Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 27. marec 2025

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 24CoP/102/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7220209843
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 03. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eliška Har Tzvi

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2025:7220209843.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Elišky Har Tzvi a členov senátu JUDr.

Moniky Tobiašovej a JUDr. Antónie Kandravej v právnej veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: L. C.,
nar. XX.XX.XXXX, zast. kolíznym opatrovníkom Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny C., A. G..č .X, C.,
dieťa rodičov: M.. L. O., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom B. X, C., prechodne E. A. XX, C., zast. JUDr.
Adriána Kmecová, advokátka so sídlom Košice, Moldavská cesta 6 a E. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom
trvale C. - A. M., C. I., zast. JUDr. Michael Medviď, advokát so sídlom Wurmova 1131/4, Košice, v konaní
o návrhu matky na úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k mal. dieťaťu, o odvolaní otca proti
rozsudku Mestského súdu Košice č.k. K2-43P/127/2020 - 218 zo dňa 11.03.2024, takto

r o z h o d o l :

I. Potvrdzuje rozsudok vo výrokoch III. a V..

II. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Predmetom konania je návrh otca na úpravu rodičovských práv a povinností voči mal. L..

2. Mestský súd Košice ako súd prvej inštancie (ďalej aj ako „súd“) napadnutým rozsudkom rozhodol, cit.:

„I. Zveruje mal. L. C., nar. XX.X.XXXX do osobnej starostlivosti matky.

II. Obaja rodičia sú oprávnení maloleté dieťa zastupovať a spravovať jeho majetok.

III. Otec je povinný prispievať na výživu mal. L., nar. XX.X.XXXX mesačne sumou 180 eur, ktoré výživné
je povinný zaplatiť do 15. dňa toho ktorého mesiaca vopred k rukám matky mal. dieťaťa počnúc dňom
1. 3. 2024 do budúcna.

IV. Styk otca s maloletým dieťaťom neupravuje.

V. Žiaden s účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.“

3. Súd prvej inštancie ohľadne úpravy výšky výživného vychádzal zo zisteného skutočného stavu, podľa
ktorého otec pracoval aj v P., vtedy prispieval na výživu mal. L. 200 eur mesačne. Otec je vyučený ako
rezbár, reštaurátor. V zahraniční otec pracoval na vonkajších prácach, stavali mosty. Matka pracuje ako

špecialistka na finančnom oddelení, stará sa o faktúry zahraničných klientov vo Y.. Jej priemerný čistý
mesačný príjem je necelých 1.200 eur. Býva v podnájme, platí mesačne 470 eur nájomné, plus energie
40 eur. Internet platí mesačne 15 eur a mobil 12 eur. Mal. L. navštevuje základnú školu, chodí do 4. triedy.
Za družinu mesačne platí 20 eur a 8 eur platí za obedy. Navštevuje 3 platené krúžky - pingpong, kdeplatí 15 eur mesačne, chodí na zápasenie, kde platí 30 eur mesačne a navštevuje youtuberský krúžok,
kde platí 5 eur mesačne, ostatné výdavky na strane mal. sú bežného charakteru. Dieťa je zdravé. Je v
kontakte so svojim otcom a preto nežiada upraviť styk otca s maloletým, lebo sa na tom vedia dohodnúť.

Matka vlastní motorové vozidlo značky R. R kúpila ho asi pred 8 rokmi a platí povinné zmluvné poistenie
polročne 50 eur a výdavky má na pohonné hmoty. Za oblečenie pre maloleté dieťa raz za 3 mesiace
platí okolo 150 eur. Podľa vedomostí matky otec maloletého nevlastní žiadnu hnuteľnú ani nehnuteľnú
vec a ani nie je v kontakte so svojimi rodičmi, nakoľko sa tam narušili vzťahy. Okrem maloletého L. inú
vyživovaciu povinnosť nemá. Súd mal za preukázané, že otec za rok 2022 nepodal daňové priznanie k

dani príjmov fyzickej osoby, nie je poberateľom dôchodkových dávok Sociálnej poisťovne, nebol vedený
v evidencii uchádzačov o zamestnanie, nie je poberateľom dávok v nezamestnanosti, nepoberá dávku
v hmotnej núdzi a ani žiadne iné štátne sociálne dávky.

4. Na základe zisteného skutočného stavu dospel súd vo vzťahu k určeniu výživného k právnemu
záveru,ženastranepovinnéhozvýživnéhojedôvodnévychádzať zpotenciálnychschopností,možnosti

uplatniť sa na trhu práce a schopnosti zvýšiť si svoj príjem pri zvolení aktívneho prístupu. Pri určovaní
výživného teda súd vychádzal z potencionálneho príjmu otca, ktorý by dosiahol z pracovnej činnosti v
oblasti stavebníctva, ktorú otec vykonával v zahraničí, ako aj z prehľadu Štatistického úradu Slovenskej
republiky o priemernej mesačnej mzde podľa odvetví za rok 2023, podľa ktorého v odvetví Stavebníctvo
priemerná mesačná mzda za rok 2023 bola vo výške 1.025 eur.

5. Proti výroku III. rozsudku podal odvolanie otec. Navrhol, aby odvolací súd rozsudok v napadnutom
rozsahu zmenil a určil výživné od podania návrhu 100 Eur, prípadne rozsudok v napadnutej časti zrušil a
vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. V odvolaní ďalej uviedol, že súd pri
svojom rozhodovaní nesprávne použil predpoklady o potenciálnych príjmoch otca. Súd prvého stupňa

vychádzal z potencionálneho príjmu otca, ktorý by dosiahol z pracovnej činnosti v oblasti stavebníctva,
pričom vychádzal z priemernej mesačnej mzdy deklarovanej štatistickým úradom podľa odvetví za rok
2023, podľa ktorého v odvetví Stavebníctvo bola priemerná mesačná mzda vo výške 1.025,- Eur. Pre
posúdenie potenciality príjmov všeobecne je rozhodujúca čistá mzda, nie hrubá mzda. Po odrátaní
preddavkov na daň, platieb do zdravotnej a sociálnej poisťovne zostane k dispozícii čistý príjem v oveľa

nižšej výške. Maloletý je každý druhý týždeň u otca a platí všetky jeho výdaje vrátane jeho potrieb a
preto považuje ním navrhovanú výšku vyživovacej povinnosti vo výške 100,- Eur mesačne za primeranú.
Otec nevlastní nehnuteľnosť a býva v súčasnosti vo villa apartments. Má zvýšené výdavky na bývanie.
Spoločnú domácnosť tam vedie s jeho priateľkou a jej dvoma deťmi. Je nezamestnaný, nie je evidovaný
v evidencii uchádzačov o zamestnanie, má príjem len z príležitostných brigád. Mesačne si zarobí príjem

v čistom len okolo 500,- Eur. Súd mal pri svojom rozhodovaní vziať do úvahy pracovné ponuky v regióne
východného Slovenska, resp. v určitom parametri od miesta bydliska otca, kde je realistický potenciál
jeho čistého príjmu približne v rozmedzí 600 EUR mesačne.

6. K podanému odvolaniu sa vyjadrila matka, ktorá navrhla rozsudok v napadnutých častiach ako vecne

správny potvrdiť.

7.KrajskýsúdvPrešove(ďalejlen„odvolacísúd“)akosúdodvolacípozistení,žeodvolanie bolopodané
včas (§ 362 ods. 1 CSP), oprávneným subjektom - účastníkom konania v ktorého neprospech bolo
rozhodnutie vydané (§ 359 CSP) proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie

pripúšťa (§ 355 ods. 2 v spojení s § 357 písm. d/, g/ CSP) po skonštatovaní, že podané odvolanie má
zákonné náležitosti (§ 127 a § 363 CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie bez viazanosti rozsahom
(§ 65 CMP) a dôvodmi odvolania (§ 66 CMP), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 329 ods. 1
CSP), keď deň vyhlásenia rozsudku bol zverejnený minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli súdu a v
elektronickej podobe na webovej stránke súdu v ten istý deň, ako sa vyvesil na úradnej tabuli a dospel

k záveru, že napadnutý rozsudok je v napadnutom rozsahu vecne správny.

8. Súd prvej inštancie správne zistil skutkový stav a správne vo veci rozhodol. Odvolací súd sa s jeho
rozhodnutím stotožňuje.

9. Súd prvej inštancie v rozsudku uviedol skutkový stav, z ktorého vychádzal a z tohto skutkového
stavu vychádza aj odvolací súd bez toho, aby tento skutkový stav opätovne uvádzal vo svojom
rozhodnutí. Rovnako odvolací súd neopakuje právne závery, ktoré uviedol súd prvej inštancie vo
svojom rozhodnutí. Podľa ustálenej rozhodovacej praxe „Konanie pred súdom prvej inštancie a predodvolacím súdom tvorí jeden celok a určujúca spätosť rozsudku odvolacieho súdu s potvrdzujúcim
rozsudkom vytvára ich organickú jednotu. Ak odvolací súd v plnom rozsahu odkáže na relevantné
skutkové zistenia a stručne zhrnie právne posúdenie veci, rozhodnutie odvolacieho súdu v sebe

tak zahŕňa po obsahovej stránke aj odôvodnenie rozsudku súdu prvej inštancie“ (uznesenie NS SR
sp. Zn. 5Obdo/98/2018 zo dňa 29.1.2020). „Odôvodnenia rozhodnutí prvostupňového a odvolacieho
súdu nemožno posudzovať izolovane, pretože prvostupňové a odvolacie konanie z hľadiska predmetu
konania tvoria jeden celok“ (ÚS SR vo veciach II. ÚS 78/05, III. ÚS 264/08, IV. ÚS 372/08).

10. Podľa názoru odvolacieho súdu, súd prvej inštancie v dostatočnom rozsahu zistil skutočný stav veci,
vyvodil z neho tomu prislúchajúce skutkové závery a vec správne právne posúdil. Uplatnené odvolacie
dôvody nenašli v rozhodnutí odvolacieho súdu svoje opodstatnenie. Napadnutý rozsudok považuje
odvolací súd za vecne správny, jeho správnosť argumentuje nasledovne.

11. Otec vo svojom odvolaní namieta nesprávny záver súdu, ktorý pri rozhodovaní o výške vyživovacej

povinnosti otca vychádzal z potenciality príjmu otca, pričom vychádzal zo všeobecných konštatovaní
neprihliadnuc na otcove vzdelanie, prax a ponuky práce v regióne, v ktorom žije.

12. Podľa § 62 ods. 2 zákona číslo 36/2005 Z.z. o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí
podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej

úrovni rodičov.

13. Podľa § 75 ods. 1 zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu

výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

14. Odvolací súd sa stotožňuje s odôvodnením rozsudku v bodoch 16., 17., .18., kde súd uzatvára,
že pre ustálenie výšky príjmu otca je potrebné vychádzať z potenciality jeho príjmu, berúc do úvahy

skutočnosť, že nepreukázal objektívny dôvod, pre ktorý má problém zamestnať sa a plniť si tak svoju
zákonnú vyživovaciu povinnosť. Otec je vyučený v odbore rezbár, v minulosti pracoval v zahraničí v
stavebníctve. Otec bol v konaní pasívny, nedostavil sa na pojednávanie, svoje pomery nezdokladoval. V
odvolaní samotný otec nenamieta záver súdu o aplikácii potenciality na jeho príjem, namieta iba výšku
príjmu, ku ktorej týmto postupom súd dospel. Súd vzhľadom na úplnú absenciu dôkazov o pracovnej

histórii otca vychádzal z údajov o priemernej mesačnej mzde prehľadu Štatistického úradu v odvetví
Stavebníctvo, ktorá bola v roku 2023 1.025 Eur. Je potrebné súhlasiť s odvolacou námietkou otca, že
pre potreby určenia výšky výživného je potrebné vychádzať z čistej mzdy aj v prípadoch aplikácie § 75,
ods. 1 Zákona o rodine. Takto určená mzda predstavuje 720 Eur v čistom vyjadrení. Otec v odvolaní
namieta, že súd mal vychádzať z regionálne určeného trhu práce. Vychádzajúc z verejne dostupných

zdrojovnainternete,kdesanapr.nawww.platy.skdázistiť,žeprezamestnancasukončenýmzákladným
vzdelaním na pracovnej pozícii stavebný pracovník v oblasti C., je priemerná výška platu 1.497 Eur
mesačne, čo v čistom predstavuje sumu približne 1.050 Eur. Tiež je pri ustálení výšky potrebné zobrať
do úvahy skutočnosť, že otec v minulosti pracoval na pozíciách v stavebníctve v zahraničí a bol schopný
dosahovať príjem a tak si plniť svoju vyživovaciu povinnosť.

15. Pre objektivizáciu určenej výšky výživného vzal odvolací súd podporne do úvahy materiál
Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky - Metodika pre výpočet výživného rodičov k
deťom tzv. tabuľkové výživné, ktoré je uverejnené na https://www.justice.gov.sk/agenda-ministerstva/
rodinnopravna-agenda/. V kontexte uplatnených odvolacích námietok odvolací súd uvádza, že

tabuľkové výživné je prostriedkom štandardizácie rozhodovacej činnosti súdov, vždy však len s
odporúčacím charakterom. Jeho vytvorenie je vo svojej podstate analýzou rozhodovacej činnosti v
obdobných skutkových okolnostiach. Zákonná úprava pre aplikáciu tabuľkového výživného nie je
dôvodná, keďže nemá záväzný charakter, zároveň nahrádza aktivitu, ktorú by inak musel vykonať
odvolací súd, aby nastolil princíp právnej istoty a zabezpečil vo svojej rozhodovacej činnosti, že v

skutkovo obdobných veciach nebude rozhodované rozdielne. Životnej etape dieťaťa druhý stupeň ZŠ
vek XX-XX rokov veku oprávneného dieťaťa pri neexistencii ďalších vyživovacích povinností prislúcha
štandardne 22 % z čistého príjmu povinného rodiča. Pri ustálenom príjme otca vo výške 720 eur tzv.
„tabuľkové výživné“ predstavuje sumu 160 Eur mesačne, avšak s prihliadnutím na priemerný príjempracovníka v stavebníctve v C. kraji ako aj na pracovnú históriu otca v zahraničí, odvolací súd považuje
výživné určené súdom prvej inštancie za zodpovedajúce zákonným kritériám pre jeho určenie.

16. Keďže ani ďalšie odvolacie námietky nemali za následok nesprávnosť rozhodnutia súdu prvej
inštancie vo vzťahu k napadnutým výrokom II. a IV., odvolací súd nevzhliadol opodstatnenosť podaných
odvolacích dôvodov vo vzťahu k týmto výrokom. Súd prvej inštancie dospel pri rozhodovaní k správnym
skutkovým zisteniam, vec správne právne posúdil, preto odvolací súd potvrdil napadnutý rozsudok v
napadnutých výrokoch ako vecne správny postupom vyplývajúcim z ust. § 387 ods. 1 CSP v spojení

s ust. § 2 ods. 1 CMP.

17. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd v zmysle ust. § 52 CMP v spojení s ust. § 58
CMP tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania. V preskúmavanej veci odvolací
súd súčasne nevzhliadol také okolnosti, ktoré by dôvodili priznať náhradu trov konania niektorému z
účastníkov podľa § 55 CMP.

18. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona číslo
757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov § 393 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods.
2 CSP).
Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu
treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného
predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné

doručenie podania nevyzýva (§ 125 ods. 2 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Podľa § 376 ods. 1 CMP v spojení s § 370 ods. 1 CMP ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá
vykonateľný exekučný titul, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná
ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, môže oprávnený podať návrh na nariadenie výkonu
rozhodnutia.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, ktorým bola upravená
vyživovacia povinnosť, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995
Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok).