Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 12. február 2025

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 7Co/35/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5121202593
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 02. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Mária Kašíková

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2025:5121202593.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu

Mgr. Márie Kašíkovej a členov senátu Mgr. Františka Dulačku a JUDr. Zuzany Krivdovej, v sporovej
veci žalobkyne: A. B., C. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom E. XXXX/XX, XXX XX F., právne zastúpenej:
LALINSKÝ ADVOKÁT s.r.o., so sídlom Kálov 653/23-2, 010 01 Žilina, IČO: 47 253 096, proti žalovaným:
1/ G. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom I. XXX, XXX XX I., B. J., 2/ J. K. L., nar. XX.XX.XXXX, bytom M. XX,
XXX XX M., obaja právne zastúpení: JUDr. Zdenka Hulmanová, advokátka, so sídlom Kysucká cesta
3, 010 01 Žilina, IČO: 40 004 163, o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, na základe odvolania
žalovaného 1/ proti rozsudku Okresného súdu Žilina č. k. 32C/26/2021-119 zo dňa 26.10.2023, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok súdu prvej inštancie potvrdzuje.
II.
Žalobkyni p r i z n á v a voči žalovaným 1/ a 2/ n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania v plnom
rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

I. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie určil, že vlastníkom pozemku parcely registra E č. 6530/6
o výmere 108 m2, druh pozemku – záhrada, evidovaný na LV č. XXXXX, v katastrálnom území N. C.,
v podiele 3/40 vo vzťahu k celku, je žalovaný v rade 1/ (výrok I.). Zároveň určil, že žalovaný v rade 1/ je
vlastníkom pozemku parcely registra E č. 12978 o výmere 297 m2, druh pozemku – trvalý trávny porast

evidovaný na LV č. XXXXX, v katastrálnom území N. C., v podiele 3/40 vo vzťahu k celku (výrok II.).
O trovách konania rozhodol tak, že žalobkyni priznal voči žalovaným v rade 1/ a 2/ nárok na náhradu
trov konania v rozsahu 100% (výrok III.).

2.
Z odôvodnenia napadnutého rozsudku vyplynulo, že súd prvej inštancie na základe vykonaného
dokazovania v predmetnej veci zistil nasledujúci skutkový stav:

Z výpisu z listu vlastníctva č. XXXXX, kat. úz. N. C., mal preukázané, že žalobkyňa je podielovou
spoluvlastníčkou, s veľkosťou spoluvlastníckeho podielu 17/80 z celku a 17/80 z celku (spolu 34/80
z celku) nehnuteľnosti zapísanej v katastri nehnuteľností Okresného úradu Bytča, pre kat. územie:
N. C., ako pozemok registra „E“ s parc. č. 6530/6, záhrada o výmere 108 m2. Z výpisu z listu
vlastníctva č. XXXXX, kat. úz. N. C., mal preukázané, že žalobkyňa je podielovou spoluvlastníčkou,
s veľkosťou spoluvlastníckeho podielu 34/80 z celku nehnuteľnosti zapísanej v katastri nehnuteľností

Okresného úradu Bytča, pre kat. územie: N. C., ako pozemok registra „E“ s parc. č. 12978, trvalý
trávny porast o výmere 297 m2. Žalobkyňa je teda oprávnenou z predkupného práva v prípade prevodu
spoluvlastníckeho podielu iného spoluvlastníka na označenom pozemku podľa ust. § 140 Občianskeho
zákonníka a zároveň z tohto jeho postavenia vyplýva aj jej aktívna vecná legitimácia v tomto konaní.Z rozhodnutia Okresného úradu Bytča, katastrálny odbor, zo dňa 1.7.2020, č. k.: V-723/2020, mal
preukázané, že až do dňa 1.7.2020 bol žalovaný 1/ podielovým spoluvlastníkom pozemku, zapísanom

na liste vlastníctva č. XXXXX, s veľkosťou spoluvlastníckeho podielu 3/40 z celku. Z rozhodnutia
Okresného úradu Bytča, katastrálny odbor, zo dňa 1.7.2020, č. k.: V-724/2020, mal preukázané, že až
do dňa 1.7.2020 bol žalovaný 1/ podielovým spoluvlastníkom pozemku zapísanom na liste vlastníctva
č. XXXXX s veľkosťou spoluvlastníckeho podielu 3/40 z celku. V súlade s tým bol žalovaný 1/ povinným
z predkupného práva v prípade, ak má záujem svoj spoluvlastnícky podiel previesť na tretiu osobu.

