Rozsudok ,
Zrušené Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 19. jún 2023

Súd: Okresný súd Prievidza
Spisová značka: 1T/32/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3821010184
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 06. 2023

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Vojtech Chmelan
ECLI: ECLI:SK:OSPD:2023:3821010184.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prievidza samosudcom Mgr. Vojtechom Chmelanom na hlavnom pojednávaní konanom
dňa 19. júna 2023 takto

r o z h o d o l :

O b ž a l o v a n ý : A. B. C. D. E. F. G. , nar. XX.XX.XXXX v H.,
okres I., trvale bytom I.,
J. F. K. XXX/X,

j e v i n n ý , ž e

po tom, čo hliadka Obvodného oddelenia PZ SR I. v zložení veliteľ ppráp. L. B. a člen hliadky práp.
M. K. bola dňa 02. októbra 2020 vyslaná stálou službou Obvodného oddelenia PZ SR I. na preverenie
oznámenia do pobočky I. H. na F. ulici v I., kde sa mala nachádzať osoba, ktorá si po opakovaných
upozorneniach od pracovníčok I. H. odmietala nasadiť v priestoroch banky ochranu

dýchacích ciest a po tom, čo po príchode hliadky PZ na miesto preverenia obžalovaný hliadke uviedol,
že ochranu dýchacích ciest si odmieta nasadiť, lebo mu to žiadny zákon a ani ústava neprikazuje,
vyhlásila zástupkyňa riaditeľa pobočky predmetnej banky bezpečnostnú prestávku v čase okolo 12:00
hodiny, ktorá mala trvať do 13:00 hodiny, pričom vyzvala osoby nachádzajúce sa v pobočke, aby na
čas prestávky opustili priestory pobočky, čo obžalovaný odmietol rešpektovať, rovnako obžalovaný
neuposlúchol ani rovnakú výzvu na opustenie pobočky zo strany hliadky PZ, preto bol na základe

týchto skutočností, po náležitom poučení predmetnou hliadkou PZ predvádzaný na Obvodné oddelenie
PZ SR I. za účelom podania vysvetlenia ako podozrivý z priestupku proti verejnému poriadku podľa
§ 47 ods.1 písm. a) Zákona číslo 372/1990 Zb. O priestupkoch v znení neskorších predpisov,
pričom z priestorov pobočky banky musel byť vyvedený členmi tejto hliadky za použitia donucovacích
prostriedkov a to hmatov a chvatov podľa § 51 ods.1 písm. c) Zákona číslo 171/1993 Z.z. O Policajnom
zbore v znení neskorších predpisov, nakoľko kládol aktívny odpor a to hlavne počas predvádzania –
nastupovania do služobného policajného vozidla nachádzajúceho sa pred N. J. I., kedy pri nastupovaní

začal kopať do zariadenia vozidla a následne udrel päsťou pravej ruky do tváre službukonajúceho
policajta – poškodeného ppráp. L. B., čím mu spôsobil drobné zranenia – odreninu kože v oblasti pravej
polovice tváre, ktoré zranenia si nevyžiadalo liečenie a ani sťaženie obvyklého spôsobu života,

t e d a

použil násilie v úmysle pôsobiť na výkon právomoci verejného činiteľa,

t ý m s p á c h a l

prečin útoku na verejného činiteľa podľa § 323 ods.1 písm. a) Trestného zákona číslo 300/2005
Z.z. v znení Zákona číslo 214/2019 Z.z.

a za to sao d s u d z u j e

Podľa § 323 ods.1 Trestného zákona, § 38 ods.2 Trestného zákona k trestu odňatia slobody v trvaní
1 (jeden) rok.
Podľa § 49 ods.1 písm. a) Trestného zákona, § 50 ods.1 Trestného zákona sa výkon uloženého trestu
podmienečne odkladá na skúšobnú dobu v trvaní 18 (osemnásť) mesiacov.

o d ô v o d n e n i e :

Súd na hlavnom pojednávaní vykonal dokazovanie výsluchom obžalovaného A. B., vypočul

poškodeného L. B., vypočul svedkov M. K., A. A., vypočul znalkyňu M. M. M., oboznámil sa s listinnými
dôkazmi, so správami o povesti a s odpisom registra trestov.

