Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 29. január 2025

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 6CoP/6/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5319202414
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 01. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Andrej Kekely

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2025:5319202414.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu Mgr. Andreja Kekelyho a členov

senátu JUDr. Jany Urbanovej a JUDr. Vladimíra Topoľančíka, vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa:
A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. XXX, XXX XX C., zastúpeného Úradom práce, sociálnych vecí
a rodiny Čadca ako ustanoveným kolíznym opatrovníkom, dieťa rodičov: matka D. A., nar. XX.XX.XXXX,
trvale bytom C. XXX, XXX XX C., zastúpená JUDr. Michalom Roštárom, advokátom so sídlom Pod
Brehom 71, 023 54 Turzovka, IČO: 42 225 949 a otec E. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom F. G. H. XXXX/X,
XXX XX I., zastúpený JUDr. Ladislavom Ščurym, PhD., advokátom so sídlom Mierová 1725, 022 01
Čadca, IČO: 33 916 071, o zmenu úpravy práv a povinností rodičov

k maloletému dieťaťu, o odvolaní matky a otca proti rozsudku Okresného súdu Čadca č. k.
14P/34/2019-957 zo dňa 25. mája 2022, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok Okresného súdu Čadca č. k. 14P/34/2019-957 zo dňa 25. mája 2022 vo výrokoch I. až VIII.
a X. až XIV. potvrdzuje.

II. Rozsudok Okresného súdu Čadca č. k. 14P/34/2019-957 zo dňa 25. mája 2022
vo výroku IX. zostáva nedotknutý.

III. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Čadca (ďalej „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom zveril maloletého A. B.
do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov tak, že matka je povinná zabezpečovať osobnú
starostlivosť o maloletého každý týždeň počnúc nedeľou v nepárnom týždni od 18.00 hod. do najbližšej
nedele párneho týždňa do 18.00 hod. a otec je povinný zabezpečovať osobnú starostlivosť o maloletého
každý týždeň počnúc nedeľou v párnom týždni od 18.00 hod. do najbližšej nedele nepárneho týždňa
do 18.00 hod. (výrok I.), ďalej v období nasledujúcich sviatkov a prázdnin upravil striedavú osobnú

starostlivosť osobitne tak, že počas letných prázdnin bude maloletý v starostlivosti matky v čase od
01.07. od 18.00 hod. do 15.07. do 18.00 hod. a od 01.08. od 18.00 hod. do 16.08. do 18.00 hod. a otca
v čase od 15.07. od 18.00 hod. do 01.08. do 18.00 hod. a od 16.08. od 18.00 hod.
do 31.08. do 18.00 hod. (výrok II.), počas vianočných a novoročných sviatkov bude maloletý
v starostlivosti matky - každý párny rok od 23.12. od 18.00 hod. do 25.12. do 18.00 hod.
a od 27.12. od 18.00 hod. do 29.12. do 18.00 hod. a každý nepárny rok od 25.12. od 18.00 hod. do
27.12. do 18.00 hod. a od 29.12. od 18.00 hod. do 06.01. nasledujúceho roka do 18.00 hod. a otca -

každý párny rok od 25.12. od 18.00 hod. do 27.12. do 18.00 hod. a od 29.12.
od 18.00 hod. do 06.01. nasledujúceho roka do 18.00 hod. a každý nepárny rok od 23.12.od 18.00 hod. do 25.12. do 18.00 hod. a od 27.12. od 18.00 hod. do 29.12. do 18.00 hod (výrok III.).
počas veľkonočných prázdnin bude maloletý v starostlivosti matky každý nepárny rok od Veľkonočného
piatku od 16.00 hod. do Veľkonočnej nedele do 18.00 hod.

a otca každý párny rok od Veľkonočného piatku od 18.00 hod. do Veľkonočného pondelka
do 18.00 hod. a v nepárnom roku od Veľkonočnej nedele od 18.00 hod. do Veľkonočného pondelka do
18.00 hod. (výrok IV.), počas jarných prázdnin bude maloletý v starostlivosti matky každý párny rok od
piatku, ktorý predchádza jarným prázdninám od 18.00 hod.
do nedele, ktorou končia jarné prázdniny, do 18.00 hod a otca každý nepárny rok od piatku, ktorý

predchádza jarným prázdninám, od 18.00 hod. do nedele, ktorou končia jarné prázdniny, do 18.00 hod.
(výrok V.). Zároveň upravil, že maloletého odovzdá rodič, ktorý ho má v osobnej starostlivosti, druhému
rodičovi v mieste bydliska odovzdávajúceho rodiča, pričom odovzdávajúci rodič je povinný maloletého
na výkon osobnej starostlivosti s druhým rodičom riadne pripraviť (výrok VI.). Zastupovanie a správu
majetku maloletého upravil tak, že zastupovať a spravovať majetok maloletého budú obidvaja rodičia
(výrok VII.). Otcovi súčasne určil povinnosť prispievať na výživu maloletého sumou 50,- eur mesačne,

vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky (výrok VIII.) a ďalej vyslovil, že poberateľom daňového
bonusu bude otec a poberateľkou rodinných prídavkov bude matka (výrok IX.).
Vo zvyšnej časti návrh otca zamietol (výrok X.). Ďalej vo výroku súd prvej inštancie uviedol, že sa týmto
rozsudkom mení rozsudok Okresného súdu Čadca č. k. 9P/6/2019-104 zo dňa 09.05.2019 (výrok XI.).
O náhrade trov konania rozhodol tak, že žiadnemu z účastníkov nepriznal nárok na náhradu trov konania

(výrok XII.), matke uložil povinnosť nahradiť Slovenskej republike trovy konania vo výške 346,27 eur
na účet Okresného súdu Čadca, a to formou splátok vo výške 30,- eur mesačne splatných k 15. dňu
v mesiaci nasledujúcom
po mesiaci, v ktorom rozhodnutie v tomto výroku nadobudne právoplatnosť, pod následkom straty
výhody splátok pri nezaplatení čo i len jednej z nich (výrok XIII.) a otcovi uložil povinnosť nahradiť

Slovenskej republike trovy konania vo výške 580,61 eur na účet Okresného súdu Čadca, a to formou
splátok vo výške 50,- eur mesačne splatných k 15. dňu v mesiaci nasledujúcom po mesiaci, v
ktorom rozhodnutie v tomto výroku nadobudne právoplatnosť, pod následkom straty výhody splátok pri
nezaplatení čo i len jednej z nich (výrok XIV.).
2. Na odôvodnenie rozsudku súd prvej inštancie uviedol, že otec návrhom žiadal zmenu úpravy práv

a povinností k maloletému dieťaťu, a to tak, že súd maloletého zverí do jeho osobnej starostlivosti s
tým, že ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Matke žiadal uložiť povinnosť prispievať na
výživu maloletého sumou 120,- eur mesačne. Podaním doručeným súdu prvej inštancie dňa 25.04.2022
navrhol, aby pre prípad nevyhovenia jeho návrhu zveril maloletého do striedavej osobnej starostlivosti
obidvoch rodičov s tým, že matka bude zabezpečovať striedavú osobnú starostlivosť o maloletého od

štvrtka od 16.00 hod.
do pondelka párneho týždňa do 08.00 hod. Osobitne navrhol upraviť prázdniny a sviatky. Zastupovanie
dieťaťa navrhol obidvoma rodičmi, bez určenia výživného.
3. Matka pôvodne navrhovala návrh na zmenu úpravy práv a povinností k maloletému zamietnuť.
V priebehu konania navrhla striedavú osobnú starostlivosť obidvoch rodičov, keďže táto na základe

nariadeného neodkladného opatrenia funguje. Stotožnila sa s návrhom striedavej osobnej starostlivosti,
ako do predniesol súd prvej inštancie na pojednávaní dňa 25.05.2022.
4.Kolíznyopatrovníkmaloletéhonapojednávanídňa25.05.2022súhlasilsnázoromsúduprvejinštancie
ohľadom striedavej osobnej starostlivosti, ale navrhol určiť otcovi výživné vo vyššej sume, ako je 50,- eur.
5. Súd prvej inštancie mal po vykonanom dokazovaní preukázané, že o úprave práv a povinností

k maloletému A. bolo naposledy rozhodnuté rozsudkom Okresného súdu Čadca č. k. 9P/6/2019-104
zo dňa 09.05.2019, ktorým súd schválil rodičovskú dohodu, podľa ktorej sa maloletý zveril do osobnej
starostlivosti matky, otec sa zaviazal prispievať na výživu maloletého sumou 120,- eur mesačne a
zároveň upravil sa styk otca s maloletým. Matke bola uložená povinnosť podrobiť sa odporúčaniu
Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Čadca na výkon opatrení ambulantnou alebo terénnou formou

v prirodzenom prostredí pre maloletého, a to čo do nácviku rodičovských zručností, efektívneho
hospodárenia s finančnými prostriedkami a psychologického poradenstva na predchádzanie alebo
opakovanie krízových situácií v rodine prostredníctvom Poradenského centra J. I., Centrum pre dieťa
a rodinu v rozsahu 150 hodín s tým, že otec je povinný strpieť realizáciu výkonu tohto odporúčania
v rozsahu, ako bol uložený týmto rozhodnutím matke. V tom čase bola rodičovská dohoda v záujme

maloletého. Porovnaním pomerov vyplynulo, že došlo k ich zmene, ktorá odôvodňuje zmenu úpravy
rodičovských práv a povinností. Súd prvej inštancie poukázal na rozvinuté citové väzby maloletého
k rodičom a schopnosť rodičov zabezpečiť riadnu starostlivosť o maloletého. Uznesením Okresného
súdu Čadcač. k. 14P/34/2019-568 zo dňa 29.06.2020 v spojení s uznesením Krajského súdu v Žiline
č. k. 6CoP/66/2020-690 zo dňa 14.01.2021, bol maloletý dočasne zverený do striedavej osobnej
starostlivosti obidvoch rodičov tak, že maloletý bude v osobnej starostlivosti matky vždy od soboty v

nepárnom týždni od 15.00 hod. do nasledujúcej soboty v párnom týždni do 15.00 hod. a v osobnej
starostlivosti otca vždy od soboty v párnom týždni od 15.00 hod. do nasledujúcej soboty v nepárnom
týždni do 15.00 hod. Osobitne boli upravené prázdniny. Otcovi bola uložená povinnosť prispievať
na výživu maloletého sumou 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa.
Krajský súd v Žiline doplnil neodkladné opatrenie o výrok, ktorým rodičom uložil povinnosť podrobiť sa

poradenstvu prostredníctvom Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Čadca.
6. Otec v konaní argumentoval tým, že matka nie je schopná sa o maloletého riadne postarať, nevie
variť, odchádza často preč z domu. Poukázal aj na nízku hygienu matky. Neskôr uviedol, že maloletý
je zanedbaný a zabudol všetko, čo ho otec naučil. Na margo toho súd prvej inštancie uviedol, že
spravidla žena - matka naberá materinské skúsenosti, až keď sa jej narodí dieťa, pričom jej pomáha
aj rodina. Matka však nemala vo svojom okolí osobu, ktorá by jej pomohla či poradila. Nebolo možné

matke uprieť snahu zlepšovať sa v snahe zabezpečiť čo najlepšiu starostlivosť o maloletého. V ďalšom
konaní otec už ani nežiadal, aby sa matka podrobila ďalšiemu poskytovaniu poradenstva. Ďalej súd prvej
inštancie uviedol, že je pravda, že v minulosti stará matka požívala alkoholické nápoje, a preto to ani
nebolo vhodné prostredie na výchovu maloletého. Situácia sa však zmenila a pokiaľ sa aj matka spolu
s maloletým zdržiava v domácnosti svojej matky, už sa tam alkohol nevyskytuje. Starej matke sa zhoršil

zdravotný stav a matka ju opatruje a poberá aj príspevok za jej opatrovanie. Ani náhodnou kontrolu
nebol preukázaný výskyt osoby pod vplyvom alkoholu v jej domácnosti. Výsluchom znalca mal súd prvej
inštancie preukázané, že matka by vedela v prípade potreby vyhodnotiť riziko v domácnosti jej matky.
Konštatoval, že ak matka v minulosti mala problémy so svojou matkou práve pre požívanie alkoholických
nápojov zo strany jej matky, neváhala odísť a riešiť tak svoju situáciu. Za irelevantnú považoval súd prvej

inštancie námietku otca voči pracovníčkam Centra pre deti a rodiny K., keďže tieto pracovníčky nie sú
účastníčkami konania. Súdom nebol nariadený dohľad týmto subjektom, ale je to istá pomoc a podpora
pre matku. Aj otec môže kedykoľvek požiadať kolízneho opatrovníka o pomoc a táto mu bude
zabezpečená. Súdu prvej inštancie sa tak javilo, že otec má vo svojom okolí dostatočnú podporu pri
zabezpečení starostlivosti o maloletého. Ani zdravotný stav maloletého nenaznačoval, že by matka

zanedbávala jeho zdravotný stav, čo potvrdila detská lekárka maloletého. Zo znaleckého posudku MUDr.
Stanislava Kollára č. 96/2020, ako aj z výsluchu tohto znalca na pojednávaní konanom dňa 27.04.2022
mal súd prvej inštancie preukázané,
že matka trpí tzv. adaptačnými poruchami v záťažových situáciách. V čase znaleckého vyšetrenia
bola v stabilizovanom stave. Jedná sa o ľahkú duševnú poruchu, ktorá nemôže ohroziť zdravý vývoj

dieťaťa. Znalec zároveň konštatoval, že otec netrpí duševnou poruchou, ani jeden z rodičov netrpí
sexuálnou poruchou a z medicínskeho hľadiska sú obaja rodičia rovnocenní a schopní zabezpečiť
osobnú starostlivosť o maloletého. Zo znaleckého posudku PhDr. Jozefa Ďanovského č. 10/2020, ako
aj z výsluchu tohto znalca na pojednávaní konanom dňa 27.04.2022 súd prvej inštancie zistil, že
maloletýmávytvorenébezpečnécitovéputokobidvomrodičom.Vnajlepšomzáujmemaloletéhobybola

rozšírená osobná starostlivosť, teda byť s obidvoma rodičmi čo najčastejšie. Znalec navrhol striedavú
osobnú starostlivosť v týždňovom intervale, pričom sa vyjadril pozitívne, že táto už aj funguje. Rozšírenú
osobnú starostlivosť by si predstavoval v pomere 60:40 v prospech otca, ale to len v prípade, ak by bol
v domácom prostredí matky požívaný alkohol. Pokiaľ však kolízny opatrovník nezistil nič nevhodné v
domácnosti matky, tak potom obaja rodičia majú možnosť rovnako zabezpečovať starostlivosť o dieťa.

7. K tvrdeniu otca, že problémom matky je, že s maloletým dieťaťom často mení bydlisko, súd prvej
inštancie uviedol, že je síce pravdou, že matka bývala na viacerých miestach, ale aktuálne žije v
domácnosti so svojou matkou a strýkom. Aktuálne sa javí jej bytová situácia ako stabilná. Súd prvej
inštancie tak bol názoru, že boli splnené podmienky pre zverenie maloletého do striedavej osobnej
starostlivosti obidvoch rodičov. V konaní nebolo preukázané, že by matka zanedbávala starostlivosť

o maloletého. Rodičia sú rovnocenní v schopnosti zabezpečiť starostlivosť o maloletého, ktorý má
pozitívny citový vzťah k obidvom rodičom.
8. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti súd prvej inštancie zveril maloletého do striedavej osobnej
starostlivosti obidvoch rodičov, a to v týždňových intervaloch. V takejto forme striedavá osobná
starostlivosť fungovala už takmer 2 roky. Súd prvej inštancie nevidel dôvod, aby maloletého zveril len

do osobnej starostlivosti otca.
9. Vo vzťahu k striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov súd prvej inštancie uviedol,
že stanovil čas striedania na nedeľu o 18.00 hod., aby mali rodičia možnosť plnohodnotne stráviť čas
s maloletým aj cez celý víkend. S uvedeným matka súhlasila, otcovi nezáležalo na dni striedania.K striedavej starostlivosti počas sviatkov a prázdnin súd prvej inštancie uviedol, že starostlivosť tak,
ako vyplýva z výrokov II. až V. bola s rodičmi odkomunikovaná na pojednávaní a nastavená podľa ich
požiadaviek. Nevidel dôvod, prečo by si len matka mala chodiť pre maloletého k otcovi do I., preto aj v

tejto časti súd prvej inštancie návrh otca zamietol. Ďalej súd prvej inštancie rozhodol, že obidvaja rodičia
budú maloletého zastupovať a spravovať jeho majetok, keďže obidvaja rodičia majú rodičovské práva.
Pokiaľ ide o daňový bonus a prídavok na dieťa, súd prvej inštancie akceptoval dohodu rodičov o ich
rozdelenom poberaní.
10.Kúpravevýživnéhonamaloletéhosúdprvejinštancieuviedol,žemaloletýnavštevujematerskúškolu

(jednu v mieste bydliska matky a jednu v mieste bydliska otca). Otec pracoval v obchodnej spoločnosti
KIA Slovakia s. r. o., kde jeho príjem v roku 2019 bol vo výške 1.159,- eur mesačne, v roku 2020 vo
výške 1.108,- eur mesačne a za obdobie od 01/2021
do 10/2021 vo výške 1.190,- eur mesačne. Od 28.10.2021 otec pracuje v spoločnosti HMSK Agency s.
r. o. pričom jeho príjem za obdobie od 11/2021 do 02/2022 bol v priemere v sume 764,- eur mesačne.
Matka bola na rodičovskej dovolenke do 31.12.2021, pričom rodičovský príspevok mala v roku 2019 v

sume 220,70 eur mesačne, v roku 2020 v sume 220,70 eur mesačne a v roku 2021 v sume 378,10 eur
mesačne. Od 09/2021 poberá peňažný príspevok
na opatrovanie vo výške 239,75 eur mesačne a ešte aj prídavok na dieťa. Iný príjem nemala. Súd prvej
inštancie neprihliadol na skutočnosť, že matka požiadala o príspevok na opatrovanie aj na strýka, keďže
tento jej ešte nebol priznaný, pričom súd prvej inštancie musel vychádzať z okolností, ktoré tu boli v čase

rozhodovania. Otec žiadal, aby bolo prihliadané u obidvoch rodičov na celkové príjmy domácnosti, teda
pri matke aj na príjem jej matky a strýka a u otca na príjem jeho a jeho matky, čo súd prvej inštancie
nezohľadnil s tým, že v danom prípade sa nekonalo o vyživovacej povinnosti iných príbuzných. Bolo
možné len prihliadnuť na skutočnosť, či sa tieto spolužijúce osoby podieľajú na nákladoch domácnosti
ako sú energie, nájom a podobne. S poukazom na to, že príjem otca je vyšší ako príjem matky, sledujúc

aby maloletý nepociťoval tento rozdiel v čase, keď je
u matky, súd prvej inštancie určil otcovi výživné vo výške 50,- eur mesačne. Uvedená suma podľa
súdu prvej inštancie odráža skutočnosť, že rodičia zabezpečujú starostlivosť o maloletého v rovnakom
rozsahu a maloletý má právo podieľať sa
na životnej úrovni otca. Napokon súd prvej inštancie považoval za dôveryhodné tvrdenie otca, že u

neho k zmene práce došlo z dôvodu zrušenia pracovného miesta. Nestotožnil sa s návrhom kolízneho
opatrovníka a matky, že je potrebné určiť výživné
vo vyššej sume ako 50,- eur.
11. Pokiaľ ide o právne posúdenie veci súd prvej inštancie v rozsudku citoval ust. § 24 ods. 1 až 5, § 26,
§ 28 ods. 2, § 36 ods. 1, § 62 ods. 1 a 6, § 75 ods. 1 a § 76 ods. 1 zákona

č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „ZoR“) v znení účinnom
ku dňu rozhodnutia súdu prvej inštancie.
12. O náhrade trov konania rozhodol súd prvej inštancie podľa ust. § 52 zákona č. 161/2015 Z. z.
Civilný mimosporový poriadok (ďalej len „CMP“) s poukazom na to, že v danom prípade nekonštatoval
existenciu okolností, ktoré by odôvodňovali priznanie trov konania podľa ustanovení CMP. Matka

uplatnený nárok dostatočne nešpecifikovala a skutočnosť,
že súd prvej inštancie návrhu otca nevyhovel nepovažoval za okolnosť hodnú osobitého zreteľa.
13. Ďalej súd prvej inštancie uviedol, že vyplatením znalečného z rozpočtových prostriedkov súdu na
účet znalcov vznikli štátu trovy konania, a preto v súlade s ust. § 57 CMP rozhodol o ich náhrade. Vo veci
nariadil dokazovanie znalcom z odvetvia psychiatria a sexuológia a odvetvia klinická psychológia detí,

klinická psychológia dospelých. Psychologické znalecké dokazovanie nariadil v záujme maloletého, na
preukázanie rozporných tvrdení oboch rodičov. Súc si vedomý toho, že matke bol priznaný nárok na
poskytnutie bezplatnej právnej pomoci, avšak znalcovi MUDr. Kollárovi pri vyšetrení tvrdila, že z Anglicka
mala nasporených 19.000,- eur, pričom tieto peniaze ešte má, bol toho názoru, že bolo spravodlivé,
aby sa

na trovách tohto dokazovania podieľala aj matka. Znalcovi PhDr. Ďanovskému bolo priznané znalečné
v sume 692,54 eur, z čoho polovica pripadajúca na matku predstavuje sumu 346,27 eur a na otca
predstavuje sumu 346,27 eur. Skúmanie duševného stavu matky navrhol otec, ktorý mal podozrenie na
duševnú chorobu u matky, preto mal súd prvej inštancie za to,
že trovy tohto dokazovania by mal znášať otec. Znalcovi MUDr. Kollárovi bolo priznané znalečné v sume

697,10 eur. Výsluch znalcov na pojednávaní rovnako navrhol otec, preto aj túto odmenu by mal nahradiť
on, t. j. 100,60 eur za výsluch znalca psychológa a 136,64 eur
za výsluch znalca psychiatra. Otec by sa tak mal celkovo podieľať na úhrade trov znaleckého
dokazovania v sume 1280,61 eur (346,27 eur + 697,10 eur + 237,24 eur), pričom súd prvej inštancieodrátal ním uhradenú sumu 700,- eur, a preto otcovi uložil povinnosť nahradiť trovy štátu v sume 580,61
eur. Rodičom súd prvej inštancie zároveň povolil splácať uvedenú sumu v splátkach, keďže rozpočet
súdu tým nebude dotknutý.

14. Na záver súd prvej inštancie dodal, že zamietol návrh otca na výsluch svedkov, ktorých pôvodne
navrhla matka, s tým, že pokiaľ by sa týmto výsluchom malo len preukazovať,
že boli podávané trestné oznámenia na otca či iné udania, výsledky znaleckého dokazovania boli
jednoznačne postačujúce na záver, že otec netrpí žiadnou sexuálnou poruchou, nie sú
u neho žiadne sklony k agresii, takže akýkoľvek ďalší výsluch by sa javil ako nadbytočný. Súd prvej

inštancie tiež zamietol návrh otca na výsluch svedkov - jeho sestry F. B. L. a jeho snúbenice A. D.
s poukazom na skutočnosť, že otázku veštcov nebolo potrebné riešiť, pokiaľ sa týka starostlivosti o
maloletého,
na pojednávaní boli vypočutí dvaja znalci, ktorí sa k tomu vyjadrili, dalo by sa povedať nestranne, keďže
svedkyne sú v blízkom príbuzenskom alebo priateľskom vzťahu k otcovi dieťaťa a mohli priniesť len svoj
subjektívny pohľad. Mohli síce vypovedať o tom, ako otec zabezpečuje starostlivosť o maloletého, ale

nemohli to vedieť porovnať so starostlivosťou, ktorú zabezpečuje matka. Spisový materiál obsahoval
dostatok dôkazov, a takýto výsluch sa javil ako nadbytočný. Rovnako súd prvej inštancie nepovažoval
za potrebný dopyt na A.,
M. a na T-Mobile ohľadne míňania finančných prostriedkov matkou, keďže matka uznala v konaní, že
mala takýto problém a kontaktovala veštcov.

