Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 11. december 2023

Súd: Okresný súd Humenné
Spisová značka: 13C/5/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8323200342
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 12. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Lucia Lacová

ECLI: ECLI:SK:OSHE:2023:8323200342.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Humenné sudkyňou: JUDr. Lucia Lacová, v spore žalobcu: A. A., narodený XX.XX.XXXX,

trvale bytom B. C. XXXX/X, XXX XX D., t. č. v ÚVV a ÚVTOS Košice, právne zastúpený advokátkou
zapísanou v zozname SAK pod č. 6637: JUDr. Martina Gecáková, so sídlom A. C. XX, XXX XX D.,
pracovisko E. C. XX, XXX XX D., IČO: 42344051, proti žalovanej 1/: F. G., H. D., narodená XX.XX.XXXX,
trvale bytom I. C. XXXX/XX, XXX XX D., právne zastúpená advokátkou zapísanou v zozname SAK pod
č. 7455: JUDr. Jana Šepeľová, so sídlom Námestie slobody č. 13/25, 066 01 Humenné, IČO: 50495721
a žalovanej 2/: I. H. J., H. D., narodená XX.XX.XXXX, trvale bytom K. K. C. XXXX/XXX, XXX XX I., v
konaní o určenie, že závetný dedič je dedičom po poručiteľke, takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu zamieta.

II. Súd žalovanej v 1. a 2. rade nepriznáva nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Dňa 30.01.2023 bola Okresnému súdu Humenné doručená žaloba, ktorou sa žalobca domáhal
vydania rozhodnutia tak, aby súd určil, že dedičom po poručiteľke D. D., H. C., nar. XX.XX.XXXX,
naposledy bytom D., B. XXXX/X, ktorá zomrela dňa XX.XX.XXXX, so zanechaním závetu, je žalobca,
A. A., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom B. XXXX/X, XXX XX D.. Zároveň žalobca žiadal priznať aj
nárok na náhradu trov konania voči žalovanému. Uplatnený nárok žalobca odôvodnil nasledovne tým,

že dedičské konanie po poručiteľke vykonáva Okresný súd Humenné prostredníctvom notára ako
povereného súdneho komisára, L. M. M.. V konaní o dedičstve je sporné, či poručiteľka za svojho
života odpustila závetnému dedičovi skutok zakladajúci jeho dedičskú nespôsobilosť podľa § 469
Občianskeho zákonníka, preto mu výrokom uznesenia vydaného súdom v konaní o dedičstve bolo
uložené ako odkázanému účastníkovi (ktorého dedičské právo sa javí menej pravdepodobné), aby v
lehote jedného mesiaca od právoplatnosti uznesenia podal žalobu na Okresný súd Humenné o určenie,
že je dedičom po poručiteľke, v zmysle ktorej sa žalobca domáha súdneho výroku, ktorým by súd určil,

že je dedičom po poručiteľke D. D., zomrelej dňa XX.XX.XXXX. Uznesením Okresného súdu Humenné
sp. zn. 17D/719/2021, Dnot. 185/2021 zo dňa 04.04.2022 v dedičskej veci po poručiteľke D. D., H.
C., nar. XX.XX.XXXX, zomr. XX.XX.XXXX, súd prvej inštancie (prostredníctvom poverenej notárky)
konanie o dedičstve prerušil a vnuka, závetného dediča A. A. odkázal, aby v lehote jedného mesiaca od
právoplatnosti predmetného uznesenia podal žalobu na Okresný súd Humenné o určenie, že je dedičom
po poručiteľke. O odvolaní závetného dediča, Krajský súd v Prešove uznesením 17CoD/3/2022-100
zo dňa 10.11.2022 rozhodol tak, že napadnuté uznesenie potvrdil. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť

dňa 28.12.2022. Poukázal na § 469 Občianskeho zákonníka a ďalej uviedol, že pokiaľ ide o spáchanie
skutkov žalobcom stíhaných v rámci trestného konania vedeného Okresnou prokuratúrou Humenné
pod sp. zn. Pv347/17 (zločin vydierania a prečin krádeže), bolo argumentované, že poručiteľka D. D.
ani nevystupovala ako poškodená. Zo zápisnice vo veci sp. zn. 1Tp/27/2021 zo dňa 21.07.2021, ktorása týka výpovede D. D., ako osoby ponúkajúcej záruku za obvineného, D. D. uviedla: „ Myslím si, že
môj vnuk A. je dobrý chlapec, trebalo by ho však dať preliečiť. Niekedy sa nedokáže ovládať, preto si
myslím, že je to kvôli alkoholu a drogám. Potvrdzujem, že A. so mnou dlho býval, bol ku mne dobrý,

staral sa o mňa a zrazu sa stalo to, čo sa stalo. Pripisujem to len vplyvu alkoholu a drog.“ Na otázku
obhajcu ako konkrétne jej pomáhal A. A. uviedla: „Pral, vešal prádlo, poupratoval byt, zabezpečoval
nákupy.“ V rámci trestného konania sp. zn. 3Tp/43/2019, resp. 2T/101/2019 vedeného Okresným
súdom Humenné, bola ponúknutá záruka dôveryhodnej osoby, t.j. poručiteľky D. D., dňa 30.08.2019.
Poručiteľka svojmu vnukovi ako závetnému dedičovi preukázateľne odpustila skutok kvalifikovaný ako

trestný čin nebezpečného vyhrážania, za ktorý bol A. A. odsúdený trestným rozkazom Okresného súdu
Humenné sp. zn. 2T/101/2019 zo dňa 23.10.2019, právoplatným a vykonateľným dňa 20.11.2019, a
dokonca na jeho obranu ešte aj uviedla: „môj vnuk to tak nemyslel, nikdy by mi neublížil“ a ľutujú
ako rodina, že to takto dopadlo, resp. že sa to takto rieši. Rozsudok Okresného súdu Humenné, sp.
zn. 3T/109/2014 zo dňa 03.12.2014, ktorý nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 29.01.2015
nezakladá dedičskú nespôsobilosť, keďže závet bol do notárskej zápisnice spísaný až dňa 18.12.2018,

pričomskutok,zaktorýmubolozároveňuloženéochrannéprotialkoholickéaprotitoxikomanickéliečenie
ústavnou formou sa mal stať dňa 19.06.2014. Teda je zrejmé, že za konkludentné odpustenie aj tohto
konania, možno považovať skutočnosť, že poručiteľka, ktorá vedela o tomto trestnom čine, zriadila
závet, v ktorom (jeho páchateľa) svojho vnuka ustanovila za dediča. Poručiteľka zanechala závet
spísaný formou notárskej zápisnice zo dňa 18.12.2018. Závet bol spísaný na notárskom úrade L. M. M.,

notárky so sídlom v Humennom, pod č. N422/2018, Nz56864/2018, NCRza7759/2018, a týmto závetom
poručiteľka ustanovila za svojho závetného dediča svojho vnuka A. A., ktorému odkázala predmetný byt
a zriadila vecné bremeno – právo doživotného bývania a užívania tejto nehnuteľnosti pre jej dcéru N. A.,
H. D. ako oprávnenú z vecného bremena. Poručiteľka v závete zriadenom formou predmetnej notárskej
zápisnice jasne a pri plnom vedomí prejavila vôľu, aby žalobca predmetnú nehnuteľnosť nadobudol v

celosti do svojho výlučného vlastníctva. V roku 2007 mama žalobcu N. A. prišla o byt v Humennom a
následne sa presťahovali do bytu k poručiteľke a neskôr sa o ňu starali, (čo potvrdzuje aj jej výpoveď
zo dňa 21.07.2021). Niekedy v roku 2012 sa poručiteľka pohádala s dcérou F., ktorá ju potom vôbec
nenavštevovala. Druhá dcéra H. prichádzala len na Vianoce. Žalované sa nezaujímali o zdravotný stav
ich matky, žili si svoje životy. Poručiteľku trápilo, že k nej nechodia. Pre dedenie vyžaduje zákon dedičskú

spôsobilosť dediča, pričom žalobca ako závetný dedič nie je dedičsky nespôsobilý, nakoľko poručiteľka
mu spáchanie predmetných trestných činov (nebezpečné vyhrážanie) odpustila, o čom sú doložené
dôkazy. Konfliktné obdobie bolo len kvôli alkoholu, pričom následne si všetko vyriešili a vzťahy si udobrili.
Úkony, ktoré vykonala poručiteľka vo vzťahu k svojmu vnukovi, je dôvodné vyhodnotiť ako navonok
prejavenú vôľu poručiteľa (§ 34 OZ) smerujúcu k odpusteniu, v zmysle interpretačných pravidiel § 35

ods. 1 a 2 OZ je dôvodné vyhodnotiť takto prejavenú vôľu ako určitý a zrozumiteľný prejav odpustenia
poručiteľky žalobcovi, s právnymi následkami odpustenia, ako vyplývajú z § 469 OZ. Poručiteľka teda
pred svojou smrťou odvrátila právne následky § 469 OZ v dôsledku trestného činu žalobcu a žalobca
sa opäť stal spôsobilým dedičom. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti, odpustenie konania
nespôsobilého dediča poručiteľkou, ktoré ako prejav vôle spĺňa všetky podmienky platného právneho

úkonu, a ktoré má za následok zánik dedičskej nespôsobilosti, majúc za to, že žalobca je spôsobilý dediť
po poručiteľke, žalobca žiadal vyhovieť podanej žalobe a priznať mu nárok na náhradu trov konania.

2. Žalovaná 1/ sa k podanej žalobe a prílohám, ktoré jej boli doručené dňa 06.02.2023 vyjadrila
v písomnom vyjadrení prostredníctvom právnej zástupkyne zo dňa 01.03.2023 tak, že so žalobou v

celom rozsahu nesúhlasí, má za to, že správanie sa žalobcu voči poručiteľke, jej matke, D. D., H. C.,
nar. XX.XX.XXXX, naposledy bytom B. XXXX/X, XXX XX D., zomrelej dňa XX.XX.XXXX, napĺňa dôvod
dedičskej nespôsobilosti v zmysle ust. § 469 Občianskeho zákonníka, a to z dôvodu dopustenie sa
úmyselného trestného činu proti poručiteľke zo strany žalobcu, ako jej vnuka a závetného dediča. Je
nepochybné, že žalobca bol v minulosti právoplatne odsúdený za úmyselné trestné činy spáchané voči

poručiteľke, a to v trestných veciach vedených na Okresnom súde Humenné pod sp. zn. 3T/109/2014 a
2T/101/2019. Taktiež na žalobcu bola Okresnou prokuratúrou Humenné pod sp. zn. Pv347/17/7702-92
na Okresný súd Humenné podaná obžaloba pre zločin vydierania podľa § 189 ods. 1, ods. 2 písm. b)
Tr. zák. s poukázaním na § 139 ods. 1 písm. e) Tr. zák. a prečin krádeže podľa § 212 ods. 1 Tr. zák.
a iné. Jednou z poškodených bola aj ich nebohá matka D. D., preto z uvedených dôvodov nesúhlasí,

tak ako aj žalovaná v 2. rade, jej mladšia sestra I. H. J., aby závetný dedič A. A., ktorý robil ich matke
v posledných rokoch zo života peklo, týral ju, opakovane fyzicky napádal, po nej dedil nejaký majetok.
Argumentácia žalobcu, že mu poručiteľka jeho dlhodobé a opakované protiprávne konanie voči jej osobe
odpustila, je len jeho účelová obrana. Samotné vyjadrenie o odpustení nespĺňa zákonom stanovenénáležitosti a taktiež dôveryhodnosť tohto jeho tvrdenia je narušená minimálne tým, že po tom, čo mu
mala podľa jeho tvrdenia poručiteľka odpustiť, tak následne sa opätovne dopustil ďalšieho trestného
činu voči nej. Taktiež odpustenie poručiteľky po jej napadnutí zo strany žalobcu, ktoré sa stalo v júli

2021, pričom poručiteľka následkom toho v októbri 2021 aj zomrela, sa nikde v spise nenachádza. S
poukazom na ust. § 469 Občianskeho zákonníka, druhá veta za odpustenie síce možno napr. považovať
to, že poručiteľ aj napriek dedičovmu konaniu, ktoré samo osebe je dôvodom dedičskej nespôsobilosti,
ho v závete napísanom následne po takomto konaní povolá za svojho dediča, avšak v prejednávanom
prípade, k spísaniu závetu u notárky L. M. M. do notárskej zápisnice pod č. N422/2018, Nz56864/2018,

NCRza7759/2018, podľa ktorého ustanovila poručiteľka za svojho závetného dediča vnuka, žalobcu,
došlo dňa 18.12.2018, pričom aj po tomto dátume, konkrétne v júli 2021, došlo zo strany žalobcu
opätovne k spáchaniu úmyselného trestného činu voči poručiteľke. To, či do spísania tohto podania
bolo o skutku žalobcu v trestnom konaní právoplatne rozhodnuté, je irelevantné, pretože zákon v týchto
prípadoch nepodmieňuje uplatnenie tejto dedičskej nespôsobilosti tým, že páchateľ bol za úmyselný
trestný čin voči poručiteľovi aj odsúdený alebo bolo aspoň proti nemu začaté trestné konanie. Čo sa týka

záruky poručiteľky zo dňa 30.08.2019, ktorú mala poskytnúť žalobcovi, ako svojmu vnukovi, že táto je
ochotná prebrať záruku za správanie svojho vnuka A. A., zabezpečiť jeho účasť pred vyšetrovateľom,
prokurátorom, resp. súdom a kde v závere uviedla, že jej vnuk to tak nemyslel, nikdy by jej neublížil,
k tomu uviedla, že túto záruku nemožno v žiadnom prípade považovať za odpustenie, ako to uvádza
žalobca, pretože v tom čase mala poručiteľka 85 rokov, pričom má vedomosť o tom, že už trpela

demenciou a taktiež, vzhľadom na dlhodobé nevhodné a zavrhnutiahodné správanie sa žalobcu voči
nej, sa táto zrejme obávala svojho vnuka, že ak sa nebude vyjadrovať v jeho prospech, opäť ju napadne.
V tomto presvedčení ju utvrdzuje skutok, ktorý žalobca voči poručiteľke spáchal dňa 29.07.2019, kde
prišiel k poručiteľke do kúpeľne, buchol po umakartovom jadre a opýtal sa jej, či všetko povedala polícii
a povedal „ty babo skurvená, ja ti takú dám, že spadneš a sa už nepostavíš, už nikdy“, čím u nej vzbudil

dôvodnú obavu o život a zdravie. Za tento zločin bol žalobca aj odsúdený na nepodmienečný trest
odňatia slobody v trvaní 6 mesiacov v trestnom konaní, uvedenom vyššie, ktoré sa viedlo na Okresnom
súde Humenné pod sp. zn. 2T/101/2019. Z uvedených dôvodov navrhla žalobu zamietnuť a priznať jej
nárok na náhradu trov konania.

3. Žalovaná 2/ sa k podanej žalobe a prílohám, ktoré jej boli doručené dňa 02.02.2023 vyjadrila
v písomnom vyjadrení zo dňa 14.02.2023 tak, že z predošlých vyjadrení poručiteľky nikdy a nikde
nevyplynulo, že by mu poručiteľka odpustila. Táto skutočnosť nijakým spôsobom nevyplýva ani z
prípravného konania, a ani z trestného konania, na ktoré poukazuje žalobca. Zo samotnej zápisnice vo
veci vedenej pod spisovou značkou 1Tp/27/2021 zo dňa 21.07.2021 vo veci výpovede poručiteľky nijako

nevyplýva, že by práve žalobcovi odpustila. Je zrejmé, že žalobca sa nedopustil len jedného trestného
činu proti poručiteľke ale viacerých trestných činov. V konaní vedenom Okresnou prokuratúrou Humenné
pod sp. zn.: Pv347/17 ( zločin vydierania a prečin krádeže), na ktoré poukazuje žalobca a argumentuje,
že poručiteľka D. D. ani nevystupovala ako poškodená, však poručiteľka poškodená bola, avšak to,
že si neuplatňovala škodu ešte neznamená, že na jej osobe sa žalobca nedopustil trestného činu za

čo bol aj právoplatne v trestnom konaní odsúdený. Žalobca sa dopustil niekoľkých trestných činov na
poručiteľke v čase, keď poručiteľka už bola v kategórii chránenej osoby, za čo bol právoplatne odsúdený
Trestným rozkazom Okresného súdu Humenné, sp. zn. 2T/101/2019 zo dňa 23.10.2019 (právoplatný
a vykonateľný dňa 20.11.2019) ako aj Rozsudkom Okresného súdu Humenné, sp. zn. 3T/109/2014
zo dňa 03.12.2014 (právoplatný a vykonateľný dňa 29.01.2015. Žalobca poukazuje na konkludentné

odpustenie aj tohto konania, za ktorý bol žalobca právoplatne odsúdený. Z pohľadu právnej istoty nie
je možné konkludentné odpustenie zo strany poručiteľa. Odpustenie spáchaného skutku je možné
uskutočniť len písomnou formou, a presným uvedením okolností s týmto činom súvisiacich. Takýto úkon
poručiteľka neuskutočnila a tvrdenia žalobcu o odpustení sú len účelovo vyprodukované tvrdenia zo
strany žalobcu s cieľom získať majetok po poručiteľke, paradoxne ktorej v posledných rokoch robil zo

života peklo, a teraz sa domáha dedičstva. K žalobe neboli priložené žiadne listinné dôkazy, ktoré by
potvrdzovali tvrdenie žalobcu. Práve naopak, z predmetnej žaloby vyplýva, že konanie žalobcu nebolo
len jeho chvíľkové zlyhanie, ale bolo to systematické, dlhodobé a cielené konanie žalobcu minimálne
od roku 2014 do 2019, o čom svedčia trestné veci sp. zn. 3T/109/2014 a sp. zn. 2T/101/2019. Zákon
nepredpisuje žiadnu právnu formu v prípade odpustenia, avšak toto odpustenie musí mať jasnú a ničím

nezameniteľnú, a hlavne konkrétnu formuláciu, ktorá nemôže vyvolával' dohady, čo v tomto prípade nie
je. Samotná spoločenská záruka, ktorou tu argumentuje žalobca nemôže navádzať dojem, že žalobcovi
bolo odpustené. Spoločenská záruka má zo zákona jasne stanovené pravidlá a musí mať písomnú
formu. Prekrývať tieto dva právne inštitúty (odpustenie zo strany poškodeného a spoločenská záruka )by vyvolávalo právny paškvil a to aj s poukazom na formálne stránky jednotlivých právnych úkonov (napr.
spoločenská záruka sa konkludentne uskutočniť nedá a konkludentné odpustenie resp. opomenutie,
tak ako argumentuje žalobca v článku IV., je z právneho hľadiska pri odpustení neprijateľné, nakoľko

je z právneho hľadiska nejasné). Na základe uvedeného žalovaná 2/ navrhla žalobu ako nedôvodnú
zamietnuť a priznať jej nárok na náhradu trov konania.
V opätovnom vyjadrení k žalobe zo dňa 14.02.2023 žalovaná 2/ uviedla, že nesúhlasí, aby A. A. zdedil
byt po zosnulej D. D., pretože ju využíval a viackrát týral (na čo sú dôkazy na polícii), aj keď sa oňho
menovaná starala, pretože jeho matka N. A. bola nezodpovedná, opíjala sa a prišla o prácu a byt.

Potom pracovala v Anglicku a Čechách, kam za ňou A. A. chodieval pracovať. Po návrate sa o oboch
zosnulá starala vo svojom byte, pretože sa vrátili v zúboženom stave a obaja nepracovali a nemali kde
bývať. Žalovaná poručiteľku navštevovala, podporovala ju aj finančne a snažila sa ju presvedčiť, aby
ich poslala preč, pretože sa jej poručiteľka sťažovala, že by jej bolo lepšie, keby bola sama, pretože
jej veľmi nepomáhali, opíjali sa, nepracovali a občas sa A. A. správal agresívne. Pri návštevách v
Humennom videla neporiadok, rozbité dvere a mikrovlnku, rozbitú vežu, televízor, vysávač a pod. Keď

v marci 2021 D. D. ochorela a po návrate z nemocnice už práve ona potrebovala starostlivosť, žalobca
jej vypisoval a telefonoval a aj jej sestre F. G., že sa majú o ňu starať. Poručiteľka odmietla odísť do
Domova dôchodcov v I., pretože chcela dožiť vo svojom byte a ani raz sa nezmienila, že napísala závet.
A tak sa o poručiteľku (babku D. D.) žalobca A. A. postaral tak, že ju naposledy v júni 2021 napadol,
čoho dôsledkom bola hospitalizácia s otrasom mozgu v nemocnici a jeho väzba. Naposledy D. D. videla

po napadnutí a hospitalizácii s otrasom mozgu (okolo 5. júla 2021) deň po návrate z nemocnice. Videla
modriny na rukách, krku a sťažovala sa, že dobre nepočuje. Bola veľmi sklamaná zo svojho vnuka,
ktorého vychovala a dookola to opakovala. Odvtedy sa jej zdravie po fyzickej a psychickej stránke
zhoršilo. Občas bola v nemocnici, občas jej bolo lepšie, a napokon zomrela dňa XX.XX.XXXX. Tak
žalovaná 2/ s druhou sestrou F. G. - žalovanou 1/ zariadili všetko, čo sa týka pohrebu a všetko s tým

spojené uhradila zo svojich vlastných prostriedkov. A. A. na pohrebe nebol, pretože za napadnutie svojej
babky D. D. bol vo väzbe. Myslí si preto, že A. A. z morálneho hľadiska nemá právo dediť po menovanej
D. D..

4. Žalobca sa k vyjadreniam žalovanej 1/ a 2/ nevyjadril.

5. Súd vo veci nariadil pojednávanie na deň 22.05.2023, ktorého sa zúčastnili právna zástupkyňa
žalobcu, žalovaná 1/ a jej právna zástupkyňa. Právna zástupkyňa žalobcu zotrvala na podanej žalobe
a na určení, že žalobca A. A. je závetným dedičom po poručiteľke. Predmetný závet poručiteľka spísala
formou notárskej zápisnice pri plnom vedomí, kde prejavila svoju vôľu tak, aby žalobca, teda jej vnuk,

bol jediným dedičom predmetného bytu. Zároveň zotrvala na tom, že dedičská nespôsobilosť žalobcu
nebola v dedičskom konaní preukázaná. Napriek tomu, že bol odsúdený za trestný čin, poukázala na
prijatú záruku dôveryhodnej osoby zo strany poručiteľky a mala za to, že táto mu tento skutok odpustila,
a preto je závetným dedičom.
Právna zástupkyňa žalovanej 1/ s podanou žalobou nesúhlasila. Mala za to, že žalobca je nespôsobilým

dedičom, a to práve s ohľadom na trestné činy, za ktoré bol odsúdený vo vzťahu k poručiteľke. Rovnako
neuniesol dôkazné bremeno ohľadom prípadného odpustenia svojho konania, tak ako to uvádza vo
svojej žalobe, a preto z uvedených dôvodov navrhla, aby súd žalobu v celom rozsahu zamietol a priznal
nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100% žalovanej 1/.
Žalovaná1/prisvojomvýsluchuuviedla,žezotrvávanasvojichtvrdeniachvpísomnomvyjadrení.Stouto

žalobounesúhlasilavcelomrozsahuapoukázala,žebyhoajakceptovaliakodediča,avšakzmorálneho
hľadiska to nie je možné, pretože keď ich mama spísala tento závet v roku 2018, následne on na to ju
opätovne zbil, za čo si aj znovu odsedel pol roka, teda nepreukázal žiadnu vďačnosť ani pokoru voči
poručiteľke.Tiežjuchcelzbiťužajpredtým,pričomjuchcelupáliťabolotoajvtelevízii.Čosatýkamamy
- poručiteľky, tak táto bola veľmi dobrá. Bola to dobrá duša, avšak bola nespravodlivá. Neadekvátne,

alebo teda neproporčne podporovala najmä staršiu sestru a jej syna - žalobcu, ktorá však za to nebola
vďačná. Oni striedavo boli u nej, alebo sa flákali kade-tade. Keď tam prišla, tak sa stretla s A.. Vtedy na
nich aj nakričala, čo to robia, ako sa správajú. Tá staršia sestra si do tohto bytu vodila aj bezdomovcov a
vlastne A. tam vtedy 3 mesiace nebol, pretože on bol aj vo väzení a následne sa dozvedela, že ich mamu
opätovne zbil. Následne sa dozvedeli, že ju v júli 2021 tak zbil, že si myslí, že mama aj na základe týchto

zranení v októbri 2021 zomrela. Bola vtedy vypovedať aj na kriminálke, na polícii a čítala ten zápis, ako
sa to odohralo. Staršia sestra sa zavrela v spálni a A. ich mamu bil na zemi, kopal, kričal a nadával
jej, pričom na tento krik prišiel až sused pán M., ktorý ju vlastne zachránil, lebo nevie, ako by to vtedy
dopadlo. Ona už potom sa vlastne opustila, alebo "dala dole", kedy to vlastne aj vzdala a následkomtýchto zranení mala aj krvácanie do mozgu, nepočula na jedno ucho. Sestra - žalovaná 2/ bola tam
v tom čase po bitke, kedy sa jej mama sťažovala, že nepočuje na jedno ucho a že má problémy, ale
povedala jej, že všetko ľutuje a veľmi to ľutuje, ale nič viac. A takisto jej vtedy pani doktorka povedala,

že mama má pokročilú demenciu. Na vysvetlenie k tomu, čo mama mala povedať jej sestre - žalovanej
2/ uviedla, že sestra jej to rozprávala takým spôsobom, že bola za mamou a hovorili aj o A., pričom
mama sa vyjadrila, že ľutuje, že všetko ľutuje, čo sa týka A., čo urobila. Avšak ani sestre nepovedala
nič konkrétne, nespomenula ani závet ani nič iné, takže nepovedala nič konkrétne. Na vysvetlenie ďalej
uviedla, že mama nikdy neodpustila A. ani písomne ani ústne. To, čo sa vyjadrila, že ľutuje, to mala byť

jej vlastná ľútosť nad tým, čo urobila pre A.. Takisto, keď sa vrátil z basy, tak ona mu nikdy neodpustila,
ona len prevzala zodpovednosť zaňho. Ona mala v tom čase 85 rokov, keďže zomrela 87-ročná, a vtedy
v tom čase mala 85 a ona tam aj vtedy bola a videla, že mama mu nikdy neodpustila, len ho zobrala
naspäť, aby sa oňho starala. Pred ňou sa o ľútosti poručiteľka takto nevyjadrila, pretože ona bola od
začiatku proti tomu, aby takto podporovala jej najstaršiu sestru a jej syna.

6. Na pojednávaní dňa 12.07.2023 bola vypočutá žalovaná 2/, ktorá zotrvala na svojich písomných
vyjadreniach, ktoré doručila súdu, teda že nesúhlasí, aby žalobca dedil po jej matke, poručiteľke
D. D., pretože sa viackrát vedome dopustil trestného činu proti nej. Ak ho poručiteľka v roku 2018
určila závetným dedičom, nevie, prečo to tajila, ak to bolo jej rozhodnutie a všetko bolo v poriadku,
mohla to kľudne povedať. Keby slušne žili a starali sa navzájom o seba, ona by tento závet vôbec

nepripomienkovala, ani by nič proti nemu nemala, skôr by asi súhlasila. To, že sa v roku 2019 vo veku
85 zaručila za závetného dediča, svedčí len o tom, že mala strach vlastne o neho, a nie je pravda, že mu
odpustila, ale možno mala aj strach z neho. Vrcholom však bolo, že v roku 2021, keď vo veku 87 rokov ju
napadol tak, že mala otras mozgu, zažila sklamanie, že sa jej závetný dedič takto odplatil za výchovu a
starostlivosťapo4mesiacochodnapadnutiazomrela,keďboldedičvoväzbezanapadnutieporučiteľky.

Naďalej tvrdí, že si závetný dedič z morálneho hľadiska dedičstvo nezaslúži. V roku 2021 v lete, jej
sestra a žalobca neoznámili, aj keď jej stále telefonovali, ale vtedy neoznámili, že bola napadnutá A. A..
Mala otras mozgu, čoho svedkom boli susedia. Ale teda videla, keď prišla k poručiteľke deň po návrate z
nemocniceavidelamodriny,videlazlomenúženu,ktorástálevlastnedookolarozprávala,ževnemocnici
sa chodili na ňu pozerať, že ju zbil vnuk, ktorého vychovala. Čiže bola sklamaná. Fyzicky vyzerala dobre.

Sťažovala sa, že ju bolí ucho, mala modriny na krku, podliatiny a teda, že ju bolí hlava. No a potom sa to
celé rozbehlo, do 4 mesiacov vtedy zomrela. Mama bola predtým silná žena. Ona nepotrebovala žiadnu
starostlivosť, všetko zabezpečovala sama. Skôr starostlivosť potrebovala sestra N. a žalobca A.. Videla
na vlastné oči, keď prišla, že mama im prala, žehlila a starala sa o nich. A to až do marca 2021, kedy
nastal problém. Vtedy mama ochorela. Keď ju videla naposledy po tej bitke 07.07.2021, tak navonok

naozaj bola silná a vyzerala v poriadku, avšak psychicky bola zlomená a nešťastná z toho, čo sa stalo.
Z morálneho hľadiska podľa jej názoru mal žalobca sám povedať, že tento byt nechce, že sa ho vzdáva.
Čo sa týka jej sestry N., tak má vedomosť, že v čase, keď žalobca útočil na ich mamu, ona bola vo
vedľajšej izbe a pritom mame neprišla na pomoc, pretože sa bála.

7. Žalobca sa k vyjadreniam a prednesom žalovaných 1/ a 2/ vyjadril písomným podaním doručeným
súdu dňa 01.08.2023, kde podrobne rozpísal vzťah jeho a mamy, jej druha, babky a otca od detstva. Dňa
18.12.2018 mu zavolala mama, že má prísť k Domu potravín v D., že sa babka rozhodla ísť k notárovi
a spísať závet, aby on zdedil jej byt, kvôli svojmu veku a chcela zabezpečiť svojho najmladšieho vnuka.
Babka nechcela, aby sa žalované o závete dozvedeli. Neskôr popísal situáciu z júla 2022, keď pred

vchodom do bloku boli žalované aj s pánom G. a naliehali, aby im dal kľúče od babkinho bytu. Po porade
s advokátom im byt neotvoril. Z babkinho bytu sa odsťahoval v októbri 2020 a vrátil sa v apríli 2021.
V roku 2020 sa vrátil z výkonu trestu za nebezpečné vyhrážanie babke, ktorá mu odpustila (údajne
disponuje nahrávkou), lebo ak by mu neodpustila, tak by išla za notárkou závet zrušiť. Rozpisoval
konflikty babky a mamy, keď si jeho mama vodila do babkinho bytu alkoholikov, bezdomovcov. V máji

2021 povedala jeho mama p. G., že babka spísala u notárky závet, že dedičom je žalobca a doživotné
právo bývania má mama. Z vyjadrení svojej mamy vie, že keď sa vrátil z výkonu trestu, mama nahovorila
babku, aby vypovedala, že zranenia, ktoré jej spôsobila jeho mama, spôsobil on. Keď hospitalizovali
mamu na psychiatrii v I. v apríli 2021, staral sa o babku on. Dňa 21.05., 22.05. bol na chatovej záhradke
u kamaráta, nič si nepamätá, lebo bol opitý a potom mu povedala mama, že babka je na LDCH so

slabým krvácaním do mozgu. Následne bol vzatý do väzby. Prišlo mame vhod, keď prišiel opitý, aby
to využila v jeho neprospech z pomsty, že na ňu podal trestné oznámenie v apríli 2021. Po prepustení
20.01.2022 sa vrátil do bytu, kde bývala mama. Za babkinu smrť vraj môžu jeho útoky na ňu z júla 2021,no vtedy bol vo väzení. Babku videl naposledy živú na pojednávaní 21.07.2021. Odmietol, že by babka
trpela stareckou demenciou.

8. Na pojednávaní dňa 06.09.2023 žalobca k veci uviedol, že je mu ľúto, kam to až celé dospelo a chcel
by vo veci jednať o mimosúdnej dohode, keďže si je vedomý narastania dlhu na byte, ktorý je predmetom
dedenia po poručiteľke.

9. Na pojednávaní dňa 04.10.2023 žalobca k veci uviedol, že keď sa odsťahoval v roku 2020, tak mu

babka vyvolávala, že sa má vrátiť naspäť k ním, lebo nezvláda mamino správanie. Keby nebol vo väzení,
tak by im prehral nahrávky medzi pani J., G. a jeho matkou aj s babkou, ako to všetko bolo. Bolo
by možné spoznať jej hlas, že mu všetko odpustila. Babka mu odpustila tým, že mu to hovorila, že
poskytla zaňho záruku pred súdom a nešla zrušiť závet. Žalobca najprv uviedol, že pri takýchto slovných
prejavoch odpustenia zo strany babky nebol nikto iný prítomný, následne uviedol, že sa mu zdá, že pri
jednom takom odpustení bola aj jeho matka a pán O., lebo ten u nich býval pol roka. Babka ľutovala,

že naňho vypovedala. V trestnom spise bolo uvedené, že mala stará mama krvácanie do mozgu a že
údajne ho mal spôsobiť on. Ale to nie je pravda. Jeho mama vtedy vyšetrovateľovi uviedla, že ho videla,
ako starú mamu kopol 14 až 17-krát. Avšak následne sama išla za prokurátorom, kde sa priznala, že
klamala a že to nie je pravda a uviedla, že ju k tejto výpovedi mala navádzať práve pani G.. Urobili
z neho babkovraha.

Žalovaná v 1/ rade sa k výpovedi žalobcu vyjadrila tak, že žalobca klame, od malička kradol, bral babke
veci, nesprával sa k babke pekne, bol v polepšovni. Babka bola do 87 rokov sebestačná, nepotrebovala,
aby sa o ňu žalobca staral. S mamou sa stretávala sporadicky v meste. A čo sa týka toho posledného
odsúdenia, že nemal zbiť babku, tak veď sú tam v spise tie veci uvedené, že sestra N. sa zavrela v spálni,
a keby nie sused, ktorý tam prišiel, ktovie, ako by to dopadlo. Keď čítala ten spis, bola z toho zhrozená.

Babka bola už v roku 2014 chránenou osobou, teda mala už vysoký vek. Nevie, akým zázrakom spísala
ten závet, ktorý spísala, ale potom následne v roku 2019 ju opätovne zbil a v roku 2021 zase. Už v tom
čase mala 87 rokov, tak ako sa vtedy už vôbec mohla proti nemu brániť.
Žalobca doplnil, že má potvrdenie od všeobecného lekára aj psychiatra, že bola babka v roku 2018
v poriadku. Toto im poradila notárka, aby pred spísaním záveru bolo potvrdené, že babka netrpí

demenciou.
Svedkyňa N. A. po zákonnom poučení uviedla, že išli spolu k nejakej notárke spísať závet, dedičom sa
stal jej syn a ona má právo doživotného užívania bytu. O vzťahu syna a svojej mamy uviedla, že sa o ňu
staral. Dňa 22.05.2021 prišiel syn v noci opitý, rozbil dvere v obývačke, na čo sa stará mama rozčúlila,
udrela ju, svedkyňa ju tiež udrela, pochytili sa, ale syn sa jej nedotkol. O odpustení uviedla, že to bolo

asi niekedy v roku 2018, že mu odpúšťa a potom išla spísať ten závet. Na otázku či videla niekedy, že
by napadol starú matku, uviedla, že nie.
Svedok L. O. po zákonnom poučení uviedol, že sa nevie vyjadriť k žiadnym skutočnostiam. Žije 1000
km od bydliska svedkyne. Vtedy býval u svedkyne asi 4 mesiace na prelome rokov 2021-2022, avšak
žalobca bol veľmi agresívny, veľmi sa v byte rozťahoval, tak odišiel preč. Nikdy nevidel, že by babku

napadol či udrel. Babka sa ale neustále na žalobcu sťažovala, dokonca až jemu do B.. On to nikdy
nevidel na vlastné oči a nikdy u ničoho on konkrétne nebol. Toto, čo rozpráva, vie iba z toho, čo mu
povedali, pričom mu to hovorila ešte nebohá babička a rovnako mu to hovorila aj jeho priateľka, pani A.,
ktorá je matkou žalobcu. Toto všetko má iba z rozprávania, pričom je pravdou, že babka bola opakovane
aj v nemocnici. Nikdy nič na vlastné oči nevidel, má to len z rozprávania nebohej babky a N. A.. Nikdy

babku nepočul hovoriť, že by žalobcovi odpustila.
Na tomto pojednávaní súd zamietol vykonanie dôkazov navrhnutých žalobcom v podaní zo dňa
01.08.2023 a to s poukazom na sudcovskú koncentráciu v zmysle ustanovenia § 153 Civilného
sporového poriadku. Žalobca mal dostatok času navrhnúť vykonať uvedené dôkazy, a to už v podanej
žalobe, pričom súd stranám umožnil doručiť návrhy na doloženie dôkazov aj na pojednávaní dňa

22.05.2023 dokonca nad rámec koncentrácie konania, na čo im poskytol dodatočnú lehotu (a to
napríklad aj na získanie a predloženie nahrávky z mobilného telefónu, ktorú opakovane žalobca uvádzal,
a na ktorej sa malo nachádzať údajné odpustenie jeho starej matky). Z uvedeného dôvodu návrhy
na doplnenie dokazovania doručené dňa 01.08.2023 od žalobcu nebolo možné považovať za včas
uplatnené, pretože žalobca mal a mohol tieto dôkazy navrhnúť a predložiť už skôr, ak by konal starostlivo

so zreteľom na rýchlosť a hospodárnosť konania. Zároveň tieto dôkazy súd považoval aj za neúčelné,
pretože predmetom konania nie je zisťovanie okolností vzájomného spolužitia žalobcu a poručiteľky,
ale skutočnosť, či zo strany poručiteľky došlo k odpusteniu žalobcom spáchaných skutkov, pričom ním
navrhnutí svedkovia mali vypovedať ku skutočnostiam, či a ako sa žalobca o babku staral.10. Na pojednávaní dňa 11.12.2023 bolo prečítané vyjadrenie žalobcu, v ktorom uviedol, že obhajkyňa
zabezpečila, aby mal prístup k mobilným telefónom a mohol získať predmetnú nahrávku, lenže samotné

hľadanie bolo dosť komplikované, pretože v telefóne má asi 2000 nahrávok a konkrétnu nahrávku
nijako označenú nemal a čas na samotné hľadanie zo strany väznice mal obmedzený. Nahrávku sa
mu získať nepodarilo. Nezavádza ani obhajkyňu a ani súd o existencii nahrávky. Trvá na tom, že babka
mu predchádzajúce odsúdenia odpustila už tým, že za neho dala záruky dôveryhodnej osoby, že vôbec
predmetný závet spísala a do svojej smrti ho nešla k notárke zrušiť ani nijako upravovať. Taktiež trvá na

tom, že skutku, za ktorý bol odsúdený 06.09.2023 sa nedopustil. Proti rozsudku bolo podané odvolanie
a je odhodlaný bojovať za to, aby pravda vyšla najavo. P. do samej smrti o závete svojim dcéram okrem
jeho mamy nič nepovedala a mala na to dôvod. Je presvedčený o tom, že keby babka vedela ako
budú žalované platný závet napádať a poukazovať na morálne hľadiská po jej smrti, tak za života by
to zabezpečila lepšími právnymi prostriedkami a to tak, že by ich vydedila a jemu by napísala formálne
odpustenie tak, ako to teraz vyžadujú žalované. P. mu jednoducho chcela zanechať svoj celoživotný

nadobudnutý majetok a nikto ich neupozornil na lepšie zabezpečenie z právneho hľadiska toho, čo mu
v jej poslednej vôli má po jej smrti právom patriť.

11. Súd prvej inštancie vykonal dokazovanie oboznámením sa s obsahom celého súdneho spisu v danej
veci a vyjadreniami strán, vrátane pojednávaní, a zistil tento skutkový stav.

12. Z Uznesenia Okresného súdu Humenné č. k. 17D/719/2021 zo dňa 04.04.2022 vyplýva, že
v dedičskom konaní po poručiteľke D. D., nar. XX.XX.XXXX, zomr. XX.XX.XXXX, bol zanechaný závet
poručiteľky, spísaný dňa 18.12.2018 na Notárskom úrade L. M. M., do notárskej zápisnice pod č.
N422/2018, Nz56864/2018, NCRza7759/2018, podľa ktorého ustanovila za svojho závetného dediča

svojho vnuka, žalobcu, A. A., nar. XX.XX.XXXX, ktorému odkázala nehnuteľnosť – byt č. 6 na prvom
poschodí bytového domu so súp. č. XXXX na B. J., vchod č. X, ktorý je postavený na parcelách reg.
„C“ č. XXXX - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 319 m2, a č. XXXX - zastavaná plocha a nádvorie
o výmere 370 m2, podiel B6 v 1/1, podiel priestoru na spoločných častiach a spoločných zariadeniach
domu a spoluvlastnícky podiel na pozemku v 71/6266, ktoré sú zapísané na LV č. XXXX pre k. ú. D.,

obec Humenné, okres Humenné (ďalej aj ako „byt“, „nehnuteľnosť“); a zároveň týmto závetom zriadila
vecné bremeno – právo doživotného bývania a užívania predmetnej nehnuteľnosti pre jej dcéru, N. A.,
H. D., nar. XX.XX.XXXX. Na pojednávaní o dedičstve dňa 07.02.2022 boli oboznámené právoplatné
odsúdenia závetného dediča, A. A., za skutky ktorých sa dopustil na poručiteľke. Dcéry poručiteľky F.
G. a I. H. J., ako dedičky zo zákona v prvej dedičskej skupine, nesúhlasili s tým, aby závetný dedič

A. A. dedil z dôvodu jeho dedičskej nespôsobilosti podľa ust. § 469 ods. 1 Občianskeho zákonníka
a popierali jeho dedičské právo. Právny zástupca A. A. žiadal, aby po poručiteľke dedil závetný dedič
A. A. s odôvodnením, že podľa nich, závetnému dedičovi poručiteľka odpustila tieto činy a predložil
záruku dôveryhodnej osoby zo dňa 30.08.2019 v konaní Okresného súdu Humenné sp. zn. 3Tp/43/2019
a záznam z výsluchu poručiteľky vo veci Okresného súdu Humenné sp. zn. 1Tp/27/2021 zo dňa

21.07.2021. Na základe toho, že dedičské právo závisí od riešenia sporu, nakoľko dcéry poručiteľky
F. G. a I. H. J. tvrdia, že obsah uvedený v predložených listinách nemožno považovať za odpustenie
poručiteľky závetnému dedičovi za jednotlivé prečiny, čo popiera A. A. a jeho právny zástupca a N.
A., dcéra poručiteľky a vnuk poručiteľky, notárka rozhodla o prerušení konania o dedičstve a odkázala
žalobcu na podanie žaloby o určenie, že je dedičom po poručiteľke v lehote 30 dní. Proti rozhodnutiu

notárky sa závetný dedič – žalobca v tomto konaní odvolal.
Z Uznesenia Krajského súdu v Prešove č. k. 17CoD/3/2022-100 zo dňa 10.11.2022 vyplýva, že krajský
súd ako súd odvolací uznesenie o prerušení konania o dedičstve č. k. 17D/719/2021 zo dňa 04.04.2022
potvrdil,pretožepodľanázoruodvolaciehosúdunotárkasprávneodkázalazávetnéhodedičanapodanie
žaloby o určenie, že je dedičom po poručiteľke. V tomto konaní nepochybne existujú sporné skutkové

otázky, keďže závetný dedič tvrdí, že záruka poručiteľky poskytnutá ako náhrada väzby je zároveň
odpustením jeho trestných činov voči nej. Na druhej strane, ale zákonné dedičky tvrdia, že táto listina,
ale aj ďalšia listina predložená v odvolacom konaní (zápisnica o výsluchu poručiteľky) neobsahujú ani
zmienku o odpustení trestných činov voči poručiteľke. Je teda nepochybné, že v danom prípade sa
jedná o zistenie sporných skutočností s poukazom na ust. § 194 CMP, pričom v sporovom konaní bude

potrebné posúdiť sporné skutočnosti, teda jednak listiny, ktoré svedčia o úmyselných trestných činoch
voči poručiteľke a hlavne listinu, ktorú závetný dedič považuje za odpustenie jeho trestných činov voči
poručiteľke. Z obsahu záruky vyplýva, že táto bola poskytnutá vo vzťahu k väzbe obvineného A. A. a
nie ako odpustenie úmyselných trestných činov vo vzťahu k závetu. Súd prvej inštancie teda správnevyhodnotil, že predmetné dedičské konanie závisí od zistenia sporných skutkových otázok a konanie
správne prerušil. Preto odvolací súd toto rozhodnutie s poukazom na ust. § 387 ods. 1 CSP potvrdil
ako vecne správne.

13. Z odpovede na žiadosť od Mesta Humenné zo dňa 02.05.2023 na čl. 49 vyplýva, že evidujú jeden
záznam o bitke na B. J. C. XXXX/X N. D. dňa 22.06.2019, prípad ostal v riešení OO PZ Humenné.
Dňa 21.12.2012 bola p. M. z B. ulice č. X N. D. privolaná hliadka OOPZ Humenné, pretože žalobca
rozbíjal zariadenie v predmetnom byte a poranil aj babku, žalobcu zadržali a prípad ostal v riešení OOPZ

Humenné. Mestská polícia Humenné neeviduje žiadne oznámenie na svoju linku od nebohej starej
matky D. D. od 01/2011 do 10/2021.

14. Z obžaloby Okresnej prokuratúry Humenné zo dňa 10.10.2019 vedenej na tunajšom súde pod sp.
zn. 2T/101/2019 na čl. 103 a nasl. okrem iného vyplýva, že dňa 29.07.2019 v predmetnom byte na B. J.
C. X žalobca prišiel do kúpeľne k svojej starej mame, buchol po umakartovom jadre a opýtal sa jej, či už

všetko povedala polícii so slovami „ty babo skurvená, ja ti takú dám, že spadneš a sa už nepostavíš, už
nikdy“, čím mal spáchať prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. b) Trestného
zákona s poukazom na § 139 ods. 1 písm. c), e) Trestného zákona.

15. Z Trestného rozkazu Okresného súdu Humenné č.k. 2T/101/2019-183 zo dňa 23.10.2019 na čl. 102

vyplýva, že žalobca bol odsúdený za skutok zo dňa 29.07.2019 v zmysle podanej obžaloby, teda za
prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. b) Trestného zákona s poukazom
na § 139 ods. 1 písm. c), e) Trestného zákona, za čo mu bol uložený nepodmienečný trest odňatia
slobody vo výmere 6 mesiacov so zaradením na jeho výkon do ústavu na výkon trestu odňatia slobody
so stredným stupňom stráženia.

16. Z obžaloby Okresnej prokuratúry Humenné zo dňa 18.02.2022 vedenej na tunajšom súde pod sp.
zn. 1T/19/2022 na čl. 59 a nasl. okrem iného vyplýva skutok zo dňa 22.05.2021, kedy vulgárne nadával
svojej starej mame a následne ju fyzicky napadol v obývačke v úmysle spôsobiť je ťažkú ujmu na zdraví,
tým že ju 1-krát udrel päsťou do chrbta a opakovane ju udieral po tvári a do čelovospánkovej oblasti

hlavy, nosa, vlasatej časti hlavy, v čom mu zabránila jeho matka N. A., a následne starú matku opätovne
napadol na chodbe predmetného bytu a nadával jej „ty stará kurvo“, opakovane ju kopal do nôh a stehien
so slovami „tu máš ty stará pičo“, oblial ju vodou, čím jej spôsobil viaceré poranenia s dobou liečenia
v trvaní 21 dní, v dôsledku čoho došlo u D. D. k poraneniu životne dôležitých orgánov, čím mal spáchať
zločin ublíženia na zdraví podľa § 155 ods. 1, ods. 2 písm. b) Trestného zákona v štádiu pokusu podľa

§ 14 ods. 1 Trestného zákona.

17. Z Rozsudku Okresného súdu Humenné č.k. 1T/19/2022-901 zo dňa 06.09.2023 na čl. 114 a nasl.
okrem iného vyplýva, že žalobca bol v bode 1/ zatiaľ neprávoplatne odsúdený za skutok zo dňa
22.05.2021 v zmysle podanej obžaloby, kedy vulgárne nadával a fyzicky napadol a spôsobil ublíženie

na zdraví svojej starej mame D. D., čím spáchal prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 ods.1, ods. 2
písm. a) Trestného zákona s poukazom na § 139 ods. 1, písm. c), e), f) Trestného zákona, za čo mu bol
uložený nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere 2 roky so zaradením na jeho výkon do ústavu
na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia.

18. Z písomnej záruky dôveryhodnej osoby podľa § 80 ods. 1 písm. a) Trestného poriadku zo dňa
30.08.2019 v trestnom konaní tunajšieho súdu sp. zn 3Tp/43/2019 na čl. 32 pripojeného trestného
spisu, vyplýva že nebohá D. D. žiadala, aby bola väzba jej vnuka - žalobcu nahradená jej zárukou
dôveryhodnej osoby za jeho správanie. Navrhla prebrať záruku za jeho správanie, zabezpečenie, že sa
bude dostavovať na všetky nariadené úkony OČTK, a že bude sa zdržiavať na adrese, kde býva ona

s dcérou N. A., pričom každú jeho zmenu pobytu vopred oznámi. V závere uviedla, že vie, že jej vnuk
to tak nemyslel, nikdy by jej neublížil a ľutujú ako rodina, že to takto dopadlo, resp. že sa to takto rieši.

19.Zozápisniceovýsluchuobvinenéhozodňa21.07.2021načl.125anasl.vovecivedenejnatunajšom
súde pod sp. zn. 1Tp/27/2021 vyplýva, že nebohá D. D. bola vypočutá pred sudcom pre prípravné

konanie ako osoba ponúkajúca záruku za obvineného - žalobcu, pri ktorom uviedla, že si myslí, že jej
vnuk A. je dobrý chlapec, trebalo by ho však dať preliečiť. Niekedy sa nedokáže ovládať kvôli alkoholu
a drogám. Dlho s ňou býval, bol ku nej dobrý, staral sa o ňu a zrazu sa stalo to, čo sa stalo. Pripisuje
to len alkoholu a drogám.20. Na základe takto zisteného skutkového stavu súd prvej inštancie právne uzatvára:
Podľa § 35 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len ,,OZ“), prejav vôle sa

môže urobiť konaním alebo opomenutím; môže sa stať výslovne alebo iným spôsobom nevzbudzujúcim
pochybnosti o tom, čo chcel účastník prejaviť.
Podľa § 35 ods. 2 OZ, právne úkony vyjadrené slovami treba vykladať nielen podľa ich jazykového
vyjadrenia, ale najmä tiež podľa vôle toho, kto právny úkon urobil, ak táto vôľa nie je v rozpore s
jazykovým prejavom.

Podľa § 35 ods. 3 OZ, právne úkony vyjadrené inak než slovami sa vykladajú podľa toho, čo spôsob
ich vyjadrenia obvykle znamená. Pritom sa prihliada na vôľu toho, kto právny úkon urobil, a chráni sa
dobromyseľnosť toho, komu bol právny úkon určený.
Podľa § 460 OZ, dedičstvo sa nadobúda smrťou poručiteľa.
Podľa § 461 ods. 1 OZ, dedí sa zo zákona, zo závetu alebo z oboch týchto dôvodov.
Podľa § 461 ods. 2 OZ, ak nenadobudne dedičstvo dedič zo závetu, nastupujú namiesto neho dedičia zo

zákona. Ak sa nadobudne zo závetu len časť dedičstva, nadobúdajú zvyšujúcu časť dedičia zo zákona.
Podľa § 469 OZ, nededí, kto sa dopustil úmyselného trestného činu proti poručiteľovi, jeho manželovi,
deťomaleborodičomalebozavrhnutiahodnéhokonaniaprotiprejavuporučiteľovejposlednejvôle.Môže
však dediť, ak mu poručiteľ tento čin odpustil.
Podľa § 473 ods. 1 OZ, v prvej skupine dedia poručiteľove deti a manžel, každý z nich rovnakým dielom.

Podľa § 165 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilného mimosporového poriadku (ďalej len ako „CMP“),
účastníkmi konania o dedičstve sú tí, o ktorých sa možno dôvodne domnievať, že sú poručiteľovými
dedičmi.
Podľa § 192 CMP, ak niekto pred potvrdením nadobudnutia dedičstva tvrdí, že je dedičom, a popiera
dedičské právo iného dediča, ktorý dedičstvo neodmietol, ide o spor o dedičské právo.

Podľa § 194 ods. 1 CMP, ak rozhodnutie o dedičskom práve závisí od zistenia sporných skutočností,
odkáže súd uznesením po márnom pokuse o zmier toho z dedičov, ktorého dedičské právo sa javí ako
menej pravdepodobné, aby určenie spornej skutočnosti uplatnil žalobou. Na podanie žaloby určí lehotu,
ktorá nesmie byť kratšia ako jeden mesiac.
Podľa § 193 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len ako „CSP“), súd je

viazanýrozhodnutímústavnéhosúduotom,čiurčitýprávnypredpisniejevsúladesÚstavouSlovenskej
republiky, ústavným zákonom alebo medzinárodnou zmluvou, ktorou je Slovenská republika viazaná.
Súd je tiež viazaný rozhodnutím ústavného súdu alebo Európskeho súdu pre ľudské práva, ktoré sa
týkajú základných ľudských práv a slobôd. Ďalej je súd viazaný rozhodnutím príslušných orgánov o tom,
žebolspáchanýtrestnýčin,priestupokaleboinýsprávnydeliktpostihnuteľnýpodľaosobitnéhopredpisu,

a o tom, kto ich spáchal, ako aj rozhodnutím o osobnom stave, vzniku alebo zániku spoločnosti.

21. V danej právnej veci mal súd za preukázané, že v dedičskej veci po nebohej poručiteľke, D. D.,
nar. XX.XX.XXXX, zomr. XX.XX.XXXX, starej matke žalobcu, bol poručiteľkou dňa 18.12.2018 spísaný
závet na Notárskom úrade L. M. M., a to do notárskej zápisnice pod č. N422/2018, Nz56864/2018,

NCRza7759/2018, ktorým ustanovila za svojho závetného dediča svojho vnuka, žalobcu, A. A., nar.
XX.XX.XXXX, ktorému odkázala nehnuteľnosť – byt č. 6 na prvom poschodí bytového domu so súp.
č. XXXX na B. J., vchod č. X, ktorý je postavený na parcelách reg. „C“ č. XXXX - zastavaná plocha
a nádvorie o výmere 319 m2, a č. XXXX - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 370 m2, podiel B6 v 1/1,
podiel priestoru na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu a spoluvlastnícky podiel na

pozemkuv71/6266,ktorésúzapísanénaLVč.XXXXprek.ú.D.,obecHumenné,okresHumenné(ďalej
aj ako „byt“, „nehnuteľnosť“); a zároveň týmto závetom zriadila vecné bremeno – právo doživotného
bývania a užívania predmetnej nehnuteľnosti pre jej dcéru, N. A., H. D., nar. XX.XX.XXXX. Dedičské
právo žalobcu bolo spochybnené podľa § 469 OZ dedičkami zo zákona - dvomi z troch dcér poručiteľky
– žalovanými 1/ a 2/ F. G., H. D., nar. XX.XX.XXXX, a I. H. J., H. D., nar. XX.XX.XXXX. Žalobca v konaní

o dedičstve vedenej na Okresnom súde Humenné, pod sp. zn. 17D/754/2019, prostredníctvom svojho
právneho zástupcu argumentoval, že na žalobcu sa ust. § 469 Občianskeho zákonníka nevzťahuje, lebo
poručiteľka - stará matka žalobcu, D. D., žalobcovi odpustila a predložil o tom listinné dôkazy, ktoré súd
už uviedol vyššie. Poverený súdny komisár mal zato, že konanie o dedičstve závisí od vyriešenia sporu,
nakoľko dcéry poručiteľky F. G. a I. H. J. tvrdia, že obsah uvedený v predložených listinách nemožno

považovať za odpustenie poručiteľky závetnému dedičovi za jednotlivé trestné činy spáchané za života
poručiteľky voči nej ako poškodenej v trestnom konaní, čo žalobca i dcéra poručiteľky N. A. popreli,
a následne notárka rozhodla o prerušení konania o dedičstve a odkázala žalobcu na podanie žaloby
o určenie, že je dedičom po poručiteľke v lehote 30 dní a konanie prerušila. Uznesenie Okresnéhosúdu Humenné v konaní o dedičstve č. k. 17D/719/2021 zo dňa 04.04.2022 bolo po odvolaní žalobcu
potvrdené Uznesením Krajského súdu v Prešove č. k. 17CoD/3/2022-100 zo dňa 10.11.2022.
Dedičská nespôsobilosť v zmysle ust. § 469 Občianskeho zákonníka nastáva pri splnení stanovených

podmienok, t. j. zo zákona. Z hľadiska aplikácie ust. § 469 Občianskeho zákonníka postačuje spáchanie
akéhokoľvek úmyselného trestného činu voči osobám uvedeným v tomto zákonnom ustanovení, a v
prípade, že bol dedič za trestný čin aj odsúdený, súd je takýmto rozhodnutím viazaný v zmysle ust. §
193 CSP.
Súd mal z Trestného rozkazu Okresného súdu Humenné č.k. 2T/101/2019-183 zo dňa 23.10.2019 za

preukázané, že žalobca bol odsúdený za skutok zo dňa 29.07.2019 v zmysle podanej obžaloby, ktorého
sa dopustil na poručiteľke ako poškodenej, a teda bol právoplatne odsúdený za prečin nebezpečného
vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. b) Trestného zákona s poukazom na § 139 ods. 1 písm.
c), e) Trestného zákona.
Zároveň z Rozsudku Okresného súdu Humenné č.k. 1T/19/2022-901 zo dňa 06.09.2023 okrem iného
súdu vyplýva, že žalobca bol v bode 1/ zatiaľ neprávoplatne odsúdený aj za skutok zo dňa 22.05.2021

v zmysle podanej obžaloby, ktorého sa opäť dopustil na poručiteľke ako poškodenej, kedy jej vulgárne
nadával a fyzicky napadol a spôsobil ublíženie na zdraví svojej starej mame D. D., a teda bol odsúdený
za prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 ods.1, ods. 2 písm. a) Trestného zákona s poukazom na §
139 ods. 1, písm. c), e), f) Trestného zákona. Rozhodnutie zatiaľ nie je právoplatné.
Osoba, ktorej svedčí niektorý z dedičských titulov, t.j. kto by bol povolaný k dedeniu buď zo zákona

alebo zo závetu, je za určitých okolností nezávisle na svojej vôli z dedenia vylúčená pre dedičskú
nespôsobilosť, ktorá je v zmysle § 469 Občianskeho zákonníka nespôsobilosťou relatívnou. Dôvody
relatívnej nespôsobilosti sú uvedené v § 469 Občianskeho zákonníka taxatívne, čo znamená, že žiadny
iný dôvod než ten, ktorý je uvedený v tomto zákonnom ustanovení, nezakladá dedičskú nespôsobilosť.
Zo zákonnej úpravy vyplýva, že jedným z dôvodov dedičskej nespôsobilosti je to, že sa osoba dopustí

úmyselného trestného činu proti poručiteľovi. K tomu, aby bol dedič vylúčený z nadobudnutia dedičstva
pre tento konkrétny dôvod, je nevyhnutné, aby sa dopustil trestného činu. Ktorý čin je činom trestným
upravuje Trestný zákon, pričom pre dedičskú nespôsobilosť v zmysle ustanovenia § 469 Občianskeho
zákonníka sa nevyhnutne vyžaduje, aby bol trestný čin spáchaný úmyselne. Dedičská nespôsobilosť nie
je pritom závislá na tom, či bol dedič pre trestný čin odsúdený, podstatné je, či taký trestný čin spáchal.

Platí pritom, že v prípade, že k odsúdeniu nedošlo, súd sám posúdi, či bol trestný čin spáchaný, a to ako
predbežnú otázku (viď rozhodnutie Krajského súdu v Prešove sp. zn. 9Co/46/2022 zo dňa 24.11.2022).
Súd v zmysle vyššie uvedeného dospel k záveru, že žalobca sa dopustil proti poručiteľke dvoch
úmyselných trestných činov po spísaní závetu dňa 18.12.2018, a preto sa stal v zmysle ust. §
469 Občianskeho zákonníka nespôsobilým dedičom po poručiteľke D. D.. Podľa § 469 Občianskeho

zákonníka nededí ten, kto sa dopustil úmyselného trestného činu proti poručiteľovi, jeho manželovi,
deťom alebo rodičom alebo zavrhnutia hodného konania proti prejavu poručiteľovej poslednej vôle.
Nespôsobilosť existujúca v dobe smrti poručiteľa vylučuje dediča z dedenia. Ak táto nespôsobilosť
existovala počas života poručiteľky, avšak pred jej smrťou podľa tvrdení žalobcu zanikla odpustením
– odstránením prekážky dedičskej nespôsobilosti, dedičská nespôsobilosť by tak zanikla, preto súd

v tomto konaní skúmal najmä existenciu odpustenia poručiteľky. Rozhodným ohľadne dedičskej
spôsobilosti je v zmysle vyššie uvedeného stav v dobe smrti poručiteľky.

22. Žalobca mal za to, že je spôsobilým dedičom, pretože mu poručiteľka za života odpustila, čo
preukazoval dvoma listinnými dôkazmi, a to písomnou zárukou dôveryhodnej osoby podľa § 80 ods. 1

písm. a) Trestného poriadku zo dňa 30.08.2019 v trestnom konaní tunajšieho súdu sp. zn 3Tp/43/2019,
a zápisnicou o výsluchu obvineného zo dňa 21.07.2021 vo veci vedenej na tunajšom súde pod sp. zn.
1Tp/27/2021, v rámci ktorej bola poručiteľka D. D. vypočutá pred sudcom pre prípravné konanie ako
osoba ponúkajúca záruku za obvineného. Súd po vyhodnotení týchto žalobcom predložených dôkazov
však dospel k záveru, že nie je možné ich považovať za odpustenie konania žalobcu, ktorého sa dopustil

na poručiteľke, a ktoré je kvalifikované ako úmyselné trestné činy. Aj keď sú tieto písomnosti datované
po spáchaní skutkov zo dňa 29.07.2019 a dňa 22.05.2021, po ich posúdení v zmysle interpretačných
pravidiel ust. § 35 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka nie je dôvodné ich vyhodnotiť ako prejavenú vôľu
poručiteľky,akourčitýazrozumiteľnýprejavjejodpusteniažalobcovi,správnyminásledkamiodpustenia,
ako vyplývajú z ust. § 469 Občianskeho zákonníka. V zmysle ust. § 35 Občianskeho zákonníka možno

prejav vôle urobiť zásadne akýmkoľvek spôsobom, ktorý robí vôľu konajúceho poznateľnou pre iné
osoby. Výslovne urobené úkony poručiteľky však nie je dôvodné vykladať v zmysle výkladových pravidiel
v ust. § 35 ods. 2 Občianskeho zákonníka, a toto nie je možné vyhodnotiť ani z iného konania poručiteľky,
keďžeposkutkuzodňa22.05.2021bolžalobcavzatýdoväzbyaporučiteľkanáslednedňaXX.XX.XXXXzomrela, čiže k žiadnemu ďalšiemu osobnému kontaktu medzi nimi nedošlo, žalobca sa z dôvodu
väzobného stíhania nezúčastnil ani pohrebu poručiteľky.
K námietke žalobcu, že prejav odpustenia je možné interpretovať aj z toho, že poručiteľka nezrušila

závet zo dňa 18.12.2018 súd uvádza, že hoci zákon pre odpustenie konania nespôsobilého
dediča nepredpisuje žiadnu právnu formu a poručiteľ tak môže urobiť písomne, ústne alebo mlčky
(konkludentne), nie je možné iba z nečinnosti poručiteľky bez ďalšieho vyvodiť odpustenie. Pričom po
poslednom útoku zo strany žalobcu v máji 2021, bola poručiteľka už v zlom psychickom i fyzickom stave,
ako vyplýva z vykonaného dokazovania a výsluchu svedkov i strán sporu, a teda je otázne, či si v takej

situácii vôbec uvedomovala samotnú existenciu závetu s poukazom na naliehavejšie životné okolnosti
týkajúceho sa zdravotného stavu, ktoré v tom čase musela riešiť.

23. K existencii údajnej nahrávky o odpustení poručiteľky žalobcovi súd uvádza, že žalobca v tomto
smere neuniesol dôkazné bremeno, pričom súd mu poskytol dostatočnú lehotu na jej doloženie ako
dôkazu v konaní. V civilnom sporovom konaní sa uplatňuje prejednacia zásada. Strana má jednak

povinnosť tvrdenia, jednak dôkaznú povinnosť. Následky spojené s ich nesplnením v podobe vecne
nepriaznivého rozhodnutia nesie tá strana sporu, ktorá tieto povinnosti nesplnila. Medzi povinnosťou
tvrdenia a medzi povinnosťou označiť dôkazy na preukázanie tvrdení je vzájomná väzba. Dôkazné
bremeno ako procesný inštitút v sporovom občianskom súdnom konaní spočíva v zodpovednosti strany
za to, že v konaní budú preukázané tie rozhodné skutočnosti, ku ktorým sa dôkazné bremeno viaže.

Každá strana sporu je povinná k svojim tvrdeniam pripojiť listinné dôkazy, na ktoré sa odvoláva, resp.
uviesť dôkazy, ktoré v priebehu súdneho konania navrhuje vykonať. Jedná sa o jeho dôkaznú povinnosť
a práve v sporovom konaní je nesplnenie dôkaznej povinnosti spojené s procesnou zodpovednosťou za
nedokázanie tvrdených skutočností, to znamená s neunesením tzv. dôkazného bremena. Kto a v akom
rozsahu má dôkazné bremeno, určujú normy hmotného práva. Zásadne ho má ten, v koho záujme je

dokázanie určitej skutočnosti. Nepriaznivé procesné dôsledky (neúspech v spore) stíhajú v sporovom
konaní práve toho, kto neuniesol dôkazné bremeno (nepredložil potrebné dôkazy alebo uvedenými
dôkazmi nebolo jeho tvrdenie dokázané). Dôkazné bremeno ohľadne určitých skutočností leží na tej
strane sporu, ktorá z existencie týchto skutočností vyvodzuje pre seba priaznivé právne dôsledky; ide
o toho účastníka, ktorý existenciu týchto skutočností tvrdí. Ak neboli preukázané tvrdenia strany, tento

dôkazné bremeno neuniesol, čoho následkom je rozhodnutie súdu vo veci samej v jeho neprospech.
Zároveň neexistuje žiadny ďalší svedok, ktorý by počul odpustenie zo strany poručiteľky, pričom súd na
svedeckú výpoveď N. A., ktorá na pojednávaní dňa 04.10.2023 uviedla, že takéto odpustenie počula,
neprihliadal vzhľadom na to, že ide o blízku osobu žalobcu - jeho matku, ktorá má rovnako záujem
na určení žalobcu ako závetného dediča, keďže sporným závetom bolo zriadené vecné bremeno

doživotného bývania a užívania predmetnej nehnuteľnosti v jej prospech. Zároveň výpoveď tejto
svedkyne bola rozporná vo viacerých bodoch (najprv uviedla, že medzi nimi - synom a starou mamou
- prebiehali len bežné rozhovory, následne uviedla že počula aj odpustenie, pričom rozpor vysvetliť
nevedela).

24. Keďže žalobca neuniesol dôkazné bremeno a nepreukázal odpustenie jeho konania poručiteľkou
v zmysle § 469 Občianskeho zákonníka, súdu nezostávalo iné, ako žalobu zamietnuť v celom rozsahu
a rozhodnúť tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

25. Podľa § 255 ods. 1, ods. 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len ako

„CSP“), súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Ak mala strana vo
veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo
strán nemá na náhradu trov konania právo.
Podľa § 257 CSP, výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného
zreteľa.

Podľa § 262 ods. 1, ods. 2 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd
v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie
po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.
Zmyslom a účelom náhrady trov konania v konaní pred všeobecným súdom je poskytnúť úspešnej

sporovej strane alebo strane, ktorej to priamo priznáva zákon, náhradu tých trov konania, ktoré vo vecnej
a časovej súvislosti s konaním musela alebo bude musieť nepochybne zaplatiť, pričom by ich nemusela
zaplatiť, ak by tu nebolo konanie pred všeobecným súdom.Povinnosť nahradiť trovy v civilnom sporovom konaní sa spravuje predovšetkým ustanovením § 255
CSP, teda zásadou úspechu v konaní. Ak mala strana plný úspech vo veci, prizná sa jej tiež celá náhrada
nákladov konania, ak mala strana len čiastočný úspech, náhrada nákladov sa pomerne rozdelí. Ak je

úspech a neúspech vyvážený, vysloví súd, že žiadna zo strán nemá nárok na náhradu trov konania. Platí
teda, že žalobca má plný úspech, ak výrok rozsudku zodpovedá žalobnému petitu, naopak, žalovaný
má plný úspech, ak žaloba je v plnom rozsahu zamietnutá.
Výnimky z tohto pravidla musí ustanoviť zákon (čl. 46 ods. 4 a čl. 51 ods. 1 Ústavy). Aj tieto výnimky sa
musia uplatňovať len za splnenia všetkých zákonom ustanovených podmienok a skôr reštriktívne, napr.

takou výnimkou je nepriznanie náhrady trov konania podľa ust. § 257 CSP (rozhodnutie II. ÚS 31/2004
Ústavného súdu Slovenskej republiky). V prípade, ak sú naplnené všetky predpoklady na priznanie
náhrady trov konania, avšak súd dospeje k záveru, že sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, potom
za použitia § 257 CSP náhradu trov celkom alebo sčasti neprizná. Ustanovenie § 257 CSP je zákonné
ustanovenie, ktoré z hľadiska náhrady trov konania predstavuje výnimku zo zásady zodpovednosti
za výsledok i zo zásady zodpovednosti za zavinenie a náhodu. Je odôvodnené tým, že prísna

aplikácia ustanovení o náhrade trov konania, by mohla v konkrétnych prípadoch viesť k nežiaducim
tvrdostiam. Zákon preto stanovuje všeobecné podmienky, za ktorých môže dôjsť rozhodnutím súdu
k zmierneniu dôsledkov právnych noriem upravujúcich platenie a náhradu trov konania. K dôvodom
hodným osobitného zreteľa môže dôjsť vo vzťahu k určitým druhom konania alebo určitej procesnej
situácii. Do úvahy treba brať tiež také okolnosti, ktoré viedli k súdnemu uplatneniu nároku, a prihliadnuť

i na postoj účastníkov v konaní. Súd zdôrazňuje, že aplikácia ust. § 257 CSP je prípustná len vo
výnimočných prípadoch a „neslúži na zmierňovanie alebo odstraňovanie majetkových rozdielov medzi
stranami“ (nález Ústavného súdu ČR, I. ÚS 2862/07).
V danom prípade súd zistil okolnosti, ktoré svojou intenzitou odôvodňovali aplikáciu predmetného
ustanovenia § 257 CSP, pričom za takú skutočnosť považoval aktuálnu situáciu žalobcu, ktorý sa toho

času nachádza v ÚVV a ÚVTOS Košice a jeho majetkové pomery bez možnosti zárobku sú oproti
žalovaným v nepomere. Zároveň rozhodnutie v tomto spore bolo v záujme všetkých strán tohto konania.
Nad rámec súd ešte na tomto mieste uvádza, že žalovaná 1/ je zastúpená advokátkou na základe
rozhodnutia Centra právnej pomoci a je jej poskytovaná bezplatná právna pomoc (v konečnom dôsledku
trovy konania bude znášať štát), a žalovanej 2/ žiadne trovy do rozhodnutia súdu nevznikli. Uvedené v

danom prípade podľa názoru súdu umožňovali aplikáciu ustanovenia § 257 CSP a rozhodnutie o trovách
tak, že ich súd žalovanej 1/ a 2/ voči žalobcovi nepriznal.

Poučenie:

Podľa § 355 ods. 1 CSP je proti tomuto rozsudku prípustné podať odvolanie.
Podľa § 358 CSP odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

Podľa § 362 ods. 1 CSP odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde,
proti ktorého rozhodnutiu smeruje - teda prostredníctvom Okresného súdu Humenné na Krajský súd v
Prešove. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia
len v rozsahu vykonanej opravy.
Podľa § 362 ods. 2 CSP odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom

odvolacom súde.
Podľa § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 364 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty

na podanie odvolania.
Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, aleboh) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu

uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa § 365 ods. 3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do
uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli
uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak

a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Aknebudepovinnosťuloženátýmtorozsudkomdobrovoľnesplnenávstanovenejlehoteponadobudnutí

jeho právoplatnosti a vykonateľnosti, možno sa jej splnenia domáhať návrhom na vykonanie exekúcie
podľa zákona č. 233/1995 Z. z. „Exekučný poriadok“ v znení neskorších predpisov.