Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 29. október 2024

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 28Co/2/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2222202262
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 10. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Lucia Mizerová

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2024:2222202262.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: Mgr. Lucia Mizerová a sudcov: JUDr.

Peter Duman a JUDr. Erika Tischlerová, v spore žalobcu: A. B., nar. XX.XX.XXXX, adresa C. D. XXX, E.
F., zastúpeného splnomocnencom: Advokátska kancelária HORVÁTH, s. r. o., so sídlom Slnečná 592/2,
Galanta, IČO: 56 059 108, proti žalovanému: Poľovnícke združenie Trhová Hradská, so sídlom Trstická
cesta 523/2, Trhová Hradská, IČO: 34 011 617, zastúpenému advokátom: JUDr. Daniel Janšo, so sídlom
Horné záhrady 2, Banská Bystrica, IČO: 42 304 253 a splnomocnencom: Malata, Pružinský, Hegedüš
& Partners, s.r.o., so sídlom Mlynské Nivy 10, Bratislava, IČO: 47 239 921, o určenie, že žalobca je
členom žalovaného, na odvolanie žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Dunajská Streda č.k.

12C/42/2022-195 zo dňa 14. augusta 2023, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

II.Žalobcovi priznáva vočižalovanémunároknanáhradutrovodvolaciehokonaniavplnomrozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie v celom rozsahu vyhovel žalobe, keď prvou výrokovou
vetou určil, že žalobca je členom Poľovníckeho združenia Trhová Hradská, IČO: 34 011 617, so sídlom
Trhová Hradská, Trstická cesta 523/2. Druhou výrokovou vetou priznal žalobcovi voči žalovanému nárok
na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

2. Vecne súd prvej inštancie odôvodnil napadnuté rozhodnutie tým, že je daný naliehavý právny záujem
žalobcunapožadovanomurčení,žežalobcaječlenomžalovanéhopodľa§137písm.c)zák.č.160/2015
Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), pretože bez určujúceho výroku súdu, ktorého sa
žalobca domáhal, nie je možné odstrániť stav právnej neistoty, v ktorom žalobca zotrvával pokiaľ ide
o jeho status, pozíciu člena a s tým spojený výkon práv a povinností u žalovaného, ktorý je poľovníckou
organizáciou v zmysle § 32 ods. 1 zák. č. 274/2009 Z. z. o poľovníctve a v znení § 18 ods. 2 písm.

c) stanov Slovenského poľovníckeho zväzu (ďalej len „SPZ“), jeho organizačnou zložkou s vlastnou
právnou subjektivitou, ktorého činnosť sa riadi stanovami, ktoré upravujú práva a povinnosti pri výkone
práv poľovníctva.

3. Zo stanov SPZ v znení účinnom od 01.01.2019 konkrétne z § 29 ods. 3 písm. f) vyplýva, že členstvo
v poľovníckom združení (ďalej len „PZ“) zaniká nezaplatením členských príspevkov stanovených
členskou schôdzou PZ v určenej lehote; dňom zániku je prvý pracovný deň po určenej lehote. Podľa § 30

ods.2písm.a/stanovSPZ,členPZjepovinnýzaplatiťčlenskýpodielačlensképríspevkyurčenejčiastke
a lehote. Podľa § 32 ods. 1 stanov SPZ, členská schôdza PZ je najvyšším orgánom PZ. Podľa § 32 ods. 2
stanovSPZčlenskáschôdzaPZrozhodujeovšetkýchzáležitostiachPZ;naprvejschôdzivkalendárnom
roku, ktorá sa spravidla označuje ako výročná členská schôdza, musí byť do programu zahrnutéschválenie výšky členských podielov. Podľa § 32 ods. 3 písm. e/ stanov SPZ, súhlas nadpolovičnej
väčšiny všetkých členov PZ je potrebný na platnosť rozhodnutia o určení členského podielu a členských
príspevkov v PZ. Podľa § 33 písm. d/ stanov SPZ, výkonným orgánom PZ je výbor PZ, ktorý je povinný

členovi PZ písomne oznámiť zánik jeho členstva v PZ do 15 dní od uplynutia určenej lehoty. Zo stanov
PZ označeného ako Poľovnícke združenie Trhové mýto, IČO 34 011 617 v znení platnom od 28.09.2018
vyplýva, že podľa čl. VI. bod 2./ písm. d/ je člen PZ Trhové Mýto povinný najmä zaplatiť členské
príspevky, najneskôr do 15. februára toho, ktorého kalendárneho roka. Podľa čl. VII. písm. c/ stanov
PZ, členstvo v PZ Trhové Mýto zaniká nezaplatením členského a účelového príspevku v stanovenej

lehote. Podľa čl. IX. bod 1./ stanov PZ, členská schôdza je najvyšším orgánom združenia. Schádza sa
podľa potreby, najmenej však 1-krát za kalendárny rok, spravidla najneskôr do konca mesiaca február
toho, ktorého roka. Podľa bodu 4./ písm. g/ a písm. i/ stanov PZ, členská schôdza PZ Trhové Mýto
rozhoduje o všetkých závažných záležitostiach združenia, najmä však rozhoduje o stanovení výšky
členských podielov, riadnych alebo účelových členských príspevkov; rozhoduje o sťažnostiach alebo
odvolaniach členov proti rozhodnutiam výboru združenia alebo dozornej rady združenia. Podľa čl. XVII.

bod 11./ stanov PZ, za jednotlivé pracovné výkony môže členská schôdza PZ Trhové Mýto schváliť
bodový systém. Z domáceho poriadku PZ Trhové Mýto vyplýva, že článkom IV. v bodoch 8 až 12 je
určený postup vypracovania bodového hodnotenia člena PZ, ktoré má nadobudnúť právoplatnosť po
15. dni nasledujúcom po jeho uverejnení a v priebehu nasledujúcich 15 dní sa majú jednotlivé práva a
povinnosti členov vyplývajúce z hodnotenia vysporiadať, v tejto lehote sa člen PZ môže proti bodovému

hodnoteniu odvolať, pričom odvolanie vyhodnotí hodnotiaca komisia pri zapojení do tohto hodnotenia
odvolávajúceho sa člena a zohľadní názor kontrolóra na základe ustálených skutočností. Vedenie je
povinné odvolanie uzavrieť, zverejniť s tým, že toto rozhodnutie má oprávnenie zmeniť iba členská
schôdza.

4. Vykonaným dokazovaním súd prvej inštancie zistil, že na zasadnutí výborovej schôdze združenia
konanej dňa 14.01.2022 vyhotovil výbor ročný bodovací systém jednotlivých členov na základe zápisov
do knihy návštev do revíru s tým, že je potrebné doplniť chýbajúce body z evidencie zveriny a po
sčítaní výsledkov bude bodovací systém rozdávaný a predkladaný na členskej schôdzi 28.01.2022. Na
zasadnutí členskej schôdze žalovaného dňa 28.01.2022, konanej za prítomnosti 14 členov, sa hlasovalo

za program členskej schôdze a za členov návrhovej komisie. Na schôdzi predseda informoval členov o
výsledkoch bodového systému podľa domáceho poriadku združenia s tým, že k výsledkom bodového
systému nemal výhrady kontrolór a v prípade nesprávnych údajov môžu členovia podať sťažnosť. Počas
diskusie šiesti členovia vrátane žalobcu vyhlásili, že sumu prislúchajúcu k ich výsledkom z bodového
systému za rok 2021 nezaplatia. Žalobca listom zo dňa 10.02.2022 oznámil žalovanému protest proti

výsledkom bodovacieho hodnotenia a zároveň požiadal vedenie o prehodnotenie celého bodovacieho
systému a vyvodenie konzekvencií, nakoľko dochádza nespravodlivo k vyrubeniu vysokých poplatkov.

5. Na zasadnutí výboru žalovaného dňa 25.02.2022 bolo okrem iného konštatované, že predseda
oznámil, že výsledky bodového systému vypracované podľa záverov predchádzajúceho zasadnutia

výboru boli zverejnené na členskej schôdzi žalovaného dňa 28.01.2022 a členom združenia, ktorým
vyplynula povinnosť úhrady príspevku, bola zaslaná SMS správa so žiadosťou o úhradu. Dvaja členovia
(vrátane žalobcu) poslali protest. S poukazom na to, že k bodovému systému a jeho výsledkom
nepredložil žiadne výhrady ani kontrolór ani žiadny iný člen združenia a člen výboru, predseda navrhol
protesty neakceptovať, o čom členovia výboru jednohlasne hlasovali za návrh. Výročná členská schôdza

žalovaného konaná dňa 26.02.2022 bola zahájená v prítomnosti 18 členov združenia, keď po jej
otvorení boli vyzvaní ôsmi členovia vrátane žalobcu po oznámení zániku ich členstva pre neuhradenie
účelových príspevkov podľa zverejnených výsledkov bodového systému za rok 2021, aby opustili
zasadnutie schôdze. Podľa zápisnice bolo následne hlasované o členoch návrhovej, mandátovej a
volebnej komisie, o prijatí správy o činnosti združenia, návrhu na odvolanie poľovníckeho hospodára

a návrhu na ustanovenie nového poľovníckeho hospodára, za prijatie návrhu správy na nasledujúce
obdobie a prebehlo hlasovanie o voľbách do orgánov združenia. Listom zo dňa 26.02.2022 žalovaný
žalobcovi oznámil s poukazom na čl. VII. písm. c/ stanov PZ zánik jeho členstva v ich poľovníckej
organizáciispoukazomnato,ženeuhradilúčelovýpríspevokvyplývajúcizvýsledkovbodovéhosystému
v stanovenej lehote ani napriek opakovanej žiadosti.

6. Žalobca argumentoval tým, že v rámci hierarchie interných predpisov stoja v rebríčku najvyššie
stanovy SPZ a následne stanovy žalovaného, pričom domáci poriadok žalovaného nemôže byť s týmito
dokumentmi v rozpore a pokiaľ rozpor existuje, také ustanovenie je nutné považovať za neplatné bezohľadu na skutočnosť, či sa v minulosti aplikovalo alebo nie. Zo stanov SPZ aj stanov PZ vyplýva,
že orgánom kompetentným na určenie výšky členského príspevku je členská schôdza žalovaného.
Ani na jednej z členských schôdzí konaných dňa 28.01.2022 a dňa 26.02.2022, ani na žiadnej inej

členskej schôdzi žalovaného nedošlo k prijatiu rozhodnutia o schválení výšky členského príspevku,
a teda členstvo žalobcu u žalovaného nezaniklo. Stanovisko okresnej organizácie nemôže nijakým
spôsobom zmeniť právnu silu a hierarchiu predpisov žalovaného. Aj kontrolór žalovaného vo svojej
správe konštatuje nesúhlas s výsledkami bodového hodnotenia a navrhuje, aby sa bodové hodnotenie
prejednalo na výročnej členskej schôdzi. Ani odvolanie žalovaného proti bodovému hodnoteniu nebolo

prejednané, neobdržal o tom relevantné rozhodnutie, ktoré by bolo preskúmateľné a zrozumiteľné. Na
druhej strane sa žalovaný bránil tým, že bodový systém je postavený na princípe práce pre združenie
a nie je nutné schvaľovať príspevky každoročne členskou schôdzou. Členovia žalovaného majú celý
rok na to, aby odviedli prácu zodpovedajúcu aspoň priemernej činnosti všetkých členov žalovaného. Ak
by bolo nutné bodové hodnotenie každoročne schvaľovať, mohla by nastať situácia, že by tí členovia,
ktorí počas roka neurobili nič, bodové hodnotenie neschválili a celý systém by bol nefunkčný. Žalovaný

považoval za spravodlivé, aby každoročne boli aktívni odmenení a pasívni rozdiel doplatili. Žalovaný je
organizačnou zložkou SPZ a stanoviská okresnej organizácie sú preňho záväzné, rovnako aj stanovy
SPZ a vlastné stanovy, domáci poriadok len upresňuje prácu a povinnosti členov. V minulosti sa bodové
hodnotenia plnili vždy automaticky a viacnásobne, pričom žalobca si je vedomý, že jeho odvolanie bolo
prejednané a že bolo odmietnuté.

7. Na základe vykonaného dokazovania dospel súd prvej inštancie k záveru, že žaloba bola podaná
dôvodne. Stanovy SPZ, ktorý celoplošne pokrýva všetky regionálne organizácie, vrátane žalovaného,
ako aj stanovy žalovaného jednoznačne určujú povinnosť bodové hodnotenie schváliť členskou
základňou. Pokiaľ aj domáci poriadok PZ ustanovuje postup vytvorenia bodového hodnotenia inak,

záväzné pre žalovaného sú stanovy, keď domáci poriadok má zabezpečovať len chod organizácie
po technickej a hospodárskej stránke. Výpoveďami svedkov (A. G., H. H., D. G., E. I., pozn.) bolo
jednoznačne preukázané, že ani na schôdzi konanej dňa 28.01.2022, ani dodatočne na výročnej
členskej schôdzi dňa 26.02.2022, nebolo výborom žalovaného vypracované bodové hodnotenie
schválené členskou základňou, pričom aj predseda žalovaného potvrdil, že bodové hodnotenie, ako

bolo predložené jednotlivým členom, nepovažoval za konečné. Pokiaľ teda bodové hodnotenie nebolo
schválené a prijaté na členskej schôdzi, nemohlo vstúpiť do platnosti a zaväzovať členov k plneniu.
Žalobcovi tak nemohlo zaniknúť členstvo v poľovníckom združení z dôvodu neuhradenia členského
príspevku, ktorý nebol riadne prijatý hlasovaním. Postoj žalovaného je nesprávny, pretože žalobca je
naďalej členom poľovníckeho združenia. Na základe uvedeného súd podanej žalobe vyhovel.

8. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd prvej inštancie v zmysle § 255 ods. 1 CSP tak, že
žalobcovi ako procesne úspešnej strane sporu priznal nárok na náhradu trov voči žalovanému v plnom
rozsahu.

9. Proti tomuto rozsudku súdu prvej inštancie podal prostredníctvom splnomocnenej advokátskej
kancelárie v celom jeho rozsahu odvolanie žalovaný z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. d), e) a h)
CSP, ktorým sa domáhal, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie zmenil tak, že žalobu v celom
rozsahu zamietne, prípadne aby rozhodnutie zrušil a vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové
rozhodnutie.

10. Ako prvý odvolací dôvod uplatnil odvolateľ podľa § 365 ods. 1 písm. d) CSP okolnosť, že rozhodnutie
je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov. Argumentoval tým, že žalovaný v konaní preukázal, že
postup bodového hodnotenia a určenia účelového príspevku, ktorý bol uplatnený voči žalobcovi, bol
u žalovaného zavedený dlhodobo, nebol zo strany členov žalovaného žiadnym spôsobom namietaný

a samotný žalobca sa na tento postup v minulosti odvolával. Z vykonaného dokazovania podľa
žalovaného vyplýva zjavne šikanózny charakter žaloby, pričom platí, že zjavné zneužitie práva nepožíva
právnu ochranu. Súd sa touto skutočnosťou v odôvodnení napadnutého odôvodnenia nezaoberal.
Nereagoval na námietku žalovaného, že postup určenia účelových príspevkov uplatnených voči
žalobcovi plne zodpovedá nielen interným predpisom žalovaného, ale tiež zavedenej praxi, ktorá nebola

zo strany členov žalovaného spochybnená, pričom konanie žalobcu je čisto účelové s cieľom vytlačiť
konkrétne osoby z vedenia žalovaného. Povinnosť vyrovnať sa s argumentmi a návrhmi procesných
strán je jednou z najzložitejších súčastí základného práva na dostatočné odôvodnenie rozhodnutia,
pričom žalovaný poukázal na rozhodnutie Európskeho súdu vo veci Vetrenko v. Moldavsko a nálezyÚstavného súdu SR sp. zn. III.ÚS 331/07, IV.ÚS 296/09, II.ÚS 200/09, II.ÚS 410/06, III.ÚS 153/07,
z ktorých vyplýva, že aj v prípade, ak súd vyhodnotil argumentáciu žalovaného ako bezvýznamnú pre
rozhodnutie veci, bolo jeho povinnosťou jednak takéto konštatovanie uviesť v odôvodnení rozhodnutia,

jednak takéto hodnotenie vznesenej argumentácie zdôvodniť. Podľa odvolateľa súd prvej inštancie
nepostupoval v súlade s vyššie označenou judikatúrou najvyšších súdnych autorít a na žalovaným
vznesenú argumentáciu nereagoval napriek tomu, že ide o argumentáciu podstatnú a relevantnú. Preto
je napádané rozhodnutie nepreskúmateľné.

11. V ďalšej časti odvolania žalovaný argumentoval k uplatnenému odvolaciemu dôvodu v zmysle
§ 365 ods. 1 písm. e) CSP, že súd nevykonal žalovaným navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie
rozhodujúcich skutočností, čím priamo znemožnil preukázanie kľúčových skutočností od posúdenia
ktorých je napádané rozhodnutie závislé. Žalovaný konkrétne uviedol, že navrhoval výsluch svedkov: J.
F., A. F., J. H., J. H., K. C., K. C., A. K., J. L., a to za účelom preukázania spôsobu vyhotovenia bodového
ohodnotenia, priebehu členskej schôdze zo dňa 28.01.2022 a vyhotovenia zápisnice z tejto schôdze,

prípadne za účelom preukázania dôvodu neuhradenia účelových príspevkov, či preukázania priebehu
schôdze výboru zo dňa 25.02.2022. Žalobca vytýkal súdu prvej inštancie, že súd ani neuviedol, prečo
považoval vykonanie navrhnutých výsluchov za neúčelné.

12. V ostatnej časti odvolania žalovaný v rámci odvolacieho dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. h)

CSP namietal, že napádané rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia požiadavky na
schválenie bodového hodnotenia členskou schôdzou. Podľa žalovaného súd v tejto otázke vychádzal
z nesprávneho výkladu stanov žalovaného a vzájomného pomeru medzi stanovami žalovaného
a domácim poriadkom, pričom najmä opomenul zohľadniť úpravu obsiahnutú v bode 2 čl. XIX
stanov a bodu 18 § 4 stanov SPZ, podľa ktorého „Oko/RgO SPZ, PZ a klub prijmú vlastné stanovy

a interné predpisy, ktoré riešia podrobnosti neupravené týmito stanovami, v ktorých zohľadňujú vlastné
podmienky, ktoré nesmú byť v rozpore s týmito stanovami“. Podľa preambuly domáceho poriadku
žalovaného „Domáci poriadok upresňuje, vykladá a dopĺňa ustanovenia stanov žalovaného.“ Záver
súdu, že domáci poriadok má zabezpečovať len chod organizácie po technickej a hospodárskej stránke
nemá žiadnu oporu v stanovách žalovaného a ani stanovách SPZ. Skutočnosť, že žalovaný bol

oprávnenýupraviťdomácimporiadkompostupbodovéhohodnoteniaažepredmetnáúpravaobsiahnutá
v domácom poriadku týkajúca sa postupu určenia účelového príspevku je pre všetkých členov
žalovaného záväzná, pričom sa nevyžaduje schválenie výsledkov bodového hodnotenia členskou
schôdzou, bola v konaní výslovne potvrdená aj priamo predsedom okresnej organizácie SPZ, ktorý
uviedol, že domáci poriadok organizačných zložiek je právne záväzným vnútorným predpisom, ktorý

dopĺňa, upresňuje a aplikuje znenie stanov organizačnej zložky; pokiaľ znenie domáceho poriadku
bolo riadne schválené postupom podľa stanov organizačnej zložky, je spolu so stanovami základným
vnútorným predpisom organizačnej zložky; v prípade ak domáci poriadok ukladá povinnosti a stanovuje
procesné a časové postupy a lehoty nie je potrebné, aby sa výsledky týchto procesov, či plynutie
lehôt schvaľovalo či potvrdzovalo rozhodnutím členskej schôdze a organizačnej zložky; ak domáci

poriadok stanovuje postup výpočtu hodnoty členského alebo účelového príspevku tento je záväzný pre
všetkých členov organizačnej zložky. Podľa bodu 4. písm. g) čl. IX stanov žalovaného „Členská schôdza
rozhoduje o stanovení výšky členských podielov, riadnych alebo účelových členských príspevkov.“
Podľa bodu 3. § 32 stanov SPZ „Súhlas nadpolovičnej väčšiny všetkých členov PZ je potrebný
na platnosť rozhodnutia o určení členského podielu a členských príspevkov PZ.“ Ani z jedného

ustanovenia stanov nevyplýva povinnosť schváliť konkrétnu sumu účelového príspevku ako to požaduje
súd prvej inštancie. Práve naopak, stanovy umožňujú jeho určenie aj výpočtom, čo potvrdzuje aj
stanovisko okresnej organizácie SPZ, pričom sa súd s touto možnosťou vôbec v rozsudku nezaoberal a
nevysporiadal. Bodové hodnotenie s ohľadom na znenie domáceho poriadku jednohlasne schváleného
členmi žalovaného vyhotovuje výbor spolu s kontrolórom a poľovníckym hospodárom na základe

jednohlasne a presne stanovených pravidiel, následne sa zverejňuje a neschvaľuje členskou schôdzou,
keďže pravidlá výpočtu výsledkov bodového hodnotenia a hodnotu mínusového bodu vo výške 1,-
euro, ako určenie výšky účelového príspevku členská schôdza jednohlasne schválila prijatím domáceho
poriadku. Podľa bodu 1 čl. IV domáceho poriadku „vychádzajúc zo základnej zásady rovnosti práv
a povinností členov poľovníckej organizácie, je poľovnícka organizácia povinná každoročne hodnotiť

činnosť členov poľovníckej organizácie a zverejňovať ho.“ Podľa písm. a) bodu 8 čl. IV domáceho
poriadku “všeobecné hodnotenie členov poľovníckej organizácie sa stáva účinným 15. dňom po
zverejnení hodnotenia a členské práva a povinnosti vyplývajúce z hodnotenia musia byť vysporiadané
do ďalších 15 dní/najneskôr do výročnej členskej schôdze.“ Interné predpisy žalovaného teda stanovujúpovinnosť vyhotoviť a zverejniť bodové hodnotenie, ktoré sa stáva účinným 15. dňom po jeho zverejnení.
Žalovaný pritom vyhotovil bodové ohodnotenie, riadne ho zverejnil a doručil všetkým členom prítomným
na členskej schôdzi dňa 28.01.2022 a neprítomným členom ho doručil osobne po skončení tejto

schôdze. Žalobca obdržal bodové hodnotenie 28.01.2022. Od tohto dňa mal teda plnú vedomosť
v akej výške bol povinný zaplatiť účelový príspevok, ktorú povinnosť bol povinný splniť najneskôr do
začatia výročnej členskej schôdze 26.02.2022. Bodový systém nastavený u žalovaného je štandardným
systémom aplikovaným v činnosti poľovníckych združení. Súd prvej inštancie pritom pri posudzovaní
predmetnej veci hrubo porušil pravidlá logického myslenia. Ak by sa vyžadovalo schválenie bodového

ohodnotenia členskou základňou, uplatňovanie bodového systému by sa tým prakticky znemožnilo,
keďžeprávepasívničlenoviažalovanéhobyschváleniebodovéhosystémupravidelneúčelovoblokovali,
aby tak predišli vzniku vlastnej povinnosti zaplatiť účelový príspevok. Súd teda dospel k nesprávnemu
právnemuposúdeniuveci,keďvylúčilaplikáciudomácehoporiadkunaposudzovanúvec.Zostranysúdu
prvej inštancie ide zároveň o nedovolenú ingerenciu do vnútorných záležitostí žalovaného, do ktorého
kompetencie patrí vydávanie domácich poriadkov.

13. Žalovaný podal v zákonnej lehote odvolanie proti rozsudku súdu prvej inštancie tiež prostredníctvom
ďalšieho splnomocneného advokáta, z rovnakých odvolacích dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. d),
e) a h) CSP a s rovnakým odvolacím petitom. V tomto odvolaní ako prvé namietal nedostatočné
vysporiadanie sa súdu s otázkou existencie naliehavého právneho záujmu, pretože mal za to, že

určovacia žaloba je prostriedkom ultima racio, pričom žalobca mal preukázateľne k dispozícii ďalší
prostriedok ochrany svojho právneho postavenia, a teda až po jeho neúspešnom uplatnení by
prichádzala do úvahy samotná žaloba, keď žalobca mal po uhradení určeného príspevku zákonnú
možnosť domáhať sa svojho práva žalobou o vydanie bezdôvodného obohatenia. Rovnako tu bola
možnosť, aby sa žalobca ako člen SPZ obrátil na miestne príslušnú Okresnú organizáciu SPZ Dunajská

Streda, ktorej právne stanovisko by žalovaný i žalobca boli povinný akceptovať. Tieto možnosti súd prvej
inštancieignoroval.Žalobcatiežmoholamôžekedykoľvekpožiadaťžalovanéhooprijatiezačlena.Preto
v žiadnom prípade nemôže byť v tejto veci daný naliehavý právny záujem, pretože existovali najmenej
dve iné právne možnosti ochrany práv žalobcu, ktoré si však svojou nečinnosťou sám zmaril, a teda
podmienka ultima racio nebola splnená.

14. K právnemu posúdeniu veci žalovaný v tomto odvolaní uviedol, že je poľovníckym združením,
ktoré predstavuje organizačnú zložku SPZ, ktoré združuje občanov SR, pričom vo svojich interných
predpisoch riadne ustanovuje podmienky určenia účelového príspevku, vznik nároku žalovaného
na zaplatenie účelového príspevku, lehotu na jeho uhradenie, ako aj dôsledky jeho neuhradenia.

Nevyhnutnosť preukázateľného doručenia osobitnej výzvy na úhradu príspevku jednotlivým členom,
v rámci ktorého má byť jednoznačne stanovená výška poplatku i lehota jeho splatnosti pri
bodovom hodnotení nemá oporu v žiadnom internom predpise žalovaného a ani v platných
všeobecne záväzných právnych predpisoch. Takáto požiadavka zo strany žalobcu odôvodnená vývojom
spoločnosti predstavuje absurdné dotváranie práva a pripustenie takejto požiadavky by predstavovalo

bezprecedentné ustanovenie povinnosti v rozpore s Ústavou SR, ako aj zásah do slobody združovania
a žalovaný nerozumie ako práve o takúto konštrukciu mohol súd oprieť svoje rozhodnutie. Žalovaný
je presvedčený, že žalobca úspešne navodil dojem o existencii právneho vákua a povinností, ktoré
nemajú oporu v žiadnom internom predpise žalovaného a ani platných všeobecne záväzných právnych
predpisoch, pričom zo strany žalobcu ide o absurdné dotváranie práva. Interné predpisy žalovaného

jednoznačne ustanovujú, že členstvo zaniká nezaplatením členského alebo účelového príspevku
v stanovenej lehote, pričom je táto lehota taktiež jednoznačne stanovená v interných predpisoch
žalovaného najneskôr na deň začatia výročnej členskej schôdze a keďže sa žalobca slobodne
rozhodol účelový príspevok v riadne stanovenej lehote neuhradiť, jeho členstvo zaniklo. Priebeh
členskej schôdze žalovaného zo dňa 28.01.2022 riadne zachytáva zápisnica z tejto schôdze, ktorá

je podpísaná predsedom a tajomníkom žalovaného a dvomi riadne zvolenými overovateľmi. Voči
bodovému hodnoteniu sa odvolali iba dvaja členovia a žiadny iný člen žalovaného, člen výboru
žalovaného ani kontrolór, ktorý sa podieľal na jeho vyhotovení, nevzniesli žiadne námietky ani výhrady.
Vyjadrenia žalobcu o vytýkaní bodovému hodnoteniu zo strany časti členov predovšetkým neúmerné
a nedôvodné navyšovanie bodov niektorých členov, o nezrovnalostiach zápisnice z tejto schôdze

a jej reálnym priebehom, o spochybnení jej autenticity a nedodržaní programu, považuje žalovaný
za ničím nepodložené, nepravdivé a zavádzajúce. Zánik členstva žalobcu nenastal ako následok
rozhodnutiavýboružalovanéhoovylúčenížalobcuaaniakonásledokrozhodnutiaoschváleníbodového
hodnotenia členov žalovaného (takéto rozhodnutie ani neexistuje, keďže bodové hodnotenie vyhotovujevýbor spolu s kontrolórom a poľovníckym hospodárom, následne sa zverejňuje a neschvaľuje sa
členskou schôdzou), ale automaticky ako následok neuhradenia účelového príspevku, pričom žalovaný
zánik členstva, ako právnu skutočnosť ani nemá možnosť odvrátiť na základe interných predpisov

žalovaného a ani platných všeobecne záväzných právnych predpisov. Keďže žalovaný postupoval pri
príprave a zverejnení bodového hodnotenia v súlade s internými predpismi, je vznik nároku žalovaného
a povinnosti žalobcu uhradiť účelový príspevok v lehote jednoznačne ustanovenej v domácom poriadku
žalovaného nespochybniteľný a na zánik členstva žalobcu nemá podanie odvolania žalobcu žiaden
vplyv, keďže tento nemá odkladný účinok, je postavenie žalobcu absolútne isté a neexistuje naliehavý

právny záujem na určení, či žalobca je alebo nie je členom žalovaného. Samotný žalobca argumentuje
aj dobrými mravmi a priznáva, že neuhradil účelový príspevok v stanovenej lehote (pričom nespochybnil
ani jeho výšku), a teda si bol vedomý následku svojho konania. Teda je zjavné, že v tomto prípade
došlo k aplikácii občianskoprávnych noriem a základnej zásady občianskoprávnych vzťahov – pacta
sund servanda, teda žalobca mal uhradiť príspevok ak chcel, aby bol členom žalobcu, t. j. mal splniť
svoju povinnosť, aby sa mohol domáhať splnenia povinnosti žalobcom.

15. Žalobca odvolanie nepodal. K doručenému odvolaniu žalovaného podanému cestou advokátskej
kancelárie predložil prostredníctvom svojho advokáta písomné vyjadrenie, ktorým navrhol, aby odvolací
súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil. Žalobca považuje napadnuté rozhodnutie za
vecne správne, riadne a dostatočne odôvodnené a bez vady konania, ktoré jeho vydaniu predchádzalo,

a teda nevidí naplnenie ani jediného z odvolacích dôvodov uvedených v ustanoveniach CSP, na ktoré
poukazuje žalovaný. Súd prvej inštancie skúmal, správne posúdil a v rámci napadnutého rozsudku
dostatočne odôvodnil, prečo žalobe žalobcu vyhovel a zároveň v rámci odôvodnenia napadnutého
rozsudku uviedol, ktoré skutočnosti považoval za rozhodujúce (s nimi sa aj náležite vysporiadal) a ktoré
naopak považoval z pohľadu predmetu konania za irelevantné, čo aj uviedol v odôvodnení. V zmysle

konštantnej judikatúry najvyšších súdnych autorít rozhodnutie musí obsahovať odôvodnenie, ktoré jasne
a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky. Európsky súd pre ľudské
práva konštatoval, že právo na spravodlivý súdny proces nevyžaduje, aby konajúci orgán v rozhodnutí
reagoval na každý argument vznesený v rámci konania pred vydaním rozhodnutia vo veci samej. Stačí
aby reagoval na tie argumenty, ktoré sú z hľadiska predmetu konania považované za rozhodujúce (viď

napr. Rozsudok vo veci Ruiz Torija vs. Španielsko a Hiro Balani vs. Španielsko, oba z 9. decembra
1994, Annuaire, séria A č. 303 A a 303 B). Žalobca napriek tomu uvádza, že v minulosti členská
schôdza žalovaného vždy uznesením rozhodovala o výške členských príspevkov a ak by tomu tak aj
nemalobyť,tátožalovanýmtvrdenáúdajnápraxrozpornásozásadoulegeartis,nemôžezakladaťdôvod
na nerešpektovanie relevantných interných predpisov žalovaného, resp. SPZ, ktorého organizačnou

zložkou žalovaný je. Vyjadrenie svedka I. uvedené v odvolaní nemá nijaký súvis s predmetom konania
a navyše je absolútne nelogické, nehovoriac o nestrannosti svedka I. z hľadiska jeho pozície v rámci
orgánov žalovaného (poľovnícky hospodár) a toho vyplývajúceho logického záujmu na výsledku sporu.
Súd prvej inštancie mimoriadne presvedčivo odôvodnil, ako posúdil danú právnu vec z hmotnoprávneho
hľadiska. Žalobca v čase podania žaloby nemal k dispozícii uznesenie ani zápisnicu z členskej schôdze

žalovaného konanej dňa 28.01.2022, nakoľko mu ju žalovaný odmietal poskytnúť. Odôvodnenie žaloby
modifikoval v čase, kedy mal možnosť oboznámiť sa s obsahom týchto dokumentov (na pojednávaní
konanom dňa 17. mája 2023) a jednoznačne sa stotožňuje s právnym posúdením veci zo strany súdu
prvej inštancie, ktorý vychádzal z toho, že výšku členských príspevkov (vrátane účelových) je oprávnená
určiť výlučne členská schôdza žalovaného (viď relevantné interné predpisy žalovaného a SPZ, na ktoré

poukazuje súd prvej inštancie v bodoch 7. a 8. rozhodnutia). Domáci poriadok žalovaného nemôže
byť v rozpore s jeho stanovami ako právnym aktom najvyššej právnej sily a z tohto titulu už vôbec
nie v rozpore so stanovami SPZ. Medzi sporovými stranami je nesporné, že ani na jednej z členských
schôdzí žalovaného nedošlo k prijatiu uznesenia o schválení výšky účelových členských príspevkov
titulom bodového hodnotenia členov za rok 2021. Vychádzajúc z obsahu stanov SPZ (§ 29 ods. 3 písm.

f/ a § 32 ods. 3 písm. e/) a stanov žalovaného (čl. IX ods. 4 pís. g/ a písm. i/), podľa ktorých o výške
členských príspevkov je oprávnená rozhodnúť výlučne členská schôdza žalovaného, je pochopiteľné, že
súd prvej inštancie považoval vykonané dokazovanie za postačujúce na možnosť vydania meritórneho
rozhodnutia. Nemožno sa tak stotožniť s vyjadrením žalovaného v odvolaní, že v predmetnej veci nebolo
potrebné rozhodnutie členskej schôdze žalovaného a rovnako tak to, že odmietnutím návrhu žalovaného

vykonať dokazovanie výsluchom uvedených osôb by došlo k naplneniu odvolacieho dôvodu podľa ust.
§ 365 ods. 1 písm. e) CSP. Súd jasne povedal, že vykonanie týchto dôkazov by bolo vzhľadom na
nespornosť toho, že o výške účelového členského príspevku nerozhodla členská schôdza žalovaného,
v rozpore so zásadou hospodárnosti konania. Výklad ustanovení interných predpisov žalovaného aSPZ uvedený v bode I.III odvolania je absolútne iracionálny, nelogický a rozporný s ich zmyslom a
účelom. Stanovy SPZ, s ktorými nemôžu byť v rozpore žiadne interné predpisy žalovaného jasne
deklarujú, že najvyšším orgánom poľovníckeho združenia je členská schôdza a výlučne jej zveruje

rozhodovanie o výške členského príspevku. Pokiaľ ide o odkaz žalovaného na stanovisko predsedu
Okresnej organizácie SPZ Dunajská Streda, tak tento nedisponuje právomocou poskytovať všeobecne
ani individuálne záväzný výklad právnych predpisov SPZ.

16. Žalobca sa tiež písomne vyjadril k odvolaniu podanému žalovaným prostredníctvom zvoleného

advokáta a uviedol, že vo vzťahu k alternatívnym prostriedkom právnej ochrany uvádzaným zo strany
odvolateľa platí, že výber prostriedku právnej ochrany je vždy na adresátovi práva. Navyše niektoré
zo žalovaným vymenovaných spôsobov ochrany práva sú absolútne iracionálne (ako môže žiadať
žalobca o prijatie za člena žalovaného, keď má za to, že jeho členstvo nikdy nezaniklo). Pokiaľ
ide o údajnú možnosť obrátiť sa na vyššie orgány SPZ, ktorého členom je žalovaný, tak ak by aj
existovala, určite nemôže byť obligatórna a jej podanie nemôže byť podmienkou na podanie určovacej

žaloby na civilný súd. Zároveň žalobca nenachádza v interných predpisoch žalovaného, ani SPZ
ustanovenie, ktoré by zakladalo povinnosť orgánov SPZ preskúmať, či bol zánik členstva v súlade s
relevantnými internými predpismi SPZ, resp. jej konkrétnej organizačnej zložky, za stavu, keď nemalo
zaniknúť na základe rozhodnutia, ale právnej skutočnosti (viď ust. § 4 ods. 1 stanov SPZ). Súd
prvej inštancie skúmal, správne posúdil a v rámci rozsudku dostatočne odôvodnil prečo má za to, že

žalobca preukázal naliehavý právny záujem na požadovanom určení. Pokiaľ ide o nároky na rozsah
odôvodnenia súdneho rozhodnutia, žalobca opakovane poukazuje na konštantnú judikatúru najvyšších
súdnychautorít,podľaktorejrozhodnutiemusíobsahovaťodôvodnenie,ktoréjasneazrozumiteľnedáva
odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky, pričom právo na spravodlivý súdny proces
nevyžaduje, aby konajúci orgán v rozhodnutí reagoval na každý argument vznesený v rámci konania

pred vydaním rozhodnutia vo veci samej. Stačí aby reagoval na tie argumenty, ktoré sú z hľadiska
predmetu konania považované za rozhodujúce. Žalobca má za to, že existencia naliehavého právneho
záujmu na požadovanom určení či je alebo nie je členom žalovaného, vyplýva zo samotného žalobného
návrhu. Zo samotnej existencie členstva žalobcu v poľovníckej organizácii, resp. v jej organizačnej
zložke, vyplýva pre osobu žalobcu množstvo práv (aj povinností), ktoré sú mu zo strany žalovaného

na základe oznámenia o zániku členstva odopierané, nakoľko žalovaný nepovažuje žalobcu za svojho
člena. Mimoriadne neisté právne postavenie žalobcu možno považovať za dôvod zakladajúci existenciu
naliehavého právneho záujmu aj v zmysle rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č.k. 4
Obo 12/2008 zo dňa 19. januára 2010, v ktorom sa jednoznačne uvádza, že „ ... naliehavý právny záujem
na určení je daný najmä tam, kde by bez tohto určenia bolo ohrozené právo navrhovateľa, alebo kde by

sa bez tohto určenia jeho právne postavenie stalo neistým.“ Vzhľadom na neexistenciu právneho titulu,
ktorý by jednoznačne zakladal dôvod na zánik jeho členstva u žalovaného, a teda sú mu odopierané jeho
právačlenažalovaného,jejehoprávnepostavenieabsolútneneisté.Vzhľadomnato,akémnožstvopráv
a tiež povinností zakladá členstvo v organizačnej zložke poľovníckej organizácie, ktorou je žalovaný,
je nevyhnutné dospieť k rozhodnutiu, ktoré túto neistotu definitívne eliminuje a žalovaný stratí možnosť

odopierať žalobcovi jeho práva. Súd prvej inštancie mimoriadne presvedčivo odôvodnil, ako posúdil
danú právnu vec z hmotnoprávneho hľadiska a žalobca sa stotožňuje s právnym posúdením veci zo
strany súdu prvej inštancie, ktorý vychádzal z toho, že výšku členských príspevkov (vrátane účelových)
je oprávnená určiť výlučne členská schôdza žalovaného. Domáci poriadok žalovaného nemôže byť v
rozpore s jeho stanovami ako právnym aktom najvyššej právnej sily a z tohto titulu už vôbec nie v

rozpore so Stanovami SPZ. Keď žalovaný poukazuje na priebeh svojej členskej schôdze konanej dňa
28.01.2023, treba uviesť, že medzi sporovými stranami je nesporné, že tu nedošlo k prijatiu uznesenia
o schválení výšky účelových členských príspevkov titulom bodového hodnotenia členov za rok 2021.
Vychádzajúc z obsahu stanov SPZ (§ 29 ods. 3 písm. f/ a § 32 ods. 3 písm. e/) a stanov žalovaného (čl.
IX ods. 4 pís. g/ a písm. i/), podľa ktorých o výške členských príspevkov je oprávnená rozhodnúť výlučne

členská schôdza žalovaného, je pochopiteľné, že súd prvej inštancie považoval vykonané dokazovanie
za postačujúce na možnosť vydania meritórneho rozhodnutia. Nemožno sa tak stotožniť s vyjadrením
žalovaného, že v predmetnej veci nebolo potrebné rozhodnutie členskej schôdze žalovaného. Z obsahu
tohto odvolania ďalej nevyplýva, v čom vidí žalovaný naplnenie odvolacích dôvodov podľa § 365 ods.
1 písm. d) a písm. e) CSP. Preto žalobca navrhoval, aby odvolací súd napadnutý rozsudok ako vecne

správny potvrdil.

17. Ďalšie podania v odvolacom konaní strany do spisu nedoručili.18. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie žalovaného bolo podané
včas(§362ods.1CSP),oprávnenýmsubjektom–stranou,vktorejneprospechbolorozhodnutievydané
(§ 359 CSP), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355

ods. 1 CSP), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127 a § 363 CSP) a že
odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 písm. d/, e/ a h/ CSP), preskúmal
napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom (§ 379 CSP) a dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1
CSP), s prihliadnutím ex offo na prípadné vady týkajúce sa procesných podmienok, ktoré ale nezistil (§
380 ods. 2 CSP), súc pritom viazaný skutkovým stavom ako ho zistil súd prvej inštancie, bez potreby

zopakovať alebo doplniť dokazovanie (§ 383 CSP), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania
(§ 385 ods. 1 CSP a contrario), keď miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na
úradnej tabuli a na webovej stránke súdu minimálne 5 dní pred jeho vyhlásením (§ 219 ods. 3 CSP),
dospel k záveru, že odvolaniu žalovaného nie je možné priznať úspech, keďže napadnutý rozsudok
súdu prvej inštancie je vo výrokoch vecne správny, v dôsledku čoho boli splnené podmienky pre jeho
potvrdenie (§ 387 ods. 1 CSP).

19. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu s poukazom na obsah napadnutého rozhodnutia a
uplatnenú odvolaciu argumentáciu žalovaného bolo posúdiť, či súd prvej inštancie na základe
vykonaného dokazovania a realizovaného právneho posúdenia veci rozhodol vecne správne, pokiaľ
vyhovel žalobe žalobcu o určenie, že žalobca je členom žalovaného, v dôsledku toho, že jeho členstvo

u žalovaného nezaniklo v zmysle čl. VII písm. c) stanov žalovaného nezaplatením účelového príspevku
za rok 2021 v stanovenej lehote.

20. Súd prvej inštancie dospel v predmetnej veci k záveru, že členstvo žalovaného u žalobcu nemohlo
zaniknúť pre nezaplatenie účelového príspevku, pretože rozhodnutie o jeho výške nebolo prijaté

a schválené na členskej schôdzi, ako to jednoznačne predpokladajú tak stanovy SPZ, ako aj stanovy
žalovaného, pričom ak by aj domáci poriadok žalovaného upravoval odlišný postup, tak ide len o interný
dokument žalovaného. Preto pokiaľ bodové hodnotenie nebolo schválené a prijaté na členskej schôdzi,
nemohlovstúpiťdoplatnostiazaväzovaťčlenovžalovanéhokplneniuažalobcovizdôvoduneuhradenia
členského príspevku, ktorý nebol riadne prijatý hlasovaním, nemohlo zaniknúť členstvo v danom PZ.

21. Žalovaný v podaných odvolaniach so záverom súdu prvej inštancie nesúhlasil, namietal
predovšetkým neexistenciu naliehavého právneho záujmu žalobcu na podanej žalobe v zmysle §
137 písm. c) CSP, nesprávne právne posúdenie otázky o povinnosti schválenia účelových príspevkov
členskou schôdzou, ako aj nedostatočné odôvodnenie napadnutého rozhodnutia a nevykonanie

navrhovaného dokazovania.

22. Ako prvé bolo teda nevyhnutné vyriešiť otázku procesnej prípustnosti podanej určovanej žaloby
v zmysle ust. § 137 CSP. Žaloba žalobcu o určenie, či je členom žalovaného, je žalobou podľa § 137
písm. c) CSP, podľa ktorého žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo o určení, či tu právo je, alebo

nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem. Naliehavý, resp. kvalifikovaný právny záujem na určitom
určení je daný tam, kde by bez tohto určenia bolo právo žalobcu neisté, alebo kde by sa bez takéhoto
určenia stalo jeho právne postavenie neistým. Posúdenie naliehavého právneho záujmu, je otázkou
právnej kvalifikácie rozhodujúcich skutočností, ktorými sú žalovaným popieraná existencia práva, resp.
právneho pomeru žalobcu, teda je tu stav, že právo, resp. právny vzťah medzi stranami sporu je sporný

(existencia aktuálneho stavu objektívnej právnej neistoty), ktorú spornosť práva nemožno odstrániť inak,
len určovacím výrokom. Vyhovujúci rozsudok vydaný na základe takejto žaloby má deklaratórne účinky.
Ide teda o vyriešenie otázky, či určovacia žaloba môže byť spôsobilým procesným nástrojom ochrany
práva, t. j. že určovací rozsudok bude pre žalobcu podstatným spôsobom užitočný. Naopak naliehavosť
nie je daná, ak má žalobca k dispozícii iný spôsob ochrany tvrdeného práva.

23. Odvolací súd v predmetnej právnej veci dospel k záveru, že otázku naliehavého právneho záujmu
posúdil súd prvej inštancie správne, keď konštatoval, že bez určujúceho výroku súdu, ktorého sa
žalobca domáhal, nie je možné odstrániť stav právnej neistoty, v ktorom žalobca zotrváva, pokiaľ ide o
jeho status, pozíciu člena a s tým spojený výkon práv a povinností u žalovaného. Právne postavenie

žalobcu by bolo bez požadovaného určenia neistým, pretože je zrejmé, že žalobca sa naďalej cíti byť
členom žalovaného, ktorý ho však za svojho člena pre nezaplatenie účelového príspevku nepovažuje,
z ktorého dôvodu sú žalobcovi odopierané jeho práva a povinnosti ako člena žalovaného. Jediným
prostriedkom právnej ochrany žalobcu v tomto prípade, je práve civilná žaloba o určenie, že je žalobcačlenom žalovaného. Nápravu žalobca v danom prípade nemôže dosiahnuť podaním žiadosti o prijatie za
člena žalovaného, čím argumentoval žalovaný v odvolaní, pretože podanie takejto žiadosti neodstraňuje
spornosť otázky zániku jeho doterajšieho členstva v žalovanom, ani odpoveď na otázku, či žalovaný

dospel k záveru o zániku členstva žalobcu zákonným spôsobom, ako ani odpoveď na otázku, či teda
členstvo žalobcu u žalovaného dosiaľ trvá a či členské práva žalobcu ne/boli porušené. Nová žiadosť
o prijatie za člena by bola iba jednostranným právnym úkonom žalobcu, ktorý navyše žalovaný ani
nemusíakceptovať,tedajehoúspešnosťjeotázna. Rovnakorelevantnýmprostriedkomprávnejochrany
vdanomprípadeniejeanižalobaovydaniebezdôvodnéhoobohateniapouhradeníspornéhopríspevku,

pretože pokiaľ rozhodnutie o účelovom príspevku bolo prijaté nekompetentným orgánom, v rozpore
so stanovami žalovaného, nemôže žalovaný od žalobcu zaplatenie takéhoto príspevku žiadať s tým,
aby neskôr požadoval vrátenie takéhoto neoprávneného finančného plnenia. Pokiaľ ide o posledný
prostriedok ochrany, ktorým podľa žalovaného malo byť vyžiadanie si stanoviska Okresnej organizácie
SPZ Dunajská Streda, ktoré by boli žalobca i žalovaný nútení akceptovať, tak využitie takéhoto
prostriedku by bolo pre žalobcu otázne, jednak pokiaľ ide o účinky takéhoto výkladu poskytnutého

okresnou organizáciou SPZ na zánik individuálnych práv a povinností členov PZ a tiež pokiaľ ide
o okolnosť, či by žalovaný skutočne takýto výklad akceptoval, tiež s poukazom na to, že stanovisko
Okresnej organizácie SPZ DS už aj bolo vo veci podané, a to vyjadrením zo dňa 13.06.2023 (č. l.
181 spisu), ktoré stanovisko je však len všeobecné, keď uvádza, že domáci poriadok je vnútorným
predpisom organizačných zložiek, ktorý dopĺňa, upresňuje a aplikuje znenie stanov organizačnej zložky

a pokiaľ stanovuje postup výpočtu hodnoty členského alebo účelového príspevku, tento je záväzný
pre všetkých členov organizačnej zložky. Z tohto vyjadrenia však nevyplýva vyjadrenie sa okresnej
organizácie k súladu domáceho poriadku so znením čl. IX. bod 4. písm. g) stanov PZ Trhová Hradská,
resp. s § 29 bod 3. písm. f) a § 32 bod 3. písm. e) stanov SPZ. Okresná organizácia SPZ Dunajská Streda
ani nie je orgánom oprávneným s konečnou platnosťou rozhodovať o tom, či žalovaný nie/je členom

žalovaného pre nezaplatenie účelového príspevku. Vzhľadom na uvedené bola celkom nedôvodná
argumentácia žalobcu v odvolaní o neexistencii naliehavého právneho záujmu na podanej určovacej
žalobe pre danosť iných právnych prostriedkov ochrany žalobcu.

24. Odvolateľ v podanom odvolaní ďalej uplatnil ako odvolací dôvod námietku, že rozhodnutie
súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia otázky o povinnosti schválenia výšky účelových
príspevkov členskou schôdzou, keď obrana žalobcu v konaní spočívala v tvrdení, že členská schôdza
žalovaného prijala domáci poriadok, ktorý ustanovuje podmienky a pravidlá bodového hodnotenia
členov žalovaného, vrátane určenia výšky účelového príspevku vyplývajúceho z bodového hodnotenia,

ktoré vykonáva výbor žalovaného ako výkonný orgán žalovaného. Keďže žalovaný vyhotovil bodové
ohodnotenie a zverejnil ho v súlade s internými predpismi žalovaného, ktoré neustanovujú právo ani
povinnosť členskej schôdze rozhodovať o výške účelového členského príspevku na základe žiadosti
člena, nedošlo zo strany žalovaného k odignorovaniu ust. čl. IX bod 4./ písm. g) stanov PZ. V odvolaní
žalovaný dôvodil, že súd vychádzal z nesprávneho výkladu stanov žalovaného a vzájomného pomeru

medzi stanovami žalovaného a domácim poriadkom, pričom opomenul zohľadniť úpravu v čl. XIX bod
2./ stanov PZ a § 4 bod 18. stanov SPZ.

25. Podľa § 4 bod 18. stanov Slovenského poľovníckeho zväzu v znení účinnom od 01.01.2019, OkO/
RgO SPZ, PZ a klub prijmú vlastné stanovy a interné predpisy, ktoré riešia podrobnosti neupravené

týmito stanovami, v ktorých zohľadňujú vlastné podmienky, ktoré nesmú byť v rozpore s týmito
stanovami.

26. Podľa § 29 bod 3. písm. f) stanov Slovenského poľovníckeho zväzu v znení účinnom od 01.01.2019,
členstvo v poľovníckom združení zaniká nezaplatením členských príspevkov stanovených členskou

schôdzou PZ v určenej lehote; dňom zániku je prvý pracovný deň po určenej lehote.

27. Podľa § 32 bod. 3 písm. e) stanov Slovenského poľovníckeho zväzu v znení účinnom od 01.01.2019,
súhlasnadpolovičnejväčšinyvšetkýchčlenovPZjepotrebnýnaplatnosťrozhodnutiaourčeníčlenského
podielu a členských príspevkov v PZ.

28. Podľa čl. VII písm. c) stanov Poľovníckeho združenia Trhová Hradská z 26.09.2018, členstvo v PZ
zaniká nezaplatením členského príspevku a účelového príspevku v stanovenej lehote.29. Podľa čl. IX. bod 4./ písm. g) stanov Poľovníckeho združenia Trhová Hradská z 26.09.2018,
členská schôdza PZ rozhoduje o všetkých závažných záležitostiach združenia, najmä však rozhoduje
o stanovení výšky členských podielov, riadnych alebo účelových členských príspevkov.

30. Podľa čl. IX. bod 5./ písm. e) stanov Poľovníckeho združenia Trhová Hradská z 26.09.2018, súhlas
nadpolovičnej väčšiny členov združenia je potrebný na platnosť rozhodnutia o určení členského podielu
a členských príspevkov združenia.

31. Podľa čl. XIX. bod 2./ stanov Poľovníckeho združenia Trhová Hradská z 26.09.2018, stanovy PZ sa
môžu doplniť domácim poriadkom združenia.

32. Na základe vyššie citovaných ustanovení stanov SPZ a stanov PZ Trhová Hradská dospel odvolací
súd k záveru, že s otázkou vzájomného pomeru stanov SPZ a interných právnych noriem žalovaného,
sa prvoinštančný súd v napadnutom rozsudku vysporiadal správne a vec správne právne posúdil aj

v otázke ne/zániku členstva žalobcu pre neuhradenie účelového príspevku neschváleného členskou
schôdzou žalovaného.

33. Zo stanov SPZ účinných od 1.1.2019 vyplýva, členstvo v PZ zaniká nezaplatením členských
príspevkov stanovených členskou schôdzou PZ v určenej lehote (§ 29 bod. 3 písm. f/) z čoho

vyplýva, že priamo stanovy SPZ zverujú rozhodovanie o výške členských príspevkov členskej schôdzi
a len s nezaplatením členských príspevkov schválených členskou schôdzou spájajú možnosť zániku
členstva v PZ. Zároveň stanovy SPZ v čl. 32 ods. 3 písm. e) vyžadujú súhlas nadpolovičnej väčšiny
všetkých členov PZ na platnosť rozhodnutia o určení členského podielu a členských príspevkov v PZ.
S týmito ustanoveniami stanov SPZ, korešponduje aj znenie čl. VII písm. c) stanov žalovaného zo

dňa 26.09.2018, ktoré upravuje, že členstvo zaniká nezaplatením členského a účelového príspevku
v stanovenej lehote, pričom v čl. IX. bod 4./ písm. g) zverujú stanovy žalovaného právomoc rozhodovať
o stanovení výšky členských podielov, riadnych alebo účelových členských príspevkov orgánu – členskej
schôdzi združenia a v čl. IX. bod. 5./ písm. e) stanovy žalovaného upravujú, že na platnosť rozhodnutia
o určení členského podielu a členských príspevkov v združení je potrebný súhlas nadpolovičnej väčšiny

všetkých členov združenia. Čl. XIX bod 2./ stanov žalovaného upravuje, že tieto stanovy sa môžu doplniť
domácim poriadkom združenia. Keďže podľa § 4 bod. 18 stanov SPZ môže PZ prijať vlastné stanovy
a interné predpisy, ktoré riešia podrobnosti neupravené týmito stanovami, v ktorých zohľadňujú vlastné
podmienky, ktoré nesmú byť v rozpore s týmito stanovami platí, že domáci poriadok žalovaného ako
jeho interný predpis nižšej právnej sily ako stanovy SPZ a stanovy žalovaného, nesmie upravovať práva

a povinnosti členov, resp. kompetencie orgánov PZ v rozpore s ustanoveniami stanov SPZ, resp. stanov
PZ.

34. Z citovaných častí stanov SPZ a stanov žalovaného nesporne a jednoznačne vyplýva, že výšku
účelového členského príspevku určuje členská schôdza, ktorá musí schváliť konkrétnu výšku účelových

členských príspevkov. Domáci poriadok PZ ako interný predpis môže iba dopĺňať stanovy, teda riešiť
stanovami neupravené podrobnosti, pričom nesmie byť v rozpore so stanovami SPZ, ani so stanovami
PZ. V domácom poriadku teda môže byť upravená metodika, teda vzorec výpočtu účelových členských
príspevkov, avšak v zmysle stanov PZ platí, že nakoniec o stanovení výšky účelových členských
príspevkov rozhoduje iba a len členská schôdza poľovníckeho združenia. Preto iba nezaplatenie

účelových členských príspevkov vo výške schválených členskou schôdzou môže mať za následok zánik
členstva v žalovanom podľa čl. VII písm. c) stanov žalovaného, resp. v súlade s § 29 bod 3. písm. f)
stanov SPZ.

35. Odvolací súd sa preto nestotožňuje s názorom žalovaného odvolateľa, že stačí úprava postupu

bodového hodnotenia v domácom poriadku (v jeho čl. IV. body 8 až 12 uvedených v zápisnici
o pojednávaní zo dňa 17.05.2023) jednohlasne schváleného členmi žalovaného, pričom sa nevyžaduje
schválenie výsledkov bodového hodnotenia členskou schôdzou, pretože takýto postup je v rozpore
s citovanými normami. Vyhotovenie, zverejnenie, prípadne doručenie bodového hodnotenia podľa
internej normy žalovaného, nemôže nahradiť povinnosť zakotvenú vo vyššie citovaných záväzných

ustanoveniach stanov SPZ a žalovaného, aby členská schôdza schválila výšku účelových členských
príspevkov, a to nadpolovičnou väčšinou všetkých členov združenia. Iba s nezaplatením účelových
členských príspevkov schválených členskou schôdzou spájajú stanovy SPZ a stanovy žalovaného (s
ktorými domáci poriadok nesmie byť v rozpore) závažný následok v podobe zániku členstva v PZ. Takýtonásledok preto nie je možné spájať s nezaplatením takých príspevkov, ktoré neboli členskou schôdzou
schválené, hoci inak mohli byť určené v súlade s metodikou upravenou v domácom poriadku.

36. Pretože v konaní bolo nesporné (žalovaný to ani v odvolaní netvrdil ani nenamietal), že na žiadnej
členskej schôdzi žalovaného (na schôdzi dňa 28.01.2022, výročnej schôdzi dňa 26.02.2022, ani žiadnej
inej členskej schôdzi v roku 2022) nedošlo k schváleniu výšky účelového členského príspevku za rok
2021, pre nezaplatenie ktorého žalovaný vyvodzoval zánik členstva žalobcu u žalovaného, nemohlo
dôjsť ani k platnému zániku členstva žalobcu u žalovaného pre nezaplatenie účelového členského

príspevku, a teda toto jeho členstvo naďalej trvá.

37. Pokiaľ žalovaný v tejto súvislosti poukazuje na to, že postup bodového ohodnotenia a určenia
účelového príspevku bol u žalovaného zavedený dlhodobo, nebol členmi namietaný a samotný žalobca
sa na tento postup v minulosti odvolával, z čoho vyvodil šikanózny charakter žaloby, tak žiadna z týchto
skutočností nemôže s poukazom na vyššie uvedené legitimizovať postup žalovaného realizovaný

v rozpore so stanovami SPZ a stanovami žalovaného. Ak stanovy zakotvujú, že o členskom príspevku
sa rozhoduje na členskej schôdzi, a to nadpolovičnou väčšinou všetkých členov, nemôžu byť tieto
kompetencie internou normou prenesené na iný orgán združenia a nemôže to riešiť v rozpore so
stanovami domáci poriadok. Právne bezvýznamná bola tiež odvolacia argumentácia žalovaného, že
o členských príspevkoch by sa ťažko hlasovalo, pretože členovia by nemali záujem hlasovať o svojej

vlastnej povinnosti. Pokiaľ žalovaný v odvolaní dôvodil, že bodové hodnotenie schválil aj kontrolór, tak
naopak z listiny – správa kontrolóra na VČS PZ Trhové Mýto dňa 26.02.2022 (č. l. 151 spisu) vyplýva
poukaz kontrolóra - v tom čase M. A. G., že členská schôdza dňa 28.01.2022, na ktorej sa malo
hlasovať o výške účelových členských príspevkov, sa skončila predčasne, pričom kontrolór poukazuje
aj na zistené nedostatky v bodovom hodnotení.

38. S poukazom na vyššie uvedené, keďže v konaní nebolo preukázané, že by nastala právna
skutočnosť čl. VII. písm. c) stanov žalovaného teda, že by nezaplatením účelového členského príspevku
stanoveného členskou schôdzou PZ v určenej lehote zaniklo členstvo žalobcu u žalovaného, bolo
dôvodné jeho žalobe vyhovieť a určiť, že žalobca je členom žalovaného, a teda súd prvej inštancie

rozhodol vo výroku vo veci samej vecne správne. Prvoinštančný súd sa teda nedopustil nesprávneho
právneho posúdenia veci, a teda odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. h) nebol daný.

39. Bez významu už bolo potom sa zaoberať ďalšou odvolacou argumentáciou žalobcu ohľadom
nepotrebnosti existencie osobitnej výzvy na úhradu príspevku jednotlivým členom, resp. ohľadom lehoty

nazaplatenieúčelovéhočlenskéhopríspevku,čine/existenciivýhradčlenovprotibodovémuhodnoteniu,
či ohľadom zverejnenia bodového hodnotenia, či ohľadom dôvodenia zásadou pacta sund servanda,
nakoľko tieto argumenty už neboli spôsobilé ovplyvniť prijatý právny záver vo veci.

40.Vzhľadomnavýsledkyvykonanéhodokazovania,spoukazomnaprávnezáverysúduprvejinštancie,

s ktorými sa v plnom rozsahu stotožňuje aj odvolací súd, bolo už potom nadbytočné a nepotrebné
vykonávať akékoľvek ďalšie dôkazy navrhované žalovaným, t. j. výsluch ďalších svedkov za účelom
preukazovania spôsobu vyhotovenia bodového hodnotenia, priebehu členskej schôdze, vyhotovenia
zápisnice z tejto schôdze, či preukázania dôvodu neuhradenia členských príspevkov, nakoľko takéto
svedecké výpovede by neboli podstatné pre právne posúdenie výkladu ustanovení stanov SPZ, stanov

žalovaného a jeho domáceho poriadku. Nedošlo teda ani k naplneniu uplatneného odvolacieho dôvodu
podľa § 365 ods. 1 písm. e) CSP, keďže neboli potrebné žiadne ďalšie navrhované dôkazy na zistenie
rozhodujúcich skutočností.

41. Žalovaný uplatnil tiež odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. d) CSP, že rozhodnutie je

nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov. Odvolací súd však dospel k záveru, že ani tento odvolací
dôvod nebol v danom prípade naplnený. Z odôvodnenia preskúmavaného rozsudku je zrejmé, že
prvoinštančnýsúdvodôvodnenívyčerpávajúcoopísalrozhodujúciskutkovýstav,primeranýmspôsobom
opísal priebeh konania, stanoviská procesných strán k prejednávanej veci, výsledky vykonaného
dokazovania, citoval právne predpisy a normy, ktoré aplikoval na prejednávaný prípad a z ktorých

vyvodil svoje právne závery. Právne závery i primerane vysvetlil. Prvoinštančný súd sa v odôvodnení
napadnutého rozsudku riadne vysporiadal so všetkou pre vec relevantnou argumentáciou žalovaného.
Z odôvodnenia preskúmavaného rozsudku nevyplýva jednostrannosť, ani taká aplikácia príslušných
ustanovení, ktorá by bola popretím ich účelu, podstaty a zmyslu. Odvolací súd z týchto dôvodovdospel k záveru, že odôvodnenie preskúmavaného rozsudku spĺňa parametre zákonného odôvodnenia
v zmysle § 220 ods. 2 CSP. Za tohto stavu nemožno považovať za opodstatnenú námietku odvolateľa,
že rozsudok je nepreskúmateľný.

42. Bolo potom opodstatneným, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vo výrokoch vecne
správny, včítane vecne správneho a odvolacími dôvodmi ani osobitne nenapadnutého výroku o náhrade
trov prvoinštančného konania, s použitím ust. § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

43. V odvolacom konaní plne úspešnému žalobcovi vznikol nárok na náhradu trov odvolacieho konania
(v zmysle § 255 ods. 1, § 256 ods. 1 CSP v spojení s ust. § 396 ods. 1 CSP), o ktorom v zmysle
§ 262 ods. 1 CSP v spojení s § 396 ods. 1 CSP musí aj bez návrhu rozhodnúť odvolací súd, keďže
týmto rozhodnutím sa predmetné konanie končí. Prípadná existencia dôvodov hodných osobitného
zreteľa v zmysle § 257 CSP odôvodňujúca výnimočné nepriznanie náhrady trov úspešnej strane (či
už úplné alebo čiastočné), pritom v konaní nebola tvrdená, ani ju odvolací súd nezistil. Odvolací súd

preto plne úspešnému žalobcovi priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalovanému
v plnom rozsahu, pričom o výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie po
právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

44. Senát krajského súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1

CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého

stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).

Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).