Rozsudok – Spoluvlastníctvo ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 17. január 2024

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 9Co/184/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7821202280
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 01. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dana Popovičová

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2024:7821202280.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dany Popovičovej a členiek

senátu JUDr. Gizely Majerčák a JUDr. Aleny Mikovej v spore žalobkýň: 1/ A. B., nar. X.X.XXXX,
bytom v C. D. C. XX, 2/ E. A., nar. XX.X.XXXX, bytom F. D. B., G. C. XXX, zastúpených JUDr.
Martinou Vnenčákovou, advokátkou so sídlom v Rožňave, Čučmianska dlhá 7 proti žalovanej: H. C., nar.
XX.X.XXXX, bytom v I. C. XXX, zastúpenej JUDr. Luciou Bakošovou, advokátkou so sídlom v Rožňave,
Šafárikova 20, v konaní o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, o odvolaní žalovanej
proti rozsudku Okresného súdu Rožňava zo dňa 14.3.2023 č.k. 6C/48/2021-212 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok.

Žalobkyne majú nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalovanej v celom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Rožňava (ďalej len „súd prvej inštancie“) rozsudkom zrušil podielové spoluvlastníctvo
strán sporu k nehnuteľnostiam nachádzajúcim sa v okrese J., obec C. D., v katastrálnom území C. D.
evidovaným na liste vlastníctva č. XXX Okresného úradu Rožňava, katastrálny odbor, a to k pozemku
parcely KNC č. XXX o výmere 374 m2, druh pozemku záhrada, pozemku parcely KNC č. XXX o výmere
310 m2, druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie, stavbe so súpisným číslom XX, druh stavby: 10,
popis stavby: rodinný dom stojaci na pozemku parcely KNC č. XXX a nariadil predaj tejto nehnuteľnosti

s tým, že výťažok z predaja sa rozdelí podľa spoluvlastníckych podielov žalobkýň a žalovanej. Priznal
žalobkyniam náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

2. Rozhodol tak o návrhu žalobkýň na zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva
k predmetnej nehnuteľnosti, pričom každá zo strán sporu je podielovou spoluvlastníčkou v rozsahu 1/3
k celku. Na zdôvodnenie žaloby uviedli, že žiadna zo strán sporu neužíva predmetnú nehnuteľnosť,
je neobývaná, chátra. O túto nehnuteľnosť sa stará a daňové povinnosti plní výlučne žalobkyňa 1/,

ktorá v minulosti investovala finančné prostriedky do rekonštrukcie kúpeľne na rodinnom dome vo
výške 3.000,00 eur. V priebehu roka 2021 dostala žalobkyňa 1/ výhodnú ponuku na kúpu nehnuteľnosti
zo strany tretej osoby za predajnú cenu 51.000,00 eur, s čím žalovaná nesúhlasila. Žalovaná
prejavila záujem v budúcnosti stať sa výlučnou vlastníčkou nehnuteľnosti s tým, že bola ochotná
uhradiť žalobkyniam vyrovnací podiel formou mesačných splátok po 20,00 eur mesačne. Žalovaná
je nezamestnaná, nedisponuje dostatkom finančných prostriedkov za účelom finančného vyrovnania
žalobkýň, pričom vyrovnací podiel u každej zo žalobkýň predstavuje okolo 17.000,00 eur. S formou

úhrady vyrovnacieho podielu cestou splátok vo výške 20,00 eur mesačne žalobkyne nemôžu súhlasiť,
pretože takouto formou vzhľadom na vek žalovanej by nedošlo k úhrade za ich života. Žalobkyne nemajú
o predmet vyporiadania záujem, obhospodarovať predmetné nehnuteľnosti je pre ne fyzicky aj finančne
náročné, preto nechcú zotrvať v podielovom spoluvlastníctve. Žalovaná sa o predmet vyporiadanianestarala, nezaujímala niekoľko rokov, neinvestovala do neho žiadne finančné prostriedky a nesprávala
sa tak, aby predchádzala prípadným škodám a znehodnocovaniu spoločného majetku.

3. Žalovaná vo vyjadrení k žalobe, ale aj vo svojich následných vyjadreniach vrátane výpovede uviedla,
že so žalobou nesúhlasí, prejavila ochotu v budúcnosti stať sa výlučnou vlastníčkou vyporiadaných
nehnuteľností a na úhradu vyrovnacích podielov navrhla žalobkyniam splácať po 20,00 eur mesačne.
Uviedla, že v posledných desiatich rokoch je nezamestnaná a je v hmotnej núdzi. V dôchodkovom veku
sa hodlá vrátiť do predmetných nehnuteľností, pričom ide pôvodne o rodičovský dom predovšetkým

