Rozsudok – Zmluva o dielo ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 25. marec 2025

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 28Co/105/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2515207452
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 03. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Erika Tischlerová

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2025:2515207452.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eriky Tischlerovej a členov

senátu Mgr. Lucie Mizerovej a JUDr. Petra Dumana, v právnej veci žalobcu: ANL, s.r.o., so sídlom
Hollého 23, Piešťany, IČO: 36 268 755, zastúpeného splnomocnencom: CHMELO & PARTNERS
advokátska kancelária, spol. s r.o., so sídlom Námestie 1. mája 1121/14, Piešťany, IČO: 47 255 633,
proti žalovanému: A. B., nar. X.XX.XXXX, bytom C. XXXX/XXX, B., zastúpenému splnomocnencom: A|
K|K|L advokáti s.r.o., so sídlom Grösslingová 50, Bratislava, IČO: 50 666 622, o zaplatenie 96.474,69
eura s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu a žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Trnava zo dňa
20. júla 2023 č.k. PN-6C/281/2015-706, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie vo vyhovujúcom výroku I. p o t v r d z u j e .

II. Rozsudok súdu prvej inštancie vo zvyškovo zamietajúcom výroku II. v časti o zaplatenie sumy
42.006,35 eura s príslušenstvom, ako aj vo výroku III. o trovách konania r u š í a vec mu
v zrušenom rozsahu vracia na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1.NapadnutýmrozsudkomsúdprvejinštancievýrokomI.uložilžalovanémupovinnosťzaplatiť žalobcovi
sumu 36.839,29 eura spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,25 % ročne zo sumy 36.839,29 eura od
6.5.2014 do zaplatenia, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku; výrokom II. vo zvyšnej časti o zaplatenie

sumy 59.635,40 eura s úrokom z omeškania vo výške 5,25 % ročne zo sumy 59.635,40 eura od 6.5.2014
do zaplatenia žalobu zamietol a výrokom III. priznal žalovanému proti žalobcovi nárok na náhradu trov
konania v rozsahu 23,62 %.

2. Právne svoje rozhodnutie odôvodnil ustanovením § 631, § 634 ods. 1, § 642 ods. 1, 2, § 517 ods. 2
zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „Občiansky zákonník“ alebo „OZ“), § 3 Nariadenia
vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka.

3. Vecne dôvodil, že predmetom sporu bol nárok žalobcu voči žalovanému na zaplatenie sumy
96.474,69 eura ako ceny za vykonané práce na stavebných objektoch terasa rodinného domu, terénne
úpravy a komunikácia, dodanie a montáž prevetranej drevenej fasády, vrátane nákladov súvisiacich s
pozastavením prác v období od 8.4.2013 do 29.4.2013. Medzi stranami nebolo sporné, že ich vzájomný
zmluvný vzťah vznikol na základe zmluvy o dielo, ktorú uzatvorili 19.2.2013, predmetom ktorej bola
výstavba rodinného domu pre žalovaného. Predmetná zmluva má spotrebiteľský charakter v zmysle

ust. § 52 OZ, keďže žalovaný ako spotrebiteľ - fyzická osoba nekonal pri jej uzatváraní a plnení v
rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Z obsahu zmluvy o dielo vyplýva
dohoda zmluvných strán, že dielo sa skladá zo štyroch celkov, a to: SO 01 Rodinný dom, SO 02 Terasa
Rodinného domu, SO 03 Bazén a SO 04 Terénne úpravy a komunikácia. Taktiež nebolo sporné, žežalovaný od tejto zmluvy o dielo odstúpil listom zo dňa 26.3.2014, doručeným žalobcovi 14.4.2014, v
ktorom žalobcovi oznámil odstúpenie od zmluvy o dielo podľa článku VIII. ods. 1 zmluvy o dielo, pretože
zo strany žalobcu došlo k podstatnému porušeniu zmluvy spočívajúcej v nedodržaní termínu zhotovenia

diela do 30.11.2013 v zmysle dodatku č. 2 k zmluve a dielo, dielo nebolo vykonané v zmysle ustanovení
zmluvy o dielo a priloženej projektovej dokumentácie, k čomu sa zhotoviteľ zaviazal. Zároveň žalovaný
oznámil, že naďalej netrvá na splnení zmluvných povinností zo strany žalobcu a vyzval žalobcu na
odovzdanie projektovej či inej dokumentácie, kľúčov, či akýchkoľvek iných vecí v súvislosti s realizáciou
diela a vyzval žalobcu na vrátenie poskytnutej zálohy vo výške 10.000 eur, ako aj zaplatenia zmluvnej

pokuty vo výške 7.001,58 eura v lehote 5 dní odo dňa doručenia podania. Bolo nesporné, že ku dnu
odstúpenia od zmluvy žalovaným, dielo žalobcom zhotovené nebolo, žalovaný žalobcovi neumožnil
vstupnastavbuod18.3.2014,čímneboložalobcoviumožnenédokončiťniektoréčastidiela.Nazdržanie
sa pokračovania vo vykonávaní diela vyzval žalovaný žalobcu výzvou z 3.4.2014. K odovzdaniu a
prevzatiu diela, tak ako to bolo dojednané v článku IV. zmluvy o dielo, medzi stranami nedošlo. Bolo teda
zrejmé, že zánikom zmluvy o dielo, došlo medzi stranami k ukončeniu ich zmluvného vzťahu. Spornou

otázkou zostala cena za celok diela, a to: SO 02 Terasa a SO 04 Terénne úpravy a komunikácie, ako aj
cena za dodanie a montáž prevetranej drevenej fasády. Pokiaľ ide o cenu za celok diela SO 01 Rodinný
dom, strany si zmluve jeho cenu dojednali v článku III. bod 1. a následne v dodatkoch k tejto zmluve. Z
článku III. bod 1. zmluvy vyplýva dohoda strán, že cena za SO 02 Terasa Rodinného domu, SO 03 Bazén
a SO 04 Terénne úpravy a komunikácia bude určená osobitným dodatkom. K uzatvoreniu osobitného

dodatku však nedošlo, pretože účinným odstúpením od zmluvy žalovaným ešte pred zhotovením diela
sa zmluva o dielo od začiatku zrušila (§ 48 ods. 2 OZ). Súd prvej inštancie tak dospel k záveru, že strany
sporu sa na predmete diela „SO 02 Terasa Rodinného domu, SO 03 Bazén a SO 04 Terénne úpravy
a komunikácia“ dohodli, rovnako aj na jeho odplatnosti, avšak k dohode o výške konkrétnej ceny diela
nedošlo.

4. Z obsahu listinných dôkazov vyplynulo, že zmluva o dielo uzatvorená medzi sporovými stranami dňa
19.2.2013 neobsahovala dohodu o cene diela „SO 02 Terasa Rodinného domu, SO 03 Bazén a SO 04
Terénne úpravy a komunikácia“ ani pevnou sumou, ani nebola stanovená rozpočtom, ani odhadom, ale
spôsob jej určenia si strany dohodli tak, že bude určená osobitným dodatkom. Pretože k uzatvoreniu

osobitného dodatku nedošlo (v dôsledku zrušenia zmluvy), pri stanovení ceny diela vyhotoveného
žalobcom je potrebné vychádzať z ceny primeranej (§ 634 ods. 1 OZ). V prípade drevenej prevetranej
fasády,cenujejdodávky,montážeamateriálusistranydohodlipevnousumou,čovyplývazošpecifikácie
prác a dodávok pre stavbu SO 01 Rodinný dom z 14.2.2013 v bode 5., ktorá je neoddeliteľnou súčasťou
zmluvy o dielo zo dňa 19.2.2013. Z obsahu tejto špecifikácie vyplýva cena prác a dodávok 6.845 eur

s DPH, avšak z tejto ceny nie je zrejmé, aká časť pripadá na materiál a aká časť na práce. V dodatku
č. 1 zmluvy o dielo zo dňa 20.6.2013 si strany v špecifikácii prác a dodávok v bode 5. dohodli, že
dodávku dreva na prevetranú fasádu si objednávateľ zabezpečuje na vlastné náklady. Z uvedeného
teda súd prvej inštancie uzavrel, že samotná montáž drevenej prevetranej fasády zostala predmetom
plnenia podľa zmluvy, čo sporové strany nepopreli, preto toto tvrdenie nebolo sporné. Nebolo sporné ani

tvrdenie, že pred začiatkom realizácie montáže drevenej fasády si strany dohodli cenu 10.000 eur a v
rámci emailovej komunikácie z 18.11.2013 si strany dohodli cenu za jej montáž 10.700 eur bez DPH. S
poukazom na uvedené súd prvej inštancie uzavrel, že strany si cenu diela „montáž prevetranej drevenej
fasády“ určili pevnou sumou.

5. Medzi sporovými stranami nebolo sporné tvrdenie, že žalovaný od zmluvy o dielo zo dňa 19.2.2013
účinneodstúpil.Odstúpenieodzmluvyodieloupravenévust.§642ods.1OZumožňujeobjednávateľovi
od zmluvy odstúpiť i bez udania dôvodu, je však povinný zaplatiť zhotoviteľovi sumu, ktorá pripadá na
práce už vykonané, pokiaľ zhotoviteľ nemôže ich výsledok použiť inak a nahradiť mu účelne vynaložené
náklady. Žalovaný ako dôvod odstúpenia od zmluvy o dielo uviedol, že dielo bolo vykonané v rozpore

s projektovou dokumentáciou a nebolo žalobcom zhotovené do dňa odstúpenia od zmluvy. Keďže
žalovaný od zmluvy odstúpil, je v zmysle § 642 ods. 1 OZ povinný zaplatiť zhotoviteľovi - žalobcovi
sumu, ktorá pripadá na práce už vykonané, pričom v danom prípade aplikácia § 652 ods. 2 OZ
(správne § 642 ods. 2 OZ – pozn. odvolacieho súdu) neprichádzala do úvahy vzhľadom na skutočnosť,
že neboli naplnené podmienky uvedené v tomto ustanovení, teda, že žalovaný ako objednávateľ

neposkytol žalobcovi ako zhotoviteľovi primeranú lehotu na vykonanie nápravy na včasné vykonanie
diela alebo riadne vykonanie. Následkom odstúpenia žalovaného od zmluvy o dielo je povinnosť
zaplatiť zhotoviteľovi sumu, ktorá pripadá na vykonané práce, ak zhotoviteľ nemôže použiť inak ich
výsledok a nahradiť mu účelne vynaložené náklady. Pri určení výšky náhrady za už vykonané prácesa vychádza z ceny diela a prihliada sa na mieru rozpracovania, hodnotu spracovaného materiálu a
iné okolnosti. Podkladom pre určenie už vykonaných prác je vzájomne uznaný rozsah prác uvedený
v preberacom protokole alebo stav zachytený v stavebnom denníku. Podmienka, že výsledok práce

nemôže byť použitý inak, predpokladá, že zhotoviteľ nemôže rozpracované dielo použiť na zhotovenie
diela pre iného objednávateľa, že ho nemožno predať a pod. Ustanovenie § 642 ods. 1 OZ je osobitným
ustanovením, ktoré vylučuje aplikáciu všeobecných ustanovení o vrátení bezdôvodného obohatenia
(rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky z 26.09.2001 sp. zn. 30 Cdo 2053/2000).

