Rozsudok – Vyživovacie povinnosti ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 27. marec 2025

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 14CoP/34/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5423200303
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 03. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Róbert Bebčák

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2025:5423200303.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Róberta Bebčáka,

členiek senátu JUDr. Martiny Nemravovej a JUDr. Miroslavy Korbašovej, vo veci starostlivosti súdu o
maloleté dieťa: A. B. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom ako matka, zastúpené kolíznym opatrovníkom: Úrad
práce, sociálnych vecí a rodiny Dolný Kubín, dieťa rodičov – matka: D. E., F. E., nar. XX.XX.XXXX, s
trvalým pobytom C. XXXX/X, G. H., zastúpená: Advokátska kancelária JUDr. Ladislav Janči, s. r. o., so
sídlomDončova1451/21,03401Ružomberok,IČO:36862304aotec:I.C.,nar.XX.XX.XXXX,strvalým
pobytom I. XXX, zastúpený: JUDr. Andrej Gara, advokát so sídlom Štefánikova 14, Bratislava, IČO:
30 850 436, v konaní o návrhu matky na určenie výživného, o odvolaní otca proti rozsudku Okresného

súdu Námestovo č.k. DK-8P/18/2023-1619 zo dňa 29. októbra 2024, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok Okresného súdu Námestovo č.k. DK-8P/18/2023-1619 zo dňa 29. októbra 2024 p o t v r
d z u j e .

Žiaden z účastníkov n e m á n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Odvolaním napadnutým rozsudkom okresný súd rozhodol tak, že: I. Otec je povinný prispievať na
výživu mal. A. B. C., nar. XX.XX.XXXX za obdobie od 13.03.2023 do 31.08.2024 sumu 500,- EUR
mesačne z čoho časť vo výške 300,- EUR mesačne je povinný platiť vždy do každého 15. dňa v mesiaci

vopred k rukám matky mal. dieťaťa a sumu 200,- EUR mesačne určenú na tvorbu úspor je povinný platiť
vždy do každého 15. dňa v mesiaci vopred na účet zriadený na meno maloletej matkou dieťaťa, s tým, že
výbery z tohto účtu sú možné len s predchádzajúcim súhlasom súdu, pričom matka je povinná oznámiť
otcovi číslo takéhoto zriadeného účtu v lehote 10 dní od právoplatnosti rozsudku a od 01.09.2024 do
budúcna sumu 600,- EUR mesačne z čoho časť vo výške 400,- EUR mesačne je povinný platiť vždy
do každého 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky mal. dieťaťa a sumu 200,- EUR mesačne určenú
na tvorbu úspor je povinný platiť vždy do každého 15. dňa v mesiaci vopred na účet zriadený na meno

maloletej matkou dieťaťa, s tým, že výbery z tohto účtu sú možné len s predchádzajúcim súhlasom súdu,
pričom matka je povinná oznámiť otcovi číslo takéhoto zriadeného účtu v lehote 10 dní od právoplatnosti
rozsudku. II. Zameškané výživné na mal. A. B. C. za obdobie od 13.03.2023 do vyhlásenia rozsudku v
časti bežného výživného určeného k rukám matky vo výške 2.111,30 eur je otec povinný uhradiť v lehote
30 dní od právoplatnosti rozsudku k rukám matky dieťaťa a v časti výživného určeného na tvorbu úspor
vo výške 3.922,60 eur je otec povinný uhradiť v lehote 30 dní od právoplatnosti rozsudku na oznámený
účet mal. dieťaťa. III. Vo zvyšnej časti súd návrh matky zamieta. IV. Žiaden z účastníkov nemá nárok

na náhradu trov konania.

2. V odôvodnení okresný súd uviedol, že po právoplatnosti čiastočného rozsudku č.k. DK-8P/18/2023 z
13.07.2023 upravujúceho osobnú starostlivosť o mal. dieťa a úpravu styku zostalo predmetom konaniaurčenie výživného na maloletú. Matka pôvodne žiadala určiť výživné od 01.03.2023 v celkovej výške
850,- EUR z čoho časť vo výške 350,- EUR k rukám matky dieťaťa a časť vo výške 500,- EUR na
sporiaci účet maloletej. V priebehu konania z dôvodu navýšenia výdavkov na maloletú žiadala určiť časť

výživného vo výške 500,- EUR k rukám matky a časť vo výške 350,- EUR na tvorbu úspor pre dieťa.

3. Okresný súd vykonaným dokazovaním zistil, že Mal. A. má t.č. 2 roky, je v celodennej starostlivosti
matkyasotcomsastýkapodľaúpravystykuuvedenejvčiastočnomrozsudkuvydanomdňa13.07.2023,
t.j. počas dvoch dní v každom týždni v rozsahu troch hodín počas každého určeného dňa. Ako už bolo

uvádzané v ods. 26 čiastočného rozsudku z 13.07.2023, jedná sa o dieťa so zhoršeným zdravotným
stavom prakticky od narodenia. Krátko po narodení jej bola diagnostikovaná brušná diastáza (oslabenie
brušného svalstva). Matka ako vyplýva zo správy z č.l. 27 a z aktuálnej správy z č.l. 1412 chodí s
dieťaťom na rehabilitácie do PhysioActiv , s.r.o. Lokca. Celkový počet návštev od 3. mesiaca dieťaťa t.j.
od začatia terapií do 09/2024 je 16 rehabilitácií s cenou jednej 20,- EUR, t.j. doteraz rehabilitácia stála
320,- EUR a okrem toho s ňou matka na základe odporučení cvičila 4x denne. T.č. je už brušné svalstvo

v norme, je určená ešte vagozita členkov s doporučením ortopedických vložiek. Maloletá prekonala v
11/2022 enterorágiu - krvácanie z čriev a črevnú infekciu zapríčinenú escherichia coli. Po hospitalizácii
v 11/2023 jej bola diagnostikovaná hepatopatia (choroba pečene) bližšie neurčená. V júli 2023 bol
diagnostikovaný ekzém, maloletá prekonala aj akútnu vaginitídu s ATB liečbou. V 4/2023 jej bola zistená
neutropénia, v dôsledku čoho chodí pravidelne na vyšetrenia a kontroly do hematologickej ambulancie

v Martine. V súčasnosti je už diagnostikovaná u dieťaťa neutropénia ťažkého stupňa, imúnna. V 7/2023
bola hospitalizovaná pre gastroentritídu, rotavírusy. V 8/2024 užívala ATB pre zápal Bartolíniho žlazy.
Následne prekonala COVID-19 a je často liečená na opakované virózy. Pre tráviace problémy je liečená
v detskej gastroenterologickej ambulancii v Martine s pravidelnými kontrolami každé 2-3 mesiace. Má
určenú diagnózu malaabsorbčný syndróm s prejavmi intolerancie kravského mlieka. Užíva formulu

Neocate, ktorá bola preplácaná poisťovňou, avšak od 1/2024 už užíva formulu Neocate junior, ktorú
hradí matka a preukázala dokladmi, že za obdobie od 1/2024 - 8/2024 za toto mlieko uhradila spolu
633,13 EUR, t.j. mesačne v priemere 80,- EUR. Matka vyčíslila mesačné výdavky na maloletú v rozpise
z č.l. 271 (v čase prvého pojednávania 5/2023) vo výškach - príkrmy 130,- EUR, oblečenie 100,- EUR,
hračky 50,- EUR, plienky 42,- EUR, vlhčené obrúsky 6,- EUR, výdavky za lieky a detskú kozmetiku 100,-

EUR, platby za fyzioterapiu 40,- EUR, výdavky za pohonné hmoty 150,- EUR (cesty na fyzioterapiu, k
detskej lekárke, na vyšetrenia do Martina, výlety), t.j. mesačné výdavky cca. v sume 620,- EUR (bez
zohľadnenia výdavkov na bývanie). V aktuálnej špecifikácii na č.l. 1581 už vyčíslila celkové mesačné
výdavky na dieťa 1.753,41 EUR, do čoho ale zahrnula aj platbu za hypotéku, mobil, za vozidlo ako
STK, PZP, servis a údržbu, čo nie sú výdavky na úhradu potrieb dieťaťa (napr. hypotéka je výdavok

matky na zabezpečenie majetku slúžiaceho na bývanie, náklady spojené s vlastníctvom vozidla matky
sú taktiež jej výdavky). Niektoré uvádzané výdavky, ktoré patria do výdavkov na dieťa, ale súd považuje
vzhľadom na vek dieťaťa ako nadhodnotené, napr. celkové výdavky dvojročného dieťaťa na stravu
220,- EUR (130,- EUR strava plus 90,- EUR mlieko), tiež výdavky na oblečenie a obuv 130,- EUR
mesačne, na hračky, knižky 75,- EUR mesačne, na pohonné hmoty 150,- EUR mesačne. Súd považuje

za primeranú výšku výdavkov na potreby mal. A. cca 630,- EUR mesačne aj so zohľadnením zvýšených
výdavkov v dôsledku jej zhoršeného zdravotného stavu (fyzioterapia, cestovné výdavky v súvislosti s
lekárskymi vyšetreniami, platby za vitamíny, probiotiká a lieky). Ako dôvodné výdavky v primeranej výške
na dieťa súd považuje pravidelné mesačné výdavky na stravu 130,- EUR (na mlieko 80,- EUR čo matka
preukázala dokladmi a 50,- EUR na príkrmy), na oblečenie a obuv 60-70,- EUR, na plienky 42,- EUR,

na doplatky liekov, vitamíny, probiotiká + detská kozmetika 50-60,- EUR (matka uvádzala 80,- EUR vo
výpovedi na poj. 16.05.2023 s tým, že niektoré prípravky vydržia viac než mesiac a nebolo preukázané
podstatné navýšenie týchto nákladov v priebehu konania), vlhčené obrúsky 6,- EUR, kaderník 5,- EUR,
detský kútik 20,- EUR, fyzioterapia v priemere 16,- EUR mesačne (320 za 19 mesiacov), čo je spolu
cca 330 - 350 EUR. K tomu je potrebné prirátať výdavky za pohonné hmoty v súvislosti s vyšetreniami

u lekára pre častú chorobnosť dieťaťa a v súvislosti s pravidelnými kontrolami v Martine, tiež je treba
zohľadniť aj výdavky nepravidelného charakteru na kúpu potrebných vecí podľa vývinových potrieb
dieťaťa - kočík, autosedačka, bicykel a pod., tiež výdavky na hračky, knižky pre rozvoj dieťaťa. Celkovo
tak priemerné mesačné výdavky (vyššie uvádzané) bez výdavkov na bývanie sú vo výške cca 450,-
EUR. K výdavkom na dieťa ďalej patria náklady na zabezpečenie bývania, čo je základnou potrebou

dieťaťa a na dieťa pripadá podiel z uhrádzaných výdavkov podľa počtu osôb žijúcich s ním v domácnosti,
t.j. v tomto prípade je potrebné na dieťa zohľadniť výdavky v 1-ici z platby za byt, ktorá je vo výške
319,51 EUR, za elektriku, ktorá je 40,- EUR a poplatku za odpady, ktorý je 6,40 EUR mesačne, t.j.
treba zohľadniť sumu 183,- EUR. Súd považuje teda celkovú výšku primeraných výdavkov na mal. A.so zohľadnením jej veku, zdravotného stavu 630,- EUR mesačne (pričom ich časť vo výške 60 EUR je
pokrytá z prídavku).

