Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 3. november 2023

Súd: Okresný súd Malacky
Spisová značka: 4Csp/63/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6120451522
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 11. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ján Pastirčík

ECLI: ECLI:SK:OSMA:2023:6120451522.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Malacky sudcom Mgr. Jánom Pastirčíkom v spore žalobkyne: EOS KSI Slovensko, s.r.o.,

so sídlom Pajštúnska 5, Bratislava, IČO: 35 724 803, zastúpená: Remedium Legal, s.r.o., so sídlom
Pajštúnska 5, Bratislava, IČO: 53 255 739, proti žalovanému: A. A., nar. XX.X.XXXX, bytom B. XXX,
o zaplatenie 20 000 € s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Súd žalobu zamieta.

Súd priznáva žalovanému voči žalobkyni nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa sa návrhom na vydanie platobného rozkazu v tzv. upomínacom konaní podľa zákona č.
307/2016 Z.z. o upomínacom konaní a o doplnení niektorých zákonov (ďalej len „ZoUK“), doručenom

Okresnému súdu Banská Bystrica dňa 11.12.2020, domáhala voči žalovanému zaplatenia sumy 20 000
€ spolu s úrokmi z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 20 000 € od 10.12.2019 do zaplatenia.
V návrhu uviedla, že na základe zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 9.12.2019, uzavretej medzi
postupcom Slovenská sporiteľňa, a.s., Tomášikova 48, 832 37 Bratislava, IČO: 00 151 653 (ďalej
tiež len „Slovenská sporiteľňa, a.s.“) a žalobkyňou, postúpil postupca žalobkyni pohľadávku voči
žalovanému. V tejto súvislosti uviedla, že žalovaný bol v čase postúpenia pohľadávky napriek písomnej
výzve postupcu v nepretržitom omeškaní so splnením čo i len časti svojho peňažného záväzku voči

postupcovi po dobu dlhšiu ako 90 kalendárnych dní. Postupca uzatvoril so žalovaným dňa 16.11.2015
Zmluvu č. XXXXXXXXXX, ktorej súčasťou sú Všeobecné obchodné podmienky postupcu. Na základe
zmluvy postupca poskytol žalovanému peňažné prostriedky. Podmienky čerpania prostriedkov, ich
splácania a podmienky pri neplnení zmluvných povinností a ďalšie náležitosti sú upravené v zmluve
a vo všeobecných obchodných podmienkach. Žalovaný neplnil v stanovených termínoch splátky, čím
porušil svoju povinnosť podľa zmluvy, a tak postupca podaním zo dňa 19.5.2018 vyhlásil mimoriadnu
splatnosť úveru ku dňu 18.5.2018, pričom vyzval žalovaného na úhradu dlžnej sumy najneskôr

do 15 dní. Pohľadávka žalobkyne ku dňu postúpenia predmetnej pohľadávky predstavovala sumu
31 288,32 € a pozostávala z neuhradenej istiny úveru 22 380,41 €, ďalej zmluvných úrokov 6 788,07
€, úrokov z omeškania 2 045,20 € a poplatkov vo výške 74,64 €. Žalovaný po postúpení pohľadávky
nevykonal žiadne úhrady. Dlžná suma ku dňu podania návrhu predstavuje 20 000 €, pričom pozostáva
zneuhradenejistinyúveruvovýške20000€.Zvyšnúčasťdlžnejsumyvovýške11288,32€sižalobkyňa
v tomto konaní neuplatňovala. Požadovala však úroky z omeškania počnúc dňom 10.12.2019, t.j. dňom
nasledujúcim po dni účinnosti postúpenia pohľadávky.

2. Okresný súd Banská Bystrica vydal dňa 21.12.2020 platobný rozkaz sp. zn. 44Up/415/2020, ktorým
návrhu v celom rozsahu vyhovel. Platobný rozkaz bol doručený žalobkyni 4.1.2021 a v rovnaký deň aj
žalovanému.3. Žalovaný podal voči platobnému rozkazu odpor, v ktorom uviedol, že neuznáva nárok žalobkyne. Mal
za to, že postúpenie pohľadávky zo strany postupcu na postupníka (žalobkyňu) neprebehlo v súlade so

zákonom a neboli splnené všetky zákonné podmienky, aby došlo k platnému postúpeniu pohľadávky.
Uviedol, že pôvodným veriteľom pohľadávky bola banka a súčasným veriteľom je nebankový subjekt.
Túto skutočnosť je potrebné vziať do úvahy pri posudzovaní podmienok nevyhnutných pre platné
postúpenie pohľadávok z bankových úverov na nebankové spoločnosti. Taktiež namietal vyhlásenie
predčasnej splatnosti úveru k 18.5.2018. Vyslovil, že značná časť uplatnenej istiny ešte nie je splatná

a žalobkyňa si splátky, ktoré nie sú splatné, nemôže uplatňovať. Zároveň namietol premlčanie splátok,
ktoré boli splatné do mesiaca november 2017 vrátane.

4. Okresný súd Banská Bystrica uznesením zo dňa 11.5.2021 sp. zn. 44Up/415/2020 odpor voči
platobnému rozkazu odmietol. Uviedol, že žalovanému bol doručený platobný rozkaz dňa 4.1.2018
(poznámka súdu – správne malo byť uvedené 4.1.2021), pričom odpor mohol podať do 19.1.2021.

Súd mal však preukázané, že odpor mu bol doručený 26.1.2021 a podaný z elektronickej schránky
právnej zástupkyne žalobcu (poznámka súdu – správne malo byť uvedené žalovaného) dňa 25.1.2021,
t.j. po uplynutí zákonnej lehoty na jeho podanie. Rovnako mal za preukázané, že odpor voči platobnému
rozkazu bol podaný neoprávnenou osobou, t.j. inou osobou ako žalovaným, resp. inou osobou ako
žalovaným splnomocnenou. V tejto súvislosti uviedol, že odpor podala za žalovaného C. D. E.,

advokátka, ktorá však ani na výzvu súdu v stanovenej lehote 15 dní nedoručila plnomocenstvo pre
zastupovanie žalovaného v súdnom konaní.

