Rozhodnutie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 27. február 2024

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 2To/75/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3821010184
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 02. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Janík
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2024:3821010184.4

Rozhodnutie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Janíka a sudcov JUDr.
Mariána Dunčka a Mgr. Jána Odnogu v trestnej veci proti obžalovanému A. B., nar. XX.XX.XXXX v C.,
trvale bytom D., E. F. G. XXX/X, pre prečin útoku na verejného činiteľa podľa § 323 ods. 1 písm. a) Tr.
zák., na neverejnom zasadnutí konanom dňa 27. februára 2024 prejednal odvolanie obžalovaného proti
rozsudku Okresného súdu Prievidza sp. zn. 1T/32/2021 zo dňa 19.06.2023 a takto jednomyseľne

r o z h o d o l :

Podľa § 321 ods. 1 písm. b), písm. d) Tr. por. napadnutý rozsudok sa zrušuje v celom rozsahu.

Podľa § 322 ods. 1 Tr. por. vec sa vracia súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu znovu
prejednal a rozhodol.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Prievidza sp. zn. 1T/32/2021 zo dňa 19.06.2023 bol obžalovaný A. B.

uznaný za vinného z prečinu útoku na verejného činiteľa podľa § 323 ods. 1 písm. a) Tr. zák. na tom
skutkovom základe, že

po tom, čo hliadka Obvodného oddelenia PZ SR Prievidza v zložení veliteľ ppráp. H. B. a člen hliadky
práp. I. G. bola dňa 02. októbra 2020 vyslaná stálou službou Obvodného oddelenia PZ SR Prievidza na
preverenie oznámenia do pobočky Poštovej banky na Kláštornej ulici v Prievidzi, kde sa mala nachádzať

osoba, ktorá si po opakovaných upozorneniach od pracovníčok Poštovej banky odmietala nasadiť v
priestoroch banky ochranu dýchacích ciest a po tom, čo po príchode hliadky PZ na miesto preverenia
obžalovanýhliadkeuviedol,žeochranudýchacíchciestsiodmietanasadiť,lebomutožiadnyzákonaani
ústava neprikazuje, vyhlásila zástupkyňa riaditeľa pobočky predmetnej banky bezpečnostnú prestávku
v čase okolo 12:00 hodiny, ktorá mala trvať do 13:00 hodiny, pričom vyzvala osoby nachádzajúce sa v
pobočke, aby na čas prestávky opustili priestory pobočky, čo obžalovaný odmietol rešpektovať, rovnako

obžalovaný neuposlúchol ani rovnakú výzvu na opustenie pobočky zo strany hliadky PZ, preto bol na
základe týchto skutočností, po náležitom poučení predmetnou hliadkou PZ predvádzaný na Obvodné
oddelenie PZ SR Prievidza za účelom podania vysvetlenia ako podozrivý z priestupku proti verejnému
poriadku podľa § 47 ods.1 písm. a) zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov,
pričom z priestorov pobočky banky musel byť vyvedený členmi tejto hliadky za použitia donucovacích
prostriedkov a to hmatov a chvatov podľa § 51 ods.1 písm. c) zákona č. 171/1993 Z. z. o Policajnom

zbore v znení neskorších predpisov, nakoľko kládol aktívny odpor a to hlavne počas predvádzania -
nastupovania do služobného policajného vozidla nachádzajúceho sa pred Obchodným domom PRIOR,
kedy pri nastupovaní začal kopať do zariadenia vozidla a následne udrel päsťou pravej ruky do tváre
službukonajúceho policajta - poškodeného ppráp. H. B., čím mu spôsobil drobné zranenia - odreninu
kože v oblasti pravej polovice tváre, ktoré zranenia si nevyžiadalo liečenie a ani sťaženie obvyklého
spôsobu života.Za tento trestný čin bol odsúdený podľa § 323 ods. 1 Tr. zák. s poukazom na § 38 ods. 2 Tr. zák. na
trest odňatia slobody vo výmere 1 (jeden) rok s tým, že podľa § 49 ods. 1 písm. a) Tr. zák. a § 50
ods. 1 Tr. zák. bol výkon uloženého trestu obžalovanému podmienečne odložený na skúšobnú dobu 18

(osemnásť) mesiacov.

