Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 10. október 2023

Súd: Okresný súd Zvolen
Spisová značka: 19C/55/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8722203358
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 10. 2023

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michal Tagaj
ECLI: ECLI:SK:OSZV:2023:8722203358.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Zvolen v konaní pred sudcom JUDr. Michalom Tagajom, v spore žalobcu: Zinc Euro, a.s.,
so sídlom Karpatská 3256/15, 058 01 Poprad, IČO: 47 918 551, zastúpený: Beňo & partner advokátska
kancelária, s. r. o., so sídlom Nám. sv. Egídia 93, Poprad, IČO: 44 250 029, proti žalovanému: A. B.,
C. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom D. E. XXXX/X, XXX XX F., občan SR, zast. JUDr. Ľubomír Ivan,
advokát, Námestie SNP 41, Zvolen, o zaplatenie 346,43 Eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu z a m i e t a .

II. Žalobca je povinný n a h r a d i ťžalovanému trovy konania v rozsahu 100 % a to do 3 dní
od právoplatnosti uznesenia súdu prvej inštancie o výške náhrady trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou, doručenou Okresnému súdu Poprad dňa 02.12.2022 domáhal od žalovaného
zaplatenia sumy 346,43 Eur spolu s úrokom z omeškania v miere 5 % ročne zo sumy 344,58 Eur
od 08.01.2021 do zaplatenia a náhrady trov konania. Na námietku žalovaného zo dňa 27.02.2023

bola sporová vec dňa 04.08.2023 postúpená Okresnému súdu Zvolen ako miestne príslušnému na
prejednanie a rozhodnutie vo veci.

2. Skutkové tvrdenia žalobcu:
2.1 Žalobca je spoločnosťou, ktorá prevádzkuje platformu na sprostredkovanie pôžičiek medzi fyzickými
osobami. Činnosť žalobcu spočíva v tom, že prijíma peňažné prostriedky od fyzických osôb, ktoré majú

záujem poskytovať pôžičky a následne tieto prostriedky poskytuje fyzickým osobám, ktoré majú záujem
si požičať. Vlastné peňažné prostriedky nepožičiava. Jeho činnosť spočíva v odplatnom sprostredkovaní
pôžičiek medzi veriteľmi a dlžníkmi. Ziskom jednotlivých veriteľov je úrok. Ziskom žalobcu je poplatok
za sprostredkovanie. Poskytovanie pôžičiek má žalobca realizovať tak, že na poskytnutí jednej pôžičky
pre konkrétneho záujemcu žalobca použije peňažné prostriedky od viacerých investorov. K uzavretiu
zmluvy o pôžičke dochádza tak, že osoby veriteľov nepoznajú totožnosť osôb dlžníkov a naopak.
Totožnosť oboch zmluvných strán je reprezentovaná identifikačným kódom prostredníctvom ktorého je

žalobca schopný v prípade potreby zmluvné strany identifikovať (napríklad pre prípad súdneho konania.)
Každá strana (veriteľ aj dlžník) má súčasne uzavretú zmluvu so žalobcom. Predmetom zmluvy medzi
žalobcom a veriteľom je dohoda o zverení peňažných prostriedkov a vyhľadávaní záujemcov o pôžičky.
Predmetom zmluvy medzi žalobcom a dlžníkom je sprostredkovanie poskytnutia pôžičky a dohoda o
odmene žalobcu. Pri bežnom chode vecí, žalobca sprostredkuje poskytnutie pôžičky a následne dlžník
spláca pôžičku s dohodnutým úrokom a odmenou žalobcu v prospech účtu žalobcu. Žalobca následne

postupuje veriteľom splátky istiny a úroku, pričom si časť splátok ponecháva svoju odmenu. Pokiaľ sa
pôžička nespláca riadne a včas, žalobca má zo svojich prostriedkov odškodňovať investorov tak, že od
nich odkupuje predčasne zosplatnené pohľadávky a následne ich vymáha voči dlžníkom.2.2 Žalovaný uzavrel so žalobcom, ktorý sprostredkováva tzv. „pôžičky od ľudí pre ľudí“, rámcovú zmluvu
– dlžník, na základe ktorej sa žalobca zaviazal vyhľadať pre žalovaného investora (veriteľa) a zároveň
v zmysle čl. 1. tejto rámcovej zmluvy bolo jej predmetom taktiež uzatvoriť v mene a na účet žalovaného

zmluvu o pôžičke s takýmto investorom. Rámcová zmluva – dlžník bola podpísaná dňa 14.10.2016.
Rámcovou zmluvou - dlžník sa žalobca zaviazal poskytnúť žalovanému služby definované v čl. 3 tejto
zmluvy a žalovaný sa zaviazal zaplatiť za to žalobcovi odplatu vo forme dohodnutých poplatkov. V
rámcovej zmluve – dlžník je uvedený identifikačný kód, ktorým je jedinečný alfanumerický kód priradený
žalobcom dlžníkovi od momentu registrácie, generovaný elektronickým systémom pre každého dlžníka

zvlášť, u žalovaného ide o ID kód: 3MWP-5LKY-42ER. Žalovaný podal dňa 8.9.2017 žalobcovi ako
sprostredkovateľovi záväznú žiadosť o pôžičku č. LV3E2DG24KYDNMQP v celkovej výške 1 000 Eur
a zároveň žalobcu poveril na to, aby uzatvoril v jeho mene a na jeho účet s neurčitým počtom investorov
zmluvy o pôžičke tak, aby sa celková výška pôžičky rovnala celkovej ním žiadanej výške pôžičky,
teda sume 1 000 Eur, s dĺžkou splácania 48 mesiacov (4 roky) a celkovou výškou mesačnej splátky
36,23 Eur. Žalobca vyhľadal celkom 5 investorov, ktorí mali záujem investovať finančné prostriedky

prostredníctvom zmluvy o pôžičke so žalovaným, pričom žalobcu prostredníctvom záväzného pokynu
splnomocnili, aby v ich mene predmetné zmluvy o pôžičke uzatvoril za presne určených základných
kritérií investície a rovnako sa žalobca zaviazal v zmysle čl. 3 ods. 2 bod 4. rámcovej zmluvy - investor k
zabezpečeniu inkasa peňažných prostriedkov od investora/ veriteľa za účelom ich poskytnutia dlžníkovi
- žalobcovi. Následne žalobca v mene dlžníka - žalovaného na základe osobitného záväzného príkazu

uzatvoril zmluvy o pôžičke, kde žalovaný ako dlžník a veriteľ sú označení alfanumerickým kódom. ID
kódy investora identifikujú tie fyzické osoby, ktoré ako veritelia poskytli pôžičku žalovanému, pričom sú
uvedené v jednotlivých rámcových zmluvách – investor. Žalovaný v zmysle čl. 5 ods. 3 rámcovej zmluvy
- dlžník prehlásil, že takto určenú identifikáciu druhej zmluvnej strany považuje za dostatočne určitú a
zrozumiteľnú, pričom žalobca zodpovedá každej zo zmluvných strán, že identita druhej zmluvnej strany

bola hodnoverným spôsobom zistená a overená. Žalobca v mene žalovaného uzatvoril nasledujúce
zmluvy o pôžičke:
1/ č. 2017019214, medzi investorom (veriteľom) ID kód: 8YG2M7KKMQLV a žalovaným, na základe
ktorej bola žalovanej poskytnutá pôžička vo výške 25,00 Eur, s úrokovou sadzbou 7,5% ročne odo dňa
poskytnutia pôžičky do zaplatenia;

2/ č. 2017019215, medzi investorom (veriteľom) ID kód: WJZ2EK8562YL a žalovaným, na základe ktorej
bola žalovanej poskytnutá pôžička vo výške 100,00 Eur, s úrokovou sadzbou 8,50% ročne odo dňa
poskytnutia pôžičky do zaplatenia;
3/ č. 2017019216, medzi investorom (veriteľom) ID kód: 4WBPLVRLDQ36 a žalovaným, na základe
ktorej bola žalovanej poskytnutá pôžička vo výške 65,00 Eur, s úrokovou sadzbou 7,50% ročne odo dňa

poskytnutia pôžičky do zaplatenia;
4/ č. 2017019217, medzi investorom (veriteľom) ID kód: VYKPDB7K8Q4Z a žalovaným, na základe
ktorej bola žalovanej poskytnutá pôžička vo výške 20,00 Eur, s úrokovou sadzbou 4,50% ročne odo dňa
poskytnutia pôžičky do zaplatenia;
5/ č. 2017019218, medzi investorom (veriteľom) ID kód: 3MWQ56L772ER a žalovaným, na základe

ktorej bola žalovanej poskytnutá pôžička vo výške 790,00 Eur, s úrokovou sadzbou 0,0% ročne odo dňa
poskytnutia pôžičky do zaplatenia.
2.3 Pôžička bola žalovanému poukázaná na ním označený bankový účet v sume 1 000 Eur
v zmysle čl. 3 ods. 2 písm. d. Rámcovej zmluvy s investorom. Žalovaný sa v zmluve o pôžičke zaviazal
splácať poskytnutú pôžičku po dobu 36 mesiacov, pri celkovej výške mesačnej splátky 21,53 Eur.

Splatnosť prvej mesačnej splátky bola dohodnutá na 22.10.2017, splatnosť každej nasledujúcej splátky
nastala 22. deň v kalendárnom mesiaci a termín poslednej splátky bol 22.9.2021. Výška mesačnej
splátky pôžičky pod 1/ bola v sume 0,60 Eur, pod 2/ v sume 2,45 Eur, pod 3/ v sume 1,56 Eur, pod 4/
v sume 0,46 Eur, pod 5/ v sume 16,46 Eur.
2.4 Žalovaný porušil svoju povinnosť splácať poskytnuté pôžičky a prestal splácať riadne a včas

dohodnuté splátky. Investor – veriteľ prostredníctvom žalobcu listom zo dňa 04.01.2021 oznámil
žalovanému vyhlásenie okamžitej splatnosti pôžičky v zmysle ustanovenia čl. 3 bod 3.4 zmluvy o
pôžičke v nadväznosti na ustanovenie § 565 Občianskeho zákonníka. K doručeniu vyhlásenia okamžitej
splatnosti zo dňa 04.01.2021 žalobca uviedol, že toto vyhlásenie bolo doručované žalovanému na ním
uvedenú adresu, pričom si toto nevyzdvihol v odbernej lehote. Písomnosť bola uložená na pošte dňa

07.01.2021, nebola prevzatá zo strany žalovaného v odbernej lehote, preto táto bola vrátená žalobcovi
dňa 18.1.2021. Do sféry dispozície žalovaného sa dostala najneskôr dňom uloženia tejto písomnosti
na pošte, teda dňa 07.01.2021. Po vyhlásení splatnosti jednotlivých pôžičiek investor postúpil svojupohľadávku na základe osobitných zmlúv o postúpení pohľadávok na žalobcu ako postupníka, na
základe čoho sa stal žalobca novým veriteľom:
1/ Investor s ID kódom 8YG2M7KKMQLV, G. H., uzavrel so žalobcom, Zmluvu o postúpení pohľadávok

dňa 14.1.2021, ktorou ako postupca postúpil svoju pohľadávku voči žalovanému zo zmluvy o pôžičke č.
2017019214, vo výške 9,38 Eur spolu s príslušenstvom a právami z akéhokoľvek zabezpečenia (ďalej
„Pohľadávka 1“), na žalobcu ako postupníka;
2/ Investor s ID kódom WJZ2EK8562YL, E. I., uzavrel so žalobcom, Zmluvu o postúpení pohľadávok
dňa 14.1.2021, ktorou ako postupca postúpil svoju pohľadávku voči žalovanému zo zmluvy o pôžičke č.

2017019215, vo výške 38,14 Eur spolu s príslušenstvom a právami z akéhokoľvek zabezpečenia (ďalej
„Pohľadávka 2“), na žalobcu ako postupníka;
3/ Investor s ID kódom 74WBPLVRLDQ36, J. B., uzavrel so žalobcom, Zmluvu o postúpení pohľadávok
dňa 14.1.2021, ktorou ako postupca postúpil svoju pohľadávku voči žalovanému zo zmluvy o pôžičke č.
2017019216, vo výške 24,55 Eur spolu s príslušenstvom a právami z akéhokoľvek zabezpečenia (ďalej
„Pohľadávka“ 3), na žalobcu ako postupníka;

4/ Investor s ID kódom VYKPDB7K8Q4Z, J. J., uzavrel so žalobcom, Zmluvu o postúpení pohľadávok
dňa 16.1.2021, ktorou ako postupca postúpil svoju pohľadávku voči žalovanému zo zmluvy o pôžičke č.
2017019217, vo výške 7,09 Eur spolu s príslušenstvom a právami z akéhokoľvek zabezpečenia (ďalej
„Pohľadávka 4“), na žalobcu ako postupníka;
5/ Investor s ID kódom 3MWQ56L772ER, K. L., uzavrel so žalobcom, Zmluvu o postúpení pohľadávok

dňa 14.1.2021, ktorou ako postupca postúpil svoju pohľadávku voči žalovanému zo zmluvy o pôžičke
č. 2017019218, vo výške 267,27 Eur spolu s príslušenstvom a právami z akéhokoľvek zabezpečenia
(ďalej „Pohľadávka 5“), na žalobcu ako postupníka;
O postúpení pohľadávok bol žalovaný upovedomený listom zo dňa 19.01.2021.
2.5 Žalobca si v konaní uplatnil nadobudnuté zostatky neuhradených istín pôžičiek investorov vo

výške 344,58 Eur, ktoré poskytli Investori ako fyzické osoby nepodnikatelia žalovanému ako fyzickej
osobe nepodnikateľovi – dlžníkovi a teda, ktoré pochádzajú z občiansko-právnych (nespotrebiteľských)
vzťahov - zmlúv o pôžičke uzatvorenej v zmysle § 657 Občianskeho zákonníka a splatné úroky
z týchto pôžičiek vo výške 1,85 Eur, na ktorých zaplatenie vznikol nárok investorom do dňa vyhlásenia
splatnosti jednotlivých pôžičiek. Žalobca si v žalobe neuplatnil žiadne poplatky, ktoré by vyplývali zo

sprostredkovateľského vzťahu medzi ním a žalovaným v zmysle rámcovej zmluvy dlžník, resp. záväznej
žiadosti o pôžičku, preto sa nemôže jednať o spotrebiteľský vzťah. Žalovaný si uplatnil pohľadávku vo
výške 346,43 Eur, ktorá tvorí súčet pohľadávok 1 až 5. Žalobca si zároveň uplatnil zákonné úroky z
omeškania zo sumy 344,58 Eur vo výške 5% ročne a to od 08.01.2021 do zaplatenia a náhradu trov
právneho zastúpenia.

2.6 Žalobca v konaní opakovane zdôraznil, že predmetom tohto konania je výlučne vzťah medzi
pôvodným veriteľom - súkromnou osobou, nepodnikateľom a žalovaným - súkromnou osobou,
nepodnikateľom. Súkromný veriteľ finančné prostriedky požičal, súkromný dlžník finančné prostriedky
prijal a má povinnosť finančné prostriedky vrátiť. V konaní tvrdil, že opierať sa o predmet činnosti
žalobcu ako dôkaz o spotrebiteľskom vzťahu medzi žalobcom a žalovaným, ktorý je medzi iným aj

poskytovanie spotrebiteľských úverov bez obmedzenia rozsahu poskytovania spotrebiteľských úverov,
nemá žiadnu relevanciu vo vzťahu ku konaniu, nakoľko žalobca neposkytol žalovanému žiadny úver. V
tomto prípade žalovanému sprostredkoval pôžičku od iných osôb a túto službu zahŕňa predmet činnosti,
ktorým je sprostredkovanie poskytovania úverov alebo pôžičiek. Žalobca žalobou uplatňuje výlučne
nároky jednotlivých fyzických osôb, ktoré vznikli výlučne na základe jednotlivých zmlúv o pôžičke, pričom

ide o neuhradené pohľadávky veriteľov na základe zmluvy o pôžičke, ktoré boli postúpené na žalobcu
a tak má žalobca zato, že sú splnené predpoklady aktívnej vecnej legitimácie. Poukázal pritom na ust.
§ 526 Zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov (ďalej len "Obč. Z")
a ustanovenie § 530 ods. 1 Obč. Z. a dôvodil, že veriteľ ako postupca prostredníctvom žalobcu si splnil
svoju povinnosť oznámiť dlžníkovi/žalovanému postúpenie pohľadávky, a to na základe oznámenia o

zmeneveriteľazodňa19.01.2021,ktoréboložalovanémupreukázateľnedoručenédňa22.01.2021,aže
žalobca je oprávnený pohľadávku vymáhať vo vlastnom mene na vlastný účet. Námietka aktívnej vecnej
legitimácie nemá vo vzťahu k žalobcovi žiadne opodstatnenie. Prípadné stanovisko Národnej banky
Slovenska žalobca považoval za zbytočný prieťah v konaní, nakoľko právnym základom prejednávanej
veci nie je poskytnutie úveru zo strany žalobcu ale pôžička od konkrétnych fyzických osôb, nad ktorými

táto inštitúcia nemá kompetenciu vykonávať dohľad, preto s vykonaním predmetného dôkazu nesúhlasil.
2.7 Žalobca je toho názoru, že všetky žalobcom predložené zmluvy o postúpení pohľadávok, ktoré sú
obsahom súdneho spisu sú platnými právnymi úkonmi, nakoľko obsahujú všetky podstatné obsahové
náležitosti vyžadované zákonom a súčasne boli uzatvorené v predpísanej písomnej forme. Žalobcompredložené zmluvy o postúpení pohľadávok mali byť uzatvárané elektronickými prostriedkami v súlade
s § 40 ods. 3 Občianskeho zákonníka v nadväznosti na ustanovenia jednotlivých rámcových zmlúv –
investor. Žalobca tiež tvrdil, že zmluvy o postúpení pohľadávok majú písomnú formu vyžadovanú v §

524 Občianskeho zákonníka pretože boli uzatvorené medzi jednotlivým Investorom ako postupcom a
žalobcom ako postupníkom (i) elektronickými prostriedkami (tzn. Moja zóna jednotlivých investorov je
jednotlivým investorom prístupná na webovom sídle žalobcu po tom čo sa jednotliví investori prihlásili
do tohto elektronického rozhrania na základe osobitných autentifikačných prvkov), ktoré (ii) umožňujú
zachytenie obsahu právneho úkonu (obsahu zmluvy o postúpení pohľadávok) a (iii) určenie osoby, ktorá

tento právny úkon urobila. V rámci Mojej zóny majú byť zaznamenané elektronické podpisy jednotlivých
investorov ako postupcov prostredníctvom príslušných logov v dotknutej elektronickej aplikácii žalobcu.
2.8 Žalobca argumentoval, že nakoľko zmluva o postúpení pohľadávok podľa § 524 a nasl. nemá
osobitne predpísané podstatné obsahové náležitosti, musí obsahovať náležitosti podľa § 34 a nasl.
OZ a teda musia v nej byť vymedzené (identifikované) tieto podstatné obsahové náležitosti: (1) osoba
postupcu, (2) osoba postupníka a (3) musí v nej byť identifikovaná pohľadávka, ktorá má byť predmetom

postúpenia, pričom v čase postúpenia musí pohľadávka existovať, alebo musí byť pravdepodobný
jej vznik v budúcnosti, musí byť spôsobilým predmetom postúpenia a predmet postúpenia musí byť
v zmluve „dostatočne vymedzený“. Principiálnou podmienkou vymedzenia určitosti obsahu zmluvy o
postúpení pohľadávok je presná identifikácia postupovanej pohľadávky, tak aby nebola nezameniteľná
s akýmkoľvek iným predmetom postúpenia. Napriek skutočnosti, že zákon explicitne nepožaduje,

