Rozsudok – Žaloby proti právoplatným… ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 12. február 2025

Súd: Správny súd v Banskej Bystrici
Spisová značka: 2Sf/39/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 0823106307
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 02. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Drahomíra Mikulajová

ECLI: ECLI:SK:SpSBB:2025:0823106307.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Drahomíry Mikulajovej

a členov senátu JUDr. Mgr. Kataríny Haviarovej (sudkyňa spravodajkyňa) a JUDr. Petra Piroša, v
právnej veci žalobcu: FreshBox s.r.o., so sídlom: Ferienčíkova 7, 811 08 Bratislava - mestská časť Staré
Mesto, IČO: 51 230 666, zastúpený: Mgr. Dávid Štefanka, advokát, so sídlom: Povoznícka 18, 841 03
Bratislava – mestská časť Lamač, IČO: 42 182 298, proti žalovanému: Daňový úrad Trenčín, so sídlom:
K dolnej stanici 22, 911 33 Trenčín, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č.
102574293/2023 zo dňa 16. októbra 2023, takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu z a m i e t a .

II. Žalobcovi ani žalovanému náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Administratívne konanie

1. Daňový úrad Trenčín ako správca dane (ďalej len „správca dane“ alebo „žalovaný“) vykonal u žalobcu
daňovú kontrolu na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie august 2020. O výsledku daňovej
kontroly vyhotovil Protokol č. 102641484/2021 zo dňa 29.12.2021 a následne vydal rozhodnutie č.
101357233/2022 zo dňa 12.05.2022, ktorým určil žalobcovi rozdiel dane v sume 119 929,10 Eur.

Na základe odvolania žalobcu bolo toto rozhodnutie zrušené rozhodnutím Finančného riaditeľstva
Slovenskej republiky č. 102930477/2022 zo dňa 28.10.2022 a vec vrátená na ďalšie konanie a
rozhodnutie. Správca dane preto dňa 21.06.2023 vydal rozhodnutie č. 101580801/2023, ktorým určil
žalobcovi rozdiel dane v sume 119 929,10 Eur na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie august
2020 (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“). Rozhodnutie bolo splnomocnenému zástupcovi žalobcu
doručené fikciou dňa 07.07.2023. Žalobca v zákonnej lehote nepodal voči prvostupňovému rozhodnutiu
odvolanie a lehota na podanie odvolania tak uplynula dňa 06.08.2023.

2. Dňa 06.10.2023 bolo správcovi dane doručené podanie žalobcu, ktorým žiadal o odpustenie
zmeškania lehoty. Prílohami boli potvrdenie o úhrade správneho poplatku zo dňa 06.10.2023 a
Odvolanie proti rozhodnutiu Daňového úradu Trenčín č. 101580801/2023 zo dňa 21.06.2023.

3. Správca dane o podanom odvolaní žalobcu proti prvostupňovému rozhodnutiu rozhodol rozhodnutím
č. 102574293/2023 zo dňa 16.10.2023 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“) tak, že podľa § 29 ods.

1, 2 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých
zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Daňový poriadok“) žiadosti doručenej dňa 06.10.2023
o odpustenie zmeškania lehoty na podanie odvolania voči Rozhodnutiu č. 101580801/2023 nevyhovel
ažalobcovizmeškanielehotyneodpustil.Rozhodnutieodôvodniltým,žežalobcanepreukázalexistenciuzávažných dôvodov na odpustenie zmeškania lehoty. Informáciu o dátume vydania (21.06.2023) a
doručenia prvostupňového rozhodnutia fikciou žalobcovi (07.07.2023) zamestnanec správcu dane
telefonicky potvrdil splnomocnenému zástupcovi žalobcu, ktorý ho v tejto veci kontaktoval dňa

27.09.2023. Rozdielnosť čísel správcom dane na vydaných dokumentoch správca dane nepovažoval
za závažný dôvod na odpustenie zmeškania lehoty a mal za to, že ak právny zástupca žalobcu
identifikoval v používanom systéme nedostatky, mal dostatok času ich odstrániť. Taktiež komunikáciu
medzi žalobcom a splnomocneným zástupcom nepredstavuje podľa neho závažný dôvod na odpustenie
zmeškanialehoty.Poukázalnato,žeprvostupňovérozhodnutiebolodoručenédoelektronickejschránky

splnomocneného zástupcu žalobcu a to, že ho mal uložené v priečinku pošty a počas 82 dní si ho
nevyhľadal, bolo podľa správcu dane zlyhaním ľudského faktora a nie zlyhaním techniky. Ohľadom
čerpania dovolenky office manažéra uviedol, že ani toto nepreukazuje závažný dôvod zmeškania lehoty,
nakoľko aj po ukončení čerpania jeho dovolenky dňa 18.07.2023 bol ešte dostatočný časový priestor na
preverenie priečinku pošty a na uplatnenie práva na odvolanie, ktoré bolo možné podať do 06.08.2023.

Žaloba, žalobné body a argumentácia žalobcu

4. Žalobca vo včas podanej správnej žalobe namietal a) nedostatočné a nesprávne zistenie skutkového
stavu, b) nevysporiadanie sa s námietkami žalobcu, nevysporiadanie sa so všetkými dôkazmi a
nesprávne zhodnotenie vykonaných dôkazov, c) nesprávne právne posúdenie splnenia podmienok na

odpustenie zmeškania lehoty, d) nedostatočné odôvodnenie rozhodnutia žalovaného, e) rozhodnutia sú
nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov, f) skutkový stav, ktorý vzal orgán
verejnej správy za základ napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia, je v rozpore s administratívnymi
spismi alebo v nich nemá oporu.

