Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 29. november 2023

Súd: Okresný súd Lučenec
Spisová značka: 11C/46/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6622202560
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 11. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Červenková

ECLI: ECLI:SK:OSLC:2023:6622202560.8

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Lučenec, sudkyňou JUDr. Katarínou Červenkovou, v spore žalobkyne: A. B., nar.

XX.XX.XXXX, trvale bytom C., D. XX, zast. JAVOR - TOKÁR advokátska kancelária, s.r.o., so sídlom
Stará Vajnorská cesta 37, Bratislava, IČO: 36 264 750 proti žalovanej: KOOPERATÍVA poisťovňa, a.s.
VIG, so sídlom Štefanovičova 4, Bratislava, IČO: 00 585 441, zast. AK Miroslav Maďar, s.r.o., so sídlom
Horná 26, 976 01 Banská Bystrica, IČO: 36 868 299, o náhradu škody, takto

r o z h o d o l :

I. Súd konanie v časti zaplatenia sumy 15.702,-Eur z a s t a v u j e.

II. Žalovaná j e p o v i n n á zaplatiť žalobkyni z titulu sťaženia spoločenského uplatnenia sumu vo

výške 15.802,80 Eur v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

III. Žalovaná j e p o v i n n á zaplatiť žalobkyni z titulu navýšenia sťaženia spoločenského uplatnenia
sumu vo výške 5.976,70 Eur v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

IV. V prevyšujúcom rozsahu súd žalobu z a m i e t a .

V. Žalovaná j e p o v i n n á nahradiť žalobkyni trovy konania v rozsahu 100% z celkovej prisúdenej
sumy do 3 dní od právoplatnosti uznesenia súdu I. inštancie o výške náhrady trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 20.06.2022 sa žalobkyňa pôvodne domáhala z titulu
sťaženia spoločenského uplatnenia sumy vo výške 29.883,50 Eur a z titulu navýšenia sťaženia
spoločenského uplatnenia sumy vo výške 11.953,40 Eur. Po čiastočnom späťvzatí žaloby z dôvodu
čiastočnej úhrady žalovaného sumy 14.181,50 Eur titulom sťaženia spoločenského uplatnenia a sumy
11.953,40 Eur z titulu navýšenia sťaženia spoločenského uplatnenia a napokon po pripustení zmeny
žaloby uznesením sp.zn. 11C/46/2022 – 217 zo dňa 27.11.2023 titulom sťaženia spoločenského

uplatnenia sumy vo výške 17.674,80 Eur a titulom navýšenia sťaženia spoločenského uplatnenia sumy
vo výške 11.953,40 Eur a náhrady trov konania.
Žalobkyňa žalobu odôvodnila tým, že dňa 21.06.2019 v čase o 18:40 hod. vodič E. A. po
predchádzajúcom požití alkoholických nápojov viedol v meste Lučenec na ceste č. I/75,
Gemerskej ceste, v kilometri 194,78 v smere od centra mesta do Opatovej, osobné motorové vozidlo
značky Porsche Cayenne, ev.č. C., pričom v dôsledku nedostatočného venovania sa vedeniu vozidla
a sledovaniu situácie v cestnej premávke s vozidlom, prešiel cez dvojitú súvislú čiaru do

protismernej časti vozovky, kde došlo k zrážke s oproti idúcim osobným motorovým vozidlom Škoda
Octavia combi, ev. č. C. vedeným v ľavom jazdnom pruhu dvojpruhovej komunikácie D. C., pričom
vo vozidle Škoda Octavia combi utrpel vodič D. C., nar. XX.XX.XXXX početné zranenia, ktorým na
mieste nehody podľahol, spolujazdec F. C., nar. XX.XX.XXXX utrpel početné zranenia, ktorým na miestedopravnej nehody podľahol a spolujazdkyňa A. B., nar. XX.XX.XXXX ( žalobkyňa ) utrpela početné
zranenia s neurčenou dobou liečby. Dychovou skúškou vykonanou dňa 21.06.2019 v čase o 19:08 hod.
E. A. bola v jeho dychu nameraná hodnota 1,2 miligramu etanolu na liter vydychovaného vzduchu a

opakovanou dychovou skúškou vykonanou v čase o 20:08 hod. bola v jeho dychu nameraná hodnota
1,2 miligramu etanolu na liter vydychovaného vzduchu, čím E. A. svojím konaním porušil ustanovenia
§ 4 ods. 1 písm. c), § 4 ods. 2 písm. d) a § 9 ods. 1 zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej
premávke v znení neskorších právnych predpisov. Na základe vyššie uvedeného skutku bolo uznesením
OR PZ v Lučenci, ČVS: ORP.409/2-VYS-LC-2019 zo dňa 22.06.2019 vznesené obvinenie na vodiča

E. A. pre prečin usmrtenia podľa § 194 ods. 4, ods. 5 Trestného zákona. Následne bol vodič E. A.
rozsudkom Okresného súdu Lučenec, sp. zn. 22T/133/2010 zo dňa 05.12.2019 uznaný za vinného z
prečinu usmrtenia podľa § 149 ods. 4 a 5 Trestného zákona za čo sa odsúdil na 5 rokov nepodmienečne
a zaradil do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia. Zároveň mu
bol uložený trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá všetkého druhu v trvaní 10 rokov a bola mu
nariadená ochranná protialkoholická liečba ambulantnou formou. V dôsledku odvolania Krajský súd v

Banskej Bystrici ako odvolací súd na verejnom zasadnutí dňa 09.04.2020 zrušil
rozsudok Okresného súdu Lučenec, sp. zn. 22T/133/2019 zo dňa 05.12.2019 vo výroku o treste
a rozhodol sám tak, že E. A. odsúdil na trest odňatia slobody v trvaní 8 rokov a 6 mesiacov
nepodmienečne. Ostatné výroky napadnutého rozhodnutia zostali nedotknuté.
Žalobkyňa si svoj nárok na náhradu škody z titulu sťaženia spoločenského uplatnenia vyčíslila podľa

lekárskeho posudku nasledovne:
Pol. č. 255 - vážne duševné poruchy 700 bodov
Pol. č. 301a - iné následky poranenia pľúc jednostranné 150 bodov
Pol. č. 304b - poúrazové obmedzenie hybnosti chrbt. s prízn. koreňo. dráždenia 325 bodov
Pol. č. 310 – poškod. brušnej steny sprev. porušením brušného lisu 250 bodov

Pol č. 432b - rozsiahle jazvy po operáciách 50 bodov
Spolu 1475 bodov ( Hodnota jedného bodu v roku 2019 je 20,26 eur ), celkovo 29.883,50,-eur

2. Žalobkyňa si zároveň žalobou uplatnila aj navýšenie sťaženia spoločenského uplatnenia podľa § 5
ods. 5 Zákona č. 437/2004 Z. z. o náhrade za bolesť a o náhrade za sťaženie spoločenského uplatnenia

a o zmene a doplnení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 273/1994 Z. z. o zdravotnom
poistení, financovaní zdravotného poistenia, o zriadení Všeobecnej zdravotnej poisťovne
a o zriaďovaní rezortných, odvetvových, podnikových a občianskych zdravotných poisťovní v znení
neskorších predpisov.
Dôvodmi, pre ktoré žiadala navýšiť náhrady za sťaženie jej spoločenského uplatnenia sú pretrvávajúce

obmedzenia v pracovnom, osobnom ako aj rodinnom živote. Uviedla, že dňa 18.04.2019 sa stalo niečo,
čo zásadne zmenilo celý jej ďalší život, ktorý pred autonehodou bol úplne iný, pokojný a normálny. Mala
prácu, zdravie, priateľa, žiadne podlžnosti či úvery a k jej životu chýbalo už len dieťa, o ktoré sa s
priateľom pred nehodou pokúšali. Nehoda ukončila všetko, okrem jej života. Moment nárazu sa jej stále
vynára v snoch a potom už len prebudenie v nemocnici. Dlhých 28 dní na nemocničnom lôžku, ktoré

jej pripadali nekonečné. Pred nehodou ako aktívna osoba bola zrazu pripútaná k posteli a odkázaná na
pomoc druhých. Po prepustení z nemocnice ešte mesiac na odporúčanie lekárov musela ostať ležiaca,
nakoľko si to jej zdravotný stav vyžadoval. Týždeň plný práce a aktivít sa zmenil na monotónne pohyby
a ležanie v posteli.
Žalobkyňa v žalobe uviedla, že pred nehodou sa starala o svojho chorého otca, ktorý bol ležiacim