vzhľadom na osobné väzby k predmetným nehnuteľnostiam. Žalovaná v priebehu konania tvrdila,
že žiadala súd, aby zamietol žalobu o zrušenie podielového spoluvlastníctva, pričom dôvody hodné
osobitného zreteľa pre takýto spôsob rozhodnutia videla v tom, že ide o jej domov, ku ktorému má
silný, subjektívny, psychický vzťah ako k svojej domovine a k svojmu rodičovskému domu. Uviedla, že
sporné nehnuteľnosti nadobudli strany sporu dedením po svojich rodičoch. Okrem spornej nehnuteľnosti
majú strany sporu v podielovom spoluvlastníctve ďalšiu nehnuteľnosť nachádzajúcu sa v obci I. vrátane

rodinného domu, ktoré obhospodaruje žalovaná a uhrádza všetky náklady na túto nehnuteľnosť rovnako
ako žalobkyňa 1/ v prípade predmetnej nehnuteľnosti. Nesúhlasí s predajom predmetnej nehnuteľnosti
vzhľadom na osobné väzby k nej. Uviedla, že strany sporu sú vo vyššom veku a mali by myslieť na svoju
budúcnosť tak, aby mali v starobe strechu nad hlavou a mali sa kam vrátiť. Bolo aj vôľou rodičov, po
ktorých rodinný dom zdedili, aby v tomto dome strany sporu ako súrodenci spoločne dožili. K predmetnej

nehnuteľnosti má silný osobný a citový vzťah.

4. Súd prvej inštancie po vykonanom dokazovaní a po právnom posúdení veci v zmysle § 136, § 142
ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka dospel k záveru, že v danom prípade je na mieste zrušiť podielové
spoluvlastníctvo strán sporu k predmetným nehnuteľnostiam a nariadiť ich predaj s tým, že výťažok

z predaja sa rozdelí medzi žalobkyne a žalovanú podľa ich spoluvlastníckych podielov.

5. Na zdôvodnenie rozhodnutia uviedol, že v danom prípade nezistil dôvody hodné osobitného zreteľa
pre použitie § 142 ods. 2 Občianskeho zákonníka, a teda aby nedošlo k zrušeniu podielového
spoluvlastníctva súdom a jeho nevyporiadaniu prikázaním veci za náhradu alebo predajom veci

a rozdelením výťažku. Za základnú považoval v tomto smere otázku, či záujem žalobkýň na zániku
spoluvlastníctva je v porovnaní so záujmom žalovanej na zachovaní spoluvlastníctva významnejší
a zároveň prednejší. Po vyhodnotení skutkových okolností mal za to, že žalobkyne (žalobkyňa 1/
najmenej od roku 2011, žalobkyňa 2/ najmenej od veku 26. rokov), ale ani žalovaná (od roku
1982) neboli a ani v súčasnej dobe nie sú odkázané na bývanie v predmetnom rodinnom dome.

Podstata záujmu žalobkýň na zániku spoluvlastníctva vychádza z toho, že ani jedna z podielových
spoluvlastníčok predmetnú nehnuteľnosť neužíva, dokonca ani sporadicky ju nenavštevuje, predmetný
rodinný dom chátra, pričom všetky náklady na jeho údržbu a prevádzku znáša výlučne žalobkyňa
1/, ktorú táto skutočnosť finančne zaťažuje. Žalovaná vzhliadla dôvody hodné osobitného zreteľa na
strane žalobkyne 1/ v jej zdravotnom stave a odkázanosti na bývanie. Žalobkyňa 1/ tieto skutočnosti

vyvrátila, keďže v predmetnej nehnuteľnosti už dlhodobo nebýva, v budúcnosti tam neplánuje žiť
s poukazom na svoj zdravotný stav a nevyhovujúci stav nehnuteľnosti (plesne, zatuchnuté steny).
Žalobkyňa 1/ a ani samotná žalovaná nemajú dostatok finančných prostriedkov na rekonštrukciu, ba
ani na udržiavanie predmetnej nehnuteľnosti. Žalobkyňa 1/ má bytovú otázku vyriešenú. Tvrdenia
žalovanejotom,žežalobkyňa1/sasnažíprípadnýmpredajompredmetnejnehnuteľnostizískaťfinančné

prostriedky na kúpu bytu ostali v nepreukázanej rovine, pričom žalobkyňa 1/ sa dlhodobo sama stará
o predmetnú nehnuteľnosť a sama znášala všetky náklady s ňou súvisiace. Záujem žalovanej na udržaní
spoluvlastníctva vyplýva predovšetkým zo skutočnosti, že v budúcnosti, po dosiahnutí dôchodkového
veku má záujem žiť v predmetnom rodinnom dome, keďže má k nemu silnú osobnú a citovú väzbu
ako ku svojmu rodisku. Predmetný rodinný dom však nepredstavuje pre ňu jedinú možnosť bývania,

keďže dlhodobo predmetnú nehnuteľnosť neužíva a ani o ňu neprejavuje žiaden záujem, nenavštevuje
ju, neprispieva na jej údržbu ani finančne ani iným spôsobom. Za súčasnej finančnej situácie nie je
v jej možnostiach vyplatiť vyrovnacie podiely ostatným spoluvlastníkom, pričom nie je ani vo finančných
možnostiach jej dcéry, ktorá by síce matku podporila, avšak rovnako nie je odkázaná na bývanie
v predmetnej nehnuteľnosti a ani neuviedla, že tu plánuje žiť natrvalo. Syn žalovanej neprejavuje

o predmetnú nehnuteľnosť žiaden záujem.

