Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 11. február 2025

Súd: Mestský súd Bratislava II
Spisová značka: 11P/77/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1224201827
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 02. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Hana Posluchová

ECLI: ECLI:SK:MSBA2:2025:1224201827.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

11P/77/2024

Mestský súd Bratislava II sudkyňou JUDr. Hanou Posluchovou vo veci starostlivosti súdu o maloleté

dieťa: A. B., nar. XX.XX.XXXX, zastúpené kolíznym opatrovníkom : Úradom práce, sociálnych vecí
a rodiny Bratislava, Vazovova č. 7/A, Bratislava, dieťa rodičov – matky: A. C., nar. XX.XX.XXXX, trvale
bytom D. X, E., a otca: A. A., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom F. XX, F., na návrh navrhovateľa – manžela
matky: G. C., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom H. XX, E., právne zastúpený: Mgr. Peter Slezák, advokát so
sídlom Vajnorská 140, Bratislava, IČO: 50 674 978, v konaní o osvojenie maloletého dieťaťa manželom
matky, takto

r o z h o d o l :

11P/77/2024

I. Maloletá A. B., nar. XX.XX.XXXX, r.č.: XXXXXX/XXXX, dieťa rodičov – matky: A. C., I. B.,
nar. XX.XX.XXXX, r.č.: XXXXXX/XXXX, a otca: A. A., nar. XX.XX.XXXX, r.č.: XXXXXX/XXXX, sa od
právoplatnosti tohto rozsudku stáva

o s v o j e n k y ň o u

manžela matky: G. C., nar. XX.XX.XXXX, r.č.: XXXXXX/XXXX, štátneho občana Slovenskej republiky,
syna J. K. C. a D. K. C., I. L..
II. Priezvisko osvojenkyne bude „C.“.
III. Osvojiteľ G.C.,nar.XX.XX.XXXX,sazapíšenamiestobiologickéhootcavrodnomlistemaloletého

dieťaťa: A. B., nar. XX.XX.XXXX, vedenom v knihe narodení matričného úradu E. - I., vo zväzku XX,
ročník XXXX, na strane XX, pod poradovým číslom XXXX.
IV. Žiaden z účastníkov n e m á n á r o k na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

11P/77/20241. Dňa 10.06.2024 bol tunajšiemu súdu doručený návrh na osvojenie maloletej A. navrhovateľom, ktorý
je manželom matky maloletého dieťaťa.
2. Návrh bol odôvodnený tým, že maloletá bola na základe rozsudku Okresného súdu Bratislava IV č.k.
25P/199/2018-269zodňa27.08.2019zverenádoosobnejstarostlivostimatky.Matkamaloletejspoločne

s jej otcom tvorili v roku 2017 pár ako druh a družka. V tom čase boli obaja relatívne mladého veku,
spojila ich práca, resp. prostredie ich profesie, v ktorej obaja pôsobili, a napriek tomu, že boli rozdielnych
pováh a predstava ich osobných či profesijných cieľov bola odlišná, spočiatku to charakterizovali ako
nedorozumenia formujúceho sa mladého páru. V dôsledku toho sa úmerne tiež vyvíjal ich vzťah, ktorý
trval približne po dobu jedného roka, a v rámci ktorého v kontexte vyššie popísaných príčin prišlo k
niekoľkým prerušeniam či rozchodom, avšak narodila sa im z neho v roku XXXX dcérka A.. V období

matkinho tehotenstva pred pôrodom už boli definitívne rozídení a odcudzení a akýkoľvek vzťah upadol
do ticha sporadicky a nútene prerušovaného rozhovormi o spoločnom dieťati a príprave na samotný
pôrod. Otec matke oznámil, že chce o výživnom rozhodovať sám, bude posielať, koľko uzná za vhodné
a tiež sa odmietol podieľať na nákladoch súvisiacich s tehotenstvom a pôrodom. Keď sa na túto
tému medzi nimi uzavrela komunikácia, snažil sa matku navštíviť niekedy v období septembra XXXX,

pri príležitosti návratu zo zájazdu s umeleckým súborom z južného Slovenska, a chcel jej odovzdať
tašku s nákupom, ktorý však obsahoval potraviny bežnej spotreby pre dospelého človeka, bol v nej
chlieb a jogurty. Matka mu vysvetlila, že uvedené veci sú pre maloletú neupotrebiteľné, nijako jej to
v starostlivosti o dieťa nepomáha; zrejme si neuvedomoval význam starostlivosti o batoľa. Vzhľadom
na fakt, že komunikácia medzi nimi sa nijako progresívne nevyvíjala, o maloletú ďalej nebol prejavený

akýkoľvek záujem, rozhodla sa matka obrátiť v októbri XXXX na súd, aby vo veci rozhodol. Samotné
rozhodnutie vo veci bolo spojené s výsluchmi a dokazovaním, ťahalo sa takmer po dobu jedného roka
a navyše sa matka i otec voči nemu odvolali (otec po uplynutí lehoty na odvolanie, v čoho dôsledku
súd na jeho podanie neprihliadal), takže definitívnu podobu úpravy práv a povinností k maloletej dalo
až rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave, rozsudkom č.k. 11CoP/450/2019 – 339 (zo dňa 23.2.2021),

na základe ktorého maloletá bola zverená do osobnej starostlivosti matky s tým, že obaja rodičia majú
právo zastupovať maloletú a spravovať jej majetok; styk otca s maloletou sa určil na každý týždeň v
stredu v čase od 14.00 hod. do 18.00 hod. za prítomnosti matky na verejných priestranstvách v mieste
bydliska matky s tým, že otec je oprávnený maloletú v určenom čase v mieste bydliska matky prevziať a
po ukončení styku v určenom čase v mieste bydliska matky odovzdať a matka sa zaväzuje maloletú na

styk v určenom čase riadne pripraviť (uvedené ustanovenia ostali nezmenené z pôvodného rozsudku
Okresného súdu Bratislava IV č.k. 25P/199/2018-269 zo dňa 27.08.2019). Otec bol zaviazaný titulom
bežného výživného prispievať na výživu maloletej mesačne sumou 150 eur počnúc dňom 01.08.2018,
vždy do 15. dňa v mesiaci k rukám matky vopred; zročné výživné na maloletú za obdobie od 01.08.2018
do 31.01.2021 vo výške 780 eur bol otec zaviazaný zaplatiť k rukám matky do 30 dní od právoplatnosti

rozsudku. Otec naposledy maloletú videl, keď mala približne 5 mesiacov, odvtedy sa s ňou nestretol.
Matku počas celej doby oslovil iba v dôsledku toho, keď meškal s úhradou výživného a prosil ju, aby z
toho nevyvodzovala konzekvencie, nakoľko bol podľa informácií podmienečne odsúdený a mohlo mu to
priťažiť. Deň pred oslavou 1. narodenín maloletej ešte volal, že ju chce vidieť, avšak matka mu povedala,
že pri príležitosti tohto jubilea zorganizovala pre maloletú oslavu narodenín a nemôže ju meniť, resp.

zrušiť, keď si otec zmyslí deň vopred. Od toho dátumu spolu nekomunikovala matka ani otec, ktorý sa o
maloletú nijako počas jej života nezaujímal, rovnako ako ani členovia jeho rodiny. Posledná komunikácia
so starou mamou z otcovej strany, teda matkou otca, bola krátko po pôrode, pričom matke maloletej
vyčítala, že otcovi zničila život, a keď jej matka písala, že jej môže posielať fotky maloletej, informovať ju
o jej stave a pokrokoch, na túto správu jej už neodpísala. Sestra otca prišla do nemocnice pozrieť matku

a maloletú raz, odvtedy neboli v nijakom kontakte a brat otca A. spoločne s jeho priateľkou M. boli raz
už na ceste do Bratislavy na dohodnuté stretnutie, o čom matku informovala bratova priateľka, s ktorou
udržiavali kontakt, avšak následne jej telefonicky oznámila, že aj keď sú už na ceste, museli sa otočiť a
návštevu nezrealizujú, lebo bratova (t.j. otcova) mama sa mu vyhrážala, že pokiaľ sa s maloletou stretne,
„končí s ním“. Nijaký ďalší kontakt nikdy neprebehol medzi nikým z otcovej rodiny, takže maloletá si

k nemu, ani ku členom jeho rodiny nevytvorila a z objektívnych príčin ani nemohla vytvoriť akýkoľvek
vzťah. Napriek tomu, že otec počas pojednávaní týkajúcich sa úpravy práv a povinností k maloletej trval
na úprave styku, tento chcel dokonca v konaní pred Krajským súdom v Bratislave rozšíriť, nikdy sa v
stredu na stretnutie s maloletou nedostavil ani neprejavil o takéto stretnutie počas jej života akýmkoľvekspôsobom záujem. Matka s maloletou ďalej žili svoj život, so starostlivosťou matke pomáhala najmä jej
rodina a následne postupom času aj navrhovateľ, ktorého poznala približne od roku 2012, ale boli len
v kamarátskom pomere v dôsledku spoločného okruhu známych. Od polovice roku 2019 sa však ich

vzájomné vzťahy začali prehlbovať a začali tvoriť pár. Ich hodnotové a životné postoje boli a sú identické,
jeden druhému boli a sú oporou a tvoria spoločnú domácnosť. Zo vzájomného vzťahu sa im narodilo
v roku XXXX i spoločné dieťa, dcérka N., a tento vzťah, ktorý prešiel časom všetkými skúškami a boli
obojstranne schopní posúdiť jeho pevnosť, vrúcnosť, racionalitu vzájomnej symbiózy a mieru rešpektu a
dôvery, sa rozhodli spečatiť sobášom. Ich manželstvo bolo uzatvorené dňa X. XXXXXXXX XXXX. Obe

dievčatá v spoločnom vzťahu vychovávajú ako vlastné a nerobia voči nim žiadne rozdiely. Odmalička
spolu vyrastajú ako sestry, pozorovaním a konfrontovaním s inými súrodeneckými vzťahmi je možné
empiricky zhodnotiť, že navzájom vychádzajú nadštandardne dobre a pekne, neustále sa spolu hrajú
a v súčasnosti sa vnímajú vo svetle pokrvného vzťahu, zdieľajú svoje pocity, sú na seba prirodzeným
spôsobom naviazané. Tiež s ohľadom na ich vek by im vzájomné vzťahy prezentované akoukoľvek
inou formou nemuseli byť vôbec zrejmé a pochopiteľné. Maloletá A. začala hľadať príčinné súvislosti

vo vzťahu k navrhovateľovi, ktorý bol pri nej de facto od absolútneho počiatku jej schopnosti vnímať a
začala ho prirodzene oslovovať otec. Najskôr boli spoločne s matkou voči tomuto osloveniu zdržanliví,
dokonca skúšali A. nabádať k tomu, že oslovovali pred ňou navrhovateľa jeho menom, avšak nebolo
jej to prirodzené a toto jeho postavenie ako otca si osvojila absolútne prirodzene. Mimoriadne vrúcny
a láskyplný vzťah majú k obom dievčatám aj rodinní príslušníci navrhovateľa, ktorí s nimi trávia čas a