15. Súd prvej inštancie nepovažoval potrebné zrušiť nariadené neodkladné opatrenie, keďže priamo vo
výroku VII. uznesenia č. k. 14P/34/2019-568 zo dňa 29.06.2020 bolo uvedené,
že toto neodkladné opatrenie platí na čas do nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej
16. Proti rozsudku súdu prvej inštancie vo výroku XIII. podala v zákonnej lehote odvolanie matka.
Odvolanie odôvodnila tým, že súd prvej inštancie neposúdil správne a náležite dôkazy vykonané na

preukázanie rozhodných skutočností a rovnako neposúdil vykonané dôkazy v ich vzájomnej súvislosti,
v dôsledku čoho dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a napokon k nesprávnemu rozhodnutiu
vo veci náhrady trov konania. Namietala, že súd prvej inštancie mal dostatočne preukázané, že je
zastúpená zástupcom na základe rozhodnutia Centra právnej pomoci a bola aj nútená využívať služby
jednotlivých krízových centier, pretože nemala dostatočné finančné prostriedky, aby si mohla dovoliť

vlastné bývanie. Rozhodnutie považovala za nesprávne, nereflektujúce na vykonané dokazovanie. Súd
prvej inštancie vychádzal ťažiskovo z jej vyjadrenia znalcovi MUDr. Kollárovi
pri znaleckom vyšetrení, kde znalcovi uviedla, že z Anglicka mala nasporených 19.000,- eur. Súd prvej
inštancie však neskúmal či naozaj tieto peňažné prostriedky má. S ohľadom
na absenciu zisťovania jej finančných a majetkových pomerov vnímala napadnutý rozsudok ako

nesprávny a nemajúci oporu vo vykonanom dokazovaní. Preto navrhla, aby odvolací súd rozsudok súdu
prvej inštancie v napadnutom výroku zmenil ta, že štátu náhradu trov konania voči matke neprizná.
17. K odvolaniu matky sa vyjadril otec, ktorý uviedol, že matka odvolaním opäť iba zavádzala. K jej
tvrdeniam uviedol, že pokiaľ sa samotná vyjadrila, že peniaze ešte má, tak súd prvej inštancie vychádzal
z tohto nesporného tvrdenia. Pokiaľ v odvolaní tvrdila, že nasporenú sumu nemá, takto veľkú nasporenú

sumu mohla za tak krátky čas konania minúť jedine
na automaty, veštcov a liečiteľov. Ďalej doplnil, že matka zdedila po svojom otcovi sumu 25.000,- eur,
ktoré niesol s matkou do A., M., kde si ich vložila na novovytvorený účet. Matka mala tak celkom
nasporenú sumu 44.000,- eur. Má zároveň účelovo prenajatý byt od obce C.. Pokiaľ by priznala, že býva
v domácnosti matky, tak by musela byť posudzovaná s ďalšími dvoma bývajúcimi osobami a nespĺňala

by príjem v hmotnej núdzi. Konanie matky považoval za špekulatívne. Ďalej uviedol, že zistil, že matke
bolo priznané opatrovné aj na strýka už v čase rozhodovania súdu prvej inštancie v máji 2022. Matka
poberala opatrovné na svoju matku vo výške 469,- eur mesačne a na strýka vo výške 369,- eur mesačne,
teda v celkovej výške 838,- eur mesačne. Navyše matka poberala prídavok
na dieťa v sume 100,- eur a odo neho by mala poberať sumu výživného v sume 50,- eur. Matka má

tak celkovo príjem vo výške 988,- eur mesačne. Ďalej uviedol, že ďalší podvod matka spáchala, keď
vystupovala ako týraná žena, ktorú týra jej vlastná matka. Bolo jej poskytnuté krízové centrum, ktoré
vôbec nepotrebovala, pretože hneď po opustení krízového centra sa opakovane vrátila ku svojej matke.
Matka sa tak neustále priživuje na svojom synovi, rodine a štáte. Matka v spoločnej domácnosti bývala
1 rok, nemala záujem o starostlivosť o maloletého, neustále z domu utekala, stretávala sa s pochybnými

mužmi, hrala automaty a každej snahe o učenie viesť domácnosť, variť a starať sa o dieťa sa vyhýbala.
Na záver vyjadrenia otec uviedol, že pracuje, syna oblieka a obúva. Kaderníka a lieky platí výlučne on,
syna vozí až pred dom, matka má vďaka príspevkom od štátu väčší príjem ako on, ale musí jej platiť
výživné. Trovy znaleckého dokazovania by tak mali hradiť obe strany sporu v rovnakej sume.18. Odvolanie proti rozsudku súdu prvej inštancie vo výrokoch I. VI., XIII., X., XIV. napadnutého
rozhodnutia, pričom navrhol aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutých výrokoch
zrušil a vec vráti súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Odvolanie odôvodnil tým, že

súd prvej inštancie nesprávnym procesným postupom mu znemožnil, aby uskutočňoval jemu patriace
procesné práva v takej miere,
že došlo k porušeniu jeho práva na spravodlivý proces. Napadnuté rozhodnutie napĺňa všetky atribúty
odmietnutia spravodlivosti v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Poukázal na
porušenie práv s ohľadom na ust. čl. 46 a čl. 48 Ústavy SR. Znalec PhDr. Ďanovský odporučil striedavú

osobnú starostlivosť určiť v pomere 60 % ku 40 % v prospech otca. Preto navrhoval pomer 4 dni v
prospech matky a 10 dní v prospech neho. Znalec navrhoval 8,5 dňa v prospech otca a 5,5 dňa v
prospech matky. Aj pri takomto pomere ide stále o striedavú osobnú starostlivosť a nie o rozšírený
styk s dieťaťom. Súd prvej inštancie stanovil striedavú osobnú starostlivosť v pomere 50:50. Takéto
rozhodnutie súdu prvej inštancie tak vykazuje známky svojvôle. Súd prvej inštancie nerešpektoval názor
znalca.

19. Ďalej otec nesúhlasí s tým, aby rodič, ktorý má dieťa v osobnej starostlivosti toto odovzdával rodičovi,
ktorý len bude vykonávať osobnú starostlivosť. Uviedol, že väčšinou mešká matka a niekedy sa stalo,
že aj 2 hodiny. Práve o tieto 2 hodiny bol potom ukrátený o čas s maloletým on. Takéto odovzdávanie
je následne nekonzistentné a chaotické.
20. Zároveň otec poukazoval na nevhodné východné prostredie u matky, keďže jej matku videli piť

alkohol priamo z fľaše. Matka žije v alkoholovom prostredí s maloletým. Pracovníci úradu práce,
sociálnych vecí a rodiny ani nedali na námatkovej kontrole matke fúkať. Nemožno hovoriť o námatkovej
kontrole, keď matka bola zamestnankyňou kolízneho opatrovníka vopred informovaná, že takáto
kontrola skutočne prebehne.
21. V kontexte s jeho námietkami k starostlivosti o maloletého zo strany matky, namietal otec

nevykonanie ním navrhovaných dôkazov, konkrétne výsluchom sestry F. B. L. a jeho snúbenice A. D..
Jeho sestra je vždy pri preberaní a odovzdávaní maloletého, keď jednoznačne mohla popísať, ako
to reálne s odovzdávaním maloletého funguje. Rovnako tak jeho snúbenica sa vie vyjadriť, ako sa
správa maloletý, keď sa vráti od matky, konkrétne, že je roztržitý, agresívny, roztopašný a niekedy je aj
zanedbaný. Prvý deň po príchode od matky dokonca nevie syna dostať do vane a je v stave, akoby sa

celý týždeň vôbec nekúpal alebo nesprchoval. Zároveň otec trval
na dožiadaní A., M.. a T-Mobile, a. s., z ktorých by bolo zistiteľné, koľko finančných prostriedkov matka
minula na veštcov a na audiotextové čísla. Matka okrem toho, že si zbytočne prenajíma byt v obci C., v
ktorom nebýva, tak nemalé finančné prostriedky míňa aj naďalej na veštcov.
22. Otec ďalej vyjadril presvedčenie, že si nemyslí, že striedavá starostlivosť je v najlepšom záujme

maloletého. Maloletý je vždy po návrate od matky chorý. Poukazoval na lekárske správy a dodal, že
sa nejedná len o príležitostné návštevy lekára, ako to uviedol súd prvej inštancie. Matka od narodenia
nevenovala synovi žiadnu pozornosť. Dieťa je potrebné neustále usmerňovať, vzdelávať ho po všetkých
stránkach, edukáciu nasmerovať najmä na rozvoj reči, poznávanie okolitého sveta, naučiť ho zvládať
stres, rozvíjať vyššie myšlienkové operácie a predovšetkým kritické myslenie. Jeho matka ho nenaučila

nič. Maloletý bude mať v jeho starostlivosti lepšie podmienky na život, ako je tomu u matky. Vie
maloletému zabezpečiť stále bývanie. Otec zároveň poukazoval na zvýšenú agresivitu matky s tým, že
deti si pochopiteľné berú zo svojich rodičov príklad, čo môže mať dopad na jeho správanie. Súd prvej
inštancie dospel k záveru, že má matka stabilné prostredie, ale z napadnutého rozhodnutia nevyplýva,
či mal na mysli dom jej matky alebo byt v obci C.. Matka mala zároveň zvýšené lži skóre. Často klame,

zavádza a hovorí nepravdivé informácie. Býva u svoje j matky v dome, čo preukázala správa detektívnej
služby. Neovláda všetky rodičovské zručnosti. Krajský súd v Žiline v rozhodnutí spis. zn. 6CoP/66/2020
zo dňa 14.01.2021 o odvolaní proti uzneseniu o nariadení neodkladného opatrenia opäť matke uložil
povinnosť podrobiť sa poradenstvu na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny Čadca.
23. K odvolaniu voči výroku o určení mu vyživovacej povinnosti otec uviedol, že matka je schopná

pracovať. V Anglicku si vedela zarobiť 2.000,- eur mesačne a na Slovensku by si vedela určite zarobiť
aspoň 800,- eur. Jej príjem bol zrejme doposiaľ umelo znížený. Matka zneužíva sociálny systém, keď
zneužila dve krízové centrá, ako aj dva byty obce Oščadnica. Posledný nájomný byt platí, ale v ňom
nebýva. Pri striedavej osobnej starostlivosti sa obvykle výživné neurčuje a už vôbec nie v prípade, keď
je striedavá osobná starostlivosť určená v pomere 50:50. Oproti matke nemá našetrené vôbec nič.

Matka si dovolí platiť už druhý byt, pre syna chodí taxíkom, čo vyplýva zo správy detektíva. Súd prvej
inštancienavyšeneskúmal,ženazákladevládnychreforiemdostalamatkazamesiacmáj2022zvýšené
jednorazové detské prídavky vo výške 100,- eur a že matka poberá dotáciu na škôlku, ktorú platí štát,
keďže za škôlku platí iba 13,- eur mesačne. Jemu potom štát zamietol nárokna daňový bonus za rok 2021 z dôvodu, že matka si uplatnila dotáciu na škôlku.
24. Pokiaľ ide o jeho odvolanie proti rozsudku súdu prvej inštancie vo výroku IX., otec argumentoval
tým, že náklady na znalcov by mali znášať každý rovnakým dielom. Ako otec som musel kvôli striedavej

osobnej starostlivosti a podozreniam z psychickej choroby matky vzniesť dôkazný návrh, aby súd
prvej inštancie vo veci ustanovil znalca. Obaja znalci zistili, že matka má psychickú poruchu. Znalecké
dokazovanie bolo dôvodné v oboch prípadoch, preto otec nevidel dôvod prečo by mala byť matka
zvýhodňovaná ohľadom trov znaleckého dokazovania. Za spravodlivý považoval pomer náhrady trov
znaleckého dokazovania 50 % : 50 %.

25. Na záver otec uviedol, že po troch rokoch súdenia sa v podstate s maloletým nikde nedostali
a prešľapujú na jednom mieste. Návrh podával preto, aby matku dostal spolu s maloletým z alkoholovej
domácnosti, kde sa opäť vrátila. Pokiaľ by ako otec nezabezpečil správu detektívnej kancelárie, tak
matka by aj naďalej tvrdila, že býva v prenajatom byte. Napokon súd prvej inštancie ani nerozhodol
o námietke, že žiada z konania vylúčiť ako kontrolný Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Žilina,
pracovisko K., kde pracujú dve sociálne pracovníčky s trvalým pobytom v C.. Rovnako namietal postup,

že pracovníčka kolízneho opatrovníka na pojednávaní dňa 25.05.2022 informovala matku, že u nej bude
vykonaná námatková kontrola za účelom zistenia požívania alkoholu. V správach z oboch krízových
centier je matke neustále vytýkaná nedostatočná hygiena, a to nie len matky ale aj maloletého. Je
nemysliteľné, aby na Slovensku niekto neustále chránil matku, ktorá hrá automaty, minie
na veštcov, audiotextové služby tisíce eur a nemá dostatočnú hygienu. Aj keď u jeho osoby nebolo

zistené žiadne pochybenie, súd prvej inštancie nedokázal prelomiť ochranu matky a nezveril mu
maloletého.
26. Matka vo vyjadrení k odvolaniu otca považovala toto odvolanie za účelové. Otec požaduje
od odvolacieho súdu, aby napriek vyčerpávajúcemu dokazovaniu vykonanému pred súdom prvej
inštancie odvolaním napadnutý rozsudok zrušil, namiesto toho, aby vo svojom odvolaní výslovne

explicitne navrhol, ako žiada zmeniť súdom prvej inštancie vyhlásený rozsudok. Otec vo svojom
odvolaní opätovne zotrval na niektorých svojich tvrdeniach, ktoré v konaní pred súdom prvej inštancie
však spoľahlivo nepreukázal. Odvolanie hodnotila matka zároveň ako neurčité a zmätočné. Samotný
otec návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia zásadným spôsobom zmenil smerovanie celého
konania. Výrazným spôsobom sa odklonil od svojho pôvodného návrhu vo veci samej, keď požadoval

striedavú starostlivosť oboch rodičov oproti pôvodne navrhovanej úprave zverenia maloletého syna do
jeho výlučnej osobnej starostlivosti. Súd prvej inštancie takému návrhu vyhovel s tým, že táto dočasná
úprava pomerov rodičov k maloletému sa na základe následne vykonaného dokazovania súdom prvej
inštancie osvedčila. Otec v konaní pred súdom prvej inštancie nepreukázal také dôvody, ktoré by
mali viesť k inému rozhodnutiu v otázke zverenia maloletého do jeho výlučnej osobnej starostlivosti.

Argumentáciu ohľadne užívania alkoholu v domácnosti považovala matka za fabulácie v rovine tvrdení.
Nebolo u nej zistené požívanie alkoholu ani pred vyhlásením odvolaním napadnutého rozhodnutia,
ani po jeho vyhlásení až doposiaľ. Tvrdenia otca, že si preberá dieťa roztržité, dokonca agresívne,
roztopašné, vývojovo a hygienicky zanedbané, považovala za nepravdivé. Uviedla, že sa maloletému
plnohodnotne venuje, pričom disponuje rodičovskými zručnosťami na rovnakej, ak nie lepšej úrovni ako

otec. Pokiaľ otec namietal stabilitu prostredia na jej strane, tieto skutočnosti boli pôvodne do značnej
miery ovplyvnené vekom maloletého. V čase vyhlásenia rozsudku sa zdržiavala na tej istej adrese, a to
C. XXX/X. Poukazovanie otca na jeho lepšie majetkové a príjmové pomery vnímala ako nepodstatné,
pokiaľ vie zabezpečiť maloletého.
27. K odvolaniu matky a otca sa vyjadril kolízny opatrovník maloletého tak, že v súčasnej situácii

považoval striedavú osobnú starostlivosť oboch rodičov o maloletého, ako ju upravil súd prvej inštancie,
za v najlepšom záujme maloletého. V súčasnej dobe striedavá osobná starostlivosť oboch rodičov
prebieha v poriadku. K vyjadreniam vo vzťahu k prostrediu, kde matka žije, uviedol, že práve pracovníčky
Centra pre deti a rodiny K. vykonávajú terénu sociálnu prácu v rodine, avšak nie sú oprávnené
podrobovať matku dychovej skúške. Ak by pracovníčky mali podozrenie, že je matka pod vplyvom

alkoholických látok, okamžite by kontaktovali políciu. K takejto situácii však nikdy nedošlo. Okrem iného
vykonávajú návštevy v rodine matky, ktoré nikdy nie sú ohlásené vopred, ale samozrejme, že matka
vie, že tieto šetrenia sa u nej vykonávajú. Matka maloletého dieťaťa má výrazne ťažšiu životnú situáciu
ako otec. Otec má podporu širokej rodiny, stabilné zamestnanie a takisto žije v byte svojej matky. Matka
je obmedzovaná svojím hendikepom, problémami s rečou, nemá podporu rodiny. Matka je občan so

zdravotným postihnutím. Aj napriek týmto problémom sa snaží zlepšovať svoje rodičovské zručnosti a
spolupracuje s úradom práce, sociálnych vecí a rodiny.
28. Otec v replike k vyjadreniu kolízneho opatrovníka uviedol, že pracovník F. L. musel odísť do
predčasného dôchodku vzhľadom na rôzne podozrenia a jednoznačne hájil iba záujmy matky. Po ňomnastúpila F. N., ktorá si opäť zastávala iba matku a kryla jej konanie. Uviedol, že jeho najatý detektív
zistil, že matka v skutočnosti bývala u svojej matky alkoholičky, pričom kolízny opatrovník tvrdil, že je to
pre dieťa najlepšie, vraj bude mať kontakt aj so starou matkou. K zisteniu následne uviedol, že alkohol

zistený nebol. Uviedol, že žitie matky u jej matky alkoholičky, hoci ma prenajatý byt, sú tie najlepšie
záujmy maloletého dieťaťa. Namietal tvrdenie, že dieťa je pod dohľadom krízového centra v K., pretože
v K. nie je krízové centrum, ale detský domov. Dozor nad rodinou môže vykonávať krízové centrum
v G., kde bývala naposledy. Situácia ohľadom maloletého sa naďalej vyvíja, avšak v jeho neprospech.
Matka najnovšie maloletého permanentne obmedzuje v jeho športových aktivitách. Ako otec prihlásil

maloletého na krúžok futbalu. Matka ho však v tomto nechce podporovať a odmieta ho vodiť na tréningy.
Dokonca chcel matke vyjsť v ústrety tým, že bude na tréningy voziť maloletého a dovezie jej ho hneď po
tréningu, čo však matka striktne odmietla. Kolízny opatrovník by si mal uvedomiť a viesť k tomu matku,
aby rozvíjala fyzické ako aj psychické danosti maloletého. Matka má rečovú vadu a nedokáže synovi
rozumne vysvetliť, ako sa má správať a nedokáže synovi vysvetliť jednoduché veci. Matka by mala
pochopiť, že o dôležitých veciach majú rodičia spolurozhodovať, ako napríklad výber pediatra alebo

iného lekára.
29. Iné podania účastníkov odvolaciemu súdu v rámci odvolacieho konania predložené neboli.
30. Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací [§ 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej
len „CSP“) v spojení s § 2 ods. 1 CMP], po zistení, že odvolanie matky proti rozsudku súdu prvej inštancie
vo výroku XIII. bolo podané včas (362 ods. 1 CSP v spojení

s § 2 ods. 1 CMP), oprávneným subjektom – matkou ako účastníkom konania (§ 359 CSP v spojení s § 2
ods. 1 a § 7 CMP) a smerovalo proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto opravným prostriedkom
[§ 355 ods. 2 v spojení s ust. § 357 písm. m) CSP v spojení
s § 2 ods. 1 CMP], ďalej že odvolanie otca proti rozsudku súdu prvej inštancie vo výrokoch I., VI., VIII.,
X. a XIV. bolo podané včas (362 ods. 1 CSP v spojení s § 2 ods. 1 CMP), oprávneným subjektom –

otcom ako účastníkom konania (§ 359 CSP v spojení s § 2 ods. 1
a § 7 CMP) a smerovalo proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto opravným prostriedkom [§ 355
ods. 1 a ods. 2 v spojení s ust. § 357 písm. m) CSP v spojení s § 2 ods. 1 CMP], preskúmal napadnutý
rozsudok súdu prvej inštancie v rozsahu podľa ust. § 65 CMP, teda v rozsahu výrokov I. až VIII. a X.
až XIV. s tým, že odvolacími dôvodmi nie je viazaný (§ 66 CMP) a toto rozhodnutie na nariadenom

pojednávaní podľa ust. § 387 ods. 1 CSP v spojení s ust. § 2 ods. 1 CMP vo výrokoch I. až VIII. a X.
až XIV. ako vecne správne potvrdil. Pokiaľ ide o rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku IX., o tomto
predmete nemožno začať konanie aj bez návrhu a keďže nebol rozsudok súdu prvej inštancie v tomto
výroku napadnutý odvolaním, nebol predmetom odvolacieho prieskumu a zostal týmto rozhodnutím
odvolacieho súdu nedotknutý.

31. Odvolací súd podrobne preskúmal všetky rozhodujúce otázky, ktoré boli vo veci vznesené
a v plnom rozsahu sa stotožnil so zásadnými skutkovými a právnymi závermi, na ktorých súd prvej
inštancie napadnuté rozhodnutie vo výrokoch I. až VIII. a X. až XIV. založil. Súd prvej inštancie v
dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti rozhodné pre posúdenie danej veci,
pre rozhodnutie o návrhu otca, vecne správne rozhodol a svoje rozhodnutie odôvodnil

v súlade s ust. § 220 ods. 2 CSP v spojení s § 2 ods. 1 CMP. Odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej
inštancie je v tejto jeho časti vecne správne, pričom v jednotlivostiach naň poukazuje aj odvolací súd. Z
uvedených dôvodov sa odvolací súd v odvolacom konaní obmedzil iba
na konštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia (§ 387 ods. 2 CSP).
32. Zároveň odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že odôvodnenie súdneho rozhodnutia

v opravnom konaní nemá odpovedať na každú námietku alebo argument vznesený v opravnom
prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní a zostali sporné,
alebo sú nevyhnutné na doplnenie dôvodov rozhodnutia súdu prvej inštancie, ktoré sa preskúmava v
odvolacom konaní. V dvojinštančnom súdnom konaní rozhodnutia súdu prvej a druhej inštancie tvoria
jednotu, a preto je nadbytočné, aby odvolací súd opakoval vo svojom rozhodnutí správne skutkové

a právne závery súdu prvej inštancie.
33. Odvolací súd posudzovanú odvolaciu vec prejednal na pojednávaní dňa 29.01.2025,
na ktorom doplnil dokazovanie (bližšie skutkové zistenia vyplývajúce z neho sú uvedené nižšie). Obaja
rodičia na pojednávaní zásadne zotrvali na svojej odvolacej argumentácii, uvedenej v ich opravných
prostriedkoch a následných podaniach v odvolacom konaní. Rovnako aj kolízny opatrovník maloletého

zotrval na svojom vyjadrení k odvolaniam rodičov.
34. Po prieskume odvolacích námietok obidvoch rodičov uvedených v ich opravných prostriedkoch
dospel odvolací súd k záveru, že tieto nie sú dôvodné. Žiada sa dodať,že odvolací súd, ktorý nebol viazaný ani rozsahom odvolania s výnimkou rozsudku súdu prvej inštancie
vo výroku IX. (§ 65 CMP, keďže konanie bolo možné začať aj bez návrhu § 23 ods. 2 v spojení s § 111
a nasl. CMP) a ani odvolacími dôvodmi (§ 66 CMP) nevzhliadol ani naplnenie iných odvolacích dôvodov,

ako namietali rodičia vo svojom opravnom prostriedku.
35. Vo všeobecnosti odvolací súd poukazuje na to, že ust. § 24 ods. 2 ZoR explicitne zakotvuje právo
dieťaťa na starostlivosť a výchovu obidvoch rodičov aj po rozvode, či rozpade rodiny (§ 36 ods. 1 ZoR).
Právo dieťaťa na starostlivosť obidvoch rodičov má svoj základ v ust. čl. 3 a 18 Dohovoru o právach
dieťaťa s cieľom vytvoriť pre dieťa stabilné pozitívne prostredie aj po rozvode, či rozpade rodiny (z

osobitnej časti dôvodovej správy k novele ZoR vykonanej zákonom č. 217/2010 Z. z., ktorá do právneho
poriadku SR zaviedla inštitút striedavej osobnej starostlivosti rodičov o dieťa). Za východisko úpravy
starostlivosti a výchovy dieťaťa v prípade rozvodu, či rozpadu rodiny, je považovaný záujem dieťaťa a
ak budú takto lepšie zaistené jeho potreby (čl. 3 Dohovoru o právach dieťaťa). Predpokladom zverenia
dieťaťa
do striedavej osobnej starostlivosti rodičov je v ďalšom okolnosť, že o osobnú starostlivosť majú záujem

obidvaja rodičia, prípadne s ňou súhlasí aspoň jeden z rodičov a obidvaja rodičia sú spôsobilí dieťa
vychovávať.
36. Záujmom dieťaťa nepochybne je, aby bolo predovšetkým v starostlivosti obidvoch rodičov a ak to
nie je možné, potom toho z rodičov, ktorý má k tomu lepšie predpoklady, okrem iného uznáva rolu
a dôležitosť druhého rodiča v živote dieťaťa a je presvedčený, že aj ten druhý je dobrým rodičom.

Nemožno vylúčiť, že práve medzi rodičmi, ktorí nie celkom dobre komunikujú, je striedavá starostlivosť
podnetom a motiváciou k tomu, aby sa snažili čo najviac kooperovať. Striedavá starostlivosť núti
rodiča, ktorý nebol tejto forme naklonený a na ktorého strane chýba ochota ku komunikácii, aby svoje
správanie zmenil. Inak sa môže stať, že skutočne dôjde ku zmene výchovy a zvereniu dieťaťa do
výchovného prostredia druhého rodiča. Na psychiku dieťaťa veľmi pôsobí nekomunikatívnosť rodičov pri

jeho odovzdávaní. Jedná sa o výrazne nežiaduci jav pre osobnostný vývoj a duševné zdravie dieťaťa.
Je preto nevyhnutné v záujme dieťaťa tento negatívny stav zmeniť. Pokiaľ zlyhanie v podobe nedostatku
vzájomnej kvalifikovanej komunikácie nie sú rodičia schopní napraviť sami, je potrebný v záujme dieťaťa
autoritatívnyzásahštátnejmoci.Akákoľvekstriedaváosobnástarostlivosťpredpokladázostranyrodičov
predovšetkým toleranciu, spoločnú vôľu a schopnosť spolu komunikovať a spolupracovať (a najmä

nezapájať dieťa do svojich vzájomných problémov). Súd nesmie na spôsob tejto výchovy rezignovať
už vtedy, keď jeden z rodičov s týmto spôsobom výchovy pro forma nesúhlasí. Ak je takýto nesúhlas
len obštrukčný, ničím neodôvodnený, resp. nemá vo vzťahu k výchove dieťaťa relevanciu, nemôže
o neho súd oprieť svoje rozhodnutie (z nálezu Ústavného súdu ČR spis. zn. I. ÚS 48/2004 zo dňa
27.01.2005, ktorý je vzhľadom k podobnosti právnej úpravy platnej v SR a ČR, ako aj vzhľadom k zneniu

Dohovoru o právach dieťaťa, aplikovateľný aj v pomeroch právneho poriadku SR). Za situácie, kedy sa
obidvaja rodičia o svoje dieťa aktívne zaujímajú, sú rovnakou mierou schopní a ochotní starať sa o jeho
zdravý a telesný, citový, rozumový a mravný vývoj a kedy dieťa má k obidvom rodičom rovnako hlboký
citový vzťah, nemožno striedavú výchovu vylúčiť len na základe hodnotenia vzťahov medzi rodičmi.
Všeobecné súdy musia pri svojom rozhodovaní o starostlivosti rodičov, ktorí sa rozvádzajú alebo ukončili

spolužitie, vychádzať z premisy, že záujem dieťaťa je, aby bolo predovšetkým v starostlivosti obidvoch
rodičov (z nálezu Ústavného súdu ČR spis. zn. I. ÚS 2482/2013 zo dňa 26.05.2014, ktorý je vzhľadom
k podobnosti právnej úpravy platnej v SR a ČR, ako aj vzhľadom k zneniu Dohovoru o právach dieťaťa,
aplikovateľný aj v pomeroch právneho poriadku SR). V prípade rozhodovania o zverení dieťaťa do
striedavej starostlivosti rodičov je teda potrebné vychádzať z premisy, že záujmom dieťaťa je, aby bolo

predovšetkým v starostlivosti obidvoch rodičov. Z toho plynie, že pokiaľ sú obidvaja rodičia spôsobilí
dieťa vychovávať, pokiaľ obidvaja majú o jeho výchovu záujem a pokiaľ obidvaja dbajú okrem riadnej
starostlivosti o jeho výchovu po stránke citovej, rozumovej a mravnej, zverenie dieťaťa do striedavej
starostlivostibymalobyťpravidlom,zatiaľčoinériešeniejevýnimkou,ktorévyžadujepreukázanie,prečo
je v záujme dieťaťa práve toto iné riešenie. Súdy tak nemôžu striedavú starostlivosť vylúčiť z dôvodu,

že s týmto spôsobom výchovy jeden z rodičov nesúhlasí, pretože chce mať dieťa
vo svojej výlučnej starostlivosti. Zároveň je nutné dodať, že striedavá starostlivosť nie je len právom
rodičov, ale je ich povinnosťou. Pokiaľ si teda rodič, ktorý má dieťa v striedavej starostlivosti, toto dieťa
opakovane a bezdôvodne nevyzdvihuje a tým vlastne striedavú starostlivosť nevyužíva, môže stratiť
právo na striedavú starostlivosť, pretože takéto jednanie je bezohľadné nielen voči druhému rodičovi,

ale najmä voči samotnému dieťaťu.
37. Po doplnení dokazovania odvolací súd dospel k záveru o vecnej správnosti rozsudku súdu prvej
inštancie vo výrokoch I. až V., ktorými súd prvej inštancie zveril maloletéhodo striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov so zásadne rovnakou dĺžkou striedavej osobnej
starostlivosti u každého z rodičov (s výnimkou veľkonočných prázdnin, v ktorom čase bolo zjavne
zohľadnené pohlavie maloletého dieťaťa – mužské a s tým spojené veľkonočné tradície – šibačka).

O osobnú starostlivosť o maloletého mali v posudzovanom prípade záujem obidvaja rodičia. Preto bolo
v zmysle ust. § 24 ods. 3 ZoR (do 31.12.2022
§ 24 ods. 2 ZoR) potrebné skúmať, či sú obidvaja rodičia spôsobilí maloletého vychovávať a zároveň
striedavá osobná starostlivosť obidvoch rodičov je v záujme dieťaťa a budú takto zaistené potreby
dieťaťa. Odvolací súd aj napriek odvolacím námietkam otca dospel k záveru, že tak ako otec aj matka

je spôsobilá riadne maloletého vychovávať a zaisťovať jeho potreby. Maloletý má s obidvoma rodičmi
vytvorené pevné citové väzby, a preto striedavá osobná starostlivosť obidvoch rodičov o maloletého
v súdom prvej inštancie upravenej podobe je v jeho najlepšom záujme.
38.Odvolacísúdsanestotožnilsodvolacounámietkouotcaoporušeníjehoprocesnýchprávprocesným
postupom súdu prvej inštancie v takej miere, že došlo k porušeniu jeho práva
na spravodlivý proces [§ 365 ods. 1 písm. b) CSP]. Ako už bolo vyššie uvedené, súd prvej inštancie

v dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti rozhodné pre posúdenie danej veci, pre rozhodnutie o návrhu
otca, vecne správne rozhodol a svoje rozhodnutie odôvodnil v súlade s ust. § 220 ods. 2 CSP v spojení
s § 2 ods. 1 CMP. Odvolací súd zdôrazňuje, že do práva
na spravodlivý proces nepatrí právo účastníka, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi,
navrhovaním a hodnotením dôkazov (uznesenie Ústavného súdu SR spis. zn. IV.ÚS/252/2004 zo dňa

31.08.2004), ani právo na to, aby bol účastník pred všeobecným súdom úspešný, teda aby sa rozhodlo v
súlade s jeho požiadavkami (uznesenie Ústavného súdu SR spis. zn. I.ÚS 50/2004 zo dňa 03.03.2004).
Do obsahu základného práva podľa ust. čl. 46 ods. 1 Ústavy SR a práva na spravodlivý proces podľa
ust. čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd nepatrí ani právo účastníka
vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ním navrhnutých dôkazov súdom, prípadne sa dožadovať ním

navrhnutého spôsobu hodnotenia dôkazov (uznesenia Ústavného súdu SR spis. zn. II.ÚS/3/1997 zo dňa
19.03.1997 a spis. zn. II.ÚS/251/2003 zo dňa 17.12.2003). Skutočnosť, že sa účastník s rozhodnutím
súduprvejinštancie,nímvyslovenýmprávnymnázorom,akoajjehoskutkovýmizáverminestotožnil,čije
snímnespokojný,nemôžetedazaložiťzáveroinejvadekonania[§365ods.1písm.d)CSP],čiporušení
práva žalobcu na spravodlivý proces [§ 365 ods. 1 písm. b) CSP]. Pokiaľ teda súd prvej inštancie

rozhodolozverenímaloletéhodostriedavejosobnejstarostlivostiobidvochrodičovsozásadnerovnakou
dĺžkou striedavej osobnej starostlivosti u každého z rodičov (otcom použitý termín: „50:50“) a svoje
rozhodnutie odôvodnil v súlade s ust. § 220 ods. 2 CSP v spojení s ust. § 2 ods. 1 CSP, nespokojnosť
otca s rozhodnutím súdu prvej inštancie nezakladá odvolací dôvod podľa ust.
§ 365 ods. 1 písm. b) CSP.

39. Otec v odvolaní namietal, že súd prvej inštancie mal určiť dĺžku striedavej osobnej starostlivosti
obidvoch rodičov o maloletého v podiele otec 60 % a matka 40 %. Otec v odvolaní (ako v podstate
v priebehu celého konania) namietal, že matka žije s maloletým v nevhodných sociálnych pomeroch
v domácnosti so starou matkou maloletého a jej strýkom, v ktorej je vo zvýšenej miere (aj
matkou) požívaný alkohol, vedie s maloletým kočovný život (častá zmena bydliska), matka nedokáže

zabezpečovať maloletému zabezpečovať riadnu zdravotnú starostlivosť, matka poskytuje maloletému
len primárnu starostlivosť (základné potreby - strava, hygiena a ošatenie) a maloletého využíva na
získavanie sociálnych benefitov. Otec tiež naznačoval, že matka má v sebe zvýšenú agresivitu, ktorá
môže byť pre maloletého potencionálne ohrozujúca. Matka neovláda rodičovské zručnosti, čomu
nasvedčuje aj to,

že Krajský súd v Žiline uložil matke uznesením spis. zn. 6CoP/66/2020 zo dňa 14.01.2021 výchovné
opatrenie podrobiť sa poradenstvu na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny Čadca.
40. Odvolací súd považoval odvolaciu argumentáciu otca, na ktorej zotrval až do rozhodnutia
odvolaciehosúdu,zaneopodstatnenúaúčelovúvsnahedosiahnuťsúladnérozhodnutiesjehomodelom
osobnej starostlivosti o maloletého. Pokiaľ by matka nebola spôsobilá riadne vychovávať maloletého

a zabezpečovať jeho potreby dieťaťa, javí sa ako nelogické, aby otec odvolaním napadol len dĺžku
striedavej osobnej starostlivosti o maloletého zo strany toho-ktorého rodiča, a to v podstate len v bežnom
čase (rozumej tým v období podľa výroku I. napadnutého rozsudku, teda mimo času uvedenému
vo výrokoch II. až IV. napadnutého rozsudku). Pritom v nebežnom čase má osobnú starostlivosť
o maloletého zabezpečovať matka, a to počas letných prázdnin v nepretržitých intervaloch 14 dní a v

čase jarných prázdnin každý párny rok v nepretržitom čase 9 dní. Z obsahu vyjadrení, ako aj odvolacej
argumentácie otca vo svojej podstate vyplýva, že otec berie matku za zodpovednúza hendikepy maloletého, pričom seba stavia do úlohy rodiča, ktorý je jediný schopný rozvíjať maloletého
žiaducim smerom. Odvolací súd však uvedenú argumentáciu považoval za vyvrátenú vykonanými
dôkazmi tak súdom prvej inštancie, ako aj v odvolacom konaní.

41. Pokiaľ ide o riadne zabezpečovanie zdravotnej starostlivosti o maloletého zo strany matky, odvolací
súd sa plne stotožnil s odsekom č. 23 odôvodnenia napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie,
v ktorom sa súd prvej inštancie riadne vysporiadal s námietkami otca. Nebolo preukázané, že by
zdravotné problémy či ochorenia popísané v zdravotnej dokumentácii maloletého (na ktorú poukazoval
otec) boli zapríčinené neadekvátnou osobnou starostlivosťou o maloletého zo strany matky. Naopak

z vyjadrenia pediatričky maloletého, na ktorú poukázal aj súd prvej inštancie v odseku č. 23 odôvodnenia
napadnutého rozsudku, vyplynulo,
že matka absolvovala s maloletým dieťaťom všetky prehliadky, očkovania a zdravotnú starostlivosť
nezanedbáva. V čase návštevy ambulancie bol maloletý čistý a upravený, nebolo na ňom badať znaky
podvýživy alebo zanedbávania starostlivosti, pričom rodič rešpektuje všetky nariadenia pediatra.
42. Vykonaným dokazovaním súdom prvej inštancie doplneným odvolacím súdom boli v ďalšom

vyvrátené tvrdenia otca o nevhodnom výchovnom prostredí v domácnosti matky, ako aj neschopnosti
matky zabezpečovať maloletému riadnu osobnú starostlivosť. Podľa záverečnej správy Centra pre
deti a rodiny K., pracovisko I. zo dňa 10.02.2023 z vykonávaných opatrení ambulantnou a terénnou
formou v rodine maloletého sa počas vykonávania odporúčania situácia u matky menila. Počas procesu
vykonávania odporúčania matku viedli k tomu, aby sa zamestnala a získala finančnú nezávislosť.

Matku motivovali k tomu, aby požiadala o príspevok na starostlivosť o jej zdravotne postihnutého strýka
a matku. Žiadosť jej bola schválená a starala sa o obidvoch v domácom prostredí a z tejto činnosti mala
príjem. Matka si platí okrem toho prenájom bytu v C. pre prípad zhoršenia rodinnej situácie. Častokrát
absolvovala stretnutie v ambulancii aj s maloletým a je zrejmé, že je medzi nimi pevné citové puto.
Maloletý bol počas intervencií vždy upravený, čisto oblečený. Matka mala so sebou fľašu s čajom a jedlo,

ktoré mu mohla v prípade potreby poskytnúť. Zaregistrovali u nej niekedy nepokoj a stres, k čomu matka
uviedla, že je to pramení z minulosti
a zo strachu, že by mohla o maloletého prísť. Maloletý bol počas stretnutí vždy veselý, komunikoval,
zapájalsadoaktivít.Jeveľmispoločenský,ústretovýapriateľský.Javilznámkypokrokuajvkomunikácii.
Počas spolupráce zistili, že matka sa o maloletého dokáže adekvátne postarať. Z vyjadrenia psychológa

Centra pre deti a rodiny K., pracovisko D. J. F. zo dňa 09.02.2023 vyplynulo, že matka bola pri
stretnutiach (14 osobných stretnutí) komunikatívna a transparentná aj pri témach, v ktorých sa podľa jej
vlastných slov necíti komfortne. Javí sa, že matka sa snaží korektne komunikovať s otcom maloletého,
vstresovýchsituáciáchvyužívaťsvojezvládaciestratégie(prechádzka,čítanie,dychovécvičenia)adbať
na sociálnych a fyzický vývin maloletého. Javí sa, že matka má s maloletým vytvorený pevný vzťah,

snaží sa vypĺňať ich spoločný čas aktivitami, prechádzkami, kreslením či rôznymi hrami. Správanie
maloletého bolo počas stretnutí uvoľnené, hľadal pomoc u matky, ukazoval svoje výtvory a matka
k nemu pristupovala s trpezlivosťou, pokojom a podporou. Matke bolo odporučené naďalej navštevovať
logopéda, venovať sa dychovým cvičeniam a zvážiť dlhodobú spoluprácu s odborníkom, psychológom
z dôvodu zvládania stresových a záťažových situácií a následnej stabilizácie. Podľa vyjadrenia Úradu

práce, sociálnych vecí a rodiny Čadca, Oddelenia sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately
zo dňa 13.01.2025 je maloletý od roku 2022 v striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov,
Táto starostlivosť funguje aj naďalej. Maloletý navštevuje dve rôzne materské školy. Matku pravidelne
navštevujú a sú aj v telefonickom kontakte. Nezistili žiadne nedostatky v starostlivosti. Posledná
návšteva u matky bola 11.12.2024. Naposledy s rodičmi riešili nástup maloletého do základnej školy,

avšak po zhodnotení spôsobilosti nástupu maloletého do základnej školy, pokračuje maloletý naďalej
v predprimárnom vzdelávaní. Sú toho názoru, že striedavá starostlivosť obidvoch rodičov o maloletého
funguje, nezistili žiadne závažné nedostatky v starostlivosti zo strany obidvoch rodičov. Aj zo správy
Základnej školy s materskou školou C., ktorú navštevuje maloletý v čase osobnej starostlivosti o neho
zo strany matky vyplynulo, že dochádzka maloletého do materskej školy je pravidelná, matka sa snaží

pristupovať k výchove a vzdelávaniu maloletého svedomito, venuje mu pozornosť, maloletý chodí do
materskej školy čistý, upravený s hygienou na požadovanej úrovni. V kolektíve sa dokáže zahrať
s rovesníkmi, dokáže rešpektovať pravidlá hry, má osvojené sebaobslužné a hygienické návyky, jeho
citové reakcie sú primerané. Spochybňovanie objektivity Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Čadca,
ako aj predškolského zariadenia maloletého v C.

zo strany otca, odvolací súd považoval za ničím nepodložené špekulácie otca v úmysle spochybniť
ich vyjadrenia a podsunúť súdu jeho opakované, ničím nepreukázané tvrdenia o aktuálne nevhodnom
výchovnom prostredí matky a jeho negatívnom vplyve na vývin maloletého. Ani záverečná správa
o poskytnutí detektívnej služby zo dňa 19.04.2022, na ktorú otec opakovane poukazoval v odvolacomkonaní, nebola spôsobilá preukázať uvedené tvrdenia otca. Na margo tohto dôkazu produkovaného
otcom si odvolací súd dovolí okrajovo vyjadriť zásadnú pochybnosť o legálnosti tohto dôkazu.
43. Pokiaľ aj otec odkazoval v odvolaní na znalecký posudok č. 10/2020 znalca PhDr. Jozefa

Ďanovského zo dňa 01.03.2020 a výsluch tohto znalca na pojednávaní dňa 27.04.2022, z ktorých
vyvodzoval, že je v najlepšom záujme maloletého podiel dĺžky striedavej osobnej starostlivosti obidvoch
rodičov o maloletého u otca 60 % a u matky 40 %, odvolací súd poukazuje na závery znalca v znaleckom
posudku, že maloletý má vytvorené bezpečné citové puto k obidvom rodičom a naopak aj obidvaja
rodičia majú k maloletému vytvorené rodičovské citové puto, ďalej že v najlepšom záujme maloletého

by bola rozšírená osobná starostlivosť, teda byť s obidvoma rodičmi čo najčastejšie, aby sa zachovali
vzťahyrodič-dieťaazvážiťstriedavúosobnústarostlivosťobidvochrodičov.Pokiaľajznalecvznaleckom
posudku uviedol, že matka nemala v období znaleckého skúmania vytvorené dostatočné podmienky
na zabezpečenie stabilného domáceho prostredia s podporou v domácom prostredí, odvolací súd
poukazuje, že od podania znaleckého posudku uplynulo dlhšie časové obdobie a počas tohto obdobia
neboli orgánom sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately zistené nedostatky vo výchovnom

prostredí matky ako aj v jej osobnej starostlivosti o maloletého. Osobnostný profil matky, uvedený
v záveroch znalca [odpovede matky dosiahli zvýšené lži skóre (podľa výpovede znalca na pojednávaní
dňa 27.04.2022 neznamená to,
že automaticky matka klame, ale že sa chce javiť matka v lepšom svetle), v jej osobnosti sú prítomné
zvýšené agresívne črty (ktoré však podľa výpovede na pojednávaní dňa 27.04.2022 vyvodil len z

Hand testu, ale pri vlastnom vyšetrení si tieto osobnostné črty nevšimol, nie je to jej hlavná črta
osobnosti), má sklony k ľahkovážnemu impulzívnemu jednaniu/veľké sumy peňazí na veštca, príznaky
patologického hrania a instabilná emocionalita), zjavne nemal v nasledujúcom období negatívny vplyv
na zabezpečovanie osobnej starostlivosti o maloletého zo strany matky na požadovanej úrovni. Znalec
na pojednávaní dňa 27.04.2022 výslovne tiež uviedol, že obidvaja rodičia majú dostatočné kvality pre

výkon osobnej starostlivosti, majú dostatočné osobnostné a charakterové vlastnosti, aby boli schopní
zabezpečiť starostlivosť o maloleté dieťa. Odvolací súd v ďalšom poukazuje na závery znalca MUDr.
Stanislava Kollára uvedené v ňom vypracovanom znaleckom posudku č. 96/2020
zo dňa 06.05.2020, v ktorom sa znalec vyjadril, že matka trpí tzv. adaptačnými poruchami
v záťažových situáciách pod úzkostne - depresívnym obrazom, pričom v čase znaleckého skúmania

bola v stabilizovanom stave. Jedná sa o ľahkú duševnú poruchu, ktorá je vo vzťahu k schopnosti
vychovávať maloleté dieťa forenzne - psychiatricky nevýznamná. Táto porucha nemôže ohroziť zdravý
vývoj maloletého dieťaťa a ani tento vývoj negatívne ovplyvniť.
Na pojednávaní dňa 27.04.2022 sa znalec vyjadril, že z čisto medicínskeho hľadiska sú obidvaja rodičia
rovnocenní a schopní zabezpečiť osobnú starostlivosť o maloletého.

44. Odvolací súd si dovolí poznamenať, že odvolacia argumentácia otca bola v určitej miere založená
na dezinterpretácii vyjadrenia znalca PhDr. Jozefa Ďanovského, keďže tento síce
na pojednávaní dňa 27.04.2022 uviedol v kontexte na jeho odpoveď na otázku č. 9 v ním podanom
znaleckom posudku, že z jeho pohľadu by bolo vhodné, ak by otec mal maloletého v osobnej
starostlivosti 60 % času a matka mala maloletého v osobnej starostlivosti 40 % času, avšak zároveň

dodal (čo otec v odvolaní účelovo zamlčal), že pokiaľ však počul,
že funguje striedavá starostlivosť a je dobrá, rozdiel nejakých dvoch dní nezohráva už takú úlohu (viď str.
4 zápisnice o pojednávaní zo dňa 22.04.2022). Na uvedené už poukázal aj súd prvej inštancie v odseku
č. 25 odôvodnenia napadnutého rozsudku. Rovnako otec v odvolaní zavádzal, ak uviedol, že Krajský
súd v Žiline s ohľadom na jej rodičovské zručnosti uložil matke uznesením spis. zn. 6CoP/66/2020 zo

dňa 14.01.2021 výchovné opatrenie podrobiť sa poradenstvu na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny
Čadca. Odvolací súd poukazuje na to, že Krajský súd v Žiline označeným uznesením uložil výchovné
opatrenie obom rodičom, a to podrobiť sa psychologickému poradenstvu prostredníctvom Úradu práce,
sociálnych vecí a rodiny Čadca, a to (viď odsek č. 35 odôvodnenia uznesenia) z dôvodu dlhodobo
pretrvávajúcej konfliktnej komunikácie rodičov, ako aj narušenosti ich vzťahov, pričom mal za to, že

maloletý má právo na to, aby nebol účastný takýchto situácií medzi rodičmi. Krajský súd v Žiline teda
rodičom uložil výchovné opatrenia za účelom dosiahnutia pozitívnej komunikácie medzi nimi, ktorá má
vyústiť do vytvorenia harmonického prostredia, vzájomnej komunikácie a tolerancie v otázke týkajúcej
sa ich spoločnej striedavej starostlivosti o maloletého.
45. Napokon k námietke otca, že matka zabezpečuje maloletému len jeho základné potreby, pričom sa

nedostatočne stará o jeho duševný či telesný vývoj, odvolací súd len poznamená,
že túto námietku otca považoval len za prejav jeho nesúhlasu so spôsobom osobnej starostlivosti
matky o maloletého, jej prioritami pri tejto starostlivosti a za neschopnosť akceptácie jej role či názoru
pri výchove maloletého. Odvolací súd nemohol z vyššie spomenutých dôkazov vyvodiť také skutkovézávery, ktoré by korešpondovali s tvrdeniami otca. Samotná prípadná skutočnosť, že matka nepodporuje
maloletého v záujmových činnostiach, ku ktorým ho priviedol otec a ktoré vykonáva v mieste bydliska
otca (rybolov, futbal, hasičský krúžok, základná umelecká škola), ešte neznamená, že matka zanedbáva

duševný či telesný vývoj maloletého, ale len to, že matka smeruje svoju výchovu k iným činnostiam
vykonávaným s maloletým (hry, prechádzky, rozhovory, čítanie).
46. Pokiaľ ide o námietky otca k nevykonaniu dokazovania súdom prvej inštancie v zmysle jeho návrhu
(výsluchy svedkýň F. B. L. a A. D., ako aj vyžiadania si informácie od A., M. a Slovak Telekom, a. s.),
odvolací súd poukazuje

na to, že posúdenie návrhu na vykonanie dokazovania a rozhodnutie, ktoré z dôkazov budú v rámci
dokazovania vykonané, je vždy vecou súdov (§ 185 ods. 1 CSP), a nie účastníkov. Súd teda
nemá povinnosť vykonať všetky navrhnuté dôkazy, ale len tie ktoré podľa jeho úvahy môžu prispieť
k náležitému objasneniu veci. Ak niektoré z dôkazov navrhnutých účastníkom súd nevykoná, má len
povinnosť uviesť v odôvodnení rozhodnutia vo veci samej, prečo tieto dôkazy nevykonal. Súd prvej
inštancie náležite odôvodnil, prečo nevykonal vyššie zmienené dôkazy navrhnuté otcom (odseky č.

55 a 56 odôvodnenia napadnutého rozsudku), pričom odvolací súd sa s týmto odôvodnením v plnom
rozsahu stotožnil.
47. Otec v odvolaní nesúhlasil s tým, aby rodič, ktorý má maloletého v osobnej starostlivosti, maloletého
odovzdával rodičovi, ktorý len bude vykonávať osobnú starostlivosť (teda s výrokom VI. rozsudku
súdu prvej inštancie), pretože matka nemá vodičské oprávnenie a maloletého bude odovzdávať otcovi,

keď väčšinou matka mešká a práve o tento čas meškania je otec ukrátený o osobnú starostlivosť
omaloletého.Odvolacísúdmázato,žeotecadekvátnenereagovalnaúpravuodovzdávaniamaloletého
pri striedaní osobnej starostlivosti o maloletého medzi rodičmi. Ak bude preberať maloletého v mieste
bydliska matky ako odovzdávajúceho rodiča, nemôže sa stať, že matka bude na miesto odovzdania
meškať, pretože musí do tohto miesta docestovať. Naopak ak sa matka oneskorene dostaví

po skončení osobnej starostlivosti otca na prevzatie maloletého v bydlisku otca, otec bude mať
maloletého reálne dlhšie v osobnej starostlivosti.
48. S poukazom na uvedené potom dospel odvolací súd k záveru o neopodstatnenosti odvolacích
námietok otca smerujúcich proti rozsudku súdu prvej inštancie vo výrokoch I. a VI.
49. Otec v odvolaní proti rozsudku súdu prvej inštancie vo výroku VIII. o určení jeho vyživovacej

povinnosti k maloletému namietal, že je v schopnostiach matky dosahovať príjem zo závislej činnosti
aspoň vo výške 800,- eur mesačne a zároveň dosahovať príjem z príspevku
na opatrovanie jej matky (stará matka maloletého) a jej strýka. Súd prvej inštancie podľa otca nevzal
do úvahy skutočnosť, že matka poberala prídavok na dieťa (v máji 2022 zvýšený o 75,- eur), ako aj
to, že matka poberala dotáciu na materskú školu, v dôsledku čoho mu nebol priznaný daňový bonus.

S odkazom na znenie ust. § 62 ods. 6 ZoR namietal, že pri striedavej osobnej starostlivosti sa rodičom
obvykle výživné neurčuje a už vôbec nie v prípade rovnakej dĺžky striedavej osobnej starostlivosti
každého rodiča. Preto súd prvej inštancie nesprávne vec právne posúdil [§ 365 ods. 1 písm. h) CSP],
ak mu určil vyživovaciu povinnosť k maloletému vo výške 50,- eur mesačne.
50. Vo všeobecnosti odvolací súd poukazuje na to, že platná právna úprava vyživovacej povinnosti

rodičov k deťom (§ 62 ZoR) je založená na rovnakom postavení muža (otca) a ženy (matky). Obaja
rodičia tak majú povinnosť prispievať na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a
majetkových pomerov (§ 62 ods. 2 veta prvá ZoR). Schopnosti predstavujú subjektívne kritérium
určovania rozsahu vyživovacej povinnosti a rozumie sa nimi vlastnosti dané telesnými a duševnými
schopnosťami konkrétnej osoby rodiča, zdravotným stavom, vlohami, nadaním, nadobudnutými

vedomosťami a získanými skúsenosťami. Obligatórnym zákonným hľadiskom je tiež osobný výkon
starostlivosti o dieťa (§ 62 ods. 4 ZoR). Uvedené konanie sa chápe ako určitá hodnota, ktorá sa
pri určovaní výživného nemôže nebrať do úvahy. Hoci zákon používa termín „prihliada sa“, osobnú
starostlivosť nepochybne kladie na roveň finančnému zabezpečeniu výživy. Miera, v akej treba prihliadať
na osobnú starostlivosť o dieťa v rámci plnenia vyživovacej povinnosti, sa mení podľa veku dieťaťa, resp.

jeho zdravotného stavu. Najvýznamnejší podiel bude predstavovať pri deťoch najnižšieho veku, kde je
osobná starostlivosť najnáročnejšia. V tomto období podľa okolností konkrétneho prípadu môže osobná
starostlivosť úplne vyvážiť peňažné plnenie vyživovacej povinnosti zo strany druhého rodiča. S vývojom
dieťaťa sa mení skladba starostlivosti o dieťa (pribúda školská dochádzka, záujmy, voľný čas dieťaťa),
na druhej strane sa dieťa stáva samostatnejšie, čo je dôvodom, pre ktorý podiel osobného výkonu

starostlivosti na vyživovacej povinnosti klesá.
51. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov (§ 62 ods. 5 veta prvá ZoR). Toto pravidlo
však nemožno vykladať absolútne, teda tak, že výživné by malo mať prednosť pred akýmikoľvek
výdavkami rodiča, čo je vyjadrené v druhej vete ust. § 62 ods. 5 veta druhá ZoR, v zmysle ktoréhopri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy
výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. Takýmito výdavkami môžu byť záväzky z
prevzatých úverov a pôžičiek, ktoré neboli použité rodičom k uspokojovaniu jeho primeraných životných

potrieb, ktoré by súčasne zodpovedali aj životnej úrovni dieťaťa. Preto napr. výdavky rodiča spojené
so zabezpečovaním primeranej úrovne jeho bývania (splátky hypotekárneho úveru) nie sú výdavkami,
ktoré by nebolo potrebné vziať do úvahy pri posudzovaní schopností, možností a majetkových pomerov
rodiča. Všeobecne teda platí, že výživné by nemalo byť určené tak, aby viedlo k existenčným problémom
povinného rodiča a jeho snahe z tohto dôvodu sa vyhnúť plneniu tejto povinnosti.

52. Na strane druhej rozsah vyživovacej povinnosti rodiča je limitovaný odôvodnenými potrebami dieťaťa
(§ 75 ods. 1 ZoR), pričom dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov (§ 62 ods. 2 veta
druhá ZoR). Odôvodnené potreby dieťaťa sú rôzne podľa okolností konkrétneho prípadu, sú závislé
predovšetkým od veku a zdravotného stavu dieťaťa, jeho fyzickej a duševnej vyspelosti, spôsobu
a obsahu jeho prípravy na budúce povolanie a celkové uplatnenie v spoločenskom živote, výšky
eventuálnych vlastných príjmov a pod. Avšak odôvodnené potreby dieťaťa neurčujú len tieto okolnosti,

súbezprostredneovplyvňovanéischopnosťouamožnosťourodičov.Aksúreálnemožnostiaschopnosti
rodičov veľmi obmedzené, sú odôvodnenými len bežné potreby dieťaťa, ktoré nepresahujú obvyklú
základnú mieru všetkých nevyhnutných potrieb, nutných pre život kultúrneho človeka. Ak sú reálne
možnosti a schopnosti rodičov veľmi široké, sú odôvodnenými tiež ďalšie potreby dieťaťa, ktoré nie sú
nevyhnutné, ale – práve so zreteľom napr. k veku a zdravotnému stavu dieťaťa, jeho fyzickej a duševnej

vyspelosti, spôsobu a obsahu jeho prípravy na budúce povolanie a celkové uplatnenie v spoločenskom
živote – prospešné všestrannému vývoju dieťaťa
vo vyspelej spoločnosti. Toto poňatie odôvodnených potrieb je v súlade so zásadou úmernosti životnej
úrovne dieťaťa životnej úrovni rodičov, v intenciách tejto zásady sú odôvodnené potreby dieťaťa (a tiež
rozsah vyživovací povinnosti rodičov k dieťaťu) mimo iné aj odrazom rôznej životnej úrovne rodičov,

danej spravidla spoločenskou dôležitosťou ich práce. Je určite spravodlivé, ak – vzhľadom k tomuto
poňatiu odôvodnených potrieb rozhodnutie súdu o rozsahu vyživovacej povinnosti rodiča k dieťaťu
vyjadrí zásadu úmernosti životnej úrovne dieťaťa životnej úrovni rodičov (k tomu rozsudok Najvyššieho
súdu ČSR spis. zn. 5Cz/112/1965 zo dňa 03.12.1965 uverejnené v Zbierke stanovísk najvyšších súdov
a rozhodnutí súdov ČSSR pod č. R 14/1966).

53. V prípade zverenia dieťaťa do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, súd
pri určení výživného prihliadne na dĺžku striedavej osobnej starostlivosti každého rodiča alebo môže
rozhodnúť aj tak, že počas trvania striedavej osobnej starostlivosti rodičov výživné neurčuje (§ 62 ods.
6 ZoR). Avšak aj tu sa uplatňujú princípy uvedené v ust. § 62 ods. 2 a § 75 ods. 1 ZoR, pričom
dĺžka striedavej osobnej starostlivosti každého rodiča nie je jediným kritériom, na ktoré súd pri určovaní

vyživovacej povinnosti rodičov prihliada. Neurčenie výživného by podľa odôvodnenia tejto právnej
úpravy malo relevanciu v prípadoch približne rovnakých pomerov na oboch stranách, teda približne
rovnakých majetkových pomeroch matky a otca a rovnakej dĺžky osobnej starostlivosti obidvoch rodičov
v rámci striedavej osobnej starostlivosti. Nebola potom dôvodná námietka otca, v zmysle ktorej sa
výživné rodičom pri zverení dieťaťa do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov s rovnakou

dĺžkou osobnej starostlivosti každého z rodičov neurčuje. Súd prvej inštancie potom postupoval správne,
ak vzal do úvahy aj ostatné už vyššie zmienené kritériá.
54. Po doplnení dokazovania mal odvolací súd preukázané, že matka mala v období od júna 2020 príjmy
tvorené: a) rodičovským príspevkom vo výške 370,- eur mesačne v období
do 31.12.2020 a vo výške 378,10 eur mesačne v období od 01.01.2021 do 31.12.2021,

b) prídavkom na dieťa vo výške 24,95 eur mesačne v období do 31.12.2020, vo výške 25,50 eur
mesačne v období od 01.01.2021 do 31.12.2021 (v mesiaci september 2021 zvýšený o sumu 74,50
eur), vo výške 25,88 eur mesačne v období od 01.01.2022 do 30.06.2022
(v mesiaci máj 2022 zvýšený o sumu 74,12 eur), vo výške 30,- eur mesačne v období
od 01.01.2022 do 31.12.2022 a vo výške 60,- eur mesačne od 01.01.2023, c) príspevkom

na opatrovanie vo výške 100,55 eur v období mesiaca júl 2021, vo výške 239,75 eur mesačne v období
od 01.07.2021 do 28.02.2022, vo výške 369,64 eur mesačne v období od 01.03.2022 do 30.06.2022 (v
mesiaci máj 2022 zvýšený o sumu 100,- eur), vo výške 444,83 eur mesačne v období od 01.07.2022
do 30.06.2023, vo výške 611,34 eur v mesiaci júl 2023 a vo výške 212,06 eur mesačne v období od
01.08.2023 do 29.02.2024, d) príjmom od zamestnávateľa GALMM s. r. o., so sídlom J. Jančeka 39, 034

01 Ružomberok, ICO: 31 579 736, vo výške 1.532,20 eur netto v období od 05.09.2023 do 31.12.2023
(priemernemesačnevovýške383,05eurnetto)avovýške6.040,82eurnettovobdobíod01.01.2024do
31.10.2024(priemernemesačnevovýške614,71eurnetto)stým,žeod17.10.2024jepráceneschopná.
Otec mal v období od júna 2020 len príjem zo závislej práce: a) od zamestnávateľa Kia Slovakia s. r.o.,so sídlom Sv. Jána Nepomuckého 1282/1, 013 01 Teplička nad Váhom, IČO: 35 876 832, vo výške
7.777,55 eur netto v období do 31.12.2020 (priemerne mesačne
vo výške 1.111,07 eur netto) a vo výške 11.897,10 eur netto v období od 01.01.2021

do22.10.2021,kedyskončilotecpracovnýpomersozamestnávateľomdohodouoskončenípracovného
pomeru (priemerne mesačne vo výške 1.189,71 eur netto), od zamestnávateľa HMSK Agency s. r. o., so
sídlom Tŕstie 2299, 024 04 Kysucké Nové Mesto, IČO: 50 071 203, vo výške 152,20 eur netto v období
od 28.10.2021 do 31.10.2021, vo výške 1.652,30 eur netto v období od 01.11.2021 do 31.12.2021
(priemernemesačnevovýške826,15eurnetto),vovýške12.379,57eurnettovobdobíod01.01.2022do

31.12.2022 (priemerne mesačne vo výške 1.031,63 eur netto) a vo výške 10.528,72 eur netto v období
od 01.01.2023 do 30.09.2023, kedy bol skončený pracovný pomer otca zo strany zamestnávateľa z
dôvodu, že otec prestúpil do interného stavu užívateľského zamestnávateľa a c) od zamestnávateľa
HMSK Logistics, s. r. o., so sídlom Tŕstie 2299, 024 04 Kysucké Nové Mesto, IČO: 47 176 351, vo výške
20.791,68 eur netto v období od 01.10.2023 do 30.11.2024 (priemerne mesačne vo výške 1.516,05 eur
netto), pričom pracovný pomer otca u tohto zamestnávateľa trvá aj naďalej.

55. Otec na pojednávaní odvolacieho súdu uviedol svoje pravidelné výdavky spojené
so zabezpečovaním výživy maloletého v čase, kedy je maloletý v jeho osobnej starostlivosti:
v sume 100,- eur mesačne na oblečenie, v sume 20,- eur mesačne na kozmetiku, 20,- eur mesačne -
poplatok za návštevu materskej školy, v sume 100,- eur ročne - poplatok
za návštevu základnej umeleckej školy (t. j. v priemere 8,33 eur mesačne), v sume 30,- eur ročne -

rybársky lístok (t. j. v priemere 2,50 eur mesačne) a v sume 40,- eur mesačne – poplatok za návštevu
rybárskeho krúžku, teda celkovo v sume 190,83 mesačne. Ďalej otec špecifikoval svoje pravidelné
osobné výdavky nasledovne: v sume 30,- eur mesačne
na kozmetiku, v sume 70,- eur mesačne na pohonné hmoty, v sume 250,- eur mesačne
na bývanie (platí nájom bytu, v ktorom žije s jeho partnerkou,, maloletým a maloletou dcérou G. B., vo

výške 500,-eur mesačne spoločne s partnerkou každý v jednej polovici), v sume 300,- eur mesačne na
stravu, v sume 40,- eur mesačne za mobilný telefón a v sume 40,- eur mesačne na životné poistenie,
teda celkovo 730,- eur mesačne. Napokon otec uviedol, že v roku 2023 uhradil 180,- eur za plaveckú
školu pre maloletého. Výdavky spojené so zabezpečovaním potrieb jeho maloletej dcéry G. B. (nar.
XX.XX.XXXX) otec uviedol: v sume 40,- eur mesačne na plienky, v sume 20,- eur mesačne

na príkrmy, v sume 30,- eur mesačne na mliečne výrobky a v sume 20,- eur mesačne
na kozmetiku, teda spolu v sume 110,- eur mesačne. Jeho partnerka A. D. (matka maloletej dcéry G. B.)
jeho toho času na rodičovskej dovolenke, pričom jej príjem je tvorený rodičovským príspevkom v sume
400,- eur mesačne a prídavkom na dieťa v sume 60,- eur mesačne.
56. Matka na pojednávaní odvolacieho súdu k svojim pravidelným výdavkom spojeným

so zabezpečovaním výživy maloletého v čase, kedy je maloletý v jej osobnej starostlivosti, uviedla, že
tieto sú: v sume 20,- eur ročne za fotografovanie v materskej škole (t. j. v priemere 1,67 eur mesačne),
40,- eur ročne - poplatok za ZRŠ v materskej škole (t. j. v priemere 3,33 eur mesačne), v sume 10,- eur
mesačne strava v materskej škole mesačne (poplatok
zaumiestneniedieťaťavmaterskejškolesaneplatí,pretožemaloletýjevpredškolskomročníku),vsume

20,- eur mesačne na kozmetiku, v sume 150,- eur mesačne na oblečenie a obuv, v sume 60,- eur
mesačne na stravu, teda celkovo v sume 245,- eur. Svoje pravidelné osobné výdavky matka uviedla:
v sume 68,- eur mesačne na bývanie, v sume 15,- eur mesačne na dopravu do materskej školy, kde
vodí maloletého, v sume 20,- eur mesačne
na dopravu do práce, v sume 10,- eur mesačne za mobilný telefón, v sume 30,- eur mesačne na stravu,

v sume 20,- eur mesačne na hygienu, v sume 40,- eur ročne na obuv (t. j. v priemere 3,33 eur mesačne),
teda celkovo v sume 166,33 eur.
57. Ani jeden z účastníkov (kolízny opatrovník za maloletého) skutkové tvrdenia ohľadom uvedených
výdavkov rodičov nenamietal, a preto odvolací súd nemal o týchto skutočnostiach dôvodné pochybnosti
o ich pravdivosti, a preto si ich osvojil (§ 37 CMP).

58. Vychádzajúc z vyššie uvedeného skutočného stavu o príjmoch rodičov odvolací súd zistil,
že v sledovanom období mal otec oproti matke celkové príjmy cca v dvojnásobnej až trojnásobnej
výške. Od 30.03.2023 mu pribudla ďalšia vyživovacia povinnosť k maloletej dcére G. B.. Aj napriek
tejto skutočnosti mal však odvolací súd s prihliadnutím na rodičmi uvedené výdavky súvisiace so
zabezpečovaním potrieb maloletého, ako aj ich osobných potrieb a potrieb ich ďalšej rodiny za to, že

súdom prvej inštancie otcovi určené výživné v sume 50,- eur mesačne je primerané odôvodneným
potrebám maloletého, ako aj jeho právu na čo najvyššiu životnú úroveň zodpovedajúcu životnej úrovni
toho-ktorého rodiča s vyššou životnou úrovňou, ako aj možnostiam, schopnostiam a majetkovým
pomerom rodičov. Za právne irelevantnú považoval odvolací súd argumentáciu otca, že nepoberádaňovýbonus,atovzhľadomnato,žematkapoberádotáciunamaterskú školu.Súdprvejinštancie,ako
aj odvolací súd vychádzal pri svojom rozhodovaní zo skutočných príjmov otca a do týchto nezarátaval
daňový bonus, ktorý nebol otcovi poskytovaný.

59. Vzhľadom na vyššie uvedené potom vyhodnotil odvolací súd odvolacie námietky otca voči rozsudku
súdu prvej inštancie vo výroku VII. za nedôvodné.
60. Čo sa týka odvolania matky proti rozsudku súdu prvej inštancie vo výroku XIII. a otca proti rozsudku
súduprvejinštancievovýrokuXIV.,odvolacísúdmalzato,žerozsudoksúduprvejinštanciejeajvtýchto
výrokoch vecne správny.

61. Matka v odvolaní poukazovala na to, že matka sa nachádza v stave materiálnej núdze, čo vyplynulo
jednak z rozhodnutia Centra právnej pomoci, Kancelária Žilina č. spisu: KaZA/29606/2019, ČRZ:
151000/2019 zo dňa 18.10.2019, ako aj z ostatných dôkazov vykonaných súdom prvej inštancie. Ak
by súd prvej inštancie túto skutočnosť vzal do úvahy, nemohol by priznať štátu náhradu trov konania
voči matke. Zároveň matka namietala nedostatočné skúmanie svojich majetkových pomerov pre účely
rozhodnutia o náhrade trov konania vzniknutých štátu, keďže súd prvej inštancie prihliadal na jej tvrdenia

prednesenévrámciznaleckéhoskúmaniaznalcomMUDr.StanislavomKolláromvroku2020odispozícii
s peňažnou sumou 19.000,- eur. Súd prvej inštancie však neskúmal, či matka tieto peňažné prostriedky
v čase rozhodnutia ešte mala, resp. ako s nimi naložila. Matka preto namietala, že rozsudok súdu prvej
inštancie v tejto jeho časti nemá oporu vo vykonanom dokazovaní.
62. Odvolací súd pri posudzovaní odvolania matky vychádzal v zmysle ust. § 378 ods. 1 v spojení s ust.

§ 217 ods. 1 CSP a ust. § 20 ods. 1 CMP zo stavu v čase rozhodnutia odvolacieho súdu o odvolaní
matky ako zo stavu rozhodného. Odvolací súd poukazuje na príjmové a výdavkové pomery matky, ktoré
boli vyššie uvedené a vychádzajúc z týchto dospel k záveru, že tieto umožňujú matke nahradiť štátu
trovy konania v sume 346,27 eur nie síce jednorazovo,
ale v splátkach vo výške 30,- eur mesačne. Skutočnosť, či matke spĺňa podmienky

na poskytnutie právnej pomoci podľa zákona č. 327/2005 Z. z. o poskytovaní právnej pomoci osobám
v materiálnej núdzi a o zmene a doplnení zákona č. 586/2003 Z. z. o advokácii
a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení
neskorších predpisov v znení zákona č. 8/2005 Z. z. nemôže byť sama osobe dôvodom pre nepriznanie
náhrady trov konania štátu, ak príjmové a majetkové pomery umožňujú účastníkovi nahradiť trovy štátu,

hoci nie jednorazovo. Odvolací súd mal tak za to, že uložená povinnosť matke túto, ako aj maloletého
existenčne neohrozí.
63. Pokiaľ ide o odvolanie otca proti rozsudku súdu prvej inštancie vo výroku XIV., odvolací súd
poukazuje na to, že z ust. § 251, § 252 a § 253 ods. 1 CSP v spojení s ust. § 2 ods. 1 CMP, účastníci
konania majú povinnosť platiť výdavky, ktoré vzniknú v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva

z ich strany. To sa týka aj hradenia výdavkov (trov) spojených
so zabezpečením a vykonaním nimi navrhnutých dôkazov. Až následne, v prípade priznania náhrady
trov konania (§ 55 CMP), môžu byť takto vynaložené výdavky (trovy konania) účastníkovi nahradené.
Ak takéhoto rozhodnutia niet, nie je potom dôvod, aby nehradil trovy ním navrhnutého dokazovania
a nenahradil ich štátu, ak neboli kryté ním zloženým preddavkom (§ 253 ods. 1 CSP). Je zrejmé, že

znalecké dokazovanie znalcom z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie psychiatria a sexuológia
MUDr. Kollárom nariadil súd prvej inštancie na návrh otca, nie v zmysle ust. § 36 CMP, čo napokon
ani otec v odvolaní nerozporoval. Rovnako tomu bolo, aj pokiaľ sa týka výsluchov oboch súdom
ustanovených znalcov na pojednávaní dňa 27.04.2022. K argumentácii otca, že dokazovanie znalcom
z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie psychiatria a sexuológia potvrdilo jeho tvrdenia o psychickej

poruche matky, odvolací súd poukazuje na to, že ako už bolo vyššie uvedené, duševná porucha matky
je vo vzťahu k schopnostiam matky vychovávať maloleté dieťa psychiatricky - forenzne nevýznamná,
a teda nemala v konečnom dôsledku vplyv
na rozhodnutie vo veci. Ak otec v ďalšom argumentoval závermi znalca PhDr. Ďanovského
o nerovnakom pomere dĺžky striedavej osobnej starostlivosti rodičov v prospech otca, odvolací súd

poukazuje na zavádzajúce tvrdenia otca v odvolaní, ku ktorým sa už vyjadril vyššie.
64. V nadväznosti na uvedené odvolací súd nepovažoval odvolacie námietky matky či otca
za dôvodné a napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie vo výrokoch I. až VIII. a X. až XIV. podľa ust.
§ 387 ods. 1 CSP v spojení s ust. § 2 ods. 1 CMP ako vecne správne potvrdil. Rozsudok súdu prvej
inštancievodvolanímnenapadnutomvýrokuIX.zostaltýmtorozhodnutímodvolaciehosúdunedotknutý.

65. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa ust. § 396 ods. 1 CSP v spojení s ust.
§ 2 ods. 1 a § 52 CMP, a to tak ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku odvolacieho súdu.
66. Toto rozhodnutie senátu odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním pomerom hlasov 3 : 0.Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej

otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) [§ 421 ods. 2 CSP].
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 CSP nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) [§ 422 ods. 1 CSP].
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).

Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné
alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného
premiestnenia alebo zadržania (§ 76 CMP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolací súd nie je viazaný rozsahom dovolania vo veciach, v ktorých možno začať konanie aj bez

návrhu (§ 77 CMP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému
súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie

považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) [§ 428 CSP].
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou aak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

dovolania (§ 430 CSP).
V prípade, že nebude dobrovoľne splnená povinnosť uložená týmto rozhodnutím, môže sa osoba
oprávnená z rozhodnutia domáhať uspokojenia svojho nároku návrhom na vykonanie exekúcie podľa
osobitného zákona [zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný
poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov].

Ak sa jedná o rozhodnutie, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná
ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, môže sa osoba oprávnená z rozhodnutia domáhať
uspokojenia svojho nároku návrhom na výkon rozhodnutia vo veciach maloletých podľa § 370 a nasl.
CMP.