Uznesenie – Poriadok vo verejných veciach ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 20. marec 2025

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 7To/100/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7221010757
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 03. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Ing. JUDr. Milan Husťák
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2025:7221010757.1

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach, v senáte zloženom z predsedu senátu Ing. JUDr. Milana Husťáka a sudcov
JUDr. Miroslava Osifa a JUDr. Margaréty Jurkovej Žoldákovej, na verejnom zasadnutí konanom dňa 20.
marca 2025, v trestnej veci obžalovaného A. B., pre zločin útoku na verejného činiteľa podľa § 323 ods.
1 písm. b), ods. 2 písm. b) Tr. zák. v štádiu prípravy podľa § 13 ods. 1 Tr. zák., o odvolaní prokurátora
proti rozsudku Mestského súdu Košice zo dňa 27.5.2024 sp. zn. K2-1T 36/2021 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Tr. por. z a m i e t a odvolanie prokurátora.

o d ô v o d n e n i e :

Mestský súd Košice rozsudkom zo dňa 27.5.2024 sp.zn. K2-1T/36/2021 podľa § 285 písm. a) Trestného
poriadku oslobodil obžalovaného A. B., nar. X.X.XXXX v C. spod obžaloby prokurátora Okresnej
prokuratúry Košice II sp. zn. 4 Pv 75/20 pre skutok právne kvalifikovaný ako zločin útoku na verejného
činiteľa podľa § 323 ods. 1 písm. b), ods. 2 písm. b) Trestného zákona v štádiu prípravy podľa § 13 ods.

1 Trestného zákona na tom skutkovom základe, že

ako odsúdený odpykávajúci si trest odňatia slobody v D. E. F. G. H. I. F. B. E. F., so sídlom B. J. XXX/
XX F. B. E. F. sa v dobe od 6.8.2019 do minimálne presnejšie nezistenej doby konca roka 2019 počas
výkonu svojho trestu opakovane a pravidelne zmieňoval spoluväzňovi K. C. ako aj iným odsúdeným v
ústave, že pripravuje spáchanie trestného činu voči poškodenému L. H. K., trvale bytom F. M. XX, C.,

pôsobiacom vo funkcii zástupcu riaditeľa pre služobné veci D. E. F. G. H. I. F. C. - J., so sídlom na N.
M. X, C., s ktorým v minulosti prišiel do styku v predmetnom ústave, a to z dôvodu, že L. H. K. mu uložil
disciplinárny trest, a to dňa 6.5.2018, a to tým spôsobom, že po prepustení na slobodu počká určitú
dobu, aby to nebolo nápadné a následne poškodenému podpáli jeho osobné motorové vozidlo, aby bolo
nefunkčné, ktorého druh a typ má spoľahlivo zistené a po tomto čine územie Slovenskej republiky opustí,
čím by takto poškodenému spôsobil škodu vo výške 12.958,00 eur,

pretože nebolo dokázané, že sa skutok stal.

Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie okresný prokurátor. V dôvodoch
odvolania uviedol, že sa nestotožňuje s prvostupňovým rozhodnutím. Mestský súd Košice nepostupoval
pri vydaní oslobodzujúceho rozsudku správne, pretože nesprávne vyhodnotil usvedčujúce dôkazy

produkované na hlavnom pojednávaní. Z trestnej činnosti je obvinený usvedčovaný výpoveďou svedka
O. C. a P. Q., ktorí zhodne vypovedali o podpálení motorového vozidla poškodeného. Obvinený sa
priznal, že nemal dobrý vzťah s poškodeným a že sa na jeho adresu vulgárne vyjadroval, čo možno
považovať za motív, poškodenému sa pomstiť. Samotný obvinený uviedol, že samotní svedkovia O.
C. a P. Q. ho nahovárali, aby poškodenému podpálil auto, resp. aby mu ublížil. Súčasne poukázal na
osoby, ktoré proti nemu svedčili, že tieto sú viackrát súdne trestané a svedčia aj proti iným odsúdeným,

prípadne následne berú svoje trestné oznámenia späť. Pokiaľ ide o výpovede svedkov, svedok O. C.
v prípravnom konaní vo svojej výpovedi opísal akým spôsobom chcel obvinený poškodenému ublížiť.Oznámením nechcel obžalovanému uškodiť. To či to myslel vážne, uviesť nevie. Nechcel to zamlčať
aby v budúcnosti mal z toho problém. V minulosti mal konflikt s obžalovaným, ktorý sa mu mal prehliadať
veci na izbe ak bol na vychádzke. Obžalovaný sa nikdy nevyjadril ani k značke auta. Svedok P. Q. v

