Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 30. október 2024

Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 1Cdo/170/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7620201459
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 10. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Vladik
ECLI: ECLI:SK:NSSR:2024:7620201459.1

Uznesenie

Najvyšší súd Slovenskej republiky v spore žalobcov 1/ S. N., narodeného XX. S. XXXX, F. XX, 2/ T. V.,
narodeného X. H. XXXX, F. XX, obom zastúpeným AK Berčo s. r. o., advokátska kancelária, Spišská
Nová Ves, J. Hanulu 19, proti žalovanému K.. R. N., narodenému XX. S. XXXX, F. XX, zastúpenému
Beňo & partners advokátska kancelária, s.r.o., Poprad, Nám. sv. Egídia 40/93, o nahradenie prejavu
vôle, vedenom na Okresnom súde Spišská Nová Ves pod sp. zn. 8C/19/2020, o dovolaní žalovaného

proti rozsudku Krajského súdu v Košiciach z 28. júna 2022 sp. zn. 6Co/85/2022, takto

r o z h o d o l :

Z r u š u j e rozsudok Krajského súdu v Košiciach z 28. júna 2022 sp. zn. 6Co/85/2022 a vec mu vracia
na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Spišská Nová Ves (ďalej aj „okresný súd“ alebo „súd prvej inštancie“) rozsudkom z 3.
marca 2022, č. k. 8C/19/2020-178 I. nahradil vyhlásenie vôle žalovaného ako predávajúceho na kúpnej

zmluve v znení:

„"KÚPNA ZMLUVA
uzatvorená medzi

K.. R. N., rod. N., nar. XX.XX.XXXX, rodné číslo (bude doplnené), bytom F. č. XX, XXX XX, SR, štátne

občianstvo SR
(ďalej ako predávajúci)
a
S. N., rod. N., nar. XX.X.XXXX, rodné číslo XXXXXX/XXX, bytom F. č. XX, XXX XX, štátne občianstvo SR
(ďalej ako kupujúci 1)

T.V.,rod.V.,nar.X.XX.XXXX,rodnéčísloXXXXXX/XXXX,bytomF.č.XX,XXXXX,štátneobčianstvoSR
(ďalej ako kupujúci 2)
(kupujúci 1 a kupujúci 2 spolu len ako kupujúci)

Článok I.
Predmet zmluvy

1.Predávajúci je podielovým spoluvlastníkom nehnuteľností, ktoré sú zapísané na liste vlastníctva č.
XXX, k.ú. F., obec F., okres Levoča, v spoluvlastníckom podiele 8/14-in, a to pozemkov označených
parcelnými číslami registra KN "E"

parc. č. XXX/X orná pôda o výmere 5 215 m2,

parc. č. XXX/X trvalý trávny porast o výmere 270 m2,
parc. č. XXX/X orná pôda o výmere 3 812 m2,parc. č. XXX trvalý trávny porast o výmere 957 m2,
parc. č. XXX/X orná pôda o výmere 5 924 m2,
parc. č. XXX/X orná pôda o výmere 5 920 m2,

2. Predávajúci predáva svoje spoluvlastnícke podiely na pozemkoch uvedených v článku 1 bode 1 tejto
zmluvy so všetkými súčasťami a príslušenstvom kupujúcim rovným dielom a každý z kupujúcich ich
kupuje do svojho podielového spoluvlastníctva v podiele 4/18-iny.

Článok II.
Kúpna cena

1.Predávajúcapredávaspoluvlastníckepodielynapozemkochuvedenýchvčlánku1bode1tejtozmluvy
kupujúcim spolu za dohodnutú kúpnu cenu 1.500,- EUR, slovom tisícpäťsto eur. Kúpna cena voči
každému z kupujúcich je 750,- EUR, slovom sedemstopäťdesiat eur.

2. Kúpnu cenu vyplatí každý z kupujúcich predávajúcemu k podpisu tejto zmluvy všetkými zmluvnými
stranami, najneskôr do 7 dní odo dňa uzatvorenia tejto zmluvy.

Článok III.

Osobitné a záverečné ustanovenia

1.Zmena tejto zmluvy je možná len písomnou dohodou zmluvných strán, pričom týmto nie je dotknutý
bod 5 tohto článku, na základe ktorého sú kupujúci oprávnení vykonať opravy chýb a doplnenia tejto
zmluvy.

