Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 13. jún 2024

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 9Co/19/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1114224807
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 06. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Roman Huszár

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2024:1114224807.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Romana Huszára a členiek senátu

JUDr. Magdalény Florekovej a JUDr. Zuzany Posluchovej v právnej veci žalobkyne: O.. I. G., nar.
XX.XX.XXXX, bytom V. A. XX, N., zastúpená MAJCHRÁK & MAJCHRÁK, advokáti, s.r.o., 850 Nová
Bystrica, IČO: 36 416 525, proti žalovaným: 1./ Všeobecná úverová banka, a.s., so sídlom Mlynské Nivy
1, Bratislava, IČO: 31 320 155, 2./ VÚB Operating Leasing, a.s., so sídlom Mlynské Nivy 1, Bratislava,
IČO: 54 108 128, obaja zastúpení Beňo & partners advokátska kancelária, s.r.o., Námestie svätého
Egídia 40/93, Poprad, IČO: 44 250 029, o zrušenie rozhodcovského rozsudku, na odvolanie žalovaných
1/ a 2/ proti rozsudku bývalého Okresného súdu Bratislava I č. k. 20C/188/2014 - 227 zo dňa 31. marca

2023 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie potvrdzuje.

Žalobkyňa má voči žalovaným 1./,2./ nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom zrušil rozhodcovský rozsudok Rozhodcovského súdu
zriadeného pri Slovenskej hospodárskej komore, s.r.o., sp. zn. 30077/09 zo dňa 09.06.2014. Žalobkyni
priznal proti žalovaným 1./ a 2./ nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

1.1. Svoje rozhodnutie odôvodnil ustanoveniami § 37, § 657 Občianskeho zákonníka, § 5 ods. 2, § 40
ods. 1 písm. a), c) a h), § 54b ods. 1 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní v znení účinnom
v čase podania žaloby (ďalej len „ZRK“). Na základe vykonaného dokazovania súd prvej inštancie
ustálil, že žalobkyňa a pôvodný žalovaný Consumer Finance Holding, a.s. uzatvorili dňa 12.03.2007
zmluvu nazvanú zmluva o pôžičke, na základe ktorej sa žalobkyňa zaviazala za „predmet pôžičky“,
ktorým bol televízor A. H.-XXPAXXE, zaplatiť v splátkach celkovú sumu 1.829,98 € (55.130,-Sk). Táto
skutočnosť bola medzi stranami nesporná, avšak sporný bol charakter zmluvy a jej platnosť, keďže

žalobkyňa tvrdila, že jej úmyslom nebolo uzatvoriť akúkoľvek zmluvu o pôžičke, ale kúpnu zmluvu na
televízor, pričom ho mala splácať v splátkach. Súd tiež pokladal za preukázané, že súčasťou zmluvy o
pôžičke boli Všeobecné obchodné podmienky, ktoré v bode 15.23 umožňovali stranám riešiť spory na
Rozhodcovskom súde zriadenom pri Slovenskej hospodárskej komore, s.r.o.. Podľa tvrdenia žalobkyne
bol televízor doručený poškodený, odmietla uhradiť jeho kúpnu cenu, a túto si následne uplatnil pôvodný
žalovaný (v postavení žalobcu) v rozhodcovskom konaní, pričom v tomto konaní bol úspešný. Súd
prvej inštancie aplikoval znenie § 40 ZRK účinné v čase podania žaloby, t. j. ku dňu 04.09.2014. V

tejto súvislosti súd konštatuje, že prechodné ustanovenie k úpravám účinným od 01.01.2015 (§ 54b
ods. 1 ZRK), podľa ktorého sa ustanovenia novelizovaného zákona použijú aj na konania začaté pred
01.01.2015, nemožno aplikovať na už prebiehajúce konania pokiaľ ide o možnosť podať žalobu v zmysle
§ 40 ZKR, nakoľko by tým strana konania mohla v už prebiehajúcom konaní stratiť právo na podaniežaloby, ktoré jej bolo predtým priznané, čo je v právnom štáte neprípustné. Pre úplnosť súd prvej
inštanciedodáva,žejehozáveryuvedenénižšieplatiaajvprípadeaplikáciesúčasnéhoznenia §
40 ods. 1 písm. a) ZRK.

1.2. Súd prvej inštancie v prvom rade posudzoval platnosť zmluvy o pôžičke, a dospel k záveru, že
táto je absolútne neplatná v zmysle § 37 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého sa právny úkon musí
urobiť slobodne, vážne, určite a zrozumiteľne. Tieto podmienky v zmluve o pôžičke splnené neboli.
Predmetomzmluvyopôžičkemôžubyťlenvýlučnedruhovourčenéveci.Vzmluveopôžičkeuzatvorenej

medzi stranami je však ako predmet pôžičky uvedený televízor A., čo odporuje vyššie uvedenému
zákonnému ustanoveniu. Zároveň to odporuje úmyslu strán, a to minimálne úmyslu žalobkyne, ktorej
cieľom bola kúpa televízoru na splátky, a teda mala záujem o uzatvorenie kúpnej zmluvy. Zmluva pritom
podľa obsahu čiastočne pôsobí ako práve kúpna zmluva. Keďže však zmluva o pôžičke (ktorou by
predmetná zmluva teoreticky mohla byť, ak by predmetom pôžičky boli finančné prostriedky, za ktoré
by si následne dlžník mohol kúpiť televízor) sa svojím obsahom a právnymi následkami, pokiaľ ide o

práva a povinnosti oboch strán, súvisiacich najmä s prípadnými nárokmi z vád tovaru, podstatne líši
od kúpnej zmluvy, je jasná dohoda na obsahu zmluvy podstatná. V opačnom prípade ide o neplatnú
zmluvu pre jej neurčitosť. Nie je pri tom bez významu, že zmluva má spotrebiteľský charakter a je to
dodávateľ - pôvodný žalovaný - ktorý zmluvu pripravil a za akúkoľvek nejasnosť a neurčitosť nesie
zodpovednosť. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že zmluva je absolútne neplatná, nakoľko obsahuje