pacientom, no po nehode všetka starostlivosť a opatera ostala na pleciach matky žalobkyne. Kvôli jej
psychickému rozpoloženiu, ako aj kvôli stavu jej čriev po nehode jedla len veľmi málo, niektoré jedlá
nemôže jesť ku dňu vyhotovenia žaloby vôbec - kapustnica, strukoviny, cibuľa, mäso je iba sporadicky,
obmedzila chlieb na minimum a kvôli pretrvávajúcim bolestiam brucha si dáva na stravu veľký pozor.
Denne praktizuje cviky na chrbát a utlmuje bolesti tabletkami. I napriek tomu jej dlhšia fyzická aktivita

spôsobuje bolesti. Okrem fyzických ťažkosti dochádzalo postupne aj k zhoršeniu jej psychického stavu,
všetku stravu dávila, v dôsledku čoho bola nútená navštíviť psychiatrickú ambulanciu. Nehoda jej
spôsobila strach zo šoférovania, z jazdy autom, pričom pred nehodou sa v aute nebála ani sekundu.
Žalobkyňa uviedla, že ako polovičný invalid sa snaží posúvať svoje fyzické možnosti, avšak bolesti
jej v tom bránia. Napriek jej pomerne mladému a produktívnemu veku nemôže vykonávať akúkoľvek

zárobkovú činnosť, pričom jej zdravotné postihnutie podstatne sťažuje akékoľvek pracovné uplatnenie
oproti jej rovesníkom. Po nehode už nechodí do spoločnosti, nenavštevuje diskotéky, zábavné podniky,
nenadväzuje nové kontakty, musela sa vzdať aj svojich záľub, ktoré ju kedysi napĺňali a nezvláda ani
bežné práce okolo domu, starostlivosť o rodinu, resp. ich zvláda iba s vynaložením mimoriadnehoúsilia a v minimálnej miere. S ohľadom na tieto skutočnosti považuje za dôvodné navýšenie sťaženia
spoločenského uplatnenia v rozsahu 40 %, čo predstavuje sumu 11.953,40,-eur.

3. Žalovaná sa k podanej žalobe vyjadrila prostredníctvom svojho právneho zástupcu písomným
podaním doručeným súdu dňa 15.07.2022, v ktorom uplatnený nárok žalobkyne v celom rozsahu
poprela. Oznámila súdu, že žalovaná ešte neskončila šetrenie potrebné na zistenie rozsahu svojej
povinnosti poskytnúť poistné plnenie v súvislosti s dopravnou nehodou zo dňa 21.06.2019, pri ktorej
došlo k poškodeniu zdravia žalobkyne. V tejto súvislosti považovala za potrebné zdôrazniť, že žalobkyňa

si u nej uplatnila svoj nárok až listom zo dňa 30.05.2022, ktorý bol žalovanej doručený dňa 31.05.2022.
Poukázala na znenie ust. § 11 ods. 6 Zákona č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení
zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, podľa ktorého je poisťovateľ
povinný bez zbytočného odkladu začať prešetrovanie potrebné na zistenie rozsahu jeho povinnosti
poskytnúť poistné plnenie a do troch mesiacov odo dňa oznámenia poškodeného o škodovej udalosti
skončiť prešetrovanie potrebné na zistenie rozsahu jeho povinnosti poskytnúť poistné plnenie a oznámiť

poškodenémuvýškupoistnéhoplnenia.Vzhľadomnazneniecitovanéhoustanoveniapovažuježalovaná
podanie žaloby žalobkyňou za predčasné, pretože jej ešte neuplynula zákonom stanovená lehota na
ukončenie prešetrovania potrebného na zistenie rozsahu svojej povinnosti plniť, a teda žalobkyni ešte
nevznikol nárok na vyplatenie poistného plnenia podľa ust. § 15 ods. 7 Zákona o PZP, v zmysle ktorého:
„Poisťovateľ je povinný poskytnúť poistné plnenie do 15 dní po skončení prešetrovania potrebného na

zistenie rozsahu povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie alebo po doručení právoplatného
rozhodnutia súdu o výške náhrady škody poisťovateľovi, ak z tohto rozhodnutia nevyplýva iná lehota na
poskytnutie poistného plnenia.“ Z uvedeného dôvodu je žalovaná názoru, že voči nej ako poisťovateľovi
nie je možné úspešne uplatniť nárok prostredníctvom žaloby na príslušnom súde bez toho, aby žalovaná
skončila šetrenie potrebné na zistenie rozsahu svojej povinnosti poskytnúť poistné plnenie, k čomu do

dňa podania vyjadrenia nedošlo, avšak nie zavinením žalovanej. Z uvedeného dôvodu žiadala žalobu
zamietnuť.

4. Na vyjadrenie žalovanej reagovala žalobkyňa písomným podaním doručeným súdu dňa 09.08.2022,
ktorým zotrvala na podanej žalobe v celom rozsahu a naďalej požadovala žalovanú zaviazať na náhradu

škody tak, ako je špecifikovaná v podanej žalobe. K tvrdeniu žalovanej o predčasnom podaní žaloby
uviedla, že je výlučne na jej uvážení , či si svoj nárok bude uplatňovať mimosúdne – uplatnením priamo
u žalovanej, alebo či využije jedno zo svojich základných práv zakotvené v Ústave SR, a to právo
na súdnu ochranu. Ústava SR totiž garantuje, že sa každý môže domáhať zákonom ustanoveným
postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom

na inom orgáne SR a teda každá osoba, ktorej bola spôsobená škoda má právo na podanie žaloby
o náhradu škody na príslušný súd. Žalobkyňa má za to, že podanie žaloby na súd nijako nebráni
poisťovateľovi vykonať šetrenie a ukončiť ho, prípadne i plniť. Poisťovateľ vykonávajúci povinné zmluvné
poistenie zodpovednosti má podľa žalobkyne pri uplatnení nároku poškodeného na náhradu škody
rovnaké právne postavenie ako osoba, ktorá škodu priamo spôsobila. Poškodený teda môže priamo

od neho požadovať na súde, alebo mimo neho náhradu škody. Žalobkyňa je toho názoru, že pokiaľ by
prijala výklad žalovanej o predčasne podanej žalobe, táto by ani do uplynutia premlčacej doby nemusela
ukončiť prešetrovanie a žalobkyňa by nemohla podať žalobu, resp. po jej podaní by žalovaná mohla
vzniesla námietku premlčania, čím by sa nároky žalobkyne spochybnili. Tvrdenie žalovanej o predčasne
podanej žalobe nie je podľa žalobkyne dôvodom na zamietnutie žaloby a nemá oporu v hmotnom práve.

Civilný sporový poriadok totiž nepozná pojem predčasne podanej žaloby a uvedená skutočnosť nemôže
byť dôvodom na zamietnutie žaloby. Rozhodnutie o nároku na náhradu škody má deklaratórnu povahu
a súd teda rozhodnutím deklaruje, pričom pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia. Z
uvedeného je zrejmé, že súd rozhoduje o tom, či v čase vyhlásenia rozsudku je právo žalobcu dané.
Žalobkyňa má zároveň za to, že námietka žalovanej o predčasne podanej žalobe nemá vplyv na vznik

žalovanéhoprávananáhraduškodyaaninaprípadnérozhodnutiesúduotrováchkonania(petitžaloby).
Má len význam pre posúdenie, či sa žalovaná dostala so splnením svojej povinnosti do omeškania,
avšak vzhľadom na petit žaloby, podľa ktorého si žalobkyňa úrok z omeškania neuplatňuje, je táto otázka
bez právneho významu.
Žalobkyňa ďalej poukázala na to, že v zmysle § 4 ods. 2 zákona o náhrade za bolesť a o náhrade za

sťaženie spoločenského uplatnenia už samotným lekárskym posudkom preukázala svoje poškodenie
zdravia, pričom tento bol vyhotovený na podklade komplexnej zdravotnej dokumentácie. Žalobkyňa
má za to, že teda zákonom ustanoveným spôsobom (lekárskym posudkom) preukázala dôvodnosť
uplatneného nároku sťaženia spoločenského uplatnenia, a to v celkovej výške 29.883,50,-Eur. Ďalejsi uplatnila navýšenie sťaženia spoločenského uplatnenia podľa § 5 ods. 5 Zákona č. 437/2004 Z. z.
náhrade za bolesť a o náhrade za sťaženie spoločenského uplatnenia.

5. Súd vo veci vytýčil prvé pojednávanie na 23.01.2023. Pred otvorením pojednávania žalobkyňa zobrala
žalobu v časti 15.702,-Eur späť z dôvodu čiastkových úhrad žalovanej v sume 8.000,-Eur zo dňa
12.07.2022 a v sume 7.702,-Eur zo dňa 19.12.2022. Vo zvyšnej sume nároku sťaženia spoločenského
uplatnenia, ako aj navýšenia sťaženia spoločenského uplatnenia zotrvala na podanej žalobe.

6. Podľa § 145 ods. 1 a 2 CSP
(1) Ak je žaloba vzatá späť celkom, súd konanie zastaví.
(2) Ak je žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O čiastočnom späťvzatí žaloby
rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej.