6. Vychádzajúc zo zhodných tvrdení sporových strán súd prvej inštancie dospel k záveru, že ku dňu
odstúpenia od zmluvy žalovaným, dielo nebolo zhotovené úplne a keďže zmluva o dielo účinným
odstúpením zanikla, nárok žalobcu na zaplatenie ceny diela zanikol, avšak v zmysle ust. § 642 ods. 1 OZ
má nárok na zaplatenie sumy pripadajúcej na vykonané práce a nárok na účelne vynaložené náklady.
Úlohou súdu bolo skúmať, aká suma pripadá na práce už žalobcom vykonané, či žalobcovi vznikli aj
účelne vynaložené náklady a akú cenu žalovaný žalobcovi plnil.

7. V súvislosti so zameraním sa na preukázanie skutočne žalobcom vykonaných prác súd poukázal
na niektoré okolnosti, ktoré sťažili súdu zodpovedanie tejto otázky, pretože sporové strany v priebehu
konania predkladali značné množstvo obsiahlych vyjadrení, v ktorých poukazovali na rôzne okolnosti,
vzájomne popierali tvrdenia, poukazovali na nové skutočnosti a okolnosti, na ktoré potom reagovali tak

v písomných podaniach, ako aj v rámci vyjadrení na pojednávaniach, predkladali množstvo dokladov,
emailov, dokumentov, tvrdení. Navyše nie je zanedbateľnou i tá okolnosť, že na začiatku právneho
vzťahu, v čase začatia stavebných prác, boli sporové strany priateľmi (potvrdil to žalovaný v rámci
výsluchu na pojednávaní dňa 11.12.2018), čo mohlo podstatne ovplyvniť skutkové okolnosti právneho
vzťahu, neformálneho spôsobu vykonávania stavebných prác a dodávok zo strany žalobcu a spôsobu

ich financovania zo strany žalovaného, čo mohlo mať v konečnom dôsledku aj vplyv na prebiehajúci
súdny spor. Žalovaný na začiatku súdneho konania popieral, že žalobca skutočne vykonal práce na
častiach diela a popieral právny titul uplatneného nároku v písomnom vyjadrení k žalobe. V duplike
tvrdil, že realizácia žalobou uplatnených častí diela nebola dopracovaná a ním schválená finálna
verzia a nikdy neboli práce na týchto častiach z jeho strany objednané a v konečnom dôsledku zo

strany žalobcu vykonané. Celky diela označené ako „SO 02“ a „SO 04“ považoval za vykonštruované,
súčasne však pripustil, že niektoré čiastkové činnosti boli žalobcom vykonané, na ktoré stanovil žalovaný
rozpočet. Zároveň tvrdil, že za niektoré práce už žalobcovi zaplatil, pričom sa jednalo o práce, ktoré
súviseli s výstavbou rodinného domu a celkovo žalobcovi zaplatil sumu 94.466 eur (vyjadrenie k žalobe
z 2.8.2017), na pojednávaní 13.11.2018 právny zástupca žalovaného uviedol, že celkovo žalobcovi

žalovaný zaplatil 124.847,99 eura. Žalovaný v priebehu konania na svoju procesnú obranu uvádzal
množstvo skutkových tvrdení vo vzťahu k vykonávaným prácam žalobcu počas obdobia do odstúpenia
od zmluvy o dielo, niektoré práce nepopieral, o niektorých tvrdil, že za ne žalobcovi zaplatil ešte pred
podpisom zmluvy o dielo (malo ísť o výkop a príjazdovú cestu), naďalej zotrval na svojom stanovisku, že
niektoréžalobcomvykonanéprácesúviselipriamosvýstavbourodinnéhodomuakohlavnýmstavebným

objektom, lebo bez neho by nemali žiaden zmysel a tieto už boli z jeho strany uhradené, potvrdil, že
oporný múr „B“ a časť oporného múru „C“ pri terase musel dať zbúrať. Vytýkal žalobcovi, že prevádzal
odkopanie terénu v zbytočne veľkom rozsahu, preto bolo potrebné ho spätne zasypať. Malý oporný
múr, lemujúci cestu v smere príjazdu z pravej strany, musel dať zbúrať v celom rozsahu z dôvodu
nekvalitného prevedenia žalobcom. Tvrdil, že celý priebeh financovania výstavby bol založený na

splátkach, realizovaných až po ukončení jednotlivých etáp a v prípade terasy sa jednalo o rovnaký
model - dokončiť objekty „terasy“ v hodnote 10.000 eur. Poprel žalobcom deklarovanú celkovú hodnotu
vykonaných prác 79.577,05 eura, ktorá nebola žalobcom navrhovaná a žalovaným odsúhlasená, pričom
nepatria do nej práce, ktoré vôbec neboli prevádzané, resp. menšom rozsahu, resp. boli vykonané v
zlom technickom stave. Okrem toho tiež tvrdil, že o prácach nič nevedel, nevedel ani či súvisia s prácami

na dome.

8. Žalobca reagujúc na tvrdenia žalovaného v priebehu konania dopĺňal skutkové tvrdenia, popieral
tvrdenia žalovaného, poukazoval na ním predložené dôkazy preukazujúce opodstatnenosť jeho nároku,
skutkovo tvrdil, že stavebné práce vykonal na objektoch žalovaného, tieto žalovanému dodal s jeho

súhlasom a vedomím. Potvrdil, že žalovaný mu zaplatil sumu 20.000 eur, avšak to bolo za základný
výkop a terénne úpravy na samotnom začiatku výstavby za účelom zistenia v akej výške sa bude rodinný
dom nachádzať. Následne, po zistení, že boli vysoko nad cestou, museli sa robiť ďalšie výkopy. Poprel
tvrdenia žalovaného, že žalovaný o ničom nevedel a tiež, že dané práce mali údajne súvisieť s prácamina dome s poukazom na zápisy v stavebnom denníku, ktoré boli žalovaným priebežne podpisované a aj
koordinované. Potvrdil, že pre žalovaného nezhotovil „terasu“, avšak na to, aby mohla byť na pozemku
žalovaného zhotovená terasa, bolo potrebné vykonať celý komplex zložitých a rozsiahlych stavebných

prác a inštalácií rôznych rozvodov a premiestniť nezvyčajne veľké množstvá zeminy, štrku a iného
stavebného materiálu, ktoré činnosti žalobca vykonal ešte pred samotnou realizáciou „terasy“. Vďaka
týmto čiastkovým stavebným objektom mohol potom vzniknúť celok diela SO 02 Terasa Rodinného
domu. Žalobca rozporoval sumu 10.000 eur, ktorá mala pokrývať malý oporný múr, drenáž, veľký oporný
múr, technickú šachtu k bazénu, odvodňovací žľab, oporný múr pri garáži, obsyp objektu a zväčšený

presun a sklad náradia. Záloha 10.000 eur v konečnom dôsledku ani nebola skonzumovaná na úhradu
tých prác a túto sumu žalobca započítal na úhradu 6.splátky podľa zmluvy o dielo a vystavil faktúru č.
201402 na sumu 20.755 eur.

9. V danom prípade žalobca svoju vecnú legitimáciu v tomto konaní odvodil od svojho postavenia
zmluvnej strany ako zhotoviteľa v rámci záväzkového vzťahu, ktorý vyplýva zo zmluvy o dielo, ktorú

uzatvoril so žalovaným ako objednávateľom a v zmysle ktorej sa zaviazal pre žalovaného vykonať
dielo, ktoré bolo predmetom zmluvy. Keďže žalovaný od zmluvy pred dokončením diela odstúpil a
zmluva zanikla, žalobcovi patrí v zmysle ust. § 642 ods. 1 OZ nárok na zaplatenie sumy, ktorá pripadá
na práce už vykonané a nárok na náhradu účelne vynaložených nákladov. Žalobca na preukázanie
tvrdení o opodstatnenosti svojho nároku predložil množstvo listinných dôkazov, ktorými preukazoval

vykonané stavebné práce a dodávky na celkoch diela Terasa Rodinného domu a Terénne úpravy
a komunikácia. Predložil rozsiahlu fotodokumentáciu o priebehu výstavby a vykonávaní jednotlivých
stavebných prác v rozhodnom období jednak na nosiči dát, a jednak v tlačenej listinnej podobe, ktorá
bola ako dôkaz vykonaná na pojednávaní dňa 11.12.2018 za účasti sporových strán a ich právnych
zástupcov, pričom žalobca sa k tejto dokumentácii aj podrobne vyjadroval a opisoval priebeh prác a

ich špecifikáciu. Žalobca na preukázanie svojich tvrdení predložil aj výpis zo stavebného denníka za
obdobie od 12.7.2013 do 13.1.2014. Navrhol výsluch svedka D. E., ktorý bol vyslúchnutý na pojednávaní
dňa 12.5.2020. Svedok potvrdil, že vykonával stavebné práce na nehnuteľnosti žalovaného na základe
objednávky žalobcu a jednalo sa o výkopové a zemné práce, základy, terénne úpravy, stavba rodinného
domu a vonkajšie spevnené plochy, oplotenie, oporné múry, pričom sa jednalo obtiažny terén so zlým

prístupom, museli byť použité žeriavy, vyťažovala sa zemina, robila sa drenáž, obsypávanie kameňom.
Žalovaným navrhnutý svedok D. C. na pojednávaní dňa 14.6.2022 potvrdil, že v období od jari do
jesene v roku 2014 zabezpečoval činnosti na terase, ktorá už bola vybetónovaná, avšak nedostatočne
zaizolovaná, rovnako bolo potrebné izolovať jestvujúcu šachtu bazéna. Uviedol, že v tej dobe bola na
nehnuteľnosti žalovaného aj iná firma, ktorá riešila oporný múr na prístupovej ceste, ktorý sa posúval,

preto bolo potrebné ho postaviť nanovo, pričom prístupová cesta ešte nebola dokončená. Oporný múr
pod lesom tam bol, avšak nebol opláštený a nebolo doriešené odvodnenie, múr od komunikácie bol
čiastočne zbúraný. Malý oporný múr robila firma znovu, pretože bol urobený zle, rovnako bola zle
urobenástavba-skladnáradia.Anisamotnýžalovanýprevedenieniektorýchstavebnýchprácadodávok
zo strany žalobcu výslovne nepoprel. Vychádzajúc preto z uvedeného, po podrobnom vyhodnotení

jednotlivých dôkazných prostriedkov tak jednotlivo, ako aj v ich vzájomných súvislostiach, s prihliadnutím
na skutkové tvrdenia sporových strán, potom ako si súd prvej inštancie za pomoci všetkých dôkazov
„zrekonštruoval“ dej z minulosti, na základe zisteného skutkového stavu, dospel k záveru, že žalobca
preukázal, že skutočne vykonal stavebné práce a dodávky na celkoch diela Terasa Rodinného domu a
Terénne úpravy a komunikácia.

10. Hodnotu realizovaných stavebných prác žalobca preukázal znaleckým posudkom č. 93/2017
vypracovaným znalcom v odbore stavebníctvo, odvetvie odhad hodnoty nehnuteľností a hodnoty
stavebných prác, Ing. Antonom Fuzákom, zo dňa 12.4.2017, ktorý všeobecnú hodnotu realizovaných
stavebných prác a dodávok materiálov na stavbe rodinného domu, fasády, terasy a terénnych úprav

a komunikácie za obdobie od 1.3.2013 do 5.3.2014 stanovil v sume 200.750,01 eura s DPH 20%,
z toho všeobecnú hodnotu realizovaných stavebných prác na SO 02 Terasa rodinného domu a SO
04 Terénne úpravy a komunikácia stanovil v sume 55.814,47 eura. Znalec sa na pojednávaní dňa
14.2.2019 vyjadril k hodnote jednotlivých stavebných prác zhodne s písomným znaleckým posudkom a
okrem iného uviedol, že podkladom pre vypracovanie posudku boli poznámky žalobcu, listinné materiály,

stavebný denník, projektová dokumentácia a fotodokumentácia. Uviedol, že vo svojom posudku sa
zameral hlavne na stanovenie cien stavebných prác na základe podkladov, ktoré mu poskytol žalobca,
priebežne kontroloval relevantnosť údajov poskytnutých žalobcom s projektovou dokumentáciou, pričom
v rozpočte zohľadnil sťažené podmienky, a to vo vedľajších rozpočtových nákladoch percentuálnymiprirážkami. Uviedol, že stavba je vo svahovitom teréne, prístupná po nespevnenej komunikácii a
podmienky pre používanie ťažkej mechanizácie boli preto sťažené. Počas výstavby sa mohol vyskytnúť
vplyv nepriaznivého účinku stekajúcej vody po svahu a z toho potom vyplývajú sťažené podmienky

pre zakladanie jednotlivých objektov, zemné práce, návoz materiálu a pod. Uviedol, že tam bol
pravdepodobne veľký vplyv ručnej práce.

11. Vychádzajúc zo záveru, že strany sa nedohodli na určení ceny diela rozpočtom, nie je možné
prihliadať na položkové rozpočty vypracované žalobcom, preto pri určení výšky hodnoty žalobcom

vykonaných stavebných prác vychádzal súd prvej inštancie zo sumy stanovenej znalcom, ktorý stanovil
všeobecnú hodnotu vykonaných stavebných prác a spotrebovaného materiálu 55.814,47 eura. Hodnotu
diela SO 02 Terasa zahrňujúceho stavebné objekty - malý oporný múr, drenáž, veľký oporný múr,
technická šachta bazénu, odvodňovací žľab, oporný múr pri garáži, obsyp objektu a sklad náradia znalec
stanovil vo výške 38.689,94 eura. Malý oporný múr 6.473,03 eura, drenáž 6.833,62 eura, veľký oporný
múr 8.066,24 eura, technická šachta bazénu 2.499,28 eura, odvodňovací žľab 3.369,58 eura, oporný

múr pri garáži 1.997,08 eura, obsyp objektu 7.506,85 eura a sklad náradia 1.944,26 eura. Hodnotu
diela SO 04 Terénne úpravy a komunikácia zahrňujúceho stavebné objekty - oporný múr B, oporný múr
C, exteriérové schodisko, vodovodná prípojka a kanalizačná prípojka, spevnenie cesty znalec stanovil
vo výške 17.124,56 eura. Oporný múr „B“ 4.408,30 eura, oporný múr „C“ 7.765,24 eura, exteriérové
schodisko 215,08 eura, vodovodná prípojka a kanalizačná prípojka 3.183,34 eura a spevnenie cesty

1.552,60 eura.

12. Pokiaľ ide o spornú sumu 20.000 eur, vychádzajúc z výsledkov vykonaného dokazovania a ich
vyhodnotení, súd konštatoval, že túto čiastku žalovaný žalobcovi zaplatil za vykonané výkopové práce
ešte pred uzatvorením zmluvy o dielo a nemožno ju započítať ako úhradu za práce a dodávky na

časti diela SO 04 Terénne úpravy a komunikácia. Tvrdenia žalovaného vo vzťahu k pomeru množstva
odkopanej zeminy a zaplatenej odplaty súd nepovažoval za relevantné, navyše tieto vyjadrenia sú len
hodnotiacimi úsudkami žalovaného.

13. Ďalšia sporná čiastka 10.000 eur bola podľa názoru súdu zálohovou platbou zo strany žalovaného,

ktorú požadoval vrátiť v písomnom odstúpení od zmluvy o dielo a táto suma bola žalobcom započítaná
na úhradu 6. splátky podľa zmluvy o dielo vo faktúre č. 201402, preto ani táto suma nemôže byť
započítaná ako úhrada žalovaného v rámci prác a dodávok na časti diela SO 02 Terasa Rodinného
domu. Žalovaný v záverečnom vyjadrení poukázal na konanie vedené pod sp.zn. PN-9C/118/2014, v
ktorom súd neprihliadal na sumu 10.000 eur, ktorá bola uhradená na vykonanie prác týkajúcich sa terasy

a ktorú je nevyhnutné použiť v tomto konaní. Toto vyjadrenie žalovaného nie je správne, pretože v konaní
vedenom pod sp.zn. PN-9C/118/2014 súd neprihliadal na sumu 10.000 eur za fasádu a nie za terasu.

14. Pokiaľ ide o nárok žalobcu na zaplatenie sumy 23.031,17 eura za dodanie a montáž drevenej
prevetranej fasády, súd prvej inštancie nepovažoval tento nárok za odôvodnený, pretože z vykonaného

dokazovania vyplynulo, že strany si dohodli cenu za montáž drevenej prevetranej fasády 10.700 eur, a
teda si určili pevnú sumu, ktorá bola žalobcovi zo strany žalovaného uhradená, čo obe strany zhodne
potvrdili. Súd preto v tejto časti žalobný návrh zamietol.

15. Ďalej súd prvej inštancie uviedol, že žalobca ako zhotoviteľ má v zmysle ust. § 642 ods. 1 OZ

nárok na náhradu účelne vynaložených nákladov a tieto si uplatnil prostredníctvom podanej žaloby, v
ktorej uvádza, že pozastavením prác na diele v období od 8.4.2013 do 29.4.2013 mu vznikli náklady
vo výške 6.126,52 eura. Výšku týchto nákladov vypočítal podľa štandardných pravidiel pre oceňovanie
stavebných prác. Žalovaný žalobcom uplatnený nárok na náhradu účelne vynaložených nákladov poprel
a rozporoval v celom rozsahu, teda samotný nárok žalobcu a jeho výška zostala sporná. V priebehu

konania žalobca spornosť tohto tvrdenia nevyvrátil, nepredložil žiadny dôkaz na preukázanie, že mu
skutočne za obdobie 10 pracovných dní (od 8.4.2013 do 29.4.2013) vznikli náklady vo výške vyčíslenej
v žalobe. Pretože žalobca svoje tvrdenie súvisiace so vznikom nároku vyplývajúceho z ust. § 642 ods. 1
OZ,akoajjehovýškunepreukázalžiadnymdôkazomaanisavpriebehuceléhokonaniaktomutonároku
podrobnejšie nevyjadroval, súd prvej inštancie konštatoval, že nárok na zaplatenie sumy 6.126,52 eura

ako náhradu účelne vynaložených nákladov, nemožno považovať za preukázaný, preto v tejto časti
žalobu zamietol.16. Vychádzajúc z vykonaného dokazovania, v priebehu ktorého si súd mal možnosť urobiť úsudok
o tvrdeniach sporových strán, na základe pravidiel o dôkaznom bremene, súd prvej inštancie uviedol,
že žalobný nárok žalobcu považuje za preukázaný čiastočne. Žalobca v konaní preukázal, že práce a

dodávkynacelkudielaSO02Terasazačalvykonávaťvjúli2013atietovykonávaldonovembra2013,od
novembra 2013 začal vykonávať práce a dodávky na celku diela SO 04 Terénne úpravy a komunikácia,
pričom tieto práce pokračovali aj vo februári 2014. Toto potvrdzuje stavebný denník (od listu č. 016414 a
nasl.), fotodokumentácia a taktiež mailová komunikácia medzi sporovými stranami. Žalovaný v priebehu
konania svoje tvrdenia, ktorými popieral a rozporoval nárok žalobcu ničím nepreukázal, nepredložil ani

nenavrhol na podporu svojich tvrdení a námietok žiaden relevantný dôkaz. Jeho vyjadrenia vyznievali
kontroverzne, keď tvrdil, že práce žalobcom neboli vôbec prevádzané, resp. v menšom rozsahu, resp.
boli vykonané v zlom technickom stave, že o týchto prácach nič nevedel (z viacerej mailovej komunikácie
medzi ním a žalobcom vyplýva opak), že ani nevedel, či práce súvisia s prácami na dome. Na inom
mieste zase tvrdil, že práce súviseli s prácami na dome, avšak tieto presne nešpecifikoval. Vo vzťahu
k prácam a terénnym úpravám SO 04 konštatoval, že všetky práce a dodávky boli v celom rozsahu

uhradené z peňažných prostriedkov, ktoré boli „ušetrené“ na dome, z dôvodu, že si veľké množstvo
dodávok žalovaný zabezpečoval sám. Súd prvej inštancie uviedol, že na námietky žalovaného vo
vzťahu k vadnosti vykonaných prác zo strany žalobcu nemožno prihliadnuť a tomuto tvrdeniu nemožno
priznať úspech, resp. nemožno konštatovať dôvodnosť tejto časti jeho obrany, pretože nepreukázal,
že zistené vady riadne u žalobcu uplatnil a poskytol žalobcovi lehotu na ich odstránenie. Pokiaľ nemá

zhotoviteľ možnosť odstrániť prípadné vady, nemôže za ne niesť zodpovednosť a následne zaplatiť
náklady, ktoré vynaložil objednávateľ na ich opravu. V tomto kontexte súd poukázal na to, že zrušením
zmluvy v dôsledku platného odstúpenia žalovaného ako objednávateľa, zanikli súčasne i všetky práva a
povinnosti účastníkov zmluvy o dielo, vrátane práv zo zodpovednosti za vady a za omeškanie (žalovaný
v odstúpení od zmluvy uviedol, že netrvá na plnení si ďalších povinností zo strany žalobcu). Nároky

uplatnené titulom vád, nemožno priznať z iného právneho dôvodu.

17. V konaní vedenom pod sp.zn. PN-9C/118/2014 (konanie súvisí s prejednávanou vecou), súd prvej
inštancievrozsudkuz8.6.2021,ktorýbolrozsudkomodvolaciehosúdusp.zn.10Co/4/2022z 31.1.2023
potvrdený, zamietol nárok žalobcu na zaplatenie sumy 22.872,10 eur, pričom v odôvodnení okrem iného

dospel k záveru, že žalobcovi vznikol odstúpením žalovaného od zmluvy o dielo v zmysle § 642 ods.
1 OZ nárok na zaplatenie sumy pripadajúcej na vykonané práce vo výške 95.490,82 eura. Súd mal
preukázané, že žalovaný z uvedenej zmluvy o dielo plnil žalobcovi celkovo 114.466 eura, teda zaplatil
žalobcovi o 18.975,18 eura viac. Žalovaný v záverečnom vyjadrení na túto skutočnosť poukázal a
uviedol, že túto sumu je možné „použiť“ v tomto konaní, a teda ak by žalobca preukázal existenciu

nejakého jeho nároku, je treba uvažovať, že tento jeho nárok bol v časti 18.975,18 eura zaplatený, a
preto je nedôvodný. Keďže v rámci rozhodovania o výške priznaného nároku za vykonané stavebné
práce a dodávky celkov diela „SO 02 Terasa“ a „SO 04 Terénne úpravy a komunikácia“ vychádzal
súd z podkladov zo znaleckého posudku, v ktorom znalec stanovil všeobecnú hodnotu vykonaných
stavebných prác a spotrebovaného materiálu 55.814,47 eura, žalobcovi by v zmysle uvedeného patril

nárok na zaplatenie sumy 55.814,47 eura. Podľa názoru súdu prvej inštancie však bolo s ohľadom na
vyššie uvedené potrebné od uvedenej sumy odčítať sumu 18.975,18 eura. Žalobcovi teda patrí nárok
na zaplatenie sumy 36.839,29 eura, preto v tejto časti bola žaloba dôvodná.