nejasný predmet zmluvy pre jej neurčitosť z nej jednoznačne určiť práva a povinnosti. Keďže zmluva ako
celok bola súdom prvej inštancie vyhodnotená ako absolútne neplatná, neplatnou je z toho dôvodu aj
rozhodcovská doložka, nakoľko dôvod neplatnosti zmluvy o pôžičke sa vzťahuje na celé znenie zmluvy
o pôžičke (§5 ods. 2 ZRK). V dôsledku tejto skutočnosti súd prvej inštancie konštatuje, že bol splnený
zákonný predpoklad na podanie žaloby o zrušenie rozhodcovského rozsudku v zmysle § 40 ods. 1 písm.

c) ZRK. Zároveň je z rovnakého dôvodu žalobca dôvodná.

1.3. Súd prvej inštancie však mal ďalej za to, že v danom prípade bol daný dôvod na zrušenie rozsudku aj
dôvoduvedenývustanovení§40ods.1písm.h)ZRK,nakoľkoexistovalidôvody,prektorémožnožiadať
o obnovu konania. Žalovaný vo svojom vyjadrení zo dňa 24.07.2017 uviedol, že pohľadávka zo zmluvy

o pôžičke bola ešte pred rozhodnutím rozhodcovského súdu postúpená tretej spoločnosti. Žalobca v
konaní túto skutočnosť nepoprel, a preto ju súd považoval za nespornú. Ak prišlo k postúpeniu v zmysle
§ 524 a nasl. Občianskeho zákonníka, stratil právo danú pohľadávku vymáhať a teda v rozhodcovskom
konaní stratil právo domáhať sa jej zaplatenia. Možnosť vymáhať pohľadávku podľa § 530 Občianskeho
zákonníka, v zmysle ktorého na žiadosť postupníka môže postupca vymáhať postúpený nárok sám vo

svojom mene a na účet postupníka, súd prvej inštancie konštatoval, že takáto možnosť prichádza do
úvahy iba v prípade, ak existuje žiadosť postupníka, resp. dohoda medzi postupníkom a postupcom.
Takúto skutočnosť však žalovaní v konaní nielenže nepreukázali, ale ani netvrdili. Súd prvej inštancie sa
tak stotožnil s právnym názorom žalobkyne, že v danom prípade neuniesli žalovaní bremeno tvrdenia
ani dôkazné bremeno v zmysle čl. 8, resp. § 132 a § 167 C.s.p. Súd prvej inštancie teda uzavrel, že

právny predchodca žalovaných nebol v rozhodcovskom konaní aktívne vecne legitimovaný domáhať sa
zaplatenia pohľadávky. V takom prípade ide ale o dôvod na obnovu konania v zmysle § 228 ods. 1 písm.
a) Občianskeho súdneho poriadku (resp. podľa § 397 písm. a) C.s.p.). keďže sú tu skutočnosti,
rozhodnutia, alebo dôkazy, ktoré účastník konania, bez svojej viny nemohol použiť v pôvodnom konaní,
ak môžu privodiť pre neho priaznivejšie rozhodnutie. Ak by o absencii aktívnej vecnej legitimácie

právnehopredchodcužalovanýchvedelrozhodcovskýsúdvčasesvojhorozhodovania,muselbyžalobu
v rozhodcovskom konaní zamietnuť, čo by bolo pre žalobkyňu nepochybne priaznivejším rozhodnutím.
Súdprvejinštanciesanestotožnilsnámietkoužalovanýchohľadomtoho,ženaaktívnuvecnúlegitimáciu
je možné prihliadnuť len na základe námietky. Súd prvej inštancie uvádza, že súd prvej inštancie skúma
na základe vykonaného dokazovania. Možno teda súhlasiť s názorom žalovaných, že rozhodcovský

súd pri nedostatku dôkazov nemohol zobrať absenciu vecnej legitimácie pri svojom rozhodovaní do
úvahy, a zároveň je potrebné konštatovať, že ak by z vykonaného dokazovania absencia aktívnej vecnej
legitimácie vyplývala, súd by na takúto skutočnosť musel prihliadnuť bez ohľadu na to, či by bola
žalovanou explicitne namietaná. Z toho istého dôvodu ide zároveň pri neskoršom preukázaní tej istej
skutočnosti o dôvod na obnovu konania. Súd prvej inštancie poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu

SR 4Cdo 162/2020 zo dňa 27.10.2021, uverejnený v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí
súdov Slovenskej republiky č. 2/2020 ako rozhodnutie R 6/2022.1.4. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd prvej inštancie v zmysle § 255 ods. 1 a § 262 ods.
1 C.s.p. tak, že žalobca mal bol v konaní v plnom rozsahu úspešný z dôvodu, že súd žalobe vyhovel,
preto mu súd priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

2. Proti tomuto rozsudku podali v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaní 1./ a 2./, ktorým žiadali,
aby odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie, prípadne ak budú
podmienky na rozhodnutie vo veci splnené, aby vo veci sám rozhodol tak, že žalobu v celom rozsahu
zamietne. Odvolanie podali z dôvodov uvedených v ustanovení § 365 ods. 1 písm. f) a h) C.s.p.

a odôvodnili ho tým, že nesúhlasia s tým, že zmluva o pôžičke je absolútne neplatným právnym úkonom.
Zo zmluvy o pôžičke je zrejmé, že táto zmluva bola uzavretá za účelom financovania kúpy televízora
značka A.. V danom prípade sa jedná o pôžičku poskytnutú za účelom doplatku kúpnej ceny predmetu
kúpy, na základe ktorej poskytol právnym predchodca žalovaných dlžníkovi, žalobkyni druhovo určené
veci, pričom dlžník sa veci rovnakého druhu zaviazal veriteľovi vrátiť. Tým je zároveň daný aj jej
predmet, teda určenie toho, čo chcú účastníci zmluvou dosiahnuť, t. j. financovanie predmetu kúpy.

