Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 26. február 2025

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 17Co/103/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6422202013
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 02. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubomír Šabla

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2025:6422202013.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ľubomíra

Šablu a sudcov JUDr. Zity Nagypálovej a JUDr. Dušana Ďuriana ako členov senátu, v spore žalobkyne:
A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom A. XXX/XX, XXX XX C., právne zastúpená JUDr. Ľubomírom
Ivanom, advokátom, Advokátska kancelária so sídlom Námieste SNP 41, 960 01 Zvolen, proti žalovanej:
D. E., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom A. F. G. XXX/XX, XXX XX H. I. E., právne zastúpená Špireková
& Partners s.r.o., so sídlom Námestie Matice slovenskej 6, 965 01 Žiar nad Hronom, IČO: 47 232 811,
o určenie, že odstúpenie od zmluvy nespôsobilo právne následky zániku práv a povinností z nej a tieto
trvajú, o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Žiar nad Hronom č. k. 7C/43/2022 – 187

zo dňa 18. apríla 2024 ako súdu prvej inštancie, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok súdu prvej inštancie v I. výroku o zamietnutí žaloby p o t v r d z u j e.

II. Rozsudok súdu prvej inštancie v II. výroku o nároku na náhradu trov konania m e n í tak, že
žalobkyňa j e p o v i n n á nahradiť žalovanej trovy prvoinštančného konania v rozsahu 100% do troch
dní od právoplatnosti uznesenia súdu prvej inštancie o výške náhrady trov prvoinštančného konania.

III. Žalobkyňa j e p o v i n n á nahradiť žalovanej trovy odvolacieho konania v rozsahu 100% do troch
dní od právoplatnosti uznesenia súdu prvej inštancie o výške náhrady trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa sa žalobou došlou na súd prvej inštancie dňa 14.07.2022 domáhala určenia, že odstúpenie
žalovanej zo dňa 24.03.2022 od kúpnej zmluvy uzatvorenej dňa 08.02.2022 medzi žalobkyňou
ako predávajúcou a žalovanou ako kupujúcou, predmetom ktorej je prevod vlastníckeho práva k
nehnuteľnostiam vedeným Okresným úradom Žiar nad Hronom, katastrálny odbor na liste vlastníctva
č. XXXX pre okres H. I. E., obec a katastrálne územie J. E., a to k parcele CKN č. XXX/X - záhrada o
výmere 492 m2, č. XXX/X - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 71 m2 a k stavbe - rozostavanému

rodinnému domu bez súpisného čísla postavenému na parcele CKN č. XXX/X, nespôsobilo právne
následky zániku práv a povinností z uzatvorenej kúpnej zmluvy a teda práva a povinnosti žalobkyne a
žalovanej z kúpnej zmluvy uzatvorenej dňa 08.02.2022 naďalej trvajú. Žalobkyňa upresnila, že žalobu
s takto znejúcim žalobným návrhom uplatnila z dôvodu spornosti, či ust. § 137 zákona č. 160/2015 Z.z.
Civilnéhosporovéhoporiadkuvplatnomznení(ďalejaj„CSP“)umožňujedomáhaťsaurčenianeplatnosti
odstúpeniaodzmluvy,čobybolpodľanejpriliehavývýrokvtejtoveci.Pretojenútenáformulovaťžalobný
návrh tak, aby inou prípustnou formuláciou dosiahla ochranu svojich práv. Na podanie žaloby ju odkázal

Okresný úrad Žiar nad Hronom, katastrálny odbor v prípade, ak neuznáva platnosť odstúpenia žalovanej
ako kupujúcej od kúpnej zmluvy a upozornil ju, že v prípade, ak sa v lehote 20 dní vyjadrí, že platnosť
odstúpenia od kúpnej zmluvy neuznáva, avšak nepreukáže podanie žaloby, bude sa mať za to, že nemá
námietky proti odstúpeniu od kúpnej zmluvy.2. Odvolaním napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalobu žalobkyne zamietol (I. výrok) a priznal
žalovanej nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % (II. výrok).

3. Súd prvej inštancie sa v prvom rade zaoberal procesnou prípustnosťou žaloby. Bol názoru, že
obsah petitu žaloby vychádza z ust. § 137 písm. c) Civilného sporového poriadku, preto skúmal otázku
naliehavéhoprávnehozáujmunastranežalobkyne,ktorýjezákonnýmpredpokladomurčenia,čituprávo
jealebonieje.SpoukazomnarozhodnutieNajvyššiehosúduSlovenskejrepublikysp.zn.4Cdo/49/2003

mal za to, že v dôsledku odstúpenia od zmluvy sa právne postavenie strán sporu k existujúcemu
predmetu kúpnopredajnej zmluvy stalo neistým a preto existuje naliehavý právny záujem na strane
žalobkyne pre podanie ňou špecifikovanej žaloby.

4. Následne sa súd prvej inštancie zaoberal platnosťou odstúpenia žalovanej od kúpnej zmluvy, či došlo
k naplneniu dôvodu odstúpenia od zmluvy podľa § 597 ods. 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho

zákonníka v platnom znení (ďalej aj „OZ“), t.j. či kúpna zmluva obsahovala ubezpečenie žalobkyne
ako predávajúcej, že vec nemá žiadne vady, a toto sa ukázalo nepravdivým. Na základe vykonaného
dokazovania oboznámením sa s obsahom kúpnej zmluvy zo dňa 08.02.2022, súkromným znaleckým
posudkom č. 4/2022 vypracovaným znalcom v odbore stavebníctvo, odvetvie pozemné stavby K. L. C.
dňa 29.04.2022, výsluchom viacerých svedkov navrhnutých tak žalobkyňou ako aj žalovanou dospel k

záveru, že žalovaná mala právo a teda platne odstúpila od kúpnej zmluvy, preto žalobu ako nedôvodnú
zamietol.