Tento spoluvlastnícky podiel bol prevedený zo žalovaného 1/ na žalovaného 2/ kúpnymi zmluvami zo
dňa 22.5.2020 v znení dodatkov k týmto zmluvám zo dňa 30.6.2020.

V konaní nebolo preukázané, žeby žalobkyňa bola vyzvaná na využitie svojho predkupného práva
v prípade prevodu spoluvlastníckych podielov žalovaného 1/ na predmetných pozemkoch, pred tým
ako boli spoluvlastnícke podiely žalovaného 1/ na uvedených pozemkoch prevedené na žalovaného 2/

kúpnymi zmluvami. Predkupné právo žalobkyne ako podielovej spoluvlastníčky bolo porušené tým, že
ponuka na uplatnenie predkupného práva nebola vykonaná vôbec.

Žalobkyňa, keďže ako žalovaní sú vedení žalovaný 1/ a žalovaný 2/, teda všetky zmluvné strany
označených kúpnych zmlúv sa relatívnej neplatnosti dovolala voči všetkým dotknutým osobám. Žaloba

bola žalovanému 1/ a žalovanému 2/ doručená dňa 7.6.2021.

Z dokazovania vykonaného v tomto konaní vyplynulo síce, že žalobkyňa žalovaným adresovala viacero
výziev na vyriešenie otázok spojených s porušením jej predkupného práva, avšak tým, že sa v žalobe
dovolala relatívnej neplatnosti právnych úkonov a zároveň v žalobe vymedzila predmet tohto konania,

posudzoval výlučne otázku platnosti/neplatnosti dotknutých právnych úkonov.
Žalobkyňa ako osoba, ktorej oprávnenie z predkupného práva bolo porušené, sa podanou žalobou
domáha určenia, že žalovaný 1/ je podielovým spoluvlastníkom predmetných nehnuteľností, z dôvodu,
že právne úkony, ktorými žalovaný 1/ previedol svoje spoluvlastnícke podiely na žalovaného 2/, sú
neplatné, tzn. nemohli vyvolať zamýšľanú zmenu v právach a povinnostiach žalovaných.

Neakceptoval obranu žalovaných v tom, že žalobca nemá naliehavý právny záujem na ním
požadovanom určení, keďže súdne rozhodnutie bude slúžiť ako podklad k obnoveniu zápisu v katastri
nehnuteľností tak, ako to bolo pred tým ako boli zaregistrované neplatné právne úkony.
3.
Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný 1/. Žiadal, aby

odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové
rozhodnutie. Namietal, že súd prvej inštancie nesprávne dospel k záveru o danosti naliehavého
právneho záujmu, ktorý považoval za preukázaný z dôvodu, že porušením predkupného práva pri
prevode spoluvlastníckeho podielu by bolo postavenie žalobkyne ako nositeľky predkupného práva
neisté a túto neistotu môže odstrániť len rozhodnutie súdu.

Poukázal na to, že žalobkyňa je len jednou z podielových spoluvlastníkov predmetných pozemkov a tak
ako ostatní podieloví spoluvlastníci ani samotná žalobkyňa nemá záujem nadobudnúť spoluvlastnícke
podiely, ktorých vlastníkom bol žalovaný 2/, je z konania žalobkyne zrejmé, že žalobou o určenie
vlastníckehoprávasažalobkyňadomáhaurčeniavlastníckehoprávavprospechžalovaného2/(správne
má byť žalovaného 1/ - poznámka odvolacieho súdu) len z dôvodu, že si neželá, aby sa podielovým

spoluvlastníkom predmetných parciel stal žalovaný 2/, teda jej synovec, čo je len prejavom riešenia
zlých rodinných vzťahov. Postavenie žalobkyne po prevode spoluvlastníckeho práva na neho sa titulom
práv z predkupného práva neistým nestalo, nakoľko žalobkyni všetky práva podielového spoluvlastníka
zostávajú aj naďalej zachované a tieto si môže uplatniť voči nadobúdateľovi spoluvlastníckeho
podielu. Žalobkyňa v konaní nepredložila žiadny dôkaz, preukazujúci existenciu ohrozenia jej práv

vyplývajúcich z podielového spoluvlastníctva a predkupného práva. Sama žalobkyňa zdôraznila, že o
spoluvlastnícky podiel žalovaného 2/ záujem nemá a žalobu podáva jedine z dôvodu, že nesúhlasí
s tým, aby spoluvlastnícky podiel nadobudol žalovaný 1/ (správne má byť žalovaný 2/ - poznámka
odvolacieho súdu), čo určite nepreukazuje naliehavý právny záujem. Súd prvej inštancie v odôvodnení
napadnutého rozsudku neuviedol žiadne dôvody, pre ktoré považuje postavenie žalobkyne po prevode

spoluvlastníckeho podielu na neho za neisté a z tohto dôvodu považuje rozhodnutie prvej inštancie za
nedostatočne odôvodnené.
4.Žalobkyňa vo vyjadrení k odvolaniu uviedla, že odmieta tvrdenia uvedené v odvolaní žalovaného
1/ v celom rozsahu a tieto tvrdenia považuje za účelové a nepravdivé. V konaní bolo jednoznačne
preukázané, že žalovaní porušili jej predkupné právo. Žalovaní sa teda svojím konaním dopustili

porušenia zákonného predkupného práva dokonca nielen voči nej, ale aj voči všetkým ostatným
spoluvlastníkom predmetnej nehnuteľnosti. Nesúhlasí s argumentáciou žalovaného 1/ týkajúcou sa
vzťahov medzi ňou a žalovaným 2/. Predkupné právo obmedzuje spoluvlastníka v nakladaní s jeho
spoluvlastníckym podielom v tom zmysle, že je povinný svoj podiel prednostne ponúknuť všetkým
ostatným spoluvlastníkom bez ohľadu na veľkosť ich spoluvlastníckych podielov, ak nejde o prevod

blízkej osobe. Spoluvlastník, ktorý má záujem previesť svoj spoluvlastnícky podiel na inú osobu,
je povinný všetkým ostatným spoluvlastníkom urobiť tzv. ponuku na odkúpenie podielu, ktorá musí
obsahovať okrem podstatných náležitostí kúpnej zmluvy, ktorými sú predmet kúpy a kúpna cena, ako aj
ďalšie požiadavky, resp. podmienky, za ktorých má dôjsť k predaju, pričom musí byť dodržaná písomná
forma tohto právneho úkonu. Pôvodný spoluvlastník nehnuteľnosti pred uzatvorením kúpnej zmluvy
žalobcovi žiadnym spôsobom neponúkol svoj spoluvlastnícky podiel na predaj.

K porušeniu predkupného práva jednoznačne došlo a jej vzťah k žalovanému 2/ je v tomto prípade
irelevantný. Právo nemôže aprobovať stav, kde žalovaný 2/ z dôvodu svojho osobného majetkového
záujmu koná nezákonne a v rozpore s právnymi predpismi. Dôvodom podania žaloby bolo porušenie
predkupného práva, pričom mala záujem na tom, aby sa pôvodný spoluvlastnícky okruh obnovil,

a zároveň sa v rámci zákonných intencií dovolala aj relatívnej neplatnosti právneho úkonu. Ak by
zákonodarca nevidel v takomto prípade naliehavý právny záujem, otázne je, prečo by vôbec takúto
možnosť /dovolania sa relatívnej neplatnosti úkonu/ zakotvoval do právneho predpisu. Len využila svoje
právo, ktoré jej priznáva zákon, keďže napriek dovolaniu sa relatívnej neplatnosti žalovaní dlhodobo i
v rámci predžalobných výziev odmietali zosúladiť zápis v katastri nehnuteľnosti so skutočným stavom.

Nemala inú možnosť, len domáhať sa nápravy súdnou cestou.

V súčasnosti má na danej veci naliehavý právny záujem, a to predovšetkým z dôvodu, že predmetná
žaloba je jediným možným právnym prostriedkom a procesným úkonom na súdnu ochranu jeho
vlastníckeho práva.

Spoluvlastník, ktorý je oprávnený z predkupného práva má pri porušení povinnosti zo strany
spoluvlastníka, ktorý je povinný z predkupného práva, na výber, či

a) sa bude žalobou domáhať vyslovenia relatívnej neplatnosti zmluvy o prevode podielu zo

spoluvlastníka na tretiu osobu (§ 40a Občianskeho zákonníka), pričom jeho žaloba musí smerovať voči
všetkým účastníkom zmluvy o prevode spoluvlastníckeho podiel,

b) sa bude domáhať voči nadobúdateľovi, aby mu nadobudnutý spoluvlastnícky podiel ponúkol na
kúpu za rovnakých podmienok, za ktorých ich kúpil od pôvodného podielového spoluvlastníka; ak

nadobúdateľ jeho výzve nevyhovie, má oprávnený spoluvlastník právo domáhať sa na súde žalobou
voči nadobúdateľovi, aby bol nahradený prejav vôle nadobúdateľa;

c) sa uspokojí s tým, že mu zostáva predkupné právo, avšak už voči nadobúdateľovi. Zákon ponecháva
oprávnenému spoluvlastníkovi voľbu, či vôbec, prípadne ktoré z týchto riešení zvolí. Vyššie uvedené

potvrdzuje aj rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6 Cdo 179/2010 zo dňa 28.9.2010.
5.
Žalovaní 1/ a 2/ nevyužili svoje právo reagovať na vyjadrenie žalobkyne replikou.
6.
Krajský súd v Žiline ako odvolací súd (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie podala včas sporová strana

proti rozsudku, proti ktorému je prípustné odvolanie (§ 355 ods. 1, § 359, § 362 ods. 1 CSP), bez
nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) preskúmal rozsudok v napadnutej
časti v intenciách § 379 a § 380 CSP a rozhodnutie súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdil.
7.
Po preskúmaní veci odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie zo skutočností

zadokumentovaných v spise dospel k správnym skutkovým zisteniam, vyvodil správny právny záver
a svoje rozhodnutie náležitým spôsobom odôvodnil. Nakoľko odôvodnenie písomného vyhotovenia
rozsudku zodpovedá kritériám uvedeným v ust. § 220 ods. 2 CSP, odvolací súd konštatuje správnosť
týchto dôvodov, v plnom rozsahu sa s ním stotožňuje a v podstatných bodoch naň odkazuje. Nazdôraznenie správnosti odôvodnenia rozhodnutia súdu prvej inštancie v rozsahu viazanosti odvolacími
dôvodmi poukazuje iba na niektoré ďalšie skutočnosti (§ 387 ods. 2 CSP).

8.
V súdenej veci bola argumentácia žalobcu založená primárne a jedine na polemike o nepreukázaní
naliehavého právneho záujmu na podanej určovacej žalobe.
9.
Vo vzťahu dovolaniu sa relatívnej neplatnosti právneho úkonu odvolací súd vo všeobecnosti poukazuje

na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Cdo/211/2009 zo dňa 31.08.2010, v ktorom priamo
formuluje, že „právny úkon, ktorý má vadu majúcu za následok jeho tzv. relatívnu neplatnosť v
zmysle § 40a Občianskeho zákonníka, sa považuje za platný (so všetkými právnymi dôsledkami z
neho vyplývajúcimi), pokiaľ ten, na ochranu ktorého je dôvod neplatnosti právneho úkonu určený
(oprávnená osoba), sa neplatnosti nedovolá. Ak sa oprávnená osoba relatívnej neplatnosti právneho
úkonu dovolá, je právny úkon neplatný od svojho začiatku (ex tunc). To platí i tam, kde na základe

tohto relatívne neplatného právneho úkonu vzniklo vkladom do katastra nehnuteľností vecné právo.
Relatívnej neplatnosti sa treba dovolať. Pri dovolaní sa neplatnosti ide o jednostranný právny úkon, ktorý
sa musí adresovať druhému účastníkovi právneho úkonu, resp. všetkým účastníkom právneho úkonu,
ak ten, kto sa dovoláva relatívnej neplatnosti právneho úkonu, nie je účastníkom tohto právneho úkonu.
Dôjdením dovolania sa neplatnosti ostatným účastníkom právneho úkonu sa končí relatívna neplatnosť

právneho úkonu a nastáva neplatnosť, ktorú svojimi účinkami možno prirovnať k absolútnej neplatnosti.
Zákon pre to, aby nastali účinky tzv. relatívnej neplatnosti právneho úkonu neustanovuje žiadnu formu
dovolania sa tejto neplatnosti. Možno tak urobiť i žalobou (vzájomnou žalobou) podanou na súde alebo
námietkou v rámci obrany proti uplatnenému právu (nároku) v konaní pred súdom. Otázku relatívnej
neplatnosti je možné v občianskom súdnom konaní vždy riešiť ako otázku predbežnú. Bez dovolania sa

relatívnej neplatnosti je právny úkon platný a súd či iný orgán právnej ochrany bez tohto jednostranného
právneho úkonu nemôže z úradnej povinnosti prihliadnuť na relatívnu neplatnosť (napríklad správa
katastra je zásadne povinná, ak niet dovolania sa relatívnej neplatnosti, povoliť vklad vlastníckeho práva
k nehnuteľnosti bez ohľadu na to, že právny úkon je relatívne neplatný).“ Rovnako v tomto rozhodnutí
bolo vyslovené, že rozsudok súdu o určení relatívnej neplatnosti právneho úkonu nemá konštitutívne

účinky.

10.
Rovnako v rozhodnutí Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Cdo/136/2009 bolo vyslovené: „Nie je preto
správny záver odvolacieho súdu, že rozsudok súdu o určení relatívnej neplatnosti právneho úkonu

má konštitutívne účinky a teda, že právny úkon je platný až do vydania rozsudku súdu a že do jeho
rozhodnutia o určení neplatnosti kúpnej zmluvy odporca 2/ mohol platne odstúpiť od kúpnej zmluvy a
uzavrieť s odporcom 1/ dohodu o vydaní nehnuteľností. Ak sa tak stalo potom, ako sa navrhovatelia
účinne dovolali relatívnej neplatnosti kúpnej zmluvy (ako tomu bolo v posudzovanej veci), nemohol
odporca 2/ platne od zmluvy odstúpiť (platne odstúpiť možno iba od platnej zmluvy).“

11.
Identický právny názor zaujal Najvyšší súd Slovenskej republiky v rozhodnutí sp. zn. 4Cdo/9/2010.

12.

Vychádzajúc z vyššie konštatovaného odvolací súd má za to, že súd prvej inštancie správne
prejudiciálne posúdil, že žalobkyňa sa dovolala relatívnej neplatnosti kúpnych zmlúv zo dňa 22.05.2020
v znení ich dodatkov zo dňa 30.06.2020 (V -723/2020 a V-724/2020), a to najneskôr doručením
predmetnej žaloby obidvom žalovaným 1/ a 2/ (ako zmluvným stranám predmetných kúpnych zmlúv) k
čomu došlo v rovnaký deň 7.6.2021. Tým došlo k účinkom právneho úkonu žalobkyne - dovolania sa

neplatnosti sporných kúpnych zmlúv. Z týchto dôvodov nastali účinky neplatnosti kúpnych zmlúv ex tunc
a žalovaný 1/ sa stal opätovne jedným z podielových spoluvlastníkov sporných nehnuteľností.

13.
Odvolací súd dospel k záveru, že žalobkyňa preukázala naliehavý právny záujem na požadovanom

určení, ktorý záujem je odôvodnený tým, že rozhodnutie môže byť podkladom pre vykonanie zmeny
zápisu v katastri nehnuteľností. Aj požadovaným určením možno totiž rovnako ako v prípade určenia
neplatnosti zmluvy o prevode spoluvlastníckeho podielu docieliť navrátenie právnych pomerov k veci do
stavu existujúceho pred prevodom spoluvlastníckeho podielu na tretiu osobu. Z pohľadu odvolaciehosúdu je tak praktický efekt obidvoch určení, t.j. určenia neplatnosti scudzovacej zmluvy o prevode
spoluvlastníckeho podielu na tretiu osobu i určenia vlastníckeho práva pôvodného podielového
spoluvlastníka k ním prevedenému spoluvlastníckeho podielu, totožný, nakoľko sa ním dosiahne ten istý

výsledok (obnovenie spoluvlastníckych vzťahov).
14.
K tvrdeniu žalovaného 1/, že sama žalobkyňa zdôraznila, že o spoluvlastnícky podiel nemá záujem,
odvolací súd podotýka, že žalobkyňa deklarovala svoj nezáujem o nadobudnutie len časti prevádzaného
podielu, a to s poukazom na záver prezentovaný v rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Cdo/91/2008

zo dňa 12.05.2009, v zmysle ktorého má oprávnený spoluvlastník z predkupného práva právo vykúpiť
predané spoluvlastnícke podiely len pomerne podľa veľkosti vlastného spoluvlastníckeho podielu.
Spornou otázkou, podliehajúcou prieskumu dovolacieho súdu, bolo, či v prípade porušenia predkupného
práva, keď nebol daný žiadny priestor na dohodu ostatných spoluvlastníkov o výkone predkupného
práva, sa môže jeden z nich domáhať prevodu celého podielu – predmetu prevodu, pokiaľ ostatní
spoluvlastníci (v danom prípade jeden) zostávajú pasívni v obrane svojich práv, ktorú odvolací súd

vyriešil rozdielne ako súd prvého stupňa. Podľa názoru dovolacieho súdu, keďže mlčanie a pasivita
nemôže v žiadnom prípade znamenať súhlas, má spoluvlastník, ktorý sa domáha svojho nároku, právo
len na pomernú časť podielu a nadobúdateľovi pripadá len taký spoluvlastnícky podiel, ktorý by inak
patril tým spoluvlastníkom (spoluvlastníkovi), ktorí by sa prevodu nedomáhali.
15.

Keďže spoluvlastník veci, ktorého predkupné právo bolo porušené, má nároky vyplývajúce zo
všeobecných ustanovení o vecnom predkupnom práve (§ 603 ods. 3 Občianskeho zákonníka) a taktiež
zvláštne nároky, ktoré sú ustanovené v ustanovení § 40a v spojení s § 140 Občianskeho zákonníka,
a tieto nároky sa vzájomne vylučujú, pričom oprávnený sa nemôže zároveň domáhať všetkých alebo
dvoch nárokov, je výlučne na žalujúcej strane ako „dominus litis“ aký prostriedok ochrany zo všetkých

na to vhodných a prípustných prostriedkov si zvolí.

16.
Na základe vyššie prezentovaných záverov a úvah odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie ako
vecne správne potvrdil. Odvolací súd ako vecne správny potvrdil aj od rozhodnutia vo veci samej závislý

výrok o trovách prvoinštančného konania, ktorý plne zodpovedá vzájomnému procesnému úspechu
strán v konaní a zákonným ustanoveniam v ňom uvedeným.

17.
O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ustanovenia § 262 ods. 1 CSP v spojení

s ustanovením § 255 ods. 1 CSP a § 396 ods. 1 CSP tak, že priznal žalobkyni ako úspešnej procesnej
strane nárok na ich náhradu v plnom rozsahu (t. j. v rozsahu 100 %) proti žalovaným 1/ a 2/, ktorí
tvoria nerozlučné spoločenstvo a vo veci podaného odvolania úspech nemali s tým, že ich povinnosť
nahradiť žalobkyni trovy konania je solidárna. O výške náhrady trov tohto štádia konania rozhodne po
právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným rozhodnutím súdny úradník súdu prvej inštancie (§ 262

ods. 2 CSP).
18.
Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

(§ 420 CSP)

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP)

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému
súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP)

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa. (§ 429 CSP)

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

dovolania. (§ 430 CSP)