spoločne so starými rodičmi z matkinej strany pomáhajú pri výchove. Starú mamu z navrhovateľovej
strany od počiatku nevolá maloletá A. nijak inak ako „babka E.“, tento ich pravdepodobný vzťah si
začala vo svojich očiach usporadúvať v rámci ľudí, s ktorými začala prichádzať do styku a rozpoznávať
ich sama takmer ihneď, a keďže je mimoriadne emočná, tak je schopná po jej odchode aj plakať, že
jej „babka E.“ chýba. Napriek tomu však matka chce, aby vyrastala dcérka A. s tým, že aj tento sled

udalostí je súčasťou jej života. Aj keď má len D. rokov, rozpráva sa s ňou o situácii, s ohľadom na jej
vek a rozumové schopnosti, otvorene. Biologického otca nikdy neprezentuje v zlom svetle, vysvetľuje
jej, že zotrvanie v spoločnom vzťahu nebolo dobré, neboli by šťastní a všetky okolnosti sa jej snaží
vysvetliť racionálne. Situácia ohľadom vnímania maloletej A. vyvrcholila sobášom navrhovateľa s jej
matkou. Dievčatám matka oznámila v rámci ženského rozhovoru, ktorý viedli, že sa jej bude meniť

priezvisko a A., uvedomujúc si svoje odlišné priezvisko aj od sestry sa sama dopytovala, či aj ona sa
bude už konečne volať C.. Ľudsky to podtrhuje zmeny v jej vnímaní a snahe začleňovať samú seba
do nukleárnej/základnej rodiny, v ktorej sa prirodzene, s láskou a v porozumení vyvíja. Práve v období
týchto zmien a rozvoja myšlienkových pochodov A. sa navrhovateľ rozhodol, že uvedenú situáciu by
bolo vhodné riešiť, pričom nejde o prechodný stav, ale o jeho presvedčenie, ktoré sa formovalo po dlhšiu

dobu. S osvojením maloletej A. súhlasí aj jej matka A. C.. Navrhovateľ má za to, že spĺňa podmienky
na rozhodnutie o osvojení, nakoľko má plnú spôsobilosť na právne úkony, jeho osobné predpoklady,
a to tak zdravotné, osobnostné a morálne zaručujú, že osvojenie bude v záujme maloletej. Medzi ním
a maloletou je primeraný vekový rozdiel a osvojenie je v jej záujme. Jeho zdravotný stav a rovnako
tak zdravotný stav maloletej nie je v rozpore s účelom osvojenia a so zdravotným stavom maloletej bol

oboznámený.Vzhľadomnavekmaloletejmátiežzato,žejejsúhlassosvojenímniejepotrebný,nakoľko
ešte nedokáže posúdiť dosah osvojenia. V kontexte vyššie uvedeného, s prihliadnutím na skutkový
stav a povahu osvojenia, poukazuje navrhovateľ v zmysle ústavno-konformného výkladu zákonov, na
nasledovnú judikatúru a rozhodnutia súdov: stanovisko Najvyššieho súdu ČSR zo dňa 23. júna 1967,
sp. zn. Pls 5/1967, R VII/1967, podľa ktorého: „Za prejav skutočného záujmu rodičov o dieťa možno

považovať také prejavy, z ktorých možno presvedčivo vyvodiť, že rodičia sa chcú a môžu o dieťa starať,
a to aj z hľadiska celkového vývoja dieťaťa v budúcnosti, že tento ich zámer je opravdivý a že k dieťaťu
majú citový vzťah“; stanovisko Najvyššieho súdu ČSR z 23. júna 1967, sp. zn. Pls 5/1967, R VII/1967,
podľa ktorého: „Základnou podmienkou, ktorú musia súdy v každom konkrétnom prípade v konaní o
osvojenie dôkladne skúmať, je podmienka prospešnosti osvojenia pre maloletého. Splnenie uvedenej

podmienky závisí okrem iného aj na zistení súdu o osobe osvojiteľa, o jeho občianskom, pracovnom
a morálnom profile, o predpokladoch citového vzťahu medzi osvojiteľom a osvojencom a o tom, či
rodinné prostredie, v ktorom má osvojenec žiť, bude pre neho priaznivé nielen z hľadiska hmotného
zabezpečenia, ale – a to predovšetkým – z hľadiska výchovného. Jedným z hľadísk, na ktoré je potrebné
prihliadať v rámci úvahy o tom, či sa osvojením vytvorí priaznivé výchovné prostredie, je tiež zreteľ na

citový vzťah medzi osvojiteľom a osvojencom. Len vtedy, ak je medzi uvedenými osobami taký právny
vzťah a citové zblíženie, ktoré sú základom pre vytvorenie trvalého pevného puta, je osvojenie – po
splnení ďalších podmienok – na mieste.“, rozhodnutie Najvyššieho súdu ČSR zo dňa 29. marca 1967,
sp. zn. 5 Cz 26/1967, R 69/1967, podľa ktorého: „Pri rozhodovaní o osvojení nemožno prospech dieťaťaposudzovať len z hľadiska hmotných podmienok a predpokladov, ale predovšetkým z hľadiska záruk
všestranného rozvoja dieťaťa, a to aj rozvoja duševného a citového“; rozhodnutie Najvyššieho súdu
ČSR zo dňa 30. októbra 1969, sp. zn. 1 Cz 42/1969, R 63/1970, podľa ktorého: „Pri úvahe o splnení

podmienok kvalifikovaného nezáujmu rodičov o dieťa treba v každom jednotlivom prípade dôkladne a
komplexne objasniť celkový postoj rodičov k dieťaťu, ich pomery, dôvody, ktoré viedli k tomu, že sa o
dieťa osobne nestarajú, ako aj to, či rodičom nebránia v priamej starostlivosti o dieťa ospravedlniteľné
prekážky.“; uznesenie Ústavného súdu SR zo dňa 21. októbra 2010, sp. zn. I. ÚS 379/2010, podľa
ktorého: „Medzi záujmami dieťaťa a rodičov musí byť zachovaná rovnováha, pričom pri hľadaní tejto

rovnováhy musí byť osobitný význam venovaný najvyšším záujmom dieťaťa, ktoré môžu prevažovať
nad záujmami rodiča.“ Na základe vyššie uvedeného má navrhovateľ jednoznačne za to, že otec nie je
ochotnýzabezpečiťriadnuvýchovumaloletéhodieťaťa,osvojeniejevjednoznačnomzáujmemaloletého
dieťaťa, navrhovateľ spĺňa požiadavky stanovené zákonom, medzi ním a osvojencom je primeraný
vekový rozdiel, zdravotný stav navrhovateľa i osvojenca je na účely osvojenia vyhovujúci, navrhovateľ
plne rozumie obsahu, účelu a dôsledkoch osvojenia a vo všeobecnosti sú splnené predpoklady na

osvojenie maloletej a preto navrhuje, aby po preskúmaní a prejednaní veci súd rozhodol o osvojení
maloletej A. navrhovateľom, ktorá bude mať po osvojení priezvisko C..
3. Súd vykonal vo veci dokazovanie výsluchom rodičov, maloletej a navrhovateľa, vyjadrením právneho
zástupcu navrhovateľa a kolízneho opatrovníka, oboznámil sa s listinnými dôkazmi založenými v spise,
atonajmärozsudkomOkresnéhosúduBratislavaIVč.k.25P/199/2018-269zodňa27.08.2019vspojení

s rozsudkom Krajského súdu v Bratislave č.k. 11CoP/450/2019 – 339 zo dňa 23.02.2021, rodným listom
maloletej, správou ÚPSVaR Bratislava zo dňa 14.8.2024, ako aj ďalšími listinnými dôkazmi na vec sa
vzťahujúcimi.
4. Zo sobášneho listu Matričného úradu E. – C. A., knihy manželstiev zväzku XX, ročník XXXX, na
straneXXX,podporadovýmčíslomXXX,vyplýva,žeG.C.,nar.XX.XX.XXXX,aA.B.,nar.XX.XX.XXXX,

uzavreli dňa XX.XX.XXXX manželstvo.
5. Z rodného listu Matričného úradu E. –I., knihy narodení zväzku XX, ročník XXXX, na strane XX, pod
poradovým číslom XXXX, vyplýva, že maloletá A. B., nar. XX.XX.XXXX, je dieťa rodičov – matky: A. C.,
rodená B., nar. XX.XX.XXXX, a otca: A. A., nar. XX.XX.XXXX.
6. Z rodného listu Matričného úradu E. –I., knihy narodení zväzku XX, ročník XXXX, na strane XXX,

pod poradovým číslom XXXX, vyplýva, že maloletá N. C., nar. XX.XX.XXXX, je dieťa rodičov – matky:
A. B., nar. XX.XX.XXXX, a otca: G. C., nar. XX.XX.XXXX.
7. Matka maloletej v písomnom vyhlásení zo dňa 16.4.2024 udelila súhlas s osvojením maloletej svojím
manželom. Ďalej uviedla, že biologický otec s nimi nekomunikuje, trvalo o maloletú neprejavuje žiaden
záujem a je presvedčená, že osvojenie je na prospech maloletej, ktorá má s jej manželom vytvorené

prirodzené a pevné väzby.
8. Z lekárskeho potvrdenia A. O. M. zo dňa 01.03.2024 vyplýva, že u navrhovateľa zo zdravotného
hľadiska nie je kontraindikácia na osvojenie dieťaťa.
9. Z lustrácie v Sociálnej poisťovni vyplýva, že navrhovateľ je zamestnancom spoločnosti K. C. C. od
19.12.2022 až dosiaľ. Z lustrácie v Registri trestov Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky vyplýva,

že navrhovateľ nemá záznam v registri trestov.
10. Z lustrácie v Sociálnej poisťovni vyplýva, že otec dosiahol za obdobie od 07/2023 do 08/2024
priemerný mesačný brutto príjem cca 1968,-eur. Z lustrácie v registri obyvateľov vyplýva, že otcovi
maloletej sa dňa XX.XX.XXXX narodil maloletý syn - F. A. A..
11. Rozsudkom Okresného súdu Bratislava IV č.k. 25P/199/2018-269 zo dňa 27.08.2019 v spojení s

rozsudkom Krajského súdu v Bratislave č.k. 11CoP/450/2019 – 339 zo dňa 23.02.2021 bola maloletá
zverená do osobnej starostlivosti matky s tým, že obaja rodičia majú právo maloletú zastupovať a
spravovať jej majetok; styk otca s maloletou sa určil na každý týždeň v stredu v čase od 14.00 hod.
do 18.00 hod. za prítomnosti matky na verejných priestranstvách v mieste bydliska matky s tým, že
otec je oprávnený maloletú v určenom čase v mieste bydliska matky prevziať a po ukončení styku v

určenom čase v mieste bydliska matky odovzdať a matka sa zaväzuje maloletú na styk riadne pripraviť
(uvedené ustanovenia ostali nezmenené z pôvodného rozsudku Okresného súdu Bratislava IV č.k.
25P/199/2018-269 zo dňa 27.8.2019). Otec bol zaviazaný titulom bežného výživného prispievať na
výživu maloletej mesačne sumou 150 eur mesačne počnúc dňom 01.08.2018, vždy do 15. dňa v mesiaci
k rukám matky vopred; zročné výživné na maloletú za obdobie od 01.08.2018 do 31.01.2021 vo výške

