Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 29. január 2025

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 15Co/19/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1117202912
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 01. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Silvia Walterová
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2025:1117202912.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Silvie Walterovej a členiek
senátu JUDr. Evy Mészárosovej a Mgr. Zity Leimbergerovej, v právnej veci žalobcu: JRD CONSULTING
s.r.o., IČO: 47 341 203, Humenné, Námestie slobody č. 2, zastúpený: JUDr. Ondrej Keller, advokát,
Humenné, Námestie slobody č. 2, proti žalovanému: Pôdohospodárska platobná agentúra, IČO: 30 794
323, Bratislava, Hraničná č. 12, o náhradu škody, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Mestského súdu

Bratislava IV (vo veci Okresného súdu Bratislava I) zo dňa 20. marca 2023, č.k. 15 C 6/2017-122, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok Mestského súdu Bratislava IV (vo veci Okresného súdu Bratislava I) zo dňa 20. marca 2023,
č.k. 15 C 6/2017-122, p o t v r d z u j e .

II. Žalovanému p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie rozsudkom zo dňa 20.3.2023, č.k. 15 C 6/2017-122, I. žalobu zamietol; II.
žalovanému náhradu trov konania nepriznal. Vychádzal zo žaloby doručenej súdu dňa 13.2.2017, ktorou

sa žalobca domáhal od žalovaného zaplatenia sumy 54.122,20 € s úrokom z omeškania
vo výške 5,25 % ročne zo sumy 54.122,20 € od 1.12.2016 do zaplatenia a náhrady trov konania.
Žalobca žalobu odôvodnil tým, že dňa 3.3.2016 mu žalovaný doručil „Oznámenie o nesplní podmienok
na zaradenie žiadosti do opatrenia ekologické poľnohospodárstvo v zmysle nariadenia vlády Slovenskej
republiky č. 75/2015 Z. z. v znení neskorších predpisov“ č. 500/223/13/2016, zo dňa 1.3.2016, v
ktorom uviedol, že na základe ním predloženej žiadosti v roku 2015 na rok 2015, evidovanú pod reg.

č. XXXXXXXXXX, v rámci ktorej požiadal o zaradenie do opatrenia ekologické poľnohospodárstvo
v zmysle nariadenia vlády č. 75/2015 Z. z., ktorým sa ustanovujú pravidlá poskytovania podpory v
súvislosti s opatreniami programu rozvoja vidieka v znení neskorších predpisov, dospel
po jej vyhodnotení k názoru, opierajúc sa o právny názor Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja
vidieka Slovenskej republiky, že žiadosť nespĺňa podmienky pre zaradenie do opatrenia ekologické
poľnohospodárstvo, nakoľko nedodržal § 32 ods. 1 písm. a/ nariadenia č.
75/2015 Z. z. tým, že ako žiadateľ nebol zaregistrovaný v registri ekologickej poľnohospodárskej výroby

najneskôr do 30. januára prvého roku trvania záväzku a mať počas trvania záväzku uzatvorenú zmluvu
s inšpekčnou organizáciou, pričom v prvom roku najneskôr do 1. marca. S týmto názorom nesúhlasil
a podaniami zo dňa 11.7.2016 a dňa 16.9.2016 ho v celom rozsahu rozporoval.
Vzhľadom na skutkový stav veci je v úplnom rozpore s právnymi predpismi, ktoré boli platné a účinné
v čase podania jeho žiadosti, t. j. pred dňom 15.4.2015, kedy nariadenie nadobudlo účinnosť. Podaná
žiadosť podľa neho spĺňala v čase jej posudzovania a spĺňa všetky obligatórne zákonnom stanovené

podmienky, ktoré žiadnym spôsobom nevylučujú tú možnosť, aby bol ako žiadateľ žalovaným riadne
zaradený do opatrenia ekologické poľnohospodárstvo v zmysle nariadenia vlády Slovenskej republiky
č. 75/2015 Z. z. Žalovaný zvoleným procesným postupom pri posudzovaní jeho žiadosti pre rok 2015postupoval pri použití nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 75/2015 Z. z. retroaktívne. On bol platne
a riadne k 1. máju kalendárneho roka zaregistrovaný v registri ekologickej poľnohospodárskej výroby,
t. j. k rozhodnému dátumu, ktorý bol v tom čase určujúci podľa v tej dobe platnej právnej úpravy tak,

aby jeho žiadosti bolo žalovaným v plnom rozsahu vyhovené, čo sa však jeho nezákonným postupom
nestalo. Nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 75/2015 Z. z. neobsahuje paragrafové ustanovenia,
resp. prechodné a záverečné ustanovenia, ktoré by upravovali a stanovovali podmienky a pravidlá pri
posudzovaní a rozhodovaní o žiadostiach žiadateľov, ktorí boli zaregistrovaní v registri
ekologickej poľnohospodárskej výroby pred účinnosťou sporného nariadenia. Zvoleným nezákonným

postupom zo strany žalovaného, ktorý nemá žiadnu oporu v zákonne, mu bolo zabránené byť riadne
zaregistrovaný v zmysle podanej žiadosti do opatrenia ekologické poľnohospodárstvo pre rok 2015
napriek tomu, že spĺňal všetky zákonné podmienky ako ekologického výrobcu, a teda byť
riadnymprijímateľompriamejpodpory,čímmuspôsobilináležitúškodu,ktorámánegatívneekonomické
následky pre jeho riadne fungovanie. Podaním zo dňa 8.11.2016 požiadal žalovaného o predbežné
prerokovanie nároku, ktorému nebolo vyhovené. Domáha sa preto náhrady škody podľa zákona č.

514/2003 Z. z., za titul, od ktorého odvodzuje svoj nárok označil vyššie uvedené oznámenie zo dňa
1.3.2016. Vznikla mu majetková škoda vo výške 54.122,20 €, ktorá predstavuje nevyplatenú platbu na
deklarovanú výmeru 494,89 ha, z toho 129,23 ha ornej pôdy × 150,- € + 365,66 ha TTP × 95,- €. Škoda
mu vznikla nesprávnym úradným postupom žalovaného, pretože došlo k zániku jeho nároku na priamu
platbu v ekologickom hospodárstve pre rok 2015 a nezaradením do ekologického

poľnohospodárstva pre rok 2015.