7. Súd postupoval podľa vyššie uvedeného zákonného ustanovenia a prvým výrokom rozsudku konanie
v časti zaplatenia sumy 15.702,-Eur zastavil, nakoľko žalobca, ktorý disponuje podanou žalobou, zobral
žalobu v časti 15.702,-Eur späť a navrhol konanie v tejto časti zastaviť.

8. Žalovaný na vytýčenom pojednávaní rozporoval správnosť vyčíslenia sťaženia spoločenského

uplatnenia žalobkyne v časti psychika, ako aj navýšenie sťaženia spoločenského uplatnenia v rozsahu
40% a zároveň vzniesol námietku premlčania. Za účelom posúdenia, kedy došlo k ustáleniu zdravotného
stavu žalobkyne a zároveň správnosti posúdenia bodového hodnotenia v časti psychika - položky 255,
navrhol do konania pribrať znalca z odvetvia psychiatrie.

9. Súd v predmetnej veci vykonal dokazovanie oboznámením sa s podanou žalobou, vyjadreniami
sporovýchstrán,všetkýmipredloženýmilistinnýmidôkazmi,výsluchomžalobkyne,lekárskymposudkom
o bolestnom a sťažení spoločenského uplatnenia, psychiatrickým znaleckým posudkom č. 49/2023
vypracovanýmA.G.F.H.znalkyňoupreodborzdravotníctvoafarmácia,odvetviepsychiatria,nazáklade
čoho zistil nasledovný právny a skutkový stav:

10. Z rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici, sp.zn. 4To/14/2020 z 09.04.2020 súd zisťuje, že dňa
21.06.2019 v čase o 18:40hod. po predchádzajúcom požití alkoholických nápojov E. A. viedol v Lučenci
po Gemerskej ceste č. 1/46 v kilometri 194,78 v smere od centra mesta do I. osobné motorové vozidlo
značky Porsche Cayenne, ev.č. C. XXX J., a to rýchlosťou 100km/h, teda vyššou

ako dovolenou pre daný úsek cesty ( 70km/h ), súčasne sa plne nevenoval vedeniu vozidla
adostatočnenesledovalsituáciuvcestnejpremávke,vdôsledkučohosvozidlomprešieldoprotismernej
časti vozidla,kdedošlokzrážkesoprotiidúcimosobnýmmotorovýmvozidlomzn.ŠkodaOctaviacombi,
ev.č. C. XXX J. vedeného D. C. v smere od Opatovej do centra mesta, pričom vo vozidle zn. Škoda
Octavia combi utrpel vodič D. C. početné zranenia, ktorým na mieste nehody podľahol, spolujazdec

F. C., utrpel početné zranenia, ktorým na mieste dopravnej nehody podľahol a spolujazdkyňa A. B.
utrpela zranenia, a to ťažké komplexné poranenie viacerých životne dôležitých orgánov s rozvojom
úrazovo-krvácavého šoku pri masívnom krvácaní do dutiny brušnej, roztrhnutie okružlia tenkého čreva
s krvácaním z vetvy hornej mezenterickej tepny, roztrhnutie steny tenkého čreva na dvoch miestach
v oblastiach lačníka a bedrovníka, roztrhnutie steny zostupnej časti hrubého čreva, kompresívnu

zlomeninu tiel dvoch bedrových stavcov L2 a L3, pomliaždenie slinivky brušnej s jej poúrazovým
zápalom, trieštivú zlomeninu pravej kľúčnej kosti s posunom úlomkov a pomliaždenie oboch lalokov pľúc
s poúrazovým výpotkom do pohrudnicovej dutiny a prechodnou dychovou nedostatočnosťou, ktorý stav
bol komplikovaný, vytvorením poúrazovej vnútrobrušnej infekcie s medzikľučkovými abcesmi, ktoré si
u nej vyžiadali dobu liečby a PN najmenej 4 mesiace pri nekomplikovanom priebehu rehabilitácie.

11. Vyššie uvedeným rozsudkom Krajský súd v Banskej Bystrici zrušil rozsudok Okresného súdu
Lučenec, sp.zn. 22T/33/2019 z 05.12.2019 vo výroku o treste a rozhodujúc sám odsúdil obžalovaného
E. A. na trest odňatia slobody v trvaní 8 rokov a 6 mesiacov nepodmienečne s výkonom trestu odňatia
slobody s minimálnym stupňom stráženia a uložil mu aj zákaz činnosti viesť motorové vozidlá všetkého

druhu v trvaní 10 rokov. Ostatné výroky napadnutého rozsudku Okresného súdu Lučenec zostali
nedotknuté.12. V zmysle lekárskeho posudku o bolestnom a o sťažení spoločenského uplatnenia vypracovaného
podľa zákona č. 437/2004 Zb.z. o náhrade za bolesť a o náhrade za sťaženie spoločenského uplatnenia
zo dňa 04.04.2022 vyplýva hodnotenie sťaženia spoločenského uplatnenia nasledovne:

Pol. č. 255 - vážne duševné poruchy 700 bodov
Pol. č. 301a - iné následky poranenia pľúc jednostranné 150 bodov
Pol. č. 304b - poúrazové obmedzenie hybnosti chrbt. s prízn. koreňo. dráždenia 325 bodov
Pol. č. 310 – poškod. brušnej steny sprev. porušením brušného lisu 250 bodov
Pol č. 432b - rozsiahle jazvy po operáciách 50 bodov

Spolu 1475 bodov ( Hodnota jedného bodu v roku 2019 je 20,26 eur ), celkovo 29.883,50,-eur.

13. Z listinného dôkazu: „ Uplatnenie nároku na náhradu škody podľa § 15 ods. 1 zákona č. 381/2001
Zb.z.“ ( č.l. spisu 77 ) zo dňa 30.05.2022 súd zisťuje, že žalobkyňa si ako poškodená prostredníctvom
právneho zástupcu uplatnila u žalovanej ako poisťovateľa nárok na náhradu škody vo výške 29 883,50
Eur titulom sťaženia spoločenského uplatnenia.

14. Z listinného dôkazu: „Oznámenie o poistnom plnení“ zo dňa 12.07.2022 ( č.l. spisu 80 )
súd zisťuje, že žalovaná ako poisťovateľ oznámila žalobkyni ukončenie šetrenia poistnej udalosti dňa
11.07.2022 a z uplatneného nároku žalobkyne jej poskytla primeraný preddavok vo výške 8.000,-Eur.

15. Na pojednávaní konanom dňa 23.01.2023 súd vypočul žalobkyňu, ktorá vo svojej výpovedi uviedla,
že pred dopravnou nehodou pracovala v spoločnosti CBA ako inventúrnička, pracovala každý deň,
pričom bola značne pracovne vyťažená, a to od ranných hodín až do 18:00hod.. So svojim priateľom
D. žila 10 rokov, mali usporiadaný život a chceli rodinu prekvapiť tajným sobášom a spoločne sa
snažili o dieťatko. Cez víkendy často navštevovali obe strany rodičov, nakoľko otec žalobkyne bol ťažko

zdravotne postihnutý, preto mu pomáhala aj so starostlivosťou. Veľmi často chodili cez víkendy hrať
bedminton,ktorýobajaveľmiobľubovaliakeďžebolpriateľdžudista,častochodiliajnarôznedžudistické
súťaže a výlety s ich krstným synom. Žiadne zdravotné ťažkosti pred nehodou nemala, riešila len
gynekologické problémy v súvislosti s otehotnením. Po nehode sa jej život radikálne zmenil, nemôže
viac aktívne športovať, na odporučenie lekárov sa musí vyvarovať akýmkoľvek záťažovým športom,

behu, bedmintonu a nedokáže sa ani uplatniť v pracovnom trhu, nakoľko má problémy s bolesťou
chrbtice a nedokáže dlhšie stáť ako polhodinu. V súčasnosti je nezamestnaná, má nárok na polovičný
invalidný dôchodok, ktorý poberá vo výške 157,-Eur po zvýšení 180,-Eur. Z tohto dôvodu sa snaží
hľadať si rôzne brigády. Má skončenú odevnú školu a v súčasnosti sa zamestnala v svadobnom
salóne, kde pracuje na skrátený pracovný úväzok a väčšinou si prácu berie domov. Upravuje svadobné

alebo spoločenské šaty. Naďalej u nej pretrvávajú psychické ťažkosti, nakoľko býva v blízkosti nehody
a každodenné presúvanie do mesta a domov je okolo miesta nehody, čo veľmi ťažko psychicky znáša.
Pred nehodou sa nemusela vôbec v ničom obmedzovať, mohla požívať všetku stravu bez akýchkoľvek
výnimiek, no po nehode má problém s brušnou dutinou a napriek tomu, že jej zdravotný stav je ustálený,
naďalej nemôže konzumovať všetku stravu, nemôže vôbec konzumovať strukoviny, pečivo, kapustu

