Uznesenie ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 29. júl 2024

Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 4Obdo/10/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8710207537
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 07. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Lenka Praženková
ECLI: ECLI:SK:NSSR:2024:8710207537.1

Uznesenie

NajvyššísúdSlovenskejrepublikyvsenátezloženomzpredsedníčkyJUDr.LenkyPraženkovejačleniek
senátu JUDr. Gabriely Mederovej a Mgr. Sone Pekarčíkovej, v spore žalobcu C. S., nar. X. Z. XXXX,
bytom C. XXXX/XX, XXX XX C., právne zastúpeného ŠTELLMACHOVÁ & PARTNERS s. r. o., so
sídlom Hurbanova 1243/18, 031 01 Liptovský Mikuláš, IČO: 36 861 251, proti žalovanému Okresné
stavebné bytové družstvo Poprad, so sídlom Moyzesova 3368, 058 01 Poprad, IČO: 36 168 815,

zastúpenému Hudzík & Partners, s. r. o., so sídlom Mnoheľova 830/15, 058 0l Poprad, IČO: 47 251
654, o určenie neplatnosti uznesenia zhromaždenia delegátov OSBD Poprad konaného 27. mája 2010,
vedenom na Okresnom súde Poprad pod sp. zn. 16Cb/149/2010, v konaní o dovolaní žalobcu proti
rozsudku Krajského súdu v Prešove č. k. 3Cob/52/2021-354 z 21. júla 2022, takto

r o z h o d o l :

I. Dovolanie žalobcu o d m i e t a .

II. Žalovaný m á voči žalobcovi n á r o k na náhradu trov dovolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Poprad ako súd prvej inštancie (ďalej tiež „prvoinštančný súd“) rozsudkom č. k.
16Cb/149/2010-268 z 22. júla 2021, prvým výrokom určil, že uznesenie zo zhromaždenia delegátov
OSBD Poprad zo dňa 27.5.2010 je neplatné. Druhým výrokom priznal žalobcovi voči žalovanému nárok
na náhradu trov konania v rozsahu 100 % účelne vynaložených trov konania.

2. Z odôvodnenia prvoinštančného rozsudku vyplýva, že žalobca sa žalobou doručenou súdu prvej
inštancie 21. júla 2010, domáhal určenia neplatnosti uznesenia zhromaždenia delegátov OSBD Poprad
konaného 27. mája 2010 (ďalej tiež „ZD“) na tom základe, že je členom žalovaného a v súlade s
ustanovením § 242 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník (ďalej len „ObchZ”) a článkom 78
ods. 2 stanov žalovaného podal námietku a v zákonnom termíne podal žalobu o neplatnosť uznesenia

zhromaždenia delegátov žalovaného konaného 27. mája 2010. Žalobu odôvodnil tým, že zhromaždenie
delegátov organizovali a zvolali neoprávnené osoby v mene predstavenstva žalovaného s tým, že
pozvánku podpísali nečlenovia predstavenstva družstva Y. Y. a Ing. I. G., zhromaždenie delegátov
nebolo zvolané riadne, tak ako to určujú stanovy družstva, súčasne že zápis členov predstavenstva
žalovaného v obchodnom registri (ďalej tiež „OR“) v čase zvolania zhromaždenia delegátov a konania
zhromaždenia delegátov 27. mája 2010 bol nepravdivý, v rozpore so skutočnosťou, pretože zapísaní

členovia nezískali funkciu člena predstavenstva žalovaného zákonným spôsobom, nezískali funkciu
spôsobom určeným platnými stanovami a na základe platného uznesenia zhromaždenia delegátov, svoj
prvotný zápis v obchodnom registri si zabezpečili na základe uznesenia z náhradnej členskej schôdze
žalovaného konanej 19. mája 2004 a aj prvý vznik funkcie člena predstavenstva si nechali zapísať
do obchodného registra od tohto dňa. Žalobca tvrdí, že členská schôdza žalovaného nebola žiadnym
orgánom žalovaného, neexistovala a nebola zapísaná v platných stanovách žalovaného. Uviedol, že

Krajský súd v Prešove rozsudkom sp. zn. 6Cbs/5/04 z 20. decembra 2005, právoplatným 13. marca
2007, určil uznesenia z náhradnej členskej schôdze žalovaného konanej 19. mája 2004 za neplatné.Uviedol ďalej, že do 25. mája 2004 boli ako legitímni členovia predstavenstva OSBD Poprad zapísaní v
OR Anna Dudinská ako predseda a Mgr. Ladislav Smolen ako podpredseda. Dňa 27. mája 2010 boli na
nelegitímnom zhromaždení delegátov schválené nové stanovy žalovaného, ktoré obsahujú ustanovenia

rozporné so zákonom, pričom v čase zvolania tohto ZD a aj doposiaľ je zápis v obchodnom registri
nepravdivý a v rozpore so skutočnosťou. Predstavenstvo pod vedením Y. Y. a podpredsedu I. G. nie
je oprávnené prijímať akékoľvek uznesenia a rozhodnutia, udeľovať plnú moc, prokúru, podpisovať a
uzatvárať akékoľvek zmluvy a nie je oprávnené zvolať schôdzu žalovaného. Podľa žalobcu podávali
oprávnené osoby návrhy na zmenu zapísaných údajov o družstve na obchodný register v Prešove,

pričom od 19. júna 2003 doposiaľ sú neplatné všetky uznesenia ZD, ktoré zvolalo predstavenstvo pod
vedením Y. Y. a podpredsedu I. G.. Poukázal na rozhodnutia Okresného súdu Poprad, ktorými bolo
rozhodnuté o neplatnosti uznesení zhromaždenia delegátov, ktoré sa konali v rokoch 2005 a 2006.

3. Súd prvej inštancie uznesením z 29. septembra 2009 prerušil konanie do právoplatného
skončenia konania o dovolaní vedeného na Najvyššom súde Slovenskej republiky (ďalej tiež len

„Najvyšší súd SR“, „najvyšší súd“ alebo „NS SR“) proti rozsudku Krajského súdu v Prešove sp.
zn. 4Cob/28/2008, ktorým bol potvrdený rozsudok Okresného súdu Poprad sp. zn. 16Cb/l/2006.
Ďalším uznesením z 2. novembra 2010 bolo konanie prerušené do právoplatného skončenia konania
o dovolaní proti rozsudku Krajského súdu v Prešove sp. zn. 5Cob/l/2009, ktorým bol potvrdený
rozsudok Okresného súdu Poprad sp. zn. 18Cb/48/2006, napokon uznesením z 25. júla 2013 bolo

konanie prerušené do právoplatného skončenia konaní vedených na Okresnom súde Prešov pod
sp. zn. 1Exre/327/2009, 1Nsre/59/2006, 1Nsre/65/2006, 1Nsre/66/2006, 4Re/460/2007, 3Re/916/2008,
3Exre/123/2011, 4Re/944/2011, 1Re/868/2012 a 1Re/758/2013.

4. Súd vec právne posúdil podľa § 242 ObchZ, podľa článku 69 ods. 1, 2, 3, článku 78 ods. 1, 2 a článku

79 ods. 1, 2, 3, 4 stanov žalovaného.

5. Súd prvej inštancie prvotne skúmal, či námietka neplatnosti uznesenia členskej schôdze (v danom
prípade zhromaždenia delegátov) bola žalobcom oznámená predstavenstvu družstva do jedného
mesiaca od konania schôdze, nakoľko ak by námietka uplatnená včas nebola, jeho právo by zaniklo.

Uplatnenie námietky je hmotnoprávnym predpokladom podania žaloby na súd, a to v lehote jedného
mesiaca od oznámenia námietky predstavenstvu. Ide o lehotu prekluzívnu, pre zachovanie ktorej je
potrebné, aby námietka bola oznámená predstavenstvu najneskôr v posledný deň lehoty. Súd prvej
inštancie konštatoval, že námietka proti platnosti uznesenia ZD konaného dňa 27. mája 2010 bola
žalobcom adresovaná predstavenstvu OSBD Poprad s dátumom 27. mája 2010, t. j. v zákonnej

lehote. Doručenie námietky, ktorú žalobca predložil na pojednávaní súdu ako listinný dôkaz, žalovaný
nespochybňoval.

6. K žalovaným namietanému nedostatku aktívnej legitimácie žalobcu (teda, že žalobca v čase podania
žaloby už nemal byť členom družstva) súd uviedol, že táto otázka bola riešená už v konaní sp. zn.

18Cb/48/2006 ako predbežná otázka, pričom súd v danej veci dospel k záveru, že žalobca je členom
družstva, a teda sú splnené podmienky tak, ako to predpokladá § 242 ObchZ a článok 78 bod 2 stanov
družstva. Uvedené rozhodnutie bolo potvrdené rozsudkom Krajského súdu v Prešove ako odvolacieho
súdu č. k. 5Cob/1/2009-480 z 12. novembra 2009. Odvolací súd vo svojom rozhodnutí pripustil možnosť
podaniadovolaniazdôvodu,žemáísťorozhodnutiepoprávnejstránkezásadnéhovýznamuvsúvislosti

sotázkou,čiprevodomvlastníctvadružstevnéhobytunačlenadružstvapoúčinnostizákonač.182/1993
Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov zaniká jeho členstvo v družstve v zmysle stanov
družstva. V rozhodnutí sp. zn. 3Obdo/23/2010 z 26. mája 2011 najvyšší súd vyslovil, že členstvo žalobcu
v družstve po prevode bytu do osobného vlastníctva nezaniklo ani zo zákona, ani podľa stanov družstva.

7. K argumentu žalovaného, že žalobca mal byť vylúčený rozhodnutím z členstva v družstve v súvislosti
so spáchaním trestného činu voči pani N. Y., kedy bol právoplatne odsúdený a malo sa tak stať v roku
2011, súd prvej inštancie uviedol, že žalovaný mal predmetné rozhodnutie predložiť do súdneho spisu,
rovnako aj rozhodnutie súvisiace s odvolaním žalobcu, avšak tieto dôkazy súdu doručené neboli. Ako
podstatnú vyhodnotil súd prvej inštancie argumentáciu žalovaného vychádzajúcu z toho, že aktívna

vecná legitimácia žalobcu má trvať aj v čase vyhlásenia rozsudku a pokiaľ tomu tak nie je, žalobca
nie je aktívne legitimovaný a žalobu je potrebné zamietnuť. Súd prvej inštancie poukázal na to, že
túto námietku žalovaného v rámci odvolacej námietky riešil aj Krajský súd v Prešove vo veci sp. zn.
4Cob/86/2020 (na Okresnom súde Poprad vedená pod sp. zn. 18Cb/19/2008), kde bola vytýkanáabsencia aktívnej vecnej legitimácie ku dňu vyhlásenia rozhodnutia, pričom Krajský súd v Prešove
konštatoval, že takéto ponímanie ochrany práv a právom chránených záujmov je rozporné s článkom
1 Civilného sporového poriadku (ďalej aj „CSP“) ako aj s § 1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len

„OSP“). Súd prvej inštancie uzavrel, že otázka aktívnej legitimácie bola vyriešená v prospech žalobcu,
a teda námietka žalovaného bola v tejto časti neopodstatnená.

8. K ďalšiemu argumentu žalovaného, ktorým sa tento nestotožnil s tvrdením žalobcu, že zhromaždenie
delegátov, ktoré sa malo konať 27. mája 2010, bolo zvolané predstavenstvom, ktoré nevie preukázať, že

mu funkcia vznikla na základe platného uznesenia zhromaždenia delegátov v zmysle stanov družstva,
poukázal súd prvej inštancie na zhromaždenia delegátov konané v dňoch 25. mája 2006 a 30. novembra
2006, na ktorých boli prijaté uznesenia zo zhromaždenia delegátov konaného 24. novembra 2005. Súd
dal do pozornosti skutočnosť, že uznesenia prijaté na zhromaždení delegátov dňa 24. novembra 2005
bolirozsudkomOkresnéhosúduPrešovč.k.16Cb/1/2006-272z21.januára2008vspojenísrozsudkom
Krajského súdu v Prešove č. k. 4Cob/28/2008-358 určené za neplatné. Taktiež rozsudkom Okresného

súdu Poprad č. k. 16Cb/224/2006-95 z 3. októbra 2008 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v
Prešove sp. zn. 2Cob/82/2008 z 9. apríla 2009 bolo určené za neplatné uznesenie zo zhromaždenia
delegátov žalovaného konaného dňa 25. mája 2006. Vo vzťahu k zhromaždeniu delegátov konaného
dňa 30. novembra 2006 súd uviedol, že na ňom síce došlo opakovane k schváleniu uznesenia
zo dňa 25. mája 2006, ktorého dôvody neplatnosti však naďalej pretrvávali a opakovaným prijatím

totožného uznesenia nedošlo zo strany žalovaného ku konvalidovaniu tohto úkonu, keďže pri opačnom
výklade by to znamenalo, že subjekt zvolávajúci zhromaždenie delegátov by mohol skôr vyslovené
neplatné uznesenie predkladať na schválenie niekoľkokrát, pričom dotknuté osoby by sa opakovane
museli domáhať neplatnosti uznesenia s rovnakým obsahom. Uvedený názor bol vyslovený v rozsudku
Krajského súdu v Prešove č. k.4Cob/86/2020-433.

9. Súd prvej inštancie ďalej uviedol, že s ohľadom na to, že sa konali dve zhromaždenia delegátov
OSBD Poprad, pričom ZD konané na Mestskom úrade v Poprade dňa 27. apríla 2005 bolo vyhlásené za
neplatné, zaoberal sa prvoinštančný súd ďalším náhradným zhromaždením delegátov (ďalej tiež „NZD“)
OSBD Poprad konaným v rovnaký deň, t. j. 27. apríla 2005 o 20:00 hod. v priestoroch spoločnosti GAS &

OIL s.r.o. v Poprade. Konštatoval, že aj toto NZD bolo napadnuté žalobou o neplatnosť ZD, ktorú podal
C. S. (žalobca) na Okresnom súde Poprad vo veci sp. zn. 16Cb/192/2005, následne však žalobu zobral
späť, a teda neexistuje meritórne rozhodnutie týkajúce sa ZD OSBD Poprad v priestoroch GAS & OIL
s.r.o. zo dňa 27. apríla 2005 o 20:00 hod, resp. NZD o 20:30 hod.

10. Súd prvej inštancie uviedol, že OSBD vzniklo zápisom do OR dňa 20. decembra 1996, kedy
pôvodné OSBD Poprad bolo zrušené bez likvidácie rozdelením na dva právne subjekty (OSBD Poprad
a Bytové družstvo Kežmarok) s tým, že oba prevzali práva a povinnosti zrušeného družstva podľa
delimitačného protokolu. Na NZD dňa 29. novembra 2001 boli schválené stanovy družstva s tým, že
podľa článku 87 bod 2 písm. e) členská schôdza samosprávy volí delegátov a ich náhradníkov na ZD

podľa zásad určených predstavenstvom. Súd sa preto zaoberal otázkou, a to aj v konaniach, ktoré
predchádzali tomuto konaniu (sp. zn. 16Cb/108/2005, 16Cb/1/2006, 18Cb/48/2006, 16Cb/224/2006,
16Cb/148/2007, 18Cb/19/2008, 16Cb/126/2008), či po prijatí stanov dňa 29. novembra 2001 boli prijaté
zásady predstavenstvom, na základe ktorých sa malo postupovať pri voľbe delegátov a ich náhradníkov.
Poukázal na to, že Krajský súd v Prešove v rozhodnutí z 24. marca 2004 konštatoval, že od prijatia

stanovplatnýchod29.novembra2001predstavenstvodružstvanevypracovalozásady,podľaktorýchby
sa volili delegáti a ich náhradníci na ZD. Taktiež po tomto období, teda po roku 2003 nebolo preukázané,
že by boli vypracované a schválené platné zásady predstavenstvom družstva, podľa ktorých by sa volili
delegáti a ich náhradníci na ZD. Predstavenstvo pod vedením pána Y. prijalo zásady pre voľbu delegátov
uznesením č. 59/4/2004 na zasadnutí 22. apríla 2004, avšak tieto zásady, na základe ktorých sa v

období od 22. apríla 2004 do 8. septembra 2004 konali schôdze členských samospráv a voľby delegátov
a ich náhradníkov, boli rozhodnutím Krajského súdu v Prešove sp. zn. 2Cbs/6/03 a sp. zn. 2Cbs/8/03
určené za neplatné (uznesenia ZD žalovaného konaného 19. júna 2003 a 25. septembra 2003). Súd
prvej inštancie zároveň uviedol, že práve na ZD dňa 25. septembra 2003 boli bodmi programu aj voľba
predstavenstva OSBD Poprad a kontrolnej komisie, kedy na základe tohto uznesenia bolo zapísané do

OR predstavenstvo pod vedením Y. Y., ktoré tieto zásady prijalo, a preto mal súd za to, že tieto zásady
neboli platne schválené. Súd sa v konaní sp. zn. 16Cb/108/2005 oboznámil aj so zásadami pre voľby
delegátov ZD a náhradníkov, ktoré malo prijať predstavenstvo pod vedením Mgr. Ladislava Smolena
a ktoré sú datované dňa 21. júna 2005, kde v čl. 8 je uvedené, že tieto zásady a pravidlá schváliloOSBD Poprad dňa 17. mája 2004. Dňa 21. júna 2005 boli tieto zásady opätovne schválené a v čl. 6 bolo
konštatované, že až do právoplatných volieb nových delegátov a náhradníkov, ktoré sa mali uskutočniť
v druhej polovici roku 2005, platí náhradníkom a ich delegátom ich mandát tak, ako evidovalo družstvo k

31. decembru 2002. Podľa oficiálneho menného zoznamu malo v tom čase OSBD Poprad 244 delegátov
a 300 náhradníkov. Vzhľadom na uvedené súd prvej inštancie vyslovil názor, že v čase konania ZD
dňa 29. mája 2008 neexistovali predstavenstvom platne prijaté zásady, na základe ktorých sa malo pri
voľbe delegátov a ich náhradníkov postupovať, keď aj všetky ďalšie ZD, alebo NZD OSBD Poprad,
boli súdmi určené za neplatné a na NZD dňa 27. apríla 2005 o 20:30 hod., ktorého konanie žalobca

spochybňoval, sa v bode programu zmena stanov nenachádza. Súd prvej inštancie uviedol, že právny
zástupca žalovaného poukazoval práve na NZD z 27. apríla 2005, kedy prijaté uznesenie nemalo byť
určené za neplatné, pričom v pozvánke na ZD OSBD dňa 27. apríla 2005, datovanej 19. apríla 2005
sa uvádza, že sa zvoláva ZD na 27. apríla 2005 o 20:00 hod. a pokiaľ nebude ZD uznášaniaschopné,
predstavenstvo zvoláva NZD na 27. apríla 2005 o 20:30 hod. Na tomto mieste súd konštatoval, že
zvolanie riadnej členskej schôdze (prípadne ZD) a aj náhradnej schôdze (ZD) jednou pozvánkou tak,

ako to urobil žalovaný, v tomto prípade možné nie je. Uviedol, že podľa prezenčnej listiny z NZD malo
byť prítomných 19 delegátov z celkovo pozvaných 138. V rovnaký deň sa aj na MsÚ v Poprade konalo
ZD, kde bolo prítomných 54 delegátov, a teda nebolo jasné, koľko delegátov a náhradníkov členských
samospráv reálne bolo zvolených a kedy. Podľa súdu prvej inštancie, ak predstavenstvo pod vedením
Y. Y. zvolalo ZD a NZD dňa 27. apríla 2005, je otázne, či tak mohlo urobiť, keď na tomto NZD odvolávali

členov predstavenstva Mgr. Smolena a spol., a zvolili predstavenstvo pod vedením pána Y. a spol.

11. Vo vzťahu k námietke žalobcu spočívajúcej v tvrdení, že ZD dňa 27. mája 2008 zorganizovali a zvolali
neoprávnené osoby v mene predstavenstva OSBD, poukazujúc tak na rozpor s čl. 76 ods. 2 stanov, súd
prvej inštancie uviedol, že sa dokazovaním preukázalo, že predstavenstvo OSBD Poprad pod vedením

pána Y. a spol. nevie vierohodne preukázať, že funkcia členov predstavenstva im vznikla od 19. mája
2004 na základe platného uznesenia ZD alebo NZD tak, ako to vyžadujú stanovy v čl. 76 ods. 3. Na
uvedené zistenia tak podľa súdu nadväzuje žalobcom uvádzané tvrdenie, že ZD zvolané na deň 27.
mája 2010 nebolo zvolané riadne ako určujú stanovy v čl. 69. Zároveň z dokazovania vyplynulo, že
uznesenie prijaté na ZD 27. mája 2010 je neplatné, keďže sa ho zúčastnili delegáti, ktorých nezvolila

členská schôdza samosprávy podľa zásad určených predstavenstvom. Za nepochybné mal súd prvej
inštancie, že od prijatia stanov platných v čase konania uvedeného ZD (podľa názoru súdu sú nimi
stanovy z 29. novembra 2001) predstavenstvo družstva nevypracovalo zásady, podľa ktorých by sa volili
delegáti a ich náhradníci na ZD, preto akákoľvek voľba delegátov a ich náhradníkov na ZD bez nich je v
rozpore s čl. 87 ods. 2 písm. e) stanov. Súd prvej inštancie konštatoval, že po prijatí stanov na ZD dňa

29. novembra 2001 mali byť prijaté po tomto dátume nové zásady na voľbu delegátov a ich náhradníkov
na ZD, keďže však toto v konaní preukázané nebolo, bola každá voľba delegátov a ich náhradníkov na
ZD žalovaného vykonaná v rozpore s čl. 87 ods. 2 písm. e) stanov žalovaného, preto aj z tohto dôvodu
by boli prijaté uznesenia neplatné.

12. Súd prvej inštancie ďalej uviedol, že na schôdzach ZD OSBD Poprad konaných v dňoch 19. júna
2003 a 25. septembra 2003 došlo k tomu, že pán Y. Y. a Ing. I. G. boli zvolení uznesením ZD za členov
predstavenstva ako jeho predseda a podpredseda so vznikom funkcie od 19. júna 2003, resp. od 25.
septembra 2003. Krajský súd v Prešove však určil uznesenia ZD zo dňa 19. júna 2003 a 25. septembra
2003 za neplatné (rozsudok sp. zn. 2Cbs/6/03 a 2Cbs/8/03 z 24. marca 2004, právoplatný dňa 27.

apríla 2004). Právoplatnosťou rozsudku ich funkcie zanikli. Právny stav v družstve sa mal vrátiť do
stavu pred deň 19. júna 2003, kedy sa konalo ZD, na ktorom boli zvolení pán Y. a pán G. a spol. za
členov predstavenstva. Pred 19. júnom 2003 boli v OR OS Prešov zapísaní členovia predstavenstva
OSBD Poprad, a to predsedníčka predstavenstva Anna Dudinská so vznikom funkcie od 19. júna 2002
a podpredseda predstavenstva Mgr. Ladislav Smolen so vznikom funkcie od 22. júla 2002. Y. Y., I. G.

a ďalší členovia predstavenstva boli na náhradnej členskej schôdzi OSBD Poprad zvolení opätovne
za členov predstavenstva družstva, avšak aj tu súd uznesenie z náhradnej členskej schôdze družstva
z 19. mája 2004 určil za neplatné, keďže členská schôdza OSBD Poprad v zmysle stanov družstva
vôbec neexistovala a právne neexistujúci orgán nemohol prijať žiadne platné uznesenia vo vzťahu k
OSBD Poprad a ani zvoliť nových členov predstavenstva. Členská schôdza, resp. náhradná členská

schôdza nie je orgánom OSBD Poprad, pretože v stanovách žalovaného náhradnú členskú schôdzu
resp. členskú schôdzu ako najvyšší orgán družstva žalovaný upravil a pomenoval ho ako zhromaždenie
delegátov. V stanovách žalovaného je len upravená členská schôdza samosprávy, avšak tento orgán
nemá kompetencie ZD. Za tejto situácie predstavenstvo pod vedením pána Y. nemohlo rozhodnúť a anizvolať ZD na deň 27. apríla 2005 so začiatkom o 20:00 hod. v priestoroch spoločnosti GAS & OIL s.r.o.
resp. NZD o 20:30 hod. a obdobne nemohli platne a účinne zvolať ZD, ktoré sa konalo 26. mája 2005,
keď práve na základe ZD z tohto dňa malo dôjsť k zápisu predstavenstva pod vedením pána Y. a spol.

do OR dňa 24. augusta 2005 so vznikom funkcie od 27. apríla 2005 alebo 28. apríla 2005. Na základe
týchto zistení dospel súd prvej inštancie k záveru, že ZD, ktoré sa malo konať 29. mája 2008, bolo
zvolané predstavenstvom, ktoré nevie preukázať, že mu funkcia vznikla na základe platného uznesenia
ZD OSBD Poprad a ktoré ZD by sa uskutočnilo tak, ako predpokladajú stanovy družstva v čl. 76 a 77.

13.Vzáveresvojhorozhodnutiasúdprvejinštanciekonštatoval,žežalobcamázato,žepredstavenstvo,
ktoré je v súčasnej dobe zapísané v OR, nie je oprávnené za žalovaného konať a zápis v OR je
nepravdivý, v rozpore so skutočným právnym stavom. Túto otázku však bude riešiť obchodný register
Okresného súdu Prešov v rámci podaného návrhu o zosúladenie zapísaných údajov v obchodnom
registri so stavom skutočným, keď najvyšší súd uznesením sp. zn. 1Obdo/36/2019 z 22. apríla 2020
zrušil uznesenie Krajského súdu v Prešove sp. zn. 3Cob/12/2018 z 3. mája 2018.

14.Nazákladevšetkýchvyššiekonštatovanýchskutočnostíprvoinštančnýsúduzavrel,žepreskúmaním
dôvodov, ktoré žalobca v žalobe uviedol za účelom určenia neplatnosti uznesenia na ZD, ktoré sa konalo
27. mája 2010, dospel k rozhodnutiu, že žaloba je podaná dôvodne, nakoľko predmetné uznesenie je v
rozpore s Obchodným zákonníkom aj stanovami družstva.

15. O trovách konania rozhodol súd prvej inštancie podľa § 255 ods. 1 CSP a úspešnému žalobcovi
priznal voči žalovanému nárok na plnú náhradu trov konania.

16. Na odvolanie žalovaného proti prvoinštančnému rozsudku, Krajský súd v Prešove ako súd odvolací

rozsudkom č. k. 3Cob/52/2021-354 z 21. júla 2022, napadnutý rozsudok podľa § 388 CSP zmenil tak,
že žalobu zamietol a žalovanému postupom podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 a § 262
ods. 1 CSP priznal proti žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

17. Odvolací súd, venujúc sa posúdeniu konkrétnych odvolacích dôvodov v kontexte s namietaným

nesprávnym právnym posúdením, bez toho, aby nariadil odvolacie pojednávanie, na ktorom by
zopakoval alebo doplnil dokazovanie vykonané prvoinštančným súdom [právnym následkom ktorého
postupu bolo, že odvolací súd bol viazaný skutkovým stavom zisteným súdom prvej inštancie (§ 382, §
385 CSP)], za nedôvodnú vyhodnotil námietku aktívnej vecnej legitimácie žalobcu vznesenú žalovaným.
Poukázal na argumentáciu súdu prvej inštancie, ktorý v odôvodnení napadnutého rozsudku konštatoval,

že túto otázku súd riešil v konaní vedenom pod sp. zn. 18Cb/48/2006 ako predbežnú otázku a dospel
k záveru, že žalobca je členom žalovaného, a teda sú splnené podmienky tak, ako to predpokladá
ustanovenie § 242 ObchZ a článok 78 bod 2 stanov žalovaného. Rozsudok Okresného súdu Poprad v
tejtovecibolpotvrdenýrozsudkomKrajskéhosúduvPrešoveč.k.5Cob/l/2009-480z12.novembra2009
a zároveň bolo pripustené dovolanie proti tomuto rozsudku z dôvodu, že má ísť o rozhodnutie po právnej

stránke zásadného významu v súvislosti s otázkou, či prevodom vlastníctva družstevného bytu na člena
družstva po účinnosti zákona č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov zaniká jeho
členstvo v družstve v zmysle stanov družstva. Najvyšší súd SR v rozhodnutí sp. zn. 3Obdo/23/2010 z 26.
mája 2011 vyslovil, že členstvo žalobcu v družstve po prevode bytu do osobného vlastníctva nezaniklo
ani zo zákona, ani podľa stanov družstva.

18. Vo vzťahu k námietke žalovaného spočívajúcej v tvrdení, že žalobca mal byť vylúčený rozhodnutím
z členstva v družstve v súvislosti so spáchaním trestného činu voči N. Y., kedy bol právoplatne odsúdený
a malo sa tak stať v roku 2011, odvolací súd zdôraznil, že pre aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu v
sporochoneplatnosťuzneseniačlenskejschôdzedružstva,resp.zhromaždeniadelegátovdružstva,ako

je tomu v tomto prípade, je rozhodujúce, že žalobca bol členom žalovaného v čase prijatia predmetných
uznesení. Keďže v danej veci sa žalobca žalobou domáha určenia neplatnosti uznesenia zhromaždenia
delegátov žalovaného konaného 27. mája 2010, pre rozhodnutie súdu nie je podstatné, že podľa tvrdení
žalovaného bol žalobca v roku 2011 z členstva v družstve vylúčený.

19. Ako dôvodnú odvolací súd vyhodnotil námietku žalovaného o tom, že súd prvej inštancie v tomto
konaní nemohol predbežne posúdiť otázku platnosti, resp. neplatnosti uznesení prijatých na náhradnom
zhromaždení delegátov konanom 27. apríla 2005 tak, ako to uvádza vo svojom rozhodnutí. Odvolací
súd dal do pozornosti odôvodnenie uznesenia Krajského súdu v Prešove č. k. 3Cob/54/2020-241 z 15.októbra 2020, ktorý v odseku 4. uviedol „Ako vyplýva z odôvodnenia prvostupňového ako aj odvolacieho
súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 1Exre/327/2009 o neplatnosti rozhodnutia zhromaždenia delegátov
môže právoplatne rozhodnúť len súd. Ak došlo k zápisu orgánov družstva na základe rozhodnutia

družstva, o zmene zapísaných údajov v obchodnom registri je možné rozhodnúť len na základe ďalšieho
platného rozhodnutia družstva. Ak registrový súd nemá k dispozícii rozhodnutie súdu, týkajúce sa
neplatnosti rozhodnutia zhromaždenia delegátov z 27. apríla 2005, a nemá iné platné rozhodnutie
družstva, týkajúce sa zmien orgánov družstva, nemôže registrový súd konať tak, že vymaže osoby
dovtedajších štatutárnych orgánov a zapíše pôvodných štatutárov a orgány. V danom prípade napriek

tvrdeniam navrhovateľky vo veci nebolo predložené zákonom predpokladané relevantné rozhodnutie
družstva, resp. právoplatné rozhodnutie súdu týkajúce sa zhromaždenia delegátov OSBD Poprad, ktoré
by vyhlásilo za neplatné uznesenie členskej schôdze z 27. apríla 2005, konanej v priestoroch GAS &
OIL Poprad....“

20. V závere odvolací súd uviedol, že z dôvodu, že súd prvej inštancie si neoveril, v akom štádiu je

konanieozosúladenieúdajovvedenénazákladenávrhuAnnyDudinskejpodanéhol.júla2016,súčasne
nezohľadnil ani neexistenciu právoplatného rozsudku, ktorým by súd určil neplatnosť uznesenia členskej
schôdzez27.apríla2005,konanejvpriestorochGAS&OILPoprad,odvolacísúdposúdilakonesprávny
záver súdu prvej inštancie, že uznesenie zhromaždenia delegátov, ktoré sa konalo 27. mája 2010, je v
rozpore s právnymi predpismi, a to Obchodným zákonníkom, ako aj stanovami družstva. Vzhľadom na

nesprávne právne posúdenie veci súdom prvej inštancie, odvolací súd prvoinštančný rozsudok zmenil
tak, že žalobu zamietol.

21. Proti právoplatnému rozsudku odvolacieho súdu, podal v zákonom stanovenej lehote dovolanie
žalobca (č. l. 385 - 390), dôvodiac jeho prípustnosťou podľa § 420 písm. f) a § 421 ods. 1 písm. b) CSP.

22. Žalobca (v ďalšom texte tiež „dovolateľ“) v dovolaní poukázal na podstatu žaloby o neplatnosť
uznesenia ZD OSBD Poprad zo dňa 27. mája 2010, ktorá spočíva v preukázanej nelegitimite mandátu
a funkcie člena štatutárneho orgánu OSBD Poprad u osôb Y. Y., Ing. I. G. a spol., ktorí svoj
mandát nezískali zákonne, platným a legitímnym zvolením do funkcie na riadnom zákonnom zasadaní

najvyššieho orgánu OSBD Poprad, a to zhromaždení delegátov OSBD Poprad tak, ako to určuje
Obchodný zákonník a platné stanovy družstva.

23. Vo vzťahu k prípustnosti dovolania podľa § 420 písm. f) CSP žalobca namietol postup odvolacieho
súdu tvrdiac, že porušil jeho právo na spravodlivý proces. Poukázaním na body 13. a 14. odôvodnenia

rozhodnutiaodvolaciehosúdumázato,ževnichvyslovenéprávnezáverynekorešpondujúsdôkazmizo
spisu, tieto sú arbitrárne a svojvoľné. Poukázal na rozhodnutie najvyššieho súdu sp. zn. 1Obdo/36/2019
z 22. apríla 2020, v ktorom na str. 22, bod 45 odôvodnenia uviedol, že „Dovolací súd upriamuje
pozornosť na to, že právoplatný rozsudok o žalobe o určenie neplatnosti uznesenia členskej schôdze
družstva (alebo uznesenia valného zhromaždenia spoločnosti) je aj pre registrový súd záväzný, avšak

z hmotnoprávneho hľadiska je potrebné rozlišovať medzi neplatnosťou uznesenia členskej schôdze
družstva a neexistenciou takéhoto uznesenia - o takýto prípad ide vtedy, ak určité skutočnosti vôbec
nemožno považovať za členskú schôdzu. Túto otázku posudzuje registrový súd v konaní o zosúladenie
údajov v obchodnom registri.“ S ohľadom na uvedené má dovolateľ za to, že vyriešenie otázky
neexistencie uznesenia náhradnej členskej schôdze delegátov zo dňa 27. apríla 2005 musí posudzovať

registrový súd. Tvrdí, že pokiaľ najvyšší súd poukázal na to, že otázku skúmania neexistencie uznesení
z náhradného zhromaždenia delegátov zo dňa 27. apríla 2005 môže posudzovať len registrový súd v
konaní o zosúladenie údajov v obchodnom registri a vyriešenie tejto otázky v konaní pred registrovým
súdom - Okresným súdom Prešov sp. zn. 1Exre/109/2016 registrový súd nikdy neriešil, nemohol ju za
neho vyriešiť Okresný súd Poprad ako prvoinštančný súd, nakoľko nie je vecne príslušný.

24. Dovolateľ ďalej namietol, že zhromaždenie delegátov OSBD Poprad zo dňa 27. apríla 2005 o 20:00
hod, resp. náhradné zhromaždenie delegátov OSBD Poprad zo dňa 27. apríla 2005 o 20:30 hod v
spoločnosti GAS & OIL s.r.o. v Poprade, i keď bolo fiktívne, tak samotný fakt, že išlo o náhradné
zhromaždenie delegátov, vylučuje podľa dovolateľa i hypotetickú úvahu o platnosti uznesenia takéhoto

náhradného zhromaždenia delegátov, pre prekážku vyplývajúcu z ust. § 239 ods. 8 ObchZ. Poukázal
na rozhodnutie najvyššieho súdu sp. zn. 1ObdoV/24/2004 z 26. októbra 2005, z ktorého vyplýva že
„Z ustanovenia § 239 ods. 8 Obchodného zákonníka vyplýva, že ak členská schôdza nie je schopná
uznášať sa, zvolá predstavenstvo náhradnú členskú schôdzu tak, aby sa konala do troch týždňov ododňa, keď sa mala konať členská schôdza pôvodne zvolaná. Náhradná členská schôdza musí mať
nezmenený program rokovania a je schopná uznášať sa bez ohľadu na ustanovenie § 238 ods. 3.
Obdobne sa postupuje pri čiastkových členských schôdzach a pri schôdzach delegátov.“ Z uvedeného

má dovolateľ za zrejmé, že nie je možné zvolať riadnu členskú schôdzu a aj náhradnú členskú schôdzu
jednou pozvánkou tak, ako to urobil žalovaný v danom prípade, nakoľko zvolanie náhradnej členskej
schôdze je podmienené tou okolnosťou, že zvolaná členská schôdza nie je schopná uznášať sa.
Tým, že žalovaný zvolal náhradnú členskú schôdzu totožnou pozvánkou ako riadnu členskú schôdzu,
podmienku pre zvolanie náhradnej členskej schôdze nesplnil (poukazujúc na právoplatný rozsudok sp.

zn. 18Cb/19/2008 na č. l. 315 spisu).

25. Žalobca tiež vyslovil, že zamietnutie žaloby odvolacím súdom je v rozpore s právoplatným
rozhodnutím Okresného súdu Poprad č. k. 18Cb/48/2006-385 z 20. novembra 2008, ktorým súd
(podľa tvrdenia žalobcu) určil „Uznesenie zo zhromaždenia delegátov Okresného stavebného bytového
družstva Poprad, konaného dňa 26. mája 2005 v zasadačke SPP Poprad, ul. Kežmarská cesta a

27. apríla 2005, ktoré bolo v zasadačke GAS & OIL, Karpatská 15, Poprad“ za neplatné. Opakovane
poukázal na rozhodnutie sp. zn. 1ObdoV/24/2004 z 26. októbra 2005, v ktorého bode 19. najvyšší súd
vyslovil právny záver, že nie je možné zvolať členskú schôdzu a náhradnú členskú schôdzu jednou
pozvánkou, ako to urobil žalovaný v tejto veci.

26. Záverom dovolateľ dovolaciemu súdu navrhol odloženie vykonateľnosti a právoplatnosti rozsudku
odvolacieho súdu postupom podľa § 444 ods. 1, 2 CSP z dôvodov hodných osobitného zreteľa,
tvrdiac, že rozsudkom odvolacieho súdu došlo k zásadným procesným pochybeniam, z ktorých je podľa
dovolateľa zrejmé, že rozhodnutie odvolacieho súdu bude zrušené, resp. zmenené, ako aj z dôvodu, že
uvedený rozsudok zásadným spôsobom zasahuje do práva žalobcu na spravodlivý proces.

27. Na základe všetkých vyššie uvedených tvrdení žalobca dovolaciemu súdu navrhol, aby rozsudok
KrajskéhosúduvPrešoveč.k.3Cob/52/2021-354z21.júla2022zrušilavecmuvrátilnaďalšiekonanie.
Zároveň si uplatnil nárok na náhradu trov dovolacieho konania v rozsahu 100 %.

28.Kdovolaniužalobcusavyjadrilžalovanýpísomnýmpodanímz31.januára2023(č.l.410-411spisu).
Uviedol, že odvolací súd sa riadne vysporiadal so všetkými otázkami a námietkami, ktoré boli v konaní
uplatnené a ktoré konajúce súdy podľa jeho názoru aj riadne odôvodnili. K dovolaciemu dôvodu podľa
§ 421 ods. 1 písm. b) CSP vyslovil názor, že žalobca neformuloval žiadnu právnu otázku, ktorú dovolací
súd neriešil správne a ani z obsahu dovolania nie je možné vyvodiť, akú právnu otázku by mal dovolací

súd riešiť. Najvyššiemu súdu SR preto navrhol dovolanie žalobcu zamietnuť ako nedôvodné, rovnako
za nedôvodný označil aj návrh žalobcu na odloženie právoplatnosti a vykonateľnosti napadnutého
rozsudku. Súčasne si uplatnil nárok na náhradu trov dovolacieho konania voči žalobcovi.

29. Písomné vyjadrenie žalovaného zaslal súd prvej inštancie postupom podľa § 436 ods. 4 CSP

žalobcovi, ktorý v nasledujúcom vyjadrení (č. l. 419 - 420 spisu) zotrval na dôvodnosti dovolacích
dôvodov uplatnených v dovolaní. V prílohách ďalších písomných podaní sporové strany doručili
najvyššiemu súdu na vedomie rozhodnutia vydané v obdobných právnych veciach; konkrétne vyjadrenia
vo vzťahu k dovolaniu už nenasledovali.

30. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 35 CSP) po zistení, že dovolanie podala
včas strana sporu, v neprospech ktorej bolo napadnuté rozhodnutie vydané (§ 424 CSP), zastúpená
advokátom (resp. advokátskou kanceláriou) v súlade s ustanovením § 429 ods. 1 CSP, bez nariadenia
dovolacieho pojednávania (§ 443 veta pred bodkočiarkou CSP) preskúmal vec a dospel k záveru, že
tento mimoriadny opravný prostriedok žalobcu je potrebné odmietnuť. V nasledujúcich bodoch dovolací

súd uvádza stručné odôvodnenie svojho rozhodnutia (§ 451 ods. 3 veta prvá CSP).

31. Dovolanie je mimoriadny opravný prostriedok, ktorým nemožno napadnúť každé rozhodnutie
odvolacieho súdu. Výnimočnosti tohto opravného prostriedku zodpovedá právna úprava jeho
prípustnosti v Civilnom sporovom poriadku. Podľa § 419 CSP proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je

prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. Rozhodnutia odvolacieho súdu, proti ktorým je dovolanie
prípustné sú vymenované v § 420 a § 421 CSP.32. Úspešné uplatnenie dovolania je vždy nevyhnutne podmienené primárnym záverom dovolacieho
súdu o prípustnosti dovolania a až následným sekundárnym záverom týkajúcim sa jeho dôvodnosti.
Zo zákonných ustanovení upravujúcich otázku prípustnosti dovolania je zrejmé, že na to, aby sa

dovolacísúdmoholzaoberaťvecnýmprejednanímdovolania,musiabyťsplnenépodmienkyprípustnosti
dovolania vyplývajúce z ust. § 420 alebo § 421 CSP a tiež podmienky dovolacieho konania, t. j. aby
(okrem iného) dovolanie bolo odôvodnené dovolacími dôvodmi, aby išlo o prípustné dovolacie dôvody
a aby tieto dôvody boli vymedzené spôsobom uvedeným v ust. § 431 až ň § 435 CSP.

33. Podľa § 420 CSP, dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej,
alebo ktorým sa konanie končí, pokiaľ trpí niektorou z procesných vád konania vymenovaných v písm.
a) až f) predmetného ustanovenia (zakotvujúce tzv. vady zmätočnosti). Dovolanie prípustné podľa § 420
možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. Dovolací dôvod sa
vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 1, 2 CSP).

34. Naproti tomu dovolanie podľa § 421 ods. 1 CSP je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu,
ktorým sa potvrdilo, alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu
záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej
rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola
vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

35. Dovolateľ prípustnosť dovolania vyvodzuje primárne z ustanovenia § 420 písm. f) CSP, podľa
ktorého je dovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým
sa konanie končí, ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej
patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

36. Pre naplnenie citovaného ustanovenia je nevyhnutné kumulatívne splnenie troch zákonných znakov,
ktorými sú 1) nesprávny procesný postup súdu, 2) tento nesprávny procesný postup znemožnil strane
sporu realizovať jej patriace procesné práva, súčasne 3) intenzita tohto zásahu dosahovala takú mieru,
že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Pod nesprávnym procesným postupom súdu treba

rozumieť taký postup súdu, ktorým sa strane znemožnila realizácia tých procesných práv, ktoré majú
slúžiť na ochranu a obranu jej práv a záujmov v tom-ktorom konkrétnom konaní.

37. Podľa § 420 písm. f) CSP je kľúčovým pre posúdenie prípustnosti dovolania v zmysle judikatúry
Ústavného súdu Slovenskej republiky (ďalej tiež „Ústavný súd SR“, alebo „ústavný súd“) pojem „právo

na spravodlivý proces“ so všetkými jeho obsahovými atribútmi a garanciami v zmysle judikatúry
Európskeho súdu pre ľudské práva a ústavného súdu. Všeobecné súdy teda pri výklade a aplikácii aj
procesných právnych noriem musia uprednostniť vždy ten z rôznych do úvahy prichádzajúcich výkladov,
ktorý je priaznivejší, ústretovejší a zabezpečujúci plnohodnotnejšiu realizáciu práv pre stranu sporu.
Jednotlivec sa totiž obracia na súd s požiadavkou o poskytnutie súdnej ochrany jeho ohrozenému alebo

porušenému právu s dôverou, že táto ochrana bude poskytnutá spravodlivo a v súlade s právnym
poriadkom vrátane európskej úrovne štandardov ochrany ľudských práv (II. ÚS 419/2021). Pod pojmom
„nesprávny procesný postup“, ktorý odôvodňuje prípustnosť dovolania podľa § 420 písm. f) CSP v
zmysle vyššie uvedenej aktuálnej judikatúry ústavného súdu možno rozumieť faktickú činnosť alebo
nečinnosť súdu, procedúru prejednania veci (to, ako súd viedol spor), znemožňujúcu strane sporu

plnohodnotnú realizáciu jej procesných oprávnení, mariacu možnosť jej aktívnej účasti na konaní, ale aj
absenciu odôvodnenia súdneho rozhodnutia, jeho nedostatočnosť, nezrozumiteľnosť, nepresvedčivosť,
či svojvoľnosť, nezabezpečujúcu všetky atribúty a garancie spravodlivej súdnej ochrany. Nemožno totiž
oddeľovať procesný postup súdu a rozhodnutie, ktoré je jeho sumárom a výsledkom, pretože celý
faktický procesný postup súdu a naň nadväzujúci myšlienkový pochod hodnotenia skutkového stavu a

jeho subsumovania pod relevantnú právnu normu je stelesnený v odôvodnení rozhodnutia súdu a práve
cez odôvodnenie rozhodnutia musí byť preskúmateľný (pozri aj nález ústavného súdu sp. zn. II. ÚS
120/2020 z 21. januára 2021).

38. Dôvodiac prípustnosťou dovolania podľa § 420 písm. f) CSP, žalobca namietol, že právne závery

odvolacieho súdu nekorešpondujú s dôkazmi vyplývajúcimi zo spisu, sú arbitrárne a svojvoľné. Z obsahu
dovolania možno tiež vyvodiť, že dovolateľ v zásade namietol aj to, že odvolací súd mu znemožnil, aby
v konaní uskutočňoval jemu patriace procesné práva, ktoré môže vykonávať len registrový súd v konanío zosúladenie údajov v obchodnom registri a nie súd prvej inštancie resp. odvolací súd v tejto veci, v
dôsledku čoho došlo k porušeniu jeho práva na spravodlivý proces.

39.Dovolacísúdktejtočastidovolacíchnámietokdovolateľa,spoukazomnavyššieuvedenékonštatuje,
že inštitút dovolania je súčasťou subsystému opravných prostriedkov, ktorými možno za stanovených
podmienok prelomiť právoplatné rozhodnutia všeobecných súdov, pričom z hľadiska jeho prípustnosti,
ako aj priebehu konania je primárne zameraný na odstránenie vád zmätočnosti a nesprávneho
právneho posúdenia veci, a nie na odstránenie skutkových deficitov civilného sporového konania. Vady

vyskytujúce sa v priebehu zisťovania skutkového stavu veci môžu zakladať porušenie práva na súdnu
ochranu len celkom výnimočne, najmä v tých prípadoch, v ktorých miera porušenia procesných práv
strany nadobudla určitú intenzitu, pričom tieto vady sa prelínajú s právom na riadne odôvodnenie
súdneho rozhodnutia (vrátane aspektu predvídateľnosti a presvedčivosti) a prejavujú sa primárne ako
deficit primeraného odôvodnenia rozhodnutia všeobecného súdu. Ide o prípady tzv. opomenutých
dôkazov (nevykonanie dôkazného prostriedku bez vecného zdôvodnenia v odôvodnení konečného

rozhodnutia) a extrémneho nesúladu medzi skutkovými zisteniami a právnymi závermi na jednej strane
a vykonanými dôkazmi na strane druhej. Uvedené v tu preskúmavanej veci nenastalo.

40. Dovolací súd preskúmaním veci z hľadiska formulovaných dovolacích dôvodov nezistil arbitrárnosť
odvolacieho súdu pri formulovaní dôvodov jeho rozhodnutia napadnutého dovolaním. Dovolací súd vo

všeobecnosti uvádza, že súd pri rozhodovaní v sporovom konaní vychádza zo skutkového stavu veci
zisteného podľa výsledkov dokazovania a jeho hodnotenia. Odvolací súd v odôvodnení napadnutého
rozsudku dostatočne vysvetlil dôvody, pre ktoré konštatoval, že došlo k nesprávnemu právnemu
posúdeniu veci súdom prvej inštancie, majúcemu za následok zmenu rozhodnutia a zamietnutie žaloby.
Z procesného hľadiska preskúmavané rozhodnutie odvolacieho súdu obsahovalo právnu argumentáciu

produkovanú oboma sporovými stranami, odvolací súd sa námietkami a argumentami oboch sporových
strán zaoberal a nie je mu možné vytýkať to, že sa nestotožnil s argumentáciou žalobcu. Dovolací súd
má za to, že pokiaľ dovolateľ označil procesný postup odvolacieho súdu a napadnuté rozhodnutie za
arbitrárnepreto,ževecnenevyhovelojehožalobnémunároku,idetaklenoprejavnespokojnostižalobcu
s výsledkom sporu, a nie o prípustné a dôvodné výhrady voči procesnému postupu súdov v konaní.

Preto napadnuté rozhodnutie nemožno z hľadiska námietok dovolateľa považovať za arbitrárne a z tohto
dôvodu za vykazujúce vady zmätočnosti v zmysle ust. § 420 písm. f) CSP.

41. Pokiaľ žalobca prípustnosť dovolania podľa tohto dovolacieho dôvodu [§ 420 písm. f) CSP] čiastočne
vyvodzoval aj z právnych záverov, na ktorých súdy založili svoje rozhodnutie, dovolací súd pripomína,

že prípustnosť dovolania v zmysle § 420 písm. f) CSP nezakladá (a účinky umožňujúce meritórny
dovolací prieskum nevyvoláva) to, že by napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu (prípadne) spočívalo
na nesprávnych právnych záveroch (porovnaj judikát R 54/2012, ale aj rozhodnutia najvyššieho súdu
sp. zn. 1Cdo/62/2010, 2Cdo/97/2010, 3Cdo/53/2011, 4Cdo/68/2011, 5Cdo/44/2011, 6Cdo/41/2011).
Najvyšší súd už podľa predchádzajúcej procesnej úpravy dospel k záveru, že realizácia procesných

oprávnení sa strane sporu neznemožňuje právnym posúdením veci. Pokiaľ teda aj zvyšná časť námietok
dovolateľa týkajúcich sa procesného postupu súdov v konaní smerovala v podstate k nesprávne
zistenému skutkovému stavu a z neho vyplývajúcemu nesprávnemu právnemu posúdeniu veci, tak
dovolací súd uvádza, že v tejto časti dovolania o prípustné dovolacie dôvody nejde.

42. Dovolací súd pre úplnosť zdôrazňuje, že skutkové závery (avšak ani prípadné nesprávne právne
posúdenie veci), za dôvod zakladajúci vadu konania v zmysle § 420 písm. f) CSP považovať nemožno
aj z dôvodu tej skutočnosti, že na hodnotenie skutkových okolností a zisťovanie skutkového stavu sú
povolanésúdyprvejadruhejinštancieakoskutkovésúdy,aniedovolacísúd,ktorýjevzmysle§442CSP
viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil odvolací súd a jeho prieskum skutkových zistení nespočíva

v prehodnocovaní skutkového stavu, ale len v kontrole postupu súdu pri procese jeho zisťovania (I.
ÚS 6/2018). V tejto súvislosti dovolací súd poukazuje na uznesenie najvyššieho súdu zo 14. októbra
2020 sp. zn. 9Cdo/209/2020, v zmysle ktorého (ani prípadné) nedostatočné zistenie skutkového stavu,
nevykonanie všetkých navrhovaných dôkazov (čo nie je daný prípad) alebo nesprávne vyhodnotenie
niektorého dôkazu nie je v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu považované za vadu konania v zmysle

ust. § 420 písm. f) CSP. Pri posudzovaní ústavnosti tohto právneho názoru nedospel ústavný súd (II.
ÚS/465/2017) k záveru o jeho ústavnej neudržateľnosti.43. Dovolací súd na základe vyššie konštatovaného uzatvára, že vo vzťahu k tejto časti dovolania
boli splnené podmienky pre jeho odmietnutie podľa § 447 písm. c) CSP z dôvodu, že smeruje proti
rozhodnutiu, proti ktorému nie je dovolanie prípustné (neobsahuje vadu § 420 f) CSP, ktorá zakladá tak

prípustnosť, ako aj dôvodnosť dovolania podľa § 420 písm. f) CSP), ako aj z časti podľa § 447 písm.
f) CSP, z dôvodu, že nebolo odôvodnené prípustnými dovolacím dôvodmi v zmysle § 420 písm. f) CSP
(namietané skutkové zistenia a právne posúdenie veci, ktoré pod dôvody dovolania podľa § 420 CSP
nespadajú).

44. Dovolateľ v ďalšej časti dovolania vyvodzuje jeho prípustnosť z ustanovenia § 421 ods. 1 písm. b)
CSP, a teda ho odôvodňuje tým, že rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky,
ktorá ešte rozhodovacej praxi dovolacieho súdu nebola vyriešená.

45. Podľa § 432 ods. 1 CSP, dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie
spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie

právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne a uvedie v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho
posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).

46.Prípustnosťdovolaniapodľaustanovenia§421ods.1CSPsavždyvzťahujenaprávnuotázku,ktorej
vyriešenie viedlo k záverom uvedeným v rozhodnutí odvolacieho súdu. Prípustnosť dovolania potom

bude, vzhľadom na viazanosť dovolacieho súdu dovolacími dôvodmi (ustanovenie § 440 CSP), závisieť
od toho, či a ako dovolateľ vymedzil dovolaciu otázku zásadného právneho významu (kľúčovú) pre
rozhodnutie veci. Povinnosťou dovolateľa kvalifikovane zastúpeného advokátom je teda uviesť právne
posúdenie odvolacieho súdu, ktoré považuje za nesprávne a konkretizovať, ako podľa jeho názoru mal
odvolací súd konkrétnu právnu otázku správne vyriešiť. Až po splnení týchto predpokladov prípustnosti

dovolania, môže dovolací súd pristúpiť k uskutočneniu meritórneho dovolacieho prieskumu. Povinnosť
dovolateľa vymedziť a konkretizovať prípustnosť dovolania podľa § 421 CSP, treba vnímať ako jeho
povinnosť predostrieť vlastnú argumentáciu v prospech prípustnosti dovolania a na ňu nadväzujúcu
povinnosť doložiť ju buď konkrétnou rozhodovacou praxou dovolacieho súdu, od ktorej sa odvolací
súd odchýlil, tvrdením o absencii rozhodovacej praxe, alebo konkretizáciou rozdielností v rozhodovaní

dovolacieho súdu. Aby určitá otázka mohla byť relevantná z hľadiska § 421 ods. 1 CSP, musí ísť - okrem
špecifikovaných podmienok - predovšetkým o otázku právnu (teda v žiadnom prípade nie o
skutkovú otázku). Zo zákonodarcom zvolenej formulácie vyplýva, že otázkou riešenou odvolacím súdom
sa tu rozumie tak otázka hmotnoprávna (ktorá sa odvíja od interpretácie napr. Občianskeho zákonníka,
Obchodného zákonníka, Zákonníka práce, Zákona o rodine), ako aj procesnoprávna (ktorej riešenie

záviselo na aplikácii a interpretácii procesných ustanovení). Právnym posúdením veci je činnosť súdu,
pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený
skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový
stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis
alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, ale nesprávne ho interpretoval, alebo ak zo správnych

skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery (viď uznesenie NS SR sp. zn. 1Cdo/222/2009 z
26. februára 2010).

47. Posúdenie, či odvolací súd (ne)použil správny právny predpis a či ho (ne)správne interpretoval alebo
či zo správnych skutkových záverov vyvodil (ne)správne právne závery prichádza do úvahy až vtedy,

ak je dovolanie procesne prípustné (R 54/2012).

48. Hoci dovolateľ vo vzťahu k dovolaciemu dôvodu podľa § 421 ods. 1 písm. b) CSP výslovne
nesformuloval žiadnu právnu otázku, z obsahu jeho dovolania vyplýva, že nesúhlasí s názorom
odvolacieho súdu o neexistencii právoplatného súdneho rozhodnutia týkajúceho sa zhromaždenia

delegátov OSBD Poprad, ktoré by vyhlásilo za neplatné uznesenie členskej schôdze z 27. apríla 2005,
konanej v priestoroch GAS & OIL Poprad (bod 13. rozsudku odvolacieho súdu). Vyslovil názor, že podľa
neho posudzovať otázku (ne)existencie uznesenia náhradnej členskej schôdze delegátov zo dňa 27.
apríla 2005 môže len registrový súd v konaní o zosúladenie údajov v OR, pričom registrový súd túto
otázku neriešil a súd prvej inštancie ju v tejto veci podľa dovolateľa riešiť nemohol, nakoľko na to nie je

vecne príslušný. Dovolateľ výslovne tvrdí, že najvyšší súd v rozhodnutí sp. zn. 1Obdo/36/2019 vyslovil
právny názor, podľa ktorého vyriešenie otázky neexistencie uznesenia náhradnej členskej schôdze
delegátov zo dňa 27. apríla 2005 môže posudzovať len registrový súd.49. Dovolací súd poukazuje predovšetkým na tú skutočnosť, že v období po podaní dovolania
dovolateľom v tu posudzovanej právnej veci, Najvyšší súd SR ako súd dovolací rozsudkom sp. zn.
5Obdo/6/2023 z 19. decembra 2023 rozhodol o dovolaní totožného dovolateľa v procesnom postavení

žalobcu proti Okresnému stavebnému bytovému družstvu Poprad, IČO: 36 168 8165 v procesnom
postavení žalovaného, podaného z rovnakých dovolacích dôvodov podľa § 420 písm. f) CSP a §
421 ods. 1 písm. b) CSP v totožnej právnej veci ako v tu posudzovanej, v ktorej dovolateľ dôvodil
rovnakými skutkovými okolnosťami s tým rozdielom, že v predmetnom konaní sa žalobca domáhal
určenia neplatnosti uznesenia zhromaždenia delegátov OSBD Poprad konaného dňa 29. mája 2008,

kým v tu posudzovanej veci sa žalobca domáha určenia neplatnosti uznesenia zhromaždenia delegátov
OSBD Poprad konaného dňa 27. mája 2010. Stotožňujúc sa s právnymi závermi najvyššieho súdu
vyslovenými v označenom rozhodnutí, dovolací súd uvádza, že tieto považuje naďalej za aktuálne a
nemá dôvod sa od nich odkloniť ani v tu posudzovanej právnej veci. Dovolací súd preto konštatuje, že
posúdenie prejednávanej veci dovolateľom a jeho právne závery nie sú správne a nemajú oporu ani v
rozhodnutí, ktorým v dovolaní dôvodí (sp. zn. 1Obdo/36/2019). Dovolací súd opakovane poukazuje na

skutočnosť, že podstata kasačného rozhodnutia najvyššieho súdu sp. zn. 1Obdo/36/2019 spočívala v
konštatovaní, že odvolací súd sa nezoberal námietkami odvolateľky (pozn. dovolacieho súdu: manželky
dovolateľa v tomto spore), čím došlo k porušeniu ust. § 387 ods. 3 CSP a k zrušeniu rozhodnutia pre
porušenie práva na spravodlivý proces. Dovolací súd poukazuje aj na následné rozhodnutie najvyššieho
súdu sp. zn. 1Obdo/67/2021, v ktorom sa tento zaoberal obdobnou námietkou podanou manželkou

dovolateľa, pričom v bode 36. uvedeného rozhodnutia konštatoval, že „...právoplatný rozsudok o žalobe
o určení neplatnosti uznesenia členskej schôdze družstva (obdobne uznesenia valného zhromaždenia
spoločnosti) je pre registrový súd záväzný. Z hmotno-právneho hľadiska je však potrebné rozlišovať
medzi neplatnosťou uznesenia členskej schôdze družstva a neexistenciou takéhoto uznesenia, o prípad
ktorý ide vo všeobecnosti vtedy, ak určitú skutočnosť vôbec nemožno považovať za členskú schôdzu,

čo posudzuje registrový súd aj v konaní, v rámci ktorého posudzuje, či stav zapísaný v OR je v
súlade so skutočným právnym stavom (a predovšetkým to posudzuje v konaní o zápise údajov do OR).
Výsledkom konania o zosúladenie údajov v OR môže byť iba zápis s deklaratórnym účinkom, pričom
napríklad výmaz prokuristu z OR, o ktorý tiež navrhovateľka žiadala, má konštitutívny účinok. Bližšiu
charakteristiku konaní, upravených v § 278 ods. 3 CMP a rozdiely medzi nimi, uviedol dovolací súd

v odseku 39 odôvodnenia (a to v súvislosti s námietkou navrhovateľky, že jej návrh na zosúladenie
údajov v OR so skutočným právnym stavom mal registrový súd posúdiť podľa § 299 a nasl. CMP).
Dovolací súd opätovne poukazuje na to, že v konaní o zápise údajov do OR (ktoré nemá charakter
súdneho konania a uplatňuje sa v ňom tzv. registračný princíp) registrový súd len po formálnej stránke
skúma, či sú splnené zákonom ustanovené formálne predpoklady pre zápis navrhovaných údajov do

OR (okrem určitých výnimiek ako je napríklad prvozápis spoločnosti alebo družstva do OR, zápis zmeny
obchodného mena a pod., kedy sa vykonáva tzv. materiálna kontrola), teda registrový súd skúma, či
návrh na zápis podala oprávnená osoba, či bol podaný vo forme ustanovenej osobitným predpisom, či
je úplný a zrozumiteľný, či údaje uvedené v návrhu sa zhodujú s údajmi vyplývajúcimi z predložených
príloh, či je návrh doložený listinami, z ktorých vyplývajú údaje, ktoré sa majú zapísať do OR, či bol

zaplatený súdny poplatok a pod. V konaní o zosúladenie údajov v OR so skutočným právnym stavom
(na rozdiel od konania o zápise údajov do OR) súd zisťuje skutočný stav veci, t. j. či skutočný právny stav
zodpovedá právnemu stavu zapísanému v OR a uplatňuje sa v ňom vyšetrovací princíp, v rámci ktorého
súd môže vykonať aj také dôkazy, ktoré účastníci nenavrhli. V rámci tohto konania môže registrový
súd prerušiť konanie len vtedy, ak prebieha konanie o žalobe o neplatnosť uznesenia členskej schôdze

družstva alebo valného zhromaždenia obchodnej spoločnosti. Inak konanie o zosúladenie údajov v
OR nemožno prerušiť ani z dôvodu, že prebieha iné súdne konanie alebo viaceré konania, ktorého
alebo ktorých predmetom sú skutkové alebo právne otázky, ktoré by mohli mať význam ako predbežná
otázka aj v konaní o zosúladenie údajov v OR (§ 296 ods. 2 CMP). Konanie o zrušenie zápisu údajov
do OR (ako nový právny inštitút upravený v CMP, ktorý predtým v OSP upravený nebol) predstavuje

prostriedok nápravy vo vzťahu k zápisu údajov do OR, pretože jeho cieľom je zrušenie zápisu údajov v
OR v prípade, ak na ich zápis neboli splnené predpoklady (skutkové a právne) vyžadované zákonom. V
takomto konaní je možné zrušiť zápis s deklaratórnym účinkom, ale aj účinkom konštitutívnym. Takéto
konanie však môže začať len na návrh podaný podľa § 299 a nasl. CMP, pričom navrhovateľka takýto
návrh nepodala (dovolací súd preto nepovažoval za dôvodnú jej námietku uplatnenú v predchádzajúcom

dovolaní, že súdy oboch inštancií pochybili, keď jej návrh neposúdili podľa § 299 CMP a tým porušili
jej právo na spravodlivý proces podľa § 420 písm. f/ CSP).“ V bode 38. predmetného rozhodnutia
dovolací súd ďalej pokračoval dôvodením, že „Dovolací súd súhlasí s názorom odvolacieho súdu, že
úlohou registrového súdu v predmetnom konaní, ktoré sa viedlo na základe návrhu navrhovateľky (nazačatie konania o zosúladenie údajov v OR so skutočným právnym stavom), bolo zistiť, či skutočný
právny stav je v súlade s právnym stavom zapísaným v OR, a nie posudzovať neplatnosť uznesenia
(riadnej alebo náhradnej) členskej schôdze družstva, o skutočnosti ktorej môže byť rozhodované iba

v sporovom konaní na základe žaloby o určenie neplatnosti uznesenia členskej schôdze družstva,
resp. zhromaždenia delegátov (viď aj uznesenie NS SR sp. zn. 1VObdo/1/2021 zo dňa 24.06.2021).
Pokiaľ registrový súd zistil, že ohľadom údajov týkajúcich sa členov predstavenstva, členov kontrolnej
komisie a prokuristu u zapísanej osoby (OSBD Poprad) je právny stav, ktorý je zapísaný v OR, v súlade
so skutočným právnym stavom, nemohol postupovať v zmysle návrhu navrhovateľky a vymazať ňou

uvedených členov predstavenstva, členov kontrolnej komisie a prokuristu spätne niekoľko rokov (ku
dňu 19.05.2004 členov predstavenstva a členov kontrolnej komisie a ku dňu 23.09.2005 prokuristu)
a zapísať členov predstavenstva a členov kontrolnej komisie s dňom vzniku ich funkcie, uvedeným
pri jednotlivých osobách. Odvolací súd konštatoval, že sa stotožnil so záverom registrového súdu,
že navrhovateľka v podanom návrhu a jeho prílohách na zápis jednotlivých osôb do funkcií členov
predstavenstva a členov kontrolnej komisie s rôznymi dátumami vzniku funkcie nepreukázala konkrétnu

právnu skutočnosť ku tej-ktorej osobe, odôvodňujúcu vykonanie ňou požadovaného zápisu v OR. Z
týchto dôvodov, ako aj z dôvodu, že registrový súd nemal k dispozícii žiadne právoplatné rozhodnutie
súdu týkajúce sa vyslovenia neplatnosti uznesenia zhromaždenia delegátov zo dňa 27.04.2005 a ani
iné rozhodnutie zapísanej osoby týkajúce sa navrhovaných zmien v orgánoch družstva, preukazujúcich
tvrdenia navrhovateľky v podanom návrhu, odvolací súd sa stotožnil so záverom registrového súdu,

že nie je možné spätne dozadu niekoľko rokov vymazať dovtedajších členov predstavenstva, členov
kontrolnej komisie a prokuristu a zapísať členov predstavenstva a členov kontrolnej komisie tak, ako
to požadovala navrhovateľka. Tieto dôvody boli - aj podľa názoru dovolacieho súdu - relevantné
(kľúčové) pre rozhodnutie odvolacieho súdu, ktorý potvrdil uznesenie súdu prvej inštancie, ktorým
tento zamietol návrh navrhovateľky na začatie konania o zosúladenie údajov v OR podľa § 289 CMP,

pričom odvolací súd námietky navrhovateľky považoval za nedôvodné z tých dôvodov, ktoré uviedol v
odôvodnení svojho rozhodnutia. Námietky dovolateľky voči zvolaniu riadneho a následne náhradného
zhromaždenia delegátov dňa 27.04.2005 tou istou pozvánkou možno subsumovať pod formálny dôvod
zvolania zhromaždenia delegátov, čo možno napadnúť len žalobou o určenie neplatnosti uznesenia,
podanou v sporovom konaní podľa § 131 Obch. zák., a nie v konaní o zosúladenie údajov v OR podľa

§ 289 CMP.“

50. Z uvedeného vyplýva, že z rozhodnutí najvyššieho súdu konzistentne vyplýva záver, že registrový
súd v konaní o zosúladenie údajov len zisťuje, či sú splnené predpoklady pre vyhovenie zápisu - zisťuje
skutočný stav veci, pričom neposudzuje či uznesenie (riadneho či náhradného) zhromaždenia delegátov

bolo ne/platné, keďže o neplatnosti členskej schôdze družstva (obdobne v tomto spore o zhromaždení
delegátov) môže byť rozhodované iba v sporovom konaní na základe žaloby o určenie neplatnosti
uznesenia členskej schôdze družstva, resp. zhromaždenia delegátov. Uvedené možno analogicky
vyvodiť aj z právnych záverov vyplývajúcich z rozhodnutia Veľkého senátu Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky sp. zn. 1VObdo/1/2021 z 24. júna 2021 (publikované v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu

a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky pod č. R 57/2021), podľa ktorého „V konaniach vo veciach
obchodného registra nie je registrový súd oprávnený prejudiciálne posudzovať otázku neplatnosti
uznesenia valného zhromaždenia, o ktorej môže rozhodnúť len súd v civilnom sporovom konaní na
základe žaloby podľa ustanovenia § 131 Obchodného zákonníka.“

51. Vo vzťahu k námietke dovolateľa k nemožnosti zvolania riadneho a následne náhradného
zhromaždenia delegátov dňa 27. apríla 2005 na 20:00 hod. a 20:30 hod. v priestoroch spoločnosti GAS
& OIL s.r.o. v Poprade, tou istou pozvánkou v jeden deň, ktorú skutočnosť mal odvolací súd opomenúť,
čím nezohľadnil rozhodnutie najvyššieho súdu sp. zn. 1ObdoV/24/2004, dovolací súd konštatuje, že
uvedenúnámietkumožnovyhodnotiťakonámietkutýkajúcusaformálnehonedostatkuspôsobuzvolania

zhromaždenia delegátov, čo však možno napadnúť len žalobou o určenie neplatnosti uznesenia, ktoré
by vyhlásilo uvedené uznesenie členskej schôdze za neplatné. Dovolací súd pripomína, že náhradné
zhromaždenie delegátov z 27. apríla 2005, konané v GAS & OIL s.r.o. v Poprade síce bolo napadnuté
žalobou na Okresnom súde Poprad sp. zn. 16Cb/192/2005, následne však bola žalobcom (v tejto veci
dovolateľ) žaloba vzatá späť a konanie bolo rozhodnutím súdu prvej inštancie zastavené. Neexistuje

teda meritórne rozhodnutie súdu týkajúce sa neplatnosti uznesení zhromaždenia delegátov, resp.
náhradného zhromaždenia delegátov OSBD Poprad zo dňa 27. apríla 2005 o 20:00/20:30 hod. v
priestoroch spoločnosti GAS & OIL s.r.o. v Poprade, tak ako to konštatoval najvyšší súd v rozsudku sp.
zn. 5Obdo/6/2023 z 19. decembra 2023.52. Napokon vo vzťahu k rozsudku Okresného súdu Poprad sp. zn. 18Cb/48/2006, ktorým podľa
tvrdenia dovolateľa mal súd určiť za neplatné uznesenie z 27. apríla 2005, dovolací súd uvádza,

že toto tvrdenie z obsahu uvedeného rozhodnutia nevyplýva, nakoľko rozsudkom Okresného súdu
Poprad č. k. 18Cb/48/2006-385 z 20. novembra 2008 (č. l. 167 spisu) súd určil, že uznesenie zo
zhromaždenia delegátov OSBD Poprad zo dňa 26. mája 2005 je neplatné. Označený rozsudok ako
vecne správny potvrdil Krajský súd v Prešove rozsudkom č. k. 5Cob/1/2009-480 z 12. novembra 2009,
proti ktorému podal dovolanie žalovaný (OSBD Poprad) a o ktorom rozhodol najvyšší súd rozsudkom

sp. zn. 3Obdo/23/2010 z 26. mája 2011 tak, že dovolanie zamietol (č. l. 53 spisu). Zo spisu ďalej dovolací
súd zistil, že rozsudkom Okresného súdu Poprad č. k. 18Cb/19/2008-331 zo 16. októbra 2020 (č. l.
315 spisu), súd za neplatné určil uznesenie zo zhromaždenia delegátov OSBD Poprad zo dňa 29.
novembra 2007; ďalej rozsudkom Krajského súdu v Prešove č. k. 6Cbs/5/04-177 z 20. decembra 2005
(č. l. 174 spisu) bolo určené, že uznesenia z náhradnej členskej schôdze OSBD Poprad konanej dňa 19.
mája 2004, sú neplatné. Vo všetkých označených konaniach išlo o právne veci totožného žalobcu proti

totožnému žalovanému ako v tu posudzovanej veci, avšak vo výroku ani jedného z nich súdy nevyslovili
neplatnosť uznesenia ZD resp. NZD OSBD Poprad zo dňa 27. apríla 2005 konaného v GAS & OIL s.r.o.
v Poprade o 20:00/20:30. Zhrnúc vyššie zistené skutočnosti dovolací súd konštatuje, že v danom spore
nebolo predložené žiadne rozhodnutie súdu alebo družstva týkajúce sa riadneho alebo náhradného
zhromaždenia delegátov OSBD Poprad, ktorým by bolo za neplatné určené uznesenie (riadneho alebo

náhradného) zhromaždenia delegátov zo dňa 27. apríla 2005 konané v GAS & OIL s.r.o. v Poprade o
20:00/20:30 hod.

53. Zistenia totožné s vyššie konštatovanými vyplývajú, ako dovolací súd uviedol v bode 49. tohto
uznesenia, z rozsudku najvyššieho súdu sp. zn. 5Obdo/6/2023 z 19. decembra 2023, v ktorom dovolací

súd zaujal jednoznačný názor, že o neplatnosti uznesenia (riadneho alebo náhradného) zhromaždenia
delegátov OSBD Poprad zo dňa 27. apríla 2005 konaného v GAS & OIL s.r.o. v Poprade o 20:00/20:30
hod.môžeprávoplatnerozhodnúťlensúdvkonaníourčenieneplatnostiuzneseniaaniejemožnétakúto
otázku posudzovať registrovým súdom v rámci konaní o zosúladenie zapísaných údajov v obchodnom
registri so stavom skutočným. Právne závery prijaté citovanou judikatúrou najvyššieho súdu sú aktuálne

aj v rozhodovanej veci a dovolací súd nemá dôvod sa od nich odkloniť.

54. Vzhľadom na všetky uvedené skutočnosti, keďže prípustnosť dovolania žalobcu nie je daná podľa
ustanovenia § 420 písm. f) CSP a ani podľa § 421 ods. 1 písm. b) CSP, dovolací súd dovolanie žalobcu
podľa ustanovenia § 447 písm. c), ako aj ustanovenia § 447 písm. f) CSP odmietol bez toho, aby sa

zaoberal otázkou vecnej správnosti dovolaním napadnutého rozhodnutia.

55. Dovolací súd pre úplnosť dopĺňa, že len samotná nespokojnosť dovolateľa s dovolaním
napadnutým rozhodnutím odvolacieho súdu (resp. ďalšími rozhodnutiami, riešiacimi rovnakú či podobnú
problematiku, na ktorú má dovolateľ odlišný názor), nemôže byť spôsobilá spochybniť záver dovolacieho

súdu o neprípustnosti dovolania v predmetnom spore.

56. Vzhľadom k odmietnutiu dovolania žalobcu, je neopodstatnený tiež jeho návrh na odklad
vykonateľnosti a právoplatnosti napadnutého rozsudku podľa § 444 ods. 1, 2 CSP a v súlade s ustálenou
praxou dovolací súd nevydal o tom samostatné rozhodnutie (resp. nerozhodol osobitným výrokom; k

tomu porovnaj uznesenie najvyššieho súdu z 31. marca 2016 sp. zn. 3Cdo/616/2015).

57. Žalovaný bol v dovolacom konaní úspešný, preto mu dovolací súd priznal voči žalobcovi náhradu trov
dovolacieho konania v plnom rozsahu. O výške náhrady trov dovolacieho konania rozhodne podľa § 262
ods. 2 CSP súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným

uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

58. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok nie je prípustný.