4. K pomerom matky okresný súd uviedol, že matka je poberateľkou rodičovského príspevku
vyplácaného v období od začatia konania do 7/2023 vo výške 412,60 EUR mesačne a od 8/2023 vo
výške 473,30 EUR. Poberá prídavok na dieťa vo výške 60,- EUR mesačne. Pretože pred narodením
dieťaťa pracovala v Rakúsku, bol jej do dvoch rokov dieťaťa vyplácaný z Rakúska diferenciál prídavku.
Za obdobie mesiacov 1/2023-12/2023 jej bol tento diferenciál vyplatený vo výške 1.468,80 EUR, t.j.

v priemere 122,40 EUR mesačne a za obdobie mesiacov 1/2024 - 8/2024 vo výške 1.120,80 EUR,
t.j. v priemere 140,10 EUR mesačne. Iné príjmy nemá. Je výlučnou vlastníčkou bytu č. XX v G. H., v
ktorom žije s dcérou (zapísaný na LV č. XXXX k.ú. I. J.), a podielovou spoluvlastníčkou bytu v G. H.
č. XX (v ktorom žije jej matka) v podiele 1/8, zapísaný na LV č. XXXX k.ú. I. J.. Ďalej vlastní záhradnú
chatku a záhradu o výmere 515 m2 (zapísané na LV č. XXXX k.ú. D.), je podielovou spoluvlastníčkou
záhradného altánku v podiele 2/3 (zapísaný na LV č. XXXX k.ú. D.) a vlastní spoluvlastnícke podiely

na spoločných nehnuteľnostiach v k.ú. J. K. s veľkosťou podielu 13/4608 (zapísané na LV č. XXXX,
L. XXXX, L. XXXX). Je vlastníčkou motorového vozidla zn. Land Rover (v premávke od 2015). Matka
pravidelne spláca hypotekárny úver na byt vo I., M. vo výške 319,51 EUR mesačne, mesačnú platbu za
byt 319,51 EUR, poplatok za elektriku 40,- EUR, SKYLINK 206,40 EUR ročne, mobil 28,- EUR mesačne,
daň z nehnuteľnosti 96,18 EUR ročne, poplatok za odpady 76,86 EUR ročne, zákonné poistenie vozidla

159,37 EUR ročne.

5. Čo sa týka otca, otec mal. A. ďalšie vyživovacie povinnosti nemá. Podnikal v stavebníctve už od
roku 1998 ako živnostník a od roku 2005 prostredníctvom spoločnosti REKOSTAV+, s.r.o., ktorej bol
jediným spoločníkom a zároveň konateľom. Táto spoločnosť vykázala v účtovnej závierke za rok 2021

majetok 213.486,- EUR, čistý obrat 120.422 EUR, výnosy z hospodárskej činnosti 171.113 EUR a
náklady hospodárskej činnosti 162.976 EUR, z toho ale odpisy vo výške 11.534,- EUR a výdavky
na osobné náklady 7.997,- EUR. Za rok 2022 vykázala majetok vo výške 175.507,- EUR, čistý obrat
115.026,- EUR, výnosy z hospodárskej činnosti 138.804,- EUR a náklady 137.587,- EUR, z toho však
suma 12.334,- EUR predstavuje odpisy a časť vo výške 10.016,- EUR osobné náklady. Za rok 2023

(pričom však 06.10.2024 otec podnikanie prostredníctvom spoločnosti ukončil prevodom celého svojho
obchodného podielu na G. D.) vykázala spoločnosť majetok spolu 36.885,- EUR, čistý obrat 44.960,-
EUR pri výnosoch 98.216,- EUR a nákladoch 92.031,- EUR. Pred ukončením podnikania otca mala
spoločnosť vo vlastníctve viacero vozidiel - nákladné vozidlo zn. PEUGEOT BOXER (v premávke od r.
2000), nákladné vozidlo PEUGEOT BOXER (v premávke od r. 2021), príves AGADOS (v premávke od

r. 2005), osobné vozidlo PEUGEOT BOXER TRAVELER (v premávke od r. 2017), štvorkolku LINHAI
(v premávke od r. 2023 - v súvahe z č.l. 555 je uvedená hodnota štvorkolky 5.266,67 EUR). Na seba
ako FO mal otec zapísané len osobné motorové vozidlo zn. PEUGEOT PARTNER (v premávke od r.
2011). REKOSTAV+, s.r.o. mala v súvahe v roku 2022 evidované aj vozidlo zn. TOYOTA CHR v hodnote:
22.166,67 EUR. Toto vozidlo bolo kúpnou zmluvou z 27.01.2023 najskôr prevedené na otca ako FO za

cenu 7.860,- EUR a následne malo byť podľa vyjadrenia otca bezodplatne prevedené na jeho známu (s
tvrdením bez dôkazov, že ona hradila leasingové splátky na vozidlo). Otec svoj spoluvlastnícky podiel
vo výške 100 % v spoločnosti REKOSTAV+, s.r.o previedol zmluvou uzavretou 06.10.2023 na G. D.
za cenu zodpovedajúcu vkladu do základného imania spoločnosti, t.j. za 6.639,- EUR. Zo znaleckého
posudku znalkyne Ing. Michalcovej č. 3/2023 vyplýva, že k 31.12.2022 mala spoločnosť majetok celkom

116.149,- EUR a pred prevodom obchodného podielu otca k 30.06.2023 64.614,- EUR (z toho dlhodobý
hmotný majetok je vyčíslený na 23.765,- EUR). V správe N. H., ktorá viedla účtovníctvo REKOSTAV+,
s.r.o. sa uvádza, že od januára 2024 do predaja spoločnosti sa uskutočňoval predaj dlhodobého majetku
spoločnosti za jeho zostatkovú cenu. Ak uvádzaným znaleckým posudkom bol uvedený dlhodobý
hmotný majetok spoločnosti k 31.12.2022 v hodnote: 34.039,- EUR a k 30.06.2023 v hodnote: 23.765,-

EUR a spoločnosť bola odpredaná len za sumu 6.639,- EUR bez majetku, tak otcovi ostal majetok
spoločnosti uvádzaný v ZP č. 3/2023, resp. v prípade jeho odpredaja jeho finančná protihodnota. Otec
bol v priebehu rokov 2023-2024 PN v mesiaci 3/2023 a následne od 14.09.2023 do 09.05.2024. Za
uvedené obdobie mu bolo vyplatené nemocenské spolu vo výške 2.427,40 EUR (v priebehu roka 2024
poberal nemocenské vo výške 270,90 EUR, resp. 279,90 EUR mesačne). Od 11.05.2024 je zaradený

do evidencie nezamestnaných na ÚPSVaR a bola mu priznaná dávka v nezamestnanosti, ktorú poberá
od 11.05.2024 vo výške 334,60 EUR mesačne. Následne v júli 2024 bol uznaný invalidným a bol mu
priznaný invalidný dôchodok vo výške 187,70 EUR mesačne a to spätne od 10.05.2024. Jeho príjem
teda v súčasnosti tvorí invalidný dôchodok a dávky v nezamestnanosti a je v celkovej výške 522,30EUR mesačne. Z predloženého odborného posudku o invalidite z č.l. 1536 vyplýva, že miera poklesu
jeho schopnosti vykonávať zárobkovú činnosti bola určená na 50 % (v dôsledku choroby podporného
a pohybového aparátu 40 % a pre obmedzenie hybnosti ramenného kĺbu 10 %). Nemôže vykonávať

ťažkú fyzickú prácu, práce s dvíhaním a prenášaním bremien.

6. Okresný súd konštatoval, že vyjadrenia otca týkajúce sa finančného majetku boli neúplné a zmätočné.
Najskôruvádzal,žemáúsporyzminulýchrokovvofondoch.Keďbolvyzvanýnapreukázaniefinančných
úspor a ich foriem, tak už uvádzal, že sa nejedná o fondy, ale sporiace účty k jeho hlavnému účtu. Z

vyžiadaných výpisov z účtov otca vedených na otca ako FO, tiež na REKOSTAV+, s.r.o. bolo zistené, že
v priebehu 2023-2024 mal/má viacero účtov vo I., M., tiež účet v F. J., M.. Z výpisov bolo preukázané, že
na svojom hlavnom účte vo I., M. - účet E. s koncovkou XXXX (ďalej len „hlavný účet“) mal k 31.01.2023
zostatok financií 224.895,76 EUR. Z tohto účtu potom robil v 3/2024 presuny financií 2x 110.000,- EUR
na jeho sporiace podúčty vo I., M. s koncovkami XXXX a XXXX. Z hlavného účtu robil tiež prevody
na jeho účet v F. J. s koncovkou XXXX v priebehu mesiacov 3-4/2023 spolu v objeme 112.000,- EUR

(7x 16.000,- EUR). Po týchto presunoch financií mal k 31.05.2023 na hlavnom účte zostatok 10.966,33
EUR, na sporiacom účte s koncovkou XXXX zostatok 182.014,77 EUR a s koncovkou XXXX zostatok
51.011,65 EUR. Na týchto troch účtoch vo I., M. mal teda k 31.05.2023 financie vo výške 243.993,- EUR
a na účte v F. J. s koncovkou XXXX mal k 31.05.2023 sumu 112.441,75 EUR. Spolu mal na svojich
štyroch účtoch k 31.05.2023 sumu vo výške 356.434,75 EUR. Na účte REKOSTAV +, s.r.o bol finančný

zostatok k 31.05.2023 -11 209.47 EUR. Otec vo výpovedi uvádzal, že peniaze prevedené z hlavného
účtu na účet v F. J. boli určené pre jeho plnoletú dcéru ako výpomoc a pôžička, pretože mala stavať
rodinný dom. Ďalej tvrdil, že dcéra nakoniec nezačala stavať, preto peniaze vybral a účet zrušil a peniaze
dal v hotovosti svojim súrodencom. Ako dôvod odovzdania/vrátenia peňazí súrodencom uvádzal, že títo
mu mali previesť na jeho účet peniaze a to v roku 2015 a v roku 2018 a boli určené na rekonštrukciu

ich nehnuteľnosti na bývanie, ktorú mal uskutočniť otec. K tomu otec predložil doklad z I., M. zo dňa
02.02.2018oprevodesumy22.000,-EURodplatiteľaE.C.nahlavnýúčetotcavoI.,M.spoznámkou,že
ide o kúpu nehnuteľnosti, ďalší doklad o transakcii sumy 50.000,- EUR dňa 02.02.2018 od platiteľa E. C.
na hlavný účet otca opäť s poznámkou kúpa nehnuteľnosti a tretí doklad o transakcii zo dňa 28.01.2025
vo výške 30.196,26 EUR, kde ako platiteľ je uvedená banka I. M. E. a to na účet otca, pričom účel platby

je uvedený ako vyplatenie I. M. O.. Súd považuje tvrdenia otca za nedôveryhodné, keď nepreukázal
vrátenie peňazí bratovi a tiež vzhľadom k tomu, že peniaze vo výške presahujúcej 100 000,- EUR mali
byť otcovi poukázané od brata na rekonštrukciu domu súrodencov v roku 2018 a napriek tomu, že otec
neuskutočnil žiadnu rekonštrukciu, prostriedky v takejto značnej výške mali byť vrátené až v roku 2023.
Naviac otec vo výpovedi na pojednávaní 13.07.2023 k tomu uviedol, že nevie z akých zdrojov mal brat na

účte tieto peniaze, že asi išlo o rodinné peniaze a tiež uvádzal, že v minulosti mal k účtu brata dispozičné
právo, čo vyvoláva pochybnosti o tom, že skutočne išlo o peniaze brata. Z vyžiadaných výpisov z účtov
otca ako FO za ďalšie obdobie do 31.07.2024 z č.l. 1434 - 1492 a z lustrácie v bankách z č.l. 1309
bolo zistené, že otec mal k 31.07.2024 na hlavnom účte vo I. zostatok financií vo výške 1448,99 EUR.
Pôvodné sporiace účty vo I. s koncovkami XXXX a XXXX boli zrušené a financie z nich vo výške 238

