Uznesenie ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 27. marec 2025

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 24CoP/19/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7125200055
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 03. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eliška Har Tzvi
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2025:7125200055.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Elišky Har Tzvi a členiek
senátu JUDr. Antónie Kandravej a JUDr. Moniky Tobiašovej v právnej veci navrhovateľky: F. X., nar.
XX.XX.XXXX, trvale bytom B. XX, XXX XX A., o predĺženie pestúnskej starostlivosti o F. C., nar.
XX.XX.XXXX, bytom B. 42, 040 XX A., o odvolaní navrhovateľky proti uzneseniu Mestského súdu
Košice, č.k. 79P/1/2025-9 zo dňa 09. januára 2025, takto

r o z h o d o l :

I. Potvrdzuje uznesenie.

II. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Návrhom doručeným dňa 03.01.2025 sa navrhovateľka domáhala nariadenia neodkladného
opatrenia, ktorým súd predĺži pestúnsku starostlivosť k mal. F. C., nar. XX.XX.XXXX na jeden rok, t.j.

do dňa 07.01.2016.

2. Mestský súd Košice (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým uznesením rozhodol tak, že:
„Návrh navrhovateľky na nariadenie neodkladného opatrenia zamieta.“

3. Rozhodnutie právne odôvodnil čl. 11 ods. 1, § 1, § 2 ods. 1 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilný

mimosporový poriadok, § 324 ods. 1, 3, § 325 ods. 1, § 328 ods. 2, § 329 ods. 1 prvá veta, 2, § 330 ods.
1, 2, § 331 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, § 52 ods. 1 písm. a), 5 zákona č.
36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

4. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že rozhodnutím Okresného súdu Košice I, sp. zn. 22P/283/2009
zo dňa 28.10.010 bola vtedy mal. F. C. zverená do pestúnskej starostlivosti navrhovateľky. V zmysle

zákona o rodine, v prípade dosiahnutia plnoletosti dieťaťa pestúnska starostlivosť zaniká zo zákona a
nie je potrebné rozhodnutie súdu o jej zrušení. Zákon zároveň dovoľuje, aby súd z dôležitých dôvodov
pestúnsku starostlivosť predĺžil na jeden rok po dosiahnutí plnoletosti za predpokladu, že s tým súhlasí
pestún a aj maloleté dieťa zverené do pestúnskej starostlivosti. O predĺžení pestúnskej starostlivosti
musí byť rozhodnuté ešte počas jej trvania, t.j. pred dosiahnutím plnoletosti dieťaťa. V predmetnom
prípade F. C. dosiahla plnoletosť dňa 07.01.2025 o polnoci, pričom v tomto momente došlo k zániku

pestúnskej starostlivosti. Navrhovateľka síce podala návrh na predĺženie pestúnskej starostlivosti dňa
03.01.2025, t.j. v čase, keď dieťa ešte nebolo plnoleté, avšak iba 4 dni pred dosiahnutím plnoletosti.
Vzhľadom na uvedené, ako aj na to, že lehota na rozhodnutie o návrhu na nariadenie neodkladného
opatrenia je 30 dní, súd by o predĺžení pestúnskej starostlivosti nestihol rozhodnúť pred jej zánikom, a
teda pred dosiahnutím plnoletosti dieťaťa, a to najmä v danom prípade, kedy medzi podaním návrhu
a dňom plnoletosti dieťaťa bol víkend a štátny sviatok. Z tohto dôvodu súd nemôže predĺžiť pestúnsku

starostlivosť, nakoľko v čase rozhodovania o návrhu na neodkladné opatrenie, pestúnska starostlivosť
už netrvá. Z uvedených dôvodov návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol.5. Proti uzneseniu podala v zákonnej lehote odvolanie navrhovateľka z dôvodov porušenia práva na
spravodlivý proces, inej vady konania a nesprávneho právneho posúdenia veci. Mala za to, že neboli

splnené podmienky na zamietnutie jej návrhu. Poukázala na to, že o nutnosti predĺženia pestúnskej
starostlivosti prostredníctvom súdneho rozhodnutia sa dozvedela dňa 30.12.2024, čo bolo 8 dní pred
dosiahnutím plnoletosti. Počas leta sa rozprávala so zamestnankyňou Úradu práce, sociálnych vecí a
rodiny, odboru sociálno-právnej ochrany detí a rodiny a sociálnej kurately, ktorá ju ubezpečila, že po
dosiahnutí plnoletosti sa pre navrhovateľku a ani zverenú osobu nič nemení. Poukázala na to, že sa

jedná o ďalšiu výchovu a vývoj F., ktorá riadne navštevuje strednú zdravotnícku školu v A. s dobrým
prospechom. Pre ďalšie pokračovanie v štúdiu a chod domácnosti, keďže je na materskej dovolenke
je zmena rozhodnutia výslovne žiadúca. Myslela, že ako pestún bude zo strany pracovníkov Úradu
práce,sociálnychvecíarodinyinformovanáonáležitostiachvdostatočnompredstihutak,abysúdmohol
rozhodnúť v rámci zákonom stanoveného času, jednala okamžite ako sa dozvedela o potrebe ďalšieho
rozhodnutia. Uviedla, že súd pri zohľadnení časových súvislostí mal vziať na zreteľ primárnej záujem

dieťaťa, pričom nie je sporné, že návrh na predĺženie pestúnskej starostlivosti bol podaný včas. Ak zákon
umožňuje požiadať o predĺženie trvania pestúnskej starostlivosti a zároveň neustanovuje na uvedený
úkon žiadnu konkrétnu lehotu, má za to, že pri správnom právnom posúdení je možné dospieť k záveru,
že pri uplatnení tohto práva má súd zohľadňovať, či došlo v lehote (kým dieťa nie je plnoleté) k iniciovaniu
takéhoto konania. Ak zákon v tejto otázke „mlčí“, tak je potrebné vykladať toto ustanovenie v súlade so

zásadami, na ktorých je postavený zákon o rodine, ako aj Civilný mimosporový poriadok. V prejedávanej
veci niet pochýb, že je v záujme zvereného dieťaťa, aby sa trvanie pestúnskej starostlivosti predĺžilo
o jeden rok po dosiahnutí plnoletosti. Z uvedených dôvodov verí, že zmena rozhodnutia je možná a
odvolací súd vyhovie podanému odvolaniu.

6. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) v rámci kompetencií vyplývajúcich z ustanovenia §
2 ods. 1 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej
len „CMP“), v spojení s ustanovením § 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení
neskorších predpisov (ďalej len „CSP“) preskúmal napadnuté rozhodnutie podľa zásad uvedených v
§ 62 a nasl. CMP, bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP a contrario, pričom dospel k

záveru, že odvolanie nie je dôvodné.

7. Podľa § 52 ods. 1 písm. a) zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov
v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákon o rodine“), pestúnska starostlivosť zaniká dosiahnutím
plnoletosti dieťaťa.

8. Podľa § 52 ods. 5 Zákona o rodine, ak s tým pestún a maloleté dieťa zverené do pestúnskej
starostlivosti súhlasia, súd môže z dôležitých dôvodov predĺžiť pestúnsku starostlivosť až na jeden rok
po dosiahnutí plnoletosti.

9. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne
správne.

10.Podľa§387ods.2CSP,aksaodvolacísúdvcelomrozsahustotožňujesodôvodnenímnapadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého

rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

11. Pestúnska starostlivosť je jednou z foriem náhradnej starostlivosti upravená Zákonom o rodine.
Súd rozhodne o zverení dieťaťa do pestúnskej starostlivosti, ak rodičia nezabezpečujú alebo nemôžu
zabezpečiť osobnú starostlivosť o maloleté dieťa a takéto zverenie je v záujme maloletého dieťaťa.

Zákon o rodine zároveň upravuje spôsoby zániku pestúnskej starostlivosti, pričom jedným z takýchto
spôsobov majúcich za následok zánik pestúnskej starostlivosti je dosiahnutie plnoletosti dieťaťa. V
takomto prípade pestúnska starostlivosť zaniká priamo zo zákona, tzn. že nie je potrebné osobitné
rozhodnutie súdu o zániku pestúnskej starostlivosti. Zároveň je potrebné zdôrazniť, že ide o absolútny
zánik pestúnskej starostlivosti, čo znamená, že už žiadna náhradná starostlivosť o dieťa nie je potrebná,

keďže dovŕšením plnoletosti dochádza k nadobudnutiu spôsobilosti na právne úkony v plnom rozsahu.
Zákon o rodine upravuje v § 52 ods. 5 výnimku, kedy môže dôjsť k predĺženiu pestúnskej starostlivosti
aj na čas po dovŕšení plnoletosti, a to v prípade, ak existujú dôležité dôvody. V takomto prípade možnopestúnsku starostlivosť predĺžiť až na jeden rok po dovŕšení plnoletosti, za predpokladu, že s tým pestún
a dieťa, ktoré bolo zverené do pestúnskej starostlivosti súhlasia.

12. Zo spomínaného ust. § 52 ods. 5 Zákona o rodine nevyplýva, kedy musí byť podaný návrh na
predĺženiepestúnskejstarostlivostinasúdeaanito,vakejlehotemusíbyťotakomtonávrhurozhodnuté,
avšak aby došlo k vylúčeniu zákonného následku zániku pestúnskej starostlivosti dovŕšením plnoletosti
je potrebné, aby takýto návrh bol podaný pred dovŕšením plnoletosti a aby o ňom bolo rozhodnuté tiež do
dovŕšeniaplnoletostidieťaťazverenéhodopestúnskejstarostlivosti.Vprípade,akdotejtolehotynebude

podaný návrh na súde alebo do tejto lehoty nebude rozhodnuté súdom o včasne podanom návrhu,
uvedené nemožno nijako zhojiť. Uvedené napokon vyplýva aj z uznesenia Ústavného súdu Slovenskej
republiky, sp. zn. II. ÚS 561/2024 zo dňa 07.11.2024, ktorý v skutkovo obdobnom prípade uviedol
nasledovné: „10. Ústavný súd poukazuje na to, že rozhodnutie o predĺžení pestúnskej starostlivosti má
fakultatívny charakter a je možné ho vydať iba do dosiahnutia plnoletosti dieťaťa. Vychádzajúc z ústavnej
sťažnosti, ako i vlastných zistení ústavný súd konštatuje, že postup okresného súdu v napadnutom

konaní nebol optimálny, avšak zo strany okresného súdu už nemôže v čase doručenia ústavnej sťažnosti
dochádzať k porušovaniu označených práv sťažovateľov, keďže XXXXXXX XXXXXXXX dosiahla XX.
T. XXXX plnoletosť, a teda pestúnska starostlivosť zanikla zo zákona ešte pred podaním ústavnej
sťažnosti, ergo nemožno ju rozhodnutím súdu predĺžiť.“ Odvolací súd si uvedomuje, že z pohľadu osôb
bezprávnickéhovzdelaniajeveľmiťažkéurčiťsakýmčasovýmpredstihompreddovŕšenímplnoletostije

potrebné podať na súd návrh na predĺženie pestúnskej starostlivosti, avšak súdy (rovnako tak aj odvolací
súd) sú viazané zákonmi, preto v predmetnej veci neostávalo nič iné, ako sa riadiť ust. § 52 ods. 5
Zákona o rodine v spojení s ust. § 52 ods. 1 písm. a) Zákona o rodine.

13. V predmetnom prípade navrhovateľka podala na súd návrh v piatok dňa 03.01.2025, pričom

nasledujúce dni 04.01.2025 a 05.01.2025 pripadli na sobotu a nedeľu a pondelok dňa 06.01.2025 bol
štátnym sviatkom, teda dňom pracovného pokoja, čo znamená, že počas týchto troch dní súd prvej
inštancie nemohol objektívne o návrhu rozhodnúť. Prvým dňom, ktorý pripadal do úvahy ako najskorší
deň, kedy by súd mohol rozhodnúť o podanom návrhu bol utorok dňa 07.01.2025, ktorý bol tiež zároveň
dňom, kedy dieťa zverené do pestúnskej starostlivosti dovŕšilo plnoletosť, teda v tento deň zároveň

došlo priamo zo zákona k zániku pestúnskej starostlivosti. Odvolací súd si zároveň dovolí poukázať aj
na to, že objektívne by ani v tento deň by nemohol súd prvej inštancie rozhodnúť o podanom návrhu,
keďže by nemal k dispozícii ani vyjadrenie dieťaťa zvereného do pestúnskej starostlivosti k tomu, či
súhlasí s predĺžením pestúnskej starostlivosti. Navrhovateľka tak síce správne podala návrh ešte v čase,
kedy dieťa zverené do jej pestúnskej starostlivosti nedovŕšilo plnoletosť, avšak vzhľadom pre krátkosť

času nebolo možné súdom prvej inštancie rozhodnúť včas, a to ani vtedy, ak by o takto podanom
návrhu rozhodoval urgentne a prednostne. Odvolací súd si je vedomý toho, že navrhovateľka sa v
tomto smere spoliehala na správnosť a včasnosť informácií podaných zamestnankyňou Úradu práce,
sociálnychvecíarodiny,Odborusociálnoprávnejochranydetíasociálnejkuratelyapráveprenesprávne
informácie poskytnuté úradom nepodala návrh včas, avšak ako odvolací súd už uviedol, je viazaný

zákonom a aj s poukazom na najnovšie rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky, ktoré citoval
v tomto odôvodnení nemôže síce včas podanému návrhu navrhovateľky priznať také účinky, ktoré by
umožňovali v konečnom dôsledku zmeniť rozhodnutie súdu prvej inštancie o zamietnutí návrhu na
nariadenie neodkladného opatrenia.

14. Vzhľadom na vyššie uvedené dôvody odvolaciemu súdu neostávalo nič iné ako uznesenie súdu
prvej inštancie podľa § 387 ods. 1, 2 CSP ako vecne správne potvrdiť.

15. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 2 ods. 1 CMP a § 396 ods. 1 CSP
v spojení s § 52 CMP tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento

zákon neustanovuje inak. Žiaden z účastníkov konania nepodal v rámci odvolacieho konania návrh na
rozhodovanie o trovách konania a ani odvolací súd nevzhliadol dôvod, pre ktorý by bolo spravodlivé
priznať náhradu trov konania niektorému z účastníkov v zmysle § 55 CMP, preto žiadnemu účastníkovi
nebol priznaný nárok na ich náhradu.

16. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9
zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov; § 393 ods. 2 CSP).Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods.
2 CSP).

Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu
treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného
predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné
doručenie podania nevyzýva (§ 125 ods. 2 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.

Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Podľa § 376 ods. 1 CMP v spojení s § 370 ods. 1 CMP, ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá

vykonateľný exekučný titul, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná
ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, môže oprávnený podať návrh na nariadenie výkonu
rozhodnutia.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, ktorým bola upravená
vyživovacia povinnosť, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995

Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok).