Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 9. január 2025

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 11CoCsp/37/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6724201354
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 01. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Renáta Deáková
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2025:6724201354.1

Uznesenie

KrajskýsúdvBanskejBystrici,akosúdodvolací,vsenátezloženomzpredsedníčkysenátuJUDr.Renáty
Deákovej, sudcu JUDr. Michala Tagaja (sudca spravodajca) a sudkyne JUDr. Danice Kočičkovej ako
členovsenátu,vsporežalobcu:EOSKSISlovensko,s.r.o.,IČO:35724803,sosídlomPrievozská2,821
09 Bratislava - mestská časť Ružinov, právne zastúpeného: Remedium Legal, s.r.o., IČO: 53 255 739,
so sídlom Prievozská 2, 821 09 Bratislava - mestská časť Ružinov, proti žalovanému: A. B., C. B., nar.

XX.XX.XXXX, trvale bytom C. D. XXXX/X, XXX XX E., o zaplatenie 3.072,24 Eur s príslušenstvom,
o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Zvolen č.k. 12Csp/59/2024 – 117 zo dňa 15. októbra
2024, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie odvolaním napadnutým rozsudkom žalobu zamietol (prvá výroková veta)

a žalovanému náhradu trov konania proti žalobcovi nepriznal (druhá výroková veta).
1.1 Z jeho odôvodnenia vyplýva, že žalobca sa žalobou zo dňa 19.03.2024 domáhal od žalovaného
zaplatenia istiny 3.072,24 Eur spolu s úrokom v miere 14,9% ročne zo sumy 2.815,23 Eur od 26.05.2022
do zaplatenia a s úrokom z omeškania v miere 5% ročne zo sumy 2.815,24 Eur od 26.05.2022 do
zaplatenia, titulom pohľadávky zo Zmluvy o spotrebiteľskom úvere zo dňa 23.08.2018, postúpenej
právnym predchodcom žalobcu (BNP Paribas Personal Finance SA) na žalobcu.

1.2 Žalobca poskytol žalovanému peňažné prostriedky na základe Zmluvy o spotrebiteľskom úvere;
žalovaný pohľadávku neuhradil a žalobca vyhlásil mimoriadnu splatnosť.
1.3 K žalobe žalobca priložil: Platobnú históriu, z ktorej vyplýva suma k 24.05.2022 vo výške
3.097,24 Eur - Oznámenie o postúpení pohľadávky zo dňa 03.07.2023 - Pokus o zmier zo dňa
18.01.2024 - Špecifikáciu BNP - Podací hárok zo dňa 19.01.2024 - Zmluvu o postúpení pohľadávok
nesplácaných úverov zo dňa 21.06.2023 medzi predávajúcim BNP Paribas Personal Finance SA

konajúcu prostredníctvom BNP Paribas Personal Finance SA pobočka zahraničnej banky ako
predávajúcim a EOS KSI Slovensko, s.r.o. ako kupujúcim - Prílohu k Zmluve o postúpení pohľadávok
s výškou dlhu ku dňu zosplatnenia 3.097,24 Eur - Zmluvu o spotrebiteľskom úvere a zmluvu o
revolvingovom spotrebiteľskom úvere a vydávaní kreditnej karty a rámcovú zmluvu o poskytovaní
platobných služieb zo dňa 13.01.2018 (s výškou úveru 5.000 Eur, úrok 14,9 % ročne
fixný, počet mesačných splátok 72, poplatok za poistenie 4,99 %, výška mesačnej splátky 110,71 Eur,

RPMN 15,96 Eur, odplata 14,90 Eur, celková čiastka k zaplateniu 7.592,40 Eur, priemerná RPMN 8,87
Eur, splatnosť mesačnej splátky 15-ty deň v mesiaci, termín konečnej splatnosti úveru 15.08.2024);
Sadzobník poplatkov - Výzvu na zaplatenie dlžnej čiastky úveru z 01.04.2022 na čiastku 460,28 Eur
vrátane príslušenstva s podacím lístkom číslo RF500607236SK z 05.04.2022; Oznámenie o vyhlásení
mimoriadnej splatnosti úveru číslo 4277108439003 zo dňa 25.05.2022.
1.4 Súd prvej inštancie vydal platobný rozkaz, č.k. 12Csp/59/2024-62 zo dňa 17.04.2024, tento sa

žalovanému nepodarilo doručiť do vlastných rúk, preto ho uznesením č.k. 12Csp/59/2024-95 zo dňa
17.07.2024, právoplatným 31.07.2024 zrušil v celom rozsahu. Uznesením, č.k. 12Csp/59/2024-97 zodňa 17.07.2024, právoplatným 02.08.2024, vyzval žalovaného, aby sa v lehote 15 dní písomne vyjadril
k žalobe. Zároveň mu doručoval aj poučenie pre spotrebiteľa; v súlade s §116 ods. 2 zákona č.
160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len ako „C.s.p.“) oznámil dňa

24.07.2024 žalovanému vyvesením na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke, že vo veci bola podaná
žaloba. Žalovaný si zásielku na adrese trvalého pobytu zásielku neprevzal, „nakoľko je neznámy“.
Následne súd prvej inštancie vytýčil termín pojednávania na 15.10.2024, neúčasť na ktorom právny
zástupca žalobcu ospravedlnil a súhlasil s pojednávaním v jeho neprítomnosti. Žalovaný si zásielku na
adrese trvalého pobytu zásielku neprevzal – okresný súd považoval doručenie predvolania za vykázané

náhradným spôsobom a pojednával v neprítomnosti právneho zástupcu žalobcu a v neprítomnosti
žalovaného.
1.5 V bode 6 odôvodnenia napadnutého rozhodnutia súd prvej inštancie uviedol: „Súd na základe
predložených listinných dokladov zistil nasledujúci skutkový stav:
7. Súd oboznámil:
-Platobnú históriu z č.l. 7 - 10, z ktorej vyplýva suma k 24.05.2022 vo výške 3.097,24 Eur

-Oznámenie o postúpení pohľadávky zo dňa 03.07.2023 z č.l. 11
-Pokus o zmier zo dňa 18.01.2024 z č.l. 12
-Špecifikáciu BNP z č.l. 13
-Podací hárok zo dňa 19.01.2024 z č.l. 14
-Zmluvu o postúpení pohľadávok nesplácaných úverov zo dňa 21.06.2023 medzi predávajúcim BNP

Paribas Personal Finance SA konajúcu prostredníctvom BNP Paribas Personal Finance SA pobočka
zahraničnej banky ako predávajúcim a EOS KSI Slovensko, s.r.o. ako kupujúcim z č.l. 16
-Prílohu k Zmluve o postúpení pohľadávok s výškou dlhu ku dňu zosplatnenia 3.097,24 Eur z č.l. 39
-Zmluvu o spotrebiteľskom úvere a zmluvu o revolvingovom spotrebiteľskom úvere a vydávaní kreditnej
karty a rámcovú zmluvu o poskytovaní platobných služieb zo dňa 13.01.2018 s výškou úveru 5.000,- Eur,

úrok 14,9 % ročne fixný, počet mesačných splátok 72, poplatok za poistenie 4,99 %, výška mesačnej
splátky 110,71 Eur, RPMN 15,96 Eur, odplata 14,90 Eur, celková čiastka k zaplateniu 7.592,40 Eur,
priemerná RPMN 8,87 Eur, splatnosť mesačnej splátky 15-ty deň v mesiaci, termín konečnej splatnosti
úveru 15.08.2024
-Sadzobník poplatkov z č.l. 49

-Výzvu na zaplatenie dlžnej čiastky úveru z 01.04.2022 na čiastku 460,28 Eur vrátane príslušenstva s
podacím lístkom číslo RF500607236SK z 05.04.2022
-Oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru číslo 4277108439003 zo dňa 25.05.2022;
v bodoch 8 až 49 odôvodnenia okresný súd citoval ustanovenia §52 ods. 2, §53 ods. 9, §54, §100 ods. 1,
§101, § 517, §524 ods. 1,2 a §565 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len ako „Občiansky

zákonník), ustanovenia §1 ods.1,2,3,4,5,6,7,8, §9 ods.1,2,3,4,5,6,7,8,9,10,11,12,13,14,15,16,17,18,19,
§11 ods.1,2,3,4 zákona č. 12/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách
pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len ako „Zákon o spotrebiteľských
úveroch), ustanovenie §469 Obchodného zákonníka a §3 Nariadenia vlády 87/1995 Z.z..
1.6 V bodoch 48 a 49 odôvodenia napadnutého rozsudku súd prvej inštancie (duplicitne) skonštatoval,

že Zmluva o spotrebiteľskom úvere zo dňa 23.08.2018 je uzatvorená v súlade so Zákonom
o spotrebiteľských úveroch (spĺňa zákonné náležitosti spotrebiteľskej zmluvy); okresný súd preskúmal
aktívnu legitimáciu - žalobca je po postúpení pohľadávky Zmluvou o postúpení pohľadávky zo dňa
21.06.2023 aktívne legitimovaný na podanie žaloby; žalovaný je pasívne legitimovaný zo Zmluvy o
spotrebiteľskom úvere a zo Zmluvy o postúpení pohľadávky (deklaruje to Príloha k zmluve o postúpení

pohľadávok z č.l. 39 spisu); pohľadávka žalobcu nie je premlčaná, pretože z platobnej histórie vyplýva
dlh k 24.05.2022 a žaloba bola podaná 19.03.2024, teda v trojročnej premlčacej dobe; dlh žalobcu (pozn.
odvolacieho súdu- správne má byť „žalovaného“) vyplývajúci z platobnej histórie je vo výške 3.097,24
Eur.
1.7 V bode 50 odôvodenia napadnutého rozsudku súd prvej inštancie, s poukazom na rozsudok

Krajského súdu v Banskej Bystrici, sp.zn,. 43CoCsp/18/2023-228 zo dňa 08.05.2023 a na uznesenia
Najvyššieho súdu SR sp.zn. 4Cdo/231/2021 zo dňa 26.01.2023 a sp.zn. 4Cdo/90/2023 zo dňa
29.11.2023, i.a. skonštatoval, že
1.7.1 „nie sú splnené podmienky citovaných paragrafov; súčasťou žaloby nie je výzva staršia ako tri
mesiace pred zosplatnením - výzva na zaplatenie dlžnej čiastky na sumu 460,28 Eur z 01.04.2022 bola

zosplatnená 24.05.2022, je tam rozdiel jedného mesiaca. Správne mali byť žalovanému adresované
výzvy v trojmesačnej lehote, následne v 15 dňovej lehote zosplatnené. Toto sa nestalo.“
1.7.2 „To, že výzva na zaplatenie dlžnej čiastky bola podacím hárkom číslo RF500607236SK z
05.04.2022 zasielaná žalovanému, nepreukazuje, že skutočne výzva na zaplatenie dlžnej čiastky mubola doručovaná. Súčasťou žaloby nie je ani príloha o doručení oznámenia o postúpení pohľadávky
žalovanému. Súd sa preto v ďalšom nezaoberal výškou dlhu uplatneného žalobou vo výške 3.072,24
Eur, v tejto časti žalobu zamietol. Tým, že nie sú splnené podmienky §53 ods. 9 a §565 Občianskeho

