Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 21. december 2023

Súd: Okresný súd Liptovský Mikuláš
Spisová značka: 4C/104/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6123378781
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 12. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr., LL.M. Zuzana Bajlová

ECLI: ECLI:SK:OSLM:2023:6123378781.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

4C/104/2023

Okresný súd Liptovský Mikuláš sudkyňou JUDr. Zuzanou Bajlovou, LL.M. právnej veci žalobkyne: A.
B. C., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom A., D. E. XXX/XX, právne zastúpená UNITED LAWYERS,
advokátska kancelárie, s. r. o., so sídlom Mliekarenská 2, Bratislava - Ružinov, IČO: 36 662 291, proti
žalovanému: F. G., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom H. XXX/XX, I. D., právne zastúpený AZARIOVÁ &
RUŽBAŠÁN Law firm s.r.o. so sídlom Kmeťova 26, Košice, IČO: 47 237 406, o zaplatenie 167.133,61
eur s príslušenstvom, t a k t o

r o z h o d o l :

4C/104/2023

I. Súd žalobu z a m i e t a.

II. Žalovanému sa voči žalobkyni p r i z n á v a náhrada trov konania v plnom rozsahu.

III. O výške náhrady trov konania bude rozhodnuté súdom prvej inštancie po právoplatnosti tohto
rozhodnutia samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

4C/104/2023

1. Žalobou podanou na upomínací súd sa žalobkyňa prostredníctvom svojho právneho zástupcu
domáhala, aby súd zaviazal žalovaného zaplatiť jej 167.133,61 eur spolu s úrokom z omeškania vo
výške 5 % ročne zo sumy 167.133,61 eur od 10. 02. 2023 do zaplatenia a nahradiť trovy konania.
Žalobu odôvodnila tým, že žalovaný je jediným spoločníkom a konateľom spoločnosti Elfra s.r.o, so
sídlom Prekážka 727/17, Liptovský Hrádok, IČO: 52 742 016. Dňa 23. 07. 2021 žalobkyňa uzatvorila
so spoločnosťou Elfra s.r.o. spotrebiteľskú zmluvu o dielo, ktorej predmetom bolo vykonanie diela –

murárske práce v rozsahu 69 m3 a zhotovenie skladaného stropu o výmere 222 m2 na rodinnom dome
A. XXX. V zmysle článku IX. ods. 2 zmluvy bolo vyslovene definované, že rozšírenie predmetu zmluvy
bude upravené písomným dodatkom k zmluve po prerokovaní a odsúhlasení vopred, pričom k rozšíreniu
plánovaného diela nikdy v súlade so zmluvou nedošlo. Žalovaný poskytol žalobkyni súkromný účet na
meno F. G., na ktorý mu žalobkyňa poukázala finančné prostriedky v súhrnnej hodnote 167.133,61 eur,
poukázanévprospechsúkromnéhoúčtužalovanéhovedenéhovJ.A.,K.vovýške11.361eurafinančné
prostriedky v prospech súkromného účtu žalovaného na meno F. G., vedeného v L. L., K. vo výške

155.772,61 eur. Žalobkyňa prostredníctvom právneho zástupcu požiadala o vydanie bezdôvodného
obohatenia listom zo dňa 23. 01. 2023. Žalovaný na výzvu nereagoval, finančné prostriedky nevrátil,
napriek dodatočne poskytnutej 15 dňovej lehote od doručenia výzvy. Spoločnosť žalovaného do
dnešného dňa dielo nedokončila, nevyúčtovala, neodovzdala v zmysle článku III. ods. 3 zmluvy.2. Upomínací súd vydal vo veci dňa 04. 09. 2023 pod sp. zn. 29Up/1325/2023 (č. l. 22 spisu) platobný
rozkaz, voči ktorému podal žalovaný včas odpor s vecným odôvodnením vo veci samej (č. l. 29 spisu).