18. Žalobca svoj nárok na práce a dodávky na celky diela „SO 02 Terasa“ a „SO 04 Terénne úpravy

a komunikácia“ uplatnil vo výške 67.317 eur (SO 02 47.371,58 eura a SO 04 19.945,42 eura). Po
odčítanísúdompriznanejsumy36.839,29eurazuplatnenejsumy67.317eura,jezrejmé,ževčastisumy
30.477,71 eura žalobca nebol úspešný a rovnako nebol úspešný ani v časti zaplatenia sumy 23.031,17
eura (dodanie a montáž prevetranej drevenej fasády), ako aj sumy 6.126,52 eura (náhrada nákladov
spojených s odstúpením žalovaného od zmluvy). S poukazom na uvedené, súd žalobu v časti žalobcom

uplatnenej sumy 59.635,40 eura zamietol.

19. Žalobca svoj nárok na úhradu ceny za vykonané práce uplatnil u žalovaného prostredníctvom
právneho zástupcu listom zo dňa 28.4.2014, v ktorom vyzval žalovaného na úhradu dlžnej sumy
najneskôr do 5.5.2014. Žalovaný dlžnú sumu žalobcovi nezaplatil, preto sa dňom 6.5.2014 dostal

do omeškania, pričom v uvedený deň bola výška základnej úrokovej sadzby ECB 0,25 % ročne. S
poukazom na uvedené, súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi spolu s
plnenímpeňažnéhodlhuajúrokyzomeškaniavzákonnejvýške5,25%ročneod6.5.2014dozaplatenia.20. V časti o trovách konania súd prvej inštancie rozhodnutie odôvodnil ust. § 255 ods. 1, § 262 ods. 1
zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), vecne tým, že v konaní úspešnejšej
sporovejstrane-žalovanémupriznalpomernýnároknanáhradutrovkonaniavrozsahučistéhoúspechu

23,62 % (61,81 % - 38,19 %). Žalobca sa domáhal zaplatenia celkovej sumy 96.474,69 eura a keďže mu
bol priznaný nárok v sume 36.839,29 eura, v prevyšujúcej časti nároku v sume 59.635,40 eura úspešný
nebol, a preto je povinný nahradiť žalovanému trovy konania, ktoré mu vznikli. Žalobcov neúspech v
sume 59.635,40 eur je v percentuálnom vyjadrení 38,19 % a úspech žalovaného 61,81 %. Konečný
čistý úspech žalovaného je teda 23,62 %, čo v konečnom dôsledku znamená právo žalovaného na

náhradu účelne vynaložených trov celého konania práve takýmto percentom.

21. Proti tomuto rozsudku v rozsahu výroku II. v časti o zaplatenie 42.006,35 eura a výroku III. podal včas
odvolanie žalobca s návrhom na jeho zmenu tak, že odvolací súdu prizná žalobcovi proti žalovanému
nárok na zaplatenie sumy spolu vo výške 78.845,64 eura s úrokom z omeškania vo výške 5,25 %
ročne zo sumy 78.845,64 eura od 6.5.2014 do zaplatenia a nárok na náhradu trov konania v rozsahu

podľa úspechu v spore. Odvolanie odôvodnil ust. § 365 ods. 1 písm. b/, d/, e/, f/, h/ CSP. Namietal
nepriznanie sumy 23.031,17 eura za dodanie a montáž drevenej prevetranej fasády a mal za to, že
skutkovýzáversúduprvejinštancie,žemožnouzavrieť,žesamotnámontáždrevenejprevetranejfasády
ostala predmetom plnenia podľa zmluvy, nie je správny. Žalobca v tejto súvislosti poukázal na bod 22.
svojho vyjadrenia zo 14.6.2022 a vykonané dôkazy – najmä dodatok č. 1 a č. 2 k zmluve o dielo a ich

prílohy, špecifikácie prác a dodávok pre stavbu rodinného domu, z ktorých vyplynulo, že predmetom
plnenia zmluvy po uzatvorení dodatku č. 2 k zmluve o dielo, montáž fasády jednoznačne neostala.
Žalobca mal za to, že toto tvrdenie nie je novotou v odvolacom konaní, ale ide o nesprávne skutkové
zistenie súdu prvej inštancie, okrem toho mal žalobca za to, že fasáda nebola predmetom plnenia podľa
zmluvy z dôvodu jej vyňatia zo špecifikácie prác a dodávok najneskôr uzatvorením dodatku č. 2. Za

nesprávne žalobca považoval aj zistenie súdu prvej inštancie týkajúce sa dohody o pevnej cene a
o úhrade dohodnutej pevnej ceny. Žalobca už podaním žaloby deklaroval dohodu o cene za niektoré
jeho dodávky a stavebné výkony súvisiace s fasádou a potvrdil, že so žalovaným sa pred začiatkom
realizácie montáže fasády dohodol na sume 10.000 eur bez DPH a dohodnutú cenu pri uplatnení
hodnoty vykonaných prác reflektoval (položkový rozpočet k fasáde). Zároveň však žalobca skutkovo

tvrdil a preukázal, že v tejto cene neboli zahrnuté určité položky a že nad rámec tejto dohody plnil
žalovanému naviac práce, a to: detaily a klampiarske prvky, prekrytie styroduru, izolácie, spojovacie
šróby, lešenie, tesárske a stolárske konštrukcie pre okenice. Ak je v danom prípade možné hovoriť o
pevnej cene, je zároveň potrebné ustáliť, čo bolo predmetom plnenia za túto pevnú cenu. Súd prvej
inštancie za súčasť predmetu plnenia za pevnú cenu však považoval aj položky (výkony a dodávky),

pri ktorých je nesporné, že súčasťou dodania za takto dohodnutú pevnú cenu neboli. Žalovaný síce en
bloc poprel všetky skutkové tvrdenia žalobcu uvádzané vo vyjadrení zo 14.6.2022, avšak žalovaný sa
vo vzťahu k fasáde skutkovo mýli a uvádza tvrdenia nemajúce oporu vo vykonaných dôkazoch, resp.
dôkazoch navrhnutých žalobcom na vykonanie vo vyjadrení zo 14.6.2022. Ku skutkovému záveru súdu
prvej inštancie, že obe strany mali zhodne potvrdiť, že cena za montáž drevenej prevetranej fasády bola

žalobcovi zo strany žalovaného uhradená, žalobca uviedol, že na úhradu montáže fasády sumou 10.000
eur poprel a tvrdil a tvrdí, že daná suma je sumou zálohovej platby, ktorú po tom, ako žalovaný od zmluvy
od dielo odstúpil a žiadal vrátiť späť, žalobca započítal na úhradu pohľadávky z vystavenej faktúry (bod
30 vyjadrenia žalobcu zo 14.6.2022). K tejto časti odvolania žalobca poukázal na ods. 48 odôvodnenia
rozsudku, kde súd prvej inštancie konštatuje, že: „...vyjadrenie žalovaného nie je správne, pretože v

konaní vedenom pod sp. zn. PN9C/118/2014 súd neprihliadol na sumu 10.000 eur za fasádu nie terasu.“
Žalobca tvrdil, že daná suma 10.000 eur „za fasádu“ je tou istou sumou zálohovej platby, ktorú po tom,
ako žalovaný od zmluvy od dielo odstúpil a žiadal vrátiť späť, žalobca započítal na úhradu pohľadávky
z vystavenej faktúry. Žalobca mal za to, že uvedené skutočnosti a námietky žalobcu napĺňajú odvolací
dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. f/ CSP, resp. vo vzťahu k právnemu posúdeniu, že strany sa dohodli na

cene pevnej za montáž fasády, aj odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. h) CSP. Zároveň žalobca
poukázal aj na odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. e) CSP, pretože z rozsudku nie je zrejmé, či súd
prvej inštancie vo vzťahu zisteniu skutočností rozhodujúcich k posúdeniu nároku žalobcu týkajúceho
sa drevenej prevetranej fasády vykonal dôkazy navrhnuté žalobcom v časti IV. vyjadrenia žalobcu zo
14.6.2022 (body 22 až 30).

22. Žalobca ďalej namietal „použitie“ sumy 18.975,18 eura z konania vedenom na Okresnom súde
Trnavapodsp.zn.PN-9C/118/2014,pretoženerozumiedôvodom,prektorébymalabyťsuma18.975,18
eura odpočítaná zo súdom prvej inštancie z ustálenej hodnoty skutočne vykonaných prác podľaznaleckého posudku. Rozsudkom Okresného súdu Trnava sp. zn. PN-9C/118/2014 zo dňa 8.6.2021
nebola žalovanému judikovaná žiadna pohľadávka s poukazom na § 147 CSP o vzájomnej žalobe,
keďže povinnosť zaplatenia sumy 18.975,18 eura žalovanému nie je vo výroku rozsudku vo veci

PN-9C/118/2014 z 8.6.2021 žalobcovi súdom uložená. Súd prvej inštancie od preukázaného nároku
žalobcu na zaplatenie sumy 55.814,47 eura odpočítal sumu 18.975,18 eura s poukazom na návrh
žalovaného, že túto sumu je možné použiť a je treba uvažovať, že nárok žalobcu bol v časti 18.795,18
eura zaplatený; v odôvodnení rozsudku však s určitosťou nie je identifikovaný právny titul pohľadávky
žalovaného vo výške 18.975,18 eura. Súd prvej inštancie ani sumu 18.975,18 eura ako pohľadávku

žalovaného proti žalobcovi právne neposúdil, s procesnou obranou žalovaného vysporiadal v podstate
v zhode s návrhom žalovaného, a to ako s plnením žalovaného na pohľadávky uplatnené žalobcom
v tomto konaní. V konaní PN-9C/118/2014 bolo ustálené, že keďže žalobca preukázal hodnotu skutočne
vykonaných prác na sumu 95.490,82 eura a žalovaný žalobcovi zo zmluvy o dielo na úhradu ceny
za celok diela SO01 plnil celkovo 114.466 eura, nárok žalobcu nemôže byť úspešný. Tieto peniaze
už raz boli použité na úhradu dohodnutej ceny za celok diela SO01 a ak z ich úhrady žalovaným

žalobcovi vzniklo po odpadnutí právneho dôvodu na strane žalobcu bezdôvodné obohatenie, uplatniť
„použitie preplatku“ vzniknutého v konaní PN-9C/118/2014 v tomto konaní PN-6C/281/2015 žalovaným,
možno iba ako kompenzačnú námietku. Žalobca od žalovaného v súvislosti s prijatím súm za celok
diela SO01 tieto sumy neprijal ako plnenie na neexistujúcu pohľadávku, ale zo strany žalovaného
išlo o splnenie jeho existujúceho dlhu. Ak právny dôvod plnenia neskôr odpadol, znamená to, že

žalovanému ako objednávateľovi mohla vzniknúť nanajvýš pohľadávka na vrátenie súm zaplatených
žalobcovi ako zhotoviteľovi nad rámec hodnoty skutočne vykonaných prác. Tento prípadný nárok
žalovaného má základ v hmotnom práve a chýbajúce právne a skutkové úvahy súdu prvej inštancie
v tomto ohľade napĺňajú odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. h) CSP. Tým, že súd si v konaní
PN-9C/118/2014 osvojil a vyhodnotil námietku žalovaného ako plnenie peňažného záväzku podľa

zmluvy o dielo, tieto peniaze už raz „použité“ boli v konaní PN-9C/118/2014 a nemožno ich opätovne a
duplicitne použiť na pohľadávku žalobcu uplatnenú v tomto konaní PN-6C/281/2015. Žalovaný žalobcovi
nikdy neplnil na hodnotu skutočne vykonaných prác, ale plnil svoju povinnosť zo záväzkového vzťahu;
cenu za dielo, v konkrétnosti cenu za celok diela SO01 - Rodinný dom. S ohľadom na uvedené
žalobca namietal nesprávny procesný postup súdu prvej inštancie, keďže súd prvej inštancie mal

správne námietku žalovaného týkajúcu sa „použitia“ sumy 18.975,18 eura posúdiť ako kompenzačnú
námietku a s touto sa vysporiadať spôsobom podľa § 147 CSP, čo sa však v prejednávanej veci
nestalo. Žalobca taktiež namietol nesprávne právne posúdenie právneho dôvodu, pre ktorý by mal byť
„preplatok“ z konania PN-9C/118/2014 „použitý“ na odpočítanie zo sumy v konaní preukázanej hodnoty
skutočne vykonaných prác, resp. žalobca namieta absenciu právneho posúdenia a právneho dôvodu

a súvisiacich právnych otázok, čo zakladá nepreskúmateľnosť rozsudku pre nedostatok dôvodov.
Nesprávny bol aj procesný postup súdu prvej inštancie, ktorý bez návrhu, resp. za neexistencie
kompenzačnej námietky danej žalovaným sám de facto a de iure vykonal úkon započítania sumy
18.975,18 eura na preukázaný nárok žalobcu. Žalobca zdôraznil, že žalovaný sa v konaní bránil
s najväčšou pravdepodobnosťou – vychádzajúc najmä z obsahu jeho záverečného vyjadrenia – zánikom

dlhu splnením a nie kompenzáciou. Žalobca v nadväznosti na právny názor, že žalovanému v dôsledku
jeho odstúpenia od zmluvy o dielo mohla voči žalobcovi vzniknúť nanajvýš pohľadávka, poukázal
na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 27. apríla 2006, sp. zn. 1Obdo V 13/2005.
S poukazom na uvedené mal žalobca za to, že rozsudok je v časti nepriznania sumy 23.031,17 eura
v celom rozsahu nesprávny a rovnako tak i v časti „použitia“ sumy 18.975,18 eura, keď žalovanému

túto ochranu nie je možné priznať a pohľadávka žalobcu ani súdom priznaný nárok z nej nemohli v
časti sumy 18.975,18 eura zaniknúť, pretože žalovaný nikdy na túto pohľadávku žalobcu neplnil a ani
ju nekompenzoval prípadnými svojimi vlastnými pohľadávkami proti žalobcovi, ktoré mu teoreticky z
dôvodu odstúpenia mohli vzniknúť. Pre úplnosť žalobca dodal, že voči nepriznaniu sumy 6.126,52 eura
(uplatnená ako nárok na náhradu nákladov, ktoré žalobcovi vznikli rozhodnutím žalovaného pozastaviť

vykonávanie prác v období od 8.4.2013 do 29.4.2013) ani voči nepriznaniu sumy 11.502,53 eura (rozdiel
medzi sumou uplatnenou žalobcom za práce na celkoch diela SO02 a SO04 v žalobe a hodnotou týchto
prác podľa znaleckého posudku) odvolanie nepodáva a akceptuje procesný výsledok.

23. Rozsudok súdu prvej inštancie napadol odvolaním v rozsahu výroku I. aj žalovaný s návrhom na

jeho zmenu tak, že odvolací súd žalobu v celom rozsahu zamietne a prizná žalovanému nárok na plnú
náhradu trov konania; alternatívne navrhol jeho zrušenie vo výroku I. a vrátenie veci súdu prvej inštancie
na ďalšie konanie. Odvolanie odôvodnil § 365 odsek 1 písm. d/, e/, f/, h/ CSP. Zdôraznil, že podstatnou
povinnosťou žalobcu v spore bolo nielen preukázať čo vykonal a že to čo vykonal, bolo v požadovanejkvalite, ale takisto aj akú to malo hodnotu. Súd prvej inštancie akceptoval v celom rozsahu obsah
znaleckého posudku Ing. Fuzáka, ktorý predložil žalobca. Znalecký posudok však neurčuje skutočne
vykonané práce a ani kto ich vykonal, preto nemôže byť považovaný za dostatočný dôkaz o hodnote

vykonaných prác. Aj samotných znalec pri svojom výsluchu uviedol, že nevychádzal zo skutočného
vyhotoveniastavbydomu,alezrozpočtovazostavebnéhodenníka;znalectedanevychádzalzreálneho
stavu veci a tento skutočný stav ani nezisťoval, ale vychádzal iba z podkladov, ktoré mu poskytol žalobca
a ktoré sú nepravdivé. Žalovaný v konaní podrobne technicky a vecne argumentoval, v tomto smere
poukázal na vyjadrenie z 10.11.2022, osobitne zdôraznil, že množstvo odkopanej zeminy ako ho počíta

žalobca je úplne nereálne, keď ním tvrdené množstvá zeminy ani nie je možné fyzikálne dosiahnuť podľa
geodetického zamerania stavby a výkopov; množstvo porastu, ktoré bolo podľa žalobcu nevyhnutné
odstrániť je taktiež nereálne. Súd prvej inštancie konštatoval, že obsah podania žalovaného považuje
za hodnotiace úsudky, čo je nesprávnym právnym posúdením veci zo strany súdu. Z technického
vyjadrenia žalovaného z 10.11.2022 sa súd venoval iba odkopanému množstvu zeminy a toto považoval
za hodnotiaci úsudok, pričom opomenul ostatnú argumentáciu k veci. Zo strany súdu došlo k ignorovaniu

technických objektívnych skutočností, na základe ktorých nemôžu byť prijaté závery posudku Ing.
Fuzáka, keďže tento vôbec nepreukazuje oprávnenosťou nároku žalobcu. Zároveň sa súd s rozsiahlou
argumentácioužalovanéhonevysporiadalžiadnymrelevantnýmspôsobom,tedanapadnutérozhodnutie
je aj arbitrárne. Podľa žalovaného žalobca nepreukázal rozsah ním vykonaných prác, ani skutočnosť, že
práce vôbec vykonal on, ani to, že ich vykonal riadne a tak isto sa potvrdilo, že vo vzťahu k spracovaniu

množstva zeminy alebo k spracovaniu porastov žalobca účtoval úplne nereálne množstvá. Žalobca tiež
nepreukázal hodnotu ním vykonaných prác, keď ako jediný akceptovateľný dôkaz predložil znalecký
posudok, ktorý však nereflektuje skutočný stav, ale iba podklady poskytnuté žalobcom, ktoré sa ukázali
ako nesprávne, teda žalobca neuniesol dôkazné bremeno ohodnotením vykonaných prác žalobcom.
Skutkové tvrdenia žalobcu sú nelogické aj z dôvodu, že predpokladajú, že žalobca dlhodobo vykonával

práce na dome, za ktoré účtoval svoju odplatu a popri nich súbežne vykonával práce na ostatných
objektoch, ktoré uhrádzal zo svojho a až po ich dokončení a rok a pol po podaní prvej žaloby žiadal
zaplatiť za ne takmer 100.000 eur. Nijako nereflektujú, že žalovaný sám do domu a okolia investoval cca
100.000 eur. Nad rámec všetkého na čo by mal žalobca nárok, prevzal od žalovaného niekoľko desiatok
tisíc eur, o ktoré je nevyhnutné ním uplatnený nárok (ak by vôbec existoval) znížiť. V neposlednom rade

poukázal žalovaný na to, že ako potvrdil aj príslušný správca dane, tento svoj nárok vôbec zákonným
spôsobom nevyfakturoval, neeviduje ho vo svojom účtovníctve, a teda neodviedol z neho ani žiadnu
zákonom predpokladanú daň.

24. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného uviedol, že vykonanie prác žalobcom nebolo v

konaní preukazované znaleckým posudkom Ing. Fuzáka, ako sa mylne domnieva žalovaný, ale inými
v konaní na súde prvej inštancie riadne vykonanými dôkazmi, príkladom žalobca uviedol: stavebný
denník (obsahujúci podrobné záznamy o vykonaných prácach; stavebný denník je opatrený na každej
strane podpisom žalovaného ako objednávateľa); súpisy stavebných prác (žalobcom predložené na
pojednávaní a neskôr opätovne), ktoré žalovaný za účelom čerpania úveru predložil banke (F. B.,

G.); znalecké posudky Ing. Reichela a Ing. Oršína (návrh na ich vykonanie ako dôkazu predložil
žalobca z dôvodu, že žalovaný na začiatku konania popieral, že by žalobca veľké množstvo stavebných
prác vôbec vykonal); rozsiahlu fotodokumentáciu. Je však nepochybné, že aj znalecký posudok Ing.
Fuzáka síce nepriamo, ale s určitosťou vykonanie prác preukazuje. Predložený znalecký posudok
tiež obsahuje znaleckú doložku podľa § 209 ods. 2 CSP. Žalovaný mal možnosť sa znalca na jeho

postup pri vypracovaní posudku dopytovať a taktiež mal možnosť predložiť iné dôkazy porovnateľnej
právnej sily ako je predmetný znalecký posudok. Správny je tiež záver súdu prvej inštancie vo vzťahu k
niektorým tvrdeniam žalovaného, napr. aj k tvrdeniam, ktoré obsahuje podanie žalovaného z 10.11.2022.
Žalovaný v konaní na súde prvej inštancie tvrdil rôzne veci, začalo to tým, že žalovaný v prvých svojich
vyjadreniach úplne popieral, že práce na stavbe vykonal žalobca, neskôr tvrdil, že ich vykonal niekto iný

a vlastne o nich ani nevedel a pod. Súd prvej inštancie správne niektoré z tvrdení žalovaného vyhodnotil
ako hodnotiaci úsudok, tvrdenia žalovaného obsiahnuté v jeho podaní z 10.11.2022 sú jednoducho
nepreukázané tvrdenia. Nebolo úlohou žalobcu preukazovať „kvalitu“ vykonaných prác. Ak mal žalovaný
taký pocit, ktorý v súdnom konaní formuloval do skutkových tvrdení o nekvalite prác, nie je úlohou súdu
prvej inštancie poučiť stranu sporu zastúpenú advokátom, akým spôsobom by mal taký nárok v súdnom

konaní uplatňovať. Toto isté platí aj vo vzťahu k údajným „preplatkom“ z iného konania. „Preplatok“
alebo „nekvalita“ vykonaných prác sú v zásade nároky žalovaného majúce základ v hmotnom práve a
nemožno na ne prihliadať iba ako na obranu proti žalobe. Žalobca mal za to, že odvolanie žalovaného
nie je spôsobilé spochybniť základ rozsudku, spočívajúci v tom, že v konaní bolo preukázané, že žalobcatvrdené práce vykonal ani určenie a ustálenie ich hodnoty na základe znaleckého posudku Ing. Fuzáka
a žiadal, aby odvolací súd odvolanie žalovaného ako nedôvodné zamietol.

25. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolania boli podané včas (§ 362
ods. 1 CSP), v napadnutých častiach oprávneným subjektom – zároveň stranou, v ktorej neprospech
bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon
odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 1 CSP), po skonštatovaní, že podané odvolania majú zákonné náležitosti
(§ 127 a § 363 CSP) a že odvolatelia použili zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 písm.

b/, d/, e/, f/ a h/ CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom (§ 379 CSP) a
dôvodmi odvolaní (§ 380 ods. 1 CSP), s prihliadnutím ex offo na prípadné vady týkajúce sa procesných
podmienok, ktoré nezistil (§ 380 ods. 2 CSP), súc pritom viazaný skutkovým stavom ako ho zistil súd
prvej inštancie (§ 383 CSP), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP
a contrario), keď miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na úradnej tabuli a na
webovej stránke súdu minimálne 5 dní pred jeho vyhlásením (§ 219 ods. 3 CSP), a dospel k záveru, že

odvolaniu žalovaného nie je možné priznať úspech, keď rozsudok súdu prvej inštancie je vo výroku I.
vecne správny, v dôsledku čoho boli splnené podmienky pre jeho potvrdenie v zmysle § 387 ods. 1 CSP,
avšak vo zvyškovo zamietajúcom výroku II. v časti o zaplatenie sumy 42.006,35 eura s príslušenstvom,
ako i v závislom výroku III. o trovách konania, je potrebné napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie
podľa § 389 ods. 1 písm. b/, c/ CSP zrušiť a vec mu v zrušenom rozsahu vrátiť na ďalšie konanie a nové

rozhodnutie.

26. Keďže rozsudok súdu prvej inštancie vo zvyškovo zamietajúcom výroku II. v časti o zaplatenie
sumy 17.629,05 eura nebol napadnutý odvolaním žiadnej zo strán, rozsudok v tejto časti nadobudol
právoplatnosť a nebol preto predmetom prieskumu odvolacieho súdu.

27. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu s poukazom na uplatnené odvolacie dôvody oboch
strán sporu a na odôvodnenie preskúmavaného rozsudku bolo posúdiť, či súd prvej inštancie na
základe ním vykonaného dokazovania a realizovaného právneho posúdenia veci rozhodol vecne
správne, pokiaľ žalobe žalobcu domáhajúceho sa zaplatenia sumy 96.474,69 eura s príslušenstvom

vyhovel v časti o zaplatenie 36.839,29 eura s príslušenstvom a v časti o zaplatenie sumy 42.006,35
eura s príslušenstvom žalobu zamietol (v časti o zaplatenie 17.629,05 eura bola žaloba právoplatne
zamietnutá), keď dospel k záveru, že žalobcovi v dôsledku platného odstúpenia žalovaného od zmluvy
o dielo vznikol nárok na zaplatenie sumy za vykonané stavebné práce a dodávky celkov diela „SO 02
Terasa“ a „SO 04 Terénne úpravy a komunikácia“ vo výške určenej znaleckým posudkom 55.814,47

eura,odktorejvšakbolopotrebnéodpočítaťsumu18.975,18euraspoukazomnaprávoplatneskončené
konanie sp.zn. PN-9C/118/2014, v ktorom súd v odôvodnení svojho rozhodnutia okrem iného dospel k
záveru, že žalobcovi vznikol odstúpením žalovaného od zmluvy o dielo v zmysle § 642 ods. 1 OZ nárok
na zaplatenie sumy pripadajúcej na vykonané práce vo výške 95.490,82 eura a žalovaný z uvedenej
zmluvy o dielo plnil žalobcovi celkovo 114.466 eura, teda zaplatil žalobcovi o 18.975,18 eura viac.

Zároveňnárokžalobcusúdprvejinštancievčastiozaplateniesumy23.031,17eurazadodanieamontáž
drevenej prevetranej fasády nepovažoval za dôvodný, pretože strany si dohodli cenu za túto časť diela
pevnou sumou 10.700 eur, ktorá bola žalobcovi zo strany žalovaného uhradená.

28. Žalovaný v odvolaní proti vyhovujúcemu výroku I. namietal nesprávne skutkové zistenia súdu prvej

inštancie, keď v konaní nebol preukázaný rozsah žalobcom vykonaných prác, ich riadne vykonanie a ani
ich hodnota, pričom zároveň súd nezohľadnil jeho obranu a nevysporiadal sa s ňou, preto je napadnutý
rozsudok tiež arbitrárny.

29. Zo skutkových zistení v prejednávanej veci, ktoré ani neboli medzi stranami sporné, vyplynulo, že

strany sporu (žalovaný ako objednávateľ a žalobca ako zhotoviteľ) uzatvorili 19.2.2013 zmluvu o dielo,
predmetom ktorej bola výstavba rodinného domu pre žalovaného. Predmetná zmluva bola následne
zmenenádvomadodatkami.Podľaobsahuzmluvyodielosadieloskladalozoštyrochcelkov,ato:SO01
Rodinný dom (súčasťou bolo pôvodne aj dodanie a montáž prevetranej drevenej fasády), SO 02 Terasa
Rodinného domu, SO 03 Bazén a SO 04 Terénne úpravy a komunikácia. Žalovaný od tejto zmluvy o dielo

odstúpil listom z 26.3.2014, doručeným žalobcovi 14.4.2014, podľa článku VIII. ods. 1 zmluvy o dielo, z
dôvodu podstatného porušenia zmluvy žalobcom spočívajúceho v nedodržaní termínu zhotovenia diela
do 30.11.2013 v zmysle dodatku č. 2 k zmluve a dielo, a tiež z dôvodu, že dielo nebolo vykonané v
zmysle ustanovení zmluvy o dielo a priloženej projektovej dokumentácie. Zároveň žalovaný oznámil, žeďalej netrvá na splnení zmluvných povinností zo strany žalobcu a vyzval žalobcu na odovzdanie vecí
súvisiacich s realizáciou diela, na vrátenie poskytnutej zálohy vo výške 10.000 eur, ako aj zaplatenia
zmluvnejpokutyvovýške7.001,58euravlehote5dníododňadoručeniapodania.Kudňuodstúpeniaod

zmluvy žalovaným, dielo žalobcom zhotovené nebolo, žalovaný žalobcovi neumožnil vstup na stavbu od
18.3.2014, čím nebolo žalobcovi umožnené dokončiť niektoré časti diela. Na zdržanie sa pokračovania
vo vykonávaní diela vyzval žalovaný žalobcu výzvou z 3.4.2014. K odovzdaniu a prevzatiu diela medzi
stranami nedošlo. Zánikom zmluvy o dielo došlo medzi stranami k ukončeniu ich zmluvného vzťahu.
Spornou otázkou zostala cena za celok diela, a to: SO 02 Terasa a SO 04 Terénne úpravy a komunikácie,

ako aj cena za dodanie a montáž prevetranej drevenej fasády. Cenu za celok diela SO 01 Rodinný dom
si strany si zmluvne dojednali v článku III. bod 1. a následne v dodatkoch k tejto zmluve. Z článku III.
bod 1. zmluvy vyplýva dohoda strán, že cena za SO 02 Terasa Rodinného domu, SO 03 Bazén a SO
04 Terénne úpravy a komunikácia bude určená osobitným dodatkom. K uzatvoreniu osobitného dodatku
však nedošlo, pretože účinným odstúpením od zmluvy žalovaným ešte pred zhotovením diela sa zmluva
o dielo od začiatku zrušila.

30. Súd prvej inštancie vykonal dokazovanie listinami nachádzajúcimi sa v súdnom spise, výsluchmi
žalobcu a žalovaného, znaleckým posudkom č. 64/2013 z 22.7.2013 vypracovaným znalcom Ing.
Imrichom Reichelom, súkromným znaleckým posudkom č. 93/2017 znalca Ing. Antona Fuzáka z
12.4.2017, výsluchom znalca Ing. Antona Fuzáka, fotodokumentáciou na nosiči dát, na ktorú odkazuje

i znalecký posudok č. 93/2017, fotodokumentáciou a fotokópiami listov zo stavebného denníka
predložených žalobcom, výsluchom svedkov D. E. a D. C., nahrávkou predloženou žalovaným na USB
kľúči, obsahom pripojeného súdneho spisu sp. zn. 9C/118/2014 a na základe zisteného skutkového
stavu dospel k záveru, že žalobca preukázal, že skutočne vykonal stavebné práce a dodávky na celkoch
diela SO 02 Terasa Rodinného domu a SO 04 Terénne úpravy a komunikácia. Keďže strany sporu sa na

predmete diela SO 02 Terasa rodinného domu a SO 04 Terénne úpravy a komunikácia dohodli, rovnako
aj na jeho odplatnosti, avšak k dohode o výške konkrétnej ceny diela nedošlo, súd prvej inštancie pri
určení výšky hodnoty žalobcom vykonaných stavebných prác vychádzal zo sumy stanovenej znalcom,
ktorý stanovil všeobecnú hodnotu vykonaných stavebných prác a spotrebovaného materiálu vo výške
55.814,47 eura.

31. Žalovaný v odvolaní namietal, že súd prvej inštancie zistený skutkový stav nesprávne vyhodnotil,
a teda nesúhlasí s hodnotením dôkazov súdom prvej inštancie (uvedeným v ods. 47 a 51) vo vzťahu
k preukázaniu skutočnosti, že žalobca práce na celkoch diela SO 02 Terasa rodinného domu a SO
04 Terénne úpravy a komunikácia vykonal a preukázal aj hodnotu týchto prác. Vo vzťahu k tejto

odvolacej námietke odvolací súd konštatuje, že CSP vychádza zo zásady voľného hodnotenia dôkazov.
Záver, ktorý si sudca urobí o vykonaní dôkazov z hľadiska pravdivosti a dôležitosti pre rozhodnutie, je
vecou jeho vnútorného presvedčenia a logického myšlienkového postupu. Voľnosť hodnotenia dôkazu
neznamená, že súd nie je viazaný ústavnými princípmi predvídateľnosti a zákonnosti rozhodnutia,
naopak konečné meritórne rozhodnutie by malo vykazovať logickú, funkčnú a teleologickú zhodu s

priebehom konania. Hodnotenie dôkazov úvahou súdu teda neznamená ľubovôľu pri hodnotení dôkazov
a hodnotiaca úvaha súdu musí zodpovedať zásadám formálnej logiky a musí vychádzať zo zisteného
skutkového stavu veci. Súd hodnotí jednotlivý dôkaz z hľadiska jeho dôležitosti (relevancia vo vzťahu
zisťovanýmskutočnostiam),zákonnosti(atozpohľadujehozískania,akoajvykonania)apravdivosti.Po
individuálnej selekcii následne súd hodnotí všetky dôkazy vo vzájomnej súvislosti. Pri tomto hodnotení

už pravdivosť dôkazu posudzuje aj v súvislosti s prípadným rozporom s inými dôkazmi. K nesprávnym
skutkovým zisteniam z vykonaných dôkazov súd dospeje nesprávnym hodnotením dôležitosti alebo
pravdivosti dôkazov alebo porušením pravidiel formálnej logiky. Výsledky hodnotenia dôkazov sú pritom
imanentnou súčasťou odôvodnenia rozsudku (§ 220 ods. 2 CSP). V tomto smere súd prvej inštancie
dôsledne postupoval v zmysle § 220 ods. 2 CSP, v odôvodnení rozsudku stručne, jasne a výstižne

vysvetlil, ktoré skutočnosti považoval za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a
akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil. Hodnotenie dôkazov súdom prvej inštancie neodporuje
zásadám logiky a ani zistenému skutkovému stavu. Námietky žalovaného vo vzťahu k hodnoteniu
dôkazov súdom prvej inštancie, pokiaľ ide o vykonanie a hodnotu stavebných prác na častiach diela
SO 02 Terasa rodinného domu a SO 04 Terénne úpravy a komunikácia, ktoré realizoval žalobca, preto

odvolací súd nepovažoval za dôvodné.

32. Odvolací súd dopĺňa, že súd prvej inštancie správne vyhodnotil, že vykonanie stavebných prác
žalobcombolojednoznačnepreukázanérozsiahloufotodokumentáciuopriebehuvýstavbyavykonávaníjednotlivých stavebných prác v rozhodnom období jednak na nosiči dát, a jednak v tlačenej listinnej
podobe,opisompriebehuprácaichšpecifikácioužalobcom,výpismizostavebnéhodenníka,ktoré(čoje
potrebné zdôrazniť) podpísal samotný žalovaný, ako aj výsluchom svedkov a e-mailovou komunikáciou

strán sporu. Naopak obranu žalovaného vyhodnotil ako nedôvodnú, pričom poukázal na to, že žalovaný
v priebehu konania svoje tvrdenia ničím nepreukázal a ani nenavrhol na podporu svojich tvrdení a
námietok žiaden relevantný dôkaz, jeho vyjadrenia vyznievali rozporuplne, keď tvrdil, že práce žalobcom
neboli vôbec prevádzané, resp. v menšom rozsahu, v zlom technickom stave, že o týchto prácach nič
nevedel (pričom z mailovej komunikácie medzi ním a žalobcom vyplynul opak), nevedel, či práce súvisia

s prácami na dome a na inom mieste zase tvrdil, že práce súviseli s prácami na dome, avšak tieto
presne nešpecifikoval. Pokiaľ ide hodnotu žalobcom vykonaných prác, súd prvej inštancie vychádzal
zo záverov znaleckého posudku, ktoré závery žalovaný relevantným spôsobom nespochybnil. Odvolací
súd ale zdôrazňuje, že vychádzať z hodnoty stavebných prác realizovaných žalobcom, bolo v súdenej
veci nutné nie z dôvodu, že zmluvné strany sa na cene diela v častiach SO 02 Terasa rodinného domu
a SO 04 Terénne úpravy a komunikácia nedohodli osobitným dodatkom (ako nesprávne dôvodil súd

prvej inštancie), ale z dôvodu, že žalovaný ako objednávateľ diela od zmluvy platne a účinne odstúpil,
ktorý záver súdu prvej inštancie ani v odvolaní nespochybnila žiadna zo strán. V takom prípade je
akákoľvek dohoda zmluvných strán o cene diela bez právneho významu, pretože v režime Občianskeho
zákonníkasazmluvazrušujeextunc-odpočiatku(§48ods.2OZ);inakjetovprípadeobchodnoprávnej
zmluvy o dielo, kedy sa zmluva odstúpením zrušuje ex nunc. Vo výsledku však uvedené pochybenie

súdu prvej inštancie, nemalo vplyv na vecnú správnosť žalovaným napadnutého výroku I. rozsudku.
Na margo znaleckého posudku je pritom potrebné uviesť, že súd ho hodnotí voľne ako ktorýkoľvek iný
dôkaz a nie je ním bezpodmienečne viazaný. Nemôže síce nahradiť odbornú mienku znalca vlastnou
laickou mienkou, ale môže a je povinný preveriť znalecký posudok najmä z toho hľadiska, či znalec
prihliadol na všetky skutočnosti, ktoré majú význam pre podanie posudku, či sa skutkové východiská

znaleckého posudku opierajú o skutočnosti v konaní náležite zistené alebo naopak o skutočnosti, ktoré
sú pochybné, ba dokonca odporujúce iným výsledkom dokazovania a či riešenie znalca logicky vyplýva
z týchto skutkových predpokladov. Na základe vyššie uvedených hľadísk možno konštatovať, že im
znalecký posudok Ing. Antona Fuzáka v plnom rozsahu vyhovuje, vychádzal z dostatočných podkladov
(o.i. aj zo stavebného denníka podpísaného objednávateľom – žalovaným), pričom žalovaný ani pri

výsluchu znalca jeho závery relevantne nespochybnil. Dôvodnou nebola ani námietka žalovaného, že
súd prvej inštancie nezohľadnil jeho „technické“ vyjadrenie k veci o nereálnosti množstva odkopanej
zeminy, či množstva odstráneného porastu. V tejto súvislosti žalovaný síce popieral skutkové tvrdenia
žalobcu a uviedol svoje vlastné, avšak tieto žiadnym spôsobom nepreukázal.

33. Dôkazným bremenom (v spojitosti s dôkaznou povinnosťou) sa rozumie zodpovednosť strany sporu
za výsledok konania, ktorý závisí od zistení z navrhnutých a vykonaných dôkazov. Procesnoprávnym
následkom neunesenia dôkazného bremena účastníkom konania je jeho neúspech v spore. Pod
vyhodnotením dôkazov je treba rozumieť aj zhodnotenie absencie dôkazov (vedúcej k neuneseniu
dôkazného bremena). Ak súd rozhoduje v situácii dôkaznej núdze, dopad (neúspech) sa pričíta strane,

na ktorej leží podľa predpisov hmotného práva dôkazné bremeno (zodpovednosť za preukázanie
skutočností významných z hľadiska hmotného práva). Rozsah dôkazného bremena, teda okruh
skutočností,ktorémusístranapreukázať,zásadneurčujehmotnoprávnanorma,ktorájenaspornývzťah
aplikovaná. Z nej potom vyplýva i to, kto je nositeľom dôkazného bremena, teda ktorý z účastníkov je
povinný stanovený okruh skutočností preukázať.

34. Dokazovanie je zákonom upravený postup súdu, ako aj sporových strán, na základe ktorého
súd získava pre rozhodnutie podstatné skutkové poznatky o veci, ktorá je predmetom konania, a
preto sa v dokazovaní obmedzuje len na zisťovanie skutkových poznatkov. Súd je subjektom, ktorý
určuje, čo sa bude dokazovať, ako bude dokazovanie prebiehať, ktoré skutočnosti bude považovať za

preukázané a ktoré dôkazy z navrhnutých dôkazov vykoná. Vo všeobecnosti platí, že dôkazné bremeno
ohľadne určitých skutočností leží na tej strane sporu, ktorá z existencie týchto skutočností vyvodzuje
pre seba priaznivé právne dôsledky; ide o tú stranu, ktorá existenciu tejto skutočnosti tiež tvrdí. V rámci
dokazovania platí zásada, že každý účastník musí uniesť dôkazné bremeno ohľadne svojho tvrdenia; kto
tvrdí, dokazuje. Ide tu o tzv. delenie alebo presúvanie dôkazného bremena. Neplatí teda, že dokazovať

skutočnosti je len povinnosťou žalobcu. Pokiaľ teda žalovaný rozporoval množstvo a hodnotu žalobcom
vykonaných prác, bolo jeho povinnosťou tiež navrhnúť dokazovanie za účelom preukázania svojich
tvrdení, k čomu však nedošlo, preto správne súd prvej inštancie na jeho obranu neprihliadol.35. Pokiaľ žalovaný v rámci obrany tiež poukazoval na vadnosť a nedokončenosť niektorých prác
vykonaných žalobcom, tu je potrebné prihliadnuť tiež na právnu stránku veci. Žiadna zo strán ani
v odvolaní nespochybnila záver súdu prvej inštancie, že vzťah založený medzi stranami sporu zmluvou

o dielo má občianskoprávny charakter (nie obchodnoprávny), preto bolo v danom prípade potrebné
aplikovať aj ustanovenie § 642 Občianskeho zákonníka upravujúce odstúpenie od zmluvy o dielo. Súd
prvej inštancie v súvislosti s odstúpením žalovaného od zmluvy o dielo správne aplikoval § 642 ods. 1
Občianskeho zákonníka (aplikáciu ktorého žiadna zo strán v odvolaní ani nenamietala), ako odstúpenie
bez uvedenia dôvodu, keďže neboli splnené podmienky pre aplikáciu § 642 ods. 2 Občianskeho

zákonníka (odstúpenie pre anticipované porušenie zmluvy), ktoré predpokladá poskytnutie primeranej
lehotyzhotoviteľovinanápravunedostatkov.Odstúpenieobjednávateľapodľa§642ods.2Občianskeho
zákonníka je spojené s nedostatkami na strane zhotoviteľa. Ide o preventívne právo na odstúpenie
od zmluvy, ktorým môže objednávateľ zabrániť vzniku ďalších nepríjemností a prieťahov ohľadne
pracovného postupu zhotoviteľa. Právo odstúpiť od zmluvy predpokladá vadnosť budúceho diela alebo
omeškanie s jeho vykonaním, čo musí byť zrejmé v dobe odstúpenia, ďalej poskytnutie primeranej lehoty

zhotoviteľovi objednávateľom na zjednanie nápravy a to, že zhotoviteľ neurobil nápravu ani počas nej
(napr. Uz NS ČR z 28. 2. 2007, sp. zn. 33 Odo 1528/2006). V konaní pritom žalovaný ani netvrdil (a
teda ani nepreukázal), že by žalobcovi poskytol primeranú lehotu na zjednanie nápravy, preto aplikácia
§ 642 ods. 2 OZ v súdenej veci neprichádzala do úvahy. Ak žalovaný zistené vady riadne neuplatnil u
žalobcu a najmä mu neposkytol lehotu na ich odstránenie, nemôže následne argumentovať vadnosťou

vykonaných prác. Je to logické už len z toho dôvodu, že pokiaľ zhotoviteľ nemá možnosť odstrániť
prípadné vady, nemôže za ne ani niesť zodpovednosť a následne zohľadňovať prípadné náklady, ktoré
si vyúčtoval subjekt, ktorý ich opravil. Zrušením zmluvy (v dôsledku platného odstúpenia žalovaného
ako objednávateľa) zanikli súčasne i všetky práva a povinnosti zmluvných strán zmluvy o dielo, ktoré im
z nej vyplývajú, vrátane práv zo zodpovednosti za vady a za omeškanie. V tejto súvislosti je potrebné

uviesť, že nároky, ktoré si možno uplatniť titulom vád, nemožno priznať z iného právneho dôvodu.
V súdenej veci neobstojí ani poukaz žalovaného na skutočnosť, že žalobca svoj nárok zákonným
spôsobom nevyfakturoval, neeviduje ho vo svojom účtovníctve, a neodviedol z neho ani žiadnu zákonom
predpokladanú daň, pretože tieto skutočnosti sú predmetom daňového konania a vecou príslušného
správcu dane a v prejednávanej veci sú bez právneho významu. Z týchto dôvodov súd prvej inštancie

túto obranu žalovaného správne vyhodnotil ako nedôvodnú.

36. Pokiaľ však ide o odvolanie žalobcu proti zvyškovo zamietajúcemu výroku II. v časti o zaplatenie
v časti o zaplatenie sumy 42.006,35 eura s príslušenstvom, odvolací súd vyhodnotil odvolanie žalobcu
ako dôvodné.

37. Žalobca v odvolaní namietal nesprávne zistenie skutkového stavu, ako aj nesprávne právne
posúdenie v časti uplatneného nároku týkajúceho hodnoty prác na časti diela drevená prevetraná
fasáda. Súd prvej inštancie v tejto časti konštatoval, že v prípade drevenej prevetranej fasády, cenu
jej dodávky, montáže a materiálu si strany dohodli pevnou sumou, čo vyplýva zo špecifikácie prác

a dodávok pre stavbu SO 01 Rodinný dom z 14.2.2013 v bode 5, ktorá je neoddeliteľnou súčasťou
zmluvy o dielo z 19.2.2013 (6.845 eur s DPH). V dodatku č. 1 zmluvy o dielo z 20.6.2013 si strany v
špecifikácii prác a dodávok v bode 5. dohodli, že dodávku dreva na prevetranú fasádu si objednávateľ
zabezpečuje na vlastné náklady. Z uvedeného teda súd prvej inštancie uzavrel, že samotná montáž
drevenej prevetranej fasády zostala predmetom plnenia podľa zmluvy, pričom toto tvrdenie nebolo

sporné, rovnako ani tvrdenie, že pred začiatkom realizácie montáže drevenej fasády si strany dohodli
cenu 10.000 eur a v rámci emailovej komunikácie z 18.11.2013 si strany dohodli cenu za jej montáž
10.700 eur bez DPH. S poukazom na uvedené súd prvej inštancie mal za to, že strany si cenu diela
„montáž prevetranejdrevenej fasády“ určilipevnou sumou. Nárok žalobcu na zaplatenie sumy 23.031,17
eura za dodanie a montáž drevenej prevetranej fasády, súd prvej inštancie nepovažoval za dôvodný,

pretože strany si dohodli cenu za montáž drevenej prevetranej fasády 10.700 eur, a teda si určili pevnú
sumu, ktorá bola žalobcovi zo strany žalovaného uhradená, čo obe strany zhodne potvrdili, a preto v
tejto časti žalobný návrh zamietol.

38. Odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie v tejto časti (nárok na zaplatenie hodnoty dodávok

a prác za časť diela prevetraná drevená fasáda) vychádzajúc z nesprávneho právneho posúdenia,
nesprávne a nedostatočne zistil aj skutkový stav veci. Ako už odvolací súd uviedol vyššie, vychádzať z
hodnoty stavebných prác realizovaných žalobcom, bolo v súdenej veci nutné z dôvodu, že žalovaný ako
objednávateľ diela od zmluvy platne a účinne odstúpil. V takom prípade je akákoľvek dohoda zmluvnýchstrán o cene diela bez právneho významu, pretože v režime Občianskeho zákonníka sa odstúpením
zmluva zrušuje ex tunc - od počiatku (§ 48 ods. 2 OZ); inak je to v prípade obchodnoprávnej zmluvy o
dielo, kedy účinky odstúpenia nastávajú až momentom odstúpenia (ex nunc). Súd prvej inštancie pritom

v odôvodnení svojho rozsudku uvádzal relevantné zákonné ustanovenia Občianskeho zákonníka, ako
aj súvisiacu judikatúru, avšak v rozpore s tým, pri hodnote prác vychádzal zo zmluvne dohodnutej ceny
plnenia. To by však bolo možné len vtedy, ak by v prípade uzatvorenej zmluvy o dielo išlo o obchodný
záväzkový vzťah medzi stranami, ktorý by sa riadil ustanoveniami Obchodného zákonníka (por. R
63/2020, podľa ktorého hodnota peňažnej náhrady pri vzájomnom vyporiadaní záväzkového vzťahu

podľa § 351 ods. 2 Obchodného zákonníka, ktorú je strana povinná zaplatiť druhej strane za plnenie
prijaté pred odstúpením od zmluvy, zodpovedá cene zmluvne dohodnutého plnenia), čo sám súd prvej
inštancie vylúčil konštatovaním, že sa jedná o spotrebiteľskú zmluvu a ďalej aplikoval ustanovenia
Občianskehozákonníka(čostranysporuaninespochybnili).Uvedenénesprávneprávneposúdeniesíce
vo výsledku nemalo vplyv na vecnú správnosť vyhovujúceho výroku I., avšak vo zvyškovo zamietajúcom
výroku II. založilo vnútornú rozpornosť a zmätočnosť. Len pre úplnosť odvolací súd konštatuje, že ak

by aj bola v súdenej veci relevantná cena dohodnutého plnenia (čo ale nie je), ani v takom prípade
by skutkové zistenia súdu prvej inštancie neobstáli, pretože na základe dodatku č. 2 už prevetraná
drevená fasáda nebola predmetom plnenia zhotoviteľa (žalobcu) v zmysle zmluvy o dielo. V dôsledku
nesprávneho právneho posúdenia sa súd prvej inštancie nezaoberal hodnotou stavebných prác na
časti diela prevetraná drevená fasáda, skutkový stav v tejto časti nezistil a ani nevyhodnotil, hoci

podklady v spise na to mal (znalecký posudok). Zároveň je nepreskúmateľný aj skutkový záver súdu
prvej inštancie, že obe strany mali zhodne potvrdiť, že cena za montáž drevenej prevetranej fasády
bola žalobcovi zo strany žalovaného uhradená, pretože žalobca tvrdil, že suma 10.000 eur je sumou
zálohovej platby, ktorú po tom, ako žalovaný od zmluvy od dielo odstúpil a žiadal vrátiť späť, žalobca
započítal na úhradu pohľadávky z vystavenej faktúry.

39. Ako dôvodnú odvolací súd vyhodnotil aj námietku žalobcu, že rozsudok súdu prvej inštancie je
nepreskúmateľný v časti „použitia“ sumy 18.975,18 eura z konania vedenom na Okresnom súde Trnava
pod sp. zn. PN-9C/118/2014. Súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozsudku v tejto súvislosti uviedol,
ževprávoplatneskončenomkonanívedenompodsp.zn.PN-9C/118/2014,ktorésúvisísprejednávanou

vecou, súd zamietol nárok žalobcu na zaplatenie sumy 22.872,10 eura, pričom v odôvodnení okrem
iného dospel k záveru, že žalobcovi vznikol odstúpením žalovaného od zmluvy o dielo v zmysle §
642 ods. 1 OZ nárok na zaplatenie sumy pripadajúcej na vykonané práce vo výške 95.490,82 eura,
pričom žalovaný z uvedenej zmluvy o dielo plnil žalobcovi celkovo 114.466 eur, teda zaplatil žalobcovi
o 18.975,18 eura viac. Žalovaný v záverečnom vyjadrení na túto skutočnosť poukázal a uviedol, že túto

sumu je možné „použiť“ v tomto konaní, a teda ak by žalobca preukázal existenciu nejakého jeho nároku,
je treba uvažovať, že tento jeho nárok bol v časti 18.975,18 eura zaplatený, a preto je nedôvodný. Keďže
v rámci rozhodovania o výške priznaného nároku na vykonané stavebné práce a dodávky celkov diela
„SO 02 Terasa“ a „SO 04 Terénne úpravy a komunikácia“ vychádzal súd prvej inštancie zo znaleckého
posudku, žalobcovi by patril nárok na zaplatenie sumy 55.814,47 eura, ale podľa názoru súdu prvej

inštancie bolo potrebné od uvedenej sumy odčítať sumu 18.975,18 eura.

40. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku však nemožno zistiť, ako túto obranu žalovaného súd prvej
inštancie posúdil. Je pritom potrebné rozlišovať medzi kompenzačnou námietkou (§ 147 ods. 2 OZ)
a procesnou situáciou, keď sa žalovaný bráni námietkou zániku záväzku v dôsledku čiastočného

splnenia. Aj keď započítanie pohľadávky v spore ako procesnej obrany nemá riadne účinky žaloby,
považuje sa v zmysle § 112 OZ za uplatnenie práva. Pokiaľ súd prvej inštancie poukazoval na
právoplatný rozsudok súdu prvej inštancie sp. zn. PN-9C/118/2014 z 8.6.2021, ktorý bol rozsudkom
odvolacieho súdu sp.zn. 10Co/4/2022 z 31.1.2023 potvrdený, odvolací súd pripomína, že právoplatnosť
nadobúda len výrok rozsudku, nie závery uvedené v jeho odôvodnení. Práve z tohto dôvodu sa súd

prvej inštancie musí s pohľadávkou žalovaného uplatnenou na započítanie skutkovo aj právne dôsledne
vysporiadať. Keďže v odôvodnení rozsudku absentuje vyhodnotenie procesnej obrany žalovaného,
v rámci ktorej uplatnil pohľadávku na započítanie, ako aj právne posúdenie uplatnenej pohľadávky
žalovaného vo výške 18.975,18 eura, odvolací dôvod v zmysle § 365 ods. 1 písm. b/ CSP bol naplnený.

41. Riadne a presvedčivé odôvodnenie písomnej formy rozsudku je nielen formálnou požiadavkou,
ktorou sa má zamedziť vydaniu obsahovo nezdôvodnených, nepresvedčivých alebo neurčitých a
nezrozumiteľných rozsudkov, ale má byť v prvom rade prameňom poznania úvah súdu tak v otázke
zisťovania skutkového stavu veci, ako aj v právnom posúdení veci. Tieto požiadavky však napadnutýrozsudok v časti posúdenia procesnej obrany žalovaného, v rámci ktorej uplatnil pohľadávku na
započítanie, nespĺňa.

42. V kontexte všetkého vyššie uvedeného odvolací súd konštatuje, že v danom prípade došlo
nesprávnym procesným postupom súdu prvej inštancie (neodôvodnením časti rozhodnutia v súlade
so zákonnými požiadavkami) k znemožneniu stranám realizovať ich procesné právo na vysvetlenie
dôvodov rozhodnutia v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, pričom s
poukazom na mieru zlyhania súdu prvej inštancie, keď rozhodnutie v relevantných záveroch vo vzťahu

k zamietnutiu žaloby v časti o zaplatenie sumy 42.006,35 eura s príslušenstvom riadne a dostatočne
neodôvodnil a ani nepodložil dôkazmi, nie je dobre možné tento nedostatok napraviť až v konaní
pred odvolacím súdom. Zároveň súd prvej inštancie v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia
nevyhodnotil vykonané dokazovanie v časti uplatneného nároku žalobcu na zaplatenie hodnoty prác
vykonaných na časti diela drevená prevetraná fasáda.

43. S poukazom na vyššie uvedenú argumentáciu odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v rozsahu
zvyškovozamietajúcehovýrokuII.včastiozaplateniesumy42.006,35euraspríslušenstvom,spoužitím
ust. § 389 ods. 1 písm. b/ a c/ CSP vrátane závislého výroku III. o náhrade trov konania (§ 379 písm. a/
CSP) zrušil a v zrušenom rozsahu vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

44. Povinnosťou súdu prvej inštancie, súc pritom viazaný vysloveným právnym názorom odvolacieho
súdu (§ 391 ods. 2 CSP), bude v konaní pokračovať a o žalobe žalobcu, v časti ktorá zostala predmetom
konania (t.j. zaplatenie sumy 42.006,35 eura s príslušenstvom), opätovne rozhodnúť, pričom v ďalšom
konaní súd prvej inštancie dostatočne zistí skutkový stav veci potrebný pre rozhodnutie vo veci a za
týmto účelom vykoná a vyhodnotí navrhnuté dôkazy, v nadväznosti na to opätovne posúdi uplatnený

nárokžalobcu,akoajprocesnúobranužalovaného,ktorouuplatnilpohľadávkunazapočítanie.Súdprvej
inštancie pri písomnom vyhotovení rozhodnutia bude dbať na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo určité
a presvedčivé, s uvedením obsahových náležitostí podľa § 220 ods. 2 CSP, vrátane uvedenia použitých
prostriedkov procesného útoku a procesnej obrany, ktoré skutočnosti považoval za preukázané a
ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal a ako ich vyhodnotil, prípadne prečo nevykonal ďalšie navrhnuté

dôkazy a ako vec právne posúdil. Povinnosť súdu riadne odôvodniť rozhodnutie je odrazom práva
účastníka na dostatočné a presvedčivé odôvodnenie spôsobu rozhodnutia súdu, ktoré sa vysporiada aj
so špecifickými námietkami strán konania.

45. V novom rozhodnutí rozhodne súd prvej inštancie opätovne o náhrade trov prvoinštančného, aj tohto

odvolacieho konania (§ 396 ods. 3 CSP).

46. Senát odvolacieho súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase

začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie
môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa

§ 77 (§ 425 CSP). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do
konania vstúpil (§ 426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1

CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou

a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto

ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,

a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany

okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).