zákonníka, zamietol žalobu aj v príslušenstve úroku vo výške 14,9 % ročne vyplývajúceho zo Zmluvy o
spotrebiteľskom úvere a aj príslušenstva 5 %-ného úroku z omeškania ročne, všetko zo sumy 2.815,23
Eur, všetko od 26.05.2022 do zaplatenia.“
1.7.3 „V danej veci žalobca nepreukázal, že žalovanému doručoval výzvu na zaplatenie dlžnej čistky,
oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti, oznámenie o postúpení pohľadávky, preto súd žalobu

v celom rozsahu zamietol.“
1.8 O náhrade trov konania rozhodol súd prvej inštancie s poukazom na „ust. §255 ods. 1 C.s.p.“ (podľa
pomeru úspechu strán vo veci), s konštatovaním, že žalovaný bol úspešný, žiadne trovy mu nevznikli
a preto rozhodol tak, že žalovanému náhradu trov konania proti žalobcovi nepriznal.

2. Proti rozsudku súdu prvej inštancie (v celom rozsahu) podal žalobca (ďalej aj len ako „odvolateľ“)

odvolanie a navrhol (odvolací návrh), aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil tak, že vyhovie
žalobe v plnom rozsahu, resp. aby ho v zmysle ustanovenia §389 ods. 1 C.s.p. zrušil a vrátil vec
súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie; súčasne si uplatnil nárok na náhradu
trov odvolacieho konania. Namietol (odvolacie dôvody), že súd prvej inštancie nesprávnym procesným
postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo

k porušeniu práva na spravodlivý proces (§365 ods. 1 písm. b) C.s.p.); súd prvej inštancie dospel
na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam (§365 ods. 1 písm. f) C.s.p.) a
rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§365 ods. 1 písm.
g) C.s.p.).
2.1 Skonštatoval, že od vydania platobného rozkazu vo veci sa v konaní nič nezmenilo a napriek tomu

došlo k zamietnutiu žaloby z dôvodov, ktoré museli byť konajúcemu súdu známe už v čase vydania
platobného rozkazu a ktoré v konaní nikto netvrdil.
2.2 Na vyše 10-tich stranách (zo 17-tich celkom) napadnutého rozsudku, sú vymenované právne
normy, pričom nie je zrejmá súvzťažnosť, resp. súvislosť ohľadom vymenovania právnych noriem
týkajúcich sa bonity, náležitostí úveru, keďže z podstatného odôvodnenia vôbec nevyplýva, že by tieto

skutočnosti okresný súd pri rozhodovaní bral do úvahy - žalobu totiž zamietol z iného dôvodu. Celkovo
sa obsah napadnutého rozsudku javí byť nesúrodý a len s ťažkosťami možno navnímať skutočný
dôvod zamietnutia žaloby. Dôvody zamietnutia žaloby sú uvedené v bode 50. odôvodnenia napadnutého
rozhodnutia, kedy opäť nie je celkom zrejmé, či súd cituje odôvodnenie priamo nadriadeného súdu v
inej veci alebo jeho závery aplikuje na predmetnú vec, alebo oboje. Súd prvej inštancie poukazuje na

premlčanie a judikatúru NS SR, ktorá ale nesúvisí s časovými súvislosťami pred tým (pravdepodobne)
vyjadrenými a požadovanými súdom prvej inštancie.
2.3 V tom istom bode 50. odôvodnenia, kde okresný súd už poukazoval na náležitosti výzvy, časové
úseky na zosplatnenie a rozhodnutia priamo nadriadeného súdu vrátane NS SR, včlenil aj pochybnosť
o doručovaní výzvy na zaplatenie dlžnej čiastky, nepomenoval ktorej, ktorá bola podacím hárok č.

RF500607236SK z 05.04.2022 zasielaná žalovanému. Následná veta potom znie: „Oznámenie o
postúpení pohľadávky z 03.07.2023.“ – nič viac. Ďalej okresný súd vytýka, že súčasťou žaloby nie je ani
príloha o doručení oznámenia o postúpení pohľadávky žalovanému – je pozoruhodné, že toto ostalo v
čase vydania platobného rozkazu zo strany súdu nepovšimnuté a žalobca sa o tejto skutočnosti dozvedá
až v rozsudku vo veci samej. Avšak nie je zrejmé, aké právne následky s touto skutočnosťou súd spája.

Možno preto v tejto súvislosti uviesť dve veci: 1/ ak okresný súd považoval uvedené za nedostatok,
mal povinnosť žalobcu vyzvať na doplnenie žaloby, pod hrozbou jej odmietnutia a poskytnúť lehotu
žalobcovi aspoň 10 dní na doplnenie žaloby, postupom podľa §129 a nasl. C.s.p. (ak nepostupoval
týmto spôsobom, nič okresnému súdu nebránilo vyzvať žalobcu aj menej formálnejšou výzvou); 2/
predmetná skutočnosť je úplne právne irelevantná, pretože postupník sa prezentoval samotnou zmluvou

o postúpení pohľadávok, teda doručením žaloby sa dlžník s touto skutočnosťou jednoznačne oboznámil
skrz postupníka. Ak postupník oznámi postúpenie spolu so zmluvou o postúpení, splnil tým podmienky
podľa §526 a nasl. Občianskeho zákonníka, pričom dlžník sa o tejto skutočnosti mohol dozvedieť
najneskôr v čase, kedy mu bola doručená žaloba, ktorej prílohou bola zmluva o postúpení pohľadávok.
2.4 Nanajvýš zmätočný je poukaz okresného súdu na uznesenie NS SR sp.zn. 4Cdo/90/2023 zo