že by mal byť podstatnou náležitosťou zmluvy o postúpení pohľadávok aj identifikovaný dlžník, v
posudzovaných zmluvách o postúpení pohľadávok, ktoré sú predmetom tohto konania však aj osoba
dlžníka je jednoznačne identifikovaná a teda riadne a nezameniteľne určiteľná, nakoľko je identifikovaná
identifikačným kódom (dočasným pseudonymom pod ktorým vystupuje v čase uzatvorenia zmluvy o
pôžičke dlžník), ktorý je známy osobe dlžníka ako osobe zaviazanej z postupovanej pohľadávky ako

aj osobe postupníka v tomto konaní žalobcovi. Tento identifikačný kód je taktiež na výzvu (vyžiadanie)
dostupný aj osobe postupcu ako pôvodnému veriteľovi zo zmluvy o pôžičke. Z obsahu predložených
zmlúv o postúpení pohľadávok (ktoré sú obsahom súdneho spisu platí), že zo zmlúv o pôžičke má
vyplývať právny dôvod vzniku pohľadávky aj jej riadna a nezameniteľná identifikácia. Žalobca ako príklad
uviedol zmluvu o postúpení pohľadávok uzatvorenú dňa 14.01.2021 medzi postupcom E. I. a žalobcom

ako postupníkom predmetom, ktorej je postúpenie pohľadávky vo výške 38,14 Eur ktorá vznikla na
základe zmluvy o pôžičke (2017019215), na základe ktorej postupca ako veriteľ poskytol dlžníkovi
pôžičku vo výške 100,00 Eur. V zmysle uvedenej zmluvy o postúpení pohľadávok má platiť, že „Dlžník
je osoba, ktorá uzatvorila s Postupcom Zmluvu o pôžičke“ a „Zmluva o pôžičke je zmluva, na základe
ktorej Postupca ako veriteľ poskytol za podmienok v nej uvedených peňažné prostriedky Dlžníkovi a ten

sa zaviazal poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť zaplatiť úroky a splniť ďalšie povinnosti vyplývajúce
zo Zmluvy o pôžičke“. Súčasne má platiť, že „Postupník podpisom tejto Zmluvy prehlasuje, že Postupca
mu odovzdal všetky doklady a poskytol všetky potrebné informácie, ktoré sa týkajú Pohľadávky.“
2.9 Postupník nadväzujúc na uvedené tvrdil, že podľa jeho názoru má k dispozícii rámcovú zmluvu
dlžník zo dňa 14.10.2016, Zmluvu o pôžičke č. 2017019215 z obsahu ktorých nespochybniteľne vyplýva

kto je osobou dlžníka. Žalobca poukazoval, že keďže nedostatočná určitosť predmetu postúpenia má
za následok absolútnu neplatnosť právneho úkonu – zmluvy o postúpení pohľadávok čo predstavuje
najradikálnejšiusúkromnoprávnusankciu,jenevyhnuté,zohľadniťprincíppreferencieplatnostiprávnych
úkonov, nakoľko právne úkony sa vždy realizujú so zámerom vyvolať právne následky. Neplatnosť
právneho úkonu je reštriktívnou výnimkou, ku ktorej možno dospieť len v prípade, ak konkrétny právny

úkon (súdom posudzované zmluvy o postúpením pohľadávok) za žiadnych okolností neobstoja ako
platné. Poukazuje týmto napr. na rozhodnutia ÚS SR : I. ÚS 242/2007, I. ÚS 243/2007, IV. ÚS 340/2012,
II. ÚS 294/2018. Súčasne žalobca dal do pozornosti súdu, že podľa platného práva obsah zmluvy a
ani prejavy vôle účastníkov zmluvy nemusia byť uvedené na jednej a tej istej listine v prípade, ak z
obsahu dotknutého právneho úkonu nepochybne vyplýva skutočnosť, že iné právne úkony / listiny na

ktoré zmluva „odkazuje“ spoločne vytvárajú neoddeliteľný obsah. Z obsahu každej z predložených zmlúv
o postúpení pohľadávok a to z čl. I. a II má vyplývať, že čo je predmetom postúpenia v nadväznosti
na čl. III ods. 2 boli žalobcovi ako postupcovi predložené pri každej zmluve o postúpení pohľadávok
listiny dotknutých rámcových zmlúv – dlžník, záväzných pokynov požičať si a zmlúv o pôžičke spoločne
z obsahu, ktorých nepopierateľne a nespochybniteľne každému vyplýva kto je osobou dlžníka.

2.10 Sumarizujúc uvedené skutočnosti mal žalobca za to, že v zmluvách o postúpení pohľadávok
sú jednoznačne označené osoby postupníka a postupcu ako veriteľa a taktiež je nezameniteľne
identifikovaná postupovaná pohľadávka nakoľko je vymedzené (vždy jednotlivo) právny dôvod vzniku
pohľadávky–zmluvaopôžičkejejčíslo,výškaistinypostupcomposkytnutejpôžičky,výškapostupovanejpohľadávky, riadne a nezameniteľné označenie osoby dlžníka, ktoré je riadne zistiteľné a teda
identifikovateľné prostredníctvom pseudonymu- identifikačného kódu, ktorý v nadväznosti na iné listiny/
zmluvy na ktoré zmluva o postúpení pohľadávok explicitne odkazuje. Zo zmluvy o pôžičke má byť

jednoznačné, kto kedy a komu poskytol prostredníctvom žalobcu pôžičku v akej nominálnej výške.
Postúpená pohľadávka pochádza zo zmluvy o pôžičke ako reálneho kontraktu, ktorý (aj bez ohľadu) na
označenie zmluvných strán v zmluve o pôžičke platne vznikol tým, že došlo k faktickému poukázaniu
peňažných prostriedkov vo výške pôžičky na bankový účet označený v zmluve o pôžičke samotným
dlžníkom. Dlžník teda peňažné prostriedky vo forme pôžičky od postupcov (zastúpených žalobcom)

prijal a toto nebolo namietané odo dňa uzatvorenia zmluvy o pôžičke ani do dnešného dňa. Žalobca je
teda toho právneho názoru, že každá z predložených zmlúv o postúpení pohľadávok má jednoznačný a
nezameniteľný vecný obsah, teda že každý (strany zmluvy, konajúci súd aj tretie strany) vedia zistiť čo je
predmetom právneho úkonu – dotknutých zmlúv o postúpení pohľadávok. Neurčitý právny úkon je taký
z ktorého nemožno zistiť jeho obsah (nemožno zistiť čo je jeho predmetom) z uvedeného dôvodu má
žalobca za to, že všetky zmluvy o postúpení pohľadávok sú platné právne úkony nakoľko bez pochýb

spĺňajú požiadavku určitosti.
2.11 K označeniu účastníkov zmluvy žalobca tvrdil, že podľa právnej teórie a ustálenej súdne praxe
platí, že pre platnosť dvojstranného právneho úkonu je postačuje, aby identita zmluvnej strany bola
v prípade potreby kedykoľvek následne zistiteľná. Žalobca zastával názor, že v danom prípade je
obom účastníkom zmluvy o pôžičke pred jej uzavretím zrejmé, že druhá zmluvná strana je osobou

označenou nezameniteľným (individuálnym) identifikačným kódom, ktorý pridelila osoba žalobcu ako
sprostredkovateľaobomzmluvnýmstranámzmluvyopôžičkepredjejuzatvorením.Uvedenáskutočnosť
je zreteľne uvedená na písomnom vyhotovení Zmluvy o pôžičke ako aj znení rámcovej zmluvy - dlžníka
a rámcovej zmluvy - investor. Súčasne obom budúcim zmluvným stranám zmluvy o pôžičke sú zrejmé
podmienky, za ktorých je možné identitu druhej zmluvnej strany zistiť, okrem iného aj v prípade súdneho

vymáhania pohľadávky alebo uplatnenia iného právneho nároku na súde alebo inom správnom orgáne.
V zmysle existujúcej judikatúry a právnej teórie, neurčitým právnym úkonom je taký právny úkon, ktorého
obsah je možné súčasne vykladať viacerými odlišnými spôsobmi, pričom nie je možné zistiť, ktorý z
nich zodpovedá skutočnej vôli toho, kto ho vykonal a teda nie je jednoznačný jeho vecný obsah. Podľa
názoru žalobcu v danom prípade nie je žiadna z predložených zmlúv o pôžičke ani neurčitým, ani

nezrozumiteľným právnym úkonom. Z obsahu predložených zmlúv o pôžičke sú zmluvným stranám
zrejmé všetky podstatné okolnosti tohto zmluvného typu, t. j. výška pôžičky, podmienky jej čerpania a
podmienky jej vrátenia. Dlžník pozná výšku pôžičky, podmienky jej prijatia a vrátenia a osobu toho, od
koho má pôžičku prijať a komu ju má vrátiť (platobné miesto). Ako už bolo uvedené, samotné dočasné
označenie zmluvných strán zmluvy o pôžičke pseudonymom v čase uzavretia zmluvy nespôsobuje

neurčitosťzmluvyopôžičke,nakoľkopreurčitosťakejkoľvekzmluvypostačuje,akexistujemechanizmus
jej zistenia. Rámcová zmluva dlžník uzatvorená so žalovanou obsahuje ustanovenie čl. 6 bod 1:
„Zmluvné strany Zmluvy o pôžičke (Dlžník a Investor) vystupujú navzájom výlučne pod číselným kódom
– Identifikačný kód, pričom Spoločnosť zodpovedá za to, že identita Investorov bola pred uzatvorením
Zmluvy o pôžičke hodnoverným spôsobom zistená a Spoločnosť ako osoba splnomocnená Dlžníkom na

uzatvorenie konkrétnej Zmluvy o pôžičke hodnoverne pozná identitu Investora. Dlžník týmto vyhlasuje,
že považuje identifikáciu jednotlivých Investorov určenú touto Zmluvou za určitú a jemu zrozumiteľnú.
Dlžník týmto prejavuje súhlas, že pre prípad riadneho a včasného neplnenia svojich záväzkov zo Zmluvy
o pôžičke a/alebo pre prípad súdneho konania resp. iného správneho konania vo veci týkajúcej sa
Zmluvy o pôžičke bude jeho totožnosť ako aj totožnosť Investora zo strany Spoločnosti stranám Zmluvy

o pôžičke na výzvu oprávnenej strany oznámená.“ Žalobca tiež poukázal, že zmluva o pôžičke je
podľa právnej teórie reálnym kontraktom a teda vzniká faktickým poskytnutím (odovzdaním) predmetu
pôžičky dlžníkovi. V prejedávanej veci je podľa názoru žalobcu jednoznačne preukázané, že každý
z pôvodných veriteľov žalovaného poukázal peňažné prostriedky spoločnosti žalobcu ako zástupcovi
veriteľa (investora) a to za účelom, aby ich na základe osobitného právneho vzťahu poukázal v mene

veriteľa (investora) žalovaného na číslo platobného účtu určeného žalovaným v každej zo zmlúv o
pôžičke. Prijatím peňažných prostriedkov, ktoré sú predmetom pôžičky teda pôžičkový vzťah medzi
veriteľom žalovaného (investorom) a žalovaným ako dlžníkom bez akýchkoľvek pochybností platne
vznikol. Na podporu svojich tvrdení žalobca poukazuje na rozhodovaciu prax vyšších súdnych autorít:
„Samotná proklamácia jedného z účastníkov zmluvy o jeho vedomosti o určitosti právneho úkonu

nemôže eliminovať objektívne hodnotenia určitosti zmluvy ako má na mysli ust. § 37 OZ.“ (NS ČR
28Cdo 2888/2005). „Vada v označení osoby, která učinila právní úkon, nezpusobuje sama o sobě jeho
neplatnost, jestliže z celého obsahu projevu vule jeho výkladem, popřípadě objasnením skutkových
okolností, za nichž byl právní úkon proveden, lze zjistiť, kdo jej učinil. Neplatnost právního úkonu podle§ 37 není podle ustálené soudní praxe založena ani na případech, kde sice jde o vadu, avšak z celého
obsahu písemního právního úkonu lze jeho výklade (§ 35 ods. 2), popřípade objasnením skutkových
okolností, za nich za nichž byl právní úkon učinen, zjistiť a určiť, kdo byl účasníkem.“ (NS 25 Cdo