5. O nároku na náhradu trov konania súd prvej inštancie rozhodol v zmysle § 255 ods. 1 CSP vzhľadom
na plný úspech žalovanej vo veci.

6. Proti rozsudku súdu prvej inštancie v celom rozsahu podala v zákonnej lehote odvolanie žalobkyňa.
Rozhodnutie súdu prvej inštancie označila za nesprávne z dôvodov uvedených v § 365 ods. 1 písm.
b), e), f) a h) CSP t.j. z dôvodov, že súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby
uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý

proces;súdprvejinštancienevykonalnavrhnutédôkazy,potrebnénazistenierozhodujúcichskutočností;
súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a
rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

7. Žalobkyňa v odvolaní nesúhlasila s vyhodnotením výsledkov vykonaného dokazovania a právnym

posúdením veci zo strany súdu prvej inštancie ohľadne naplnenia dôvodov pre platné odstúpenie
žalovanej ako kupujúcej od kúpnej zmluvy. Trvala na tom, že žalovaná vedela o tom, že stavba nie
je dokončená, ňou vytýkané tzv. vady, nedostatky, by boli dokončené na základe zmlúv o dielo, ktoré
uzavrela s K. A. B.. Taktiež súdu prvej inštancie vyčítala, že sa v odôvodnení napadnutého rozsudku
dostatočne nevysporiadal s jej hodnotením dokazovania a právnym posúdením veci, vrátane namietanej

neplatnosti dojednaní v čl. IV ods. 1 a 2 kúpnej zmluvy pre ich vzájomný rozpor, ako aj rozpor so
zmluvou o budúcej kúpnej zmluve, ktorá predchádzala uzavretiu kúpnej zmluvy a neplatnosti čl. IV
ods. 1 kúpnej zmluvy aj vzhľadom na vykonané dokazovanie. Taktiež sa nedostatočne vysporiadal
so skutočnosťami svedčiacimi v jej prospech, ktoré vyplynuli z výsluchu jej syna K. A. B., ako aj
z energetického certifikátu ňou predloženého v konaní. Napokon súdu prvej inštancie vyčítala, že

nevykonal ňou navrhnuté dokazovanie oboznámením sa s ňou predloženým odborným vyjadrením
renomovaného odborníka v oblasti montovaných drevodomov a drevostavieb, ktoré vyvracalo závery
uvedené v znaleckom posudku predloženom žalovanou.

8. Žalobkyňa preto navrhla, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec

jej vrátil na ďalšie konanie, alternatívne aby napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zmenil a žalobe
vyhovel.

9. Žalovaná vo vyjadrení k odvolaniu žalobkyne považovala napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie
za vecne správny, a preto ho navrhla potvrdiť. Podľa nej v ňom absentujú akékoľvek vady rozhodnutia

vytýkané zo strany žalobkyne. Mala za to, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaného
rozsiahleho dokazovania k správnym skutkovým zisteniam a jeho rozhodnutie vychádza zo správneho
právneho posúdenia veci. Taktiež bola názoru, že zo strany súdu prvej inštancie nedošlo k porušeniu
žiadnych procesných práv žalobkyne, teda ani k porušeniu práva na spravodlivé súdne konanie.Žalobkyňa v podstate v odvolaní zopakovala svoje doterajšie tvrdenia a argumenty uvádzané vo
vyjadreniach v konaní pred súdom prvej inštancie, s ktorými sa v napadnutom rozhodnutí riadne
vysporiadal. Rozhodnutie súdu prvej inštancie je riadne odôvodnené. Žalovaná odmietla opakované

tvrdenia žalobkyne, že by o údajných nedostatkoch stavby mala vedieť, tieto tvrdenia žalobkyne označila
za zavádzajúce, klamlivé a účelové. Uviedla, že rozhodne o žiadnych vadách a nedostatkoch nevedela
a ani s nimi nebola oboznámená, vzhľadom na to, že je laik v odbore stavebníctvo a jednalo sa
o skryté vady. Poukázala na výsledky dokazovania, najmä znalecký posudok a výpoveď svedka K.
D.. Navyše mala za to, že v zmysle odôvodnenia rozsudku súdu prvej inštancie na vznik práva

odstúpiť od zmluvy stačí, aby ubezpečenie predávajúceho o tom, že vec nemá žiadne vady sa
ukázalo ako nepravdivé. Nie je rozhodujúca prípadná vedomosť, či nevedomosť žalovanej ohľadom vád
stavby, nakoľko zodpovednosť žalobkyne je objektívnou zodpovednosťou. V konaní bolo nepochybne
preukázané, že ubezpečenie žalobkyne v kúpnej zmluve uvedené v článku IV ods. 1 sa ukázalo
ako nepravdivé. Za nepravdivé taktiež označila tvrdenie žalobkyne, že nedostatky stavby mali byť
odstránené prostredníctvom zmlúv o dielo uzavretých medzi žalovanou a synom žalobkyne K. B..

Znalec zotrval na svojich záveroch, že bez rozobratia niektorých častí domu sa dom nedá v zmysle
platných technických noriem dokončiť tak, aby bol technicky hodnotný. Vady namietané žalovanou tak
nie sú dôsledkom nedokončenej rozostavanej stavby. Žalovaná mala za to, že súd prvej inštancie sa
dostatočne vysporiadal aj s námietkami žalobkyne týkajúcimi sa čl. IV ods. 2 kúpnej zmluvy.

