Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 25. marec 2025

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 28Co/50/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2323200508
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 03. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Lucia Mizerová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2025:2323200508.2

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: Mgr. Lucia Mizerová a sudcov: JUDr.
ErikaTischlerováaJUDr.PeterDuman,vprávnejvecižalobcu:A.B.,nar.XX.XX.XXXX,adresaX.XXXX
XXXX/XX, C., zastúpeného: Advokátska kancelária TIMAR & partners, s. r. o., so sídlom P. Pázmaňa
2367/17A, Šaľa, IČO: 36 866 296, proti žalovanému: D. E., nar. XX.XX.XXXX, adresa A. XXXX/X, F.,
zastúpenému advokátskou kanceláriou: VIA LEGE, s. r. o., so sídlom Veterná 1093, Pata, IČO: 36 866

415, o určenie vlastníckeho práva, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Galanta č. k.
8C/12/2023 - 192 zo dňa 08. februára 2024, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie z r u š u j e a vec v r a c i a súdu prvej inštancie
na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

- 15 -

28Co/50/2024
28Co/50/2024-
2323200508
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie výrokom I. žalobu zamietol a výrokom II. priznal
žalovanému voči žalobcovi právo na náhradu trov konania vo výške 100 %.

2. Rozhodnutie súd odôvodnil právne aplikáciou ust. § 137 písm. c) zák. č. 160/2015 Z. z.
Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), ust. § 457, § 560 zák. č. 40/1964 Zb. Občianskeho
zákonníka (ďalej len „OZ“) a vecne tým, že žalobca sa v spore domáhal určenia vlastníckeho práva
k nehnuteľnostiam zapísaným na LV č. XXXX pre kat. úz. F., obec C., okres Šaľa, a to na tom základe,
že nikdy nemal vôľu nehnuteľnosť predať, pretože v čase spísania notárskej zápisnice, na základe ktorej
žalobca odpredal žalovanému predmetné nehnuteľnosti za kúpnu cenu 17.000 eur, nebol v dobrom

zdravotnom stave, bol po prekonaní mozgovej mŕtvice, kedy utrpeli kognitívne funkcie mozgu, bola
znížená jeho rozpoznávacia schopnosť, žalobca nemal vedomosť, čo je obsahom notárskej zápisnice,
preto je predmetná kúpna zmluva absolútne neplatným právnym úkonom podľa § 37 ods. 1, § 39 a §
39a OZ. Súd prvej inštancie mal za to, že medzi stranami nie je sporná absolútna neplatnosť uzavretej
kúpnej zmluvy, avšak kúpna zmluva je synalagmatickým záväzkom (§ 457 a § 560 OZ), preto v dôsledku
vzájomnej viazanosti a podmienenosti práv a povinností účastníkov zmluvy, je aj procesné uplatnenie

a uspokojenie práva jednej zmluvnej strany viazané na uspokojenie obdobného práva druhej zmluvnej
strany, a povinnosť plniť jednej z nich, je viazaná na rovnakú povinnosť druhej. Žiadna strana uzavretej
kúpnej zmluvy teda nemôže samostatne uplatniť svoje právo na plnenie, nakoľko ustanovenie § 457 OZ
upravuje nielen spôsob, ale aj rozsah vzájomného plnenia. Keďže žalobca v petite žaloby túto vzájomnú
viazanosť reštitučných povinností nevyjadril a súd bol viazaný žalobným petitom, nemohla byť jeho
žaloba už z tohto dôvodu úspešná (rozsudok NS SR z 26.2.2009 sp. zn. 3Cdo/115/2008 a uznesenie

Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 119/2014 zo dňa 19.3.2014). Súd poukázal tiež na rozsudok Krajského
súdu v Žiline sp. zn.11Co/246/2015 zo dňa 21.09.2015, podľa ktorého, ak chce byť žalobca úspešný čodo preukázania naliehavého právneho záujmu na žalobe o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti,
musí už v čase podania žaloby kúpnu cenu predávajúcemu vrátiť, prípadne súčasne s takouto žalobou
na určenie podať žalobu na vypratanie oproti vráteniu kúpnej ceny. Súd prvej inštancie uzavrel, že

nakoľko žaloba žalobcu smeruje iba k jednostrannému plneniu, porušuje § 457 OZ. Žalobca by sa mohol
domáhať splnenia záväzku, len ak by svoj záväzok splnil, alebo bol pripravený ho splniť. Z vyjadrení
žalobcu pritom vyplynulo, že nie je schopný kúpnu cenu vrátiť, a teda nie je pripravený svoj záväzok
splniť, preto sa ani nemôže domáhať splnenia záväzku žalovaného. Vzhľadom na uvedené súd žalobu
zamietol.

3. Súd prvej inštancie uviedol, že nevykonal dokazovanie znaleckým posudkom na preskúmanie
psychického stavu žalobcu, ani znaleckým posudkom na ocenenie nehnuteľností, pretože sporným v
konaní bolo len vrátenie kúpnej ceny a tiež preto, že dané znalecké dokazovania by nemali vplyv na
právne posúdenie veci.

4. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP a vzhľadom na plný úspech žalovaného
v spore, zaviazal žalobcu, aby mu nahradil 100 % trov konania.

5. Proti tomuto rozsudku súdu prvej inštancie podal žalobca prostredníctvom svojho právneho
zastúpenia v celom jeho rozsahu odvolanie, poukazujúc na odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 1

písm. b), d), e), f) a h) CSP, teda že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne
rozhodnutievoveci,súdnesprávnymprocesnýmpostupomžalobcoviznemožnil,abyuskutočňovaljemu
patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces; súd nevykonal
navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, súd dospel na základe vykonaných
dôkazov k nesprávnym skutkovým záverom a rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho

posúdenia veci.

6. Žalobca argumentoval, že napadnuté rozhodnutie nie je dostatočne odôvodnené, je nepresvedčivé
a nepreskúmateľné, pričom rozhodnutím súdu nedošlo k ochrane jeho subjektívnych práv, ani k
meritórnemu vyriešeniu veci, súd svojím rozsudkom fakticky ponechal a konvalidoval protiprávny stav

a rozsudok je predčasný. Súd dospel k záverom, ktoré v spore od podania žaloby do vydania rozsudku
ani neboli súdom produkované a súd si ani riadne nesplnil svoju procesnú povinnosť v zmysle ust.
§ 181 ods. 2 CSP. Rozsudok súdu je prekvapivý a vydaný v rozpore s ust. čl. 2 ods. 2 a 3 CSP,
keď odklon od ustálenej súdnej praxe vyšších súdnych autorít ani nebol súdom prvej inštancie riadne
a presvedčivo zdôvodnený. Z obsahu žaloby vyplýva, že sa žalobca domáha určenia vlastníckeho práva

k nehnuteľnostiam na tom skutkovom základe, že kúpna zmluva zo dňa 10.08.2022, spísaná vo forme
notárskej zápisnice pod číslom N 576/2022, NZ 22697/222 je absolútne neplatná podľa ust. § 37 a
§ 39a OZ, teda z dôvodu, že žalobca nemal skutočnú vôľu kúpnu zmluvu podpísať, nakoľko je 67-
ročný pacient, po ložiskovej ischémii mozgu, bol hospitalizovaný od 29.03.2022 do 01.04.2022, kde sa
potvrdila hypodenzná lézia mozgu. Žalobca má následky spojené s prekonaním mŕtvice aj v súčasnosti,

má problémy s hornou a dolnou ľavou končatinou, má sťaženú motoriku, sťažený pohyb, jeho reakcie
sú spomalené, a to vrátane myslenia (kognitívne funkcie mozgu) a v čase spísania notárskej zápisnice
boli jeho rozpoznávacie schopnosti preto znížené. Žalobca v čase podpísania kúpnej zmluvy nemal
vedomosť, čo je obsahom notárskej zápisnice a vzhľadom na jeho zdravotný stav ani nebol schopný
odkontrolovať jej správnosť a obsah. Súčasne v žalobe namietal aj neplatnosť kúpnej ceny podľa

ust. § 39a OZ, a to z dôvodu podstatného rozdielu medzi dohodnutou kúpnou cenou a reálnou
(trhovou) hodnotou nehnuteľností, ako aj spôsobu, akým došlo k podpísaniu kúpnej zmluvy. Žalovaný
sa však v písomných vyjadreniach k žalobe, zameral na formálne spochybňovanie dôvodnosti podanej
žaloby, teda na tvrdenia o tom, že (a) žalobca nemá naliehavý právny záujem na určení vlastníckeho
práva, nakoľko súčasne s podanou žalobou o určenie nie je v petite žaloby uvedená povinnosť žalobcu

vrátiť žalovanému kúpnu cenu, (b) následne už len v tvrdeniach, že v prípade neplatnosti kúpnej zmluvy
ide o synalagmatický záväzok podľa ust. § 457 OZ, a nakoľko žalobca v petite žaloby neuviedol
svoju povinnosť vrátiť žalovanému kúpnu cenu, musí byť žaloba zamietnutá súdom, bez prejednania
veci. Z obsahu vyjadrenia žalovaného k žalobe zo dňa 14.03.2023 vyplýva, že žalovaný spochybnil
skutkové tvrdenia žaloby a súčasne sa zameral na svoj právny názor týkajúci sa synalagmatických

záväzkov v prípade kúpnej zmluvy a žiadal súd, aby žalobe vyhovel len v prípade, ak žalobca
vráti kúpnu cenu. Žalobca má za to, že ak súd vo svojom rozsudku uvádza, že medzi sporovými
stranami nie je sporná absolútna neplatnosť kúpnej zmluvy a že si sporové strany majú vrátiť poskytnuté
plnenia, potom z rozsudku vôbec nevyplýva, ako súd dospel k takémuto skutkovému záveru, keď zožiadneho podania žalovaného nevyplýva, že uznáva neplatnosť kúpnej zmluvy (ust. § 186 ods. 2 CSP).
Súd po prijatí takéhoto skutkového záveru o absolútnej neplatnosti kúpnej zmluvy, ustálil spor medzi
stranami už len v tom, že podľa žalobcu môže byť otázka vzájomného vrátenia prijatých plnení podľa

ust. § 457 OZ predmetom (a) buď samostatného konania, na základe žaloby žalovaného o plnenie,
ktorou sa bude domáhať vrátenia kúpnej ceny oproti súčasne splnenej podmienke, že nehnuteľnosti vráti
žalobcovi, (b) v tomto konaní o určenie vlastníckeho práva, na základe vzájomnej žaloby žalovaného,
za súčasne splnenej podmienky, že nehnuteľnosti už vrátil žalobcovi, a teda sám žalovaný plnil to, čo
na základe neplatnej kúpnej zmluvy prijal, a naopak podľa žalovaného môže súd prejednať spor o

určenie vlastníckeho práva len vtedy, ak žalobca v žalobe o určenie, súčasne v petite žaloby podmieni
určenie vlastníckeho práva, splnením svojej povinnosti vrátiť kúpnu cenu žalovanému. Podľa žalobcu je
však v zmysle ust. § 457 OZ povinnosť strán sporu vrátiť si vzájomné plnenia daná len vtedy, ak bola
neplatnosťzmluvyužurčená, ato buďsúdomvovýrokurozsudku, alebo uznanímneplatnosti zostrany
žalovaného, čo sa však nestalo. Súčasne vrátenie plnení je vzájomné, a v prípade kúpnej zmluvy
zaťažuje ako žalobcu – povinnosť vrátiť kúpnu cenu, tak aj žalovaného – vrátiť (odovzdať) žalobcovi

nehnuteľnosti. Ide teda o povinnosť peňažnú na strane žalobcu, a o povinnosť nepeňažnú na strane
žalovaného, ktorá ale nespočíva v určení vlastníckeho práva ako to uvádza súd v rozsudku, ale v
reálnom fyzickom odovzdaní (vydaní) nehnuteľností. Z obsahu spisu však je možné nepochybne zistiť,
že žalovaný si svoju povinnosť vrátiť (vydať) žalobcovi nehnuteľnosti nesplnil, žalovaný nehnuteľnosti
stáleužíva, tieto nevydalžalobcovi,ktorýichužívaťnemôže. Žalovanýsapodľažalobcumôžedomáhať

vrátenia kúpnej ceny až vtedy, ak sám splní svoju povinnosť a nehnuteľnosti protokolárne žalobcovi
vráti, aby sa tento mohol chopiť svojho vlastníckeho práva (ust. § 123 OZ). Ak žalovaný svoju povinnosť
vrátiť, čo na základe „neplatnej zmluvy“ prijal, teda vrátiť žalobcovi nehnuteľnosti nesplnil, nemôže
žiadať vrátiť kúpnu cenu (ust. § 457 OZ a ust. § 560 OZ). Z vykonaného dokazovania je zrejmé,
že žalovaný uvedené nehnuteľnosti predáva (za nepomerne a násobne vyššiu cenu ako bola kúpna

cena podľa neplatnej kúpnej zmluvy), z čoho je nepochybné, že nie je ani len pripravený predmetné
nehnuteľnosti žalobcovi vrátiť. Súd mal za to, že žaloba smeruje iba k jednostrannému plneniu, a teda
porušuje § 457 OZ a žalobca by sa mohol domáhať splnenia záväzku, len ak by svoj záväzok splnil,
alebo bol pripravený ho splniť. Tým však dospel nielen k nesprávnym skutkovým, ale následne
aj nesprávnym právnym záverom a odňal žalobcovi právo na konanie pred súdom, keď spor medzi

stranami nebol rozhodnutý vôbec a výsledkom rozsudku je na jednej strane konštatovanie súdu o
absolútnej neplatnosti kúpnej zmluvy, avšak na druhej strane súd zamietol žalobu napriek tomu,
že žalovaný nehnuteľnosti žalobcovi nevrátil, je evidovaný ako ich vlastník v katastri nehnuteľností a
v spore ani nepreukázal, že je pripravený nehnuteľnosti vrátiť. Súd podmienil ochranu vlastníckeho
práva žalobcu majetkovým cenzom a vyjadril názor, že nakoľko je žalobca nemajetný, 67-ročný muž

po mŕtvici a nehnuteľnosti boli jeho jediným majetkom, nemá nárok na ochranu svojho vlastníckeho
práva a žalovaný si môže ponechať nehnuteľnosť vo vlastníctve na základe absolútne neplatného
právneho úkonu, ktorú sa snažil od žalobcu získať za 17.000 eur, hoci ju následne predával za 49.900
eur (nepoctivý zámer žalovaného). Žalobca poukazuje aj na ustálenú súdnu prax, ktorú súd pri svojom
rozhodovaní nezohľadnil a bez relevantného odôvodnenia sa od nej odklonil, najmä R 26/1975:

„Pokud žalobní návrh sám nebo ve spojení se vzájemným návrhem žalovaného neumožňuje soudu, aby
vzájemnou vázanost restituční povinnosti účastníků neplatné nebo zrubené smlouvy (§ 457 odst. 1 o. z.,
§ 262 odst. 1 o. s. ř.) mohl vyjádřit ve výroku rozsudku, je soud povinen dát účastníkům potřebné právní
poučení(§5o.s.ř.).“, tedajezrejmé,žesúd porušilsvoju povinnosťpodľa§181ods.2CSP, ale najmä
to, že žalovanému, ak uznáva neplatnosť kúpnej zmluvy, nič nebránilo, aby sa vzájomným návrhom v

spore domáhal vrátenia kúpnej ceny potom, čo sám prijaté plnenie (nehnuteľnosti) vráti (ust. § 560
OZ). Rovnako podľa R 26/1975, podľa ktorého „Proti žalobě prodávajícího o vzájemné vrácení plnění
z kupní smlouvy podle ustanovení § 457 odst. 1 o. z. nelze úspěšně namítnout promlčení, požaduje-li
žalobce jako vrácené plnění vydání věci.“, pričom z uvedeného podľa žalobcu vyplýva, že vysporiadanie
vzájomných vzťahov podľa ust. § 457 OZ je možné iba v samostatnom konaní podľa ust. § 137 písm. a/

CSP, resp. v rámci vzájomnej žaloby, pričom v danom spore o určenie vlastníckeho práva podľa ust. §
137 písm. c/ CSP, je súd viazaný petitom žaloby (ust. § 216 ods. 1 CSP), resp. by bol viazaný petitom
vzájomnej žaloby (ak by ju žalovaný podal), a preto súd nemohol žalobu zamietnuť s poukazom na ust.
§ 457 OZ. Tým, že to súd urobil, vec nesprávne právne posúdil. Žalobca tiež poukazuje na R 1/1979,
podľa ktorého: „Pri vzájomnej podmienenosti plnení oboch účastníkov a z toho vyplývajúcej vzájomnosti

plnení narážajú súdy aj na otázku vzájomného plnenia kupujúceho, ktorý sa do kupovaného rodinného
domčeka nasťahoval, pretože však uzavretá zmluva sa nestala platnou, požaduje späť kúpnu cenu.
Žalovaný odpredávateľ síce uznáva, že kúpna zmluva sa nestala platnou, takže vlastníctvo predávanej
veci neprešlo na kupujúceho, odmieta však vrátiť kúpnu cenu, kým sa kupujúci z domčeka nevysťahuje.V prípade kúpy rodinného domčeka sú takýmito vzájomnými a vzájomne podmienenými plneniami
zo strany predávajúceho prevod vlastníctva a zo strany kupujúceho zaplatenie kúpnej ceny. Prevod
vlastníctva zahrňuje v sebe vždy aj odovzdanie nehnuteľnosti do užívania a pri prevode vlastníctva

rodinného domčeka sú prevod vlastníctva a uvoľnenie bytu dve rozdielne a vzájomne nezávislé plnenia.“

7. Podľa žalobcu je tak zrejmé, že synalagmatický záväzok podľa ust. § 457 OZ pri prevode vlastníckeho
práva k nehnuteľnostiam, nie je viazaný na prevod vlastníckeho práva (či jeho určenie súdom
v spore o určenie vlastníckeho práva), ale na fyzické odovzdanie nehnuteľnosti žalovaným