2. Súd prvej inštancie vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi založenými v spise,
na základe čoho zistil nasledovný skutkový stav veci. Z výtlačku internetovej stránky žalovaného zistil,
že dňa 16.4.2015 bol publikovaný text, v ktorom sa oznamuje verejnosti (záujemcom, žiadateľom)

možnosť predkladania Jednotnej žiadosti na rok 2015 na: Jednotnú platbu na plochu a platbu na
poľnohospodárske postupy prospešné pre klímu a životné prostredie v zmysle § 7, § 8 a § 13 nariadenia
vlády Slovenskej republiky č. 342/2014 Z. z., ktorým sa ustanovujú
pravidlá poskytovania podpory v poľnohospodárstve v súvislosti so schémami oddelených priamych
platieb; Doplnkovú vnútroštátnu platbu na plochu v zmysle § 2 a § 5 nariadenia vlády Slovenskej

republiky č. 152/2013 Z. z. o podmienkach poskytovania
podpory v poľnohospodárstve formou prechodných vnútroštátnych platieb v znení neskorších predpisov;
Doplnkovú vnútroštátnu platbu na chmeľ v zmysle § 3 a § 5 nariadenia vlády Slovenskej republiky
č. 152/2013 Z. z. o podmienkach poskytovania podpory v poľnohospodárstve formou prechodných
vnútroštátnychplatieb vzneníneskoršíchpredpisov;Platbupremladýchpoľnohospodárovv

zmysle§12a§13nariadeniavládySlovenskejrepublikyč.342/2014Z.z.,ktorýmsaustanovujúpravidlá
poskytovania podpory v poľnohospodárstve v súvislosti so schémami oddelených priamych platieb;
Ekologické poľnohospodárstvo v zmysle § 32 a § 36 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 75/2015 Z.
z., ktorým sa ustanovujú pravidlá poskytovania podpory v súvislosti s opatreniami programu
rozvoja vidieka; Platbu na viazané priame platby v zmysle § 2 a § 13 nariadenia vlády Slovenskej

republiky č. 36/2015 Z. z., ktorým sa ustanovujú pravidlá poskytovania podpory v poľnohospodárstve
v súvislosti so schémami viazaných priamych platieb; Platby pre oblasti s prírodnými obmedzeniami
alebo inými osobitnými obmedzeniami v zmysle § 4 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 75/2015
Z. z., ktorým sa ustanovujú pravidlá poskytovania podpory v súvislosti s opatreniami programu rozvoja
vidieka; Agroenvironmentálno-klimatické opatrenie v zmysle § 16 a § 20 nariadenia vlády Slovenskej

republiky č. 75/2015 Z. z., ktorým sa ustanovujú pravidlá poskytovania podpory v súvislosti s
opatreniami programu rozvoja vidieka; Platbu v rámci sústavy NATURA 2000 v zmysle § 8 nariadenia
vlády Slovenskej republiky č. 75/2015 Z. z., ktorým sa ustanovujú pravidlá poskytovania podpory v
súvislosti s opatreniami programu rozvoja vidieka v termíne od 20.4.2015 do 15.5.2015. V prípade, ak
žiadateľ v rámci Jednotnej žiadosti na rok 2015 požaduje platby aj na zvieratá v súvislosti so schémami

viazaných priamych platieb, sa Jednotná žiadosť na rok 2015 predkladá v termíne od 1.5.2015 do
15.5.2015. Ministerstvo listom zo dňa 28.1.2016, č. k. 2102/16-600, oznámilo žalovanému, že v prípade
ak registrácia do registra ekologickej poľnohospodárskej výroby prebieha v prvom roku, v ktorom má
záväzok vzniknúť, potom podľa § 32 ods. 1 písm. a/ nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 75/2015
Z. z. musí byť žiadateľ o poskytnutie podpory zaregistrovaný v registri ekologickej poľnohospodárskej

výroby najneskôr do 31. januára, čo potvrdzuje kontrolný ústav oznámením o registrácii prevádzkovateľa
v registri ekologickej poľnohospodárskej výroby. Nariadenie vlády iba zohľadňuje podmienky pre budúci
záväzok, ktoré vznikli v minulosti, a to registráciu v registri ekologickej poľnohospodárskej výroby a
uzatvorenie zmluvy s inšpekčnou organizáciou. Ústredný kontrolný a skúšobný ústav poľnohospodárskyv Bratislave oznámením zo dňa 22.7.2015, č. k. OŽP/1994/2015, oznámil žalovanému zmenu registrácie
prevádzkovateľa v ekologickej poľnohospodárskej výrobe s konkrétnym druhom
vykonávanej činnosti, v ekologickej poľnohospodárskej výrobe s určením inšpekčných

organizácií oprávnených na výkon kontroly. Žalovaný listom zo dňa 1.3.2016 oznámil žalobcovi, že v
roku 2015 predložil žiadosť na rok 2015 evidovanú pod registračným č. XXXXXXXXXX, v rámci ktorej
požiadal o zaradenie do opatrenia ekologické poľnohospodárstvo v zmysle nariadenia
vlády Slovenskej republiky č. 75/2015 Z. z. Po vyhodnotení predloženej žiadosti v zmysle nariadenia
vlády Slovenskej republiky č. 75/2015 Z. z., v súlade s § 7 ods. 1 písm. c/ zákona č. 543/2007 Z.

z. avsúladesprávnymnázoromministerstvauvedenýmvlisteč.2102/16-600,zodňa28.1.2016,
žalovaný oznámil žalobcovi, že žiadosť nespĺňa podmienky pre zaradenie do opatrenia ekologické
poľnohospodárstvo, nakoľko nedodržal § 32 ods. 1 písm. a/ nariadenia vlády Slovenskej republiky
č. 75/2015 Z. z., a to, že žiadateľ musí byť zaregistrovaný v registri ekologickej poľnohospodárskej
výroby najneskôr do 31. januára prvého roku trvania záväzku a mať počas trvania záväzku uzatvorenú
zmluvu s inšpekčnou organizáciou, pričom v prvom roku najneskôr do 1. marca. Z uvedeného dôvodu

a v zmysle vyššie uvedených predpisov žalovaný žiadosť do opatrenia ekologické poľnohospodárstvo
nezaraďuje a nebude sa touto žiadosťou ďalej zaoberať. Žalobca listom zo dňa 11.7.2016 oznámil
žalovanému, že právny názor žalovaného je v celom rozsahu vzhľadom na skutkový stav veci v úplnom
rozpore s právnymi predpismi, ktoré boli platné a účinné v čase podania žiadosti,
t. j. pred 15.4.2015, kedy predmetné nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 75/2015 Z. z., podľa

ktorého žalovaný právne posudzoval jeho žiadosť, nadobudlo účinnosť. Jeho žiadosť spĺňala v čase
posudzovania všetky obligatórne zákonnom stanovené podmienky, ktoré žiadnym spôsobom nevylučujú
tú možnosť, aby ako žiadateľ bol riadne zaradený do opatrenia ekologické poľnohospodárstvo v zmysle
nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 75/2015 Z. z. Z listu žalovaného zo dňa 25.7.2016 vyplýva,
že riadiacim orgánom je Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky, ktoré

usmernilo žalovaného na jeho žiadosť, ako postupovať v prípade porušenia niektorých ustanovení
nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 75/2015 Z. z. Podľa listu žalovaného zo dňa 16.9.2016,
žalobca nesúhlasí s neodstránením nezákonného postupu, ktorý žalovaný v danej veci zvolil. Namieta,
že nemôže žalovaný tvrdiť, že mal byť zaregistrovaný do 31. januára daného kalendárneho roka,
keďže nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 75/2015 Z. z. nadobudlo účinnosť až dňa 15.4.2015.