10. K odvolacej námietke žalobkyne, že súd prvej inštancie odmietol vykonať ňou predložený dôkaz
– odborné posúdenie poukázala žalovaná na to, že súdne pojednávanie konané dňa 26.09.2023 bolo
odročené za účelom vypracovania súkromného znaleckého posudku, lehota na jeho predloženie bolo
predĺžená, pričom žalobkyňa napokon v konaní nepredložila znalecký posudok, ale odborné vyjadrenie
osoby, ktorá nie je znalcom. Navyše žalobkyňa konala v rozpore s Civilným sporovým poriadkom a

zásadou koncentrácie konania, keď týmto odborným vyjadrením disponovala od 15.03.2024, avšak
predložila ho až na samotnom pojednávaní dňa 18.04.2024. žalobkyňa bola počas celého konania
zastúpená právnym zástupcom, odborné vyjadrenie ako prostriedok procesného útoku teda neuplatnila
včas a pokiaľ by bol súd v rozpore so sudcovskou koncentráciou konania pripustil tento dôkaz,
nepochybne by zaťažil konanie procesnou vadou.

11. Ďalšie vyjadrenia v odvolacom konaní podané neboli.

12. Krajský súd ako funkčne príslušný na rozhodnutie o odvolaní žalobkyne podľa § 34 ods. 1 CSP
preskúmal vec v rozsahu odvolania podľa § 379 CSP, z dôvodov vymedzených v odvolaní podľa § 380

ods. 1 CSP a mimo nich v zmysle § 380 ods. 2 CSP v rozsahu vád týkajúcich sa procesných podmienok,
bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP z dôvodu, že pre rozhodnutie
odvolacieho súdu vo veci nebolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie vykonané súdom prvej
inštancie a prejednanie veci na odvolacom pojednávaní nevyžadoval dôležitý verejný záujem. Odvolací
súd po prejednaní veci dospel k názoru, že I. výrok rozsudku súdu prvej inštancie vo veci samej je vecne

správny a rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné v tomto rozsahu podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdiť.

13. V prvom rade sa odvolací súd zaoberal ex offo otázkou procesnej prípustnosti žaloby o určenie, že
odstúpenie od zmluvy nespôsobilo, nevyvolalo právne následky zániku práv a povinností z uzatvorenej
kúpnej zmluvy otázkou, t. j. či možno takouto formuláciou žalobného návrhu dosiahnuť ochranu práv

žalobkyne namiesto formulácie žalobného návrhu ako určenia neplatnosti odstúpenia od kúpnej zmluvy
(ktorá by bola podľa názoru žalobkyne priliehavejšia, avšak jej prípustnosť podľa § 137 CSP je sporná).
Procesnú prípustnosť žaloby podľa § 137 CSP (odvolací) súd skúma aj bez návrhu strany sporu,
nepotrebuje na to odvolaciu námietku (§ 380 ods. 2 CSP). Preto nie je podstatné, že v odvolaní
žalobkyne nebol napadnutý záver súdu prvej inštancie o procesnej prípustnosti žaloby (ani napadnutý

nemohol byť, keďže bol na prospech žalobkyne).

14. Odvolací súd je názoru, že žaloba o určenie, že odstúpenie od kúpnej zmluvy nevyvolalo právne
následky zániku práv a povinnosti z kúpnej zmluvy nie je vhodnou náhradou žaloby o určenie neplatnosti
odstúpenia od kúpnej zmluvy, nakoľko nie je dostatočne určitá, nie je z nej totiž zrejmé, o aké práva a

povinnosti, ku ktorých zániku nemalo dôjsť sa jedná. Konkretizácia existencie práva, resp. jeho trvania,
ktorého sa žalobkyňa domáha je dôležitá pre posúdenie naliehavosti právneho záujmu na takomto
určení. Ak totiž nie je zrejmé, určenia existencie, resp. trvania akého práva sa žalobkyňa domáha,
nemožno vyhodnocovať ani skutočnosť, či na takomto určení má žalobkyňa naliehavý právny záujem.15. Odvolací súd však riadiac sa princípom procesnej ekonómie, resp. hospodárnosti konania
vyjadreným v čl. 17 základných princípov CSP nezrušil rozsudok súdu prvej inštancie a nevrátil mu

vec na ďalšie konanie a nové rozhodnutie za účelom postupu podľa § 129 CSP, nakoľko má za
to, že ani v prípade konkretizácie práva, resp. jemu zodpovedajúcej povinnosti z kúpnej zmluvy,
ktoré trvajú, by nemohla byť takáto určovacia žaloba úspešná. Pri zovšeobecnení predpokladu, že
žalobkyňa by sa domáhala určenia hlavných práv a povinností z kúpnej zmluvy, t. j. práva kupujúcej
na prevod vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam (odovzdanie nehnuteľností) z predávajúcej a tomu

zodpovedajúcej povinnosti predávajúcej a práva predávajúcej na zaplatenie dojednanej kúpnej ceny
kupujúcou a tomu zodpovedajúcej povinnosti kupujúcej ako podstatnými náležitosťami kúpnej zmluvy
podľa § 588 OZ, aj keby nebolo došlo k odstúpeniu od zmluvy kupujúcou, tieto práva, resp. povinnosti už
netrvajú, zanikli ich splnením (§ 559 OZ). Žalobkyňa ako predávajúca si splnila svoj obligačný záväzok
z kúpnej zmluvy, keď previedla nehnuteľností na žalovanú ako kupujúcu, pričom došlo aj k naplneniu
modusu nadobudnutia vlastníckeho práva, t. j. k právoplatnému povoleniu vkladu vlastníckeho práva v

prospech kupujúcej Okresným úradom Žiar nad Hronom, katastrálny odbor (§ 133 ods. 2 OZ v spojení s
§ 28 ods. 3 katastrálneho zákona), t. j. nastali aj vecnoprávne účinky kúpnej zmluvy. Súd by teda v čase
vyhlásenia rozsudku nemohol deklarovať trvanie, resp. existenciu práva alebo povinnosti, ktoré zanikli
iným spôsobom, neexistujú v čase vyhlásenia rozsudku súdu ako rozhodujúceho (§ 217 ods. 1 CSP),
súd v zásade neurčuje, že právo existovalo v minulosti. Preto na takomto určení nemohla mať žalobkyňa

naliehavý právny záujem zakladajúci procesnú prípustnosť žaloby. Odvolací súd vzhľadom na uvedené
nepovažuje za správny názor súdu prvej inštancie vyslovený v bode 19. odôvodnenia napadnutého
rozsudku o danosti naliehavého právneho záujmu na určovacej žalobe formulovanej žalobkyňou.