dňa 29.11.2023, ktorý interpretuje maximálne nesprávne - Najvyšší súd Slovenskej republiky v tomto
rozhodnutí dal za pravdu žalobcovi, kedy zrušil rozhodnutie nižších súdov, ktorým podací hárok
nepostačoval vo vzťahu k preukázaniu doručovania – dovolací súd vyjadril, že takýto záver je v rozpore
s jeho ustálenou rozhodovacou praxou.2.5 Pokiaľ okresný súd v závere bodu 50. odôvodnenia uvádza: „V danej veci žalobca nepreukázal,
že žalovanému doručoval výzvu na zaplatenie dlžnej čiastky, oznámenie o vyhlásení mimoriadnej
splatnosti, oznámenie o postúpení pohľadávky, preto súd žalobu v celom rozsahu zamietol.“, vnáša

vnútorný rozpor do vlastných záverov ohľadom dôvodu, pre ktorý došlo k zamietnutiu žaloby – predtým
uvádzal nesplnenie podmienok podľa §53 ods. 9 a §565 OZ, teraz je dôvodom zamietnutia žaloby
doručovanie. Ďalej si súd odporuje v tom, že najprv poukazuje na doručovanie skrz podací hárok,
pokiaľ ide o výzvu na zaplatenie dlžnej čiastky, a následne uvádza, že žalobca nepreukázal, že túto
výzvu žalovanému doručoval. Ak by pritom súd vychádzal zo záverov cit. rozhodnutia Najvyššieho súdu

SR, dospel by logicky k úplne opačným právnym záverom, keďže ten vyslovil, že práve skrz podací
hárok možno aj v spotrebiteľských veciach preukazovať doručovanie, nie len odoslanie, ale aj v tejto
súvislostiabsentujeakékoľvekbližšieodôvodnenie,napr.kteóriidôjdeniapodľa§45ods.1Občianskeho
zákonníka. Žalobca pritom doručovanie zdokladoval nespornými listinnými dôkazmi (aj pre výzvu podľa
§53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, aj pre výzvu zosplatňujúcu).
2.6 Z napadnutého rozhodnutia nie je zrejmé, či okresný súd na žalobcom priložené dôkazy prihliadol

a ako ich vyhodnotil. Súd má dbať o presvedčivosť jeho záverov, napadnutý rozsudok však predstavuje
skôr pracovnú, nedokončenú verziu rozhodnutia, je absolútne nepreskúmateľný, nie je z neho možné
vyvodiť žiadne závery, žiadne vnútorné úvahy súdu, vyhodnotenie jednotlivých dôkazov, súvislosti;
je zároveň úplne nepredvídateľný, keďže o daných skutočnostiach, aj keď zmätočne popísaných,
sa žalobca dozvedá prvý krát až v rozsudku vo veci samej, toto všetko pri pasivite žalovaného a

nespornosti skutkových tvrdení žalobcu. Napadnutý rozsudok je napokon obsahovo nesúrodý, miestami
nezmyselný, pričom je v ňom aj nesprávne interpretované rozhodnutie dovolacieho súdu, ktorý dospel
presne k opačným právnym záverom ako konajúci súd v otázke podacieho hárku (žalobca si dovolí
tvrdiť, že aj v otázke vyhlásenia splatnosti). Napadnutý rozsudok stranám sporu len zdanlivo poskytuje
odpovede na podstatné otázky v tomto konaní, pričom právne závery v ňom uvedené sú právne

neudržateľné.
2.7 Z odôvodnenia napadnutého rozsudku možno identifikovať, že dôvodom zamietnutia žaloby
malo byť nepreukázanie doručovania výziev. K výzve na zaplatenie dlžnej čiastky úveru zo dňa
01.04.2022 žalobca doložil podací hárok RF500607236SK z 05.04.2022 a k oznámeniu o vyhlásení
mimoriadnej splatnosti úveru č. 42771084390003 zo dňa 25.05.2022 doložil žalobca doložil podací

hárok RF768941173SK z 26.05.2022 resp. printscreen z online sledovania zásielky, podľa ktorej bolo
predmetné podanie aj doručené dňa 30.05.2022 o 16:16 h.. V tejto súvislosti odvolateľ rozsiahlo citoval
zodbornejliteratúry,zrozhodnutíNajvyššiehosúduSlovenskejrepubliky,zrozhodnutíNajvyššiehosúdu
Českej republiky a z početných rozhodnutí odvolacích súdov. Žalobca nerozumie resp. neakceptuje
dôvody, pre ktoré okresný súd neuznal poštový podací hárok ako relevantný dôkaz o tom, že právny

predchodca žalobcu žalovanému doručoval písomnosť. Okresný súd k tomu uviedol maximálne strohé
vyjadrenie, ťažko povedať ako vlastne vyhodnocoval jednotlivé dôkazy. Podľa R 4/2021 súdna prax
dospela k záverom, že pri spôsobe dojednania fikcie doručenia je irelevantné, či sa adresát v mieste
doručovania skutočne zdržiava - dôležité je to, ako vymedzil spôsob prijímania zásielok v zmluve.
Predpokladá sa, že ak účastník zmluvy uvedie určitú adresu, tak tým vymedzil svoju dispozičnú

sféru, kde má zabezpečenú možnosť oboznámiť sa s doručovanou zásielkou. Opačná argumentácia
by totiž viedla k absurdným dôsledkom - zmluvná strana by úmyselne uviedla adresu, na ktorej sa
nezdržiava, aby znemožnila účinné doručovanie. Podľa názoru žalobcu je v konaní právne nesporné,
že žalobca relevantne preukázal odoslanie predmetnej výzvy na adresu žalovaného poštovým podacím
hárkom podľa dohody zmluvných strán – to, že si tam zásielky aj preberal, potvrdil prinstcreenom o