6. Po náležitom zhodnotení všetkých okolností dospel súd k záveru, že záujem žalovanej na
zachovaní spoluvlastníctva k predmetným nehnuteľnostiam neprevyšuje záujem žalobkýň na tom, abyspoluvlastníctvo zaniklo. Žalovaná v súčasnosti nie je bytostne odkázaná na bývanie v predmetnom
rodinnom dome, ku ktorému ju síce viažu osobné väzby, avšak o nehnuteľnosť dlhodobo neprejavuje
žiaden záujem, nenavštevuje ju, neprispieva na jej údržbu ani finančne ani iným spôsobom. Žalovaná

je navyše dlhodobo nezamestnaná a ani v budúcnosti, na ktorú poukazuje nie je predpoklad, že sa jej
finančná situácia zmení, nakoľko bude poberať starobný dôchodok. Je preto nereálne, aby sa žalovaná
mohla stať výlučnou vlastníčkou predmetnej nehnuteľnosti, vyplatiť vyrovnacie podiely ostatným
spoluvlastníkom, zabezpečiť rekonštrukciu nehnuteľnosti, ktorá je v súčasnej dobe zanedbávaná, keďže
ani jeden zo spoluvlastníkov nejaví o nehnuteľnosť reálny záujem a nemá ani dostatok finančných

prostriedkov.

7. Na základe týchto úvah súd po aplikácii § 142 ods. 1 Občianskeho zákonníka dospel k názoru, že
v danej veci nie je možné spoločnú nehnuteľnosť (rodinný dom) reálne rozdeliť medzi spoluvlastníkov
podľa výšky ich spoluvlastníckych podielov. Pokiaľ ide o možnosť prikázať vec za primeranú náhradu
jednému zo spoluvlastníkov, v prejednávanej veci žiadna zo strán sporu neprejavila záujem o predmetnú

nehnuteľnosť patriacu do podielového spoluvlastníctva, pričom ani nie je vo finančných možnostiach
jednotlivých spoluvlastníkov vyrovnať ostatných spoluvlastníkov.

8. Podľa názoru súdu v danej veci prichádza do úvahy jediný spôsob vyporiadania podielového
spoluvlastníctva, a to nariadenie predaja predmetných nehnuteľností po zrušení spoluvlastníctva súdom

s tým, že výťažok z predaja sa rozdelí medzi spoluvlastníkov podľa ich podielov. Takýto spôsob
zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva pripadá do úvahy len vtedy, keď ani jeden zo
spoluvlastníkov neprejavil záujem o predmetné nehnuteľnosti. Podmienka, že vec spoluvlastník nechce
je splnená aj tam, kde spoluvlastník vyjadrí subjektívne stanovisko, aby mu vec nebola prikázaná do
výlučného vlastníctva, ale aj tam, kde síce spoluvlastník o predmet spoluvlastníctva prejaví záujem,

avšak absentuje u neho solventnosť.

9. Na základe týchto úvah súd prvej inštancie zrušil podielové spoluvlastníctvo účastníkov a nariadil
predaj predmetných nehnuteľností s tým, že výťažok bude rozdelený medzi spoluvlastníkov podľa výšky
ich spoluvlastníckych podielov. K zániku spoluvlastníctva takým spôsobom dôjde až dňom, keď dôjde

kpredajupredmetnýchvecí.Aždoichpredajamôžuspoluvlastnícinakladaťsosvojimispoluvlastníckymi
podielmi a teda môžu sa spoločne pokúsiť nehnuteľnosť odpredať. Hociktorá zo strán sporu po
právoplatnosti rozsudku môže podať návrh na exekúciu, pričom exekútor bude postupovať podľa
ustanovení Exekučného poriadku pri predaji predmetných nehnuteľností. Za tým účelom zabezpečí
znalecký posudok o všeobecnej hodnote nehnuteľností.

10. Na základe týchto úvah súd prvej inštancie rozhodol tak, ako vyplýva z výroku rozsudku.

11. O náhrade trov konania rozhodol v zmysle § 255 ods. 1 C.s.p. a úspešným žalobkyniam priznal plnú
náhradu trov konania voči neúspešnej žalovanej.