Vyššie uvedený rozsudok súdu prvého stupňa nenadobudol právoplatnosť, pretože ho napadol
obžalovaný odvolaním, ktoré zahlásil do zápisnice o hlavnom pojednávaní ihneď po jeho vyhlásení.
V písomných dôvodoch odvolania prostredníctvom obhajcu namietal, že súd prvého stupňa po zistení

skutkového stavu odmietol vykonať podľa neho ďalšie potrebné úkony. Uviedol, že prišiel do pobočky
Poštovej banky v Prievidzi za účelom prevziať si peniaze, ktoré mu boli doručené. Prišiel tam asi o 10:00
hod., pred ním boli asi štyria zákazníci, ktorí boli rýchlo vybavení. Jeho odmietli vybaviť z dôvodu, že
nemal prekryté dýchacie cesty. Keď si odmietol nasadiť rúško, zavolali mestskú políciu, ktorá ho vyviedla
von. Z tohto dôvodu sa následne vrátil, aby si opäť vyzdvihol peniaze. Na to riaditeľka pobočky Poštovej
banky zavolala štátnu políciu, ktorá ho vyviedla tak, že ho zobrali so stoličkou ako aj s barlou von.

Následne ho nakladali do auta, voči čomu sa bránil, pretože si nebol vedomý toho, že by niečo zlé urobil
a nebol dôvod, aby voči nemu zasahovala polícia. Konštatoval, že riaditeľka banky tvrdila, že ho dali
vyviesť z Poštovej banky z dôvodu, že mali obedňajšiu prestávku, ktorá je asi od 12:00 hod. do 13:00
hod.Ďalejpoukazovalnato,žeprijehonakladanídovozidlabolivočinemuštátnipolicajtihrubíapretože
sa bránil, jeden ho ťahal zozadu a druhý mu dával z opačnej strany nohy do vozidla. Keďže nechcel dať

nohy dovnútra, udrel ho jeden z policajtov do oblasti genitálií, čím mu spôsobil veľkú bolesť a zároveň
tým vznikla jeho reakcia, že vyhodil rukou a keďže tam mal hlavu policajt, tak mu udrel do hlavy. Uviedol,
že to nebolo cielené a ani ho nemienil udrieť, čo podľa neho vyhodnotil súd prvého stupňa úplne opačne.
Evidentné je podľa neho aj to, že policajt išiel okamžite k lekárovi, ktorý mu však žiadne zranenie nezistil.
Nevideldôvod,prečobolpredvádzanýnaObvodnéoddeleniePZ,abytampodalvysvetleniekpriestupku

proti verejnému poriadku. Podľa neho sa žiadneho priestupku nedopustil a podanie vysvetlenia bolo
bezpredmetné. Uviedol, že na jedného invalida museli zavolať ešte aj posilu, prišlo aj druhé auto, čím
vznikol chaos pred inými občanmi, ktorý však neurobil on, ale polícia. Nikto nebral do úvahy pri nakladaní
do auta, že má choré nohy, na ktoré sa liečil a chodí na barlách. Nevidel dôvod, prečo ho zobrali do
cely predbežného zadržania a dali návrh na vykonanie väzby. Celé rozhodovanie o väzbe spočívalo len

v nedaní si rúška, ale nie o útoku na verejného činiteľa. V konaní navrhol vypočuť svedkov a to konkrétne
A. J. B., A. K. F., A. D. L., čo súd prvého stupňa odmietol z dôvodu, že tam neboli tieto osoby prítomné,
avšak uviedol, že ich chcel vypočuť z dôvodu, aby sa vyjadrili k skutočnosti ohľadne nosenia rúška,
ktoré bolo spúšťacím motorom. Ďalej navrhol vykonať rekonštrukciu, resp. vyšetrovací pokus na celé
dianie v pobočke Poštovej banky v Prievidzi ako aj nakladanie do vozidla. Na základe vyššie uvedených

skutočností žiadal, aby bol oslobodený spod obžaloby v zmysle § 285 písm. b) Tr. por.

Prokurátor Okresnej prokuratúry Prievidza sa písomne nevyjadril k dôvodom odvolania obžalovaného.

Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací nezistiac dôvody pre zamietnutie odvolania obžalovaného
podľa § 316 Tr. por. a ani dôvody pre zrušenie napadnutého rozsudku podľa § 316 ods. 3
Tr. por., na neverejnom zasadnutí dňa 27. februára 2024 na podklade v zákonnej lehote podaného
odvolania obžalovaným preskúmal podľa § 317 ods. 1 Tr. por. zákonnosť a odôvodnenosť odvolateľom
napadnutýchvýrokovrozsudkuovineatreste,akoajsprávnosťpostupukonania,ktoréimpredchádzalo,

prihliadajúc pritom aj na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané a mohli by pritom odôvodňovať podanie
dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por. Podrobným preskúmaním veci odvolací súd zistil, že napadnutý
rozsudok je potrebné na základe odvolania obžalovaného zrušiť v celom rozsahu v zmysle § 321 ods.
1 písm. b) a písm. d) Tr. por., nakoľko napadnutý rozsudok je chybný, pretože sa súd prvého stupňa
nevyrovnal so všetkými okolnosťami významnými pre rozhodnutie a v dôsledku toho je chybný aj pre

porušenie ustanovení Trestného zákona spočívajúcom v ich nesprávnom výklade a aplikácii.

Súd prvého stupňa v posudzovanej veci vykonané dôkazy zákonu zodpovedajúcom spôsobom
dostatočne nevyhodnotil jednotlivo i v ich súhrne tak, ako mu ukladajú ustanovenia § 2 ods. 10 a 12
Tr. por. a dospel k predčasným skutkovým zisteniam i právnym záverom. V odôvodnení napadnutého

rozsudku dostatočne a presvedčivo neuviedol, ktoré skutočnosti vzal za dokázané, o ktoré dôkazy
svoje skutkové zistenia oprel, nevysvetlil ako sa vyrovnal s obhajobnými tvrdeniami a námietkami
obžalovaného, akými právnymi úvahami sa spravoval, keď posudzoval dokázané skutočnosti podľa
príslušných ustanovení zákona v otázke viny a trestu, a preto odôvodnenie napadnutého rozsudkunie je v súlade s ustanovením § 168 ods. 1 Tr. por. a jeho zistenia i závery o vine nie sú
založené na jednoznačne zistených a bezpečne preukázaných faktoch vyvodených na základe dôkazov,
o hodnovernosti ktorých nie sú žiadne pochybnosti.

Obžalovaný A. B. vo svojich obhajobných tvrdeniach okrem iného namietal, že predvedenie jeho osoby
príslušníkmi Policajného zboru bolo neoprávnené a nedôvodné.

Podľaskutkovýchzisteníuvedenýchvnapadnutomrozsudku(apredtýmajvobžalobnomnávrhu)samal

skutok stať na podklade toho, že obžalovaný neuposlúchol výzvu na opustenie pobočky banky zo strany
hliadky Policajného zboru a preto bol na základe týchto skutočností po náležitom poučení predmetnou
hliadkou Policajného zboru predvádzaný na Obvodné oddelenie Policajného zboru Prievidza za účelom
podania vysvetlenia ako podozrivý z priestupku proti verejnému poriadku podľa § 47 ods. 1 písm. a)
zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov, čo následne malo vyústiť až do
použitia násilia zo strany obžalovaného proti verejnému činiteľovi v podobe udretia päsťou pravej ruky

do tváre službukonajúceho policajta – poškodeného ppráp. H. B..

Krajskýsúdvtejtosúvislostipoukazujenaznenie§17ods.1zákonač.171/1993Z.z.oPolicajnomzbore
v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 171/1993 Z. z.“), podľa ktorého je policajt oprávnený
požadovať potrebné vysvetlenie od osoby, ktorá môže prispieť k objasneniu skutočností dôležitých pre

odhalenie trestného činu, priestupku alebo iného správneho deliktu a na zistenie jeho páchateľa, ako aj
na vypátranie hľadaných alebo nezvestných osôb a vecí. V prípade potreby je policajt oprávnený vyzvať
osobu, aby sa ihneď alebo v určenom čase dostavila na útvar Policajného zboru na spísanie zápisnice
o podaní vysvetlenia alebo, ak ide o objasňovanie priestupku, na spísanie záznamu alebo zapísania
výsledkov úkonov do správy o výsledku objasňovania priestupku.

Podľa § 17 ods. 2 prvá veta zákona č. 171/1993 Z. z. ak osoba bez dostatočného ospravedlnenia alebo
bezzávažnýchdôvodovvýzvepodľaodseku1nevyhovie,môžejupolicajtpredviesťnaútvarPolicajného
zboru za účelom podania vysvetlenia.

Vyššie uvedené ustanovenia vymedzujú oprávnenie policajta požadovať od osôb, ktoré disponujú
takýmito poznatkami, podanie vysvetlenia. Ak je to teda v konkrétnom prípade potrebné, policajt môže
osobu vyzvať, aby sa z časového hľadiska ihneď alebo v určenom čase dostavila na útvar Policajného
zboru, a to na účely spísania zápisnice o podaní vysvetlenia, pri objasňovaní priestupku na účely
spísania záznamu alebo zapísania výsledkov úkonov do správy o výsledku objasňovania priestupku.

Forma takejto výzvy nie je ustanovená, takže vzhľadom na okolnosti prípadu môže policajt zvoliť taký
postup, ktorý je v danom prípade najvhodnejší. A to nielen z hľadiska obsahu, ale aj z časového hľadiska,
aby dotknuté osoby mali dostatočný časový priestor zariadiť si osobné, pracovné a iné záležitosti a
mohli sa pred útvar Policajného zboru dostaviť. Z hľadiska formy môže ísť tak o písomnú, ako aj ústne
realizovanú formu výzvy. V každom prípade by však takáto výzva mala obsahovať údaje o čase, kedy

sa má osoba dostaviť na útvar Policajného zboru (ihneď alebo v presne určenom čase), údaje o mieste,
kde sa má dostaviť (údaje o sídle útvaru Policajného zboru), účele, na ktorý sa má osoba na útvar
Policajného zboru dostaviť a poučenie o následkoch nedostavenia sa bez náležitého ospravedlnenia.

Dôležitou súčasťou výzvy policajta vo vzťahu k dotknutej osobe je teda poučenie o následkoch

neospravedlneného nedostavenia sa. V prípade ak sa osoba bez dostatočného ospravedlnenia alebo
bez závažných dôvodov nedostaví na útvar Policajného zboru, môže túto osobu policajt predviesť.
Toto predvedenie je donucovacím inštitútom, ktorý intenzívne zasahuje do základných ľudských práv
a je viazané výhradne na predošlú márnu výzvu. Súčasne sa vyžaduje predošlé riadne poučenie o
možnosti využiť tento inštitút, ak sa dotknutá osoba na výzvu bez dostatočného ospravedlnenia alebo

iných vážnych dôvodov nedostaví. V rámci predvedenia môže policajt využiť jednotlivé prostriedky, ktoré
smerujú k prekonaniu odporu predvádzanej osoby, no aj tieto by mali byť primerané povahe odporu,
ktorý predvádzaná osoba kladie.

Z vykonaného dokazovania pred súdom prvého stupňa však nevyplýva, či zasahujúca hliadka

Policajného zboru obžalovaného pred predvedením jeho osoby riadne vyzvala, aby sa dobrovoľne
dostavil na útvar Policajného zboru v Prievidzi. Zo skutkovej vety napadnutého rozsudku vyplýva len
to, že príslušníci Policajného zboru, ktorý realizovali predvedenie (t. j. ppráp. H. B. a práp. I. G.) pred
uskutočnením predmetného predvedenia náležite poučili obžalovaného. Z vykonaného dokazovaniavšak nevyplýva, v čom konkrétne spočívalo toto „náležité poučenie obžalovaného“ zo strany príslušníkov
Policajného zboru.

Taktiež z výpovede poškodeného príslušníka Policajného zboru ppráp. H. B. vyplýva len to, že
obžalovanéhovyzvali,abybankuopustil,čonerešpektovalanáslednebolpoučený,žebudepredvedený
na Obvodné oddelenie Policajného zboru na podanie vysvetlenia k priestupku proti verejnému poriadku.
Svedok práp. I. G. potvrdil výpoveď ppráp. H. B.. Z uvedeného vyplýva, že príslušníci Policajného zboru
obžalovaného poučili len vo vzťahu k tomu, že bude predvedený.

Podľa názoru krajského súdu z predmetných výpovedí nevyplýva, či bol obžalovaný pred úkonom
predvedenia riadne vyzvaný na to, aby sa dobrovoľne dostavil na útvar Policajného zboru na podanie
vysvetlenia k priestupku proti verejnému poriadku. Tak ako už bolo uvedené, inštitút predvedenie ako
prostriedok donucovacej povahy je viazaný na predošlé riadne poučenie o možnosti využiť tento inštitút
a to v prípade, ak sa dotknutá osoba na výzvu bez dostatočného ospravedlnenia alebo iných vážnych

dôvodov nedostaví na útvar Policajného zboru. Preto pred využitím inštitútu predvedenia je potrebné
vyzvať osobu, aby sa dobrovoľne dostavila na útvar Policajného zboru a až v prípade ak sa dobrovoľne
nedostaví bez náležitého ospravedlnenia alebo iných vážnych dôvodov možno takúto osobu predviesť
za použitia donucovaných opatrení.

