Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 7. marec 2025

Súd: Okresný súd Trenčín
Spisová značka: 19C/23/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5121208910
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 03. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Peter Hvizdoš

ECLI: ECLI:SK:OSTN:2025:5121208910.7

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

OkresnýsúdTrenčínsudcomMgr.PetromHvizdošomvsporežalobcuA.B.C.,nar.XX.XX.XXXX,bytom

D. XXX/XX, A. - E., proti žalovanej F. F. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. XXX/XX, A. – E., o zaplatenie
9.833,75 Eur s príslušenstvom takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi sumu 3.235,57 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške
5% ročne zo sumy 3.235,57 Eur od 25.3.2022 do zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

II. Vo zvyšku súd žalobu zamieta.

III. Žalovaná má proti žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 34,20 % s tým, že o výške
náhrady trov konania súd rozhodne samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa podanou žalobou proti žalovanej domáhal zaplatenia sumy 9.833,75 Eur spolu s úrokom
z omeškania vo výške 8% ročne zo sumy 468 Eur od 28.8.2019 do zaplatenia, zo sumy 468 Eur
od 28.9.2019 do zaplatenia, zo sumy 468 Eur od 28.10.2019 do zaplatenia, zo sumy 470,50 Eur od
28.11.2019 do zaplatenia, zo sumy 473,00 Eur od 28.12.2019 do zaplatenia, zo sumy 473,00 Eur od
28.01.2020 do zaplatenia, zo sumy 412,00 Eur od 28.02.2020 do zaplatenia, zo sumy 415,50 Eur od
28.03.2020 do zaplatenia, zo sumy 438,00 Eur od 28.04.2020 do zaplatenia, zo sumy 413,00 Eur od

28.05.2020 do zaplatenia, zo sumy 410,50 Eur od 28.06.2020 do zaplatenia, zo sumy 413,00 Eur od
28.07.2020 do zaplatenia, zo sumy 413,00 Eur od 28.08.2020 do zaplatenia, zo sumy 413,00 Eur od
28.09.2020 do zaplatenia, zo sumy 413,00 Eur od 28.10.2020 do zaplatenia, zo sumy 415,50 Eur od
28.11.2020 do zaplatenia, zo sumy 413,00 Eur od 28.12.2020 do zaplatenia, zo sumy 413,00 Eur od
28.01.2021 do zaplatenia, zo sumy 413,00 Eur od 28.02.2021 do zaplatenia, zo sumy 403,00 Eur od
28.03.2021 do zaplatenia, zo sumy 413,00 Eur od 28.04.2021 do zaplatenia, zo sumy 413,00 Eur od
28.05.2021 do zaplatenia, zo sumy 413,00 Eur od 28.06.2021 do zaplatenia. Žalobu odôvodnil tým, že

sporové strany ako manželia v minulosti použili viaceré hypotekárne úvery na výstavbu a dokončenie
rodinného domu v Ilave – Klobušice na Barošovej ulici č. 308/38 na parc. KNC č. XXX/X zapísanej na
LV č. XXXX k.ú. E.. Jedná sa o úverové zmluvy: Wüstenrot stavebná sporiteľňa, a.s. č. XXXXXXXX/
XXXX, SLSP, a.s. č. XXXXXXXXXX/XXXX, Prima banka, a.s. č. 99/359/06. Manželstvo sporových
strán bolo rozsudkom Okresného súdu Trenčín č. k. 34P/59/2014-185, právoplatným dňa 02.04.2015
rozvedené. Od rozvodu žalovaná neplatí polovicu hypotekárnych úverov použitých na stavbu rodinného
domu a odmieta platiť aj polovicu nákladov za energie za dom. Odmieta sa tiež podieľať na prípadných

opravách a údržbe domu. Platby na splátky úverov a platby za energie od rozvodu minimálne v 87,3 %
platí žalobca a aj platby za energie platí žalobca nad rámec svojej povinnosti. Koná tak preto, aby dom,
v ktorom žijú aj deti sporových strán, nebol odpojený od energií. Na základe vykonaných platieb žalobca
vypočítal ním zaplatené platby za obdobie od 8/2019 do 6/2021. Žalobca zohľadnil platby žalovanej, jejnároky na výťažok z prenájmov a aj nárok žalobcu na dorovnanie v platbách ním zaplatených energií,
svýslednousumou9.833,75Eur.Uplatnilajúrokyzomeškaniavovýške8%ročneodvznikučiastkových
dlhovaždozaplatenia.AbyžalovanánenamietalaúverodG.D.,žalobcapredložilkúpnuzmluvu,vktorej

sa kupujúci zaviazali, že preberajú na seba všetky záväzky vyplývajúce zo záložnej zmluvy. Týmito
záväzkami sú splatenie bankovej istiny, úrokov a poplatkov.

2. Žalovaná vo vyjadrení zo dňa 31.3.2022 s podanou žalobou a s vypočítanou sumou nesúhlasila.
Potvrdila, že so žalobcom sú vlastníkmi rodinného domu v Ilave – Klobušiciach a nebytového priestoru

v Novej Dubnici v spoluvlastníckom podiele 1 / 2. Rodinný dom má 3 byty, pričom byt č. 1 má rozlohu
111,70 m2, byt č. 2 má výmeru 59,50 m2 (tzv. modrý byt), byt č. 3 má výmeru 56,80 m2 (tzv. zelený
byt). Od rozvodu manželstva strán žalobca obýva byt č. 1 a žalovaná s deťmi obývajú byt č. 3. Byt
č. 2 a nebytový priestor sú prenajímané. K položke H. poznamenala, že je to položka predstavujúca
splácanie úveru, ktorý si brali na financovanie stavby rodinného domu. K úveru bol zriadený účet, ktorý
patrí obom sporovým stranám. Po rozvode žiadala, aby bol účet zrušený, ale žalobca s tým nesúhlasil.

Začal naň posielať sumu 230 Eur mesačne, ktorú sám označil ako výživné C. a D.. Súdom stanové
výživné na deti bolo 150 Eur a 100 Eur. Platba sa však ešte v rovnaký deň mení na splátku úveru, takže
reálne deti peniaze nikdy nedostali. Je logické, že úver tak splácala ona. Žalovaná a deti nesúhlasili
s počínaním žalobcu, ktorého žiadali, aby posielal výživné na presne udané účty detí strán, aby bola
situácia prehľadná. Žalobca však reagoval tak, že výživné bude posielať ako on uzná za vhodné. Ak

vkladanú sumu sám žalobca označil ako výživné D. a C., uvedené nemohli súdne napadnúť – žalobca
vlastne výživné platil na účet matky. Žalovaná teda vychádzala z toho, že ak je platba označená ako
výživné, je to výživné. Sumy, ktoré žalobca zaplatil od augusta 2019 do decembra 2020 predstavujú
súdom určené výživné, teda žalobca nimi neplácal úver v SLSP, a.s.. Žalobca neplatil úver až do januára
2021. Úver platila žalovaná v týchto sumách 3 x 230, 235, 240, 240, 118, 125, 170, 120, 115, 4 x 120,

240, 120, t.j. spolu 2.893 Eur. Žalobca je povinný z tejto sumy žalovanej zaplatiť 50%, t.j. sumu 1446,50
Eur a o túto sumu žiadala znížiť žalobcove nároky uplatnené voči nej. Žalobca od januára 2021 prestal
platiť výživné na dcéru C., platby na účet v SLSP, a.s. boli označené ako vklady hotovosti a preto Timea
vymáhala výživne od žalobcu prostredníctvom exekútora. Žalovaná k platbám v prospech Wüstenrot
uviedla, že sa jedná o splácanie úveru, ktorý si zobrali na financovanie stavby rodinného domu. Strany

počas manželstva túto splátku vyskladali z nájomného z prenájmu dvoch bytov a nebytového priestoru
v Novej Dubnici. Po rozvode prenajímanie pokračuje, ale žalobca vyhlásil, že nájmy sú len jeho, nájomné
je mu vyplácané na jeho účet alebo v hotovosti a odmieta ich považovať za spoločný príjem a ako
taký posielať na splácanie spoločných úverov. Žalobca žalovanej zamedzil prístup do prenajímaného
bytu, odmietol jej vydať kľúče od neho, hoci aj ona v minulosti byt prenajímala. Nebytový priestor

v Novej Dubnici strany ešte počas ich manželstva prenajímali za 260 – 270 eur mesačne, ale žalovaná
je presvedčená, že táto suma nezodpovedá realite a príjem je vyšší, zrejme doplácaný v hotovosti.
Z tvrdení žalobcu vyplýva, že spoločné nehnuteľnosti stále prenajíma. Žalobca predložil ním rukou
písané, málo zrozumiteľné papiere ohľadom nájomného, no žalobca žalovanej odmietol dať nájomné
zmluvy k prečítaniu a jeho postup je účelový. Namietala sumu, ktorú žalobca uvádzal ako výťažok

z nájmu, nakoľko ide o nízku sumu, ktorá nezodpovedá realite. Obdobný nárok žalobca proti žalovanej
uplatnil v konaní vedenom na Okresnom súde Trenčín pod sp. zn. 18C 29/2019, v ktorom tiež nechcel
predložil nájomné zmluvy a preto žalovaná dala vypracovať znalecký posudok znalkyňou A. I., ktorá
stanovila výšku nájomného, ktoré sa približovalo k nájomnému 390 až 400 Eur, za ktoré strany počas
manželstva prenajímali spoločné nehnuteľnosti. Preto žiadala, aby súd vychádzal z tohto odborného

posudku, podľa ktorého si žalovaná uplatnila kompenzačnú námietku proti nárokom žalobcu v sume
7.250 Eur. Žalovaná namietla aj položku zápočet platby energií. Žalovaná uviedla, že platí za energie
do domu, pričom vychádza z informácií, ktoré má v dispozícií. Žalobca nechcel, aby dodávatelia energií
poskytli tieto informácie žalovanej, pretože všetky zmluvy o dodávke energií sú písané na žalobcu.
Poukázala na ňou vykonané platby, ktoré realizovala za vodu, plyn, elektrinu, vyplývajúce z prehľadu

filtra jej účte v C., J.. Poukázala na to, že žalobca veľmi dobre vie, že staršia dcéra Bianka študovala
v Portugalsku a teraz býva a pracuje v Španielsku - v byte je maximálne na Vianoce na pár dní, a
druhá dcéra C. študuje na STU v Bratislave, kde býva na internáte. Úver od Prima banky Slovensko,
a.s. je vedený na meno bratranca žalobcu K. E., sporové strany nie sú uvedené v úverovej zmluve.
Žalovaná nebola pri tom, keď žalobca bratranca presvedčil a ten nakoniec podpísal s ním dohodu o

podmienkach splácania tohto úveru. Kúpna zmluva s K. E. jasne dokazuje, že K. E. podpisom potvrdil,
že byt stranám predal za sumu 900.000,- SK. Touto sumou mal splatiť pôžičku vo výške 850.000,- SK
v G. D., ktorú si na účel dostavby tohto bytu vzal. Peniaze na kúpnu cenu strany mali z úveru, ktorý
si brali v roku 2007 od Wüstenrot stavebnej sporiteľne, a.s.. Strany by sa tak stali vlastníkmi všetkýchtroch bytov v dome. Tak bola žalovaná informovaná pri podpise tejto kúpnej zmluvy, že reálnou kúpou
bytu prestane existovať aj dlh v G. D.. Žalovaná nevedela, k akej zmene a následnej dohode medzi
E. a žalobcom došlo, zrejme sa žalobca s E. dohodol bez jej súhlasu na tom, že to bude splácať v

mesačných splátkach a peniaze si nechal, minul ich pre svoje potreby. Preto ide o jeho výlučný dlh
a žalovaná nesplácala tento úver. Vzniesla aj kompenzačnú námietku v sume 900 Eur, keďže iba ona
splácala v prospech ŠFRB spoločný úver strán v splátkach vo výške 75 Eur x 24 mesiacov, t.j. spolu
uhradila 1.800 Eur, a polovicu splátok by mal zaplatiť žalobca. Namietla ničím nezdôvodnený úrok z
omeškania vo výške 8%. Žalovaná neodmietla mediáciu, len nesúhlasila s mediáciou za jedným stolom

so žalobcom, pretože žalobcovi nedôveruje, neverí mu, že splní sľuby, možné dohody, a to aj preto,
lebo ju počas trvania rozvodového konania tajne nahrával, nahrávky tendenčne zostrihával, potom ju
nimi vydieral, a preto s ním komunikuje výhradne písomne a emailmi. Z uvedených dôvodov žiadala
započítať jej kompenzačné námietky v celkovej sume 9.596,50 Eur a navrhovala žalobu v celom rozsahu
zamietnuť ako nedôvodnú.

3. Na vyjadrenie žalovanej reagoval žalobca v jeho vyjadrení zo dňa 26.5.2022. V ňom uviedol, že
žalovaná si nemôže uplatňovať nárok na výživné na deti, nakoľko deti sú dospelé a žalovaná nemá
oprávnenie na to. Prenájmy spoločných nehnuteľností nesúvisia so žalobcom, nakoľko nehnuteľnosti
prenajíma podnikateľ, ktorý platí výdavky spojené s podnikaním, dane a riadne sa delí o výťažok so
žalovanou. Žalobca žiadal, aby dodávatelia energií posielali doklady o faktúrach jemu, aby vedel koľko

má zaplatiť, pretože žalovaná tieto neplatí, resp. raz zaplatí, potom nie. Poukázal na strohé informácie,
ktoré mu dcéry strán o ich živote a mieste ich pobytu dávajú. Žalovaná klamala, keď vo vyjadrení uviedla,
že o úvere K. E. od Prima banky nevedela, pretože v konaní vedenom na Okresnom súde Trenčín
pod sp. zn. 18C 29/2019 žalovaná na pojednávaní uviedla, že vedela, že K. E. si tento úver berie
pre strany. Žalovaná odmietla mediáciu ohľadom rozdelenia spoločného majetku. Žalobca žalovanú

opakovane písomne aj emailmi vyzýval, aby platila polovicu úverov, polovicu energií, polovicu výdavkov
s prenájmami, so zariadením, starostlivosťou o prenajímaný byt, čo ona odmietla, a aj tak vznáša
nároky na polovicu z tržieb z prenájmov. Preto žalobca neuznáva kompenzačné námietky uplatnené
žalovanou. Žalobca titulom splátok úverov uhradil celkovú sumu 19.667,50 Eur a má voči žalovanej
nárok na polovicu, t.j. na sumu 9.833,75 Eur.

4. Žalovaná na vyjadrenie žalobcu reagovala v jej vyjadrení zo dňa 19.12.2022. Opätovne poukázala na
to, že žalobca výživné na deti platil neštandardným špekulatívnym spôsobom, keď napriek opakovaným
žiadostiam výživné na deti neposielal na ich účet, ktorý poznal, ale na účet sporových strán v SLSP, a.s.
Ak by výživné posielal na účet detí, bola by situácia v platbách jasná. V konaní vedenom na Okresnom

súde Trenčín pod spisovou značkou 18C 29/2019 súd svojím rozhodnutím uznal, že žalobca takto
platil výživné na deti za skoršie obdobia. Prenajímané nehnuteľnosti sú z jednej polovice vlastníctvom
žalovanej, pričom žalobca žalovanej nechcel ukázať nájomnej zmluvy, od rozvodu manželstva nemá
žalovaná kľúč od oboch nehnuteľností a nevie, v akom stave sú. Žalovaná ponecháva na posúdenie
súdu, či jej patrí 50% nájmu z prenájmu týchto nehnuteľností. Žalovaná si platí poctivo a včas záväzky

za byt, ktorý obýva. Trvala na všetkých svojich tvrdeniach uvedených vo vyjadrení k žalobe, vrátane
tvrdení ohľadom úveru Jaroslava Kuliačeka. Ďalej poukázala na to, že prílohy ktoré priložil žalobca sa
týkajú iného súdneho sporu vedeného na okresnom súde Trenčín pod spisovou značkou 18C 29/2019.
V celom rozsahu namietla žalobu ako nedôvodnú, žalobcom uplatnený nárok neuznáva.