12. Proti tomuto rozsudku v zákonnej lehote podala odvolanie žalovaná z dôvodov podľa § 365 ods. 1
písm. b/, e/ f/ a h/ C.s.p. a odvolaciemu súdu navrhla, aby rozsudok zrušil a vrátil vec súdu prvej inštancie
naďalšiekonanieanovérozhodnutiealeboabyrozsudokzmeniltak,žežalobuzamietne.Uplatnilanárok
na náhradu prvoinštančného a odvolacieho konania. V dôvodoch odvolania vytkla súdu prvej inštancie,

že jeho rozhodnutie je nepreskúmateľné. Skutkový záver súdu, že v danej veci neexistujú dôvody hodné
osobitného zreteľa pre použitie ust. § 142 ods. 2 Občianskeho zákonníka je nesprávny a je v rozpore
s vykonaným dokazovaním. Súd nevyhodnotil vykonané dôkazy správne a neprihliadol dostatočne na
subjektívne okolnosti na strane žalobkýň a žalovanej. Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že
tak na strane žalobkyne 1/, žalobkyne 2/, ale aj žalovanej boli dané dôvody hodné osobitného zreteľa.

Súd nevykonal dôkaz navrhnutý žalovanou v podobe vyšetrenia zdravotného stavu žalobkyne 1/, ktorá
priznala, že berie lieky na utíšenie nervových záchvatov. Podľa názoru žalovanej nie je žalobkyňa 1/
zdravotne spôsobilá na rozhodovanie o tak dôležitých skutočnostiach, ako je zrušenie a vyporiadanie
podielového spoluvlastníctva. Žalobkyňa 1/ sa dobrovoľne vzdáva strechy nad hlavou, pričom nemá
inú možnosť bývania. Súd neposudzoval zdravotný stav žalobkyne 1/, ktorá si neuvedomuje dôsledky

svojho konania. Nie je v záujme žalobkyne 1/ vyhovieť žalobe. Súd dospel k mylným názorom, že
žalovaná a žalobkyne nie sú odkázané na bývanie v spornej nehnuteľnosti a že nehnuteľnosť neužívajú,
nenavštevujú ju a dom chátra. Žalovaná sa o spornú nehnuteľnosť zaujíma, pravidelne ju navštevuje
a je ochotná sa podieľať na údržbe domu, ak sa aj žalobkyne budú podieľať na údržbe spoločného domuv I.. Každá nehnuteľnosť časom chátra bez ohľadu na obývateľnosť. Ide o starú nehnuteľnosť a potreba
menších opráv je tu neustále. Žalovaná momentálne obýva nehnuteľnosť v I., avšak ona a jej dcéra
majú vážny záujem o predmetnú nehnuteľnosť. Žalovaná prejavila obavu z toho, že žalobkyne predajú

aj nehnuteľnosť v I. a žalovaná skončí na ulici, k čomu súd nezaujal žiadny postoj. Žalovanej nebola
poskytnutá právna ochrana, pričom žalobkyne sa jej viackrát vyhrážali, že podielové spoluvlastníctvo
zanikne aj k spoločnému domu v I.. Súd neskúmal, z akého dôvodu bol zakúpený byt v K., ktorý má
obývať žalobkyňa 1/ a kto ho skutočne kúpil. Žalobkyňa 1/ uviedla, že má bytovú otázku vyriešenú, ale
toto tvrdenie je nepravdivé. Súd sa nezaoberal ani podvodným konaním žalobkyne 1/, ktorá dom po

starých rodičoch predala počas života matky, nechala si po matke všetky peniaze a so žalobkyňou 2/
a žalovanou sa nerozdelila. Žalobkyne žiadajú o vyporiadanie spoluvlastníctva len účelovo, aby mohli
nehnuteľnosť následne predať kupcovi pod cenu a získať tak finančné prostriedky, ktoré by bezhlavo
utratili. Skutočnosť, že žalovaná je dlhodobo nezamestnaná, aktuálne nemá finančné prostriedky na
údržbu a rekonštrukciu domu a na vyplatenie vyrovnacích podielov nemôže byť na ťarchu žalovanej
a nemôže byť kvôli tomu znevýhodnená. Záujem na zachovaní spoluvlastníctva k rodičovskému domu

je vyšší ako nadobudnutie finančných prostriedkov. Strany sporu by tak prišli o celé dedičstvo po
rodičoch a nezostane im žiaden majetok pre vlastných potomkov. Súd nedostatočne prihliadol na
kritéria subjektívneho charakteru, ktoré sa vyskytli tak na strane žalobkýň, ako aj na strane žalovanej.
Odôvodnenie rozsudku súdu je tak nepresvedčivé.