a ani obilniny. Pretrvávajú aj naďalej u nej psychické ťažkosti, keďže nehoda vstúpila do vedomia širokej
verejnosti, stále sa jej niekto z okolia na nehodu vypytuje, čo psychicky veľmi ťažko znáša. Napriek
tomu, že si po nehode našla už iného partnera, do tohto vzťahu sa nedokáže vložiť aj z toho dôvodu, že
po nehode je jej telo značne zjazvené, čo ju v partnerskom živote obmedzuje. Po nehode je odkázaná
na pomoc tretej osoby, nakoľko nedokáže viac šoférovať, nemôže niesť ťažké veci, teda si nedokáže

peši odniesť ani nákup, čo vyžaduje pomoc inej osoby, a teda v týchto veciach jej pomáha matka jej
bývalého zosnulého partnera, nakoľko jej rodičia nie sú schopní jej pomôcť. Ťažko zdravotne postihnutý
otec nehodu veľmi ťažko znášal a v súčasnosti už nežije. Bežné domáce práce zvláda už sama, avšak
trvá jej to omnoho dlhšie ako pred nehodou. Nedokáže sa sústrediť na jednu činnosť. Z jej bývalých
športových aktivít a výletov jej zostali už len prechádzky a hoci pred nehodou obľubovala často chodiť

do divadla a do kina, po nehode nezvláda sedieť celý čas v kine, či v divadle a musí sa niekoľkokrát
poprechádzať. Žalobkyňa ďalej uviedla, že po nehode jej nerobí dobre ani stretávať sa so spoločnými
kamarátmi, ktorých mali s jej bývalým priateľom, pretože jej ho stále pripomínajú. Po nehode bola nútená
vyhľadať aj psychiatrickú pomoc, nakoľko začala dáviť stravu a nedokázala prijímať potravu. Zhruba od
októbra 2019 prvýkrát navštívila psychiatrickú ambulanciu a od tej doby je ich pacientkou neustále. Bez

podpornej psychiatrickej liečby situáciu nedokáže zvládnuť.16. Z psychiatrického znaleckého posudku č. 49/2023 vypracovaného znalkyňou MUDr. Beátou
Vranovou Gašparovou, znalkyňou pre odbor zdravotníctvo a farmácia, odvetvie psychiatria zo dňa
22.09.2023 súd zisťuje u žalobkyni nasledovné diagnózy:

- posttraumatická stresová poruchau – F43.1 podľa MKCH – 10 ( medzinárodná klasifikácia chorôb )
10.revízia - t.č. reziduálne prejavy, zmiernenie v čase
- úzkostná porucha rozvíjajúca sa po vystavení emočne ťažkej stresovej udalosti alebo situácii krátkeho
alebo dlhého trvania, ktorá svojou závažnosťou presahuje obvyklú ľudskú skúsenosť a bola by
traumatizujúca pre väčšinu ľudí

- epizóda strednej ťažkej depresie – F32.1 v anamnéze v priebehu posttraumatickej stresovej poruchy
Zo záverov uvedeného znaleckého posudku vyplýva, že znalkyňa za ustálenie psychického stavu
žalobkyne pre potreby bodového hodnotenia považuje obdobie v priebehu roku 2021, kedy už
nedochádzalo k významnejším zmenám stavu.
V súvislosti s položkou č.255 znalkyňa uvádza, že žalobkyňa v dôsledku nehody zo dňa 21.06.2019 trpí
posttraumatickou stresovou poruchou s reziduami v zmiernenom stupni, spadajúcou pod položku 255,

pričom v rámci tejto diagnózy možno u žalobkyne konštatovať: vo vzťahu k vlastnej osobe – zvýšené
vnútorné napätie, podráždenosť, nervozitu, anticipačnú úzkosť spojenú okolnosťami a situáciami
pripomínajúcimi traumu, úzkosť pri cestovaní autom, kolísavú poruchu spánku – situačné desivé živé
sny - flashbacky, hypohedónia, výčitky voči sebe, znížená schopnosť alebo porovnávanie v partnerskom
vzťahu, nepríjemné pocity pri pohľade na vlastné telo – jazvy, ktoré jej pripomínajú nehodu a pretrváva

u nej neschopnosť viesť motorové vozidlo.
vo vzťahu k rodine – tendencia k čiastočnému vyhnutiu sa spoločným aktivitám s partnerom, znížená
schopnosť rovnakých aktivít ako robila s nebohým partnerom D. s terajším priateľom, určitá závislosť od
pomoci druhej osoby – ťažšie nákupy, stavy smútku a podráždenosti bez podnetu vplývajúce na vzťah
s novým priateľom, zníženie schopnosti a zmena prežívania intimity.

vo vzťahu k spoločnosti a práci – obmedzenie trávenia času v spoločnosti, strata niektorých priateľov,
stavy únavy, slabej výdrže pri jednej činnosti, výrazne znížené možnosti uplatnenia sa v práci pre vyššie
uvedené psychické, ale aj telesné ťažkosti.
Na základe vyššie uvedeného a s prihliadnutím na intenzitu, trvanie ťažkostí a priaznivejší priebeh,
znalkyňa stanovila celkové bodové hodnotenie, sťaženia spoločenského uplatnenia z psychiatrického

hľadiska na 780 bodov.

17. Podľa § 420 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb.z. Občiansky zákonník ( ďalej len OZ ), každý zodpovedá
za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti.

18. Podľa § 444 OZ, pri škode na zdraví sa jednorazove odškodňujú bolesti poškodeného a sťaženie
jeho spoločenského uplatnenia.

19. Podľa § 2 ods. 2 zákona č. 437/2004 Zb.z. o náhrade za bolesť a o náhrade za sťaženie

spoločenského uplatnenia, sťaženie spoločenského uplatnenia je stav v súvislosti s
poškodením na zdraví, ktoré má preukázateľne nepriaznivé následky pre životné úkony poškodeného,
na uspokojovanie jeho životných a spoločenských potrieb alebo na plnenie jeho spoločenských úloh
(ďalej len "následok").

20. Podľa § 4 ods. 1 zákona č. 437/2004 Zb.z.,náhrada za sťaženie spoločenského uplatnenia sa
poskytuje jednorazovo; musí byť primeraná povahe následkov a ich predpokladanému vývoju, a to v
rozsahu, v akom sú obmedzené možnosti poškodeného uplatniť sa v živote a v spoločnosti.

21. Podľa § 4 ods. 2 zákona č.437/2004, náhrada za sťaženie spoločenského uplatnenia sa poskytuje

na základe lekárskeho posudku (§ 7 a 8). Sadzby bodového hodnotenia za sťaženie spoločenského
uplatnenia sú ustanovené v prílohe č. 1 v II. a IV. časti.

22. Podľa § 5 ods. 1 zákona č.437/2004, pri určení výšky náhrady za bolesť a výšky náhrady za sťaženie
spoločenského uplatnenia sa vychádza z celkového počtu bodov, ktorým sa bolesť alebo sťaženie

spoločenského uplatnenia ohodnotilo v lekárskom posudku (§ 7 a 8).

23. Podľa § 5 ods. 2 zákona č.437/2004, výška náhrady za bolesť a výška náhrady za sťaženie
spoločenského uplatnenia sa určuje sumou 2% z priemernej mesačnej mzdy zamestnanca vhospodárstve Slovenskej republiky zistenej Štatistickým úradom Slovenskej republiky za kalendárny rok
predchádzajúci roku, v ktorom vznikol nárok na náhradu podľa odseku 1, za jeden bod a výsledná suma
sa zaokrúhli na najbližšie celé euro smerom nahor.

24. Podľa § 5 ods. 4 zákona č.437/2004, Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky ustanoví výšku
náhrady za bolesť a výšku náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia určenú podľa odseku 2
opatrením vyhláseným v Zbierke zákonov Slovenskej republiky ) uverejnením oznámenia o jeho vydaní
najneskôr do 31. mája príslušného kalendárneho roka.

25. Podľa § 5 ods. 5 zákona č.437/2004, v prípadoch hodných osobitného zreteľa, akým je uznanie
invalidity, môže súd náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia zvýšiť najviac o 50%.