5. Súd vykonal dokazovanie výsluchom žalobcu, žalovanej, oboznámením odpovedí na lustráciu v
Registri obyvateľov SR, úverovej zmluvy uzavretej s Wüstenrot stavebnou sporiteľňou, a.s. zo dňa
15.01.2007, dodatkov zo dňa 20.6.2014, 26.1.2017 k zmluve o hypotekárnom úvere uzavretom so SLSP,
a. s., zo dňa 23.12.2002, zmluvy o poskytnutí úveru č. XX/XXX/XX uzavretej s Dexia Banka Slovensko,
a. s. zo dňa 13.06.2006, výpisov z LV č. XXXX, L. XXXX k. ú. E. zo dňa 16.1.2019, výňatku z rozsudku

Okresného súdu Trenčín č.k. 34P 59/2014-185, listín z č.l. 40 až 46 vrátane vyhlásenia o ukončení
mediácie zo dňa 24.2.2017, výzvy žalobcu na rozdelenie majetku a na spoločné spolupodieľanie sa
na výdavkoch zo dňa 6.4.2017 s podacími hárkami, výpisov platieb z č.l. 47 až 51, potvrdení SLSP,
a.s. o hotovostných vkladoch z č.l. 52 až 57, potvrdenia o zrealizovaní transakcie z č.l. 58, výpisov
zaúčtovaných platieb z č.l. 59 až 62, zápočtovej tabuľky zaplatených úverov a vzájomných nárokov

z č.l. 63, výpočtov z č.l. 64 až 72, pohybov na účte z č.l. 73, zaúčtovaných platieb z č.l. 74, č.l. 75,
č.l. 76, výpočtov z č.l. 77 až 91, kúpnej zmluvy zo dňa 14.5.2007, vyjadrenia žalovanej k žalobe
zo dňa 31.3.2022, príloh tohto vyjadrenia z č.l. 107 až 134, vrátane výpisov zo spoločného účtu
vedeného v SLSP, a.s. za obdobie júl 2019 až jún 2021, prehľadu transakcií na účte žalovanej, zmluvyo poskytnutí podpory č. 302/4212/1998 uzatvorenej so ŠFRB zo dňa 23.2.2000, ročných výpisov z úveru
ŠFRB za roky 2019, 2020, 2021, emailu žalovanej zo dňa 7.2.2019, vyjadrenia žalobcu zo dňa
26.5.2022, ku ktorému sú pripojené prílohy z č.l. 156 až 575, vyjadrenia žalovanej zo dňa 16.12.2022,

ku ktorému sú pripojené prílohy z č.l. 592 až 610, vyjadrenia žalovanej zo dňa 6.12.2024, nájomnej
zmluvy uzatvorenej s Marmig s.r.o. zo dňa 11.11.2020, emailov z č.l. 642, výpisov z účtu žalovanej z
č.l. 643, faktúr vystavených Bytovým podnikom, m.p.o. zo dňa 9.1.2020, 3.6.2024, výpisov z inzerátov
z č.l. 645 až 646, vyjadrenia žalobcu zo dňa 6.1.2025, osvedčení o živnostenskom oprávnení z č.l.
654 a 655, emailu žalovanej zo dňa 6.11.2017, prehľadu pohyboch na účte žalobcu z č.l. 660 až 664,

odborného stanoviska č. 27/2020 Ing. Marty Odokienkovej zo dňa 30.12.2020, vyjadrenia žalovanej
zo dňa 16.1.2025, vyjadrenia k návrhu na zastavenie exekúcie zo dňa 20.4.2022, výňatku z rozsudku
Okresného súdu Trenčín č.k. 18C 29/2019-672, výňatku z nájomnej zmluvy z č.l. 700, emailu žalobcu
zo dňa 24.5.2024, emailu žalovanej zo dňa 28.5.2024, podania žalobcu zo dňa 4.2.2024, nájomnej
zmluvy uzavretej s M. N. zo dňa 19.10.2019, výpovede z nájomnej zmluvy zo dňa 30.4.2024, rozsudku
Okresného súdu Trenčín č.k. 15Pc 17/2019-147 zo dňa 11.2.2020, rozsudku Okresného súdu Trenčín

č.k. 20Pc 6/2022-343 zo dňa 26.9.2023, uznesenia Okresného súdu Trenčín č.k. 14C 60/2018-68 zo
dňa 19.2.2020, kúpnej zmluvy uzatvorenej s K. K. zo dňa 19.12.2013, osvedčení o živnostenskom
oprávnení z č.l. 737, oznámenia Ministerstva spravodlivosti SR o výsledku dohľadu zo dňa 7.6.2021,
podania žalobcu zo dňa 4.2.2025 vrátane príloh z č.l. 742 až 748.

6. Podľa výpisov z LV č. XXXX J. L. XXXX k. ú. E. sú žalobca a žalovaná podielovými spoluvlastníkmi
každý v podiele 1 / 2 nehnuteľností, a to rodinného domu súp. č. XXX postaveného na parcele č. 132/4,
a v ňom nachádzajúcich sa 3 bytov vo vchode č. 1: byt č. 1 na prízemí, byt č. 2 na 1. poschodí, byt č.
X na 1. poschodí a pozemkov parciel registra „C“ č. 132/4 zastavaná plocha a nádvorie o výmere 211
m2, parc. č. 132/3 zastavaná plocha a nádvorie o výmere 119 m2 a parc. č. 132/2 záhrada o výmere

1.933 m2.

7. Sporové strany sú podielovými spoluvlastníkmi každý v podiele 1 / 2 nehnuteľnosti – nebytového
priestoru č. 3 - 30 vo vchode č. 27 na prízemí obytného domu súp. č. XX postaveného na pozemku parc.
registra C, parc. č. 160/2, ako to vyplýva z výpisu z LV č. XXXX k.ú. O. M..

8. Kúpnou zmluvou zo dňa 14.05.2007 žalobca a žalovaná ako kupujúci nadobudli od K. E. ako
predávajúceho byt č. 3 vo vchode č. 1 na 1. poschodí rodinného domu súp. č. XXX v Klobušiciach za
kúpnu cenu 900.000,- Sk (29.874,53 eur). V čl. III zmluvy kupujúci prehlásili,
že akceptujú ťarchu v podobe záložného práva v prospech Dexia banka Slovensko, a. s., preberajú

záväzky vyplývajúce zo záložnej zmluvy k uvedenému bytu a uvedeným bytom budú naďalej ručiť ako
tretia osoba.

9. Dňa 15.01.2007 uzavreli žalobca a žalovaná ako dlžníci s veriteľom Wüstenrot stavebná sporiteľňa,
J. úverovú zmluvu, na základe ktorej im bol poskytnutý medziúver vo výške 3.000.000,- Sk (99.581,76

eur) a tento sa zaviazali splácať v mesačných splátkach po 21.000,- Sk (697,07 eur).

10. K. E. ako dlžník a Dexia banka Slovensko, a. s. ako veriteľ uzavreli dňa 13.06.2006 zmluvu
o poskytnutí úveru č. XX/XXX/XX, na základe ktorej veriteľ poskytol dlžníkovi úver do výšky 850.000,-
Sk (28.214,83 eur) a tento sa zaviazal splácať v mesačných splátkach po 4.487,- Sk (148,94 eur).

11. Z Dodatku k zmluve o hypotekárnom úvere zo dňa 20.6.2014 a z Dodatku k zmluve o hypotekárnom
úvere zo dňa 26.01.2017 uzavretých medzi veriteľom SLSP, a. s., a žalobcom a žalovanou ako
dlžníkmi vyplýva, že uvedené zmluvné strany uzavreli dňa 23.12.2002 zmluve o hypotekárnom úvere č.
XXXXXXXXX a uvedenými dodatkami došlo k zníženiu splátok na obdobie od 20.6.2014 do 20.10.2014

a k zmene úrokovej sadzby.

12. Sporové strany uzavreli s veriteľom Štátnym fondom rozvoja bývania, Bratislava dňa 23.2.2000
zmluvuč.XXX/XXXX/XXXXoposkytnutípodporypodľazákonač.124/1996Z.z.oštátnomfonderozvoja
bývania , na základe ktorej veriteľ vyplatil žalovanej úver vo výške 500.000 Sk a nenávratný príspevok

vo výške 150.000 Sk za účelom financovania výstavby rodinného domu s troma bytovými jednotkami
v k.ú. E., s tým, že dlžník sa zaviazal úver aj s dohodnutým úrokom veriteľovi splácať v splátkach vo
výške 1.609 Sk mesačne vždy do 15. dňa v mesiaci.13. Z výpisov z úveru č. 302/4212/1998 za roky 2019, 2020, 2021 vyhotovených ŠFRB a z prehľadu
transakcií z účtu žalovanej vedeného v C., J. (č. účtu H. XXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXX) bolo zistené,
že žalovaná z jej účtu uhradila v prospech účtu ŠFRB v dňoch 15.7.2019, 13.8.2019, 13.9.2019,

14.10.2019, 13.11.2019, 13.12.2019, 13.1.2020, 13.2.2020, 13.3.2020, 14.4.2020, 13.5.2020,
15.6.2020, 13.7.2020, 13.8.2020, 14.9.2020, 13.10.2020, 13.11.2020, 14.12.2020, 13.1.2021,
15.2.2021, 15.3.2021, 13.4.2021, 13.5.2021, 14.6.2021 titulom tohto úveru 24 splátok vo výške 75 Eur.

14. Výzvou zo dňa 06.04.2017 vyzval žalobca žalovanú na rozdelenie majetku a aj na to, aby sa

podieľala na úhradách za energie a úvery. Žalobca v emailoch zo dňa 21.11.2019, 7.4.2022 opakovane
vyzýval žalovanú, aby sa spolupodieľala na splácaní spoločných úverov. Z emailov žalovanej zo dňa
7.2.2019, 6.10.2019 vyplýva, že žalovaná žiadala žalobcu, aby platil deťom výživné na ich účty tak,
ako mu to stanovil súd svojim rozhodnutím, aby jej predložil nájomné zmluvy ohľadom ich spoločných
nehnuteľností, vydal jej kľúč od modrého bytu.

15. Z výpisu zaúčtovaných platieb z účtu žalobcu vedeného vo VÚB, a.s. (H. XXXX XXXX XXXX XXXX
XXXX) vyplýva, že žalobca vykonal v prospech Wüstenrot stavebnej sporiteľne, a.s. splátky úveru
s poznámkou „splátka hypoúveru na stavbu RD Klob 308/38“ nasledovne: 24 splátok v sume 722,89 Eur
v dňoch 12.7.2019, 14.8.2019, 13.9.2019, 14.10.2019, 14.11.2019, 13.12.2019, 14.1.2020, 13.2.2020,
13.3.2020, 9.4.2020, 13.5.2020, 12.6.2020, 13.7.2020, 13.8.2020, 11.9.2020, 13.10.2020, 16.11.2020,

15.12.2020, 13.1.2021, 12.2.2021, 12.3.2021, 13.4.2021, 13.5.2021, 15.6.2021.

16. Z výpisu zaúčtovaných platieb z účtu žalobcu vedeného vo VÚB, a.s. (H. XXXX XXXX XXXX XXXX
XXXX) bolo zistené, že žalobca vykonal v prospech účtu H. platby s poznámkou „Jaro Kuliacek - splátka
hypoúveru pouziteho na dostavbu RD Klobusice 308/38“ nasledovne: 24 platieb v sume 160,42 Eur

v dňoch 10.7.2019, 9.8.2019, 10.9.2019, 10.10.2019, 8.11.2019, 12.12.2019, 10.1.2020, 10.2.2020,
10.3.2020, 9.4.2020, 11.5.2020, 11.6.2020, 10.7.2020, 10.8.2020, 10.9.2020, 9.10.2020, 11.11.2020,
15.12.2020, 8.1.2021, 10.2.2021, 10.3.2021, 9.4.2021, 10.5.2021, 14.6.2021.

17.ZpotvrdeníohotovostnýchvkladochazvýpisovzúčtuH.XXXXXXXXXXXXXXXXXXXXvedeného

na meno žalobcu a žalovanej v SLSP, a. s. za obdobie 8/2019 až 6/2021 vyplýva, že
dňa 20.8.2019 bola z účtu odpísaná splátka pohľadávky z úveru VS: XXXXXXXXX (ďalej len „splátka
úveru“) v sume 22,77 Eur a v sume 100,04 Eur a na účet pripísaný štátny príspevok k hypotekárnemu
úveru vo výške 110,04 eur, žalobca vložil na účet dňa 21.8.2019 hotovosť v sume 230 eur s poznámkou
„výživné D. a C. za uplynulé obdobie“, dňa 21.8.2019 bola z účtu odpísaná splátka úveru vo výške

209,65 Eur,
dňa 20.9.2019 bola z účtu odpísaná splátka úveru v sume 13,25 Eur a v sume 100,04 Eur a na
účet pripísaný štátny príspevok k hypotekárnemu úveru vo výške 110,04 Eur, dňa 21.9.2019 žalobca
vložil na účet hotovosť v sume 230 eur s poznámkou „výživné D. a C. za uplynulé obdobie“ a v ten istý
deň bola z účtu odpísaná splátka úveru vo výške 219,17 Eur,

dňa 20.10.2019 bola z účtu odpísaná splátka úveru v sume 13,73 Eur a v sume 100,04 Eur a na
účet pripísaný štátny príspevok k hypotekárnemu úveru vo výške 110,04 Eur, dňa 22.10.2019 žalobca
vložil na účet hotovosť v sume 230 eur s poznámkou „výživné D. a C. za uplynulé obdobie“ a v ten istý
deň bola z účtu odpísaná splátka úveru vo výške 218,69 Eur,
dňa 20.11.2019 bola z účtu odpísaná splátka úveru v sume 4,21 Eur a v sume 100,04 Eur a na

účet pripísaný štátny príspevok k hypotekárnemu úveru vo výške 110,04 Eur, dňa 21.11.2019 žalobca
vložil na účet hotovosť v sume 235 eur s poznámkou „výživné D. a C. za uplynulé obdobie“ a v ten istý
deň bola z účtu odpísaná splátka úveru vo výške 228,21 Eur,
dňa 20.12.2019 bol na účet pripísaný štátny príspevok k hypotekárnemu úveru vo výške 110,04 Eur, dňa
20.12.2019 žalobca vložil na účet hotovosť v sume 240 eur s poznámkou „výživné D. a C. za uplynulé

obdobie“ a v ten istý deň bola z účtu odpísaná splátka úveru vo výške 332,46 Eur,
dňa 20.1.2020 bola z účtu odpísaná splátka úveru v sume 0,17 Eur a v sume 100,04 Eur a na
účet pripísaný štátny príspevok k hypotekárnemu úveru vo výške 110,04 Eur, dňa 21.1.2020 žalobca
vložil na účet hotovosť v sume 240 eur s poznámkou „výživné D. a C. za uplynulé obdobie“ a v ten istý
deň bola z účtu odpísaná splátka úveru vo výške 232,25 Eur,

dňa 19.2.2020 žalovaná vložila na účet sumu 118 Eur prevodom z účtu žalovanej s poznámkou „splátka
H. Slavka“, dňa 20.2.2020 bola z účtu odpísaná splátka úveru v sume 118,65 Eur a v sume 100,04 Eur a
na účet pripísaný štátny príspevok k hypotekárnemu úveru vo výške 110,04 Eur, dňa 21.2.2020 žalobcavložil na účet hotovosť v sume 118 Eur s poznámkou „výživné C. za uplynulé obdobie“ a v ten istý deň
bola z účtu odpísaná splátka úveru vo výške 113,77 Eur,
dňa 19.3.2020 žalovaná vložila na účet sumu 118 Eur prevodom z účtu žalovanej s poznámkou „splátka