doručení vo vzťahu k zosplatňujúcej výzve. Žalovaný pritom tieto skutkové tvrdenia a dôkazy žalobcu
vôbec nerozporoval, teda boli nespornými (§151 ods. 1 C.s.p.) a v konaní neboli predostreté dôkazné
prostriedky preukazujúce opak. Zároveň súd neuviedol dôvody, pre ktoré tento dôkaz vyhodnotil
spôsobom, že žalobca doručenie do dispozičnej sféry nepreukázal. Z odôvodnenia ani nevyplýva,
akým iným spôsobom mal žalobca preukazovať doručovanie (ako podacím hárkom). Z odôvodnenia

napadnutého rozsudku nie je zrejmé, akým spôsobom okresný súd dospel k popretiu základnej
zásady doručovania – fikcie doručenia, pričom nie je právne sporné, že sa jedná o zákonom výslovne
predpokladaný režim doručovania písomností v akýchkoľvek právnych vzťahoch naprieč súkromným
(i verejným) právom. Nie je potom zrejmé, prečo okresný súd nedal odpoveď na kľúčovú otázku v
tomto konaní (následkom bolo zamietnutie žaloby), či a akým spôsobom doručovanie prostredníctvom

podacích hárkov vyhodnocoval. Zákon pritom nerozlišuje doručovanie v prípade, ak adresátom je
spotrebiteľatedamožnokonštatovať,žerozhodnutiesúduvykazujevtomtosmereurčitéznakysvojvôle.
Aj v tomto ohľade je napadnutý rozsudok nepreskúmateľný, čím okresný súd zaťažil rozsudok vadou
zmätočnosti a týmto nesprávnym procesným postupom (faktickou absenciou odôvodnenia a súvislostí)porušil práva žalobcu na spravodlivý súdny proces, najmä na riadne a logické odôvodnenie rozsudku.
Podľa pripojeného podacieho hárku je nesporné a riadne preukázané, že právny predchodca žalobcu
doručoval výzvu na zmluvne dohodnutú adresu žalovanému.

2.8 Pokiaľ ide o náležitosti výzvy podľa §53ods. 9 resp. §565 Občianskeho zákonníka, odvolateľ
poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu SR, sp.zn. 1Cdo/123/2022 z 30.01.2024, podľa ktorého
„Dovolací súd sa nestotožňuje s názorom, ktorý prezentovali dovolatelia, že špecifikácia splátky, pre
ktorú dochádza k zosplatneniu, by mala byť podmienkou platnosti predčasného zosplatnenia dlhu.
Žiadnu takúto povinnosť (uviesť v zosplatnení konkrétnu splátku) zákon veriteľovi neukladá. Dovolací

súd tiež nepovažuje za potrebné na tomto mieste viesť polemiku o tom, či je určenie splátky, ktorá
vyvolala zosplatnenie, skutkovou alebo právnou otázkou (skutkovou otázkou nesporne je označenie
takejto splátky vo výzve na zaplatenie alebo v samotnom zosplatnení, ak však tieto listiny vymedzenie
relevantnej splátky neobsahujú, je jej určenie na účely začatia počítania premlčacej doby len právnym
konštruktom).Považujevšakzavhodnéuviesť,žepokiaľsavykonanýmdokazovanímnepreukážeopak,
treba vychádzať z princípu racionálneho správania účastníkov zmluvných vzťahov, ktorí konajú v súlade

so zákonom, a teda vzhľadom na ustanovenie §565 druhej vety Občianskeho zákonníka je potrebné
predpokladať, že zosplatnenie bolo vyvolané tou splátkou, ktorá bola v čase zosplatnenia tri mesiace
po splatnosti.“ Taktiež poukázal na rozhodnutie uznesenie Najvyššieho súdu SR z 29.11.2022 sp.zn.
7Cdo/268/2020 (R29/2023), kedy nevyhnutne musel dovolací súd posudzovať aj náležitosti jednotlivých
výziev (ak posudzoval začiatok plynutia premlčacej doby), pričom nedospel k záveru o tom, že by zákon

veriteľovi ukladal povinnosť uviesť rozhodnú splátku v tej-ktorej výzve. S účinnosťou od 01.11.2024 bolo
ust. §53ods. 9 novelizované, čím zákonodarca s konečnou platnosťou vyriešil predmetnú problematiku
- ani po novelizácii nie je „obligatórnou“ náležitosťou výzvy uvedenie konkrétnej splátky, resp. jej
špecifikácia, ale postačujúcim údajom na platné zosplatnenie bude uvedenie sumy, s ktorou je dlžník v
omeškaní (obdobne ako je splnené v danom prípade a napokon ako činili veritelia, resp. banky vždy).

2.9 Žalobca nesúhlasí s tzv. časovým obmedzením vyhlásenia splatnosti, na ktorý okresný súd odkazuje
– žiaden zákon pre veriteľa takéto povinnosti neukladá a nie je zrejmé, z čoho ich okresný súd
vyvodzuje. Rozhodnutia dovolacieho súdu súd prvej inštancie nesprávne cituje, resp. aplikuje, žiadne
takéto závery totiž Najvyšší súd SR v žiadnom svojom rozhodnutí neuviedol (opak je pravdou). Vyhlásiť
mimoriadnu splatnosť je právom veriteľa (nie povinnosťou), môže sa teda rozhodnúť vyhlásiť splatnosť

aj neskôr, pričom jeho právo vyhlásiť mimoriadnu splatnosť sa mu obnovuje každou ďalšou omeškanou
splátkou, s ktorou je dlžník v omeškaní po dobu dlhšiu ako 3 mesiace. Omeškanie s plnením viac ako
3 mesiace sa nevyžaduje v čase vyhotovenia podania v zmysle §53 ods. 9 Občianskeho zákonníka,
t.j. v čase pred zosplatnením úveru, ale až v čase zosplatnenia. Pri skúmaní podmienok podľa §53
ods. 9 a §565 Občianskeho zákonníka je preto podstatné to, či veriteľ uplatnil právo podľa §565