(kupujúcim) žalobcovi (predávajúcemu), ktoré však nenastalo. Žalobca poukazuje aj na ustálenú súdnu
prax o určovacích žalobách napr. rozsudok KS Trnava sp. zn. 24Co/221/2009 zo dňa 17.03.2010,
v znení uznesenia NS SR sp. zn. 3Cdo/144/2010, ktorým bolo určené vlastnícke právo žalobcu k
nehnuteľnostiam,ako samostatnýpredmet konania bez toho, abysúdpožadovalnažalobcovisplnenie
synalagmatického záväzku v podobe vrátenia kúpnej ceny ako podmienky pre určenie vlastníckeho
práva v súdnom konaní. V predmetnom konaní dokonca rozhodoval spor rovnaký zákonný sudca, ako

v tejto sporovej veci. Rovnako tak rozsudok NS SR sp. zn. 1VCdo/3/2022 zo dňa 17.10.2022, ktorý bol
vydaný na tom skutkovom základe, že žalobkyňa bola samostatným právoplatným rozsudkom OS
Košice I, sp. zn. 37C/162/2006 určená ako vlastník nehnuteľností a predmetom následného konania
ako konania o zaplatenie (vydanie bezdôvodného obohatenia) bolo súdmi konštatované (záväzný
právny názor), že nárok na vrátenie kúpnej ceny sa nepremlčuje, a ide o záväzok synalagmatický

podľa ust. § 457 OZ. Uvedený názor NS SR prijatý ako záväzný (ust. čl. 2 CSP) potvrdzuje, že
vysporiadanie vzťahov, čo do vrátenia kúpnej ceny, je možné vykonať až v konaní o zaplatenie, teda
až po právoplatnom určení, že žalobca je vlastníkom nehnuteľností, pričom žalovanému sa nárok na
vrátenie kúpnej ceny nepremlčí skôr, ako súd o žalobe na určenie rozhodne (čo nie je ani možné podľa
ust. § 107 ods. 3 OZ s poukazom na ust. § 560 OZ), čo jasne a explicitne vyplýva z bodu 22 rozhodnutia

NS SR sp. zn. 1 VCdo/3/2022, ktoré sa týka práve nároku na vrátenie kúpnej ceny, potom ako bolo
určené vlastnícke právo žalovanej k nehnuteľnostiam, a ktorá sa bránila práve námietkou premlčania.
Vzhľadom na uvedené má žalobca za to, že jeho žaloba je v celom rozsahu dôvodná a napadnutý
rozsudok súdu prvej inštancie je nesprávny, preto žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil
a vec vrátil súdu prvej inštancie na nové konanie a rozhodnutie, uplatnil si tiež nárok na náhradu trov

odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

8. K odvolaniu žalobcu podal žalovaný prostredníctvom svojho právneho zastúpenia písomné
vyjadrenie, v ktorom uviedol, že napriek argumentom žalobcu v odvolaní, napadnutý rozsudok nie je
arbitrárny, ale je naopak dostatočne zrozumiteľne a určito odôvodnený. Žalobca všeobecne poukazuje

na rozpor s ustálenou rozhodovacou praxou, ale neuvádza ani jediný judikát, ani jediné súdne
rozhodnutie, s ktorým by bol rozsudok v rozpore. Súdne rozhodnutia, na ktoré poukazuje, žalobca hrubo
dezinterpretuje.Žalobcomuvedenéodvolaciedôvodyodkazomnaust.§365ods.1písm.b),d)ae)CSP,
vyplývajú žalobcovi len z jeho názoru, že súd v rozsudku vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia
veci (ust. § 365 ods. 1 písm. h/ CSP). Keďže však právne posúdenie súdom je správne a presvedčivo

odôvodnené, súladné s ustálenou rozhodovacou súdnou praxou (I. ÚS 119/2014 zo dňa 19.3.2014, NS
SR sp. zn. 3Cdo/115/2008, NS SR sp. zn. 5Obdo/10/2008, Krajský súd Žilina sp. zn. 11Co/246/2015),
nie sú odvolacie dôvody § 365 ods. 1 písm. b), d), e) ani h) CSP uvádzané žalobcom v odvolaní dané.
Žalobca uvádza aj odvolací dôvod podľa ust. § 365 ods. 1 písm. f) CSP - nesprávne skutkové zistenia.
Žalobcapodnesprávneskutkovézisteniezaraďujesvojeoneskorené,ažvodvolaníobsiahnutétvrdenie,

zároveň nijako nepreukázané, účelovo vykonštruované, že vraj žalovaný nepreukázal, že je pripravený
nehnuteľnosť vrátiť. Žalovaný však žalobcovi opakovane ponúkal mimosúdne urovnanie, a to aj v konaní
pred súdom, spočívajúce vo vrátení nehnuteľnosti, ale podmienené vrátením, resp. zabezpečením
vrátenia kúpnej ceny. Avšak s poukazom na ust. § 560 OZ to má byť žalobca, ktorý sa domáha plnenia
od žalovaného, kto musí najprv preukázať, že on sám už synalagmatické plnenie poskytol, alebo je

aspoň pripravený poskytnúť (synalagmatický záväzok splniť) žalovanému. Žalobca sa de facto domáha,
aby súd opomenul synalagmu a dal prednosť ochrane práv žalobcu pred ochranou práv žalovaného.
Avšak práve takýto postup súdu, ktorého sa žalobca nesprávne a neprávne dovoláva, by prestavoval
nesprávny procesný postup súdu a nesprávne právne posúdenie veci. Bolo na žalobcovi, ktorý podal
žalobu, ktorou sa domáhal od žalovaného vrátenia plnenia titulom ním tvrdenej neplatnej kúpnej zmluvy,

aby preukázal, že on sám už plnenie prijaté na základe tejto zmluvy – kúpnu cenu žalovanému vrátil,
alebo aspoň je pripravený ho vrátiť. Žalobca ale naopak rovno vo svojich podaniach na súd uviedol,
že nie je schopný ani pripravený vrátiť kúpnu cenu žalovanému. Z jeho tvrdení v spore a z dôkazov,
ktoré v spore predložil, jasne vyplýva jeho neschopnosť a nepripravenosť kúpnu cenu vrátiť. Správnesúd prvej inštancie poukázal na ust. § 457 a § 560 OZ, a teda, že žalobca by sa mohol domáhať vrátenia
veci, len ak by žalobca už kúpnu cenu vrátil, alebo bol pripravený ju vrátiť. Keďže ale sám žalobca
tvrdil, že ani kúpnu cenu nevrátil, ani nie je pripravený ju vrátiť, nemohol súd konať inak, len žalobu

zamietnuť. Neboli splnené zákonné podmienky podľa ust. § 560 Občianskeho zákonníka na podanie
takejto žaloby, lebo podanie žaloby mohlo byť úspešné až po tom, ako žalobca kúpnu cenu vrátil, alebo
bybolpripravenýjuvrátiť.Totobolahmotnoprávnapodmienkapodaniatejtožaloby.Zhľadiskaprocesnej
ekonómie a hospodárnosti konania, nebolo vhodné, ba ani možné, aby súd vykonal vo veci akékoľvek
ďalšie právne posúdenia a už vôbec nie aby vykonával akékoľvek ďalšie dokazovanie. Vzhľadom na

podmieňovací spôsob hmotnoprávneho zákonného ustanovenia § 560 OZ ani nie je potrebné, aby súd
skúmal, či daná zmluva je platná alebo neplatná. Súd totiž musí žalobu zamietnuť už na tom základe,
že ju podala osoba (žalobca), ktorá sama (pre prípad, že by zmluva skutočne bola neplatná) nie je
pripravená plnenie vrátiť druhej zmluvnej strane. Pritom v súvislosti s otázkou ne/platnosti príslušnej
kúpnej zmluvy medzi žalobcom a žalovaným, nachádzajú žalobca a žalovaný zhodu v tom, že súd
nesprávne skutkovo zistil a nesprávne právne posúdil, že by medzi stranami nebola sporná neplatnosť

kúpnej zmluvy, nakoľko zo žiadneho podania žalovaného nevyplýva, že by uznával neplatnosť kúpnej
zmluvy. Žalobca sa snaží zneužiť inštitút určovacej žaloby a dosiahnuť stav vrátenia nehnuteľnosti
určovacou žalobou a tým sa vyhnúť synalagmatickému plneniu, resp. vyhnúť sa tým splneniu svojho
záväzku voči žalovanému. Žalobca účelovo a nesprávne tvrdí, že synalagmatický záväzok sa nemá
uplatniť už pri určovacej žalobe smerujúcej k určeniu vlastníckeho práva žalobcu k nehnuteľnosti, ale až

v prípadnej žalobe o vypratanie nehnuteľnosti. Uvedené ale neobstojí, lebo predmetom prevodu podľa
danej kúpnej zmluvy bolo vlastnícke právo k nehnuteľnosti a preto prípadný výrok súdu, že vlastníkom
danej nehnuteľnosti je žalobca ako predávajúci (a teda nie žalovaný ako kupujúci) znamená popretie
účinkov kúpnej zmluvy a vrátenie vlastníckeho práva späť predávajúcemu. Žalobca nesprávne zamieňa
princíp synalagmatického záväzku a právo na rovnakú ochranu vlastníckeho práva ako žalobcu tak

aj žalovaného, s „majetkovým cenzom“ či odopretím ochrany vlastníckeho práva žalobcu. Ak by súd
žalobe vyhovel, umožnil by vrátenie plnenia len jednej zo zmluvných a sporových strán a druhú zo
strán by ponechal poškodenú, bez práva na vrátenie kúpnej ceny. Navyše na strane žalobcu badať
snahu o konanie v rozpore s dobrými mravmi, kedy žalobca odmietol návrh žalovaného, že mu na
základe vzájomnej dohody vráti vlastnícke právo k nehnuteľnosti, ak bude zriadené na nehnuteľnosti

záložné právo v prospech žalovaného na zabezpečenie jeho práva na vrátenie kúpnej ceny žalobcom
žalovanému. Z toho je zrejmé, že žalobca sa usiluje v rozpore s dobrými mravmi navrátiť si pre seba
svoje vlastníctvo k predmetnej nehnuteľnosti a zároveň nevrátiť žalovanému kúpnu cenu a potenciálne
následne nehnuteľnosť opäť predať a svoje konanie spochybňovania platnosti prevodu vlastníctva
následným tvrdením zlého zdravotného stavu opakovať, a tak sa obohatiť na úkor žalovaného aj

potenciálnych ďalších kupujúcich.

9. Pokiaľ žalobca odkazuje na R 26/1975, ide o Správu občianskoprávneho kolégia Najvyššieho súdu
ČSR sp. zn. 3 Cz 49/74, o zhodnotení stavu rozhodovania súdov ČSR vo veciach neoprávneného
majetkového prospechu, cituje z nej časti prevažne súvisiace s procesnoprávnymi predpismi, ktoré prešli

zásadnou koncepčnou zmenou a žalobca túto správu zásadne dezinterpretuje. Nie je možné závery
z tejto správy povýšiť nad súčasné znenie Civilného sporového poriadku v tom smere, že by bolo
možné od súdu žiadať, aby upustil od kontradiktórnosti konania, či poučoval sporovú stranu zastúpenú
advokátom o tom, akú žalobu má podať, či opravoval žalobný petit. Preto výhrady žalobcu voči postupu
súdu nie sú dôvodné. Rovnako nie je dôvodná ani výhrada žalobcu, že žalovanému nič nebránilo

domáhať sa vrátenia kúpnej ceny vzájomným návrhom; keď pritom bolo a je žalovanému známe z
vyjadrení žalobcu v tomto súdnom spore, že žalobca nemá finančné prostriedky ani iný majetok na
vrátenie kúpnej ceny, a teda bolo zrejmé žalovanému, že akékoľvek podanie žaloby v tomto smere
by spôsobilo len ďalšiu majetkovú stratu (škodu) na strane žalovaného. Nemajetnosť žalobcu bránila
žalovanému podať vzájomnú žalobu, keďže má aj všeobecnú povinnosť predchádzať škodám, vrátane

na svojom majetku. Žalobca k R 26/1975 uvádza závery, ktoré z nej nevyplývajú a nie sú v nej uvedené.
Žalobca ukončil citát judikatúry v momente, kedy mal pocit, že sa mu to hodí. Avšak judikát pokračoval
a súd dospel presne k opačnému záveru, ako ho tvrdí žalobca. Takže R 1/1979 v skutočnosti a úplne:
„Tak ako pri odplatných zmluvách sú obyčajne práva a povinnosti oboch účastníkov zmluvy vzájomne
podmienené, sú vzájomne podmienené aj ich nároky na vrátenie už prijatých plnení, ak išlo o neplatnú

zmluvu. Nárok jedného z účastníkov zmluvy na vrátenie plnenia z neplatnej zmluvy je zo zákona
podmienený jeho záväzkom voči druhému účastníkovi a táto vzájomná viazanosť musí byť vyjadrená v
rozsudku, ktorý súd vynáša o niektorom z týchto nárokov. Vzájomne podmienenými plneniami sú všetky
plnenia, na vzájomnej podmienenosti ktorých sa účastníci dohodli, ako aj plnenia, kde podmienenosť avzájomná viazanosť priamo vyplýva zo zákona. Pri vzájomnej podmienenosti plnení oboch účastníkov
a z toho vyplývajúcej vzájomnosti plnení narážajú súdy aj na otázku vzájomného plnenia kupujúceho,
ktorý sa do kupovaného rodinného domčeka nasťahoval, pretože však uzavretá zmluva sa nestala

platnou, požaduje späť kúpnu cenu. Žalovaný odpredávateľ síce uznáva, že kúpna zmluva sa nestala
platnou, takže vlastníctvo predávanej veci neprešlo na kupujúceho, odmieta však vrátiť kúpnu cenu,
kým sa kupujúci z domčeka nevysťahuje. V prípade kúpy rodinného domčeka sú takýmito vzájomnými a
vzájomne podmienenými plneniami zo strany predávajúceho prevod vlastníctva a zo strany kupujúceho
zaplatenie kúpnej ceny. Prevod vlastníctva zahrňuje v sebe vždy aj odovzdanie nehnuteľnosti do

užívania a pri prevode vlastníctva rodinného domčeka sú prevod vlastníctva a uvoľnenie bytu dve
rozdielneavzájomnenezávisléplnenia.Zaplateniekúpnejcenyjeprotiváhouvlastníctvakpredávanému
predmetu. Ak je teda zmluva neplatná, takže k prechodu vlastníctva na kupujúceho nedošlo, kupujúci
však zaplatil kúpnu cenu, treba kúpnu cenu vrátiť, pričom táto reštitúcia je z druhej strany vyvážená
tým, že vlastníctvo k predávanému predmetu neprešlo na kupujúceho, ale zostalo predávateľovi. Ináč
je to pri predaji hnuteľnej veci, pri ktorom vlastníctvo predávanej veci prechádza podľa ustanovenia

§ 134 ods. 1 O. z. (teraz 133 ods. 1 OZ) jej odovzdaním. V tom prípade plnením zo zmluvy je na
jednej strane odovzdanie veci, na druhej strane zaplatenie kúpnej ceny; tieto plnenia sú vzájomne
podmienené, a takisto sú vzájomne podmienené aj reštitučné plnenia, takže v prípade neplatnej kúpnej
zmluvy, predmetom ktorej bola hnuteľnosť, treba viazať jedného z účastníkov na vrátenie kúpnej ceny
pod podmienkou súčasného vrátenia predmetu kúpy.“ Takže podľa R 1/1979, na ktorý žalobca odkazuje,

synalagmatickým plnením pri neplatnej alebo zrušenej kúpnej zmluve na nehnuteľnosť, je vrátenie
kúpnej ceny oproti určeniu vlastníctva k nehnuteľnosti (a nie odovzdanie či vypratanie či vrátenie
nehnuteľnosti). Dôvodom je, že predmetom samotnej kúpnej zmluvy je prevod vlastníctva, zmena
vlastníka a nie primárne odovzdanie či sprístupnenie nehnuteľnosti, čo je samostatné následné
plnenie. Zároveň podľa § 133 ods. 2 OZ sa vlastníctvo kupovanej nehnuteľnosti nadobúda vkladom do

katastra a nie jej odovzdaním a prevzatím. Naopak, pri hnuteľných veciach je synalagmatickým
plnením vrátenie/zaplatenie kúpnej ceny oproti vráteniu/vydaniu hnuteľnej veci; lebo predmetom zmluvy
je prevod vlastníctva k hnuteľnej veci, ku ktorému dochádza podľa § 133 ods. 1 OZ odovzdaním a
prevzatím veci. V danej veci preto súd postupoval správne, keď žalobu o určenie vlastníckeho práva
k nehnuteľnosti zamietol z dôvodu, že žalobca ako predávajúci zaplatenú kúpnu cenu nevrátil, ani

nebol pripravený ju vrátiť žalovanému kupujúcemu. Rozhodnutie NS SR sp. zn. 3Cdo/144/2010, ktorým
žalobca argumentuje, je nepoužiteľné na prejednávanú vec, lebo riešilo zásadne iný právny problém. V
danom prípade spor na úrovni medzi žalobcom ako pôvodným vlastníkom nehnuteľnosti a žalovaným
v 1. rade ako jeho zmluvnou stranou bol súdmi v otázke určenia vlastníckeho práva zamietnutý. Avšak
len v tomto vzťahu mohla pôsobiť synalagma – vzájomnosť a podmienenosť vrátenia prijatých plnení.

Súdy ale určili vlastníctvo žalobcu vo vzťahu k žalovaným v 3. a 4. rade, s ktorými žalobca nebol v
absolútne žiadnom zmluvnom vzťahu, medzi ktorými neprebehli žiadne plnenia, a preto ani medzi nimi
žiadna synalagma pôsobiť nemohla. Už toto je zásadné odlišujúce kritérium neumožňujúce aplikáciu
na tu prejednávanú vec. Ďalší zásadný rozdiel je, že kúpna zmluva medzi žalobcom a žalovaným v
1. rade (vo veci ktorej časti žaloby o určenie vlastníctva nebol žalobca úspešný, ale bola zamietnutá),

bola vyhodnotená ako simulovaný (predstieraný) právny úkon a za skutočný právny úkon, ktorý mali
strany vôľu uzavrieť, bola určená zmluva o pôžičke a tzv. prepadný záloh ako zabezpečovacie právo k
nehnuteľnosti bez zákonných náležitostí s cieľom obísť zákon, a teda úkon neplatný, pričom ale ostal
platný len právny úkon pôžičky, a kedy teda ani nedošlo k zaplateniu kúpnej ceny, a teda nemohla
byť ani vrátená, lebo išlo o pôžičku a pôžička mala byť vrátená. V tu prejednávanej veci ale nešlo o

porovnateľný prípad, ako vo veci prejednávanej KS TT pod 24Co/221/2009 a NS SR 3Cdo/144/2010,
kedy skutkový aj právny základ veci bol zásadne odlišný a postrádal práve synalagmatický vzťah medzi
žalobcom a žalovanými 3. a 4., voči ktorým ako jediným bol žalobca úspešný, ale s ktorými nemal
žalobca zmluvný synalagmatický vzťah. Podobne žalobca dezinterpretuje a prekrúca aj rozsudok NS SR
sp. zn. 1VCdo/3/2022 (Zb. stanovísk NS a rozhodnutí súdov SR 5/2022). Vo veci NS SR 1VCdo/3/2022

vlastníkom bola určená tretia osoba v inom samostatnom konaní (ani žalobca/žalobkyňa, ani žalovaný
v konaní, ktorého výsledkom bol R 5/2022). A teda v danom prípade nestálo proti sebe právo na
vrátenie kúpnej ceny a právo na vrátanie nehnuteľnosti (určenie vlastníckeho práva). Išlo „len“ o právo
na vrátenie zálohy na kúpnu cenu; pričom predmet kúpy (nehnuteľnosť) musel byť a už bol vrátený
pravému vlastníkovi, ktorým ale neboli ani žalobkyňa ani žalovaný. Preto ani v samostatnom inom

konaní o určenie vlastníckeho práva pravého vlastníka (obdobne ako tomu bolo vo veci vyššie) z
dôvodu reťazenia prevodov, nešlo o vzťah synalagmatický vzťah dvoch zmluvných strán, ale osôb, ktoré
medzi sebou zmluvný vzťah nemali, a to ani neplatný zmluvný vzťah. Nárok na vrátenie zálohy ako
časti kúpnej ceny bol pritom daný tým, že vec už bola vrátená pravému vlastníkovi. Ten ale zároveňnemal nič s vrátením tejto zálohy, lebo ju ani neplatil, ani neprijal, preto ani nebol účastníkom súdneho
konania pod R 5/2022. V R 5/2022 v bode 23. NS SR správne uvádza, že: „Z absolútne neplatnej
kúpnej zmluvy, z ktorej si zmluvné strany vzájomne plnili (predávajúci prevzal aspoň časť kúpnej ceny

a kupujúci bol zapísaný ako vlastník), vznikol synalagmatický záväzok zo zákona v zmysle § 457 OZ.
Rozhodujúce je vždy, čo bolo podľa zmluvy plnené a o čo sa teda každý z nich obohatil v čase, keď
bezdôvodné obohatenie vzniklo. Na synalagmatickom charaktere ich záväzkového vzťahu nič nemení
ani skutočnosť, že predmet kúpy bol kupujúcim vrátený nie predávajúcemu, ale skutočnému vlastníkovi.
Vrátením predmetu kúpy si kupujúci zároveň splnil svoju povinnosť vyplývajúcu zo synalagmatického

záväzku s predávajúcim.“ Je teda zrejmé, že žalobca neoznačil žiadne súdne rozhodnutie, pri ktorom
by bola súdmi opomenutá synalagma, t.j. kde by bolo vyhovené žalobe na vrátenie plnenia len jednej
zo zmluvných strán alebo určeniu vlastníckeho práva proti druhej zmluvnej strane bez zohľadnenia
vzájomnosti plnení, bez predchádzajúceho splnenia alebo zabezpečenia splnenia – aspoň výrokom
rozsudku obsahujúceho vzájomnosť plnení – vzájomného záväzku zo strany žalobcu voči žalovanému.
Ak aj boli prípady, kedy žalobca bol určený ako vlastník bez ďalšieho, nebolo to v konaní vo vzťahu k

žalovanému jeho zmluvnému partnerovi titulom neplatnej kúpnej zmluvy bez toho, aby zaplatená kúpna
cena bola vrátená alebo bolo zabezpečené jej vrátenie. Žalobcom uvádzané súdne rozhodnutia sa
buď týkali sporov medzi sporovými stranami, medzi ktorými neboli synalagmatické záväzky, lebo neboli
zmluvnými stranami; alebo bol synalagmatický záväzok už splnený (hoci voči tretej osobe ako pravému
vlastníkovi) pred podaním žaloby, alebo bola žaloba o určenie zamietnutá pre chýbajúce synalagmatické

plnenie. Rozsudokvtuprejednávanejvecijevosvojomvýrokusprávny,určitý,zrozumiteľnýavýstižnýje
aj čo do odôvodnenia v bodoch 12. až 20. rozsudku, pričom je plne v súlade s ustálenou súdnou praxou.
Tvrdenia žalobcu vychádzajú prevažne z dezinterpretácií súdnej praxe a z právnych omylov na strane
žalobcu, javia sa byť skôr účelové, a nie sú právne opodstatnené. Avšak právne posúdenie platnosti
či neplatnosti dotknutej kúpnej zmluvy by bolo predčasné a nehospodárne, v rozpore so zásadou

procesnej ekonómie, lebo súd by k nemu mohol pristúpiť len vtedy, keby žalobca a žaloba spĺňali
podmienkusynalagmatickostizáväzkov,t.j.kedybolasplnenáhmotnoprávnapodmienkapodľa§560OZ
na podanie žaloby, že žalobca už svoj synalagmatický záväzok voči žalovanému (vrátenie kúpnej ceny)
splnil, alebo je aspoň pripravený ho splniť. Avšak keďže v konaní bol preukázaný nepochybne opak,
a teda nepripravenosť žalobcu svoj záväzok splniť, nemohol žalobca byť úspešný so svojou žalobou

smerujúcou len k určeniu jeho vlastníckeho práva. Vzhľadom na uvedené žalovaný navrhoval, aby
odvolací súd napadnutý rozsudok podľa § 387 ods. 1 a 2 CSP ako vecne správny potvrdil a žalovanému
priznal náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

10. K vyjadreniu žalovaného k odvolaniu žalobcu, podal žalobca písomné vyjadrenie (replika), v ktorom

uviedol, že trvá na podanom odvolaní v celom rozsahu, pričom sa v odvolaní vysporiadal so skutkovými
a právnymi dôvodmi sporu, ako aj s tým, v čom vníma napadnutý rozsudok súdu za skutkovo aj právne
nesprávny. Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu zotrval výlučne na svojich názoroch prezentovaných
v spore a vo vyjadrení ich iba zopakoval, pričom je uzrozumený s tým, že sám si nesplnil povinnosť
vrátiť žalobcovi nehnuteľnosti a tieto stále užíva. Žalobca zotrváva na svojom názore, že pokiaľ žalovaný

nevydá žalobcovi nehnuteľnosti späť, nevzniká mu nárok na vrátenie kúpnej ceny, nakoľko je sám
vomeškanísplnením.Ažpovydanínehnuteľnostižalovanýmžalobcovi(napr.písomnýmprotokolom),je
možnériešiťotázkuvzájomnéhovysporiadanianárokovmedzistranamisporu,pričomžalobcavychádza
z ustálenej súdnej praxe, ako aj R 26/1975 a žalovaný túto otázku (synalagmatického záväzku) redukuje
účelovo iba na vrátenie kúpnej ceny a opomína, že žalobca nehnuteľnosti nemôže užívať, nakoľko ich

užíva žalovaný a tieto žalobcovi nevydal.

11. Ďalšie vyjadrenia v odvolacom konaní podané neboli.

12. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie žalobcu bolo podané

včas (§ 362 ods. 1 CSP), oprávneným subjektom - zároveň stranou, v ktorej neprospech bolo napadnuté
rozhodnutie vydané (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie
pripúšťa (§ 355 CSP), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 363 CSP) a
že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 písm. b/, d/, e/, f/ a h/ CSP),
preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom (§ 379 CSP) a dôvodmi odvolania (§

380 ods. 1 CSP), s prihliadnutím ex offo na vady týkajúce sa procesných podmienok (§ 380 ods. 2 CSP),
ktoré ale nezistil, súc pritom viazaný skutkovým stavom, ako ho zistil súd prvej inštancie bez potreby
zopakovať alebo doplniť dokazovanie (§ 383 CSP), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania
(§ 385 ods. 1 CSP a contrario) dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je dôvodné, preto bolo potrebnénapadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 389 ods. 1 písm. c) CSP zrušiť a vec podľa § 391 ods.
1 CSP vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

13. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu so zreteľom na obsah napadnutého rozhodnutia
a uplatnenú odvolaciu argumentáciu žalobcu bolo posúdiť, či súd prvej inštancie rozhodol na
základe vykonaného dokazovania a realizovaného právneho posúdenia veci vecne správne, pokiaľ
žalobu žalobcu o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam zamietol dôvodiac, že napriek
synalagmatickej povahe záväzku strán z uzavretej kúpnej zmluvy, smeruje žaloba žalobcu nesprávne

iba k jednostrannému plneniu, pritom podľa § 457 OZ by sa žalobca mohol domáhať splnenia záväzku
len vtedy, ak by svoj záväzok splnil, alebo bol pripravený ho splniť, pričom z jeho vyjadrení vyplynulo,
že nie je schopný kúpnu cenu vrátiť, preto sa ani nemôže domáhať splnenia záväzku žalovaného.

14. Žalobca v podanom odvolaní s rozhodnutím súdu prvej inštancie nesúhlasil a jeho hlavná námietka
smerovala voči nesprávnemu právnemu posúdeniu veci súdom prvej inštancie, ktorý žalobu o určenie

vlastníckeho práva k nehnuteľnosti z dôvodu absolútnej neplatnosti uzavretej kúpnej zmluvy zamietol,
pre nevyjadrenie synalagmy v žalobnom petite, pričom však podľa žalobcu je podľa ust. § 457 OZ
povinnosť strán sporu vrátiť si vzájomné plnenia daná len vtedy, ak už bola neplatnosť zmluvy určená,
preto môže byť otázka vzájomného vrátenia prijatých plnení buď predmetom samostatného konania,
alebo v tomto konaní len na základe vzájomnej žaloby žalovaného, za súčasnej podmienky, že aj sám

žalovaný predmetné nehnuteľnosti už sám vrátil žalobcovi, a teda sám plnil to, čo na základe neplatnej
zmluvy prijal, pričom však žalovaný predmetné nehnuteľnosti žalobcovi nevydal a stále ich užíva.

15. V danom prípade teda bolo rozhodujúce predovšetkým správne právne posúdenie otázky, či
v prípade žaloby o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, podanej z dôvodu tvrdenej absolútnej

neplatnosti scudzovacieho právneho úkonu podľa § 37, § 39 a § 39a OZ, tu kúpnej zmluvy uzavretej
medzi žalobcom a žalovaným dňa 10.08.2022, je podmienkou úspešnosti takejto žaloby vyjadrenie
synalagmy v žalobnom petite. Právne posúdenie veci je pritom činnosťou, pri ktorej súd podriadi zistený
skutkový stav pod príslušnú právnu normu, ktorú v odôvodnení odcituje a vysvetlí, ktoré zo skutkových
zistení odôvodňujú aplikáciu práve tejto právnej normy. Súd sa tiež vyjadrí, ako túto normu interpretuje.

16. Podľa § 123 OZ, vlastník je v medziach zákona oprávnený predmet svojho vlastníctva držať, užívať,
požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním.

17. Podľa § 457 OZ, ak je zmluva neplatná alebo ak bola zrušená, je každý z účastníkov povinný vrátiť

druhému všetko, čo podľa nej dostal.

18. Podľa § 560 veta prvá OZ, ak si zo zmluvy majú účastníci plniť navzájom, môže sa domáhať splnenia
záväzku len ten, kto sám splnil svoj záväzok skôr alebo je pripravený ho splniť.

19. Súd prvej inštancie dospel v danej veci k záveru, že žaloba smeruje iba k jednostrannému plneniu,
a teda porušuje § 457 OZ, pretože žalobca by sa mohol domáhať splnenia záväzku len vtedy, ak by sám
už svoj záväzok splnil, alebo bol pripravený ho splniť.

20. Odvolací súd má za to, že súd prvej inštancie v danom prípade predovšetkým nesprávne kvalifikoval

druh podanej žaloby, ktorá je predmetom sporu. Vychádzajúc z podanej žaloby, žalobca sa domáha
určenia vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, čo predstavuje žalobu podľa § 137 písm. c) CSP, teda
žalobu o určenie, či tu právo (tu vlastnícke) je alebo nie je (ak je na tom naliehavý právny záujem);
a teda nejde o žalobu podľa § 137 písm. a) CSP na splnenie povinnosti (napr. zaplatenie peňažnej sumy,
vydanie veci, alebo vypratanie nehnuteľnosti atp.).

21. Ustanovenie § 137 CSP zakotvuje pozitívnoprávne členenie súkromnoprávnych žalôb na viaceré
druhy, a to 1. žalobu o splnení povinnosti, 2. žalobu o nároku na usporiadanie práv a povinností, ak
určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z právneho predpisu, 3. žalobu na určenie,
či tu právo je alebo nie je, 4. žalobu na určenie právnej skutočnosti a 5. inú žalobu, v § 137

neuvedenú - prípustnú za predpokladu, že osobitný petit vyplýva z hmotného práva (napr. žaloba na
nahradene vyhlásenia vôle súdnym rozhodnutím a pod.). Ust. § 137 CSP zároveň vymedzuje podmienky
prípustnosti pre niektoré druhy žalôb. Tak napríklad podmienkou prípustnosti žaloby na určenie, či tuprávo je alebo nie je, je naliehavý právny záujem žalobcu na takomto určení. Ďalej prípustnosť žaloby
na určenie právnej skutočnosti, musí vyplývať z osobitného predpisu, inak je takáto žaloba neprípustná.

22. Pri žalobe na plnenie upravenej v § 137 písm. a/ CSP, znie žalobný návrh na zaplatenie určitej
peňažnej sumy, alebo na splnenie inej ako peňažnej povinnosti. Nepeňažnou povinnosťou môže
byť niečo dať, resp. vydať, dodať, či vypratať (dare), niečo vykonať (facere), niečoho sa zdržať
(omittere) alebo niečo strpieť (pati). Právo na plnenie vyplýva z tvrdeného relatívneho právneho vzťahu
medzi žalobcom a žalovaným, ktorý môže byť založený na rozličných právnych dôvodoch (zmluva,

zodpovednosť za škodu, bezdôvodné obohatenie, iná právna skutočnosť).

23. Pri určovacej žalobe upravenej v § 137 písm. c/ CSP, znie žalobný návrh na určenie, či tu právo
je (pozitívna určovacia žaloba), alebo či tu právo nie je (negatívna určovacia žaloba). Predpokladom
na procesnú legitimáciu žalobcu pri pozitívnej určovacej žalobe nie je to, že žalobcovi tvrdené právo
patrí. Určenie absolútnych práv (vecné práva, dedičské práva) rozsudkom na základe určovacej žaloby

neznamená, že určené právo existuje erga omnes. Účinky určovacieho rozsudku sú relatívne a jeho
záväznosť (okrem zákonom určených výnimiek) je subjektívna (§ 228 CSP). Napríklad rozsudok
o určení, že žalobca je vlastníkom veci, odstraňuje spor o vlastníctvo medzi žalobcom a žalovaným.
Neznamená však, že vlastníkom veci nie je iná osoba. Žalobca musí naliehavý právny záujem na
určení práva preukázať, ibaže právny záujem vyplýva z osobitného predpisu. Žalobca v zásade nemá

naliehavý právny záujem na určení, či tu právo je alebo nie je, ak už k porušeniu práva došlo. Ochranu už
porušeného práva môže dosiahnuť žalobou na plnenie. Iba v zriedkavých prípadoch obstojí určovacia
žaloba, ak možno žalovať na plnenie.

24. Doktrína preventívneho charakteru určovacej žaloby vychádza z toho, že žalobca má naliehavý

právny záujem vtedy, ak k porušeniu jeho práva zatiaľ nedošlo, avšak jeho právo je neisté alebo
ohrozené. Stav neistoty alebo ohrozenia možno odstrániť tým, že bude existovať rozhodnutie súdu o ne/
existencii predmetného práva. Doktrínu preventívneho charakteru však nie je možné absolutizovať. Pri
určovacích žalobách, ktorých cieľom je dosiahnutie zhody zápisu vo verejnom registri so skutočným
stavom, sa táto doktrína neuplatní vtedy, ak má určovacia žaloba charakter žaloby na vydanie

knihového práva. Príkladom je žaloba o určenie vlastníckeho práva, ak žalobca tvrdí, že je vlastníkom
nehnuteľnosti, ktorá je v katastri nehnuteľností zapísaná na žalovaného. Naliehavý právny záujem
žalobcu na určení práva je daný vždy, ak zo zápisu vo verejnom registri vyplýva, že tvrdené právo patrí
žalovanému. Určovacia žaloba síce nepožaduje vydanie držby veci, ale na jej základe sa má v zásade
umožniť, aby žalobca dosiahol právne panstvo nad vecou (aby vecou mohol právne disponovať).

Určovaciežalobypretonevyhnutnenemusiamaťpreventívnyúčel.Určovaciažalobamôžebyťvtakomto
prípade prostriedkom ochrany aj už porušeného (nielen ohrozeného) práva.

25. V danej právnej veci sa žalobca domáha určenia svojho vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, ktoré
kúpnou zmluvou previedol na žalovaného, dôvodiac absolútnou neplatnosťou tohto právneho úkonu

predovšetkým pre vady svojej vôle, pričom v zmysle zápisu v katastri nehnuteľností, vlastnícke právo
k daným nehnuteľnostiam v dôsledku uzavretej kúpnej zmluvy svedčí aktuálne žalovanému. Žalobca
chce na základe podanej žaloby dosiahnuť svoje právne panstvo nad danou nehnuteľnosťou, pretože
uzavretá kúpna zmluva má byť v zmysle jeho tvrdení absolútne neplatným právnym úkonom, v dôsledku
čoho má byť žalobca stále vlastníkom danej nehnuteľnosti, teda cieľom jeho žaloby je dosiahnuť zhodu

zápisu vo verejnom registri so skutočným stavom, teda v podstate tzv. vydanie knihového práva.