3. V podanom odpore žalovaný uplatnený nárok neuznal a považoval ho za nedôvodný a šikanózny,
zároveň vzniesol námietku nedostatku pasívnej vecnej legitimácie. Žalovaný apeloval a poukázal na
bazálnu logiku toho, čo žalobkyňa uplatňuje. Žalobkyňa dobrovoľne z vlastnej vôle zasiela finančné
prostriedky v celkovej výške 167.133,31 eur na účet iného subjektu v období 13 mesiacov pre účely

výstavby vlastného rodinného domu a po dvoch rokoch si uvedomila, že dané finančné prostriedky
zasiela na účet údajne iného subjektu. Dané platby označovala ako platby „FRANKO STAVBA,
bystrička“, pričom uplatňuje, že ide o plnenie bez právneho dôvodu. Žalovaný je jediným konateľom
spoločnosti Elfra s.r.o., Liptovský Hrádok. Žalobkyňa po riadnom vykonaní diela v rozsahu zmluvy
bola spokojná s vykonaním diela od zhotoviteľa a požadovala ďalšie prác na rodinnom dome. Po
vzájomných rokovaniach začal zhotoviteľ pre žalobkyňu vykonávať ďalšie stavebné práce nad rozsah

zmluvy. Ďalšie stavebné práce na stavbe boli vykonané vždy podľa dohodnutej ústnej zmluvy o dielo.
Ak by to tak nebolo, buď by si žalobkyňa uplatnila vady u zhotoviteľa a keďže sama dobrovoľne
uhrádzala presne špecifikované platby, alebo by zhotoviteľ musel na príslušnom súde žalovať zaplatenie
odmenu za vykonanie diela, čo taktiež zhotoviteľ neurobil, keďže žalobkyňa zasielala odmeny na určený
bankovýúčet.Nositeľomhmotnoprávnejpovinnostijezhotoviteľ.Označenýžalovanýjeaktuálnejediným

spoločníkom a konateľom zhotoviteľa. V čase od 23. 08. 2022 bol jej zamestnancom. Všetky úhrady,
ktoré žalobkyňa vykonala, boli riadne zaúčtované daňovými dokladmi zhotoviteľa, za čo aj zhotoviteľ
odviedol príslušnú daň. Všetky zaslané úhrady na určený bankový účet zhotoviteľa boli k dispozícii
zhotoviteľa a boli zaúčtované podľa zákona č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve. Žalovaný má za to, že
žalobkyňa si šikanózne uplatňuje svoje nároky, takýto výkon práva, ktoré hraničí so zneužitím práva,

nemôže používať súdnu ochranu. Napriek tomu, že zhotoviteľ sa nedomáhal zaplatenia odmeny za
vykonanie diela, ktoré podľa daňových dokladov považoval za uhradené a odviedol príslušnú daň,
je to práve žalobkyňa ako objednávateľka, ktorá považuje odmenu za vykonanie stavebných prác za
neuhradenú pre zhotoviteľa. Žalobkyňou uplatnený nárok je uplatnený voči nesprávnej osobe, je nárok
vymyslený, aj nárok nedôvodný v plnom rozsahu.

4. Žalobkyňa v podanej duplike (č. l. 69 spisu) uviedla, že v zmysle § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka
je nesporné, že osobou, ktorá sa bezdôvodne obohatila na úkor žalobcu, je práve žalovaný. Žalovaný
nijakým spôsobom nespochybnil a nepoprel, že mu bankové účty patria. Z Registra účtovných závierok
FS SR a M. vyplýva, že z celkovej tržby Elfra s.r.o. dosiahli v roku 2001 301.179 eur, v roku 2002

277.003 eur. Keďže žalovaný tvrdí, že nositeľom hmotnoprávnej povinnosti je zhotoviteľ diela a nie
žalovaný, tým pádom a v celom rozsahu doznáva, že peniaze si nechal poslať na svoj súkromný účet
bez právneho titulu. Žalobkyňa neuzatvorila žiadne ústne zmluvy na ďalšie práce ani so spoločnosťou
Elfra s.r.o., žalobkyňa bola donútená hradiť ďalšie a ďalšie neoprávnené nároky a náklady účtované
dodávateľom spotrebiteľovi. Takto sa postupne rekonštrukcia rodinného domu navyšovala a časovo

predlžovala. Žalobkyňa uhradila svoje záväzky vrátane faktúr za „ústne dohody“ spoločnosti Elfra s.r.o.
na základe riadne vystavených faktúr. V zmysle § 72 ods. 1 písm. a) zákona o DPH je platiteľ povinný
vyhotoviť faktúru podľa tohto zákona pri dodaní tovaru alebo služby s miestom dodania v tuzemsku
inej zdaniteľnej osobe alebo právnickej osobe, ktorá nie je zdaniteľnou osobou. Teda faktúry mali byť
vystavené v priebehu roku 2021 a v 2022 do 15 dní od prijatia platieb, nie v roku 2023. Na dodatočne

vystavených faktúrach je uvedené podnikateľské číslo účtu, avšak platby boli poukazované na súkromný
účet žalovaného. O manipulácii s účtovnými dokladmi spoločnosti Elfra s.r.o. svedčia aj poradové čísla
dodatočne vystavených faktúr. Stavebný denník predložený žalovaným vykazuje znaky manipulácie,
z väčšej časti je dopísaný a sfalšovaný.

5. Pretože žalobca navrhol pokračovať v konaní na súde príslušnom na prejednanie veci podľa Civilného
sporového poriadku, vec bola dňa 13. 10. 2023 postúpená Okresnému súdu Liptovský Mikuláš.

6. Žalovaný nevyužil svoje procesné oprávnenie na podanie repliky, preto bolo vo veci nariadené
pojednávanie.

7. Právny zástupca žalobkyne na pojednávaní trval na podanej žalobe. Uviedol, že žalovaný prijal
finančné prostriedky, čo žiadnym spôsobom nerozporoval. Faktúry, ktoré mali preukazovať vykonanie
diela v danej výške, boli z ich strany účinne popreté. Navrhujú vykonať znalecké dokazovanie naocenenie vykonaných stavebných prác, či sú v hodnote namietaného bezdôvodného obohatenia. Majú
za to, že žalovaný dvojnásobne fakturoval práce. Bez právneho titulu si vyfakturoval, resp. vypýtal
ďalších 156.000 eur, ktoré potom akože fakturoval v roku 2023 daňovými dokladmi. Je nemysliteľné,

aby žalovaný so spoločnosťou Elfra s.r.o. s nákladmi na práce dvoch zamestnancov vykonal dielo,
ktoré bolo pôvodne dohodnuté na 57.000 eur za 313.000 eur. Žalovaný nikdy dielo neodovzdal, ku
koncu vykonávania diela sa zatajoval, nikdy nepredložil žiadne vyúčtovania, predložil falošný stavebný
denník a všetky tieto skutočnosti viedli žalobkyňu k tomu, aby opätovne žiadala, či už žalovaného,
alebo spoločnosť Elfra s.r.o. o predloženie vyúčtovaní, teda koľko, čo, za čo a kde vykonal. To, že mu

žalobkyňa poslala peniaze bez právneho titulu je evidentné, pretože medzi žalovaným a žalobkyňou
neexistuje žiadny právny titul. Existoval právny titul medzi spoločnosťou Elfra s.r.o. a žalobkyňou, ale
tieto sumy boli uhradené aj nad rámec. Predpokladajú, že žalovaný dvakrát účtoval tie isté sumy, raz na
spoločnosť Elfra s.r.o. a raz ako súkromná osoba.
8. Právny zástupca žalovaného žiadal žalobu zamietnuť. Uviedol, že žalobkyňa realizovala platby do
mesiaca august 2022 viac ako pravidelne a po roku od poslednej úhrady sa rozhodla, že nevie za

čo. Žaloba je postavená na skutkovom základe bezdôvodného obohatenia, kedy žalovaný nemal prijať
finančné prostriedky za realizované dielo. Ak by sa žalovaný mal obohatiť, tak jedine na úrok spoločnosti
Elfras.r.o.,vopačnomprípadebyžalobkyňazískalastavebnéprácevhodnotežalovanejsumyazároveň
by mala získať rozsudkom v tejto veci rovnakú sumu druhýkrát. Výsledok by bol ten, že žalobkyňa by
disponovalasumouvyše330.000euraElfras.r.o.byzadarmoprežalobkyňurealizovalastavebnépráce.

Majú za to, že sa jedná o absolútne špekulatívnu žalobu.
9. Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa s Výzvou na vydanie bezdôvodného obohatenia
zo dňa 23. 01. 2023 (č. l. 13 spisu), s Výzvou na odovzdanie diela adresovanej spoločnosti Elfra s.r.o.
zo dňa 21. 03. 2023, výpisom z účtu žalobkyne (č. l. 15 spisu), s kópiou Zmluvy o dielo zo dňa 23. 07.
2021 (č. l. 18 spisu) a s obsahom ostatných listín založených v spise.

10. Zhodnotiac vykonané dôkazy jednotlivo i vo vzájomnej súvislosti s prihliadnutím na všetko, čo
v konaní vyšlo najavo, súd zistil tento skutkový a právny stav:
11. Zo Zmluvy o dielo zo dňa 23. 07. 2021 bolo zistené, že medzi spoločnosťou Elfra s.r.o., so sídlom
Prekážka 725/17, Liptovský Hrádok, IČO: 52 742 016 v právnom postavení zhotoviteľa a žalobkyňou
v právnom postavení objednávateľa bola uzavretá zmluva o dielo, predmetom ktorej bol záväzok

zhotoviteľa vykonať murárske práce v objeme 69 m3 a zhotoviť skladaný strop v objeme 222 m3
pre objednávateľa a záväzok objednávateľa zaplatiť zhotoviteľovi cenu za zhotovenie diela, ktorá bola
dojednaná v článku VI. na 33.200 eur s DPH. Výzvou zo dňa 23. 01. 2023 žalobkyňa vyzvala žalovaného
na vydanie sumy 167.133,61 eur titulom bezdôvodného obohatenia. Medzi stranami sporu nebolo
sporné, že žalovaný je jediným spoločníkom a konateľom zhotoviteľa. V konaní ostala spornou otázka,

či prijatím ceny za vykonané dielo nie zhotoviteľom, ale jeho konateľom, resp. spoločníkom došlo na
strane konateľa, resp. spoločníka k vzniku bezdôvodného obohatenia na úkor objednávateľa.
12. Podľa § 451 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí
obohatenie vydať. Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho
dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako

aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.
13. Civilné sporové konanie ako konanie, ktorého účelom je poskytovanie ochrany súkromnoprávnym
vzťahom, je ovládané okrem iného dispozičným a prejednacím princípom. Konanie sa začne na základe
podanej žaloby. Žalobca vymedzuje predmet sporového konania, a to pokiaľ ide o:
1. Konkrétny právny vzťah, o ktorom tvrdí, že existuje a je ohrozený alebo porušený.

2. Konkrétny nárok z tohto právneho vzťahu, ktorému žiada poskytnúť súdnu ochranu.
3. Výšku alebo rozsah plnenia, ktoré z daného nároku žiada priznať.

Súdy neposkytujú ochranu právnemu vzťahu, právu ani nároku na plnenie, o ochranu ktorého žalobca
nežiadal. Obsahom žaloby je žalobný návrh a rozhodujúce skutkové tvrdenia žalobcu.

14. Z dispozičného princípu ovládajúceho civilné sporové konanie vyplýva, že žalobca v žalobnom
návrhu vymedzuje predmet konania po skutkovej a právnej stránke a týmto jeho vymedzením je súd
v zásade viazaný. Z viazanosti súdu žalobným návrhom vyplýva, že súd nemôže prekročiť návrhy
sporových strán a pri súdiť viac, než čoho sa domáhajú. Súd musí rešpektovať predmet konania

vymedzený žalobným návrhom, čo znamená, že plnenie nemôže priznať ani z iného skutkového
základu, než aký bol predmetom sporu vymedzený v žalobnom návrhu (pozri rozsudok NS SR sp. zn.
3Cdo/219/2007, uznesenie NS SR sp. zn. 8Cdo/179/2018 a uznesenie ÚS SR sp. zn. I. ÚS 122/2012).15. Podanou žalobou sa žalobkyňa domáhala vydania bezdôvodného obohatenia, ktorú žalobu po
skutkovej stránke vymedzila tým, že sa žalovaný na jej úkor bezdôvodne obohatil tým, že cenu za
vykonané dielo prijal na svoj súkromný účet ako konateľ, resp. spoločník zhotoviteľa.

16. Bezdôvodné obohatenie je ust. § 451 Občianskeho zákonníka konštruované ako predmet plnenia,
ktorý sa má vydať. Podstatou bezdôvodného obohatenia je zákonom stanovená povinnosť toho,
kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, toto obohatenie vydať tomu, na koho úkor bol predmet
bezdôvodného obohatenia získaný. Právny vzťah bezdôvodného obohatenia je samostatným vzťahom,

ktorý vznikne v dôsledku porušenia iného právneho vzťahu alebo na základe určitej právnej skutočnosti
(pozri rozhodnutie NS SR sp. zn 2Cdo/92/2010). Splnenie týchto predpokladov musí preukázať ten,
kto tvrdí, že na jeho úkor bolo bezdôvodné obohatenie získané. Aktívne legitimovaným subjektom
k uplatneniu práva na vydanie bezdôvodného obohatenia je ten, na ktorého úkor bolo bezdôvodné
obohatenie získané. Na strane žalobcu teda vystupuje subjekt, na úkor ktorého k bezdôvodnému
obohateniu došlo a na strane žalovaného vystupuje subjekt bezdôvodne obohatený.