prípravnom konaní uviedol, že obvinený A. B. sa mu počas výkonu trestu zmienil, že po výstupe z výkonu
trestu podpáli poškodenému motorové vozidlo. To že by chcel poškodeného fyzicky napadnúť neuviedol.
Obžalovaného spoznal počas výkonu trestu v B., kde bol na nejakú dobu umiestený. V roku 2019 ho dali
na OBR, kde sa nachádzal aj obžalovaný v cele so svedkom C.. Medzi obžalovaným a svedkom C. na
cele došlo ku konfliktu, preto bol obžalovaný preložený k nemu do cely. Stretávali sa bežne v koridore,

keď mu z blbosti povedal, že urobí niečo tomu pánovi, lebo ho dal zavrieť a že mu podpáli auto. Aké to
uviesť nevedel. Jediná osoba, C. z toho vyhotovil trestné oznámenie, ktoré zaslal do C.. V tom čase tam
boli štyria, keď to obžalovaný povedal. Mohol to počuť aj L. a C.. Sám tomu nevenoval pozornosť. Vie,
že obžalovaný trpí nejakou poruchou osobnosti. V neprospech obvineného svedčí odpis registra trestov
z ktorého vyplýva, že obžalovaný je násilnej povahy a pácha násilnú trestnú činnosť. O tom svedčí aj
množstvo disciplinárnych trestov počas výkon trestu. Na základe vyššie uvedených skutočností navrhuje

zrušiťnapadnutýrozsudokMestskéhosúduKošicesp.zn.K2-1T36/2021zodňa27.5.2024avecpodľa
§ 322 ods. 1 Tr. por. vrátiť súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol.

Obžalovaný vo vyjadrení k odvolaniu prokurátora odôvodneného prostredníctvom obhajcu uviedol,
že prvostupňový súd sa vysporiadal so všetkými okolnosťami potrebnými pre rozhodnutie. Odvolanie

podané prokurátorom okresnej prokuratúry považuje za nedôvodné a nedostatočne odôvodnené.

Prvostupňový súd pri rozhodovaní vyhodnotil vykonané dôkazy na základe vlastného vedomia,
svedomia, presvedčenia, skúseností, a to jednotlivo aj vo vzájomnej súvislosti. Vychádzajúc zo zásady
voľného hodnotenia dôkazov neexistujú zákonom presne stanovené pravidlá na hodnotenie dôkazu.

Hodnotenie sa neodvíja ani od počtu dôkazov, ani od pomeru dôkazov svedčiacich v prospech
obvineného a svedčiacich v neprospech obvineného. V konaní pred súdom, ktoré je ovládané zásadou
kontradiktórnosti postavenie prokurátora ako dominus litis, tak ako tomu je v prípravnom konaní, zaniká
a prokurátor sa stáva stranou sporu rovnako ako obžalovaný. Z uvedeného vyplýva, že prokurátor
po podaní obžaloby nemá oprávnenie vyvodzovať zo súdom zisteného skutkového stavu vlastné

hodnotiace úvahy či subjektívne názory. Odvolanie voči rozhodnutiu súdu odôvodnené výlučne tým,
že prokurátor má iný pohľad na vykonané dôkazy ako konajúci súd, nie je dôvodom na zrušenie
napadnutého rozhodnutia. Z odôvodnenia odvolania nie je ani zrejmé, v čom považuje prokurátor
vyhodnotenie usvedčujúcich dôkazov za nesprávne. Obžalovaný má za to, že rozhodnutie súdu v
predmetnej trestnej veci má oporu v dôkazoch vykonaných na hlavnom pojednávaní, odôvodnenie

rozhodnutia je vnútorne konzistentné a výpovede svedkov L. a Q., o ktoré oprel súd svoje rozhodnutie
si vnútorne neodporujú. Navyše v zmysle základných zásad trestného konania žiaden dôkaz nemá
vopred predpísanú dôkaznú silu, čo znamená, že záver o tom, či určitý dôkaz svedčí v prospech alebo
neprospech obžalovaného závisí od hodnotiacej úvahy súdu a nie od názoru obžaloby, ktorá konkrétny
dôkaz považuje za „usvedčujúci“. Výpoveď svedka C. nemožno považovať za dôveryhodnú, nakoľko

sa profiloval ako notorický klamár. Uvedené vyplynulo aj z výpovedí svedkov L. a Q., ktorí zároveň
zhodne uviedli, že za jeho motív konania považujú pomstu za konflikt s obžalovaným, ktorý vyústil do
disciplinárneho postihu. Navyše z výpovede svedka Q. jednoznačným spôsobom vyplynulo, že síce
sprostredkovane o vyhrážkach počul ale nepovažoval ich zo strany obžalovaného za vážne mienené.
Príprava na zločin musí byť pokrytá úmyslom vzťahujúcim sa na samotnú prípravu a na trestný čin,

na ktorý sa páchateľ pripravuje, pričom v predmetnom trestnom konaní úmysel obžalovaného nebol
preukázaný. Na základe uvedeného navrhuje, aby odvolací súd odvolanie prokurátora zo dňa 27. 5.
2024 podľa § 319 Tr. por. ako nedôvodné zamietol.

Na základe podaného odvolania krajský súd podľa § 317 ods.1 Tr. por. preskúmal zákonnosť

a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj
správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo a dospel k záveru, že odvolanie prokurátora nie je
dôvodné.

Krajský súd v prvom rade poukazuje na judikatúru Ústavného súdu Slovenskej republiky, v zmysle

ktorej rozhodnutie mestského súdu a krajského súdu tvoria jeden celok (I. ÚS 141/04) a v zmysle
tohto právneho názoru krajský súd tak v stručnosti poukazuje na zistený skutkový stav, na právny
rozbor a právny záver mestského súdu o oslobodení obžalovaného spod obžaloby prokurátora okresnej
prokuratúry.Mestský súd na hlavnom pojednávaní v rozsahu § 2 ods.10, 12 Tr. por. vykonal v potrebnom rozsahu
dokazovanie, riadne zistil skutkový stav veci a tento v súlade so zákonom aj právne posúdil.

Rozsudok mestský súd odôvodnil v zmysle intenciách § 168 Tr. por. a v rozsudku vyložil, ktoré
skutočnosti vzal za dokázané, a o ktoré dôkazy svoje zistenia oprel a akými úvahami sa spravoval pri
hodnotení vykonaných dôkazov.

Mestskýsúdvovecivykonaldokazovanievýsluchomobžalovaného,poškodeného,svedkov,znaleckými
posudkami, ako i ostatnými listinnými dôkazmi.

Obžalovaný A. B. poprel spáchanie skutku, ktorý sa mu kládol za vinu, využil svoje právo a odmietol
vypovedať. Z prečítanej výpovede z prípravného konania vyplynulo, že obvinenie považuje za výmysel
svedka O. C.. Je pravdou, že v roku 2018 bol uznaný vinným zo spáchania disciplinárneho previnenia,

za čo mu bol uložený trest samotky na 14. dní. Osobne s poškodeným nemal žiaden konflikt,
ale nevyjadroval sa o ňom s úctou. Svedok C. bol známy tým, že si vymýšľal rôzne ”príbehy” na
odsúdených, príslušníkov ZVJS, pedagógov. Je potrebné vo veci uviesť, že prejednávanému skutku
malo predchádzať údajné disciplinárne konanie a uloženie disciplinárneho trestu obžalovanému zo dňa
6. 5. 2018.

Obhajobu obžalovaného potvrdzujú L. L. R., R. A., L. J., L. L. a R. S.. Všetci títo svedkovia potvrdili,
že svedok C. už v minulosti figuroval v bližšie neurčitých oznámeniach, v ktorých mal vystupovať ako
svedok. Samotného svedka komunita vnímala ako ”rozprávkara”.

Výpovede týchto svedkov sa v podstate zhodujú. Samotní svedkovia vo svojich všetkých výpovediach,
ktoré aj keď sa čiastočne rôznia uviedli, že neboli svedkom toho, aby obžalovaný akýmkoľvek spôsobom
úmyselne organizoval použiť násilie voči poškodenému L. H. K., ktorý zastával funkciu riaditeľa ÚVV
a ÚVTOS.

Rovnako z vykonaného dokazovania - znaleckého skúmania, vyplynulo, že obžalovaný netrpí duševnou
poruchou a nie je duševne chorý. Je schopný chápať zmysel trestného konania a z psychiatrického
hľadiska nie je pre spoločnosť nebezpečný.

Správne postupoval mestský súd, keď na základe vyššie uvedených skutkových zistení dospel k záveru,

že nie je možné jednoznačne a bez akýchkoľvek pochybností konštatovať, že obžalovaný sa dopustil
konania kladeného mu za vinu. Odvolací súd dospel k totožnému záveru ako prvostupňový súd, že väčší
počet a logických tvrdení svedkov je v prospech obžalovaného, ako v jeho neprospech. Preto postup
mestského súdu, že použil zásadu „in dubio pro reo“ považuje i odvolací súd za zákonný a správny.
Odvolací súd poukazuje v ďalšom na dôvody napadnutého rozsudku mestského súdu, s ktorými sa

v plnom rozsahu stotožňuje a v podrobnostiach naň odkazuje.

Na základe vyššie uvedených skutočností sa odvolací súd nestotožnil s dôvodmi odvolania okresného
prokurátora, ale v plnom rozsahu sa stotožnil s dôvodmi napadnutého rozsudku, preto odvolanie
prokurátora podľa § 319 Tr. por. ako nedôvodné zamietol.

Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu jednohlasne.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu ďalší riadny opravný
prostriedok nie je prípustný.