Rozsudok – Konkurz ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 13. február 2025

Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 3Odi/6/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6124375546
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 02. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dominika Vavreková, LL.M.

ECLI: ECLI:SK:OSBB:2025:6124375546.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

3Odi/6/2024

E

Okresný súd Banská Bystrica v konaní pred sudcom JUDr. Dominikou Vavrekovou, v právnej
veci žalobcu BENCONT COLLECTION, a. s., so sídlom Vajnorská 100/A, 831 04 Bratislava, IČO:
47 967 692, zastúpeného 1/ Advokátska kancelária JUDr. Veronika Doláková, PhD., s.r.o., so sídlom
Martinčekova 13, 821 01 Bratislava - mestská časť Ružinov, IČO: 50 361 368, 2/ KASATKIN &
PARTNERS s. r. o., so sídlom Záhradnícka 29, 811 07 Bratislava, IČO: 47 255 021, proti žalovanému

A. B., nar. XX. XX. XXXX, s trvalým pobytom A. C. XXX/XX, XXX XX D. E., zastúpenému JUDr. Peter
Škrabák, advokát so sídlom Skuteckého 30, 974 01 Banská Bystrica, o zrušenie oddlženia pre nepoctivý
zámer, takto

r o z h o d o l :

3Odi/6/2024

I. Súd žalobu žalobcu zamieta.

II. Žalovaný m á voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

3Odi/6/2024

1. Žalobca sa podanou žalobou prostredníctvom právneho zástupcu 1/ domáhal zrušenia oddlženia
žalovaného z dôvodu, že žalovaný nemal pri oddlžení poctivý zámer. Žalobu odôvodnil tým, že žalovaný
nebol v čase podania návrhu platobne neschopný, keď mal dostatočný príjem na postupnú úhradu
svojich záväzkov. Zo správania sa dlžníka pred podaním návrhu možno usudzovať, že úmyselne

naplnil formálne znaky platobnej neschopnosti, aby bol oprávnený podať návrh. Žalovaný ako dlžník
nevynaložil úprimnú snahu riešiť svoj dlh v medziach svojich možností a schopností. Svoju aktívnu
vecnú legitimáciu na podanie žaloby odôvodnil žalobca tým, že je veriteľom žalovaného na základe
Zmluvy o úvere č. 9373548708, ktorú uzatvorili žalovaný a právny predchodca žalobcu 365.bank, a. s.
(predtým Poštová banka, a.s.) a z ktorej vyplývajúca pohľadávka bola na základe Zmluvy o postúpení
pohľadávok zo dňa 15. 12. 2010 postúpená na spoločnosť BOSSNUT INVESTMENTS LIMITED ako
postupníka. Žalobca ďalej uviedol: „Zmluva o postúpení pohľadávok zo dňa 24. 02. 2011 uzavretá medzi

spoločnosťou BOSSNUT INVESTMENTS LIMITED ako postupcom a spoločnosťou PRO CIVITAS s. r.
o. ako postupníkom. Zmluva o postúpení pohľadávok zo dňa 15. 12. 2014 uzavretá medzispoločnosťou
PROCIVITAS s. r. o. ako postupcom a BENCONT INVESTMENTS, s. r. o. ako postupníkom. Zmluva o
postúpení pohľadávok zo dňa 15. 12. 2014 uzavretá medzi spoločnosťou BENCONT INVESTMENTS,s. r. o. ako postupcom a spoločnosťou BENCONT COLLECTION, a. s. ako postupníkom.“ Žalobca
je nositeľom aktívnej vecnej legitimácie, nakoľko je dotknutým veriteľom, ktorý si svoju oprávnenú
pohľadávku voči žalovanému riadne a včas prihlásil do konkurzného konania a jeho pohľadávka nebola

vkonkurznomkonanípopretáanebolavkonkurznomkonaníanivčastiuspokojená.Konkurznamajetok
žalovaného vedený Okresným súdom Banská Bystrica pod sp. zn. 4OdK/715/2019 bol vyhlásený dňa
27. 07. 2019.

2. V žalobe žalobca ďalej k nepoctivému zámeru uviedol, že žalovaný nemal pri oddlžení poctivý zámer,

keď pri podaní návrhu naplnil zákonné predpoklady „nepoctivého zámeru“ podľa § 166g ods. 2 písm.
c/ ZKR – neuviedol dôležitú informáciu, aj keď vedel alebo s prihliadnutím na okolnosti musel vedieť,
že ide o dôležitú informáciu, § 166g ods. 2 písm. f/ ZKR - dlžník nebol platobne neschopný, § 166g
ods. 2 písm. h/ ZKR – mal snahu poškodiť svojho veriteľa a najmä zo správania žalovaného po podaní
návrhu nemožno usudzovať, že vynaložil úprimnú snahu riešiť svoj dlh v rámci svojich možností a
schopností podľa ustanovenia § 166g ods. 1 ZKR. Žalovaný nebol v čase podania návrhu platobne

neschopný, podľa informácií žalobcu bol v čase vyhlásenia konkurzu zamestnanou osobou s príjmom
postačujúcim na hoci len čiastočnú úhradu pohľadávky žalobcu, prípadne aj ostatných veriteľov žalobcu.
Žalovaný mohol zo svojho príjmu v malých mesačných dávkach 20 – 30 Eur uspokojovať pohľadávku
žalobcu a ostatných veriteľov a tým prejaviť úprimnú snahu riešiť svoj dlh a preukázať svoj poctivý
zámer. Žalovaný však namiesto toho využil inštitút oddlženia a zbavil sa všetkých svojich dlhov. Pre

dôkladné zistenie príjmov žalovaného v čase pred podaním návrhu na vyhlásenie konkurzu na jeho
majetok žalobca navrhol vykonať dopyt na Sociálnu poisťovňu za obdobie pol roka pred podaním návrhu
na vyhlásenie konkurzu na majetok žalovaného, z ktorého by bol preukázaný príjem žalovaného a
jeho platobná schopnosť/neschopnosť. Z predmetného listinného dôkazu sa podľa žalobcu preukážu
skutočnosti ním proklamované, a to že žalovaný mal dostatočný príjem na postupnú úhradu svojich

záväzkov voči svojim veriteľom, teda že žalovaný mohol hoci len sčasti uspokojovať pohľadávky
svojich veriteľov a tým preukázať svoj poctivý zámer. Žalobca nemá zákonnú možnosť preveriť
dosiahnuté príjmy žalovaného a navrhovaný dôkaz nie je schopný sám zabezpečiť. Ďalej žalobca na
preukázanie svojich tvrdení navrhol, aby súd vykonal dopyt na Úrad geodézie, kartografie a katastra
za účelom poskytnutia informácie o vlastníckom práve žalovaného ako i informácie, či žalovaný v

čase pred podaním návrhu nepreviedol svoje nehnuteľnosti alebo či po oddlžení nenadobudol nejaké
nehnuteľnosti. Žalobca navrhuje, aby súd vykonal dopyt na predmetný úrad za obdobie 4 roky pred
podaním návrhu na vyhlásenie konkurzu na majetok žalovaného a dva roky po oddlžení žalovaného.
Žalobca navrhuje vykonať dopyt aj na Policajný zbor, dopravný inšpektorát za účelom poskytnutia
informácie o tom, či žalovaný vlastnil pred podaním návrhu na vyhlásenie konkurzu osobné motorové

vozidlo a ak áno, kedy došlo k jeho prevodu, alebo odhláseniu z evidencie. Žalobca navrhuje vykonať
dopyt aj na Centrálny register účtov za účelom poskytnutia informácie o vedení osobných účtov na
meno žalovaného, po ktorom vykonaní žalobca žiada vykonať dopyt na bankové inštitúcie, v ktorých
má žalovaný evidovaný osobný účet za účelom poskytnutia výpisu z bankového účtu žalovaného za
obdobie rok pred podaním návrhu na vyhlásenie konkurzu na jeho majetok, počas konkurzu, ako i pol

roka po oddlžení, na základe ktorého dôkazu bude preukázaný poctivý/nepoctivý zámer žalovaného
a zrejmé jeho príjmy, výdavky a majetková situácia. Žalobca navrhuje pripojenie celého konkurzného
spisu za účelom oboznámenia sa so všetkými relevantnými skutkovými okolnosťami.