26. Vlastnícke právo je pritom najdôležitejším vecným právom, definíciu ktorého obsahuje priamo zákon
(§ 123 OZ). Vlastníctvom alebo vlastníckym právom treba rozumieť právo ovládať vec, najmä ju držať,
užívať, požívať a nakladať s ňou vlastnou mocou, ktorá nie je závislá od žiadnej inej moci kohokoľvek k

tej istej veci. Vecné práva (a teda aj vlastnícke právo) pritom majú povahu absolútnych práv pôsobiacich
proti všetkým (erga omnes), teda každá iná osoba je povinná nerušiť oprávneného vo výkone jeho práva
k veci. V tom je zásadný rozdiel oproti právam záväzkovým, ktoré sa v zásade týkajú relatívneho vzťahu
medzi osobou oprávneného a povinného. S absolútnou povahou vecných práv a ich prelínaním sa so
základným ľudským právom, aké predstavuje ochrana majetku, súvisí aj zvýšená miera ochrany, aká je

vecným právam poskytovaná zo strany právneho poriadku. V tomto smere treba poukázať aj na kataster
nehnuteľností, ktorý slúži aj na ochranu práv k nehnuteľnostiam, resp. vecných práv.27. Ďalej bolo vo veci nevyhnutné zohľadniť, že pokiaľ ide o absolútnu neplatnosť právneho úkonu
(tu je riešená ako prejudiciálna otázka absolútna neplatnosť medzi stranami uzavretej kúpnej zmluvy),
táto pôsobí priamo zo zákona (ex lege), a to od počiatku (ex tunc) a bez ohľadu na to, či sa tejto

neplatnosti niekto dovolá. Z tohto dôvodu právne účinky absolútne neplatného právneho úkonu ani
nevzniknú – teda nedôjde k vzniku, zmene ani zániku práv a povinnosti, ktoré s nimi zákon spája. Na
vyvolanie účinkov absolútnej neplatnosti právneho úkonu nie je potrebné rozhodnutie súdu. Absolútnej
neplatnosti právneho úkonu sa môže úspešne dovolať každá osoba, ktorá má na tom právny záujem,
ktorej hmotnoprávne postavenie (majetkové právo) je týmto právnym úkonom dotknuté. Súd prihliada na

absolútnu neplatnosť právneho úkonu z úradnej povinnosti v prípade, ak skutočnosti, ktoré sú spojené
s absolútnou neplatnosťou právneho úkonu, vyjdú v konaní najavo.

28. V danej veci je však potrebné uviesť, že otázka absolútnej neplatnosti medzi stranami uzavretej
kúpnej zmluvy, je riešená len ako prejudiciálna, vo vzťahu k žalobcom požadovanému určeniu svojho
vlastníckeho práva, teda určenia, či tu jeho vlastnícke právo je alebo nie je.

29. Podľa ZSP 48/2004: Ak je žalovaný zapísaný v katastri nehnuteľností ako vlastník spornej
nehnuteľnosti, žalobca má naliehavý právny záujem na určení svojho vlastníckeho práva, lebo len
také súdne rozhodnutie môže byť aj podkladom pre vykonanie zmeny zápisu v katastri nehnuteľností.
Rovnako Najvyšší súd SR rozsudok sp. zn. 2Cdo 163/2005.

30. Súd prvej inštancie teda v danom prípade dospel k nesprávnemu záveru, že žalobcova žaloba, je
žalobou na plnenie, ktorá v rozpore s ust. § 457 OZ, nesprávne smeruje iba k jednostrannému plneniu,
pretože nezohľadňuje synalagmatický vzťah medzi žalobcom a žalovaným.

31. Je zrejmé, že právnym dôvodom prevodu vlastníckeho práva k predmetným nehnuteľnostiam, bola
uzavretá kúpna zmluva, čo je dvojstranný synalagmatický záväzok.

32. Synalagmatické záväzky sú také, pri ktorých sú obe zmluvné strany navzájom dlžníkmi a veriteľmi.
Ide tu nielen o vzájomnosť práv a povinností zmluvných strán, ale aj o vzájomnú podmienenosť ich

plnení. Vzájomná viazanosť plnení môže byť založená zmluvou, môže vyplývať zo súdneho rozhodnutia
alebo ju ukladá priamo zákon.

33. Právna úprava rozlišuje medzi synalagmou všeobecne, upravenou vo vzťahu k splneniu záväzku zo
zmluvy (§ 560 OZ) a synalagmou v rámci vysporiadania neplatných a zrušených zmlúv (§ 457 OZ).

34. Ust. § 560 OZ upravuje právnu úpravu plnenia zo vzájomných zmlúv, pri ktorých plnenie jedného
účastníka zmluvy podmieňuje vzájomné plnenie druhého účastníka zmluvy. Dlžník a veriteľ sú v takomto
prípade voči sebe navzájom v postavení veriteľa a dlžníka, pretože majú povinnosť plniť si navzájom
a súčasne voči sebe navzájom majú právo plnenie požadovať. Ak účastník požaduje plnenie zo

vzájomného záväzku bez toho, aby sám splnil, alebo že je pripravený splniť, druhý účastník má právo
uplatniť námietku nesplnenia zmluvy. Podmienkou plnenia jedného z účastníkov zmluvy je súčasné
alebo bezprostredne nasledujúce plnenie druhým účastníkom.

35. V ust. § 457 OZ zákonodarca normuje osobitnú reštitučnú právnu povinnosť vo vzťahu k subjektom

neplatnej alebo zrušenej zmluvy. V prípade, keď pôjde napríklad o nárok na vrátenie kúpnej ceny z
neplatnej zmluvy, alebo zmluvy, ktorá bola zrušená, v ustanovení § 457 je každému z účastníkov tejto
zmluvy uložená povinnosť vrátiť druhému všetko, čo podľa zmluvy dostal. Táto reštitučná povinnosť má
synalagmatickú, teda vzájomne podmienenú povahu; to znamená, že domáhať sa splnenia záväzku
voči svojej osobe môže len ten, kto sám splnil svoj záväzok skôr ako protistrana, prípadne preukáže,

že je pripravený ho splniť oproti plneniu protistrany. V tom spočíva vzájomná podmienenosť plnení
z neplatnej alebo zrušenej zmluvy. Tomuto postulátu potom musí korelovať i formulácia žalobnej žiadosti
z takejto kondikcie, resp. synalagmatickosť oboch povinností plniť si navzájom musí byť reflektovaná
vo výrokovej časti rozsudku, t. j. súd, vzájomnú viazanosť vyjadrí v rozhodnutí uložením povinnosti
žalovanémuposkytnúťplnenieoprotisúčasnémusplneniupovinnostižalobcu-napr.žalovanýjepovinný

vydať žalobcovi vec X, oproti povinnosti žalobcu zaplatiť žalovanému sumu Y.

36. Súdna prax sa prikláňa v záveru, že žalobca ako dominus litis, je povinný v žalobe na splnenie
povinnosti vyplývajúcej z neplatnej alebo zrušenej zmluvy, vymedziť vzájomnú podmienenosť plnenísporových strán, pokiaľ už sám svoju povinnosť nesplnil. Z vlastnej úradnej povinnosti nie je súd
oprávnený rozšíriť predmet konania o výrok zaväzujúci žalobcu na protiplnenie, pretože tomu bráni
zásada iudex ne eat ultra petita partium (§ 216 ods. 2 CSP), súčasne nejde o také procesné práva

a povinnosti, na ktoré by sa v prípade strany nezastúpenej advokátom vzťahovala poučovacia povinnosť
súdu v zmysle § 160 CSP.

37. Podľa prevládajúcej judikatúry teda súd vyhovie žalobe o vrátenie plnenia z neplatnej alebo zrušenej
zmluvy v zmysle § 457 OZ len vtedy, ak je v samotnom žalobnom návrhu alebo v spojení so vzájomným

návrhom žalovaného podklad pre výrok, v ktorom je možné vyjadriť vzájomnú viazanosť plnení oboch
účastníkov, ktorá by bola v zmysle Exekučného poriadku rešpektovaná v prípade súdneho výkonu
rozhodnutia, inak bude žaloba zamietnutá. V žalobe pritom prejavuje žalobca ochotu splniť vlastný
záväzok, nie je potrebné, aby ho už v tejto fáze splnil. Samotné splnenie, resp. ochota splniť je dôležitá
až v rámci výkonu rozhodnutia

38. Synalagmatický záväzok teda predpokladá, že strany sú navzájom veriteľmi a dlžníkmi, teda že
ide o vzájomný záväzok. Vtedy sú strany povinné plniť oproti sebe a nie postupne. Účel synalagmy
a jej právnych následkov je teda oslobodiť zmluvnú stranu od povinnosti úverovať protistranu vlastným
plnením a dať zmluvnej strane k dispozícii prostriedok na presadenie povinnosti protistrany. Rovnako
slúži synalagmatický charakter vo svojom prísnom chápaní aj hospodárnosti súdneho konania, keďže

koncentruje dve protichodné povinnosti do jedného konania.

39. Synalagmatická povaha záväzkov podľa § 457 OZ sa však neprejaví vo vzťahu k žalobe o určenie
vlastníckeho práva k nehnuteľnosti na základe zmluvy, ktorá má byť v zmysle skutkových tvrdení
žalobcu absolútne neplatná. Ako totiž bolo uvedené vyššie, cieľom žaloby na určenie vlastníckeho

práva k nehnuteľnosti je dosiahnuť vydanie tzv. knihového práva, resp. absolútneho právneho panstva
nad nehnuteľnosťou; teda dosiahnuť ochranu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, ako absolútneho
vecného práva pôsobiaceho erga omnes, pričom absolútna neplatnosť scudzovacieho právneho úkonu
nastáva zo zákona, bez ohľadu na rozhodnutie súdu. Jedinou zákonnou podmienkou takejto určovacej
žaloby, je preukázanie naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení, ktorý v prípade, ak ide

o nehnuteľnosť zapísanú v katastri nehnuteľností na žalovaného, je v zásade daný.

40. S prihliadnutím na význam zápisu vlastníckeho práva v katastri nehnuteľností (výpis z katastra
slúži na preukázanie vlastníckeho práva) a na jeho právne účinky, je odôvodnený záver, že právne
postavenie žalobcu v situácii, keď je ako vlastník nehnuteľnosti v rozpore so skutočným stavom v katastri

nehnuteľností zapísaný žalovaný, je neisté a bez požadovaného určenia, by jeho právo mohlo byť
aj ohrozené. Súdne rozhodnutie o určení vlastníckeho práva k nehnuteľnosti je vždy podkladom na
vykonanie zmien v zápisoch katastra nehnuteľností.

41. Podľa R (ČR) 53/2007: Existence naléhavého právního zájmu na určení vlastnictví prodávajícího

knemovitostipoodstoupeníodkupnísmlouvyvesmysluustanovení§80písm.c)o.s.ř.nenípodmíněna
tím, zda sám kupní cenu vrátil kupujícímu anebo zda podal žalobu na vyklizení kupujícího oproti vrácení
kupní ceny.

42. Pri zmluvnom prevode vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, je právnym dôvodom nadobudnutia

vlastníctva (iustus titulus) zmluva a právnym spôsobom nadobudnutia vlastníctva (modus acquirendi) je
vklad vlastníckeho práva podľa tejto zmluvy do katastra nehnuteľností. V prípade absolútnej neplatnosti
kúpnej zmluvy o prevode vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, nastáva táto absolútna neplatnosť
s účinkami od počiatku. Medzi účastníkmi takejto absolútne neplatnej kúpnej zmluvy o prevode
nehnuteľností je teda taký právny stav, aký bol pred uzavretím zmluvy, a to nielen z hľadiska

obligačných účinkov zmluvy, ale i z hľadiska účinkov vecnoprávnych. To znamená, že predávajúci
(prevodca) je naďalej vlastníkom danej nehnuteľnosti, bez ohľadu na to, že v prospech kupujúceho
(nadobúdateľa) bolo vložené vlastnícke právo do katastra nehnuteľností. Nakoľko však nadobúdateľ
nehnuteľnosti na základe absolútne neplatnej kúpnej zmluvy od počiatku nie je jej vlastníkom, nikdy
sa ním nestal, nemá vklad vlastníckeho práva vykonaný v prospech kupujúceho na základe takejto

absolútne neplatnej kúpnej zmluvy žiadny právny podklad. Ak nie je daný právny titul, na základe ktorého
kupujúci nadobudol vlastnícke právo k nehnuteľnosti, nemôže mať vklad vlastníckeho práva do katastra
nehnuteľností, vykonaný na základe neplatnej zmluvy, akékoľvek právne účinky na právne pomery
účastníkov takejto absolútne neplatnej zmluvy. Predávajúci môže dosiahnuť zápis svojho vlastníckehopráva k nehnuteľnostiam práve prostredníctvom súdneho rozhodnutia, ktorým bude určené, že je
vlastníkom danej nehnuteľnosti a na základe ktorého bude vykonaný zápis v katastri nehnuteľností.
Takýto zápis potom bude mať iba deklaratórne účinky.

43. Existencia naliehavého právneho záujmu na určení vlastníckeho práva k nehnuteľnosti v zmysle §
137 písm. c) CSP v dôsledku absolútnej neplatnosti kúpnej zmluvy, nie je podmienená tým, že žalobca
sám plnenie, ktoré z tejto kúpnej zmluvy dostal, t. j. kúpnu cenu, vrátil kupujúcemu, prípadne či
so žalobou na určenie podal zároveň žalobu na vypratanie kupujúceho z danej nehnuteľnosti oproti

vráteniu kúpnej ceny (rovnako rozsudok NS ČR sp. zn. 31 Cdo 1836/2005 zo dňa 28.06.2006). Kupujúci,
ktorý plnil na základe absolútne neplatnej zmluvy, má totiž právo domáhať sa súdnou cestou vrátenia
zaplatenej kúpnej ceny. Avšak nie je možné ochranu vlastníckemu právu žalobcu neposkytnúť len zo
samotného dôvodu nevyjadrenia jeho povinnosti vrátiť kúpnu cenu v žalobnom petite žaloby o určenie
vlastníckeho práva. Z neplatnej zmluvy, predmetom ktorej je domová nehnuteľnosť, totiž možno vrátenie
kúpnej ceny viazať na vypratanie tejto nehnuteľnosti. Určenie vlastníckeho práva, nie je totiž plnením,

je len deklarovaním právneho stavu, ktorý nastal v dôsledku absolútnej neplatnosti zmluvy ex lege.
Synalagmatickým plnením oproti vráteniu kúpnej ceny, je potom vypratanie danej nehnuteľnosti. Ani
prípadná okolnosť, že k vzájomnému vráteniu plnenia - kúpnej ceny nemôže dôjsť, nerobí absolútne
neplatnú kúpnu zmluvu zmluvou platnou, teda nebráni určeniu vlastníckeho práva. Veď práve v dôsledku
určenia vlastníckeho práva predávajúceho sa zmení zápis v katastri nehnuteľností, na základe čoho

potom možno dosiahnuť uspokojenie kupujúceho čo do vrátenia zaplatenej kúpnej ceny prípadne
vedením exekúcie na danú nehnuteľnosť, ak predávajúci nedisponuje iným vhodným majetkom. Tým
sú práva kupujúceho z absolútne neplatnej kúpnej zmluvy ohľadom povinnosti v zmysle § 457 OZ vrátiť
si vzájomné plnenia z neplatnej zmluvy dostatočne ochránené.

44. Preto ani v predmetnej právnej veci nebolo správne, pokiaľ súd prvej inštancie podmienil existenciu
naliehavého právneho záujmu žalobcu na určení jeho vlastníckeho práva tým, že v jeho žalobe mala
byť vyjadrená synalagma ohľadom jeho povinnosti vrátiť kúpnu cenu žalovanému. Žaloba na určenie
vlastníckeho práva k nehnuteľnosti nie je žalobou na plnenie, ale žalobou na určenie, či tu vlastnícke
právo žalobcu je, alebo nie je. Cieľom je ochrana tohto absolútneho vecného práva a dosiahnutie zhody

zápisu v katastri nehnuteľností so skutočným právnym stavom, kedy v dôsledku absolútne neplatnej
kúpnej zmluvy vlastnícke právo na žalovaného ani nikdy neprešlo. Vlastníkovi nemožno odoprieť
ochranu len preto, že kúpnu cenu žalovanému ešte nevrátil, hoci by aj uviedol, že na to nemá prostriedky,
nakoľko práve tým, že dosiahne zápis svojho vlastníckeho práva v katastri nehnuteľností, bude opätovne
disponovaťmajetkom,ktorýprípadnemôžeslúžiťnauspokojeniežalovaného.Vopačnomprípade,bysa

dosiahol absurdný stav, kedy odopretím ochrany vlastníckeho práva skutočného vlastníka, by nevlastník
disponoval naďalej danou nehnuteľnosťou pomerne vysokej majetkovej hodnoty napriek tomu, že voči
žalobcovi má pohľadávku len čo do sumy 17.000 eur, čo predstavuje absolútne neproporcionálny zásah
do ústavného práva žalobcu na ochranu jeho vlastníckeho práva v zmysle čl. 20 Ústavy SR.

45. S poukazom na vyššie uvedené právno – teoretické východiská rozhodol súd prvej inštancie v danej
veci nesprávne, pokiaľ žalobu o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti zamietol preto, že v nej
nebola vyjadrená vzájomná povinnosť žalobcu vrátiť kúpnu cenu žalovanému, teda súd prvej inštancie
vec v danom prípade nesprávne právne posúdil, v dôsledku čoho nevykonal vo veci navrhované dôkazy,
pričom nebolo účelné v podstate celé pre vec nevyhnutné dokazovanie vykonávať pred odvolacím

súdom, z ktorého dôvodu bolo nevyhnutným, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie
s použitím ust. § 389 ods. 1 písm. c) CSP zrušil a podľa § 391 ods. 1 CSP vec vrátil súdu prvej inštancie
na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

46. Povinnosťou súdu prvej inštancie, súc pritom viazaný vyslovenými právnymi názormi odvolacieho

súdu (§ 391 ods. 2 CSP), bude vec ohľadom nároku žalobcu na určenie vlastníckeho práva pre tvrdenú
absolútnu neplatnosť uzavretej kúpnej zmluvy ďalej náležite právne posúdiť (najmä § 37, § 39 a §
39a OZ), riadne v súlade s platnou procesnou normou vykonať všetky pre vec relevantné stranami
navrhované dôkazy, zistený skutkový stav následne komplexne vyhodnotiť a potom vo veci opätovne
rozhodnúť, pričom rozhodnutie je nevyhnutné náležite v súlade s ust. § 220 ods. 2, 3, 4 CSP odôvodniť.

V novom rozhodnutí rozhodne súd prvej inštancie opätovne o náhrade trov, včítane náhrady trov tohto
odvolacieho konania (§ 396 ods. 3 CSP).

47. Senát krajského súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.Poučenie:

- 14 -
28Co/50/2024

28Co/50/2024-
2323200508
Proti tomuto uzneseniu nie je dovolanie prípustné.