Obžalovaný A. B. tak, ako v prípravnom konaní, tak i na hlavnom pojednávaní poprel spáchanie trestnej
činnosti kladenej mu za vinu. Obžalovaný uviedol, že predmetného dňa okolo 10:30 hodiny prišiel do I.

H. O. I. z dôvodu, že si chcel vybrať peniaze zo šeku. Do budovy vstúpil bez rúška, pričom k nemu prišla
pracovníčka banky a vyzvala ho, aby si rúško nasadil, čo on odmietol, pretože mu to neprikazuje
žiaden zákon. Následne pracovníčka banky zavolala mestskú políciu, ktorá prišla a on vonku mestskej
polícii nadiktoval svoje iniciály a znova vošiel do banky. Následne sa to opakovalo ešte raz a mestskí
policajti s ním spísali zápisnicu, ktorú odmietol podpísať a znova sa vrátil do banky. Pracovníčka banky

následne zavolala štátnych policajtov, ktorým uviedol svoje iniciály a žiadal pracovníkov banky, aby
mu vydali peniaze, na čo mu pracovníčka banky povedala, aby opustil banku, pretože od 12:00 hodiny
do 13:00 hodiny majú prestávku, čo on odmietol urobiť. Na to boli zavolaní štátni policajti, ktorí ho vyzvali,
aby opustil priestor banky, čo on odmietol a zostal sedieť na stoličke, pričom ho policajti aj so stoličkou
vyniesli von pred ich služobné vozidlo a to na parkovisko pred obchodným domom, kde kládol povolený

odpor. Uviedol, že keď ho policajti vyzvali, aby nastúpil do vozidla, on toto odmietol, bránil sa, aby ho dali
do vozidla a vykrikoval na policajtov, že je to policajná brutalita. Následne k autu prišli ešte ďalší policajti
a keď už sedel vo vozidle a nechcel nohu dať do auta, tak ho jeden z týchto policajtov buchol do varlat,
na čo on reflexívne zdvihol ruku a policajta pravou rukou buchol do tváre, podľa jeho názoru, bol to len
reflex po jeho udretí do varlat. Na záver svojej výpovede obžalovaný uviedol, že vzhľadom na konanie

pracovníčok banky, konanie mestských policajtov, konanie štátnych policajtov, konanie prokurátorov,
ako i konanie samosudcu okresného súdu, došlo z ich strán k porušovaniu jednak zákonov prijatých
zákonodarného zboru SR, pretože pracovníčky banky mu nevydali jeho finančné prostriedky, nútili ho
s mestskými policajtmi, aby si nasadil rúško, štátny policajti porušovali jeho práva, pretože nezakročili
voči pracovníčkam, aby mu vydali peniaze, nútili ho aby si nasadil rúško, pričom oni majú podľa zákona

chrániť jeho práva a taktiež aj prokurátor a samosudca porušovali jeho práva, pretože nerešpektovali
Ústavu SR, medzinárodné dohovory a nebolo mu umožnené vypočuť relevantných svedkov JUDr. P. B.,
JUDr. I. Q., JUDr. G. F., ktorí by sa mohli vyjadriť k porušeniu jeho práv, hoci na mieste skutku
neboli prítomní.

Poškodený L. B. vo svojej výpovedi na hlavnom pojednávaní uviedol, že dňa 02. októbra 2020 bol v
službe spolu s kolegom M. K. a vykonávali hliadkovú službu. Ďalej uviedol, že predmetného dňa v čase
asi o 11.38 hodine boli vyslaní stálou službou do I. H. O. I. z dôvodu, že v objekte sa nachádza osoba,
ktorá si odmieta nasadiť rúško a to aj napriek viacerým výzvam pracovníkov banky, ako aj príslušníkov
mestskej polície. Po príchode do banky im táto osoba odmietla predložiť občiansky preukaz, nadiktovala

im len nacionále, preto oni cez stálu službu zisťovali, či táto osoba nie je v pátraní. Následne k nim prišla
pracovníčka banky, ktorá uviedla, že majú od 12.00 do 13.00 hodiny bezpečnostnú prestávku a že
banka musí byť uzavretá. Z horeuvedeného dôvodu vyzvali obžalovaného, aby banku
opustil, čo obžalovaný nerešpektoval a neustále hovoril, že banku neopustí do tej doby, pokiaľ mu banka
nevyplatí peniaze. Následne bol obžalovaný poučený o tom, že bude predvedený na Obvodné oddelenie