Súd prvého stupňa sa uvedenými okolnosťami dôsledne nezaberal, neprihliadol na ne a preto jeho
skutkové zistenia a ním v napadnutom rozsudku uvedený záver, že obžalovaný je vinný zo spáchania
skutku sú predčasné a nemajú oporu vo vykonanom dokazovaní, osobitne za predpokladu, či vôbec
boli zo strany príslušníkov Policajného zboru pri predvádzaní obžalovaného dôsledne dodržané právne
predpisy – najmä zákon č. 171/1993 Z. z. Záver o vine musí byť založený na jednoznačne zistených

a bezpečne preukázaných faktoch. V posudzovanej veci na podklade doteraz vo veci vykonaných
dôkazov však tomu tak nie je, pričom súd prvého stupňa sa riadne nevysporiadal so všetkými
okolnosťami významnými pre rozhodnutie.

Vykonané dôkazy pripúšťajú totiž nielen možnosť, že skutok sa mohol stať a že ho mohol spáchať

obžalovanýA.B.,alesúčasne,vzhľadomnanevykonanievšetkýchpotrebnýchdôkazovapredovšetkým
na naznačené a existujúce pochybnosti o dostatočnom hodnotení dôkazov vykonaných súdom prvého
stupňa a z nich vyvodených skutkových zistení, nevylučujú a pripúšťajú aj možnosť zodpovedajúcu
obhajobným tvrdeniam a argumentom obžalovaného, že predvedenie jeho osoby zo strany príslušníkov
Policajného zboru na útvar Policajného zboru bolo neoprávnené a v rozpore so zákonom.

Za tejto dôkaznej situácie a vzhľadom na už uvedené dôvody nepostupoval súd prvého stupňa správne,
ak na podklade doteraz ním vo veci vykonaných dôkazov vyvodil svoje skutkové zistenia a právny
záver o vine obžalovaného napriek tomu, že netvoria logickú a ničím nenarušenú sústavu vzájomne sa
doplňujúcich dôkazov, ktoré by vo svojom celku spoľahlivo a bez dôvodných pochybností preukazovali

všetky okolnosti posudzovaného skutku, navyše bez vylúčenia možností akéhokoľvek iného záveru, ako
napr. toho, že predvedenie obžalovaného nebolo v súlade so zákonom.

Z uvedených dôvodov odvolací súd konštatuje, že pre zistené chyby nebol skutkový stav veci náležite
zistený, sú pochybnosti o správnosti skutkových zistení a doplnenie dokazovania zrejme môže viesť aj

k iným skutkovým a právnym záverom, preto odvolací súd na podklade dôvodne podaného odvolania
obžalovaného zrušil podľa § 321 ods. 1 písm. b) a písm. d) Tr. por. napadnutý rozsudok v celom rozsahu
a podľa § 322 ods. 1 Tr. por. vec vrátil súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal,
odstránil vytýkané nedostatky, vykonal všetky potrebné dôkazy na objasnenie skutkového stavu veci,
o ktorom nie sú pochybnosti a po ich vyhodnotení rozhodol vo veci v súlade so stavom veci a zákonom.

V ďalšom konaní bude povinnosťou súdu prvého stupňa náležite zhodnotiť zistený skutkový stav, riadne
sa vysporiadať so všetkými okolnosťami významnými pre rozhodnutie a posúdiť najmä to, či zo strany
príslušníkov Policajného zboru nebol porušený zákon č. 171/1993 Z. z. ohľadne splnenia podmienok na
predvedenie obžalovaného (t. j. či pred predvedením bol riadne vyzvaný na dobrovoľne dostavenie sa

na útvar Policajného zboru na podanie vysvetlenia k priestupku proti verejnému poriadku), eventuálne
doplniť dokazovanie opätovným výsluchom príslušníkov Policajného zboru ohľadne tejto otázky.Súd prvého stupňa bude pri novom prejednaní a rozhodovaní viazaný vyššie uvedeným právnym
názorom odvolacieho súdu (§ 321 ods. 1 Tr. por.) a musí rešpektovať zásadu zákazu zmeny k horšiemu
(zákaz reformatio in peiusi), t. j. že nemôže dôjsť k zmene rozhodnutia v neprospech obžalovaného,

keďže odvolacie konanie inicioval len obžalovaný (§ 327 ods. 2 Tr. por.)

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne pomerom hlasov tri ku nule (3:0).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.