H. Slavka“, dňa 20.3.2020 bola z účtu odpísaná splátka úveru v sume 115,53 Eur a v sume 100,04 Eur
a na účet bol pripísaný štátny príspevok k hypotekárnemu úveru vo výške 110,04 Eur, dňa 23.3.2020
žalobca vložil na účet hotovosť v sume 125 eur s poznámkou „výživné C. za uplynulé obdobie“ a v ten
istý deň bola z účtu odpísaná splátka úveru vo výške 116,89 Eur,
dňa 20.4.2020 žalovaná vložila na účet sumu 118 Eur prevodom z účtu žalovanej s poznámkou „splátka

H. Slavka“, bola z účtu odpísaná splátka úveru v sume 3,31 Eur a v sume 167,84 Eur a na účet bol
pripísaný štátny príspevok k hypotekárnemu úveru vo výške 110,04 Eur, dňa 22.4.2020 žalobca vložil
na účet hotovosť v sume 170 Eur s poznámkou „výživné C. za uplynulé obdobie“ a v ten istý deň bola
z účtu odpísaná splátka úveru vo výške 161,31 Eur,
dňa 19.5.2020 žalovaná vložila na účet sumu 118 Eur prevodom z účtu žalovanej s poznámkou „splátka
H. Slavka“, dňa 20.5.2020 bola z účtu odpísaná splátka úveru v sume 121,89 Eur a v sume 100,04 Eur

a na účet bol pripísaný štátny príspevok k hypotekárnemu úveru vo výške 110,04 Eur, dňa 21.5.2020
žalobca vložil na účet hotovosť v sume 120 Eur s poznámkou „výživné C. za uplynulé obdobie“ a v ten
istý deň bola z účtu odpísaná splátka úveru vo výške 110,53 Eur,
dňa 19.6.2020 žalovaná vložila na účet sumu 118 Eur prevodom z účtu žalovanej s poznámkou „splátka
H. Slavka“, dňa 20.6.2020 bola z účtu odpísaná splátka úveru v sume 122,67 Eur a v sume 100,04 Eur

a na účet bol pripísaný štátny príspevok k hypotekárnemu úveru vo výške 110,04 Eur, dňa 23.6.2020
žalobca vložil na účet hotovosť v sume 115 Eur s poznámkou „výživné C. za uplynulé obdobie“ a v ten
istý deň bola z účtu odpísaná splátka úveru vo výške 109,75 Eur,
dňa 20.7.2020 žalovaná vložila na účet sumu 118 Eur prevodom z účtu žalovanej s poznámkou „splátka
H. Slavka“, bola z účtu odpísaná splátka úveru v sume 1,45 Eur a v sume 218,04 Eur a na účet bol

pripísaný štátny príspevok k hypotekárnemu úveru vo výške 110,04 Eur, dňa 21.7.2020 žalobca vložil
na účet hotovosť v sume 120 Eur s poznámkou „výživné C. za uplynulé obdobie“ a v ten istý deň bola
z účtu odpísaná splátka úveru vo výške 112,97 Eur,
dňa 19.8.2020 žalovaná vložila na účet sumu 118 Eur prevodom z účtu žalovanej s poznámkou „splátka
H. Slavka“, dňa 20.8.2020 bola z účtu odpísaná splátka úveru v sume 121,23 Eur a v sume 100,04 Eur

a na účet bol pripísaný štátny príspevok k hypotekárnemu úveru vo výške 110,04 Eur, dňa 21.8.2020
žalobca vložil na účet hotovosť v sume 120 Eur s poznámkou „výživné C. za uplynulé obdobie“ a v ten
istý deň bola z účtu odpísaná splátka úveru vo výške 111,19 Eur,
dňa 20.9.2020 bola z účtu odpísaná splátka úveru v sume 5,01 Eur a v sume 100,04 Eur a na účet bol
pripísaný štátny príspevok k hypotekárnemu úveru vo výške 110,04 Eur, dňa 21.9.2020 žalovaná vložila

na účet sumu 118 Eur prevodom z účtu žalovanej s poznámkou „splátka H. Slavka“, dňa 22.9.2020
žalobca vložil na účet hotovosť v sume 120 Eur s poznámkou „výživné C. za uplynulé obdobie“ a v ten
istý deň bola z účtu odpísaná splátka úveru vo výške 109,41 Eur,
dňa 19.10.2020 žalovaná vložila na účet sumu 118 Eur prevodom z účtu žalovanej s poznámkou „splátka
H. Slavka“, dňa 20.10.2020 bola z účtu odpísaná splátka úveru v sume 124,79 Eur a na účet bol

pripísaný štátny príspevok k hypotekárnemu úveru vo výške 110,04 Eur, dňa 23.10.2020 žalobca vložil
na účet hotovosť v sume 120 Eur s poznámkou „výživné C. za uplynulé obdobie“ a v ten istý deň bola
z účtu odpísaná splátka úveru vo výške 107,63 Eur,
dňa 19.11.2020 žalovaná vložila na účet sumu 118 Eur prevodom z účtu žalovanej s poznámkou „splátka
H. Slavka“, dňa 20.11.2020 bola z účtu odpísaná splátka úveru v sume 126,57 Eur a na účet bol

pripísaný štátny príspevok k hypotekárnemu úveru vo výške 110,04 Eur, dňa 20.11.2020 žalobca vložil
na účet hotovosť v sume 120 Eur bez uvedenia poznámky k platbe a v ten istý deň bola z účtu odpísaná
splátka úveru vo výške 205,89 Eur,
dňa 20.12.2020 bola z účtu odpísaná splátka úveru v sume 15,35 Eur a v sume 100,04 Eur a na účet bol
pripísanýštátnypríspevokkhypotekárnemuúveruvovýške110,04Eur,dňa21.12.2020žalovanávložila

na účet sumu 118 Eur prevodom z účtu žalovanej s poznámkou „splátka H. Slavka“, dňa 22.12.2020
žalobca vložil na účet hotovosť v sume 120 Eur s poznámkou „výživné C. za uplynulé obdobie“ a v ten
istý deň bola z účtu odpísaná splátka úveru vo výške 99,07 Eur,
dňa 19.1.2021 žalovaná vložila na účet sumu 118 Eur prevodom z účtu žalovanej s poznámkou „splátka
H. Slavka“, dňa 20.1.2021 bola z účtu odpísaná splátka úveru v sume 135,13 Eur a v sume 100,04 Eur

a na účet bol pripísaný štátny príspevok k hypotekárnemu úveru vo výške 110,04 Eur, dňa 23.1.2021
žalobca vložil na účet hotovosť v sume 120 Eur bez uvedenia poznámky k platbe a v ten istý deň bola
z účtu odpísaná splátka úveru vo výške 97,29 Eur,dňa 19.2.2021 žalovaná vložila na účet sumu 118 Eur prevodom z účtu žalovanej s poznámkou „splátka
H. Slavka“, dňa 20.2.2021 bola z účtu odpísaná splátka úveru v sume 138,21 Eur a v sume 100,04 Eur
a na účet bol pripísaný štátny príspevok k hypotekárnemu úveru vo výške 110,04 Eur, dňa 21.2.2021

žalobca vložil na účet hotovosť v sume 120 Eur bez uvedenia poznámky k platbe a v ten istý deň bola
z účtu odpísaná splátka úveru vo výške 94,21 Eur,
dňa 19.3.2021 žalovaná vložila na účet sumu 118 Eur prevodom z účtu žalovanej s poznámkou „splátka
H. Slavka“, dňa 20.3.2021 bola z účtu odpísaná splátka úveru v sume 141,29 Eur a v sume 100,04 Eur
a na účet bol pripísaný štátny príspevok k hypotekárnemu úveru vo výške 110,04 Eur, dňa 22.3.2021

žalobca vložil na účet hotovosť v sume 100 Eur bez uvedenia poznámky k platbe a v ten istý deň bola
z účtu odpísaná splátka úveru vo výške 91,13 Eur,
dňa 19.4.2021 žalovaná vložila na účet sumu 118 Eur prevodom z účtu žalovanej s poznámkou „splátka
H. Slavka“, dňa 20.4.2021 bola z účtu odpísaná splátka úveru v sume 124,37 Eur a v sume 100,04 Eur
a na účet bol pripísaný štátny príspevok k hypotekárnemu úveru vo výške 110,04 Eur, dňa 21.4.2021
žalobca vložil na účet hotovosť v sume 120 Eur bez uvedenia poznámky k platbe a v ten istý deň bola

z účtu odpísaná splátka úveru vo výške 108,05 Eur,
dňa 19.5.2021 žalovaná vložila na účet sumu 118 Eur prevodom z účtu žalovanej s poznámkou „splátka
H. Slavka“, dňa 20.5.2021 bola z účtu odpísaná splátka úveru v sume 127,45 Eur a v sume 100,04 Eur
a na účet bol pripísaný štátny príspevok k hypotekárnemu úveru vo výške 110,04 Eur, dňa 24.5.2021
žalobca vložil na účet hotovosť v sume 120 Eur bez uvedenia poznámky k platbe a v ten istý deň bola

z účtu odpísaná splátka úveru vo výške 104,97 Eur,
dňa 20.6.2021 bola z účtu odpísaná splátka úveru v sume 12,53 Eur a v sume 100,04 Eur a na účet bol
pripísaný štátny príspevok k hypotekárnemu úveru vo výške 110,04 Eur, dňa 21.6.2021 žalovaná vložila
na účet sumu 118 Eur prevodom z účtu žalovanej s poznámkou „splátka H. Slavka“, žalobca vložil na
účet hotovosť v sume 120 Eur s poznámkou „hypoúver H.:LT + exka, so zac platenia cez TP od 06 2021“

a v ten istý deň bola z účtu odpísaná splátka úveru vo výške 219,89 Eur.

18. Z osvedčenia o živnostenskom oprávnení vystaveného Okresným úradom Trenčín, odbor
živnostenského podnikania pod OU-TN-OZP1-2016/013707-2 zo dňa 1.4.2016 bolo zistené, že žalobca
ako živnostník má od 01.04.2016 živnostenské oprávnenie na prenájom nehnuteľností spojený

s poskytovaním iných než základných služieb spojených s prenájmom.

19. Z odborného stanoviska č. 27/2020 Ing. Marty Odokienkovej zo dňa 30.12.2020 vyplýva, že znalkyňa
stanovila všeobecnú hodnotu nájomného na byt č. 2 na 1. poschodí v rodinnom dome súp. č. XXX
v E. za obdobie od 01.07.2017 do 30.06.2019 po zaokrúhlení na sumu 9.330 Eur a všeobecnú hodnotu

nájomného za nebytový priestor v O. M. za obdobie od 01.07.2017 do 30.06.2019 po zaokrúhlení na
sumu 5.170 Eur.

20. Dňa 19.10.2019 uzavrel žalobca ako živnostník (v zmluve označený ako nájomca) s M. N., nar.
XX.X.XXXX (v zmluve označený ako nájomník) nájomnú zmluvu č. 19.10.2019, z obsahu ktorej vyplýva,

že žalobca na základe tejto zmluvy prenechal do užívania osobe M. N. dvojizbový byt č. 2 na prvom
poschodí v rodinnom dome súp. L. XXX O. D. P. Q. A. Q. E.. Byt je zariadený nábytkom, spotrebičmi
– plynový sporák so 4 horákmi, chladnička s mrazničkou, mikrovlnka, LED TV, automatická práčka. Byt
bol prenechaný do užívania na účely bývania M. N. a ďalších troch osôb. Doba nájmu bola v č.l. III
zmluvy dohodnutá od 20.10.2019 do 31.12.2019 s možnosťou jej predĺženia o ďalší rok za podmienok

tam uvedených. V čl. IV bola dohodnutá cena nájmu v sume 80 Eur za tretinu mesiaca 10/2019,
v sume 240 Eur za 11/2019, 12/2019, a v sume 350 Eur mesačne od 1.1.2020. Nájomné pozostáva
z 50 Eur za nájom a spotrebu energií, 160 Eur za ostatné dojednané služby mimo základných služieb,
ktorýmisúupratovaniebytu,kosenietrávy,odhŕňaniesnehupodľapotreby,drobnéopravy,úpravyvbyte,
opravy a údržba elektrospotrebičov a nábytku, 70 Eur za prenájom nábytku, 70 Eur za vybavenie bytu

elektrospotrebičmi. Splatnosť nájomného bola v čl. IV dohodnutá na 25. deň v mesiaci a spôsob platby
v hotovosti alebo na tam uvedený účet v banke.

21.Znájomnejzmluvyuzatvorenejmedzižalobcomakoživnostníkom(označenýakonájomca)aMarmig
s.r.o., Centrum II 90/46, Dubnica nad Váhom, IČO: 50026194 (označený ako nájomník) dňa 11.11.2020

vyplýva, že na základe nej žalobca prenechal do užívania spoločnosti Marmig s.r.o. nebytový priestor
nachádzajúci sa na prízemí bytového domu s.č. XX O. F. O. Q. Q. L. XX Q. O. M. zapísaný na LV č.
XXXX k.ú. O. M. za účelom prevádzkovania podnikateľskej činnosti uvedenej obchodnej spoločnosti na
obdobie od 1.12.2020 do 31.12.2021 s možnosťou predĺženia nájomnej zmluvy. V čl. IV bolo dohodnuténájomné na sumu 280 Eur mesačne, s tým, že pozostáva z 20 Eur za prenájom priestoru, paušálnej
platby 100 Eur za opravy a údržbu mimo základných služieb, paušálnej platby 100 Eur za pravidelné
servisovanie technických zariadení a výmenu žiaroviek, bežná spotreba energií a ostatné prevádzkové

náklady v sume 60 Eur. Splatnosť nájomného bola dohodnutá do 20. dňa v mesiaci.

