Rozsudok ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 18. marec 2025

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 3To/163/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2123010344
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 03. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ladislav Réves

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2025:2123010344.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ladislava Révesa a sudcov JUDr.

Kataríny Stanislavskej a JUDr. Rastislava Kresla, v trestnej veci proti obžalovanému A. B. C., pre prečin
ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 1 Trestného zákona, o odvolaní prokurátora
Okresnej prokuratúry Trnava proti rozsudku Okresného súdu Trnava zo dňa 06.09.2024 pod sp. zn.
0T/18/2023, na neverejnom zasadnutí konanom v Trnave dňa 18.03.2025 takto

r o z h o d o l :

I. Podľa § 321 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku z r u š u j e sa napadnutý rozsudok v celom rozsahu.

II. Podľa § 322 ods. 3 Trestného poriadku sa

obžalovaný A. B. C., nar. XX.XX.XXXX v D.,
trvale bytom: D., E. XX/XX,

podľa § 285 písm. a) Trestného poriadku

o s l o b o d z u j e

spod obžaloby Okresnej prokuratúry Trnava pod č. 3 Pv 39/23/2207-4 zo dňa 12.02.2023 podanej na
Okresnom súde Trnava dňa 12.02.2023, pre prečin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289
ods. 1 Trestného zákona, na tom skutkovom základe, že

dňa 10. februára 2023 v čase okolo 23:30 hod. v meste Trnava po ulici Veternej smerom na ulicu
Olympijskú, po predchádzajúcej konzumácii alkoholických nápojov, viedol ako vodič osobné motorové

vozidlo značky Hyundai IX 35, evidenčné číslo D., pričom chcel odbočiť vľavo k bytovému domu číslo
XX a nedal prednosť v jazde protiidúcemu osobnému motorovému vozidlu značky Škoda Octavia,
evidenčné číslo D., následkom čoho prednou časťou osobného motorového vozidla značky Hyundai
IX 35, evidenčné číslo D., narazil do ľavej prednej bočnej časti osobného motorového vozidla značky
Škoda Octavia, evidenčné číslo D., a odišiel z miesta preč, pričom následne bol kontrolovaný hliadkou
Obvodného oddelenia Policajného zboru Trnava a podrobený dychovej skúške elektrochemickým
analyzátorom na zistenie alkoholu v dychu značky AlcoQuant 6020 plus, výrobného čísla A410041, pod

číslom merania 371 v čase o 0:03 hod. mu bola nameraná hodnota vo výške 1,04 mg/l alkoholu v dychu
a opakovanou dychovou skúškou pod číslom merania 372 v čase o 0:20 hod. hodnota vo výške 0,91
mg/l alkoholu v dychu, čím týmto konaním, poškodením osobného motorového vozidla značky Škoda
Octavia, evidenčné číslo D., spôsobil poškodenému F. G. ujmu na majetku vo výške 600,- eur,

pretože nebolo dokázané, že sa stal skutok, pre ktorý je obžalovaný stíhaný.

Podľa § 288 ods. 3 Trestného poriadku sa poškodený F. G., nar. XX.XX.XXXX v D., bytom F. XXX/X, D.,
s nárokom na náhradu škody odkazuje na civilný proces. o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom okresného súdu bol obžalovaný A. B. C. podľa § 285 písm. c) Trestného
poriadku oslobodený spod obžaloby prokurátora Okresnej prokuratúry Trnava č. 3 Pv 39/23/2207-4 z 12.

februára 2023, podanej na Okresnom súde Trnava 12. februára 2023, pre prečin ohrozenia pod vplyvom
návykovej látky podľa § 289 ods. 1 Trestného zákona na tom skutkovom základe, že
10. februára 2023 v čase okolo 23:30 hod. v meste Trnava po ulici Veternej smerom na ulicu Olympijskú,
popredchádzajúcejkonzumáciialkoholickýchnápojov,viedolakovodičosobnémotorovévozidloznačky
Hyundai IX 35, evidenčné číslo D., pričom chcel odbočiť vľavo k bytovému domu číslo XX a nedal
prednosť v jazde protiidúcemu osobnému motorovému vozidlu značky Škoda Octavia, evidenčné číslo

D., následkom čoho prednou časťou osobného motorového vozidla značky Hyundai IX 35, evidenčné
číslo D., narazil do ľavej prednej bočnej časti osobného motorového vozidla značky Škoda Octavia,
evidenčné číslo D., a odišiel z miesta preč, pričom následne bol kontrolovaný hliadkou Obvodného
oddelenia Policajného zboru Trnava a podrobený dychovej skúške elektrochemickým analyzátorom
na zistenie alkoholu v dychu značky AlcoQuant 6020 plus, výrobného čísla A410041, pod číslom

merania 371 v čase o 0:03 hod. mu bola nameraná hodnota vo výške 1,04 mg/l alkoholu v dychu a
opakovanou dychovou skúškou pod číslom merania 372 v čase o 0:20 hod. hodnota vo výške 0,91
mg/l alkoholu v dychu, čím týmto konaním, poškodením osobného motorového vozidla značky Škoda
Octavia, evidenčné číslo D., spôsobil poškodenému F. G. ujmu na majetku vo výške 600,- eur, pretože
nebolo dokázané, že skutok spáchal obžalovaný.

Podľa § 288 ods. 3 Trestného poriadku okresný súd odkázal poškodeného F. G., nar. XX.XX.XXXX v
D., bytom F. XXX/X, D. s uplatneným nárokom na náhradu škody na civilný proces.

Okresný súd svoje rozhodnutie odôvodnil v rozsahu č.l. 145-150 spisu.

Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovej lehote odvolanie prokurátor Okresnej prokuratúry
Trnava, a to pre nesprávnosť výroku o vine v neprospech obžalovaného.
V písomnom zdôvodnení odvolania uviedol nasledovné. Samosudca Okresného súdu Trnava v
odôvodnenírozsudkuzodňa06.09.2024,sp.zn.0T/18/2023okreminého„immeritum"uviedol,žepokiaľ
ide o výpovede svedkov navrhnutých obhajobou (B. F., H. I.), tieto sa síce netýkali skutku opísaného

v podanej obžalobe, avšak vyplynulo z nich, že obžalovaný po požití alkoholických nápojov v byte
H. I. odišiel pešo a v dobe, keď do motorového vozidla vedeného F. G. narazilo osobné motorové
vozidlo značky Huyndai IX 35, obžalovaný sedel v podniku Tower, čo potvrdil B. F.. F. G. si úplne do
detailov nezapamätal osobu, ktorá doňho narazila, avšak jednoznačne vylúčil, že by touto osobou bol
obžalovaný, keďže na hlavnom pojednávaní obžalovaného nespoznal a neoznačil ako vinníka dopravnej

nehody. Vodiča opísal ako návštevníka futbalových zápasov Spartaku Trnava a ako staršiu osobu,
pričom takýto opis by sa mohol hodiť na relatívne veľké množstvo osôb mužského pohlavia. Zostalo len v
rovine domnienok, ktoré nie sú postačujúce na rozhodnutie o vine obžalovaného, že predmetné vozidlo,
odktoréhomalobžalovanýkľúčeajvšetkypotrebnédoklady,sanachádzaloprávepredpodnikomTower.
Podstatné pre rozhodnutie súdu v prejednávanej veci je však to, že prokurátor v procesnom postavení

obžalobou nepreukázal, že by to bola osoba obžalovaného, ktorá predmetné motorové vozidlo počas
danej noci viedla, narazila do osobného motorového vozidla vedeného F. G., bez vystúpenia z auta a
akejkoľvek reakcie na snahu F. G. o komunikáciu a dohodu ohľadom vzniknutej situácie po nejakom
čase z miesta zrážky odišla a zaparkovala pri podniku Tower.
Vzhľadom na vyššie uvedenú argumentáciu samosudcu Okresného súdu Trnava prokutáro poukázal

na niekoľko skutočnosti, ktoré boli podľa jeho názoru zo strany samosudcu vyhodnotené nesprávne,
resp. sa samosudca nevysporiadal so všetkými okolnosťami významnými pre rozhodnutie a existujú
pochybnosti o správností skutkových zistení napadnutých výrokov a vo veci je potrebné vykonať ďalšie
dôkazy.
V prvom rade poukázal na skutočnosť, že samosudca nesprávne vyhodnotil, že obžalovaný A. B. C. sa

mal v čase spáchania skutku nachádzať v podniku Tower v Trnave, pričom túto skutočnosť mal potvrdiť
svedok B. F.. K predmetnému je potrebné poznamenať, že svedok v rámci svojej výpovede uviedol,
že on sám bol v danom podniku inkriminovaného dňa v čase cca od 22:00 hod. do 24:00 hod., pričom
obžalovaného mal stretnúť v čase okolo 22:00 hod. až 22:10 hod., čo je v rozpore s tvrdením samosudcu
ohľadompotvrdeniaprítomnostiobžalovanéhovpredmetnompodnikuvčasespáchaniaskutku,nakoľkoskutok sa mal stať dňa 10.02.2023 v čase o 23.30 hod, t.j. cca hodinu a pol po tom, čo uvedený svedok
mal prísť do kontaktu s obžalovaným.
V druhom rade uviedol, že samosudca Okresného súdu Trnava sa podľa jeho názoru dostatočne

nevysporiadal so skutočnosťou, či existuje racionálny záver, že predmetné osobné motorové vozidlo
značky Hyundai ix35, EČV: D. XXX F. mohla v inkriminovanom dni a čase spáchania skutku viesť iná
osoba ako obžalovaný a tým uplatniť hmotnoprávnu zásadu in dubio pro reo vo vzťahu k obžalovanému,
t. j. v pochybnostiach prospech, avšak ako vyplýva z podstaty tejto trestnoprávnej zásady je nevyhnutné,
aby tieto pochybnosti boli racionálneho charakteru a nie postavené iba na jednostrannej argumentácii, v

danom prípade, obžalovaného. Na tomto mieste sa žiada uviesť, že obhajoba obžalovaného spočívala
im meritum" v tom, že nevie kde sa predmetné vozidlo nachádzalo, či a kto ho dňa 10.02.2023 v čase
okolo 23:30 hod. šoféroval, kľúč od daného osobného motorového vozidla mala aj jeho bývalá priateľka
a nevie ako sa osobné motorové vozidlo dostalo na parkovisko neďaleko podniku Tower v meste Trnava.
Vzhľadom na túto argumentáciu predostretú zo strany obžalovaného sa žiada uviesť, že v prvom rade
je obžalovaný uvedený v evidenčnej karte osobného motorového vozidla značky Hyundai ix35, EČV:

D. XXX F., ako vlastník. Pokiaľ by sa dozorujúci prokurátor stotožnil s obhajobou obžalovaného, potom
vyvstáva racionálna otázka, prečo nehlásil odcudzenie predmetného motorového vozidla a rovnako je
na mieste otázka, prečo mal pri sebe kľúč od tohto osobného motorového vozidla, nakoľko s ním nemal
v ten deň jazdiť. V kontexte s uvedeným podotkol, že keď obžalovaný tvrdí, že s osobným motorovým
vozidlom nejazdil v inkriminovaný deň a v danom čase, nehlásil jeho krádež a druhý kľúč mala jeho

ex-partnerka, je verzia obžalovaného súladná s § 34 ods. 1 Trestného poriadku, avšak rýdzo účelová,
nakoľko svedok-poškodený uviedol, že osoba ktorá do jeho osobného motorového vozidla narazila dňa
10.02.2023 bola osoba mužského pohlavia, čo znamená, že nikto iný ako obžalovaný to byť nemohol,
nakoľko len on a jeho bývala priateľka mali k dispozícii kľúče od tohto osobného motorového vozidla,
pričom logicky, na podklade výpovede svedka- poškodeného nemožno prijať záver, že by dané osobné

motorové vozidlo šoférovala žena.
Zároveň uviedol, že po náraze osobného motorového vozidla obžalovaného do osobného motorového
vozidla svedka-poškodeného bolo zo strany svedka-poškodeného miesto incidentu zaznamenávané
mobilným telefónom formou videozáznamu, na ktorom je zachytené práve osobné motorové vozidlo
značky Hyundai ix35, EČV: D. XXX F., ktorého poškodenie zároveň korešponduje s poškodením

osobného motorového vozidla svedka-poškodeného. Aplikácia hmotnoprávnej zásady in dubio pro reo"
v danom prípade by mohla byť podľa názoru prokurátora aplikovaná výlučne len v prípade, že by zo
strany samosudcu Okresného súdu Trnava prišlo k vypočutiu bývalej priateľky obžalovaného, ktorá by v
nosných okolnostiach vylučovala možnosť, že sa predmetného potencionálneho protiprávneho konania
dopustil obžalovaný. V danom kontexte sa žiada viesť, že neexistuje ani racionálny dôvod, pre ktorý

obžalovaný nechce svoju bývalú partnerku menovať za účelom jej vypočutia, keďže má ísť v zásade o
osobu, ktorá má potvrdzovať ním vyfabulovanú verziu priebehu skutkového deja.
V treťom rade uviedol, že samosudca Okresného súdu Trnava síce na hlavnom pojednávaní konanom
dňa 06.09.2024 zamietol návrh na vykonanie dokazovania zo strany prokurátora spočívajúci vo
vykonaní znaleckého dokazovania vo vzťahu k spätnému prepočtu alkoholu v krvi obžalovaného, avšak

zamietnutie tohto dôkazu dostatočne neodôvodnil ani v rámci hlavného pojednávania v uvedený deň,
ani v rámci odôvodnenia vyhotoveného rozsudku.
Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti preto navrhol, aby Krajský súd v Trnave podľa § 321 ods. 1
písm.b),písm.c)TrestnéhoporiadkuzrušilodvolanímnapadnutývýrokovinerozsudkuOkresnéhosúdu
Trnava zo dňa 06.09.2024, sp. zn. 0T/18/2023 vo vzťahu k obžalovanému A. B. C., nar.: XX.XX.XXXX,

trvale bytom: E. J. XX/XX, XXX XX D., a aby podľa § 322 ods. 1 Trestného poriadku vrátil vec súdu
prvého stupňa, aby ju ten v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol.
Obžalovaný odvolanie proti rozsudku nepodal, k odvolaniu okresného prokurátora sa do termínu
verejného zasadnutia odvolacieho súdu bližšie písomne nevyjadril.
Konanie na odvolacom súde:

Krajský súd vo veci vykonal verejné zasadnutie za prítomnosti prokurátorky Krajskej prokuratúry
v Trnave, obžalovaného i jeho obhajcu.
Zástupkyňa krajskej prokuratúry na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu navrhla odvolaniu okresného
prokurátora vyhovieť v zmysle jeho písomného návrhu, považujúc napadnutý výrok o vine obžalovaného
za nezákonný a nesprávny s návrhom na jeho zrušenie a následné prejednanie veci na súde prvého

stupňa v rámci nového konania.
Obžalovaný spolu s obhajcom navrhovali napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdiť, považujúc
odvolanie prokurátora za nedôvodné.Krajský súd, ako súd odvolací, na základe riadne a včas podaného odvolania okresným prokurátorom
podľa § 317 ods. l Trestného poriadku preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov
rozsudku, proti ktorým podal odvolateľ odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im

predchádzalo a tak dospel k nasledovným skutkovým a právnym záverom.
Celkom na úvod krajský súd považuje za potrebné uviesť, že v predmetnom konaní už Okresný súd
Trnava rozhodoval a to rozsudkom zo dňa 15.06.2023 pod sp. zn. 0T/18/2023, keď obžalovaného A. B.
C. uznal vinným z prečinu ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 1 Trestného zákona,
na tom skutkovom základe, ako je v ňom uvedené. Proti tomuto rozsudku podal odvolanie obžalovaný.

Následne Krajský súd v Trnave uznesením zo dňa 19.03.2024 pod sp. zn. 3To/126/2023 napadnutý
rozsudok prvostupňového súdu podľa § 321 ods. 1 písm. b), ods. 2 Trestného poriadku zrušil v celom
rozsahu a vec vrátil okresnému súdu, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol.
V predmetnom uznesení odvolací súd konštatoval že skutkové zistenia okresného súdu boli neúplné,
okresný súd sa nevyrovnal so všetkými okolnosťami významnými pre rozhodnutie najmä s poukazom
na odvolacie námietky obžalovaného, v dôsledku čoho boli dané aj pochybnosti o správnosti tých

skutkových zistení, ktoré dosiaľ ustálil. Po zrušení a vrátení veci bolo úlohou okresného súdu opätovne
sa zaoberať všetkými relevantnými skutočnosťami potrebnými na rozhodnutie (na ktoré krajský súd
poukazoval v tomto uznesení) v súlade s ustanovením § 2 ods. 12 Trestného poriadku a následne
rozhodnúť spôsobom zodpovedajúcim stavu veci a zákonu, pričom bolo potrebné sa dôsledne riadiť
zásadou požiadavky náležitého zistenia skutkového stavu veci tak, aby bez dôvodných pochybností

bolo možné vo veci spravodlivo rozhodnúť. Zároveň bol okresný súd povinný rozsudok zákonu
zodpovedajúcim spôsobom odôvodniť (§ 168 ods. 1 Trestného poriadku) tak, aby všetky skutkové
i právne zistenia, závery a úvahy okresného súdu boli zrozumiteľné pre strany trestného konania a
preskúmateľné v rámci prípadného odvolacieho konania. V tomto smere krajský súd opätovne poukázal
na to, že úlohou súdu je následne dostatočným a ústavne akceptovateľným spôsobom sa vysporiadať

s rozhodnou argumentáciou obžalovaného prezentovaného i v jeho odvolaní a to v tom zmysle, aby
odôvodnenie rozhodnutia súdu spĺňalo všetky atribúty tohto zákonného ustanovenia.
Okresný súd Trnava napadnutým rozsudkom rozhodol tak, ako je uvedené v úvode odôvodnenia tohto
rozsudku.
Po preskúmaní obsahu spisového materiálu krajský súd v prvom rade zistil, že okresný súd rešpektoval

povinnosť vyplývajúcu mu z ust. § 327 ods. 1 Trestného poriadku, teda viazanosť právnym názorom
odvolacieho súdu, keď postupoval podľa pokynov vyjadrených v zrušujúcom uznesení Krajského súdu
v Trnave (okresný súd odstránil nedostatky, najmä sa zaoberal všetkými relevantnými skutočnosťami
potrebnými na rozhodnutie v súlade s ustanoveniami § 2 ods. 10, ods. 12 Trestného poriadku),
teda postupoval v súlade s Trestným poriadkom, na hlavnom pojednávaní vykonal všetky dostupné

dôkazy v rozsahu potrebnom pre náležité zistenie skutkového stavu veci nevyhnutného pre zákonné
a objektívne rozhodnutie, tieto vyhodnotil po uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne
a dospel tak ku správnym skutkovým zisteniam, ktoré zodpovedajú vykonaným dôkazom.
V odôvodnení napadnutého rozsudku potom okresný súd v súlade s ustanovením § 168 ods. 1
Trestného poriadku jasne vyložil, o ktoré dôkazy svoje skutkové zistenia oprel, existenciu ktorých

skutočností pokladal so zreteľom na výsledky dokazovania za vylúčenú alebo pochybnú, akými úvahami
sa spravoval pri hodnotení vykonaných dôkazov, najmä pokiaľ si vzájomne odporujú. Z odôvodnenia
napadnutého rozsudku je tiež zrejmé akými právnymi úvahami sa okresný súd riadil, keď rozhodol
o oslobodení obžalovaného zo skutku, pre ktorý bol postavený pred súd.
K napadnutému výroku o vine:

Z odvolania prokurátora a jeho vyššie citovaných dôvodov vyplýva, že odvolateľ v dôvodoch odvolania
protinapadnutémurozsudkuokresnéhosúdunamietalsprávnosťpostupuokresnéhosúdupri hodnotení
vykonaných dôkazov, na základe ktorého okresný súd dospel k záveru, že skutok, pre ktorý bola
v prejednávanej veci podaná obžaloba, nespáchal označený obžalovaný, teda namietal nesprávnu
aplikáciu § 2 ods. 12 Tr. por. okresným súdom pri hodnotení vykonaných dôkazov, v ktorom pochybení

videl podľa dôvodov odvolania prokurátor vadu v zmysle § 321 ods. 1 Tr. por.
Krajský súd v rámci prieskumnej činnosti na základe vykonaného dokazovania súdom prvého stupňa
dospel k inému záveru, ako súd prvého stupňa, no len pokiaľ ide o zákonný dôvod oslobodenia
obžalovaného ( v danom prípade „priaznivejšieho“), pretože z dôkazov produkovaných na hlavnom
pojednávaní je zistiteľné, že skutok tak, ako bol koncipovaný v obžalobe okresného prokurátora sa

nestal. Bolo síce preukázané, že poškodenému bola v inkriminovanom čase inou osobou spôsobená
škoda pri dopravnej nehode, ktorá skutočnosť vyplýva najmä z výpovede svedka F. G. ( ako i ostatných
vo veci vykonaných ,najmä listinných dôkazov), ktorý dotknuté vozidlo v kritickom čase viedol, no
sporným zostalo to, či mu táto škoda na vozidle vznikla činnosťou obžalovaného, resp. inou osobou,u ktorej by sa dalo konštatovať, že viedla predmetné vozidlo v stave vylučujúcom spôsobilosť pod
vplyvom návykovej látky, čo tvorilo základnú charakteristiku stíhaného skutku.
S prihliadnutím na obsah odvolacích námietok prokurátora, v ktorých namieta v prvom rade dostatok

dôkazov na usvedčenie obžalovaného zo spáchania stíhaného skutku a nesprávnosť postupu
okresného súdu pri hodnotení vykonaných dôkazov, na základe ktorého hodnotenia dôkazov okresný
súd dospel k nesprávnemu záveru o oslobodení obžalovaného spod obžaloby. Vzhľadom na uvedené
odvolacie námietky prokurátora považuje odvolací súd za potrebné zosumarizovať základné úvahy
o nedostatku dôkazov vo vzťahu k vine obžalovaného nasledovne.

Menovaný obžalovaný vyhlásil, že je nevinný zo spáchania skutku uvedeného v obžalobe, pričom z
jeho spáchania mal byť v zmysle odvolania prokurátora usvedčovaný v podstate tým, že je vlastníkom
predmetného vozidla, ktoré bolo súčasťou dopravnej nehody a od ktorého mal pri sebe kľúče cca 30
minút od skutku s tým, že v danom čase ( cca 30 minút od skutku) bol pod vplyvom alkoholu, keď zároveň
prokurátor neuveril obhajobným tvrdeniam obžalovaného o tom, že v kritickom čase predmetné vozidlo
neriadil ( keď zároveň tvrdil, že sa mohla v ňom nachádzať iná osoba) a nachádzal sa na inom mieste-

v podniku Tower , čo mal potvrdiť aj svedok F..
Odvolacie námietky prokurátora podľa názoru odvolacieho súdu smerujú skôr k vyvráteniu obhajobných
námietok, ako k preukázaniu viny relevantnými dôkazmi.
Vyjadrené inak, po vyhodnotení všetkých vo veci vykonaných dôkazov má totižto aj krajský súd za to,
že všetky dôkazy vykonané v tejto veci sú voči obžalovanému iba nepriame. Teória trestného práva

i judikatúra súdov pripúšťa situácie, kedy na odsúdenie páchateľa budú stačiť aj nepriame dôkazy.
Avšak výrok o vine môže súd oprieť o nepriame dôkazy za situácie, že tieto (nepriame dôkazy) vo
svojom súhrne tvoria logickú, ničím nenarušenú a uzavretú sústavu, kedy sa jednotlivé nepriame dôkazy
vzájomne dopĺňajú, nadväzujú na seba a k preukázanej skutočnosti sú v takom príčinnom vzťahu, že
umožňujú nielen záver o tom, že páchateľom je určitá osoba, ale súčasne tiež vylučujú reálnu možnosť,

že by páchateľom mohla byť aj iná osoba, prípadne či k takémuto (trestnoprávne relevantnému) skutku
aj reálne došlo.
V tejto trestnej veci podľa názoru krajského súdu o takýto súhrn nepriamych dôkazov nejde, pretože
štruktúra použiteľných usvedčujúcich dôkazov je v tejto trestnej veci natoľko slabá, že neumožňuje
vysloviť nepochybný záver, že žalovaný skutok spáchaný bol, resp. že sa skutočne stal. I keď indície

v tomto smere sú, na ich usvedčenie v zhode s názorom okresného súdu chýba taká komplexná sústava
dôkazov, ktorá by sa vzájomne doplňovala, bola by logická, ničím nenarušená a vo svojom celku by
nielen spoľahlivo preukazovala všetky okolnosti žalovaného skutku a usvedčovala z jeho spáchania
obžalovaného, ale súčasne by vylučovala možnosť akéhokoľvek iného záveru. V prejednávanej veci ale
takýto stav nenastal.

Výrok o vine zo spáchania trestného činu nie je možné založiť len na indíciách, domnienkach, alebo
len na pravdepodobných skutkových záveroch. Výrok o vine musí byť založený na skutkovom stave,
o ktorom nie sú dôvodné (rozumné) pochybnosti a ktorý nepochybne vyplýva z vykonaných dôkazov.
Dôkazy vykonané v konaní proti obžalovanému A. B. C. však nevedú k logickému, jednoznačnému
a nespochybniteľnému záveru, že stíhaný skutok spáchal. V kontexte celej dôkaznej situácie aj podľa

názoru odvolacieho súdu absentuje čo i len jeden priamy usvedčujúci dôkaz, na ktorom by bolo možné
bezpečne prijať záver, že sa obžalovaný skutočne dopustil žalovaného skutku tak, ako mu to kladie
za vinu obžalobou, a teda že v kritickom čase skutočne viedol motorové vozidlo ovplyvnený návykovou
látkou, pretože jediné čo je preukázané je tá skutočnosť, že vozidlo patriace obžalovanému bolo
súčasťou dopravnej nehody, po cca 30 minútach bol zjavne mimo vozidla kontrolovaný policajnou

hliadkou a podrobený dychovej skúške s pozitívnym výsledkom.
Zo skutkových okolností prípadu podľa názoru odvolacieho súdu jednoznačne vyplýva, že orgány
prípravného konania v predmetnom konaní nevykonali všetky dostupné a relevantné dôkazy, ktoré by
mohliviesťkobjasneniuskutkuakjednoznačnémuusvedčeniuobžalovaného.Zobsahuvyšetrovacieho
spisu je zrejmé, že vyšetrovanie sa obmedzilo len na základné úkony a bolo ukončené bez toho, aby

boli využité ďalšie procesné možnosti na doplnenie dokazovania.
Zo spôsobu vedenia vyšetrovania ( v tzv. superrýchlom konaní) vyplýva, že orgány činné v trestnom
konaní pristupovali k svojim zákonným povinnostiam nedostatočne aktívne, pričom ich postup vykazuje
znaky ľahkovážnosti a istého stupňa laxnosti.
Vyšetrovanie nebolo vedené s náležitou dôslednosťou, ako si to vyžaduje charakter skutku a zásada

dôsledného zistenia skutkového stavu podľa § 2 ods. 10 Trestného poriadku. Orgány prípravného
konania sa uspokojili s obmedzeným okruhom dôkazov a nevyužili všetky dostupné vyšetrovacie
prostriedky, ktoré by mohli objasniť skutkový dej a identifikovať páchateľa.Napriektomu,žeexistovalikonkrétnepodnetyalebonáznakysmerujúcekpotrebeďalšiehodokazovania
(napr. vypočutie ďalších osôb, zabezpečenie záznamov z kamerových systémov, zaistenie elektronickej
komunikácie), tieto úkony neboli realizované bez objektívneho vysvetlenia alebo odôvodnenia ich

opomenutia.
Z uvedeného je možné usúdiť, že orgány činné v trestnom konaní nepostupovali s náležitou
starostlivosťou, o akú sa má opierať efektívne a spravodlivé trestné konanie. Ich konanie pôsobí dojmom
formálneho naplnenia procesných povinností bez reálnej snahy o úplné a objektívne zistenie skutkového
stavu.

Odvolací súd v tejto súvislosti tiež konštatuje, že vyšetrovanie viedlo k získaniu len určitých dôkazov,
avšak tieto neboli postačujúce na nepochybné preukázanie viny konkrétnej osoby. Orgány činné v
trestnom konaní sa podľa názoru súdu predčasne uspokojili s existujúcimi dôkazmi a nevykonali ďalšie
úkony, ktoré by za štandardných okolností mohli výrazne prispieť k preukázaniu skutkového stavu.
Týmto postupom došlo k podceneniu dôkaznej situácie, čo malo za následok nedostatočné objasnenie
skutkuanevyužitievšetkýchzákonnýchmožnostínazistenieskutkubezdôvodnýchpochybností.Takýto

prístup nie je v súlade s princípom vyhľadávacej povinnosti (§ 2 ods. 10 Trestného poriadku), podľa
ktorého sú orgány činné v trestnom konaní povinné vyhľadávať a zabezpečovať dôkazy svedčiace v
prospech aj v neprospech obvineného.
Z uvedených dôvodov odvolací súd považuje už samotný postup OČTK v danej veci za neúplný a
formálne nedostatočný, čo znemožnilo vec meritórne rozhodnúť na základe úplného zistenia skutkového

stavu.
Ak potom vykonané dôkazy pred súdom nepostačujú na bezpečné preukázanie, že skutok, ktorý sa
kladie obžalovaným za vinu, sa stal, tento skutok naozaj spáchal obžalovaný, pričom nebude možné
vykonať iné dôkazy s cieľom vyvrátiť dôvodné pochybnosti, je tak nevyhnutné obžalovaného oslobodiť
spod obžaloby tak, ako to bolo i v tu prejednávanej veci, a to všetko pri rešpektovaní zásady „in dubio

pro reo“, t.j. v pochybnostiach v prospech obžalovaného
Čo sa týka odvolacej námietky prokurátora ohľadom nevykonaného spätného prepočtu alkoholu
v krvi obžalovanému, naznačený návrh prokuratúry by z vecnej stránky jednak nepriniesol žiadny
nový relevantný dôkaz postačujúci na usvedčenie obžalovaného a tiež by bol v rozpore so zásadou
reformatio in peius, pretože zistenie prítomnosti alkoholu u obžalovaného k času dopravnej nehody, už

absentovalo z tohto pohľadu v nedostatočnej skutkovej vete, a bolo by takéto „doplnenie“ v neprospech
obžalovaného, a to už vzhľadom na absenciu odvolania prokurátora počas predchádzajúceho
odvolacieho konania, kde jediným odvolateľom bol obžalovaný.
Okresný prokurátor vo svojom odvolaní obsiahlo tiež poukazuje aj na jednotlivé výpovede svedkov, resp.
poukazuje na nesprávnosť postupu okresného súdu pri hodnotení vykonaných dôkazov, na základe

ktorého hodnotenia dôkazov okresný súd dospel k záveru o oslobodení obžalovaného spod obžaloby.
V tomto smere krajský súd uvádza, že tieto námietky sú založené na vyhodnotení nepriamych dôkazov,
ktorémajúsvedčiťotom,žeobžalovanýpredskutkompožívalalkoholickénápoje, nonepreukazujúvšak
s potrebnou dávkou istoty, že súvisia alebo sú dôkazom o páchaní trestnej činnosti, za ktorú bol na neho
podaná obžaloba a to fakt, že v inkriminovanom čase viedol motorové vozidlo a to najmä s poukazom na

výpoveď svedka F. G., ktorý obžalovaného ako vodiča motorového vozidla Hyiundai IX 35 neopoznal.
Uvedené nepriame dôkazy, na ktoré poukazuje prokurátor, vedú iba k záverom, že „môžu“ súvisieť so
skutkom, čo však nepostačuje na rozhodnutie, že je vinný v zmysle obžaloby. Prvostupňový súd sa tak
správne vysporiadal aj so zhodnotením nepriamych dôkazov, vychádzal zo správnych teoretických úvah
o sile týchto dôkazov, ktoré potom aj správne aplikoval na konkrétne okolnosti prípadu.

V tomto smere krajský súd dodáva, že súd neporuší žiadne práva strany v konaní, ak si neosvojí
ňou navrhnutý spôsob hodnotenia vykonaných dôkazov, lebo proces dokazovania (a to nie len z
hľadiska hodnotenia obsahu jednotlivých dôkazov, ale aj z hľadiska rozsahu dokazovania) je ovládaný
zásadou voľného hodnotenia, kedy po vykonaní logických úsudkov v kontexte všetkých vo veci
vykonaných dôkazov dochádza k vydaniu meritórneho rozhodnutia. Zákon pritom neurčuje a ani

nemôže určiť konkrétne pravidlá, podľa ktorých by sa malo vychádzať v konkrétnom prípade pri určení
rozsahu dokazovania alebo pri hodnotení obsahu dôkazov, prípadne ich vzájomnej súvislosti. Jediným
všeobecným pravidlom určujúcim rozsah dokazovania je zásada vyjadrená v ustanovení § 2 ods. 10
Trestného poriadku, podľa ktorej orgány postupujú tak, aby bol zistený skutkový stav veci, o ktorom nie
sú dôvodné pochybnosti, a to v rozsahu nevyhnutnom na rozhodnutie (porovnaj uznesenie Najvyššieho

súdu Slovenskej republiky zo dňa 25.08.2015, sp. zn. 4Tdo/36/2015).
Krajský súd tiež poukazuje aj na ustálenú judikatúru, ktorá konštatuje, že zásada zisťovania skutkového
stavu veci, o ktorom nie sú dôvodné pochybnosti vyžaduje, aby súd oprel svoje rozhodnutie o vine
len o jednoznačne zistené fakty a nie o konštrukcie skutkového deja, domnienky, indície, resp. vinuobžalovanej osoby vyvodzoval len na pravdepodobných skutkových záveroch. Tamkde nie je možné
bezpečne určiť, ktorá z variant skutkového riešenia zodpovedá skutočnosti, musí súd voliť tú, ktorá je
pre obžalovanú osobu najpriaznivejšia (obdobne pozri R 46/1963), pričom ani vysoký stupeň podozrenia

sám osebe nemôže vytvoriť zákonný podklad pre odsudzujúci výrok. Z uvedených dôvodov preto nebolo
možné prisvedčiť odvolacím námietkam prokurátora, ktoré boli v rozpore s touto základnou zásadou a
ktoré smerovali len do iného hodnotenia vierohodnosti dôkazov o vine obžalovaných.
Hoci v rámci dokazovania na hlavnom pojednávaní došlo k vyčerpaniu všetkých ďalších dôkazných
možností (pričom aj podľa názoru odvolacieho súdu dôkazy navrhované prokurátorom by nemali pre

posúdenie veci žiadnu relevanciu) je zrejmé, že tieto nepriame dôkazy, na základe ktorých prokurátor
navrhuje uznať obžalovaného vinným zo spáchania stíhaného skutku, sú nepresvedčivé, nevytvárajú
ucelenú reťaz jednoliatych dôkazov svedčiacich v neprospech obžalovaného a preto odvolací súd je
toho názoru, že rozhodnutie okresného súdu v zmysle zásady „in dubio pro reo“ je v súlade so zákonom.
Na základe uvedeného dospel preto aj odvolací súd k záveru, že po vykonaní a zhodnotení všetkých
dostupných dôkazov neboli spoľahlivo preukázané všetky dôležité okolnosti žalovaného skutku, teda či

to bol práve obžalovaný, ktorý spôsobil škodu popísanú v skutku a či táto osoba ( ktorá viedla v danom
čase motorové vozidlo obžalovaného) aj bola pod vplyvom návykových látok v relevantnom množstve,
pričom nebola vylúčená možnosť akéhokoľvek iného záveru, než ako je uvedené v obžalobe.
V súvislosti s "dôkaznou núdzou", aká sa vyskytla v posudzovanom prípade, súd poukazuje na zásadu
"in dubio pro reo", teda v pochybnostiach v prospech obžalovaného, vyplývajúcu z ust. § 2 ods. 4 Tr. por.,

použitie ktorej prichádza do úvahy vtedy, ak pochybnosti, ktoré vznikli v trestnom konaní o dokazovanej
skutočnosti,trvajúajpovykonaníazhodnotenívšetkýchdostupnýchdôkazov,ktorémôžureálneprispieť
k náležitému zisteniu skutkového stavu, a to v rozsahu nevyhnutnom na objektívne, stavu veci a zákonu
zodpovedajúce spravodlivé rozhodnutie.
S poukazom na vyššie uvedené, preto odvolací súd obžalovaného spod obžaloby v celom rozsahu

oslobodil podľa § 285 písm. a) Trestného poriadku.

Krajský súd na danom mieste ( ako to popisuje vyššie, už v úvode svojho zdôvodnenia po konštatačnej
časti) iba dodáva, že okresný súd v danom prípade nesprávne aplikoval ustanovenie § 285 písm. c)
Tr. por. (nebolo dokázané, že skutok spáchal obžalovaný), keďže z dokazovania vykonaného orgánmi

činnými v trestnom konaní a súdom bolo zistené, že skutok, ako je popísaný procesne relevantným
spôsobom v obžalobe okresného prokurátora sa nestal. Na základe uvedeného preto odvolací podľa
§ 321 ods. 1 písm. b) Tr. por. napadnutý rozsudok Okresného súdu Trnava zrušil v celom rozsahu a
rozhodujúc sám podľa § 322 ods. 3 Tr. por. obžalovaného A. B. C. podľa § 285 písm. a) Tr. poriadku
spod obžaloby Okresnej prokuratúry Trnava pod č. 3 Pv 39/23/2207-4 zo dňa 12.02.2023 podanej na

Okresnom súde Trnava dňa 12.02.2023, pre prečin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289
ods. 1 Trestného zákona, na tom skutkovom základe, ako je v nej uvedené, oslobodil.
Do trestného konania sa s nárokom na náhradu škody pripojil i poškodený F. G., no nakoľko súd
obžalovaného spod obžaloby oslobodil, v súlade s ustanovením § 288 ods. 3 Tr. por. poškodeného
s jeho s nárokom na náhradu škody odkázal na civilný proces.

Na základe vyššie uvedených dôvodov a právnych úvah odvolací súd rozhodol tak, ako je to uvedené
vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Toto rozhodnutie bolo prijaté v senáte pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustný ďalší riadny opravný prostriedok.