Rozhodnuté bolo na súde Okresný súd Lučenec
Rozhodutie vydal sudca JUDr. Ján Burik
Forma rozhodnutia – Rozsudok
Povaha rozhodnutia – Potvrdzujúce, Zrušujúce
Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)
Predpisy odkazované v rozhodnutí
Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 15CoP/177/2024
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8123202692
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 01. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ján Burik
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2025:8123202692.1
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jána Burika a členov
senátu JUDr. Márie Dubcovej a Mgr. Zuzany Štolcovej, vo veci starostlivosti súdu o maloletého A. B.,
nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom ako matka, zastúpeného Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Veľký
Krtíš ako kolíznym opatrovníkom, dieťa matky C. D. E., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom F. E., A. XXX/
XX, prechodný pobyt G. – H., I. XXXX/X, zastúpenej zástupcom JUDr. Roman Hojer s. r. o. advokátska
kancelária, Šustekova 51, Bratislava, IČO: 50 708 953 a otca C. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom H.,
J. XX, právne zastúpeného Mgr. Petrom Troščákom, advokátom, so sídlom v Prešove, Hlavná 50, v
konaní o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu, na odvolanie otca proti
rozsudku Okresného súdu v Lučenci č.k. VK-13P/50/2023-204 zo dňa 26. apríla 2024, takto
r o z h o d o l :
Rozsudok okresného súdu vo výroku I. p o n e c h á v a nedotknutý.
Vovýrokuovyživovacejpovinnostiotca(výrokIII.)avsúvisiacomvýrokuonáhradetrovprvoinštančného
konania (výrok X.) rozsudok okresného súdu z r u š u j e a v týchto častiach vec v r a c i a na
ďalšie konanie.
V ostatných častiach (výroky II., IV., V., VI., VII., VIII.) rozsudok okresného súdu
p o t v r d z u j e .
Týmto dochádza k zmene rozsudku Okresného súdu Prešov č.k 27P/277/2019-639 zo dňa 05.04.2022
v spojení s rozsudkom Krajského súdu Prešov č.k. 4CoP/77/2022-754 zo dňa 26.01.2023 vo výrokoch
o úprave styku otca s maloletým synom A..
o d ô v o d n e n i e :
1.NapadnutýmrozsudkomOkresnýsúdvLučencipotom,čovýrokomI.konanieonávrhumatkyzastavil,
zamietol návrh otca na zverenie maloletého do jeho osobnej starostlivosti alebo do striedavej osobnej
starostlivosti obidvoch rodičov a uložil otcovi povinnosť platiť výživné v sume 220,- Eur vždy do 15.
dňa v mesiaci k rukám matky vopred počnúc dňom právoplatnosti výroku o výživnom. Maloletému
následne určil bydlisko v G., otcovi upravil styk s maloletým v bežnom roku ako aj počas letných,
vianočných, zimných, jarných a veľkonočných prázdnin a žiadnemu z účastníkov nárok na náhradu trov
prvoinštančného konania nepriznal.
Svojerozhodnutieodôvodnilust.§36ods.1Zákonaorodinevspojenísust.§26a§35Zákonaorodine,
keď konštatoval, že od poslednej úpravy výkonu rodičovských práv a povinností nedošlo k takej zmene
pomerov, ktorá by odôvodňovala zmenu výchovného prostredia pre maloletého A. B. jeho zverením
do osobnej starostlivosti otca, resp. do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov tak, ako to
navrhoval otec. Pokiaľ i matka bez súhlasu otca zmenila bydlisko maloletého syna a presťahovala
sa do svojho bytu v G., kde má v súčasnosti i zamestnanie, táto skutočnosť sama osebe nemôžebyť dôvodom, pre ktorý by súd určil bydlisko maloletého dieťaťa v H. tak, ako to požadoval otec, keď
väčšina rozhodujúcich kritérií pre určenie bydliska maloletého je v G.. Matka, ktorá prakticky od desiatich
mesiacov veku maloletého výlučne zabezpečuje osobnú starostlivosť o dieťa, je pre neho prioritnou
osobou tak, ako to vyplynulo i zo samotného výsluchu maloletého. Pri určení bydliska maloletého dieťaťa
súd prvej inštancie prihliadol v prvom rade na záujem maloletého vychádzajúc i z jeho vyjadrenia,
keď uviedol, že v G. sa mu páči, navštevuje materskú školu, kde dochádza autobusom, má tam
veľa kamarátov. Pamätá si aj na to, že býval vo F. E., kde tiež chodieva navštíviť bratranca, ale do
školy by chcel chodiť v G.. Pri rozhodovaní o zmene bydliska súd prvej inštancie zároveň prihliadol
i na vyjadrenie kolízneho opatrovníka, ktorý mal za to, že matka by aj naďalej mala zabezpečovať
starostlivosť o maloletého, keďže aj z vyjadrenia dieťaťa vyplynulo, že tento sa cíti byť doma práve v G.
v domácnosti matky.
