Uznesenie – Ostatné ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 25. marec 2025

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 9Co/16/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5624201361
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 03. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Vargová
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2025:5624201361.1

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Vargovej
(sudkyne spravodajkyne) a členov senátu JUDr. Jany Kotrčovej a JUDr. Jozefa Šuleka, v spore
žalobcu: A. A. B., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom C. D., E. XXX/X, zastúpenej Mgr. Ľubicou Dendisovou,
advokátkou so sídlom Martin, Holubyho 51/9, proti žalovaným: 1/ A. F., zastúpenej Slovenským
pozemkovým fondom, so sídlom Bratislava, Búdková 36, IČO: 17 335 345 a 2/ A. G., nar. X.X.XXXX,

trvalebytomH.A.,G.,I.J.K.B.XXXX/XX,zastúpenémuJUDr.MartinomCibuľom,advokátom,sosídlom
Liptovský Mikuláš, M. Pišúta 919/2, v spore o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva,
o odvolaní žalovaného 2/ proti rozsudku Okresného súdu Liptovský Mikuláš č.k. 10C/22/2024-149 zo
dňa 18.11.2024, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku o trovách prvoinštančného konania vo vzťahu medzi
žalobkyňou a žalovaným 2/ m e n í tak, že žalobkyni voči žalovanému 2/ p r i z n á v a nárok

na náhradu trov prvoinštančného konania v rozsahu 43,75 % z dôvodne vynaložených trov, ktoré jej
v konaní vznikli.
II. Vo zvyšnej časti ostáva rozsudok súdu prvej inštancie nedotknutý.

III. Žalobkyni vo vzťahu k žalovanému 2/ nárok na náhradu trov odvolacieho konania n e p r

i z n á v a .
IV. Vo vzájomnom vzťahu žalobkyne a žalovanej 1/ nárok na náhradu trov odvolacieho konania n
e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zrušil podielové spoluvlastníctvo žalobkyne a žalovaných
1/, 2/ k nehnuteľnosti evidovanej na LV č. XXX ako parcela č. KN-C 198/1 druh pozemku zastavaná
plocha a nádvorie o výmere 86 m2 a parcela č. KN-C 198/2 druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie

o výmere 398 m2 (výrok prvý v poradí) a vyporiadal ho tak, že uvedené nehnuteľnosti prikázal do
výlučného vlastníctva žalobkyne (výrok druhý v poradí), žalobkyni uložil povinnosť zaplatiť žalovanej
1/ náhradu za jej spoluvlastnícky podiel vo výške 763,81 Eur (výrok tretí v poradí), žalobkyni uložil
povinnosť zaplatiť žalovanému 2/ náhradu za jeho spoluvlastnícky podiel vo výške 5346,69 Eur (výrok
štvrtývporadí),žalobkynivočižalovanej1/nároknanáhradutrovkonanianepriznal(výrokpiatyvporadí)
a žalobkyni priznal voči žalovanému 2/ nárok na náhradu trov konania v rozsahu 87,5 % z celkových

trov, ktoré jej v konaní vznikli (výrok šiesty v poradí).
2. O trovách konania rozhodol súd prvej inštancie pri aplikácii ust. § 255 ods. 1, § 257, § 262 ods. 1
CSP, konštatujúc, že žalobkyni vznikol voči žalovaným nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu,
nakoľko bola v konaní v celom rozsahu úspešná. Vo vzťahu ku žalovanej 1/ mal však preukázané dôvody
pre aplikáciu ust. § 257 CSP. Žalovaná 1/ je nezistenou vlastníčkou, ktorá bola v konaní zastúpená
zákonným zástupcom Slovenským pozemkovým fondom. Žalovaná 1/ bola v konaní identifikovaná len

menom a priezviskom bez akejkoľvek bližšej konkretizácie osoby, najmä údajmi o dátume narodenia
a bydlisku. Súd prvej inštancie s poukazom na uvedenú skutočnosť konštatoval, že pokiaľ by uložilžalovanej 1/ povinnosť nahradiť žalobkyni trovy konania, nebolo by takéto rozhodnutie vykonateľné. Súd
prvej inštancie ďalej konštatoval, že vo vzťahu ku žalovanému 2/ žalobkyni prislúchal nárok na náhradu
trov konania v plnom rozsahu. Keďže však žaloba smerovala voči dvom žalovaným nebolo dôvodné