PZ SR I. na podanie vysvetlenia k priestupku proti verejnému poriadku. Obžalovaný im povedal, že
nikam nepôjde, zaprel sa do stoličky na ktorej sedel a stoličky sa držal rukami. Z horeuvedeného dôvodu
on aj so svedkom M. K. ho každý z jednej strany chytili pod pazuchy a vyniesli von pred I. H. a následne
k ich služobnému motorovému vozidlu. Tu sa snažili, aby obžalovaný nastúpil do služobného vozidla,
obžalovaný sa zapieral nohami, ako aj francúzskou barlou, ktorú mal so sebou. Následne použili hmaty a

chmaty a obžalovaného dostali do auta. Keď obžalovaný už sedel v aute, nohy mal však vonku a nechcelich dať do auta zavolali posily. Keď prišla druhá hladka, on držal obžalovaného odzadu a M. P. a M.
K. sa obžalovanému snažili dať nohy dovnútra auta, čo sa im nepodarilo, následne obžalovaný prestrčil
nohu medzi predné sedačky a touto kopol do stropu, následne do zariadenia Soitron a do riadiacej páky,

preto on obžalovanému pustil ruky, aby mu chytil nohu, aby ňou nekopal a vtedy ho obžalovaný udrel
päsťou pravej ruky do tváre. Následne potom sa obžalovaný ukľudnil a bol predvedený na Obvodné
oddelenie PZ SR I., on následne odišiel na ošetrenie k lekárovi, pričom obžalovaný mu spôsobil len
drobnú oderku na pravom oku. Na záver svojej výpovede poškodený uviedol, že nikto zo zasahujúcich
policajtov obžalovaného do rozkroku nebuchol, nikto ho neškrtil. Uviedol, že voči obžalovanému brali

ohľad, pretože sa jednalo o staršiu osobu a hlavne k tomu, že chodil o francúzskej barle.

Svedok M. K. vo svojej výpovedi na hlavnom pojednávaní potvrdil výpoveď poškodeného L. B.. Svedok
jednoznačne poprel, že by on alebo niektorá iná osoba fyzicky napadla obžalovaného, resp. že by niekto
buchol obžalovaného do pohlavného orgánu.

Svedok A. A. vo svojej výpovedi na hlavnom pojednávaní uviedol, že pracuje na Mestskej polícii v I.
a predmetného dňa bol v službe spolu s kolegom F.. Ďalej uviedol, že predmetného dňa v čase asi o
11.00 hodine boli vyslaní operačným strediskom mestskej polície do I. H. O. I. z dôvodu, že v objekte sa
nachádza osoba, ktorá si odmieta nasadiť rúško. Po príchode do banky zistili, že v objekte sa nachádza
jedna osoba, ktorá sedela na stoličke a táto osoba nemala prekryté dýchacie cesty rúškom. Túto osobu

natoupozornili,pričomtátoosobasiodmietlarúškonasadiťzdôvodu,žejejtožiadenzákonneprikazuje,
z toho dôvodu ho vyzvali, aby išiel von s nimi a vyzvali ho na predloženie dokladu totožnosti, predmetná
osoba im nadiktovala len osobné údaje a oni cez operačného pracovníka si to overili. Zistili, že sa jedná
o obžalovaného A. B.. Následne obžalovaný od nich odišiel opätovne do I. H. bez rúška. Asi po minúte
prišla k nim pracovníčka banky, že obžalovaný je opätovne v banke bez rúška, preto išli za ním, kde

ho dôrazne upozornili, aby si rúško nasadil, čo on neurobil, preto ho vyzvali, aby išiel von k ich vozidlu
s tým, že o tom spíšu zápisnicu. Obžalovaný najskôr nechcel ísť, avšak následne potom dobrovoľne
s nimi išiel. Vonku s ním spísali zápisnicu, ktorú však obžalovaný odmietol podpísať. Na záver svojej
výpovede uviedol, že keď odchádzal videl, že k banke prichádza vozidlo štátnej služby.