22. Žalobca na pojednávaní trval na podanej žalobe. Uviedol, že nárok na zaplatenie polovice splátok
úverov za mesiac júl 2019 si žalobca voči žalovanej uplatnil samostatnou žalobou na Okresnom súde
Banská Bystrica, a preto by mala žalovaná vysvetliť, či si uplatňuje kompenzačnú námietku za tento

mesiac aj v konaní vedenom na Okresnom súde Banská Bystrica a aj v tomto konaní. Ďalej uviedol, že
spolu so žalovanou sa dohodol, že vyplatia úver K. E., ktorý si on vzal. Nevedel uviesť, v akej výške
bola povinnosť sporových strán uhrádzať mesačnú splátku SLSP a.s. na základe zmluvy o úvere v
období od augusta 2019 do júna 2021, pričom aktuálna mesačná splátka môže byť približne vo výške
336 Eur. Za žalované obdobie od augusta 2019 do júna 2021 boli sporové strany povinné splácať
úver Wüstenrot stavebnej sporiteľni a.s. v mesačnej splátke 722,89 Eur. K splátke, ktorá je uvedená

v zmluve o úvere vo výške 21.000 Sk, treba pripočítať aj ďalšie poplatky prípadne poistenie, ktoré
si banka prirátala. Byt v rodinnom dome v Klobušiciach v auguste 2019 a v septembri 2019 nikomu
neprenajímal, v októbri 2019, novembri 2019, decembri 2019 bol tento byt prenajatý pánovi M. s rodinou.
Žalobcovi bola z prenájmu bytu vyplatená v októbri 2019 suma 240 Eur a suma 80 Eur, v novembri 2019
suma 240 Eur a v decembri 2019 tiež suma 240 Eur. Od januára 2020 až do júna 2021 bol tento byt

prenajatý tomu istému nájomcovi aj členom jeho rodiny a žalobcovi bolo vyplácané nájomné vo výške
350 Eur mesačne. Nebytové priestory v Novej Dubnici vo výmere 13m2 žalobca prenajímal v období od
augusta 2019 až do novembra 2019 F. H. na základe nájomnej zmluvy a ona mu za to vyplatila nájomné
v sume 270 Eur x 4 mesiace. Od januára 2020 do mája 2020 žalobca tieto nebytové priestory prenajímal
MGA s.r.o., ktorá spoločnosť patrí pani H. a za toto obdobie mu nevyplatila žiadne nájomné, pričom

žalobca sa s ňou dohodol na tom, že mu bude splácať dlžné nájomné v splátkach po 50 Eur a tie mu
uhrádzala neskôr ako je uvedené v tabuľke na č.l. 66 spisu. Nebytové priestory boli od augusta 2020
do novembra 2020 prenajaté spoločnosti Dentalis s.r.o. na základe nájomnej zmluvy, pričom uvedená
spoločnosť mu uhradila nájomné v auguste 2020 v sumách 300 Eur, 300 Eur, v septembri 2020 v sume
300 Eur, v októbri 2020 v sume 300 Eur a v novembri 2020 v sume 280 Eur. Pani H. žalobcovi uhradila

splátky nájomného 4 x 50 Eur od augusta 2020 do novembra 2020. V decembri 2020 bol nebytový
priestor prenajatý spoločnosti Marmig s.r.o. na základe nájomnej zmluvy a táto spoločnosť žalobcovi
vyplatila od decembra 2020 do júna 2021 po 280 Eur mesačne s tým, že pani H. žalobcovi titulom
splátok omeškaného nájmu uhradila od januára 2021 do júna 2021 po 50 Eur mesačne. Nájomné na
základe nájomnej zmluvy uzavretej s Marmig s.r.o. je vyplácané v 1 / 2 žalobcovi, v 1 / 2 žalovanej

od cca mája 2024. Ďalej žalobca uviedol, že žalovaná počas žalovaného obdobia uhrádzala úver voči
ŠFRB a žalobca jej toto zohľadnil vo vzájomnom zápočte úverov stĺpec 6 tabuľky, ktorá je na č.l. 63
spisu, ktorý úver mal byť splácaný v splátkach po 75 Eur mesačne, takže v tej splátke 162,21 Eur
mesačne je aj splátka iných úverov , ktoré mala preukázať žalovaná. Od celkovej sumy nájomného, ktoré
bolo žalobcovi vyplatené žalobca odpočítal paušálne náklady v zmysle zákona, odvody do sociálnej,

zdravotnej poisťovne, daň a to všetko v zmysle daňového priznania a vyšiel mu čistý zisk z prenájmu,
ktorý rozdelil na polovicu a táto suma predstavuje 24,25 Eur. Spoločné nehnuteľnosti žalobca prenajímal
sám, pretože žalovaná ich nechcela prenajímať, čo vyplýva aj z toho, že podala na súd dňa 13.1.2020
návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým navrhovala, aby súd žalobcovi zakázal prenajímať
spoločné nehnuteľnosti tretím osobám. Žalobca zariadil celý prenajímaný byt v rodinnom dome. Keďže

žalovaná sa odmietla podieľať na výdavkoch spojených s nájmom, tak žalobca spoločné nehnuteľnosti
prenajal ako podnikateľ. Paušálne výdavky predstavujú 60% z celku. O byt sa staral len žalobca,
vymieňal aj utierky, obrusy v byte; keď bolo treba opraviť vodovod, nájomca sa obrátil na žalobcu, ako to
vyplýva aj z emailu zo dňa 13.8.2015. Pokiaľ ide o výdavky na nájomnom, dá sa vychádzať z toho, že
na strane 23 odborného vyjadrenia znalkyňa Ing. Odokienková uviedla 5 rôznych príkladov prenájmov

bytov a v každom jednom prenájme stanovila výdavky na 32,92 Eur za 1 m2 za 1 rok a s tým žalobca
súhlasil. Tieto výdavky vzhľadom na podlahovú plochu bytu strán predstavujú 200 eur za 1 mesiac.
Alebo je možné použiť žalobcov výpočet, podľa ktorého predstavujú paušálne výdavky 60% z tržieb, čo
je v súlade so zákonmi, keďže žalobca prenajímal nehnuteľnosť v súlade so živnostenským oprávnením.
Suma nájomného sa potom zníži o výdavky 60%, a od získaného základu sa odpočíta daň 15% z celej

sumy nájomného a polovica z toho by patrila žalovanej. Ide o jednoduchý výpočet. Paušálne výdavky
sú všeobecne známou vecou, ktorú žalobca preukazovať nemusí. Sedačku a práčku, ohľadom ktorých
žalobca predložil kúpnu zmluvu zo dňa 19.12.2013 žalobca umiestnil do bytu v rodinnom dome, ktorý
byt sa prenajímal. Najprv tam býval pán F. H.. Tieto veci žalobca kúpil z jeho peňazí z účtu, na ktorýmu chodili príjmy z podnikania. Chladnička bola v prenajímanom byte umiestnená pre nájomcov a išlo o
chladničku, ktorú strany nadobudli počas trvania manželstva. Následne po žalovanom období žalobca
zakúpil do prenajímaného bytu chladničku s mrazničkou. Sporák vrchná platňa bol v prenajímanom byte

už od čias manželstva strán. Žalobca v období po júni 2021 ešte do bytu zakúpil rúru na pečenie. Žalobca
namietol premlčanie všetkých kompenzačných nárokov, ktoré si uplatnila žalovaná v tomto konaní voči
jeho nárokom. Ak žalovaná chcela uplatniť zápočty, mala ihneď ako sa dozvedala o žalobe uplatniť tieto
vzájomnou žalobou a nie po „X“ rokoch si uplatňovať kompenzačné námietky. Ide o spor z rokov 2019
až 2021 a kompenzačné námietky žalovanej sú dávno premlčané. V rodinnom dome v Klobušiciach

je jeden centrálny vodomer, jeden centrálny plynomer, jeden centrálny elektromer. K spôsobu výpočtu
platieb energií na rodinný dom v E., ktoré v tabuľke na č.l. 63 spisu žalobca uviedol, že mu patrí tento
nárok voči žalovanej vo výške 16,70 Eur mesačne žalobca uviedol, že tento výpočet sa týka dodávky
plynu, vodného a stočného do rodinného domu v Klobušiciach a dospel k nemu tak, že od sumy, ktorú
zaplatil žalobca za tieto energie odpočítal sumu, ktorú zaplatila žalovaná a výsledok predelil dvomi,
keďže každá zo strán má zaplatiť polovicu. Žalobca doložil listinami, faktúrami , že zaplatil za dodanú

vodu, plyn, elektrinu. Úver 3.000.000 Sk od Wustenrot stavebnej sporiteľni a.s. ako aj úver 850.000
Sk od Dexia banky Slovensko, a.s. sú spoločnými úvermi strán. V kúpnej zmluve sa sporové strany
zaviazali , že pohľadávky, ktoré vzniknú z titulu pôžičiek K. E. budú strany ako manželia splácať za
neho. K. E. neinvestoval ani čas, ani energiu do tohto bývania, vyšiel sporovým stranám v ústrety, stal
sa stavebníkom popri nich, pričom všetky veci, financie ohľadom rodinného domu riešili strany ako

manželia. Žalovaná vedela, že všetky úvery vrátane úveru K. E. budú splácať sporové strany. Žalovaná
bola a je povinná podieľať sa aj na splácaní úveru, ktorý si vzal K. E. od Dexia banky Slovensko,
a.s.. Žalobca úver splácal K. E. na jeho číslo účtu a on to následne zasielal na účet Prima banky a.s..
Obe strany aktuálne už splácajú úver vzatý od Dexia banky Slovensko, a.s.. V prípade splátok úveru
v prospech SLSP, a.s. žalobca platil vždy takú sumu, aby bol na účte zostatok presne do výšky splátky

úveru. Nemohlo ísť o platby výživného na dcéry D. a C., pretože výživné bolo zrušené rozsudkami súdu.
Nemohlo ísť o výživné pre deti, keďže tieto platby boli zaslané nie na ich účet, ale na účet spoločný
sporových strán a teda platby sa ani nedostali do dispozičnej sféry plnoletých dcér, nemohli si za nich
kúpiť potraviny a iné. Je jedno ako žalobca označil tieto platby. Platbu zaslal vždy na poslednú chvíľu
tak, aby boli peniaze stiahnuté v prospech banky, aby ich nemohla vybrať žalovaná. Žalovaná deťom

hovorila, že žalobca ako ich otec im neplatí výživné. Žalovaná si preto nemôže uplatňovať kompenzačné
námietky ohľadom výživného. Žalovaná nemá právo ani splnomocnenie od plnoletých detí na to, aby
sa voči žalobcovi domáhala výživného na započítanie voči nárokom žalobcu. Výživné na obe deti
bolo ukončené rozsudkami, preto nie je možné, aby ktokoľvek uplatňoval výživné na zápočty takýmto
spôsobom. Dcéry mali riešiť výživné vo vzťahu k žalobcovi v konaní o výživnom. Žalobca si nespomínal,

kedyžalovanejzasielalpredžalobnúvýzvunazaplateniežalovanejsumypredstavujúcejpolovicusplátok
úverov za žalované obdobie, nespomínal si, akým spôsobom a kedy ju prevzala, nemal pri sebe
doklad o tom. Tak uviedol, že by sa v danej veci potom asi malo vychádzať od dátumu doručenia žaloby
žalovanej.

23. Žalovaná vo svojom vyjadrení zo dňa 6.12.2024 trvala na svojich kompenzačných námietkach.
Ohľadom nájomného žiadala, aby súd vychádzal zo znaleckého posudku Ing. Odokienkovej, v ktorom
je stanovená všeobecná hodnota nájmu, pričom uviedla, že od znaleckého posúdenia uplynula doba
4 rokov a ceny nájmov sa od vtedy zvýšili. Poukázala v tomto smere na ňou priložené inzeráty z
prenájmov nehnuteľností z rokov 2020, 2021, z ktorých vyplýva, že nájomné vzrástlo. Poukázala na

nájomnú zmluvu ohľadom nebytového priestoru, ktorú uzavrel žalobca s pani R., v ktorej bola odplata za
nájom vyčíslená na sumu 280 Eur mesačne s tým, že aktuálne nájomca posiela žalobcovi a aj žalovanej
každému polovicu z tohto nájomného, t.j. po 140 Eur. Uviedla, že platby od augusta 2019 do januára
2020 v sumách 3 x 230 Eur, 235, 2 x 240 Eur označil žalobca ako výživné D. a C. a platby od februára
2020 do decembra 2020 v sumách 118 Eur, 125 Eur, 170 Eur, 115 Eur, 6 x 120 Eur označil ako výživné

C. za uplynulé obdobie. Preto týmito platbami v úhrnnej sume 2653 Eur poukázanými na účet strán
v SLSP, a.s. žalobca platil výživné na deti, a nie splátky úveru SLSP, a.s. a v tomto rozsahu nemá voči
žalovanej nárok na zaplatenie polovice platieb titulom splátok úveru voči SLSP, a.s.. Uviedla, že v tomto
zmysle upravila svoju kompenzačnú námietku vo vzťahu k splátkam úveru od SLSP, a.s.. Žalovaná vo
vyjadrení zo dňa 16.1.2025 znížila kompenzačnú námietku ohľadom ňou hradených splátok úveru voči

ŠFRB o mesiac júl 2019, t.j. o sumu 37,50 Eur s odôvodnením, že kompenzačnú námietku ohľadom
tohto mesiaca si uplatnila v konaní vedenom na Okresnom súde Banská Bystrica. Ďalej uviedla, že
peniaze, ktoré žalobca platil s označením výživné D. a C. za uplynulé obdobie v rokoch 2019, 2020
vyhodnotila žalovaná s dcérami ako platby výživného a nikdy toto výživné nebolo exekučne vymáhané.Výživné na dcéru C. bolo exekučne vymáhané za obdobie september 2018, január 2021 až december
2021 a január 2022, február 2022 a v tomto smere poukázala na priložené vyjadrenie advokáta Mgr.
Janca.Žalobcaoznačovalplatbyakovýživnenadetizošpekulatívnychdôvodov.Detisanemohlisúdnou

cestou domáhať platenia výživného, pretože žalobca platby označil ako výživné na deti. Rozsudkom
Okresného súdu Trenčín sp. zn. 18C 29/2019 bola konštatovaná povinnosť žalovanej platiť aj splátky
úveru, ktorý si bral K. E., a preto žalovaná od právoplatnosti uvedeného rozsudku tento úver na účet
E. uhrádza. Výnos z prenájmov spoločných nehnuteľností vypočítaný žalobcom je neprimerane nízky
a nepravdepodobný a žalovaná nesúhlasí so spôsobom výpočtu, vysvetlením žalobcu k tomu, ako k

výslednej sume výnosov dospel.

24. Žalobca sa vo vyjadrení zo dňa 6.1.2025 vyjadril k vyjadreniu žalovanej zo dňa 6.12.2024. Poukázal
na ním vyhotovenú zápočtovú tabuľku a uviedol, že on za obdobie 23 mesiacov od 8/2019 do 6/2021
zaplatil titulom spoločných úverov celkovú sumu 23.794,13 Eur a po zohľadnení úhrad žalovanej titulom
splátok úverov v sume 3.730,83 Eur, zaplatil žalobca o 20.063,30 Eur viac ako žalovaná. Žalobca od

polovice tejto sumy 10.031,65 Eur odpočítal nárok žalovanej na polovicu výťažkov z nájmov spoločných
nehnuteľností a z toho vyšiel žalobný nárok v sume 9.833,75 Eur. Namietol, že žalovaná uplatnila
kompenzačnú námietku ohľadom ňou vykonaných platieb splátok úveru v prospech ŠFRB za 24
mesiacov, hoci predmetom žaloby sú nároky žalobcu za splátky spoločných úverov ním uhradené za
obdobie23mesiacovod8/2019do6/2021.NesúhlasilsoznaleckýmposudkomA.I.,keďžeideopaškvil,

súkromný posudok, ktorý si objednala žalovaná s tým, aby výška stanoveného nájomného bola čo
najvyššia, a znalkyňa ani neobhliadla predmetný byt, keď ju tam žalobca nepustil, nakoľko ho k tomu
arogantne vyzvala. Znalkyňa nesprávne rozpočítala aj spotrebu vody v bytoch podľa m2, hoci správne ju
mala rozpočítať podľa osobomesiacov. Uviedol aj ďalšie výhrady k posudku. Zopakoval, že jeho platby
na účet v SLSP, a.s. sú úhradou splátok úveru voči SLSP, a.s., hoci ich žalobca označil ako výživné na

deti, pričom treba zohľadniť to, že nešlo o účet detí, ale šlo o účet žalobcu, tieto peniaze sa nedostali do
dispozície detí , ale do dispozície banky, keďže peniaze boli nasledujúci deň z účtu strhnuté a pripísané
v prospech SLSP, a.s. a to ako si označuje platby žalobca je čisto jeho vec. Žalobca v podaní zo dňa
4.2.2025 poukázal na to, že na základe rozsudku Okresného súdu Trenčín sp. zn. 15Pc 17/2019 zo dňa
11.2.2020 zanikla jeho vyživovacia povinnosť voči dcére D. s účinnosťou od 15.6.2016 a na základe

rozsudku Okresného súdu Trenčín sp. zn. 20Pc 6/2022 zo dňa 26.9.2023 zanikla jeho vyživovacia
povinnosť voči dcére C. s účinnosťou od 13.6.2023. Výživne je tak súdne uzavretou vecou a po
uvedenom termíne si už nikto, teda ani žalovaná nemôže uplatňovať výživné ako kompenzačné nároky.
To, že žalobca posielal platby na účet spoločný so žalovanou neznamená, že šlo o výživné. Označenie
platieb by malo význam len ak by platby boli poukazované na účty dcér, aby vedeli identifikovať platbu.