26. Podľa § 7 zákona č.437/2004
(1) Lekársky posudok spracúva posudzujúci lekár a vydáva zdravotnícke zariadenie, ktorého

posudzujúci lekár vypracoval lekársky posudok. Ak je posudzujúcim lekárom lekár zariadenia ústavnej
zdravotnej starostlivosti, lekársky posudok posudzuje primár príslušného oddelenia alebo prednosta
príslušnej kliniky zdravotníckeho zariadenia alebo jeho zástupca, ak rozsah následkov presahuje 200
bodov.
(2) Zdravotnícke zariadenie, v ktorom sa poškodený liečil v súvislosti s poškodením na zdraví, je povinné

posudzujúcemu lekárovi poskytnúť pri hodnotení bolesti alebo sťaženia spoločenského uplatnenia
zdravotnú dokumentáciu 6) súvisiacu s poškodením [§ 2 ods. 3 písm. a)].
(3) O vydanie lekárskeho posudku (odsek 1) môže požiadať poškodený.
(4) O vydanie lekárskeho posudku (odsek 1) môže požiadať aj fyzická osoba alebo právnická osoba,
ktorá za poškodenie na zdraví zodpovedá, alebo poskytovateľ náhrady, iba ak im poškodený dá súhlas.

(5) Za vydanie lekárskeho posudku sa uhrádza poplatok podľa osobitného predpisu. 7)
(6) Ak vzniknú dôvodné pochybnosti o správnom hodnotení bolestného alebo o správnom
hodnotení sťaženia spoločenského uplatnenia v lekárskom posudku, môžu osoby uvedené v odsekoch
3 a 4 požiadať o vydanie znaleckého posudku podľa osobitného predpisu. 8)

27. Podľa § 8 zákona č.437/2004
(1) Lekársky posudok obsahuje
a) meno, priezvisko, dátum narodenia, adresu trvalého pobytu alebo prechodného pobytu a povolanie
poškodeného,
b) dátum vzniku poškodenia na zdraví; ak ide o chorobu z povolania, dátum priznania choroby z

povolania,
c) miesto, kde vzniklo poškodenie na zdraví,
d) čísla položiek, podľa ktorých sa hodnotila bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia,
e) určenie diagnózy,
f) hodnotenie v bodoch a zdôvodnenie,

g) celkový počet bodov.
(2) Z lekárskeho posudku musí byť zrejmé, na základe akých skutočností posudzujúci lekár dospel k
celkovému počtu bodov.
(3) Lekársky posudok sa vydáva písomne. Poškodenému sa doručí jedno vyhotovenie lekárskeho
posudku aj v prípadoch, ak o lekársky posudok požiadala iná oprávnená osoba podľa § 7ods. 4. Jedno

vyhotovenie lekárskeho posudku sa doručí aj lekárovi, s ktorým má poškodený uzatvorenú dohodu o
poskytovaní zdravotnej starostlivosti. 9)
(4) Lekársky posudok sa vydáva, len čo zdravotný stav poškodeného možno považovať za ustálený;
ak ide o sťaženie spoločenského uplatnenia, spravidla až po uplynutí jedného roka od poškodenia na
zdraví.

(5) Vzor lekárskeho posudku je uvedený v prílohe č. 2.

28. Podľa opatrenia Ministerstva zdravotníctva SR z 15.05.2019 č. S07592-2019 – OL o ustanovení
výšky náhrady za bolesť a výšky náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia na rok 2019 je za jeden
bod 20,26 Eur.

29. Podľa § 4 ods. 1 zákona č. 381/2001 Zb.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu
spôsobenú prevádzkou motorového vozidla ( ďalej len zákon o „PZP“ ), poisteniezodpovednosti sa vzťahuje na každého, kto zodpovedá za škodu spôsobenú prevádzkou motorového
vozidla uvedeného v poistnej zmluve.

30. Podľa § 4 ods. 2 zákona o PZP, poistený má z poistenia zodpovednosti právo, aby poisťovateľ za
neho nahradil poškodenému uplatnené preukázané nároky na náhradu
a) škody na zdraví a nákladov pri usmrtení,
b) škody vzniknutej poškodením, zničením, odcudzením alebo stratou veci,
c) účelne vynaložených nákladov spojených s právnym zastúpením pri uplatňovaní nárokov podľa

písmen a), b) a d), ak poisťovateľ nesplnil povinnosti uvedené v § 11 ods. 6 písm. a) alebo písm. b)
alebo poisťovateľ neoprávnene odmietol poskytnúť poistné plnenie, alebo neoprávnene krátil poskytnuté
poistné plnenie,
d) ušlého zisku.

31. Podľa § 4 ods. 4 zákona o PZP, poistený má právo, aby poisťovateľ za neho poskytol poškodenému

poistné plnenie v rozsahu podľa odseku 2, ak ku škodovej udalosti, pri ktorej táto škoda vznikla a za ktorú
poistený zodpovedá, došlo v čase trvania poistenia zodpovednosti, ak tento zákon neustanovuje inak.

32. Podľa § 15 ods. 1 zákona o PZP, náhradu škody uhrádza poisťovateľ poškodenému. Poškodený je
oprávnený uplatniť svoj nárok na náhradu škody priamo proti poisťovateľovi a je povinný tento nárok

preukázať.

33. Podľa § 11 ods. 6 zákona o PZP, poisťovateľ je povinný bez zbytočného odkladu začať prešetrovanie
potrebné na zistenie rozsahu jeho povinnosti poskytnúť poistné plnenie a do troch mesiacov odo dňa
oznámenia poškodeného o škodovej udalosti

a) skončiť prešetrovanie potrebné na zistenie rozsahu jeho povinnosti poskytnúť poistné plnenie a
oznámiťpoškodenémuvýškupoistnéhoplnenia,akbolrozsahpovinnostipoisťovateľaposkytnúťpoistné
plnenie a nárok na náhradu škody preukázaný,
b) poskytnúť poškodenému písomné vysvetlenie dôvodov, pre ktoré odmietol poskytnúť alebo pre
ktoré znížil poistné plnenie alebo poskytnúť poškodenému písomné vysvetlenie k tým

uplatneným nárokom na náhradu škody, v ktorých nebol v ustanovenej lehote preukázaný rozsah
povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie a výška poistného plnenia; písomné vysvetlenie sa
považuje za doručené dňom, keď ho poškodený prevzal, odmietol prevziať, alebo dňom, keď ho pošta
vrátila ako nedoručené.

34. Vyššie uvedené zákonné ustanovenia súd aplikoval na zistení skutkový stav.

35. Pasívna vecná legitimácia žalovaného v konaní je daná v zmysle vyššie uvedených ustanovení
zákona č. 381/2001 Zb.z. o PZP, nakoľko v čase škodovej udalosti poisťovateľom motorového vozidla
zn. Porsche Cayenne, ev. č. C., ktorým bola spôsobená škodová udalosť bola žalovaná, čo nebolo medzi

stranami sporné. Rovnako medzi stranami nebolo sporné bodové hodnotenie sťaženia spoločenského
uplatnenia žalobkyne v somatickej časti s celkovým počtom bodov 775, na základe čoho žalovaná
v priebehu konania pristúpila k plneniu, v dôsledku čoho žalobkyňa zobral svoj žalobný nárok pred prvým
pojednávaním v časti 15.702,-Eur späť.
Po vypracovaní znaleckého posudku znalkyňou MUDr. Beátou Vranovou Gašparovou, ktorá stanovila

celkové bodové hodnotenie sťaženia spoločenského uplatnenia z psychiatrického hľadiska na 780
bodov, žalobkyňa navrhla zmenu žaloby a rozšírila svoj nárok z titulu sťaženia spoločenského uplatnenia
zapoložkuč.255osumu3492,80Eur,čopredstavujerozdielmedzibodovýmhodnotenímpredloženého
posudku v žalobe a vypracovaným znaleckým posudkom, a teda celkovo požadovala súdom priznať
z titulu sťaženia spoločenského uplatnenia sumu vo výške 17.674,80 Eur a z titulu navýšenia sťaženia

spoločenského uplatnenia sumu vo výške 11.953,40 Eur. Súd uznesením sp.zn. 11C/46/2022 – 217 zo
dňa 27.11.2023 zmenu žaloby pripustil.

36. Na základe vyššie uvedeného medzi stranami zostalo sporným posúdenie premlčania uplatneného
nároku, posúdenia predčasnosti podania žaloby a tiež nárok žalobkyne na mimoriadne navýšenie

sťaženia spoločenského uplatnenia.

37. Predmetom sporu je v posudzovanom prípade nárok uplatnený žalobkyňou proti poisťovni postupom
podľa § 15 zákona č. 381/2001 Zb.z.. Na účely skúmania sporného nároku žalobkyne vychádzal súdz ustanovenia § 444 a nasl. Občianskeho zákonníka, ktorý zahŕňa žalobou uplatnený nárok pod pojem
„Škoda na zdraví“. Pokiaľ teda predmetom sporu bola náhrada za sťaženie spoločenského uplatnenia,
išlo o nárok súvisiaci so škodou na zdraví, teda spadajúci pod znenie spomínaného ustanovenia § 15

zákona č. 381/2001 Zb.z..

Premlčanie
38. Z dôvodu vznesenia námietky premlčania žalovanou sa súd v prvom rade zaoberal otázkou, či nárok
žalobkyne nie je premlčaný.