078, 81 EUR najskôr prevedené na jeho hlavný účet v 8/2023 a v rovnakom mesiaci časť vo výške 235
000,- EUR prevedená na novo zriadený sporiaci účet vo I. s koncovkou XXXX, na ktorom bol stav financií
k 10.06.2024 (k dátumu lustrácie v bankách) vo výške 208 123, 68 EUR. Stav financií otca na oboch
účtoch vo I. - hlavnom, aj sporiacom bol teda k 10.06.2024 209 435,- EUR. Otec žije sám v rodinnom
dome, ktorého je výlučným vlastníkom. Matka súdu predložila USB kľuč s videom zobrazujúcim rodinný

dom otca vo I., spolu s ďalšími stavbami - garážami, záhradou so záhradnými úpravami a priľahlými
pozemkami, ktoré pre svoju rozlohu môžu byť použité aj na ďalšie stavebné účely. S domom vlastní
zastavané a priľahlé pozemky spolu až v rozlohe 2969 m2 a zároveň aj 5 garáží nachádzajúcich sa pri
dome (nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXXX k.ú. I.). Taktiež je spoluvlastníkom pozemku o výmere 509
m2 v podiele 2/9, zapísaného na LV č. XXXX k.ú. I. a spoluvlastníkom pozemkov spolu vo výmere 1058

m2 v podiele 1/2, zapísaných na LV č. XXXX k.ú. I.. Vlastní ešte nehnuteľnosť - prístavbu o výmere 30
m2, zapísanú na LV XXXX, k. ú. G. H., ktorú využíval počas podnikania (do predaja obchodného podielu
bola súčasťou majetku REKOSTAV +, s. r. o.). Je taktiež výlučným vlastníkom rodinného domu s.č. XX v
N., ktorý je zapísaný na LV č. XXXX k.ú. N., ktorý nadobudol kúpou v roku 2021. Tvrdil, že dom kúpil za
cenu 50 000,- EUR. Najskôr uvádzal, že kúpnu cenu zaplatil predávajúcemu prevodom zo svojho účtu.

Keď to mal doložiť, tak už uvádzal, že si už nepamätá, ale bolo to zrejme zaplatené vkladom hotovosti na
účet predávajúceho (opäť nepreukázané tvrdenia). Uvádzal, že kúpený pozemok aj s domom v N. chce
použiť na výstavbu nového rodinného domu a k tomu predložil aj doklad o ohlásení stavby - búracích
prác rodinného domu s č. XX v N. z februára 2023 a tiež vypracovaný projekt projektantom P. Q. z č.l.442 z marca 2023 na výstavbu prístavby a stavebných úprav rodinného domu s. č. XX. Z dedičských
konaní po rodičoch otca ukončených v roku 2003 a 2009 z č.l. 378, 387 vyplýva, že po rodičoch otca
boli zistení piati dedičia - deti rodičov, medzi nimi tiež otec. Predmetom dedenia bol rodičovský dom vo

I. s pozemkom, ktorý ale nadobudli na základe dohody dedičov len traja otcovi súrodenci bez povinnosti
vyplácať ostatných dedičov. Po otcovom otcovi boli predmetom dedenia ešte pozemky, členský vklad v
družstve, čo podľa dedičskej dohody bolo podelené medzi súrodencov bez otca, ktorý teda po rodičoch
vôbec nededil.

7. Pri určovaní výživného okresný súd vychádzal predovšetkým z kritérií uvedených v § 62 ods. 2, 4,
§ 63 ods. 3 a § 75 ods. 1 ZoR. Z pohľadu potrieb dieťaťa zohľadňoval vek dieťaťa, jeho zdravotný
stav, podiel dieťaťa na životnej úrovni rodičov. Mal. A. má dva roky, vyžaduje celodennú starostlivosť
zabezpečovanú matkou (s výnimkou realizácie styku s otcom, ktorý sa uskutočňuje v rozsahu spolu 24
hodín v mesiaci). V dôsledku starostlivosti o dieťa útleho veku matka nemá možnosť zvýšenia svojho
príjmu, ktorý má v súčasnosti len vo výške rodičovského príspevku, a teda na zabezpečovaní potrieb

dieťaťa sa podieľa predovšetkým výkonom osobnej starostlivosti. Na dieťa sú jednoznačne zvýšené
výdavky v súvislosti s jeho zdravotným stavom na doplácanie liekov, probiotík, vitamínov, tiež cestovné
výdavky v súvislosti s častými lekárskymi vyšetreniami v Dolnom Kubíne, aj Martine, s fyzioterapiou
v Lokci. Podľa okresného súdu zistené majetkové pomery otca, jeho životná úroveň, mu umožňujú
podieľať sa nielen na uspokojovaní základných potrieb dieťaťa nevyhnutných pre život a vývin dieťaťa

(strava, ošatenie, bývanie, zdravotná starostlivosť), ale aj ďalších potrieb nie nevyhnutného charakteru,
ktoré ale majú vplyv na celkový priaznivý rozvoj dieťaťa, napr. potreby na pohybové a športové aktivity,
krúžky, hračky, výlety a pod. Otec sa snažil obmedziť rozsah svojej vyživovacej povinnosti a ako jediné
kritérium, ktoré sa má pri zhodnotení jeho možností a schopností zohľadniť, uvádzal výšku svojho
súčasného príjmu (522,- EUR mesačne). Pre úpravu vyživovacej povinnosti však nie je určujúci len

reálny príjem povinného rodiča, ale jeho celkové pomery a možnosti, vrátane majetkových pomerov.
Otec podnikal v stavebníctve 24 rokov s dobrými výsledkami, čo jednoznačne preukazujú výsledky
hospodárenia jeho spoločnosti REKOSTAV +, s. r. o. aj posledné roky pred ukončením podnikania v roku
2023. V roku 2021 vykazoval v DP čistý obrat 120 422,- EUR a majetok 213 486,- EUR, v roku 2022 čistý
obrat 115 026,- EUR a majetok 178 507,- EUR. Peniaze z podnikania investoval do kúpy nehnuteľností,

na ktorých si postavil rodinný dom, 5 garáží, parkovisko, s celkovou zastavanou plochou pozemkov 1
066 m2, pričom ďalšie priľahlé pozemky k domu majú výmeru spolu 1 903 m2 a je aj spoluvlastníkom
ďalších pozemkov v k. ú. I. s výmerou pripadajúcou na jeho spoluvlastnícky podiel 642 m2. V roku
2021 kúpil pozemok so starším rodinným domom s plánom postaviť na jeho mieste novú stavbu na
bývaniesužnaplánovanouarchitektúrou.Okremuvedenýchnehnuteľnostíotecnaakumulovalajznačný

finančný majetok, keď k 31.05.2023 mal na svojich štyroch účtoch (tri účty vo I. a jeden účet v F. J.)
zostatok financií 356 435,- EUR. Z dokazovania tiež vyplýva, že otec hradil vysoké úhrady priamo v
hotovosti, napr. bolo zistené, že svojim dvom plnoletým dcéram dal počas spolužitia s matkou každej
po 5 000,- EUR, kúpnu cenu za dom v N. vo výške 50 000,- EUR hradil tiež k rukám predávajúceho.
Sám na pojednávaní dňa 13.07.2023 uviedol, že spomínané peniaze dal dcéram v hotovosti, lebo má

v domácnosti určitú rezervu, priebežne si vyberá peniaze z účtu. O životnej úrovni otca napovedajú aj
dovolenky, na ktorých bol v čase trvania partnerského vzťahu s matkou, resp. krátko po ňom. Otec bol
v roku 2021 v Taliansku v Alpách, v lete v Chorvátsku, v roku 2022 bol na dovolenke na Kanárskych
ostrovoch a tiež v Ománe, na jeseň chodieva na cykloturistiku na Moravu. Právny zástupca matky žiadal
určiť rozsah jeho vyživovacej povinnosti na základe aplikácie § 63 ods. 1 veta druhá ZoR z dôvodu, že

otec si nesplnil svoju povinnosť na preukázanie svojich príjmov z podnikania a preukázanie majetku. Je
pravdou, že tvrdenia otca týkajúce sa jeho finančného majetku boli neúplné a zavádzajúce. Na výzvu
súdu však požadované doklady (napr. výpisy z jeho účtov za dlhý časový úsek, účtovnú súvahu za
rok 2022, ZP č. 3/2023 a ďalšie) doložil. V súčasnosti už aplikácia § 63 ods. 1 ZoR ani nepripadá
do úvahy, pretože sa vzťahuje na podnikateľov a otec už nemá príjmy z podnikania, keď v 10/2023

podnikanie ukončil prevodom celého svojho obchodného podielu na spoločnosti, cez ktorú podnikal, a
tiež aj ukončením živnosti. Nebola ale preukázaná bezdôvodnosť, účelovosť takéhoto rozhodnutia, keď
bol uznaný za invalidného a preukázal zníženie svojej pracovnej spôsobilosti na 50% s tým, že nemôže
vykonávať fyzicky náročnú prácu a teda boli preukázané zdravotné dôvody pre ukončenie podnikania v
oblasti stavebníctva. Aktuálne poberá otec len dávku v nezamestnanosti a invalidný dôchodok. Tvrdenia

matky, že napriek ukončeniu podnikania stále robí stavbárske práce, neboli nepochybne preukázané aj
v spojení s vyjadreniami otca a ním predloženými dokladmi, ktoré nepotvrdzujú reálny výkon stavebných
prác. Súd je ale toho názoru, že jeho pracovná spôsobilosť mu umožňuje pracovať na pozíciách, kde sa
nevyžaduje odborná kvalifikácia, resp. výkon ťažkej fyzickej práce a má možnosť dosahovať tak mzduaspoň vo výške minimálnej mzdy. Je ale zrejmé, že otec pri svojich pomeroch o toto záujem nemá.
Neuvádzal a nepreukázal, že od ukončenia PN podával u konkrétnych subjektov prac. Žiadosti, resp.
sa zúčastnil pracovných pohovorov.