KaždáztýchtoplatiebbolapoužitánasplátkahypoúveruvSLSP,a.s.,tedapeniazeskončilivdispozičnej
sférebankyanievdispozičnejsférežalovanej,resp.detístrán.Navyšežalovanánemalaanioprávnenie,
ani zastupovanie na poberanie výživného za dospelé deti strán. Preto v prípade platieb označených
ako výživné D. a C. sa jednalo o splátky úveru. V ďalšom podaní zo dňa 4.2.2025 žalobca uviedol, že
žalovaná sa odmietala podieľať na platbách splátok úverov, platbách energií a na výdavkoch spojených

s prenájmom spoločných nehnuteľností. Preto žalobca musel rozšíriť svoju živnosť o oprávnenie na
prenájom spojený s inými než základnými službami a spoločné nehnuteľnosti prenajímal ako podnikateľ,
a preto si oprávnene uplatnil paušálne výdavky. Žalovaná v minulosti žiadala , aby súd žalobcovi
neodkladným opatrením zakázal prenajímať spoločné nehnuteľnosti.

25. Žalovaná na pojednávaní uviedla, že výživné na D. a C. za obdobie od augusta 2019 do júna
2021 nebolo exekučne vymáhané. Žalovaná splácala splátky úveru Štátnemu fondu rozvoja bývania za
obdobie od augusta 2019 do júna 2021. Nároky za júl 2019 sú riešené v konaní na Okresnom súde
BanskáBystrica,kdesižalovanáuplatnilakompenzačnúnámietkuohľadomsplátkyúveruvočiŠtátnemu
fondu rozvoja bývania za júl 2019 a preto netrvá na tejto kompenzačnej námietke za mesiac júl 2019.

Sporové strany boli povinné platiť SLSP a.s. titulom úverovej zmluvy uzatvorenej v roku 2002 mesačnú
splátku úveru v období od augusta 2019 do júna 2021 vo výške cca 336 Eur mesačne. Sporové strany
boli za uvedené obdobie povinné platiť spoločnosti Wüstenrot stavebná sporiteľňa a.s. titulom úverovej
zmluvy z roku 2007 mesačnú splátku vo výške 722 Eur. Sporové strany mali spoločný účet, ktorý zriadila
SLSP a.s. v súvislosti s predmetnou úverovou zmluvou. Na tento účet vkladal žalobca platby, ktoré

označoval výživné D. a C. za uplynulé obdobie a tieto platby žalovaná vyhodnotila ako platbu výživné
na ich dcéry. Dcéry živila žalovaná, ale z platieb, ktoré tam poslal žalobca s týmto označením bola
uhradená mesačná splátka úveru s tým, že na tento účet bol stranám poukazovaný aj štátny príspevok
k hypotekárnemu úveru vo výške 110,04 Eur mesačne. Žalovaná si nepýta naspäť výživné od žalobcu,len tvrdí, že nárok žalobcu by mal byť o výživné znížený. Berie to tak, že tieto jeho platby boli platbami
na výživné, a neboli to platby na úhradu splátok v prospech SLSP a.s.. Žalovaná dala žalobcovi viackrát
na vedomie, aby výživné na ich dcéry platil na účty dcér. Prenajatý modrý byt pôvodne užívala matka

žalovanej, ktorá tento byt mala zariadený jej nábytkom z bytu v Novej Dubnici, ktorý byt predala neskôr.
Teda modrý byt jeho obývačka, kuchyňa, spálňa boli kompletne zariadené nábytkom. Ak žalobca kúpil
nejaké ďalšie zariadenie toho bytu, tak išlo o zbytočné plytvanie peňazí. Žalobca prerobil kuchynskú
linku v byte asi v roku 2008. Uviedla, že žalobca zo spoločných peňazí zakúpil sedačku a práčku,
ktoré boli umiestnené do modrého bytu a užíval ich prvý nájomca pán H.. Žalovaná vedela o tom, že

pôžičku, ktorú si K. E. zobral v M. D. H. J. vyčerpali sporové strany s tým, že bola uzrozumená s
tým, že túto pôžičku budú sporové strany splácať každý mesiac na účet Dexia banky Slovensko a.s..
Napokon strany uzavreli s ním kúpnu zmluvu, na základe ktorej sa odpredal byt č. 3 v rodinnom dome
za kúpnu cenu 900.000 Sk, o ktorej si žalovaná myslela, že mu bola vyplatená žalobcom. Žalovaná
na druhom pojednávaní napokon potvrdila, že keď si pán K. E. bral úver od Dexia banky Slovensko
a.s., sporové strany sa s E. dohodli, že tento úver budú splácať sporové strany a to tak, že to buď

pošlú priamo banke, alebo na účet pána E.. Žalovaná polovicu splátky titulom úveru od Dexia banky
Slovensko a.s. už spláca na účet K. E., ktorý následne posiela splátku úveru na účet banky. Žalovaná
si objednala u znalkyne Ing. Odokienkovej vypracovanie odborného stanoviska z dôvodu, že vedela,
že žalobca prenajíma spoločné nehnuteľnosti, ale nechcel žalovanej ukázať nájomné zmluvy a preto
nepoznala výšku nájomného. Žalovaná v žalovanom období platila elektrinu, vodu aj plyn v alikvotnej

časti pripadajúcej na byt, ktorý obýva. Predložila o tom listinné doklady o úhrade približne 1/3 za plyn, aj
vodu platila podľa počtu osôb a taktiež aj elektrickú energiu. K dohode medzi stranami nedošlo, pretože
žalobca uznáva len svoje argumenty, urážal žalovanú, ťažko sa s ním jednalo. Preto je vec na súde.
Nepamätala si či, jej žalobca poslal predžalobnú výzvu ohľadom predmetného sporu.

26. Podľa § 101 Občianskeho zákonníka Pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia
doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

27. Podľa § 137 ods. 1 Občianskeho zákonníka Podiel vyjadruje mieru, akou sa spoluvlastníci podieľajú
na právach a povinnostiach vyplývajúcich zo spoluvlastníctva k spoločnej veci.

28. Podľa § 139 ods. 1 Občianskeho zákonníka, z právnych úkonov týkajúcich sa spoločnej veci sú
oprávnení a povinní všetci spoluvlastníci spoločne a nerozdielne.

29. Podľa 511 ods. 1 Občianskeho zákonníka Ak právnym predpisom alebo rozhodnutím súdu je

ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté alebo ak to vyplýva z povahy plnenia, že viac dlžníkov má
tomu istému veriteľovi splniť dlh spoločne a nerozdielne, je veriteľ oprávnený požadovať plnenie od
ktoréhokoľvek z nich. Ak dlh splní jeden dlžník, povinnosť ostatných zanikne.

30. Podľa § 511 ods. 2 veta prvá Občianskeho zákonníka k právnym predpisom alebo rozhodnutím súdu

nie je ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté inak, sú podiely na dlhu všetkých dlžníkov vo vzájomnom
pomere rovnaké.

31. Podľa § 511 ods. 3 veta prvá Občianskeho zákonníka Ak dlžník v rozsahu uplatneného nároku dlh
sám splnil, je oprávnený požadovať náhradu od ostatných podľa ich podielov.

32. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má
veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.

33. Podľa § 559 ods. 1 Občianskeho zákonníka, splnením dlh zanikne.

34. Podľa § 563 Občianskeho zákonníka Ak čas splnenia nie je dohodnutý, ustanovený právnym
predpisom alebo určený v rozhodnutí, je dlžník povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho o plnenie

veriteľ požiadal.

35. Podľa § 580 Občianskeho zákonníka, ak veriteľ a dlžník majú vzájomné pohľadávky, ktorých plnenie
je rovnakého druhu, zaniknú započítaním, pokiaľ sa vzájomne kryjú, ak niektorý z účastníkov urobí vočidruhému prejav smerujúci k započítaniu. Zánik nastane okamihom, keď sa stretli pohľadávky spôsobilé
na započítanie.

36. Podľa § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia
Občianskeho zákonníka Výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná
úroková sadzba Európskej centrálnej banky 2) platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného
dlhu.

37. Zo žaloby vyplýva, že žalobca sa proti žalovanej domáhal zaplatenia polovice plnenia, ktoré žalobca
zaplatil v období od augusta 2019 do júla 2021 veriteľom titulom spoločných dlhov, k splateniu ktorých
sa zaviazali obe strany ešte ako manželia. Strany nerozporovali, že počas ich manželstva uzavreli ako
spoludlžníci úverové zmluvy podľa § 497 Obchodného zákonníka, na základe ktorých čerpali úvery
od SLSP, a.s. (zmluva zo dňa 23.12.2002) a od Wüstenrot stavebnej sporiteľne, a.s. (zmluva zo dňa
15.1.2007). Žalovaná napokon na poslednom pojednávaní potvrdila, že strany od K. E. získali na

dokončenie ich rodinného domu aj peňažné prostriedky z úveru na základe úverovej zmluvy zo dňa
13.6.2006, ktorú uzavrel K. E. s Dexia bankou Slovensko, a.s., pričom strany sa s ním dohodli, že mu
budú spoločne posielať na účet splátky úveru, ktoré on bude zasielať banke. Súd tento spoločný záväzok
strán voči K. E. vyhodnotil ako zmluvu o pôžičke podľa § 657 Občianskeho zákonníka. Z predložených
zmlúv a tvrdení strán nevyplýva, žeby boli dohodnuté delené záväzky sporových strán. V zmysle

judikatúrysúdov(napr.rozsudokNajvyššiehosúduSRsp.zn.3Cdo143/2008zodňa29.1.2009)platí,že
ak zmluvu o pôžičke (prípadne zmluvu o úvere) uzavrú ako dlžníci obaja manželia, vzniká im na základe
dohody spoločný záväzok a manželia sú zo zmluvy oprávnení a zaviazaní spoločne a nerozdielne. Obe
sporové strany tak boli zmluvne zaviazané splácať uvedené dlhy spoločne a nerozdielne (solidárne).
Uvedenými zmluvami boli založené spoločné záväzky podľa § 511 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Vo

vzťahu k veriteľom (banky a K. E.) tak boli obe strany povinné na splnenie celého záväzku, ktorého
plnenie bolo dohodnuté v splátkach, teda strany mali solidárny záväzok uhrádzať dlh v splátkach,
a veriteľ bol oprávnený požadovať plnenie od ktorejkoľvek sporovej strany. V zmysle § 511 ods. 2
veta prvá Občianskeho zákonníka boli podiely strán na uvedených spoločných dlhoch vo vzájomnom
pomere rovnaké, keďže nebolo žiadnou zo strán tvrdené, žeby bol dohodnutý alebo súdom určený iný

podiel a iný podiel na dlhoch nevyplýva ani z právnych predpisov. Z prvej strany rozsudku Okresného
súdu Trenčín sp. zn. 34P 59/2014-185 bolo preukázané, že manželstvo strán bolo rozvedené ku dňu
2.4.2015, kedy uvedený rozsudok nadobudol právoplatnosť. Strany svoj spoločný majetok a spoločné
dlhy nevyporiadali dohodou ani rozhodnutím súdu. Záväzok sporových strán splácať dlhy veriteľom trvá
aj po rozvode manželstva strán. Keďže žalobca podľa jeho tvrdenia uhradil splátky spoločných dlhov vo

väčšom rozsahu ako pripadalo na jeho podiel, vznikol mu v zmysle § 511 ods. 3 Občianskeho zákonníka
regresný nárok voči žalovanej domáhať sa náhrady polovice plnení, ktorá zodpovedá veľkosti podielu
žalovanej na spoločnom dlhu.

38. Z tvrdení žalobcu a ním vyhotovenej tabuľky z č.l. 63 vyplýva, že žalobca sa proti žalovanej domáhal

aj zaplatenia polovice plnení, ktoré uhradil dodávateľom za dodávku energií (vodné, stočné, plyn) do
rodinného domu súp. č. XXX v k.ú. E.. Uvedený rodinný dom je podľa výpisu z LV č. XXXX k.ú. E.
v podielovom spoluvlastníctve sporových strán a podľa zhodných tvrdení strán bol v ich spoluvlastníctve
aj v období od augusta 2019 do júla 2021, za ktoré obdobie uplatnil žalobca tento nárok. Z tvrdení strán
vyplýva, že energie boli dodávané na základe zmlúv uzatvorených s dodávateľmi a v zmysle § 139

ods. 1 Občianskeho zákonníka platí, že z právnych úkonov týkajúcich sa spoločnej veci sú oprávnení a
povinní všetci spoluvlastníci spoločne a nerozdielne, bez ohľadu na to, kto zo spoluvlastníkov uzavrel
zmluvu. Bol tak založený solidárny záväzok oboch sporových strán voči dodávateľom energií v zmysle
§ 511 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Podľa § 137 ods. 1 Občianskeho zákonníka mierou účasti
každého spoluvlastníka na právach a povinnostiach k spoločnej veci je spoluvlastnícky podiel určený

zlomkom alebo percentom. Vyjadruje mieru ako sa spoluvlastníci podieľajú na právach a povinnostiach
vyplývajúcich zo spoluvlastníctva k spoločnej veci a je číselným vyjadrením právneho postavenia
každéhospoluvlastníkavovzťahukostatnýmspoluvlastníkom.Zuvedenéhovyplýva,žespoluvlastnícky
podiel, vyjadruje aj to, v akom pomere sa spoluvlastník podieľa na platbách za energie dodané do
spoločnej nehnuteľnosti. Každá zo strán vlastní podiel vo výške 1 / 2 a v tomto rozsahu je povinná

podieľať sa na platbách energií do spoločnej veci. Ak žalobca ako jeden zo spoluvlastníkov uhradil
platby za energie do domu nad rozsah jeho podielu, vznikol mu v zmysle § 511 ods. 3 Občianskeho
zákonníka regresný nárok voči žalovanej domáhať sa náhrady polovice týchto plnení podľa veľkosti
podielu žalovanej. Súd poukazuje na to, že v sporovom konaní sa uplatňuje prejednacia zásadavyjadrená v čl. 8 CSP ako aj v § 132 ods. 1, § 150 ods. 1 CSP, v zmysle ktorých sú strany sporu
povinné označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi.
Medzi povinnosťou tvrdenia a dôkaznou povinnosťou je úzka vzájomná väzba. Ak účastník nesplní svoju

povinnosť tvrdiť skutočnosti rozhodné z hľadiska hypotézy právnej normy, potom spravidla ani nemôže
splniť dôkaznú povinnosť. Neunesenie bremena tvrdenia bude mať pre účastníka väčšinou za následok
pre neho nepriaznivé rozhodnutie (rovnako aj rozsudky Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Cdo 285/2008 zo
dňa 24.2.2010, sp. zn. 3MCdo 6/2010 zo dňa 22.9.2010). Preto bolo procesnou povinnosťou žalobcu
uniesť bremeno tvrdenia ohľadom toho, v akom rozsahu vznikla spoluvlastníkom domu za žalované

obdobiepovinnosťuhradiťdodávateľomvodyaplynudodomuplneniaanazákladečoho(akejfaktúryza
akéobdobie), ďalejuviesť,kto,kedy,vakomrozsahuvykonalplatbynatietoplneniaazdôvodniťvýpočet
sumy, ktorú z tohto dôvodu zaplatil žalobca vo väčšom rozsahu než predstavuje jeho spoluvlastnícky
podiel na dome. Žalobca bol povinný ohľadom jeho tvrdení uniesť aj dôkazné bremeno. Žalobca tak
však nepostupoval. Predložil ním vyhotovené rukou písané výpočty (č.l. 77 a nasl. spisu), prípadne
faktúry s rukou dopísanými údajmi, rôznymi výpočtami, z ktorých niektoré sú preškrtnuté, ktoré však

neobsahujú rozhodujúce skutočnosti ohľadom tohto nároku v naznačenom smere. Žalovaná popierala
dôvodnosť zápočtu platieb energií a uvádzala, že aj ona platila dodávateľom vodné, stočné, a za
plyn do rodinného domu. Žalobca uvádzal v tabuľke na č.l. 63, že mu voči žalovanej vznikol titulom
zápočtu platieb energií nárok v sume 16,70 Eur mesačne. Neuniesol však bremeno tvrdenia k tomu
ako vypočítal , že žalovaná je mu povinná titulom energií (vodné, stočné, plyn) do rodinného domu

uhradiť 16,70 Eur mesačne. Na pojednávaní na otázku súdu, aby objasnil ako vypočítal nárok na 16,70
Eur mesačne žalobca uviedol, že v prípade tohto nároku ide o výpočet dodávky plynu a vodného a
stočného do rodinného domu v Klobušiciach a dospel k nemu tak, že od sumy, ktorú zaplatil žalobca
za tieto energie odpočítal sumu, ktorú zaplatila žalovaná a výsledok predelil 2, keďže každý má
zaplatiť 1. Žalobca však neuviedol rozhodujúce tvrdenia o tom, v akej sume jednotliví dodávatelia

vyfaktúrovali sporovým stranám cenu za dodané energie , za aké obdobie, koľko z fakturovaných súm
uhradil žalobca a kedy sa tak stalo, koľko z fakturovaných súm uhradila žalovaná. Z tvrdení žalobcu
nevyplýva, v akom rozsahu plnil žalobca nad rozsah svojho spoluvlastníckeho podielu, a nie je tak
vysvetlená dôvodnosť uplatnenej výšky nároku žalobcu. Súd poukazuje na ust. § 132 ods. 2 CSP, podľa
ktorého opísanie rozhodujúcich skutočností nemožno nahradiť odkazom na označené dôkazy. Ak teda

žalobca predložil prehľady zaúčtovaných platieb na jeho účte v banke, faktúry od Innogy Slovensko
s.r.o., faktúry vystavené Považskou vodárenskou spoločnosťou a.s., súd nie je povinný sám dedukovať
z listín predložených žalobcom tieto rozhodujúce skutkové tvrdenia, keďže procesná povinnosť bremena
tvrdenia zaťažovala žalobcu. Preto súd nemohol priznať tento nárok žalobcovi pre neunesenie bremena
tvrdenia.