zaviazať žalovaného 2/ na úhradu celých trov konania, ktoré žalobkyni vznikli. Súd preto prihliadol
ku vzájomnému pomeru spoluvlastníckych podielov žalovaných na pozemkoch, ktoré boli predmetom
sporu. Žalovaná 1/ vlastní spoluvlastnícky podiel vo veľkosti 1/32-ina a žalovaný 2/ vo veľkosti spolu
14/64-ín, čo spolu predstavuje 16 dielov (2/64-iny žalovaná 1/ a 14/64-ín žalovaný 2/). Z celku potom
podiel žalovanej 1/ činil 12,5 % (100 %/16 dielov x 2) a podiel žalovaného 2/ 87,5 % (100 %/16 dielov

x 14). Súd preto priznal žalobkyni voči žalovanému 2) nárok na náhradu trov konania v rozsahu 87,5 %
z celkových trov konania, ktoré jej v konaní vznikli.
3. Proti tomuto rozsudku podal odvolanie žalovaný 2/ čo do výroku, ktorým bol zaviazaný povinnosťou
nahradiť trovy konania žalobkyni v rozsahu 87,5% z celkových trov (výrok rozsudku súdu prvej
inštancie, šiesty v poradí). Žalovaný 2/ navrhuje „zrušiť“ rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti
a nepriznať stranám náhradu trov konania.

4. Žalovaný 2/ akcentuje, že vo vyjadrení k žalobe ako aj v duplike navrhol vykonať vyporiadanie
spoluvlastníctva s poukazom na zásady ust. § 142 OZ. Keďže súd zrušil a vyporiadal podielové
spoluvlastníctvo, možno konštatovať, že žalovaný 2/ mal plný úspech vo veci. Zrušenia a vyporiadania
podielového spoluvlastníctva domáhala sa aj žalobkyňa, avšak obaja preferovali iný spôsob
vyporiadania. Súd však nie je viazaný návrhom strany na spôsob vyporiadania. Konanie o zrušenie

a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva má zvláštnu povahu, nakoľko ide o tzv. iudicium duplex, kde
sú účastníci vzájomne v postavení zodpovedajúcom procesnej pozícii žalobcu a žalovaného súčasne.
Nejdetedaoklasickésporovékonanie.Tejtopovahekonaniamusízodpovedaťajrozhodnutieonáhrade
trov konania (napr. I. ÚS ČR 262/20), s tým, že má byť pravidlom nepriznanie náhrady trov konania
žiadnemuzúčastníkov(napr.IV.ÚSČR404/22).Plnýúspechvovecijedanýibavtedy,keďsúdzamietne

návrh na zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva. Iba v takom prípade možno hovoriť
o plnom úspechu či neúspechu vo veci, čomu by zodpovedalo použitie § 255 CSP. Ust. § 255 CSP však
nemožno použiť za situácie, kedy je medzi stranami sporu zhoda na zrušení a vyporiadaní podielového
spoluvlastníctva a zostáva sporným iba spôsob vyporiadania. Žalovaný 2/ namieta, že v odôvodnení
rozsudku súdu prvej inštancie absentuje konkrétna úvaha, prečo priznal súd žalobkyni nárok na náhradu

trov konania.
5. Odvolanie žalovaného 2/ bolo súdom prvej inštancie s poukazom na § 373 ods. 3 CSP a contrario
doručené len na vedomie.
6. Krajský súd ako súd odvolací (§ 34 ods. 1 CSP), po zistení, že odvolanie podal subjektívne
legitimovaný účastník konania (§ 359 CSP) v zákonom stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 CSP) preskúmal

rozhodnutie v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 379 CSP (z toho titulu nedotknutými ponechal ostatné
svojou povahou nezávislé a odvolaním nenapadnuté výroky) a bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods.
1 CSP a contrario) ho v napadnutom rozsahu zmenil pri aplikácii § 388 CSP spôsobom uvedeným vo
výroku tohto uznesenia.

7. Hmotno-právna charakteristika konania o vyporiadaní podielového spoluvlastníctva vôbec nebráni
štandardnému posúdeniu procesného úspechu či neúspechu v takomto konaní. V ňom sa totiž
pravidelne stretávajú rozdielne pohľady dotknutých spoluvlastníkov na riešenie spoluvlastníckeho
vzťahu, v ktorej spojitosti niet legitímneho dôvodu (tento nie je ani zákonodarcom osobitne vymedzený
v rámci úpravy trov konania) pre odmietnutie aplikácie zákonného princípu úspechu. Aj aplikačná prax

súdov Slovenskej republiky (bližšie napr. uznesenie Najvyššieho súdu SR sp.zn. 4 M Cdo/10/2012
zo dňa 26.7.2012) z rozoberaného hľadiska dlhodobo preferuje jeho aplikáciu, keď zotrváva na
závere, že za plný úspech žalobcu možno považovať iba prípad, keď dosiahol v súdnom konaní
zrušenie podielového spoluvlastníctva a predovšetkým jeho vyporiadanie rozhodnutím súdu nielen
takým spôsobom, na akom sa márne pokúšal so spoluvlastníkom dohodnúť (a aký následne navrhol

v súdnom konaní), ale v prípade vyporiadania spoluvlastníctva prikázaním podielu za náhradu aj vo
výške ním navrhovanej primeranej náhrady.

8. V okolnostiach súdenej veci sa žalobkyňa domáhala vyporiadania podielového spoluvlastníctva
formou priznania nehnuteľnosti – parcely č. KN-C 198/1 druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie

o výmere 86m2 a parcely č. KN-C 198/2 druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie o výmere
398m2 do jej výlučného vlastníctva za súčasného uloženia povinnosti žalobkyni vyplatiť žalovaným
primeranú náhradu za ich spoluvlastnícke podiely, a to žalovanej 1/ vo výške 763,81 a žalovanému
2/ vo výške 5.346,69 Eur. Žalovaná 1/ (v zastúpení Slovenským pozemkovým fondom) súhlasila sozrušením a vyporiadaním podielového spoluvlastníctva spôsobom navrhnutým žalobkyňou. Žalovaný
2/ súhlasil so zrušením a vyporiadaním podielového spoluvlastníctva. Nesúhlasil však s navrhovaným
spôsobom vyporiadania, v písomných podaniach adresovaných súdu navrhoval vyporiadanie reálnym

rozdelením pozemkov. Na pojednávaní konanom dňa 18.11.2024 žalovaný 2/ uviedol, že sa „nebráni“
ani žalobkyňou navrhovanému spôsobu vyporiadania – prikázania do výlučného vlastníctva žalobkyne,
avšakzavšeobecnútrhovúhodnotuvrozsahucca110,-až180,-Eur/m2.Vzáverepojednávanianavrhol
prikázať pozemok parc. č. KN-C 198/1 žalobkyni.
9. Opísané procesné súvislosti viedli odvolací súd k skúmaniu zodpovednosti sporových strán za

výsledok sporu, keďže z procesného hľadiska im možno prisudzovať čiastkové úspechy – žalobkyňa
dosiahla zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva navrhovaným spôsobom. Žalovaný 2/
naostatok súhlasil s prikázaním pozemku parc. č. KN-C 198/1 žalobkyni. Prikázanie oboch parciel
žalobkyni podmieňoval zaplatením vyššie než žiadanej všeobecnej ceny v rozsahu 110,- až 180,- Eur/
m2.

10. Nadväzne za účelom ustálenia miery procesnej zodpovednosti za výsledok sporu krajský súd rozdelil
jeho „predmet“ na tri časti v pomere 40% : 30% : 30%.

11. Prvá časť, ktorú považoval odvolací súd z hľadiska výsledku sporu za najdôležitejšiu, predstavoval
samotný návrh na zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva. V tomto smere treba prisúdiť

plný (čiastkový) úspech tak žalobkyni ako aj žalovanému 2/ (t.j. každému po 40% z celkového predmetu
sporu).
12. V ďalšej časti predmetu sporu, týkajúcej sa spôsobu vyporiadania podielového spoluvlastníctva,
rovnako dosiahla žalobkyňa plný (čiastkový) úspech, keďže súd prvej inštancie vyhovel jej návrhu
na prikázanie oboch parciel č. KN-C 198/1, č. KN-C 198/2 do výlučného vlastníctva žalobkyne (30%

z celkového predmetu sporu). Žalovaný 2/ dosiahol podľa mienky odvolacieho súdu v tejto časti
úspech 10% z celkového predmetu sporu. Uvedené zodpovedá okolnosti, že vo vzťahu k parc. KN-C
198/2 o výmere 398m2 bol neúspešný (súd nevyhovel jeho prvotnému návrhu na rozdelenie parcely)
a u parcely č. KN-C 198/1 o výmere 86m2 bol úspešný (súd vyhovel jeho návrhu vznesenom na záver
pojednávania na prikázanie uvedenej parcely žalobkyni). Odvolací súd v danom smere zohľadnil aj fakt,

že v rámci prípravy pojednávania – písomných podaní žalobca žiadal rozdelenie vo vzťahu k obom
parcelám a až na záver pojednávania vo veci súhlasil s prikázaním parcely č. KN-C 198/1 žalobkyni,
odvolací súd zohľadnil tiež výmeru tejto nehnuteľnosti.
13. Napokon v časti stanovenia primeranej náhrady za vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, ktorá
predstavovala posledných 30% z celkového predmetu sporu možno konštatovať plný (čiastočný) úspech

žalobkyne. Žalobkyňa totiž v žalobe navrhla priznať túto náhradu v prospech žalovaného 2/ v sume
5.346,69 Eur, ktorému návrhu súd prvej inštancie v plnom rozsahu vyhovel, vychádzajúc zo žalobkyňou
tvrdenej a preukázanej všeobecnej ceny pozemkov 50,50 Eur/m2. Žalovaný 2/ tvrdil všeobecnú cenu
pozemkov 110,- až 180,- Eur/m2. Na základe uvedeného možno konštatovať „úspech“ žalovaného 2/
v časti stanovenia primeranej náhrady v rozsahu 0% z celkového predmetu sporu.

14. Celkový čistý úspech žalobkyne (založený na matematickom sumári čiastkových úspechov
v rámci troch vyššie vymedzených „zložiek“) v spore tak predstavuje 100% (40%+30%+30%). Celkový
úspech žalovaného 2/ (založený na matematickom sumári čiastkových úspechov v rámci troch vyššie
vymedzených „zložiek“) v spore predstavuje 50% (40%+10%+0%).
15. Odvolací súd považoval za správne/spravodlivé závery súdu prvej inštancie ohľadne zohľadnenia

skutočnosti, že žaloba žalobkyne smerovala proti dvom žalovaným s tým, že nebolo dôvodné ich
úhradou zaťažiť len žalovaného 2/. Odvolací súd rovnako ako súd prvej inštancie tak prihliadol ku
vzájomnému pomeru spoluvlastníckych podielov žalovaných 1/, 2/ na pozemkoch, ktoré boli predmetom
sporu. Žalovaná 1/ vlastní spoluvlastnícky podiel vo veľkosti 1/32-ina a žalovaný 2/ vo veľkosti spolu
14/64-ín, čo spolu predstavuje 16 dielov (2/64-iny žalovaná 1/ a 14/64-iny žalovaný 2/). Z celku potom

podiel žalovanej 1/ činil 12,5% (100%/16 dielov x 2) a podiel žalovaného 2/ 87,5% (100%/16 dielov x
14). Žalobkyňa by preto pri plnom úspechu v konaní mala voči žalovanému 2/ nárok na náhradu trov
konania v rozsahu 87,5% z celkových dôvodne vynaložených trov konania, ktoré jej v konaní vznikli.
16. V danom prípade však čistý procesný úspech žalobkyne v konaní predstavoval 50% (100% úspech
žalobkyne - 50% úspech žalovaného 2/), v ktorom rozsahu jej odvolací súd priznal proti žalovanému

2/ náhradu trov konania po zohľadnení podielu žalovaného 2/, t.j. 87,5% z 50% (50:100=0,5x87,5%) =
43,75% z celkových dôvodne vynaložených trov konania.
17. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 262 ods. 1
a § 255 ods. 2 CSP.18. Žalovaný 2/ žiadal, aby súd o náhrade trov prvoinštančného konania rozhodol tak, že ich náhradu
žiadnemuzúčastníkovneprizná.Stoutosvojoupožiadavkounebolúspešný,pretožeodvolacísúdustálil
úspech žalobkyne v konaní pred súdom prvej inštancie v pomere 43,75%, čomu potom zodpovedá, že

vo zvyšnej časti, t.j. v pomere 56,25% bola úspešná žalobkyňa. Čistý úspech žalobkyne v odvolacom
konaní tak predstavuje 12,5%. V tomto rozsahu by jej prislúchal nárok na náhradu trov odvolacieho
konania proti žalovanému 2/. Žalobkyňa však v odvolacom konaní aktívna nebola, z uvedeného dôvodu
odvolací súd o náhrade trov odvolacieho konania rozhodol tak, že žalobkyni proti žalovanému 2/ nárok
naichnáhradunepriznal.Vovzájomnomvzťahužalobkyneažalovanej1/odvolacísúdnávrhnanáhradu

trov odvolacieho konania nepriznal, keďže žalovaná 1/ sa do odvolacieho konania nezapojila.
19. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 CSP)

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

(§ 420 CSP)

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej

otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP)

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému
súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému

rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP)

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa. (§ 429 CSP)
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania. (§ 430 CSP)