Keďže súd prvej inštancie prihliadajúc na zmenu pomerov určil bydlisko maloletého dieťaťa v G.,
následne upravil styk otca s maloletým tak, ako to špecifikoval vo výrokoch V., VI., VII. a VIII.
napadnutého rozsudku, kde zohľadnil i vzdialenosť bydliska otca od určeného bydliska maloletého
dieťaťa a za miesto odovzdania a prevzatia maloletého určil železničnú stanicu v K. J. pri začiatku, resp.
pri ukončení styku otca s maloletým.
Pri rozhodovaní o vyživovacej povinnosti otca prvoinštančný súd vychádzal z ust. § 78 ods. 1, 3
Zákona o rodine, keď mal za to, že od poslednej úpravy výživného (rozsudok Okresného súdu
v Prešove č.k. 27P/277/2019-639 zo dňa 05.04.2022 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Prešove
č.k. 4CoP/77/2022-754 zo dňa 26.01.2023) došlo medzi účastníkmi k takej zmene pomerov, ktorá
odôvodňuje zmenu rozhodnutia o výživnom pre maloletého A.. Tu prihliadol najmä na zvýšenie životných
nákladov súvisiacich so zabezpečením potrieb maloletého dieťaťa a zároveň i na zmenu pomerov na
strane rodičov, kde sa podstatným spôsobom zmenila majetková situácia na strane matky a mierne na
strane otca. Životné náklady dieťaťa sa zvýšili v priemere o 195,- Eur a na týchto nákladoch by sa mal
podieľať otec približne v 1/3, a to i v situácii, keď sa na jeho strane rozšíril styk s maloletým dieťaťom.
Výrok o trovách prvoinštančného konania súd prvej inštancie neodôvodnil.
2.Protitomutorozsudkupodalodvolanievzákonomstanovenejlehoteprostredníctvomsvojhoprávneho
zástupcu otec maloletého dieťaťa. Považoval rozsudok súdu prvej inštancie vo výrokoch II. až IX. za
nesprávny z dôvodov uvedených v ust. § 365 ods. 1 písm. a), b), c), d), e), f), g), h) CSP a § 62 ods.
1 CMP.
3. Matka vo svojom vyjadrení prostredníctvom právneho zástupcu žiadala odvolanie otca zamietnuť
s tým, že toto nespĺňa zákonom predpísané náležitosti a nie je z neho zrejmé, v čom vidí otec
nesprávnosť napadnutého rozsudku.
4. Kolízny opatrovník sa k podanému odvolaniu nevyjadril.
5. Otec následne vo vyjadrení zo dňa 05.08.2024 poukázal na nedostatočné zdôvodnenie rozhodnutia
súdom prvej inštancie, keď tento sa prakticky nevysporiadal s protiprávnym konaním matky, ktorá
dieťa presťahovala z H. do F. E. a následne do G.. Už samotná protiprávnosť konania zo strany
matky – vytrhnutie dieťaťa zo známeho prostredia, nemôže byť v záujme maloletého. Maloletý je stále
v takom veku, že si zvykne na akékoľvek premiestnenie, a preto možno v zásade povedať, že pokiaľ
by matka premiestnila maloletého A. aj do „L.“, tento by si na takú okolnosť zvykol. Súd prvej inštancie
preto nepostupoval správne, keď pri určení bydliska maloletého vychádzal z protiprávneho konania
matky. Starostlivosť o deti a ich výchova je právom obidvoch rodičov, na čo prihliada i právna úprava,
ktorá odráža posun vo vnímaní role otca a matky pri výchove dieťaťa a zvýšenie zapojenia otcov do
starostlivosti o dieťa aj v jeho najmladšom veku. Otec nesúhlasil ani so zvýšením výživného, pretože
nedošlo k žiadnej zmene pomerov a všetky pomery boli zohľadnené v januári 2023. Opätovne zdôraznil,
že k zmene došlo len na základe protiprávneho konania matky, ktorá zmenila dieťaťu obvyklý pobyt bez
súhlasu otca. Mal za to, že práve presťahovaním matky s dieťaťom do G. došlo k zvýšeniu nákladov na
zabezpečenie potrieb maloletého, na ktorých by sa teda mala podieľať výlučne matka. Navrhol ponechať
výživné v sume 150,- Eur mesačne, alebo určiť výživné na maloletého A. maximálne v sume 170,- Eur
mesačne s poukazom na to, že sa jedná o zdravé dieťa, ktoré nemá žiadne špeciálne potreby a výdavky.
6. Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal vec v rozsahu mu danom ust. § 65, § 66 CMP a bez
nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario v spojení s § 219 ods. 1, 3 CSP) ponechal
rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku I. odvolaním nenapadnutom nedotknutý, vo výrokoch II., IV.,V., VI., VII. a VIII. rozsudok okresného súdu ako vecne správny podľa ust. § 387 ods. 1 CSP potvrdil
a vo výroku III. o vyživovacej povinnosti otca ako aj v súvisiacom výroku o náhrade trov prvoinštančného
konania rozsudok okresného súdu podľa ust. § 389 ods. 1 písm. b) CSP zrušil a v týchto častiach mu
vec vrátil na ďalšie konanie.
7. Podľa ust. § 26 Zákona o rodine, ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie
o výkone rodičovských práv a povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností.
8. Podľa ust. 35 Zákona o rodine, ak sa rodičia nedohodnú o podstatných veciach súvisiacich s výkonom
rodičovských práv a povinností, najmä o vysťahovaní maloletého dieťaťa do cudziny, o správe majetku
maloletého dieťaťa, o štátnom občianstve maloletého dieťaťa, o udelení súhlasu na poskytovanie
zdravotnej starostlivosti a o príprave na budúce povolanie, rozhodne na návrh niektorého z rodičov súd.
9. Vychádzajúc z citovaných zákonných ustanovení súd prvej inštancie postupoval správne, keď na
základe návrhu rodičov skúmal, či od poslednej úpravy výkonu rodičovských práv a povinností (rozsudok
Okresného súdu v Prešove č.k 27P/277/2019-639 zo dňa 05.04.2022 v spojení s rozsudkom Krajského
súduPrešovč.k.4CoP/77/2022-754zodňa26.01.2023)došlomedziúčastníkmiktakejzmenepomerov,
ktorá odôvodňuje zmenu pôvodného rozhodnutia o výkone rodičovských práv a povinností k maloletému
A.. V tomto smere vykonal i dostatočné dokazovanie vo veci a vyvodil z neho správny záver, keď návrh
otcanazvereniemaloletéhosynadojehovýlučnejosobnejstarostlivosti,resp.dostriedavejstarostlivosti
obidvoch rodičov v celom rozsahu zamietol. Tak, ako to napokon správne konštatuje i prvoinštančný
súd v odôvodnení svojho rozhodnutia, samotná skutočnosť, kedy matka bez súhlasu otca zmenila
bydliskomaloletéhosynaniejedôvodomnazmenuvýchovnéhoprostredia.Akovyplynulozvykonaného
dokazovania, maloletý sa v novom prostredí adaptoval a aj podľa vyjadrenia kolízneho opatrovníka
v starostlivosti matky neboli zistené také skutočnosti, ktoré by svedčili o zanedbávaní starostlivosti
o maloletého syna, a tým i odôvodňovali zverenie maloletého do výlučnej osobnej starostlivosti otca. Aj
v prípade, keď matka bez súhlasu otca za účelom zlepšenia životných podmienok (získanie výhodne
plateného zamestnania) zmenila bydlisko maloletého dieťaťa, ktoré sa bez vlastného zavinenia ocitlo
v konfliktnej situácii medzi rodičmi, musí súd v prvom rade prihliadať na záujem maloletého na
zabezpečení jeho zdravého vývoja. Zvrchovaný záujem dieťaťa v okolnostiach konkrétneho prípadu
by mal vždy prevážiť nad záujmom toho-ktorého rodiča, a preto aj súd prvej inštancie postupoval
správne, keď zamietol návrh otca na zverenie dieťaťa do striedavej osobnej starostlivosti a určil miesto
bydliska maloletého v G. tak, ako to napokon navrhol aj kolízny opatrovník, čo náležite odôvodnil
v odseku 31. odôvodnenia napadnutého rozsudku, s ktorými dôvodmi sa aj odvolací súd stotožnil
(§ 387 ods. 2 CSP). Je nepochybné, že maloletý (tak, ako to opätovne správne konštatoval aj súd
prvej inštancie) je naviazaný na osobu matky, ktorá prakticky od desiatich mesiacov zabezpečuje
osobne starostlivosť o maloletého, a preto i odvolací súd dospel k presvedčeniu, že zmena výchovného
prostredia v súčasnosti nie je v záujme maloletého, a preto rozsudok súdu prvej inštancie vo výrokoch,
ktorými návrh otca na zmenu výchovného prostredia zamietol a určil bydlisko maloletého v G. ako vecne
správny potvrdil.
