prehľadal ďalšie izby domu na prízemí, kde našiel tri kufre s
hudobnými nástrojmi, po čom do domu na prízemí neoprávnene vstúpil aj A. B. E., ktorý sa ticho opýtal,
prečo to tak dlho trvá, potom spolu s otcom – obžalovaným A. B. st. skontrolovali kufre s hudobnými
nástrojmi a následne všetci z domu odišli zadným vchodom tak, že z domu vyšiel ako prvý A. B. ml.
a po ňom dom opustili aj obžalovaní A. B. G. s C. A. spolu s odcudzenými vecami - trezorom čiernej
farby v hodnote 30 eur s finančnou hotovosťou v papierových eurobankovkách vo výške 33.000 eur a
v eurominciach vo výške 300 eur, náhradným kľúčom od motorového vozidla značky Renault Talisman
v hodnote 389 eur, náhradným kľúčom od motorového vozidla značky Opel Movano v hodnote 150
eur, manžetovými gombíkmi zo žltého kovu, sponou na sako v tvare saxofónu a sponou na kravatu v
tvare husľového kľúča v súhrnnej hodnote 80 eur, dokladom o evidencii vozidla značky Opel Movano
v hodnote 10 eur, šperkami zo žltého kovu v hodnote 10.000 eur, 1 ks klarinetom zn. Buffet Cranpon
Prestige RC s puzdrom v hodnote 600 eur, 1 ks klarinetom zn. Amaty Kraslice s puzdrom v hodnote
300 eur, saxofónom zn. Yamaha Jas 480 s puzdrom v hodnote 1.677,80 eur, hubičkou zo žltého kovu v
hodnote 300 eur a plátkami na saxofón zn. Vandoren v počte 20 ks v hodnote 70 eur, dámskou koženou
kabelkou zn. Valentino v hodnote 90 eur, dámskou peňaženkou v hodnote 40 eur s osobnými dokladmi,
vodičským preukazom v hodnote 16 eur na meno E. J. a finančnou hotovosťou vo výške 15 eur, nastúpili
do motorového vozidla značky Peugeot 807, evidenčného čísla A., v ktorom ich už čakali A. B. E.. a F. B.,
potom sa presunuli pred rodinný dom obžalovaného A. B. na P. L. M. XX/XXX N. O. K., kde vyložili všetci
odcudzené šperky zo žltého kovu a pokračovali v ceste ďalej z obce Jesenské smerom do katastra obce
Rimavské Janovce, kde v miestnej časti Bartona pole pri Gemerčeckom potoku obžalovaný A. vylomil
odcudzený trezor, v ktorom sa nachádzala finančná hotovosť vo výške nie menej ako 33.000 eur, ktorú
vzal k sebe A. B. E., pričom ml. H. I. sľúbenú odmenu vo výške 500 eur od nikoho doposiaľ neprevzal,
čím týmto úmyselným konaním spôsobili poškodeným A. J., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom K., K. XXX/
X, O. A. G. a E. J., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom K., K. XXX/X, O. A. G. majetkovú škodu v celkovej
výške 47.157,80 eur.
Za to bol obžalovaný A. B. odsúdený podľa § 188 ods. 3 Tr. zák., § 36 písm. l) Tr. zák., § 37 písm. h),
písm. m) Tr. zák., § 38 ods. 2, ods. 4 Tr. zák., § 41 ods. 1 Tr. zák. na úhrnný trest odňatia slobody v
trvaní 12 rokov.
Podľa § 48 ods. 3 písm. b) Tr. zák. bol pre výkon trestu odňatia slobody zaradený do ústavu na výkon
trestu odňatia slobody s maximálnym stupňom stráženia.
Podľa § 76 ods. 1 Tr. zák. s použitím § 78 ods. 1 Tr. zák. mu bol uložený ochranný dohľad v trvaní 2 rokov.
Obžalovaný C. A. bol za to odsúdený podľa § 188 ods. 3 Tr. zák., § 36 písm. l), písm. n) Tr. zák., § 37
písm. h), písm. m) Tr. zák., § 38 ods. 2 Tr. zák., § 41 ods. 1 Tr. zák., § 39 ods. 1, ods. 3 písm. c) Tr. zák.
na úhrnný trest odňatia slobody v trvaní 7 rokov.
Podľa § 48 ods. 3 písm. b) Tr. zák. bol pre výkon trestu odňatia slobody zaradený do ústavu na výkon
trestu odňatia slobody s maximálnym stupňom stráženia.
Podľa § 76 ods. 1 Tr. zák. s použitím § 78 ods. 1 Tr. zák. mu bol uložený ochranný dohľad v trvaní 2 rokov.Podľa § 287 ods. 1 Tr. por. boli obžalovaní A. B. a C. A. zaviazaní zaplatiť spoločne a nerozdielne
poškodeným A. J. a jeho manželke E. J. náhradu škody vo výške 47.157,80 eur.
Proti tomuto rozsudku vo výrokoch o vine, o treste a o náhrade škody podali obžalovaní priamo na
hlavnom pojednávaní odvolanie.
Obž. C. A. dôvody odvolania doplnil prostredníctvom svojho obhajcu písomným podaním doručeným
okresnému súd dňa 27.11.2023. Poukázal na to, že sa ku skutku priznal a tento oľutoval. K jeho
spáchaniu ho nahovoril obž. B. a je toho názoru, že sa nedopustil lúpeže, ale len krádeže. On sám bol zo
strany obž. B. uvedený do omylu, skutok nespáchal úmyselne, ale bol naň nahovorený a tento spáchal z
dôvodu sociálnej odkázanosti. Taktiež uvedeným skutkom spôsobil škodu len vo výške 200 euro, ktoré
mu vyplatil obž. B., 24,50 euro za mince a 90 euro za zlomený telefón, teda úhrnom 314,50 euro. Je
nespravodlivé, aby znášal škodu, ktorú spôsobil obž. B.. Navyše, nie je bezpečne preukázaná výška
spôsobenej škody. Má za to, že pri jeho osobe je potrebné vziať do úvahy poľahčujúce okolnosti, a to
že sa ku skutku priznal, a tento oľutoval, že tohto sa dopustil v dôsledku núdze, ktorú si sám nespôsobil
a že napomáhal pri jeho objasňovaní. Domáha sa aplikácie mimoriadneho zníženia trestu podľa § 39
Tr. zák. a žiada uložiť trest pod dolnú hranicu trestnej sadzby. Trest uložený okresným súdom považuje
za privysoký, neprimerane prísny, nezákonný, nespravodlivý a neplniaci svoj účel. Dôvody odvolania
doplnil obžalovaný i ďalšími samotnými písomnými podaniami doručenými tunajšiemu krajskému súdu
dňa 21.11.2023, v ktorých zopakoval skutočnosti uvádzané v predchádzajúcom podaní.
Navrhol zrušenie napadnutého rozsudku a vrátenie veci na nové prejednanie a rozhodnutie alebo aby
odvolací súd po zrušení rozsudku okresného súdu sám rozhodol tak, že mu trest zníži a uloží mu trest
kratšieho trvania, teda miernejší trest pod dolnú hranicu trestnej sadzby pri aplikácii § 39 ods. 1 Tr. zák.,
§ 39 ods. 3 písm. c) Tr. zák.
Obž. A. B. doplnil dôvody odvolania prostredníctvom svojho obhajcu písomným podaním doručeným
tunajšiemu krajskému súdu dňa 18.12.2023. Uviedol, že rozsudok okresnému súd napáda len v tom
smere, že jeho konanie je kvalifikované podľa § 188 ods. 3 písm. b) Tr. zák. jedine z dôvodu výšky
škody, ktorá však nebola jednoznačne a nepochybne preukázaná. Taktiež napáda, že okresný súd
neuznal jeho úplné priznanie ako poľahčujúcu okolnosť, a to len preto, že neobvinil z predmetného
skutku svojho syna a nevestu. Rozhodnutie okresného súdu považuje za zmätočné a jednoznačne
znevýhodňujúce jeho osobu voči obž. C. A., nakoľko tie isté dôkazy boli hodnotené odlišne vo vzťahu
k obom obžalovaným. Poukázal i na to, že obž. A. opakovane menil svoju výpoveď ohľadne toho, kde
sú uložené odcudzené peniaze. Namieta, že okresný súd u obž. A. aplikoval ust. § 39 Tr. zák. a u neho
nie. Uložil mu drakonický trest vo výmere 12 rokov, aký sa udeľuje za oveľa závažnejšie skutky. Má
pocit neobjektívnosti a nespravodlivosti a prehnanej tvrdosti zákona. Má za to, že na jeho prevýchovu
by postačoval pri použití § 39 Tr. zák. i trest pod dolnou hranicou trestnej sadzby vo výmere 7 rokov.
Navrhol, aby odvolací súd buď sám zmenil rozhodnutie okresného súdu a uložil mu trest pod dolnou
hranicou trestnej sadzby, alebo aby rozsudok okresného súdu zrušil a vec mu vrátil na nové prejednanie
a rozhodnutie.
Na verejnom zasadnutí, ktoré bolo vykonané v neprítomnosti poškodených A. a E. J., prokurátor krajskej
prokuratúry navrhol odvolanie obžalovaných ako nedôvodné zamietnuť s tým, že považuje napadnutý
rozsudok okresného súdu za zákonný, dôvodný a správny.
Splnomocnenec poškodených sa vyjadril v tom smere, že okresný súd v súlade so zákonom v rámci
adhézneho konania uložil obžalovaným spoločne a nerozdielne nahradiť poškodeným škodu, ktorá bola
ichtrestnoučinnosťouspôsobená.Rovnakoakoprokurátor,ajonnavrholodvolaniaobochobžalovaných
ako nedôvodné zamietnuť.
Naproti tomu, obhajkyňa obžalovaného A. B. požiadala krajský súd, aby obžalovanému zmiernil vysoký
trest. Má za to, že obžalovaný nebol organizátorom, popísaného skutku sa dopustili obaja rovnakou
mierou, a preto z jej pohľadu je vo výraznom nepomere, pokiaľ pri obžalovanom A. okresný súd aplikoval
mimoriadne zníženie podľa § 39 Tr. zák. a pri jej klientovi nie. Poukázala na to, že práve jej klient popísal
skutok presne tak, ako sa stal a naopak obžalovaný A. opakovane menil výpoveď. Vo zvyšku zotrvala
na skutočnostiach uvedených v odvolaní.Obhajkyňa obžalovaného C. A. zotrvala na skutočnostiach uvedených v odvolaní. Zdôraznila, že
obžalovaný C. A., sa ku skutku priznal a spolupracoval pri objasňovaní skutku. Od začiatku hovoril
pravdu, kajal sa a ľutoval spáchanie predmetného skutku. Má za to, že by mohol dostať aj nižší trest,
a to vzhľadom aj na pripravovanú novelu Trestného zákona, ktorá sa bude týkať práve majetkových
trestných činov, pri ktorých budú trestné sadzby zmierňované. Jej klient žije s družkou, so siedmimi
maloletými deťmi, odsúdením bude trpieť celá jeho rodina. Žiadala uložiť pri aplikácii § 39 Tr. zák. nižší
trest a zaradiť obžalovaného na jeho výkon do ústavu so stredným stupňom stráženia.
Obžalovaný A. B. uviedol, že všetko ľutuje a požiadal o zníženie trestu.
Obžalovaný C. A. uviedol, že ľutuje, čo spáchal a zhodne s jeho obhajkyňou žiadal uloženie nižšieho
trestu. Taktiež namietol, že nevidí dôvod, aby bol zaviazaný platiť poškodeným polovicu škody, ktorá
nebola v konaní podľa jeho názoru riadne preukázaná s tým, že z predmetného skutku mal len 240 euro.
Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací zistil, že odvolania podali obžalovaní ako oprávnené
osoby v zákonnej lehote proti rozhodnutiu, proti ktorému bolo prípustné. Následne preskúmal
v intenciách § 317 ods. 1 Tr. por. zákonnosť a odôvodnenosť napadnutého rozsudku vo výrokoch
o vine, treste a o náhrade škody, proti ktorým odvolatelia podali odvolanie, ako aj správnosť postupu
konania, ktoré im predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním vytknuté, by prihliadol len vtedy, ak
by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por., čo však zistené nebolo. Po uvedenom
procesnom postupe dospel k záveru, že odvolania obžalovaných neboli podané dôvodne.
Úvodom krajský súd konštatuje, že vo veci už bolo rozhodnuté rozsudkom Okresného súdu Rimavská
Sobota zo dňa 29. júna 2023, sp. zn. 11T/47/2023, tento bol uznesením tunajšieho krajského súdu zo
dňa 13. septembra 2023, sp. zn. 5To/83/2023 (3To) zrušený s pokynom odstrániť nesúlad skutkovej vety,
právnej vety, právnej kvalifikácie skutku a výroku o treste, ktorý pokyn okresný súd náležitým spôsobom
rešpektoval.
Po splnení prieskumnej povinnosti v rozsahu § 317 ods. 1 Tr. por. krajský súd zistil, že okresný
súd pri dodržaní procesného postupu a rešpektovaní práva obžalovaných na obhajobu, rozhodol na
hlavnom pojednávaní o ich vine v súlade s výsledkami vykonaného dokazovania. V tomto smere
vykonané dôkazy správne vyhodnotil a to jednotlivo, ako aj v ich súhrne, odôvodnenie jeho rozhodnutia
zodpovedá všetkým podstatným hľadiskám obsiahnutým v ust. § 168 ods. 1 Tr. por., prejednávanému
prípadu venoval náležitú pozornosť a nemožno mu v tomto smere nič podstatné vyčítať. Stručne teda
vyložil, ktoré skutočnosti vzal za dokázané, o ktoré dôkazy svoje skutkové zistenia oprel a akými
úvahami sa spravoval pri hodnotení vykonaných dôkazov tiež vtedy, ak si navzájom odporovali. Z
odôvodnenia napadnutého rozsudku je zároveň zistiteľné, akými právnymi úvahami sa prvostupňový
súd spravoval, keď posudzoval dokázané skutočnosti podľa príslušného ustanovenia zákona v otázke
viny obžalovaných a správne postupoval, keď ich v konečnom dôsledku uznal za vinných z obzvlášť
závažného zločinu lúpeže podľa § 188 ods. 1, ods. 2 písm. c), ods. 3 písm. b) Tr. zák. s poukazom na
ustanovenie § 138 písm. a) Tr. zák. a § 125 ods. 1 Tr. zák. formou spolupáchateľstva podľa § 20 Tr.
zák. a z prečinu porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1 Tr. zák. formou spolupáchateľstva
podľa § 20 Tr. zák.
Krajský súd sa, čo do viny, v plnom rozsahu stotožnil s odôvodnením napadnutého rozsudku okresného
súdu. Ako správne poukázal okresný súd, obžalovaní sa ku skutku priznali, priebeh skutku do detailov
popísal obž. A. a jeho verzia je podporená i ďalšími svedeckými výpoveďami, z ktorých okresný súd
správne vychádzal. Správne okresný súd uveril verzii skutku tak ako vypovedal obž. C. A. a neuveril
verzii prezentovanej obž. A. B. a v tomto smere v podrobnostiach krajský súd poukazuje na odôvodnenie
napadnutého rozsudku na stranách č. 12 ods. 4 až strane č. 16 ods. 2. V úplnej zhode s názorom
okresnéhosúdumákrajskýsúdzato,ženietpochýbotom,žeobžalovanínaplnilivšetkyznakyskutkovej
podstaty trestných činov, ktoré sa im kladú za vinu. Pokiaľ ide o odvolacie námietky obžalovaných,
krajský súd považoval za potrebné na tieto reagovať. Nebolo možné ich však akceptovať v takom
rozsahu, ktorý by viedol k inému meritórnemu rozhodnutiu vo výrokoch o vine, o treste a ani o náhrade
škody. K obrane obž. A., že sa maximálne svojím konaním dopustil zločinu krádeže krajský súd len
zopakuje správny záver okresného súdu uvedený v odôvodnení napadnutého rozsudku na strane č. 17
ods. 2, že táto argumentácia by bola namieste, pokiaľ by obž. A. upustil od svojho konania v okamihu,kedy zistil, že na dvore rodinného domu sa nenachádza žiadna garáž. Obž. A. však pokračoval v
protiprávnom konaní, vnikol do rodinného domu a napriek tomu, že sa v ňom nachádzali dvaja chlapci,
tento dom prehľadával, bral z neho veci a dokonca pod hrozbou násilia spoločne s obž. B. sa so zbraňou
chlapcov pýtali, kde sa nachádza trezor.
Pokiaľ ide o napadnuté výroky o treste, k uloženým trestom krajský súd konštatuje, že tieto sú
jednoznačne zákonné a v žiadnom prípade nie sú neprimerané. Pokiaľ aj obžalovanému C. A. bol
oproti obžalovanému A. B. uložený výrazne nižší trest, krajský súd sa touto skutočnosťou nemal dôvod
zaoberať, nakoľko k sprísneniu okresným súdom uloženého trestu obžalovanému C. A. by mohol krajský
súd pristúpiť len v prípade podania odvolania prokurátorom v neprospech obžalovaného a o takúto
situáciu v prejednávanej veci nejde, nakoľko prokurátor odvolanie nepodal. Na tomto mieste krajský
súd zdôrazňuje, že obžalovaným A. B. tvrdené znevýhodnenie voči obžalovanému C. A. nemôže byť
dôvodom, aby krajský súd znížil trest, ktorý okresný súd uložil obž. A. B.. Ako už krajský súd uviedol
vyššie, trest uložený obžalovanému A. B. považuje jednoznačne za zákonný a primeraný. Krajský
súd má za to, že okresný súd u oboch obžalovaných pri ukladaní trestu zohľadnil všetky skutočnosti,
pomer priťažujúcich a poľahčujúcich okolností ako i možnosť aplikácie inštitútu mimoriadneho zníženia
trestu podľa § 39 Tr. zák. ako mu to ukladá Trestný zákon. Úvahy okresného súdu v tomto smere sú
podrobne rozpísané v odôvodnení napadnutého rozsudku na stranách č. 18 až strane č. 20 a krajský súd
konštatuje, že ide o vyčerpávajúce zdôvodnenie, ku ktorému nemá čo dodať a na ktoré v podrobnostiach
poukazuje. Taktiež krajský súd pre úplnosť konštatuje, že u obžalovaných bol dôvodne ukladaný úhrnný
trest podľa § 41 ods. 1 Tr. zák., keďže spáchali viac trestných činov a okresný súd správne pri ukladaní
úhrnných trestov vychádzal z trestnej sadzby trestného činu lúpeže, ktorý je v danej veci najprísnejšie
trestný a za ktorý je možné uložiť trest odňatia slobody na 10 až 15 rokov. Vychádzajúc z uvedeného má
krajskýsúdzato,žeokresnýmsúdomuloženýtrestodňatiaslobodyvovýmere12rokovpriobžalovanom
B.a7rokovpriobžalovanomA.jepotrebnépovažovaťzazákonnýazároveňužiadnehozobžalovaných
im uložený trest nemožno považovať za neprimerane prísny.
Pokiaľ ide o zaradenie obžalovaných do ústavu s maximálnym stupňom stráženia, toto je v zmysle §
48 ods. 3 písm. b) Tr. zák. odôvodnené skutočnosťou, že pri obžalovaných ide o páchateľov obzvlášť
závažnéhozločinu,zktoréhodôvoduimbolpodľa§76ods.1Tr.zák.správneuloženýiochrannýdohľad.
Pokiaľ ide o napadnutý výrok o náhrade škody a namietanú výšku spôsobenej škody krajský súd má za
to, že okresný súd správne vychádzal z výpovedí poškodených ako i z odborného vyjadrenia znaleckej
organizácie. Krajský súd sa tak, čo do ustálenia výšky predmetnými skutkami spôsobenej škody, v plnom
rozsahu stotožnil s odôvodnením napadnutého rozsudku okresného súdu a v podrobnostiach krajský
súd poukazuje na jeho odôvodnenie na strane č. 16 ods. 3 až ods. 5. Správne taktiež okresný súd
podľa § 287 ods. 1 Tr. por. zaviazal obžalovaných spoločne a nerozdielne nahradiť túto škodu, ktorú
svojím trestným činom poškodeným A. a E. J. spôsobili, keďže túto škodu obžalovaní spôsobili ako
spolupáchatelia trestného činu spoločným protiprávnym konaním. Niet preto zákonného dôvodu, aby
obž. C. A. zodpovedal len do výšky spôsobenej škody 314,50 euro, ako sa nedôvodne domáha.
Z týchto dôvodov potom krajský súd rozhodol tak, že odvolania obžalovaných v súlade s ust. § 319 Tr.
poriadku ako nedôvodné zamietol, a to pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu riadny opravný prostriedok nie je prípustný.
Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.