780 eur bol otec zaviazaný zaplatiť k rukám matky maloletej do 30 dní od právoplatnosti rozsudku.
Rozsudok nadobudol právoplatnosť vo výroku o zverení maloletej, zastupovaní/správe jej majetku
a styku otca s maloletou dňom 1.10.2019; vo výroku o výživnom a zročnom výživnom dňom 26.03.2021
a vo výroku a zročnom výživnom nadobudol rozsudok právoplatnosť dňom 27.4.2021. Z odôvodneniaprvoinštančného rozsudku vyplýva, že medzi rodičmi nebol rozpor, pokiaľ ide o zverenie maloletej
do osobnej starostlivosti matky, taktiež napokon nebol rozpor ani v otázke práva otca zastupovať
maloletú a spravovať jej majetok; otec maloletej napokon súhlasil aj s tým, aby sa jeho styk s maloletou

realizoval jedenkrát v týždni, zhoda medzi rodičmi maloletej bola aj v tom, že sa bude realizovať v
prítomnosti matky; výhrady mal otec k tomu, že styk s maloletou má byť realizovaný výhradne v mieste
bydliska matky. Prvoinštančný súd pri rozhodovaní o mieste realizácie styku otca s maloletou prihliadol
predovšetkým na skutočnosť, že maloletá bola v čase rozhodovania súdu vo veku P. I. a zohľadnil počet
stretnutí otca s maloletou od jej narodenia, ktoré sa ani len nepribližovali frekvencii týždenných stretnutí;

miesto realizácie styku otca s maloletou súd určil v mieste bydliska matky, pričom za nepreukázané
považoval tvrdenia otca, že sa opakovane SMS správami domáhal styku s maloletou. Proti rozhodnutiu
súdu prvej inštancie podala odvolanie matka maloletej s tým, že podaním návrhu sa domáhala určenia
výživného na maloletú od jej narodenia a nestotožnila sa so záverom súdu prvej inštancie, že návrh
nepodala bez zbytočného odkladu, nakoľko očakávala, že otec si bude plniť vyživovaciu povinnosť k
maloletej, pričom po uplynutí jedného mesiaca, v septembri, ho vyzvala na platenie výživného a nakoľko

na jej opätovnú výzvu nereagoval, rozhodla sa podať návrh na súd; uviedla, že po pôrode každá
žena rieši veci okolo dieťaťa a zotavuje sa z pôrodu, a preto považovala za nemysliteľné, aby výživné
riešila hneď súdnou cestou. Mala za to, že priznanie výživného od podania návrhu je nespravodlivé,
pretože skutočnosť, že rodičia sa nedokázali dohodnúť na výživnom, riešila následne podaním návrhu
na súd. Namietala nesprávnosť výpočtu výšky zročného výživného na maloletú, pričom potvrdila,

že otec dobrovoľne zaplatil do augusta 2019 sumu 1.320 eur po začatí trestného konania, pričom
orgány činné v trestnom konaní posúdením predbežnej otázky v zmysle § 7 ods. 1 Trestného poriadku
určili, že výživné za mesiace august a september 2018 je vo výške 100 eur, ktorú sumu akceptoval aj
otec, pričom sám uviedol na poštovej poukážke, že suma 300 eur predstavuje výživné za august až
október 2018. Odvolací súd k odvolacím námietkam matky spočívajúcim v jej nesúhlase s určením

výživného na maloletú od podania návrhu dospel k záveru, že pri aplikácii ust. § 77 ods. 1 Zákona o
rodine je potrebné vziať v úvahu výnimočnú situáciu na strane matky a skutočnosť, že od narodenia
maloletej, t.j. dňa XX.XX.XXXX do podania návrhu matky dňa 15.10.2018, uplynula veľmi krátka doba.
Odvolací súd akceptoval argumenty matky týkajúce sa riešenia bežných denných úkonov súvisiacich
so zabezpečením starostlivosti o novorodenca a skutočnosť, že otca vyzývala na plnenie výživného. V

danom prípade matka podala návrh na určenie výživného na maloletú po uplynutí dva a pol mesiaca od
narodenia maloletej, pričom už v samotnom návrhu poukazovala na nemožnosť dohodnúť sa s otcom.
Za daných okolností odvolací súd dospel k záveru, že na strane matky boli dôvody hodné osobitného
zreteľa na priznanie výživného spätne, t.j. od narodenia dieťaťa, vzhľadom na krátku dobu, kedy podala
návrh a osobné dôvody na jej strane. Z uvedeného dôvodu odvolací súd zmenil napadnutý výrok

rozsudku o výživnom v časti momentu (dátumu) určenia výživného s tým, že otca zaviazal prispievať
na výživu maloletej od XX.XX.XXXX. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal odvolanie aj otec, ktorý
žiadal zmeniť napadnutý rozsudok v časti úpravy styku s maloletou s určením miesta stretávania sa
s maloletou na verejnom priestranstve v okolí bydliska matky, na určenie miesta stretávania striedavo
v okolí bydliska oboch rodičov s poukazom na vzdialenosť ich bydlísk. Odvolanie otca bolo odvolacím

súdom odmietnuté ako oneskorene podané.
12. Zo správy Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava (ďalej len „ÚPSVaR“) zo dňa 14.08.2024
vyplýva, že úrad vykonal ohlásené šetrenie pomerov v rodinnom prostredí u matky a jej manžela na
adrese P. C. XX, E.. Šetrením bolo zistené, že rodina býva v 4-izbovom, štandardne zariadenom byte.
Maloletá A. má spoločnú izbu so svojou sestrou maloletou N.. Izba je prispôsobená potrebám maloletých

detí so zreteľom na ich vek. Hygiena v byte bola v čase šetrenia na požadovanej úrovni. Maloletá A.
navštevuje Materskú školu D. B. X Q. E.. V škôlke sa jej páči a chodí tam rada. Má odloženú školskú
dochádzku a bude naďalej navštevovať materskú školu. Ošetrujúcou lekárkou maloletej je MUDr. L. Q.,
N. XXXX, XXX XX E.. Pán C. sa vyjadril, že maloletú pozná takmer od narodenia, má k nej vytvorený
silný citový vzťah, vníma a ľúbi ju ako vlastnú dcéru. Maloletá ho vnímala ako svojho otca od útleho veku

a aj ho oslovuje ,,otec“. S matkou maloletej tvoria pár od roku 2019 a v roku 2020 sa im narodila spoločná
dcéra mal. N. C.. Manželmi sú od roku XXXX, kedy sa aj rozhodli, že nechcú, aby mala maloletá A.
iné priezvisko, vzhľadom k tomu, že aj ona sama sa častokrát pýtala, kedy konečne budú mať rovnaké
priezvisko. Rodičia pána C. maloletú hneď prijali ako svoju prvú vnučku a majú ju veľmi radi. Maloletá
ich oslovuje ako starých rodičov. Podľa vyjadrenia matky sa biologický otec o maloletú nezaujíma,

neprejavuje záujem o stretávanie sa s ňou, nezaujíma sa o jej zdravotný stav, prípadne čokoľvek iné.
Maloletú naposledy videl, keď mala 5 mesiacov, a to aj napriek tomu, že k úprave rodičovských práv a
povinností k maloletej došlo až rozhodnutím Krajského súdu v Bratislave č.k. 11CoP/450/2019-339, na
základe ktorého sa maloletá zverila do osobnej starostlivosti matky a určil sa styk biologického otca smaloletou na každý týždeň v stredu v čase od 14:00 hod. do 18:00 hod. za prítomnosti matky. Tento styk
neprebieha, otec sa na maloletú nekontaktuje, maloletá ho nepozná a nemá k nemu vytvorené žiadne
citové väzby. Taktiež sa o maloletú nezaujíma nikto z príbuzných zo strany biologického otca. Maloletá

sa vraj niekedy opýta na biologického otca, ale je to len zo zvedavosti. Počas návštevy u manželov C.
realizovali aj rozhovor s maloletou, a to primerane jej veku, rozumovým schopnostiam a možnostiam,
v detskej izbe, bez prítomnosti matky. Maloletá A. sa vyjadrila, že má spoločnú izbu so svojou mladšou
sestrou a má sa výborne. V škôlke má skvelé kamarátky, páči sa jej tam, ale teší sa aj do školy. Má veľmi
rada aj svoju mladšiu sestru. Ukázala, kde spí, kde má hračky a knihy. S maminou si veľmi dobre rozumie

ataktiežajspánomC.,ktoréhopovažujezasvojhootcaaajhotakoslovuje.Máhoveľmiradaavraj,keď
ide niekedy preč, tak za ním aj plače. Vie o tom, že nie je jej biologický otec, ale ona ho berie ako svojho
otca a aj si želá, aby sa všetci volali rovnako. Maloletá počas návštevy pôsobila pokojným dojmom, bola
zhovorčivá a prítulná. Tiež sa pochválila, že boli na spoločnej dovolenke a veľmi sa jej páčila. Ukázala im
aj spoločnú fotografiu, ktorú si tam dali spraviť. Manželia zabezpečujú všestrannú starostlivosť o obidve
deti. Vyrastajú v bezpečnom prostredí, sú šťastné, spokojné a spoločne im vytvárajú harmonický domov,

ktorý sa ničím nelíši od bežnej biologickej rodiny. Biologický otec maloletej sa k veci nevyjadril, úrad
nekontaktoval. Matka maloletej s osvojením zo strany manžela plne súhlasí. Záverom sa konštatuje,
že maloletá má v rodinnom prostredí / v domácnosti u matky a jej manžela pána C. vytvorené vhodné
podmienky pre napĺňanie ich potrieb a priaznivý fyzický, psychický a sociálny vývin.
13. Právny zástupca navrhovateľa na pojednávaní dňa 12.09.2024 - pridržiavajúc sa návrhu - uviedol,

že sú splnené zákonné predpoklady na osvojenie. Matka nie je v kontakte s biologickým otcom, ktorý
výživné platí pravidelne, zrejme má trvalý príkaz. V rodine navrhovateľa má maloletá vytvorené vhodné
podmienky, predovšetkým má k nemu vyvinutý citový vzťah.

14. Navrhovateľ (manžel matky maloletého dieťaťa) na pojednávaní dňa 12.09.2024 trval na podanom

návrhu. Uviedol, že návrh podal z dôvodu, že spolu žijú ako rodina odkedy sa poznajú; vníma maloletú
ako dcéru, odkedy sa narodila. Poznajú sa od konca augusta 2018, kedy ju prvýkrát stretol. Spolu žijú
od januára 2019. Dovtedy cestoval do zahraničia, ale v júli 2020 sa už natrvalo vrátil na Slovensko.
A. miluje ako svoju dcéru; kým nemali N., tak ako jedinú dcéru, teraz má akoby vlastné dve dcéry. A.
ho oslovuje tatino alebo oco. Svojho biologického otca nestrela, ale pýta sa. Odpovedá jej mama. On

ju od začiatku vnímal ako vlastnú dcéru, ale veci treba dať na poriadok a keďže sa biologický otec o ňu
nezaujíma, tak má potrebu ju chrániť ako svoje dieťa. Je si plne vedomý toho, že osvojením maloletej
nadobúda všetky rodičovské práva a povinnosti.

15. Matka maloletej na pojednávaní dňa 12.09.2024 uviedla, že s návrhom úplne súhlasí. Dcéra videla

biologického otca naposledy keď mala 5 mesiacov. Otec si plní svoju vyživovaciu povinnosť. V minulosti
sa stalo, že si ju neplnil, preto aj podala návrh na úpravu práv a povinností k maloletej, ktoré prebehlo
v minulosti, lebo jej vôbec neplatil. Chvíľu jej chodili poštové poukazy, potom jej to posielal prevodom na
účet. V čase, keď to posielal poštovými poukazmi sa stalo, že meškal. Podávala aj trestné oznámenie,
následne si (otec maloletej) zadal trvalý príkaz a odvtedy výživné platí pravidelne 150 eur mesačne.

Meškal s doplatením nákladov na výbavičku, resp. zročné výživné v zmysle rozsudku, ale nakoniec to
zaplatil. S otcom sa videla naposledy tu na pojednávaní. Prvá komunikácia bola asi v januári 2021,
keď riešil doplatenie peňazí pre dcéru v zmysle rozsudku, ale ani vtedy sa jej neopýtal na dcéru. Dcéru
videl asi štyrikrát v živote, naposledy keď mala päť mesiacov v H. E., kde vtedy bývala u rodičov.
Stretnutia s dcérou iniciovala ona, ale veľakrát sa stalo, že ani neprišiel. Nemal vtedy auto, preto

v rámci súdneho konania o úprave práv a povinností k maloletej chcel, aby sa stretávali v meste.
Hoci v súdnom konaní sa domáhal úpravy styku, tak potom ani raz nevyužil možnosť stretnúť sa
s dcérou. Akonáhle skončil súd, tak ju úplne prestal kontaktovať. Dcérka na neho spomienku nemá
žiadnu. Navštívila detskú psychologičku, aby vedela ako postupovať. Dcérke odpovedá na otázky keď
sa pýta, ako jej to poradila psychologička. Teda dcérka vie, že manžel nie je jej biologický otec, pýtala

sa na meno svojho biologického otca - povedala jej, že sa volá A.. Postupne ako sa bude pýtať, chce
jej odpovedať, ale zatiaľ sa viac na neho nepýtala. Jej manžela vníma ako tatina. Čím je staršia, tým
silnejšie puto majú. Ona začala pracovať skôr ako mala tri roky a tým, že manžel je na „home office“,
tak je s dcérami viac ako ona.

16. Otec maloletej sa k návrhu písomne vyjadril podaním doručeným dňa 07.10.2024, pričom
s návrhom na osvojenie svojej maloletej dcéry nesúhlasil. Uviedol, že s manželkou navrhovateľa mali
vzťah, z ktorého sa narodila maloletá A.. V tom období spolu plánovali spoločný život. V dôsledku
skutočnosti, že sa maloletá narodila pred plánovaným uzavretím manželstva, má v rodnom listepriezvisko po matke. Verí, že súd v tejto veci prihliadne aj na fakt, že situácia, v ktorej sa maloletá
ocitla, nie je výlučne iba jeho rozhodnutím a matka maloletej nesie za vzniknutú situáciu svoju časť
zodpovednosti. Chápe, že ak matka maloletej v dôsledku uzavretia manželstva prijala priezvisko po jej

terajšom manželovi a z toho vzťahu sa narodilo ďalšie dieťa, že je pre jeho maloletú dcéru emocionálne
prijateľnejšie mať rovnaké priezvisko ako jej rodičia a súrodenec. Na tomto základe je ako otec maloletej
ochotný dať súhlas na zmenu priezviska, nie však v spojení a za podmienok straty svojich práv na
otcovstvo. Skutočnosť, že je matka maloletej teraz vydatá a má novú rodinu, nezakladá žiadny nárok
na osvojenie dieťaťa z predchádzajúceho vzťahu. Pravidelne platí súdom stanovenú výšku vyživovacej

povinnosti na maloletú dcéru a nie je pre ňu nijakou hrozbou. S dcérou sa t. č. nestýka, nakoľko mu
v dôsledku predchádzajúcich súdnych konaní na návrh matky maloletej boli stanovené neprimerané
podmienky, voči ktorým sa bezvýsledne pokúšal odvolať. Má trvalý pobyt v inom meste ako matka ich
maloletej dcéry, takže styk s dcérou je z pochopiteľných dôvodov dlhodobo obmedzený. Stotožňuje sa
s názorom, že maloletá dcéra nie je t. č. vo veku ani v mentálnom vývojom stupni, aby dokázala situáciu
sama posúdiť a sama sa rozhodnúť. Z uvedených dôvodov preto zásadne odmieta, aby ktokoľvek

niekedy v budúcnosti mohol jeho dcére povedať, že jej biologický otec sa jej, na základe akýchkoľvek
hypotetických alebo katastrofických okolností a argumentácií, vzdal. Na základe uvedeného žiadal návrh
na osvojenie maloletej v celom rozsahu zamietnuť.

17. Právny zástupca navrhovateľa na pojednávaní dňa 31.10.2024 - pridržiavajúc sa návrhu - uviedol,

že kvalifikovaný nezáujem (biologického otca) o maloletú je preukázaný, dlhodobý a jeho argumenty
vpísomnomvyjadrenínezodpovedajúlogickýmzáverom.Vprípade,žeotectvrdí,ževpredchádzajúcom
súdnom konaní boli stanovené neprimerané podmienky, tak musia podotknúť, že v jeho podaní bol
navrhovaný extenzívnejší styk, než aký bol v rozhodnutí. Len ťažko si možno predstaviť, žeby tento styk
vôbec realizoval, keď ho nerealizuje ani v súčasnej forme. Opravdivý záujem otca o dcéru tam nie je,

a to už 6 rokov.

18. Navrhovateľ na pojednávaní dňa 31.10.2024 uviedol, že si uvedomuje, že ostane plnohodnotným
otcom dcéry A., aj keby sa ich vzťah (s matkou maloletej – pozn. súdu) rozpadol, ale nie je si vedomý
toho, žeby niečo také hrozilo. Je si vedomý všetkých povinností vo vzťahu k maloletej, ktoré mu budú

vyplývať z prípadného osvojenia.

19. Matka maloletej na pojednávaní dňa 31.10.2024 uviedla, že by sa rada vyjadrila ako matka, ktorá sa
na celú túto situáciu díva najmä z pohľadu svojej malej dcéry. V jej blízkosti je od jej narodenia a dovolí si
tvrdiť, že najlepšie dokáže zhodnotiť celú túto situáciu. Preto prosí nezabúdať na to, že sa tu stretávame,

aby sme A. umožnili prežiť kvalitný a ničím obzvlášť nerušený život. A. je - ako aj psychologička na
testoch intelektu poznamenala - vysoko citlivé a introvertné dieťa. Zmeny v jej živote znáša momentálne
ťažšie ako iní jej rovesníci. Preto by ju na odporúčanie detského psychológa radi umiestnili na základnú
školu s individuálnejším prístupom. Jej psychické nastavenie veľmi odzrkadľuje aj jej fyzické zdravie.
A. od svojich dvoch rokov trpí silnou intoleranciou na potraviny, v dôsledku čoho má prísne upravenú

stravu,atátointoleranciasajejzhoršujeprávevmomentoch,keďsadostávadopsychickejnerovnováhy.
Je si istá, že o jej zdravotnom ani psychickom stave, o jej nadaniach a intelekte nemá biologický otec
najmenšie potuchy, nakoľko sa od jej útleho veku o ňu nijakým spôsobom nezaujíma. Ak teda nepripúšťa
fakt, že posiela pravidelne peniaze, ktoré sú zo zákona jeho povinnosťou. Rada by ale poukázala na fakt,
že to pán A. robí vo svojom záujme, nie v záujme dieťaťa, nakoľko na neho podala trestné oznámenie

v čase, keď si túto povinnosť nevykonával. Nie je prítomný v živote ich dcéry v situáciách, kedy by ho
najviac potrebovala a nikdy nebol. Jej ako jej matke to ale netrhá srdce, nakoľko A. plnohodnotného
otca pri sebe má. A tým je jej manžel G.. Majú vybudovaný skutočne silnú vzťahovú väzbu a je v
jej živote rovnako dôležitý ako ona. Čo sa o pánovi A. žiaľ nedá povedať. Ich rozhodnutie, no najmä
manželove, osvojiť si A., je preto absolútne relevantné, nakoľko rovnako ako ona vie najlepšie posúdiť,

čo je, prípadne nie je, pre maloletú dobré. Čo ju môže v budúcnosti posunúť, a naopak vie, čo by jej
mohlo ublížiť. Najmä teraz, keď je tak zraniteľná. Zmena priezviska je v tomto bode to posledné, čo
by ju mohlo urobiť skutočne šťastnou. Je to len akási metafora toho, po čom naozaj túži. A aj napriek
tomu, že je ešte maličká, jej správanie, ktorého sú svedkami, je skutočne jasný dôkaz toho, čo si želá. Je
pochopiteľné aj to, že ona ako matka má isté obavy z neistoty, ktoré sú spojené s jej biologickým otcom.

Bojísavôbecpomyslieťnato, žekebysajejako matkeniečovážnejšiestalo,nevie,čobybolosdcérou.
Čo by to urobilo s jej detskou psychikou, keby do tak vážnej situácie musela byť pridelená osobe, ktorá je
momentálne pre ňu totálne cudzia. Tu by rada protirečila pánovi A. v tom, že jeho nestretávanie sa s ňou
je z nejakej časti jej vinou. Ani pobyt v inom meste, ani nesúhlas so stanovením súdu, na ktorý sa nestiholpre svoju nezodpovednosť odvolať, nie sú dostačujúcimi argumentmi, že ju 6 rokov nevidel, a ani sa
nijakým spôsobom neinformoval o jej živote. Preto ako matka prosí, aby celú túto situáciu súd zhodnotil
a prihliadal tak na skutočný záujem jej dcéry, ktorá svojho tatina G. nepodmienečne miluje, a prežíva

pri ňom kvalitne a láskyplne nastavený život. Myslí si, že aj jej manžel si zaslúži byť jej právoplatný otec,
nakoľko v jej blízkosti túto úlohu už zastáva od jej narodenia.