10. Následne súd prvej inštancie postupoval správne i v tom, keď prihliadajúc na zmenu bydliska zmenil
i úpravu styku otca s maloletým tak, aby sa otec mohol primeraným spôsobom podieľať na výchove
maloletého syna, pričom zohľadnil i vzdialenosť bydliska otca od bydliska maloletého dieťaťa a správne
určil i miesto prevzatia a odovzdania maloletého na železničnej stanici v K. J.. Súd prvej inštancie pri
rozhodovaní vychádzal zo situácie, ktorá tu existovala v čase jeho rozhodnutia, a preto je potrebné
zdôrazniť, že pokiaľ by nastala zmena na strane maloletého dieťaťa, napríklad v súvislosti s plnením
školských povinností, rodičia vždy majú možnosť dohodnúť si rozsah styku najmä v bežnom roku mimo
školských prázdnin tak, aby otec mohol primeraným spôsobom realizovať výkon svojich rodičovských
práv a povinností.
11. K pochybeniu zo strany súdu prvej inštancie ale došlo pri rozhodovaní o vyživovacej povinnosti zo
strany otca, keď konštatujúc zmenu pomerov v súlade s ust. § 78 ods. 1 Zákona o rodine, uložil otcovi
povinnosť platiť zvýšené výživné počnúc dňom právoplatnosti rozsudku.
12. Zákonná úprava v citovanom ust. § 78 ods. 1 Zákona o rodine umožňuje súdu zmeniť dohody
a rozhodnutia o výživnom v prípade, ak od poslednej úpravy výživného dôjde k takej zmene pomerov,
kedy už pôvode určené výživné nemôže plniť zákonom predpokladaný účel. K zmene pomerov môžedôjsť jednak na strane oprávneného (v tomto prípade maloletého dieťaťa), ako aj na strane povinného
(v tomto prípade na strane otca). Tak, ako to napokon správne konštatuje i súd prvej inštancie, pri
rozhodovaní súd vždy vychádza zo stavu, ktorý tu existuje v čase vyhlásenia rozhodnutia, z rozhodnutia
súdu musí byť zrejmé, kedy nastala zmena pomerov a kedy teda vznikla i povinnosť povinnému
plniť vyživovaciu povinnosť v inom, než pôvodne určenom rozsahu. V posudzovanej veci súd prvej
inštancie výrokom III. rozsudku vymedzil počiatok účinnosti vyživovacej povinnosti otca (až) momentom
právoplatnosti dotknutého výroku rozsudku. Takéto určenie (počiatku účinnosti), ak korešponduje
skutkovým okolnostiam prípadu, síce vo všeobecnosti neodporuje aplikovanej právnej úprave, avšak
okresnýsúdvrámciodôvodneniarozsudkubližšieneosvetlilmotívnímzvolenejúpravyúčinnostiurčenej
(zmenenej) výšky výživného. Aktuálne, s ohľadom na okresným súdom zvolený režim počiatku zmeny
výživného po právoplatnosti rozsudku neexistuje riadne zistený skutkový stav v podobe ustálenia
relevantných zákonných kritérií pre určenie výšky vyživovacej povinnosti na čas po právoplatnosti
rozsudku, a preto musel odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku o výživnom ako aj
v súvisiacom výroku o náhrade trov prvoinštančného konania zrušiť a vec mu vrátiť v týchto častiach
na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
13. V ďalšom konaní bude povinnosťou súdu prvej inštancie opätovne rozhodnúť o návrhu matky na
zvýšenie výživného s tým, že z jeho rozhodnutia musí byť zrejmé, kedy a na základe akých skutočností
došlokzmenepomerov,ktoráprípadneodôvodňujezmenupôvodneurčenéhovýživnéhopremaloletého
A..
14. Vo výroku I., ktorým súd prvej inštancie konanie medzi účastníkmi zastavil, zostáva rozsudok
nedotknutý.
15. Týmto rozsudkom zároveň dochádza k zmene rozsudku Okresného súdu v Prešove č.k
27P/277/2019-639 zo dňa 05.04.2022 v spojení s rozsudkom Krajského súdu Prešov č.k.
4CoP/77/2022-754 zo dňa 26.01.2023 vo výrokoch o úprave styku otca s maloletým synom A..
16. V novom rozhodnutí rozhodne súd prvej inštancie i o trovách odvolacieho konania (§ 396 ods.
3 CSP).
17. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Žiline pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote 2
mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval
v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného
uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach
podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda,
z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha
(dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.