Obom zmluvným stranám bol pri uzatváraní zmluvy tento účel zrejmý a takto ju v dobrej viere podpísali.
Základným princípom výkladu zmlúv je priorita ich výkladu v prospech ich platnosti, pred výkladom
zmlúv, ktorý zakladá ich neplatnosť. Neplatnosť zmluvy má byť iba výnimkou, a nie zásadou. Tým je
zároveň vyjadrený a podporovaný princíp autonómie zmluvných strán a s ním spojená spoločenská
a hospodárska funkcia zmluvy. Žalovaní majú za to, že pokiaľ obe zmluvné strany boli s obsahom

zmluvy, ako aj s účelom jej uzatvorenie stotožnení a oboznámení, takúto zmluvu nemožno považovať za
neplatnú z dôvodu jej neurčitosti. Zo zmluvy o pôžičke, ako aj z Podmienok, či Všeobecných obchodných
podmienok, ktoré tvoria neoddeliteľnú súčasť zmluvy, sú zrejmé všetky práva a povinnosti z právneho
vzťahu pre zmluvné strany plynúce. Z uvedeného dôvodu majú žalovaní za to, že uzatvorená zmluva
je dostatočne určitá, pričom predmet zmluvy je v nej vyjadrený jasne bez akýchkoľvek pochybností.

Zmluvu nie je možné považovať za absolútne neplatný právny úkon. Keďže konajúci súd odvodzuje
neplatnosť rozhodcovskej doložky od celkovej neplatnosti uzatvorenej zmluvy, je zrejmé, že ani túto
nemožno považovať za neplatnú.

2.1. Žalovaní sa taktiež nestotožňuje so závermi súdu prvej inštancie ohľadom existencie dôvodu na

obnovu konania. Žalovaní poukazujú na ustanovenie § 530 ods. 1 Občianskeho zákonníka, v ktorom
sa jedná o osobitnú formu nepriameho zastúpenia, ktoré je podmienené dohodou medzi postupcom
a postupníkom. Formu zákon neurčuje, a preto nemusí mať písomnú formu. Pokiaľ ide o možnosť
postupcu vymáhať postúpenú pohľadávku v mene a na účet postupníka, v danom prípade môžu v súlade
s vyššie uvedeným zákonným ustanovením nastať dve situácie. Postupca vymáha postúpený nárok bez

oznámenia postúpenia dlžníkovi tzv. tichá cesia. V takom prípade postupuje dlžník dobromyseľne a bez
vedomosti o postúpení pohľadávky, pričom všetky dôsledky z toho vyplývajúce znášajú účastníci dohody
o postúpení. Pokiaľ by postupca v tomto prípade postupoval svojvoľne bez dohody s postupníkom,
vzniká mu zodpovednosť voči postupníkovi. Postupca vymáha postúpený nárok na základe oznámenia
dlžníkovi, tzv. notifikovaný dlžník. V danom prípade je pre vymáhanie postúpenej pohľadávky zo strany

postupníka potrebné splnenie dvoch podmienok, a to nemôže ju vymáhať, ak ju vymáha postupník
a je potrebné preukázanie súhlasu postupníka s vymáhaním pohľadávky. V danom prípade ide o
prípad, kedy žalovaní, resp. ich právny predchodca vymáhal postúpenú pohľadávku vo svojom mene
a na účet postupníka, bez oznámenia postúpenia dlžníkovi. V danom prípade nevznikla postupcovi
povinnosť postúpenia pohľadávky dlžníkovi preukázať, pričom dohoda na základe ktorej postupca

postúpenú pohľadávku vymáhal môže mať aj ústnu formu. Právny predchodca žalovaných bol aktívne
vecne legitimovaný na vymáhanie pohľadávky v rozhodcovskom konaní. Z hľadiska hmotnoprávnych
účinkov postúpenia je nositeľom postúpeného nároku postupník, avšak postupca má na základe dohody
možnosť túto pohľadávku vymáhať. V prípade jej vymoženia a prijatia prípadného plnenia je povinný
toto plnenie s postupníkom vysporiadať. Uvedené vysporiadanie sa však týka výlučne právneho vzťahu

medzi postupcom a postupníkom, do ktorého nemôže dlžník nijakým spôsobom zasahovať. Žalovaní
majú za to, že v danom prípade boli splnené všetky podmienky na vymáhanie postúpenej pohľadávky
zo strany právneho predchodcu žalovaných, a preto je potrebné predmetný rozhodcovský rozsudok
považovať za platný, vydaný v súlade s príslušnými všeobecnými právnymi predpismi. Pokiaľ žiadna
strana nespochybnila legitimáciu druhej strany, resp. o tejto skutočnosti neprodukovala žiaden dôkaz,

konajúci súd nemohol mať o danej skutočnosti žiadnu vedomosť. Aj v tomto prípade, je potrebné
predmetné rozhodnutie rozhodcovského súdu považovať za platné, vydané v súlade so zákonom.3. K podanému odvolaniu sa vyjadrila žalobkyňa, ktoré uviedla, že odvolanie žalovaných považuje
za nedôvodné, vyslovene účelové, nepreukázané, a bez potenciálu zmeniť správnosť napadnutého
rozhodnutia súdu prvej inštancie. V prvom rade žalobkyňa uviedla, že značná časť tvrdení uvedených v

odvolanísúnovoty,ktoréniejemožnéuvádzaťprvýkrátažvodvolacomkonaní.Žalovanýmničnebránilo
uvádzaťichpredsúdomprvejinštancie.Odzačiatkunamietažalobkyňaplatnosťzmluvy.Anivýkladovým
pravidlom o zachovaní účinkov zmluvy nie je možné sceliť absolútnu neplatnosť právnych úkonov. Ak
teda právny úkon nespĺňa základné náležitosti a odporuje zákonu, nemôže byť nikým, tobôž súdom
považovaný za platný.

