Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 5. november 2024

Súd: Okresný súd Pezinok
Spisová značka: 52P/31/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1724200826
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 11. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vincent Szabó

ECLI: ECLI:SK:OSPK:2024:1724200826.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Pezinok sudcom JUDr. Vincentom Szabóom v právnej veci starostlivosti súdu o maloleté

Q.: Y. Q., narodený XX.XX.XXXX, a A. K., narodená XX.XX.XXXX, obe bytom ako matka, v konaní
zastúpené procesným opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Pezinok, pracovisko
Senec. Krátka 1, deti rodičov: matky - C. K., narodená XX.XX.XXXX, bytom S. XXX/X, S., a otca - Q.
Q.Í., narodený XX.XX.XXXX, trvale bytom Ž. XXX/XX, T., o návrhu matky na určenie výživného, takto

r o z h o d o l :

I. Otec je povinný prispievať na výživu maloletého Y. Q. mesačne sumou 200 eur a maloletej A. K.
mesačne sumou 170 eur, u oboch počnúc dňom právoplatnosti tohto rozsudku, ktoré sumy je otec
povinný zasielať k rukám matky, vždy do 15. dňa v mesiaci vopred

II. Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Návrhom doručeným Okresnému súdu Pezinok dňa 05.03.2024 sa navrhovateľka domáhala uloženia
povinnosti otcovi maloletých detí Q. prispievať na výživu maloletého Y. Q. sumou 200 eur mesačne a
maloletej A. K. sumou 150 eur mesačne.

2. Otec maloletých sa k návrhu nevyjadril, pojednávania sa bez ospravedlnenia nezúčastnil, ani
nepredložil žiadne listinné dôkazy.

3. Súd vykonal dokazovanie výsluchom matky a oboznámil sa s listinnými dôkazmi založenými v spise,
a to najmä rodnými listami maloletých detí, správou kolízneho opatrovníka zo dňa 30.10.2024, lustráciou
na otca v databáze Sociálnej poisťovne, ako aj ďalším na vec sa vzťahujúcim spisovým materiálom,
pričom zistil nasledovný skutkový stav veci:

4. Maloletý Y. Q. je vo veku 7 rokov, navštevuje 2. triedu Základnej školy v S.. Nosí okuliare, ktoré

zaplatil otec. Inak je zdravý, nemá zvýšené výdavky na zdravotnú starostlivosť. Mesačné výdavky na
maloletého sú vo výške cca 432 eur, ktoré matka maloletého vyčíslila nasledovne: strava doma - 150
eur, strava v škole - 30 eur, alikvotná čiastka na bývanie - 143 eur, škola a školské potreby - 20 eur,
hygiena (drogéria, kozmetika) - 20 eur, oblečenie a obuv - 50 eur, voľnočasové aktivity - 4 eurá (futbal),
zdravotná starostlivosť (lieky, vitamíny, výživové doplnky) - 15 eur.

5. Maloletá A. K. je vo veku 3 rokov. Navštevuje Materskú školu v S.. Je zdravá, nemá zvýšené výdavky

na zdravotnú starostlivosť. Mesačné výdavky na maloletú sú vo výške cca 543 eur, ktoré matka maloletej
vyčíslila nasledovne: strava doma - 200 eur, strava v škôlke - 40 eur, alikvotná čiastka na bývanie - 143
eur, náklady na škôlku - 45 eur, hygiena (drogéria, kozmetika) - 20 eur, oblečenie a obuv - 30 eur, hračky
- 50 eur, zdravotná starostlivosť (lieky, vitamíny, výživové doplnky) - 15 eur.6. Matka maloletých detí je slobodná, nemá inú vyživovaciu povinnosť. Ja zamestnaná ako zástupca
vedúceho v spoločnosti C. B..T..Y.. Jej priemerný čistý mesačný príjem je cca. 1.400 eur. Okrem toho

poberá rodinné prídavky vo výške 120 eur a daňový bonus vo výške 280 eur na obe maloleté deti. Iný
príjem nemá. Býva s oboma maloletými deťmi v prenajatom trojizbovom byte na adrese v Š., kde má
mesačné náklady na bývanie 550 eur za nájomné s energiami a 20 eur za televíziu a internet. Nevlastní
žiaden majetok väčšej hodnoty, hnuteľný ani nehnuteľný.

7. Z lustrácie v Registri obyvateľov SR súd zistil, že otec maloletých detí je slobodný, nemá ďalšie
vyživovacie povinnosti. Z lustrácie v Sociálnej poisťovni vyplýva, že otec je od marca 2024 zamestnaný
v spoločnosti B. B..T..Y.., kde dosahuje mesačný príjem v hrubom cca 1.400 eur, okrem toho poberá
invalidný dôchodok vo výške 223,60 eur mesačne. Zo správy kolízneho opatrovníka ďalej vyplýva, že
otec býva v podnájme v trojizbovom byte s mesačným nájomným 500 eur aj s energiami. Okrem toho
si otec prenajíma záhradu za nájomné 100 eur mesačne a v letných mesiacoch za 250 eur mesačne.

Matka potvrdila, že otec uhrádza výživné na každé z maloletých detí vo výške 100 eur mesačne.

8. Podľa čl. 3 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v
znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákon o rodine“), rodičovstvo je spoločnosťou mimoriadne
uznávaným poslaním ženy a muža. Spoločnosť uznáva, že pre všestranný a harmonický vývin dieťaťa

je najvhodnejšie stabilné prostredie rodiny tvorenej otcom a matkou dieťaťa. Spoločnosť poskytuje
rodičovstvu nielen svoju ochranu, ale aj potrebnú starostlivosť, najmä hmotnou podporou rodičov a
pomocou pri výkone rodičovských práv a povinností.

9. Podľa čl. 4 zákona o rodine, všetci členovia rodiny majú povinnosť vzájomne si pomáhať a podľa

svojich schopností a možností zabezpečovať zvyšovanie hmotnej a kultúrnej úrovne rodiny. Rodičia
majú právo vychovávať deti v zhode s vlastným náboženským a filozofickým presvedčením a povinnosť
zabezpečiť rodine pokojné a bezpečné prostredie. Rodičovské práva a povinnosti patria obom rodičom.

10. Podľa čl. 5 zákona o rodine, záujem maloletého dieťaťa je prvoradým hľadiskom pri rozhodovaní

vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. Pri určovaní a posudzovaní záujmu maloletého dieťaťa sa
zohľadňuje najmä
a) úroveň starostlivosti o dieťa,
b) bezpečie dieťaťa, ako aj bezpečie a stabilita prostredia, v ktorom sa dieťa zdržiava,
c) ochrana dôstojnosti, ako aj duševného, telesného a citového vývinu dieťaťa,

d) okolnosti, ktoré súvisia so zdravotným stavom dieťaťa alebo so zdravotným postihnutím dieťaťa,
e) ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do jeho dôstojnosti a ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do
duševnej, telesnej a citovej integrity osoby, ktorá je dieťaťu blízkou osobou,
f) podmienky na zachovanie identity dieťaťa a na rozvoj schopností a vlôh dieťaťa,
g) názor dieťaťa a jeho možné vystavenie konfliktu lojality a následnému pocitu viny,

h) podmienky na vytváranie a rozvoj vzťahových väzieb s obidvomi rodičmi, súrodencami a s inými
blízkymi osobami,
i) využitie možných prostriedkov na zachovanie rodinného prostredia dieťaťa, ak sa zvažuje zásah do
rodičovských práv a povinností.

11. Podľa § 28 ods. 1 zákona o rodine súčasťou rodičovských práv a povinností sú najmä
a) sústavná a dôsledná starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývoj maloletého dieťaťa;
b) zastupovanie maloletého dieťaťa;
c) správa majetku maloletého dieťaťa.

12. Podľa § 28 ods. 2 zákona o rodine rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia. Pri ich výkone
chrániť záujmy maloletého dieťaťa.

13. Podľa § 26 zákona o rodine, ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o
výkone rodičovských práv a povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností.

14.Podľa§36ods.1zákonaorodine,rodičiamaloletéhodieťaťa,ktoríspolunežijú,môžusakedykoľvek
dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj beznávrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté
dieťa do osobnej starostlivosti. Ustanovenia § 24, § 25 a § 26 sa použijú primerane.

15. Podľa § 24 ods. 1 zákona o rodine v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého
dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode,
najmä určí, či maloleté dieťa zverí do spoločnej starostlivosti obidvoch rodičov, do striedavej osobnej
starostlivosti obidvoch rodičov alebo do osobnej starostlivosti jedného z rodičov, kto ho bude zastupovať
a spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do

osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.

16. Podľa § 24 ods. 5 zákona o rodine súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností
alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu
k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby,
vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na

výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na
výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie
pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.

17. Podľa § 62 ods. 1 zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná

povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

18. Podľa § 62 ods. 2 zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich
schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

19. Podľa § 62 ods. 3 zákona o rodine, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a
majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30
% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa
osobitného zákona.

20.Podľa§62ods.4zákonaorodine,priurčenírozsahuvyživovacejpovinnostisúdprihliadanato,ktorý
z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť
rodičov o domácnosť.

21. Podľa § 62 ods. 5 zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri

skúmaní schopností,možnostíamajetkovýchpomerov povinnéhorodičasúdneberiedoúvahyvýdavky
povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

22. Podľa § 63 ods. 1 zákona o rodine, rodič, ktorý má príjmy z inej než závislej činnosti podliehajúcej
dani z príjmu, je povinný preukázať ich súdu, predložiť podklady na zhodnotenie svojich majetkových

pomerov a umožniť súdu sprístupnením údajov chránených podľa osobitného predpisu zistenie aj
ďalších skutočností potrebných na rozhodnutie. Ak si rodič nesplní túto povinnosť, predpokladá sa, že
výška jeho priemerného mesačného príjmu predstavuje dvadsaťnásobok sumy životného minima.

23. Podľa § 75 ods. 1 zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby

oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na primerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

24. Podľa § 76 ods. 1 zákona o rodine, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré
sú zročné vždy na mesiac dopredu.

25. Podľa § 78 ods. 1 zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa
zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len

na návrh.

26. Podľa § 78 ods. 3 zákona o rodine, pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných
nákladov.27. Matka vyčíslila priemerné mesačné výdavky na maloletého Y. sumou cca 430 eur a na maloletú
A. sumou cca 540 eur, pričom súd po preskúmaní jednotlivých položiek vyčíslených matkou dospel k

záveru, že tieto sú opodstatnené a nevyhnutne vynaložené na potreby maloletých detí. Pokiaľ však
ide o výdavky na maloletú A. na stravovanie doma vo výške 200 eur, túto považuje súd za čiastočne
nadnesenú a vychádzal z odôvodnenej potreby maloletej na stravu v rovnakej výške ako v prípade
maloletého Y., a to zo sumy 150 eur mesačne, ktorú súd považuje za primeranú a opodstatnenú, a to
aj s poukazom na to, že maloletí A. sa zjavne stravuje počas dňa aj v materskej škole. Takisto výdavky

na hračky v sume 50 eur mesačne považuje súd za sčasti nadhodnotené, a ako opodstatnený výdavok
uznalsumu30eurmesačne.CelkovéopodstatnenéanevyhnutnévýdavkynamaloletúA.taksúdvyčíslil
na sumu 470 eur.

28. Napriek tomu, že otec ignoroval súdne konanie o určenie výživného, nedostavil sa na pojednávanie,
na ktoré bol riadne predvolaný, nevyjadril sa k návrhu ani nepredložil žiadne dôkazy, súd vykonal

dokazovanie lustráciou v Sociálnej poisťovni, kde zistil, že otcov príjem brutto činí cca 1.400 eur
zo zamestnania a 223 eur mesačne ako invalidný dôchodok. Vychádzajúc z metodiky Ministerstva
spravodlivosti na výpočet výšky výživného dospel súd k záveru, že v schopnostiach a možnostiach otca
je platiť na maloletého Y. výživné vo výške 200 eur mesačne (t.j. 14 % zo sumy cca 1.600 eur na maloleté
dieťa vo veku 6 - 9 rokov pri dvoch maloletých deťoch) a na maloletú A. výživné vo výške 170 eur

mesačne (t.j. 12 % zo sumy cca. 1.600 eur na maloleté dieťa vo veku 0 - 5 rokov pri dvoch maloletých
deťoch).

29. Na základe vyššie uvedeného, zhodnotiac vykonané dôkazy jednotlivo i vo vzájomných súvislostiach
súd návrhu matky vyhovel a rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku, keďže

výživné vo výške 200 eur mesačne na maloletého Y. a 170 eur mesačne na maloletú A. súd považoval
za sumy zodpovedajúce na jednej strane odôvodneným potrebám maloletých detí a na strane druhej
schopnostiam, možnostiam a majetkovým pomerom ich otca.

30. Podľa § 52 Civilného mimosporového poriadku žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov

konania, ak tento zákon neustanovuje inak.

31. Súd o nároku na trovy konania rozhodol v súlade s citovaným § 52 Civilného mimosporového
poriadku tak, že žiadnemu z účastníkov konania nepriznal nárok na náhradu trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na Okresnom
súde Pezinok. Odvolanie môže podať účastník konania, v ktorého neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav
veci.

Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní.

V odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy.

Rozsudky o výživnom sú vykonateľné doručením. (§ 44 Civilného mimosporového poriadku)

V prípade, že niektorý z účastníkov nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, je možné vo veci
starostlivosti o maloleté deti navrhnúť na súd výkon tohto rozhodnutia alebo v časti výživného na
vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.