17. Preskúmavanie vecnej legitimácie, či už aktívnej (existencia tvrdeného práva na strane žalobcu)
alebo pasívnej (existencia tvrdenej povinnosti na strane žalovaného) je imanentnou súčasťou každého
súdneho konania. Súd vecnú legitimáciu skúma aj bez návrhu, aj v prípade, ak ju žiadna zo strán sporu
nenamieta. Súd sa prednostne zobral otázkou vecnej legitimácie ako stavu vyplývajúce z hmotného

práva, podľa ktorého je účastník subjektom práva alebo povinnosti, ktorého je predmetom sporu.
Nedostatok vecnej legitimácie znamená, že ten kto o sebe tvrdí, že je nositeľom hmotného oprávnenia
alebo o ktorom žalobca tvrdí, že je nositeľom hmotnoprávnej povinnosti, nie je nositeľom oprávnenia
alebo povinnosti, o ktorej sa koná.

18.Súdžalobuzamietolzdôvodunedostatkuaktívnejvecnejlegitimácienastranežalobkyne.Vprípade,
ak namiesto zhotoviteľa cenu za vykonané dielo prevzal jeho konateľ, resp. spoločník, nebola to
žalobkyňa, na úkor ktorej bolo bezdôvodné obohatenie získané, ale bol by to samotný zhotoviteľ. Jedná
sa preto o nárok, ktorý by si mohol uplatniť zhotoviteľ voči svojmu konateľovi, resp. spoločníkovi. Ide
tak o vzťah medzi právnickou osobou a jej štatutárom. Súd dáva do pozornosti, že samotný zhotoviteľ

považoval nároky vyplývajúce zo zmluvy o dielo zo strany žalobkyne ako objednávateľky za uspokojené,
preto sa nikdy voči žalobkyni nedomáhal zaplatenia ceny diela.

19. Pokiaľ na pojednávaní zo strany právneho zástupcu žalobkyne došlo k uvádzaniu nových
skutkových okolností, a teda, že cena diela bola údajne žalobkyňou vyplatená duplicitne (zhotoviteľovi

ažalovanému),súdnatietonovéskutkovétvrdenianeprihliadolvychádzajúczosudcovskejkoncentrácie
konania a zo skutkového vymedzenia žaloby (pozri bod 14. odôvodnenia tohto rozsudku). Rovnako tak
súd nevyhovel návrhu právneho zástupcu žalobkyne na doplnenie dokazovania nariadením znaleckého
skúmania na ocenenie predmetu diela, pretože v súdenom prípade sa nejedná o obchodnoprávny spor,
v ktorom by si objednávateľka uplatňovala nároky vyplývajúce zo zmluvy o dielo, ale predmet sporu je

skutkovo vymedzený ako vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške súm vyplatených žalobkyňou na
súkromný účet konateľa, resp. spoločníka zhotoviteľa. Ako vyplýva z rozsudku Najvyššieho súdu SR
z 31. 03. 2021, sp. zn. 5Cdo/107/2019, nevyhovenie dôkaznému návrhu strany sporu možno založiť
len tromi dôvodmi. Prvým je argument, podľa ktorého tvrdená skutočnosť, ku ktorej overeniu alebo
vyvráteniu je navrhnutý dôkaz bez relevantnej súvislosti s predmetom konania; ďalším je argument,

podľa ktorého dôkaz neoverí/nevyvráti tvrdenú skutočnosť, čiže vo väzbe na toto tvrdenie nedisponuje
vypovedacou potenciou. Nakoniec tretím je nadbytočnosť dôkazu, t. j. argument, podľa ktorého určité
tvrdenie, ku ktorému overeniu alebo vyvráteniu je dôkaz navrhovaný, bolo už doterajším konaním bez
dôvodných pochybností overené alebo vyvrátené. Ako bolo uvedené vyššie, vzhľadom na žalobou
vymedzený predmet sporu súd ani rozsah diela neskúma.

20. O trovách konania rozhodol súd podľa § 255 ods. 1 CSP tak, že žalovanému, ktorý mal plný úspech,
priznal plnú náhradu trov konania. O výške náhrady trov konania bude rozhodnuté súdom prvej inštancie
po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník podľa § 262
ods. 2 CSP.

Poučenie:4C/104/2023

Proti tomuto rozsudku možno podať v lehote 15 dní od jeho doručenia odvolanie na Okresnom

súde Liptovský Mikuláš. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
O odvolaní rozhodne Krajský súd v Žiline.

Podľa § 363 CSP, sa v odvolaní popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za

nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 364 CSP, rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty
na podanie odvolania.

Podľa § 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 CSP, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 365 ods. 3 CSP, odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do
uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 366 CSP, prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli
uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak

a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
v znení neskorších predpisov.