3. Žalobca v žalobe ďalej uviedol, že pred podaním žaloby o zrušenie oddlženia zaslal žalovanému

výzvu na preukázanie poctivého zámeru, ktorou výzvou žalobca vyzval žalovaného na zaplatenie
pohľadávky, ktorú žalobca eviduje voči žalovanému. Žalovaný napriek výzve neprejavil nielenže úprimnú
snahu riešiť svoje dlhy, ale žiadnu snahu a na výzvu žalobcu nereagoval. Žalobca má dôvodnú
pochybnosť o platobnej neschopnosti žalovaného. Zákon definuje platobnú neschopnosť fyzickej osoby
ako stav, kedy fyzická osoba nie je schopná plniť 180 dní po lehote aspoň jeden splatný záväzok.

Platobná neschopnosť musí byť stavom objektívnym a trvalým. Za platobnú neschopnosť nemožno
považovať stav, kedy dlžník odmieta hradiť svoj dlh. Žalobca zároveň podotýka, že na platobnú
neschopnosť dlžníka nemožno nazerať len z čisto formálneho hľadiska, teda z hľadiska naplnenia
zákonných znakov platobnej neschopnosti v zmysle ust. § 3 ods. 2 ZKR, nakoľko splnenie týchto
formálnych znakov môže dlžník sám svojím aj možným úmyselným konaním navodiť, aj keď skutočný

stav platobnej neschopnosti dlžníka vďaka príjmu dlžníka, nezodpovedá. Je nesprávne len na základe
nepreukázaného vyhlásenia dlžníka hovoriť o platobnej neschopnosti, avšak je nevyhnutné preskúmať
a dostatočným spôsobom preveriť skutočnú majetkovú situáciu dlžníka v čase podania návrhu na
vyhlásenie konkurzu na jeho majetok. Žalobca zastáva názor, že zo strany dlžníka bol stav platobnejneschopnosti spôsobený samotným konaním žalovaného, keď tento prestal splácať svoje dlhy nie z
dôvodu objektívnej nemožnosti, nakoľko dosahoval príjem, ale z vlastného subjektívneho rozhodnutia.
Z uvedených dôvodov sa jedná o zneužitie inštitútu oddlženia a o zjavné zneužitie práva. Skutočnosť, že

dlžník, napriek dostatočnému príjmu, odmieta uhradiť dobrovoľne svoje záväzky a rozhodne sa zbaviť sa
svojich záväzkov prostredníctvom inštitútu oddlženia, nemožno považovať za poctivý zámer. Uvedeným
konaním dochádza k úmyselnému zneužitiu inštitútu oddlženia žalovaným. Takéto zneužitie oddlženia je
zároveň bezprecedentným zásahom do vlastníckeho práva žalobcu, nakoľko zbavuje veriteľa možnosti
byť uspokojený zo svojej pohľadávky bez akejkoľvek náhrady; takéto konanie nemôže požívať právnu

ochranu. Rímske právo zakotvovalo zásadu „nemo turpitudinem suam allegare potest“, čo znamená,
že nikto nesmie mať prospech z vlastného nepoctivého správania. Pod nepoctivým správaním v
tomto univerze úvahy rozumieme také správanie sa subjektov práva, ktoré síce nachádza oporu v
platnom práve, avšak tvrdé uplatňovanie takýchto práv nie je slušné vo vzťahu k ostatným adresátom
a recipientom právnej úpravy. Zákaz zneužitia práva teda predstavuje istý materiálny korektív k príliš
formalistickému výkladu zákonného textu, ktorý by v konečnom dôsledku poškodzoval práva (prípadne

oprávnené záujmy) iných. Filozoficky sa tak inštitút zákazu zneužitia práva hlási k aristotelovskej
slušnosti ako korektívu príliš tvrdej aplikácie zákona. Žalobca poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho
súduSR,sp.zn.22Cdo1917/2004:„Zazneužitívýkonuprávalzepovažovatpouzetakovéjednaní,jehož
cílem není dosažení účelu a smyslu sledovaného právní normou, nýbrž které je v rozporu s ustalenými
dobrými mravy vedeno přímym úmyslem zpúsobit jinému účastníku újmu.“ Najvyšší súd SR, sp. zn.

22 Cdo 1567/2004: „ Šikanou je takový výkon práva, jehož jediným cílem je poškodit jiného. Jednaní,
ktoré je šikanózní anebo ktoré je zneužitím práva, je v rozporu s dobrými mravy a proto mu lze odepřít
ochranu.“ Konanie opísané vyššie by sa mohlo hodnotiť nielen ako zjavné zneužitie práva, ale ako i
konanie v rozpore s dobrými mravmi. Konaniu v rozpore s dobrými mravmi nie je možné poskytnúť
právnu ochranu, ale naopak odoprieť, ktorý postup je právne záväzný v dôsledku ustálenej rozhodovacej

praxe najvyšších súdnych autorít. Žalobca v závere svojej argumentácie poukazuje, že ust. § 166g ods.
2 ZKR uvádza demonštratívny výpočet nepoctivého zámeru a v prípade naplnenia skutkovej podstaty
niektorej zákonom stanovenej formy nepoctivého zámeru sa tento prezumuje a preto je na dlžníkovi, aby
preukázal svoj poctivý zámer a teda dôvodnosť podania návrhu na vyhlásenie konkurzu na jeho majetok,
uviedol objektívne dôvody, pre ktoré nie je v jeho možnostiach uspokojovať a riešiť svoje dlhy. Žalobca

na podporu svojich tvrdení poukázal na rozsudok Okresného súdu Trnava sp. zn. 36Odi/1/2019 zo dňa
06. 11. 2019, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 13. 12. 2019, rozhodnutie Okresného súdu Bratislava
I č. k. 8Odi/1/2018-133 zo dňa 18. 10. 2018, právoplatné dňa 13. 12. 2018 a rozhodnutie Mestského
súdu Bratislava III č. k. B1-1Odi/9/2022-87 zo dňa 13. 12. 2023.

4. Podľa žalobcu, ak žalovaný disponuje dostatočným príjmom na to, aby mohol hoci len sčasti plniť
svoje záväzky a uspokojovať pohľadávky svojich veriteľov, nemal by využiť právny inštitút oddlženia, ale
mal by využiť formu splátkového kalendára a týmto preukázať svoj poctivý zámer. Žalobca poukázal na
Dôvodovú správu k zákonu č. 377/2016 Z. z., v zmysle ktorej je významným predpokladom na možnosť
uchádzať sa o oddlženie platobná neschopnosť dlžníka. Ide však o domnienku vyvrátiteľnú. Vyvrátená

môže byť na začiatku konania samotným súdom („ex ante“ kontrola, keď súd vychádza len z vyhlásenia
dlžníka podľa § 167a ods. 1 písm. c) ZKR), alebo v rámci skúmania poctivého zámeru dlžníka na
základe žaloby dotknutého veriteľa („ex post“ kontrola). Súd pri „ex ante“ kontrole nemá reálnu možnosť
skúmať platobnú schopnosť (má k dispozícii len tvrdenia dlžníka a veriteľ v tom čase nemá o návrhu
na oddlženie žiadnu vedomosť). Z uvedeného dôvodu je potom celý proces dokazovania nepoctivého

zámeru na veriteľoch dlžníka, ktorí ale nedisponujú k tomu patriacimi procesnými oprávneniami.
Žalobca aj napriek týmto „procesným komplikáciám“ nadobudol informácie, ktoré preukazujú nepoctivý
zámer žalovaného. Za súčasného stavu, keď žalobca predkladá dôvodných pochybností o platobnej
neschopnosti žalovaného, je potom na mieste, aby súd dôkladne preskúmal splnenie podmienok
platobnej neschopnosti a teda aj poctivého zámeru žalovaného, aby tak predchádzal zneužívaniu

inštitútu oddlženia. Žalobca má za to, že žalovaný sa len snažil využiť právnu úpravu, primárne
orientovanú na osoby, ktoré vlastnia málo majetku a majú nízke príjmy. Takouto osobou žalovaný nie je,
pretože ak by mal žalovaný so stabilným príjmom skutočne poctivý zámer a úprimnú snahu riešiť svoj
dlh v medziach svojich možností, naďalej by riadne splácal svoje záväzky veriteľom, prípadne by využil
inštitút splátkového kalendára (§ 168 a nasl. ZKR), ktorý má na vymáhateľnosť pohľadávok rovnaký

právny účinok ako konkurz, avšak pri tomto spôsobe oddlženia dochádza vždy aspoň k čiastočnému
uspokojeniu veriteľov. Žalobca opätovne poukázal na to, že žalovaný má a mal pravidelný príjem, ktorý
je základnou podmienkou na povolenie splátkového kalendára. Zákon demonštratívne vymenúva, kedy
dlžník má poctivý zámer a rovnako aj situácie, kedy dlžník poctivý zámer nemá. Žalobca s poukazom naustanovenie § 166g ods. 1 ZKR uvádza, že predpokladom poctivého zámeru žalovaného je okrem iného,
aj úprimná snaha žalovaného riešiť, po podaní návrhu, svoj dlh v rámci svojich možností. Z konania
žalovaného takáto snaha nevyplýva. Zákonom výslovne uvedené podmienky nepoctivého zámeru (§

166g ods. 2 ZKR) nie sú konečným výpočtom a zákonodarca predpokladá, že existujú aj iné ďalšie
dôvody nepoctivého zámeru dlžníka, ktoré sú dôvodom na zrušenie oddlženia dlžníka. Takým dôvodom
je aj neplnenie záväzkov bez dôvodu a v dobe tesne predchádzajúcej podaniu návrhu na konkurz.
Žalobca nespochybnil ekonomickú a spoločenskú opodstatnenosť oddlženia. Oddlženie je pre určitú
skupinu ľudí jedinou možnosťou, ako sa vymaniť z tzv. dlhovej pasce, do ktorej sa dostali, či už vlastným

pričinením,alebopreokolnosti,ktorénevedeliovplyvniť.Oddlženievšaknemožnopovažovaťzaspôsob,
ktorým sa ktorýkoľvek dlžník môže zbaviť svojich záväzkov voči veriteľovi. Žalobca má za to, že právna
úpravaoddlženianiejeurčenánaochranudlžníkov,ktorísaúmyselnevyhýbajúúhradesvojichzáväzkov
aj za situácie, keď ich príjem a sociálne a rodinné podmienky splatenie týchto záväzkov umožňujú. Ak
sa dlžník rozhodne pre oddlženie, veriteľ nemá možnosť tento proces zvrátiť. Je preto úlohou súdu v
konaní o zrušenie oddlženia posúdiť, či dlžník spĺňa podmienky oddlženia, má poctivý zámer, a teda či

môže požívať výhody plynúce z oddlženia.

5. Žalobca v žalobe ďalej tvrdí, že žalovaný ani po podaní návrhu nevynaložil úprimnú snahu riešiť svoj
dlh v rámci svojich možností. Žalovaný po vyhlásení konkurzu nevykonal v prospech žalobcu žiadne
úhrady svojho záväzku napriek tomu, že sa u žalovaného nijako sa nezmenili žiadne okolnosti. Na

základe uvedeného nemožno podľa žalobcu hovoriť o naplnení skutkovej podstaty poctivého zámeru
v zmysle ust. § 166g ods. 1 ZKR. Žalovaný by pokračovaním v plnení svojich záväzkov dokázal
splatiť svoje záväzky voči všetkým veriteľom. Využitím inštitútu oddlženia poškodil všetkých svojich
veriteľov, keď po oddlžení nie je povinný uhradiť ani časť svojich záväzkov, aj napriek skutočnosti, že
nesplnil podmienky platobnej neschopnosti tak, ako to žalobca preukázal. Žalobca opätovne uviedol,

že oddlženie je určené (v zmysle ZKR a dôvodovej správy k ZKR) pre špecifickú skupinu ľudí. Pre túto
skupinu je oddlženie jedinou možnosťou, ako sa vymaniť z tzv. dlhovej pasce, do ktorej sa dostali či už
vlastným pričinením alebo pre okolnosti, ktoré nevedeli ovplyvniť. Oddlženie však nemožno považovať
za spôsob, ktorým sa ktorýkoľvek dlžník a najmä taký, ktorý má dostatočný príjem, môže zbaviť všetkých
svojich záväzkov voči svojim veriteľom. Je preto úlohou súdu v konaní o zrušenie oddlženia posúdiť,

či dlžník má poctivý zámer a teda či môže požívať výhody plynúce z oddlženia. Žalobca má za to, že
v tomto prípade u žalovaného také podmienky nie sú splnené. S poukazom na ustanovenie § 166g
ods. 1 ZKR je podľa žalobcu preukázaný nepoctivý zámer žalovaného, keď tento po podaní návrhu na
vyhlásenie konkurzu na jeho majetok žiadnym spôsobom neprejavil úprimnú snahu riešiť svoje dlhy v
medziach svojich možností, napriek tomu, že disponoval dostatočným príjmom na to, aby mohol hoci

len sčasti uspokojovať pohľadávky svojich veriteľov. Žalobca navrhol za účelom preukázania aj vyššie
uvedených skutočností ohľadom nepoctivého zámeru žalovaného vykonať dopyt na Sociálnu poisťovňu
za účelom zistenia príjmu žalovaného aj za obdobie po podaní návrhu na vyhlásenie konkurzu na
jeho majetok, a to za obdobie pol roka po rozhodnutí o oddlžení za účelom preukázania, že žalovaný
po oddlžení disponoval príjmom, z ktorého by mohol hoci len sčasti uspokojovať pohľadávky svojich

veriteľov, tým prejaviť úprimnú snahu riešiť svoje dlhy a tým preukázať svoj poctivý zámer, tak ako to
má na mysli ZKR. Žalobca navrhol na preukázanie skutočností uvádzaných v podanej žalobe aj výsluch
žalovaného. V závere žaloby žalobca uviedol, že nie je možné priznať právnu ochranu konaniu dlžníka,
ktorým preukázateľne zneužíva inštitút oddlženia. Žalovaný má a mal finančné prostriedky na riadne
plnenie svojich záväzkov voči veriteľom. Napriek tejto skutočnosti účelovo podal návrh na vyhlásenie

konkurzu, kde ho súd zbavil všetkých jeho povinností na zaplatenie pohľadávok svojich veriteľov.
Žalovaný podaním vyhlásenia o platobnej neschopnosti navodil stav domnelej platobnej neschopnosti,
aby mohol podať návrh na konkurz. Zo správania žalovaného po podaní návrhu nemožno usudzovať, že
vynaložil úprimnú snahu svoj dlh riešiť v medziach svojich možností a schopností. Podľa žalovaného tak
preukázateľne naplnil podmienku podľa ust. § 166g ods. 1 ZKR, ust. § 166g ods. 2 písm. f/ ZKR nebol

platobne neschopný a ust. § 166g ods. 3 písm. e/ ZKR úmyselne sa priviedol do platobnej neschopnosti
zrušenie oddlženia pre nepoctivý zámer. Na základe uvedeného žalobca žiadal, aby súd zrušil oddlženie
žalovaného a žalovaného zaviazal zaplatiť žalobcovi náhradu trov súdneho konania v celom rozsahu.

6. Žalobca k podanej žalobe pripojil nasledovné dôkazy: Žiadosť o preukázanie poctivého zámeru

a komunikáciu s veriteľom, Poučenie o práve veriteľa využiť svoje zákonné možnosti domáhať sa
zrušenia oddlženia – zo dňa 21. 08. 2024, Zmluvu o úvere zo dňa 31. 03. 2008, Zmluvu o
postúpení pohľadávok č. 1/2010 zo dňa 15. 12. 2010 s prílohou, Zmluvu o postúpení pohľadávok č.
5/2021 zo dňa 24. 02. 2011, Zmluvu o postúpení pohľadávok zo dňa 15. 12. 2014, Zmluvu o postúpenípohľadávok zo dňa 15. 12. 2014, Rozsudok Okresného súdu Trnava č. k. 36Odi/1/2019-79 zo dňa 06.
11. 2019, Rozsudok Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 3CoKR/23/2020 zo dňa 04. 12. 2020, Rozsudok
Mestského súdu Bratislava III č. k. B1-31Odi/9/2022-87 zo dňa 13. 12. 2023, Rozsudok Okresného súdu

Prešov č. k. 2Odi/2/2021-77 zo dňa 07. 10. 2021 a Dôvodovú správu k zákonu č. 377/2016 Z. z.

7. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe prostredníctvom právneho zástupcu považoval návrh žalobcu
za neopodstatnený a navrhol, aby ho súd zamietol v plnom rozsahu z dôvodu, že žalobca nijako
nešpecifikoval,prečoaakobymalmaťžalovanýnepoctivýzámer.Jedinýmjehoargumentomjetvrdenie,

že v čase podania návrhu na vyhlásenie konkurzu nebol žalovaný platobne neschopný. V čase podania
návrhu bol žalovaný nezamestnaný a vedený ako uchádzač o zamestnanie. Tvrdenie žalobcu o jeho
platobnej neschopnosti v čase pred podaním návrhu na vyhlásenie konkurzu a v čase jeho podania
považuje za irelevantné a ničím nepodložené, nakoľko jeho príjem mu nepostačoval ani na krytie
základných životných potrieb. V čase podania návrhu na vyhlásenie konkurzu spolu s v tom čase
už plnoletým dieťaťom bývali v nehnuteľnosti v podnájme. Nakoľko nemal finančné prostriedky na

uhrádzanie nájomného, boli nútení sa presťahovať do chatky vo vlastníctve jeho otca. Aktuálne opäť
žijú v podnájme. Pôžičku od právneho predchodcu žalobcu vo výške 80.000 Sk si zobral na prerábanie
nehnuteľnosti vo vlastníctve manželkiných rodičov, v ktorej v tom čase s manželkou žili. Po dohode
s právnym predchodcom žalobcu spočiatku splácal mesačnými splátkami časť svojho dlhu, postupne
sa dostal do životnej situácie, kedy nemal ani na úhradu základných životných potrieb. V čase podania

návrhu na vyhlásenie konkurzu bol platobne neschopný, bolo na neho vedených niekoľko exekučných
konaní, mal viacero dlhov, popri ktorých mu postupne vznikli aj viaceré exekučné konania. Podľa
žalovaného je účelom štvrtej časti ZKR pomoc ľuďom, ktorí sa ocitli v neriešiteľnej životnej situácii tým,
že budú môcť žiť odznova. Žalovaný má s poukazom na ustanovenia § 3 ods. 2, § 166 ods. 1 a § 166g
ods. 1 ZKR za to, že v čase podávania návrhu na vyhlásenie konkurzu spĺňal všetky náležitosti na jeho

vyhlásenie a to najmä že bol platobne neschopný. Takisto zo žaloby nevyplýva, akým spôsobom mal
mať nepoctivý zámer voči veriteľovi, voči ktorému sa zo všetkých síl snažil plniť svoje povinnosti a až
v momente, keď bola jeho situácia neriešiteľná, sa rozhodol ísť cestou osobného bankrotu. Vzhľadom na
uvedené žalovaný navrhol, aby súd žalobu zamietol a priznal mu náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

8. Žalobca v reakcii na vyjadrenie žalovaného prostredníctvom právneho zástupcu 1/ uviedol, že
žalovaný svoje tvrdenia nepreukázal listinnými dôkazmi. Podľa žalobcu žalovaný vo svojom vyjadrení
neuviedol žiadne také rozhodujúce a objektívne dôvody, ktorými by preukázal dôvodnosť podania
návrhu na vyhlásenie konkurzu na jeho majetok a teda také objektívne dôvody, ktoré by preukázali jeho
nepriaznivú životnú a majetkovú situáciu, ktorá by mu úplne znemožňovala úhrady jeho záväzkov a to aj

čiastočné.Žalobcanepopierainštitútoddlženia,alezastávanázor,žepredmetnýprávnyinštitútjeurčený
tým dlžníkom, ktorí sa objektívne bez svojej viny ocitnú v nepriaznivej životnej ako i majetkovej situácií
(sú PN, nezamestnaní, so zdravotnými komplikáciami a podobne), ktorá im nedovoľuje ani čiastočné
úhrady ich dlhov. Podľa žalobcu bolo v majetkových možnostiach žalovaného čiastočne uspokojovať
pohľadávky svojich veriteľov, len by musel žalovaný prejaviť snahu o vyriešenie jeho dlhov, ktorú snahu

žalovaný neuskutočnil a túto ani nedeklaruje vo svojom vyjadrení, len očierňuje postup a konanie
žalobcu. V tomto smere žalobca poukázal na rozhodnutie Ústavného súdu sp. zn. III. ÚS 570/2016,
ktorý v súvislosti so samotným účelom oddlženia vyslovil: ,,Pri rozhodovaní o oddlžení je hlavnou úlohou
konajúceho súdu spravodlivo vyvažovať primárny účel oddlženia (záujem na strane dlžníka – fyzickej
osoby) a záujmy stále neuspokojených veriteľov. Ak sa tejto svojej povinnosti konajúci súd nezhostí

rešpektujúc požiadavku spravodlivosti vo vzťahoch dlžníka a veriteľov, potom buď poškodí dlžníka tým,
že mu oddlženie nepovolí, prípadne mu na účel skúšobného obdobia uloží neprimerané záťaže, alebo
poškodí veriteľov tým, že vytvorí predpoklady na nevymáhateľnosť ich riadne prihlásených a zistených
pohľadávok, a to bez relevantných dôvodov.“ Taktiež poukázal na závery rozsudku Okresného súdu
Trnava sp. zn. 36Odi/4/2022 zo dňa 23. 11. 2022, rozsudku Mestského súdu Bratislava III sp. zn.

B1-31Odi/9/2022 zo dňa 13. 12. 2023, rozsudok Okresného súdu Prešov sp. zn. 3Odi/5/2022, rozsudok
Okresného súdu Trnava sp. zn. 36Odi/5/2023, rozsudok Okresného súdu Prešov sp. zn. 3Odi/2/2022,
rozsudok Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 7Odi/6/2022, rozsudok Okresného súdu Košice I
sp. zn. 30Odi/7/2022, rozsudok Okresného súdu Nitra sp. zn. 31Odi/1/2022, rozsudok Okresného súdu
Košice sp. zn. 33Odi/1/2022, pričom podľa neho ide len o rozsudky pre platobnú schopnosť dlžníka

a jeho správanie sa pred podaním návrhu na vyhlásenie konkurzu na jeho majetok, ostatné dôvody
nepoctivého zámeru žalobca neuvádza, nakoľko skutkový stav je iný ako v prejednávanom prípade.9. Žalovaný v nadväznosti na vyjadrenie žalobcu nad rámec svojho predchádzajúceho vyjadrenia
prostredníctvom právneho zástupcu uviedol, že mal snahu riešiť svoje dlhy v rámci svojich možností
a schopností, avšak jeho príjem nepostačoval ani na úhradu nevyhnutných výdavkov a úhradu všetkých

jeho dlhov, dostal sa do zložitej životnej situácie a ostal odkázaný na pomoc svojej priateľky a rodiny.

10. Na prejednanie veci samej súd určil termín pojednávania na deň 13. 02. 2025.

11. Žalobca prostredníctvom právneho zástupcu 2/ na pojednávaní odkázal na žalobu a svoje písomné

vyjadrenie, nad rámec ktorých uviedol, že aby bolo možné v danom prípade posúdiť otázku platobnej
schopnosti, resp. neschopnosti žalovaného, je potrebné prihliadať na ekonomickú stránku žalovaného,
t. j. aké príjmy dosahoval, z akých príjmov žil, z akých príjmov uspokojoval svoje náklady na živobytie,
z akých uspokojoval svoje záväzky do oddlženia, resp. tú nákladovú stránku, aké náklady musel
vynakladať na uspokojovanie svojich životných potrieb, resp. v akej životnej situácii sa nachádzal
žalovaný, rovnako aj to, v akom rozsahu musel uspokojovať záväzky svojich veriteľov. Poukázal na

skutočnosť, že žalovaný v minulosti mal aj skúsenosť s podnikaním, nakoľko zo živnostenského registra
vyplýva, že v rokoch 2009 až 2012 vykonával podnikateľskú činnosť v oblasti stavebných prác. V
zmysle § 161g ods. 3 ZKR súd prihliada prísnejšie na skutočnosti ovplyvňujúce poctivý zámer dlžníka,
ktorý v minulosti mal skúsenosti s podnikaním. Táto skutočnosť vyplýva z verejne prístupných údajov.
Žalobcatrvalnanávrhunavykonaniedokazovaniavýsluchomžalovaného,atopredovšetkýmzaúčelom

zistenia, z akých zdrojov zabezpečoval úhradu svojich životných nákladov, prípadne v akom rozsahu
boli tieto zdroje, akú výšku tieto zdroje dosahovali. Zároveň aké boli náklady na uspokojovanie životných
potrieb žalovaného, resp. v akej sume bola celková výška záväzkov žalovaného v danom čase vo
vzťahu k jeho veriteľom. Nič nebránilo žalovanému na pojednávanie prísť s tým, že podľa žalobcu
aj účasťou, prípadne neúčasťou na pojednávaní žalovaný vyjadruje svoj postoj k tejto veci. Žalobca

v záverečnej reči prostredníctvom právneho zástupcu 2/ uviedol, že žalovaný nepreukázal, že by bol
platobne neschopný. On v zásade nepreukázal žiadnu podstatnú skutočnosť pre rozhodnutie vo veci.
Len všeobecné tvrdenie o tom, že v čase podania návrhu bol nezamestnaný, vedený na úrade práce
ako uchádzač o zamestnanie bez toho, že by to bolo vôbec doložené nejaký dôkazom, neobstojí. Ďalej
poukazoval na nejakú svoju ťaživú životnú situáciu, pokiaľ ide o bytovú otázku, avšak ani v tomto smere

nebol predložený žiadny dôkaz do konania, teda tvrdenie žalovaného.