2. Táto zmluva je vypracovaná v 3 vyhotoveniach.

3. Predávajúci vyhlasuje, že na prevádzaných nehnuteľnostiach neviaznu žiadne dlhy, vecné bremená
a iné ťarchy. Predávajúci vyhlasuje, že do dnešného dňa neuzatvoril žiadnu inú zmluvu o prevode

vlastníckeho práva k predmetu tejto zmluvy, na základe ktorej by sa zaviazal previesť alebo ktorou by už
previedol toto vlastnícke právo k predmetu kúpy. Zároveň predávajúci prehlasuje, že ku dňu podpisu tejto
zmluvy neuzatvoril ani žiadnu inú zmluvu o zriadení záložného práva, ďalej že neuzavrel žiadnu zmluvu
o zriadení vecného bremena k predmetu kúpy, ani nájomnú zmluvu týkajúcu sa predmetu kúpy, prípadne
jeho časti so žiadnou treťou osobou. Predávajúci tiež prehlasuje, že predmet kúpy nie je predmetom

súdneho alebo obdobného sporu, ktorý by obmedzoval jeho prevod.

4. Vlastnícke právo k prevádzaným nehnuteľnostiam prejde na kupujúcich povolením vkladu
vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností. Právne účinky vkladu vznikajú na základe právoplatného
rozhodnutia Okresného úradu Levoča, katastrálny odbor o jeho povolení.

5. Zmluvné strany sa dohodli, že návrh na vklad do katastra nehnuteľností bude podaný kupujúcimi
bez zbytočného odkladu. Predávajúci rovnako udeľuje plnomocenstvo kupujúcemu na zastupovanie
pred príslušným okresným úradom vo veci doplnenia a upravenia podaného návrhu na vklad z tejto
zmluvy. Predávajúci udeľuje plnomocenstvo kupujúcim vo veci upravenia a doplnenia tejto zmluvy, tak,

aby príslušný okresný úrad mohol vykonať vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností.

6. Zmluvné strany prehlasujú, že sú spôsobilé na právne úkony, sú oprávnené s predmetom zmluvy
nakladať, zmluvné prejavy sú dostatočne zrozumiteľné a určité, zmluvná voľnosť nie je obmedzená.
Zároveň zmluvné strany prehlasujú, že sú svojimi prejavmi vôle na tejto zmluve viazaní.

7. Účastníci tejto zmluvy prehlasujú, že zmluve porozumeli a s ňou bez výhrad súhlasia, že ju neuzavreli
v tiesni za nápadne nevýhodných podmienok, dôkazom čoho je, že ju na znak slobodnej a vážnej vôle
vlastnoručne podpísali.

V Buglovciach, dňa 9.3.2020

............................................................................K.. R. N. S. N.
predávajúci kupujúci 1

...........................................
T. V.
kupujúci 2

II. Vyslovil, že žalobcovia 1/, 2/ majú právo na náhradu trov konania v plnom rozsahu, o ktorých výške
súd rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku.

Súd prvej inštancie rozhodol v zmysle žalobného petitu ako skutkovo a právne dôvodný.
2. Na odvolanie žalovaného Krajský súd v Košiciach (ďalej aj ako „odvolací súd“) rozsudkom z 28. júna
2022 sp. zn. 6Co/85/2022 potvrdil rozsudok Okresného súdu Spišská Nová Ves z 3. marca 2022 č. k.
8C/19/2020-178 a vyslovil, že žalobcovia majú proti žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho
konania v plnom rozsahu. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie aj keď z iných dôvodov v zmysle

ustanovenia § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil.