5. Proti uvedenému uzneseniu podal žalovaný sťažnosť, a to prostredníctvom C. D. E., advokátky, ktorá
k sťažnosti pripojila aj plnomocenstvo na zastupovanie žalovaného v predmetnom konaní.

6. Okresný súd Banská Bystrica uznesením zo dňa 27.7.2021 sp. zn. 44Up/415/2020 napadnuté
uznesenie o odmietnutí odporu zrušil. V odôvodnení uviedol, že advokát žalovaného v sťažnostnom
konaní predložil do spisu plnú moc, čím preukázal oprávnenie uskutočňovať v mene žalovaného
procesné úkony, preto vyšší súdny úradník opätovne posúdi celý obsah spisového materiálu so

zameraním sa na odpor proti platobnému rozkazu a následne zvolí príslušný procesný postup, ktorý
zodpovedajúcim spôsobom odôvodní s tým, že na podaný odpor bude prihliadať ako na odpor podaný
oprávnenou osobou a zároveň podaný včas.

7. Následne Okresný súd Banská Bystrica vyhodnotil odpor žalovaného ako podaný včas a oprávnenou

osobou, majúc teda za to, že podaním odporu došlo v zmysle § 11 ods. 1 ZoUK k zrušeniu platobného
rozkazu so zákona. V nadväznosti na to súd v zmysle § 14 ods. 1 ZoUK doručil odpor žalobkyni a vyzval
ju, aby sa k nemu vyjadrila a navrhla pokračovanie v konaní na súde príslušnom na prejednanie veci
podľa C.s.p.

8. Žalobkyňa vo vyjadrení k odporu (v replike) v prvom rade navrhla pokračovať v konaní na súde
príslušnom na prejednanie veci podľa C.s.p. Namietala, že v prejednávanej veci lehota na podanie
odporu žalovanému uplynula už 19.1.2021, preto je z logiky veci vylúčená aj aplikácia § 9 ods. 1
v spojení s § 8 písm. a/ zákona č. 62/2020 Z.z. o neplynutí lehoty na podanie odporu v čase od
19.1.2021 do 28.2.2021. Ďalej uviedla, že v predmetnej veci prezentovala celý rad doposiaľ nesporných

dôkazných prostriedkov, a to najmä výzvu zo dňa 16.4.2018 podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka,
ku ktorej predkladá dôkaz o doručovaní do dispozičnej sféry žalovaného prostredníctvom poštového
podacieho hárku; výzvu zo dňa 19.5.2018 (oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti), ku ktorej
predložila poštovú obálku preukazujúcu doručenie žalovanému; výzvu zo dňa 22.8.2019 podľa § 92
ods. 8 zákona o bankách, ku ktorej predkladá dôkaz o doručovaní do dispozičnej sféry žalovaného

prostredníctvom poštového podacieho hárku; oznámenie o postúpení pohľadávky zo dňa 10.12.2019,
ku ktorému predkladá dôkaz o doručovaní do dispozičnej sféry žalovaného prostredníctvom poštového
podacieho hárku. Doručenie, či existenciu ani jednej z vyššie uvedených výziev žalovaný ani len
nepoprel, na základe čoho možno považovať skutkové tvrdenia žalobkyne za nesporné (§ 151 ods.
1 C.s.p.). Okrem toho možno vyhotovenie a odoslanie jednotlivých výziev vyčítať aj z priloženej

platobnej histórie, ako vyúčtovanie pod označením „Zmluvná pokuta za omeškanie“. Rovnako tak
z prílohy k zmluve o postúpení pohľadávok zo dňa 9.12.2019 je zrejmé, že žalovaný bol v čase
postúpenia v omeškaní po dobu 922 dní. Na základe uvedeného je zrejmé, že postupca splnil všetky
podmienky pre platné postúpenie pohľadávky a niet rozumných pochybností o aktívnej vecnej legitimáciižalobkyne ako licencovaného subjektu Národnou bankou Slovenska. Ďalej bola žalobkyňa toho názoru,
že je zjavné a právne nesporné, že vyhlásenie mimoriadnej splatnosti je platným právnym úkonom,
ktorý má za následok, že splátky splatné do budúcna sa stali okamžite splatnými ku dňu účinnosti

vyhlásenia mimoriadnej splatnosti. Nakoľko vyhlásenie mimoriadnej splatnosti bolo učinené podaním
zo dňa 19.5.2018, je s poukazom na § 565 Občianskeho zákonníka ako aj na judikát R 4/2021 zrejmé,
že k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti došlo pre nesplatenú splátku splatnú 25.4.2018 (t.j. splátku
bezprostredne predchádzajúcu vyhláseniu splatnosti). Premlčacia doba pre všetky splátky splatné
v budúcnosti tak začala plynúť 26.4.2018 a neuplynula by skôr, ako dňa 26.4.2021. Nakoľko žaloba bola

upomínaciemu súdu doručená dňa 11.12.2020, žalobkyňa považovala za preukázané, že bola na súde
podaná včas (v rámci plynutia premlčacej lehoty) a nárok je dôvodný a preukázaný v celom uplatnenom
rozsahu.

9. Následne Okresný súd Banská Bystrica v zmysle § 14 ods. 3 ZoUK postúpil vec Okresnému súdu
Malacky ako súdu príslušnému na prejednanie sporu podľa C.s.p.

10. Žalovaný dupliku nepodal.