Vyjadrenieministerstvaboložalovanémudoručenéspoluslistomžalovanéhozodňa23.9.2016.Žalobca
listom zo dňa 8.11.2016 u žalovaného požiadal o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody v
sume 54.122,20 € titulom nesprávneho úradného postupu žalovaného pre nezaradenie do ekologického
hospodárstva pre rok 2015. Žalovaný listom zo dňa 25.11.2016, č. 500/2943/2016,
oznámil žalobcovi, že nedošlo z jeho strany k nezákonnému postupu a že nemá nárok na náhradu škody.

Prvoinštančný súd z ostatných dôkazov nezistil žiadne iné, pre rozhodnutie významné skutočnosti, alebo
po vykonaní dokazovania zistil, že sa netýkajú žalobcu, ale iného subjektu (AGRO BORKOV, s.r.o.).

3.1. Po právnej stránke súd prvej inštancie rozsudok odôvodnil ustanoveniami § 1 písm.
a/, § 3 ods. 1 písm. a/ až d/, § 4 ods. 1 písm. i/, § 5 ods. 1, ods. 3, § 6, § 9 ods. 1, ods. 2, § 15

ods. 1, § 17 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej
moci a o zmene niektorých zákonov, § 7 ods. 1 písm. c/, § 17 zákona č.
543/2007 Z. z. o pôsobnosti orgánov štátnej správy pri poskytovaní podpory v pôdohospodárstve a
rozvoji vidieka v znení účinnom do 31.12.2017, § 1 ods. 1 písm. d/, § 32 ods. 1 písm. a/ nariadenia
vlády Slovenskej republiky č. 75/2015 Z. z., dôvodiac nedôvodnosťou žaloby, keďže neboli preukázané

základné zákonné podmienky pre priznanie nároku na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným
postupom. Poukázal na to, že podmienkou nároku na náhradu škody je splnenie týchto podmienok:
1. existencia nezákonného rozhodnutia alebo nesprávny úradný postup; 2. vznik škody; 3. príčinná
súvislosť medzi 1. a 2. V prípade preukázania prvej podmienky (nesprávny úradný postup) uviedol, že
zákon nedefinuje samotný pojem „nesprávny úradný postup.“ Z obsahu tohto pojmu vyplýva, že podľa

konkrétnych okolností toho ktorého prípadu, môže ísť o akúkoľvek činnosť spojenú s
výkonom právomocí určitého orgánu verejnej moci, ak pri tomto výkone alebo v súvislosti s
ním dôjde k porušeniu pravidiel stanovených právnymi predpismi pre konanie štátneho orgánu alebo k
porušeniuporiadku,ktorývyplývazpovahy,funkciealebocieľovtejtočinnosti.Pretožeúradnýpostupnie
je spravidla možné v právnom predpise upraviť do najmenších podrobností, treba správnosť úradného

postupu posudzovať i z hľadiska účelu, k dosiahnutiu ktorého postup štátneho orgánu smeruje (rozsudky
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 30.6.2010, sp.zn. 5 Cdo 126/2009 a zo dňa 31.5.2011,
sp.zn. 6 Cdo 115/2010). Podľa ustálenej súdnej praxe v spore o náhradu škody spôsobenej výkonom
verejnej moci je civilný súd oprávnený prejudiciálne vyriešiť otázku, či v žalobe uvedený úradný postuporgánu verejnej moci je nesprávnym úradným postupom v zmysle § 9 ods. 1 veta prvá zákona č.
514/2003 Z. z. (R 2/2021, uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa
23.6.2020, sp.zn. 3 Cdo 127/2018). Súd je teda oprávnený posudzovať otázku, či namietaný

postup žalovaného je nesprávnym úradným postupom. Súčasne súd musí prihliadať na vzájomný
vzťah inštitútu nesprávneho úradného postupu podľa § 9 zákona č. 514/2003 Z. z. a nezákonného
rozhodnutia podľa § 6 citovaného zákona. V tomto kontexte poukázal na judikovaný názor Ústavného
súdu Slovenskej republiky, ktorý považuje za ústavne udržateľný záver, že v prípade, že sa nesprávny
úradný postup orgánu verejnej moci konajúceho v mene štátu odzrkadlí v jeho rozhodnutí, tak v takom

prípade sa možno domáhať nároku na náhradu škody spôsobenej takouto činnosťou orgánu verejnej
moci len z titulu jeho nezákonného rozhodnutia, ktorým bol celý tento jeho nesprávny úradný postup
zisťovania predpokladov na jeho vydanie zavŕšený, nie z titulu nesprávneho úradného postupu. Tento
záver neodporuje zmyslu a účelu aplikovanej právnej úpravy zákona o zodpovednosti za škodu a ani
účelu konania o náhrade škody spôsobenej nositeľom verejnej moci už len z jednoduchého dôvodu,
že na nezákonnosti nemožno stavať zákonnosť, in concreto na nesprávnom a nezákonnom úradnom

postupe nie je možné postaviť zákonné rozhodnutie. Inými slovami, ak je nesprávny úradný postup
zavŕšený rozhodnutím, toto rozhodnutie by v prvom rade nebolo možné považovať za zákonné a nebolo
by možné ponechať ho bez povšimnutia a domáhať sa nároku na náhradu škody len z titulu jemu
predchádzajúceho nesprávneho postupu. V druhom rade, ak by pri uplatnení si nároku na náhradu
škody spôsobenej orgánom verejnej moci bolo možné „ignorovať“ (opomenúť) rozhodnutie, ktoré vzišlo

z nesprávneho (nezákonného) postupu a konvalidovať si orgánom verejnej moci spôsobenú škodu len
z titulu tohto nesprávneho postupu, bol by tým nastolený neúnosný a nezákonný stav, keď by postupom
orgánu verejnej moci poškodený subjekt síce akceptoval a riadil sa z nezákonného postupu vzídeným
rozhodnutím, avšak súčasne by spochybňoval zákonnosť jemu predchádzajúceho postupu (uznesenie
zo dňa 19.9.2018, sp.zn. I. ÚS 327/2018, publikované v Zbierke nálezov a uznesení Ústavného súdu