8. Vzhľadom na takto zistené celkové pomery na strane oprávneného dieťaťa aj povinného otca
(najmä vzhľadom na jeho majetkové pomery, skutočnosť, že ďalšie vyživovacie povinnosti nemá, so
zohľadnením aj jeho obmedzenej prac. schopnosti) okresný súd určil výživné na mal. A. od podania
návrhu, t.j. od 13.03.2023 do 31.08.2024 vo výške 500,- EUR mesačne, a od 01.09.2024 do budúcna

vo výške 600,- EUR mesačne. Pokiaľ matka žiadala určiť vyššie výživné, súd v tejto časti z dôvodu
neprimeranosti zisteným pomerom na strane otca návrh zamietol. Do 01.09.2024 bolo určené nižšie
výživné, pretože dovtedy matka dostávala na dieťa okrem prídavku vo výške 60,- EUR vyplácaného
ÚPSVaR aj diferenciál k prídavku z Rakúska, z ktorého mohla hradiť časť potrieb dieťaťa. Od augusta
už matke zanikol nárok na diferenciál a oproti stavu v čase začatia konania sa zvýšili aj výdavky na
mal. A., ktorá je staršia o 1,5 roka, a matke vznikol aj nový výdavok na mlieko pre dieťa Neocate Junior,

ktoré bolo do konca roka 2023 ešte preplácané v celom rozsahu zdravotnou poisťovňou. Okresný súd
rozdelil určené výživné na výživné hradené k rukám matky na krytie bežných potrieb dieťaťa, ktoré
určil vo výške 300,- EUR mesačne do 31.08.2024 a od 01.09.2024 a vo výške 400,- EUR mesačne,
a zvyšnú časť určeného výživného 200,- EUR mesačne určil na tvorbu úspor pre dieťa, ktorú bude
povinný rodič poukazovať na osobitný účet dieťaťa, ktorý je povinná zriadiť matka v určenej lehote a

otcovi oznámiť. V zmysle § 65 ods. 3 ZoR možno určiť časť výživného na tvorbu úspor za splnenia
podmienky, že to majetkové pomery povinného otca umožňujú, čo v tomto prípade preukázané bolo a je
v záujme dieťaťa tvorba takejto finančnej rezervy do budúcna (napr. na vzdelávanie, či vyššie výdavky
spojenésposkytovanímzdr.starostlivosti).Bolozistené,žeotecsvojimdvomplnoletýmdcéramposkytol
jednorazovo 5 000,- EUR každej a jednej z nich chcel finančne vypomôcť v súvislosti so zabezpečením

jej bývania, resp. má pre ňu stavebný pozemok. Na mal. A. však nad rámec mesačnej platby 200,-
EUR viac neposkytol, ani dieťaťu nezaložil sporenie (čím by sa mohol vyhnúť nakladaniu s úsporami
pre dieťa jeho matkou). Je teda spravodlivé, aby aj mal. A. mala prospech z majetkovej situácie otca
tak, ako ostatné jeho deti. Pokiaľ otec uvádzal, že okrem platby 200,- EUR mesačne na dieťa má na
maloletú aj ďalšie výdavky, na ktoré treba pri určení výživného prihliadať, tak bolo zistené, že sú to

výdavky spojené len so stykom s dcérou a pokiaľ otec aj kupoval dieťaťu určité potreby, tak tieto vecné
plnenia nemôže využívať dieťa neobmedzene, ale len počas styku, keď ostávajú v domácnosti otca.
Súd nakoniec zaviazal otca zaplatiť zameškané bežné výživné na maloletú za obdobie od 13.03.2023,
t.j. od začatia konania do vyhlásenia rozsudku, t.j. do 29.10.2024 spolu vo výške 2 111,30 EUR, ktorú
je povinný otec zaplatiť k rukám matky. Za obdobie od 13.03.2023 do 31.08.2024 mal otec zaplatiť na

určenom výživnom k rukám matky sumu 5 283,90 EUR (pomerná časť za 19 dní mesiaca 3/2023 vo
výške 183,90 EUR a za obdobie od 01.09.2023 do vyhlásenia rozsudku 17x300,- EUR, t.j. 5.100,- EUR)
a uhradil za toto obdobie pri platbe 200,- EUR mesačne sumu 3.522,60 EUR (pomernú časť za mesiac
3/2023 za 19 dní 122,60 EUR a od 01.09.2024 do vyhlásenia rozsudku sumu 3.400,- EUR, t.j. 17x200,-
EUR). Od 01.09.2024 do vyhlásenia rozsudku, t.j. za 2 mesiace mal uhradiť na bežnom výživnom sumu

800,- EUR a uhradil 400,- EUR. Celkovo tak mal za obdobie od 13.03.2023 do vyhlásenia rozsudku
zaplatiť na bežnom výživnom 6.083,90 EUR (183,90 EUR + 5.100,- EUR + 800,- EUR) a uhradil sumu
3.922,60 EUR, teda vzniklo mu zameškané výživné vo výške 1.161,30 EUR, od čoho súd ešte odčítal
jednu jeho platbu matke na mlieko dieťaťu vo výške 50,- EUR, a teda zaviazal otca zaplatiť zameškané
výživné na mal. A. k rukám matky vo výške 2.111,30 EUR. Zameškané výživné na tvorbu úspor vzniklo

za obdobie od 13.03.2023 do vyhlásenia rozsudku v celkovej výške 3.922,60 EUR (pomerná časť od
13.03. do 31.03.2023 vo výške 122,60 EUR a za obdobie od 01.04.2023 do vyhlásenia rozsudku 3.800,-
EUR, t.j. 19 x 200,- EUR). Vzhľadom na celkovú výšku zameškaného výživného súd určil dlhšiu lehotu
jeho splatnosti, a to 30 dní od právoplatnosti rozsudku. Pokiaľ matka žiadala určiť výživné aj za časť od
01.03.2023 - 12.03.2023 súd jej návrh v tejto časti s poukazom na § 77 ods. 1 ZoR zamietol. O trovách

konania súd rozhodol podľa § 52 CMP tak, že žiaden z účastníkov konania nemá nárok na ich náhradu.

9. Proti tomuto rozsudku podal otec odvolanie z dôvodov, že mu súd prvej inštancie znemožnil
uskutočnenie jeho procesných práv, nesprávne a neúplne zistil skutočný stav veci, dospel na základe
vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho

právneho posúdenia veci. Otec má za to, že prvostupňový súd nedostatočne skúmal odôvodnené
potrebymaloletejA.akoajzárobkovéamajetkovémožnostiaschopnostirodičovadospelknesprávnym
zisteniam. Zároveň súd tieto svoje závery nedostatočne odôvodnil a v časti, ktoré aj odôvodnil, tak
sú v rozpore so skutočnosťami, ktoré uviedol otec a ktoré otec súdu aj preukázal. Prvostupňový súdneskúmal reálne možnosti a schopnosti otca uplatniť sa na trhu práce a dosahovať takýto vysoký
príjem aký dosahoval v minulosti. Ide o svojvoľné rozhodnutie súdu, porušujúce základné právo na
predvídateľnosť rozhodnutia, či právnu istotu ako aj právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia. Miera

porušenia týchto základných práv je pritom natoľko zásadná a intenzívna, že tým jednoznačne došlo k
porušeniu práva na spravodlivý proces. Okresný súd nedostatočne zistil skutočný stav veci a na základe
vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam. Matka disponovala s mesačnými
financiamilennamaloletúminimálnevovýške752Eur+jejpodielakomatky,čovyvraciatvrdeniematky,
že maloletá nemá z čoho žiť a nemá financie na zabezpečenie jej výživy. Matka v tom čase mesačne

poberala 200 eur od otca, 412 eur rodinné prídavky, 140,10 Eur príspevok z Rakúska a otec verí, že
ako matka prispieva na výživu maloletej aspoň 100,- Eur mesačne, čo je spolu 852,- Eur. Otec po celý
čas poskytoval súčinnosť, vysvetlenia, doklady a pod., pričom ak niečo nebolo zrejmé, na výzvu súdu
otec požadované predložil. Prvostupňový súd pri svojom rozhodovaní vôbec neupriamil pozornosť na
potencionálny príjem na strane matky. Otec je od 04.11.2024 zamestnaný na pozícii administratívneho
pracovníka na polovičný úväzok, na prácu v rozsahu 20 hodín týždenne, za hrubú mzdu vo výške 470,-

Eur mesačne.

10. Podľa otca okresný súd nesprávne zistil skutkový stav ohľadom odôvodnených potrieb u maloletej,
pričom odôvodnené potreby maloletej sú maximálne v rozsahu 429 Eur mesačne. Matka zabudla
uviesť, že v byte žije aj so svojou matkou, a teda náklady na bývanie je potrebné odpočítať na podiel

navrhovateľky a maloletej. Otec má za to, že maximálna výška odôvodnených výdavkov môže byť na
maloletú: 106,5 – podiel nájmu mesačne, 63,9 Eur – podiel nákladov na bývanie mesačne, 66,5 Eur
– podiel na hypotéke mesačne, 5 Eur kaderník mesačne, 20 Eur – detský kútik a detské aktivity pre
maloletúvmesačne,10Euroblečeniemesačne/priemervypočítanýzarok,100,-Eurstravapremaloletú
mesačne (pokiaľ bude matka nakupovať na Slovensku a nie len v Rakúsku), 14,93 Eur lieky pre maloletú

mesačne, ročný výdavok 696,19 Eur, čo je mesačne 58,02 Eur – komunálny odpad, fyzioterapia, satelit,
daňznehnuteľnosti,obuv,ortopedickévložkydotopánok).Spoluvovýškemesačne429,92Eurvýdavok
na maloletú. Matka vyčíslila mesačné výdavky na maloletú vo výške cez 1.700,- Eur. Prvostupňový súd
v bode 13 odôvodnenia rozhodnutia uvádza, že náklady na maloletú bez bývania sú mesačne vo výške
450,- Eur, pričom súd pripočítal výdavky v pomernej časti na bývanie, čo podľa neho činí na mal. vo

výške 319,54 Eur, t.j., spolu ustálil odôvodnené potreby vo výške 769,54 Eur. Súd opomenul uviesť,
že matka býva spoločne so svojou matkou, na základe čoho je tak povinná znášať náklady na bývanie
aj jej matka. Matka síce popiera, že by s ňou v domácnosti žila aj jej matka, avšak otec poukazuje na
dôkaz v spise, s ktorým sa konajúci súd nijako nevysporiadal, a to záznam zo šetrenia v prirodzenom
rodinnom prostredí zo dňa 18.01.2023, kde bolo pracovníkom uvedené: „V čase návštevy bola prítomná

matka a stará matka z matkinej strany pani M. E., ktorá s matkou žije v spoločnej domácnosti.“ Otec
jasne uviedol, že od začatia súdneho konania nebol na žiadnej dovolenke, ktorú by financoval v tom
čase. Súd sa v rozhodnutí nezaoberal majetkovými pomermi matky a s týmito sa nijako nevysporiadal.
Z konania matky jednoznačne vyplýva, že po celý čas je zameraná vysúdiť čo najväčšie výživné. Otec
si svojpomocne postavil rodinný dom, kedysi podnikal, avšak vzhľadom na jeho zdravotné problémy

ukončil podnikanie a žije zo svojich úspor. Matka žiadnym spôsobom nepreukázala, odkiaľ poberá príjem
1.000,-Eur ako doplatenie podľa nej odôvodnených výdavkov na maloletú, keď ich vyčíslila mesačne na
1.700 Eur, zatiaľ čo príjem matky vo výške 700 Eur bol preukázaný. Otec mal financie cez 100.000,- Eur
od brata, ktoré mali slúžiť na rekonštrukciu. Rekonštrukcia sa nevykonala, nakoľko otca operovali, mal
vážne zdravotné problémy. Otcov brat a teda súrodenci si dali ešte v roku 2021 vypracovať projekt na

spomínanú rekonštrukciu, ktorú otec nevykonal. Predkladáme projekt z dátumu 05/2021. Súd arbitrárne,
nezákonne a svojvoľne ohodnotil majetok otca, zahrnul veci do majetku otca, určil príjem otca a pod.,
pričom absolútne nebral do úvahy dôkazy predložené od otca.

11.Otecmázato,ževýživnévovýške200,-Eurpokrývavšetkypotrebnénákladynamaloletúsohľadom

na riadne zabezpečenie bývania, stravy, ošatenia, liekov, zdravotnej starostlivosti, cestovného, ako aj
s ohľadom na príjmy a výdavky matky. V žiadnom prípade sa zo strany otca nie je možné stotožniť s
rozhodnutímsúduprvejinštancieaniohľadomurčeniazročnéhovýživnéhootca.Vzmysle§77Zákonao
rodine môže súd priznať výživné spätne, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa. V danom prípade
neboli preukázané dôvody hodné osobitného zreteľa, ktoré opodstatňujú určenie zročného výživného

súdom. Otec riadne preukázal, že po celý čas matke pravidelne k 15. dňu hradí výživné vo výške 200,-
Eur, ako aj to, že maloletej nakúpil oblečenie, hračky, zariadil izbu a pod. Všetky mimoriadne výdaje na
maloletú otec riadne preukázal. Otec maloletej dokonca vytvoril aj sporenie, kde mesačne prispieva v
rozsahu 20,- Eur. Tvorba úspor pre maloletú znamená v praxi to, že otec má de facto presúvať každýmesiac svoje našetrené peniaze na účte na účet maloletej, čo sa však v jeden deň dostane do nulového
stavu. Otec niekoľkokrát ponúkal matke pomoc s odvozom a dovozom maloletej a jej do nemocnice a
do ambulancií, ktoré maloletá navštevuje. Otec sa po celý čas tak snažil eliminovať matkine výdavky vo

vzťahu k nákladom na pohonné hmoty. Matka túto pomoc odmietala a stále odmieta, nakoľko neznesie
otcovu prítomnosť na vyšetreniach maloletej alebo nebodaj styk počas prevozu do nemocnice v aute
maloletej s otcom mimo súdom stanovený čas. Z vyššie uvedeného vyplýva, že nenastali dôvody hodné
osobitného zreteľa, nakoľko maloletá mala riadne hradené výživné do rúk matky, čím otec považuje
prvostupňovým súdom určené zročné výživné za nedôvodné a arbitrárne rozhodnutie prvostupňového

súdu.

12. Otec má za to, že zo strany súdu došlo k nesprávnemu právnemu posúdeniu. Poukazujúc na ust. §
62 ods. 2 ZoR bol súd povinný skúmať aktuálne schopnosti, možnosti a majetkové pomery otca ako aj
matky. Rozsah vyživovacej povinnosti totiž do veľkej miery závisí aj od týchto okolností. Napriek tomu
si súd svoju povinnosť splnil len formálne, keď konštatoval, že otec je schopný dosahovať príjem vo

výške minimálnej mzdy mesačne, pričom mu nariadil platiť výživné mesačne vo výške 600,- Eur. Súd
sa žiadnym spôsobom nevysporiadal s príjmami matky, ako aj to, z čoho financuje údajné výdavky na
maloleté dieťa v rozsahu 1.700,- Eur mesačne (je evidentné, že matka vyfabulovala výšku výdavkov
pre vysúdenie čo najvyššieho výživného), kde matka nedokázala preukázať, z čoho uvedené hradí,
pričom súd táto informácia ani nezaujímala. Otec má mesačný príjem tak ako uviedol na pojednávaní

dňa 27.08.2024 a ako aj podložil dôkazmi, vo výške 522,70,- Eur. Otcove mesačné výdavky sú vo výške
1.011,- Eur, pričom výdavky presahujú jeho príjem, čím otec vykrýva tento rozdiel zo svojich našetrených
peňazí na bankovom účte, t.j. mesačne minimálne rozdiel vo výške 488,80 Eur. Otec navrhol, aby
odvolací súd rozsudok okresného súdu zmenil tak, že otec je povinný platiť výživné 200,- EUR.

13. Kolízny opatrovník vo vyjadrení k odvolaniu uviedol, že nemá nové dôkazy a návrhy na zmenu
rozhodnutia Okresného súdu Námestovo.

14. Matka v dodatočnom vyjadrení uviedla, že rakúsky finančný úrad od nej žiada vrátiť vyplatené
diferenciály vo výške 2874,40 eur, a to z dôvodu, že pracovníci finančného úradu urobili chybu pri

výpočte. Ďalej uviedla, že otec nezaplatil zameškané výživné ani zameškané výživné na tvorbu úspor.

15. Otec v dodatočnom vyjadrení predložil aktuálnu lekársku správu maloletej zo dňa 21.02.2025, z
ktorej vyplýva, že sa maloletej zlepšuje zdravotný stav, a teda išlo iba o bežné detské ochorenia, ktoré
sa časom zlepšujú. U maloletej bola zistená intolerancia na kravské mlieko, čo mohlo mať za následok

taktiež zhoršenie výsledkov krvi z minulého obdobia. Maloletá už netrpí ťažkou neutropéniou ako tomu
bolo v roku 2023. Aktuálne je ponechaná diagnóza maloletej ako neutropénia ľahkého stupňa, avšak
podľa prognóz všetko nasvedčuje tomu, že maloletá bude úplne vyliečená z neutropénie. Potvrdili sa tak
otcove slová o tom, že maloletá netrpela leukémiou a oprávnene zabránil matke v odobratí kostnej drene
maloletej, ktorú chcela matka vykonať v prvej polovici roku 2024. Maloletej krvný obraz je podľa záveru

ošetrujúcej lekárky „v norme“, t.j. ide o zdravé maloleté dieťa, netrpiace špeciálnymi diagnózami tak, ako
to matka po celý čas pred súdom a otcom prezentuje (lekárska správa zo dňa 21.02.2025). Z uvedeného
je tak zrejmé, že matke nevznikajú žiadne vyššie výdavky, ktoré by mali byť spojené s liečbou maloletej.

16. Matka v dodatočnom vyjadrení reagovala na podľa jej názoru nepravdivé tvrdenia otca ohľadom

zdravotného stavu maloletej a ohľadom jej starostlivosti o maloletú.

17. Krajský súd ako súd odvolací (§ 34 CSP v spojení s § 2 ods. 1 CMP) po zistení, že odvolanie
podal oprávnený účastník konania (§ 7 CMP) v zákonom stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 CSP v spojení
s § 2 ods. 1 CMP), preskúmal vec v rozsahu danom v ustanovení § 65 CMP a bez nariadenia

odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 a contrario v spojení s § 2 ods. 1 CMP) rozsudok okresného
súdu potvrdil, keďže dospel k záveru, že súd prvej inštancie dostatočne zistil skutočný stav, posúdil
ho podľa správnych zákonných ustanovení, v odôvodnení sa vysporiadal s podstatnými okolnosťami
prejednávanéhoprípaduasjehozávermisaodvolacísúdcezúpravuvust.§387ods.1,2CSPstotožnil.

18. Vzhľadom na konštatovanie vecnej správnosti rozsudku okresného súdu a stotožnenie sa s dôvodmi
uvedenými v jeho písomnom vyhotovení, krajský súd za aplikácie § 387 ods. 1, 2 Civilného sporového
poriadku (ďalej aj len CSP) odkazuje na odôvodnenie napadnutého rozhodnutia okresného súdu. Z titulu
aplikácie § 387 ods. 2 CSP v spojení s uznesením Ústavného súdu Slovenskej republiky sp.zn. IV. ÚS350/09 a rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 2Cdo 170/2005 nie je pri potvrdení
rozhodnutia okresného súdu potrebné, aby krajský súd v odôvodnení svojho rozhodnutia zopakoval
tie závery napadnutého rozhodnutia okresného súdu, s ktorými sa stotožňuje, pretože odôvodnenia a

rozhodnutia prvostupňového súdu a odvolacieho súdu tvoria jeden celok (II. ÚS 78/05, III. ÚS 264/08,
IV. ÚS 372/08), a tým je postačujúce len odkázať cez § 387 ods. 2 CSP (do 30.06.2016 cez § 219
ods. 2 OSP) na odôvodnenie obsiahnuté v napadnutom rozhodnutí okresného súdu. Odvolací súd
v plnom rozsahu preberá súdom prvej inštancie zistený skutkový stav, na základe ktorého okresný
súd dospel k správnym skutkovým záverom, pokiaľ ide o skutočnosti právne rozhodné pre posúdenie

odvolania otca. Odvolací súd zdieľa i právne závery súdu prvej inštancie vo veci, ktorý na vec aplikoval
správne hmotnoprávne ustanovenia a tieto v súvislosti s danou vecou i správne vyložil. Odvolací súd
ani s prihliadnutím na uplatnené odvolacie argumenty odvolateľa nenachádza dôvod, pre ktorý by sa
mal od záverov súdu prvej inštancie odchýliť. Na zdôraznenie správnosti záverov súdu prvej inštancie
sa potom žiada dodať nasledovné.

19. K odvolacím dôvodom uplatneným otcom odvolací súd uvádza, že po oboznámení sa s obsahom
spisového materiálu a odôvodnením rozsudku okresného súdu nezistil dôvodnosť námietky otca
ohľadom nedostatočného odôvodnenia rozsudku okresného súdu. Krajský súd k tejto námietke vo
všeobecnosti uvádza, že odôvodnenie rozsudku je tou časťou rozsudku, ktorá je relevantná a významná
z hľadiska presvedčivosti, logickej konzistentnosti a preskúmateľnosti súdneho rozhodnutia. Podľa

Nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky sp.zn. III. ÚS 119/03 je potrebné ust. § 157 ods. 2
OSP (aktuálne ust. § 220 ods. 2 CSP) vykladať a uplatňovať tak, že rozhodnutie všeobecného
súdu musí uviesť dostatočné dôvody, na základe ktorých je založené. Krajský súd je názoru, že
okresný súd v odôvodnení napadnutého rozsudku uviedol podstatné okolnosti týkajúce sa výkladu
opodstatnenosti, pravdivosti, zákonnosti a spravodlivosti výroku rozhodnutia, vyporiadal sa so všetkými

rozhodujúcimi skutočnosťami a myšlienkový postup okresného súdu je z odôvodnenia napadnutého
rozsudku dostatočne zrejmý. Okresný súd uviedol, ktoré skutočnosti mal z vykonaného dokazovania za
preukázané, uviedol príslušné právny normy, ktoré na zistený skutkový stav aplikoval, a to s poukazom
na všetky skutočnosti, ktoré boli zistené vykonaným dokazovaním, a tiež s poukazom na právne závery,
ktoré okresný súd prijal.

20. K námietke nesprávnych skutkových zistení, ktorú uplatnil v podanom odvolaní otec, krajský súd
konštatuje, že pred okresným súdom bolo v dostatočnom rozsahu vykonané dokazovanie nevyhnutné
pre posúdenie danej veci, z ktorého za aplikácie ustanovenia § 383 CSP vychádzal aj krajský súd, ktorý
nezistil dôvody pre doplnenie alebo zopakovanie dokazovania. Zvýrazňuje krajský súd, že dokazovanie

je procesný postup, ktorý je založený na vykonávaní jednotlivých dôkazných prostriedkov súdom a
ich následnom hodnotení. Jeho význam spočíva v získavaní dôležitých poznatkov, na základe ktorých
súd stanoví skutkový stav v prejednávanej veci, z ktorého potom vychádza a aplikuje naň konkrétnu
právnu normu, teda rozhoduje. Zistenie skutkového stavu, ktoré objektívne zodpovedá stavu veci,
je jednou z najdôležitejších činností súdu v rámci civilného súdneho konania, pretože je základným

predpokladom pre rozhodnutie súdu vôbec. Dopĺňa odvolací súd, že súd nemusí rozhodovať v súlade so
skutkovým a právnym názorom účastníka a procesný postoj účastníka zásadne nemôže bez ďalšieho
dokazovania implikovať povinnosť všeobecného súdu akceptovať jeho návrhy, procesné úkony a obsah
opravných prostriedkov a rozhodovať podľa nich. Všeobecný súd je povinný na všetky tieto procesné
úkony primeraným, zrozumiteľným a ústavne akceptovateľným spôsobom reagovať v súlade s platným

procesným poriadkom, a to aj pri rešpektovaní druhu civilného procesu, v ktorom strana sporu uplatňuje
svoje nároky alebo sa bráni proti ich uplatneniu, príp. štádia civilného procesu (sp. zn. IV. ÚS 329/04). K
správnemu postupu prvoinštančného súdu poukazuje krajský súd primerane na ďalší záver vyslovený
v uznesení Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. IV. ÚS 329/2004 z 27. októbra 2004, podľa
ktorého ...„ak všeobecný súd reagoval na procesné úkony účastníka primeraným, zrozumiteľným a

ústavne akceptovateľným spôsobom v súlade s platným procesným poriadkom, a to aj pri rešpektovaní
druhu a štádia civilného procesu, v ktorom účastník konania uplatňuje svoje nároky alebo sa bráni proti
ich uplatneniu, nemôže dôjsť k porušeniu základného práva na spravodlivý proces“. Zároveň poukazuje
krajský súd i na uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 252/04 zo dňa 31. augusta 2004, podľa
ktorého ...„právo na spravodlivý proces je naplnené tým, že všeobecné súdy zistia skutkový stav a po

výklade a použití relevantných právnych noriem rozhodnú tak, že ich skutkové a právne závery nie
sú svojvoľné, neudržateľné alebo že boli prijaté v zrejmom omyle konajúcich súdov, ktorý by poprel
zmysel a podstatu práva na spravodlivý proces. Do práva na spravodlivý proces nepatrí právo účastníka
konania, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov“.Podľa názoru krajského súdu okresný súd v dostatočnom rozsahu vykonal dokazovanie potrebné pre
posúdenie prejednávanej veci, a preto pred súdom prvej inštancie nedošlo ani k porušeniu práva na
spravodlivé súdne konanie, čím nebolo možné vyvodiť ani nedostatočne zistený skutkový stav veci.

Vychádzajúc z uvedeného krajský súd konštatuje, že nezistil žiadny dôvod pre doplnenie dokazovania,
teda pre vykonanie dôkazov produkovaných účastníkmi v odvolacom konaní.

21. V odvolacom konaní odznela tiež námietka otca ohľadom nesprávneho právneho posúdenia
veci. Krajský súd vo všeobecnosti uvádza, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo

skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový
stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav.
O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis, alebo ak
síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval, alebo ak zo správnych skutkových
záverov vyvodil nesprávne právne závery. Ani jedna z týchto situácií v predmetnej sporovej právnej veci
nenastala. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku je zrejmé, z ktorých konkrétnych skutočností okresný

súd pri rozhodovaní vychádzal, akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, a ako vec právne posúdil,
keď návrhu matky čiastočne vyhovel.

22. Pokiaľ otec namietal porušenie práva na spravodlivý proces, krajský súd túto námietku nepovažuje
za dôvodnú. V zmysle ust. § 365 ods. 1 písm. b) CSP možno za porušenie práva na spravodlivý

proces označiť taký procesný postup súdu, ktorý znemožňuje strane, aby uskutočňovala jej patriace
procesné práva. Súčasťou koncepcie spravodlivého súdneho konania je, aby každý účastník mal
primeranú možnosť predložiť svoje návrhy, uplatňujúc svoje práva za podmienok, ktoré nie sú podstatne
nevýhodnejšie než podmienky, za ktorých touto možnosťou disponujú ostatní účastníci. Zásada rovnosti
strán v súdnom procese sa prejavuje vytváraním rovnakých procesných podmienok subjektov, o ktorých

právach a povinnostiach súd rozhoduje (PL. ÚS 43/95, II. ÚS 121/02). Pod rovnakým postavením
strán možno rozumieť iba také procesné postavenie, ktoré zabezpečí spravodlivý proces. Zásada
vyjadrujúca „právo na spravodlivý súdny proces“ je spojená s nutnosťou rovnakých „pravidiel hry“,
ale tiež aj s princípom „rovnosti zbraní“ pre všetkých účastníkov konania. Súdy sú preto povinné túto
zásadu aplikovať vo vzťahu ku všetkým účastníkom bez ohľadu na to, aké majú procesné postavenie,

a zároveň postupovať tak, aby bola vec čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá, aby ochrana práv
bola rýchla a účinná. Krajský súd uvádza, že otec mal v priebehu celého konania vytvorený priestor
na realizáciu svojich procesných práv k označovaniu a predkladaniu dôkazov, t.j. bola mu vytvorená
možnosť obhájenia jeho práv a právom chránených záujmov, ktorú v konaní pred okresným súdom aj
riadne využil. Okresný súd tak mal splnené všetky podmienky k tomu, aby vec prejednal vec a vo veci

rozsudkom rozhodol. Okresný súd svojím procesným postupom vytvoril účastníkom rovnaký priestor
a možnosti na realizáciu ich procesných práv a plnenie ich procesných povinností, a preto námietka otca
o porušení práva na spravodlivý proces nemôže obstáť.

23. Podľa ust. § 75 ods. 1 Zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na

odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na
schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez
dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj
na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

24. Vo vzťahu k predmetnej veci odvolací súd považuje za potrebné vo všeobecnosti uviesť, že platná
právna úprava vyživovacej povinnosti rodičov k deťom (§ 62 ods. 1 zákona o rodine) je založená na
rovnakom postavení muža (otca) a ženy (matky). Obaja rodičia tak majú povinnosť prispievať na výživu
svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov (§ 62 ods. 2 veta prvá zákona
o rodine). Schopnosti predstavujú subjektívne kritérium určovania rozsahu vyživovacej povinnosti a

rozumejú sa nimi vlastnosti dané telesnými a duševnými schopnosťami konkrétnej osoby rodiča,
zdravotným stavom, vlohami, nadaním, nadobudnutými vedomosťami a získanými skúsenosťami. Z
hľadiska vyživovacej povinnosti je podstatné, ako sa prejavia v reálnych schopnostiach dosahovania
príjmu. Subjektívne schopnosti sa však môžu realizovať len v rámci objektívne daných možností,
ktoré determinuje reálna situácia na trhu práce, miera nezamestnanosti v regióne, v príslušnom

odbore, vekovej kategórii, dosahované zárobky v danom povolaní. Majetkové pomery rodiča umožňujú
komplexne posúdiť celkovú situáciu, životnú úroveň rodiča pre potreby výživného, keďže príjmové
pomery samy osebe neposkytujú úplný obraz o situácii povinného rodiča. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery rodiča je potrebné prihliadnuť aj vtedy, ak sa rodič vzdá bez dôležitého dôvoduvýhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako je potrebné prihliadať aj na
neprimerané majetkové riziká, ktoré rodič na seba berie. Obligatórnym zákonným hľadiskom je tiež
osobný výkon starostlivosti o dieťa (§ 62 ods. 4 zákona o rodine). Uvedené konanie sa chápe ako určitá

hodnota, ktorá sa pri určovaní výživného nemôže nebrať do úvahy. Hoci zákon používa termín „prihliada
sa", osobnú starostlivosť nepochybne kladie na roveň finančnému zabezpečeniu výživy.

25. Rozsah vyživovacej povinnosti rodiča je limitovaný odôvodnenými potrebami dieťaťa (§ 75 ods.1
zákona o rodine), pričom dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov (§ 62 ods. 2 veta

druhá zákona o rodine). Odôvodnené potreby dieťaťa sú rôzne podľa okolností konkrétneho prípadu,
sú závislé predovšetkým od veku a zdravotného stavu dieťaťa, jeho fyzickej a duševnej vyspelosti,
spôsobu a obsahu jeho prípravy na budúce povolanie a celkové uplatnenie v spoločenskom živote,
výšky eventuálnych vlastných príjmov a pod. Avšak odôvodnené potreby dieťaťa neurčujú len tieto
okolnosti, sú bezprostredne ovplyvňované i schopnosťou a možnosťou rodičov. Ak sú reálne možnosti a
schopnosti rodičov veľmi obmedzené, sú odôvodnenými len bežné potreby dieťaťa, ktoré nepresahujú

obvyklú základnú mieru všetkých nevyhnutných potrieb, nutných pre život kultúrneho človeka. Ak sú
reálne možnosti a schopnosti rodičov veľmi široké, sú odôvodnenými tiež ďalšie potreby dieťaťa, ktoré
nie sú nevyhnutné, ale - práve so zreteľom napr. k veku a zdravotnému stavu dieťaťa, jeho fyzickej
a duševnej vyspelosti, spôsobu a obsahu jeho prípravy na budúce povolanie a celkové uplatnenie
v spoločenskom živote - prospešné všestrannému vývoju dieťaťa vo vyspelej spoločnosti. Výživným

sa rozumejú náklady na uspokojovanie všetkých životných potrieb toho, komu je poskytované, v
súvislosti s jeho všestranným rozvojom, tak po stránke fyzickej ako aj po stránke duševnej. Rozsah
nákladov na úhradu životných potrieb osoby odkázanej na výživné je rôzny, a to vzhľadom na vek,
zdravotný stav, ale aj vzhľadom na nadanie tejto osoby, spôsob prípravy na jej budúce povolanie a
podobne. V zmysle vyššie uvedených zákonných ustanovení je základom pre hodnotenie schopností a

možností rodičov plniť si svoju vyživovaciu povinnosť voči dieťaťu zistenie ich skutočných príjmov. Pri
rozhodovaní o určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd vychádza jednak zo všeobecných hľadísk, t.
j. skúmanie odôvodnených potrieb dieťaťa, rozsah ktorých je rôzny vzhľadom na vek, zdravotný stav,
spôsob prípravy na budúce povolanie, záujmy dieťaťa, a vychádza zároveň aj z reálnych možností a
schopností rodičov dieťaťa plniť si svoju vyživovaciu povinnosť. Medzi týmito dvoma kritériami, t. j. medzi

odôvodnenými potrebami dieťaťa a reálnymi schopnosťami a možnosťami rodičov, platí zásada priamej
úmernosti, ktorá je plne v súlade s normatívnou zásadou, že dieťa má právo žiť na takej úrovni, na akej
žijú jeho rodičia.

26. Otec svoje odvolacie námietky smeroval do určenia výšky jeho vyživovacej povinnosti k mal. dcére.

Otec namietal, že okresný súd sa nezaoberal a neustálil výšku jeho príjmu, nesprávnym spôsobom
sa zaoberal výškou príjmu matky a otec spochybnil aj výpočet nákladov, ktoré matka uviedla na svoju
osobu a na maloletú dcéru. Krajský súd vo vzťahu k výške výdavkov na maloletú A. v celom rozsahu
odkazujenavecnesprávnezáverysúduprvejinštancie.Vovzťahuknámietkamotcaohľadomvyčíslenia
týchto nákladov matkou je nutné zvýrazniť, že okresný súd náklady, ktoré vyčíslila matka, akceptoval

len v menšej časti a z vykonaného dokazovania dospel k záveru o určení primeraných výdavkov na
potreby maloletej A. vo výške cca 630,- Eur mesačne (odsek 13. odôvodnenia rozsudku okresného
súdu). Čo sa týka spochybňovania výdavkov na bývanie, kedy otec namietal, že v byte matky žije okrem
nej a maloletej A. aj matka matky, uvádza odvolací súd, že z vykonaného dokazovania takéto závery
ustálené neboli a okresný súd tak vecne správne počítal náklady na bývanie v danom byte matky na

dve osoby, teda na matku a maloletú A.. Pokiaľ otec poukazuje na vyjadrenie kolízneho opatrovníka,
jedná sa o vyjadrenie v rámci sociálneho prešetrovania, z ktorého nemožno urobiť záver, že by stará
matka maloletej trvalo bývala s matkou a maloletou. Je v tomto smere namieste poukázať na vyjadrenia
matky v konaní pred súdom prvej inštancie (č.l. 1577 spisu), kde matka uviedla, že jej mama má
vlastný trojizbový byt, tento byt nie je v prenájme, a pokiaľ sa zdržiava v byte matky, tak je to z dôvodu

starostlivosti o vnučku v čase, kedy matka nie je prítomná. Odvolací súd považuje za pochopiteľné,
že stará matka maloletej A. matke so starostlivosťou o maloletú A. pomáha. Jedná sa o prirodzený
vzťah starej matky ku svojej vnučke a len zo skutočnosti, že sa stará matka nachádzala v byte matky,
alebo zo skutočnosti, že v tomto byte niekedy prespáva, predsa nie je možné vyvodiť záver, že by bolo
nevyhnutné náklady na byt uvádzané matkou rozdeliť medzi tri osoby. Argumenty otca v tomto kontexte

preto nemôžu obstáť. Rovnako nepovažuje odvolací súd za dôvodné vyjadrenie otca o tom, že mesačné
náklady na stravu maloletej sú 100,- Eur. V prepočte by tak náklady na stravu maloletej predstavoval len
niečo viac ako 3,- eurá denne, čo nezodpovedá aktuálnej cenovej úrovni bežných potravín (nie potravín
v Rakúsku, ale na Slovensku). Rovnako ako ničím nepodloženú a neprimerane nízku možno vyhodnotiťvýšku nákladov na oblečenie maloletej, ktorá by podľa otca mala predstavovať 10,- Eur mesačne, teda
celkovo 120,- Eur ročne. Je nutné zvýrazniť, že náklady na maloletú, ktoré boli súdom prvej inštancie
akceptované, boli matkou v konaní pred súdom prvej inštancie riadne preukázané, a preto odvolací súd

nemal dôvod odchýliť sa od vecne správnych záverov súdu prvej inštancie v tom smere, že za primeranú
výšku výdavkov pre maloletú A. možno považovať sumu vo výške cca 630,- Eur mesačne. Pokiaľ otec
spochybňoval výdavky maloletej na zdravotnú starostlivosť s poukazom na ním dodatočne predloženú
lekársku správu o zlepšení zdravotného stavu maloletej, uvádza odvolací súd, že len samotné otcom
tvrdené zlepšenie zdravotného stavu ešte neznamená, že matke už nevznikajú náklady na zdravotnú

starostlivosť o maloletú v rozsahu, v akom tieto náklady ustálil súd prvej inštancie, ktorý vychádzal
zdokladovpredloženýchmatkou.Odvolacísúdpritompoukazujeajnaobsahdvochotcompredložených
lekárskych správ, z ktorých otec vyvodil záver o zlepšení zdravotného stavu v tom smere, že podľa
obidvoch týchto lekárskych správ zostali odporúčania čo do starostlivosti o maloletú, teda čo do stravy,
liekov a starostlivosti vo forme fyzioterapie, nezmenené.

27. Pokiaľ otec v podanom odvolaní namietol, že sa súd prvej inštancie nezaoberal potencionalitou
príjmumatky,uvádzaodvolacísúd,ževýškapríjmu„druhého“rodiča(spravidlarodiča,ktorýmámaloleté
detizverenédoosobnejstarostlivosti)ovplyvňujevýškuvyživovacejpovinnostivýživoupovinnejosoby(v
tomto prípade otca) len veľmi okrajovo. Nie je možné sa stotožniť s otcom (v spojitosti s možnou výškou
príjmu matky) naznačovaným postupom, že pokiaľ jeden rodič má dostatočný príjem na zabezpečenie

potrieb detí, že by vyživovacia povinnosť druhého rodiča mala byť len v minimálnej miere. Takýto výklad
vyživovacej povinnosti je v príkrom rozpore so samotným zmyslom a účelom inštitútu výživného (nielen
v právnom zmysle, ale i z hľadiska prirodzenej zodpovednosti každého z rodičov za výživu jeho dieťaťa)
a odporuje aj elementárnym zákonným kritériám pre určovanie výšky výživného (osobitne § 75 ods.
1 zákona o rodine). Samotná okolnosť, že jeden rodič by dosahoval nadštandardné príjmy, nezbavuje

v uvedenom rozsahu vyživovacej povinnosti druhého rodiča. Obaja rodičia majú rovnakú povinnosť
vyživovať svoje nezaopatrené deti. Skutočnosť, že by jeden z rodičov dosahoval vyššie príjmy, bez
ďalšieho nezbavuje druhého (rovnako výživou povinného rodiča) povinnosti vyživovať svoje dieťa. Je
pritom zrejmé, že matka si vyživovaciu povinnosť plní i osobnou starostlivosťou, ktorá je postavená na
roveň tej hmotnej. Obaja rodičia sú povinní počínať si tak, aby svojimi príjmami dokázali pokryť všetky

odôvodnené potreby maloletých. Maloleté deti majú právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov (§ 62
ods. 2 Zákona o rodine), a preto prípadná vyššia životná úroveň jedného z rodičov zároveň vytvára
predpoklady aj pre vyššiu životnú úroveň maloletého dieťaťa. Otec v súvislosti s príjmom matky namietal,
že matka nepreukázala, odkiaľ poberá príjem 1.000,- Eur ako doplatenie podľa nej odôvodnených
výdavkov na maloletú, keď ich vyčíslila mesačne na 1.700 Eur, zatiaľ čo príjem matky vo výške 700 Eur

bol preukázaný. K tejto argumentácii odvolací súd uvádza, že matka výdavky v tejto výške nepreukázala,
a preto ani nebol dôvod vo vzťahu k takémuto nepreukázanému tvrdeniu viesť dokazovanie ohľadom
výšky jej príjmu. Okresný súd výdavky ustálil vo vyššie uvedenej výške, ktorej príjem matky spolu s
výživným zodpovedá. Je namieste tiež uviesť, že otec na jednej strane žiada preukázať odkiaľ matka
poberá príjem na úhradu ňou tvrdených výdavkov, a na druhej strane sám tvrdí, že je evidentné, že

matka výšku výdavkov vyfabulovala. Keďže matka sa celodenne stará o maloletú a poberá rodičovský
príspevok vo výške cca 473 Eur, hodnotí odvolací súd ako nedôvodnú aj námietku otca, že prvostupňový
súd pri svojom rozhodovaní neupriamil pozornosť na potencionálny príjem na strane matky.

28. Podstatnú časť odvolacej argumentácie venoval otec opisu svojich majetkových pomerov, svojho

zdravotného stavu a vysvetľovaniu finančných transakcií, ktoré prebiehali na jeho účtoch. Odvolací súd
po oboznámení sa so spisovým materiálom sa v tomto smere v celom rozsahu stotožnil so závermi
súdu prvej inštancie, na ktoré v podrobnostiach odkazuje a nepovažuje za potrebné ich opakovať.
Je potrebné uviesť, že na účtoch otca dochádzalo k finančným transakciám vo vysokých objemoch,
ktoré otec nedokázal dôveryhodne vysvetliť. Argumentácia otca o tom, že časť týchto peňazí mala byť

bratova, resp. na inom mieste v súdnom konaní, že tieto peniaze boli tzv. rodičovské peniaze, ktoré
mali byť použité na opravu domu, vyznieva nedôveryhodne, keď otec jednoznačným spôsobom pôvod
týchto peňažných prostriedkov vo výške viac ako 100.000,- Eur nedokázal vysvetliť. Argumentácii otca
neprospievajú ani časové súvislosti, keď tieto finančné prostriedky na jeho účet boli vložené v roku
2018 a z tohto účtu mali byť bratovi otca vrátené až v roku 2023. Ako minimálne nedôveryhodnú

hodnotí odvolací súd aj argumentáciu otca ohľadom jeho rodinného domu. Z dokazovania vykonaného
pred súdom prvej inštancie prehratím videa na USB nosiči, ktorý predložila matka, je zrejmé, že sa
jedná o rozsiahle pozemky s veľkým rodinným domom a piatimi samostatne stojacimi garážami. Vo
vzťahu k tomuto nehnuteľnému majetku je nutné uviesť, že len na starostlivosť a údržbu tohto majetkumusí otec vynakladať ročne nemalé finančné prostriedky. Odvolací súd sa stotožnil aj s argumentáciou
súdu prvej inštancie v tom smere, že pokiaľ otec finančne vypomáhal svojim dvom plnoletým dcéram,
tak je namieste, aby sa obdobným spôsobom postaral aj o svoju najmladšiu dcéru A. B.. Pokiaľ otec

namietal, že prvoinštančný súd de facto neustálil žiadny jeho príjem ani potencionalitu jeho príjmu,
zvýrazňuje odvolací súd, že pri určovaní výšky výživného sa v zmysle ust. § 75 ods. 1 Zákona o rodine
prihliada aj na majetkové pomery povinného. Práve na základe majetkových pomerov povinného súd
prvej inštancie vyvodil záver o schopnosti otca prispievať maloletej na výživu a na úspory v okresným
súdom určenej výške. Zvýrazňuje v tomto smere odvolací súd, že majetkové pomery povinného

treba posudzovať komplexne. Majetkové pomery zahŕňajú majetok povinného ako objektívnu kategóriu
v podobe vlastníckeho práva k veciam, pohľadávkam, záväzky, cenné papiere, či podiely v obchodných
spoločnostiach a je namieste zohľadniť aj životný štandard povinného, ktorým sa navonok prezentuje
(napr. autá, nehnuteľnosti, dovolenky, výška životných nákladov). Okresný súd tak vecne správne
prihliadol na celý majetok otca a tiež na jeho celkovú životnú úroveň.

29. Odvolací súd pritom v kontexte určenia majetkových pomerov otca zvýrazňuje skutočnosť, že
v priebehu konania pred súdom prvej inštancie bolo zistené, že otec disponuje úsporami vo výške
cca 230.000,- Eur, ktorú skutočnosť potvrdil aj na pojednávaní právny zástupca otca (zápisnica
o pojednávaní zo dňa 29. októbra 2024 z č. l. 1610, dotknuté vyjadrenie na č. l. 1613). Je teda zrejmé,
že aktuálne otec disponuje pomerne vysokou finančnou čiastkou, ktorú označuje ako svoje úspory.

Nie je možné stotožniť sa s odvolacou argumentáciou otca v tom smere, že pri určení vyživovacej
povinnosti by sa na výšku úspor nemalo prihliadať. Práve naopak, odvolací súd je toho názoru, že sa
jedná o finančný majetok otca, ktorý je nevyhnutné zahrnúť do celkových majetkových pomerov otca,
z ktorých je potrebné vychádzať pri určení výšky jeho vyživovacej povinnosti. Opačný výklad by mohol
viesť k absurdným záverom v tom smere, že by subjekt povinný platiť výživné sa tejto svojej povinnosti

zbavil tým, že by všetky svoje majetkové hodnoty previedol na úspory, z ktorých by následne pri absencii
riadneho mesačného príjmu pokrýval všetky svoje náklady, a tým by sa mal zbaviť svojej vyživovacej
povinnosti. Otec v konaní argumentoval, že vzhľadom na výšku svojho aktuálneho príjmu mesačne
cca 500,- Eur časť svojich nákladov pokrýva práve z týchto úspor. Odvolací súd tak len pre vytvorenie
správneho obrazu o majetkových pomeroch otca v kontexte ním tvrdených nákladov a okresným súdom

určeného výživného uvádza, že pokiaľ by otec zo svojich úspor vo výške 230.000,- Eur platil okresným
súdom určené celkové výživné vo výške 600,- Eur mesačne, tak by len z týchto svojich úspor mohol
takto určené výživné platiť cca 32 rokov. V prípade, ak by sa zohľadnila aj výška otcom tvrdeného
mesačného výdavku vo výške 500,- Eur nad rámec jeho príjmov, tak by tento výdavok spolu s určeným
výživným predstavoval sumu 1.100,- Eur mesačne, ktorá suma by z úspor otca vo výške 230.000,- Eur

mohla byť pokrytá na obdobie viac ako 17-tich rokov, teda až do času, kedy maloletá A. B. nadobudne
plnoletosť. V zmysle uvedených záverov sa preto krajský súd v celom rozsahu stotožnil so závermi
súdu prvej inštancie, ktorý konštatoval schopnosť otca platiť nielen výživné v primeranej výške 400,- Eur
mesačne,aleajvýživnénatvorbuúsporvovýške200,-Eurmesačne.Okresnýsúdmalvecnesprávneza
preukázané, že majetkové pomery povinného rodiča dovoľujú, aby pre maloletú A. B. vytváral aj úspory.

Pokiaľ potom súd prvej inštancie rozhodol na základe skutkového stavu a vyhodnotenia dôkazov tak, že
výživné rozdelil na spotrebnú časť a na sporiacu časť, keďže mal za preukázané splnenie podmienok
na takéto rozhodnutie, postupoval správne a v zmysle zákona (obdobne rozsudok Najvyššieho súdu SR
vo veci sp. zn. 5Cdo/14/2021). Vyššie uvedené závery čo do schopnosti otca platiť výživné v celkovej
sume 600,- Eur sa primerane vzťahujú aj na obdobie od 13.03.2023 do 31.08.2024, kedy okresný súd

celkovú sumu výživného ustálil sumou 500,- Eur mesačne s tým, že časť výživného vo výške 300,- Eur
zodpovedá bežnému výživnému a časť vo výške 200,- Eur je určená na tvorbu úspor pre maloleté dieťa.

30. Odvolací súd potom nevyhodnotil ako dôvodnú argumentáciu otca o výške výživného neprimeranej
jeho aktuálnemu príjmu, keďže súd prvej inštancie vecne správne určil výšku výživného s prihliadnutím

na celkové majetkové pomery otca. Otázky ohľadom finančných transakcií otca či predaja jeho
obchodnej spoločnosti nie sú pre záver o schopnosti otca platiť výživné rozhodujúce a podstatnou
je práve skutočnosť existencie finančného majetku otca vo forme jeho úspor, z ktorých môže určené
výživné platiť po veľmi dlhé časové obdobie. Je pritom na mieste uviesť, že osobnú starostlivosť o
maloleté deti zabezpečuje prevažne matka. Zvýrazňuje odvolací súd, že otec si musí uvedomiť, že

má vyživovaciu povinnosť a že je povinný zabezpečovať výživu svojho maloletého dieťaťa, je povinný
podieľať sa primeraným spôsobom na uspokojovaní jeho potrieb. Pokiaľ otec namietol, že jeho príjem
na úhradu výživného nepostačuje, je potrebné zvýrazniť, že výživné na maloleté dieťa má prednosť pred
inými výdavkami povinného rodiča. Odvolacia argumentácia zo strany otca ohľadne jeho neschopnostiplniť vyživovaciu povinnosť vo výške určenej okresným súdom je podľa názoru odvolacieho súdu
ovplyvnená subjektívnym vnímaním vlastnej životnej situácie, ktorá bráni otcovi objektívne posúdiť
rozsah odôvodnených potrieb maloletej A. preukázaných v priebehu konania na súde prvej inštancie.

Aj s prihliadnutím na tieto závery je podľa názoru odvolacieho súdu okresným súdom určené výživné
primerané majetkovým pomerom otca a jeho výdavkom za súčasného zohľadnenia situácie, že sa otec
na výchove a starostlivosti o maloletú deti podieľa v podstatne menšom rozsahu ako matka. Možno
konštatovať, že je v schopnostiach otca výživné v tejto výške platiť. Odvolací súd zároveň dodáva, že
otec je povinný primerane prispôsobiť svoj osobný život tak, aby si mohol plniť vyživovaciu povinnosť

ku svojmu dieťaťu.

31. Odvolací súd pripomína, že v zmysle § 62 ods. 5 zákona o rodine je rodič povinný plne rešpektovať
svoju vyživovaciu povinnosť a svoje výdavky usmerniť tak, aby plnenie vyživovacej povinnosti nebolo
ohrozené, a s využitím svojich subjektívnych vlastností a pracovných príležitostí si organizovať svoje
pracovné aktivity tak, aby mal reálnu možnosť si riadne plniť svoju vyživovaciu povinnosť (obdobne

uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1Cdo/200/2018 zo dňa 30.04.2019).

32. Podľa ust. § 77 ods. 1 Zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho
však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie
na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.

33. Otec v podanom odvolaní namietal určenie zročného výživného súdom prvej inštancie s tým, že
zročné výživné nebolo určené v súlade so Zákonom o rodine a okresný súd toto výživné určil napriek
tomu, že nenastali dôvody hodné osobitného zreteľa, ktoré by jeho určenie odôvodňovali. Argumentoval
pritom, že žiadnym spôsobom nezanedbával svoju vyživovaciu povinnosť, pričom prvostupňový súd

neuviedol, v čom mali nastať dôvody hodné osobitného zreteľa pre rozhodnutie o zročnom výživnom.
Vo vzťahu k tejto argumentácii odvolací súd poukazuje na znenie ust. § 77 ods. 1 Zákona o rodine.
Z tohto ustanovenia jednoznačne plynie, že výživné možno priznať len odo dňa začatia súdneho
konania. V prejednávanom prípade bol návrh matky na začatie konania doručený okresnému súdu dňa
13.03.2023. Tento dátum je tak v zmysle uvedeného zákonného ustanovenia rozhodujúci pre priznanie

nároku na výživné pre maloletú A.. Okresný súd preto rozhodol vecne správne, pokiaľ otcovi uložil
povinnosťprispievaťnavýživumaloletejprávepočnúcdňom13.03.2023.Obdobnetakmožnoakovecne
správne vyhodnotiť aj rozhodnutie súdu prvej inštancie o zameškanom výživnom. V prejednávanom
prípade bol okresný súd povinný vysporiadať sa s otázkou zročného výživného za obdobie od začatia
súdneho konania, teda od 13.03.2023, do vyhlásenia rozsudku súdu prvej inštancie. Zameškané

výživné určené okresným súdom tak predstavuje výživné, ktoré nebolo zaplatené za obdobie od začatia
súdneho konania, teda od 13.03.2023, do dňa vyhlásenia rozsudku súdu prvej inštancie. Toto výživné
nepredstavuje výživné, ktoré by bolo priznané spätne. V zmysle citovaného zákonného ustanovenia
možno za výživné priznané spätne považovať výživné za obdobie, ktoré predchádzalo dňu začatia
konania a ktoré zákon umožňuje priznať najdlhšie na dobu 3 rokov spätne od začatia konania. Výživné

priznané spätne teda predstavuje výživné, ktoré by sa stalo zročným predo dňom podania návrhu.
Len v prípade takéhoto výživného, ktoré by malo byť priznané za obdobie, ktoré predchádza podaniu
návrhu, je potrebné zaoberať sa otázkou, či na takéto spätné priznanie výživného sú dané dôvody hodné
osobitného zreteľa. Keďže okresný súd otcovi povinnosť zaplatiť výživné spätne neuložil, ale uložil mu
len povinnosť zaplatiť výživné odo dňa začatia súdneho konania, nebolo potrebné, aby sa okresný

súd zaoberal otázkou, či sú alebo nie sú dané dôvody hodné osobitného zreteľa pre spätné priznanie
výživného.

34. Po vykonaní odvolacieho prieskumu krajský súd konštatuje, že napadnutý rozsudok okresného
súdu v rovine odôvodnenia je koherentný so zákonnou úpravou a je z neho zrejmé, že okresný súd

poskytol odpoveď na všetky kľúčové otázky, a preto nebol pre krajský súd priestor pre iný záver než,
aby napadnutý rozsudok okresného súdu v odvolacom konaní ako vecne správne rozhodnutie potvrdil.
Podľa konštantnej judikatúry tak národných ako aj nadnárodných súdov nemusí súd dať odpoveď na
všetky otázky nastolené účastníkmi konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam,
prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do

všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí dať
odpoveď na každú jednu poznámku, či pripomienku účastníka konania, ktorý ju nastolil. Je však
nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné argumenty účastníkov konania (porovnaj
napríklad rozhodnutia sp.zn. ÚS SR II. ÚS 251/04, sp.zn. III. ÚS 209/04, II. ÚS 200/09 a podobne).Na ďalšiu argumentáciu zachádzajúcu podrobne do detailov, nespôsobilú ovplyvniť rozhodnutie súdu,
preto odvolací súd nepovažoval za potrebné reagovať špecifickou odpoveďou. „Všeobecný súd však
nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec

podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia. Odôvodnenie
rozhodnutia všeobecného súdu (prvostupňového, ale aj odvolacieho), ktoré stručne a jasne objasní
skutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované
základné právo účastníka na spravodlivý proces (pozri napr. III. ÚS 209/04). Aj Európsky súd pre
ľudské práva (ďalej len „ESĽP“) vo svojej judikatúre zdôrazňuje, že čl. 6 ods. 1 dohovoru zaväzuje

súdy odôvodniť svoje rozhodnutia, ale nemožno ho chápať tak, že vyžaduje, aby na každý argument
strany bola daná podrobná odpoveď. Rozsah tejto povinnosti sa môže meniť podľa povahy rozhodnutia.
Otázku, či súd splnil svoju povinnosť odôvodniť rozhodnutie vyplývajúcu z čl. 6 ods. 1 dohovoru, možno
posúdiť len so zreteľom na okolnosti daného prípadu. Judikatúra ESĽP teda nevyžaduje, aby na každý
argument strany, aj na taký, ktorý je pre rozhodnutie bezvýznamný, bola daná odpoveď v odôvodnení
rozhodnutia. Ak však ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci, vyžaduje sa špecifická

odpoveď práve na tento argument (Ruiz Torija c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-A, s.
12, § 29; Hiro Balani c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-B; Georgiadis c. Grécko z 29.
mája 1997; Higgins c. Francúzsko z 19. februára 1998) (Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky
č.k. IV. ÚS 345/2012-30 zo dňa 26.11.2012).

35. Na základe uvedených zhodnotení pristúpil krajský súd podľa ust. § 387 ods. 1, 2 CSP k potvrdeniu
rozsudku súdu prvej inštancie s tým, že v podrobnostiach odkazuje na vecne správne závery okresného
súdu.

36. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa ust. § 52 CMP v spojení s ust. § 396

ods. 1 CSP a žiadnemu z účastníkov nárok na náhradu trov konania nepriznal.

37. Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním senátu v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Podľa § 428 CSP v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Podľa § 429 ods. 1 CSP dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné
podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.

Podľa § 429 ods. 2 CSP povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.

Podľa § 430 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty
na podanie dovolania.Podľa § 420 CSP dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej
alebo ktorým sa konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Podľa § 431 CSP dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade
uvedenej v tomto ustanovení. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto
vada.

Podľa § 421 CSP dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Podľa § 432 CSP dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva
v nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne

posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho
posúdenia.

Podľa § 433 CSP dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred
súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom.

Podľa§434CSPdovolaciedôvodymožnomeniťadopĺňaťlendouplynutialehotynapodaniedovolania.

Podľa § 435 CSP v dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky
procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného

dovolania.