1766/2005 (C 4284)) (Komentované znenie § 37 Občanský zákonník I. Švestka, Spáčil, Škárová C.H.
Beck; s. 319). Rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky: „Najvyšší súd Slovenskej republiky už
v rozhodnutí uverejnenom pod č. 9/2002 Zbierky stanovísk Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a
rozhodnutí súdov Slovenskej republiky zaujal stanovisko, že nepresnosti v označení účastníka zmluvy
nespôsobujú neplatnosť zmluvy, ak je nepochybné, kto zmluvu uzavrel. Platí to pre akýkoľvek právny

úkon…“ K obdobnému záveru dospel Najvyšší súd Slovenskej republiky aj v rozhodnutí uverejnenom
pod č. 13/2003 Zbierky stanovísk Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a rozhodnutí súdov Slovenskej
republiky, ktoré sa zaoberá konaním organizačnej zložky právnickej osoby v mene osoby, ktorej je
zložkou.“ (NSSR: 1 Obdo V 2/2006-399) Rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky z 10.04.1997:
„… vada v označení osoby, která je účastníkem smlouvy, nezpůsobuje sama o sobě neplatnost této
smlouvy, pokud lze z celého obsahu právního úkonu jeho výkladem (§ 35 odst. 2 občanského zákoníku

– dále jen „ObčZ“) zjistit, kdo byl účastníkem smlouvy.“ Okrem toho sa o neurčitosti právneho úkonu
rozhodovalo aj v prípade nesprávneho označenia účastníka - v tomto prípade stačí a neurčitosť je
možné odstrániť výkladom v prípade, ak je účastník zmluvy správne označený identifikačným číslom.
(NS ČR pod sp. zn. 2 Cdon 386/96, publikovaný v časopise Soudní judikatura č. 6/1998), Ďalej „Vada
v označení osoby, která je stranou smlouvy, nezpúsobuje sama o sobé neplatnosti této smlouvy, pokud

lze z celého obsahu právního úkonu jeho výkladem (§ 35 odst. 2 obč. zák ). popŕípadé objasnením
skutkových okolností, za nichž byl právni úkon učinén, zjistit, kdo byl stranou smlouvy. O absolutné
neplatné smlouvé by se zŕetelem k tomu bylo možné hovoŕit, jen bylo-li by označení strany natolik
neurčité či nesrozumitelné, že pochybnosti o tom, kdo jim je, nebylo možno odstránil ani výkladem
právního úkonu.“ (Rc 9/01 ČR). Respektíve rozhodnutie:„Vada v označení právnickej osoby, ktorá je

účastníkom zmluvy, nemá za následok nedostatok jej legitimácie v spoře, pokiaľ z obsahu zmluvy
možno zistiť, kto bol jej účastníkom“ (Ro N S Č R z30.10.2001, sp. zn. 25 Cdo 395/2000). Právnym
následkom neurčitosti právneho úkonu je jeho absolútna neplatnosť (§37 ods. 1 OZ in fine). Právny úkon
je neurčitý, ak je vyjadrenie prejavu vôle síce po jazykovej stránke zrozumiteľné, avšak nejednoznačné,
a tým je neurčitý aj jeho vecný obsah, pričom neurčitosť obsahu nemožno odstrániť a preklenúť ani

výkladom právneho úkonu v zmysle § 35 OZ (porovnaj Ro NS ČR z 28. 6. 2001, sp. zn. 28 Cdo
883/2001). „Len právne úkony, ktoré nemožno vyložiť podľa stanovených interpretačných pravidiel, sú
pre nezrozumiteľnosť alebo pre neurčitosť neplatné“ (Ro VS v Prahe z 30. 9. 1997, sp. zn. 5 Cmo
494/1996). „Vada v označení účastníka zmluvy - Vada v označení osoby, ktorá je účastníkom zmluvy,
nespôsobuje sama osebe neplatnosť tejto zmluvy, pokiaľ možno z celého obsahu právneho úkonu jeho

výkladom (§ 35 ods. 2 OZ), prípadne objasnením skutkových okolností, za ktorých bol právny úkon
urobený, zistiť, kto bol účastníkom zmluvy“ (Ro NS ČR z 10. 4. 1997, sp. zn. 2 Cdon 386/1996). „Ďalším
základným princípom výkladu zmlúv je priorita výkladu, ktorý nezakladá neplatnosť zmluvy, pred takým
výkladom, ktorý zakladá neplatnosť zmluvy, ak sú možné obidva výklady. Deklaruje a podporuje sa
tak princíp autonómie zmluvných strán, povaha súkromného práva a s ním spojená spoločenská a

hospodárska funkcia zmluvy. Neplatnosť zmluvy má byť teda výnimkou a nie zásadou. Nie je teda
ústavne konformná a je v rozpore s princípmi právneho štátu vyplývajúcimi z čl. 1 ústavy taká prax,
keď všeobecné súdy preferujú celkom opačnú tézu uprednostňujúcu výklad vedúci k neplatnosti zmluvy
pred výkladom nezakladajúcim neplatnosť zmluvy“ (Na ÚS SR z 1. 1. 2009, sp. zn. 1. ÚS 242/2007).
Tento výkladový argument presahuje český právny poriadok, prelína sa právnymi poriadkami západnej

právnejkultúryamácharaktervšeobecnéhoprávnehoprincípu[COLandoO.,BealeH.(eds.):Principles
of European Contract Law. Parts I. and II. 2nd ed. Kluwer Law International, 2000, čl. 5:106 PECL],
Nie je teda ústavne konformná a v rozpore s princípmi právneho štátu vyplývajúcimi z čl. 1 Ústavy
ČR taká prax, keď všeobecné súdy preferujú celkom opačnú tézu uprednostňujúcu výklad vedúci k
neplatnosti zmluvy pred výkladom nezakladajúcim neplatnosť zmluvy (Na ÚS ČRz21. 4. 2009, sp. zn.

JI.ÚS 571/06). Podľa rozsudku Nejvyššího soudu: „Ve druhém případě je účastník smlouvy označen
vadně (nesprávně, či neúplně). O typicky nesprávné označení účastníka smlouvy jde, je-li některý z
jej identifikujících znaků použit vadně (zkomoleně, vynecháním slova ve víceslovném názvu, apod.);
typicky neúplné je označení, v němž některý z těchto znaků chybí. Vada v označení osoby, která je
účastníkemsmlouvy,všaknezpůsobujesamaosoběneplatnosttétosmlouvy,pokudlzezceléhoobsahu

právního úkonu jeho výkladem (§ 35 odst. 2 obč. zák.), popřípadě objasněním skutkových okolností, za
nichž byl právní úkon učiněn, zjistit, kdo byl účastníkem smlouvy. O absolutně neplatné smlouvě by se
zřetelem k tomu bylo možné hovořit, jen bylo-li by označení účastníka natolik neurčité či nesrozumitelné,
že pochybnosti o tom, kdo jím je, nebylo možno odstranit ani výkladem právního úkonu (srov. § 37obč. zák.).“ ( z rozhodnutia: NS ČR pod sp. zn. 29 Odo 1156/2005, zo dňa 27. 9. 2007) Na základe
vyššie uvedeného žalobca tvrdil, že všetky zmluvy o pôžičke, ktoré so svojimi veriteľmi prostredníctvom
spoločnosti žalobcu uzatvorila obsahujú všetky podstatné náležitosti, je z nich jednoznačný ich vecný

obsah pretože z ich obsahu a ich výkladom je možné dospieť k tomu, kto zmluvu uzavrel a teda kto
komu, a akej výške a za akých podmienok poskytol pôžičku.
2.12 Pokiaľ ide o aplikáciu noriem spotrebiteľského práva, resp. možné obchádzanie zákona, žalobca
uviedol, že činnosť spoločnosti žalobcu bola predmetom prieskumu dotknutých orgánov Národnej banky
Slovenska (ďalej len „NBS“) a to hneď v úvode začatia realizovania obchodnej činnosti žalobcu, tzn. od

úplného začiatku realizácie sprostredkovania pôžičiek medzi dvomi fyzickými osobami nepodnikateľmi
a to so záverom, že spoločnosť žalobcu nepodlieha regulácii finančného trhu a ani právomoci NBS.
NBS na základe „žiadosti o poskytnutie informácie“ č. k. OFS – 10847/2015 zo dňa 12.10. 2015
preskúmala hĺbkovo celú zmluvnú dokumentáciu spoločnosti žalobcu, všetky procesy a mechanizmy a
postupy poskytovania pôžičiek prostredníctvom spoločnosti žalobcu a to tak vo vzťahu k osobe dlžníka
ako aj osobe veriteľa a na záver tohto prieskumu vydala NBS tlačovú správu zo dňa 27.4. 2016,

ktorú zverejnila na webovom sídle NBS s označením „Upozornenie na poskytovanie pôžičiek „peer
to peer“ spôsobom“, kde citoval aj stanovisko NBS a poukázal na zákon o dohľade nad finančným
trhom a uviedol skutočnosti odôvodňujúce, že činnosť žalobcu nepatrí do pôsobnosti NBS. Žalobca
tiež uviedol, že spotrebiteľský podnet bol realizovaný inšpektormi Inšpektorátu Slovenskej obchodnej
inšpekcie so sídlom v Prešove pre Prešovský kraj (ďalej len „SOI“) kontrolu na mieste v sídle spoločnosti

žalobcu, č. k. 228/07/2022/PO234/22 predmetom ktorého bol prieskum činnosti spoločnosti žalobcu,
zmluvná dokumentácia, ochrana práv spotrebiteľa a skutočnosť, či sú skutočnými veriteľmi fyzické
osoby nepodnikatelia. Skutočnosť, že peer 2 peer pôžičky nepodliehajú právomoci NBS a nevzťahuje
sa na nich zákon o ochrane spotrebiteľa a ani zákon č. 129/2010 Z. z. vyplýva aj z rozhodnutí
Krajského súdu v Košiciach sp. zn.: 2CoCsp/78/2021 zo dňa 12.10. 2022 a rozhodnutie NS SR sp.

zn. 2Ndc/11/2018 zo dňa 31.01.2019. „Nad rámec uvedeného odvolací súd poukazuje rozhodnutie NS
SR sp. zn. 2Ndc/11/2018 zo dňa 31.01.2019 v ktorom dovolací súd zdôraznil, že pôžičky poskytované
prostredníctvom internetových portálov zinceuro, žltý melón, iServis a iSale, predstavujú alternatívne
finančné nástroje vznikajúce na základe tzv. crowdfundingu, z nich sa vytvárajú tzv. peer to peer pôžičky,
keďnajednejstranevystupujúfyzickéosobyakozáujemcoviaoposkytnutiepeňazí,prektorýchneslúžia

bežné bankové pôžičky, a na strane druhej vystupujú fyzické osoby, ktoré pre svoje voľné finančné
prostriedky hľadajú investičné príležitosti aké im banka neponúka. Internetové portály spájajú týchto
záujemcov o získanie a poskytnutie finančných služieb, za ktoré prevádzkovateľ portálu inkasuje od
oboch strán poplatky za možnosť využívania jeho platformu. Ide o pôžičku medzi fyzickými osobami,
ktorá sa riadi ustanovenia Občianskeho zákonníka, na ktoré sa nevzťahujú ustanovenia upravujúce

ochranu spotrebiteľov, preto nepodliehajú ani dozoru NBS.“ (z rozhodnutia: Krajského súdu v Košiciach
2CoCsp/78/2021 zo dňa 12.10. 2022). Sumarizujúc vyššie uvedené skutočnosti má žalobca za to, že
mechanizmomponúkaniaanáslednéhoposkytovaniapôžičiekmedzifyzickýmiosobaminepodnikateľmi
prostredníctvom spoločnosti žalobcu nedochádza k obchádzaniu predpisov finančného trhu a ani iných
predpisov na ochranu práv spotrebiteľa.

2.13 Žalobca je toho názoru, že keďže základným ak nie jediným účelom § 22 ods. 2 Obč. Z. je ochrana
zmluvnej strany zastúpeného pred tým, aby v dôsledku konfliktu záujmov nebol ukrátený na svojich
právach s oprávnených záujmoch je nevyhnutné ustanovenie § 22 ods. 2 Obč. Z. je podľa názoru
žalobcu vykladať tak, že nesmie byť postihovaný neplatnosťou „formálne hroziaca kolíziu konfliktu
záujmov o ktorej zastúpený vie a súhlas s ňou“, teda podľa názoru žalobcu nie je možné postihovať

absolútnou neplatnosťou „hroziacu možnosť prítomnosti konfliktu záujmov“ ale len tie prípady kde kolízia
konfliktu záujmov skutočne existuje. Žalobca si tak myslí, že neplatným má byť výlučne len ten právny
úkon, ak rozpor v záujmoch oboch zastúpených strán skutočne existuje. V súvislosti s predloženými
zmluvami o pôžičke žalobca upriamil pozornosť na § 725 Obč. Z. (príkazná zmluva) v zmysle, ktorého
zákon pripúšťa (nevylučuje) existenciu dvoch príkazných vzťahov (zmlúv), ktoré spočívajú v tom, že

spoločnosť žalobcu ako príkazník koná v mene investora ako budúceho veriteľa z budúcej zmluvy o
pôžičkezáväznéhopokynuinvestovať,odktoréhosazažiadnychokolnostínikdyneodchyľujeasúčasne
spoločnosť žalobcu koná v mene dlžníka na základe záväznej žiadosti o pôžičku od ktorej sa taktiež za
žiadnych okolností neodchyľuje, teda žalobca starostlivo a iniciatívne ako požaduje litera zákona koná
v mene a na účet oboch príkazcov s cieľom uzatvoriť zmluvu o pôžičke s obsahovými náležitosťami ako

stanovili v oboch záväzných pokynoch (príkazoch) obe budúce zmluvné strany. Za žiadnych okolností
žalobca ako príkazník nekoná na ujmu žiadnej zo zmluvných strán, nespolčuje sa s tretími osobami
ani na svoj prospech na škodu/ujmu príkazcov. Príkazník (žalobca) teda musí konať v záujme príkazcu
(starostlivo a iniciatívne), príkazník nesmie konať v záujme inej osoby (niekoho iného) a na svoj vlastnýprospech. Vyššie špecifikované limitácie však nevylučujú, aby tá istá osoba vystupovala súčasne tiež
ako príkazník tretej osoby, v takomto prípade musí príkazník konať v záujme oboch strán (striktne v
zmysle príkazu, ktorý dá investor a dlžník) príkazník zodpovedá príkazcovi za škodu, ktorú mu spôsobil

svojim protiprávnym zavineným konaním.
2.14 V súvislosti s posúdením možného konfliktu záujmov poukazuje žalobca analogicky aj na
obsah Nariadenia európskeho parlamentu a rady (EÚ) 2020/1503 zo 7. októbra 2020 o európskych
poskytovateľoch služieb hromadného financovania pre podnikanie a o zmene nariadenia (EÚ)
2017/1129 a smernice (EÚ) 2019/1937 (ďalej len „Nariadenie“) ktorým bola konštituovaná „platforma

hromadného financovania“ boli ním upravené „služby hromadného financovania“, že aj investor aj dlžník
sú klientmi platformy hromadného financovania a súčasne, že zastupovanie oboch zmluvných strán
pri uzatvorení zmluvy o pôžičke nie je Nariadením vylúčené a dokonca správu pôžičiek a vymáhanie
pôžičiekplatformouvmeneinvestoravočidlžníkovi,ktorísúsúčasneobajaklientmiplatformyNariadenie
predpokladá. Podľa Nariadenia platí, že poskytovatelia služieb hromadného financovania by mali na
svojej platforme hromadného financovania pôsobiť ako neutrálni sprostredkovatelia medzi klientmi.

Podľa názoru žalobcu túto náležitosť žalobca obsahovo spĺňa, nakoľko žalobca má nastavené vnútorné
kontrolné procesy, ktoré znemožňujú selektívne spárovanie ponúk požičať s dopytmi pôžičiek. Pretože
„výberprocesupôžičiek“jevspoločnostižalobcuautomatizovanýariadisavýslovne„príkazmi“investora
a dlžníka. Sumarizujúc vyššie uvedené skutočnosti, má žalobca za to, že ustanovenie § 22 ods. 2 Obč. Z.
je potrebné vykladať reštriktívne, čo znamená, že nie je možné ustanovenie § 22 ods. 2 Obč. Z. vykladať

tým spôsobom, že takýmto spôsobom výkladu sa v konečnom dôsledku postihuje čo i len „formálne
hroziaca kolízia konfliktu záujmov, o ktorej zastúpený vie a súhlasí s ňou“.
2.15 Postihovať právny úkon absolútnou neplatnosťou pre porušenie zákazu obsiahnutého v § 22 ods.
2 Obč. Z., by podľa právneho názoru žalobcu malo byť možné výlučne pre prípady kde kolízia konfliktu
záujmov skutočne existuje. Žalobca tvrdí, že základným účelom pravidla v § 22 ods. 2 Obč. Z. je ochrana

záujmov zastúpeného. Predpokladané následky porušenia zákonného zákazu, by preto mali nastúpiť,
iba v prípade, ak je stret v záujmoch spôsobilý skutočne ohroziť záujmy zastúpeného, inak povedané,
ak rozpor v záujmoch skutočne existuje. Ak je teda spoločnosť žalobcu pri „uzatváraní zmlúv o pôžičke“
viazaná príkazmi oboch kontrahentov a tak veriteľa ako aj dlžníka konflikt záujmov je zo svojej podstaty
vylúčený. Spoločnosť žalobcu nemôže mať „protichodné záujmy“ nakoľko, síce pripravila text zmluvy o

pôžičke, ale ponuky na uzavretie zmluvy a akceptácie týchto ponúk si navzájom adresujú sami investori
a dlžníci a to v jednostranných adresovaných právnych úkonoch – záväzná žiadosť o pôžičku (zo strany
dlžníka) a záväzný pokyn investovať. Spoločnosť žalobcu ako zástupca (príkazník) veriteľa a súčasne
zástupca (príkazník) dlžníka má výlučne záujem, aby sa ponuka pôžičky vopred daná investorom
ako budúcim veriteľom a dopyt po pôžičke vyjadrený v záväznej žiadosti o pôžičku vždy vzájomne

stretli. Toto stretnutie „dopytu a ponuky“ po pôžičke prebieha automatizovaným elektronický nástroj tzv.
„proces výberu pôžičiek“ na základe ktorého prostredníctvom naprogramovaných algoritmov dochádza
k „spravovaniu“ striktne vyjadrených požiadaviek dlžníka na „poskytnutie pôžičky“ s ponukou investorov
(ktorí pôžičky ponúkajú) na poskytnutie pôžičky. Žalobca má teda za to, že pri uzatváraní zmlúv o pôžičke
je vylúčené, aby spoločnosť žalobcu konala v kolízii záujmov. Teda spoločnosť žalobcu v neprospech

žiadnej z budúcich zmluvných strán nemôže dohodnúť ani lepšie ani horšie podmienky zmluvy o
pôžičke. Budú dohodnuté vždy len také podmienky aké vyplývajú z písomných príkazov kontrahentov
dotknutejbudúcejzmluvyopôžičketakakosúšpecifikovanév„záväznompokynuinvestovať“azáväznej
žiadosti o pôžičku“. Sumarizujúc vyššie uvedené, podľa názoru žalobcu by zmluvy o pôžičke uzatvárané
prostredníctvom spoločnosti žalobcu mohli byť neplatné pre rozpor s § 22 ods. 2 Obč. Z. výlučne v

prípade, ak by bolo preukázané, že žalobca v prospech niektorej zo zmluvných strán zmluvy o pôžičke
koná v kolízii zo záujmami druhej zmluvnej strany napr. dohodne vyššiu úrokovú sadzbu v zmluve o
pôžičke ako dlžník požadoval a podobne. Toto je z podstaty veci vylúčené preto žalobca nesúhlasí že
by konal v rozpore s § 22 ods.2 OZ. a účelom tejto právnej normy.

3. Skutkové tvrdenia žalovaného:
3.1 Žalovaný v konaní argumentoval, že žalobcom uplatňovaná pohľadávka síce vznikla v dôsledku
tzv. „P2P pôžičky“, avšak za esenciálnej participácie žalobcu, ktorého hlavnou náplňou podnikateľskej
činnosti je práve „poskytovanie spotrebiteľských úverov bez obmedzenia rozsahu poskytovania
spotrebiteľských úverov“ – na základe uvedeného tvrdil, že vystupuje v pozícii spotrebiteľa. Uvedené

nadväzuje na skutočnosť, že tzv. „P2P pôžičky“ je momentálne možné charakterizovať ako súdnou
praxou „zatiaľ“ akceptovaný spôsob obchádzania doterajších, niekoľko rokov trvajúcich snáh o ochranu
fyzických osôb ako spotrebiteľov – celý systém a proces poskytovania takýchto „P2P pôžičiek“ je
produkovaný so snahou o najväčšmi oklieštiť práva a právom chránené záujmy subjektov vystupujúcichv takýchto právnych vzťahoch na pozícií dlžníka. Neraz sa jedná o finančné pôžičky s úrokovou
mierou ďaleko presahujúcou dobré mravy, o prípade je možné v takomto konaní vzhliadnuť veľmi
signifikantné prvky úžery, šikanózneho zaobchádzania s dlžníkom a jeho znevýhodňovanie vo všetkých

aspektoch daného právneho vzťahu. Žalovaný tvrdil, že oblasť crowdfundingu (vo všeobecnosti pod
pojmom crowdfunding rozumieme získavanie prostriedkov od veľkej skupiny osôb rôznym spôsobom, z
ktorých každá prispieva pomerne malou čiastkou z celkovej hodnoty – P2P pôžičky) nie je v súčasnosti
upravená slovenským právnym poriadkom. Rovnako na európskej úrovni absentuje jednotná regulácia,
prípadneprávnyrámec(napr.smernica,nariadenie),ktorýbyoblasťcrowdfundinguupravovalzáväzným

spôsobom. Na úrovni Európskej únie však prebiehajú rokovania k oblasti crowdfundingu už od roku
2014. V roku 2016 Expertná skupina Európskeho výboru pre cenné papiere (EGESC) oslovila členské
štáty s cieľom zmapovať aktuálny stav v tejto oblasti. Členské krajiny Európskej únie pristúpili k regulácii
crowdfundingu skupinových pôžičiek rôznym spôsobom; niektoré krajiny ho regulujú udeľovaním
povolenia, iné uplatňujú registračný princíp a niektoré krajiny na crowdfunding neregulujú vôbec.
3.2 V zmysle vyššie uvedeného preto žalovaný zastával názor, že relevantným pre riadne rozhodnutie v

prejednávanej veci by bolo aj stanovisko Národnej banky Slovenska, ktorého obsahom by táto inštitúcia
poskytla svoje stanovisko za účelom posúdenia postupu žalujúcej spoločnosti v súvislosti s procesným
postupom týkajúcim sa uzatvorenia zmluvy o pôžičke a procesným postupom predchádzajúcim
uplatneniu pohľadávky zo strany žalujúcej spoločnosti – tvrdil, že takýto postup bol nezákonný,
neopodstatnený a tento má základ vo svojvoľnom a nesprávnom výklade práva zo strany žalujúcej

spoločnosti.
3.3 Namietal taktiež aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu, nakoľko nie je preukázané, že by si jeho právny
predchodca splnil svoju povinnosť a informoval o tom, že došlo k vyhláseniu okamžitej splatnosti pôžičky
a následne i postúpeniu vymáhaného nároku na súčasného žalobcu – ku žalobnému návrhu neboli
doručené žiadne listiny preukazujúce skutočnosť, že by si žalobca túto svoju povinnosť aj reálne splnil.

3.4 Žalovaný tiež uviedol, že z opatrnosti vznáša námietku premlčania žalobcom tvrdeného nároku v
celom jeho rozsahu. Nakoľko bola žaloba uplatnená na Okresnom súde Poprad, žalovaný v konaní
vzniesol namietnu miestnej nepríslušnosti vo veci konajúceho súdu.
3.5 Žalovaný ohľadom veci samej uviedol, že vyjadrenie žalobcu len stroho odkazuje na jeho schopnosť
obchádzať nedokonalú právnu úpravu a prezentovať svoju činnosť v rozpore s jej zrejmým účelom,

ktorým je poskytovanie pôžičiek prostredníctvom formulárových, neindividuálne dojednaných, pričom
z pohľadu ochrany spotrebiteľa tvrdil, že ide nepochybne o spotrebiteľský zmluvný vzťah, keďže
subjekt prevádzkujúci peer to peer platformu pri uzavretí rámcovej zmluvy koná v rámci predmetu
svojej podnikateľskej činnosti a druhá zmluvná strana vystupuje ako fyzická osoba nepodnikateľ. Toto
postavenie má vyplývať zo samotnej podstaty peer to peer lendingu, ako aj z označenia druhej zmluvnej

strany dlžníka i investora, t.j. identifikačnými znakmi typickými pre nepodnikateľa. Spotrebiteľský
charakter zmluvy je zdôraznený aj tým, že rámcová zmluva býva pripravená vopred na formulári, vrátane
znenia podmienok bez možnosti zasiahnuť do ich znenia spotrebiteľom. Na záväzkový vzťah, ktorý
vzniká na základe rámcovej zmluvy, je preto potrebné aplikovať ustanovenia občianskeho zákonníka
o spotrebiteľských zmluvách. Pri určení o aký zmluvný typ pri rámcovej zmluve ide, sa stretávame

s odlišnými prístupmi v rámci rozhodovacej činnosti súdov. Predmetné rámcové zmluvy sa zväčša
uzatvárajú ako nepomenované zmluvy podľa § 51 Občianskeho zákonníka. S takýmto vymedzením
zmluvného typu sa stotožňuje aj časť súdov v rámci ich rozhodovacej činnosti. Právne otáznym sa javí
zastúpenie zmluvných strán subjektom prevádzkujúcim peer to peer platformu (teda v tomto prípade
oprávnenie zastupovať veriteľov právnym predchodcom žalobcu – žalovaný má za to, že nedošlo

ku platnému postúpeniu pohľadávky z postupcu a postupníka (žalobcu)), a to pri zastúpení dlžníka
platformou sprostredkujúcou peer to peer lending. Toto zastúpenie prichádza do úvahy v prípadoch,
kedy je identita oboch zmluvných strán (investorov a dlžníka) navzájom utajená. Sporným sa zastúpenie
dlžníka platformou prevádzkujúcou peer to peer lending javí najmä v kontexte s § 22 ods. 2 Obč. Z.,
ktorý vylučuje zastupovanie v prípadoch, keď záujmy zástupcu a zastúpeného sú v rozpore. Takéto

zastúpenie spôsobuje absolútnu neplatnosť právneho úkonu, ktorý by urobil zástupca, pretože by išlo
o právny úkon, ktorý odporuje zákonu.
3.6 Žalovaný svoje tvrdenia opiera o rozhodnutie Okresného súdu Dunajská Streda zo dňa 3.10.2019,
sp. zn. 19Csp/203/2018 (potvrdené rozsudkom Krajského súdu Trnava, sp. zn. 25CoCsp/4/2020, zo
dňa 20.10.2020), v zmysle ktorého nemožno považovať konanie subjektu prevádzkujúceho peer to peer

platformu v rámci zastupovania oboch zmluvných strán za nezávislé.
3.6.1 Podľa predmetného rozsudku, subjekt prevádzkujúci peer to peer platformu vystupuje ako
zainteresovaná strana, ktorá koná buď v záujme investora alebo vo vlastnom záujme, a to z týchto
dôvodov: a) časť odmeny subjektu prevádzkujúceho platformu sa skladá z poplatkov, ktoré vyberá oddlžníka.Medzitietopoplatkypatriaajpoplatkyzazasielanieupomienokzaomeškaniesplatenímpôžičky
a poplatok za spracovanie predčasného splatenia pôžičky. Tieto poplatky nemožno stotožniť so službou
v prospech dlžníka; b) subjekt prevádzkujúci peer to peer platformu je oprávnený vykonávať v mene

investora, ktorý je dlžníkovou protistranou s odlišnými záujmami, právne úkony sankčnej povahy ako
využitie práva žiadať zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej zo splátok podľa § 565
Obč. Z. ; c) postúpenie pohľadávky investora na subjekt prevádzkujúci peer to peer platformu v prípade
vyhlásenia predčasnej splatnosti pôžičky.
3.6.2 V zmysle argumentácie obsiahnutej v predmetnom rozsudku, oprávnenia subjektu, ktorý

prevádzkuje peer to peer platformu, výrazným spôsobom narúbajú jeho zdanlivo nezávislé postavenie
vo vzťahu medzi veriteľom a dlžníkom a predstavujú dôkaz uprednostňovania postavenia veriteľa
pred postavením dlžníka a sú jasným prejavom záujmu subjektu, ktorý prevádzkuje peer to peer
platformu, stať sa veriteľom pohľadávky zo zmluvy, ktorú sám v mene a na účet dlžníka obstarával -
na základe uvedených skutočností dospel vo veci konajúci súd k záveru, že medzi záujmami subjektu
prevádzkujúceho peer to peer platformu ako zástupcu a záujmami dlžníka ako zastúpeného je rozpor,

ktorý podľa § 22 ods. 2 Obč. Z. neumožňuje, aby tento subjekt dlžníka zaväzoval. Porušenie zákazu
obsiahnutéhovcitovanomustanovenímázanásledokabsolútnuneplatnosťprávnehoúkonu,vdôsledku
toho neprichádza do úvahy ani ratihabícia podľa § 33 ods. 2 Obč. Z. a tento právny úkon je v zmysle
§ 39 Obč. Z. absolútne neplatným dojednaním. Na základe predmetného neplatného dojednania preto
subjekt prevádzkujúci peer to peer platformu nemal oprávnenie uzatvárať v mene a na účet dlžníka

zmluvy o pôžičke, a preto dlžníkovi z týchto zmlúv nemohli vzniknúť žiadne povinnosti. V nadväznosti na
uvedené sa súd v uvedenom rozhodnutí zaoberal aj otázkou platnosti rámcovej zmluvy, ktorú uzatvoril
dlžník. Keďže jediným účelom rámcovej zmluvy uzavretej s dlžníkom bolo uzavieranie zmlúv a pôžičiek v
mene a na účet dlžníka, dotknuté ustanovenie nie je v zmysle § 41 Obč. Z. oddeliteľným ustanovením od
ostatnýchčastítohtoprávnehoúkonu,vdôsledkutohojerámcovázmluvauzavretásdlžníkomabsolútne

neplatnáakocelok–žalovanýsimyslí,žepodpornýmargumentompreaplikáciutohtoustanoveniamôže
byť aj skutočnosť, že subjekt prevádzkujúci peer to peer platformu určuje mieru a spôsob zabezpečenia
pôžičky dlžníka, a podporuje tézu o konflikte záujmov.
3.7 Zhrňujúc uvedené žalovaný poukázal, že ak žalobca tvrdí, že pôžičky boli poskytované výhradne
fyzickými osobami, nie je zrejmé, z akého dôvodu odvodzuje svoje oprávnenie tieto fyzické osoby pri

súdnom vymáhaní ich pohľadávok zastupovať – žalobca nie je advokátom a je zrejmé, že činnosť
spočívajúcu v zastupovaní osôb pred súdom vykonáva sústavne a v zmysle jeho doterajších tvrdení i
za odmenu, nakoľko „neziskovú“ činnosť určite nepraktizuje. V prípade, že teda niektorý z prípadných
veriteľov si voči žalovanému eviduje pohľadávku, túto si má súdnou cestou uplatniť buďto sám – osobne,
alebo prostredníctvom právneho zástupcu – advokáta. Žalovaný zastáva názor, že žalobca nie je aktívne

vecne legitimovaným subjektom.
3.8 Žalovaný žiadal návrh žalobcu zamietnuť ako nedôvodný a priznať nárok na náhradu trov konania
v rozsahu 100%.

4. Sporné a nesporné skutkové tvrdenia medzi stranami:

4.1 Súd považoval za sporné medzi stranami či jednotlivé zmluvy o pôžičke a zmluvy o postúpení
pohľadávok sú platné právne úkony a či je žalobca aktívne vecne legitimovaný.
4. 2 Súd v konaní nepovažoval za sporné, že žalovaný podpísal so žalobcom rámcovú zmluvu zo dňa
14.10.2014, že žalovaný podpísal záväznú žiadosť o pôžičku so žalobcom dňa 06.09.2017 a že žalobca
dňa 13.09.2017 poukázal na účet žalovaného sumu 1 000 Eur.

5. Súd vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi, konkrétne: č. l. 5 Zmluva o pôžičke č. 0170192182; č.
l. 6 Zmluva o pôžičke č.2017019217; č. l. 7 Zmluva o pôžičke č. 2017019216; č. l. 8 Zmluva o pôžičke
č. 2017019215; č. l. 9 Zmluva o pôžičke č. 2017019214; č. l. 10 Zmluva o postúpení pohľadávok zo dňa
14.01.2021; č. l. 11 Zmluva o postúpení pohľadávok zo dňa 16.01.2021; č. l. 12 Zmluva o postúpení

pohľadávok zo dňa 14.01.2021; č. l. 13 Zmluva o postúpení pohľadávok zo dňa 14.01.2021; č. l. 14
Zmluva o postúpení pohľadávok zo dňa 14.01.2021; č. l. 15-16 Opis finančných transakcií pri splácaní
pôžičky; č. l. 17 Záväzný pokyn investovať investora G. H.; č. l. 18 Záväzný pokyn investovať investora
K. L.; č. l. 19 Záväzný pokyn investovať investora E. I.; č. l. 20 Záväzný pokyn investovať investora J. B.;
č. l. 21 Záväzná žiadosť o pôžičku zo dňa 06.09.2017; č. l. 30 Listina Zinc Euro, a.s. zo dňa 19.01.2021;

č. l. 31 - 33 Rámcová zmluva - Dlžník, medzi Zinc Euro, a.s. a žalovaným zo dňa 14.10.2016; č. l. 34
- 37 Rámcová zmluva Investor – Novácia medzi Zinc Euro, a.s. a G. H. zo dňa 04.10.2016; č. l. 38
– 41 Rámcová zmluva Investor–Novácia medzi Zinc Euro, a.s. a M. J. J. zo dňa 14.12.2017; č. l. 43
– 47 Rámcová zmluva Investor–Novácia medzi Zinc Euro, a.s. a J. B. zo dňa 18.06.2025; č. l. 48 –51 Rámcová zmluva Investor – Novácia medzi Zinc Euro, a.s. a N. E. I. zo dňa 04.08.2017; č. l. 52
- 55 Rámcová zmluva Investor – Novácia medzi Zinc Euro, a.s. a K. L. zo dňa 12.02.2016; č. l. 58
Potvrdenie o zrealizovaní transakcie z majiteľa účtu ZINC EURO, a.s. v prospech účtu žalovaného vo

výške 1 000 Eur; č. l. 59 doručenka; č. l. 60 Oznámenie o vyhlásení okamžitej splatnosti pôžičky zo
dňa 04.01.2021; č. l. 61 Oznámenie o vyhlásení okamžitej splatnosti pôžičky zo dňa 04.01.2021; č. l. 87
doručenka; č. l. 88 listina Zinc Euro, a.s. – výzva na zaplatenie; č. l. 89 listina Zinc Euro, a.s. – výzva na
zaplatenie; č. l. 90 listina Zinc Euro, a.s. – výzva na zaplatenie; č. l. 91 listina Zinc Euro, a.s. – výzva na
zaplatenie; č. l. 92 – 95 listina Zinc Euro, a.s. – výzvy na zaplatenie; č. l. 97 - 98 sledovanie zásielok na

stránke Slovenskej pošty; č. l. 99 – 100 Oznámenia o postúpení pohľadávok zo dňa 19.01.2021; č. l.
101 Potvrdenka Slovenskej pošty; č. l. 102 Doručenka;

6. Relevantné ustanovenia právnych predpisov:
6.1 Podľa § 151 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov
(ďalej len ako „CSP“), skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú za

nesporné.
6.2 Podľa § 151 ods. 2 CSP, ak strana poprie skutkové tvrdenia, ktoré sa týkajú jej konania alebo
vnímania, uvedie vlastné tvrdenia o predmetných skutkových okolnostiach, inak je popretie neúčinné.
6.3 Podľa § 22 ods. 2 Obč. Z., zastupovať iného nemôže ten, kto sám nie je spôsobilý na právny úkon,
o ktorý ide, ani ten, záujmy ktorého sú v rozpore so záujmami zastúpeného.

6.4Podľa§35ods.2Obč.Z.právneúkonyvyjadrenéslovamitrebavykladaťnielenpodľaichjazykového
vyjadrenia, ale najmä tiež podľa vôle toho, kto právny úkon urobil, ak táto vôľa nie je v rozpore s
jazykovým prejavom.
6.5 Podľa § 37 ods. 1 Obč. Z., právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne;
inak je neplatný.

6.6 Podľa § 39 Obč. Z., neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu
alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
6.7 Podľa §107 ods. 1 Obč. Z., právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčí za
dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho
úkor obohatil.

6.8 Podľa § 107 ods. 2 Obč. Z., najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia
premlčí za tri roky, a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa, keď k nemu
došlo
6.9 Podľa § 451 ods. 1 Obč. Z., kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.
6.10 Podľa § 451 ods. 2 Obč. Z., bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením

bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý
odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.
6.11 Podľa § 657 Obč. Z. zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa druhu, najmä
peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu.
6.12 Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

6.13 Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
6.14 Podľa § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po
právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.

7. Súd vyhlásil rozsudok na pojednávaní dňa 10.10.2023 za prítomnosti právneho zástupcu žalovaného.
Po vykonanom dokazovaní súd zistil nasledovný skutkový stav:
7.1 Žalovaný podpísal so žalobcom, ktorý sprostredkováva pôžičky „od ľudí pre ľudí“ rámcovú zmluvu
zo dňa 14.10.2014, na základe ktorej sa žalobca zaviazal poskytnúť žalovanému služby a žalovaný sa

zaviazal zaplatiť za to žalobcovi odplatu vo forme dohodnutých poplatkov.
7.2 Vykonaným dokazovaním mal súd preukázané, že medzi žalobcom Zinc Euro, a. s. a investormi
– fyzickými osobami, boli uzatvorené rámcové zmluvy na základe ktorých sa spoločnosť Zinc Euro,
a. s. zaviazala vyhľadávať pre investora jednotlivých dlžníkov a obstarať v mene a na účet investora
uzatvorenie zmluvy o pôžičke s dlžníkom za podmienok stanovených v tejto zmluve. Súčasne medzi

spoločnosťou Zinc. Euro, a .s. a žalovaným bola uzatvorená rámcová zmluva – dlžník, predmetom ktorej
bol záväzok Zinc Euro, a. s. vyhľadať pre žalovaného ako dlžníka jednotlivých investorov a obstarať
v mene a na účet žalovaného uzatvorenie zmluvy o pôžičke s investorom. Súčasťou zmluvy bolo ajsplnomocnenie žalovaného pre Zinc. Euro, a .s ., aby v jeho mene a na jeho účet uzatvorila zmluvu
o pôžičke, a to podľa záväznej žiadosti o pôžičku.
7.3 Žalovaný podpísal záväznú žiadosť o pôžičku č. 2000039872 so žalobcom dňa 06.09.2017 a žalobca

poukázal dňa 13.09.2017 na účet určený žalovaným sumu 1 000 Eur.
7.4 V súlade s uzatvorenými zmluvami získal dlžník svoj identifikačný alfanumerický kód, pričom aj
samotný investori boli identifikovaný vlastným alfanumerickým kódom a takto označené zmluvné strany
vykonávali vo vlastnom mene právne úkony navzájom.
7.5 Predmetom zmlúv o pôžičke bolo poskytnutie peňažných prostriedkov vo výške 1 000 Eur, s

dĺžkou splácania 48 mesiacov (4 roky) a celkovou výškou mesačnej splátky vo výške 36,23 Eur. Žalobca
v mene žalovaného teda uzatvoril nasledujúce zmluvy o pôžičke:
1/ označenú č. 2017019214, medzi investorom (veriteľom) ID kód: 8YG2M7KKMQLV a žalovaným, na
základe ktorej bola žalovanej poskytnutá pôžička vo výške 25,00 Eur, s úrokovou sadzbou 7,5% ročne
odo dňa poskytnutia pôžičky do zaplatenia;
2/ označenú č. 2017019215, medzi investorom (veriteľom) ID kód: WJZ2EK8562YL a žalovaným, na

základe ktorej bola žalovanej poskytnutá pôžička vo výške 100,00 Eur, s úrokovou sadzbou 8,50% ročne
odo dňa poskytnutia pôžičky do zaplatenia;
3/ označenú č. 2017019216, medzi investorom (veriteľom) ID kód: 4WBPLVRLDQ36 a žalovaným, na
základe ktorej bola žalovanej poskytnutá pôžička vo výške 65,00 Eur, s úrokovou sadzbou 7,50% ročne
odo dňa poskytnutia pôžičky do zaplatenia;

4/ označenú č. 2017019217, medzi investorom (veriteľom) ID kód: VYKPDB7K8Q4Z a žalovaným, na
základe ktorej bola žalovanej poskytnutá pôžička vo výške 20,00 Eur, s úrokovou sadzbou 4,50% ročne
odo dňa poskytnutia pôžičky do zaplatenia;
5/ označenú č. 2017019218, medzi investorom (veriteľom) ID kód: 3MWQ56L772ER a žalovaným, na
základe ktorej bola žalovanej poskytnutá pôžička vo výške 790,00 Eur, s úrokovou sadzbou 0,0% ročne

odo dňa poskytnutia pôžičky do zaplatenia.
7.6 Za obidve zmluvné strany (tak veriteľa na jednej strane a dlžníka na strane druhej) mal zmluvu o
pôžičke uzatvoriť žalobca ako zástupca - spoločnosť Zinc Euro, a. s., rovnako ako aj pristúpiť k okamžitej
splatnosti jednotlivých pôžičiek pre nezaplatenie splátok.
7.7 Žalovaný bol napriek písomnej výzve žalobcu v nepretržitom omeškaní so splnením peňažných

záväzkov voči investorom, na základe čoho došlo k zosplatneniu pohľadávok.
7.8 Žalobca si v spore uplatňuje nárok - vo výške dlžnej sumy vo výške 346,43 Eur, ktorá tvorí súčet
pohľadávok 1 až 5, spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 344,58 Eur od 08.01.2021
do zaplatenia a náhradu trov konania, ktoré pohľadávky mal žalobca nadobudnúť na základe zmlúv
o postúpení pohľadávok od investorov.

8. Po vykonanom dokazovaní dospel súd k záveru, že (a) zmluvy o pôžičkách ako aj (b)
zmluvy o postúpení pohľadávok sú absolútne neplatnými právnymi úkonmi z dôvodu:
8.1 ich neurčitosti - jednou z podstatných náležitostí právneho úkonu je určitosť právneho úkonu tak
ako predpokladá ust. § 37 ods. 1 Obč. Z v nadväznosti na ust. § 35 ods. 2 Obč. Z.. Absencia tohto

predpokladu má za následok absolútnu neplatnosť právneho úkonu. Za určitý je nutné považovať právny
úkon, ktorý obsahuje dostatočné označenie účastníkov a označenie predmetu plnenia, teda z ktorého
je zrejmé, kto ho robí, komu je adresovaný a čo bolo jeho predmetom (rozsudok Krajského súdu
v Košiciach sp. zn. 6CoCsp/50/2021 z 10.02.2022 v obdobnej veci). Z vykonaného dokazovania mal
súd za preukázané, že veriteľom ani dlžníkovi v čase uzatvorenia právneho úkonu (zmlúv o pôžičke)

nebolo známe kto komu požičiava a následne potom (pri postupovaní pohľadávok) rovnako nebolo
zrejmé, aká pohľadávka voči akej osobe sa postupuje (obdobne rozsudok Krajského súdu v Trnave
sp. zn. 25CoCsp/4/2020 z 20.10.2020). V zmluvách boli strany identifikované alfanumerickým kódom,
pričom pri jednotlivých účastníkoch chýba označenie mena a priezviska fyzickej osoby - z označenia
kódom nemožno identifikovať konkrétne fyzické osoby tak na strane dlžníka ani veriteľa. „Už samotná

táto skutočnosť má za následok absolútnu neplatnosť zmlúv o pôžičke pre ich neurčitosť v označení
účastníkov....Odvolací súd zastáva názor, že zmluvy o pôžičke, ktoré tvoria základ nároku žalobcu,
podmienky určitosti nespĺňajú pri označení subjektov na strane veriteľa ani dlžníka (rozsudok Krajského
súdu v Košiciach sp. zn. 6CoCsp/50/2021 z 10.02.2022 v obdobnej veci). Sám žalobca túto skutočnosť
ani nepopieral, keď v žalobe uviedol, že dlžník totožnosť veriteľov nepozná a naopak a strany sú

identifikované kódom, ktorý je dostupný výhradne na výzvu (vyžiadanie – napr. pre prípad súdneho
sporu). Táto skutočnosť samotná má za následok absolútnu neplatnosť zmlúv o pôžičke pre ich
neurčitosť, na ktorú musí súd prihliadať ex offo. Súd pritom poukazuje na ustálenú judikatúru: „Platnosť,
či neplatnosť právneho úkonu možno posudzovať len so zreteľom na okolnosti, ktoré existovali v časejeho urobenia. Znamená to, že právny úkon, ktorý v čase urobenia zodpovedal všetkým zákonným
požiadavkám a bol preto platný, sa v dôsledku skutočností, ktoré nastali po jeho vzniku, nemôže
dodatočne stať neplatným (a naopak)“ (Z rozhodnutia R 53/2010), resp. na rozhodnutie Najvyššieho

súdu SR sp. zn. 4 Cdo 240/2009: „ Absolútne neplatným právnym úkonom je aj neurčitý právny úkon.“ ;
8.2 rozpor zastúpenia, nakoľko žalobca vystupoval na oboch stranách, teda zastupoval tak veriteľa ako
aj dlžníka pri uzatváraní zmluvy o pôžičke. Pre zmluvu o pôžičke je charakteristické, že ide o vzťah
aspoň dvoch subjektov, z ktorých jeden je subjektom práva a druhý subjektom povinnosti, čiže právu
veriteľa jednoznačne zodpovedá povinnosť dlžníka. Pre tento typ vzťahov je preto typické, že každý

zo subjektov musí mať iné - spravidla opačné postavenie a záujmy, čím je už a priori daná odlišnosť
záujmov týchto strán. Nie je možné, aby jeden zástupca uzavrel zmluvu za obe zmluvné strany ako ich
zástupca, nakoľko jeho záujem ako zástupcu veriteľa je úplne odlišný, priam protichodný k záujmom
dlžníka a preto nedošlo k platnému uzavretiu zmlúv o pôžičke (rozsudok Krajského súdu v Trenčíne sp.
zn. 6 CoCSP/53/2021 z 22.02.2022 v obdobnej veci). O protichodnosti záujmov svedčí napríklad aj to, že
žalobca bol oprávnený na vyberanie rôznych druhov poplatkov (administratívne, spracovateľské a pod.)

od žalovaného ako dlžníka (aj keď si ich v tomto konaní neuplatňuje), a tiež bol oprávnený vykonávať
v mene investora (proti žalovanému) právne úkony sankčnej povahy. Súd je tak názoru, že došlo k
porušeniu zákonného zákazu obsiahnutého v § 22 ods. 2 Obč. Z. a v spojení s ust. § 39 Obč. Z. to
potommalozanásledokabsolútnuneplatnosťprávnehoúkonuatedanemohliplatnevzniknúťzmluvným
stranám žiadne práva a povinnosti zo zmlúv o pôžičke (obdobne rozsudok Krajského súdu v Trnave sp.

zn. 25CoCsp/4/2020 z 20.10.2020). V tejto súvislosti súd poukazuje na uznesenie Najvyššieho súdu
SR sp. zn. 4 ECdo 12/2013, podľa ktorého „Právna teória aj prax označuje za konanie in fraudem legis
konaniesubjektu,ktorýformálnepostupujepodľapráva,aletak,abyzámernedosiaholvýsledokprávnou
normou zakázaný alebo nepredvídaný a nežiaduci. Úkon takto urobený nie je v priamom rozpore so
zákonom, ale svojimi účinkami a najmä cieľom zákon obchádza. Dovolací súd za konanie in fraudem

legis považuje aj konanie, v rámci ktorého určitý nebankový subjekt robí rôzne dvojstranné právne úkony
(zmluvyoúvere,záložnézmluvy,dohodyozastúpeníapod.)tak,žemávopredvytypovaného„zástupcu“
druhej zmluvnej strany, následné úkony ktorého sledujú nie záujmy ním zastupovanej zmluvnej strany,
ale záujmy nebankového subjektu. Záujmy zástupcu a zastúpeného sa v takom prípade dostávajú do
rozporu“.

8.3 Pokiaľ ide o tvrdenia žalobcu týkajúce sa zmluvy o pôžičke ako reálneho kontraktu, ktorý (aj bez
ohľadu) na označenie zmluvných strán v zmluve o pôžičke platne vznikol tým, že došlo k faktickému
poukázaniu peňažných prostriedkov vo výške pôžičky na bankový účet, súd poukazuje na ust. § 657
v zmysle ktorého veriteľ dlžníkovi prenecháva peniaze. Súd poukazuje na skutočnosť, že z vykonaného
dokazovanianevyplýva,žebyveriteliaodovzdalipriamožalovanémujednotlivésumypôžičiek(rozsudok

Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. 6 CoCSP/53/2021 z 22.02.2022 v obdobnej veci), ale finančné
prostriedky (pôžičku) poukázal žalovanému samotný žalobca. Súd pritom poukazuje aj na rozhodnutie
NajvyššiehosúduSRsp.zn.3Cdo325/2009,podľaktorého„Dokiaľkodovzdaniupeňazínedôjde,medzi
zmluvnými stranami právny vzťah z pôžičky nevznikne, a to aj keby všetky náležitosti tohto právneho
úkonu (vrátane náležitosti vôle), boli dané.“

9. Súd tak v prejednávanej veci dospel k záveru, že žalobca na základe uvedeného nemá aktívnu vecnú
legitimáciu v spore z titulu postúpených pohľadávok o pôžičkách, keďže pohľadávka žalobcu platne
nevznikla (zmluva o pôžičke neexistuje) a nemohlo tak dôjsť ani k jej účinnému postúpeniu podľa §
524 ods. 1 Obč. Z. na žalobcu (obdobne rozsudok Krajského súdu v Trnave sp. zn. 25CoCsp/4/2020

z 20.10.2020). Navyše, aj samotné zmluvy o postúpení pohľadávok sú podľa názoru súdu prvej inštancie
pre ich neurčitosť absolútne neplatnými právnymi úkonmi.

10. V prípade neplatnosti zmlúv o pôžičke sa nemožno domáhať plnenia z nich titulom zmluvy o pôžičke
a tak do úvahy prichádza iba plnenie titulom bezdôvodného obohatenia, pričom skutočnosť, že žalovaný

sa na úkor žalobcu bezdôvodne obohatil, musí byť v konaní preukázaná. Z konania bolo preukázané
reálne poskytnutie peňažných prostriedkov žalobcom (nie investormi) žalovanému (č. l. 58), a teda
existuje nárok žalobcu domáhať sa ich vrátenia titulom bezdôvodného obohatenia. Žalovaný v konaní
vzniesol námietku premlčania (č. l. 76). Peňažné prostriedky boli poskytnuté dňa 13.09.2017
- žaloba však podaná až dňa 02.12.2022 na Okresnom súde Poprad. Z uvedeného tak vyplýva, že

v čase podania žaloby už uplynula tak dvojročná subjektívna ako aj trojročná objektívna premlčacia doba
a keďže žalovaný vzniesol námietku premlčania, nebolo možné žalobe vyhovieť.11. Vzhľadom na skutočnosti uvedené vyššie súd žalobu v plnom rozsahu zamietol tak, ako je vo výroku
I. tohto rozsudku uvedené.

12. O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 255 ods. 1 CSP v spojení s § 262 ods. 1 CSP – žalovaný
(právne zastúpený) mal v spore plný úspech a preto súd zaviazal žalobcu na náhradu trov konania
v miere 100 % (výrok II.) O konkrétnej výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po
právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd

Zvolen, písomne v dvoch vyhotoveniach. Podľa § 362 CSP odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo
v lehote podané na príslušnom odvolacom súde, ktorým je Krajský súd v Banskej Bystrici.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. V odvolaní sa má popri
všeobecných náležitostiach podania podľa § 127 CSP (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci

sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne a čoho sa odvolateľ domáha (§ 363
CSP). Odvolanie možno odôvodniť tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym
procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere,
že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne

obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g)
zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza

z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 CSP).

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 CSP).

Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda,
môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolacie dôvody a dôkazy na
ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Prostriedky
procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej

inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo

d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, môže oprávnený podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.