16. V nadväznosti na vyššie uvedené sa odvolací súd zaoberal ex offo otázkou procesnej prípustnosti

eventuálnej žaloby o určenie neplatnosti odstúpenia od zmluvy z pohľadu, či by takáto žaloba za
účinnosti CSP obstála. Na rozdiel od žaloby o určenie, či právo existuje, trvá (v čase rozhodnutia súdu),
ktorá je žalobou podľa ust. § 137 písm. c) CSP je žaloba o určenie neplatnosti odstúpenia od (kúpnej)
zmluvy žalobou o určenie právnej skutočnosti podľa ust. § 137 písm. d) CSP.

17. Odvolací súd poukazuje na zmenu koncepcie určovacích žalôb oproti predchádzajúcemu
procesnému kódexu účinnému do 30.06.2016, konkrétne § 80 písm. c) Občianskeho súdneho poriadku,
keď Civilný sporový poriadok účinný od 01.07.2016 v ust. § 137 rozlišuje klasickú žalobu o určenie,
či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem, pričom naliehavý právny záujem
nie je potrebné preukazovať, ak tento vyplýva z osobitného právneho predpisu (písm. c)) a žalobu o

určenie právnej skutočnosti (písm. d)), ak to vyplýva z osobitného právneho predpisu. Občiansky súdny
poriadok (predchádzajúci procesný kódex) v zmysle názorov vyvodzovaných z vtedajšej judikatúry
zahŕňalvust.§80písm.c)obetietoprávnekategóriehovoriacourčení(ne)existencieprávnychvzťahov,
pod ktoré subsumoval aj neplatnosť právnych úkonov a o určení (ne)existencie práv, pričom pri oboch
týchto právnych kategóriách vyžadoval pre prípustnosť určovacej žaloby preukázanie naliehavého

právneho záujmu na požadovanom určení. Rozdiel uvedený v § 137 písm. c) a d) CSP oproti § 80
písm. c) CSP spočíva v tom, že preukazovanie naliehavého právneho záujmu (resp. predpoklad jeho
danosti v prípade, ak vyplýva priamo z osobitného predpisu) sa vyžaduje len pri žalobách o určenie
(ne)existencie práva podľa § 137 písm. c) CSP. Pri žalobách o určenie právnej skutočnosti sa ust. § 137
písm. d) CSP o naliehavom právnom záujme nezmieňuje, jeho preukazovanie teda nie je pre prípustnosť

takejto určovacej žaloby podstatná. Jedinou zákonnou podmienkou jej prípustnosti je skutočnosť, že
oprávnenie (možnosť) domáhať sa určenia právnej skutočnosti (žalobou) musí vyplývať z osobitného
predpisu.

18. Ohľadne dôvodov zmeny koncepcie určovacích žalôb odvolací súd poukazuje na odbornú právnickú

literatúru – komentáre: „Zákonodarca uviedol, že jeho záujmom bolo vylúčiť všetky nepotrebné a
nezmyselné žaloby o určenie neplatnosti, resp. platnosti právnych úkonov a iných právnych skutočností,
ktoré vyvolávajú ďalšie spory a míňajú sa účelu žaloby určovacej.“ (Horváth, E., Andrášiová, A., Civilný
sporový poriadok, komentár. Bratislava: Wolters Kluwer, 2015, str. 294). „Zmluvy a iné právne úkony,
ich existencia, platnosť, či neplatnosť, sú právnymi skutočnosťami (§ 2 ods. 1 Občianskeho zákonníka).

Určenie existencie právnej skutočnosti (napr. že právny úkon je neplatný) odporuje vo svojej podstate
zásade, že súd má určiť aktuálny právny stav. Pri určení právnych skutočností hovorí rozsudok o tom, čo
bolo v minulosti, nie však nevyhnutne o tom, čo je v prítomnosti. Preto napr. výrok rozsudku, že kúpna
zmluva je neplatná, nemá výpovednú hodnotu, či je v čase jeho vyhlásenia vlastníkom veci žalobcaalebo niekto iný... ...Žalobný návrh znejúci na určenie právnej skutočnosti, ktorý z osobitného predpisu
nevyplýva, je potrebné považovať za vadný.“ (Števček, M., Ficová, S., Baricová, J., Mesiarkinová, S.,
Bajánková, J., Tomašovič, M., a kol., Civilný sporový poriadok, komentár. Praha: C. H. Beck, 2016, str.

505).

19. V niektorých prípadoch hmotné právo (osobitný predpis) pripúšťa žaloby na určenie právnej
skutočnosti, ktorou je neplatnosť, prípadne neúčinnosť právneho úkonu alebo neplatnosť konania.
Takýmito žalobami sú napríklad žaloba o určenie neplatnosti právneho úkonu o skončení pracovného

pomeru (§ 77 Zákonníka práce), žaloba o určenie neplatnosti dražby (podľa § 21 ods. 2 Zákona o
dobrovoľných dražbách), žaloba o určenie neplatnosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere (§ 11 ods. 4
zákona č. 129/2010 Z.z.). Tieto ustanovenia výslovne stanovujú možnosť uplatniť neplatnosť právneho
úkonu na súde. OZ však neobsahuje ustanovenie o tom, že sa možno domáhať na súde určenia
neplatnosti kúpnej zmluvy. Len samotná skutočnosť, že ustanovenia OZ, prípadne iných predpisov
stanovujú podmienky, za ktorých je právny úkon neplatný, ešte neznamená, že sa tejto právnej

skutočnosti - neplatnosti právneho úkonu možno domáhať na súde. Podmienky, ktoré sa vyžadujú na
to, aby právny úkon – skončenie pracovného pomeru bol platný a ktorých nedodržanie má za následok
neplatnosť skončenia pracovného pomeru (samozrejme za predpokladu podania žaloby v ust. § 77
Zákonníka práce v stanovenej prekluzívnej lehote) nie sú uvedené v § 77 Zákonníka práce, ale napr.
v §§ 60 – 72. Pre prípustnosť žaloby o určenie právnej skutočnosti – neplatnosti právneho úkonu

preto nestačí, že osobitný predpis stanovuje podmienky (ne)platnosti právneho úkonu, ale že výslovne
stanovuje aj možnosť domáhať sa určenia tejto právnej skutočnosti na súde.