Slovenskej republiky pod č. 81/2018). Tieto východiská aplikoval nasledovne. V danom prípade sa
konanie pred žalovaným, v ktorom malo dôjsť k nesprávnemu úradnému postupu a v ktorom žalovaný
podľa § 7 ods. 1 písm. c/ zákona č. 543/2007 Z. z. rozhoduje o zaradení žiadosti o poskytnutie podpory
do opatrení s viacročnými záväzkami a skúma splnenie podmienky podľa § 32 ods. 1 písm. a/ nariadenia
vlády Slovenskej republiky č. 75/2015 Z. z., nespravuje všeobecným zákonom o správnom konaní,

pretože všeobecný predpis o správnom konaní sa podľa § 17 ods. 1 zákona č. 543/2007
Z. z. vzťahuje len na konania podľa § 7 ods. 1 písm. a/, aa/, § 15, § 16 zákona č. 543/2007
Z. z., nie na konanie podľa § 7 ods. 1 písm. c/ zákona č. 543/2007 Z. z.
Na toto konanie sa podľa § 17 ods. 1 zákona č. 543/2007 Z. z. vzťahujú osobitné predpisy. Ten, komu
bola takýmto rozhodnutím spôsobená škoda, má aj právo na náhradu škody s poukazom na § 5 ods.

3 zákona č. 514/2003 Z. z. (t. j. nie je podstatné, že konanie sa nespravuje všeobecným predpisom o
správnom konaní, ani to, že neboli využité opravné prostriedky, ktoré sa inak predpokladajú v § 6 ods. 2
zákona č. 514/2003 Z. z.). Žalobca namietal, že došlo k nesprávnemu úradnému postupu, ale zároveň
poukázal na to, že mu žalovaný doručil oznámenie zo dňa 1.3.2016, ktoré je správnym aktom vydaným
žalovaným, ako orgánom verejnej správy v administratívnom konaní, ktorým sú alebo môžu byť práva,

právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzickej osoby a právnickej osoby priamo dotknuté. Takýto
správny akt podlieha súdneho prieskumu v režime správneho súdnictva podľa § 3 písm. c/
zákona č. 162/2015 Z. z. (Správny súdny poriadok) v znení neskorších predpisov v
spojení s § 177 ods. 1 a nasl. tohto zákona. Ak žalovaný vydal oznámenie zo dňa 1.3.2016, ktoré je
dôsledkom nesprávneho úradného postupu, potom v súlade s citovaným rozhodnutím Ústavného súdu

Slovenskej republiky konštatoval, že tvrdený nesprávny úradný postup orgánu verejnej moci konajúceho
v mene štátu sa odzrkadlil v jeho opatrení, ktorým je oznámenie zo dňa 1.3.2016. V takom prípade ale
nemožno samostatne namietať nesprávny úradný postup, iba sa domáhať nároku na náhradu škody
spôsobenej takouto činnosťou orgánu verejnej moci z titulu nezákonného opatrenia
(rozhodnutia), ktorým bol celý tento jeho nesprávny úradný postup zisťovania predpokladov na jeho

vydanie zavŕšený, nie z titulu nesprávneho úradného postupu. Dal do pozornosti, že podľa Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky princíp právnej istoty je imanentný právoplatnosti správneho aktu a je úzko
spätý s princípom prezumpcie správnosti správnych rozhodnutí, tzn. sa uplatní vyvrátiteľná právna
domnienka o tom, že treba na konkrétny správny akt bezpodmienečne nazerať ako na akt správny, ktorý
je bez právnych vád. Spôsobov, ako spochybniť správnosť toho ktorého správneho aktu je množstvo,

počnúc riadnymi opravnými prostriedkami, cez mimoriadne, až po súdny prieskum, avšak totožný princíp
počíta so zákonnými lehotami, v rámci ktorých je nutné ten ktorý prostriedok využiť. Skutočnosť, že
dotknutý účastník túto svoju možnosť nápravy nevyužije, nemôže byť kladené na ťarchu iným osobám,
resp. štátnym orgánom (rozsudok zo dňa 23.8.2018, sp. zn. 8 Sžo 61/2016).Podľa Ústavného súdu Slovenskej republiky z dôvodu oddelenosti súdnej a výkonnej
moci vyjadrenej v rozdielnych právomociach orgánov oboch sústav verejnej moci, nie je okresný súd
rozhodujúci o náhrade škody oprávnený ani ako prejudiciálnu otázku skúmať zákonnosť právoplatného

administratívneho rozhodnutia (v tomto prípade oznámenia zo dňa 1.3.2016), o to menej preskúmavať
jeho vecnú správnosť, t. j. či boli splnené hmotnoprávne podmienky podľa osobitných predpisov pre
vydanietakéhoadministratívnehoaktu.Otázkunezákonnostirozhodnutianemožnoriešiťakopredbežnú
otázku bez toho, aby toto rozhodnutie pre nezákonnosť bolo predtým zrušené príslušným orgánom. Túto
právomoc má spomedzi orgánov súdnej moci len a výlučne správny súd na základe správnej žaloby za

presne špecifikovaných zákonných podmienok (nález zo dňa 30.1.2020, sp. zn. II. ÚS 145/2019). Ďalej
prvoinštančný súd dôvodil, že nebolo sporné a žalobca ani netvrdil, že by predmetné oznámenie zo dňa
1.3.2016 napadol na správnom súde, resp. že by sa domáhal preskúmania jeho zákonnosti na správnom
súde alebo inom orgáne (napríklad cestou dozoru prokuratúry). Za týchto okolností považoval uvedené
oznámenie za zákonné, pretože opak nebol preukázaný (t. j. toto opatrenie nebolo zrušené
žiadnym oprávneným orgánom) a prípadný úradný postup, ktorý mal vyústiť a byť zavŕšený práve

vydaním tohto oznámenia, ktorým bolo konštatované nesplnenie podmienok podľa § 32 ods. 1 písm. a/
v spojení s § 1 ods. 1 písm. d/ nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 75/2015 Z. z., nebolo možné
považovať za nesprávny. Nesprávnosť úradného postupu žalovaného preukázaná nebola. Žalobca
nepreukázal splnenie ani len prvej zo zákonom predpokladaných podmienok pre vznik zodpovednosti
štátu za škodu, ktorá mu mala byť spôsobená, z dôvodu ktorého nebol daný dôvod, aby skúmal ostatné

zákonné podmienky (vznik škody, príčinná súvislosť). Ďalej poukázal na problém absencie pasívnej
vecnej legitimácie žalovaného. Pasívna legitimácia je stav, ktorý znamená, že subjekt práva je nositeľom
subjektívnej povinnosti vyplývajúcej z hmotného práva, pričom pasívne legitimovaným subjektom, voči
ktorému je uplatňovaný nárok na náhradu škody spôsobenej orgánmi verejnej moci pri výkone verejnej
moci, môže byť v zmysle § 1 písm. a/ zákona č. 514/2003 Z. z. len štát. Podľa § 3 ods.

1 písm. a/, d/ uvedeného zákona, za škodu spôsobenú orgánom verejnej moci vydaním nezákonného
rozhodnutia, resp. nesprávnym úradným postupom zodpovedá štát, čiže Slovenská republika. V danej
veci žaloba smerovala proti žalovanému, ktorý nie je štátom, ale právnickou osobou, ktorej zákon zveril
rozhodovanie o právach, právom chránených záujmoch a povinnostiach fyzických
osôb a právnických osôb v oblasti verejnej správy v ustanovení § 7 ods. 1 písm. c/ zákona č. 543/2007

Z. z. Žalovaný teda nemá pasívnu vecnú legitimáciu, pretože tú môže mať len štát a žalovaný môže
vystupovať v konaní iba ako orgán konajúci za štát v zmysle § 4 ods. 1 písm. i/ zákona č. 514/2003 Z. z.
3.2. Výrok o náhrade trov konania právne odôvodnil ustanoveniami § 255 ods. 1, ods. 2,
§ 262 ods. 1, čl. 17 C.s.p. a žalovanému, ktorý bol v spore v celom rozsahu úspešný, by mal nárok na
náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Vzhľadom k tomu, že zo spisu vyplynulo, že žalovanému žiadne

trovy nevznikli, náhradu trov konania mu nepriznal (R 72/2018, uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky zo dňa 28.2.2018, sp.zn. 7 Cdo 14/2018).

4. Proti tomuto rozsudku podal žalobca včas odvolanie, dôvodiac tým, že súd nesprávnym procesným
postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo

k porušeniu práva na spravodlivý proces; rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho
právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 písm. b/, h/ C.s.p.). Nesúhlasil s prijatým právnym názorom súdu
prvej inštancie v časti, že sporné oznámenie žalovaného zo dňa 1.3.2016 je správnym aktom, nie je
opatrením a ani rozhodnutím, na základe čoho by takýto správny akt podliehal súdnemu prieskumu v
režime správneho súdnictva podľa § 3 písm. c/ v spojení s § 177 ods. 1 a nasl. Správneho súdneho

poriadku. Nestotožnil sa ani s právnym posúdením pasívnej legitimácie žalovaného
so zdôraznením na to, že osobitným podaním zo dňa 8.11.2016 požiadal žalovaného o predbežné
prerokovanie nároku v zmysle § 15 ods. 1 zákona č. 514/2003 Zb. z.
(správne Z. z., poznámka odvolacieho súdu), na ktoré žalovaný reagoval podaním zo dňa 25.11.2016,
č. 500/2943/2016, doručeným dňa 30.11.2016 tak, že mu nevyhovel. Žalovaný predmetnú vec prijal,

vybavil a neodstúpil na vybavenie príslušnému nadriadenému orgánu (Ministerstvu pôdohospodárstva
a rozvoja vidieka Slovenskej republiky). Po podaní žaloby požiadal prvoinštančný súd o zmenu subjektu
na strane žalovaného, čomu však nebolo vyhovené. Za žalovaného označil Pôdohospodársku platobnú
agentúru, s poukazom na obsah žaloby, pripojené dôkazy a výkladom obsahu žaloby nebolo možné
dospieť k inému záveru, iba k tomu, že sa domáhal náhrady škody voči štátu s poukazom na

zákon č. 514/2004 Z. z. (správne 514/2003 Z. z., poznámka odvolacieho súdu). Logický nesúlad žaloby,
kedy obsah žaloby bol v rozpore s označením žalovaného, mal za následok jeho nezrozumiteľnosť,
preto ho mal súd prvej inštancie v zmysle ustanovenia § 129 C.s.p. vyzvať na odstránenie vád žaloby.
Tento nedostatok sám odstránil podľa § 4 ods. 1 písm. d/ zákona č. 514/2003 Z.z., ale prvoinštančný to neakceptoval, čím porušil jeho právo na spravodlivý súdny proces. Má za
to, že pôvodné označenie žalovaného malo len formálny nedostatok, a to nezrozumiteľnosť. V časti
uplatneného nároku zotrval na tom, že zvoleným nezákonným postupom zo strany žalovaného, ktorý

nemá žiadnu oporu v zákonne, mu bolo zabránené byť riadne zaregistrovaný v zmysle podanej žiadosti
do opatrenia ekologické poľnohospodárstvo pre rok 2015 napriek tomu, že spĺňal všetky zákonne
podmienky ekologického výrobcu a tak byť riadnym prijímateľom priamej podpory, čím mu spôsobil
i náležitú škodu, ktorá má negatívne ekonomické následky pre jeho riadne fungovanie. Odvolaciemu
súdu navrhol napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie; žiadal

náhradu trov odvolacieho konania.

5. Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu uviedol svoje videnie skutkových i právnych
okolností chronologickým pohľadom, ktoré vydaniu rozsudku predchádzali. Má za to, že žalobca
v prípade svojej Jednotnej žiadosti na rok 2015 nesplnil časovú podmienku registrácie ekologickej
poľnohospodárskej výroby do 31. januára 1. roku trvania záväzku, nakoľko dátum jeho registrácie je (bol)

12.3.2015, čím nesplnil podmienku na zaradenie žiadosti do opatrenia ekologické poľnohospodárstvo.
Iná situácia by nastala v prípade neústavnej pravej retroaktivity, ak by žalobca napríklad mal žiadosti o
zaradenie do opatrenia ekologické poľnohospodárstvo právoplatne vyhovené za účinnosti dovtedajších
právnych predpisov a tento právny stav by bol neskorším právnym predpisom znegovaný/zrušený.
Nič protiprávneho a vonkoncom protiústavného voči žalobcovi neučinil a ten nemá akýkoľvek nárok

na náhradu škody. Výška škody je podľa neho nedostatočne a dopodrobna zdôvodnená platnými a
účinnými predpismi, v zmysle ktorých mal byť oprávnený na priznanie platby, ktorú si žalobca nárokoval.
V žalobe absentuje koeficient, na základe ktorého si tituloval a vypočítal údajný nárok a v spise, do
ktorého bol nahliadnuť, absentuje aj ním podaná Jednotná žiadosť na rok 2015. Daný nedostatok žaloby
už namietal vo vyjadrení k žalobe zo dňa 18.6.2018, na čo žalobca nereagoval. Ďalej konštatoval,

že žalobca si pomýlil orgán konajúci v mene štátu, nakoľko aj v prípade, že sa domnieva, že škodu
mu spôsobil on, pasívne vecne legitimovaným subjektom (nositeľom hmotnoprávnej zodpovednosti a
správnymžalovanýmvzmysleplatnýchprávnychpredpisov)je/mábyťMinisterstvopôdohospodárstvaa
rozvojavidiekaSlovenskejrepubliky,ktorémalžalobcaposprávnostizažalovaťvprípadeneuspokojenia
ním vzneseného nároku s tým, že počas prebiehajúceho sporu už viackrát namietal svoju pasívnu vecnú

legitimáciu. V tejto súvislosti dal do pozornosti uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.
zn. 6 Cdo 214/2011, publikáciu od autora Jakubáč R., Zákon o zodpovednosti za škodu spôsobenú
pri výkone verejnej moci - komentár, nakladateľstvo: WoltersKluwer s. r. o., rok vydania 2016 (k
§ 15 ods. 1) a rozsudok Krajského súdu v Nitre sp. zn. 6 Co 132/2009. Poukázal na uznesenie
prvostupňového (správne prvoinštančného, poznámka odvolacieho súdu) súdu sp. zn. (správne č.k.,

poznámka odvolacieho súdu) 15 C 6/2017-109, ktorým nevyhovel návrhu žalobcu na zmenu žalovaného
s odkazom na ustanovenie § 80 a § 64 C.s.p. Žalobca sa v „Podaní“ zo dňa 18.1.2023 snažil
o nápravu svojej žaloby, a to o zmenu osoby žalovaného na iný subjekt - Slovenská republika, v
zastúpení Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky z dôvodu, že si údajne
preštudoval, že žalovaný nie je oprávnený zastupovať sám seba a že túto skutočnosť mu mal po

správnosti namietať on sám v konaní o predbežnom prerokovaní nároku na náhradu škody
a žiadosť o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody postúpiť na uvedené ministerstvo. K
tomuto konštatoval, že je samostatnou právnickou osobou, rozpočtovou organizáciou, ktorá je priamo
napojená finančnými vzťahmi na štátny rozpočet prostredníctvom rozpočtovej kapitoly Ministerstva
pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky, pričom bola zriadená zákonom č. 473/2003

Z. z. o Pôdohospodárskej platobnej agentúre, o podpore podnikania v pôdohospodárstve a o
zmeneadoplneníniektorýchzákonovvzneníneskoršíchpredpisov súčinnosťouod1.12.2003
s pôsobnosťou podľa zákona č. 280/2017 Z. z. o poskytovaní podpory a dotácie v pôdohospodárstve a
rozvoji vidieka a o zmene zákona č. 292/2014 Z. z. o príspevku poskytovanom z európskych
štrukturálnych a investičných fondov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v

znení neskorších predpisov. Z uvedeného je zrejmé, že je nositeľom subjektívnych práv a povinností
vrátane toho byť žalovaným v súdnom spore, v ktorom má plné a neobmedzené
právo vystupovať ako strana sporu, k čomu jej prináleží využívať všetky oprávnenia a ďalšie zákonné
možnosti za účelom uplatňovania svojich práv. Vo vzťahu k príslušnému subjektu konať za štát vo veci
zodpovednosti za škodu spôsobenej nesprávnym úradným postupom v zmysle § 3 ods. 1 písm. d/

zákona o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci právna úprava hovorí zreteľne,
kto má byť žalovaným aj v prípade eventuálneho spôsobenia škody žalovaným. Je ním Ministerstvo
pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky podľa § 4 ods. 1 písm. d/ uvedeného zákona.
Nedostatok svojej žaloby si v „Podaní“ uvedomil aj samotný žalobca, žiaľ pre neho neskoro a aj zdaného dôvodu sa už pojednávania konaného dňa 20.3.2023 nezúčastňoval. Stotožnil sa s názorom
prvoinštančného súdu, ktorý neumožnil žalobcovi zmenu v osobe žalovaného a tento akt ani zďaleka
nemá nič spoločné s porušením práva žalobcu na spravodlivý proces a nemôže byť odvolacím dôvodom

podľa § 365 ods. 1 písm. b/. Žalobca v odvolaní ďalej nesprávne tvrdí, že napadnutý rozsudok vychádza
z nesprávneho právneho posúdenia veci, s čím sa nestotožňuje. Súd prvej inštancie nemal povinnosť
vyzývať žalobcu na „odstránenie vád žaloby“ podľa § 129 C.s.p. V danej veci žaloba smeruje proti
nemu, on ale nie je štátom, ale právnickou osobou, ktorej zákon zveril rozhodovanie o právach, právom
chránených záujmoch a povinnostiach fyzických osôb a právnických osôb v oblasti verejnej správy v

ustanovení § 7 ods. 1 písm. c/ zákona č. 543/2007 Z. z., nemá pasívnu vecnú legitimáciu, pretože
tú môže mať len štát a on môže vystupovať v konaní len ako orgán konajúci za štát v zmysle § 4
ods. 1 písm. i/ zákona č. 514/2003 Z. z. Žaloba smeruje proti nemu, nie proti štátu, preto nie je daná
jeho pasívna vecná legitimácia, ako už uviedol. Záverom dôvodil, že žalobca nepreukázal splnenie ani
len prvej zo zákonom predpokladaných podmienok pre vznik zodpovednosti štátu za škodu, ktorá mu
mala byť spôsobená a tak súd prvej inštancie žalobu zamietol v celom rozsahu už len z tohto dôvodu.

Nebol daný dôvod, aby boli skúmané ostatné zákonné podmienky (vznik škody, príčinná súvislosť).
Nesúhlasil s tvrdením žalobcu v odvolaní, ktorý odmietol odôvodnenie napadnutého rozsudku v tom, že
prvoinštančný súd považoval „Oznámenie o nesplnení podmienok na zaradenie žiadosti do opatrenia
na ekologické poľnohospodárstvo v zmysle NV SR č. 75/2015 Z. z.“ za správny akt, ktorý vydal
on. Žalobca neuviedol o aký správny akt sa podľa neho má jednať a ani nerozumie čo tým v odvolaní

sleduje. Odvolaciemu súdu navrhol napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie potvrdiť; žiadal náhradu
trov odvolacieho konania.

6. Žalobca sa k vyjadreniu žalovaného k jeho odvolaniu nevyjadril.