Občianskeho zákonníka najskôr po uplynutí 3 mesiacov od omeškania so zaplatením splátky (postačuje
jedna omeškaná splátka) a či súčasne v lehote nie kratšej ako 15 dní upozornil spotrebiteľa na možné
uplatnenie tohto práva. Veriteľ je tak §53ods. 9 Občianskeho zákonníka limitovaný v uplatnení práva
podľa §565 Občianskeho zákonníka v tom, že k nemu nemôže pristúpiť skôr, ako bude spotrebiteľ v
omeškaní so splátkou menej ako 3 mesiace. Nie je však povinnosťou veriteľa vyzývať dlžníka na úhradu

každej omeškanej splátky a až následne je daná jeho možnosť na vyhlásenie mimoriadnej splatnosti
úveru. Takéto chápanie citovaných ustanovení by nebolo efektívne a neslúžilo by podstate tohto inštitútu
a zároveň by znemožnilo veriteľovi, aby mohol pristúpiť k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti úveru v
prípade omeškania dlžníka s úhradou dlhu. Opätovne poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu SR,
sp.zn. 1Cdo/123/2022 z 30.01.2024, podľa ktorého „Napokon, toto právo sa mu zo zákona obnovuje

pri každej ďalšej nezaplatenej splátke, ktorá sa dostane do omeškania viac ako tri mesiace a pri
každej splátke je potrebné po troch mesiacoch a jednom dni omeškania začať počítať novú premlčaciu
dobu na potenciálne zosplatnený dlh“. To znamená, že aj keby veriteľovi právo na zosplatnenie úveru
pre neuhradenie niektorej splátky v dôsledku splatnosti nasledujúcej splátky už zaniklo, opätovne sa
obnovilo neuhradením tej nasledujúcej splátky a následne znova neuhradením ďalšej splátky. Okrem

toho upozornenie na možnosť zosplatnenia úveru podľa §53 ods. 9 Občianskeho zákonníka možno
vykonať kedykoľvek počas troch mesiacov, počas ktorých musí veriteľ so zosplatnením úveru čakať, to
znamená, veriteľ nemusí čakať tri mesiace, potom zaslať upozornenie a až následne úver zosplatniť, to
z dikcie §53 ods. 9 Občianskeho zákonníka nevyplýva. Upozornenie v zmysle §53 ods. 9 Občianskeho
zákonníka môže veriteľ vykonať odo dňa nasledujúceho po splatnosti splátky, ktorú dlžník neuhradil a

najneskôr 15 dní pred uplatnením práva podľa §565 Občianskeho zákonníka. V tomto smere poukázal
nazáveryuvedenévuzneseníKrajskéhosúduvBanskejBystricisp.zn.13CoCsp/15/2023z31.07.2024,
podľa ktorých „veriteľ je časovo limitovaný využitím práva na zosplatnenie, ktoré musí uplatniť podľa
ust. §565 Občianskeho zákonníka najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky po splátke,od splatnosti ktorej uplynuli 3 mesiace a omeškanie s ňou trvá (pre ktorú k zosplatneniu došlo), inak
jeho právo zaniká. Pokiaľ veriteľ svoje právo zosplatniť úver nevyužije, nedochádza k splatnosti celého
úveru, ale platí pôvodné dojednanie strán, že dlh bude platený v splátkach. Toto právo získa opätovne

za rovnakých podmienok (§53ods. 9 Občianskeho zákonníka), ak sa dlžník dostane do omeškania
nezaplatením ďalšej splátky (ktorejkoľvek)...“ Postupca využil právo podľa §565 Občianskeho zákonníka
a vyzval žalovaného na úhradu dlžnej sumy, pričom k vyhláseniu splatnosti pristúpil v lehote nie kratšej
ako 15 dní v súlade s §53 ods. 9 Občianskeho zákonníka v spojitosti s §565 Občianskeho zákonníka
- z jeho strany nedošlo k porušeniu žiadnej zákonnej povinnosti, v dôsledku čoho nemožno prijať iný

právny záver ako ten, že v súdenom prípade došlo k platnému vyhláseniu splatnosti a k postúpeniu
pohľadávky došlo po tom, čo sa stal predčasne splatným celý dlh, teda nedošlo ani k porušeniu §92
ods. 8 Zákona o bankách.

3. Žalovaný sa k odvolaniu nevyjadril.

4. Krajský súd ako funkčne príslušný na rozhodnutie o odvolaní podľa §34 C.s.p., preskúmal vec bez
potreby nariadenia odvolacieho pojednávania (§385 ods. 1 C.s.p.) z dôvodov vymedzených
v odvolaní podľa §380 ods. 1 C.s.p. a rozsudok súdu prvej inštancie podľa §389 ods. 1 písm. b) C.s.p.
zrušil a vec mu podľa §391 ods. 1,2 C.s.p. vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
4.1 Podľa ustanovenia §389 ods.1 písm. b) C.s.p. odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší,

lenaksúdnesprávnymprocesnýmpostupomznemožnilstrane,abyuskutočňovalajejpatriaceprocesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno
napraviť v konaní pred odvolacím súdom.
4.2 Podľa ustanovenia §391 ods. 1,2 C.s.p., ak odvolací súd zruší rozhodnutie, môže podľa povahy veci
vrátiť vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, prerušiť konanie, schváliť zmier,

zastaviť konanie alebo postúpiť vec orgánu, do ktorého právomoci vec patrí (ods. 1);ak bolo rozhodnutie
zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, súd prvej inštancie je viazaný
právnym názorom odvolacieho súdu (ods. 2).

5. Po preskúmaní napadnutého rozhodnutia v zmysle odvolacích námietok a po preskúmaní obsahu

súdneho spisu odvolací súd konštatuje, že odvolacie námietky žalobcu sú dôvodné.
5.1 Súčasťou obsahu základného práva na spravodlivý proces podľa čl.46 ods. 1 Ústavy SR je aj právo
účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré odborne, jasne a zrozumiteľne
dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky, súvisiace s predmetom žiadanej súdnej
ochrany.

5.2 Podľa nálezu Ústavného súdu SR sp.zn. III. ÚS 330/2013, riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia
ako súčasť základného práva na súdnu ochranu podľa čl.46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky
vyžaduje, aby sa súd jasným, právne korektným a zrozumiteľným spôsobom vyrovnal so všetkými
skutkovými a právnymi skutočnosťami, ktoré sú pre jeho rozhodnutie vo veci podstatné a právne
významné.

5.3 Povinnosťou všeobecného súdu je uviesť v rozhodnutí dostatočné a relevantné dôvody, na ktorých
svoje rozhodnutie založil. Dostatočnosť a relevantnosť týchto dôvodov sa musí týkať tak skutkovej, ako
i právnej stránky rozhodnutia (napr. III. ÚS 107/07).
5.4 V prípade, keď právne závery súdu z vykonaných skutkových zistení v žiadnej možnej interpretácii
odôvodnenia súdneho rozhodnutia nevyplývajú, treba takéto rozhodnutie považovať za rozporné s čl.46

ods. 1 Ústavy SR, resp. čl.6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd (I. ÚS 243/07).
5.5 Súd by mal byť preto vo svojej argumentácii, obsiahnutej v odôvodnení koherentný, t.j. jeho
rozhodnutie musí byť konzistentné a jeho argumenty musia podporiť príslušný záver. Súčasne musí
dbať tiež na jeho celkovú presvedčivosť, teda inými slovami na to, aby premisy zvolené v rozhodnutí,
rovnako ako závery, ku ktorým na základe týchto premís dospel, boli pre širšiu právnickú (ale aj laickú)

verejnosť prijateľné, racionálne, ale v neposlednom rade aj spravodlivé a presvedčivé (I. ÚS 243/07, I.
ÚS 155/07, I. ÚS 402/08).
5.6 Rozhodnutie je nepreskúmateľné vtedy, keď jeho písomné vyhotovenie neobsahuje zásadné
vysvetlenie dôvodov, podstatných pre rozhodnutie súdu. Za nedostatok zásadného vysvetlenia
dôvodov, podstatných pre rozhodnutie súdu treba považovať predovšetkým úplnú absenciu dôvodov,

vysvetľujúcich právny záver súdu v otázke, od riešenia ktorej bola závislá opodstatnenosť uplatneného
nároku, ako aj vnútornú rozpornosť odôvodnenia rozhodnutia, priečiacu sa pravidlám logického
uvažovania. Ak nie sú totiž zrejmé dôvody toho - ktorého rozhodnutia, nastávajú obdobné následky ako
tie, ktoré vedú k nezákonnosti, ale hlavne k nepresvedčivosti rozhodnutia, čo je však v rozpore nielen spožadovaným účelom súdneho konania, ale aj tiež so zásadami spravodlivého procesu (Najvyšší súd
SR, sp.zn. 1Cdo/66/2023 z 29.05.2024).

6. Odôvodnenie napadnutého rozhodnutia nespĺňa zákonné náležitosti, nie je dostatočne odôvodnené
a je protirečivé (zmätočné).
6.1 Podľa §220 ods. 2 C.s.p. v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa žalobca domáhal, aké
skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril
žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil podstatné

skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré
dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté
dôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby
odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé. Pokiaľ v bode 6 odôvodnenia napadnutého rozhodnutia
súd prvej inštancie len uviedol: „Súd na základe predložených listinných dokladov zistil nasledujúci
skutkový stav: “ a predmetný bod odôvodnenia pritom neuvádza nič ďalšie, znamená to, že v odôvodnení

absentuje zistenie skutkového stavu a tiež uvedenie, ktoré skutočnosti považuje okresný súd za
preukázané a ktoré nie.
6.2 Závery súdu prvej inštancie uvedené v bodoch 48 a 49 o tom, že „žalobca je po postúpení
pohľadávky Zmluvou o postúpení pohľadávky zo dňa 21.06.2023 aktívne legitimovaný na podanie
žaloby“, sú v priamom rozpore s jeho závermi uvedenými v bode 50, podľa ktorých „nie sú splnené

podmienky citovaných paragrafov“ (pozn. odvolacieho súdu- pravdepodobne mal súd prvej inštancie
na mysli ust. §53 ods. 9 a §565 Občianskeho zákonníka) a podľa ktorých „žalobca nepreukázal,
že žalovanému doručoval výzvu na zaplatenie dlžnej čiastky, oznámenie o vyhlásení mimoriadnej
splatnosti, oznámenie o postúpení pohľadávky, preto súd žalobu v celom rozsahu zamietol“, pretože
ak by predchodca žalobcu neplatne zosplatnil úver a ak nepreukázal doručenie predmetných listín

o postúpení pohľadávky, v zmysle §17 Zákona o spotrebiteľských úveroch a v zmysle §92 ods. 8 Zákona
o bankách, by nedošlo k platnému postúpeniu pohľadávky na žalobcu a teda žalobca by nebol v spore
aktívne vecne legitimovaný.
6.3 Závery vyplývajúce z niektorých rozhodnutí vyšších súdnych autorít, ktoré súd prvej inštancie
v odôvodnení napadnutého rozhodnutia cituje, sú v rozpore so závermi, ku ktorým dospel súd prvej

inštancie a podporujú skôr opačné závery než tie, ku ktorým dospel súd prvej inštancie. Okresný súd tiež
v odôvodnení cituje niektoré rozhodnutia vyšších súdnych autorít, ktoré ale nemajú žiadnu relevanciu
k záverom, ku ktorým dospel.
6.4 Pokiaľ ide o závislý výrok o náhrade trov konania, tento súd prvej inštancie odôvodnil (opätovne
zmätočne) s poukazom na ust. §255 ods. 1 C.s.p., podľa ktorého by mal (v dôsledku úspechu