20. Otec maloletej na pojednávaní dňa 31.10.2024 uviedol, že vo svojom vyjadrení presne a vecne
zhodnotil situáciu. V správe ÚPSVaR bolo uvedené jediné želanie dcéry, kedy sa už konečne bude volať

ako jej otec. On nepočul, žeby si želala, aby jej biologický otec bol vyškrtnutý z jej rodného listu. Ak súd
má rozhodnúť v prospech jeho dcéry, tak ak komunikujú matka a právny zástupca navrhovateľa ideálne
životné podmienky dcéry, on sa pýta, ako to, čo vyžadujú, má prispieť k tomu, aby žila ešte kvalitnejšie.
Myslí si, že by dcéra mala prísť do veku, keď bude vedieť vyhodnotiť situáciu. Nikde nie je napísané,
že dnešné vyhliadky vzťahu matky a navrhovateľa budú naplnené do budúcna. Keď sa pýtal právneho
zástupcu navrhovateľa počas telefonátu, ako má osvojenie zlepšiť život dcéry, tak odpoveď bola, že už

nebude platiť výživné. Ak by sa matke niekedy niečo stalo, tak situácia sa bude riešiť až v tom momente
a netreba ňou operovať teraz. Ak by súd dnes nelogicky rozhodol v prospech navrhovateľa, tak čo potom
budú hovoriť dcére, že kde je jej biologický otec? Dcéra sa nevyjadrila k tomu, aby navrhovateľ bol jej
otcom. Na otázku súdu, kedy naposledy videl dcéru, otec maloletej odpovedal, že tak ako uvádzala
matka, teda keď mala 5 mesiacov, t.j. koncom roka XXXX, resp. začiatkom roka XXXX. Na otázku súdu,

prečo tak dávno, otec maloletej odpovedal, že žiadal v konaní viac možností stretávania - bolo to preto,
aby mal viac možností počas týždňa v rámci flexibility jeho práce dcéru vidieť, teda nie preto, aby všetky
možnosti využil, ale aby mal viac možností dcéru vidieť. Následne nastala v jeho pracovnom živote
zmena, t.j. v čase podania odvolania odišiel do Českej republiky do E. a potom do L., kde dosiaľ pôsobí
v R. G. L., od roku 2021 je L.. Vzdialenosť medzi bydliskom dcéry a jeho bydliskom je cez celú republiku,

čo mu neumožňuje stretávanie sa s dcérou. Predtým ešte chvíľu trávil v byte v Bratislave čas, kedy
riešil vysťahovanie vecí. V tom čase matku nekontaktoval. Vzťah s matkou je dlhodobo rozvrátený. On
si s matkou z dlhodobého hľadiska kontakt predstaviť nevie, nevedia si prísť na meno, hoci on sa v tomto
smere posunul, ale ona nie, čo vníma z jej rozhovorov pre médiá. Podotýka, že styk je upravený v jej
prítomnosti. Ak by mal vedomosť o tom, že dcéra nie je šťastná, resp. že navrhovateľ nie je taký super

otec ako ho prezentuje matka, tak by robil kroky na úpravu styku s dcérou. Na otázku súdu, či ho dcéra
pozná,otecmaloletejodpovedal,žehonemá akopoznať.Naotázkusúdu,čikontaktoval dcérunejakým
iným spôsobom (pohľadnica, balík, elektronicky, prípadne aspoň na narodeniny, sviatky) otec maloletej
odpovedal, že nie, plní si iba vyživovaciu povinnosť 150, -eur, nad tento rámec neprispieva. Na otázku
súdu, aký má príjem v čistom, otec maloletej odpovedal, že cez 1.000,- eur. Na otázku súdu, či je ochotný

prispievať dcére dobrovoľne nad rámec sumy 150 eur sumou ďalších 120 eur, ktorá by zodpovedala
„tabuľkovému“ výživnému, otec maloletej odpovedal, že áno, ak by bol upravený styk, ale podotýka, že
XX.XX.XXXX sa mu narodil v S. syn F.. Na otázku súdu, či sa zaujímajú o maloletú ostatní členovia
jeho rodiny, otec maloletej odpovedal, že vzťah jeho rodiny s matkou je rovnako rozvrátený ako jej vzťah
s ním. Na otázku súdu, akým spôsobom sa prejavuje voči dcére ako rodič, otec maloletej odpovedal, že

navonok sa prejavuje len výživným, jeho emočná väzba je ale nezmazateľná a večná. Na otázku súdu,
čo by vedel povedať o maloletej, jej živote, záujmoch, zdravotnom stave, otec maloletej odpovedal,
že nakoľko nie je v kontakte s A., ani s matkou, ani s navrhovateľom, tak o nej nemá tieto informácie.
Na otázku súdu, čo mu bráni alebo bránilo prejavovať záujem o maloletú, otec maloletej odpovedal, že
fyzicky to bola jeho vzdialenosť od bydliska dcéry a ten zvyšok je postavený na tom, že vzťah s matkou

je taký, že nie je možná normálna komunikácia, tak on dúfa, že časom v tichosti, teda aj tým časom, ktorý
už prešiel, sa situácia upraví tak, že sa styk s A. obnoví. Na otázku právneho zástupcu navrhovateľa, či si
pamätá ďalšie veci (z ich telefonického rozhovoru) okrem výživného, ktoré patria k rodičovským právam
a povinnostiam, otec odpovedal, že právny zástupca navrhovateľa mu povedal, že navrhovateľ nemá
právo nahliadať do zdravotných záznamov, ale má ich matka, čo on nevidí ako dôvod na osvojenie.

Na otázku právneho zástupcu navrhovateľa, koľkokrát hráva alebo hrával v E., otec odpovedal, že
momentálne vôbec, predtým v tom období raz za mesiac alebo raz za tri mesiace; podotýka, že po
docestovaní z L. do E. na predstavenie, na ktorom schudne 2 kilá - teda ide o náročný výkon, a po
jeho odohratí sa musí vrátiť či už autom alebo vlakom do L., mu (okolnosti) neumožňovali stretnúť sa
s dcérou. Otec ďalej uviedol, že v prvom telefonáte mu právny zástupca navrhovateľa povedal, že už

nebude musieť nič platiť, v druhom telefonáte, keď ho niekoľkokrát vyzýval, aby mu povedal, aký je
dôvod na osvojenie, sa znova vrátil k financiám, že navrhovateľ prispieva na dcéru mesačne cca 800,-
eur, a že či vie, žeby to musel platiť on. Na otázku kolízneho opatrovníka, či si vypýtal počas tých šiestich
rokov fotografiu svojej dcéry a či vie, ako dcéra vyzerá, otec odpovedal, že fotografiu si nevypýtal, alevie ako vyzerá; dostal nejaké fotky, ale nie od matky; cez sociálne siete niekto dcéru odfotil a bolo mu to
zaslanénamobil;bolatovzájomnáiniciatívaakoodneho takajododosielateľaabolotoccarokdozadu.
V závere pojednávania otec uviedol, že stále nezaznelo, ako rozhodnutie o osvojení ovplyvní kvalitu

života dcéry, lebo biologický otec je vždy iba jeden. Nie je obmedzené vekom dieťaťa, kedy sa bude
chcieť kontaktovať na svojho biologického otca. Ak matka a navrhovateľ dotlačí súd k osvojeniu, ako
on dcére vysvetlí, že sa jej vzdal. V reakcii na vyjadrenie právneho zástupcu navrhovateľa, že maloletá
plače za navrhovateľom, keď tento (niekam) odchádza, pričom k otcovi nemá žiaden vzťah a nenašiel si
žiaden čas, aby ju kontaktoval, otec uviedol, že je prirodzené, maloletá plače za navrhovateľom, keďže

žije s ním v jednej domácnosti, ale nie je to dôvod na osvojenie. Napokon otec žiadal, nech sa dcéra
sama rozhodne.

21. V reakcii na výpoveď otca právny zástupca navrhovateľa na pojednávaní dňa 31.10.2024 uviedol,
že je paradox, že otec si pamätá presnú sumu, ktorú mu hovoril do telefónu, ale nevie koľko zarába,
koľkokrát mesačne hrá v E.. Otec sa (v telefonáte) pýtal, ako osvojenie zmení jeho život, a zrejme preto

si zapamätal len argument o výživnom, lebo otec platí len výživné, a preto inak to jeho život nezmení.

22. V reakcii na výpoveď otca navrhovateľ na pojednávaní dňa 31.10.2024 uviedol, že osvojenie bude
mať vplyv na život maloletej v tom, že bude mať možnosť nahliadať do zdravotných záznamov, bude
môcť rozhodovať o jej škole a štúdiu, bude potrebné prijímať nejaké rozhodnutia aj za ňu v jej prospech,

a tie rozhodnutia by mali vychádzať z jej života, mali by byť v jej prospech, pričom o jej živote biologický
otec nemá ani šajnu. On stále nepochopil motiváciu otca, nakoľko zaujímať sa o dcéru sa dá aj formou
mailu, či SMS, čo nikdy neurobil a ako pozná matku, určite by ho informovala. Nezaznamenal žiaden
článok v médiách, kde by ho matka očierňovala. A ak sa matka rozpráva s A. o biologickom otcovi, nikdy
to nie je v zlom, poradila to aj psychologička a mienia to dodržiavať, nech si už o ňom myslia, čo chcú.

On osobne sa s dcérou o osvojení nerozprával, iba jej povedali, že robia nejaké kroky k tomu, aby sa
mohla volať C., lebo to je tá úroveň, na ktorej ona tomu aktuálne rozumie.

23. V reakcii na výpoveď otca matka na pojednávaní dňa 31.10.2024 uviedla, že v stave v ktorom sa ich
rodinanachádza,osvojeniejelen„doťuknutie“.Určitemanželfinančneprispievaviacakobiologickýotec.

Dcéra má aj zdravotné problémy, náklady na ňu sú vyššie ako „tabuľkové“ výživné, lebo má bezlepkovú
a bezlaktózovú stravu. Chceli by ju dali dať na lepšiu školu, lebo je veľmi citlivá a potrebuje individuálny
prístup. Ona jej teraz v jej veku nevie vysvetliť, čo je to osvojenie, keďže ani nevie, čo je rodný list.
Nevie jej vysvetliť, že je tu nejaký iný otec, lebo sa nikdy tak nesprával a ako otca vníma manžela.
Vychádza z jej pocitu, ako sa správa v prítomnosti manžela, ako ho miluje. Dcérka sa začala pýtať na

rodinné vzťahy v súvislosti s tým, že rodičia manžela sú rozvedení a každý z nich má nový partnerský
vzťah. Tak jej vysvetlila, že niekedy sa stane, že človek má viac vzťahov, kým nájde tú pravú lásku, ale
niekedy sa stane, že ešte predtým než ju nájde, vznikne dieťa z toho skoršieho vzťahu, a tak to bolo aj
v prípade manžela a jeho brata. Pýtala sa jej ďalej, ako sa dostane bábätko do bruška mame. Vysvetlila
jej primerane veku, že je to také semienko otca od toho bábätka. Na to sa jej spýtala, či aj na ňu a na

jej sestru dostala to semienko od manžela. Keďže chcela byť férová, tak jej povedala pravdu, že na
ňu to semienko dostala od iného muža; spýtala sa, prečo s ním nezostala. Vysvetlila jej, že to nebol
ten pravý a neboli by spolu šťastní, ale že si ich obe vybral manžel a začal ich obe milovať. Potom sa
jej spýtala už len na meno toho muža, ktoré jej povedala, teda že sa volá A.. Viac sa zatiaľ nepýtala.
Jej manžel spĺňa všetky body, ktoré zodpovedajú rodičovským povinnostiam, dokonca na ňu prispieva,

bude môcť spolurozhodovať o jej budúcnosti, nakoľko je v jej blízkosti. Zladí sa právny stav s faktickým
stavom. Dcéra manžela vníma ako tatina. Ako jediného tatina. Asi bude najlepšie sa spýtať jej. To, že
manžel je z rozvedenej rodiny, neznamená, že oni to budú mať rovnako. Jej prvá otázka na manžela
bola, či si je vedomý toho, že ak by sa ich vzťah rozpadol, všetky práva a povinnosti mu ostanú, a on si
je toho plne vedomý. Matka ďalej uviedla, že maloletá nepozná svojho otca, je to pre ňu cudzí človek.

