Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 19. marec 2025

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 14CoP/226/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5824201349
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 03. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martina Nemravová
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2025:5824201349.1

Uznesenie

Krajský súd v Žiline ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Martiny
Nemravovej, členov senátu JUDr. Róberta Bebčáka a JUDr. Miroslavy Korbašovej, v právnej veci
manžela/otca: A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. XXX/XX, D., proti manželke/matke: E. B.,
nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. XXX/XX, D., v konaní o návrhu manžela na rozvod manželstva
a úpravu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom na čas po rozvode manželstva: F. B., nar.

XX.XX.XXXX a G. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom ako matka, zastúpeným kolíznym opatrovníkom: Úrad
práce, sociálnych vecí a rodiny Námestovo, o odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu Námestovo
č.k. 7P/62/2024-55 zo dňa 22. júla 2024, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok Okresného súdu Námestovo č. k. 7P/62/2024-55 zo dňa 22. júla 2024 vo
výrokoch II. a III. z r u š u j e a vec v r a c i a súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie (ďalej aj len „okresný súd“) výrokom I. manželstvo účastníkov konania rozviedol;
výrokom II. vyhlásil, že nemá právomoc konať vo veci úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k
maloletým deťom na čas po rozvode manželstva a v tejto časti k konanie zastavil; výrokom III. rozhodol,
že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
2. Okresný súd citujúc § 2 ods. 1 zákona č. 161/2015 Z.z. Civilného mimosporového poriadku v znení
neskorších predpisov (ďalej len „CMP “), § 9 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku v

znení neskorších predpisov (ďalej len „CSP“), čl. 1 ods. 1, čl. 3, čl. 10 Nariadenia Rady (ES) č. 4/2009
z 18. decembra 2018 o právomoci, rozhodnom práve, uznávaní a výkone rozhodnutí a o spolupráci
vo veciach vyživovacej povinnosti (ďalej aj len „Nariadenie rady č. 4/2009“ ), § 22 zákona č. 36/2005
Z.z. o rodine v znení neskorších predpisov (ďalej len "zákon o rodine“), § 23 a ods. 1 - 3 zákona o
rodine mal z vykonaného dokazovania preukázané, že manželstvo účastníkov konania je dlhodobo
neusporiadané, a to napriek tomu, že manželia do konca júna 2024 v žili v spoločnej domácnosti. Obaja

manželia zhodne uviedli, že za posledné 4 roky sa ich vzťahy zhoršili, komunikácia viazla a obmedzila
sa len na najnevyhnutnejšie veci. V súčasnosti manželia už nežijú v spoločnej domácnosti, manželka sa
odsťahovala s maloletými deťmi do Českej republiky. Ani jeden z manželov neprejavil záujem o obnovu
z manželského spolužitia. Okresný súd manželstvo účastníkov konania vzhľadom na skutočnosť, že
manželstvo neplní ani jednu zo svojich úloh a je už len formálnym zväzkom, bez možnosti obnovenia
manželského spolužitia, rozviedol.

3. Vo vzťahu k úprave výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom na čas po rozvode
manželstva okresný súd prioritne skúmal, či sú splnené procesné podmienky, aby mohol vec prejednať
a rozhodnúť. Ako vyplynulo z výsluchov rodičov, správy kolízneho opatrovníka, matka sa s maloletými
deťmi dňa 01.07.2024 odsťahovala do Českej republiky, kde bývajú zatiaľ u matky matky. Matka, ale
pripravuje pre seba a maloleté deti samostatné bývanie. Maloleté deti sú už v Českej republiky prijaté
na základnú a strednú školu, matka má v úmysle v Českej republike s maloletými deťmi zotrvať, hoci im

zatiaľnezmenilatrvalýpobyt.MatkasasmaloletýmideťmidoČeskejrepublikyodsťahovalasosúhlasom
otca. Na základe uvedeného okresný súd dospel k záveru, že obvyklý pobyt maloletých detí je na územíČeskej republiky, preto nie je daná právomoc okresného súdu konať vo veci úpravy rodičovských práv
a povinností k maloletým deťom na čas po rozvode manželstva a konanie v tejto časti zastavil.
4. Proti výroku II. rozsudku okresného súdu podal odvolanie otec z dôvodov uvedených v § 365 ods. 1

písm. h) CSP. Navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok okresného súdu zrušil a vec vrátil súdu
prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie a vo zvyšnej časti napadnutý rozsudok súdu prvej
inštancie potvrdil. Podľa otca mal okresný súd na posudzovanie právomoci aplikovať čl. 3 písm. d)
Nariadenia Rady č. 4/2009 a Nariadenie Rady (EÚ) 2019/1111 z 25. júna 2019 o právomoci a uznávaní a
výkone rozhodnutí v manželských veciach a vo veciach práv a povinností a o medzinárodných únosoch

detí, ktorého čl. 7 ods. 1 okresný súd v ods. 4 napadnutého rozsudku citoval nasledovne: „Ako bolo
vyššie uvedené, z nariadení rady (EÚ), ktoré sa na úpravu rodičovských práv a povinností k maloletým
deťom, vrátane výživného vzťahujú, je právomoc súdu daná vtedy, ak má dieťa obvyklý pobyt v danom
členskom štáte v čase začatia konania.“
5. Aj napriek tomu, že okamih, ku ktorému sa určuje právomoc vo veci úpravy rodičovských práv a
povinností je v zmysle čl. 7 ods. 1 Nariadenia Rady (EÚ) 2019/1111 obvyklý pobyt dieťaťa v čase začatia

konania, okresný súd vychádzal pri určovaní právomoci z obvyklého pobytu maloletých detí v čase
vyhlasovania napadnutého rozsudku, ktorý mali maloleté deti údajne za 3 týždne pobytu nadobudnúť v
Českej republike. Nariadenie rady (EÚ) 2019/1111 v čl. 17 definuje moment začatia konania, pričom z
predmetného ustanovenia vyplýva, že konanie je aj na úrovni európskych predpisov začaté momentom
doručenia návrhu súdu.

6. Otec ďalej v odvolaní uviedol, že súdne konanie nepochybne začalo podaním jeho návrhu dňa
17.05.2024, v čase podania návrhu mali obe maloleté deti obvyklý pobyt na území Slovenskej republiky,
keďže nepretržite bývali na adrese C. XXX/XX, D., navštevovali školské zariadenia na území Slovenskej
republiky (maloletý F. ku dňu podania odvolania ešte nebol ani odhlásený zo strednej školy na území
Slovenskej republiky), boli začlenené do sociálneho a rodinného prostredia na území Slovenskej

republiky, ovládajú slovenský jazyk slovom aj písmom. K odsťahovaniu do Českej republiky došlo tak,
ako uvádza súd prvej inštancie, dňa 01.07.2024. Otec mal za to, že okresný súd nesprávne posúdil
obvyklý pobyt maloletých detí aj ku dňu vyhlásenia napadnutého rozsudku, nakoľko maloleté deti, podľa
jeho názoru nemohli za 3 týždne nadobudnúť obvyklý pobyt v Českej republiky, a to to obzvlášť maloletý
F., ktorý sa počas leta striedavo zdržiaval na adrese trvalého pobytu aj na území Českej republiky.

7. Kolízny opatrovník k odvolaniu otca uviedol, že nemá nové dôkazy a návrhy na zmenu rozhodnutia
okresného súdu a zotrváva na svojich predchádzajúcich vyjadreniach.

8. Matka vo svojom vyjadrení k odvolaniu otca uviedla, že „v plnom rozsahu súhlasí“ s odvolaním, ktoré
otec podal voči výroku II. napadnutého rozsudku okresného súdu (č.l. 70 spisu okresného súdu).

9. Krajský súd v Žiline ako súd odvolací (§ 3 ods. 5 písm. b) CMP), po zistení, že odvolanie bolo podané
včas (§ 362 ods. 1 CSP), oprávneným subjektom – účastníkom konania (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu
súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 2 v spojení s § 357 písm. d)
CSP), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127 a § 363 CSP) a že odvolateľ
použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie bez

viazanosti rozsahom (§ 65 CMP) a dôvodmi odvolania (§ 66 CMP), a dospel k záveru, že odvolanie
otca je dôvodné.

10. Podľa § 2 ods. 1 CMP, na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového
poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.

11. Podľa § 161 ods. 1 a 2 CSP, ak tento zákon neustanovuje inak, súd kedykoľvek počas konania
prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať a rozhodnúť (ďalej len „procesné
podmienky“). Ak ide o nedostatok procesnej podmienky, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví.
12. Podľa § 100 CMP, s konaním o rozvod manželstva je spojené konanie o úpravu pomerov manželov
k ich maloletým deťom na čas po rozvode.

13. Nesprávne právne posúdenie veci (§ 365 ods. 1 písm. h) CSP) je spôsobilým odvolacím dôvodom
vtedy, keď súd prvej inštancie aplikuje na zistený skutkový stav neprávny právny predpis a tiež vtedy,
keď síce aplikuje správny predpis, avšak tento nesprávne interpretuje. V preskúmanej veci odvolací súd
po oboznámení sa s vecou bol toho názoru, že súd prvej inštancie aplikoval v danej veci nesprávny
právny predpis.

14. Súd prvej inštancie napadnuté rozhodnutie o nedostatku právomoci v danej veci konať a rozhodnúť
založil na tom, že „z nariadení rady (EÚ), ktoré sa na úpravu rodičovských práv a povinností k maloletým
deťom, vrátane výživného vzťahujú, je právomoc súdu daná vtedy, ak má dieťa obvyklý pobyt v danomčlenskom štáte v čase začatia konania“. Odvolací súd uvádza, že okresný súd, tak ako vyplýva
z napadnutého rozsudku, vec právne posúdi výlučne podľa Nariadenia Rady (ES) č. 4/2009 z 18.
decembra 2008 o právomoci, rozhodnom práve, uznávaní a výkone rozhodnutí a o spolupráci vo veciach

vyživovacejpovinnostivčlenskýchštátoch,pričomznímcitovanýchčlánkovdanápodmienkanevyplýva.

15. So súdom prvej inštancie sa odvolací súd zhoduje v tom, že v prejednávanej veci ide o konanie
s cudzím prvkom, keďže maloleté deti (minimálne maloletá) sa v čase vyhlásenia rozsudku zdržiavali na
území Českej republiky so súhlasom otca, avšak právomoc súdov Slovenskej republiky na predmetné

konanie v časti úpravy výkonu rodičovských práv a povinností rodičov k maloletým deťom na čas
po rozvode manželstva mala byť okresným súdom skúmaná v zmysle ustanovení Nariadenia Rady
(ES) č. 1111/2019 z 25. júna 2019 o právomoci a uznávaní a výkone rozhodnutí v manželských
veciach a vo veciach rodičovských práv a povinností a o medzinárodných únosoch detí, ktoré ponúka
účinné pravidlá ochrany detí a ich rodičov, ktorí sa ocitli uprostred cezhraničných sporov týkajúcich sa
rodičovských práv a povinností, napríklad v súvislosti s opatrovníckym právom, právom styku a únosmi

dieťaťa. Označené Nariadenie Rady, na rozdiel od slovenskej právnej úpravy nespája konanie o rozvod
manželstva s konaním o úprave pomerov rodičov k maloletým deťom na čas po rozvode manželstva
obligatórne do jedného konania, ale upravuje osobitne súdnu právomoc na rozvod, rozluku a anulovanie
manželstva v čl. 3 až 6, a súdnu právomoc vo veciach rodičovských práv a povinností upravuje v čl. 7 až
11. Ustanovenia Nariadenia Rady (ES) č. 1111/2019 z 25. júna 2019 o právomoci a uznávaní a výkone

rozhodnutí v manželských veciach a vo veciach rodičovských práv a povinností a o medzinárodných
únosoch detí v čl. 7 až 11 obsahujú ucelený systém princípov právomoci na určenie členského štátu,
ktorého súdy majú právomoc vo veci konať. Súd, na ktorý bol doručený návrh vo veci rodičovských práv
a povinností s medzinárodným prvkom musí vykonať analýzu svojej právomoci. Predovšetkým skúma
svoju právomoc podľa všeobecného princípu zakotveného v čl. 7 Nariadenia a pokiaľ je vylúčená jeho

právomoc podľa čl. 7, musí skúmať existenciu právomoci aj podľa čl. 8 až 11. Odvolací súd zvýrazňuje,
že v prejednávanom prípade bude rozhodné správne ustáliť obvyklý pobyt maloletých detí v čase začatia
konania (t.j. k 17.05.2024) v zmysle Nariadenia Rady (ES) č. 1111/2019 z 25. júna 2019 o právomoci
a uznávaní a výkone rozhodnutí v manželských veciach a vo veciach rodičovských práv a povinností
a o medzinárodných únosoch detí, ktorý sa aktuálne javí, zo zhodného vyhlásenia účastníkov konania

v rámci odvolacieho konania, ako nesporný.
16. Súd prvej inštancie bude v ďalšom konaní povinný sa riadiť právnym názorom odvolacieho
súdu uvedeného v tomto uznesení, ktorým je v súlade s § 391 ods. 2 CSP viazaný. Súd prvej
inštancieopätovneposúdiprávomocslovenskýchsúdovvotázkevýkonurodičovskýchprávapovinností
k maloletým deťom v zmysle ustanovení Nariadenia Rady (ES) č. 1111/2019 z 25. júna 2019 o právomoci

a uznávaní a výkone rozhodnutí v manželských veciach a vo veciach rodičovských práv a povinností
a o medzinárodných únosoch detí a vo veci rozhodne po zistení skutočného stavu v čase svojho
rozhodnutia, na základe vykonania na vec vzťahujúceho sa dokazovania v súlade s § 188, § 195 a
nasl. CSP a § 204 CSP a súčasne umožní účastníkom konania vyjadriť sa k dôkazom (§ 182 CSP). Pri
vyhodnotení výsledkov dokazovania, so sústredením sa na sporné otázky, ako aj odvolacie argumenty

otca, tieto posúdi z hľadiska na ne vzťahujúcich sa zákonných ustanovení. Svoje nové rozhodnutie
súd prvej inštancie odôvodní v súlade s § 220 CSP tak, aby právne závery, ku ktorým dospeje, mali
oporu vo vykonanom dokazovaní a aby úvahy súdu k týmto záverom vedúce, boli logické, presvedčivé
a preskúmateľné. V novom rozhodnutí vo veci samej súd prvej inštancie opätovne rozhodne o trovách
prvoinštančného konania a v súlade s § 396 ods. 3 CSP rozhodne aj o náhrade trov tohto odvolacieho

konania.
17. Odvolací súd k svojmu rozhodnutiu, ktorým zrušil rozhodnutie okresného súdu považuje za
podstatné uviesť pre úplnosť, že rozsah - miera, časová a procesná náročnosť dokazovania, ktoré
je potrebné vykonať okresným súdom, s poukazom na vyššie uvedené závery krajského súdu, pre
rozhodnutie vo veci výrazne presahuje rámec účelu odvolacieho konania. Uvedený postup odvolacieho

súdu, preto nebol v rozpore ani s rozhodnutím Ústavného súdu SR sp.zn. III. US 161/2023 zo dňa 12.
októbra 2023.
18. Toto rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním v senáte v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Podľa § 428 CSP, v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).
Podľa § 429 ods. 1 CSP, dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a

iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.
Podľa § 429 ods. 2 CSP, povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.

Podľa § 430 CSP, rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty
na podanie dovolania.

Podľa § 420 CSP, dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej

alebo ktorým sa konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Podľa § 431 CSP, dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade
uvedenej v tomto ustanovení. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto
vada.

Podľa § 421 CSP, dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Podľa § 432 CSP, dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva
v nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne
posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho
posúdenia.Podľa § 433 CSP, dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred
súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom.

Podľa§434CSP,dovolaciedôvodymožnomeniťadopĺňaťlendouplynutialehotynapodaniedovolania.

Podľa § 435 CSP, v dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky
procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného

dovolania.