13. Žalobkyne vo vyjadrení k odvolaniu navrhli potvrdiť rozsudok ako vecne správny a uplatnili náhradu
trov odvolacieho konania. Stotožňujú sa s dôvodmi uvedenými súdom prvej inštancie, ktoré považujú za
správne. Žalobkyňa 1/ opakovane čelí narážkam žalovanej ohľadom jej zdravotného stavu, čo považuje
za urážku na cti, je týmito vyjadreniami rozhorčená a vidí, že žalovaná nemá žiadne zábrany použiť
takéto už v konaní vyvrátené fabulácie. So žalovanou nie je možná žiadna dohoda ohľadom spornej

nehnuteľnosti, ktorá ju nezaujíma. Žalovaná deklaruje záujem o spornú nehnuteľnosť, no jej faktické
správanie potvrdzuje opak. Žalovaná sporné nehnuteľnosti navštívila pred podaním žaloby od smrti
matky jedenkrát a to pred štyrmi rokmi, kedy sa s ňou snažili žalobkyne dohodnúť na predaji spoločného
rodinnéhodomu.Predtoutonávštevoubolavspornejnehnuteľnosti12rokovpredtýmatovdeňpohrebu
matky.

14. Žalovaná v reakcii na vyjadrenie žalobkýň zotrvala na svojej odvolacej argumentácii. Trvá na
preverení zdravotného stavu žalobkyne. Súd sa uspokojil len s doloženým zoznamom liekov, ktoré
užíva žalobkyňa 1/ a s predložením zbrojného preukazu z roku 2014. Zdravotný stav žalobkyne 1/ je
nepriaznivý, čo môže mať značný vplyv na jej konanie. Žalobkyňa 1/ nikdy nežiadala o pomoc pri úhrade

nákladov za predmetnú nehnuteľnosť, pričom žalobkyne neprispievajú žalovanej na nehnuteľnosť, ktorú
v súčasnosti užíva v I..

15.KrajskýsúdvKošiciachakosúdodvolacíprejednalodvolaniežalovanejbeznariadeniapojednávania
v zmysle ust. § 385 ods. 1 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C.s.p.“) v rozsahu

danom v ust. § 379 a § 380 C.s.p., z hľadísk uplatnených odvolacích dôvodov a dospel k záveru, že
odvolanie nie je dôvodné.

16. Rozsudok je vo svojom výroku vecne správny, preto ho odvolací súd v zmysle ust. § 387 ods. 1
C.s.p. potvrdil.

17. Rozsudok bol verejne vyhlásený na Krajskom súde v Košiciach dňa 17.1.2024 o 9,30 hod.
v pojednávacej miestnosti č. dv. 210/II.poschodie, pričom miesto a čas verejného vyhlásenia rozhodnutia
boli zverejnené na úradnej tabuli a webovej stránke Krajského súdu v Košiciach dňa 10.1.2024 v zmysle
ust. § 219 ods. 3 C.s.p.

18. Žalovaná namieta odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 1 písm. b, e/, f/ a h/ C.s.p., teda že súd
nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva
v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, súd prvej inštancie dospel na základe
vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté

dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza
z nesprávneho právneho posúdenia veci.19. Odvolací súd po preskúmaní odvolania dospel k záveru, že namietané odvolacie dôvody nie sú
naplnené.

20. Súd prvej inštancie vykonal vo veci dokazovanie v dostatočnom rozsahu pre náležité zistenie
skutkového stavu, vykonané dôkazy vyhodnotil podľa ust. § 191 C.s.p., z vykonaných dôkazov dospel
k správnym skutkovým zisteniam, na ktorých založil svoje rozhodnutie a zo zisteného skutkového
stavu vyvodil aj správny právny záver. Súdu prvej inštancie nemožno vytknúť, že nevykonal žalovanou
navrhnuté dôkazy týkajúce sa zdravotného stavu žalobkyne 1/ a tiež, že by odôvodnenie rozsudku trpelo

nepreskúmateľnosťou, teda že by nezodpovedalo ust. § 220 ods. 2 C.s.p..

21.Správne,podrobné,presvedčivéazákonuzodpovedajúcesúdôvodyrozsudku,sktorýmisaodvolací
súd stotožňuje a na tieto odkazuje (§ 387 ods. 2 C.s.p.).

22. Odôvodnenie rozsudku súdu prvej inštancie dáva odpoveď na argumenty uvádzané žalovanou

v odvolaní. Žalovaná uvádza skutočnosti, ktoré už boli uvedené pred súdom prvej inštancie a s ktorými
sa súd náležite a správne vyporiadal pri rozhodovaní vo veci, preto odvolacie námietky nie sú spôsobilé
spochybniť vecnú správnosť napadnutého rozsudku.