3. Proti rozsudku odvolacieho súdu podal dovolanie žalovaný (ďalej aj „dovolateľ“). Prípustnosť
dovolania odôvodnil ustanovením § 420 písm. f) CSP a § 421 ods. 1 písm. a), b) CSP. Uviedol, že
rozhodnutie odvolacieho súdu je nepreskúmateľné, pretože súd nesprávnym procesným postupom mu

znemožnil, aby uskutočňoval jemu patriace procesné práva (konkrétne právo účinne sa brániť proti
rozhodnutiu súdu) v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 písm. f)
CSP). Konajúce súdy v zásade odmietli dobrovoľné splnenie povinnosti zo strany žalovaného, ktorý
učinil riadnu ponuku na predaj žalobcom ihneď po tom, ako mu bola doručená žaloba. Odvolací súd
svojim postupom prenášal zodpovednosť za neuzatvorenie zmluvy o predaji nehnuteľnosti za rovnakých

podmienok len na žalovaného, hoci v konaní bolo preukázané, že žalobcovia ponuku žalovaného
neprijali. Súdy svojim posúdením vytvorili stav, pri ktorom neumožnili žalovanému dobrovoľne splniť
povinnosť podľa hmotného práva a neprimerane zasiahli do slobodnej vôle žalovaného v rozpore
s hmotným právom. Uviedol, že rozhodnutie odvolacieho súdu je nepresvedčivé, neodôvodnené
a nepreskúmateľné. Odôvodnenie rozhodnutia sa nevysporiadalo so všetkými otázkami riešenými

v konaní. Tým, že súd prvej inštancie sa nezaoberal dobrovoľným splnením povinnosti zo strany
žalovaného, ale pristúpil k nahradeniu prejavu vôle, samotné rozhodnutie pôsobí zreteľne jednostranne
v prospech žalobcov. Odvolací súd odvolacie námietky žalovaného posúdil len sčasti, pričom
zodpovednosťzaneuzatvoreniezmluvyprenášalvýlučnelennažalovaného.Odvolacísúdneakceptoval
jeho ponuku na odpredaj pozemkov, ktorú žalobcovia neprijali. V ostatnej časti námietky žalovaného

neboli vôbec predmetom preskúmania, keď odvolací súd ich odmietol ako nedôvodné. Súdy uvedeným
konaním, kedy odmietli dobrovoľné splnenie zákonnej povinnosti žalovaným a nesprávnym procesným
postupom mu znemožnili, aby uskutočňoval svoje procesné práva, keďže súčasťou procesných práv
je aj dobrovoľné splnenie zákonnej povinnosti a teda došlo k porušeniu jeho práva na spravodlivý
proces. Odvolací súd sa vôbec nezaoberal otázkou, či súd môže nahradiť prejav vôle takýmto druhým

spôsobom, kedy preukázateľne nahradený prejav vôle je v rozpore s objektívnou skutočnosťou, je
uvádzaním do omylu, nakoľko ani súd nahradením prejavu vôle nemôže zmeniť reálne objektívne
skutočnosti. Ak teda ak už previedol vlastnícke právo k pozemkom, ani súd nahradením vôle nemôže
zaňho vyhlásiť, že k prevodu nedošlo. Uviedol, že je naplnený aj dovolací dôvod podľa § 421 ods. 1
písm. b) CSP, keďže právna otázka možnosti nahradiť prejav vôle, ktorý je v rozpore s objektívnou

skutočnosťou ešte nebola v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu vyriešená. Súdy k nahradeniu prejavu
vôle pristúpili aj napriek tomu, že žalobcovia ponuku žalovaného v zákonom stanovenej lehote neprijali.
Odvolací súd sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu (§ 421 ods. 1 písm. a) CSP).
Žiadal, aby dovolací súd zrušil napadnutý rozsudok odvolacieho súdu a vec mu vrátil na nové konanie.

4. Žalobcovia vo svojom vyjadrení k dovolaniu žalovaného sa v celom rozsahu stotožnili s rozhodnutím
odvolacieho súdu. Uviedli, že dovolanie je nedôvodné a žiadali, aby dovolací súd dovolanie zamietol.5. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) ako súd dovolací (§ 35 CSP) po zistení,
že dovolanie podala včas strana sporu, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP),
zastúpená v súlade s § 429 ods. 1 CSP, bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 443 CSP),

preskúmal vec a dospel k záveru, že dovolanie žalovaného je dôvodné.

6. Dovolateľ podal dovolanie z dôvodov podľa § 420 písm. f) CSP a z dôvodu podľa § 421 ods. 1 písm.
a), b) CSP. Dovolací súd najskôr pristúpil k posúdeniu dovolacieho dôvodu podľa § 420 písm. f) CSP.

7. Podľa § 419 CSP proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.
Rozhodnutia odvolacieho súdu, proti ktorým je dovolanie prípustné sú vymenované v § 420 a § 421 CSP.
Z citovaného ustanovenia expressis verbis vyplýva, že ak zákon výslovne neuvádza, že dovolanie je
proti tomu - ktorému rozhodnutiu odvolacieho súdu prípustné, tak takéto rozhodnutie nemožno úspešne
napadnúť dovolaním. Prípady, v ktorých je dovolanie proti rozhodnutiu odvolacieho súdu prípustné, sú
taxatívne vymenované v ustanoveniach § 420 a § 421 CSP.

8. Dovolateľ vyvodzoval prípustnosť podaného dovolania na základe § 420 písm. f) CSP v zmysle
ktorého je dovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým
sa konanie končí, ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej
patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, keď vytýkal

odvolaciemu súdu nedostatočné odôvodnenie rozsudku.

9. Pod porušením práva na spravodlivý proces (vo všeobecnosti) treba rozumieť taký postup súdu,
ktorým sa účastníkom konania znemožní realizácia tých procesných práv, ktoré im právna úprava
priznáva za účelom zabezpečenia spravodlivej ochrany ich práv a právom chránených záujmov v tom

- ktorom konkrétnom konaní, pričom miera tohto porušenia znamená porušenie práva na spravodlivý
proces; jeho súčasťou je aj náležité odôvodnenie rozhodnutia (II. ÚS 559/2018, III. ÚS 47/2019, sp. zn.
4Cdo/140/2019 alebo sp. zn. 4Cdo/120/2019).

10. Podľa nálezu Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 330/2013 súčasťou obsahu základného práva na

spravodlivý proces podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a čl. 6 ods. 1 dohovoru je aj právo účastníka konania
na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré odborne, jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na
všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom žiadanej súdnej ochrany. Otázku,
či súd splnil svoju povinnosť riadne a právne správne odôvodniť svoje rozhodnutie, možno posúdiť len
so zreteľom na okolnosti prípadu.

11. Prípustnosť dovolania však dovolací súd musí skúmať skôr, než sa pustí do meritórneho (vecného)
prejednávania dovolacích dôvodov. Už z toho vyplýva, že dovolací súd nemôže prípustnosť dovolania
posudzovať podľa výsledku vecného prejednania dovolania (jeho dôvodov). Rovnako nie je logické, aby
dovolací súd uznesením odmietol dovolanie ako neprípustné z dôvodu, že podľa jeho názoru nejde

o porušenie práva na spravodlivý proces, alebo preto, že nie je opodstatnený iný dovolací dôvod. Vo
všetkých týchto prípadoch (fázach konania) nejde totiž o prípustnosť, ale o dôvodnosť dovolania a obsah
i forma rozhodnutia dovolacieho súdu sa musí riadiť ustanovením § 448 a § 449 CSP.

12. Citované ustanovenie § 420 písm. f) CSP zakladá prípustnosť a zároveň dôvodnosť dovolania v tých

prípadoch, v ktorých miera porušenia procesných práv strany nadobudla intenzitu porušenia jej práva
na spravodlivý proces. Pod porušením práva na spravodlivý proces v zmysle tohto ustanovenia treba
rozumieť nesprávny procesný postup súdu spočívajúci predovšetkým v zjavnom porušení kogentných
procesných ustanovení, ktoré sa vymyká nielen zákonnému, ale aj ústavnému procesnoprávnemu
rámcu, a ktoré tak zároveň znamená aj porušenie ústavne zaručených procesných práv spojených s

uplatnením súdnej ochrany práva. Za znemožnenie strane uskutočňovať jej patriace procesné práva
v takej miere, že dochádza k porušeniu práva na spravodlivý proces v zmysle § 420 písm. f) CSP,
treba považovať aj taký postup súdu, ktorým sa strane odmieta možnosť domáhať sa svojho práva na
nezávislom a nestrannom súde a ktorým dochádza k odmietnutiu spravodlivosti (denegatio iustitiae),
keď súdom prijaté závery nemajú svoj racionálny základ v interpretácii príslušných ustanovení právnych

predpisov a teda sú svojvoľné a neudržateľné a keď rozhodnutie súdu neobsahuje žiadne dôvody alebo
ak v ňom absentuje zásadné vysvetlenie dôvodov podstatných pre rozhodnutie vo veci, prípadne, ak
argumentácia obsiahnutá v odôvodnení rozhodnutia je natoľko vnútorne rozporná, že rozhodnutie ako
celok je nepresvedčivé.13. Ustálená judikatúra Európskeho súdu pre ľudské práva (ESĽP) uvádza, že súdy musia v rozsudkoch
jasne a zrozumiteľne uviesť dôvody, na ktorých založili svoje rozhodnutia, že súdy sa musia zaoberať

najdôležitejšími argumentami vznesenými stranami sporu a uviesť dôvody pre prijatie alebo odmietnutie
týchto argumentov, a že nedodržanie týchto požiadaviek je nezlučiteľné s ideou práva na spravodlivý
proces (pozri napr. Garcia Ruiz v. Španielsko, Vetrenko v. Moldavsko, Kraska v. Švajčiarsko).

14. Rovnako, podľa stabilizovanej judikatúry Ústavného súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný

súd“) riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia ako súčasť základného práva na súdnu ochranu podľa
čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) vyžaduje, aby sa súd jasným, právne
korektným a zrozumiteľným spôsobom vyrovnal so všetkými skutkovými a právnymi skutočnosťami,
ktoré sú pre jeho rozhodnutie vo veci podstatné a právne významné (IV. ÚS 14/07). Povinnosťou
všeobecného súdu je uviesť v rozhodnutí dostatočné a relevantné dôvody, na ktorých svoje rozhodnutie
založil. Dostatočnosť a relevantnosť týchto dôvodov sa musí týkať tak skutkovej, ako i právnej stránky

rozhodnutia (napr. III. ÚS 107/07). V prípade, keď právne závery súdu z vykonaných skutkových zistení
v žiadnej možnej interpretácii odôvodnenia súdneho rozhodnutia nevyplývajú, treba takéto rozhodnutie
považovať za rozporné s čl. 46 ods. 1 ústavy, resp. čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a
slobôd(I.ÚS243/07).Súdbymalbyťpretovosvojejargumentáciiobsiahnutejvodôvodneníkoherentný,
t. j. jeho rozhodnutie musí byť konzistentné a jeho argumenty musia podporiť príslušný záver. Súčasne

musí dbať tiež na jeho celkovú presvedčivosť, teda inými slovami, na to, aby premisy zvolené v
rozhodnutí, rovnako ako závery, ku ktorým na základe týchto premís dospel, boli pre širšiu právnickú
(ale aj laickú) verejnosť prijateľné, racionálne, ale v neposlednom rade aj spravodlivé a presvedčivé (I.
ÚS 243/07, I. ÚS 155/07, I. ÚS 402/08).

15. Aj najvyšší súd už v minulosti vo viacerých svojich rozhodnutiach, práve pod vplyvom judikatúry
ESĽP a ústavného súdu, zaujal stanovisko, že medzi práva strany civilného procesu na zabezpečenie
spravodlivej ochrany jeho práv a právom chránených záujmov patrí nepochybne aj právo na spravodlivý
proces a že za porušenie tohto práva treba považovať aj nedostatok riadneho a vyčerpávajúceho
odôvodnenia súdneho rozhodnutia. Povinnosť súdu rozhodnutie náležite odôvodniť, je totiž odrazom

práva strany sporu na dostatočné a presvedčivé odôvodnenie spôsobu rozhodnutia súdu, ktorý sa
zaoberá so všetkými právne relevantnými dôvodmi uplatnenej žaloby, ako aj so špecifickými námietkami
strany sporu. Porušením uvedeného práva strany sporu na jednej strane a povinnosti súdu na strane
druhej sa strane sporu (okrem upretia práva dozvedieť sa o príčinách rozhodnutia práve zvoleným
spôsobom) odníma možnosť náležite skutkovo a právne argumentovať proti rozhodnutiu súdu v rámci

využitia prípadných riadnych alebo mimoriadnych opravných prostriedkov. Ak nedostatok riadneho
odôvodnenia súdneho rozhodnutia je porušením práva na spravodlivé súdne konanie, táto vada zakladá
i prípustnosť dovolania podľa § 420 písm. f) CSP.

16. Aj v konaní na odvolacom súde treba dôsledne trvať na požiadavke úplnosti, výstižnosti a

presvedčivosti odôvodnenia rozhodnutia odvolacieho súdu. V odôvodnení svojho rozhodnutia sa
odvolací súd musí vysporiadať so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami a jeho myšlienkový postup
musí byť v odôvodnení dostatočne vysvetlený nielen poukazom na všetky skutočnosti zistené
vykonaným dokazovaním, ale tiež s poukazom na právne závery, ktoré prijal. Právne závery odvolacieho
súdumôžubyťdostatočnepreskúmateľnélenvtedy,akodvolacísúdposkutkovomvymedzenípredmetu

konania podá zrozumiteľný a jasný výklad, z ktorých ustanovení zákona alebo iného právneho predpisu
vychádzal, ako ich interpretoval a prečo pod tieto ustanovenia podriadil, prípadne nepodriadil zistený
skutkový stav.

17. Porušením práva na spravodlivý proces je aj stav, keď v hodnotení skutkových zistení a skutkových

záverov absentuje určitá časť skutočnosti, ktoré vyšli v konaní najavo, eventuálne - alebo tým skôr -
pokiaľ boli stranami sporu namietané, no napriek tomu odvolací súd ich náležitým spôsobom v celom
súhrne posudzovaných skutočností nezhodnotil bez toho, žeby dostatočným spôsobom odôvodnil ich
bezvýznamnosť, či irelevantnosť (4Cdo/102/2017).

18. Ak nie sú totiž zrejmé dôvody toho - ktorého rozhodnutia, nastávajú obdobné následky ako tie,
ktoré vedú k nezákonnosti ale hlavne k nepresvedčivosti rozhodnutia, čo je však v rozpore nielen s
požadovaným účelom súdneho konania, ale aj tiež so zásadami spravodlivého procesu.19. Podľa § 387 ods. 1 až 3 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.
(2) Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa

v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne
doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
(3) Odvolací súd sa v odôvodnení musí zaoberať aj podstatnými vyjadreniami strán prednesenými v
konaní na súde prvej inštancie, ak sa s nimi nevysporiadal v odôvodnení rozhodnutia súd prvej inštancie.
Odvolací súd sa musí v odôvodnení vysporiadať s podstatnými tvrdeniami uvedenými v odvolaní.

20. Dovolací súd poukazuje na dovolacie námietky žalovaného týkajúce sa dôvodov dovolania v zmysle
ustanovenia § 420 písm. f) CSP.

21. S poukazom na vyššie uvedené dôvody dovolací súd uzatvára, že žalovaný opodstatnene namietal
porušenie svojich procesných práv v takej miere, že postupom súdu došlo k porušeniu práva na

spravodlivý proces. Nerešpektovaním pravidla riadneho odôvodnenia rozhodnutia odvolacieho súdu
došlo v konaní k procesnej vade podľa § 420 písm. f) CSP, ktorá zakladá nielen prípustnosť dovolania,
ale zároveň aj jeho dôvodnosť.

22. Rozhodovacia prax najvyššieho súdu je ustálená v tom, že ak v konaní došlo k procesnej vade

uvedenej v ustanovení § 420 CSP, dovolaním napadnuté rozhodnutie je potrebné zrušiť bez toho, aby
sa dovolací súd zaoberal správnosťou právnych záverov, na ktorých spočíva zrušované rozhodnutie
súdu (napr. rozhodnutia najvyššieho súdu sp. zn. 1Cdo/44/2015, 2Cdo/111/2014, 3Cdo/4/2012,
4Cdo/263/2013, 5Cdo/241/2013, 6Cdo/591/2015, 7Cdo/212/2014, 8Cdo/137/2015). Dovolací súd zrušil
napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu v súlade s ustanovením § 449 ods. 1 CSP a vec mu vrátil na

ďalšie konanie (§ 450 CSP).

23. V ďalšom konaní je odvolací súd povinný svoje rozhodnutie vzhľadom na uvedené argumenty
žalovaného náležite odôvodniť v súlade s ustanovením § 393 ods. 2 v spojení s § 220 ods. 2 a § 387
ods. 3 CSP (§ 455 CSP). O nároku na náhradu trov pôvodného konania a trov dovolacieho konania

rozhodne odvolací súd v novom rozhodnutí vo veci samej (§ 453 ods. 3 CSP).

24. Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.