39. Nárok žalobcu na náhradu polovice splátok úveru uhradených od augusta 2019 do júna 2021
titulom zmluvy o úvere uzatvorenej dňa 23.12.2002 s veriteľom H., J. vyčíslil žalobca v tabuľke na č.l. 63
na celkovú sumu 3.478 Eur. Žalovaná nepopierala, že žalobca v uvedenom období vložil na spoločný
účet strán H. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX vedený v H., J. túto úhrnnú sumu a táto skutočnosť

bola preukázaná aj z predložených potvrdení o hotovostných vkladoch a z výpisov z tohto účtu za
obdobie 8/2019 až 6/2021. Žalovaná však popierala, že v prípade týchto vkladov žalobcu vykonaných
do decembra 2020 šlo o splátky úveru vzatého od SLSP, a.s. argumentujúc tým, že z označenia
týchto platieb vykonaných do decembra 2020 vyplýva ich účel, a tým je úhrada výživného na deti
sporových strán, a preto ich za platby výživného žalovaná považovala. Z predložených potvrdení o

hotovostných vkladoch a z výpisov z predmetného účtu za obdobie 8/2019 až 6/2021 bola preukázaná
rozhodujúca okolnosť, a to, že žalobca vkladal na účet platby v období od 8/2019 do 1/2020 zakaždým
označené ako „výživné D. a C. za uplynulé obdobie“ a platby v období od 2/2020 do 10/2020 a v 12/2020
boli zakaždým označené ako „výživné C. za uplynulé obdobie“. Z tvrdení strán vyplynulo, že žalobcovi
bola súdom určená povinnosť platiť výživné na jednu aj druhú dcéru sporových strán. Z rozsudku

Okresného súdu Trenčín sp. zn. č.k. 15Pc 17/2019-147 zo dňa 11.2.2020 bolo zistené, že vyživovacia
povinnosť žalobcu na dcéru D. C. (naposledy určená vo výške 150 eur mesačne) bola zrušená spätne
ku dňu 15.6.2016. Z rozsudku Okresného súdu Trenčín č.k. 20Pc 6/2022-343 zo dňa 26.9.2023 bolo
zistené, že vyživovacia povinnosť žalobcu na dcéru C. C. (naposledy určená vo výške 100 eur mesačne)
bola zrušená spätne ku dňu 13.6.2023. Súd uvádza, že žalobca bol povinný platiť výživné až do dátumu

vydania rozhodnutia súdu o zrušení výživného, keďže výživné mu bolo určené rozhodnutím súdu, ktorý
bol povinný rešpektovať až do vydania rozsudku o zrušení jeho vyživovacej povinnosti a prípadný
preplatok na výživnom vzniknutý v dôsledku spätného zrušenia výživného by mu dcéry boli povinné
vrátiť. Z uvedeného potom vyplýva, že v časti obdobia, za ktoré žalobca uplatnil svoje nároky trvala eštepovinnosť žalobcu platiť výživné dcéram. Uvedené sa odzrkadlilo aj v správaní žalobcu, keďže žalobca
naposledy svoje hotovostné vklady na účet v SLSP, a.s. označil v poznámke ako výživné na obe dcéry
v platbe zo dňa 21.1.2020 v sume 240 Eur, kedy ešte nebol vydaný rozsudok o zrušení jeho vyživovacej

povinnosti na dcéru D. a potom, keď bol dňa 11.2.2020 vydaný rozsudok Okresného súdu Trenčín
č.k. 15Pc 17/2019-147, ktorým bola zrušená jeho vyživovacia povinnosť k dcére D. žalobca platbu zo
dňa 21.2.2020 v sume 118 Eur v poznámke žalobca označil ako výživné len na dcéru C.. Od januára
2021 prestal žalobca jeho hotovostné vklady na spoločný účet strán označovať ako výživné na dcéru C..
Žalovaná k tomu uviedla, že túto zmenu v označovaní platieb žalobcom doma s dcérou vyhodnotili tak,

že žalobca prestal plne platiť výživné na dcéru C. od januára 2021 a dcéra sa obrátila na exekútora.
Uvedené tvrdenie žalovanej potvrdzuje aj predložený výňatok z vyjadrenia oprávnenej C. C. zo dňa
20.4.2022 k návrhu povinného na zastavenie exekúcie vedenej pod sp. zn. 266Ex 106/22 u súdneho
exekútora JUDr. Jozefa Martišíka, exekútorsky úrad Púchov na vymoženie výživného v prospech C. C.
proti žalobcovi ako povinnému, z ktorého je zrejmé, že C. považovala výživné za uhradené do 12/2020,
a domáhala sa vymoženia výživného za obdobie od 1/2021 a za nasledujúce mesiace, za ktoré obdobie

výživné nebolo žalobcom uhradené. Bez právneho významu sú tvrdenia žalobcu, že žalovaná nie je
oprávnená a ani nebola splnomocnená plnoletými dcérami sporových strán k tomu, aby si uplatnila proti
žalobcovi nárok titulom výživného na započítanie proti žalobnému nároku žalobcu. Žalovaná vysvetlila,
že si neuplatňuje na započítanie výživné dcér proti žalobcovi, uviedla, že predmetné platby žalobcu
treba považovať za úhrady výživného, nie za platby splátok úveru. Žalovaná teda neuplatnila podľa

§ 152 CSP hmotnoprávnu námietku predstavujúcu jej nárok na peňažné plnenie na započítanie proti
peňažnému nároku žalobcu v zmysle § 580 Občianskeho zákonníka, ale uplatnila podľa § 149 CSP
prostriedok procesnej obrany v podobe jej skutkových tvrdení, v zmysle ktorých platby žalobcu neboli
splátkami úveru, ale platbami na výživné dcér strán, keďže žalobca účel týchto platieb takto označil,
čím účinne poprela skutkové tvrdenia žalobcu. Súd uvádza, že k splneniu dlhu v zmysle § 559 ods. 1

Občianskeho zákonníka dochádza jednostranným právnym úkonom dlžníka, ktorým veriteľovi poskytuje
predmet splnenia s úmyslom splniť svoj dlh. Úmysel splniť dlh musí byť daný najavo jednoznačne,
aby sa prijatie plnenia za určitých okolností nemohlo vysvetľovať inak. V danom prípade mal súd za
to, že je rozhodujúci účel platby uvedený v poznámkach k platbám, ktoré realizoval žalobca. Účet na
ktorý žalobca platby poukazoval bol spoločným účtom sporových strán. Z emailov žalovanej zo dňa

7.2.2019, 6.10.2019 vyplýva, že žalovaná vyzývala žalobcu, aby platil výživné na účet D. a C. tak ako
mu to uložil súd; z týchto emailov nevyplýva, žeby žalovaná žalobcovi vytýkala, že vôbec výživné na
dcéry neplatí. Žalobca však naďalej uhrádzal platby na uvedený účet a opakovane zadával rovnaký účel
platby – výživné na obe deti, od 2/2020 výživné na C.. Žalobca tak jednoznačne dal najavo úmysel,
aký dlh plní týmito platbami s týmto označením. Skutočnosť, že tieto peniaze v deň ich vloženia na

účet, resp. deň potom si strhla banka na úhradu splátky úveru a že vložené peniaze sa do dispozičnej
sféry dcér nedostali nie je rozhodujúca vzhľadom na okolnosti daného prípadu. Treba jednak zohľadniť
skutočnosť, že o výživu dcér sa starala aj žalovaná, ktorá im tým kompenzovala platby výživného od
žalobcu zaslané na účet, ktorý patril aj žalovanej. Súd zároveň musel brať do úvahy špecifické okolnosti
prípadu, keď žalobca ako osoba povinná platiť výživné na dcéry opakovane takto označoval uvedené

platby a ním realizované platby sa blížili sumám súdom určeného výživného na dcéry, z čoho vyplývalo
dôvodné presvedčenie žalovanej ako aj dcér sporových strán, že žalobca tým uhrádza výživné, a ony
za výživné tieto platby aj považovali, keďže sa nedomáhali vymoženia zameškaného výživného voči
žalobcovi ohľadom tohto obdobia. Preto neobstojí tvrdenie žalobcu, že šlo o splátky úveru a že sa dcéry
mali domáhať výživného v súdnom konaní. Ide o špekulatívne konanie žalobcu, ktorý účelovo dodatočne

tvrdí, že týmito platbami mienil uhrádzať splátky úveru, a nie výživné na deti. K rovnakému právnemu
záveru dospel v obdobnej právnej veci aj Krajský súd v Trenčíne v rozsudku sp. zn. 6Co 48/2022
zo dňa 21.6.2023, ktorým potvrdil rozsudok Okresného súdu Trenčín sp. zn. 18C 29/2019 zo dňa
8.12.2021 rozhodujúci o žalobe žalobcu proti žalovanej o zaplatenie polovice ním realizovaných splátok
spoločných úverov za skoršie obdobie, pričom odvolací súd skonštatoval, že šlo o platby výživného

na dcéry strán, keďže žalobca , ktorý vkladal peniaze na spoločný účet sporových strán dlhodobo
uvádzal pri týchto platbách poznámku, že ide o výživné na D. a C. za uplynulé obdobie a tým dal
jednoznačne najavo úmysel splniť dlh titulom výživného. S poukazom na všetky uvedené skutočnosti
súd uvedené platby žalobcu (3 x 230 Eur z 21.8.2019, 21.9.2019, 22.10.2019, 235 Eur z 21.11.2019,
2 x 240 Eur z 20.12.2019, 21.1.2020, 118 Eur z 21.2.2020, 125 Eur z 23.3.2020, 170 Eur z 22.4.2020,

120 Eur z 21.5.2020, 115 Eur z 23.6.2020, 5 x 120 Eur z 21.7.2020, 21.8.2020, 22.9.2020, 23.10.2020,
22.12.2020) spolu v sume 2.653 Eur nepovažoval za splátky úveru pre SLSP, a.s., keďže šlo o úhradu
súdom určenej vyživovacej povinnosti voči dcéram sporových strán. Žalobcovi teda nevznikol nárok voči
žalovanej na polovicu týchto ním uhradených platieb. Pri ostatných platbách žalobcu titulom úveru vočiSLSP, a.s., ktoré vyplývajú z výpisov z účtu a potvrdení o vkladoch (125 Eur z 20.11.2020, 2 x 120
Eur z 23.1.2021, 21.2.2021, 100 Eur z 22.3.2021, 3 x 120 Eur z 21.4.2021, 24.5.2021, 21.6.2021) už
nie je uvedené, že ich účelom je úhrada výživného na dcéry strán. V platbe zo dňa 21.6.2021 uviedol

žalobca poznámku „hypoúver H.:LT + exka, so zac platenia cez TP od 06 2021“. Preto súd tieto platby
žalobcu považoval za splácanie splátok úveru voči SLSP, a.s.. Splátky z úverovej zmluvy uzatvorenej
dňa 23.12.2002 so SLSP, a.s. v období od 8/2019 do 6/2021 boli podľa vyjadrenia žalovanej vo výške cca
336 Eur mesačne. Žalobca sa k výške splátky úveru v tomto období nevedel vyjadriť. Keďže z výpisov
z účtu strán vedeného v SLSP, a.s. vyplynulo, že v období od 8/2019 do 6/2021 boli z tohto účtu na

úhradu splátky úveru strhnuté zakaždým čiastky v úhrnnej výške 332,46 Eur mesačne, súd mal za to,
že splátka úveru SLSP, a.s., ktorú boli povinné strany platiť v uvedenom období bola vo výške 332,46
Eur mesačne. Od tejto sumy treba odpočítať štátny príspevok v sume 110,04 Eur, teda platbu, ktorú
banke uhrádzal každý mesiac štát, ako vyplýva z predložených výpisov z účtu strán vedeného v SLSP,
a.s.. Sporové strany boli povinné uhradiť spolu 222,42 Eur mesačne, z čoho na každého zo spoločných
dlžníkov pri rovnosti podielov pripadá polovica, teda suma 111,21 Eur. Z výpisov z účtu je zrejmé, že

žalovaná uhradila 7 x sumu 118 Eur v dňoch 19.11.2020, 19.1.2021, 19.2.2021, 19.3.2021, 19.4.2021,
19.5.2021, 21.6.2021. Žalovaná teda na ňu pripadajúcu časť splátky v tomto období uhradila. Žiaden
dlh jej z tohto dôvodu voči žalobcovi nevznikol.

40. Pokiaľ ide o nárok žalobcu titulom splátok úveru voči Wüstenrot stavebnej sporiteľni, a.s. na základe

úverovej zmluvy zo dňa 15.1.2007 žalobca výpisom zaúčtovaných platieb z účtu žalobcu vedeného vo
Q., J. (H. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX) preukázal, že od 8/2019 do 6/2021 uhradil on na účet
tejto stavebnej sporiteľne 23 splátok x 722,89 Eur, t.j. sumu 16.626,47 Eur. Žalovaná potvrdila, že ona
v uvedenom období splátky tohto spoločného úveru neuhrádzala a preto má žalobca podľa § 511 ods.
3 Občianskeho zákonníka nárok voči žalovanej na zaplatenie polovice z tejto sumy, t.j. 8.313,24 Eur.