7. Odvolací súd preskúmal vec, súc pritom viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, §
380 ods. 1 Civilného sporového poriadku, ďalej len C.s.p.), túto prejednal bez nariadenia pojednávania,
keďženebolisplnenézákonnépodmienkyprejehonariadenie(nebolopotrebnédoplniť,resp.zopakovať
dokazovanie, nevyžaduje to dôležitý verejný záujem; § 385 ods. l C.s.p.) a dospel k záveru, že odvolaniu
žalobcu nemožno priznať úspech. Rozsudok verejne vyhlásil dňa 29. januára 2025; o termíne verejného

vyhlásenia rozsudku boli strany sporu a právny zástupca žalobcu upovedomení zákonným spôsobom
(§ 378 ods. 1, § 219 ods. 1, ods. 3, § 385 ods. 1 C.s.p.). Rozsudok súdu prvej inštancie
potvrdil ako vecne správny v celom rozsahu (§ 387 ods. l, ods. 2, ods. 3 C.s.p.).

8. Pri rozhodovaní vychádzal z vyššie uvedených zákonných ustanovení. Rozhodujúcim pre posúdenie

vecnej a právnej správnosti rozsudku súdu prvej inštancie boli skutočnosti, ktoré vyšli najavo vykonaným
dokazovaním súdom prvej inštancie a ktoré teda nepochybne existovali v čase vyhlásenia jeho
rozsudku. Odvolateľ v odvolaní neuvádzal podstatné, rozhodujúce, konkrétne právne skutočnosti, ktoré
by odôvodňovali iné rozhodnutie odvolacieho súdu.

9. Súd prvej inštancie na základe vykonaného dokazovania dospel k správnym skutkovým zisteniam a
vec správne právne posúdil. Na týchto správnych skutkových zisteniach a posúdení sa nič nezmenilo ani
v štádiu odvolacieho konania. Rozsudok obsahuje všetky náležitosti uložené ustanovením § 220 C.s.p.
V konaní pred súdom prvej inštancie sa nevyskytla žiadna vada uvádzaná v ustanovení § 380 ods. 2
C.s.p., ktorá by mala za následok nesprávne rozhodnutie a na ktorú by musel odvolací súd prihliadať.

10. Odvolací súd má zhodne so správnym právnym názorom súdu prvej inštancie uvedeným v bode
32. odôvodnenia napadnutého rozhodnutia za to, že žalovaný nemá pasívnu vecnú legitimáciu v tomto
konaní. Žalobca vo svojej žalobe označil žalovaného Pôdohospodárska platobná agentúra. Podaním
zo dňa 18.1.2023, doručeným súdu prvej inštancie dňa 18.1.2023, označil žalovaného Slovenská

republika - Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky s tým, že určuje ako
subjekt príslušný konať v mene žalovaného Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej
republiky, IČO: 00 156 621, Bratislava, Dobrovičova č. 12 (č.l. 94 spisu). Prvoinštančný súd uznesením
zo dňa 23.1.2023, č.k. 15 C 6/2017-109, návrhu žalobcu zo dňa 18.1.2023 na zmenu žalovaného
nevyhovel.

11. Odvolací súd poukazuje na to, že označenie štátu ako žalovaného je náležitosťou riadnej žaloby.
Štát, ako sporová strana, je označený riadne, ak je súčasne s ním označený príslušný štátny orgán, ktorý
bude za štát konať (§ 135 C.s.p.). Neoznačenie toho, kto má za štát konať, má za následok neúplnosťžaloby so súčasným vznikom povinnosti súdu pokúsiť sa o odstránenie tejto vady. Túto povinnosť v
danom prípade ale súd prvej inštancie, podľa odvolacieho súdu nemal, keďže žalobca označil ako
žalovaného Pôdohospodárska platobná agentúra, teda subjekt, ktorý má v konaní vystupovať za

Slovenskú republiku. V prípade, že žalujúca strana síce štátny orgán, ktorý má za štát konať, označí,
ale uplatnený nárok do pôsobnosti tohto štátneho orgánu nepatrí, alebo označí subjekt, ktorý štátnym
orgánomnieje,prípadneuvedietakýorgán,ktorýnemôžezaštátkonať,súdmusížalobuprenedostatok
pasívnej vecnej legitimácie žalovaného zamietnuť. Odvolací súd ďalej poukazuje na skutočnosť, že
vecná legitimácia vyjadruje stav vyplývajúci z hmotného práva, ktorý v konečnom

dôsledku vedie k úspechu alebo neúspechu v konaní. Vecná legitimácia vyjadruje postavenie strany
sporu v hmotnoprávnom vzťahu. Sporová strana, ktorá je nositeľom tvrdeného hmotného práva alebo
oprávnenia, má aktívnu vecnú legitimáciu a strana sporu, ktorá je nositeľom hmotnoprávnej povinnosti,
má pasívnu vecnú legitimáciu. Súd môže žalobe vyhovieť len vtedy, ak žalobca žaluje tú osobu, ktorá je
nositeľom hmotnoprávnej povinnosti a ak túto skutočnosť nepreukáže, súd žalobu zamietne so záverom
o nedostatku pasívnej vecnej legitimácie. O nedostatok vecnej legitimácie na strane žalovaného pritom

vo všeobecnosti ide v tom prípade, ak niekto, o kom žalobca v žalobe tvrdí, že je výlučným nositeľom
hmotnoprávnej povinnosti alebo oprávnenia, o ktoré v konaní ide, týmto nositeľom nie je, prípadne nie je
nositeľomvýlučným.Otakomtonedostatkužaloby,vedúcejvkonečnomdôsledkukjejzamietnutiu,resp.
o spôsobe odstránenia tohto nedostatku, neposkytuje súd ani poučenie v zmysle § 160 ods. 1 C.s.p.
predovšetkým z dôvodu, že poučovacia povinnosť súdu je obmedzená na poučenie strán sporu len o

ich procesných právach a povinnostiach, pričom so žiadnych ustanovení Civilného sporového poriadku
nemožno vyvodiť povinnosť súdu poučiť žalobcu o tom, že žalovaný označený v žalobe nie je v spore
pasívne legitimovaný, pretože by to už nebolo poučenie o procesných právach a povinnostiach, ale už
poučením hmotnoprávnym, ktoré nie je oprávnený, ani povinný súd poskytnúť (R 38/94).

12. Súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozhodnutia (bod 32.) konštatoval, že žaloba
smerovala voči žalovanému, ktorý nie je štátom, ale právnickou osobu, ktorej zákon zveril rozhodovanie
oprávach,právomchránenýchzáujmochapovinnostiachfyzickýchaprávnickýchosôbvoblastiverejnej
správy v ustanovení § 7 ods. 1 písm. c/ zákona č. 543/2007 Z. z., s
ktorým konštatovaním odvolací súd súhlasí a dodáva nasledovné. V konaniach o náhradu škody, alebo

nesprávneho úradného postupu podľa zákona č. 514/2003 Z. z.
je sporovou stranou štát. Ustanovenie § 4 uvedeného zákona upravuje, ktorý orgán vo veci náhrady
škody (nesprávneho úradného postupu), ktorá bola spôsobená orgánom verejnej moci, koná v mene
štátu. Žalobca je povinný v takýchto konaniach označiť toho, kto má za štát konať a ak tak neurobí,
súd postupom podľa § 129 ods. 1, ods. 2 C.s.p. odstáni takúto vadu žaloby. Súd ale nie je povinný

takto postupovať v prípade, ak na strane žalovaného neyvstupuje štát, čo sa stalo v prejednávanom
spore. Žalobca označil žalovaného Pôdohospodárska platobná agentúra, ktorá bola zriadená zákonom
č. 473/2003 Z. z. Ide o orgán štátnej správy pri poskytovaní podpory a dotácie a rozpočtovú organizáciu
zapojenou finančnými vzťahmi na rozpočet Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej
republiky; činnosti spojené s poskytovaním podpory v pôdohospodárstve a rozvoji vidieka vykonáva

len na základe akreditácie udelenej uvedeným ministerstvom, pričom nemá oprávnenie konať za štát v
zmysle zákona č. 514/2003 Z. z.

13. Z uvedeného je zrejmé, že žalovaný nie je takým orgánom, ktorý by bol oprávnený konať za
štát a tak prvoinštančný súd správne žalobu (okrem iného) zamietol pre nedostatok pasívnej vecnej

legitimácie. Odvolací súd sa nestotožnil s tvrdením žalobcu v jeho odvolaní o tom, že ho mal súd prvej
inštancie v zmysle § 129 C.s.p. vyzvať na odstránenie vady žaloby, že tento nedostatok sám odstránil,
ale prvoinštančný súd to neakceptoval, čím porušil jeho právo na spravodlivý proces. Prvoinštančný
súd nemal povinnosť vyzvať žalobcu na odstránenie vady žaloby v označení žalovaného, pretože
žalobca žaloval takú osobu, ktorá nemôže konať za štát v zmysle § 4 zákona č. 514/2003 Z. z.,

nakoľko nie je nositeľom tvrdeného hmotného práva. Tak ako je uvedené v bode 11. odôvodnenia
tohto rozhodnutia, súd prvej inštancie nemohol poučiť žalobcu o tom, že žalovaný nie je nositeľom
hmotnoprávnej povinnosti, teda že nie je pasívne vecne legitimovaný v konaní, pretože už by išlo o
poučenie hmotnopráve, čo by bolo v rozpore s ustanoveniami Civilného sporového poriadku. Z týchto
dôvodov potom odvolací súd vyhodnotil odvolací dôvod žalobcu podľa § 365 ods. 1 písm. b/ C.s.p. (súd

nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v
takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces) ako nedôvodný.14. Vzhľadom k tomu, že žaloba bola správne zamietnutá (aj) pre nedostatok pasívnej vecnej legitimácie
žalovaného, nebolo povinnosťou súdu prvej inštancie sa zaoberať splnením zákonných predpokladov
na náhradu škody (dospel k záveru, že prvý predpoklad, a to nesprávny úradný postup nebol splnený).

Z uvedeného dôvodu sa preto odvolací súd nezaoberal ďalšou odvolacou námietkou žalobcu, že
oznámenie žalovaného zo dňa 1.3.2016 nesprávne prvoinštančný súd vyhodnotil ako správny akt, ktorý
bypodliehalsúdnemuprieskumuvrežimesprávnehosúdnictva,tedasplnenímzákonnýchpredpokladov
pre priznanie nároku na náhradu škody podľa zákona č. 514/2003 Z. z.

15. Pokiaľ žalobca v odvolaní namietol, že napadnuté rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom
posúdení veci, odvolací súd uvádza, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových
zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav.
Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O
nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo, ak
síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo, ak zo správnych skutkových

záverov vyvodil nesprávne právne závery. V posudzovanej veci s odvolaním sa na obsah už uvedeného
odôvodnenia, odvolací súd považuje skutkové zistenia súdu prvej inštancie za úplné a ich právne
posúdenie súdom prvej inštancie za správne.

16. O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. l, § 255 ods.

1 v spojení s § 262 ods. 1 C.s.p. Žalovanému, ktorý mal v odvolacom konaní plný úspech, priznal nárok
na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %. V zmysle § 262 ods. 2 C.s.p. o výške náhrady
trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie v lehote 60 dní po právoplatnosti rozhodnutia,
ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
17. Záverom odvolací súd ešte poznamenáva, že rozhodol bez nariadenia pojednávania dôvodiac

ustanovením § 378 ods. l, § 219 ods. 1, ods. 3, § 385 ods. l C.s.p. a už vyššie uvedenými dôvodmi.
S dôrazom na to, že nedopĺňal dokazovanie, preto prípadne ďalšie tvrdenia prednesené stranami
sporu na pojednávaní na odvolacom súde už nemohli mať vplyv na iné rozhodnutie odvolacieho súdu.
Postačovalo preto preskúmanie veci na základe spisovej dokumentácie; strany sporu, predovšetkým
odvolateľ ani nevzniesol žiadny presvedčivý dôkaz potvrdzujúci, že iba ústna časť pojednávania

nasledujúca po výmene písomných stanovísk by mohla zaručiť spravodlivé konanie (porovnaj napr.
rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva zo dňa 25.4.2002, č. 64336/01, vo veci Lino Carlos
VARELA ASSALINO proti Portugalsku; porovnaj tiež rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
napr. vo veci vedenej pod sp.zn. 5 Cdo 218/2009, 3 Cdo 51/2011, 3 Cdo 186/2012, 7 Cdo 56/2011).

18. Odvolací súd prijal rozhodnutie jednohlasne (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene
a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1.5.2011; § 393 ods. 2 C.s.p.).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon
pripúšťa (§ 419 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).

(1) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
(2) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní

proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 C.s.p.).

(1) Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
(2) Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania
žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 C.s.p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).

(1) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
(2) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo
dovolacom súde (§ 427 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).

(1) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.

(2) Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 C.s.p.).

(1) Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v
tomto ustanovení.
(2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 C.s.p.).

(1) Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom

právnom posúdení veci.
(2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za
nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 C.s.p.).

Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej

inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 C.s.p.).

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C.s.p.).

V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany

okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435
C.s.p.).