Premlčanie vo všeobecnosti charakterizujeme ako márne uplynutie zákonom určeného času, počas
ktorého musí veriteľ uplatniť svoje právo na súde. Následkom premlčania sa totiž jeho právo oslabuje
a stáva sa z neho, tzv. naturálne právo. Premlčanie je následkom kvalifikovaného uplatnenia času,
ktoré spôsobuje zánik súdnej vymáhateľnosti práva. Premlčaním, teda nedochádza k automatickému
zániku práva, ale naďalej trvá ako tzv. naturálna obligácia. Premlčané právo nemôže súd priznať
v súdnom konaní. Aby nastavil účinky premlčania k zákonnej premlčacej dobe, ktorá uplynula, musí

byť protistranou vznesená námietka premlčania. Tá predstavuje efektívnu obranu dlžníka proti hrozbe,
že až po neprimerane dlhom čase si veriteľ svoje právo uplatnil. Námietka premlčania má teda jednak
hmotnoprávne účinky, kedy sa právo veriteľa stáva nevymáhateľným, ale aj procesnoprávne, pri ktorých
musí súd žalobu v prípade vznesenej námietky premlčania zamietnuť.
Premlčanie škody na zdraví je upravené v ustanovení § 106 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého sa

právo na náhradu škody premlčí za dva roky odo dňa, kedy sa poškodený dozvie o škode a o tom, kto za
ňu zodpovedá. V prípade škody na zdraví zákon neurčuje objektívnu premlčaciu dobu vôbec. Uplatňuje
sa výlučne subjektívna doba, ktorá je dvojročná a jej začiatok je daný dňom, kedy sa poškodený dozvie
o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá. Aby poškodený mohol uplatniť nárok na náhradu škody, potrebuje
teda vedieť voči komu si môže svoj nárok uplatniť a v akej aspoň orientačnej výške.

V prípade nároku na odškodnenie bolesti a sťaženia spoločenského uplatnenia poškodeného, sa
poškodený dozvie o škode v čase, kedy možno objektívne vykonať bodové ohodnotenie bolesti
a sťaženia jeho spoločenského uplatnenia a od tohto okamihu plynie aj subjektívna premlčacia
doba. Výška bodového hodnotenia z bolestného, ako aj sťaženia spoločenského uplatnenia vyplýva
z lekárskeho posudku. Pri odškodnení bolesti je potrebné prihliadať na to, že okolnosti rozhodujúce

pre určenie bolestného sa stanú známe až po ukončení liečebného procesu, resp. po jeho ustálení.
Poškodený sa až v tomto momente dozvie o tejto škode a jej výške. Sťaženie spoločenského uplatnenia
vzniká v dobe, v ktorej je možné zdravotný stav poškodeného po úraze, chorobe z povolania, alebo
inom poškodení na zdraví považovať za ustálený a v ktorej je teda možné posúdiť aký má zmenený
( zhoršený ) zdravotný stav poškodeného preukázateľne nepriaznivé dôsledky na životné úkony

poškodeného, pre uspokojovanie jeho životných a spoločenských potrieb, alebo pre plnenie jeho
spoločenských úloh a pristúpiť k jeho bodovému ohodnoteniu. Na základe uvedeného je zrejmé, že
o škode spočívajúcej v sťažení spoločenského uplatnenia sa poškodený dozvie až v dobe, kedy možno
objektívne vykonať bodové ohodnotenie sťaženia jeho spoločenského uplatnenia, a od tohto okamihu
plynie poškodenému aj subjektívna premlčacia doba.

Posúdenie otázky kedy sa zdravotný stav poškodeného ustálil je otázkou odbornou, preto pre začiatok
plynutia premlčania, a teda určenia okamihu, kedy došlo k ustáleniu zdravotného stavu žalobkyne,
súd vychádzal z vykonaného psychiatrického znaleckého posudku, v ktorom znalkyňa jednoznačne
uviedla, že ustálenie zdravotného stavu žalobkyne v súvislosti s jej psychiatrickými problémami nastalo
v priebehu roku 2021. Vzhľadom na skutočnosť, že žaloba bola podaná na tunajšom súde 20.06.2022,

teda rok po ustálení zdravotného stavu žalobkyne má súd za to, že žaloba bola podaná včas v rámci
dvojročnej premlčacej doby, a nárok žalobkyne nie je premlčaný.

Posúdenie predčasnosti podania žaloby
39. Rovnako súd vyhodnotil za nedôvodnú aj námietku žalovaného pre nedodržanie postupu podľa §

6 ods. 3 zákona č. 437/2004 Zb.z. o predčasnosti podanej žaloby. Z ustanovenia § 6 ods. 1 zákona č.
437/2004 Zb.z. vyplýva možnosť uzavrieť dohodu o náhrade za sťaženie spoločenského uplatnenia
a v zmysle citovaného zák. ustanovenia je poškodený oprávnený uplatniť nárok na náhradu za sťaženie
spoločenského uplatnenia na súde, ak si podal návrh na uzatvorenie dohody podľa ods. 1 citovaného
ustanovenia a do 3 mesiacov od jeho podania sa neuzatvorila dohoda, a teda nedošlo k uspokojeniu

nároku poškodeného.
Je síce pravdou, že žalobkyni možno v súdnom konaní priznať náhradu za sťaženie spoločenského
uplatnenia len v prípade, ak nedošlo k uzavretiu uvedenej dohody, no aktuálne je zrejmé, že žalovaná
nesúhlasila s výškou uplatneného nároku žalobkyne v rozsahu vymedzenom žalobou pri sťaženíspoločenského uplatnenia v časti psychiky, ako aj navýšenia sťaženia spoločenského uplatnenia.
Je zrejmé, že v priebehu sporu, ani v čase rozhodnutia súdu sporové strany nepristúpili k žiadnej
dohode,pretonemožnotietonámietkyopredčasnostipodanejžalobyvznesenéžalovanoupovažovaťza

dôvodné. Táto skutočnosť môže mať eventuálne vplyv len na priznanie úroku z omeškania, ktorý si však
žalobkyňa neuplatnila. Súd podotýka, že zmyslom a účelom ustanovenia § 6 ods. 3 zákona č. 437/2004
Zb.z. je umožniť žalovanej ako povinnej zo zodpovednostného vzťahu plniť žalobcovi mimosúdne, a teda
jeho cieľom je predísť prípadnému súdnemu sporu. Z listinného dôkazu: „ Uplatnenie nároku
na náhradu škody podľa § 15 ods. 1 zákona č. 381/2001 Zb.z.“ ( č.l. spisu 77 ) zo dňa 30.05.2022

vyplýva, že žalobkyňa si ako poškodená prostredníctvom právneho zástupcu uplatnila u žalovanej
ako poisťovateľovi nárok na náhradu škody titulom sťaženia spoločenského uplatnenia, a teda svoju
povinnosť v zmysle §6 ods.3 zákona č.437/2004 Zb.z. splnila. Súd konštatuje, že od doručenia vyššie
uvedenej výzvy na planenie, ako aj od doručenia žaloby žalovanej uplynuli už 3 mesiace, pričom
k plneniu zo strany žalovaného došlo len v súvislosti s bodovým hodnotením sťaženia spoločenského
uplatnenia v somatickej časti a psychickú časť žalovaná v priebehu celého konania rozporovala. Niet

pochýb o tom, že žalovaná najneskôr od doby, kedy jej bola doručená žaloba mala vedomosť o celom
nároku žalobkyne, a teda podľa názoru súdu za daných okolností je potrebné považovať najneskoršie
doručením žaloby žalovanej procesnú podmienku vyplývajúcu z § 6 ods. 3 zákona č. 437/2004 Zb.z. za
splnenú ( obdobne aj rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici, sp.zn. 11Co/23/2019 z 02.10.2019 ).