Osvojenie bude riešiť so psychologičkou a odpoveďami na otázky dcéry. Určite vie, že nikdy nebude
na otca pred ňou nadávať. Ak by sa chcela stretnúť so svojím biologickým otcom, tak jej v tom brániť
nebude, či už bude osvojená manželom alebo nie. Ak by jej položila otázku, prečo sa o ňu biologický
otec nezaujímal, tak nevie, ako by jej odpovedala, lebo dúfala, že sa tú odpoveď dnes dozvie.

24. Kolízny opatrovník na pojednávaní dňa 31.10.2024 uviedol, že nie je zrejmé, ako chce otec dobehnúť
tie stratené roky. Z ich strany nechcú otcovi odoprieť rodičovské práva, ale okrem plnenia vyživovacej
povinnosti ich nevyužíva.25. Dňa 06.02.2025 sa uskutočnil výsluch maloletej na tunajšom súde. Pred detskou výsluchovou
miestnosťou boli pred konaním výsluchu prítomní: kolízna opatrovníčka, matka maloletej a navrhovateľ,
ktorému sedela maloletá na kolenách. Na úvod výsluchu bol s maloletou vedený neformálny rozhovor,

v rámci ktorého uviedla, že má X rokov, chodí do škôlky, má dve pani učiteľky a obidve sa volajú I.. Na
otázku, kto ju vodí do škôlky, odpovedala, že maminka a tatinko. Má aj sestričku, volá sa N., má X roky.
Na otázku, s kým ešte býva, uviedla, že so sestričkou, s maminkou aj s tatinkom. Maminka je dobrá,
páči sa jej na nej varenie – ona má rada polievočku – vývar. Na tatinkovi sa jej páči, keď pracuje, on
je podnikateľ. Na otázku, kto s ňou dnes prišiel sem, odpovedá, že s tatinkom a s maminkou... aj sa

rozprávali, kde idú, ale nevie upresniť, o čom sa rozprávali. Maminka sa volá A. C. a tatinko sa volá
G. C.. Ona sa volá A. B....nevie, prečo sa oni sa volajú C. a ona B.. Sestrička sa volá N. C....aj ona
by sa chcela volať C.. Na otázku, čo také robievajú doma spolu, maloletá uviedla, že rodičia na nich
moc nemajú čas, lebo musia poupratovať doma a čas majú vtedy, keď sú ony vo vani. Na dovolenky
chodievajú tatinko, maminka, N. a ona. Na dovolenke si užívajú. Na otázku, kto je ešte jej rodina,
odpovedá, že ešte má babičku a dedka a ďalšiu babičku a dedka, prababičku a nevie, či má aj pradedka.

Babky sa volajú H. a E., dedko sa volá Q. a ešte má aj O. - to ale nie je jej dedko - babka je s O.,
dávno bola babka E. s jej dedkom K.. Tatinka má rada, lebo je dobrý a zlatý. Na otázku, ako je zlatý,
odpovedá, že sa vie o nich postarať. Na otázku, ako sa o nich stará, odpovedá, že im umyje zúbky,
môže ísť s nimi aj na WC-ko, má čas, aj keď si ona kreslí; aj sa často spolu hrávajú s bábikami, s legom,
ale pexeso ona nevie hrať, lebo to vyhrá vždy sestra. Na otázku, kto jej dáva papať, odpovedá, že tatino

aj mamina, tatino varí steaky, ale tie ona nemá rada, vtedy papá ciniminis. Na otázku, či býva niekedy
aj smutná, spontánne odpovedá, že je smutná, keď tatino odchádza na hokej a ona ho nechce pustiť,
lebo jej bude chýbať ...vtedy plače... on jej povie, že sa vráti, a aj to splní. Večer si maminkou a tatinkom
čítavajú rozprávku Harry Potter, začali jednotkou, ale ešte stále nedočítali trojku, každý deň prečítajú
10 strán. Na otázku, keby mala zlatú rybku, ktorá by jej mohla splniť tri želania, maloletá uviedla, že by

chcela, aby mala plnú kopu cukríkov, aby vedela pekne krásne kresliť a aby na ňu bola rodina pyšná.

26. Právny zástupca navrhovateľa na pojednávaní dňa 11.02.2025 zotrval na podanom návrhu
a uviedol, že osvojenie je v súlade s jeho cieľom a na prospech maloletej. Z výsluchu maloletej vyplýva,
ako ona vníma rodinné vzťahy medzi navrhovateľom, matkou a sebou, hoci ide len o faktické väzby.

27. Navrhovateľ na pojednávaní dňa 11.02.2025 uviedol, že A. opísala veľmi verne ako žijú a fungujú,
bolo to z jej strany úprimné. Osvojenie zlepší jej život v praktických veciach, ako je napr. výber školy,
cestovanie, ak by sa jej stal úraz, aby ju mohol zobrať do nemocnice, aby nebol pre ňu cudzí človek,
aby mohol udeliť informovaný súhlas. S matkou žijú spolu od januára 2019 s tým, že on do júla 2020

cestoval za prácou do zahraničia, čo aktuálne už neplatí.

28. Matka na pojednávaní dňa 11.02.2025 uviedla, že ona sa na to díva aj do budúcna, myslí si, že
nakoľko dcéra vníma jej manžela ako otca, tak si zaslúži byť aj z právneho hľadiska jeho dcéra. Má
teraz X rokov, možno si teraz neuvedomuje tie právne veci okolo toho, ale príde čas, kedy si to bude

uvedomovať, a je prirodzené, aby - keď ho vníma ako svojho otca - bola jeho dcérou aj z právneho
hľadiska. Od posledného pojednávania sa otec o dcéru nezaujímal. Nekontaktoval ju ani k Vianociam.
Osvojenie zlepší kvalitu jej života v praktických veciach, ako povedal manžel (výber školy, cestovanie...);
aj teraz, keď riešia školu, tak myslí, že omnoho väčšie slovo pri tomto rozhodovaní má mať jej manžel
ako niekto, kto je pre ňu úplne cudzí. Ak by chceli vycestovať niekam na dlhšie, asi by to nemohli urobiť

bez súhlasu otca, neplánujú síce teraz nikam vycestovať, ale treba na to myslieť do budúcna.

29. Otec na pojednávaní dňa 11.02.2025 uviedol, že nemá nič, čo by dodal, celé toto považuje za
ešte smiešnejšie, ako bolo to pojednávanie minule. Je to celé smiešne tento proces. Podstata toho, čo
tu odznieva, ho v duchu rozosmieva. Výpoveď dcéry je úžasná, popisuje to, čo žije. Odpoveď na celý

tento proces je aj v otázke o zlatej rybičke, kde si neželala nič také, aby bol zbavený otcovských práv.
On nijako nekomplikuje rozhodnutie ohľadom školy, ani sa ho nikto nepýtal ohľadom vycestovania. Aj
keby sa pýtali, majú jeho požehnanie cestovať kamkoľvek. To je všetko, naozaj. Na otázku kolízneho
opatrovníka, prečo odposlednéhopojednávanianeskúsilkontaktovaťmatkuscieľomnadviazaťkontakt
s dcérou, otec uviedol, že jeho odpoveď je, že čas lieči a aj ticho v niektorom prípade. Na výzvu

súdu, aby bližšie vysvetlil svoju predchádzajúcu odpoveď, otec odkázal na svoju výpoveď na predošlom
pojednávaní.30. Kolízny opatrovník na pojednávaní dňa 11.02.2025 uviedol, že sa prikláňajú k návrhu navrhovateľa,
nakoľko je v záujme maloletej. Ak otec chcel mať kontakt a vzťah s maloletou, mohol ho nadviazať od
začiatku tohto konania, čo neurobil.

31. Podľa § 28 ods. 1, 2 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov
v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákon o rodine“) súčasťou rodičovských práv a povinností sú
najmä a) sústavná a dôsledná starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývin maloletého
dieťaťa, b) zastupovanie maloletého dieťaťa, c) správa majetku maloletého dieťaťa. Rodičovské práva

a povinnosti majú obaja rodičia. Pri ich výkone sú povinní chrániť záujmy maloletého dieťaťa.

32. Podľa § 24 ods. 6 druhá veta Zákona o rodine rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do
osobnej starostlivosti, môže sa práva na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati domáhať na
súde.

33. Podľa § 97 ods. 1 Zákona o rodine osvojením vzniká medzi osvojiteľom a osvojencom rovnaký vzťah,
aký je medzi rodičmi a deťmi. Medzi osvojencom a príbuznými osvojiteľa vzniká osvojením príbuzenský
vzťah. Osvojitelia majú pri výchove detí rovnakú zodpovednosť a rovnaké práva a povinnosti ako rodičia.

34. Podľa § 98 Zákona o rodine, osvojiteľom sa môže stať len fyzická osoba, ktorá má spôsobilosť

na právne úkony v plnom rozsahu, osobné predpoklady, najmä zdravotné, osobnostné a morálne, je
zapísaná do zoznamu žiadateľov o osvojenie podľa osobitného predpisu a spôsobom svojho života a
života osôb, ktoré s ňou žijú v domácnosti, zaručuje, že osvojenie bude v záujme maloletého dieťaťa.
Táto podmienka sa nevzťahuje na ustanovenie § 100 ods. 3.

35. Podľa § 99 ods. 2 Zákona o rodine, osvojiť možno len maloleté dieťa, ak je osvojenie v jeho záujme.

36. Podľa § 100 ods. 1 Zákona o rodine osvojiť maloleté dieťa môžu manželia alebo jeden z manželov,
ktorý žije s niektorým z rodičov dieťaťa v manželstve, alebo pozostalý manžel po rodičovi alebo
osvojiteľovi maloletého dieťaťa. Maloleté dieťa môže výnimočne osvojiť aj osamelá osoba, ak sú splnené

predpoklady, že osvojenie bude v záujme dieťaťa.

37. Podľa § 100 ods. 3 Zákona o rodine ak je osvojiteľ manželom rodiča maloletého dieťaťa, môže
osvojiť maloleté dieťa len so súhlasom druhého manžela; súhlas nie je potrebný, ak druhý manžel
stratil spôsobilosť na právne úkony alebo ak je zadováženie súhlasu spojené s ťažko prekonateľnou

prekážkou.

38. Podľa § 101 ods. 1 Zákona o rodine na osvojenie je potrebný súhlas rodičov osvojovaného
maloletého dieťaťa, ak tento zákon neustanovuje inak. Rovnako potrebný na osvojenie je súhlas
maloletého rodiča maloletého dieťaťa, ak tento zákon neustanovuje inak. Odvolať súhlas možno len

do času, kým nie je maloleté dieťa umiestnené na základe rozhodnutia súdu do starostlivosti budúcich
osvojiteľov.

39. Podľa § 102 ods. 1 písm. a) Zákona o rodine na osvojenie nie je potrebný súhlas rodičov
osvojovaného maloletého dieťaťa ani súhlas maloletého rodiča maloletého dieťaťa, ak počas najmenej

šiestich mesiacov neprejavovali skutočný záujem o maloleté dieťa najmä tým, že ho nenavštevovali,
neplnili si pravidelne a dobrovoľne vyživovaciu povinnosť k maloletému dieťaťu a nevynaložili úsilie
upraviť si svoje rodinné a sociálne pomery tak, aby mohli osobne vykonávať starostlivosť o maloleté
dieťa, ak im v prejavení záujmu nebránila závažná prekážka.

40. Podľa § 105 Zákona o rodine osvojenec bude mať priezvisko osvojiteľa. Spoločný osvojenec
manželov bude mať priezvisko určené vyhlásením snúbencov pri uzavieraní manželstva podľa § 6 ods.
3 a 4 pre ostatné deti. To platí aj v prípade, že osvojiteľom je manžel matky osvojenca.

41. Podľa § 108 Zákona o rodine osvojiteľ sa zapíše v matrike namiesto rodiča osvojenca na

základe oznámenia súdu.

42. V zmysle vyššie citovaných ustanovení Zákona o rodine a s prihliadnutím na všetky podmienky
osvojenia súd návrhu navrhovateľa ako manžela matky v plnom rozsahu vyhovel.43. Súd predovšetkým dospel k záveru, že došlo k naplneniu hypotézy právnej normy ustanovenia § 102
ods. 2 písm. a) Zákona o rodine, a teda že v posudzovanej veci nie je na osvojenie maloletej potrebný

súhlas otca maloletej, pretože tento minimálne od jedného roku veku dieťaťa, t.j. nielen počas obdobia
šiestich mesiacov, ale počas obdobia viac než šiestich rokov až dosiaľ neprejavoval o maloletú skutočný
záujem, a to bez toho, aby mu v prejavení tohto záujmu bránila závažná prekážka.

44. Zákon v ustanovení § 102 ods. 1 vymenúva prípady (okrem prípadov uvedených v ustanovení §

101 ods. 3), kedy nie je pre osvojenie potrebný súhlas rodiča dieťaťa. Patrí medzi ne aj prípad tzv.
kvalifikovaného nezáujmu o dieťa. Kvalifikovaný nezáujem o dieťa je stav, pri ktorom je zjavné, že rodič
nemieni(subjektívnehľadisko)obnoviťsvojustarostlivosťodieťaaleboobnoviťrealizáciuvýkonusvojich
rodičovských práv a povinností. Pre ľahšie posúdenie zákonodarca poskytol demonštratívny výpočet
príkladov kvalifikovaného nezáujmu. Je to prípad, ak rodičia dieťa počas určenej doby nenavštívili,
neplnili si dobrovoľne a pravidelne vyživovaciu povinnosť a nevynaložili úsilie upraviť si svoje rodinné

a sociálne pomery tak, aby mohli vykonávať starostlivosť o svoje maloleté dieťa. Tento výpočet nie
je uzavretý. Záujem o dieťa, ktorý by rodičia v priebehu tejto doby prejavili, nesmie byť iba formálny
(napríklad výlučne pohľadnica pravidelne raz polročne). Musí byť podložený skutočne kladným vzťahom
a vôľou prejavovať sa voči dieťaťu ako rodič. Pri jeho hodnotení súd musí vychádzať z doterajšieho
postoja rodičov, z ich odôvodnenia, prečo sa o dieťa nestarajú, z úkonov, ktorými sa rodičia pokúšali

zlepšiť svoju situáciu, aby sa spolužitie rodiny obnovilo. Ďalšiu pozornosť treba venovať skutočnosti,
či rodičom nebránila v prejavení záujmu závažná prekážka. Ak by to tak bolo (napríklad hospitalizácia
alebo zadržanie a pod.), nie je možné považovať podmienku kvalifikovaného nezáujmu za splnenú
a nepožadovať v konaní o osvojenie súhlas rodiča. Súd musí zohľadniť dôvod, prečo rodič dieťa
nenavštívil a posudzovať jeho záujem ako komplex konaní smerujúcich k obnoveniu starostlivosti

o dieťa. (Pavelková, B. Zákon o rodine. Komentár. 3.vydanie. Bratislava: C.H.Beck, 2019, s.688.)

45. Medzi rodičmi maloletej nebolo sporné, že otec okrem plnenia si vyživovacej povinnosti, a to výlučne
finančným plnením k rukám matky v rozsahu stanovenom súdnym rozhodnutím z roku 2019, si nijako
neuplatňuje svoje rodičovské práva a povinnosti. Teda nielenže sa otec s maloletou od dovŕšenia piatich

mesiacov jej života nedomáha pravidelného styku s ňou, ale prinajmenšom od jedného roka jej života
napriek existujúcej úprave styku súdnym rozhodnutím sa o ňu ani nijako nezaujíma, a rovnako tak
ani členovia jeho rodiny. Napriek tomu, že otec počas konania o úprave práv a povinností k maloletej
vedenom na Okresnom súde Bratislava IV pod sp. zn. 25P/199/2018 trval na úprave styku, a tento styk
bol dňom 1.10.2019 aj právoplatne upravený v rozsahu „každý týždeň v stredu v čase od 14.00 hod.

do 18.00 hod. za prítomnosti matky na verejných priestranstvách v mieste bydliska matky“, tak otec
sa nikdy na stretnutie s maloletou nedostavil ani neprejavil o takéto stretnutie akýmkoľvek spôsobom
záujem. Neobstojí pritom jeho vyjadrenie v tomto konaní, že na návrh matky maloletej boli stanovené
neprimerané podmienky, voči ktorým sa bezvýsledne pokúšal odvolať, resp. že má trvalý pobyt v inom
meste ako matka ich maloletej dcéry. Je pravdou, že v rámci svojho odvolania proti rozsudku súdu

prvej inštancie žiadal otec zmeniť napadnutý rozsudok v časti úpravy styku s maloletou s určením
miesta stretávania sa s maloletou na verejnom priestranstve v okolí bydliska matky, a to na určenie
miesta stretávania striedavo v okolí bydliska oboch rodičov s poukazom na vzdialenosť ich bydlísk.
Súd však podotýka, že bolo výlučne rozhodnutím otca presťahovať sa z E. do T. I. G. E. a potom do
L., a že ani vzdialenosť medzi bydliskom dcéry a jeho bydliskom nemožno vyhodnotiť ako závažnú

prekážku či dôvod, že otec ani jedenkrát za obdobie od právoplatnosti rozhodnutia o úprave styku, t.j.
od 1.10.2019 až dosiaľ nevyužil možnosť realizovať svoj styk s maloletou. A to zvlášť za situácie, že
otec sám uvádzal, že aj po presťahovaní do L. dochádzal raz za mesiac alebo raz za tri mesiace na
predstavenia do E.. Otec je pritom v produktívnom veku, dosahuje primeraný príjem a do U. XXXX, kedy
sa mu narodil syn, nemal iné rodičovské povinnosti. Otec neuviedol ani žiadne ďalšie závažné dôvody

(zdravotné, ekonomické a pod.), spôsobilé ospravedlniť to, že si od 5. mesiaca veku maloletej nenašiel
čas ju navštíviť. Takýmto dôvodom nemôže byť ani otcom tvrdená nemožnosť komunikácie s matkou,
nakoľko otec nielenže nepreukázal, ale ani netvrdil, že sa pokúsil s matkou ohľadom realizácie jeho
styku s maloletou komunikovať, a že by to bola práve matka, ktorá by bola komunikáciu s ním v tomto
smere odmietla.

46. Súd naviac zdôrazňuje, že v konaní nebolo sporné, že otec minimálne od jedného roku veku
maloletej neprejavil o ňu záujem ani žiadnym iným spôsobom, napríklad zaslaním pohľadnice, balíka,
či elektronicky, a to aspoň na narodeniny či sviatky. Samotný otec potvrdil, že ako rodič sa vo vzťahuk dcére prejavuje len platením výživného, nemá o dcére žiadne informácie (jej živote, záujmoch,
talentoch,zdravotnomstaveapod.)ato,akomaloletávyzerá,vielennazákladebližšienešpecifikovanej
fotografie zo sociálnej siete cca spred roka. Otec sa pritom nikdy od matky nedomáhal poskytnutia

informácií o dcére, pričom v zmysle § 24 ods. 6 Zákona o rodine si mohol uplatniť právo na poskytovanie
informácií o dcére matkou dokonca súdnou cestou, čo však nikdy neurobil a čo rozhodne nemožno
ospravedlniť vzdialenosťou bydlísk, či zlou komunikácia s matkou.

47. V živote a právnom postavení dieťaťa majú rozhodujúcu úlohu práve jeho rodičia, čo sa prejavuje

starostlivosťou o jeho výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývin, zastupovaním dieťaťa a spravovaním
jeho majetku v čase, keď je dieťa ešte maloleté. Rodičia teda rozhodujú o výchove a smerovaní dieťaťa
po všetkých stránkach. Sú pre dieťa nenahraditeľní a nezastupiteľní, sú preň vzorom, najmä spôsobom
života, správaním sa v rodine a v medziľudských vzťahoch. Rodičia sú nositeľmi rodičovských práv a
povinností, tzv. rodičovskej zodpovednosti. Právu rodičov recipročne zodpovedá aj právo dieťaťa na
výchovu a starostlivosť zo strany oboch rodičov.

48. Z vykonaného dokazovania však vyplýva, že otec z vlastného rozhodnutia rezignoval na svoju
rodičovskú zodpovednosť, t.j. na podstatné rodičovské práva (starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a
všestranný vývin maloletej, jej zastupovanie či správu jej majetku) a neplní si ani žiadne svoje rodičovské
povinnosti, s výnimkou vyživovacej povinnosti. Neuniklo však pozornosti súdu, že otec si vyživovaciu

povinnosť začal riadne plniť až v súvislosti s podaním návrhu matky na úpravu práv a povinností rodičov
k maloletej, ktoré konanie bolo vedené Okresným súdom Bratislava IV pod sp. zn. 25P/199/2018, a tiež
pod tlakom matkou podaného trestného oznámenia pre neplatenie výživného. Naviac výživné bolo
naposledy určené v roku 2019 vo výške 150 eur mesačne a nad tento rozsah otec nijako neprispieva.
Preto v kontexte s ostatnými okolnosťami prípadu ani plnenie vyživovacej povinnosti otcom súd nemohol

vyhodnotiť ako prejav skutočného záujmu o maloletú. Z vyjadrení otca v tomto konaní tiež vyplýva, že
otec nemieni obnoviť svoju starostlivosť o maloletú alebo obnoviť realizáciu výkonu svojich rodičovských
práv a povinností; minimálne nie z vlastnej iniciatívy a v dohľadnej dobe, čo však zodpovedá tzv.
kvalifikovanému nezáujmu o dieťa. Na tomto mieste súd odkazuje aj na navrhovateľom poukazované
stanovisko Najvyššieho súdu ČSR zo dňa 23. júna 1967, sp. zn. Pls 5/1967, R VII/1967, podľa

ktorého: „Za prejav skutočného záujmu rodičov o dieťa možno považovať také prejavy, z ktorých možno
presvedčivo vyvodiť, že rodičia sa chcú a môžu o dieťa starať, a to aj z hľadiska celkového vývoja dieťaťa
v budúcnosti, že tento ich zámer je opravdivý a že k dieťaťu majú citový vzťah“. Súd konštatuje, že
v rámci vykonaného dokazovania neboli zaznamenané také prejavy otca, z ktorých možno presvedčivo
vyvodiť,žesachce omaloletústarať,resp.žemáknejcitovývzťah.Otecsícedeklaroval„nezmazateľnú

a večnú emočnú väzbu“ k maloletej, ktorú ale vo vzťahu k nej žiadnym spôsobom neprejavuje.