žalovaného) zaviazať žalobcu na zaplatenie náhrady trov konania žalovanému. Zo znenia výroku II.
napadnutého rozhodnutia (ako aj z ďalšieho textu odôvodnenia) pritom vyplýva, že súd prvej inštancie
pri rozhodnutí o náhrade trov konania aplikoval ust. §257 C.s.p..
6.5 Odôvodnenie napadnutého rozsudku v podstatných otázkach, ktoré viedli k rozhodnutiu súdu prvej
inštancie o zamietnutí žaloby (a k závislému výroku o náhrade trov konania) je zmätočné (protirečivé) a

nedostatočne odôvodnené (absentuje zásadné vysvetlenie dôvodov, podstatných pre jeho rozhodnutie
a nedáva odpoveď na podstatné skutkové tvrdenia strán sporu), čím došlo k porušeniu práva žalobcu
na spravodlivý proces, čo zakladá odvolací dôvod v zmysle §365 ods. 1 písm. b) C.s.p.
6.6 Preto odvolací súd v zmysle §389 ods.1 písm. b) C.s.p. napadnuté rozhodnutie zrušil a vec v zmysle
§391 ods.1,2 C.s.p. vrátil súdu prvej inštancie na nové konanie a rozhodnutie, v ktorom opätovne (a

s prihliadnutím na použité prostriedky procesného útoku žalobcu, vrátane odvolacích námietok) posúdi
ne/splnenie zákonných podmienok, vyžadovaných pre platné (predčasné) zosplatneniu úveru (§53 ods.
9a§565Občianskehozákonníka)aprepostúpeniepohľadávky(§17Zákonaospotrebiteľskýchúveroch
a§92ods.8Zákonaobankách),tedaopätovneposúdi,či(nie)jedanáaktívnavecnálegitimáciažalobcu
v spore, čo náležitým spôsobom odôvodní vo svojom rozhodnutí vo veci samej.

6.6.1 Ak súd prvej inštancie dospeje k záveru, že aktívna vecná legitimácia žalobcu je daná, keďže ide
o spor spotrebiteľský, podrobí zmluvné dokumenty, uzavreté medzi predchodcom žalobcu a žalovaným,
súdnej kontrole ex offo (nepopretie skutkových tvrdení žalobcu zo strany žalovaného nezbavuje
vo veci konajúci súd povinnosti podrobiť predmetnú zmluvu kontrole (a) z hľadiska dodržania jej
zákonných náležitostí v zmysle Zákona o spotrebiteľských úveroch, (b) kontrole z hľadiska prípadných

neprijateľných zmluvných podmienok (§53 Občianskeho zákonníka); súd je tiež povinný prihliadať na
(c) prípadné zákonné následky bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru (§11 Zákona o spotrebiteľských
úveroch), (d) s účinnosťou od 05.12.2018 je súd povinný ex offo prihliadať aj na premlčanie nárokov zo
spotrebiteľskej zmluvy (§54a Občianskeho zákonníka), a to tak v prospech ako aj v neprospech veriteľa.6.7 V tejto súvislosti odvolací súd dáva do pozornosti aj ustanovenie §295 C.s.p. (súd môže vykonať aj
tie dôkazy, ktoré spotrebiteľ nenavrhol, ak je to nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci. Súd aj bez návrhu
obstará alebo zabezpečí taký dôkaz) a §150 ods. 2 C.s.p. (na zistenie podstatných a rozhodujúcich

skutočností môže súd strany požiadať o ďalšie skutkové tvrdenia).
6.8 Súd prvej inštancie sa dôsledne, zrozumiteľne a presvedčivo v odôvodnení rozhodnutia vysporiada
so všetkými vyššie uvedenými otázkami, uvedie, aký skutkový stav zistil, ktoré dôkazy vykonal a ako
ich hodnotil (jednotlivo a vo vzájomných súvislostiach), prípadne, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté
dôkazy, ako vec právne posúdil (uvedie len tie právne predpisy, ktoré priamo alebo analogicky aplikoval)

a k akým záverom dospel, pričom odpovie na všetky podstatné otázky, nastolené stranami sporu.
V prípade poukazu na súdne rozhodnutia vyšších súdnych autorít vyberie len tie, ktoré jeho závery
podporujú, resp. v prípade, že sa od ich záverov odkláňa, odklon relevantným spôsobom zdôvodní.
Adekvátne odôvodní aj svoje rozhodnutie o príslušenstve uplatneného nároku, ako aj o náhrade trov
konania, vrátane trov odvolacieho konania (§396 ods. 3 C.s.p.).

7. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu pomerom hlasov 3 : 0 (§393 ods.2 veta druhá
C.s.p.).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo

rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.); dovolanie v prípadoch uvedených

v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a)
až n) C.s.p. (§ 421 ods. 2 C.s.p.).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 C.s.p. nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 C.s.p.); na určenie výšky
minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej

inštancie (§ 422 ods. 2 C.s.p.).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1

C.s.p.); dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo
dovolacom súde (§ 427 ods. 2 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)

a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).Dovolateľmusíbyťvdovolacomkonanízastúpenýadvokátom;dovolanieainépodaniadovolateľamusia
byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.); povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 C.s.p.).