Rozsudok – Majetok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 5. február 2025

Súd: Okresný súd Prievidza
Spisová značka: 3T/50/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3824011010
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 02. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Noema Turanovičová

ECLI: ECLI:SK:OSPD:2025:3824011010.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prievidza samosudkyňou JUDr. Noemou Turanovičovou na hlavnom pojednávaní dňa 5.

februára 2025 v trestnej veci obžalovaného A. B. takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný A. B., nar. XX.X.XXXX v C., okres Prievidza, bytom A. B., D. XXX/X, E. F.,

je vinný, že

dňa 26.02.2024, v čase okolo 06:00 hod., na adrese G. H. I. XXX/XXX, A. B., vo vnútri garáže patriacej
k rodinnému domu, vzal z rúk poškodenej J. I. mobilný telefón značky iPhone Xs max, 64 GB čiernej
farby, sériové číslo: F2LX61DJKPH1, IMEI: 357280090210144, so SIM kartou T-COM s číslom: XXXX
XXX XXX, a to tak, že pristúpil k poškodenej odzadu počas toho ako sedela na stoličke a oboma rukami
sa cez ňu nahol, pričom jednou rukou jej odpojil z mobilného telefónu nabíjací kábel a druhou rukou
jej vytrhol z rúk mobilný telefón značky iPhone Xs max so slovami, že keď bude normálna, tak sa
môžu spolu baviť a následne ihneď odišiel z uvedenej garáže rýchlym krokom preč, pričom predmetný

mobilný telefón značky iPhone Xs max, 64 GB čiernej farby, sériové číslo: F2LX61DJKPH1, IMEI:
357280090210144, so SIM kartou T-COM s číslom: XXXX XXX XXX, poškodenej obvinený nevrátil ani
po tom, čo ho od neho pýtala, čím týmto svojím konaním spôsobil poškodenej J. I. škodu vo výške
230 eur, pričom takto konal napriek tomu, že bol trestným rozkazom Okresného súdu v Prievidzi pod
sp. zn. 20T/13/2023 zo dňa 21.08.2023, právoplatným dňa 31.08.2023, uznaný vinným zo spáchania
pokračovacieho prečinu krádeže podľa § 212 ods. 1 písm. a), písm. b), ods. 2 písm. b) Trestného zákona
formou spolupáchateľstva podľa § 20 Trestného zákona,

t e d a

prisvojil si cudziu vec tým, že sa jej zmocnil a čin spáchal na veci, ktorú mal iný pri sebe, hoci bol za taký
čin v predchádzajúcich dvadsiatich štyroch mesiacoch odsúdený,

č í m s p á c h a l

z prečinu krádeže podľa § 212 ods. 1 písm. d), ods. 2 písm. b) Trestného zákona č. 300/2005 Z. z.
účinného do 5.8.2024 (ďalej len „Trestný zákon“),

a za to sa

o d s u d z u j e :Podľa § 212 ods. 2 Trestného zákona s použitím § 36 písm. l), n) Trestného zákona, § 37 písm. m)
Trestného zákona, § 38 ods. 3 Trestného zákona k trestu odňatia slobody v trvaní 10 (desať) mesiacov

nepodmienečne.

Podľa § 48 ods. 2 písm. b) Trestného zákona sa na výkon uloženého trestu odňatia slobody zaraďuje
do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia.

o d ô v o d n e n i e :

Na hlavnom pojednávaní obžalovaný A. B. (ďalej len obžalovaný) urobil vyhlásenie o uznaní viny za

skutok uvedený v obžalobe prokurátora sp. zn. 2Pv 198/24/3307. Obžalovaný tak urobil aj po tom, čo bol
súdomupozornený,žepretožeodčasuspáchaniaskutkovakčasurozhodovania–vyhláseniarozsudku
súdu nadobudol účinnosť nový Trestný zákona - zákon č. 40/2024 Z. z., prihliadnuc na ustanovenie
§ 2 ods. 1 Trestného zákona riešil súd časovú pôsobnosť Trestného zákona - „Trestnosť činu sa
posudzuje a trest sa ukladá podľa zákona účinného v čase, keď bol čin spáchaný. Ak v čase medzi

spáchanímčinuavynesenímrozsudkunadobudnúúčinnosťviacerézákony,trestnosťčinusaposudzuje
a trest sa ukladá podľa zákona, ktorý je pre páchateľa priaznivejší“. A pretože súd dospel k záveru, že
pre obžalovaného je priaznivejší Trestný zákon účinný v čase spáchania skutku, teda Trestný zákon
účinný do 5.8.2024, nie tak ako to posudzoval prokurátor v obžalobnom návrhu, v ktorom bolo konanie
obžalovaného kvalifikované podľa Trestného zákona účinného od 6.8.2024, bol upozornený na túto

skutočnosť a boli mu kladené opätovne otázky v zmysle § 333 ods. 3 písm. c), d), f), g), h) Trestného
poriadku, na ktoré odpovedal „ áno“. Pretože v prípravnom konaní svoju vinu popieral, súčasne ho súd
požiadal a vysvetlenie prečo, na podklade čoho došlo k zmene jeho postoja a na hlavnom pojednávaní
uznáva svoju vinu. Obžalovaný vysvetlil súdu, prečo došlo k tejto zmene a súd nemal pochybnosti o
tomto uznaní viny, a preto v zmysle § 257 ods. 7 Trestného poriadku prijal toto vyhlásenie obžalovaného

o uznaní viny za skutok uvedený v obžalobe prokurátora sp. zn. 2Pv 198/24/3307 a súčasne rozhodol, že
dokazovanie v rozsahu priznaného skutku nevykoná a vykoná dokazovanie vo vzťahu k výroku o treste.

Obžalovaný spáchanie trestnej činnosti na hlavnom pojednávaní doznal, jej spáchanie úprimne oľutoval.
Mobilný telefón dodatočne vrátil, nie je zamestnaný pre subjektívne zdravotné problémy, je si vedomý,

že bol vo výkone trestu odňatia slobody.

Podľa § 124 ods. 1 Trestného zákona škodou sa na účely Trestného zákona rozumie ujma na majetku
alebo reálny úbytok na majetku alebo na právach poškodeného alebo jeho iná ujma, ktorá je v príčinnej
súvislosti s trestným činom, bez ohľadu na to, či ide o škodu na veci alebo na právach. Škodou sa na

účely tohto zákona rozumie aj získanie prospechu v príčinnej súvislosti s trestným činom.

Škodou sa na účely tohto zákona rozumie aj získanie prospechu v príčinnej súvislosti s trestným činom.
Podľa odseku 2 § 124 Trestného zákona sa škodou rozumie v zmysle odseku 1 aj ujma na zisku, na ktorý
by poškodený inak vzhľadom na okolnosti a svoje pomery mal nárok alebo ktorý by mohol odôvodnene

dosiahnuť.

Škodou malou sa podľa § 125 ods. 1 Trestného zákona rozumie škoda prevyšujúca sumu 266 eur.

S poukazom na uznanie viny obžalovaného, vyššie uvedené skutočnosti, mal súd bez akýchkoľvek

pochybností preukázané, že obžalovaný si prisvojil cudziu vec tým, že sa jej zmocnil a čin spáchal na
veci, ktorú mal iný pri sebe, hoci bol za taký čin v predchádzajúcich dvadsiatich štyroch mesiacoch
odsúdený, čím tak po stránke objektívnej ako i subjektívnej naplnil zákonné znaky skutkovej podstaty
prečinukrádežepodľa§212ods.1písm.d),ods.2písm.b)Trestnéhozákonač.300/2005Z.z.účinného
do 5.8.2024.

Štát chráni súkromné vlastníctvo fyzických i právnických osôb, chráni ho pred neoprávnenými zásahmi
tretích osôb. Obžalovaný svojím konaním porušil tento záujem spoločnosti na nedotknuteľnosti a
ochrane súkromného vlastníctva.Súd sa oboznámil i s listinnými dôkazmi, správou č.l. 54, odpisom registra trestov č.l.51-52, rozsudkom
sp. zn. 20T/13/2023 č.l. 55-57, sp. zn. 1T/58/2022 č.l. 58-59. Z týchto listinných dôkazov vyplýva,
že v posledných 10 rokoch bol obžalovaný na území Slovenskej republiky 5-krát súdne trestaný pre

rôznu trestnú činnosť, no predovšetkým majetkového charakteru, majúceho znaky krádeže, naposledy
trestnýmrozkazomOkresnéhosúduvPrievidzipodsp.zn.20T/13/2023zodňa21.8.2023,právoplatným
dňa 31.8.2023, pre pokračovací prečin krádeže podľa § 212 ods. 1 písm. a), písm. b), ods. 2 písm.
b) Trestného zákona formou spolupáchateľstva podľa § 20 Trestného zákona a bol mu uložený trest
odňatia slobody v trvaní 10 mesiacov, pre výkon ktorého bol zaradený do ústavu na výkon trestu so

stredným stupňom stráženia.

Pri ukladaní trestu súd zohľadnil základné zásady ukladania trestu, vyplývajúce z ustanovenia § 34
ods. 1 Trestného zákona, podľa ktorých trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým,
že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby
viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov, trest zároveň vyjadruje morálne

odsúdenie páchateľa spoločnosťou, pri určovaní druhu a výmery trestu, zohľadniac spôsob spáchania
činu, jeho následok, u obžalovaného súd, vzhliadnuc dve poľahčujúce okolnosti v zmysle § 36 písm. l),
n) Trestného zákona – že sa k spáchaniu trestnej činnosti doznal a jej spáchanie úprimne oľutoval, a
napomáhanie súdu pri objasňovaní trestnej činnosti tým, že na hlavnom pojednávaní urobil vyhlásenie
o uznaní viny a súd toto jeho vyhlásenie prijal, vzhliadnuc jednu priťažujúcu okolnosť v zmysle § 37

písm. m) Trestného zákona – že už bol pred spáchaním trestnej činnosti odsúdený, a teda použitie pri
ukladaní trestu ustanovenia § 38 ods. 3 Trestného zákona, pri ukladaní trestu prihliadnuc i na osobu
obžalovaného, jeho pomery, možnosť nápravy, a pri zohľadnení všetkých týchto okolností potom dospel
k záveru, že práve vzhľadom na osobu obžalovaného, jeho doterajší spôsob života, teda že ide o
osobu,ktorejpáchanietrestnejčinnostijedominantnýmspôsobomživota,spôsobzískavaniafinančných

prostriedkov, bolo na osobu obvineného i v minulosti pôsobené výkonom trestu odňatia slobody a táto
okolnosť nemala na neho významný prevýchovný účinok, lebo ho neodradila od páchania ďalšej novej
trestnej činnosti, za ktorú je i aktuálne uznávaný vinným, a potom dospel súd k záveru, že predovšetkým
na ochranu spoločnosti, jej jednotlivých členov, bude trest odňatia slobody pri spodnej hranici trestnej
sadzby - trest odňatia slobody 10 mesiacov nepodmienečne, pre výkon ktorého zaradil obžalovaného do

ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia v zmysle § 48 ods. 2 písm. b) Trestného zákona,
pretože bol v posledných 10 rokoch vo výkone trestu odňatia slobody, v dostatočnej miere plniť účel
trestu z pohľadu individuálnej ako i generálnej prevencie. Takýto trest potom súd hodnotil ako primeraný,
spravodlivý a zákonný.

Poučenie:

Protitomutorozsudkujemožnépodaťodvolanievlehote15(pätnásť)dníododňa vyhlásenia rozsudku,
prostredníctvom tunajšieho súdu ku Krajskému súdu Trenčín.