23. K dôvodom uvedeným v napadnutom rozsudku a k odvolacím námietkam žalovanej odvolací súd

dopĺňa nasledovné:

24. Predmetom tohto konania sa stal nárok žalobkýň 1/ a 2/ na zrušenie podielového spoluvlastníctva
strán sporu k predmetným nehnuteľnostiam (pozemkom a stavbe so súp. č. XX – rodinnému domu,
nachádzajúcich sa v kat. úz. C. D.) a nariadenie ich predaja s tým, že výťažok z predaja sa

rozdelí medzi žalobkyne a žalovanú podľa výšky ich spoluvlastníckych podielov (každá z nich je
spoluvlastníčkou v pomere 1/3 k celku). Žalobkyne v žalobe tvrdili, že ani jedna zo spoluvlastníčok
predmetnú nehnuteľnosť dlhodobo neužíva, táto je zanedbaná, schátraná, ide o pôvodne rodičovský
dom, ktorý zdedili účastníčky konania (sestry) po rodičoch s tým, že žalobkyňa 1/ znáša nevyhnutné
náklady spojené s touto nehnuteľnosťou a tiež plní daňové povinnosti.

25. Žalovaná navrhla žalobu zamietnuť tvrdiac, že v danom prípade sú dané dôvody hodné osobitného
zreteľa odôvodňujúce aplikáciu ust. § 142 ods. 2 Občianskeho zákonníka, t.j. nezrušiť a nevyporiadať
spoluvlastníctvo tvrdiac, že v budúcnosti sa mieni stať výlučnou vlastníčkou predmetnej nehnuteľnosti
s tým, že vyplatí vyrovacie podiely žalobkýň v splátkach po 20,00 eur mesačne. Uviedla, že predmetnú

nehnuteľnosť hodlá užívať, keď bude v dôchodkovom veku, keďže k predmetnej nehnuteľnosti má
osobné a citové väzby, nakoľko ide o rodičovský dom a rodičia prejavili záujem, aby účastníčky konania
(sestry) žili v predmetnej nehnuteľnosti.

26. Vzhľadom na skutočnosť, že od začiatku konania sa žalovaná proti žalobe bránila svojim budúcim

záujmom užívať predmetnú nehnuteľnosť a svojimi osobnými a citovými väzbami k predmetnej
nehnuteľnosti, bola rozhodujúcou otázkou, od ktorej záviselo správne právne posúdenie veci súdom
prvej inštancie, či sú alebo nie sú dané dôvody hodné osobitného zreteľa pre to, aby súd nezrušil
a nevyporiadal spoluvlastníctvo.

27. Podľa § 142 ods. 1 veta prvá Občianskeho zákonníka, ak nedôjde k dohode, zruší spoluvlastníctvo
a vykoná vyporiadanie na návrh niektorého spoluvlastníka súd.

28. Podľa § 142 ods. 2 Občianskeho zákonníka z dôvodov hodných osobitného zreteľa súd nezruší
a nevyporiada spoluvlastníctvo prikázaním veci za náhradu alebo predajom veci a rozdelením výťažku.

29. Vyššie cit. ust. § 142 ods. 1 veta prvá Občianskeho zákonníka je vyjadrením jednej zo základných
zásad inštitútu podielového spoluvlastníctva a to zásady, že nikto nesmie byť spravodlivo nútený, aby
zotrval v spoluvlastníkom vzťahu. Pokiaľ sa spoluvlastníci sami nedohodnú ako sa ich spoluvlastníctvo
zruší a ako si ho vyporiadanú, resp. ak sa nemôžu dohodnúť ani inak, môže sa ktorýkoľvek

z nich domáhať zrušenia a vyporiadania spoluvlastníctva na súde. Z pravidla kladného rozhodnutia
súdu existuje výnimka obsiahnutá vo vyššie cit. ust. § 142 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Ak
nie je dobre možné, aby súd spoluvlastníctvo zrušil a vyporiadal reálnym rozdelením veci podľa
rozsahu spoluvlastníckych podielov, môže z dôvodov hodných osobitného zreteľa návrh na zrušeniea vyporiadanie podielového spoluvlastníctva zamietnuť, a to aj v prípade, kedy je možné, aby vec bola
prikázaná za náhradu jednému alebo niekoľkým spoluvlastníkom, alebo kedy je možné, aby vec bola
predaná a výťažok predaja bol rozdelený podľa veľkosti podielov. Dôvod hodný osobitného zreteľa

posudzuje vždy konkrétne, najmä vzhľadom na subjektívne podmienky žalobcu alebo žalovaného, či
oboch z nich, ako aj na existujúce objektívne okolnosti. Dôvodom hodným osobitného zreteľa môže
byť prípadne aj zneužitie výkonu práva podľa § 3 Občianskeho zákonníka. Nie je však vylúčené, aby
na základe podstatných zmien okolností konkrétneho prípadu, ktoré by znamenali odpadnutie dôvodov
pre zamietavé rozhodnutie, sa spoluvlastník neskôr znovu domáhal vyhovenia návrhu na zrušenie

avyporiadaniepodielovéhospoluvlastníctva.Zamietavérozhodnutiejerozhodnutímibapred„tentokrát“,
t.j. iba potiaľ, pokiaľ trvajú okolnosti (pomery), pre ktoré došlo k vydaniu takéhoto rozhodnutia.

30. Podľa judikatúry (R 100/1999) dôvodmi hodnými osobitného zreteľa, pre ktoré súd nezruší
a nevyporiada podielové spoluvlastníctvo podľa § 142 ods. 2 Občianskeho zákonníka sú okolnosti
prevažne subjektívneho charakteru tak na strane žalovaného (najmä jeho zdravotný stav, vek a sociálna

situácia, stav jeho odkázanosti na bývanie v spornej nehnuteľnosti, nedostatok možnosti uspokojiť svoje
bytové potreby inde, osobné väzby na nehnuteľnosť), ako aj na strane žalobcu (najmä ak mu ide iba
o vyriešenie užívacích vzťahov, pričom otázka zániku spoluvlastníctva nemá pre neho prioritu alebo, že
vec má v úmysle predať).

31. Podľa názoru odvolacieho súdu zistený skutkový stav v predmetnej veci opodstatňoval prijať súdu
prvej inštancie záver o neexistencii dôvodov hodných osobitného zreteľa pre zamietnutie návrhu na
zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva.

32. Z dokazovania vykonaného na súde prvej inštancie jednoznačne vyplynulo, že predmetnú

nehnuteľnosť dlhodobo žiadna zo spoluvlastníčok neužíva, z čoho vyplýva jednoznačný záver o tom,
že neužívaním táto nehnuteľnosť chátra, žiadna zo spoluvlastníčok sa nepodieľa na akomkoľvek
zveľaďovaní tejto nehnuteľnosti, t.j. do nehnuteľnosti sa neinvestuje. Len žalobkyňa 1/ vynakladá
nevyhnutné výdavky spojené s plnením povinností vlastníka nehnuteľnosti, t.j. platí bežné výdavky
v minimálnej výške a plní si daňové povinnosti. Ide pritom o starší rodinný dom, pôvodne patriaci rodičom

strán sporu, ktoré sú sestrami. Účastníčky konania ako spoluvlastníčky sa nevedia dohodnúť na užívaní
predmetnej nehnuteľnosti, žiadna z nich neprejavila záujem o jej užívanie a žalovaná na snahy žalobkýň
o predaj nehnuteľnosti reagovala tak, že s tým nesúhlasí. Žalovaná síce prejavila záujem v budúcnosti
(keď bude v dôchodkovom veku) užívať predmetnú nehnuteľnosť ako výlučná vlastníčka a vyplatiť
ostatné spoluvlastníčky, avšak zároveň uviedla, že nedisponuje takými finančnými prostriedkami, ktoré

by jej umožnili žalobkyne vyplatiť, preto navrhla, že im bude splácať ich vyrovnacie podiely splátkami
po 20,00 eur mesačne. Tiež predložila dôkaz (čestné prehlásenie), podľa ktorého jej dcéra prejavila
snahu zakúpiť predmetnú nehnuteľnosť bez toho, aby sa vyjadrila v tom zmysle, že túto aj hodlá
užívať. Žalovaná uviedla, že toho času je nezamestnaná, v hmotnej núdzi. Každá zo spoluvlastníčok
má vyriešené bývanie a ani jedna v súčasnosti neužíva predmetnú nehnuteľnosť. Žalovaná v priebehu

konania poukazovala na svoje osobné väzby k predmetnej nehnuteľnosti a tvrdila, že táto skutočnosť
je významnou, pre ktorú navrhla, aby súd zamietol žalobu. Žalovaná tiež tvrdila, že zdravotný stav
žalobkyne 1/ jej nedovoľuje posúdiť dôsledky svojho konania, že nie je v záujme žalobkýň, aby došlo
k zrušeniu spoluvlastníctva a nariadeniu predaja predmetných nehnuteľností súdom, keďže by stratili
možnosť užívať v budúcnosti predmetnú nehnuteľnosť. Tvrdila, že pokiaľ dôjde k predaju predmetných

nehnuteľností, žalobkyne na ňu budú tlačiť, aby predali aj ďalšiu nehnuteľnosť, ktorú spoločne vlastnia
v I. a ktorú žalovaná aj užíva.

33. Odvolací súd je toho názoru, že súd prvej inštancie dospel k správnemu záveru o tom, že
predmetná nehnuteľnosť (rodinný dom) nie je reálne deliteľná. Vychádzajúc zo skutkových zistení, a to

predovšetkým zo subjektívneho stanoviska spoluvlastníkov participovať na prípadných nákladoch, ktoré
by boli potrebné pre reálne rozdelenie predmetnej nehnuteľnosti (rodinného domu), vychádzajúc z toho,
že reálne rozdelenie by nebolo uskutočniteľné bez nákladných stavebných úprav dospel súd prvej
inštancie k správnemu záveru, že predmetná nehnuteľnosť (rodinný dom) nie je reálne deliteľný. Ani
jeden zo spoluvlastníkov totiž nie je ochotný vynaložiť nič na vykonanie nevyhnutných stavebných úprav,

ktoré by museli byť vynaložené, aby rodinný dom ako stavba mohla slúžiť všetkým trom spoluvlastníkom
ako samostatné bytové jednotky.34. Pri rozdelení stavieb (budov) je podmienkou, aby rozdelením vznikli samostatné veci, ktorých
existencia bude v súlade so stavebnými predpismi (R 108/1967). Vychádzajúc z názoru strán sporu,
ktoré sa nevedia dohodnúť na základných otázkach týkajúcich sa rodinného domu ako celku, jeho

údržby, potrebných opráv a pod., niet pochýb o tom, že aj v prípade reálneho rozdelenia predmetnej
nehnuteľnosti, táto by zostala naďalej v podielovom spoluvlastníctve strán sporu, ktoré pre rozpornosť
vzájomných vzťahov nevedia nájsť zhodu v riešení otázok týkajúcich sa spoločnej veci a navyše tomu
bráni aj nedostatok finančných prostriedkov.

35.Nietpochýbotom,žežalovanámáosobné(citové)väzbykspornémurodinnémudomu,keďževňom
vyrástla. Výsledky dokazovania vykonané pred súdom prvej inštancie však jednoznačne svedčia o tom,
že žalovaná dlhodobo v predmetnom dome nebýva, má vyriešené bývanie iným spôsobom (rodinný
dom v I., ktorého je spoluvlastníčkou), o predmetný dom sa dlhodobo nestará, žiadnym spôsobom
finančne na údržbu rodinného domu neprispieva, teda o predmetný rodinný dom neprejavuje dlhodobo
niekoľko rokov opravdivý záujem. Súd prvej inštancie vykonal porovnanie a hodnotenie pomerov medzi

účastníčkami konania, keď skúmal záujem žalobkýň na zániku spoluvlastníctva v porovnaní so záujmom
žalovanej na zachovaní spoluvlastníctva a dospel k správnemu záveru, že záujem žalobkýň na zániku
spoluvlastníctva je prednejší. Tieto svoje úvahy podrobne odôvodnil v bode 33. a 34. rozsudku a s týmto
odôvodnením sa odvolací súd stotožňuje a považuje ho za zákonné a správne.

36. Tvrdenia žalovanej o jej osobných a citových väzbách nemožno poprieť, avšak v kontexte tohto
konania ich treba považovať za účelové, v snahe zabrániť zrušeniu a vyporiadaniu podielového
spoluvlastníctva strán sporu súdom, pričom riešenie ponúknuté žalovanou, a to vyplatiť žalobkyne, keď
podiel každej z nich predstavuje sumu okolo 17.000,00 eur takým spôsobom, že by ich vyrovnací podiel
splácala po 20,00 eur mesačne, nemožno považovať za prijateľný vzhľadom na výšku vyrovnacích

podielov a čas, za ktorý by tieto mali byť uhradené. Nie je spravodlivé požadovať od žalobkýň, aby prijali
takúto možnosť splatenia ich vyrovnacieho podielu, navrhnutú žalovanou.

37. Akékoľvek snahy žalovanej spochybniť spôsobilosť žalobkyne 1/ zo zdravotných dôvodov je
potrebné považovať za účelovú, ničím nepotvrdenú obranu. Žalobkyňa 1/ nie je pozbavená a ani

obmedzená v spôsobilosti na právne úkony. Správne postupoval súd prvej inštancie, pokiaľ nevykonal
dokazovanie navrhnuté žalovanou za účelom preukázania zdravotného stavu žalobkyne 1/. Súd nie
je povinný vykonať akýkoľvek dôkaz navrhnutý stranou sporu, ale len dôkaz, ktorý môže prispieť
k objasneniu veci po skutkovej stránke. Správne preto postupoval súd prvej inštancie, pokiaľ
dokazovanie v tomto smere nevykonával.

38. Zo všetkých týchto dôvodov odvolací súd postupom podľa § 387 ods. 1 C.s.p. potvrdil rozsudok
vrátane výroku o trovách konania ako vecne správny.

39.Otrováchodvolaciehokonaniarozhodolodvolacísúdpodľa§396ods.1C.s.p.vspojenís§255ods.

1 C.s.p. tak, že úspešným žalobkyniam priznal plnú náhradu trov odvolacieho konania voči neúspešnej
žalovanej.

40. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 C.s.p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je

podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1,2 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 C.s.p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 C.s.p.).