Rozsudok – Ostatné ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 19. marec 2025

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 7Co/58/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6123378781
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 03. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. František Dulačka

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2025:6123378781.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu

Mgr. Františka Dulaeku a elenov senátu Mgr. Márie Kašíkovej a JUDr. Zuzany Krivdovej (sudkyne
spravodajkyne), v právnej veci žalobkyne: A. B. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom A., D. E. XXX/XX, právne
zastúpenej: UNITED LAWYERS, advokátska kancelária, s.r.o., so sídlom Mliekarenská 2, Bratislava
– Ružinov, IEO: 36 662 291, proti žalovanému: F. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom H. XXX/XX, I. D.,
právne zastúpenému: AZARIOVÁ & RUŽBAŠÁN Law firm s.r.o., so sídlom Kme?ova 26, Košice,
IEO: 47 237 406, o zaplatenie 167.133,61 Eur s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku
Okresného súdu Liptovský Mikuláš zo doa 21. decembra 2023, e.k. 4 C/104/2023 – 157, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok súdu prvej inštancie potvrdzuje.

II. Žalovanému priznáva voči žalobkyni nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1.
Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol žalobu (výrok I.), ktorou sa žalobkyňa domáhala,
aby súd zaviazal žalovaného zaplatiť jej 167.133,61 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 %
ročne zo sumy 167.133,61 Eur od 10.02.2023 do zaplatenia a nahradiť trovy konania. O náhrade trov
konania rozhodol tak, že žalovanému voči žalobkyni priznal ich náhradu v plnom rozsahu (výrok II.)

s tým, že o výške náhrady trov konania bude rozhodnuté súdom prvej inštancie po právoplatnosti tohto
rozhodnutia samostatným uznesením (výrok III.).
2.
Súd prvej inštancie zamietnutie žaloby odôvodnil nedostatkom aktívnej vecnej legitimácie na strane
žalobkyne.
Z vykonaného dokazovania mal preukázané, že medzi spoločnosťou Elfra s.r.o., so sídlom Prekážka
725/17, Liptovský Hrádok, IČO: 52 742 016 v právnom postavení zhotoviteľa a žalobkyňou v právnom

postavení objednávateľa bola dňa 23.07.2021 uzavretá zmluva o dielo, predmetom ktorej bol záväzok
zhotoviteľa vykonať murárske práce v objeme 69 m3 a zhotoviť skladaný strop v objeme 222 m3
pre objednávateľa a záväzok objednávateľa zaplatiť zhotoviteľovi cenu za zhotovenie diela, ktorá bola
dojednaná v článku VI. na 33.200 Eur s DPH. Výzvou zo dňa 23.01.2023 žalobkyňa vyzvala žalovaného
na vydanie sumy 167.133,61 Eur titulom bezdôvodného obohatenia. Medzi stranami sporu nebolo
sporné, že žalovaný je jediným spoločníkom a konateľom zhotoviteľa.
V konaní ostala spornou otázka, či prijatím ceny za vykonané dielo nie zhotoviteľom, ale jeho konateľom,

resp. spoločníkom došlo na strane konateľa, resp. spoločníka k vzniku bezdôvodného obohatenia na
úkor objednávateľa.Podanou žalobou sa žalobkyňa domáhala vydania bezdôvodného obohatenia, ktorú žalobu po skutkovej
stránke vymedzila tak, že sa žalovaný na jej úkor bezdôvodne obohatil tým, že cenu za vykonané dielo
prijal na svoj súkromný účet ako konateľ, resp. spoločník zhotoviteľa.

Dospel k záveru, že v prípade, ak namiesto zhotoviteľa cenu za vykonané dielo prevzal jeho konateľ,
resp. spoločník, nebola to žalobkyňa, na úkor ktorej bolo bezdôvodné obohatenie získané, ale bol by to
samotný zhotoviteľ. Jedná sa preto o nárok, ktorý by si mohol uplatniť zhotoviteľ voči svojmu konateľovi,
resp. spoločníkovi. Ide tak o vzťah medzi právnickou osobou a jej štatutárom. Zdôraznil, že samotný
zhotoviteľ považoval nároky vyplývajúce zo zmluvy o dielo zo strany žalobkyne ako objednávateľky za

uspokojené, preto sa nikdy voči žalobkyni nedomáhal zaplatenia ceny diela.

Pokiaľ na pojednávaní zo strany právneho zástupcu žalobkyne došlo k uvádzaniu nových skutkových
okolností, že cena diela bola údajne žalobkyňou vyplatená duplicitne (zhotoviteľovi a žalovanému),
na tieto nové skutkové tvrdenia neprihliadol vychádzajúc zo sudcovskej koncentrácie konania a zo
skutkového vymedzenia žaloby (bod 14. odôvodnenia napadnutého rozsudku).

S poukazom na rozsudok Najvyššieho súdu SR z 31.03.2021, sp. zn. 5Cdo/107/2019 nevyhovel ani
návrhu právneho zástupcu žalobkyne na doplnenie dokazovania nariadením znaleckého skúmania na
ocenenie predmetu diela, pretože v súdenom prípade sa nejedná o obchodnoprávny spor, v ktorom
by si objednávateľka uplatňovala nároky vyplývajúce zo zmluvy o dielo, ale predmet sporu je skutkovo
vymedzený ako vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške súm vyplatených žalobkyňou na súkromný

účet konateľa, resp. spoločníka zhotoviteľa. Vzhľadom na žalobou vymedzený predmet sporu sa ani
rozsah diela neskúma.

3.
Proti rozsudku súdu prvej inštancie podala v zákonnej lehote odvolanie žalobkyňa. Podanie odvolania

odôvodnila tým, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým tvrdeniam, nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej
patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, pričom konanie
má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Namietala správnosť záveru
súdu prvej inštancie o nedostatku jej aktívnej legitimácie, hoci preukázala, že poskytla žalovanému

plnenie (a žalovaný ani nepoprel, prijatie plnenia, dokonca nepredložil žiadny dôkaz preukazujúci dôvod
prijatia).
S poukazom na uznesenia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7 Cdo 21/2010 zo 14.09.2011, sp. zn. 5
Cdo 135/2010 z 21.07.2011 uviedla, že aby súd prvej inštancie mohol konštatovať, že nie je aktívne
legitimovaná, teda že nie je nositeľom žalobou vzneseného nároku, mal by mať za preukázané, že by

vôbecnejaképlnenieposkytlažalobcovi.Vposudzovanomprípadejenesporné,žepoukázalakonkrétnu
sumu peňazí na účet žalovaného. Podľa jej názoru súd je povinný skúmať, či takto poskytnuté plnenie
je bezdôvodným obohatením na strane žalovaného alebo podmienky bezdôvodného plnenia nie sú
splnené. Ak podmienky bezdôvodného obohatenia nie sú splnené, súd žalobu zamietne z dôvodu že
žalobca neunesie dôkazné bremeno, že žalovaný sa bezdôvodne obohatil, že je subjektom povinnosti

vrátiť poskytnuté plnenie, teda že nie je pasívne vecne legitimovaný.
Súd prvej inštancie úplne opomenul, že vzťah konateľa aj spoločníka so spoločnosťou sa riadi
ustanoveniami Obchodného zákonníka, konateľ zodpovedá spoločnosti za riadny výkon svojej funkcie
s odbornou starostlivosťou, musí konať voči spoločnosti v dobrej viere a zodpovedá spoločnosti za
spôsobenú škodu. Súd prvej inštancie opomenul aj trestnoprávne predpisy, keďže konateľ môže byť

zodpovedný aj v trestnoprávnej rovine, ak sa svojím konaním v postavení konateľa spoločnosti dopustí
trestného činu.
Žalovanému uhradila finančné prostriedky v súhrnnej hodnote 167.133,61 Eur v prospech účtu
žalovaného vedeného v J. A., K. vo výške 11.361 Eur a finančné prostriedky v prospech účtu žalovaného
vedeného L. L., K. vo výške 155.772,61 Eur. Súd však zistil, že sa presne jedná o cenu za vykonané

dielo spoločnosťou Elfra s.r.o., teda že cena diela bola 167.133,61 EUR a teda nejedná sa o bezdôvodné
obohatenie, ale o legitímny nárok zhotoviteľa - spoločnosti Elfra s.r.o., „iba prevzatý konateľom,
spoločníkom – žalovaným“.

Žalovaný ako dôkaz predložil dodatočne vystavené faktúry doručené a fiktívne vystavené v roku

2023 so spätnými dátumami, ktoré jej následne až 23.02.2023 zasielal (po zaslaní výzvy na vydanie
bezdôvodného obohatenia žalobcom). Tieto dôkazy, vrátane pozmeneného stavebného denníka boli
z jej strany účinne popreté ako fiktívne, dodatočne dorobené dôkazy účelovo preukazujúce vykonanie
diela zo strany spoločnosti Elfra s.r.o., nie však zo strany žalovaného. Faktúry, aj keby boli riadnevystavené a zaúčtované, nepreukazujú vykonanie diela v súhrnnej hodnote 167.133,61 Eur ani
žalovaným a ani spoločnosťou Elfra s.r.o. Súd ani nevysvetľuje, ako mohol žalovaný bez právneho
dôvodu „prevziať“ finančné prostriedky spoločnosti Elfra s.r.o. Žalovaný v rámci svojej procesnej obrany

uvedenej v odpore zo dňa 20.09.2023 účelovo tvrdil, že pasívne legitimovaným je Elfra s.r.o., z čoho
je zrejmé, že si bol vedomý, že dielo nevykonával a preto nemohol prijať žiadne finančné prostriedky.
Žalovaný nijakým spôsobom nespochybnil a ani nepoprel, že bankový účet vedený E. A. L., K. patrí jemu
a že mu boli poukázané platby vo výške uvedenej žalobcom. Žalovaný v konaní nijako nepreukázal, že
uvedenépeniazesiponechalnazákladenejakéhoprávnehodôvodualebožeichodovzdalzhotoviteľovi.

Záver súdu prvej inštancie, podľa ktorého „samotný zhotoviteľ považoval nároky vyplývajúce zo zmluvy
o dielo zo strany žalobkyne ako objednávateľky za uspokojené, preto sa nikdy voči žalobkyni nedomáhal
zaplatenia ceny diela“, by platil aj v prípade, ak by sa žalovaný a zhotoviteľ aj bezdôvodne obohatili na
jej úkor. Prečo by ju žalovali, ak prijali viac ako mali a ona preplatila dielo žalovanému na účet úplne
bez právneho dôvodu a zbytočne. Zhotoviteľ sa v konaní nevyjadroval ani jeho štatutárny orgán nebol
vypočutý ako svedok.

Súd prvej inštancie neprihliadal na jej skutkové tvrdenia v podaní zo dňa 12.10.2023 (Súhlas s
pokračovaním v konaní), ako aj na podaniu pripojené dôkazy - Stavebný denník z úradného spisu.
Súd nebral do úvahy ani odkazy na verejné registre (či už Register účtových závierok, alebo Finstat) z
ktorých je evidentné, že Elfra s.r.o. v zdaňovacích obdobiach 2021 a 2022 nemohla vystaviť dodatočne
vystavené faktúry, lebo by prekročila tržby dosiahnuté v daných zdaňovacích obdobiach, a preto dospel

k nesprávnemu skutkovému tvrdeniu, že cenu za vykonané dielo „prevzal“ konateľ- žalovaný a teda
žalobkyňa nie je aktívne vecne legitimovaný.
Súd prvej inštancie vykonával svojou činnosťou procesnú obranu žalovaného, ktorá viedla k porušeniu
princípu „rovnosti zbraní“, nakoľko nevykonal ňou navrhnuté dôkazy (List VEC: VÝZVA na odovzdanie
diela – pokus o mimosúdne urovnanie zo dňa 21.03.2023 s doručenkou, ako aj v podaní zo dňa

12.10.2023 – Súhlas s pokračovaním v konaní). Taktiež súd prvej inštancie obmedzil aj jej dispozičný
princíp, keď zužujúco vykladá podanú žalobu a jej predmet. Ako spotrebiteľka v žalobe uviedla, že:
„Spoločnosť žalovaného do dnešného dňa dielo nedokončila, nevyúčtovala a neodovzdala v zmysle
článku III. ods. 3 Zmluvy, napriek výzve žalobkyne realizovanej prostredníctvom právneho zástupcu
žalobkyne doručenej 27.03.2023 žalovanému ako konateľovi spoločnosti Elfra s.r.o.“ Aj napriek tomu

súd prvej inštancie mal za to, že dielo bolo riadne dokončené, vyúčtované a odovzdané a cena diela
(na ktorú mala nárok spoločnosť Elfra s.r.o., nie žalovaný) presne zodpovedala žalobou uplatnenému
nároku vo výške 167.133,61 EUR. Súd ani neskúmal, či spoločnosť Elfra s.r.o. neprijala ešte iné finančné
prostriedky od žalobcu a odmietol aj znalecké dokazovanie na ocenenie predmetu diela (na prvom
pojednávaní vo veci).

Na pojednávaní dňa 21.12.2023 súd prvej inštancie nevykonal dôkaz listinami, nakoľko skonštatoval, že
všetky listiny boli doručené protistrane, avšak súd jej nedoručoval podanie zo dňa 14.12.2023 spolu s
dôkazmi o čom sa dozvedela až dňa 05.02.2024 nazretím do elektronického súdneho spisu, pričom jej
nebolo umožnené sa oboznámiť s podaním žalovaného a ani vyjadriť sa k nemu. Aj napriek tomu, že sa
jedná o spotrebiteľské konanie v zmysle § 290 CSP, pričom sa vzťahuje naň § 296 CSP, súd neprihliadol

na jej procesný úkon.
K porušenie „princípu rovnosti zbraní“ došlo tým, že súd prvej inštancie neprípustným spôsobom
nahrádzal dôkaznú povinnosť žalovaného a vlastnými úvahami a nad rámec navrhnutých a vykonaných
dôkazov kompenzoval neunesenie dôkazného bremena žalovaného (a to najmä neúčinným popretím
skutkových tvrdení žalovaným ohľadom fiktívnej fakturácie a sfalšovaného stavebného denníka).

4.
Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu uviedol, že žalobkyňa potvrdila, že spol. Elfra s.r.o. pre ňu realizovala
stavebné práce a mala uzavretú zmluvu o dielo so spol. Elfra s.r.o. (nie so žalovaným). Na pojednávaní
dňa 21.12.2023 žalobkyňa prostredníctvom svojho právneho zástupcu navrhla znalecké dokazovanie
za účelom ,,ohodnotenia rozsahu prác“, t.j. či ,,práce sú v hodnote namietaného bezdôvodného

obohatenia“, čím znova potvrdila, že práce na diele boli zrealizované s tým, že v zmluvnom vzťahu bola
žalobkyňa len so spol. Elfra s.r.o.. Z uvedeného vyplýva:
- spoločnosť Elfra, s.r.o. realizovala stavebné práce na rodinnom dome na ul. A. XXX, čo potvrdila aj
žalobkyňa;
- žalobkyňa priebežne uhrádzala viac ako rok platby za stavebné práce na jeho účet;

- žalobkyňa uvádza, že sa bezdôvodne obohatil, pretože s ním ako fyzickou osobou nemala žalobkyňa
uzavretú zmluvu o dielo, ale len so spol. Elfra s.r.o..
V danom prípade teda žalobkyňa uhrádzala za práce realizované spoločnosťou Elfra s.r.o. peňažné
prostriedky na ním určený účet ako konateľom Elfra s.r.o. (zhotoviteľom).S poukazom na § 13 ods. 3 Obchodného zákonníka uviedol, že ak ako konateľ spoločnosti Elfra sr.o.
(zhotoviteľ) uviedol účet na realizáciu platieb za vykonanie diela, jeho konanie zaviazalo spoločnosť
Elfra s.r.o., a teda nemohlo dôjsť ku vzniku bezdôvodného obohatenia na úkor žalobkyne, nakoľko jeho

konanie (konateľa) spoločnosť zaväzuje. Ako správne uviedol súd prvej inštancie, vo všeobecnosti sa
mohol obohatiť len na úkor spoločnosti.
V tomto prípade všetky finančné prostriedky boli riadne zdanené a vyúčtované spoločnosťou Elfra s.r.o.,
preto nedošlo ku žiadnej škode ani bezdôvodnému obohateniu z jeho strany na úkor Elfra s.r.o..
Skutočnosť, že sa na úkor žalobkyne nemohol bezdôvodne obohatiť vyplýva aj z logiky veci – ak by

totiž žalobkyni uhradil žalobu požadovanú sumu, vznikla by situácia kedy by žalobkyňa jednal mala
zhotovené dielo v hodnote žalovanej sumy a taktiež by mala finančné prostriedky od neho v hodnote
žalovanej sumy. Teda naopak, bezdôvodne by sa obohatila žalobkyňa, ktorá by disponovala sumou 2 x
167.133,61 Eur a spoločnosť Elfra s.r.o. by nemala žiadnu odmenu za realizáciu diela.
Pokiaľ žalobkyňa namietala, že súd opomenul trestnoprávne a obchodnoprávne predpisy, tieto nemajú
žiaden dopad na prejednávanú vec.

Keďže je štatutárnym orgánom spoločnosti Elfra s.r.o. a jej jediným spoločníkom, ako jediný sa vie
vyjadriť, či si jeho vlastná spoločnosť voči nemu uplatňuje akýkoľvek nárok, čo aj urobil, keď potvrdil, že
ku žiadnej škode na strane Elfra s.r.o. nedošlo.
Paradoxne sama žalobkyňa potvrdzuje vo svojom odvolaní, že namieta nedokončenie diela voči
spoločnosti Elfra s.r.o., z čoho je zrejmé, že žalobkyňa na jednej strane požaduje žalobou ňou

vyfabulované bezdôvodné obohatenie od neho a na druhej strane sa v konaní voči nemu odvoláva na
právny vzťah so spol. Elfra s.r.o. a namieta nedokončenie diela spoločnosťou Elfra s.r.o. (a nie ním).
Žalobkyňa sa neurčito dovoláva svojich údajných nárokov de facto voči spoločnosti Elfra s.r.o. (ktorá nie
je účastníkom tohto konania) a nie voči nemu.
Pokiaľ žalobkyňa odkazuje na to, že jej súd nezaslal jeho podanie s dôkazmi z 12.12.2023, tak opomína,

že v tomto jeho podaní boli len navrhnuté dôkazy, ktoré ale neboli súdom vykonané vzhľadom na
nedostatok aktívnej vecnej legitimácie žalobkyne.
6.
Žalobkyňa v replike uviedla, že tvrdenia žalovaného sú zavádzajúce a mätúce s cieľom odkloniť
pozornosť od predmetu sporu, nakoľko predmetom sporu nie je vydanie bezdôvodného obohatenia od

spoločnosti Elfra s.r.o..

Peniaze na účet žalovaného poslala bez právneho titulu. Titul neexistoval, právnym titulom nebola
zmluva o dielo/vykonanie diela bez zmluvy spoločnosťou Elfra s.r.o. Jednalo sa o nevykonané, fiktívne,
vymyslené práce, ktoré žalovaný od nej „vytiahol“ pod zámienkou realizácie stavebných prác. Žalovaný

si tieto peniaze ponechal a nevrátil jej ich. Nejedná o cenu vykonanej práce (ani žalovaného a ani
spoločnostiElfras.r.o.),alezostranyžalovanéhosajednáopremrštenéničímnepodloženéavymyslené
plnenie zámerne vylákané žalovaným bez právneho titulu – zneužitie nevedomosti spotrebiteľa o
reálnych cenách (ktorým malo byť dielo spoločnosti Elfra s.r.o., avšak ani k tomuto tvrdeniu, žalovaný
nepredložil žiadny dôkaz okrem účinne popretých dodatočne vystavených faktúr a stavebného denníka,

nakoľko žalovaný účinne nepoprel jej tvrdenia).

Aplikácia ust. § 13 ods. 3 Obchodného zákonníka je vylúčená, nakoľko uvedená norma sa vzťahuje iba
na prípady prekročenia predmetu podnikania štatutárnym orgánom (čo však nenastalo) a iba v prípade,
akbyObchodnýzákonníktakétokonanieštatutárnemuorgánuzverovalaleboumožňovalzveriť.Vtomto

prípade však konanie štatutárneho orgánu – prijímanie finančných prostriedkov podnikateľa vylučujú
ustanovenie § 135 Obchodného zákonníka, ustanovenie § 135a Obchodného zákonníka a ustanovenie
§ 136 Obchodného zákonníka a zároveň normy týkajúce sa bezdôvodného obohatenia § 451 ods. 1 a 2
Občianskeho zákonníka, pretože nikto, ani žalovaný (či už údajne konajúci / nekonajúci za spoločnosť
Elfra s.r.o.) si nemôže ponechať bezdôvodné obohatenie.

V prospech spoločnosti Elfra, s.r.o. uhradila sumu 115.733,27 Eur za práce realizované spoločnosťou
Elfra s.r.o. Za čo však uhradila žalovanému sumu vo výške 167.133,61 Eur nebolo žalovaným
preukázané.

Na základe zmluvy o dielo uhradila finančné prostriedky vo výške 52 156,39 Eur v prospech firemného

účtu Elfra s.r.o. z jej účtu vedeného v J. A., K. a finančné prostriedky poukázané v prospech firemného
účtu Elfra s.r.o. z účtu žalobkyne vedeného v L. L., K. vo výške 63.576,88 Eur.V prospech spoločnosti Elfra, s.r.o. zaplatila sumu 115.733,27 Eur, čo však nie je predmetom tohto
konania. Okrem toho zaplatila sumu 167.133,61 Eur v prospech žalovaného, bez právneho titulu, čo je
predmetom tohto súdneho konania. Spolu zaplatila sumu 282.866, 88 Eur (cena diela bola dohodnutá

vo výške 33.200,- Eur s DPH v zmysle čl. VI. ods . 1 Zmluvy o dielo), jednalo sa o stavebné práce bez
ceny materiálu za rekonštrukciu rodinného domu v Bystričke. Materiál si hradila sama.
Žalovaný zneužil jej nevedomosť a pod zámienkou realizovania diela (spoločnosťou Elfra s.r.o.) vylákal
fiktívnymi plneniami nadhodnotenú sumu 167.133,61 Eur za nikdy nevykonané a neexistujúce práce.
Predmetom súdneho konania nie sú vady diela resp. jeho nedokončenie spoločnosťou Elfra s.r.o.,

ako zjavne zámerne žalovaný poukazuje v rámci svojich písomných prednesov. Nie je jasné ako
mal prvoinštančný súd za preukázané, že finančné prostriedky vo výške 167.133,61 Eur zodpovedali
hodnote diela.
V závere poukázala na to, že súd má povinnosť doručovať všetky dokumenty (§ 165 a 105 CSP) stranám
konaniabezohľadunaichpoužitie/nepoužitieabybolzachovanýprincíprovnostízbraní(článok6CSP).
7.

Žalovaný v duplike opakujúc aj argumentáciu prezentovanú v odvolaní uviedol, že žalobkyňa na jednej
strane sama deklaruje zrealizovane diela (výzva voči Elfra s.r.o. - ,,na základe Vami preukázaných
skutočností ste vykonávali rekonštrukčné práce na rodinnom dome.... (v zmysle Vami vystavených
faktúr) ....“, na druhej strane žiada vydanie bezdôvodného obohatenia voči nemu, pretože žalobkyňa
hradila finančné prostriedky na jeho účet. Žalobkyňa v predmetnej výzve adresovanej Elfra s.r.o. žiada

odstránenie celkovo 13 vymenovaných údajných vád diela. V priebehu konania žalobkyňa zmenila
argumentáciu v tom, že deklaruje, že akékoľvek iné práce nad rámec uzavretej zmluvy o dielo zo dňa
23.07.2021 si neobjednala, sú vymyslené a podobne.
Podľa uzavretej zmluvy o dielo medzi žalobkyňou a Elfra s.r.o. sa mali realizovať len murárske práce v
objeme 69 m3 a zhotovenie skladaného stropu o výmere 222 m2 (Čl. II Zmluvy o dielo), z čoho vyplýva,

že samotná žalobkyňa vo svojej výzve z 23.01.2021 žiada odstránenie vád na diele, ktoré nemajú nič
spoločné s predmetom diela zo zmluvy o dielo z 23.07.2021. Žalobkyňa teda priznala, že hradila odmenu
za rôzne ďalšie práce nad rámec zmluvy o dielo, ktoré si objednala, a žiada odstránenie údajných vád.
Preto argumenty žalobkyne, že žiadne práce nad rámec zmluvy o dielo si neobjednala, sama vyvracia
vo svojej výzve adresovanej Elfra s.r.o. z 21.03.2023.

Pokiaľ žalobkyňa v predmetnom vyjadrení deklaruje, že okrem žalovanej sumy uhradila spol. Elfra s.r.o.
sumu 115.733,27 Eur, k čomu ako prílohu svojho vyjadrenia uvádza výpisy z účtu, k predmetnému
vyjadreniu však žiadne výpisy z účtu neboli priložené a nedohľadal ich ani v elektronickom súdnom
spise. Žalobca odkazuje na údajné ďalšie úhrady a k týmto nepredložil žiadne výpisy z účtu, na ktoré
sa odvoláva.Odhliadnuc od toho, že žiadne výpisy z účtu neboli predložené, ide o nové skutočnosti a

dôkazy, ktoré sú neprípustné v zmysle ust. § 366 CSP.
Žalobkyňa uhrádzala viac ako rok desiatkami platieb cenu za realizované práce na rodinnom dome a
následne sa rozhodla polemizovať o tom, či cena za realizované práce je pre ňu výhodná alebo nie.
Počas celej doby vykonávania prác o tom žalobkyňa nemala žiadne pochybnosti, realizoval desiatky
úhrad za realizované práce a teraz navrhuje, aby zrealizované práce sa niekým ocenili, či sú za pre

žalobkyňu prijateľnú cenu. Predmetné dokazovanie je rovnaké, ako keby si ktokoľvek zakúpil v obchode
tovar a potom súdnou cestou sa domáhal vrátenia peňazí, lebo tovar bol drahší ako v obchode v inej
obci (nad rámec uvedeného absolútne popiera to, aby cena za práce bola nadhodnotená).
V aktuálnom vyjadrení žalobkyňa už deklaruje, že žiadne práce neboli vykonané, všetky práce sú fiktívne
a vlastne zrejme žiadna rekonštrukcia rodinného domu neprebehla. Ide rovnako o novotu v konaní,

ktorá je v zmysle ust. § 366 CSP zakázaná. Zároveň v zmysle ust. § 373 ods. 4 CSP nie je možné
realizovaťnovotyanizasplneniapodmienokust.§366CSP,akbolirealizovanépovyjadrenížalovaného
k odvolaniu.
Žalobkyňa vo svojom podaní jednak mení skutkové tvrdenia o realizovaní prác, uvádza ďalšie skutkové
tvrdenia (o údajných ďalších platbách pre Elfra s.r.o.) a popiera skutkové tvrdenia aj svoje vlastné

z predchádzajúceho konania (teraz deklaruje, že žiadne práce neboli vykonané) a deklaruje nové
dôkazy o ďalších platbách, ktoré nepriložila k podaniu. Žalobkyňa dobrovoľne plnila dlhodobo svoje
záväzky za realizáciu prác. Platby boli realizované do augusta 2022, pričom výzva na vydanie
bezdôvodného obohatenia je datovaná k 23.01.2023. Žalobkyňa nemá žiaden iný záujem ako získať od
neho prostredníctvom tejto žaloby hrubo protizákonne majetkový prospech a mať práce na rodinnom

dome zrealizované zadarmo.
8.
K duplike sa vyjadrila žalobkyňa, ktorá opätovne rekapitulujúc odvolaciu argumentáciu uviedla, že v
žalobe uviedla skutkový stav tak, že Elfra s.r.o. realizovala stavebné práce pre v zmysle spotrebiteľskejzmluvy o dielo so spol. Elfra s.r.o. Následne si objednala aj ďalšie práce od spoločnosti Elfra s.r.o.,
za ktoré zaplatila sumu 82.533,27 Eur, tieto práce boli reklamované voči spoločnosti Elfra s.r.o., hoci
reklamácia bola nevybavená, dielo nebolo dokončené, nebolo vykonané posledné vyúčtovanie, neboli

vrátené finančné prostriedky za prebytočný materiál, čo však tiež nie je predmetom tohto súdneho
konania. List zo dňa 21.03.2023, na ktorý poukazuje právny zástupca žalovaného sa týka práve
dodatočných prác v rozsahu 82.533,27 Eur realizovaných Elfra s.r.o.

Nakoľko suma 115.733,27 Eur za práce realizované spoločnosťou Elfra s.r.o., nie je predmetom žaloby,

výpisy z jej účtov v prospech účtu spoločnosti Elfra s.r.o. neboli predmetom konania a ani neboli
súdu predkladané. Avšak vzhľadom na procesnú obranu žalovaného, ktorý tvrdil vo svojom vyjadrení
k odvolaniu, že sa obohatila resp. sa snaží na úkor žalovaného obohatiť, bolo potrebné vyvrátiť túto
nepravdivú informáciu výpismi z jej účtov žalobkyne preukazujúce zaplatenie omnoho vyššej sumy aj za
riadne vyfakturované dodatočné práce spoločnosti Elfra s.r.o.. Preto sa nejedná o neprípustné novoty v
zmysle § 366 CSP, ale o dôkazy vyvracajúce účelové tvrdenia žalovaného počas odvolacieho konania.

Žiadnym spôsobom nemení skutkové dôvody podanej žaloby – stále sa jedná o vydanie bezdôvodného
obohatenia od žalovaného. Spoločnosť Elfra s.r.o., hoci táto nebola žalovaná, bolo jej riadne všetko
zaplatené a preto ju spoločnosť Elfra s.r.o. nikdy nežalovala s titulu nezaplateného diela a neuhradených
faktúr.

Nikdy sa nevyjadrila, že by žiadna rekonštrukcia rodinného domu neprebehla. Práva naopak,
rekonštrukcia prebehla, bola vykonaná spoločnosťou Elfra, s.r.o., ktorej bolo zaplatené spolu 115.733,27
EUR za práce realizované spoločnosťou Elfra s.r.o., ktoré nie sú predmetom žaloby. Práce na dome ju
stáli neuveriteľných 282.866,88 Eur, pričom predmetom žaloby je vydanie bezdôvodného obohatenia
„iba“ v rozsahu sumy 167.133,61 Eur.

Spoločnosť Elfra s.r.o. a sám žalovaný reagovali neseriózne, nezdvíhali telefón, nedokončili práce,
pričom keď sa začala zaujímať o odovzdanie stavby a vyúčtovanie diela, žalovaný sa jednoducho
zatajoval, preto trvalo uplatnenie práva pol roka.

9.
Krajský súd v Žiline ako odvolací súd (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie podala včas sporová strana
proti rozsudku, proti ktorému je prípustné odvolanie (§ 355 ods. 1, § 359, § 362 ods. 1 CSP), bez
nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) preskúmal rozsudok v napadnutej
časti v intenciách § 379 a § 380 CSP a rozhodnutie súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil.

10.
Po preskúmaní veci odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie zo skutočností
zadokumentovaných v spise dospel k správnym skutkovým zisteniam, vyvodil správny právny záver
a svoje rozhodnutie náležitým spôsobom odôvodnil. Nakoľko odôvodnenie písomného vyhotovenia
rozsudku zodpovedá kritériám uvedeným v ust. § 220 ods. 2 CSP, odvolací súd konštatuje správnosť

týchto dôvodov, v plnom rozsahu sa s ním stotožňuje a v podstatných bodoch naň odkazuje. Na
zdôraznenie správnosti odôvodnenia rozhodnutia súdu prvej inštancie v rozsahu viazanosti odvolacími
dôvodmi poukazuje iba na niektoré ďalšie skutočnosti (§ 387 ods. 2 CSP).
11.
V súdenej veci odvolacia argumentácia žalujúcej strany primárne vychádza z toho, že súd prvej inštancie

nevysvetľujeakomoholžalovanýbezprávnehodôvodu„prevziať“finančnéprostriedkyspoločnostiElfra,
s.r.o. s tým, že súd prvej inštancie ani neskúmal, či spoločnosť Elfra s.r.o. neprijala ešte iné finančné
prostriedky od žalobkyne a odmietol aj znalecké dokazovanie na ocenenie predmetu diela dôvodiac,
že žalovaný, ktorý nepoprel prijatie peňazí od žalobkyne na svoj účet, nijako nepreukázal, že uvedené
peniaze si ponechal na základe nejakého právneho dôvodu alebo že ich odovzdal zhotoviteľovi.

12.
V nadväznosti na uvedené odvolací súd zhodne so súdom prvej inštancie (bod 14. odôvodnenia
napadnutého rozsudku) poukazuje na viazanosť súdu žalobným návrhom pričom akcentuje, že Najvyšší
súd už predtým judikoval, že predmet konania (obsah žaloby) nie je tvorený výlučne žalobným návrhom

(petitum), ale aj rozhodujúcimi skutkovými tvrdeniami – opísaním skutkového deja (causa petendi).
Súd je viazaný petitom žaloby po obsahovej stránke a tento petit je potrebné vykladať v súvislosti so
skutkovými tvrdeniami v žalobe. Súd má skúmať celý obsah podanej žaloby, nielen samotný žalobný
návrh (uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7 Cdo 268/20 z 25.11.2020,, R 14/2021). Z viazanostisúdu žalobným petitom vyplýva, že súd nemôže prekročiť návrhy účastníkov a prisúdiť viac, ako sa
domáhajú. Zásada viazanosti súdu petitom bude vyžadovať i to, aby súd neprisúdil iné plnenie, než
akého sa účastníci domáhali. Súd musí rešpektovať predmet konania vymedzený žalobným návrhom,

čo znamená, že plnenie nemôže priznať ani z iného skutkového základu, než akým bol predmet konania
vymedzený v žalobnom návrhu.
13.
Z obsahu žaloby a jej príloh vyplýva, že žalobkyňa ňou uplatňovaný nárok na vydanie bezdôvodného
obohatenia skutkovo vymedzila tým, že finančné prostriedky zaslala na súkromný účet žalovaného, ktorý

je konateľom zhotoviteľa, čím cenu diela preplatila. Skutočnosť, že „preplatila dielo žalovanému“ tvrdí
žalobkyňa aj vo svojom odvolaní. Nové skutkové tvrdenie o tom, že cena diela mala byť žalobkyňou
vyplatená duplicitne (zhotoviteľovi aj žalovanému) začala žalobkyňa produkovať až v priebehu ňou
iniciovaného konania, a to na pojednávaní a následne v replike v priebehu odvolacieho konania, pričom
toto tvrdenie nijakým spôsobom nepreukázala. Vychádzajúc zo žalobných skutkových tvrdení súd prvej
inštancie nemal dôvod skúmať, či spoločnosť Elfra s.r.o. neprijala „ešte iné“ finančné prostriedky ako

v odvolaní namietala žalobkyňa.
14.
Pokiaľ žalobkyňa namietala, že žalovaný nepreukázal, že peniaze, ktoré od nej prijal na súkromný účet,
si ponechal na základe nejakého právneho dôvodu, odvolací súd poukazuje na to, že zo samotných
vyjadrení (podaní) žalobkyne je zrejmé, že predmetné finančné prostriedky zasielala na súkromný

účet žalovaného v súvislosti s rekonštrukciou rodinného domu a so zmluvou o dielo uzavretej so
spoločnosťou (ako zhotoviteľom – t.j. Elfra s.r.o.), konateľom, ktorej bol žalovaný. Žalobkyňa v súdnom
konaní neprezentovala žiadne racionálne a uveriteľné vysvetlenie toho, prečo inak teda „len tak“ bez
akéhokoľvek dôvodu zasielala na účet žalobcu po tak dlhú dobu (viac ako jeden rok) značné finančné
čiastky, ktoré dosiahli sumu celkovo vo výške 167.133,61 Eur. Odvolaciemu súdu nie je ani to zrejmé

akým spôsobom mal žalovaný od žalobkyne „vylákať“, a to dokonca fiktívnymi plneniami za nikdy
nevykonané a neexistujúce práce takúto značnú sumu, ako v replike tvrdí žalovaná.
15.
Vyjadrenia a tvrdenia žalobkyne v ich súhrne evokujú, že žalobkyňa s odstupom času považuje celkové
finančné prostriedky, ktoré v súvislosti s rekonštrukciou rodinného domu vynaložila, t.j. cenu diela za

(ako sama uvádza) „premrštenú“, „nadhodnotenú“, či „preplatenú“, čomu nasvedčuje aj záverečná reč
právneho zástupcu žalobkyne, ktorý základ bezdôvodného obohatenia formuloval ako „rozdiel medzi
celkovou hodnotou týchto prác a skutočnými prácami“ (č.l. 153 spisu), čo však žiadnu skutkovú podstatu
bezdôvodného obohatenia nezakladá. Inak povedané za bezdôvodné obohatenie nemožno považovať,
ak na základe konsenzu objednávateľ zaplatí za dielo vyššiu cenu, než akú by zaplatil, ak by si dal dielo

realizovať iným zhotoviteľom.
16.
Na základe skutkového základu tak ako bol odvolateľkou vymedzený v ňou podanej žaloby nebolo
možné dospieť k inému právnemu záveru a meritórnemu rezultátu než k akému dospel súd prvej
inštancie.

17.
Odvolacie námietky týkajúce sa posudzovania konania žalovaného vo vzťahu k obchodnej spoločnosti,
ktorej je konateľom, tak z pohľadu obchodnoprávnej, či trestnoprávnej roviny, sú pre rozhodnutie danej
veciabsolútneirelevantné.Akonedôvodnévyhodnotilodvolacísúdajvšetkyostatnéodvolacienámietky,
a to i s poukazom na dôvody, ktoré vo svojich vyjadreniach koncipoval žalovaný.

18.
Žalobkyňa nedôvodne argumentovala aj tým, že rozsudok súdu prvej inštancie je nejasný, právne
neudržateľný, svojvoľný a vykazuje známky arbitrárnosti. Len sama polemika s rozhodnutím súdu prvej
inštancie alebo prosté spochybňovanie správnosti rozhodnutia súdu či kritika jeho prístupu zvoleného pri
právnom posudzovaní veci, významovo nezodpovedajú kritériu uvedenému v § 365 ods. 1 písm. b/ CSP.

Do práva na spravodlivý proces totiž nepatrí právo na to, aby bola strana konania pred všeobecným
súdom úspešná, teda aby sa všeobecný súd stotožnil s jej právnymi názormi a predstavami, preberal
a riadil sa ňou predkladaným výkladom všeobecne záväzných predpisov, rozhodol v súlade s jej vôľou
a požiadavkami, ale ani právo vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ňou navrhnutých dôkazov súdom,
prípadne dožadovať sa ňou navrhnutého spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov (IV. ÚS 252/04, I.

ÚS 50/04, I. ÚS 98/97, II. ÚS 3/97 a II. ÚS 251/03).

19.V zmysle konštantnej judikatúry (napr. uznesenia sp.zn. II. ÚS 78/05, IV. ÚS 342/2010) odôvodnenie
súdneho rozhodnutia v opravnom konaní teda nemá odpovedať na každú námietku alebo argument
uvedený v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o

odvolaní, zostali sporné alebo sú nevyhnutné na doplnenie dôvodov prvostupňového rozhodnutia,
ktoré sa preskúmava v odvolacom konaní. V tejto súvislosti zároveň odvolací súd poukazuje na to, že
v dvojinštančnom súdnom konaní rozhodnutia súdu prvého a druhého stupňa tvoria jednotu, a preto je
nadbytočné, aby odvolací súd opakoval vo svojom rozhodnutí správne skutkové a právne závery súdu
prvého stupňa.

20.
O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust. § 262 ods. 1 CSP v spojení s ust. §
255 ods. 1 CSP a § 396 ods. 1 CSP tak, že priznal žalovanému ako úspešnej procesnej strane nárok na
ich náhradu v plnom rozsahu (t.j. v rozsahu 100 %) proti žalobkyni, ktorá vo veci podaného odvolania
úspech nemala. O výške náhrady trov tohto štádia konania rozhodne súd prvej inštancie v lehote do 60
dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny

úradník (§ 262 ods. 2 CSP).

21.
Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 CSP)

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. (§ 420 CSP)

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo

rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP)

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému
súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP)

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa. (§ 429 CSP)

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania. (§ 430 CSP)