5. Žalobca namietal, že napadnuté rozhodnutie je nepreskúmateľné, pretože už samotný výrok tohto
rozhodnutia je nezrozumiteľný, zmätočný, a v rozpore s odôvodnením, keď v danom prípade nejde
o žiaden z prípadov uvedených v ust. § 29 ods. 1 a 2 Daňového poriadku, pričom ani samotný
žalovaný v rámci odôvodnenia o žiadnom z uvedených prípadov nepíše. Žalobca označil napadnuté
rozhodnutie za nepreskúmateľné a nezákonné aj pre nedostatok dôvodov rozhodnutia a jednostranné

hodnotenie dôkazov, pričom dôraz bol podľa neho kladený na tie skutočnosti, ktoré podporujú skutkové
závery žalovaného. Tiež skutkový stav prezentovaný žalovaným je v rozpore so spisom a nemá v
ňom oporu. Uviedol aj, že skutkové ani právne argumenty žalovaného nie sú presvedčivé, dostatočné
a nevysporiadavajú sa dostatočne s dôvodmi podania žiadosti zo strany žalobcu. Podľa žalobcu,
napadnuté rozhodnutie neobsahuje všetky náležitosti v zmysle § 63 ods. 5 Daňového poriadku.

6. Žalobca v rámci nesprávneho právneho posúdenia veci namietal, že v podanej žiadosti o odpustenie
zmeškanej lehoty dostatočným spôsobom vysvetlil, prečo existujú objektívne dôvody, ktoré zapríčinili
zmeškanie lehoty bez zavinenia žalobcu. Zákonná možnosť požiadania o odpustenie zmeškania lehoty
je stanovená v § 29 Daňového poriadku. Popis skutkového stavu uvedeného žalobcom v podanej

žiadosti podľa neho odôvodňoval potrebu odpustenia zmeškania lehoty v tomto prípade. Poukázal na
to, že právny zástupca žalobcu v daňovom konaní mal v rámci interných procesov zavedený software
na správu právnej agendy pod názvom „praetor“, ktorý taktiež komunikuje s rozhraním A. a automaticky
bez ďalšieho sťahuje poštové zásielky, ktoré prichádzajú do elektronickej schránky právneho zástupcu.
Elektronické správy právneho zástupcu žalobcu z daňového konania tak praetor automaticky (bez

ďalšieho a bez potreby ľudskej ingerencie): 1. otvorí, 2. stiahne ich obsah, 3. označí ako prečítané a 4.
dokument, ktorý je prílohou takejto elektronickej pošty priradí ku konkrétnemu spisu prostredníctvom tzv.
vyťažovania dokumentov, 5. nahrá tento dokument do konkrétneho spisu, 6. vloží automaticky lehotu
do notifikácie alebo vysvieti upozornenie na novoprijatý dokument, u ktorého nevie vložiť automaticky
lehotu do notifikácie. Tento software na správu právnej agendy pod názvom „praetor“ používa právny

zástupca žalobcu v daňovom konaní od marca 2023. Žalobca dôvodil, že v danom prípade sa
dokument „Rozhodnutie Daňového úradu Trenčín č. 101580801/2023 zo dňa 21.06.2023“: 1. otvoril,
2. stiahol sa jeho obsah (teda Rozhodnutie), 3. správa sa označila v rozhraní A. ako prečítaná, ale 4.
dokument (Rozhodnutie) sa nepriradil ku konkrétnemu spisu, keďže „praetor“ nedokázal rozpoznať číslo
dokumentu 101580801/2023, nakoľko finančná správa nepoužíva na označenie príslušného prípadu

totožnú(jednuatúistúspisovúznačku),alekaždýdokumentmásvojejedinečnéčíslo.Podľažalobcutak
dokument (prvostupňové rozhodnutie) ostal uložený len v zbernom priečinku v rámci „Pošta“ v software
„praetor“.7. Žalobca tiež dôvodil, že zodpovedný pracovník, B. C. D., ktorá mala dňa 07.07.2023 na starosti
elektronickú schránku a administráciu pošty, zastupovala na túto agendu vyškoleného office manažéra
(E. F. D.) a uvedený proces, resp. možnosť zlyhania software „praetor“ neidentifikovala. K čomu predložil

záznam o dochádzke. Ďalej uviedol, že v elektronickej schránke právneho zástupcu na portáli A. sa
správa z Daňového úradu Trenčín zo dňa 07.07.2023 (kedy došlo k doručeniu podania formou fikcie
doručenia) označila automaticky ako prečítaná, a preto nedošlo k odhaleniu tohto zlyhania softwaru
„praetor“ ani dodatočne po príchode office manažéra do práce. Žalobca mal za to, že ide o technické
pochybenie, ktoré nespôsobil právny zástupca žalobcu a ani žalobca samotný, čo je natoľko závažným

dôvodom, že je potrebné žalobcovi odpustiť zmeškanie lehoty a akceptovať ním podané odvolanie proti
prvostupňovému rozhodnutiu.

8. Záverom uviedol, že išlo o totožné rozhodnutie ako bolo prvé rozhodnutie správcu dane, ktoré
n a základe odvolania žalobcu Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky zrušilo a opätovne bolo
správcomdanerozhodnutéopovinnostižalobcuzaplatiťrozdielnaDPHvovýške119929,10Eur,pričom

uloženie takejto povinnosti môže byť pre žalobcu likvidačné.

9. Žalobca tiež tvrdil, že sa nestotožňuje so závermi žalovaného o tom, že zmeškanie lehoty si žalobca
spôsobil sám (resp. jeho právny zástupca). Právny zástupca nemal dôvod byť extra ostražitý voči
zlyhaniu systému „praetor“, keďže jeho spoľahlivosť je deklarovaná viacerými dôveryhodnými zdrojmi.

Podľa žalobcu preto žalovaný danú vec nesprávne posúdil z právneho hľadiska, jeho rozhodnutie je v
rozpore s administratívnym spisom a nemá v ňom oporu a zistenie skutkového stavu orgánom verejnej
správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci. Žiadal preto napadnuté rozhodnutie zrušiť a vrátiť
vec žalovanému na ďalšie konanie, pričom žiadal aj náhradu trov konania v plnom rozsahu.

Vyjadrenie žalovaného k žalobe

10. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe opísal skutkový stav veci a následne sa vyjadril k žalobným
námietkam uvedeným v žalobe. K nepreskúmateľnosti rozhodnutia uviedol, že napadnuté rozhodnutie
vydal v súlade s Daňovým poriadkom ktorý umožňuje žalovanému v súlade s § 29 zo závažných

dôvodov odpustiť zmeškanie lehoty, ak o to daňový subjekt požiada najneskôr do 30 dní odo dňa,
keď odpadli dôvody zmeškania a ak v tej istej lehote urobí zmeškaný úkon. Žalovaný posudzoval
závažnosť dôvodov pre odpustenie zmeškanej lehoty individuálne, nakoľko Daňový poriadok nedefinuje,
čo je „závažný dôvod“. Žalovaný posudzoval predložený dôkaz a vyjadrenie splnomocneného zástupcu.
Podľa žalovaného, v napadnutom rozhodnutí žalovaný uviedol, ktoré konkrétne skutočnosti boli

podkladom rozhodnutia, ako napr. vedomosť splnomocneného zástupcu o tom, že ďalšie dokazovanie
už nebude vykonávané a následne bude vydané rozhodnutie, vedomosť splnomocneného zástupcu
o tom, že správca dane označuje vydané dokumenty jedinečnými číslami, dostatočný časový priestor
na podanie odvolania v lehote do 06.08.2023 po ukončení čerpania dovolenky office managera
dňa 18.07.2023 a iné. Žalovaný sa tiež vysporiadal s vyjadreniami splnomocneného zástupcu a

primerane sa zaoberal jeho argumentami. Uviedol, že napadnuté rozhodnutie obsahuje úvahy, ktoré
ovplyvnili hodnotenie dôkazov a obsahuje právnu úvahu žalovaného, ktorá bola smerodajná pri použití
právnych predpisov, podľa ktorých rozhodoval. Napadnuté rozhodnutie je riadne odôvodnené, dôkazy
sú vyhodnotené jednotlivo aj vo vzájomných súvislostiach a rozhodnutie obsahuje skutočnosti, ktoré boli
podkladom pre jeho vydanie. Ani predložený dôkaz týkajúci sa dochádzky office manažera nepreukázal

závažný dôvod na zmeškanie lehoty. Žalobca sa nestotožnil s názorom žalobcu, že tento dostatočným
spôsobom vysvetlil, prečo existujú objektívne dôvody, ktoré zapríčinili zmeškanie lehoty bez zavinenia
žalobcu. Podľa názoru žalovaného, v prípade zlyhania ľudského faktora ide vyslovene o subjektívne
dôvody na strane žalobcu, resp. jeho splnomocneného zástupcu.

11. K žalobcom tvrdenému nesprávnemu právnemu posúdeniu veci uviedol, že splnomocnený zástupca
si je vedomý toho, že žalovaný označuje vydané dokumenty jedinečnými číslami, a preto od marca
2023 do júla 2023, kedy bolo splnomocnenému zástupcovi z daňového úradu zaslaných niekoľko
zásielok s takouto štruktúrou číslovania, bol dostatočný časový priestor pre nápravu používaného
systémupriprijímanízásielokodsprávcudane,akboliidentifikovanévpoužívanomsystémenedostatky.

Splnomocnený zástupca v žiadosti o odpustenie zmeškanej lehoty ako dôkaz uviedol elektronickú
správu medzi žalobcom a splnomocneným zástupcom zo dňa 26.09.2023, ktorej prílohou mal byť print
screen osobného účtu daňovníka s údajom o vyrubenej DPH so splatnosťou 22.08.2023. Poukázal na
to, že tento dôkaz nebol prílohou podanej žiadosti o odpustenie zmeškanej lehoty a táto komunikáciaprebehla až po viac ako jednom mesiaci od dátumu splatnosti vyrubenej dane. Žalovaný poukázal na
to, že žalobca má prístup k svojmu e-spisu, kde sú uložené všetky dokumenty súvisiace s prípadom
prebiehajúcej daňovej kontroly a následných daňových konaní. Všetky žalobcom uvádzané skutočnosti

poukazujú na zlyhanie ľudského faktora. Splnomocnený zástupca vo svojej žiadosti o odpustenie
zmeškania lehoty argumentoval Uznesením Krajského súdu v Bratislave sp. Zn. 4Cob/227/2019 zo
dňa 16.01.2020, ktoré pojednáva o nemožnosti vyhotovenia dokumentu z technických príčin, ale
Rozhodnutie č. 101580801/2023 bolo riadne vydané a bolo doručené do elektronickej schránky
splnomocneného zástupcu, preto toto uznesenie nie je na tento prípad aplikovateľné. Správca dane

žalobcovi, resp. jeho splnomocnenému zástupcovi, aj v minulosti doručoval dokumenty do jeho
elektronickej schránky.

12. Žalovaný záverom uviedol, že vydal Rozhodnutie č. 101580801/2023 v ďalšom konaní po zrušení
rozhodnutia odvolacím orgánom, ale nie je pravdivé tvrdenie žalobcu, že žalovaný vydal prakticky
rovnaké rozhodnutie, nakoľko v ďalšom konaní žalovaný odstránil nedostatky vytýkané odvolacím

orgánom,doplnildokazovanieavtomtosmerevydalnovérozhodnutie.Žalovanýnavrholsprávnužalobu
zamietnuť ako nedôvodnú

Replika žalobcu na vyjadrenie žalovaného

13. Žalobca k vyjadreniu žalovaného k žalobe uviedol, že zotrváva na všetkých vyjadreniach
prezentovaných v samotnej žalobe a na týchto zotrváva v plnom rozsahu. Uviedol, že splnil všetky
zákonné predpoklady uvedené v ust. § 29 Daňového poriadku. Trval na tom, že zmeškanie lehoty na
podanie odvolania zapríčinilo zlyhanie techniky a nie ľudský faktor, ako to tvrdí žalovaný. Poukázal
pritom na rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave sp. Zn. 4Cob/227/2019 zo dňa 16.01.2020, podľa

ktorého porucha počítača je ospravedlniteľným dôvodom na odpustenie zmeškania lehoty. Žalobca
mal za to, že žalovaný svojimi postupmi sleduje výhradne fiškálne záujmy štátu, ktoré priorizuje. Tiež
poukázal na to, že dňa 11.10.2023 podal žiadosť o povolenie odkladu platenia daňového nedoplatku
na dani z pridanej hodnoty, ako aj na následné konanie správcu dane, daňové exekučné konanie
a skutočnosť, že daňový nedoplatok vo výške 119 929,10 Eur zaplatil dvomi samostatnými platbami

výške 30 000,- Eur a 89 929,10 Eur. Tvrdil, že žalovaný nijakým spôsobom nevyhovel žalobcovi, a
to ani žiadosti žalobcu o plnenie v splátkach, ktorou žalobca preukázal svoju vôľu daňový nedoplatok
zaplatiť. Vydanie daňovej exekučnej výzvy deň po vydaní rozhodnutia o splátkach považoval za účelové
konanie. Žalobca tiež uviedol, že má vedomosť o tom, že žalovaný v skutkovo a právne obdobnej
veci rozhodol tak, že zmeškanie lehoty odpustil, avšak žalobca nedokáže poukázať na konkrétne

rozhodnutie žalovaného, pretože rozhodnutia žalovaného podliehajú daňovému tajomstvu. Žalobca
uzavrel, že napadnuté rozhodnutie je nezákonné a arbitrárne (pričom poukázal na Nález Ústavného
súdu Slovenskej republiky zo dňa 06.10.2020, sp. zn: I. ÚS 115/2020), nemá oporu v zákone a vychádza
striktne zo subjektívneho názoru žalovaného. Žalovaný vydal sériu rozhodnutí, ktoré vo vzájomnom
spojení sledujú výhradne fiškálne záujmy štátu, čo je v rozpore s účelom daňového konania a zásadou

zákonnosti daňového konania ako takého. „Nezávislé oddelenia“ žalovaného postupovali preukázateľne
koordinovane len za účelom dosiahnutia uspokojenia fiškálnych záujmov štátu, a to na úkor žalobcu.

Duplika žalovaného na repliku žalobcu

14. Žalovaný sa vo svojom vyjadrení k vyjadreniu žalobcu uviedol, že trvá na svojom stanovisku,
obsiahnutom vo vyjadrení k žalobe. Prvostupňové rozhodnutie bolo vyhotovené a následne aj
doručené v súlade s § 29 a § 31-32 Daňového poriadku. Žalovaný žiadosť o odpustenie zmeškanej
lehoty dôkladne preskúmal a námietky splnomocneného zástupcu vyhodnotil. Rozhodnutie je riadne
odôvodnené, dôkazy sú vyhodnotené jednotlivo aj vo vzájomných súvislostiach a rozhodnutie obsahuje

skutočnosti, ktoré boli podkladom pre jeho vydanie. Postup žalovaného, predchádzajúci vydaniu
napadnutého rozhodnutia a tiež samotné napadnuté rozhodnutie žalovaného boli v súlade s príslušnými
ustanoveniami Daňového poriadku. K tvrdeniam žalobcu ohľadom rozhodnutia o nepovolení odkladu
plateniadaňovéhonedoplatkuadaňovejexekučnejvýzve,žalovanýuviedol,žetietokonaniabolivedené
a rozhodnutia boli vydané miestne príslušným správcom dane Daňový úrad Bratislava, a nie žalovaným.

Tiež uviedol, že zákonnosť prvostupňového rozhodnutia nie je predmetom tohto súdneho konania.

Posúdenie opodstatnenosti žaloby - podstatných skutkových tvrdení a právnych argumentov súdom15. Správny súd v Banskej Bystrici, ako správny súd vecne a miestne príslušný podľa § 10 a § 13 ods.
3 SSP, po oboznámení sa s obsahom súdneho spisu a administratívneho spisu žalovaného, preskúmal
vrozsahuuplatnenýchžalobnýchbodov(§134ods.1SSP)napadnutérozhodnutiežalovanéhoadospel

k záveru, že správna žaloba nie je dôvodná. Správny súd vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania,
pretože nezistil žiadny z dôvodov na nariadenie pojednávania podľa § 107 ods. 1 SSP. Rozsudok bol
verejne vyhlásený dňa 12.02.2025 v súlade s § 137 ods. 2 a 3 SSP. Miesto a čas verejného vyhlásenia
rozsudku boli na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke súdu oznámené od 29.01.2025 (§ 137 ods.
4 SSP).

16. Podľa § 29 ods. 1 Daňového poriadku; Správca dane zo závažných dôvodov odpustí zmeškanie
lehoty, ak o to daňový subjekt požiada najneskôr do 30 dní odo dňa, keď odpadli dôvody zmeškania, a
ak v tej istej lehote urobí zmeškaný úkon. Zmeškanie už predĺženej lehoty nemožno odpustiť.

17. Podľa § 29 ods. 2 Daňového poriadku; Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť, ak uplynul od

posledného dňa pôvodnej lehoty jeden rok.

18. Podľa § 63 ods. 5 Daňového poriadku; Rozhodnutie obsahuje odôvodnenie, ak tento zákon
neustanovuje inak. V odôvodnení sa uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom rozhodnutia,
vysporiadanie sa s návrhmi a námietkami daňového subjektu, aké úvahy ovplyvnili hodnotenie dôkazov

a použitie právnych predpisov, podľa ktorých sa rozhodovalo.

19. Predmetom súdneho prieskumu v tejto veci je rozhodnutie žalovaného, ktorým nevyhovel žiadosti
žalobcu o odpustenie zmeškania lehoty na podanie odvolania voči rozhodnutiu správcu dane, ktorým
bol žalobcovi vyrubený rozdiel dane vo výške 119 929,10 Eur na dani z pridanej hodnoty za

zdaňovacie obdobie august 2020. Žalovaný rozhodnutie odôvodnil tým, že žalobca nepreukázal
existenciu závažných dôvodov, ktoré by odôvodňovali odpustenie zmeškania lehoty na podanie lehoty
a mal za to, že zmeškanie predmetnej lehoty bolo dôsledkom zlyhania ľudského faktora.

20. Správny súd konštatuje, že každý, kto sa cíti dotknutý na svojich právach alebo právom chránených

záujmoch rozhodnutím orgánu verejnej správy, má Ústavou Slovenskej republiky zaručené právo na
súdnu ochranu (čl. 46 ods. 2 Ústavy SR). Je len na ňom, ako svoje právo využije. V zmysle §
2 ods. 1 SSP správny súd poskytuje ochranu právam a právom chráneným záujmom účastníkov
administratívnych konaní pred nezákonnosťou rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. Správne
súdnictvo je ovládané dispozičnou zásadou, preto je na žalobcovi aký rozsah a obsah prieskumu stanoví

uvedením žalobných bodov (§ 134 ods. 1 SSP). Správny súd nie je oprávnený a ani nemôže vyhľadávať
dôvody nezákonnosti napadnutého rozhodnutia a ani za neho dopĺňať všeobecne uplatnené dôvody
nezákonnosti podľa obsahu administratívneho spisu, keďže žalobca je povinný uviesť v žalobe žalobné
body(§182ods.1SSP).Všeobecneuplatnenénámietkynezákonnostibezichdostatočnejkonkretizácie
nadanýprípadneumožňujúvykonaťsprávnemusúduplnohodnotnýsúdnyprieskumzákonnostižalobou

napadnutého rozhodnutia.

21. V preskúmavanej veci žalobca namietal, že rozhodnutie žalovaného je nepreskúmateľné, pretože
už samotný výrok je nezrozumiteľný, zmätočný a v rozpore s odôvodnením, keď v danom prípade nejde
o žiaden z prípadov uvedených v ust. § 29 ods. 1 a 2 Daňového poriadku. Správny súd sa s týmto

tvrdením žalobcu nestotožňuje. Je potrebné poukázať na skutočnosť, že práve v ust. § 29 ods. 1 a 2
Daňového poriadku je uvedená možnosť daňového subjektu požiadať o odpustenie zmeškania lehoty,
a zároveň podmienky, za ktorých je možné takejto žiadosti daňového subjektu vyhovieť. Skutočnosť,
že v danom ustanovení sa hovorí len o tom, kedy možno takémuto návrhu na odpustenie zmeškania
lehoty vyhovieť a nikde inde v danom zákone nie je uvedené, kedy sa takáto žiadosť zamieta, nevylučuje

možnosť správcu dane takejto žiadosti nevyhovieť. Pokiaľ totiž žiadosť o odpustenie zmeškania lehoty
nespĺňa podmienky uvedené v ust. § 29 ods. 1 a 2 Daňového poriadku, logicky jej nemôže byť vyhovené,
čo sa vzhľadom na znenie tohto ustanovenia uplatňuje a contrario. Žalovaný preto správne po posúdení
žiadostižalobcuoodpusteniezmeškanialehotynapodanieodvolaniaprotiprvostupňovémurozhodnutiu
v zmysle § 29 ods. 1 a 2 Daňového poriadku, keď dospel k záveru, že žiadosť žalobcu neobsahuje

závažné dôvody pre jej odpustenie, napadnutým rozhodnutím rozhodol, že žiadosti žalobcu nevyhovuje
a zmeškanie lehoty neodpúšťa. Uvedená námietka žalobcu preto nebola dôvodná.22. Žalobca ďalej uviedol, že napadnuté rozhodnutie je nezákonné a nepreskúmateľné pre nedostatok
dôvodov a jednostranné hodnotenie dôkazov, že skutkový stav je v rozpore s administratívnym spisom
a nemá v ňom oporu. Vôbec však bližšie nekonkretizoval, prečo je nezákonné, s ktorými zákonmi nie je

v súlade a prečo ho považuje za nepreskúmateľné a v rozpore s administratívnym spisom. Správny súd
zdôrazňuje, že s ohľadom na dispozičnú zásadu je viazaný rozsahom a dôvodmi žalobných bodov, ktoré
uvedie žalobca v žalobe (§ 134 ods. 1 SSP), a to len v lehote na podanie správnej žaloby (§ 182 ods. 1
SSP). Žalobca nemôže žalobné body dopĺňať po lehote na podanie správnej žaloby, a to ani v replike ani
v iných podaniach doručených správnemu súdu neskôr. Preto ak žalobca neuviedol konkrétne námietky

nezákonnosti napadnutého rozhodnutia v žalobe, nemôže správny súd za neho tieto dôvody vyhľadávať
a skúmať zákonnosť rozhodnutia nad rámec žaloby a žalobných bodov v nej uvedených. Výnimky z tejto
zásady ustanovuje § 134 ods. 2 SSP, avšak predmetná vec medzi ne nespadá.

23. Správny súd v tejto súvislosti považuje za potrebné uviesť, že požiadavka na riadne odôvodnenie
rozhodnutia (okrem § 209 zák. č. 461/2003 Z. z.) vyplýva aj z článku 46 ods. 1 Ústavy SR a čl. 6

ods.1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „Dohovor“), ktoré je možné
subsumovať pod právo na spravodlivý súdny proces. Súčasťou práva na spravodlivý súdny proces
podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR a čl. 6 ods.1 Dohovoru je v zmysle judikatúry Ústavného súdu SR
i ESĽP aj právo účastníkov konania na také odôvodenie súdneho rozhodnutia, alebo rozhodnutia orgánu
verejnej správy, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkové relevantné

otázky súvisiace s predmetom konania. Podľa konštantnej judikatúry ESĽP (napr. Garcia Ruiz vs.
Španielsko, rozsudok z 21. 01. 1999) pre správne súdnictvo vyplýva záver, že na každý relevantný
argumentúčastníkamusíorgánverejnejsprávyprimeranereagovať,čoznamenávosvojomodôvodnení
musí presvedčivým spôsobom ponúknuť účastníkovi konania odpoveď, či je jeho argument dôvodný
a aký záver z toho pre konanie vyplýva. Rovnako aj na každý irelevantný argument musí orgán

verejnej správy reagovať minimálnym spôsobom, to znamená stručne objasniť, prečo je argument
nedôvodný. Problematikou týkajúcou sa povinnosti náležite odôvodniť rozhodnutie sa zaoberal vo
svojej judikatúre aj Ústavný súd SR (napr. v nálezoch sp. zn. I. ÚS 243/07, I. ÚS 114/08, III. ÚS
36/2010), v ktorých Ústavný súd SR okrem iného konštatoval, že „...jedným z princípov predstavujúci
v súčasť práva na spravodlivý proces a vylučujúcich ľubovôľu pri rozhodovaní je povinnosť súdov ako

aj orgánov verejnej správy svoje rozhodnutia odôvodniť v súlade so zákonnou úpravou. Z odôvodnenia
musí vyplývať vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na strane jednej
a právnymi závermi na strane druhej. Povinnosť súdu ako aj orgánu verejnej správy je presvedčivo
a správne vyhodnotiť dôkazy a svoje rozhodnutie náležite odôvodniť, pričom starostlivo prihliadať na
všetko, čo vyšlo počas konania najavo vrátane toho, čo uviedli účastníci. Orgán štátnej moci je

povinný formulovať odôvodnenie spôsobom, ktorý zodpovedá základným pravidlom logického jasného
vyjadrovania. Nedostatky odôvodnenia zakladajú vadu nepreskúmateľnosti rozhodnutia.“ Obdobne
Najvyšší súd SR prostredníctvom svojej judikatúry vytýčil nasledujúcu definíciu minimálnych kritérií
odôvodnenia rozhodnutia orgánu verejnej správy: „...odôvodnenie rozhodnutia orgánu verejnej správy...
musí obsahovať logickú, právnu a presvedčivú argumentáciu o splnení formálnej a materiálnej

podmienky v dostatočnom rozsahu, to znamená, že priemernému adresátovi je daná možnosť z jemu
predloženého odôvodnenia pochopiť, na základe akých skutočností (dôkazných prostriedkov) a v akom
rozsahu bol zistený skutkový stav, správnosť správnych noriem aplikovaných na skutkový stav a právne
závery nevybočujúce z logiky aplikácie práva vedúce k myšlienke obsiahnutej vo výrokovej časti.“
Pokiaľ preskúmavané rozhodnutie orgánu verejnej správy nebude spĺňať uvedenú definíciu, potom je

nepreskúmateľné, čo je dôvodom na zrušenie rozhodnutia orgánu verejnej správy. Nepreskúmateľné
pre nedostatok dôvodov nie je len také rozhodnutie, ktoré mu úplne chýba odôvodnenie, ale aj také,
ktorého odôvodnenie nie je dostatočné a v ktorom chýbajú skutkové dôvody a úvahy, ktorými sa orgán
verejnej správy k skutkovým záverom dopracoval a úvahy, ktorými ich právne vyhodnotil.

24. Povinnosťou orgánu verejnej správy je teda rozhodnutie odôvodniť tak, aby jasným, určitým
a zrozumiteľným spôsobom bolo zrejmé, z akých podkladov orgán verejnej správy pri svojom
rozhodovaní vychádzal, ktoré skutočnosti považoval za preukázané a ktoré nie a z akých dôvodov,
aby jasne a výstižne vysvetlil, akými úvahami sa riadil pri hodnotení skutkových a právnych okolností
namietaných v konaní, aby odpovedal na najdôležitejšie otázky vo vzťahu k hmotnoprávnemu nároku,

ktorý bol predmetom príslušného administratívneho konania, prípadne, aby sa zaoberal tvrdeniami
a námietkami účastníkov konania. Vzhľadom na vyššie uvedené má správny súd za to, že odôvodnenie
napadnutého rozhodnutia žalovaného tieto požiadavky spĺňa. Žalovaný sa podrobne zaoberal právnym
aj skutkovým stavom veci, pričom uviedol, akými úvahami sa pri svojom rozhodovaní riadil a z akýchskutočností vychádzal. Žalovaný uviedol všetky skutočnosti, ktoré boli podkladom na rozhodnutie,
akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov a pri použití právnych predpisov, na základe ktorých
rozhodoval, ktoré všetky v napadnutom rozhodnutí uviedol a správne dospel k záveru, že dôvody

uvedené žalobcom v žiadosti o odpustenie zmeškania lehoty neodôvodňujú odpustenie zmeškania
lehoty na podanie odvolania.

25. Žalobca v žalobe poukazoval na nesprávne právne posúdenie veci žalovaným, keď tento dôvodil,
že zmeškanie lehoty na podanie odvolania bolo spôsobené zlyhaním ľudského faktora a nie zlyhaním

techniky ako to tvrdil žalobca. Správny súd sa po preskúmaní veci stotožnil so záverom žalovaného,
uvedenom v napadnutom rozhodnutí, že zmeškanie lehoty bolo spôsobené ľudským zavinením.
V zmysle § 29 ods. 1 a 2 Daňového poriadku bolo povinnosťou žalovaného preskúmať, či sú splnené
podmienky na pre odpustenie zmeškania lehoty na podanie odvolania v zmysle tohto ustanovenia.
Žalovaný zistil, že 30-dňová subjektívna lehota ako aj objektívna ročná lehota bola v tomto prípade
dodržaná, a tiež, že bol zaplatený aj príslušný správny poplatok. Žalovaný preto následne skúmal,

či išlo o tak závažné dôvody, pre ktoré daňový subjekt lehotu zmeškal, a pre ktoré by bolo možné
zmeškanie lehoty na podanie odvolania odpustiť. Pritom takéto dôvody nestačí len konštatovať, ale
daňový subjekt je povinný ich aj preukázať. Závažné dôvody, pre ktoré by sa malo zmeškanie lehoty
odpustiť,všakDaňovýporiadokaniinýprávnypredpisnedefinuje,apretomožnokonštatovať,žebymalo
ísť o tak závažné dôvody na strane žiadateľa o odpustenie zmeškania lehoty, ktoré treba posudzovať

vždy osobitne podľa okolností danej veci, pričom musí ísť o tak závažný dôvod, ktorého dôsledkom bolo
vylúčenie daňového subjektu z možnosti urobiť daný úkon. Rozhodnutie o žiadosti o odpustenie lehoty
je pritom ponechané na správcovi dane, teda má fakultatívny charakter.

26. Z administratívneho spisu vyplýva, že dňa 10.05.2023 spísal správca dane so splnomocneným

zástupcom žalobcu Zápisnicu o ústnom pojednávaní č. 101246537/2023, kde sa žalobca oboznámil
s vykonanými úkonmi a výsledkami dokazovania v ďalšom konaní. Správca dane pri tomto ústnom
pojednávaní stanovil lehotu 8 dní na vyjadrenie sa žalobcu k predmetu pojednávania, pričom
zároveň uviedol, že ďalšie dokazovanie už nebude vykonávané a následne bude vydané rozhodnutie.
Z uvedeného vyplýva, že žalobca zastúpený splnomocneným zástupcom vedel, že bude vydané

rozhodnutie, a preto bola na mieste zvýšená pozornosť splnomocneného zástupcu sledovaniu pošty, či
mu bolo takéto rozhodnutie od daňového úradu doručené, najmä, pokiaľ chcel opätovne využiť inštitút
odvolania. Skutočnosti uvádzané žalobcom, že išlo o chybu software „praetor“, keď tento po doručení
predmetného prvostupňového rozhodnutia ho otvoril, avšak nepriradil ku konrétnej veci, ale nechal ho
v priečinku „Pošta“, nič nemení na skutočnosti, že prvostupňové rozhodnutie bolo žalobcovi doručené.

Skutočnosť, že si ho neprečítal včas, lebo si ho nevšimol jeho zamestnanec (ktorý zastupoval office
manažéra zodpovedného za administráciu pošty, ktorý bol v tom čase na dovolenke), a to v daný deň
(07.07. 2023), nie je chybou systému, ale zlyhaním ľudského faktora, keďže žalobca mal prvostupňové
rozhodnutie riadne doručené a mal ho vo svojej dispozícii. Navyše, office manažér ukončil čerpanie jeho
dovolenky dňa 18.07.2023, a teda po vrátení do práce mal ešte stále dostatočný časový priestor na

preverenie priečinku pošty, keď lehota na podanie odvolania uplynula až dňa 06.08.2023. Ani tvrdenie
žalobcu, že nemusel byť ostražitý voči zlyhaniu systému „praetor“, pretože jeho spoľahlivosť bola
deklarovaná viacerými dôveryhodnými zdrojmi, neobstojí, pretože aj sám uviedol, že od správcu dane
chodia písomnosti s rôznymi označeniami, a preto systém nevie priradiť písomnosť ku konkrétnemu
spisu, resp. veci. Žalobca teda mal vedomosť o tom, že tieto písomnosti systém nepriraďuje automaticky

ku konkrétnej spisovej značke, ale musí si ho priradiť k veci sám. Pokiaľ uvedenú skutočnosť žalobca
považoval za chybu systému „praetor“, mal dostatok času sa tým zaoberať a vykonať nápravu, resp.
také opatrenia, aby k takýmto zlyhaniam nedochádzalo.

27. Ohľadom Uznesenia Krajského súdu v Bratislave sp. Zn. 4Cob/227/2019 zo dňa 16.01.2020, ktoré

pojednáva o nemožnosti vyhotovenia dokumentu z technických príčin, je potrebné uviesť, že toto
rozhodnutie nie je aplikovateľné na daný prípad, keďže v tu preskúmavanej veci bolo prvostupňové
rozhodnutie vydané a riadne doručené do elektronickej schránky splnomocneného zástupcu žalobcu,
a nešlo o nemožnosť vyhotovenia a doručenia tohto rozhodnutia. Splnomocnený zástupca žalobcu
mal prvostupňové rozhodnutie riadne doručené a uložené v priečinku „Pošta“ a skutočnosť, že si

ho nevyhľadal, je možné považovať za zlyhanie ľudského faktora a nie za zlyhanie techniky, t. j.
systému „praetor“. Správny súd preto dospel k záveru, že žalobca nepreukázal existenciu závažných
dôvodov na odpustenie zmeškania lehoty na podanie odvolania, a preto žalovaný rozhodol správne,
keď napadnutým rozhodnutím žalobcovi zmeškanie lehoty na podanie odvolania neodpustil.28. Námietka žalobcu, že skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ napadnutého
rozhodnutia alebo opatrenia, je v rozpore s administratívnym spismi a nemá v ňom oporu, je tiež len

všeobecná a nie je dôvodná. Naopak, zistenie skutkového stavu považuje správny súd za dostačujúce
pre vydanie rozhodnutia a žalovaným ustálený skutkový stav má podľa správneho súdu jednoznačnú
oporu v administratívnom spise.

29. Pokiaľ bolo obsahom žalobných bodov a námietok prezentovanie vlastných skutkových a právnych

záverov žalobcu, ku ktorým dospel výlučne na základe svojich tvrdení, resp. vyjadrenie všeobecného
nesúhlasu so skutkovými a právnymi závermi žalovaného, tieto samé o sebe nemôžu spôsobovať
nezákonnosť napadnutého rozhodnutia. K dôvodnosti žalobných námietok nepostačuje, ak žalobca
s hodnotením veci orgánmi verejnej správy nesúhlasí bez toho, aby uviedol konkrétne nedostatky
majúce za následok rozpor napadnutého rozhodnutia so zákonom, resp. so zásadami logického
uvažovania. Samotný fakt, že závery, na ktorých bolo napadnuté rozhodnutie založené, nie sú v súlade

s názormi žalobcu, nepreukazuje jeho nezákonnosť. Bez vyjadrenia jasného stanoviska k súvisu týchto
námietok so zákonnosťou napadnutého rozhodnutia, t. j. k otázke, v čom konkrétne sa žalovaný
mýlil pri hodnotení podkladov a pri právnom posúdení veci a z akých dôvodov, pokiaľ rozhodol
spôsobom uvedeným v napadnutom rozhodnutí, sú tieto námietky len vyjadrením vlastného názoru,
resp. všeobecného nesúhlasu s hodnotením žalovaného. Vyjadrenie nesúhlasu, resp. tvrdenia žalobcu

bez špecifikácie právneho významu jednotlivých námietok vo vzťahu k napadnutému rozhodnutiu
v konaní o preskúmanie jeho zákonnosti nepostačuje na to, aby správny súd mohol dospieť k záveru
o nezákonnosti napadnutého rozhodnutia. V rámci takto formulovaných žalobných bodov tak chýba
zrozumiteľná argumentácia, v čom sa žalovaný mýlil, ak rozhodol spôsobom uvedeným v napadnutom
rozhodnutí.

30. Správny súd poukazuje na to, že na základe vykonaného dokazovania žalovaný zistil skutkový
stav správne a v súlade s Daňovým poriadkom. Správny súd po vyhodnotení administratívneho spisu
žalovaného dospel k záveru, že žalovaný v napadnutom rozhodnutí dôkladne popísal zistený skutkový
stav, riadne vyhodnotil všetky dôkazy a vysporiadal sa dôkladne aj so všetkými námietkami žalobcu.

Závery žalovaného, uvedené v napadnutom rozhodnutí, vychádzajú zo spoľahlivo zisteného skutkového
stavu a majú oporu v administratívnom spise. Správny súd sa so závermi žalovaného stotožnil v celom
rozsahu, považujúc právne posúdenie veci žalovaným za správne.
31. Z uvedených dôvodov správny súd dospel k záveru, že námietky uvedené v žalobe neodôvodňujú
zrušenie napadnutého rozhodnutia žalovaného, a preto žalobu ako nedôvodnú podľa § 190 SSP v celom

rozsahu zamietol.

32. O trovách konania správny súd rozhodol podľa § 167 ods. 1 a § 168 SSP spôsobom uvedeným vo
výroku rozsudku. Žalobca nebol v konaní úspešný, preto mu právo na náhradu trov konania nepatrí (a
contrario). Žalovaný síce v konaní úspešný bol, avšak má postavenie orgánu verejnej správy, pričom

správnysúdnezistilžiadnevýnimočnédôvody,prektorébymumalibyťtrovykonaniavočineúspešnému
žalobcovi priznané. Zaplatenie eventuálnych trov konania žalovaného nemožno od žalobcu spravodlivo
požadovať.

33. Toto rozhodnutie prijal senát správneho súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP).

Poučenie:

Tento rozsudok nadobúda právoplatnosť uplynutím lehoty jedného mesiaca od doručenia rozsudku
alebo podaním kasačnej sťažnosti proti tomuto rozsudku (§ 145 ods. 2 písm. a) SSP).

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť (§ 438 ods. 1 SSP, § 439 ods. 1 SSP a §

439 ods. 3 SSP a contr.), ktorá má odkladný účinok (§ 446 ods. 2 písm. a) SSP).

O kasačnej sťažnosti rozhoduje kasačný súd – Najvyšší správny súd SR (§ 438 ods. 2 SSP). Kasačnú
sťažnosť je potrebné podať na Správnom súde v Banskej Bystrici (§ 444 ods. 1 SSP) v lehote do jedného
mesiaca od doručenia rozhodnutia oprávnenému subjektu (§ 443 ods. 1 SSP).Podľa § 445 ods. 1, 2 SSP, (1) v kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania
podľa § 57 uviesť
a) označenie napadnutého rozhodnutia,

b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené,
c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440
sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"),
d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).
(2) Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

Podľa § 449 ods. 1, 2 SSP, (1) sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej
sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého
sťažovateľa musia byť spísané advokátom.
(2) Povinnosti podľa odseku 1 neplatia, ak
a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na

kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d),
c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.