3.1. Žalovaní sa bránia, že hoci bola pohľadávka postúpená pred vydaním rozhodcovského rozsudku
na iný subjekt, bola to spoločnosť uvedená v rozhodcovskom rozsudku, ktorá má stále tento dlh
vymáhať. Toto tvrdenie je zjavne účelové, ale v odvolacom konaní z právneho hľadiska bez významu.
Boli to totiž žalovaní, ktorí počas konania vo vyjadrení z 24.07.2017 uviedli, ako obranu v konaní, že
pohľadávka bola postúpená na iný subjekt, teda súčasne netvrdila, že spoločnosť Profidebt Slovakia,

s.r.o. bola oprávnenou k vymáhaniu dlhu. Dané tvrdenie o oprávnení spoločnosti Profidebt Slovakia,
s.r.o. vymáhať dlh za nového nadobúdateľa pohľadávky použila žalovaná, a to účelovo, vôbec prvýkrát
až na pojednávaní dňa 28.02.2023, teda od podania žaloby počas viac ako 8 rokov, a ani v období od
24.07.2017 nič také ani len nespomenuli, pričom k tomuto novému tvrdeniu jasne žalobkyňa uviedla, že
tototvrdenieodohodemedzipostupníkomapostupcompopiera.Existenciadohodyjepretosporná.Súd

prvej inštancie v bode 14 odôvodnenia, jasne uvádza, že žiadna dohoda preukázaná nebola. Sporným
teda nebolo, že postupca môže previesť pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka a ani to, že postúpením
prechádzajú práva na postupníka, sporným ostalo to, či sa postupník dohodol o vymáhaní s postupcom.
Pokiaľ teda nebola preukázaná dohoda, potom je rozsudok jednoznačne správny. I keby bola dohoda
ústna, jej existencia bola popretá ako vymyslená, pričom existenciu tejto ústnej dohody nijako nedokázal

a ani neoznačil jediný dôkaz, ktorý by jej existenciu preukazoval. Ide o základné a elementárne princípy
sporového konania. Je celkom irelevantné, že túto skutočnosť prípadný nový postupník zatajil pred
rozhodcom, ide o vadu, pre ktorú rozhodnutie neobstojí bez ohľadu na to, či o nich rozhodca vedel alebo
nie. Jednoducho veriteľ a žalobca je primárne povinný oznámiť postúpenie nielen dlžníkovi, ale aj súdu,
pričom ak tak sám neurobí, zaťaží konanie vadou s následkom zamietnutia žaloby.

3.2. V žalobe tiež uviedla skutočnosť, a to že v rozhodcovskom konaní došlo k porušeniu rovnosti
účastníkov konania a na tomto trvá. Ako už bolo uvedené vyššie, jednou z hlavných námietok v rámci
procesnej obrany v rozhodcovskom konaní bola námietka o tom, že na zakúpenej veci sa vyskytla vada,
za ktorú zodpovedá podľa práva žalobca, a ktorá vada bola neodstrániteľná a rovnako tak i námietka,

tvrdenie, že žalobkyňa uplatnila reklamáciu tovaru u žalobcu. Rozhodcovský súd tak jednoznačne vedel
o tomto nosnom argumente obrany, mal k nemu tvrdenia a dôkaz, a kedy mal potom postupovať tak, že
toto vyjadrenie doručí druhej strane na vyjadrenie sa. Ak tak neurobil, alebo urobil, no žalobkyňa ostala
nečinná, potom nesporné je, že bola uplatnená reklamácia u žalobcu ohľadne poškodeného tovaru
a neodstrániteľnej vady a že vada existovala a zodpovedá za ňu žalobca. Právny názor rozhodcu v

napadnutom rozsudku o tom, že si v konaní neuplatnila nároky z vád tovaru, potom nebol správny a bol
mimoriadne predčasný, nebola žalobkyni daná možnosť toto bližšie vysvetliť, pričom podanie vykonala v
roku 2010, následne potom 4 roky bol rozhodcovský súd aj žalobkyňa nečinní, kedy potom ako výsledok
prišiel prekvapivý rozsudok. Takýto postup v tom čase nebol v žiadnom prípade správny, ako by taký
postup nebol správny ani v civilnom procese podľa dnešných noriem. Žalobkyňa uvádza, že neboli

dodržané predpisy ohľadom ochrany spotrebiteľa.

4. K podanému vyjadreniu podali žalovaní repliku, v ktorej uviedli, že zotrvávajú na svojich
predchádzajúcich podaniach a majú za to, že zmluvu o pôžičke uzatvorenú medzi právnym
predchodcom žalovaných a žalobkyňou je potrebné považovať za platný právny úkon. Nakoľko

žiaden právny predpis platný na území Slovenskej republiky nevylučoval a ani nevylučuje právomoc
rozhodcovského súdu založeného rozhodcovskou doložkou, je potrebné za platnú považovať aj
rozhodcovskú doložku. Táto predstavuje legitímny prostriedok riešenia sporov medzi dodávateľom a
spotrebiteľom. Z uvedeného dôvodu je za platný potrebné považovať aj rozhodcovský rozsudok vydaný
na jej základe. Opätovne je potrebné zdôrazniť, že bez ohľadu na to či už došlo alebo nedošlo k

postúpeniu pohľadávky vyplývajúcej zo zmluvy o pôžičke č. XXXXXXXX, táto skutočnosť nezbavuje
žalobkyňu povinnosti splniť svoj záväzok, ktorý jej z uvedeného vznikol. Postúpením pohľadávky, totiž
nárok, resp. povinnosť nezaniká, tá iba prechádza na nový subjekt. Argumentácia žalovaných uvedenáv ich odvolaní bola prezentovaná už v konaní na súde prvej inštancie, a preto nie je v danom prípade
možné hovoriť o novotách v odvolacom konaní.