20. Výpočet druhov žalôb uvedený v § 137 CSP je síce len exemplifikatívny, ak však zákon stanovuje ako
podmienku podania žaloby o určenie právnej skutočnosti, že to musí vyplývať z osobitného predpisu,

nemožno túto podmienku ignorovať. Stanovenie tejto podmienky by totiž potom nemalo zmysel.

21. Aktuálna súdna prax najvyššej súdnej autority - Najvyššieho súdu Slovenskej republiky nepripúšťa
žalobu o určenie neplatnosti odstúpenia od zmluvy, ak to nevyplýva z osobitného predpisu. Odvolací
súd poukazuje napr. na uznesenie NS SR sp. zn. 4Cdo/17/2019 zo dňa 29. 01. 2020, v ktorom sa

okrem iného uvádza: „Právnu otázku nastolenú dovolateľom - žaloba o určenie neplatnosti odstúpenia
od zmluvy ako žaloba o určenie právnej skutočnosti podľa § 137 písm. d/ C. s. p. nevyplýva zo žiadneho
osobitného predpisu a preto jej nie je možné od účinnosti C. s. p. vyhovieť, možno pokladať za vyriešenú
uzneseniami najvyššieho súdu sp. zn. 6 Cdo 15/2017, sp. zn. 6 Cdo 30/2018 a 5 Obo 12/2018, teda
ešte pred vydaním napadnutého rozsudku odvolacieho súdu so záverom, že „ a/ „novú právnu úpravu v

Civilnom sporovom poriadku je potrebné v zmysle § 470 ods. 1 C. s. p. aplikovať aj na konania začaté
a neskončené predo dňom nadobudnutia účinnosti C. s. p., ak nie je v C. s. p. uvedené inak (napr.
v ust. § 470 ods. 2 C. s. p.). Oproti pôvodnej právnej úprave v O. s. p. rozlišuje žaloby na určenie
práva (§ 137 písm. c/ C. s. p.) a žaloby na určenie právnej skutočnosti (§ 137 písm. d/ C. s. p.). U
žalôb na určenie práva nová právna úprava zotrvala na preukázaní naliehavého právneho záujmu na

požadovanom určení (s výnimkou ak tento naliehavý záujem vyplýva z osobitného predpisu). U žalôb na
určenie právnej skutočnosti podmienila nová právna úprava možnosť ich podania vtedy, ak požadované
určenie právnej skutočnosti vyplýva z osobitného predpisu. Podľa novej právnej úpravy nie je možné
žalovať neplatnosť právnych úkonov, ak to nevyplýva z osobitného predpisu.“ Rovnaký záver bol prijatý
aj v uznesení NS SR sp. zn. 9Cdo/7/2021 zo dňa 14.04.2021.

22. Najvyšší súd SR nepripustil žalobu o určenie neplatnosti odstúpenia od kúpnej zmluvy, predmetom
ktorej sú nehnuteľnosti ani v prípade, ak došlo k odstúpeniu od zmluvy v čase do rozhodnutia o
povolení vkladu vlastníckeho práva v prospech kupujúceho na jej základe (viď napr. uznesenie NS SR
sp. zn. 7Cdo/20/2023 zo dňa 30.09.2024, v ktorého odôvodnení sa o. i. uvádza: „Postup súdu prvej

inštancie, ktorý v konaní o určenie neplatnosti odstúpenia od zmluvy vyhovel tejto žalobe, nemožno
na základe vyššie uvedeného považovať za súladný so základnými princípmi Civilného sporového
poriadku. Vzhľadom na to, že tento nedostatok nebol napravený ani v odvolacom konaní, rovnakou
vadou trpí aj toto odvolacie konanie. Prípustnosť podanej žaloby nemožno podľa dovolacieho súdu
vyvodiť ani zo skutočnosti, že na podanie žaloby žalobkyňu odkázal okresný úrad, katastrálny odbor.

Podľa názoru dovolacieho súdu nie je účastník katastrálneho konania a ani súd ( § 193 CSP) viazaný
prípadnou formuláciou obsahu do úvahy prichádzajúcej žaloby zo strany okresného úradu po prerušení
konania; výber konkrétnej žaloby ( § 137 CSP) bol preto aj v tomto prípade na žalobkyni...Civilný
sporový poriadok účinný od 01. 07. 2016 žalobu o určenie právnej skutočnosti (ktorou je aj žaloba ourčenie neplatnosti právneho úkonu) síce výslovne pripúšťa, avšak výlučne v prípade, ak to vyplýva z
osobitného predpisu ( § 137 písm. d) CSP); súdna prax po nadobudnutí účinnosti nového procesného
predpisu síce pripustila skúmanie naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení v prípade

skôr začatých konaní o určení neplatnosti právneho úkonu, v prípade žalôb na určenie neplatnosti
právneho úkonu podaných po 01. 07. 2016 je však v tomto smere prípustný len postup podľa Civilného
sporového poriadku... Aj keď v nadväznosti na ustanovenie § 137 CSP ponechal zákonodarca „najmä“
ako vyjadrenie neuzavretého okruhu prípustných žalôb v civilnom sporovom konaní, podľa dovolacieho
súdu nie je dôvod pripustiť inú žalobu než uvedenú v ustanovení § 137 CSP, pokiaľ ide o nárok,

ktorý možno pred súdom uplatniť žalobou výslovne uvedenou v predmetnom ustanovení (z hľadiska
prejednávaného sporu mohla žalobkyňa svoj nárok uplatniť žalobou na určenie (ne)existencie práva
žalovanej na odstúpenie od zmluvy podľa § 137 písm. c) CSP za predpokladu preukázania existencie
naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení, prípadne do úvahy prichádzala aj žaloba na
splnenie povinnosti žalovanej previesť vlastnícke právo k bytu v zmysle kúpnej zmluvy podľa § 137 písm.
a) CSP, ktorú obligačnú povinnosť žalovaná spochybnila práve vykonaním odstúpenia od zmluvy, pričom

v obidvoch prípadoch by súd ako prejudiciálnu otázku skúmal platnosť sporných odstúpení od zmluvy).
Len pre úplnosť dovolací súd udáva, že do úvahy neprichádza žaloba o určenie vlastníckeho práva k
bytu podľa § 137 písm. c) CSP, pretože aj v prípade existencie platnej zmluvy o prevode vlastníckeho
práva (kúpnej zmluvy) ako titulu pre nadobudnutie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, nemôže súdne
rozhodnutie nahradiť zákonný spôsob (modus) nadobudnutia vlastníckeho práva podľa § 133 ods. 2

Občianskeho zákonníka, ktorým je len rozhodnutie okresného úradu o povolení vkladu vlastníckeho
práva do katastra nehnuteľností ( § 28 ods. 1, 2 a 3 v spojení s § 29 zákona č. 162/1995 Z. z.).“).

23. Z uvedeného vyplýva, že ak žaloba o určenie neplatnosti odstúpenia od kúpnej zmluvy nie
je prípustná ani v čase, keď vecnoprávne účinky v podobe vkladu vlastníckeho práva v prospech

kupujúceho ešte nenastali, o to viac nebude takáto žaloba prípustná, ak už vecnoprávne účinky kúpnej
zmluvy nastali, došlo k právoplatnému povoleniu vkladu vlastníckeho práva v prospech kupujúceho.

24. Preto postup Okresného úradu Žiar nad Hronom, odbor katastrálny, ktorý vyzval žalobkyňu výzvou
zo dňa 30.05.2022, aby sa v lehote 20 dní odo dňa doručenia výzvy písomne vyjadrila, či uznáva

platnosť odstúpenia kupujúcej (žalovanej) od kúpnej zmluvy a ak ju neuznáva, aby v danej lehote podala
žalobu na súd s tým, že ak sa nevyjadrí alebo sa vyjadrí, že platnosť odstúpenia od kúpnej zmluvy
neuznáva a nepreukáže podanie žaloby, bude sa mať za to, že nemá námietky proti odstúpeniu od
kúpnejzmluvy,nepovažujeodvolacísúdzasprávny,zodpovedajúcisúčasnejprávnejúpraveobsiahnutej
v § 137 CSP. Postup Okresného úradu Žiar nad Hronom, katastrálny odbor zodpovedá odpovedi na

otázku č. 24 uverejnenej v prílohe č. 1 Katastrálneho bulletinu Úradu geodézie, kartografie a katastra
Slovenskej republiky č. 1/2019, vychádzajúcej z rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.
zn. 6Sžo/229/2010 z 20.07.2011, publikovaného v Zbierke stanovísk NS SR a rozhodnutí súdov SR
pod č. R 81/2014, podľa ktorého: „Pokiaľ vznikne spor o platnosť odstúpenia od zmluvy, v praxi najmä
z dôvodu naplnenia, či nenaplnenia zákonného alebo zmluvného dôvodu pre takýto postup, jedná sa

o občianskoprávny spor, ktorý je oprávnený rozhodnúť jedine súd (§ 7 ods. 1 Občianskeho súdneho
poriadku). Keďže správa katastra nie je oprávnená posudzovať platnosť odstúpenia od zmluvy ani
ako predbežnú otázku (§ 40 správneho poriadku), musí sa táto skutočnosť prejaviť v jej postupe v
záznamovom konaní pri odstúpení od zmluvy, na základe ktorej už bol povolený vklad do katastra
nehnuteľností ako i vo vkladovom konaní v prípade zmluvy doloženej k návrhu na vklad, o ktorom

ešte nebolo rozhodnuté. Či platnosť odstúpenia od zmluvy nie je medzi jej účastníkmi sporná, musí
správa katastra obligatórne skúmať a to jednak z dôvodu, že len platné odstúpenie od zmluvy vyvoláva
náležité právne účinky ako i s prihliadnutím na závažnosť zásahu týchto účinkov do vlastníckeho, resp.
vecnoprávneho stavu. Túto skutočnosť možno preukázať výslovným alebo konkludentným prejavom
druhej zmluvnej strany. Písomné prehlásenie tejto druhej strany môže byť doložené buď k odstúpeniu od

zmluvy alebo si ho vyžiada samotná správa katastra. Pokiaľ sa druhý účastník vyjadrí, že nespochybňuje
platnosť uskutočneného odstúpenia od zmluvy, správa katastra vykoná príslušný záznam v katastri
nehnuteľností, pričom nie je oprávnená skúmať, či skutočne i došlo k naplneniu dôvodu pre odstúpenie
od zmluvy. Ak však druhý účastník spochybní platnosť odstúpenia od zmluvy, mala by ho správa
katastra vyzvať, aby v určenej lehote podal na súd príslušnú žalobu (§ 80 písm. c/ Občianskeho

súdneho poriadku) s poučením, že pokiaľ tak neurobí, bude to vyhodnotené ako "akceptácia" platnosti
vykonaného odstúpenia od zmluvy. Ak následne daná žaloba bude podaná, správa katastra nebude
môcť vykonať príslušný záznam a ponechá na dotknutom liste vlastníctva zapísanú plombu o začatom
záznamovom konaní (§ 44 ods. 1 katastrálneho konania), prípadne na návrh vyznačí na ňom ajinformatívnu poznámku o začatom súdnom konaní v zmysle § 44a Občianskeho súdneho poriadku.
V rovnakom prípade pri odstúpení od zmluvy, na základe ktorej ešte nebolo rozhodnuté o vklade do
katastra nehnuteľností, správa katastra preruší vkladové konanie podľa § 31a písm. a/ katastrálneho

zákona z dôvodu začatia konania o predbežnej otázke. Nepodanie žaloby sa bude môcť s odkazom
na predchádzajúce poučenie správy katastra posúdiť ako následná konkludentná "akceptácia" platnosti
vykonaného odstúpenia od zmluvy, v dôsledku čoho správa katastra následne vykoná záznamom
príslušnú zmenu v katastri nehnuteľností, resp. pri vkladovom konaní rozhodne o jeho zastavení v
zmysle § 31b ods. 1 písm. b/ katastrálneho zákona.“ Odvolací súd podotýka, že uvedené rozhodnutie

NS SR bolo prijaté za účinnosti OSP, vychádzalo zo znenia § 80 písm. c) OSP. Vzhľadom na vyššie
uvedenú neskoršiu judikatúru NS SR prijatú už za účinnosti CSP ho preto odvolací súd považuje za
neaktuálne, nezodpovedajúce už súčasnej právnej úprave obsiahnutej v § 137 CSP a nesúhlasí s bližšie
nezdôvodneným názorom Úradu geodézie kartografie a katastra, že na záveroch uvedených v judikáte
č. R 81/2014 nič nezmenila ani reforma civilného procesu.

25. Nakoľko vzhľadom na uvedené za súčasného právneho stavu účinného od 01.07.2016 žaloba
o určenie, že odstúpenie od zmluvy nespôsobilo právne následky zániku práv a povinností z kúpnej
zmluvy, tieto trvajú neobstojí (a prípadná žaloba o určenie neplatnosti odstúpenia od kúpnej zmluvy)
prípustná nie je, je bez právneho významu zaoberať sa meritom veci – okolnosťami, za akých došlo
k odstúpeniu od zmluvy a či boli na to splnené zákonné podmienky. Preto odvolací súd I. výrok rozsudku

súdu prvej inštancie o zamietnutí žaloby žalobkyne (aj keď z iných dôvodov ako uviedol súd prvej
inštancie) ako vecne správny potvrdil.

26. Odvolací súd pre úplnosť uvádza, že neuplatnil postup podľa § 382 CSP, t.j. nevyzval strany
sporu, aby sa vyjadrili k možnému použitiu ustanovenia § 137 písm. d) CSP na túto vec, nakoľko už z

obsahu žaloby vyplýva, že žalobkyňa si uvedomovala spornosť prípustnosti žaloby o určenie neplatnosti
odstúpenia od kúpnej zmluvy v zmysle ustanovenia § 137 (teda aj písm. d)) CSP, a preto radšej podala
žalobu o určenie, či tu právo je alebo nie je podľa § 137 písm. c) CSP. Tento spor sa teda vedie na
podklade žaloby podľa § 137 písm. c) CSP, nie podľa § 137 písm. d) CSP a odvolací súd len s cieľom
predísť zbytočnému ďalšiemu sporu na podklade žaloby o určenie neplatnosti odstúpenia od zmluvy sa

vyjadroval k otázke jej procesnej (ne)prípustnosti. V odvolacom konaní totiž prípadná zmena žaloby už
prípustná nie je (§ 371 CSP).

27. Vyvstáva teda otázka, aká žaloba by bola procesne prípustná za skutkového stavu uvedeného
vžalobe,zatýchtookolnostíprípaduazasúčasnéhoprávnehostavu.Keďžekzápisuvlastníckehopráva

v prospech žalovanej ako kupujúcej už došlo, táto je aktuálne vedená na príslušnom liste vlastníctva ako
vlastníčka nehnuteľností a táto odstúpila od kúpnej zmluvy, obdobne ako pri hnuteľnej veci je namieste
žaloba podaná kupujúcou (na ktorej spočíva dôkazné bremeno preukázania dôvodu odstúpenia od
zmluvy, nakoľko táto z toho právneho úkonu vyvodzuje pre seba priaznivé právne následky v podobe
navrátenia právneho stavu spred uzavretia kúpnej zmluvy), ktorou by sa na jednej strane kupujúca

domáhala vrátenia zaplatenej kúpnej ceny od predávajúcej a zároveň uloženia jej povinnosti odovzdať,
vydať predávajúcej, resp. vypratať nehnuteľnosti, nakoľko sa jedná o synalagmatické záväzky (podľa
§ 457 Občianskeho zákonníka ak je zmluva neplatná alebo ak bola zrušená, je každý z účastníkov
povinný vrátiť druhému všetko, čo podľa nej dostal). Z okolností prípadu totiž vyplýva, že kupujúca
vymenila zámky na rozostavanej stavbe, žalobkyňa k nej nemá prístup. Za situácie, ak by sa to zmenilo

a žalovaná by nehnuteľnosti už neužívala v tom zmysle, že by v nich nemala žiadne svoje veci a v
prístupe k nehnuteľnosti by žalobkyni nebránila by sa namiesto vypratania nehnuteľností v prospech
predávajúcej mohla domáhať určenia vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam v prospech predávajúcej
(teda že kupujúca nie je vlastníčkou nehnuteľností, nakoľko ňou je v dôsledku odstúpenia od zmluvy
predávajúca), čo stále nevylučuje zároveň žalovať o vrátenie kúpnej ceny.

28. V rámci súdneho sporu na podklade takejto žaloby by sa otázka (ne)platnosti odstúpenia od kúpnej
zmluvy (a v prípade prvej alternatívy aj na ňu nadväzujúca otázka, komu skutočne svedčí vlastnícke
právo k nehnuteľnostiam) posudzovali ako otázky predbežné. V prípade druhej alternatívy by na
určení vlastníckeho práva bol daný naliehavý právny záujem kupujúcej pre nesúlad právneho stavu

evidovaného v katastri nehnuteľností s tvrdeným skutočný stavom.

29. Takáto žaloba by zároveň odstránila stav právnej neistoty vyvolaný otázkou (ne)platnosti odstúpenia
od zmluvy a na rozdiel od žaloby v tomto konaní by nebol potrebný aj prípadný ďalší spor o vráteniekúpnej ceny v prípade je dobrovoľného nevrátenia kupujúcej zo strany predávajúcej, ak by bola ustálená
platnosť odstúpenia od zmluvy.

30. Napokon nič nebráni tomu, aby dôkazy predložené v tomto súdnom konaní boli vykonané v konaní
na podklade procesne prípustnej žaloby.

31. Ak by napriek odôvodneniu tohto rozhodnutia, ktorým bolo potvrdené zamietnutie žaloby žalobkyne
Okresný úrad Žiar nad Hronom, katastrálny odbor na základe zamietnutia žaloby trval na vykonaní a

vykonal záznamom spätný zápis vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam na predávajúcu, za daného
právneho stavu by táto mala možnosť podať žalobu o určenie vlastníckeho práva v prospech kupujúcej
(teda že predávajúca nie je vlastníčkou nehnuteľností, nakoľko ňou je naďalej kupujúca), kde by sa
opätovne otázka (ne)platnosti odstúpenia od kúpnej zmluvy posudzovala ako otázka predbežná.

32. V prípade, že sa možno inou procesne prípustnou žalobou domáhať sledovaného cieľa, nemožno

konštatovať, že zamietnutím procesnej neprípustnej žaloby (o určenie neplatnosti odstúpenia od kúpnej
zmluvy, predmetom ktorej sú nehnuteľnosti), by došlo zo strany súdu k porušeniu práva na spravodlivý
proces, k odmietnutiu poskytnutia súdnej ochrany.

33. Nadväzujúc na vyššie uvedené odvolací súd riadiac sa zásadou procesnej ekonómie v súlade s čl.

17 CSP nevysporadúval s odvolacou argumentáciou žalobkyne namietajúcou nesplnenie podmienok
pre platné odstúpenie od zmluvy zo strany žalovanej, nakoľko táto by už nemala vplyv na výsledok tohto
sporu.

34. Odvolací súd v zmysle § 379 písm. a) CSP preskúmal aj od I. výroku vo veci samej závislý II.

výrok rozsudku súdu prvej inštancie o nároku na náhradu trov prvoinštančného konania. Súd prvej
inštancie rozhodol v rozsudku o nároku žalovanej na náhradu trov konania síce podľa pomeru úspechu
strán vo veci (§ 255 ods. 1 CSP v spojení s § 262 ods. 1 CSP) avšak nevykonateľným výrokom, v
ktorom neuložil žalobkyni povinnosť nahradiť žalovanej trovy konania a neuviedol, v akej lehote má byť
náhrada trov konania zaplatená (viď napr. uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.

6Cdo/222/2016 zo dňa 23.03.2017, sp. zn. 6Cdo/196/2016 zo dňa 22.06.2017 a sp. zn. 7Cdo/123/2016
zo dňa 04.04.2017). Zmena rozhodnutia súdu prvej inštancie v II. výroku o trovách konania teda súvisí
len s nesprávne formulovaným výrokom, v ktorom absentovali tieto údaje. Preto odvolací súd uložil
žalobkyni povinnosť nahradiť žalovanej trovy prvoinštančného konania v rozsahu 100% do troch dní od
právoplatnosti uznesenia súdu prvej inštancie o výške náhrady trov prvoinštančného konania. Obsahovo

ide o totožné rozhodnutie opierajúce sa o ustanovenie § 255 CSP. V II. výroku o trovách prvoinštančného
konania bol preto rozsudok súdu prvej inštancie zmenený podľa § 388 CSP.

35. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP
v spojení s § 255 ods. 1 CSP a § 262 ods. 1 CSP tak, že uložil žalobkyni nahradiť žalovanej trovy

odvolacieho konania v rozsahu 100% do troch dní od právoplatnosti uznesenia súdu prvej inštancie
o výške náhrady trov odvolacieho konania, pretože plný úspech v odvolacom konaní mala žalovaná
vzhľadom na potvrdenie rozsudku súdu prvej inštancie v I výroku vo veci samej a zmenu II. výroku
o trovách konania len z formálnych dôvodov. Aj o výške a prijímateľovi náhrady trov odvolacieho
konania rozhodne v zmysle § 262 ods. 2 CSP súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia,

ktorým sa konanie končí samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník, preto odvolací súd určil
začiatok lehoty na plnenie náhrady trov odvolacieho konania podľa § 232 ods. 2 CSP od právoplatnosti
rozhodnutia súdu prvej inštancie o výške náhrady trov odvolacieho konania.

36. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP);

Dovolanie v prípadoch uvedených v § 421 odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní
proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 CSP nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia

dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP); na určenie výšky
minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej
inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie môže podať strana sporu, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods.
1 CSP); dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo
dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej

veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)
a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

dovolania (§ 430 CSP).

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).

Dovolateľmusíbyťvdovolacomkonanízastúpenýadvokátom;dovolanieainépodaniadovolateľamusia

byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP); povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).