Vyčíslenie nároku sťaženia spoločenského uplatnenia
40. V súvislosti s preukázaním sťaženia spoločenského uplatnenia žalobkyňa v konaní predložila
lekársky posudok o bolestnom a sťažení spoločenského uplatnenia, v ktorom bolo jej sťaženie
spoločenského uplatnenia vyčíslené na 1475 bodov, z toho položka č. 255: vážne duševné

poruchy vzniknuté pôsobením otrasných zážitkov alebo iných nepriaznivých psychologických činiteľov
a tiesnivých situácií v počte bodov 700. S uvedeným lekárskym posudkom žalovaná nesúhlasila,
namietala, že lekár ortopéd vyhotovujúci uvedený lekársky posudok nie je odborne spôsobilý posúdiť
duševné poruchy žalobkyne, z tohto dôvodu toto bodové vyčíslenie neakceptoval a navrhol pribrať do
konania znalca, ktorý by preukázal správnosť bodového hodnotenia položky č.255, ako aj ustálenie

zdravotného stavu žalobkyne.
Znalkyňa A. G. F. H., ktorú súd pribral do konania vypracovala psychiatrický znalecký posudok
č. 49/2023, v ktorom stanovila celkové bodové hodnotenie sťaženia spoločenského uplatnenia
z psychiatrického hľadiska v počte 780 bodov. K záverom uvedeného znaleckého posudku nemala
ani jedna zo sporových strán nijaké výhrady, preto súd pri priznaní nároku žalobkyne z titulu sťaženia

spoločenského uplatnenia vychádzal práve zo záverov tohto znaleckého posudku a znalkyňou určený
počet bodov za sťaženie spoločenského uplatnenia vynásobil hodnotou bodu platnou v roku, v ktorom
žalobkyňa utrpela škodu pri dopravnej nehode a týmto momentom jej vznikol nárok na náhradu škody.
K tomuto záveru súd dospel aj v súvislosti s právnym názorom prezentovaným Najvyšším súdom SR,
sp.zn. 4MCdo/19/2011 zo dňa 25.10.2012, kde najvyšší súd uvádza: „ ..... pokiaľ v prejednávanej veci

žalobca utrpel škodu na zdraví pri dopravnej nehode dňa 01.09.2007, čo je moment vzniku nároku
na náhradu škody, náhrada za bolesť a náhrada za sťaženie spoločenského uplatnenia mu patrí vo
výške uvedenej práve posledne citovaným opatrením Ministerstva zdravotníctva SR z 19.04.2007 č.
11165/2007-OL....“. Obdobne aj Krajský súd v B.Bystrici, v rozsudku sp.zn. 16Co/281/2018 zo dňa
26.03.2020 uvádza, že momentom, kedy poškodenému pri dopravnej nehode vznikne právo na náhradu

škody titulom bolestného ako aj sťaženia spoločenského uplatnenia, je práve moment vzniku škody na
zdraví poškodeného.

41. Súd pri vyčíslení nároku žalobkyne vychádzal z ustanovenia § 5 ods. 2 zákona č. 437/2004 Zb.z.,
vzmyslektoréhovýškanáhradyzasťaženiespoločenskéhouplatneniasaurčujesumou2%zpriemernej

mesačnej mzdy zamestnanca v hospodárstve SR zistenej štatistickým úradom SR za kalendárny rok
predchádzajúci roku, v ktorom vznikol nárok na náhradu podľa ods. 1 za jeden bod. V súdenej veci
má súd za to, že žalobkyni vznikol nárok na sťaženie spoločenského uplatnenia v roku 2019, kedy
došlo k predmetnej dopravnej nehode, a teda pri určení výšky náhrady škody bolo potrebné vychádzať
z priemernej mesačnej mzdy zamestnanca v roku 2018.

Vzhľadom na vyššie uvedené vznikol žalobkyni nárok za jeden bod sťaženia spoločenského uplatnenia
v sadzbe 20,26 Eur v zmysle opatrenia Ministerstva zdravotníctva SR z 15.05.2019, č. S07592 – 2019 –
OL o ustanovení výšky náhrady za bolesť a výšky náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia na rok
2019. Počet znalkyňou stanovených bodov sťaženia spoločenského uplatnenia 780 vynásobil sadzbou20,26 Eur, čo predstavuje nárok žalobkyne 15.802,80 Eur, a v prevyšujúcom rozsahu žalobkyňou
uplatnený nárok zamietol, keď sa vzhľadom na vyššie uvedené zdôvodnenie nestotožnil s výpočtom
sťaženia spoločenského uplatnenia žalobkyňou, ktorá počet bodov určených znaleckým posudkom

násobila sumou 22,66 Eur, t.j sadzbou platnou pre rok 2021, kedy došlo k ustáleniu zdravotného
stavu žalobkyne. Rovnako tak nepristúpil k zaokrúhleniu vyčísleného nároku podľa ust. § 5 ods.2
zákona č. 437/2004Zb.z. na sumu 15.803 Eur, nakoľko si žalobkyňa nie len žalobou, ale aj
návrhom na zmenu žaloby, ktorú súd pripustil uplatňovala vždy presnú, nezaokrúhlenú výšku sťaženia
spoločenského uplatnenia.

Mimoriadne zvýšenie sťaženia spoločenského uplatnenia
42. Žalobkyňa v spore požadovala okrem sťaženia spoločenského uplatnenia aj mimoriadne zvýšenie
náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia, a to v rozsahu 40%.
Už samotné odškodnenie sťaženia spoločenského uplatnenia v základnej výmere predstavuje finančnú

náhradu za nepriaznivé dôsledky v živote poškodeného, a teda predpokladá obmedzené možnosti
poškodeného uplatniť sa v živote a v spoločnosti. Samotná existencia tohto nároku na základnú náhradu
sťaženia spoločenského uplatnenia nezakladá automaticky nárok aj na mimoriadne zvýšenie, ktoré
predpokladá, že obmedzenie poškodeného nie je možné vyjadriť iba základným odškodnením, a teda
v prípadoch hodných osobitného zreteľa akým je uznanie invalidity, môže súd náhradu za sťaženie

spoločenského uplatnenia zvýšiť najviac o 50%.
Posúdenie, či u konkrétneho poškodeného ide o prípad hodný osobitého zreteľa je výlučne úvahou
súdov, no podľa aplikačnej praxe Najvyššieho súdu SR uznanie invalidity je síce jedným, nie
však jediným dôvodom hodným osobitého zreteľa pre zvýšenie náhrady za sťaženie spoločenského
uplatnenia. Právna úprava neuvádza aké poškodenie zdravia, resp. aké následky takéhoto poškodenia

zakladajú nárok na mimoriadne zvýšenie odškodnenia za sťaženie spoločenského uplatnenia, je
teda úlohou súdu zvážiť a prihliadnuť, či poškodený má nárok aj na mimoriadne zvýšenie sťaženia
spoločenského uplatnenia, pričom okolnosti hodné osobitého zreteľa by mali byť posudzované
s ohľadom na individuálneho poškodeného bez ohľadu na to, či jeho spôsob života pred poškodením
vykazoval znaky vysokého spoločenského angažovania v oblasti umenia, vedy, športu, či politiky

alebo viedol, tzv. bežný život. Uprednostňovanie určitých spoločenských preferovaných povolaní
a voľnočasových aktivít pred iným zamestnaním a bežným rodinným životom je nekorektné z hľadiska
etiky a v konečnom dôsledku by došlo tak k porušenia zásady rovnosti účastníkov občianskeho konania.

43. Úlohou súdu bolo v konaní určiť, či vznikol žalobkyni ako poškodenej nárok okrem základnej

náhrady sťaženia spoločenského uplatnenia, aj nárok na mimoriadne zvýšenie sťaženia spoločenského
uplatnenia a ak áno, v akom rozsahu. Pri svojom rozhodnutí súd vychádzal z vykonaného dokazovania,
a to najmä z výpovedi samotnej žalobkyne, ako aj vypracovaného znaleckého posudku o aktuálnom
psychiatrickom stave žalobkyne, pričom významné hľadisko zohral aj samotný vek poškodenej, ktorá
utrpela úraz v dôsledku dopravnej nehody, spôsob jej budúceho života a možnosť je ďalšieho uplatnenia.

V súvislosti s dopravnou nehodou, ktorej žalobkyňa bola účastníčkou, utrpela viaceré nielen fyzické
poranenia, v dôsledku ktorých bola nútená podrobiť sa zdĺhavému liečebnému procesu, ale najmä
u poškodenej došlo k výrazným psychickým zmenám, ktoré ovplyvnili jej fungovanie po nehode.
Samotná nehoda, ale aj následný stres spôsobili u žalobkyne rozvoj tzv. posttraumatickej stresovej
poruchy a ťažkej depresie. Pred dopravnou nehodou bola žalobkyňa bežným mladým človekom,

bez akýchkoľvek vážnych zdravotných problémov, žila plnohodnotný partnerský život a pokúšala sa
s partnerom o dieťa, venovala sa športu, navštevovala kiná, divadlá a pomáhala matke v starostlivosti
o svojho ťažko zdravotne postihnutého otca. Po dopravnej nehode sa jej život radikálne zmenil, bol
jej priznaný polovičný invalidný dôchodok, nedokáže sa plnohodnotne zaradiť do pracovného procesu,
pretrvávajú u nej vážne psychické problémy, vnútorné napätie, podráždenosť, nervozita, úzkosť pri

cestovaní autom, poruchy spánku, má nepríjemné pocity pri pohľade na vlastné zjazvené telo, ktoré jej
pripomína nehodu, v dôsledku čoho ju nenapĺňa ani nový partnerský vzťah, pretrváva u nej neschopnosť
viesť motorové vozidlo, nedokáže robiť rovnaké aktivity ako pred nehodou s bývalým priateľom a hoci
je prakticky pri všetkých úkonoch už sebestačná a nevyžaduje opateru žiadnej osoby, určitá závislosť
od pomoci inej osoby naďalej zotrváva, kedy žiadne ťažšie nákupy, či ťažšie veci v dôsledku poranenia

chrbtice už neodnesie. Nedokáže sa stretávať s bývalými priateľmi, ktorí jej pripomínajú bývalého
partnera, ktorý pri nehode zahynul, nemôže sa venovať športovým aktivitám, ktoré vykonávala pred
nehodou(bedminton),nedokážesinerušenevychutnaťdivadelnépredstavenie,čifilmvkineajenútená
v priebehu týchto predstavení odísť sa poprechádzať pre bolesť chrbtice, a teda všetky tieto skutočnostisúd zohľadnil pri rozhodnutí, či a v akej miere vznikol žalobkyni nárok na mimoriadne zvýšenie sťaženia
spoločenského uplatnenia.
Vychádzajúc z takto zisteného skutkového stavu súd dospel k záveru, že okrem priznanej náhrady

za sťaženie spoločenského uplatnenia, prichádza u žalobkyne do úvahy i ďalšie navýšenie sťaženia
spoločenského uplatnenia, keďže žalobkyňa bola uznaná za invalidnú, stratila schopnosť vykonávať
pôvodnú prácu, má viaceré obmedzenie nielen v osobnom, rodinnom, spoločenskom živote, ale je
vyradená z akejkoľvek športovej činnosti, hoci pred úrazom žila plnohodnotným životom mladého
a takmer bezstarostného človeka, preto náhrada za sťaženie spoločenského uplatnenia nie je podľa

názoru súdu dostatočným odškodnením a sú dané okolnosti hodné osobitého zreteľa, ktoré odôvodňujú
zvýšenie náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia v zmysle § 5 ods. 5 zákona č. 437/2004 Zb.z..

44. Pri úvahe o primeranosti zvýšenia tejto náhrady, ktorú žalobkyňa požadovala v rozsahu 40% súd
rešpektujúc princíp proporcionality, pri ktorej zohľadňoval individualitu samotného poškodeného a dbal,
aby výška tejto priznanej náhrady bola založená na objektívnych a rozumných dôvodoch tak, aby medzi

výškou priznanej náhrady a spôsobenou škodou existoval vzťah primeranosti, vyhodnotil, že žalobou
uplatnené mimoriadne zvýšenie spoločenského uplatnenia v rozsahu 40% nie je adekvátne daným
okolnostiam.
Podľa zaužívanej súdnej praxe je možné priznať rozsah mimoriadneho navýšenia sťaženia
spoločenského uplatnenia v najvyššom rozsahu, t.j. 40% až 50% pri obzvlášť závažných ( 40% ),

resp. až tých najťažších ( 50%) poškodeniach zdravia akými sú napr. plná invalidita, strata
schopnosti vykonávať akúkoľvek zárobkovú činnosť, sústavná odkázanosť na pomoc inej osoby,
strata hybnosti, problémy s príjmom potravy, vážne mozgové a duševné poruchy a pod., preto
priznanie mimoriadneho navýšenia sťaženia spoločenského uplatnenia v požadovanom rozsahu 40%
by v porovnaní so zdravotným stavom žalobkyne nebolo ani správne ani spravodlivé. Súd nijakým

spôsobom nespochybňuje vážnosť zdravotných problémov u žalobkyne, no aj napriek prekonanému
traumatizujúcemu zážitku a vážnym poraneniam sa žalobkyňa postupne zotavuje, a hoci mnohé
obmedzenia naďalej pretrvávajú, žalobkyňa nestratila možnosť pohybu, je takmer úplne sebestačná
i keď v obmedzenej miere, vrátila sa čiastočne do pracovného zaradenia, má nového partnera, a teda
začínajú byť naplnené aj jej potreby partnerského života, preto súd rešpektujúc princíp proporcionality

tak, aby rozhodnutie súdu sa javilo ako spravodlivé nielen v očiach sporových strán, ale aj v očiach
širokej verejnosti, priznal žalobkyni zvýšenie náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia v rozsahu
20%, pretože priznanie takmer maximálnej možnej miery zvýšenia náhrady za sťaženie spoločenského
uplatnenia v rozsahu 40% osobe, ktorá dokáže vykonávať všetky samoobslužné funkcie, chodiť,
v obmedzenej miere pracovať, viesť partnerský život a na druhej strane nemožnosť priznať viac ako 50%

zvýšenia sťaženia spoločenského uplatnenia napr. osobe, ktorá sa rovnako cudzím pričinením stala plne
invalidnou s ochrnutými končatinami, ležiacou, bez akejkoľvek možnosti ďalšieho životného uplatnenia
a plne odkázanú na pomoc inej osoby, by nebolo ani proporcionálne, ani morálne, ani spravodlivé.

45. Na základe vyššie uvedeného považoval súd za primerané zvýšiť náhradu za sťaženie

spoločenského uplatnenia žalobkyni o 20%, čo predstavuje sumu 5.976,70 Eur ( 29.883,50
x 0,20 ), pričom táto suma je s ohľadom na zdravotný stav žalobkyne primeraná všetkým okolnostiam
a rešpektuje zásadu proporcionality. Je nesporné, že žalobkyňa v pomerne mladom veku v dôsledku
dopravnej nehody, ktorá ovplyvnila takmer všetky sféry jej života prišla o svojho partnera, došlo
k poškodeniu jej zdravia, trpí aj naďalej posttraumatickou stresovou poruchou a ťažkou depresiou, preto

mal súd za to, že je na mieste zvýšiť jej sťaženie spoločenského uplatnenia v dolnej hranici - v rozsahu
20% a v prevyšujúcom rozsahu súd žalobu zamietol.

46. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

47. Podľa § 255 ods. 2 CSP, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania
pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

48. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

49.Podľa§262ods.2CSP,ovýškenáhradytrovkonaniarozhodnesúdprvejinštanciepoprávoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.50. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol analogicky v zmysle § 255 ods. 1 CSP na základe
zásady úspechu. Nový civilný kódex už neobsahuje ustanovenie obdobné ustanoveniu § 142 ods. 3
Občianskeho súdneho poriadku, účinného do 30.06.2016, podľa ktorého, aj keď mal účastník vo veci

úspech len čiastočný, môže súd priznať plnú náhradu trov konania, ak mal neúspech pomerne v
nepatrnej časti, alebo ak rozhodnutie o výške plnenia záviselo od znaleckého posudku alebo úvahy
súdu, pričom základná sadzba tarifnej odmeny advokáta sa vypočíta z výšky súdom priznaného plnenia.
V prejednávanej veci výška plnenia, t.j. výška sťaženia spoločenského uplatnenia ako aj výška
mimoriadneho zvýšenia sťaženia spoločenského uplatnenia záviseli od znaleckého posudku a od úvahy

súdu, preto žalobca nemohol vopred predvídať výšku tohto plnenia, preto v týchto prípadoch nejde
o procesne neúspešného žalobcu, ak mu bola priznaná aspoň časť žalobou uplatneného nároku.
Nemožno ho totiž ad absurdum zaťažiť procesnou zodpovednosťou za predvídanie výsledku na základe
úvahy súdu alebo znaleckej činnosti ( Civilný sporový poriadok Števček – Ficová
– Baricová – Mesiarkinová – Bajánková - Tomašovič a kolektív nakladateľstvo C. H. Beck 2016 str. 926 ).
Pokiaľbolažalobkyňavkonanílensčastiúspešná,jejúspechvtomtorozsahutrebahodnotiťakoúspech

celkový. Pri posudzovaní úspechu žalobkyne je rozhodujúce, že do žalobcovho práva bolo zasiahnuté
a výška ujmy je potom len druhotná a nadväzujúca na rozhodnutie o základnom nároku. Z uvedeného
dôvodu súd priznal žalobkyni nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100% s tým, že pri rozhodnutí o
konkrétnej výške náhrady trov konania súd bude vychádzať pri určení základnej sadzby tarifnej odmeny
advokáta z výšky súdom priznaného plnenia žalobkyni. V tomto smere súd poukazuje aj na rozhodnutie

Ústavného súdu SR, sp.zn. I. ÚS 56/2017 zo dňa 08.02.2017 z ktorého vyplýva, že ani nová právna
úprava v podobe Civilného sporového poriadku nevylučuje osobitný režim posudzovania úspechu v
konaní a nárokov na náhradu trov v prípadoch, keď výška plnenia závisela od znaleckého posudku alebo
od úvahy súdu, a to z hľadiska výsledku v zásade zhodnej alebo podľa doterajšej úpravy.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa doručenia na Okresný súd
v Lučenci, písomne.

Podľa § 363 CSP, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za

nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 CSP, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že

právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 365 ods. 3 CSP , odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len
do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.