Znalkyňa M. M. M. – znalkyňa z odboru zdravotníctva, odvetvie psychiatria vo svojej výpovedi na
hlavnom pojednávaní v plnom rozsahu zotrvala na písomne podanom znaleckom posudku, ako i na
jeho záveroch. Znalkyňa uviedla, z čoho vychádzala pri vypracovaní znaleckého posudku. Uviedla,
že osobne vyšetrila obžalovaného, oboznámila sa s jeho zdravotnou dokumentáciou, pričom nezistila,
že by obžalovaný trpel duševnou chorobou. Uviedla, že obžalovaný mal zachované rozpoznávacie, aj

ovládacie schopnosti, obžalovaný chápe zmysel trestného konania. Na záver znalkyňa uviedla, že u
obžalovaného nezistila závislosť na alkohole, ani na psychotropných látkach.
Na č.l. 104-107 sa nachádza hlásenie o použití donucovacích prostriedkov, na č.l. 108 sa nachádza
lekárska správa o ošetrení poškodeného L. B. a o jeho zranení, na č.l. 111 sa nachádza záznam o
poskytnutí lekárskej pomoci, kde obžalovaný neuvádza žiadne zranenie ohľadne zákroku príslušníkov

polície.

Rozsudkom Okresného súdu Prievidza, sp. zn. 1T 32/2021-152 zo dňa 28. júna 2021 vyplýva, že súd
obžalovaného A. B. uznal vinným pre prečin útoku na verejného činiteľa podľa § 323 ods.1 písm. a)
Trestného zákona číslo 300/2005 Z.z. v znení Zákona číslo 214/2019 Z.z. a uložil mu trest

odňatia slobody v trvaní 1 (jeden) rok, ktorého výkon mu súd podmienečne odložil na skúšobnú dobu v
trvaní 18 (osemnásť) mesiacov, pričom voči tomto rozsudku obžalovaný podal odvolanie a Krajský súd
v Trenčíne uznesením pod sp. zn. 2To 76/2021-182 zo dňa 31. januára 2023 zrušil rozsudok okresného
súdu a prikázal súdu, aby vec znovu prejednal a rozhodol.

Súdpoprevedenomdokazovaní,zhodnotenídôkazovtakjednotlivo,akoisúhrnne,pozrušenírozsudku,
viazaný názorom krajského súdu, hoci obžalovaný poprel spáchanie trestnej činnosti, z konania je
usvedčený jednak nepriamo aj svojou výpoveďou, keď sám vo svojej výpovedi na hlavnom pojednávaní
sa priznal, že poškodeného udrel, uvádzal, že sa len bránil a že poškodeného udrel len náhodou. Z
konania je však obžalovaný jednoznačne usvedčený výpoveďou poškodeného L. B., ako i výpoveďou

svedka M. K., ktorí jednoznačne uviedli, že z dôvodu, že nerešpektoval ich výzvu na opustenie budovy
banky, museli ho za použitia násilia (držanie pod pazuchami) predviesť k služobnému motorovému
vozidlu a pretože obžalovaný nechcel nastúpiť do služobného vozidla, zapieral sa rukami a nohami
o motorové vozidlo a keď sa im podarilo obžalovaného dostať do vozidla, obžalovaný vo vozidle nohoupoškodzoval zariadenie vozidla a keď mu v tom poškodený chcel zabrániť, tak ho obžalovaný priamo
pravou rukou udrel do tváre a poškodenému spôsobil drobné zranenie na tvári, čo potvrdzuje aj lekárska
správa. Obrana obžalovaného, že poškodeného udrel len náhodou a až po tom, čo ho niekto udrel

do prirodzenia a uviedol, že policajná hliadka zakročovala protizákonne, pretože chceli, aby si nasadil
rúško, bola vyvrátená jednak výpoveďou poškodeného L. B., jednak výpoveďou svedka M. K., ktorí
uviedli, že nepredvádzali obžalovaného z dôvodu nenosenia rúška, ale najmä z dôvodu zachovania
verejného poriadku vzhľadom na správanie obžalovaného v banke, resp. na verejnom priestranstve
po tom, čo vyšli z banky a postupovali tak, ako im to prikazuje Zákon o Policajnom zbore. Svedkovia

jednoznačne uviedli, že vzhľadom k tomu, že obžalovaný mal francúzsku barlu správali sa voči nemu
opatrne. Súd poukazuje aj na to, že obžalovaný tvrdil, že on nikoho fyzicky nenapadol, naopak, že práve
policajti ho fyzicky napadli, o čom svedčia aj jeho zranenia, pričom samosudca zistil, že obžalovaný
bol daný do cely predbežného zadržania, bol u lekára a žiadne takéto skutočnosti neuvádzal a ani
neboli preukázané, jeho obranu súd preto bral len ako účelovú. V neposlednom rade sa súd zaoberal
aj otázkou, či zákrok príslušníkov polície a jeho predvedenie bolo v súlade so zákonom, pričom súd

zistil, že zákrok a predvedenie bolo v súlade so zákonom, pretože obžalovaný neuposlúchol výzvu na
opustenie pobočky zo strany hliadky PZ, hoci bol na základe týchto skutočností po náležitom poučení
predmetnou hliadkou PZ predvádzaný na Obvodné oddelenie PZ SR I. za účelom podania vysvetlenia
ako podozrivý z priestupku proti verejnému poriadku podľa § 47 ods.1 písm. a) Zákona číslo 372/1990
Zb. O priestupkoch. Súd preto konanie obžalovaného kvalifikoval tak, ako po stránke subjektívnej, tak

i po stránke objektívnej ako prečin útoku na verejného činiteľa podľa § 323 ods.1 písm. a) Trestného
zákona číslo 300/2005 Z.z. v znení Zákona číslo 214/2019 Z.z., pretože obžalovaný použil násilie v
úmysle pôsobiť na výkon právomoci verejného činiteľa.

Hoci obžalovaný neustále poukazuje na to, že sú porušované jeho ľudské práva, pretože súd nevypočul

navrhovaných svedkov, ktorí by toto vo výpovediach potvrdili (obžalovaný stále poukazoval na
nariadenie vlády ohľadne COVID – 19), že súd nevykonal rekonštrukciu a vyšetrovací pokus ohľadne
zákroku policajtov na neho, súd tieto návrhy musel zamietnúť, pretože svedkovia JUDr. P. B., JUDr. I.
Q., JUDr. G. F. sa v predmetný deň na inkriminovanom mieste nenachádzali a
pokiaľ obžalovaný žiadal vykonať rekonštrukciu, súd tento návrh zamietol, pretože z doposiaľ

vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že obžalovaný sa bránil nástupu do služobného vozidla
príslušníka PZ, pričom kládol aktívny odpor a dokonca príslušníka PZ fyzicky napadol.

Obžalovaný svojím konaním porušil záujem spoločnosti na ochrane dodržiavania právnych predpisov
Slovenskej republiky. Motívom konania obžalovaného bola nezodpovednosť voči rešpektovaniu

rozhodnutí orgánov činných v trestnom konaní. Súd u obžalovaného nezistil ani poľahčujúcu okolnosť,
ani priťažujúcu okolnosť.

Kosobeobžalovanéhosúdzistil,ževmiestebydliskaoňombližšieinformácieniesúznáme.Obžalovaný
doposiaľ nebol súdne trestaný, bol dvakrát riešený v priestupkovom konaní a to jedenkrát v oblasti

cestnej premávky a jedenkrát na úseku civilnej ochrany.

Súd vyhodnotiac všetky skutočnosti majúce význam pre rozhodnutie o treste u obžalovaného,
vzhľadom na jeho osobu, jeho doterajší spôsob, okolnosti prípadu, uložil súd obžalovanému za použitia
ustanovenia § 38 ods.2 Trestného zákona trest odňatia slobody v samej dolnej hranici zákonom

stanovenej trestnej sadzby v trvaní dvanásť mesiacov, ktorého výkon mu súd podmienečne odložil na
skúšobnú dobu v prvej polovici zákonného rozpätia trestnej sadzby v trvaní osemnásť mesiacov. Pokiaľ
obhajoba žiadala obžalovaného spod obžaloby oslobodiť, súd takémuto návrhu nevyhovel vzhľadom
už na horeuvedené skutočnosti, pretože tak, ako po stránke subjektívnej, tak i po stránke objektívnej
obžalovaný naplnil znaky prečinu, ktorý mu je kladený za vinu.

Súd mal za to, že takto uložený podmienečný trest u obžalovaného bude v dostatočnej miere vplývať
na jeho prevýchovu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho vyhlásenia cestou tunajšieho

súdu ku Krajskému súdu v Trenčíne.