Rozsudok ,
Zmenené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 29. január 2025

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 4To/139/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6624010263
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 01. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ivana Datlová

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2025:6624010263.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Ivany Datlovej a sudcov

JUDr. Mária Šuleja a JUDr. Ing. Miroslava Manďáka, v trestnej veci obžalovanej A. B., nar. XX.XX.XXXX
C. C. D., stíhanej pre zločin ublíženia na zdraví podľa § 155 ods. 1, ods. 2 písm. b), písm. c) Trestného
zákona s poukazom na § 139 ods. 1 písm. c) Trestného zákona a § 140 písm. b) Trestného zákona, na
verejnom zasadnutí konanom dňa 29. januára 2025, o odvolaní okresného prokurátora a obžalovanej
proti rozsudku Okresného súdu Lučenec sp. zn. 28T/19/2024 - 460 zo dňa 03.10.2024 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 321 ods. 1 písm. d), písm. e) Trestného poriadku z r u š u j e rozsudok Okresného súdu
Lučenec sp. zn. 28T/19/2024 - 460 zo dňa 03. 10. 2024 vo výroku o treste odňatia slobody a spôsobe

jeho výkonu.

Rozhodujúc sám podľa § 322 ods. 3 Trestného poriadku obžalovanú A. B., nar. XX.XX.XXXX C. C. D.,
E. bytom F. D., G. XXX/XX, t. č. v H. I. H. J. J.

o d s u d z u j e

podľa § 155 ods. 2 Trestného zákona s použitím § 36 písm. l), § 37 písm. m), § 38 ods. 2, § 39 ods. 1,
ods. 3 písm. d), ods. 5 Trestného zákona na trest odňatia slobody vo výmere 3 (tri) roky.

Podľa § 48 ods. 2 písm. a) Trestného zákona súd obžalovanú pre výkon trestu zaraďuje do ústavu
na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia.

Podľa § 319 Trestného poriadku odvolanie obžalovanej z a m i e t a .

Vo výroku o treste prepadnutia veci zostáva rozsudok Okresného súdu Lučenec sp. zn. 28T/19/2024
- 460 zo dňa 03. 10. 2024 n e z m e n e n ý a vo výrokoch o vine, ochrannom opatrení a náhrade
škody n e d o t k n u t ý .

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Lučenec sp. zn. 28T/19/2024 - 460 zo dňa 03.10.2024 bola obžalovaná
A. B. uznaná za vinnú zo spáchania zločinu ublíženia na zdraví podľa § 155 ods. 1, ods. 2 písm. b),

písm. c) Trestného zákona s poukazom na § 139 ods. 1 písm. c) Trestného zákona a § 140 písm. b)
Trestného zákona na tom skutkovom základe, žedňa 18.11.2023 v meste F. D., v rodinnom dome K. L. G. M. XXX/XX, C. čase okolo 17.50 h.
pod vplyvom alkoholu po predchádzajúcej slovnej hádke a po tom, čo do nej jej manžel J. B., nar.
XX.XX.XXXX sotil, v dôsledku čoho ona spadla na zem, zobrala nôž značky J. o celkovej dĺžke 19,5

cm, s dĺžkou čepele 8,5 cm a šírkou čepele 2 cm, a v miestnosti spálne sa s nožom v pravej ruke
zahnala na manžela J. B., ktorý brániac sa útoku zodvihol pravú ruku, kde ho obžalovaná jedenkrát
bodla do pravého predlaktia, a následne pri úteku od nej, ako sa otočil, ho ešte jedenkrát bodla
nožom do pravej zadnej strany hrudníka v oblasti pravej lopatky, v dôsledku čoho J. B. utrpel bodno-
reznú ranu pravého predlaktia a penetrujúcu bodnú ranu pravej zadnej hrudnej steny s rozvojom

pneumothoraxu a podkožného emfyzému – s čiastočným kolapsom pľúcneho parenchýmu pravých pľúc
a preniknutím vzduchu do podkožia hrudnej steny, ktoré zranenie si vyžiadalo chirurgickú intervenciu
v zmysle aplikovania hrudnej drenáže s aktívnym odsávaním na zabezpečenie opätovného rozvinutia
skolabovaných pravých pľúc, pričom zranenia poškodeného si vyžiadali liečbu a práceneschopnosť
v trvaní štyri týždne s obmedzeniami v obvyklom spôsobe života po dobu dvoch týždňov.

Za to bola podľa § 155 ods. 2 Trestného zákona, s použitím § 36 písm. l), § 37 písm. m), § 39 ods. 1, ods.
3 písm. d) Trestného zákona odsúdená na trest odňatia slobody vo výmere 2 roky, na výkon ktorého bola
podľa § 48 ods. 2 písm. a) Trestného zákona zaradená do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom
stráženia a podľa § 60 ods. 1 písm. a) Trestného zákona bol obžalovanej uložený trest prepadnutia veci,
a to 1 ks nôž zn. J. s čiernobordovou rúčkou a čiernou čepeľou v dĺžke 19,5 cm.

Zároveň jej bolo podľa § 73 ods. 2 písm. c) Trestného zákona uložené ochranné protialkoholické liečenie
ústavnou formou v trvaní najviac 3 mesiace v súlade s § 74 ods. 5 Trestného zákona s následným
doliečovaním ambulantnou formou maximálne 12 mesiacov a podľa § 287 ods. 1 Trestného poriadku
bola obžalovanej uložená povinnosť nahradiť N. O., G. N., I.. K., P. vo výške 2 371,27 Eur.

Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote 15 dní od jeho vyhlásenia blanketné odvolanie okresný
prokurátor, ktoré písomne odôvodnil podaním doručeným okresnému súdu dňa 05. 11. 2024. Z jeho
obsahu vyplynulo, že smeruje v neprospech obžalovanej, čo do výroku o uloženom treste odňatia
slobody, keď zvolenú výmeru tohto trestu považoval s ohľadom na povahu a závažnosť skutku, jeho

následky a osobu obžalovanej za neprimerane mierny a nezodpovedajúci účelu trestu v zmysle § 33a
a § 34 Trestného zákona. Poukázal na následok konania obžalovanej na zdraví poškodeného, ktorý
bol v dôsledku jej aktívneho útoku hospitalizovaný na jednotke intenzívnej starostlivosti so zraneniami
vyžadujúcimi si liečbu v trvaní štyroch týždňov. U poškodeného došlo k poškodeniu dôležitého orgánu
- pravej časti pľúc s pneumothoraxom, ktorý si vyžiadal chirurgickú intervenciu v zmysle aplikovania

hrudnej drenáže s aktívnym odsávaním na zabezpečenie opätovného rozvinutia skolabovaných pravých
pľúc. Pri mierne inom smerovaní bodnutia a dostatočne dlhej čepeli mohlo dôjsť k smrti poškodeného.
Poukázal aj na osobu obžalovanej a jej postoj k spáchaniu skutku, ktorý jej bol kladený za vinu,
ktorá sa v prípravnom konaní a ani po podaní obžaloby - až do konania hlavného pojednávania
dňa 03.10.2024 k jeho spáchaniu nepriznávala. Doposiaľ bola 4 krát postihnutá za priestupky proti

občianskemu spolunažívaniu a 1 krát za priestupok proti verejnému poriadku. Súdne trestaná bola
2 krát, naposledy rozsudkom Okresného súdu Lučenec č. k. 28T/4/2023 - 126 z 02. októbra 2023,
právoplatným dňa 02.10.2023 za prečin krivej výpovede a krivej prísahy a za prečin šírenia poplašnej
správy, a to súhrnným podmienečným trestom odňatia slobody. Doposiaľ uložené tresty odňatia slobody
s poskytnutým dobrodením v podobe odkladu ich výkonu, nepôsobili na obžalovanú dostatočne

prevýchovne, keď predmetný skutok spáchala v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia.

Navrhol, aby odvolací súd odvolaním napadnutý rozsudok okresného súdu čo do výroku o uloženom
treste odňatia slobody zrušil a vo veci rozhodol sám tak, že pre dosiahnutie účelu trestu, ochranu
spoločnosti a zabránenie v ďalšej trestnej činnosti obžalovanej ako i z dôvodu individuálnej a generálnej

prevencie obžalovanej uloží nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere aspoň 3 roky a 6 mesiacov.

V zákonom stanovenej lehote podala blanketné odvolanie aj obžalovaná, ktorá ho prostredníctvom
svojho obhajcu písomne odôvodnila podaním doručeným okresnému súdu dňa 07.11.2024. Domáhala
sa zmeny napadnutého rozsudku čo do uloženého druhu trestu a jeho výmery a uloženia primeraného

trestu na slobode. Argumentovala tým, že má 50 rokov, pohybuje sa len s pomocou francúzskych barlí,
vovýkoneväzbyschudla20kílajej vážnyzdravotnýstav,prektorýmávblízkejdobepodstúpiťoperáciu,
vyžaduje intenzívnu lekársku starostlivosť. Doposiaľ nebola vo výkone trestu odňatia slobody, k činu sa
priznala, aj ho oľutovala, pričom výkon väzby od 18. novembra 2023 je dostatočný na jej nápravu. Chcesa starať o svoju matku umiestnenú v zariadení pre dlhodobo chorých a tiež o maloleté deti svojej dcéry,
z ktorých jedno je vážne zdravotne postihnuté a ktoré boli dané do ústavnej starostlivosti. Poškodený
obžalovanej odpustil, nežiadal od nej žiadnu náhradu škody a nemá voči jej návratu do domácnosti

žiadne výhrady.

Vyjadrila názor, že pre dosiahnutie účelu trestu jej môže byť uložený alternatívny trest aj s dlhšou
skúšobnou dobou. Zaväzuje sa, že nebude požívať alkoholické nápoje a bude dodržiavať uložené
obmedzenia. Spôsobom svojho života chce dokázať svoje polepšenie a to, že doterajší výkon trestu

pôsobil na ňu pozitívne a v budúcnosti by sa nedopustila žiadneho protiprávneho konania.

Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací skôr, než začal plniť svoju preskúmavaciu povinnosť
podľa § 317 ods. 1 Trestného poriadku zistil, že odvolanie okresného prokurátora a obžalovanej boli
podané včas, v lehote ustanovenej v § 309 ods. 1 Trestného poriadku, boli podané oprávnenou osobou
v súlade s § 307 ods. 1 písm. a), písm., b) Trestného poriadku, pričom nedošlo k vzdaniu sa práva

na podanie odvolania, ani k späťvzatiu podaného odvolania v zmysle § 312 ods. 1, ods. 2 Trestného
poriadku, a preto odvolací súd nepostupoval podľa § 316 Trestného poriadku.

Vo veci nariadil verejné zasadnutie, ktoré vykonal v prítomnosti krajského prokurátora, obžalovanej a
jej obhajcu a so súhlasom procesných strán v neprítomnosti poškodených J. B. a O., G. N., I..

Prokurátor krajskej prokuratúry sa na verejnom zasadnutí pridržiaval obsahu písomne podaného
odvolania a jeho dôvodov. Navrhol, aby odvolací súd zrušil prvostupňový rozsudok vo výroku
o uloženom treste odňatia slobody a rozhodujúc vo veci sám obžalovanej uložil nepodmienečný trest
odňatia slobody vo výmere minimálne 3 roky a 6 mesiacov. Odvolanie obžalovanej navrhol zamietnuť

ako nedôvodné.

Obhajca obžalovanej zotrval na písomne podaných dôvodoch odvolania. Poukázal na to, že uloženie
nepodmienečného trestu odňatia slobody je krajným riešením, že už výkon väzby prispel k náprave
obžalovanej a že uložený trest by nemal postihovať iné osoby. Navrhol, aby odvolací súd zrušil

rozhodnutie okresného súdu vo výroku o uloženom treste odňatia slobody a vo veci rozhodol sám tak, že
obžalovanej uloží podmienečný trest odňatia slobody s dlhšou skúšobnou dobou. Odvolanie prokurátora
navrhol zamietnuť ako nedôvodné.

Obžalovaná vyjadrila ľútosť nad svojím konaním s tým, že chce viesť usporiadaný a dôstojný život

a starať sa o svojich blízkych. Navrhla, aby jej bol uložený podmienečný trest odňatia slobody.

Podľa § 317 ods. 1 Trestného poriadku; ak nezamietne odvolací súd odvolanie podľa § 316 ods. 1,
alebo nezruší rozsudok podľa § 316 ods. 3 Trestného poriadku, preskúma zákonnosť a odôvodnenosť
napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu

konania, ktoré im predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak
by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Trestného poriadku, pričom také chyby nezistil.
Dospelkzáveru,žeodvolanieokresnéhoprokurátorabolovovzťahukuloženémutrestuodňatiaslobody
podané čiastočne dôvodne a odvolanie obžalovanej dôvodné nebolo.

Primárne je nutné konštatovať, že výrok o vine obžalovanej, ktorým bola uznaná za vinnú zo zločinu
ublíženia na zdraví podľa § 155 ods. 1, ods. 2 písm. b), písm. c) Trestného zákona s poukazom na § 139
ods. 1, ods. 3 písm. d) Trestného zákona a § 140 písm. b) Trestného zákona na tom skutkovom základe,
ako je vyššie uvedený, už nadobudol právoplatnosť, pretože obžalovaná na hlavnom pojednávaní pred
okresným súdom, ktoré sa konalo dňa 03.10.2024 podľa § 257 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku

po zákonnom poučení vyhlásila, že je vinná zo spáchania skutku uvedeného v obžalobe, pričom na
následne položené otázky v zmysle § 333 ods. 3 písm. c), d), f,) g) a h) Trestného poriadku odpovedala
kladne „áno“, a preto okresný súd po príslušnom procesnom postupe podľa § 257 ods. 7, ods. 8
Trestného poriadku vyhlásenie obžalovanej prijal s tým, že v tomto rozsahu dokazovanie nevykoná a
vykoná len dôkazy súvisiace s výrokom o treste, ochrannom opatrení a o náhrade škody a vo veci

rozhodol rozsudkom.

Odvolací súd na podklade podaných odvolaní preskúmal výrok o treste a zistil, že prvostupňový súd v
odôvodnení napadnutého rozsudku v zmysle § 168 ods. 1 Trestného poriadku podrobne uviedol, ktoréskutočnostivzalzadokázané,oktorédôkazysvojeskutkovézisteniaoprelaakýmiúvahamisaspravoval
pri hodnotení vykonaných dôkazov. Stotožnil sa s rozhodnutím prvostupňového súdu pri určení druhu
trestu, avšak pri určení výmery trestu odňatia slobody dospel k odlišným záverom. Uložený trest odňatia

slobody vo výmere 2 roky vyhodnotil ako neprimerane mierny, ktorým bolo tiež porušené ustanovenie
Trestnéhozákona,apretorozsudokokresnéhosúduvovýrokuo tresteodňatiaslobodypodľa§321ods.
1 písm. d), písm. e) Trestného poriadku zrušil ako výrok, ktorým bolo porušené ustanovenie Trestného
zákona a uložený trest bol neprimeraný a o treste odňatia slobody obžalovanej a spôsobe jeho výkonu
rozhodol sám v súlade s § 322 ods. 3 Trestného poriadku.

Podľa § 155 ods. 1 Trestného zákona; kto inému úmyselne spôsobí ťažkú ujmu na zdraví, potrestá sa
odňatím slobody na 4 roky až 10 rokov.

Podľa § 155 ods. 2 písm. b), písm. c) Trestného zákona; odňatím slobody na 5 rokov až 12 rokov sa
páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1 na chránenej osobe alebo z osobitného motívu.

Podľa § 39 ods. 1 Trestného zákona; ak súd vzhľadom na okolnosti prípadu alebo vzhľadom na pomery
páchateľa má za to, že by použitie trestnej sadzby ustanovenej týmto zákonom bolo pre páchateľa
neprimerane prísne a na zabezpečenie ochrany spoločnosti postačuje aj trest kratšieho trvania, možno
páchateľovi uložiť trest aj pod dolnú hranicu trestu ustanoveného týmto zákonom.

Podľa § 39 ods. 3 písm. d) Trestného zákona; pri ukladaní trestu pod zákonom ustanovenú trestnú
sadzbu však súd nesmie uložiť trest odňatia slobody kratší ako 2 roky, ak je v osobitnej časti tohto zákona
dolná hranica trestnej sadzby trestu odňatia slobody aspoň 5 rokov.

Podľa § 39 ods. 5 Trestného zákona; pri vyhlásení o vine na hlavnom pojednávaní môže súd uložiť trest
odňatia slobody znížený o jednu tretinu pod dolnú hranicu zákonom ustanovenej trestnej sadzby a pri
trestných činoch uvedených v odseku 3 písm. a) trest odňatia slobody nie kratší ako 25 rokov. A sú pri
vyhlásení o vine na hlavnom pojednávaní súčasne splnené podmienky na mimoriadne zníženie trestu
podľa odseku 1 alebo 2, môže súd uložiť trest pod zákonom ustanovenú trestnú sadzbu podľa odseku 3.

Pokiaľ ide o ukladanie trestu, odvolací súd v súvislosti s úvahami o druhu a výmere trestu prihliadol na
všetky významné skutočnosti, ktoré sú potrebné pre správnu individualizáciu trestu, pričom vychádzal
z účelu trestu. Podľa § 34 ods. 1 Trestného zákona trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred
páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu

k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov; trest zároveň
vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou. Podľa § 38 ods. 2 Trestného zákona pri určovaní
druhu trestu a jeho výmery musí súd prihliadnuť na pomer a mieru závažnosti poľahčujúcich okolností a
priťažujúcich okolností. Odvolací súd tak, ako aj súd prvého stupňa, zobral u osoby obžalovanej okrem
jej predchádzajúcich 5 priestupkových postihnutí (4 za priestupky proti občianskemu spolunažívaniu, 1

za priestupok proti verejnému poriadku) do úvahy existenciu jednej poľahčujúcej okolnosti v zmysle § 36
písm. l)Trestnéhozákona,teda,žesapriznalakspáchaniutrestnéhočinuatrestnýčinoľutovala ajednu
priťažujúcu okolnosť v zmysle § 37 písm. m) Trestného zákona, teda že už bola za trestný čin odsúdená,
a to rozsudkom Okresného súdu Lučenec sp. zn. 28T/4/2022 zo dňa 02.10.2023 na súhrnný trest
odňatia slobody vo výmere 2 roky a 6 mesiacov s podmienečným odkladom jeho výkonu na skúšobnú

dobu v trvaní 3 roky - do 25.01.2026 pri súčasnom zrušení trestu odňatia slobody vo výmere 2 roky
s podmienečným odkladom jeho výkonu na skúšobnú dobu v trvaní 2 roky – do 26.01.2025, ktorý jej bol
uložený trestným rozkazom Okresného súdu Veľký Krtíš sp. zn. 3T/2/2023 zo dňa 09.01.2023. Pomer
priťažujúcich a poľahčujúcich okolností tak bol 1:1. Na rozdiel od okresného súdu však pri ukladaní
trestu odňatia slobody zohľadnil aj vyhlásenie obžalovanej na hlavnom pojednávaní dňa 03.10.2024, že

je vinná zo spáchania skutku uvedeného v obžalobe, ktoré okresný súd prijal, súc toho názoru, že jeho
zohľadnenie pri úvahách o výmere trestu odňatia slobody bolo v zmysle § 39 ods. 5 Trestného zákona
odôvodnené, pretože obžalovaná ním neodvolateľne prijala všetky právne účinky uznania viny.

Odvolací súd sa nestotožnil ani so záverom okresného súdu, že u obžalovanej boli dané dôvody

na mimoriadne zníženie trestu podľa § 39 ods. 1 Trestného zákona spočívajúce v okolnostiach
prípadu (obžalovanú k útoku vyprovokoval poškodený), či v pomeroch obžalovanej (vzájomný citový
vzťah obžalovanej a poškodeného, ich vôľa žiť spolu), pretože tieto neboli takého charakteru, aby
odôvodňovali mimoriadne zníženie trestu odňatia slobody pod zákonom stanovenú trestnú sadzbu.Zistený vzájomný vzťah obžalovanej a poškodeného a okolnosti prípadu z hľadiska povahy, charakteru
a závažnosti trestného činu, ktoré výraznejšie nevybočovali z obvyklých prípadov takýchto trestných
činov, odvolací súd zohľadnil pri určení výmery trestu odňatia slobody, avšak nie v rozsahu pre jeho

mimoriadne zníženie. Dôvod na mimoriadne zníženie trestu podľa § 39 ods. 1 Trestného zákona
odvolací súd videl v pomeroch obžalovanej, ktorá je invalidnou dôchodkyňou, je po implantácii TEP
oboch kolien, s diagnostikovanou seropozitívnou reumatiodnou artritídou IV. št. s polyartrikulárnym
postihnutím, generalizovanou osteoartrózou a vertigom zmiešanej etiológie s potrebou opory. Na
tvrdenia obžalovanej, že sa chce starať o svoju matku a vnúčatá neprihliadal, pretože starostlivosť o ne

je aktuálne zabezpečená v príslušných sociálnych zariadeniach a prejavená vôľa obžalovanej nie je
skutočným výkonom jej starostlivosti.

Vzhľadom na všetky tieto skutočnosti a povahu a závažnosť trestného činu bol krajský súd toho názoru,
že na dosiahnutie účelu trestu je potrebné na obžalovanú, okrem trestu prepadnutia veci, pôsobiť aj
trestom odňatia slobody, hoci vymeraným pod dolnou hranicou zákonom stanovenej trestnej sadzby,

ktorý považoval za primeraný a dostatočný na dosiahnutie jeho účelu. Pri úvahách o výmere trestu
odňatia slobody odvolací súd v prospech obžalovanej zohľadnil vyhlásenie jej viny, ktorá umožňovala
zníženie zákonom stanovenej trestnej sadzby o 1/3 (§ 39 ods. 5 Trestného zákona), teda jeho
možné uloženie minimálne vo výmere 3 roky a 4 mesiace, ale aj pomery obžalovanej z hľadiska
jej zhoršeného zdravotného stavu a zníženej pohyblivosti (§ 39 ods. 1 Trestného zákona) s možným

minimálnym trestom odňatia slobody vo výmere 2 roky (§ 39 ods. 3, písm. d) Trestného zákona),
okolnostiskutku,keďtentobolobžalovanouspáchanývstavepodvplyvomalkoholupovzájomnejhádke
s poškodeným, ich vôľu žiť aj naďalej spolu ako aj následok konania obžalovanej na zdravotný stav
poškodeného, keď napriek poškodeniu dôležitého orgánu nedošlo k poruche jeho zdravia trvajúcej dlhší
čas. V jej neprospech svedčila povaha a závažnosť trestného činu ako aj skutočnosť, že pri mierne

inom smerovaní útoku mohlo dôjsť k smrti poškodeného.

S prihliadnutím na osobu obžalovanej, jej pomery, kritický postoj k spáchanému trestnému činu,
spôsob jeho spáchania a jeho následok, zavinenie, zistené poľahčujúce okolnosti a možnosti nápravy
obžalovanej, ako aj do úvahy prichádzajúcu premenu podmienečne uloženého trestu odňatia slobody

predchádzajúcim súdnym rozhodnutím, bude podľa odvolacieho súdu u obžalovanej účel trestu z
hľadiska individuálnej a generálnej prevencie naplnený uložením nepodmienečného trest odňatia
slobody vo výmere 3 roky, teda trest uložený pod dolnou hranicou zákonom stanovenej trestnej sadzby,
ku ktorého sprísneniu v porovnaní s rozhodnutím okresného súdu, hoci v menšom rozsahu, než
navrhoval prokurátor, odvolací súd pristúpil z dôvodov uvedených vyššie. Na jeho výkon ju zaradil do

ústavu s minimálnym stupňom stráženia, pretože doposiaľ vo výkone trestu nebola.

Takto uložený trest považuje odvolací súd za zákonný, primeraný a správny, ktorý ako celok v
dostatočnejmierezabezpečídosiahnutieúčelutrestu,ktorýmjeochranaspoločnostiazároveňobsahuje
v primeranom rozsahu prvky represie aj prvky individuálnej a generálnej prevencie, teda zodpovedá

všetkým požiadavkám vyplývajúcim z § 34 Trestného zákona ako aj ďalších ustanovení, ktoré upravujú
zásady ukladania trestov.

Nebolo možné vyhovieť odvolaniu obžalovanej a ukladať jej alternatívny trest, pretože bola uznaná
vinnou zo spáchania zločinu, pri ktorom nemožno uložiť samostatný alternatívny trest, ale musí byť

uložený trest odňatia slobody (§ 34 ods. 6 Trestného zákona). Nebolo možné jej uložiť ani podmienečný
trest odňatia slobody, pretože obžalovaná spáchala predmetný trestný čin ublíženia na zdraví v
skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia rozsudkom Okresného súdu Lučenec sp. zn. 28T/4/2023
zo dňa 02. októbra 2023, právoplatným dňa 2. 10. 2020 3 za prečin šírenia poplašnej správy podľa§
361 ods. 2 Trestného zákona, za ktorý bola odsúdená na podmienečný súhrnný trest odňatia slobody

vo výmere 2 roky a 6 mesiacov so skúšobnou dobou v trvaní 3 roky - do 25. januára 2026, pričom bol
zároveň vo výroku o uloženom treste zrušený rozsudok Okresného súdu Veľký Krtíš sp. zn. 3T/2/2023
z 09. januára 2023, právoplatný dňa 25. januára 2023, ktorým bola obžalovaná odsúdená za prečin
krivej výpovede a krivej prísahy podľa § 346 ods. 1 Trestného zákona na podmienečný trest odňatia
slobody vo výmere 2 roky, so skúšobnou dobou 2 roky - do 26. 01. 2025. Za tejto skutkovej situácie je

v zmysle § 49 ods. 1, ods. 2, resp. § 51 ods. 1 Trestného zákona podmienečný odklad výkonu trestu
odňatia slobody vylúčený.Podľa § 321 ods. 1 písm. d), písm. e) Trestného poriadku; odvolací súd zruší napadnutý rozsudok,
ak bolo napadnutým rozsudkom porušené ustanovenie Trestného zákona a ak je uložený trest
neprimeraný.

Podľa § 322 ods. 3 Trestného poriadku; odvolací senát rozhodne sám rozsudkom vo veci, ak možno
nové rozhodnutie urobiť na podklade skutkového stavu, ktorý bol v napadnutom rozsudku správne
zistený alebo doplnený dôkazmi vykonanými pred odvolacím súdom. V neprospech obžalovaného môže
odvolací súd zmeniť napadnutý rozsudok len na základe odvolania prokurátora, ktoré bolo podané

v neprospech obžalovaného; vo výroku o náhrade škody tak môže urobiť aj na podklade odvolania
poškodeného, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody.

Podľa § 319 Trestného poriadku; odvolací súd odvolanie zamietne, ak zistí, že nie je dôvodné.

Z vyššie uvedených dôvodov a s poukazom na citované zákonné ustanovenia rozhodol odvolací súd o

odvolaní okresného prokurátora a obžalovanej tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku,
a to pomerom hlasov 3:0 (§ 163 ods. 4 Trestného poriadku). Výrok o treste prepadnutia veci zostal
nezmenený, pretože bol správny a na jeho zmenu nebol dôvod a výroky o vine obžalovanej, o
ochrannom opatrení a o náhrade škody neboli podanými odvolaniami napadnuté, a preto ich odvolací
súd nepreskúmaval a týmto rozhodnutím zostali nedotknuté.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.