12. Žalovaný prostredníctvom právneho zástupcu na pojednávaní v plnom rozsahu zotrval na svojich
písomných vyjadreniach. Uviedol, že nikdy nedisponoval a ani nedisponuje žiadnou nehnuteľnosťou,
nevlastní žiadny majetok a tak isto nedisponuje ani žiadnym motorovým vozidlom, nakoľko žalovaný

nemá ani vodičský preukaz. Žalovaný v čase pred podaním návrhu na vyhlásenie osobného bankrotu
formou konkurzu bol osobou, ktorá bola nezamestnaná. Žalovaný býval v podnájme, ktorý nevládal
splácať a následne po podaní návrhu na oddlženie sa presťahoval do chatky, resp. nehnuteľnosti, ktorá
bola vo výlučnom vlastníctve inej osoby, nakoľko nemal finančné prostriedky na splácanie podnájmu
alebo teda nejakého vlastného bývania. Čo sa týka tvrdenia žalobcu, keď v zmysle § 166g ods. 1 ZKR

poukazuje na správanie dlžníka po vyhlásení bankrotu ,žalovaný uviedol, že žiadny právny predpis
neprikazujedlžníkovi,abypovyhláseníkonkurzuveriteľoviplatilakékoľvekdlhy,ktorémalvočiveriteľovi.
Tu je vlastne tá jediná výnimka, ktorá je definovaná v § 166g ZKR a to je vlastne to, že v prípade
nie nepatrného dedenia daru alebo výhry zo stávky alebo hry, ponúkol aspoň polovicu takéhoto zdroja
dobrovoľne veriteľom na uspokojenie nevymáhateľného dlhu. Žalovaný mal poctivý zámer, nakoľko

sa po oddlžení zamestnal a začlenil sa do nejakého sociálneho života, o čom hovorí § 166 písm.
g/ ZKR. Žalovaný takisto mal viacero dlhov a viacero exekúcii, nebolo v tomto prípade v reálnych
možnostiach a schopnostiach splatiť tieto pohľadávky. Uvedené pohľadávky nevznikli bezprostredne
alebo úplne bezprostredne pred podaním návrhu na vyhlásenie konkurzu, o čom svedčí v tomto prípade
aj zmluva, ktorú podpísal žalovaný s právnym predchodcom žalobcu, ktorá bola podpísaná niekoľko

rokov pred podaním návrhu na oddlženie zo strany žalovaného. Vo vzťahu k výsluchu žalovaného
navrhovaného stranou žalobcu žalovaný uviedol, že nie je zrejmé, čo by žalovaný mal vypovedať a
k akým skutočnostiam by sa mal vyjadriť. Preto žalobu žalobcu žalovaný považuje za všeobecnú a
skutkové tvrdenia žalobcu za ničím nepodložené. Žalobu navrhol zamietnuť a priznať nárok na náhradu
trov konania v rozsahu 100 %.

13. Súd na základe nesporných skutkových tvrdení, o ktorých pravdivosti nenadobudol ani na základe
vykonaného dokazovania pochybnosti, na základe vykonaného dokazovania a na základe skutočností
známych súdu z jeho činnosti ustálil nasledovný skutkový stav:14. Uznesením Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 4OdK/715/2019 zo dňa 18. 07. 2019 bol
vyhlásený konkurz na majetok žalovaného ako dlžníka a súd oddlžil žalovaného tak, že ako dlžníka ho

zbavil všetkých dlhov, ktoré môžu byť uspokojené iba v konkurze v rozsahu, v akom nebudú uspokojené
v konkurze a dlhov, ktoré sú vylúčené z uspokojenia. Uznesenie bolo zverejnené v Obchodnom vestníku
dňa 26. 07. 2019. Konkurz bol zrušený z dôvodu, že konkurzná podstata nepokryje náklady konkurzu.
V konaní nebolo sporné, že žalobca je veriteľom žalovaného, svoju pohľadávku prihlásil do konkurzu na
majetok žalovaného. Súd posúdil ako nespornú aj skutočnosť, že v čase podania návrhu na vyhlásenie

konkurzu bolo voči žalovanému vedené aspoň jedno exekučné konanie a žalovaný mal viacerých
veriteľov.

15. V danej veci súd považoval za splnené podmienky podľa ust. § 166f ods. 1 ZKR, za ktorých sa
veriteľ môže domáhať zrušenia oddlženia návrhom na zrušenie oddlženia v tom smere, že žalobca ako
veriteľ dotknutý oddlžením je aktívne legitimovaným na podanie žaloby, keďže v žalobe uviedol, že je

veriteľom žalovaného, svoju pohľadávku si riadne prihlásil v konkurze a do dňa podania žaloby nebol
v konkurze uspokojený ani v časti svojho nároku; žaloba smeruje voči žalovanému ako dlžníkovi, tento
teda je pasívne legitimovaný a taktiež bol návrh podaný v lehote šiestich rokov od vyhlásenia konkurzu.
Ďalšoupodmienkouvzmyslecit.ustanoveniajepreukázanie,žedlžníknemalprioddlženípoctivýzámer.
Spornou skutočnosťou v tomto konaní bolo, či sú naplnené znaky konania žalovaného s nepoctivým

zámerom. Preukázanie nepoctivého zámeru z dôvodov tvrdených žalobcom v zmysle § 166g ods. 2
ZKR je na strane žalobcu.

16. Súd na návrh žalobcu vykonal dokazovanie Odpoveďou na lustráciu v Sociálnej poisťovni, ktorú
si súd zaobstaral a je súčasťou súdneho spisu. Z tejto lustrácie vyplýva, že v čase pol roka pred

podaním návrhu na vyhlásenie konkurzu nebol evidovaný v Sociálnej poisťovni ako zamestnanec,
nepoberal dávky dôchodkového poistenia, nemocenského poistenia, úrazového poistenia ani poistenia
v nezamestnanosti.

17. Podľa ustanovenia § 166f ods. 1 zákona č. 7/2005 o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene

a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „ZKR“), veriteľ, ktorý bol dotknutý
oddlžením, má právo domáhať sa zrušenia oddlženia návrhom na zrušenie oddlženia podaným voči
dlžníkovi alebo jeho dedičom do šiestich rokov od vyhlásenia konkurzu alebo určenia splátkového
kalendára na súde, ktorý rozhodol o oddlžení, ak preukáže, že dlžník nemal pri oddlžení poctivý zámer.
Ak je takýchto návrhov viac, súd ich spojí na spoločné konanie. Vo veci samej rozhoduje súd rozsudkom.

18. Podľa ustanovenia § 166g ods. 1 ZKR, dlžník má poctivý zámer, ak z jeho správania po podaní
návrhu možno usudzovať, že vynaložil úprimnú snahu riešiť svoj dlh v medziach svojich možností
a schopností, najmä ak poskytoval správcovi a veriteľom potrebnú súčinnosť, vynaložil snahu získať
zamestnanie, zamestnal sa alebo si zabezpečil iný zdroj príjmov, v prípade nie nepatrného dedenia,

daru alebo výhry zo stávky alebo hry ponúkol aspoň polovicu takéhoto zdroja dobrovoľne veriteľom na
uspokojenie nevymáhateľného dlhu, prípadne vynaložil snahu o zaradenie sa do spoločnosti alebo sa
do spoločnosti opätovne zaradil.

19. Podľa ustanovenia § 166g ods. 2 písm. c/ ZKR, dlžník nemá poctivý zámer najmä, ak v návrhu alebo

v prílohe návrhu alebo na dopyt správcu uviedol nepravdivú dôležitú informáciu alebo neuviedol dôležitú
informáciu, aj keď vedel alebo s prihliadnutím na okolnosti musel vedieť, že ide o dôležitú informáciu.

20. Podľa ustanovenia § 166g ods. 2 písm. f/ ZKR, dlžník nemá poctivý zámer najmä, ak v čase podania
návrhu dlžník nebol platobne neschopný, aj keď o tom vedel alebo s prihliadnutím na okolnosti musel

vedieť.

21. Podľa ustanovenia § 166g ods. 2 písm. h/ ZKR, dlžník nemá poctivý zámer najmä, ak zo správania sa
dlžníka pred podaním návrhu možno usudzovať, že mal snahu poškodiť svojho veriteľa alebo zvýhodniť
niektorého veriteľa.

22. Podľa § 166g ods. 3 ZKR, súd prihliada prísnejšie na skutočnosti ovplyvňujúce poctivý zámer u
dlžníka, ktorý v minulosti mal alebo stále má významnejší majetok, má skúsenosti s podnikaním, pôsobíalebo pôsobil ako vedúci zamestnanec alebo pôsobí alebo pôsobil v orgánoch právnickej osoby alebo
má iné osobitné životné skúsenosti.

23. Podľa § 166g ods. 4 ZKR, súd prihliada miernejšie na skutočnosti ovplyvňujúce poctivý zámer
u dlžníka, ktorý dosiahol iba základné vzdelanie, je v dôchodkovom veku alebo blízko takéhoto veku,
má vážne zdravotné problémy, na čas alebo trvalo stratil obydlie alebo ho v živote postihla iná udalosť,
ktorá mu sťažila uplatnenie v spoločnosti.

24. Podľa ustanovenia § 166g ods. 5 ZKR, poctivý zámer dlžníka súd skúma iba v konaní o návrhu
na zrušenie oddlženia pre nepoctivý zámer. V konkurznom konaní ani v konaní o určení splátkového
kalendára súd poctivý zámer dlžníka neskúma.

25. Podľa § 3 ods. 2 veta štvrtá ZKR v znení účinnom v čase podania návrhu na vyhlásenie konkurzu,
fyzická osoba je platobne neschopná, ak nie je schopná plniť 180 dní po lehote splatnosti aspoň jeden

peňažný záväzok. Ak peňažnú pohľadávku nemožno voči dlžníkovi vymôcť exekúciou alebo ak dlžník
nesplnil povinnosť uloženú mu výzvou podľa § 19 ods. 1 písm. a), predpokladá sa, že je platobne
neschopný.

26. Inštitút zrušenia oddlženia dlžníka pre nepoctivý zámer podľa ustanovenia § 166f ZKR umožňuje

vykonanie následnej kontroly poctivosti zámeru dlžníka pri jeho oddlžení súdom, pretože pri vyhlásení
konkurzu súd poctivý zámer dlžníka v zmysle § 166g ods. 5 veta druhá ZKR neskúma. Žalobca žalobu
založil na tvrdeniach, že žalovaný pri podaní návrhu naplnil zákonné predpoklady nepoctivého zámeru
podľa § 166g ods. 2 písm. c/ ZKR (neuviedol dôležitú informáciu, aj keď vedel alebo s prihliadnutím
na okolnosti musel vedieť, že ide o dôležitú informáciu), § 166g ods. 2 písm. f/ ZKR (nebol platobne

neschopný) aj § 166g ods. 2 písm. h/ ZKR (mal snahu poškodiť svojho veriteľa) a najmä z
jeho správania po podaní návrhu nemožno usudzovať, že vynaložia úprimnú snahu riešiť svoj dlh v
rámci svojich možností a schopností podľa ustanovenia § 166g ods. 1 ZKR. V konaní však žalobca
svoje tvrdenia o nepoctivom zámere žalovanej žiadnym spôsobom nepreukázal, ani neuviedol žiadne
konkrétne skutkové okolnosti, z ktorých by bolo možné vyvodiť záver o splnení podmienok na zrušenie

oddlženia.

27. Žalobca nepoctivý zámer žalovaného odôvodňoval tým, že žalovaný v čase podania návrhu nebol
platobne neschopný, keďže bol zamestnanou osobou s príjmom postačujúcim na čiastočnú úradu
pohľadávky žalobcu. Súd sa však nestotožnil s takýmto záverom žalobcu o platobnej schopnosti

žalovaného. Jednak v konaní z tvrdení žalovaného, ako aj z vykonanej lustrácie v Sociálnej poisťovni,
vyplynulo, že v čase podania návrhu na vyhlásenie konkurzu na majetok žalovaného, ako aj pol roka
pred jeho podaním, bol žalovaný nezamestnaný. Pokiaľ by aj žalovaný bol zamestnaný a mal pravidelný
príjem, súd poukazuje na zákonnú definíciu platobnej neschopnosti fyzickej osoby podľa ustanovenia §
3 ods. 2 vety štvrtej ZKR v znení účinnom ku dňu podania návrhu na vyhlásenie konkurzu na majetok

žalovaného, podľa ktorej sa za platobne neschopnú považuje fyzická osoba, ak nie je schopná plniť 180
dní po lehote splatnosti aspoň jeden peňažný záväzok. Pojem „platobná neschopnosť“ teda znamená
taký majetkový stav dlžníka, ktorý vzhľadom na nedostatok finančných prostriedkov (vrátane iného
finančnéhomajetkuokremfinančnýchprostriedkov)nedosahujehodnotuvtakejvýške,abybolspôsobilý
na úhradu pohľadávky veriteľa v lehote 180 dní od splatnosti tohto záväzku. Preukázanie nepoctivého

zámeru, v danom prípade z dôvodov tvrdenia zo strany žalobcu o existencii platobnej schopnosti, je
na strane žalobcu. Za účelom definovania platobnej neschopnosti v ustanovení § 1 vyhl. č. 643/2005
Z. z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti o spôsobe určenia platobnej neschopnosti a predlženia v znení
účinnom ku dňu podania návrhu na vyhlásenie konkurzu, bol určený druh a výška finančného majetku,
ktorého existencia vyvracia závery o platobnej neschopnosti, pričom malo ísť o finančný majetok v

hodnote takej, aby bol spôsobilý na krytie záväzku dlžníka voči veriteľovi. Pri platobnej neschopnosti
sa neposudzuje celkový majetkový stav dlžníka, t. j. existencia iného majetku, ale práve finančné
prostriedky, resp. iný finančný majetok, ktorý má vplyv na posudzovanie platobnej schopnosti, t. j. na
existenciu finančných prostriedkov, hotovosti, peňazí na účte alebo iného finančného majetku v takej
hodnote aby bol spôsobilý na krytie splatného záväzku (viď rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici

č. k. 41CoKR/10/2023-113 zo dňa 31. 10. 2023). Na základe vyššie uvedeného teda nie je možné
súhlasiť s názorom žalobcu, že pokiaľ žalovaný ako dlžník mohol uhrádzať pohľadávku v pravidelných
mesačných splátkach, nie je platobne neschopný. Podstatou definície platobnej neschopnosti nie je
to, či je dlžník schopný záväzok uhradiť v malých splátkach, ale či disponuje dostatkom finančnéhomajetku, ktorým by záväzok mohol uhradiť v určitom časovom období, pričom nemožno opomínať
ani skutočnosť, že pri omeškaní s platením finančných záväzkov nastupuje následok v podobe jeho
navyšovania o úroky z omeškania, prípadne iné sankcie. Existenciu žiadneho finančného majetku, a to

ani finančných prostriedkov v hodnote spôsobilej na krytie záväzku v časovom období 180 dní po lehote
splatnosti, žalobca v konaní nepreukázal a ani len netvrdil. Taktiež úhrada pohľadávok jedného veriteľa
pred podaním návrhu na oddlženie zo strany dlžníka automaticky neznamená jeho schopnosť uhrádzať
aj pohľadávky ďalších veriteľov dlžníka. V konaní nebola preukázaná základná skutočnosť, na ktorej
žalobca založil svoje tvrdenia o nepoctivom zámere žalovaného a o jeho platobnej neschopnosti, a to

že bol osobou zamestnanou, a teda mohol aspoň v malých dávkach postupne splácať svoj záväzok voči
žalobcovi. Taktiež skutočnosti, že žalovaný nebol schopný uhradiť záväzok voči žalobcovi, resp. jeho
právnym predchodcom od roku 2008 a nebolo možné vymôcť záväzky voči jeho veriteľom ani v procese
exekúcií trvajúcich minimálne rok, svedčia o platobnej neschopnosti žalovaného. Na základe žalobcom
uvádzaných skutočností súd teda nedospel k záveru, že žalovaný ako dlžník v čase podania návrhu
nebol platobne neschopný, a teda že je daný nepoctivý zámer žalovaného ako dlžníka podľa § 166g

ods. 2 písm. f/ ZKR.

28. Vo vzťahu k skutkovej podstate nepoctivého zámeru podľa § 166g ods. 2 písm. c/ ZKR žalobca
nesplnil ani povinnosť tvrdenia, keď neuviedol, akú dôležitú informáciu bol žalovaný povinný uviesť
a neuviedol.

29. Súd má taktiež za to, že žalobca nepreukázal, že zo správania sa žalovaného ako dlžníka pred
podaním návrhu možno usudzovať, že mal snahu poškodiť svojho veriteľa alebo zvýhodniť niektorého
veriteľa (§ 166g ods. 2 písm. h/ ZKR). Žalobca neuviedol, akým spôsobom malo dôjsť k takémuto
poškodeniu či zvýhodneniu konkrétneho veriteľa, pričom taktiež v tomto prípade je úmysel dlžníka

povinný tvrdiť a preukázať žalobca. Tvrdenia žalobcu v tomto smere sú všeobecné, pričom skutočnosť,
že žalovaný využil možnosť podať návrh na vyhlásenie konkurzu oddlžením nemožno bez uvedenia
a preukázania iných relevantných skutočností považovať za poškodenie veriteľa. Z vykonaného
dokazovaniataksúdnemápreukázanéakékoľvekúmyselnékonaniežalovaného,ktorýmbysazámerne
priviedol do stavu platobnej neschopnosti s jednoznačným cieľom zbaviť sa dlhov aj za cenu poškodenia

veriteľov.

30. Vychádzajúc z vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že nebola preukázaná ani existencia
nepoctivého zámeru podľa § 166g ods. 1 ZKR. Žalovaný sa po oddlžení podľa vlastného vyjadrenia
zamestnal. Súd však nesúhlasí s názorom žalobcu, že nepoctivý zámer vyplýva bez ďalšieho z toho,

že žalovaný teda začal dosahovať pravidelný príjem a môže po vyhlásení konkurzu hoci v malých
splátkach splácať svoje dlhy. Uvedené by bolo v rozpore so základným princípom inštitútu oddlženia,
ktorý by za takejto interpretácie nemohol využiť prakticky nikto zamestnaný. Takýto výklad vylučuje aj
samotné vyššie citované ustanovenie § 166g ods. 1 ZKR, ktoré obsahuje definíciu poctivého zámeru
dlžníka. Aj keď nejde o taxatívny výpočet možností poctivého zámeru, podstatou je podieľanie sa na

procese konkurzného konania poskytovaním súčinnosti a snaha dlžníka aj po oddlžení riešiť svoje
zárobkovépomeryzabezpečenímpríjmuavprípadeneočakávanéhoanienepatrnéhopríjmu,poskytnúť
veriteľom aspoň polovicu z neho na uspokojenie nevymáhateľného dlhu. Naopak, ak teda dlžník po
podaní návrhu na oddlženie nemá neočakávaný príjem v nie nepatrnej výške, hoci sa aj zamestná,
nevzniká mu zákonná povinnosť na výzvu veriteľa splácať jeho pohľadávku, aby tým prejavil svoj poctivý

zámer. Žalobca v konaní netvrdil, že u žalovaného došlo k zmene majetkových pomerov v nie nepatrnom
rozsahu, a teda k vzniku povinnosti poskytnúť časť svojho príjmu veriteľom na úhradu záväzkov. Od
žalovaného ako dlžníka nemožno očakávať, že dokáže splácať všetky svoje záväzky, ak má viacerých
veriteľov a po procese oddlženia nemôže samotný dlžníka ani nahrádzať funkciu správcu konkurznej
podstaty a vlastným výpočtom zistiť, v akom rozsahu môže aj naďalej uspokojovať svojich veriteľov

a akú čiastku zo svojho príjmu im môže uhrádzať. Skutočnosť, že žalovaný sa podľa vlastných tvrdení
zamestnal, naopak v zmysle citovaného ustanovenia indikuje jeho poctivý zámer. Súd taktiež považoval
za irelevantne tvrdenie žalobcu, že žalovaný nevyužil inštitút splátkového kalendára, keďže v konaní
bolo preukázané, že v čase podania návrhu na vyhlásenie konkurzu nebol zamestnaný, a teda v konaní
nevyplynulo, že by boli dané zákonné podmienky na jeho oddlženie formou splátkového kalendára podľa

§ 168c až 168e ZKR.

31. Pokiaľ žalobca žiadal, aby súd v súlade s ustanovením § 166g ods. 3 ZKR prihliadal prísnejšie
na skutočnosti ovplyvňujúce poctivý zámer u dlžníka, ktorý v minulosti mal skúsenosti s podnikaním,pretože nakoľko zo živnostenského registra vyplýva, že v rokoch 2009 až 2012 žalovaný vykonával
podnikateľskú činnosť v oblasti stavebných prác, súd na uvedené neprihliadol z dôvodu, že táto okolnosť
nenastala v období, kedy súd posudzoval poctivosť, resp. nepoctivosť zámeru žalovaného na základe

námietok žalobcu. Žalobca taktiež neodôvodnil, aký vplyv mala mať táto skutočnosť na poctivosť, resp.
nepoctivosť zámeru dlžníka.

32. Žalobca navrhol vykonať dokazovanie dopytom na Úrad geodézie, kartografie a katastra, na
Policajný zbor, dopravný inšpektorát, na centrálny register účtov, na bankovú inštitúciu, v ktorej mal

žalovaný evidovaný osobný účet. Súd tieto návrhy na vykonanie dokazovania zamietol z dôvodu,
že žalobca žiadne konkrétne skutočnosti vo vzťahu k majetku zisťovanému týmito dôkazmi netvrdil.
Netvrdil, že by žalovaný nadobudol nejaký majetok po vyhlásení konkurzu, pričom túto skutočnosť
si mohol žalobca čiastočne preveriť aj sám, napr. verejne dostupnými informáciami z katastra
nehnuteľností. Žalobca zároveň netvrdil, že by žalovaný vlastnil motorové vozidlo, či iný majetok, či už
vo forme finančných prostriedkov alebo iných majetkových hodnôt. Súd v súvislosti s návrhmi žalobcu

na vykonanie dokazovania uvádza, že dokazovaním v sporovom konaní sa majú preukázať tvrdené
skutočnosti, nie zisťovať to, čo strany netvrdili. Dokazovanie nemá slúžiť strane sporu na to, aby
prostredníctvom neho zistila, či náhodou neexistujú skutočnosti v jej prospech. Taktiež žalobca tvrdí,
že bol ako veriteľ prihlásený v konkurze, mohol teda nahliadať do konkurzného spisu, komunikovať so
správcom a mohol žiadať zisťovať majetkové pomery žalovaného priamo v tomto konaní, a teda mohol

predmetné dôkazy sám zabezpečiť. Niektoré z uvedených šetrení správca bežne v konkurze vykonáva,
preto súd nemôže suplovať procesnú aktivitu žalobcu. Súd preto návrh žalobcu na vykonanie vyššie
uvedeného dokazovania zamietol.

33. Žalobca v podanej žalobe taktiež navrhol vykonať dokazovanie pripojením celého konkurzného

súdneho spisu sp. zn. 4OdK/715/2019, a to za účelom oboznámenia sa so všetkými relevantnými
skutkovými okolnosťami. Z uvedeného nie je zrejmé, aké konkrétne skutočnosti sa majú z konkurzného
spisu preukázať, aké konkrétne listiny, aký konkrétny údaj, aké skutkové tvrdenia, ktoré v konaní vyšli
najavo, sa majú týmto osvedčiť. Pripojenie súdneho spisu nie je prípustným spôsobom dokazovania,
keďže dôkazný prostriedok musí byť vždy konkrétne označený. Pokiaľ mal žalobca záujem vykonať

dokazovanie konkrétnou informáciou, konkrétnym údajom, musel by tento dôkaz označiť. Zároveň
sporová strana nemôže preniesť svoju povinnosť predkladať dôkazy na súd za predpokladu, že je
sama schopná navrhovaný dôkaz zabezpečiť. Pokiaľ žalobca tvrdí, že svoju pohľadávku prihlásil v
konkurze, a teda je veriteľom žalovaného, má teda právo nahliadnuť do konkurzného spisu, má právo
komunikovať so správcom konkurznej podstaty, má právo požadovať prešetrenie majetkových pomerov

dlžníka v rámci konkurzu. Teda všetky informácie, ktoré sú v konkurznom spise uvedené, mohol žalobca
zabezpečiť a predložiť spolu so žalobou. Nebol preto dôvod, aby súd suploval procesnú aktivitu žalobcu
a pripojením konkurzného spisu následne sám dotváral skutkové tvrdenia žalobcu tým, že by sám
rozhodol, čo z konkurzného spisu je, alebo nie je podstatné, a teda čo má alebo nemá byť predmetom
dokazovania v konaní o zrušenie oddlženia. Takýto postup súdu by bol neprípustný (viď právny názor

vyjadrený v rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 42CoKR/3/2023-144 zo dňa 26. 09. 2023).
Súd preto taktiež návrh žalobcu na vykonanie dokazovania pripojením celého konkurzného súdneho
spisu sp. zn. 4OdK/715/2019 zamietol.

34. Súd taktiež nevykonal žalobcom navrhované dokazovanie dopytom na Sociálnu poisťovňu za

účelom preukázania výšky príjmu žalovaného za obdobie pol roka po jeho oddlžení, pretože vykonanie
uvedeného nepovažoval za nevyhnutné za účelom rozhodnutia vo veci samej. Ako už bolo uvedené
vyššie, súd sa nestotožňuje s názorom žalobcu, že v prípade, že žalovaný má po svojom oddlžení
pravidelný príjem zo zamestnania, je prejavom jeho nepoctivého zámeru, ak hoci v malých splátkach
ďalej nespláca svoje dlhy. Žalobca v konaní ani netvrdil, že žalovaný po podaní návrhu na vyhlásenie

konkurzu dosiahol neočakávaný príjem v nie nepatrnej výške, nevznikla mu teda zákonná povinnosť na
výzvu veriteľa splácať jeho pohľadávku, aby tým prejavil svoj poctivý zámer. Vykonanie dokazovania za
účelom zistenia príjmu žalovaného zo zamestnania pol roka po vyhlásení konkurzu súd preto považoval
za nadbytočné.

35. Žalobca v podanej žalobe navrhol vykonať dokazovanie taktiež výsluchom žalovaného, a to za
účelom preukázania skutočností uvádzaných v podanej žalobe. Tvrdenia žalobcu v žalobe však boli
koncipované všeobecne, žalobca ich rovnako uvádza aj v ďalších žalobách o zrušenie oddlženia pre
nepoctivý zámer voči iným žalovaným. Z návrhu na vykonanie dokazovania výsluchom žalovanéhonebolo zrejmé, k akým konkrétnym skutočnostiam má žalovaný vypovedať a aké skutkové tvrdenia by
sa mali výsluchom žalovaného preukázať, t. j. nebolo vôbec zrejmé, za účelom preukázania ktorého
skutkového tvrdenia má byť vykonané dokazovanie výsluchom žalovaného, a teda ho súd nepovažoval

za kvalifikovaný. Žalovaný vo svojich vyjadreniach tvrdil, že v čase podania návrhu na vyhlásenie
konkurzu bol nezamestnaný, bol v nepriaznivej bytovej situácii, ostal odkázaný na pomoc rodiny
apriateľky.Uvedenéskutkovétvrdeniažalobcaúčinnenepoprel,lenichoznačilzanepreukázané.Pokiaľ
žalobca svoju žalobu založil na skutočnosti, že žalovaný mal pravidelný príjem, túto skutočnosť žalovaný
v konaní spochybnil a taktiež je v rozpore s odpoveďou na lustráciu v Sociálnej poisťovni vykonanou na

návrh žalobcu za žalobcom žiadané obdobie pred podaním návrhu na vyhlásenie konkurzu. Nebolo teda
potrebné preukazovať otázku príjmu žalovaného, keďže uvedené vyplýva z jeho vyjadrenia a taktiež
z iného dôkazu. Žalobca v podanej žalobe netvrdil žiadne skutočnosti ohľadom výdavkov žalovaného.
Až na pojednávaní, na ktorom žalovaný osobne prítomný nebol, žalobca prostredníctvom právneho
zástupcu2/špecifikoval,žežalovanéhožiadavypočuťzaúčelomzistenia,zakýchzdrojovzabezpečoval
úhradu svojich životných nákladov, prípadne v akom rozsahu boli tieto zdroje, akú výšku tieto zdroje

dosahovali a zároveň aké boli náklady na uspokojovanie životných potrieb žalovaného, resp. v akej
sume bola celková výška záväzkov žalovaného v danom čase vo vzťahu k jeho veriteľom. Súd jednak
nepovažoval takto špecifikovaný prostriedok procesného úroku žalobcu za uplatnený včas v súlade
s ustanovením § 153 ods. 2 CSP, pretože vykonanie výsluchu žalovaného by si vyžadovalo odročenie
pojednávania,pričomžalobcataktoneodôvodňovalpotrebuvykonaniavýsluchužalovanéhoanivreakcii

na jeho tvrdenia vo svojom vyjadrení zo dňa 26. 11. 2024. Pokiaľ žalovanému vytýkal všeobecnosť jeho
tvrdení, tieto boli len reakciou na všeobecné tvrdenia samotného žalobcu tak v podanej žalobe, ako aj vo
vyjadrení zo dňa 26. 11. 2024. Zároveň súd považoval vykonanie výsluchu žalovaného za nehospodárne
aj s poukazom na to, že počet jeho veriteľov v čase podania návrhu na vyhlásenie konkurzu je možné
zistiť aj inak, a to napríklad z konkurzného spisu, ktorú skutočnosť mohol žalobca ako veriteľ prihlásený

v konkurze aj sám zistiť. Súd sa taktiež nestotožnil s tvrdeniami žalobcu, že žalovaný by mal v konaní
preukazovať dôvodnosť podania návrhu na vyhlásenie konkurzu na jeho majetok, a teda svoju platobnú
neschopnosť, a že by mal povinnosť špecifikovať svoje výdavky a ich výšku pred podaním ako i v
čase podania návrhu na vyhlásenie konkurzu na jeho majetok. Súd zdôrazňuje, že nepoctivý zámer
dlžníka je povinný preukázať žalobca ako veriteľ, dlžník v pozícii žalovaného nie je povinný na základe

domnienok a ničím nepodložených a nepreukázaných tvrdení žalobcu preukazovať svoj poctivý zámer a
dôvodnosť návrhu na vyhlásenie konkurzu a svoju platobnú neschopnosť. Vykonaným dokazovaním sa
majú preukazovať tvrdené skutočnosti, nie zisťovať to, čo strany netvrdili a súd opakovane zdôrazňuje,
že dokazovanie nemá slúžiť strane sporu na to, aby prostredníctvom neho zistila, či náhodou neexistujú
skutočnosti v jej prospech.

36. Pokiaľ žalobca odkazuje na rozhodnutia prvostupňových súdov a jedno rozhodnutie odvolacieho
súdu, súd konštatuje, že tieto nie sú právne záväzné, pretože nejde o rozhodnutia najvyšších súdnych
autorít. Súdna prax okresných súdov, ani ak by bola ustálená, nespadá do ochrany legitímneho
očakávania sporovej strany tak, ako je výslovne normatívne vymedzená v čl. 2 ods. 2 CSP. Súd

zdôrazňuje, že je potrebné posudzovať platobnú neschopnosť v každom jednotlivom prípade osobitne
s poukazom ako aj na osobu žalovaného ako dlžníka, tak aj s poukazom na ďalšie skutkové oklnosti.
V konaniach o zrušenie oddlženia pre nepoctivý zámer navyše existuje v skutkovo obdobných veciach
množstvo rozhodnutí prvostupňových aj odvolacích súdov s odlišným právnym záverom (napr. rozsudok
Okresného súdu Žilina sp. zn. 1Odi/1/2019 z 05. 08. 2020, rozsudok Okresného súdu Banská

Bystrica č. k. 6Odi/2/2021-120 zo dňa 01. 02. 2023, rozsudok Okresného súdu Banská Bystrica č. k.
7Odi/7/2022-85 zo dňa 23. 08. 2023, rozsudok Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 6Odi/15/2022-97
zo dňa 25. 01. 2024 a rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 42CoKR/3/2023-144 zo dňa
26. 09. 2023).

37. Na základe vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že z obsahu súdneho spisu nebol
preukázaný ani jeden z dôvodov na zrušenie oddlženia žalovanej pre nepoctivý zámer. Vzhľadom na
všetky vyššie uvedené skutočnosti súd dospel k záveru, že žaloba žalobcu nie je dôvodná. Preto súd
žalobu zamietol tak, ako je uvedené v I. výroku tohto rozhodnutia.

38. Podľa ustanovenia § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej
úspechu vo veci.39. Podľa ustanovenia § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu
súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

40. Podľa ustanovenia § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie
po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.

41. Keďže žalovaný mal v konaní plný úspech, súd mu v zmysle § 255 ods. 1 CSP priznal proti žalobcovi

nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu, teda 100 %. O výške náhrady trov konania v zmysle §
262 ods. 2 CSP rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozhodnutia poverený vyšší
súdny úradník (výrok II. tohto rozhodnutia).

Poučenie:

3Odi/6/2024
Proti tomuto súdnemu rozhodnutiu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia tohto rozhodnutia

na Okresnom súde Banská Bystrica.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ

rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej

inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej

Banská Bystrica dňa 13. februára 2025