11. Žalobkyňa na pojednávaní prostredníctvom právneho zástupcu uviedla, že žaloba je dôvodná
a preukázaná. Na žalobkyňu bola postúpená pohľadávka v sume 31 288,32 €, pričom si žalobou

uplatňuje len sumu 20 000 € s príslušenstvom. Počas trvania právneho vzťahu žalovaný uhradil na
úver sumu 7 043,94 €. Žalovaný namieta nesplnenie zákonných podmienok pre postúpenie pohľadávky,
s týmto ale žalobkyňa nesúhlasí. Žalobkyňa listinnými dôkazmi preukázala doručovanie podstatných
výziev žalovanému, najmä výzvy zo 16.04.2018, kde bol predložený podací hárok, ktorý bezpečne
preukazuje doručovanie výzvy do dispozičnej sféry žalovaného, ktoré žalovaný ani nepopieral. Ďalej

oznámenie o vyhlásenie mimoriadnej splatnosti z 19.05.2018, ktoré žalobkyňa zdokladovala poštovou
obálkou.Čižežalobkyňasplnilapodmienkypodľa§53ods.9Občianskehozákonníkaadošlokplatnému
zosplatneniu úveru. Nie je preto zrejmé, prečo žalovaný namieta zosplatnenie úveru. Žalovaný
taktiež nesprávne namieta premlčanie. V tejto súvislosti poukázala na závery vyplývajúce s aktuálnej
judikatúry Najvyššieho súdu SR, týkajúce sa premlčania pri zosplatnení spotrebiteľského úveru (napr.

4Cdo/250/2021, 2Cdo/298/2021). K vyhláseniu mimoriadnej splatnosti došlo 19.05.2018, veriteľ mohol
vyhlásiť mimoriadnu splatnosť pre splátku splatnú 25.01.2018 a premlčacia doba začala plynúť až od
26.04.2018, avšak žaloba bola podaná na súde ešte v roku 2020. Neboli preto vznesené také námietky,
ktoré by nasvedčovali, čo i len čiastočnej nedôvodnosti žaloby. Navrhla preto žalobe vyhovieť a priznať
jej náhradu trov konania v plnom rozsahu.

12. Žalovaný prostredníctvom právneho zástupcu na pojednávaní uviedol, že uplatnený nárok popiera,
pridržiava sa všetkých dôvodov uvedených v odpore. Teda že uplatnený nárok je premlčaný, minimálne
od novembra 2017, pokiaľ ide o jednotlivé splátky. Ďalej namietal, že postúpenie pohľadávky banky
nebolo v súlade so zákonom. Taktiež namietal zosplatnenie úveru k 18.05.2018 ako také. Odpor proti

platobnému rozkazu, ktorý bol podaný 25.01.2021 bol podaný v lehote. V tejto súvislosti poukázal na
§ 8 v spojení s § 9 ods. 1 zákona č. 62/2020 Z.z. Z týchto ustanovení možno vyvodiť, že lehota na
podanie odporu v danej veci neplynula od 19.01.2021 až do 28.02.2021. Čiže aj keby bol odpor podaný
28.02.2021, bol by podaný v lehote.

13. Žalobkyňa prostredníctvom právneho zástupcu v záverečnej reči poukázala na to, že žalovaný svoje
námietky doposiaľ bližšie nerozviedol. Žalobkyňa sa už vyjadrila k splneniu podmienok podľa § 92 ods. 8
zákona o bankách. Ani judikatúra Najvyššieho súdu SR nevyžaduje, aby výzva podľa § 92 ods. 8 zákona
o bankách bola kvalifikovaná (napr. R 60/2018, uznesenie z 25.5.2022 sp. zn. 1Cdo/4/2020). Nie je
potrebné, aby veriteľ realizoval v súvislosti so zosplatnením a postúpením pohľadávky dve samostatné

výzvy – postačuje aj jedna výzva. Aktuálna rozhodovacia prax, napr. 8Cdo/169/2020 pripúšťa, aby sa
za výzvu podľa § 92 ods. 8 zákona o bankách mohla považovať aj výzva týkajúca sa zosplatnenia
úveru za predpokladu, že obsahovala aj výzvu na zaplatenie dlžnej sumy. Žalobkyňa však doručovala
aj samostatnú výzvu zo dňa 22.8.2019, pričom k postúpeniu pohľadávok došlo až dňa 9.12.2019.
Podmienky podľa § 92 ods. 8 zákona o bankách boli splnené až nad rámec. Mala za to, že zmluva

o postúpení pohľadávok, ako aj zosplatnenie sú platné právne úkony a že boli splnené podmienky podľa
§ 53 ods. 9 a § 565 Občianskeho zákonníka. Možnosť zosplatnenia bola riadne dohodnutá v obchodných
podmienkach. Omeškanie žalovaného je zrejmé aj zo špecifikácie predloženej súdu, žalovaný sa do
omeškania dostal už zo splátkou splatnou 25.5.2017. Poukázala na to, že premetom konania je lenčasť postúpenej pohľadávky, a preto uplatnené právo nemôže byť premlčané. Žiadala žalobe vyhovieť
a zaviazať žalovaného na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

14. Žalovaný prostredníctvom právneho zástupcu v záverečnej reči uviedol len to, že sa pridržiava
svojho vyjadrenia a navrhuje, aby súd žalobu zamietol a priznal mu nárok na náhradu trov konania.

15. Súd vo veci vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi obsiahnutými v spise a zistil tento skutkový stav:

16. Zo zmluvy o splátkovom úvere (spotrebiteľský úver) uzavretej dňa 16.11.2015 medzi Slovenskou
sporiteľňou, a.s. ako veriteľom a žalovaným ako dlžníkom, súd zistil, že jej predmetom bolo poskytnutie
spotrebného úveru na čokoľvek žalovanému vo výške 25 000 €. Strany si dohodli fixnú úrokovú sadzbu
vo výške 12,50 % ročne (po zohľadnení zľavy 10,50 % ročne). Žalovaný sa zaviazal splatiť úver
v 108 mesačných splátkach po 374,46 € (z čoho 12,66 € predstavoval poplatok za poistenie úveru),
keď splatnosť prvej splátky bola dohodnutá na 25.12.2015, ostatných vždy k 25. dňu v kalendárnom

mesiaciakonečnásplatnosťúveruk25.11.2024.Celkováčiastkaspojenásúverompredstavovalasumu
40 440,07 € a RPMN bola 12,18 %. V zmluve sa dohodlo, že ak dlžník nespláca pohľadávku banky
riadne a včas, banka môže vyhlásiť mimoriadnu splatnosť pohľadávky.

17. Z bodu 8.1. Produktových obchodných podmienok pre hypotekárne a splátkové úvery Slovenskej

sporiteľne,a.s.(účinnýchod1.1.2015)vyplýva,žezaprípadporušeniasapovažujeajomeškaniedlžníka
so splácaním pohľadávky banky o viac ako 3 mesiace. Ak nastane tento prípad porušenia môže banka
vyhlásiť mimoriadnu splatnosť pohľadávky banky a požadovať splatenie pohľadávky v lehote, ktorú
oznámi v oznámení o mimoriadnej splatnosti.

18. Z výpisu z predmetného úveru vyplýva, že, že žalovaný v období od 25.12.2015 do 19.5.2018
uhradil na úver celkom sumu 7 043,94 €, keď poslednú splátku realizoval 15.1.2018. K 19.5.2018 mal
teda uhradených necelých 19 mesačných splátok po 374,46 €, teda splátky splatné od 25.12.2015 do
25.5.2017 a v omeškaní bol so splátkou splatnou 25.6.2017, ktorú neuhradil v plnej výške (žiadnu ďalšiu
úhradu na úver už žalovaný nerealizoval ani do rozhodnutia súdu v tejto veci).

19. Vo výzve zo dňa 16.4.2018 (interne označenej ako LC03BT-681) Slovenská sporiteľňa, a.s.
oznamovala žalovanému, že je ku dňu 16.4.2018 v omeškaní so splácaním pohľadávky banky
z predmetného úveru vo výške 3 630,08 €, vyzývala ho na zaplatenie dlžnej sumy v lehote 15
dní a zároveň ho upozorňovala, že v opačnom prípade je oprávnená vyhlásiť mimoriadnu splatnosť

pohľadávky banky, čím sa stane splatnou v celom rozsahu. V takomto prípade žalovaný stratí výhodu
splátok a pohľadávku bude musieť uhradiť v celku. Žalobkyňa na preukázanie doručenia tejto výzvy
žalovanému priložila poštový podací hárok č. D. (list č. 25/32), v ktorom je uvedené podacie číslo
zásielky F., dátum podania 16.4.2018, meno a priezvisko žalovaného, adresa žalovaného a poznámka
„car4_ns_me_20180416_4_0_e03_z00_000000_0102_999132628“.

20.Listomzodňa19.5.2018označenýmako„Oznámenieovyhlásenímimoriadnejsplatnosti“Slovenská
sporiteľňa, a.s. oznámila žalovanému, že z dôvodu omeškania so splácaním pohľadávky banky vyhlásila
ku dňu 18.5.2018 mimoriadnu splatnosť pohľadávky z predmetnej úverovej zmluvy. Výška pohľadávky
k uvedenému dňu predstavovala sumu 24 963,92 €. Slovenská sporiteľňa, a.s. žiadala žalovaného túto

sumu uhradiť do 15 dní. Uvedenú zásielku adresovanú žalovanému pošta vrátila Slovenskej sporiteľni,
a.s. s poznámkou „zásielka neprevzatá v odbernej lehote“. Súd vychádzal z toho, že tento list bol
doručený žalovanému dňa 24.5.2018, teda dňom jeho uloženia na pošte, kedy sa dostal do dispozičnej
sféry žalovaného.

21. Vo výzve zo dňa 22.8.2019 (interne označenej ako LC08-14219) Slovenská sporiteľňa, a.s.
oznamovala žalovanému, že pohľadávka banky z predmetnej zmluvy je splatná v celom rozsahu a je
v omeškaní s jej splácaním viac ako tri mesiace. K uvedenému dňu predstavovala pohľadávka sumu
29 819,35 €. V prípade, ak dlžnú sumu neuhradí, banka je oprávnená postúpiť pohľadávku tretej osobe.
Žalobkyňa na preukázanie doručenia tejto výzvy žalovanému priložila poštový podací hárok č. D. (list č.

157/277), v ktorom je uvedené podacie číslo zásielky F., dátum podania 26.8.2019, meno a priezvisko
žalovaného, adresa žalovaného a poznámka LC08-14219.22. Dňa 9.12.2019 uzavrela Slovenská sporiteľňa, a.s. ako postupca a žalobkyňa ako postupník Zmluvu
o postúpení pohľadávok č. 1013/2019/CE, pričom z prílohy k tejto zmluve vyplýva, že predmetom
postúpenia bola aj pohľadávka, ktorú si žalobkyňa uplatňuje voči žalovanému v tomto konaní.

23. Podľa § 497 Obchodného zákonníka zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka
poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné
prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

24. Podľa § 1 ods. 2 prvej vety zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a
pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, v znení účinnom ku dňu uzavretia
zmluvyoúvere(ďalejlen„ZoSÚ“),spotrebiteľskýmúveromnaúčelytohtozákonajedočasnéposkytnutie
peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej
platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.

25. Podľa § 2 písm. a/, b/ ZoSÚ, na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľom fyzická osoba, ktorá
nekoná v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania a veriteľom fyzická osoba alebo právnická
osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti.

26. Podľa § 2 písm. d/ ZoSÚ, na účely tohto zákona sa rozumie zmluvou o spotrebiteľskom úvere

zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje
poskytnutépeňažnéprostriedkyvrátiťazaplatiťcelkovénákladyspotrebiteľaspojenésospotrebiteľským
úverom.

27. Podľa § 17 ods. 1 ZoSÚ v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy o postúpení pohľadávok, práva

vyplývajúce zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere neprechádzajú a veriteľ ich nemôže previesť na tretiu
osobu; to neplatí, ak prechádza alebo sa postupuje pohľadávka so všetkými právami s ňou spojenými a
a/ ide o prechod alebo postúpenie z veriteľa oprávneného poskytovať spotrebiteľský úver podľa tohto
zákona alebo osobitného predpisu na veriteľa podľa § 20 ods. 1 písm. a/, banku, zahraničnú banku
alebo pobočku zahraničnej banky, a

b/ prechádza alebo postupuje sa pohľadávka po konečnom termíne splatnosti spotrebiteľského úveru
alebo pohľadávka, ktorá sa stala splatnou pred termínom konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru.

28. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na
právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

29. Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky
iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to
na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých
obsahomaleboúčelomjeobchádzanietohtoustanovenia,súneplatné.Navšetkyprávnevzťahy,ktorých

účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by
sa inak mali použiť normy obchodného práva.

30. Podľa § 52 ods. 3 a 4 Občianskeho zákonníka dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci
predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

31. Podľa § 565 Občianskeho zákonníka, ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie
celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené.

Toto právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.

32. Podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má
vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od
omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní

na uplatnenie tohto práva.33. Podľa § 524 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu
dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému. S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo
a všetky práva s ňou spojené.

34. Podľa § 525 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, postúpiť nemožno pohľadávku, ktorá zaniká
najneskôr smrťou veriteľa alebo ktorej obsah by sa zmenou veriteľa zmenil. Postúpiť nemožno ani
pohľadávku, pokiaľ nemôže byť postihnutá výkonom rozhodnutia. Nemožno postúpiť pohľadávku, ak by
postúpenie odporovalo zákonu alebo dohode s dlžníkom.

35. Podľa § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z.z o bankách (ďalej len „zákon o bankách“), ak je napriek
písomnej výzve banky alebo pobočky zahraničnej banky jej klient nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych
dní v omeškaní so splnením čo len časti svojho peňažného záväzku voči banke alebo pobočke
zahraničnej banky, môže banka alebo pobočka zahraničnej banky svoju pohľadávku zodpovedajúcu
tomuto peňažnému záväzku postúpiť písomnou zmluvou inej osobe, a to aj osobe, ktorá nie je

bankou (ďalej len "postupník"), aj bez súhlasu klienta; týmto nie sú dotknuté pravidlá pre postupovanie
pohľadávok zo zmlúv o spotrebiteľskom úvere podľa osobitného predpisu ani pravidlá pre postupovanie
pohľadávokzozmlúvoúverochnabývaniepodľaosobitnéhopredpisu. Totoprávobankaalebopobočka
zahraničnej banky nemôže uplatniť, ak klient ešte pred postúpením pohľadávky uhradil banke alebo
pobočke zahraničnej banky omeškaný peňažný záväzok v celom rozsahu vrátane jeho príslušenstva; to

neplatí,aksúčetvšetkýchomeškaníklientasosplnenímčolenčastitohoistéhopeňažnéhozáväzkuvoči
banke alebo pobočke zahraničnej banky presiahol jeden rok. Pri postúpení pohľadávky je banka alebo
pobočka zahraničnej banky povinná odovzdať postupníkovi aj dokumentáciu o záväzkovom vzťahu,
na ktorého základe vznikla postúpená pohľadávka; banka alebo pobočka zahraničnej banky môže
postupníkovi poskytnúť informáciu o jednotlivých iných záväzkových vzťahoch medzi bankou alebo

pobočkou zahraničnej banky a klientom len za podmienok a v rozsahu ustanovených týmto zákonom.

36. Podľa § 8 zákona č. 62/2020 Z.z. o niektorých mimoriadnych opatreniach v súvislosti so šírením
nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby COVID-19 a v justícii a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré
zákony (ďalej len „zákon č. 62/2020 Z.z.“), lehoty ustanovené právnymi predpismi v súkromnoprávnych

vzťahoch na uplatňovanie alebo bránenie práv na súde, uplynutím ktorých by došlo k premlčaniu alebo
k zániku práva,
a/ v čase odo dňa účinnosti tohto zákona do 28. februára 2021 neplynú,
b/ ktoré uplynuli po 31. decembri 2020 do dňa účinnosti tohto zákona, sa neskončia skôr ako za 30 dní
po nadobudnutí účinnosti tohto zákona.

37. Podľa § 9 ods. 1 zákona č. 62/2020 Z.z., ustanovenie § 8 písm. a/ platí rovnako aj pre lehoty
ustanovené zákonom alebo určené súdom na vykonanie procesného úkonu v konaní pred súdom
účastníkmi konania a stranami v konaní; v trestnom konaní to platí len o lehote na podanie opravného
prostriedku pre obvineného, jeho obhajcu, poškodeného a zúčastnenú osobu.

38. Podľa § 7 ods. 2 ZoUK, v platobnom rozkaze súd žalovanému uloží, aby do 15 dní od jeho doručenia
zaplatil žalobcovi uplatňovaný nárok a nahradil trovy konania, alebo aby v tej istej lehote podal odpor.

39.Podľa§15ods.1ZoUK,aktentozákonneustanovujeinak,nakonaniepodľatohtozákonasapoužije

Civilný sporový poriadok okrem § 126.

40. Podľa § 121 ods. 2 C.s.p., do plynutia lehoty určenej podľa dní sa nezapočítava deň, keď nastala
skutočnosť určujúca začiatok lehoty.

41. Pokiaľ žalobkyňa v priebehu konania namietala, že Okresný súd Banská Bystrica mal odpor
žalovaného proti platobnému rozkazu ako oneskorený odmietnuť, súd konštatuje, že táto jej námietka
neobstojí. V zmysle § 9 ods. 1 v spojení s § 8 písm. a/ zákona č. 62/2020 Z.z. totiž platí, že od účinnosti
tohto zákona (uvedené ustanovenia nadobudli účinnosť 19.1.2021) do 28.2.2021 lehoty ustanovené
zákonom stranám sporu pre vykonanie procesného úkonu v konaní pred súdom neplynú. Žalovanému

bol platobný rozkaz doručený 4.1.2021. V zmysle § 121 ods. 2 C.s.p. sa do plynutia zákonom stanovenej
15-dňovej lehoty na podanie odporu nepočíta deň 4.1.2021, žalovanému tak lehota začala plynúť až
5.1.2021ajejposlednýdeňmalpôvodnepripadnúťna19.1.2021,kedyužaletátolehotaaždo28.2.2021
neplynula. Posledný deň tejto lehoty tak napokon pripadol až na 1.3.2021. Odpor podaný žalovaným(prostredníctvom jeho právnej zástupkyne) dňa 25.1.2021 bol teda podaný včas. Keďže žalovaný podal
včas vecne odôvodnený odpor, platobný rozkaz sa zo zákona zrušil (§ 11 ods. 1 ZoUK) a po tom, čo
žalobkyňa navrhla pokračovanie v konaní na súde príslušnom podľa C.s.p., bola vec v súlade s § 14

ods. 3 ZoUK postúpená tunajšiemu súdu.

42. Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že medzi Slovenskou sporiteľňou, a.s. ako
veriteľom a žalovaným ako dlžníkom bola uzavretá úverová zmluva, na základe ktorej Slovenská
sporiteľňa, a.s. poskytla žalovanému úver vo výške 25 000 €. Právny vzťah založený predmetnou

úverovou zmluvou je právnym vzťahom založeným spotrebiteľskou zmluvou a je nevyhnutné
posudzovať ho nielen podľa príslušných ustanovení Obchodného zákonníka (§ 497 a nasl.), ale
aj právnych predpisov, ktoré upravujú právne vzťahy spotrebiteľského charakteru (§ 52 a nasl.
Občianskeho zákonníka a ZoSÚ), keďže Slovenská sporiteľňa, a.s. pri uzatváraní zmluvy o úvere
vystupovala ako veriteľ s poukazom na predmet podnikania a žalovaný vystupoval ako spotrebiteľ,
pretože pri uzatváraní a plnení zmluvy nekonal v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania.

43. Súd sa v prvom rade zaoberal otázkou aktívnej vecnej legitimácie žalobkyne. Vo všeobecnosti platí,
že pod vecnou legitimáciou sa rozumie stav vyplývajúci z hmotného práva, podľa ktorého je určitá
osoba subjektom práva alebo povinnosti, ktoré sú predmetom konania. Pre posúdenie, kto je v spore
vecne legitimovaný je rozhodujúce výlučne právo hmotné. V prípade dvojstranných právnych vzťahov,

v ktorých strany stoja navzájom v spore, sa rozlišuje vecná legitimácia aktívna (na strane žalobcu) alebo
pasívna (na strane žalovaného). Z hľadiska vecnej legitimácie je teda podstatné, že ten, kto žaluje,
je aj v skutočnosti podľa hmotného práva nositeľom oprávnenia, o ktoré v konaní ide (aktívna vecná
legitimácia), resp. ten, kto je žalovaný, je aj reálne nositeľom povinnosti, ktorá je predmetom konania.
Nedostatok vecnej legitimácie znamená, že ten, kto tvrdí svoje hmotnoprávne oprávnenie, alebo o kom

sa tvrdí, že je nositeľom hmotnoprávnej povinnosti, v skutočnosti toto oprávnenie nemá, alebo nie je
nositeľom tvrdenej povinnosti, o ktorú v konaní ide.

44. Žalobkyňa svoju aktívnu vecnú legitimáciu v tomto spore vyvodzuje zo Zmluvy o postúpení
pohľadávok č. 1013/2019/CE zo dňa 9.12.2019 uzavretej medzi Slovenskou sporiteľňou, a.s. ako

postupcom a žalobkyňou ako postupníkom, v spojení s prílohou k tejto zmluve, na základe čoho malo
k 9.12.2019 dôjsť k postúpeniu pohľadávky voči žalovanému, ktorá je predmetom tohto konania, na
žalobkyňu.

45. Postúpenie pohľadávky je upravené v § 524 a nasl. Občianskeho zákonníka. V posudzovanej

veci však predmetom postúpenia bola pohľadávka vyplývajúca zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
takže na jej platné postúpenie museli byť splnené aj podmienky uvedené v § 17 ods. 1 ZoSÚ. Súd
v tejto súvislosti skúmal, či v danom prípade bol splnený predpoklad uvedený pod písm. b/ tohto
ustanovenia, t.j. či postupovaná pohľadávka bola splatná v celom rozsahu. Spomínané ustanovenie totiž
vyžaduje postúpenie pohľadávky buď po konečnom termíne splatnosti spotrebiteľského úveru, alebo

pohľadávky, ktorá sa stala splatnou pred termínom konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru (teda ak
došlo k zosplatneniu úveru).

46. Žalobkyňa tvrdila, že žalovaný úver riadne nesplácal, preto dňa 19.5.2018 vyhlásila mimoriadnu
splatnosť úveru ku dňu 18.5.2018. Súd sa preto zaoberal tým, či v predmetnej veci boli splnené

podmienky pre predčasné zosplatnenie tohto úveru vyplývajúce z § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka.
Podľa uvedeného ustanovenia sa pre zosplatnenie úveru vyžaduje: 1/ existencia omeškania dlžníka so
zaplatením aspoň jednej splátky minimálne 3 mesiace, 2/ doručenie upozornenia veriteľa na možnosť
zosplatnenia úveru dlžníkovi v lehote nie kratšej ako 15 dní pred zosplatnením, 3/ doručenie oznámenia
o zosplatnení úveru dlžníkovi.

47. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že žalovaný v období od 25.12.2015 do 19.5.2018 uhradil
na úver celkom sumu 7 043,94 €, keď poslednú splátku realizoval 15.1.2018. K 19.5.2018 mal teda
uhradených necelých 19 mesačných splátok po 374,46 €, teda splátky splatné od 25.12.2015 do
25.5.2017 a v omeškaní bol so splátkou splatnou 25.6.2017, ktorú neuhradil v plnej výške (žiadnu

ďalšiu úhradu na úver už žalovaný nerealizoval ani do rozhodnutia súdu v tejto veci). Žalobkyňa doložila
do spisu výzvu Slovenskej sporiteľne, a.s. zo dňa 16.4.2018 označenú ako „LC03BT-6801“, v ktorej
oznamuje žalovanému, že k uvedenému dňu je v omeškaní so splácaním pohľadávky z predmetného
úveru výške 3 630,08 €, vyzýva ho na úhradu dlžnej sumy v lehote 15 dní od doručenia tejto výzvya zároveň ho upozorňuje, že ak dlžnú sumu v stanovenej lehote neuhradí, bude oprávnená vyhlásiť
mimoriadnu splatnosť úveru, čím sa pohľadávka stane splatnou v celom rozsahu. Žalobkyňa považovala
svoje skutkové tvrdenie o doručení tejto výzvy žalovanému za nesporné. Súd však v tejto súvislosti

zdôrazňuje, že pri skutkových tvrdeniach, ktoré sa týkajú podmienok pre postúpenie pohľadávky podľa §
17ods.1ZoSÚ,žalobkyňuzaťažujedôkaznébremenoohľadnepreukázaniasplneniatýchtopodmienok,
a to aj v prípade, že žalovaný tieto skutkové tvrdenia v konaní nepoprie (mutatis mutandis nižšie
citovaný judikát R 6/2022). Žalobkyňa na preukázanie svojich tvrdení o doručení vyššie uvedenej výzvy
do dispozičnej sféry žalovaného doložila súdu poštový podací hárok č. D. (list č. 25/32), v ktorom

je uvedené podacie číslo zásielky F., dátum podania 16.4.2018, meno a priezvisko žalovaného,
adresa žalovaného a poznámka „car4_ns_me_20180416_4_0_e03_z00_000000_0102_999132628“.
Toto označenie zásielky v podacom hárku sa však nezhoduje s označením výzvy „LC03BT-6801“,
a teda z obsahu podacieho hárku nemožno zistiť, či uvedená zásielka obsahovala práve túto výzvu.
Možno preto konštatovať, že žalobkyňa v konaní nepreukázala, že zásielka so spomínaným podacím
číslom obsahovala predmetnú výzvu. Aj v prípade, že by žalobkyňa preukázala, že predmetná zásielka

obsahovala túto výzvu, súd by musel konštatovať, že nepreukázala, že Slovenská sporiteľňa, a.s.
zásielku žalovanému doručila, t.j. že sa list dostal do dispozičnej sféry žalovaného. Pri doručovaní
jednostranného právneho úkonu, ktorým upozornenie podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka
nepochybne je, nie je možné vychádzať z predpokladov alebo dohadov. Musí byť jednoznačne
preukázané, že toto upozornenie bolo doručené spotrebiteľovi. Žalobkyňou predložený poštový podací

hárok však nepreukazuje nič viac len to, že tam uvedená zásielka bola dňa 16.4.2018 podaná na pošte.

48. Súd v tejto súvislosti dáva do pozornosti aj rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
z 2.4.2008 sp. zn. 2 Obo 3/2008, v ktorom tento dospel k záveru, že podací lístok o podaní doporučenej
zásielky je len dôkazom o tom, že bola zaslaná listová zásielka, ale nepreukazuje obsah tejto listovej

zásielky a ani jej doručenie. Hoci sa toto rozhodnutie týkalo poštového podacieho lístka, niet rozumného
dôvodu, pre ktorý by uvedený záver nebolo možné aplikovať aj na poštový podací hárok použitý
Slovenskou sporiteľnou, a.s. v prejednávanej veci.

49. Súd taktiež poukazuje na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 25.4.2023 sp. zn.

9Cdo/295/2021, z ktorého obsahu vyplýva, že žalobkyňa (EOS KSI Slovensko, s.r.o) v uvedenej veci
taktiež v pozícii žalobkyne a zároveň dovolateľky bola toho názoru, že odvolací súd, ktorý s poukazom na
rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 15.12.2020 sp. zn. 5Cdo/36/2020 (zverejneného
ako judikát R 4/2021) dospel k záveru, že podací hárok nepreukazuje doručenie výzvy na plnenie
žalovanému, teda nepreukazuje skutočnosť, že sa výzva dostala do jeho dispozičnej sféry, sa týmto

odchýlil od doterajšej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, a to najmä od spomínaného rozhodnutia
sp. zn. 5Cdo/36/2020. Najvyšší súd však v rámci posudzovania prípustnosti dovolania uviedol, že
v zmysle právnych záverov rozhodnutia sp. zn. 5Cdo/36/2020 je podstatné to, aby adresát mal možnosť
oboznámiťsasprejavomvôleodosielateľa,tedaabysatentoprejavvôledostaldojehodispozičnejsféry,
pričom povinnosťou odosielateľa je preukázať doručenie prejavu vôle do dispozičnej sféry adresáta

(teda nie je nutné preukazovať doručenie priamo do vlastných rúk adresáta). Preukázanie takto
definovaného účinného doručenia však nie je možné zamieňať s preukázaním odoslania prejavu vôle.
Na základe uvedeného skonštatoval, že odvolací súd v napadnutom rozhodnutí vychádzal z týchto
záverov, správne ich interpretoval a aplikoval na prejednávanú vec.

50. Z vyššie uvedeného je zrejmé, že v danom prípade neboli splnené zákonné podmienky pre
zosplatnenie úveru vyplývajúce z § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, v dôsledku čoho Slovenská
sporiteľňa, a.s. nebola oprávnená úver zosplatniť. Zosplatnenie úveru listom Slovenskej sporiteľne a.s.
zo dňa 19.5.2018 je preto treba považovať za neúčinné.

51. Vzhľadom na to, že k účinnému zosplatneniu úveru nedošlo a termín konečnej splatnosti úveru
nastane až 25.11.2024, súd dospel k záveru, že postúpenie predmetnej pohľadávky voči žalovanému zo
Slovenskej sporiteľne, a.s na žalobkyňu bolo pre rozpor s § 17 ods. 1 písm. b/ ZoSÚ absolútne neplatné
podľa § 39 Občianskeho zákonníka.

52. So zreteľom na to, že veriteľom pohľadávky v čase uzavretia zmluvy o postúpení pohľadávok bola
G. G., H., teda banka, na platné postúpenie pohľadávky na žalobkyňu bolo taktiež nevyhnutné splnenie
zákonných podmienok pre postúpenie pohľadávky vyplývajúcich z ustanovenia § 92 ods. 8 zákona
o bankách. Súd v tejto spojitosti poukazuje na judikát R 60/2018, z ktorého právnej vety vyplýva, žepostúpenie pohľadávky banky, ku ktorému došlo v rozpore s týmto ustanovením, je neplatný právny
úkon. V odôvodnení tohto rozhodnutia dovolací súd zdôraznil, že ak bola postúpená pohľadávka v
rozpore so zákonom, nemožno uvedené konvalidovať ani včasným a riadnym oznámením o postúpení

pohľadávky dlžníkovi.

53. Súd na tomto mieste opätovne poukazuje na právnu vetu judikátu R 6/2022, v ktorej sa uvádza: „V
sporoch s ochranou slabšej strany súd skúma vecnú legitimáciu z úradnej povinnosti. Dôkazné bremeno
preukázania splnenia podmienok podľa § 92 ods. 8 vety prvej Zákona o bankách pred postúpením

pohľadávky zaťažuje veriteľa, a to aj v prípade, že spotrebiteľ nepoprel s tým súvisiace skutkové tvrdenia
veriteľa.“ Postupca, ktorému bola pohľadávka postúpená bankou, je teda povinný nielen tvrdiť, ale i
preukázať, že pred postúpením bola predmetná pohľadávka splatná, že banka dlžníka písomne vyzvala
na splnenie jeho záväzku a klient i napriek tomu, zostal v omeškaní so splatením svojho záväzku aspoň
90 kalendárnych dní. Nepreukázanie týchto skutočností má za následok nepreukázanie aktívnej vecnej
legitimácie postupníka, a to i v prípade, keď sa spotrebiteľ svojich práv v konaní výslovne nedovoláva,

nakoľko v takom prípade sa ustanovenie § 151 ods. 1 C.s.p. o nespornosti nepopretých skutkových
tvrdení neuplatní. Samotná pasivita žalovanej strany v tomto smere preto nemôže viesť k aplikácii
ustanovenia § 151 ods. 1 a 2 C.s.p. a zakladať povinnosť súdu priznať akýkoľvek uplatnený nárok (k
tomu aj uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 246/2019).

54. Keďže v danom prípade k účinnému zosplatneniu úveru nedošlo, je zrejmé, že predmetná
pohľadávka v čase uzavretia zmluvy o postúpení pohľadávok nebola splatná a nebola preto splnená
hneď prvá podmienka pre postúpenie pohľadávky. Aj keby bol úver účinne zosplatnený, žalobkyňa
v konaní nepreukázala, že výzva Slovenskej sporiteľne, a.s. zo dňa 22.8.2019 na úhradu dlžnej sumy
supozornenímnamožnosťpostúpeniapohľadávkytretejosobe,bolapreduzavretímzmluvyopostúpení

pohľadávok doručená žalovanému, teda že sa dostala do jeho dispozičnej sféry. Žalobkyňa aj tu totiž
doložila len podací hárok (tentoraz už so zhodným označením zásielky ako na výzve).

55. Súd v súvislosti s písomnou výzvou podľa § 92 ods. 8 zákona o bankách poukazuje na rozhodnutie
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 31.3.2022 sp. zn. 2Cdo/266/2020, v ktorom dovolací súd

v rámci riešenia dovolacej otázky „či výzva vo vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru predstavuje
výzvu v zmysle § 92 ods. 8 zákona o bankách“, dospel k záveru, že: „Obsah ustanovenia § 92 ods. 8
veta prvá zákona o bankách predpokladá výlučnú a samostatnú písomnú výzvu banky, že je jej klient
v omeškaní so splnením čo len časti svojho záväzku. Skrz spotrebiteľského charakteru dojednanej
zmluvy o úvere nemožno prisvedčiť oznámeniu o mimoriadnej splatnosti úveru aj charakter výzvy v

zmysle § 92 ods. 8 zákona o bankách.“ Následne Najvyšší súd Slovenskej republiky v uznesení zo dňa
27.10.2022 sp. zn. 4Cdo/75/2020 skonštatoval neprípustnosť dovolania podľa § 421 ods. 1 písm. b/
C.s.p. ohľadne tejto dovolacej otázky s poukazom na to, že už bola vyriešená v spomínanom uznesení
sp. zn. 2Cdo/266/2020. Poukaz žalobkyne na predchádzajúce uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky z 27.1.2022 sp. zn. 8Cdo/169/2020 súd považoval za nenáležitý, nakoľko v tomto rozhodnutí

dovolací súd právnu otázku „či výzva vo vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru predstavuje výzvu v
zmysle § 92 ods. 8 zákona o bankách“ neriešil. Dovolací súd tu iba v rámci skúmania, či nedošlo
k porušeniu práva dovolateľky na spravodlivý proces, ohľadom námietky nepreukázania aktívnej vecnej
legitimácie žalobkyne stručne poukázal na závery, ku ktorým dospeli oba nižšie súdy.

56. Je teda zjavné, že v prejednávanej veci neboli splnené ani podmienky pre postúpenie predmetnej
pohľadávky v zmysle § 92 ods. 8 zákona o bankách, čo zakladá ďalší dôvod neplatnosti tohto postúpenia
podľa § 39 Občianskeho zákonníka. Vzhľadom na neplatnosť postúpenia predmetnej pohľadávky nie je
daná ani aktívna vecná legitimácia žalobkyne v tejto veci. Súd preto žalobu v celom rozsahu zamietol.

57. Podľa § 255 ods. 1 C.s.p., súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

58. Podľa § 262 ods. 1 C.s.p., o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

59. Keďže žalovaný mal v konaní plný úspech, súd mu priznal voči žalobkyni nárok na náhradu trov
konania v rozsahu 100 %. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods.
2 C.s.p.).Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na Okresnom súde
Malacky, písomne, dvojmo.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti
odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)

a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a/ neboli splnené procesné podmienky,

b/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e/ súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f/ súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g/ zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h/ rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na

podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a/ sa týkajú procesných podmienok,

b/ sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c/ má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d/ ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch
a exekučnej činnosti - Exekučný poriadok a o zmene a doplnení ďalších zákonov, v znení neskorších
predpisov). Na exekučné konanie je kauzálne príslušný Okresný súd Banská Bystrica (§ 49 Exekučného
poriadku).