5. Ďalšie vyjadrenie zo strany žalobkyne neboli súdu doručené.

6. Podľa § 470 ods. 1 prechodných ustanovení zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok
účinného od 1.7.2016 (ďalej len „C.s.p. “) ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania
začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

7. Odvolací súd s poukazom na vyššie uvedené ustanovenie C.s.p. preskúmal a prejednal vec v rozsahu
podaného odvolania v zmysle § 379 a § 380 ods. 1 C.s.p. bez nariadenia odvolacieho pojednávania
(rozsudok bol odvolacím súdom verejne vyhlásený podľa § 378 ods. 1 a § 219 ods. 3 C.s.p.) a dospel
k záveru, že odvolanie žalovaných nie je dôvodné.

8. Predmetom konania je žaloba na zrušenie rozhodcovského rozsudku vydaného Rozhodcovským
súdom zriadeného pri Slovenskej hospodárskej komore, s.r.o. vydaného dňa 09.06.2014 pod sp. zn.
CP 30077/09, ktorým uložil žalobkyni (v konaní pred rozhodcovským súdom žalovanej) povinnosť
zaplatiť právnemu predchodcovi žalovaných (v konaní pred rozhodcovským súdom žalobca) sumu
1.645,42 €, ako aj úrok z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 1.645,42 € za dobu od 21.03.2010

do zaplatenia, zmluvnú pokutu vo výške 164,54 €, súdny poplatok 45,82 €, zároveň rozhodol o náhrade
trov právneho zastúpenia v sume 120,33 € a v prevyšujúcej časti žalobu zamietol. Rozhodcovský súd
prejednáva spor vzniknutý zo zmluvy zo dňa 12.03.2007, č. XXXXXXXX, ktorá bola označená ako
zmluva o pôžičke. Predmetom pôžičky mal byť televízor značky A.. H.-XXPAXXE Q.. Televízor mal byť
v celkovej cene 1.829,98 € (55.130 Sk). V zmluve bolo dohodnuté, že uvedená cena bude uhradená

po zaplatení akontácie v sume 49,45 € (1.490 Sk) a v 36 mesačných splátkach dohodnutých v sume
49,45 € (1.490 Sk). V zmluve bolo taktiež dohodnuté RPMN vo výške 16,54 %. Sporové strany mali
dohodnutú rozhodcovskú doložku v rámci Všeobecných obchodných podmienok v rámci bodu 15.23.
Medzi stranami bola sporná platnosť rozhodcovskej zmluvy a aj samotnej zmluvy o pôžičke. Žalobkyňa
sa v žalobe odvolávala aj na to, že rozhodcovský súd porušil všeobecne záväzné právne predpisy na

ochranu spotrebiteľa. Medzi stranami nebolo ani sporné, že žalobu na rozhodcovský súd podal právny
predchodca žalovaných, hoci v čase konania na rozhodcovskom súde bola táto pohľadávka postúpená
na tretí subjekt (Profidebt Slovakia, s.r.o.).

9. Podľa § 40 ods. 1 ZRK Účastník rozhodcovského konania sa môže žalobou podanou na príslušnom

súde domáhať zrušenia tuzemského rozhodcovského rozsudku, len ak
a)rozhodcovský rozsudok bol vydaný vo veci, ktorá nemôže byť predmetom rozhodcovského konania
(§ 1 ods. 3),
b)rozhodcovský rozsudok bol vydaný vo veci, o ktorej už predtým právoplatne rozhodol súd alebo sa o
nej právoplatne rozhodlo v inom rozhodcovskom konaní,

c)jeden z účastníkov rozhodcovského konania popiera platnosť rozhodcovskej zmluvy,
d)sa rozhodlo o veci, na ktorú sa rozhodcovská zmluva nevzťahovala, a účastník rozhodcovského
konania túto okolnosť v rozhodcovskom konaní namietal,
e)účastník rozhodcovského konania, ktorý musí byť zastúpený zákonným zástupcom, nebol takto
zastúpený alebo v mene účastníka rozhodcovského konania vystupovala osoba, ktorá nebola na to

splnomocnená a jej úkony neboli ani dodatočne schválené,
f)sa na vydaní rozhodcovského rozsudku zúčastnil rozhodca, ktorý bol rozhodnutím podľa § 9
vylúčený pre predpojatosť alebo ktorého vylúčenie účastník rozhodcovského konania pred vydaním
rozhodcovského rozsudku nie zo svojej viny nemohol dosiahnuť,
g)bola porušená zásada rovnosti účastníkov rozhodcovského konania (§ 17),

h)sú dôvody, pre ktoré možno žiadať o obnovu konania podľa osobitného zákona,14) alebo
i)bol rozhodcovský rozsudok ovplyvnený trestným činom rozhodcu, účastníkov konania alebo znalca,
za ktorý bol právoplatne odsúdený,
j)pri rozhodovaní boli porušené všeobecne záväzné právne predpisy na ochranu práv spotrebiteľa.

9.1. Podľa § 4 ods. 1 ZRK, rozhodcovská zmluva môže mať formu osobitnej zmluvy alebo formu
rozhodcovskej doložky k zmluve.9.2. Podľa § 4 ods. 2 ZRK, rozhodcovská zmluva musí mať písomnú formu, inak je neplatná. Písomná
forma je zachovaná, ak je rozhodcovská zmluva obsiahnutá v dokumente podpísanom zmluvnými
stranami alebo vo vzájomne vymenených listoch, ak je dohodnutá telefaxom alebo pomocou iných

telekomunikačných zariadení, ktoré umožňujú zachytenie obsahu rozhodcovskej zmluvy a označenie
osôb, ktoré ju dohodli.

9.3. Podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite
a zrozumiteľne; inak je neplatný.

10.Podľaustanovenia§387ods.2C.s.p.aksaodvolacísúdvcelomrozsahustotožňujesodôvodnením
napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov
napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie
dôvody. Odvolací súd sa stotožnil s odôvodnením rozhodnutia súdu prvej inštancie (pozri odseky 1.1 až
1.3.) pričom námietky žalovaných 1./,2./ nepovažoval za dôvodné.

11. V prvom rade odvolací súd uvádza, že súd prvej inštancie správne dospel k záveru, že predmetná
zmluva o pôžičke a predmetná rozhodcovská doložka sú absolútne neplatnými právnymi úkonmi.
Neplatnosť zmluvy o pôžičke spočíva v tom, že zmluva nespĺňa náležitosti podľa § 37 Občianskeho
zákonníka, a to konkrétne, že išlo o neurčitý právny úkony. Právny úkon je neurčitý, a teda aj

nezrozumiteľný, pokiaľ je prejav vôle síce z jazykovej stránky zrozumiteľný, ale nejednoznačný je jeho
vecný obsah - a tým je neurčitý s tým, že neurčitosť nie je možné odstrániť ani použitím výkladových
pravidiel (§ 35 ods. 2) alebo dispozitívnych ustanovení zákona. Pri neurčitom právnom úkone totiž
nemožno zistiť, čo je jeho predmetom. Právny úkon je určitý, ak nie je vnútorne rozporný jeho obsah a
jeho predmet nie je jednoznačne určený - takže ho nie je možné individualizovať. Predpokladom určitosti

právneho úkonu je označenie jeho predmetu takým spôsobom, aby ho bolo možné nezameniteľne
rozpoznať od iných predmetov. Ak ide o právny úkon, pre ktorý je ustanovená pod sankciou neplatnosti
písomná forma, musí táto určitosť obsahu vyplývať z textu listiny, v ktorej je zaznamenaná - nestačí,
ak je to známe zmluvným stranám. Podľa súdnej praxe nestačí, ak je zmluvným stranám jasné, čo
je predmetom právneho úkonu, pokiaľ to objektívne nie je známe iným tretím osobám (Števček, M.,

Dulak, A., Bajánková, J., Fečík, M., Sedlačko, F., Tomašovič, M. a kol. Občiansky zákonník I. § 1 - 450.
Komentár. 2. vydanie. Praha: C. H. Beck, 2019, 257-270 s.)

11.1. Odvolací súd má za to, že zmluva o pôžičke nespĺňa základné obsahové náležitosti zmluvy o
pôžičke. V prvom rade odvolací súd uvádza, že podstatné obsahové náležitosti jednotlivých zmluvných

typov predstavujú ustanovenie, od ktorých sa nie je možné odkloniť, teda ide o kogentné ustanovenia.
Pod zmluvou o pôžičke treba rozumieť zmluvu, kde predmetom záväzku zo zmluvy o pôžičke je plnenie
zmluvných strán - veriteľa a dlžníka. Veriteľ odovzdáva druhovo určené veci dlžníkovi (tradícia). Dlžník
sa zaväzuje, že vráti veci rovnakého druhu, nie však tie isté veci, preto je prirodzenou súčasťou zmluvy
o pôžičke prevod vlastníckeho práva k objektu pôžičky z veriteľa na dlžníka. Dlžník sa stáva vlastníkom

požičiavaných vecí okamihom prevzatia vecí (§ 133 Občianskeho zákonníka) a veriteľ ním prestáva
byť. Z uvedeného je zrejmé, že dlžník môže požičané veci ďalej scudziť, pretože sa stal ich výlučným
vlastníkom, môže využívať triádu vlastníckych oprávnení, t. j. veci užívať, vecami disponovať a veci
držať. Okamihom prenechania veci predchádza na dlžníka aj nebezpečenstvo škody na veci. Z danej
zmluvy vyplýva, že predmetom pôžičky má byť konkrétny televízor a nie druhovo určené veci. Zo zmluvy

takakojeformulovanávyplýva,žeajnapriektomu,žemáísťozmluvuopôžičke,žalobkyňasazaviazala
vrátiť finančné prostriedky. Taktiež nakoľko zmluva o pôžičke predstavuje reálny kontrakt, teda na vznik
zmluvy je potrebné riadne odovzdať veci určené podľa druhu dlžníkovi. V danom prípade žalovaní vo
svojom vyjadrení poukazujú na skutočnosť, že prišlo k odovzdaniu finančných prostriedkov, tak táto
skutočnosť nebola preukázaná. Zo zmluvy je skôr zrejmé, že prišlo zo strany právneho predchodcu

žalovaného k odovzdaniu individuálne určeného predmetu, televízora, a žalobkyňa k tomu ešte aj
zaplatila akontáciu za uvedenú televíziu a zvyšok ceny televízora sa zaviazala uhradiť v 36 mesačných
splátkach. Uvedená zmluva o pôžičke nevykazuje znaky zmluvy o pôžičke, ale z danej zmluvy skôr
vyplýva, že zmluva mala mať účinky kúpnej zmluvy. Žalobkyňa si chcela kúpiť televízor. Zmluva teda
vykazuje skôr znaky kúpnej zmluvy. Dalo by sa uvažovať aj, že by mohlo ísť o zmluvu o spotrebiteľskom

úvere podľa zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona
Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov,
ale aj podľa definície spotrebiteľského úveru ide o poskytnutie peňažných prostriedkov, čo však v danom
prípade nenastalo. Tak ako je naformulovaná zmluva o pôžičke nedáva dostatočný podklad na to,aby bolo zrejmé, že čo bolo vlastne predmetom zmluvného záväzku a ani aké sú práva a povinnosti
zmluvných strán. Uvedené nedostatky nie je možné odstrániť ani prostredníctvom výkladových pravidiel.
Nie je podstatné, že bolo jasné zmluvným stranám, čo chceli zmluvou dosiahnuť, ale z objektívneho

pohľadu tretích strán sa nedá presne určiť čo bolo predmetom záväzku. Odvolací súd sa stotožňuje so
závermi súdu prvej inštancie, že uvedená zmluva o pôžičke je pre svoju neurčitosť absolútne neplatným
úkonom. Nakoľko nebola platná zmluva o pôžičke, tak nie je možné aby bola platná rozhodcovská
doložka, ktorá upravuje riešenie sporov medzi zmluvnými stranami.

11.2. Pre úplnosť je potrebné dodať, že o neplatnosti rozhodcovskej doložky svedčí aj to, že
bola obsiahnutá len vo všeobecný obchodných podmienkach. Rozhodcovská doložka upravená v
obchodných podmienkach nie je platná pre nedodržanie jej písomnej formy, pretože nie je obsiahnutá
v dokumente podpísanom zmluvnými stranami. Navyše, je vsunutá medzi ostatné podmienky, drobným
ťažko čitateľným písmom a je podpisovaná v čase nižšej bdelosti klienta, kedy sa klient najmä sústreďuje
na získanie finančných prostriedkov a nepredpokladá, že by sa dostal s ich platením do omeškania.

Ak je potom právomoc rozhodcovského súdu založená na absolútne neplatnom zmluvnom dojednaní,
je nesporné, že rozhodcovský rozsudok ako celok bol vydaný v rozpore so zákonom a nemôže byť
(a to ani sčasti) spôsobilým exekučným titulom (Uznesenie Krajského súdu v Nitre zo dňa 31. 10.
2012, sp. zn. 9CoE/171/2012). Vzhľadom na vyššie uvedené rozhodnutia má odvolací súd za to, že
nakoľko bola rozhodcovská doložka obsiahnutá len vo Všeobecných obchodných podmienkach, teda

zo strany žalobkyne nebola žiadna možnosť ovplyvniť uvedené znenie rozhodcovskej doložky, nie je na
podpísanom dokumente a nie sú naplnené podmienky uvedené v § 4 ods. 2 ZRK, preto treba aj z tohto
dôvodu považovať rozhodcovskú doložku za neplatnú.

12. Pokiaľ ide legitimáciu na podanie žaloby na rozhodcovský súd, nebolo medzi stranami sporné,

že pohľadávka vzniknutá z vyššie uvedenej zmluvy o pôžičke bola postúpená na tretí subjekt. Zákon
pripúšťa možnosť, že pohľadávku pre postupníka môže vymáhať aj postupca. Ide o osobitnú formu
nepriameho zastúpenia, ktoré je podmienené dohodou medzi postupcom a postupníkom (zákon
hovorí o žiadosti postupníka, ktorú však z povahy veci musí postupca prijať). V rámci nepriameho
zastúpenia koná voči dlžníkovi postupca sám a vo vlastnom mene, ako keby bol naďalej veriteľom

vymáhanej pohľadávky, avšak vždy na účet postupníka. To predovšetkým znamená, že plnenie
dlžníka postupcovi alebo iné relevantné právne skutočnosti majú za následok zánik postupníkovej
pohľadávky rovnako, ako keby ju vymáhal sám. Súčasne je postupca povinný inkasované plnenie
vysporiadať s postupníkom v zmysle § 727 Občianskeho zákonníka, keďže na daný vzťah sa analogicky
aplikujú ustanovenia o príkaznej zmluve (§ 724 a nasl. v nadväznosti na § 853 ods. 1 Občianskeho

zákonníka), pokiaľ z ich vzájomnej dohody nevyplýva niečo iné. Dohoda o vymáhaní postúpeného
nároku postupcom je spravidla súčasťou samotnej zmluvy o postúpení pohľadávky, ale môže byť
uzavretá aj osobitne. Na rozdiel od cesie zákon nevyžaduje, aby bola uzavretá písomne. Význam tejto
dohody a procesné okolnosti spojené s dokazovaním súčasne odôvodňujú zachovanie písomnej formy;
rozhodne to však nie je podmienkou jej platnosti. Postupca má v súvislosti s vymáhaním pohľadávky

na účet postupníka všetky práva veriteľa, ktoré bezprostredne súvisia so súdnym alebo rozhodcovským
uplatnením pohľadávky a s vedením exekúcie. Disponuje aktívnou procesnou legitimáciou, ktorú v tomto
prípade nemôže spochybniť námietka postúpenia nároku. Postupca je riadnym účastníkom konania
a svedčí mu aj prípadný exekučný titul. Je legitimovaný na všetky úkony v rámci konkurzného a
reštrukturalizačnéhokonania,vrátanenávrhunavyhláseniekonkurzualebopovoleniereštrukturalizácie,

prihlásenia pohľadávky do týchto konaní, podania incidenčnej žaloby a vedenia incidenčných sporov a
pod. Rovnako je postupca oprávnený konať ako navrhovateľ dražby v zmysle § 7 ZoDD a realizovať
iné úkony v súvislosti s vymáhaním pohľadávky zo zabezpečovacích práv, ktoré sa na ňu vzťahujú. Do
kategórie úkonov, na ktoré je postupca legitimovaný, však nemožno zahrnúť úkony, ktoré bezprostredne
nesúvisia s vymáhaním pohľadávky. Notifikovaný dlžník (§ 526 ods. 1 Občianskeho zákonníka) má

objektívnu vedomosť o zmene v osobe veriteľa, ktorému je povinný poskytnúť plnenie. Postupca
ako pôvodný veriteľ, ktorému už nesvedčí hmotnoprávny nárok, môže od takéhoto dlžníka vymáhať
postúpenú pohľadávku iba v prípade, ak ju nevymáha postupník a postupca súčasne dlžníkovi
preukáže súhlas postupníka s týmto vymáhaním. Zákon z racionálnych dôvodov vylučuje simultánne
vymáhanie totožného nároku od dlžníka pôvodným aj súčasným veriteľom. Je tým zabezpečená

prevencia prípadného vzniku dvoch samostatných exekučných titulov a duplicitného obligačného
zaťaženia dlžníka. (Števček, M., Dulak, A., Bajánková, J., Fečík, M., Sedlačko, F., Tomašovič, M. a
kol. Občiansky zákonník II. § 451 - 880. 2. vydanie. Komentár. Praha: C. H. Beck, 2019, s. 1985 -
1988). Odvolací súd má teda za to, že boli dané podmienky na to, aby pohľadávku mohol vymáhaťaj právny predchodca žalovaného pre postupníka. V danom prípade do vyjadrenie dňa 24.07.2017
nebolo žalobkyni ako dlžníčke známe, že prišlo k postúpeniu pohľadávky, preto bola stále povinná plniť
právnemu predchodcovi žalovaného. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti ale bola daná aktívna

vecná legitimácia na podanie žaloby na rozhodcovský súd.

13. Odvolací súd s poukazom na vyššie uvedené v danom prípade v súlade so súdom prvej inštancie,
dospel k záveru, že v čase podania žaloby na zrušenie rozhodcovského rozsudku, bol daný dôvod
na zrušenie rozhodcovského rozsudku podľa § 40 ods. 1 písm. c) ZRK, kde žalobkyňa spochybnila

platnosť rozhodcovskej doložky. Spochybnenie platnosti rozhodcovskej doložky zo strany žalobkyne
bolo dôvodné, a to z dôvodov, že zmluva o pôžičke je absolútne neplatný právny úkon pre svoju
neurčitosť, kde nie je možné zo zmluvy určiť čo je obsahom zmluvy, nakoľko nie sú splnené podstatné
obsahové náležitosti zmluvy o pôžičke, o spotrebiteľskom úvere a ani kúpnej zmluvy a nie je možné
určiť obsah práv a povinností zmluvných strán. Uvedené nedostatky nie je možné odstrániť ani
prostredníctvom výkladových metód. O neplatnosti rozhodcovskej doložky aj svedčí, že bola obsiahnutá

len vo Všeobecných obchodný podmienkach, a nebola dohodnutá individuálne, žalobkyňa ju nemala
možnosť ovplyvniť a nespĺňa náležitosti, ktoré vyžaduje zákon na formu uzavretia rozhodcovskej
doložky. Vzhľadom na neplatnosť rozhodcovskej doložky je záver súdu prvej inštancie o zrušení
napadnutého rozhodcovského rozsudku vecne správny.

14. Ďalšími námietkami žalovaných uvedenými v odvolaní sa odvolací súd opätovne nezoberal keď v
odvolaní len zotrvali na všetkých argumentoch ako v konaní pred súdom prvej inštancie. Tieto ale nie
sú spôsobilé privodiť iné právne hodnotenie stavu veci, sú v rovine úvah bez podloženia relevantných
dôkazov a nie sú spôsobilé spochybniť správnosť záverov rozsudku súdu prvej inštancie z hľadiska
odvolacích dôvodov výslovne v ňom uvedených. Ústavný súd vo svojich rozhodnutiach konštantne

pripomína a odvolací súd sa s týmto v plnej miere stotožňuje, že všeobecný súd nemusí dať odpoveď na
všetky otázky nastolené stranami konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne
dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých
detailov sporu uvádzaných stranami konania. Preto odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu, ktoré
stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje na záver o tom, že z tohto

aspektu je plne realizované právo strán konania na spravodlivé súdne konanie (napr. IV. ÚS 115/03,
II. ÚS 44/03, III. ÚS 209/04, I. ÚS 117/05, IV. ÚS 112/05). Ani v odvolacom konaní neboli zistené také
nové rozhodujúce skutočnosti alebo dôkazy, ktoré by mali za následok zmenu skutkového stavu, alebo
by spochybňovali správnosť právnych záverov, na ktorých súd prvej inštancie založil svoje rozhodnutie.
V konaní nevyplynuli najavo ani také vady konania, ktoré by mali za následok vecnú nesprávnosť

rozhodnutia. Samotná skutočnosť, že žalovaní sa nestotožňujú s právnymi závermi súdu prvej inštancie,
nemôže viesť k záveru o ich zjavnej neodôvodnenosti a neznamená ani oprávnenie odvolacieho súdu
nahradiť správne právne názory súdu prvej inštancie jeho vlastnými, len preto, že nezodpovedajú
predstavám žalovaných o tom, ako má súd vo veci rozhodnúť.

15. Odvolací súd z vyššie uvedených dôvodov napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne
správny potvrdil podľa § 387 ods. 1 a 2 C.s.p..

16. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 255
ods. 1 a § 262 ods. 1 C.s.p.. V odvolacom konaní bola plne úspešná žalobkyňa a preto jej vznikol voči

žalovaným 1./,2./nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %, keď o výške náhrady
trov konania v zmysle § 262 ods. 2 C.s.p. rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia,
ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

17. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 10

zák. č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších zákonov,
§ 393 ods. 2 C.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a/ pri riešení ktorej sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c/jepredmetomdovolaciehokonanialenpríslušenstvopohľadávkyavýškapríslušenstva včasezačatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/ (§ 422 ods.1 C.s.p.).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C.s.p.).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii (§ 427 ods.1 prvá veta C.s.p.).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods.2 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa (§ 429 ods.2 C.s.p.).

Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods.1 C.s.p.).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods.2 C.s.p.).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 C.s.p.).

Dovolacídôvodsavymedzítak,že dovolateľuvedieprávneposúdenieveci,ktorépokladázanesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods.2 C.s.p.).