41. Žalovaná proti tomuto nároku žalobcu v sume 8.313,24 Eur uplatnila kompenzačnú námietku v sume
7.250 Eur, v rámci ktorej žiadala započítať všeobecnú hodnotu nájomného za spoločné nehnuteľnosti,
ktoré v tomto období žalobca prenajímal. Ide o byt č. 2 v rodinnom dome súp. č. XXX nachádzajúcom
sa na D. P. Q. A. – E., ktorý vlastní každá zo strán v podiele vo výške 1 / 2 a o nebytový priestor č. 3 –

30 vo vchode č. 27 na prízemí domu súp. č. XX v O. M., ktorý vlastní každí zo strán v podiele vo výške
1 / 2. Ako už bolo uvedené spoluvlastnícky podiel v zmysle § 137 Občianskeho zákonníka vyjadruje
mieru ako sa spoluvlastníci podieľajú na právach a povinnostiach vyplývajúcich zo spoluvlastníctva k
spoločnej veci a teda vyjadruje aj to, v akom pomere sa spoluvlastník podieľa na nájomnom získanom
z prenájmu spoločnej nehnuteľnej veci. Žalovaná žiadala polovicu všeobecnej hodnoty nájomného

podľa odborného vyjadrenia znalkyne Ing. Marty Odokienkovej č. 27/2020 zo dňa 30.12.2020. Súd však
nevychádzal z odborného vyjadrenia znalkyne Ing. Marty Odokienkovej č. 27/2020 zo dňa 30.12.2020,
ktoré žiadala žalovaná zohľadniť. Odborné vyjadrenie stanovuje hodnotu nájmu za iné, skoršie obdobie
než je žalované obdobie, ale rozhodujúce je, najmä to, že žalovaná ako spoluvlastník nehnuteľností
s podielom 1 / 2 má právo na polovicu plnenia, ktoré reálne bolo vyplatené žalobcovi zo strany nájomcov.

Súd nemohol brať do úvahy ani sumy nájomného, za ktoré sa ponúkali na prenájom iné byty a nebytové
priestory v danej lokalite a danom čase o ktorých predložila žalovaná inzeráty, pretože žalovanej vzniká
nárok na reálne vyplatené nájomné za užívanie spoločnej veci vo výške jej podielu, a nevzniká jej nárok
na nájomné, za aké boli ponúkané byty a nebytové priestory na prenájom. Z predložených obratov,
zaúčtovanýchplatiebnaúčtežalobcu,nájomnýchzmlúvuzavretýchžalobcomakoživnostníkomvpozícii

prenajímateľa, rozpisu nájomného vyhotoveného žalobcom na č.l. 65 až 67 ako aj z tvrdení žalobcu,
ktoré žalovaná nerozporovala mal súd preukázané, že žalobcovi bolo od nájomcu prenajímaného bytu
M. N. vyplatené nájomné ohľadom bytu v sumách 80 Eur, 240 Eur v októbri 2019, 240 Eur v novembri
2019,240Eurvdecembri2019,pričomvauguste2019aseptembri2019nebolbytprenajímaný,ďalej12
xsuma350Eurvobdobíod1/2020do12/2020,6xsuma350Eurvobdobíod1/2021do6/2021,t.j.spolu

7.100 Eur, a ohľadom nebytového priestoru od nájomcu pani F. H., resp. MGA s.r.o. (konateľka F. H.)
nájomné v sumách 270 Eur x 4 v dňoch 19.8.2019, 7.10.2019, 24.10.2019, 6.12.2019, v sume 50 Eur x
10 v dňoch 25.8.2020, 23.9.2020, 26.10.2020, 23.11.2020, 26.1.2021, 23.2.2021, 22.3.2021, 23.4.2021,
26.5.2021, 22.6.2021 (dohodnuté splátky nájomného za január 2020 až máj 2020 podľa vyjadrenia
žalobcu), od nájomcu Dentalis s.r.o. nájomné v sume 300 x 4 (v auguste 2020 a v dňoch 17.8.2020,

20.9.2020, 21.10.2020), v sume 280 Eur v novembri 2020, od nájomcu Marmig, s.r.o. nájomné v sume
280 Eur x 7 v dňoch 229.12.2020, 15.1.2021, 15.2.2021, 15.3.2021, 15.4.2021, 17.5.2021, 15.6.2021,
pričom nebytový priestor nebol prenajímaný v decembri 2019, v júni 2019, júli 2019, t.j. spolu 5.020
Eur. Žalobca tak obdržal nájomné za žalované obdobie od 8/2019 do 6/2021 za obidva spoločnénehnuteľnostivúhrnnejsume12.120Eur.Ztohonapodielžalovanejpripadápolovicanájomnéhovsume
6.060 Eur. Súd mohol brať do úvahy len reálny vyplatený príjem z prenájmu, nemohol teda zohľadňovať
nájomné za obdobie, za ktoré nehnuteľnosti prenajaté neboli a za ktoré reálne nebolo vyplatené žiadne

nájomné žalobcovi. Žalobca podľa názoru súdu neoprávnene odpočítal paušálne náklady, dane, odvody
od nájomného pripadajúceho na žalovanú. Žalobcu k takémuto zníženiu nároku žalovanej neoprávňuje
ani skutočnosť, že on prenajímal spoločné nehnuteľnosti ako živnostník, keď mal od 1.4.2016 udelené
živnostenské oprávnenie pre prenájom nehnuteľností spojený s poskytovaním iných než základných
služieb spojených s prenájmom. Súd k tomu uvádza, že daňové, odvodové povinnosti ohľadom príjmu

z prenájmu si musí vyriešiť každý zo spoluvlastníkov sám. Nemusia totiž u každého zo spoluvlastníkov
vzniknúť tieto povinnosti v rovnakom rozsahu. Nie žalobca, ale iba žalovaná mohla tieto príjmy žalovanej
z prenájmu priznať v daňovom priznaní k dani z príjmov. Žalovaná nie je podnikateľkou a preto neobstoja
tvrdenia žalobcu o oprávnenosti zníženia aj na ňu pripadajúceho nájomného o paušálne výdavky 60%,
keďže uvedené paušálne výdavky si môžu uplatniť podľa § 6 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov
len podnikatelia. Ďalej súd uvádza, že žalobca v konaní neuniesol bremeno tvrdenia a nepreukázal iné

náklady,ktorébymubolireálnevzniklivsúvislostisprenájmomnehnuteľností. Žalobcaaninetvrdil,žeby
mu počas žalovaného obdobia vznikli výdavky v súvislosti so zakúpením nábytku, elektrospotrebičov
a iné reálne náklady. Žalobca uzavrel s predávajúcim K. K. kúpnu zmluvu na sedačku a práčku dňa
19.12.2013,tedaeštepočastrvaniamanželstvastrán,ktorébolorozsudkomsúdurozvedenék2.4.2015.
Žalobca tvrdil, že tieto veci kúpil z peňazí z jeho účtu, na ktorý mu boli pripisované príjmy z podnikania.

Žalovaná uvádzala, že ich žalobca kúpil zo spoločných peňazí strán. Keďže príjmy z podnikania rovnako
ako mzda zo zamestnania oboch z manželov patria do BSM, tieto hnuteľné veci nadobudnuté z príjmov
z podnikania žalobcu počas trvania manželstva tiež patrili do bezpodielového spoluvlastníctva strán.
Keď manželstvo bolo rozvedené k 2.4.2015, a ich BSM nebolo vyporiadané v trojročnej lehote podľa §
149 ods. 4 Občianskeho zákonníka, nastalo vyporiadanie v zmysle tohto zákonného ustanovenia, teda

sedačka a práčka patria do spoluvlastníctva oboch strán s rovnakým podielom, keďže nebolo tvrdené,
žeby tieto veci trvalo užíval pre svoje potreby len výlučne žalobca, resp. len žalovaná, ale naopak zo
zhodných tvrdení strán vyplynulo, že tento nábytok a práčka boli po kúpe ponechané v predmetom
prenajímanombyte,patriacomobomstranám,vktorombyteboliužívanénájomcamiF.H.,potomďalšími
nájomcami. Žalobca tiež uviedol, že v prenajímanom byte boli k užívaniu nájomcom ponechané aj

chladnička, sporák, ktoré veci strany nadobudli ešte počas trvania manželstva. Právny osud aj týchto
vecí je rovnaký. Aj z prenájmu týchto spoločných vecí patrí žalovanej polovica nájomného. Iné vybavenie
(novú chladničku, rúru na pečenie) do prenajímaného bytu žalobca podľa jeho vyjadrenia zakúpil z jeho
peňazí až po uplynutí žalovaného obdobia. Každopádne žalobca nepreukázal, žeby v období od 8/2019
do 6/2021 on investoval svoje výlučné peňažné prostriedky do spoločného prenajímaného bytu strán

a žeby v dôsledku toho mu vznikol voči žalovanej nárok na peňažné plnenie voči žalovanej, o ktorý by
bol oprávnený znížiť jej nárok na polovicu nájomného. Vyhodnotiac všetky uvedené skutočnosti súd
mal za to, že žalovaná dôvodne proti nároku žalobcu na zaplatenie ním uhradených splátok stavebnej
sporiteľni v sume 8.313,24 Eur uplatnila na započítanie spôsobilú pohľadávku žalovanej voči žalobcovi
na zaplatenie polovice nájomného v sume 6.060 Eur. Ide totiž o vzájomné pohľadávky medzi tými istými

subjektami, ktoré sú rovnakého druhu, teda ich predmetom je peňažné plnenie a obe pohľadávky sú
splatné.

42. Žalobcovi vznikol voči žalovanej regresný nárok aj na zaplatenie polovice splátok, ktoré on uhradil
na účet K. E. titulom zmluvy o poskytnutí úveru uzavretej medzi Prima banka, a. s., (predtým Dexia

banka Slovensko, a. s.) a K. E.. Ako už bolo uvedené žalovaná napokon v konaní pripustila, že ide
tiež o spoločný dlh sporových strán vzniknutý za trvania ich manželstva, pričom úver bol čerpaný za
účelom dokončenia ich rodinného domu. Potvrdila, že sa so žalobcom a K. E. dohodli, že tento dlh budú
sporové strany splácať v pravidelných mesačných splátkach na účet K. E., ktorý zasiela splátky na účet
banky. Žalovaná zmenila pôvodne negatívne stanovisko zrejme aj pod ťarchou výsledkov dokazovania

vykonaného v konaní vedenom na Okresnom súde Trenčín pod sp. zn. 18C 29/2019, v ktorom bolo
ustálené, že ide o spoločný dlh strán a súd skonštatoval povinnosť žalovanej zaplatiť polovicu splátok
tohto dlhu, ktoré uplatnil žalobca za skoršie obdobie, ako to vyplýva z výňatku str. 16 odôvodnenia
rozsudku sp. zn. 18C 29/2019-672 predloženého žalovanou. Z výpisu zaúčtovaných platieb z účtu
žalobcu vedeného vo VÚB, a.s. (H. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX) bolo zistené, že žalobca vykonal

v prospech účtu K. E. za obdobie od 8/2019 do 6/2021 spolu 23 mesačných platieb v sume 160,42
Eur, teda spolu zaplatil sumu 3.689,66 Eur. Žalobcovi, ktorý uhradil celé splátky za toto obdobie vznikol
voči žalovanej regresný nárok podľa § 511 ods. 3 Občianskeho zákonníka v rozsahu polovice z týchto
splátok, t.j. 1.844,83 Eur.43. Žalovaná dôvodne uplatnila proti žalobnému nároku žalobcu na započítanie jej peňažnú pohľadávku
predstavujúcu polovicu splátok spoločného úveru strán, ktoré žalovaná uhradila za obdobie od augusta

2019dojúna2021vprospechŠFRBvsumách75Eurx23,t.j.1.725Eur.Žalobcavkonanínerozporoval,
že sa jedná o spoločný dlh žalobcu a žalovanej vzniknutý počas trvania manželstva strán na základe
zmluvy uzatvorenej dňa 23.2.2000 medzi ŠFRB ako veriteľom a sporovými stranami, ktoré úver použili
na stavbu ich rodinného domu. Žalobca nepopieral ani to, že žalovaná uvedené pravidelné mesačné
splátky veriteľovi uhradila. Preto žalovanej vznikol podľa § 511 ods. 3 Občianskeho zákonníka regresný

nárok proti žalobcovi na zaplatenie sumy 862,50 Eur (1 / 2 zo sumy 1.725 Eur) vzhľadom na rovnosť
podielov strán aj na tomto spoločnom dlhu. Vo vzťahu k žalobcovým pohľadávkam ide o pohľadávku
žalovanej spôsobilú na započítanie, nakoľko sa jedná o vzájomné splatné pohľadávky strán, ktoré sú
rovnakého druhu.

44. Súd preskúmal žalobcom vznesenú námietku premlčania peňažných nárokov, ktoré uplatnila

žalovaná v konaní ako hmotnoprávne (kompenzačné) námietky. Práva, ktoré uplatnila žalovaná na
započítanie proti nárokom žalobcu sú majetkové a podliehajú premlčaniu. V danom prípade podľa § 101
Občianskeho zákonníka je premlčacia doba trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať
po prvý raz. Žalovaná sa po prvýkrát mohla domáhať voči žalobcovi regresných nárokov v prípade
zaplatenia polovice splátok úveru ŠFRB odo dňa, kedy vykonala úhrady jednotlivých splátok úveru a

v prípade zaplatenia polovice nájomného odo dňa kedy bolo žalobcovi zo strany nájomcov vyplatené
nájomné zo spoločných prenajatých nehnuteľností. Zo splátok titulom úveru ŠFRB, ktoré žalovaná
uplatnila na započítanie, najstaršiu splatnú splátku žalovaná uhradila dňa 13.8.2019, ako to vyplýva aj
z výpisu z úverového účtu vystaveného ŠFRB, a od vtedy začala plynúť trojročná premlčacia doba
žalovanej na uplatnenie práva proti žalobcovi na zaplatenie polovice tejto splátky. S cieľom zabezpečiť,

aby občania neprišli o svoje práva v dôsledku premlčania alebo preklúzie z dôvodu pandémie COVID-19
bol dňa 27.3.2020 vyhlásený zákon č. 62/2020 Z.z., ktorý v § 1 stanovil, že lehoty ustanovené právnymi
predpismi v súkromnoprávnych vzťahoch na uplatňovanie alebo bránenie práv na súde, uplynutím
ktorých by došlo k premlčaniu alebo k zániku práva a) v čase odo dňa účinnosti tohto zákona (t.j. od
27.3.2020) do 30. apríla 2020 neplynú, b) lehoty ktoré uplynuli po 12.3.2020 do dňa účinnosti tohto

zákona (t.j. do 27.3.2020) sa neskončia skôr ako za 30 dní po nadobudnutí účinnosti tohto zákona. Za
rovnakým účelom v rámci druhej vlny pandémie COVID-19 bolo zákonom č. 9/2021 Z.z. účinným od
19.1.2021douvedenéhozákonavloženéustanovenie§8,vzmyslektoréholehotyustanovenéprávnymi
predpismi v súkromnoprávnych vzťahoch na uplatňovanie alebo bránenie práv na súde, uplynutím
ktorých by došlo k premlčaniu alebo k zániku práva, a) v čase odo dňa účinnosti tohto zákona do 28.

februára 2021 neplynú, b) lehoty ktoré uplynuli po 31. decembri 2020 do dňa účinnosti tohto zákona,
sa neskončia skôr ako za 30 dní po nadobudnutí účinnosti tohto zákona. Premlčacia doba teda na
základe § 1 písm. a) zákona č. 62/2020 Z.z. neplynula od 27.3.2020 do 30.4.2020 (35 dní) a na základe
§ 8 písm. a) zákona č. 9/2021 Z.z. neplynula od 19.1.2021 do 28.2.2021 (41 dní). Koniec premlčacej
doby pripadol na 29.10.2022, čo bola sobota a podľa § 122 ods. 3 Občianskeho zákonníka sa koniec

premlčacej doby presunul na najbližší nasledujúci pracovný deň, t.j. na pondelok 31.10.2022. Žalovaná
preduplynutímzákonnejpremlčacejdobyuplatnilauvedenýregresnýnároknasúdepodanímvyjadrenia
k žalobe zo dňa 31.3.2022, ktoré bolo súdu doručené dňa 1.4.2022. Z uvedeného logicky vyplýva,
že žalovaná uplatnila na súde pred uplynutím premlčacej doby aj kompenzačný nárok na zaplatenie
poloviceneskôrňouuhradenýchsplátokúveruŠFRB.Podľatvrdenížalobcu,ktorénebolispornéapodľa

rozpisu žalobcu z č.l. 64 až 72 žalobca obdržal v rámci rozhodného obdobia od 8/2019 do 6/2021
najstaršie nájomné za spoločný byt v sumách 80 Eur a 240 Eur v októbri 2019, pričom žalobca neuviedol
konkrétny dátum prijatia tohto nájomného, no z obsahu nájomnej zmluvy zo dňa 19.10.2019 vyplýva
dohodnutá splatnosť nájomného na 25. deň v mesiaci, a teda súd vychádzal z toho, že nájomné bolo
uhradené žalobcovi dňa 25.10.2019, a teda od tohto dňa začala plynúť trojročná premlčacia doba