49. Pokiaľ otec v konaní argumentoval tým, že „čas lieči“, tak súd mu dáva do pozornosti, že práve
čas bez kontaktu s rodičom je tým faktorom, ktorý maloleté dieťa od rodiča odcudzuje. A naopak, pre
budovanie vzťahu rodič/dieťa je kľúčový práve ich pravidelný kontakt, pričom obdobie prvých piatich

rokov života dieťaťa je v tomto smere rozhodujúce. Súd ďalej zdôrazňuje, že čas je objektívnou právnou
skutočnosťou, a preto sú s jeho plynutím spojené právne následky. V posudzovanom prípade uplynutie
šiestich mesiacov bez prejavenia skutočného záujmu otca o maloletú má ten právny následok, že na
jej osvojenie nie je potrebný jeho súhlas. Z hľadiska praktického dosahu na život dieťaťa neprejavenie
záujmu otca o maloletú po dobu šiestich rokov jej doterajšieho života, a to naviac od počiatku jej

schopnosti vnímať ľudí okolo seba, má ten následok, že maloletá si k nemu, ani ku členom jeho rodiny
nevytvorila a z objektívnych príčin ani nemohla vytvoriť akýkoľvek vzťah. Veľavravné je to, že maloletá
nemá na svojho otca žiadnu spomienku. Na druhej strane - prítomnosť navrhovateľa v živote maloletej
od jej útleho veku viedla k tomu, že maloletá si práve k nemu vytvorila silnú citovú väzbu a prirodzene
ho vníma ako svojho otca, teda ako toho, ktorý jej poskytuje starostlivosť, hrá sa s ňou, ľúbi ju, a za

ktorým jej je smutno, keď niekam odchádza.

50. Otec vo svojom vyjadrení k návrhu vyjadril pochopenie, že je pre jeho maloletú dcéru emocionálne
prijateľnejšie mať rovnaké priezvisko ako „jej rodičia“ (zrejme myslel navrhovateľa a matku maloletej)
a súrodenec s tým, že „na tomto základe je ako otec maloletej ochotný dať súhlas na zmenu priezviska,

nie však v spojení a za podmienok straty svojich práv na otcovstvo“. K tomu súd konštatuje, že
predmetom tohto konania je osvojenie maloletého dieťaťa a nie zmena priezviska maloletej. Najmä však
zmena priezviska za daných okolností je len čiastkové riešenie, ktoré nezabezpečí najlepší záujem
maloletej v danej rodinnej situácii.51.Podmienkynavydanérozhodnutiepovažovalsúdzasplnenéajzhľadiskaďalšíchzákonnýchkritérií,
keďže navrhovateľ má plnú spôsobilosť na právne úkony a jeho osobné predpoklady a to tak zdravotné,

osobnostné, ako aj morálne zaručujú, že osvojenie bude v záujme maloletého dieťaťa (§ 98 Zákona o
rodine). Medzi maloletou A. a navrhovateľom je primeraný vekový rozdiel (§ 99 ods. 1 Zákona o rodine).
Navrhovateľ je manželom matky a spoločne s ňou dlhodobo, prinajmenšom od júla 2019, zabezpečuje
starostlivosť o maloletú A. ako aj o ich spoločnú dcéru N. v spoločnej domácnosti s matkou, a to
v priaznivom rodinnom prostredí nielen z hľadiska hmotného zabezpečenia, ale – a to predovšetkým –

z hľadiska výchovného. Súd na tomto mieste poukazuje na obsah správy ÚPSVaR zo dňa 14.08.2024,
podľa ktorej: „Manželia zabezpečujú všestrannú starostlivosť o obidve deti. Vyrastajú v bezpečnom
prostredí, sú šťastné, spokojné a spoločne im vytvárajú harmonický domov, ktorý sa ničím nelíši od
bežnej biologickej rodiny.“ Počas spolužitia navrhovateľa s matkou maloletej sa medzi ním a maloletou
A. vytvoril obojstranne silný vzťah otec – dcéra. Medzi maloletou a navrhovateľom je teda také citové
zblíženie, ktoré je základom pre vytvorenie trvalého a pevného puta, a aj preto je osvojenie – za

splnenia ďalších podmienok – na mieste (porov. navrhovateľom poukazované stanovisko Najvyššieho
súdu ČSR z 23. júna 1967, sp. zn. Pls 5/1967, R VII/1967). Prirodzeným dôsledkom pevného puta
medzi navrhovateľom a maloletou je aj vzťah medzi maloletou a rodinou navrhovateľa, najmä matkou
navrhovateľa, ktorú maloletá vníma ako „babku E.“.

52. Z hľadiska otázky záujmu maloletej, ktorú otec pretavil do otázky, ako sa osvojením zlepší kvalita
života dieťaťa, súd dáva do pozornosti, že súčasťou realizácie rodičovských práv a povinností je
v bežnom živote množstvo rozhodnutí, a to či už faktických alebo právnych úkonov, ktoré ovplyvňujú
život dieťaťa, a mali by teda byť v jeho prospech. Keďže o maloletej, jej zdravotnom ani psychickom
stave, jej nadaniach a intelekte, záujmoch, jej radostiach a starostiach, nemá biologický otec žiadne

vedomosti, nakoľko sa od jej útleho veku o ňu nijakým spôsobom nezaujíma, tak len s ťažkosťami
ak vôbec si možno predstaviť, že by bol schopný o maloletej robiť tieto rozhodnutia v jej najlepšom
záujme. Napríklad v najbližšej dobe bude potrebné urobiť rozhodnutie o výbere školy pre maloletú,
pričom v zmysle školského zákona sa na zápis dieťaťa do školy vyžaduje súhlas oboch rodičov. Je
zrejmé, že otec maloletej nie je schopný zvažovať prípadné alternatívy pri výbere školy, keďže maloletú

vôbec nepozná, nič o nej nevie. Na druhej strane navrhovateľ, vzhľadom na jeho dlhodobú osobnú
starostlivosť o maloletú, je schopný konať v najlepšom záujme maloletej, lebo ju pozná, má o nej
všetky potrebné informácie. K tvrdeniu otca maloletej, že „dcéra by mala prísť do veku, keď bude vedieť
vyhodnotiť situáciu“, súd konštatuje, že rozhodnutia o maloletej treba robiť už teraz, nemožno ich teda
odkladať do času, kým bude ona sama schopná sa rozhodnúť, či chce byť osvojená manželom svojej

matky alebo nie.

53. Navrhovateľ v návrhu ďalej poukazoval na rozhodnutie Najvyššieho súdu ČSR zo dňa 29. marca
1967, sp. zn. 5 Cz 26/1967, R 69/1967, podľa ktorého: „Pri rozhodovaní o osvojení nemožno prospech
dieťaťa posudzovať len z hľadiska hmotných podmienok a predpokladov, ale predovšetkým z hľadiska

záruk všestranného rozvoja dieťaťa, a to aj rozvoja duševného a citového.“ a tiež uznesenie Ústavného
súdu SR zo dňa 21. októbra 2010, sp. zn. I. ÚS 379/2010, podľa ktorého: „Medzi záujmami dieťaťa a
rodičov musí byť zachovaná rovnováha, pričom pri hľadaní tejto rovnováhy musí byť osobitný význam
venovaný najvyšším záujmom dieťaťa, ktoré môžu prevažovať nad záujmami rodiča.“ V nadväznosti na
uvedené súd ustálil, že v posudzovanom prípade záujem maloletej z hľadiska záruk jej všestranného

rozvoja,atoajrozvojaduševnéhoacitového,prevažujenadzáujmom otcamaloletej,abyostalvrodnom
listezapísanýakojejotec,nakoľkosvojuotcovskúúlohunazabezpečenívšestrannéhorozvojamaloletej
si aj tak neplní. Pokiaľ ide o fakt biologického otcovstva, tento je samozrejme nezmeniteľný súdnym
rozhodnutím,apretoakbymaloletávbudúcnosti(poprávoplatnomosvojení)prejavilazáujemnadviazať
vzťah so svojím (biologickým) otcom, nič jej v tom nebude brániť. Súd poukazuje aj na vyjadrenie matky

na pojednávaní dňa 31.10.2024, kde výslovne uviedla, že ak by sa maloletá chcela stretnúť so svojím
biologickým otcom, tak jej v tom nebude brániť, či už bude osvojená manželom alebo nie.

54. Vyhodnotiac všetky zistené skutočnosti vo vzájomným súvislostiach súd dospel k záveru, že
osvojenie je v záujme maloletej s poukazom na už vytvorené rodinné a citové väzby (§ 99 ods. 2 Zákona

o rodine). Matka maloletej - manželka navrhovateľa vyjadrila s osvojením súhlas (100 ods. 3 Zákona
o rodine). Zdravotný stav osvojenkyne a osvojiteľa nie je v rozpore s účelom osvojenia, osvojiteľ je
oboznámený so zdravotným stavom dieťaťa a bol poučený o účele, obsahu a dôsledkoch osvojenia
(§ 104 Zákona o rodine). Vzhľadom na vek maloletej (a v zhode s navrhovateľom a vyjadrením otcak návrhu) má súd za to, že súhlas maloletej s osvojením nie je potrebný, nakoľko ešte nedokáže posúdiť
dosah osvojenia. Súd však zohľadnil i vnímanie samotného dieťaťa, ktoré považuje navrhovateľa za
svojho otca, má ku nemu vytvorený silný citový vzťah a sama ho nazýva „tatino“. Na druhej strane

svojho biologického otca ani jeho rodinu maloletá vôbec nepozná a nemá k nim žiadny vzťah.

55. Na základe vyššie uvedeného súd vyhovel návrhu na osvojenie maloletej manželom matky. V zmysle
ustanovenia § 105 a § 108 Zákona o rodine súčasne rozhodol aj o novom priezvisku osvojenkyne a
zápise navrhovateľa do rodného listu maloletej namiesto jej biologického otca.

56. O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 52 C.m.p., podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá
nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.

Poučenie:

11P/77/2024

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého
rozsudku smeruje, trojmo.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti
odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 62 Civilného mimosporového poriadku odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie
nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do
rozhodnutia o odvolaní.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh

na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.