Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 27. február 2025

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 11CoR/6/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6118291033
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 02. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Renáta Deáková
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2025:6118291033.2

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr.
Renáty Deákovej a sudcov JUDr. Michala Tagaja a JUDr. Danice Kočičkovej ako členov senátu, v spore
žalobkyne: A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom B. X, C., zast. LÖWY & LÖWY s.r.o., so sídlom
Slowackého 56, Bratislava, IČO: 47 236 230, proti žalovanému: PATRIOT GROUP, s.r.o., so sídlom
Kpt. Jaroša 1312/29, Trenčín, IČO: 45 407 657, zast. Advokátska kancelária KONCOVÁ & PARTNERS,

s.r.o., so sídlom Kpt. Jaroša 1312/29, Trenčín, IČO: 47 256 907, o zrušenie rozhodcovského rozsudku,
o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica č.k. 64Cr/3/2018-162 zo dňa
16.04.2019, takto

r o z h o d o l :

I. Súd p r i p ú š ť a zmenu subjektu na strane žalovaného tak, že namiesto PATRIOT GROUP, s.r.o.,
so sídlom Kpt. Jaroša 1312/29, Trenčín, IČO: 47 256 907, v konaní bude vystupovať D. A. E., nar.
XX.XX.XXXX, trvale bytom B. F. XXX/XX, XXX XX G..

II. Rozsudok súdu prvej inštancie z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie a rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Odvolaním napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie rozhodcovský rozsudok rozhodcu JUDr.
Milana Vojteka, so sídlom Jilemnického 30, 036 01 Martin,, sp.zn. R 143/2017 zo dňa
04.05.2018 zrušil v časti výroku IV., v ktorej rozhodca rozhodol, že A. B., B. XXXXX/X, XXX XX C., ako

žalovaný 2/ v rozhodcovskom konaní, je povinná zaplatiť zmluvnú pokutu vo výške 0,2 % denne odo dňa
05.10.2017 zo sumy 250.000,- Eur do zaplatenia, v zostávajúcej časti výroku IV. zostal rozhodcovský
rozsudok nedotknutý (I. výrok); v prevyšujúcej časti žalobu zamietol (II. výrok) a žalovanému priznal
proti žalobcovi 1/ a žalobcovi 2/ spoločne a nerozdielne nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100
% (III. výrok).
1.1 Z jeho odôvodnenia vyplýva, že žalobou podanou dňa 20.06.2018 sa pôvodný žalobca 1/ (Pharma

Design Center s.r.o., IČO: 35 851 180, vymazaný z OR dňa 25.09.2024) a žalobkyňa 2/ (v záhlaví
označená už len ako žalobkyňa) domáhali preskúmania rozhodcovského rozsudku a jeho zrušenia
pre rozpor s ustanovením §40 ods.1 písm. a) bod 1,3 a 4 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom
konaní (ďalej len „zákon o rozhodcovskom konaní“). Žalobcovia boli v postavení žalovaných účastníkmi
rozhodcovského konania, ktoré bolo ukončené rozhodcovským rozsudkom sp.zn. R 143/2017 zo dňa
04.05.2018, doručeným žalobcom dňa 05.09.2018.

1.1.1 Vo vzťahu k tvrdenému rozporu s dojednanou rozhodcovskou doložkou žalobcovia v žalobe
uviedli, že rozhodca aplikoval inštitút rozhodovania podľa zásad spravodlivosti, na ktorom postupe sa
zmluvné strany dohodli v rozhodcovskej doložke dojednanej v rámci mandátnej zmluvy uzatvorenej
medzi pôvodným žalobcom 1/ a žalovaným dňa 07.10.2016; hoci použitie tohto inštitútu žalobcovia
sami navrhli, nebolo im zrejmé, ako inštitút rozhodovania podľa zásad spravodlivosti aplikoval rozhodca;
rozhodovanie podľa zásad spravodlivosti má odzrkadľovať spravodlivé usporiadanie vzťahov a samotné

rozhodnutie má byť riadne odôvodnené. Žalobcovia, vychádzajúc z odôvodnenia rozhodcovského
rozsudku mali za to, že zo strany rozhodcu išlo o svojvôľu, keď pri rozhodovaní vychádzal lenz jednostranného tvrdenia žalovaného. Konštatovali, že takýmto postupom bolo porušené ich právo na
riadne odôvodnenie podstatnej časti rozsudku, rovnako tak došlo k porušeniu zákona o rozhodcovskom
konaní a rozhodcovských pravidiel a aj spôsob konania vymienený v rozhodcovskej doložke, čím

bol založený dôvod zrušenia rozhodcovského rozsudku podľa §40 ods.1 písm.a) bod 4 zákona
o rozhodcovskom konaní.
1.1.2 V žalobe uviedli aj, že podstatou rozhodcovského konania bolo posúdenie neplatnosti dodatku
č.1 a dodatku č.2 k mandátnej zmluve vrátane ich rozhodcovskej doložky a pri podpise dodatkov boli
uvedení do omylu; poukázali na ustanovenie §49a zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej

len „Občiansky zákonník“); s touto námietkou sa rozhodca žiadnym spôsobom nevysporiadal a rozhodol
spor, pre ktorý nebola uzatvorená rozhodcovská doložka; tvrdili, že rozhodcovská doložka nebola
uzavretá v súlade s právnym poriadkom Slovenskej republiky z dôvodu omylu v prejave vôle zmluvnej
strany. Uvedeným konaním mal byť podľa názoru žalobcov založený dôvod zrušenia rozhodcovského
rozsudku v zmysle §40 ods.1 písm.a) bod 1 a 3 zákona o rozhodcovskom konaní
1.1.3 Tvrdili, že v priebehu rozhodcovského konania namietali rozpor dodatkov s dobrými mravmi, resp.

zásadami poctivého obchodného styku, avšak s týmito sa rozhodca nevysporiadal, hoci ide o námietky,
ktoré v prípade kladného vyhodnotenia zakladajú neplatnosť uzavretej rozhodcovskej doložky. Uvedené
založilo žalobný dôvod v zmysle §40 ods.1 písm.a) bod 1 a 3 zákona o rozhodcovskom konaní
1.1.4 Žalobkyňa (pôvodne označená ako žalobkyňa 2/) mala v rámci dodatku č.1 a dodatku č.2
k mandátnej zmluve poskytnúť ručiteľské vyhlásenie, že pokiaľ pôvodný žalobca 1/ nesplní svoj záväzok

zaplatiť odmenu žalovanému riadne a včas, splní tento záväzok žalobkyňa 2/. Žalobcom zároveň nebolo
zrejmé, na akom základe bolo rozhodnuté, že žalobkyňa 2/ je povinná spoločne a nerozdielne uhradiť
zmluvnúpokutuvovýške0,2%dennezosumy250.000,-Eur;uviedli,žeakbyajvznikolplatnýručiteľský
záväzok, na zmluvnú pokutu by sa podľa ručiteľského vyhlásenia nevzťahoval; v tomto prípade bol
nárok žalovaného zjavne nedôvodný, ale rozhodca sa danou námietkou žiadnym spôsobom v rozsudku

nevysporiadal.
1.1.5 V žalobe namietli aj trovy právneho zastúpenia v rozhodcovskom konaní a podali návrh na
priznanie odkladného účinku rozsudku, a to až do času rozhodnutia súdu vo veci samej.
1.2 Súd prvej inštancie mal na základe vykonaného dokazovania za preukázané, že dňa 18.12.2017
bola rozhodcovi doručená žaloba obchodnej spoločnosti MONEY biznis, s.r.o. (právny predchodca

žalovaného) proti spoločnosti pôvodného žalobcu 1/ (Pharma Design Center, s.r.o.) a žalobkyne 2/
o zaplatenie sumy 380.006,- Eur s príslušenstvom. Žaloba bola proti žalobcovi 1/ podaná z titulu nároku
na odmenu podľa mandátnej zmluvy v znení jej dodatkov a proti žalobkyni 2/ titulom ručiteľského
záväzku. Okresný súd sa oboznámil s obsahom mandátnej zmluvy, dodatku č.1 a dodatku č.2; aplikoval
ustanovenie §40 ods.1 zákona o rozhodcovskom konaní. Súd prvej inštancie nepovažoval za spornú

aktívnu vecnú legitimáciu žalobcov, konštatoval aj, že žaloba bola žalobcami podaná v prekluzívnej
lehote 60 dní odo dňa doručenia rozhodcovského rozsudku. Žalobcovia sa domáhali zrušenia
rozhodcovského rozsudku z dôvodu podľa §40 ods.1 písm.a) bod 1,3 a 4 zákona o rozhodcovskom
konaní; žalovaný sa v konaní bránil tvrdením, že na dôvody zrušenia rozhodcovského rozsudku podľa
§40 ods.1 písm.a) zákona o rozhodcovskom konaní súd neprihliadne, ak ich účastník nenamietal

v konaní pred rozhodcovským súdom v lehote na to ustanovenej, inak bez zbytočného odkladu a bránil
sa tvrdením, že rozhodcovská zmluva bola dojednaná platne v súlade s právnym poriadkom Slovenskej
republiky, keďže žalobkyňa 2/ vystupovala ako konateľ žalobcu 1/, musela byť dostatočne znalá, právne
zdatná a obozretná pri podpisovaní listín, aby vedela posúdiť ich právne dôsledky.
1.3 Z obsahu mandátnej zmluvy pre okresný súd vyplynulo, že táto, hoci bola uzatvorená medzi

mandantom a mandatárom, v zmysle jej dodatkov obsahovala aj platný ručiteľský záväzok pôvodnej
žalobkyne 2/. Súd prvej inštancie mal za to, že účinnosťou dodatku č.1 bolo v čl. IV. bod 4.3 mandátnej
zmluvy jasne, určite a zrozumiteľne uvedené, že konateľ mandanta prehlasuje v zmysle ustanovenia
§303 a nasl. Obchodného zákonníka, že pokiaľ mandant nesplní riadne a včas svoj záväzok zaplatiť
odmenu mandatárovi, splní tento záväzok za mandanta. Mal za to, že zo žiadneho zákonného

ustanovenianevyplýva,žeakurčitáosobapriprávnomúkonekonázaalebovmeneviacerýchsubjektov,
že v prípade písomnej formy úkonu musí byť jej podpis osobitne za každého z nich. Žalobkyňa konala
ako konateľka pôvodného žalobcu 1/, a teda ako štatutárny orgán mala konať s odbornou starostlivosťou
a potrebnou obozretnosťou tak pri podpise mandátnej zmluvy ako aj jej dodatkov.
1.4 Pokiaľ ide o rozhodcovskú doložku, táto bola obsiahnutá v záverečných ustanoveniach mandátnej

zmluvy, konkrétne v čl. VII. bod 7.4 a následne v čl. II. bod 2 dodatku č.1, v zmysle ktorej bolo
dojednané, že zmluvné strany a všetci účastníci zmluvy, vrátane konateľa mandanta, sa dohodli, že
budú riešiť vzájomné spory, ktoré medzi nimi vzniknú v rozhodcovskom konaní pred JUDr. Milanom
Vojtekom. V tejto súvislosti okresný súd konštatoval, že ak pôvodne žalobkyňa 2/ bola konateľompôvodného žalobcu 1/, na rozhodcovskej doložke sa dohodli nielen zmluvné strany mandátnej zmluvy,
ale aj žalobkyňa 2/ ako ručiteľ a ak do mandátnej zmluvy v znení jej dodatkov bol poňatý aj platný
ručiteľský záväzok, sporom vzniknutým v súvislosti so zmluvou bol nielen spor z mandátnej zmluvy

medzi žalovaným ako mandatárom a pôvodným žalobcom 1/ ako mandantom, ale aj spor z ručiteľského
záväzku medzi žalovaným ako veriteľom a pôvodne žalobkyňou 2/ ako ručiteľom. Okresný súd na
základe uvedeného ustálil, že rozhodcovská doložka sa vzťahovala aj na spory z ručenia, a preto sa
pôsobnosť rozhodcovského súdu vzťahovala aj na žalobkyňu ako ručiteľa.
1.5Súdprvejinštanciesanestotožnilstvrdenímžalobcov,žepripodpisedodatkovboliuvedenídoomylu

a rovnako sa nestotožnil s ich tvrdením, že dodatky sú z hľadiska rozhodcovskej doložky a ručiteľského
záväzku neplatné.
1.6 V prípade žaloby o zrušenie rozhodcovského rozsudku všeobecný súd skúma len to, či boli
splnené základné podmienky pre prejednanie a rozhodnutie veci v rámci rozhodcovského konania
a neposudzuje uplatnený nárok aj podľa predpisov hmotného práva. Z uvedeného dôvodu súd prvej
inštancie neprihliadol na tvrdenie pôvodných žalobcov o uvedení do omylu, porušovaní dobrých mravov

a zásad poctivého obchodného styku pri dojednávaní odmeny v znení dodatkov, keďže tieto skutočnosti
nepredstavujúdôvodnazrušenierozhodcovskéhorozsudkuaichposudzovanienemôžebyťpredmetom
posudzovania všeobecným súdom v tomto konaní.
1.7 Čo sa týka zmluvnej pokuty, tu okresný súd konštatoval, že táto síce má charakter akcesorického
práva, ale predstavuje samostatný právny inštitút dojednaný popri hlavnom záväzku, a teda ak

sa ručiteľský záväzok mal vzťahovať aj na zmluvnú pokutu, malo byť takto ručenie špecifikované
a dohodnuté. Súd prvej inštancie mal za to, že porušením povinnosti pôvodného žalobcu 1/ sa ručiteľský
záväzok pôvodne žalobkyne 2/ nemohol rozšíriť aj na zmluvnú pokutu, keď tak ručenie ako aj zmluvná
pokuta pre svoju platnosť vyžadujú písomnú formu, a teda ručiteľský záväzok sa nemôže rozšíriť, musí
sa týkať konkrétneho, jasne, určite a zrozumiteľne definovaného a špecifikovaného záväzku.

1.8 Zákon o rozhodcovskom konaní umožňuje rozhodcovi rozhodnúť obchodnoprávny spor podľa
zásad spravodlivosti, ak ho účastníci rozhodcovského konania na to výslovne oprávnili. Okresný
súd nepovažoval za sporné, že v rozhodcovskej doložke bolo právo rozhodcu rozhodnúť spor podľa
zásad spravodlivosti dojednané. Ak rozhodca na základe uvedeného pristúpil k moderovaniu, a teda
zníženiu uplatneného nároku žalovaného, nemohli mať tieto skutočnosti vplyv na rozhodnutie vo

veci samej v neprospech žalobcov; nárok žalovaného (v rozhodcovskom konaní žalobcu) vyhodnotil
rozhodca ako legálny a reálny, keď v znení dodatkov bola odmena žalovaného dojednaná vo výške
20 % z vymáhanej sumy, čo predstavovalo sumu 1.833.031,- Eur. Uplatňovanie zásad spravodlivosti
podľa názoru okresného súdu nebolo v rozpore s rozhodcovskou doložkou ani ustanoveniami zákona
o rozhodcovskom konaní a nemohlo mať vplyv na rozhodnutie vo veci samej v neprospech pôvodných

žalobcov.
1.9 Vo vzťahu k trovám rozhodcovského konania žalobcovia neuviedli žiadne skutočnosti, ktoré by bolo
možné subsumovať pod preukázanie zákonných dôvodov na zrušenie rozhodcovského rozsudku v tejto
časti; tu okresný súd poukázal na čl.18 bod 1 rozhodcovských pravidiel a konštatoval, že rozhodca
priznal žalovanému trovy rozhodcovského konania podľa úspešnosti; trovy rozhodcovského konania si

mali účastníci v zmysle čl.16 bodu 2 rozhodcovských pravidiel uplatňovať priebežne počas konania;
žalobcovia si žiadne trovy nevyčíslili, preto podľa názoru okresného súdu nemal rozhodca o akých
trovách žalobcov rozhodovať.
1.10 Na základe vyššie uvedeného dospel súd prvej inštancie k záveru, že žalobcovia preukázali
dôvod na zrušenie rozhodcovského rozsudku len v časti výroku IV., v ktorej bola žalobkyňa 2/ (ako

žalovaná 2/ v rozhodcovskom konaní) povinná zaplatiť zmluvnú pokutu vo výške 0,2 % denne zo sumy
250.000,- Eur odo dňa 05.10.2017 do zaplatenia; v zostávajúcej časti, vrátane zostávajúcej časti výroku
IV. rozhodcovského rozsudku, žalobu zamietol.
1.11 O návrhu žalobcov na odklad vykonateľnosti rozhodcovského rozsudku súd prvej inštancie
vzhľadom na výsledok sporu nerozhodoval.

1.12 O trovách konania rozhodol súd prvej inštancie v zmysle §255 ods.1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný
sporový poriadok (ďalej len „C.s.p.“) a žalovanému, ktorý mal v konaní neúspech v nepatrnej časti priznal
protipôvodnýmžalobcom1/a2/spoločneanerozdielnenároknanáhradutrovkonaniavrozsahu100%.

2. Proti II. a III. výroku rozsudku súdu prvej inštancie podali pôvodní žalobcovia v zákonom stanovenej

lehote odvolanie s návrhom, aby odvolací súd zrušil rozsudok okresného súdu a vec mu vrátil na ďalšie
konanie. Tvrdili, že súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich
skutočností, súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovýmzisteniam a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, čím
uplatnili odvolacie dôvody v zmysle §365 ods.1 písm.e), f) a h) C.s.p.
2.1 Žalobcovia v odvolaní poukázali na mandátnu zmluvu, obsahujúcu rozhodcovskú doložku, na

základe ktorej vstúpil do zmluvného vzťahu žalobca 1/ a žalovaný; uviedli, že žalobkyňa 2/ účastníčkou
mandátnej zmluvy nebola, hoci v jej záhlaví bola označená ako konateľ žalobcu 1/ a túto ako konateľ
žalobcu 1/ aj podpísala. V zmysle uvedeného mali žalobcovia za to, že k rozhodcovskej doložke sa
žalobkyňa 2/ nezaviazala mandátnou zmluvou; posúdenie podriadenia žalobkyne 2/ pod rozhodcovskú
doložku bolo potrebné vyhodnotiť v kontexte prípadného uzatvorenia dodatku č. 1. Žalobkyňa 2/ mala

za to, že súd prvej inštancie nesprávne právne posúdil skutkový stav, keď ustálil, že mandátna zmluva
v znení dodatku č. 1 obsahuje platné ručiteľské vyhlásenie a platné uzatvorenie rozhodcovskej doložky
žalobkyňou 2/.
2.2 Odvolatelia konštatovali, že žalobkyňa 2/ ako fyzická osoba nebola zmluvnou stranou dodatku č. 1
ani žiadnym iným účastníkom dohody; zo záhlavia dodatku č. 1 vyplýva, že ide výhradne o vzťah medzi
mandantom – žalobcom 1/ a mandatárom – žalovaným; na uvedenom podľa názoru odvolateľov nič

nemení ani skutočnosť, že v záhlaví dodatku č. 1 boli uvedené aj osoby, oprávnené konať za zmluvné
strany, a teda aj žalobkyňa 2/; dodatok č. 1 obsahuje dve podpisové políčka, po jednom pre každú
zmluvnú stranu. Na podporu svojich tvrdení žalobcovia poukázali na viaceré rozhodnutia Okresného
súdu Banská Bystrica a Okresného súdu Trnava, avšak vydaných v exekučných konaniach či konaní
o zrušenie spotrebiteľského rozhodcovského konania, na základe ktorých vyvodili záver, že žalobkyňa

2/ sa dodatkom č. 1 nemohla zaviazať k rozhodcovskej doložke a podrobiť sa rozhodcovskému konaniu.
2.3 Za arbitrárne odvolatelia označili konštatovanie súdu prvej inštancie, že pri podpise dodatkov nebol
žalobca 1/ konajúci prostredníctvom žalobkyne 2/ uvedený do omylu; žalovaný však vedomou a aktívnou
prácou s textom v dodatkoch a účelovým navodením nevýhodných podmienok pri podpise dodatkov
vyvolal omyl na strane konateľa žalobcu 1/ o tom, čo je skutočný obsah dodatkov a takto vyvolaný

omyl následne udržiaval. Prítomnosť omylu pri prejave vôle má pritom za následok neplatnosť právneho
úkonu, tu dodatkov k zmluve. Žalobcovia tvrdili, že konajúci súd bol v takomto prípade povinný pre
riadne zistenie skutkového stavu podrobiť prieskumu aj dodržanie predpisov hmotného práva, a to
bez ohľadu na to, či bola platnosť právneho úkonu obsahujúceho rozhodcovskú doložku už riešená
v predchádzajúcom rozhodcovskom konaní.

2.4 Mali za to, že konanie žalovaného malo za následok neplatnosť dodatkov k mandátnej zmluve;
rozhodcovským rozsudkom bol podľa názoru odvolateľov založený ostrý rozpor s verejným právom,
na ktorý mal súd prihliadnuť ex offo; na omyl v konaní konateľa žalobcu 1/ pri podpise dodatkov bolo
potrebné nahliadať aj cez vzniknutý následok.
2.5 Žalobcovia poukázali aj na skutočnosť, že rozhodcovský rozsudok má vady, ktoré sú v rozpore

s rozhodcovskou doložkou, dojednanou v mandátnej zmluve; tieto boli spôsobilé založiť rozpor
s verejným poriadkom Slovenskej republiky. Čo sa týka tvrdenej nepreskúmateľnosti rozhodcovského
rozsudku, žalobcovia uviedli, že z jeho obsahu je zrejmé, že rozhodca využil svoje právo a rozhodol spor
na základe zásad spravodlivosti, výsledok takéhoto rozhodovania však žiadnym spôsobom neodôvodnil.
Pre žalobcov nebolo zrejmé, aké spravodlivé usporiadanie vzťahov rozhodca sledoval pri uplatnení

rozhodovania na základe zásad spravodlivosti a uložení povinnosti uhradiť sumu vo výške 250.000,-
Eur s príslušenstvom.

3. K odvolaniu žalobcov podal písomné vyjadrenie žalovaný, ktorý sa s názorom súdu prvej inštancie
stotožnil, keď vyhodnotil, že z mandátnej zmluvy v spojení s dodatkami vyplýva ručiteľské vyhlásenie

žalobkyne 2/, ktoré je v dodatku č. 1 vyjadrené jasne, určito a zrozumiteľne.
3.1 K tvrdeniu odvolateľov, že žalobkyňa 2/ nebola zmluvnou stranou dodatku č. 1 žalovaný uviedol,
že dodatkom č. 1 sa žalobkyňa 2/ v zmysle §303 Obchodného zákonníka zaviazala splniť záväzok
za žalobcu 1/, ak tento svoj záväzok voči žalovanému nesplní sám; týmto poskytnutím ručiteľského
vyhlásenia žalobkyňa 2/ prejavila svoju vôľu byť viazaná záväzkom žalobcu 1/, vyplývajúceho

z mandátnej zmluvy ako aj dodatkov; poskytnutie ručiteľského vyhlásenia je prejavom individuálnej
autonómie, teda dobrovoľného ručenia; o skutočnosti, že v čase podpisu dodatkov žalobkyňa 2/ prejavila
svoju skutočnú, slobodnú a vážnu vôľu svedčí aj to, že dodatky nepodpísala v jeden deň, a teda mala
dostatočný časový priestor oboznámiť sa s ich obsahom.
3.2 K tvrdeniu žalobcov, že dodatky k zmluve sú uzatvorené len medzi dvomi subjektmi, poukázal

žalovaný na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 1ObdoV 87/2007; dodal, že aj
keď dodatky neobsahujú v podpisovej časti dva podpisy žalobkyne 2/, nie je to prekážkou toho, aby bolo
ručiteľské vyhlásenie poskytnuté platne.3.3 Žalovaný poukázal na rozhodnutia Okresného súdu Banská Bystrica, ktorý v konaniach o zrušenie
rozhodcovského rozsudku žaloby žalobcov zamietol; rozhodnutia exekučného súdu, aplikované
žalobcami, označil žalovaný za irelevantné.

3.4 Majúc za to, že skutkový stav veci súd prvej inštancie dostatočne zistil, žalovaný navrhol rozhodnutie
súdu prvej inštancie potvrdiť a žalobcov zaviazať na náhradu trov žalovaného.

4. Žalobcovia v odvolacej replike zotrvali na tvrdení, že podpis konateľky žalobcu 1/ nemôže byť riadnym
prejavom jej vôle ako žalobkyne 2/ zaviazať sa k dodatkom; dodatky neboli v mene žalobkyne 2/

podpísané. Vo vzťahu k rozhodnutiam, na ktoré poukázal žalovaný vo vyjadrení, žalobcovia reagovali
konštatovaním, že v ani jednom z daných rozhodnutí nebolo meritórne rozhodnuté spôsobom, ktorý
by vyvracal argumentáciu žalobcov. Žalobcovia zároveň poukázali na ostrý rozpor rozhodcovského
konania s verejným poriadkom Slovenskej republiky; žalovaný pri svojej činnosti využíva techniky, kde
v istom bode zmluvného vzťahu nechá svojho zmluvného partnera podpísať neprehľadnou formou
a za neprehľadnej situácie nevyžiadané ručiteľské vyhlásenie, ktoré nebolo vopred žiadnym spôsobom

odkomunikované a ani odsúhlasené; takéto konanie vykazuje znaky zneužitia práva a porušenia zásad
poctivého obchodného styku a prítomnosť omylu pri prejave vôle alebo inej vady prejavu vôle.

5. Krajský súd v Banskej Bystrici o odvolaní žalobcov rozsudkom č.k. 43CoR/5/2019-244 zo dňa
13.11.2019 napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil a žalovanému priznal voči žalobcom nárok

na náhradu trov konania.
5.1 Odvolací súd, vychádzajúc zo skutkového stavu zisteného okresným súdom, sa v celom rozsahu
stotožnil s odôvodnením napadnutého rozhodnutia.
5.2 Vo vzťahu k tvrdenému omylu v prejave vôle a s tým súvisiacim dôvodom na zrušenie
rozhodcovského rozsudku podľa ustanovenia §40 ods.1 písm. a) bod 1 a 3 zákona o rozhodcovskom

konaní mal odvolací súd za to, že súd prvej inštancie správne preskúmal predloženú mandátnu zmluvu,
ktorej súčasťou bola rozhodcovská doložka, rovnako ako dodatky k mandátnej zmluve a ustálil, že
žalobcovia tvrdenie, že mandátnu zmluvu, resp. dodatky k nej uzatvárali v subjektívnom omyle, žiadnym
spôsobom nepreukázali; námietka o uvedení do omylu tak ostala len v rovine tvrdenia; objektívne bolo
zistené, že žalovaná 2/, ktorá mandátnu zmluvu a dodatky uzatvárala, bola s ich znením oboznámená

a mala si byť vedomá následkov, ktoré uzatvorením takéhoto právneho úkonu nastanú. Odvolací
súd zdôraznil, že už v mandátnej zmluve zo dňa 07.10.2016 zmluvné strany výslovne uviedli, že
zmluvné strany a všetci účastníci tejto dohody vrátane splnomocneného zástupcu veriteľa a konateľa
dlžníka (teda vrátane žalobkyne 2/) sa dohodli, že v rozhodcovskom konaní pred rozhodcom budú
riešiť vzájomné spory, ktoré medzi nimi vznikli alebo vzniknú v súvislosti so zmluvou alebo v súvislosti

s inými právnymi vzťahmi, uzatvorenými medzi jej účastníkmi, či už deliktuálnymi a kvázi deliktuálnymi
obligačnými vzťahmi. Z uvedeného mal odvolací súd za preukázané, že rozhodcovská doložka bola
pri uzavretí mandátnej zmluvy dojednaná pre všetky spory, ktoré z nej vznikli, a teda aj zo sporov,
ktoré by vznikli v rámci dodatkov, uzavretých neskôr k danej zmluve; mal za to, že nebolo nevyhnutné
uviesť rozhodcovskú doložku v jednotlivých dodatkoch. Rozhodcovská doložka v dodatku č. 1 bola

vymedzenárovnakýmspôsobom.Zneniaobochrozhodcovskýchdoložiekbolijasné,zreteľnéapresným
spôsobom vymedzili okruh subjektov, ktoré sa dohodli na znení rozhodcovskej doložky; v tejto bolo
zreteľne uvedené, na aké spory sa vzťahovala, bol v nej uvedený aj výpočet subjektov, ktoré sa
podriadia rozhodcovskému konaniu. Odvolací súd bol na základe uvedeného toho názoru, že súd prvej
inštancievyvodilsprávnyzáver,aknezistildôvody,prektorébyrozhodcovskádoložkamalatrpieťvadami

spôsobujúcimi jej neplatnosť a správne konštatoval, že rozhodcovská doložka bola uzavretá platne,
v súlade s právnym poriadkom Slovenskej republiky. Pokiaľ ide o omyl v motivácií, konštatoval, že tento
nie je tým druhom omylu, ktorý by spôsoboval relatívnu neplatnosť právneho úkonu; krajský súd dodal,
že text dodatkov bol konateľke žalobcu 1/ známy, jeho obsahu ako osoba konajúca v obchodnoprávnych
vzťahoch s odbornou starostlivosťou rozumieť mala a ak nerozumela, nemala právny úkon v mene

žalobcu 1/ uzavrieť.
5.3 Žalobcovia v odvolacom konaní zotrvali na stanovisku, že rozhodcovská doložka nezaväzovala
žalobkyňu 2/, a preto nemohol byť v rozhodcovskom konaní riešený spor, výsledkom ktorého by mohlo
byť zavinenie žalobkyne 2/ voči žalovanému. Tu považoval odvolací súd za kľúčový bod IV. bod 4.3
dodatkuč.1kmandátnejzmluve,obsahomktoréhobolzáväzokkonateľamandanta(žalobkyne2/),ktorá

týmto prehlásila v zmysle §303 a nasl. Obchodného zákonníka, že pokiaľ mandant (žalobca 1/) nesplní
riadne a včas svoj záväzok zaplatiť odmenu mandatárovi (žalovaný), splní (žalobkyňa 2/) tento záväzok
za mandanta (žalobca 1/); išlo tak o prevzatie ručiteľského záväzku, ktorým bol založený právny vzťah
priamo medzi žalobkyňou 2/ a žalovaným z titulu ručenia. Žalobkyňa 2/ ako konateľka mandanta zároveňv dodatku č. 1 uzavrela rozhodcovskú doložku; k otázke, či bolo potrebné, aby zmluva bola podpísaná
každým subjektom zúčastneným na uzatváraní právneho úkonu zvlášť alebo či postačoval jeden podpis
mandanta, odvolací súd zhodne so žalovaným odkázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej

republiky sp.zn. 1ObdoV/87/2007. Žalobkyňa 2/ bola v mandátnej zmluve ako aj v dodatkoch k nej
vymedzená ako osoba zastupujúca žalobcu 1/ a táto osoba (konateľka mandanta) výslovne prevzala
ručiteľský záväzok za mandanta a rovnako tá istá osoba bola stranou dojednávajúcou rozhodcovskú
doložku. Zo znenia ručiteľského vyhlásenia ako aj zo znenia rozhodcovskej doložky teda vyplynulo,
že žalobkyňa 2/ ako konateľka žalobcu 1/ prevzala na seba ručiteľský záväzok a súhlasila s tým, aby

spory vyplývajúce z ručiteľského vyhlásenia boli prejednávané pred rozhodcovským súdom dojednaným
stranami; tieto skutočnosti potvrdila žalobkyňa 2/ svojím podpisom, ktorý sa nachádza jednak na
mandátnej zmluve ako aj na dodatku č.1 k nej.
5.4 Odvolací súd bol toho názoru, že súd prvej inštancie správne poukázal na skutočnosť, že v prípade
žaloby o zrušenie rozhodcovského rozsudku všeobecný súd neskúma uplatnený nárok v zmysle
predpisov hmotného práva; posudzuje len, či boli splnené podmienky na prejednanie a rozhodnutie veci

v rámci rozhodcovského konania a či rozhodcovské konanie prebiehalo v zmysle §40 ods.1 písm.a)
zákona o rozhodcovskom konaní spôsobom dohodnutým účastníkmi rozhodcovského konania. Ak sa
žalobcovia rozhodli, že uprednostnia riešenie sporu pred rozhodcom, vyjadrili tým vôľu rešpektovať
rozhodcovský rozsudok a v súlade s týmto predpokladom už zákon o rozhodcovskom konaní následne
preskúmanie vecného rozhodnutia rozhodcu pripúšťa iba vzhľadom na prípadné narušenie verejného

poriadku, ale nie vzhľadom na opätovné preskúmanie rozhodnutia z hľadiska hmotného práva.
Tvrdeniami žalobcov o špekulatívnosti pohľadávky žalovaného alebo o námietke voči rozhodnutiu
o trovách rozhodcovského konania sa odvolací súd z uvedeného dôvodu nezaoberal.
5.5 Okresný súd sa správne zaoberal aj otázkou, či boli dané dôvody, pre ktoré by boli odopreté uznanie
a výkon cudzieho rozhodcovského rozsudku, teda či by jeho uznanie a výkon bol v rozpore s verejným

poriadkom a podľa názoru odvolacieho súdu dospel súd prvej inštancie správne k záveru, že tomu
v prejednávanej veci tak nebolo. Ak rozhodca nerozhodol v súlade s očakávaniami zmluvných strán,
ktoré uzavreli rozhodcovskú doložku, táto skutočnosť nepredstavovala dôvod pre jeho zrušenie pre
rozpor s verejným poriadkom; ani žalobcovia nepreukázali, že by v rozhodcovskom konaní nastala taká
skutočnosť, ktorá by vzhľadom na rozhodcovské konanie predstavovala rozpor s verejným poriadkom;

nedostatkyodôvodneniarozhodnutiadokoncaaniprípadnévecnenesprávnerozhodnutienepredstavuje
dôvod na konštatovanie rozporu rozhodcovského konania s verejným poriadkom.
5.6Žalobcoviasadomáhalizrušeniarozhodcovskéhorozsudkuajzdôvodunesprávnejaplikáciezásady
spravodlivosti; s uvedeným sa zaoberal už súd prvej inštancie, ktorý zdôraznil, že v rozhodcovskej
doložke bolo dojednané aj právo rozhodcu rozhodovať podľa zásad spravodlivosti, čím prejavili dôveru,

že rozhodca je odborne a morálne spôsobilý pri rozhodovaní postupovať nielen v zmysle písaného
práva, ale aj v zmysle zásad spravodlivosti; to, či tieto zásady rozhodca aplikoval skutočne spravodlivo
už všeobecný súd nie je oprávnený preskúmavať, pretože by išlo o preskúmavanie hmotnoprávnych
dôvodov vedúcich k rozhodnutiu.
5.7 Vo vzťahu k odvolacej námietke, že okresný súd nevykonal výsluch Andrey Jančichovej, odvolací

súd uviedol, že táto prezentovala svoje vyjadrenia opakovane v písomných podaniach, takže konajúce
súdy boli so všetkými jej tvrdeniami oboznámené; sporové strany navrhujú vykonanie dôkazov, avšak
o tom, ktoré dôkazy budú vykonané, rozhoduje súd; ak súd dospel k záveru, že vykonanie dôkazu nebolo
pre objasnenie tvrdených skutočností prínosné, pretože nemohlo poskytnúť nové informácie v konaní,
bol takýto postup v súlade s účelom hospodárnosti konania.

5.8 Odvolací súd rozhodnutie okresného súdu v súlade s §387 C.s.p. potvrdil a o trovách odvolacieho
konania rozhodol v zmysle §396 v spojení s §262 ods.1 a §255 ods.1 C.s.p. tak, že nárok na ich náhradu
priznal žalovanému voči žalobcom 1/,2/, ktorí boli v odvolacom konaní neúspešní.

6. Na dovolanie žalobcov Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesením sp.zn.4Cdo/120/2020 zo

dňa 30.10.2024 rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici z 13.11.2019 sp.zn. 43CoR/5/2019 ako
aj rozsudok Okresného súdu Banská Bystrica zo dňa 16.04.2019 č.k. 64Cr/3/2018-16 vo vzťahu
kžalobcovi1/zrušilakonanieožalobežalobcu1/zastavil(I.výrok);druhýmvýrokomrozsudokkrajského
súdu vo vzťahu k žalobkyni 2/ zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.
6.1 Vo vzťahu k pôvodnému žalobcovi 1/ - obchodnej spoločnosti Pharma Design Center, s.r.o. dovolací

súd zistil, že tento bol ku dňu 24.09.2024 vymazaný z obchodného registra bez právneho nástupcu, ktorá
skutočnosť mala za následok stratu jej procesnej subjektivity; z uvedeného dôvodu konanie o žalobe
žalobcu 1/ v súlade s ustanovením §540 v spojení s §438, §161 ods.1,2 a §63 ods.1 C.s.p. zastavil.6.2 Z obsahu preskúmavaného spisu dovolací súd zistil, že mandátna zmluva zo dňa 07.10.2016 bola
uzavretá medzi obchodnými spoločnosťami Pharma Design Center s.r.o. ako mandantom a PATRIOT
GROUP, s.r.o. ako mandatárom; tieto boli zastúpené konateľmi, ktorí mandátnu zmluvu za spoločnosť

podpísali. V zmysle čl. VII bodu 7.4 zmluvy sa „...zmluvné strany a všetci účastníci tejto dohody, vrátane
splnomocneného zástupcu veriteľa a konateľa dlžníka“ dohodli na rozhodcovskej doložke; v zmysle čl.
VII bodu 7.5 mandátnej zmluvy bola zmluva „vyhotovená v dvoch rovnopisoch, z ktorých jeden rovnopis
obdrží mandant a jeden mandatár“; podľa čl. IV bod 4.3 dodatku č. 1 k mandátnej zmluve konateľ
prehlásil „v zmysle §303 a nasl. Obchodného zákonníka, že pokiaľ mandant nesplní riadne a včas

svoj záväzok zaplatiť odmenu mandatárovi, splní tento záväzok za mandanta“. Žalobkyňa 2/ namietla
odôvodnenie rozhodnutia odvolacieho súdu v otázke posúdenia platnosti rozhodcovskej doložky pre
nedostatok prejavu vôle byť osobou viazanou obsahom zmluvy, resp. jej dodatku č.1 ako fyzická osoba.
6.3 Dovolací súd vo vzťahu k žalobkyni 2/ vytkol krajskému súdu, že sa v odôvodnení rozhodnutia
v otázke posúdenia platnosti rozhodcovskej doložky nevysporiadal s nedostatkom prejavu vôle
žalobkyne 2/ byť osobou viazanou obsahom zmluvy, resp. Dodatku č. 1. Žalobkyňa 2/ všetky tieto

zásadnéargumentyuviedlaužvosvojomodvolaní,avšakodvolacísúdsanimipodľanázorudovolacieho
súdu riadne nezaoberal, nezaujal relevantné stanovisko a odkázal len na odôvodnenie rozhodnutia súdu
prvej inštancie.
6.4 Dovolací súd vo svojom rozhodnutí konštatoval, že je potrebné v procese uzatvárania mandátnej
zmluvy a jej dodatkov rozlišovať v otázke prejavu vôle žalobkyne 2/ medzi vyhlásením jej ručiteľského

záväzku, obsiahnutého v dodatku k mandátnej zmluve a prejavom vôle, z ktorého by bolo možné
jednoznačne a bezpochyby ustáliť jej súhlas ako fyzickej osoby podriadiť sa právomoci rozhodcovského
súdu.
6.5 Najvyšší súd konštatoval, že v danom prípade ide o spor o posúdenie platnosti rozhodcovskej zmluvy
vo forme rozhodcovskej doložky v situácii, kedy v zmluve, resp. v jej dodatkoch chýba jednak riadne

označenie žalobkyne ako fyzickej osoby údajom o tom, že je zmluvnou stranou zmluvného dojednania
o právomoci rozhodcovského súdu a chýba osobitný zrozumiteľný a určitý prejav vôle takto riadne
špecifikovanej fyzickej osoby, z ktorého by bolo možné jednoznačne a bezpochyby ustáliť súhlas, resp.
vôľu podriadiť sa právomoci rozhodcovského súdu, pričom uvedené by konajúca fyzická osoba osobitne
potvrdila svojím podpisom.

6.6 Dovolací súd zrušil rozhodnutie krajského súdu vo vzťahu k žalobkyni 2/ z dôvodu, že sa odvolací
súdlenstotožnilsargumentáciousúduprvejinštancieaodvolacíminámietkamisadôslednenezaoberal,
v dôsledku čoho nespĺňa toto jeho rozhodnutie náležitosti riadneho odôvodnenia rozhodnutia (§393
ods.2 v spojení s §220 ods.2 C.s.p.), a preto ho treba považovať za nepreskúmateľné.

7. Po zrušení a vrátení veci najvyšším súdom krajský súd podľa §34 C.s.p. preskúmal vec bez potreby
nariadenia odvolacieho pojednávania podľa §385 ods. 1 C.s.p. v rozsahu odvolania podľa §379 C.s.p. a
z dôvodov vymedzených v odvolaní podľa §380 ods. 1 C.s.p.; rozsudok súdu prvej inštancie podľa §389
ods. 1 písm. b), c) C.s.p. zrušil a podľa §391 C.s.p. vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie
a nové rozhodnutie.

8. Podľa §389 ods. 1 písm. b), c) C.s.p. odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak súd
nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v
takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno napraviť v
konaní pred odvolacím súdom a súd prvej inštancie v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia veci

nevykonal navrhované dôkazy, ak nie je účelné doplniť dokazovanie odvolacím súdom.

9. Odvolanie žalobkyne je dôvodné.
9.1 Najvyšší súd Slovenskej republiky v uznesení sp.zn. 2Cdo/326/2020 zo dňa 21.12.2022 uviedol, že
princíp dvojinštančnosti, ktorým sa riadi súdne konanie, vyjadruje vzájomnú nadväznosť a prepojenosť

odvolaciehokonaniaskonaním,uskutočnenýmpredsúdomprvejinštancie.Zuvedenéhoplynúzásadné
medze v tom, že rozhodnutiu, vydanému v odvolacom konaní, musí predchádzať náležité konanie
pred súdom prvej inštancie, pretože až jeho naplnením sa môže vytvoriť priestor pre účinné uplatnenie
účelu, ktorý zákon sleduje v prípade opravného (odvolacieho) konania. Účelom odvolacieho konania je
náprava skutkových a právnych pochybení súdu prvej inštancie za predpokladu, že boli rozpoznateľne

(zrozumiteľne) prezentované. K naplneniu tejto úlohy je potrebné najskôr zistiť, ako súd prvej inštancie
ustálil skutkový stav veci a ako ju právne posúdil, čo najspoľahlivejšie signalizuje (práve) odôvodnenie
jeho rozhodnutia. Rozhodnutie a jeho odôvodnenie je základným a bezpodmienečným objektom
prieskumnej činnosti, vykonávanej súdom prvej inštancie. Výsledky prieskumnej činnosti sú vždyreakciou na správnosť a opodstatnenosť dôvodov preskúmavaného rozhodnutia vo svetle uplatnených
odvolacích námietok, tzn. že preskúmavané rozhodnutie musí spĺňať požiadavky zákona z hľadiska
jeho odôvodnenosti (preskúmateľnosti) v zmysle §220 ods. 2 C.s.p. Účelom odôvodnenia rozhodnutia

je logicky vnútorne, kompaktne a neprotirečivo vysvetliť dôvody jeho rozhodnutia. Myšlienkový postup
súdu musí byť v odôvodnení dostatočne vysvetlený, s poukazom na právne závery, ktoré prijal. Účelom
odôvodnenia rozsudku je predovšetkým preukázať správnosť rozsudku.
9.2 Vychádzajúc zo základného práva na prístup k súdnej ochrane najvyšší súd zdôraznil, že
nepreskúmateľnosť, či arbitrárnosť (tiež označovaná ako zmätočnosť) súdneho rozhodnutia musí byť

v opravnom konaní napravená, pretože bráni jeho vecnému preskúmaniu (§389 ods. 1 písm. b/
C.s.p.); konvalidácia tohto nedostatku (zmätočného rozhodnutia) súdom vyššej inštancie neprichádza
z logických a systematických dôvodov do úvahy (tiež pre zachovanie princípu dvojinštančnosti). Tomu
zodpovedá aj znenie ustanovenia §388 C.s.p., ktoré odvolaciemu súdu umožňuje zmeniť rozhodnutie
súdu prvej inštancie len za predpokladu, že nie sú splnené podmienky na jeho potvrdenie (§387 C.s.p.),
ani na jeho zrušenie (§389 ods. 1 C.s.p.).

9.3 Pokiaľ existujú dôvody pre zrušenie (kasáciu) rozhodnutia, čo zároveň vylučuje, aby mohlo byť
rozhodnutie potvrdené, nemožno ho ani zmeniť.

10. Z obsahu spisu vyplýva, že žalobkyňa 2/ (pôvodne spolu so žalobcom 1/) v rámci odvolania proti
rozsudku okresného súdu argumentovala, že súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné

na zistenie rozhodujúcich skutočností, súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov
k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho
právneho posúdenia veci, čím uplatnila odvolacie dôvody v zmysle §365 ods.1 písm. e), f) a h)
C.s.p. Poukázala na mandátnu zmluvu, obsahujúcu rozhodcovskú doložku, na základe ktorej vstúpil do
zmluvného vzťahu žalobca 1/ a žalovaný; žalobkyňa účastníčkou mandátnej zmluvy nebola, i keď v jej

záhlaví bola označená ako konateľ žalobcu 1/ a túto ako konateľ žalobcu 1/ aj podpísala; žalobkyňa sa
teda k rozhodcovskej doložke nezaviazala mandátnou zmluvou; posúdenie podriadenia žalobkyne pod
rozhodcovskú doložku bolo potrebné vyhodnotiť v kontexte prípadného uzatvorenia dodatku č. 1; súd
prvejinštancienesprávneprávneposúdilskutkovýstav,keďustálil,žemandátnazmluvavznenídodatku
č. 1 obsahuje platné ručiteľské vyhlásenie a platné uzatvorenie rozhodcovskej doložky žalobkyňou 2/,

ktorá ako fyzická osoba nebola zmluvnou stranou dodatku č. 1 ani žiadnym iným účastníkom dohody,
pretože aj zo záhlavia dodatku č. 1 vyplýva, že ide výhradne o vzťah medzi mandantom – žalobcom
1/ a mandatárom – žalovaným; na uvedenom nič nemení ani skutočnosť, že v záhlaví dodatku č. 1
boli uvedené aj osoby oprávnené konať za zmluvné strany - aj žalobkyňa; dodatok č. 1 obsahuje dve
podpisové políčka, po jednom pre každú zmluvnú stranu; konajúci súd bol povinný pre riadne zistenie

skutkového stavu podrobiť prieskumu aj dodržanie predpisov hmotného práva bez ohľadu na to, či
bola platnosť právneho úkonu, obsahujúceho rozhodcovskú doložku, už riešená v predchádzajúcom
rozhodcovskom konaní.

11. Žalobkyňa namieta skutočnosti, ktoré namietala už aj v prvoinštančnom konaní, s ktorými sa okresný

súd v dôvodoch svojho rozhodnutia vysporiadal vzhľadom na nesprávne právne posúdenie nesprávne.
11.1 S prihliadnutím na vyššie uvedené skutočnosti po preskúmaní obsahu spisu dospel odvolací súd k
záveru, že právny názor, aký prezentoval okresný súd v odvolaním napadnutom rozsudku, nezodpovedá
skutkovýmzisteniampovykonanídokazovania,vdôsledkučohojejehorozsudoknepreskúmateľný(súd
nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v

takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno napraviť v
konaní pred odvolacím súdom). Krajský súd zrušil rozsudok súdu prvej inštancie, pretože nezistil dôvod
na jeho potvrdenie (§387 C.s.p.) ani zmenu (§388 C.s.p.) a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové
rozhodnutie (§391 C.s.p.), a to aj v súvisiacom výroku o trovách konania (§379 písm. a/ C.s.p.).
11.2 Úlohou okresného súdu po vrátení veci bude nanovo právne posúdiť vec, pričom sa vysporiada

s argumentáciou, na ktorú odkazuje Najvyšší súd SR; okresný súd ustáli v ďalšom konaní, či
rozhodcovský súd mal právomoc rozhodovať o právnom vzťahu len medzi mandantom a mandatárom
ako obchodnými spoločnosťami alebo aj o samotnom právnom vzťahu medzi mandantom a žalobkyňou
ako fyzickou osobou, konajúcou vo vlastnom mene a na vlastnú zodpovednosť, tak ako to vyplýva
z rozhodnutia dovolacieho súdu.

11.3 Súd prvej inštancie sa vysporiada aj s odvolacími námietkami žalobkyne a s vyjadreniami strán
sporu,prezentovanýmivodvolacomajdovolacomkonaníaopätovnevovecirozhodne,atoajovšetkých
trovách konania, tzn. o trovách konania pred okresným, krajským i najvyšším súdom (§396 ods. 3 C.s.p.,
§453 ods. 3 C.s.p.).12. Senát krajského súdu prijal toto rozhodnutie pomerom hlasov 3 : 0 (§393 ods. 2 veta druhá C.s.p.).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.)
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C.s.p.).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 C.s.p.).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 C.s.p.).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C.s.p.).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné

spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 C.s.p.).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 C.s.p.).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods.
1 C.s.p.).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde ( § 427 ods. 2 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).
Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie,
a) ktorému súdu je určené,
b) kto ho robí,

c) ktorej veci sa týka,
d) čo sa ním sleduje a
e) podpis.
(§ 127 ods. 1 C.s.p.)
Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky

tohto konania (§ 127 ods. 2 C.s.p.).Strany konania majú možnosť zvoliť si advokáta alebo obrátiť sa na Centrum právnej pomoci so
žiadosťou o poskytnutie právnej pomoci (§ 160 ods. 2 C.s.p.). Žiadateľ, u ktorého hrozí nebezpečenstvo
zmeškania lehoty, môže zároveň so žiadosťou požiadať centrum o predbežné poskytnutie právnej

pomoci (§ 11 ods. 1 zákona č. 327/2005 Z.z.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).
Povinnosť podľa predchádzajúceho odseku neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa

(§ 429 ods. 2 C.s.p.).
Ak má dovolanie vady podľa § 429 C.s.p. a dovolateľ na výzvu súdu prvej inštancie na odstránenie vád
neodstráni vady, následkom neodstránenia vád dovolania je odmietnutie dovolania.