žalovanej na uplatnenie práva na zaplatenie polovice z tejto sumy nájomného. Premlčacia doba na
základe § 1 písm. a) zákona č. 62/2020 Z.z. neplynula od 27.3.2020 do 30.4.2020 (35 dní) a na základe §
8 písm. a) zákona č. 9/2021 Z.z. neplynula od 19.1.2021 do 28.2.2021 (41 dní). Koniec premlčacej doby
pripadol na 9.1.2023 (pondelok). Žalovaná pred uplynutím zákonnej premlčacej doby uplatnila uvedený
regresný nárok na súde podaním vyjadrenia k žalobe zo dňa 31.3.2022, ktoré bolo súdu doručené dňa

1.4.2022. Z uvedeného logicky vyplýva, že žalovaná uplatnila na súde pred uplynutím premlčacej doby
aj kompenzačný nárok na zaplatenie polovice nájomného za byt, ktoré bolo vyplatené žalobcovi po
nájomnom uhradenom dňa 25.10.2019. Podľa tvrdení žalobcu, ktoré neboli sporné a podľa prehľadu
pohybov na účte žalobcu žalobca obdržal v rámci rozhodného obdobia od 8/2019 do 6/2021 najstaršienájomné za spoločný nebytový priestor dňa 5.8.2019 v sume 270 Eur, a teda od tohto dňa začala
plynúť trojročná premlčacia doba žalovanej na uplatnenie práva na polovicu z tejto sumy nájomného.
Premlčacia doba na základe § 1 písm. a) zákona č. 62/2020 Z.z. neplynula od 27.3.2020 do 30.4.2020

(35 dní) a na základe § 8 písm. a) zákona č. 9/2021 Z.z. neplynula od 19.1.2021 do 28.2.2021 (41
dní). Koniec premlčacej doby pripadol na 20.10.2022, čo bol štvrtok. Žalovaná pred uplynutím zákonnej
premlčacej doby uplatnila uvedený regresný nárok na súde podaním vyjadrenia k žalobe zo dňa
31.3.2022, ktoré bolo súdu doručené dňa 1.4.2022. Z uvedeného logicky vyplýva, že žalovaná uplatnila
na súde pred uplynutím premlčacej doby aj kompenzačný nárok na zaplatenie polovice nájomného za

nebytový priestor, ktoré bolo vyplatené žalobcovi neskôr, t.j. po 5.8.2019. Hmotnoprávne nároky, ktoré
žalovaná uplatnila kompenzačnými námietkami teda premlčané nie sú v žiadnom rozsahu. Do úvahy
neprichádzalo posúdenie inštitútu premlčania ohľadom tvrdení žalovanej o tom, že žalobca plnil svoju
vyživovaciu povinnosť na dcéry strán platbami, o ktorých tvrdil, že boli splátkami úveru voči SLSP, a.s.,
ale ich označil ako výživné na dcéry strán, pretože nešlo o hmotnoprávnu (kompenzačnú) námietku,
ale o procesnú obranu žalovanej spočívajúcu v popretí skutkových tvrdení žalobcu.

45. Žalobca si proti žalovanej uplatnil aj úroky z omeškania vo výške 8 % ročne zo súm jednotlivých ním
vykonaných splátok úverov v období od 8/2019 do 6/2021 v rozsahu ako je uvedené v žalobnom petite.
Vzhľadom k tomu, že žalovaná nesplnila svoj peňažný záväzok voči žalobcovi včas a riadne, dostala sa
do omeškania, v dôsledku čoho vznikol žalobcovi voči nej nárok aj na príslušenstvo pohľadávky - úrok

z omeškania v zmysle § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka a to vo výške podľa § 3 nariadenie vlády
č. 87/1995 Z. z.. V danom prípade, keď čas splnenia nebol dohodnutý, ustanovený právnym predpisom
ani určený v rozhodnutí, splatnosť peňažného záväzku žalovanej zaplatiť žalobcovi polovicu splátok
spoločných záväzkov, ktoré uhradil žalobca vznikla v zmysle § 563 Občianskeho zákonníka nasledujúci
deň po tom, kedy ju žalobca na takéto konkrétne plnenie vyzval. Žalobca nevedel uviesť, či, kedy

a ako (písomné, emailom) vyzval pred podaním žaloby žalovanú na zaplatenie žalobou uplatneného
peňažného nároku za obdobie od 8/2019 do 6/2021 a kedy si žalovaná výzvu prevzala. Preto súd
vychádzal z toho, že kvalifikovanú výzvu žalobca žalovanej zaslal až v žalobe, ktorá bola žalovanej zo
strany súdu doručená dňa 24.3.2022 a nasledujúci deň, t.j. 25.3.2022 sa žalovaná dostala do omeškania
s plnením tohto peňažného dlhu. V čase vzniku omeškania žalovanej bola základná sadzba ECB vo

výške 0% a po pripočítaní 5% úrok z omeškania predstavuje sadzbu 5% ročne. S poukazom na uvedené
skutočnosti patria žalobcovi úroky z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy priznanej istiny 3.235,57
Eur od 25.3.2022 do zaplatenia a vo zvyšku bola žaloba v časti úrokov z omeškania nedôvodná.

46. Súd po vyhodnotení vykonaného dokazovania nárok žalobcu na polovicu splátok v prospech

Wüstenrot stavebnej sporiteľne, a.s. v sume 8.313,24 Eur znížil o vzájomnú pohľadávku žalovanej voči
žalobcovi na nájomnom v sume 6.060 Eur na sumu 2.253,24 Eur, ku ktorej pripočítal nárok žalobcu voči
žalovanej na polovicu splátok uhradených K. E. v sume 1.844,83 Eur a odpočítal vzájomnú pohľadávku
žalovanej voči žalobcovi titulom splátok úveru v prospech ŠFRB v sume 862,50 Eur. Vzhľadom na
uvedené súd výrokom I. uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 3.235,57 Eur (8.313,24

Eur - 6.060 Eur + 1.844,83 Eur - 862,50 Eur) spolu s úrokom z omeškania v rozsahu 5% zo sumy
3.235,57 Eur od 25.3.2022 do zaplatenia. Súd určil žalovanej lehotu na splnenie povinnosti 3 dní od
právoplatnosti rozsudku podľa § 232 ods. 3 CSP , keďže žalovaná nežiadala dlhšiu lehotu na plnenie
a súd určenú lehotu považuje za primeranú vzhľadom na výšku plnenia. Súd výrokom II. vo zvyšku
žalobu ako nedôvodnú zamietol.

47. Súd nevykonal dokazovanie podľa návrhu žalobcu výsluchom znalkyne Ing. Odokienkovej k jej
odbornému stanovisku č. 27/2020 , pretože súd z tohto odborného stanoviska pri preskúmaní
výšky kompenzačnej námietky žalovanej ohľadom nároku na nájomné zo spoločných nehnuteľností
nevychádzal, a vykonanie takéhoto dôkazu by bolo nehospodárne, nadbytočné. Podľa návrhu žalobcu

súd nevykonal dokazovanie oboznámením listín z č.l. 156 až 575, ktoré žalobca pripojil k jeho vyjadreniu
zo dňa 26.5.2022, a to bez toho, aby vysvetlil, čo nimi chce preukázať. Žalobca napriek výzve súdu na
pojednávanídňa14.1.2025,abyvstanovenejlehotešpecifikoval,ktoréskutočnostinavrhujejednotlivými
dôkazmi preukázať, túto uloženú povinnosť nesplnil, neuviedol požadované relevantné skutočnosti. Ide
o listiny (žalobu žalobcu o zaplatenie sumy 15.697,15 Eur, jej prílohy, vyjadrení žalovanej, vyjadrení

žalobcu, fotokópie zápisníc z pojednávaní), z obsahu ktorých vyplýva, že sa týkali iného konania
vedeného na Okresnom súde Trenčín pod sp. zn. 18C 29/2019, do ktorého boli predkladané a
v ktorom konaní sa žalobca domáhal proti žalovanej zaplatenia polovice ním uhradených splátok
úverov za skoršie obdobie od 7/2017 do 6/2019, aj o žalobu žalobcu zo dňa 30.6.2021 o zaplateniepolovice ním uhradených splátok úverov v sume 556,65 Eur za júl 2019. Žalobca tiež predložil daňové
priznania žalobcu k dani z príjmov fyzickej osoby za roky 2017 až 2020, daňové priznania Ceramica
Fantastica, s.r.o. k dani z príjmov právnických osôb za roky 2018, 2019, potvrdenia o úhrade daní.

Tiež predložil rozsudok Okresného súdu Trenčín č.k. 23C 236/2016-266 zo dňa 24.7.2019, ktorý sa
týka žalobného nároku žalobcu A. F. C. o zaplatenie inej pôžičky v sume 3858,38 Eur proti žalobcovi
a žalovanej a predložil podania strán v uvedenej právnej veci, rozsudok Okresného súdu Trenčín č.k.
15C 5/2019-190 zo dňa 22.8.2019, ktorý sa týka žalobného nároku žalobcu A. F. C. o zaplatenie
inej pôžičky v sume 4999,28 Eur proti žalobcovi a žalovanej a predložil listiny týkajúce sa uvedenej

právnej veci (podania strán, zápisnice z pojednávaní a iné). Žalobca nevysvetlil vecnú súvislosť
dôkazných prostriedkov s prejednávanou vecou a ich význam pre posúdenie dôvodnosti nárokov, ktoré
sú predmetom konania. Zároveň žalobca duplicitne predložil prílohy, ktoré už pôvodne pripojil k žalobe
v tejto právnej veci a ktoré boli oboznámené. Súd neoboznámil ani správu z polygrafického vyšetrenia
žalobcu zo dňa 8.11.2024, ktorú predložil žalobca s jeho podaním zo dňa 4.2.2025, nakoľko v tejto
listine sú obsiahnuté odpovede žalobcu na otázky súvisiace s fyzickým konfliktom sporových strán

zo dňa 3.5.2014, a teda listina jednoznačne nesúvisí s predmetom tohto konania. Súd neoboznámil
ani nájomnú zmluvu, ktorú uzavrel žalobca ako živnostník s nájomcom M. D. dňa 1.12.2022 ohľadom
nájmu predmetného bytu a predložil ju žalobca. Tento dôkazný prostriedok nebolo potrebné vykonať,
nakoľko nájomná zmluva bola uzatvorená až po uplynutí obdobia, za ktoré žalobca uplatnil svoj
peňažný nárok a za ktoré obdobie uplatnila žalovaná kompenzačnú námietku ohľadom nájomného za

byt. Súd vykonanie všetkých uvedených dôkazov považoval za nadbytočné a v rozpore so zásadou
hospodárnosti konania, pretože súd mal skutkový stav zistený v dostatočnom rozsahu už z iných
vykonaných dôkazov, a to najmä výsluchu sporových strán a z oboznámených listinných dôkazov,
z ktorých vyplývajú dátumy, sumy platieb splátok úverov a dátumy, sumy platieb nájomného, na základe
čohovedelsúdvyhodnotiťdôvodnosťžalobnéhonárokužalobcuadôvodnosťkompenzačnýchnámietok

žalovanej.

48.Žalovanápriložilakjejvyjadreniuzodňa16.12.2022viacerolistínnač.l.592až610spisuasúdznich
neoboznámil emailovú komunikáciu sporových strán z augusta, decembra 2019, januára 2020, ktorými
žalovaná žalobcu vyzývala na predloženie kľúča od bytu, nájomných zmlúv, keďže emaily s obdobným

obsahom z iných dátumov už boli oboznámené, súd neoboznámil ani emailovú komunikáciu z novembra
2020 medzi žalovanou a spol. innogy, emailovú komunikáciu D. C. a žalobcu ohľadom ich vzájomných
vzťahov,emailžalobcuF.C.,žalovanej,H.E.zodňa25.6.2021ohľadominéhonároku,emailžalobcutým
istým adresátom zo dňa 5.6.2020 ohľadom ľúbostnej básne, prehľad súdnych sporov, ktorých je účastný
žalobca, odpor F. C. zo dňa 19.5.2016 ohľadom iného žalobného nároku žalobcu, svedeckú výpoveď D.

Q. C. zo dňa 12.6.2017 týkajúcej sa iného úveru, komunikácie ohľadom podnetu žalobcu na znalkyňu
A. I., email žalobcu zo dňa 11.11.2021 týkajúceho sa konania vedeného na Okresnom súde Trenčín pod
sp. zn. 18C 29/2019, námietku zaujatosti sudkyne vznesenej žalobcom v konaní vedenom na Okresnom
súde Trenčín pod sp. zn. 23C 11/2019, email žalobcu zo dňa 22.9.2021 ohľadom iných sporov s F. C.,
čestného prehlásenia E. M. zo dňa 25.4.2020, vyjadrenia pošty Ilava a emailovej komunikácie strán

ohľadomdoručovaniapoštovýchzásielok,keďžetietolistinynebolirelevantnépreposúdeniedôvodnosti
žaloby a kompenzačných námietok.

49. Žalovaná doručila súdu dňa 17.2.2025 jej doplňujúce vyjadrenie k veci spolu s výpisom z jej účtu za
február 2020, avšak súd nemohol na jej tvrdenia v tomto vyjadrení a ňou predloženú listinu prihliadať,

keďže na pojednávaní dňa 11.2.2025 uznesením vyhlásil dokazovanie za skončené a len do tohto
momentu mohli strany uplatniť prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany v zmysle
§ 154 CSP.

50. Podľa § 255 ods. 1 CSP Súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

51. Podľa § 255 ods. 2 CSP Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania
pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

52. Podľa § 262 ods. 1 CSP O nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,

ktorým sa konanie končí.53. Podľa § 262 ods. 2 CSP O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v lehote do
60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá
súdny úradník.

54. Súd žalobe vyhovel v časti o zaplatenie sumy 3.235,57 Eur, ktorá zo žalobou uplatnenej sumy
9.833,75 Eur predstavuje 32,90% a úspech žalobcu. Vo zvyšku o zaplatenie sumy 6.598,18 Eur bola
žaloba zamietnutá, čo predstavuje úspech žalovanej v rozsahu 67,10%. Prevažne úspešnej žalovanej
vzniklo podľa § 255 ods. 2 CSP právo na náhradu trov konania v rozsahu 34,20 % (67,10% - 32,90%).

Preto súd podľa § 262 ods. 1 CSP priznal žalovanej proti žalobcovi nárok na náhradu trov konania v
rozsahu 34,20 %. O výške náhrady trov konania súd podľa § 262 ods. 2 CSP rozhodne samostatným
uznesením po právoplatnosti rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia prostredníctvom
Okresného súdu Trenčín na Krajský súd v Trenčíne.

Podľa § 127 ods. 1 CSP v odvolaní treba uviesť tieto všeobecné náležitosti: ktorému súdu je určené, kto
ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Odvolanie treba predložiť s
potrebným počtom rovnopisov a príloh tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý ďalší subjekt
dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví

kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

Podľa § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 365 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie.