Rozsudok – Ostatné ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 28. január 2025

Súd: Okresný súd Levice
Spisová značka: 15C/12/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4323200873
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 01. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Mariana Pondelová

ECLI: ECLI:SK:OSLV:2025:4323200873.16

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

21 15C/12/2023

A.:B.:C.:XXXX:XXXXXXXXXX.XX
15C/12/2023- 285
IČS: XXXXXXXXXX

file_0.png

file_1.wmf

ROZSUDOK
V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Levice, sudkyňou Mgr. Marianou Pondelovou, v spore žalobcov: 1/ D. E., nar. XX.XX.XXXX,
bytom F. XXX, XXX XX G., 2/ H. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom F. XXX, XXX XX G., obidvaja zastúpení
advokátkou Mgr. Renátou Mészáros, advokátska kancelária so sídlom Námestie hrdinov 7-8, Levice,

proti žalovaným 1/ B. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom F. XXX, XXX XX G., 2/ I. D. H., nar. XX.XX.XXXX,
bytom XX. J. K., L., M., M..X.N.,N. L., obidvaja zastúpení spoločnosťou: AK Nyúl s.r.o, so sídlom Ul. kpt.
Jaroša 738/4, Levice, IČO: 53 875 303, v mene ktorej koná konateľ a advokát: Mgr. Peter Nyúl, o určenie
vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, takto

r o z h o d o l :

21 15C/12/2023

A.:B.:C.:XXXX:XXXXXXXXXX.XX
15C/12/2023- 285

IČS: XXXXXXXXXX
r o z h o d o l :

I. U r č u j e, že žalobca 1/ D. E. K. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom G., F. XXX a žalobkyňa 2/ H. E. K.
O., nar. XX.XX.XXXX, bytom G., F. XXX, sú bezpodieloví spoluvlastníci CKN parcely č. 3354 – záhrada
o výmere 430 m2, zapísanej na LV č. XXX pre katastrálne územie F., obec G., okres Levice, vedeného

Okresným úradom Levice, katastrálny odbor.II. Žalobcovi 1/ a žalobkyni 2/ p r i z n á v a spoločne a nerozdielne n á r o k na náhradu trov
konania spoločne a nerozdielne voči žalovanej 1/ a žalovanému 2/ v rozsahu 100 %. O výške náhrady
trov konania rozhodne súd prvej inštancie v lehote do 60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa

konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

III. Štátu n e p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania, ktoré mu vznikli v sume 163,48 Eur.

o d ô v o d n e n i e :

20 15C/12/2023

A.:B.:C.:XXXX:XXXXXXXXXX.XX
15C/12/2023- 285
IČS: XXXXXXXXXX
O d ô v o d n e n i e

1. Žalobcovia 1/ a 2/, prostredníctvom splnomocnenej právnej zástupkyne, podali elektronicky dňa
07.03.2023 Okresnému súdu Levice (ďalej len „súd“ alebo „okresný súd“) proti žalovaným 1/ a 2/ (ďalej
aj „žalovaní“) žalobu o určenie vlastníckeho práva podľa § 137 písm. c) CSP, ktorou žiadali, aby súd
určil, že žalobcovia 1/ a 2/ sú bezpodieloví spoluvlastníci nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v katastrálnom
území F., obec G., okres P., zapísanej na LV č. XXX vedenom Okresným úradom Levice, katastrálny

odbor, ako CKN parcela č. 3354 - záhrada, o výmere 430 m2 (ďalej len „nehnuteľnosť“ alebo „sporná
nehnuteľnosť“), ktorou žalobou si zároveň uplatnili aj nárok na náhradu trov konania. K žalobe pripojili
aj LV č. XXX, pre k. ú. F. na preukázanie, že ako vlastníci spornej nehnuteľnosti boli zapísaní práve
žalovaní, každý v spoluvlastníckom podiele 1 - vice.

2. V žalobe žalobcovia uviedli, že žalobca 1/ uzatvoril dňa 29.11.1987 (ako kupujúci) s pani O. M.,
nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom XXX XX I. XX (ako predávajúcou) kúpnu zmluvu (ďalej len „kúpna
zmluva č. 1“), na základe ktorej pani M. predala žalobcovi 1/ v tom čase neobrábaný vinohrad v
katastri obce F., okres Levice, ktorého číslo parcely bolo podľa pozemkovej knihy (v čase kúpy) 1807/2.
Žalobcovia boli v presvedčení, že ak kúpnu zmluvu podpíše len manžel (žalobca 1/), postačuje

to nato, aby uvedenú nehnuteľnosť nadobudli obaja ako manželia do ich spoločného bezpodielového
vlastníctva. Tak isto predávajúca pani M. si myslela, že ak podpíše kúpnu zmluvu len ona, hoci
predmetnú nehnuteľnosť vlastnil aj jej brat D. J., nar. XX.XX.XXXX, bytom F. XX, pričom sa obaja
zhodne dohodli, že uvedenú nehnuteľnosť predajú žalobcom 1/ a 2/, je to postačujúce. O odpredaji
spornej nehnuteľnosti žalobcom 1/ a 2/ vedel aj manžel predávajúcej - pán F. M., nar. XX.XX.XXXX,

bytom I. Q. XX. Uzatvorením kúpnej zmluvy č. 1 boli žalobcovia presvedčení, že sú vlastníci spornej
nehnuteľnosti a to aj s prihliadnutím na to, že dohodnutú kúpnu cenu uhradili v celom rozsahu. Spornú
nehnuteľnosť užívajú od roku 1987 v dobrej viere, že je ich vlastníctvom, starajú sa o túto nehnuteľnosť
a z neobrábaného a zanedbaného vinohradu sa stal pozemok, ktorý je obrábaný, udržiavaný, pričom
podľa žalobcov sa jedná o nepretržitú dobromyseľnú držbu. Na nehnuteľnosti vysadili ovocné stromy,

každoročne tam pestujú zeleninu, zemiaky a pod. Od podpísania kúpnej zmluvy č. 1 tak žalobcovia,
ako aj predávajúci mali zato, že sporná nehnuteľnosti je vo vlastníctve žalobcov. Žalobcovia poukázali
na platnú právnu úpravu, ktorá poskytuje ochranu dobromyseľným držiteľom, spočívajúcu jednak
v možnosti nadobudnúť vlastnícke právo od nevlastníka vydržaním (čo v danom prípade bolo od
vlastníka) po splnení zákonom stanovených podmienok (10 ročná nepretržitá dobromyseľná držba),

pričom v prípade žalobcov sa jednalo o držbu trvajúcu viac ako 35 rokov. Podľa žalobcov vydržacia
doba začala plynúť od 29.11.1987 a bola naplnená 29.11.1997. Žalobcovia poukázali aj na nález
Ústavného súdu z 20.12.2017, sp. zn. I. ÚS 460/2017, v ktorom Ústavný súd skonštatoval, že „ochrana
dobrej viery chrániacej účastníkov súkromnoprávnych vzťahov je jedným z kľúčových prejavov princípu
dôvery a právnej istoty, odvíjajúceho sa od princípu právneho štátu. Táto ochrana môže vylúčiť ochranu

vlastníckehoprávapôvodnéhovlastníka.Poskytnutieprednostijednejzobidvochpožiadaviekvšakmusí
vyjsťzostarostlivéhoskúmania individuálnychokolnostíkaždéhoprípaduasohľadomnazásadu„nemo
plus iuris ad alium transfere potest quam ipse habet“ náležitým a prísnym hodnotením dobrej viery
nadobúdateľa vlastníckeho práva.2.1. Žalobcovia ďalej uviedli, že až v roku 2022, keď syn žalobcov K. E., nar. XX.XX.XXXX, trvale
bytom F. XXX kúpil bezprostredne susediaci pozemok, nakoľko sa s rodičmi (žalobcami) dohodol, že
mu oni darujú aj spornú nehnuteľnosť a bude tak mať oba pozemky vo svojom vlastníctve, zistil, že

v katastri nehnuteľností žalobcovia nie sú zapísaní ako majitelia spornej nehnuteľnosti, ale sú tam
zapísaní žalovaní. Po tomto zistení žalobcovia kontaktovali pani M. a jej brata pána J., (predávajúci),
aby zistili čo sa stalo. Predávajúci potvrdili skutočnosť, že žalovaným predali v F. nehnuteľnosti vedené
na LV č. XXX, avšak predmetom predaja bol, resp. tak to bolo dohodnuté, len rodinný dom s pozemkom
na ktorom je rodinný dom postavený spolu s priľahlými záhradami, ktoré sú pri dome. O nehnuteľnosti,

ktorú v roku 1987 evidovanú ešte pod číslom 1807/2, (po ROEP má táto nehnuteľnosť nové číslo - 3354)
odpredali žalobcom (a ktorá sa nachádza v extraviláne) podľa predávajúcej, nebola žiadna reč. Ak by
sa spomenula aj sporná nehnuteľnosť, predávajúci by boli hneď upozornili na to, že táto je už dávno
predaná žalobcom, ktorí ju aj držia a užívajú ako svoju.

2.2. Následne sa žalobcovia mali telefonicky spojiť aj s pánom, ktorý spísal kúpnu zmluvu zo dňa

06.03.2018 (ďalej len „kúpna zmluva č. 2“) - D. J. a vysvetlili mu, že nastala chyba, keďže sporná
nehnuteľnosť (po novom CKN parcela č. 3354 o výmere 430 m2, s poukazom na prečíslovanie parciel
v dôsledku vykonanej obnovenej evidencie pozemkov) bola ešte v roku 1987 predaná žalobcom,
pričom žalobcovia predávajúcim aj riadne vyplatili dohodnutú kúpnu cenu a uvedenú parcelu aj riadne
užívajú nepretržite viac ako 35 rokov v presvedčení, že je ich vlastníctvom sa riadne o nehnuteľnosť

starajú, užívajú ju, sadia na nej, berú úrodu, správajú sa ako zodpovední hospodári. Túto skutočnosť
žalobcovia rovnako telefonicky oznámili aj žalovanej 1/, ktorá im mala povedať, že keď príde na
Slovensko, nakoľko dlhodobo žije v Anglicku, dajú veci aj s žalovaným 2/ do poriadku a uvedenú parcelu
im vrátia. Žalobcovia ďalej uviedli, že keď sa žalovaná 1/ vrátila mala povedať, že nič riešiť nebude,
že spornú nehnuteľnosť riadne kúpili, čo však nepotvrdili ani predávajúci. Žalobcovia poukázali aj na

to, že prevodu nehnuteľností vykonaných kúpnou zmluvou č. 2, tak ako boli označené (vrátane spornej
nehnuteľnosti), nezodpovedá ani výška kúpnej ceny, ktorá bola len v sume 10.000,00 Eur. Žalobcovia
poukázali aj na to, že podľa nich žalovaní ani len netušili, kde sa sporná parcela nachádza a že žalovaní
nemali ani potuchy, že „kúpili“ aj spornú nehnuteľnosť, keďže aj podľa predávajúcich o predaji aj spornej
nehnuteľnosti nemala byť ani reč. Dokonca ani po roku 2018, kedy už bolo vlastnícke právo zapísané v

katastri nehnuteľností (pričom podľa žalobcov išlo o omylom nadobudnuté vlastnícke právo), žalovaní
nežiadali od žalobcov vydanie veci, nakoľko s určitosťou si boli vedomí, že táto nehnuteľnosť nebola
predmetom kúpy a teda sa k nej ani nesprávali ako jej vlastníci.

2.3. Žalobcovia uviedli aj, že dňa 04.10.2022 sa pokúsili o mimosúdne vyriešenie veci spolu so

žalovanou 1/, pričom k mimosúdnemu vyriešeniu danej veci ale nedošlo a to aj napriek jej prísľubu, že sa
porozpráva s manželom - žalovaným 2/. Následne sa k veci už nevyjadrila. Žalobcovia ďalej poukázali
na zákonné ustanovenia a to § 123, § 124 ako aj § 132 ods. 1 a ods. 2 OZ, ktoré boli aj citované a ktoré
pokrývajú tak originárne, ako aj derivatívne nadobudnutie vlastníckeho práva s tým, že medzi originárne
spôsoby nadobudnutia vlastníckeho práva od vlastníckeho práva skoršieho vlastníka, sa zaraďuje aj

vydržanie. Žalobcovia poukázali aj na to, že ústavnoprávna ochrana podľa článku 20 ods. 1 Ústavy patrí
len osobe, ktorá nadobudla vlastnícke právo v súlade so zákonom. Taktiež platí, že rovnaká ústavná
ochrana sa priznáva všetkým vlastníkom, ktorí nadobudli vlastníctvo v súlade s právnym poriadkom.
Protiprávne nadobudnutie vlastníckeho práva nie je predmetom ochrany.

3. Dňa 03.04.2023 podali žalobcovia aj návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, týkajúci sa tých
istých strán sporu, avšak ktorým návrhom žiadali uložiť povinnosť nielen žalovaným, ale aj P. R. ml.,
bytom G., F. XXX a P. R. st., bytom G., F. XXX (teda osobám, ktoré nie sú stranami sporu) a to zákaz
vstupovať na pozemok vedený Okresným úradom Levice, katastrálny odbor, na LV č. XXX, ako pozemok
parcely registra „ C“ katastrálnej mapy, parc. č. 3354 - záhrada o výmere 430 m2, okres Levice, obec

G., kat. územie F., ako aj sa domáhali uloženia zákazu odstraňovať a poškodzovať zámok visiaci na
vstupnej bránke na vyššie uvedený pozemok, a to až do právoplatného skončenia súdneho konania
vedeného Okresným súdom Levice pod sp.zn. 15C/12/2023.

3.1. Súd uznesením č.k. 15C/12/2023-43 zo dňa 02.05.2023 návrh žalobcov na nariadenie

neodkladného opatrenia zamietol a žalovaným nárok na náhradu trov konania súvisiacich
s neodkladným opatrením voči žalobcom 1/ a 2/ nepriznal. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa
20.05.2023.4. Následným uznesením č. k. 15C/12/2023- 52 zo dňa 06.06.2023 súd vyzval žalovaných, aby sa
vyjadrili k podanej žalobe, ktorí vo svojom vyjadrení doručenom prostredníctvom právneho zástupcu
dňa 26.06.2023 (č.l. 56-57) uviedli, že nesúhlasia s právnym názorom žalobcov, že predmetnú

nehnuteľnosť nadobudli vydržaním na základe kúpnej zmluvy zo dňa 29.11.1987 (kúpna zmluva č. 1)
uzavretej s predávajúcou O. M.. Ďalej žalovaní uviedli, že nebol podaný návrh o registráciu štátnym
notárstvom do troch rokov od uzavretia zmluvy preto platí, že účastníci od zmluvy odstúpili. Žalovaní
poukázali na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Sžr/172/2012 zo dňa 12. 11. 2013, rozsudok
Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2 Sžo/248/2010 zo dňa 21.9.2011 a uznesenie Ústavného súdu SR sp.

zn. IV. ÚS 66/2012 zo dňa 2.2.2012, podľa ktorých platí nevyvrátiteľná domnienka, že ak účastníci
zmluvy nepodali návrh na rozhodnutie o povolení vkladu na príslušnú správu katastra nehnuteľností
do troch rokov od uzavretia zmluvy (obdobne návrh o registráciu štátnym notárstvom) platí, že od tejto
odstúpili. V zmysle konštantnej judikatúry (uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4 Cdo 283/2009
zo dňa 27. 10. 2010) podľa ustanovení § 129 ods. 1 a § 130 ods. 1 OZ účinného v čase uplynutia
10 ročnej vydržacej doby oprávneným - držiteľom je ten, kto nakladá s vecou ako s vlastnou a je

so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný, že mu vec patrí. Dobromyseľnosť teda znamená, že
držiteľ je ohľadne existencie svojho práva v omyle. Posúdenie, či držiteľ je alebo nie je dobromyseľný,
treba hodnotiť vždy objektívne, a nie iba zo subjektívneho hľadiska (osobného presvedčenia) účastníka,
a treba vždy brať do úvahy, či držiteľ pri bežnej (normálnej) opatrnosti, ktorú možno s ohľadom na
okolnosti a povahu daného prípadu od každého požadovať nemal, resp. nemohol mať po celú vydržaciu

dobu dôvodné pochybnosti o tom, že mu vec patrí. O dobromyseľnosti možno hovoriť tam, kde držiteľ
drží vec v omyle, že mu vec patrí a ide pritom o omyl ospravedlniteľný. Ospravedlniteľný je omyl, ku
ktorému došlo napriek tomu, že mýliaci sa postupoval s obvyklou mierou opatrnosti, ktorú možno so
zreteľom na okolnosti konkrétneho prípadu od každého požadovať. Omyl môže byť nielen skutkový,
ale aj právny, pričom právny omyl spočíva v neznalosti alebo v neúplnej znalosti všeobecne záväzných

právnych predpisov a z toho vyplývajúceho nesprávneho posúdenia právnych dôsledkov právnych
skutočností. Vzhľadom na všeobecne (aj v oblasti súkromného práva) uznanú zásadu ignorantia iuris
non excusat (neznalosť zákona neospravedlňuje), vyplývajúcu zo samej podstaty práva, právny omyl
držiteľa, vychádzajúci z neznalosti jednoznačne formulovaného ustanovenia Občianskeho zákonníka
platného v dobe, kedy sa držiteľ ujal držby, nie je neospravedlniteľný. Právny zástupca žalovaných

ďalej uviedol, že predpokladom vydržania je skutočnosť, že držiteľ je so zreteľom na všetky okolnosti
dobromyseľný, že mu vec alebo právo patrí. Posúdenie toho, či držiteľ je so zreteľom na všetky
okolnosti dobromyseľný, že mu vec patrí, nemôže vychádzať len z posúdenia subjektívnych predstáv
držiteľa. Dobromyseľnosť držiteľa musí byť posudzovaná aj z objektívneho hľadiska, t. j. či držiteľ pri
zachovaní náležitej opatrnosti, ktorú možno s prihliadnutím na okolnosti konkrétneho prípadu na každom

subjekte požadovať, mal alebo mohol mať pochybnosti, že užíva nehnuteľnosti, ktorých vlastníctvo
nenadobudol. Oprávnená držba sa nemusí nevyhnutne opierať o existujúci právny dôvod, stačí ak
tu bol i domnelý právny dôvod (titulus putativus), teda ide o to, aby držiteľ bol so zreteľom na všetky
okolnosti dobromyseľný, že mu taký právny titul svedčí. Podľa žalovaných pri ústavne konformnom
výklade dobromyseľnosti držby treba skúmať, či držiteľ objektívne mohol byť presvedčený o tom, že

držanú vec poctivým spôsobom nadobudol. Za poctivý spôsob nadobudnutia veci treba považovať také
nadobudnutie, ktoré je v súlade s dobrými mravmi. Podľa judikátu R 62/2018 dobrú vieru určitého
subjektu v to, že vykonáva právo zodpovedajúce vecnému bremenu, nemôže v zásade zakladať zmluva
uzatvorená od 1. januára 1992, na základe ktorej nebol povolený vklad do katastra nehnuteľností.
Obdobne potom musí platiť, že dobrú vieru určitého subjektu v to, že nakladá s nehnuteľnou vecou ako

s vlastnou, nemôže v zásade zakladať zmluva uzatvorená v roku 1987, na základe ktorej nedošlo k
registrácii štátnym notárstvom.

4.1.Žalovaníďalejpoukázali ajnato,žekúpnuzmluvuč.1akopredávajúcineuzatváralvlastníkD.J.,ale
jeho sestra O. M., ktorá nikdy nebola vlastníčkou spornej nehnuteľnosti. Žalobcovia mali a mohli vedieť,

že spornú nehnuteľnosť kupujú od nevlastníka, preto podľa zásady nemo plus iuris ad alium transferre
potest quam ipse habet (veľký senát NS SR sp. zn. 1VObdo/2/2020) nemohli nadobudnúť vlastnícke
právo od nevlastníka. Taktiež podľa názoru žalovaných, žalobcovia mali a mohli vedieť, že podľa OZ
účinného v čase uzavretia zmluvy, ak sa prevádza nehnuteľná vec na základe zmluvy, nadobúda sa
vlastníctvo registráciou štátnym notárstvom. Požiadavka na registráciu kúpnej zmluvy, ktorej predmetom

je nehnuteľnosť, bola v Občianskom zákonníku jasne a jednoznačne vymedzená, preto žalobcovia
nemohli byť dobromyseľní, že nehnuteľnosť držia v ospravedlniteľnom omyle a preto nie sú splnené
zákonné podmienky na vydržanie vlastníckeho práva. Neznalosť zákona nikoho neospravedlňuje, preto
žalobcovia mali a mohli vedieť, že podľa bodu IV. kúpnej zmluvy sa nemôžu okamžite stať vlastníkomspornej nehnuteľnosti. Podľa žalovaných, žalobcovia nemohli byť dobromyseľní ani v tom, že z dôvodu
nepodania návrhu o registráciu štátnym notárstvom vlastníckeho práva na základe zrušenej zmluvy
nehnuteľnosť držia v ospravedlniteľnom omyle, pretože ustanovenia Občianskeho zákonníka § 47 ods.

2 a 3 a § 134 ods. 2 účinného v čase uzavretia kúpnej zmluvy, sú formulované taktiež jednoznačne.

4.2. Podľa žalovaných, len na základe faktickej držby bez kvalifikovaného nadobúdacieho právneho
titulu nie je možné nadobudnúť vlastnícke právo vydržaním, pretože na základe neexistujúcej alebo
zrušenej zmluvy nikto nemôže nakladať s vecou ako s vlastnou. V katastrálnom území F. v rámci registra

obnovenej evidencie pozemkov (ROEP) bolo vydané rozhodnutie o jej schválení v septembri 2004,
ktoré bolo zapísané do katastra nehnuteľností v októbri 2004. Žalobcovia mali a mohli vedieť, že podľa
ROEP neboli zapísaní ako vlastníci spornej nehnuteľnosti do katastra nehnuteľností. Žalobcovia proti
rozhodnutiu o schválení registra nepodali odvolanie. Podľa rozhodnutia o schválení ROEP ako vlastník
spornej nehnuteľnosti bol zapísaný D. J.. Na základe uvedených skutočností žalovaní žiadali žalobu
zamietnuť v celom rozsahu, ako aj žiadali priznať voči žalobcom nárok na náhradu trov konania.

5. Žalobcovia na výzvu súdu zaslali svoje vyjadrenie rovnako prostredníctvom splnomocnenej právnej
zástupkyne, doručené okresnému súdu dňa 25.07.2023 ( č.l. 68-69), z ktorého je zrejmé, že zotrvali na
podanejžalobevcelomrozsahu,akoajnavšetkýchdôkaznýchprostriedkoch,ktorévpredmetnejžalobe
predložili a navrhli vykonať. Žalobcovia sa nestotožnili s právnym názorom žalovaných, majú zato, že

spornú nehnuteľnosť nadobudli vydržaním, čomu nasvedčujú všetky okolnosti prípadu a zároveň sú
splnené všetky zákonné podmienky vydržania. Ďalej právna zástupkyňa žalobcov s odkazom na § 134
a nasl. Občianskeho zákonníka, popísala zákonné podmienky vydržania, ktorými sú: spôsobilý predmet
vydržania, oprávnená držba a nepretržitosť oprávnenej držby po zákonom stanovenú dobu.

5.1. Podľa žalobcov z doteraz predložených dôkazov a tvrdení je dôvodné sa domnievať, že žalobcovia
spĺňajú všetky predpoklady pre vydržanie spornej nehnuteľnosti, pretože sa jedná o spôsobilý predmet
vydržania, žalobcovia majú oprávnený dôvod domnievať sa, že pozemok bol v ich vlastníctve a teda s
ním nakladali ako so svojim majetkom a to po dobu viac ako 10 rokov. Pri poskytovaní súdnej ochrany v
súvislosti s nadobudnutím vlastníckeho práva vydržaním treba za podstatu a zmysel základného práva

na ochranu vlastníctva podľa čl. 20 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 11 ods. 1 Listiny základných
práv a slobôd, základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a
čl. 36 ods. 1 Listiny základných práva a slobôd, ako aj práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl.
6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd považovať taký výklad ustanovenia
§ 134 Občianskeho zákonníka, ktorý podporuje zákonnú intenciu uviesť do súladu dlhodobý faktický

stav nepretržitej držby oprávneným držiteľom (ktorý je po stanovenú dobu objektívne presvedčený o
svojom domnelom vlastníckom práve) so stavom vlastníckym. A contrario výklad, ktorý túto možnosť
vylučuje, resp. ju obmedzuje podstatným spôsobom, nemôže byť považovaný za ústavne konformný.
Pri ústavne konformnom výklade dobromyseľnosti držby treba skúmať, či držiteľ objektívne mohol byť
presvedčený o tom, že držanú vec poctivým spôsobom nadobudol. Nemôže byť preto rozhodujúce,

že pritom nesplnil zákonné podmienky. Za poctivý spôsob nadobudnutia veci treba považovať také
nadobudnutie, ktoré je v súlade s dobrými mravmi. Spravidla je rozhodujúce, že držiteľ za držanú vec
zaplatil dohodnutú sumu, prípadne poskytol iné plnenie, alebo preukázateľne išlo o dar ako bezplatné
plnenie. (Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II. ÚS 484/2015 zo 14.11.2018). Pokiaľ
žalovaní spochybňujú dobromyseľnosť žalobcov z dôvodu neplatného právneho dôvodu, či už titulom

jeho neregistrácie na príslušnom katastrálnom úrade alebo prevod nevlastníkom, v tomto smere právna
zástupkyňa žalobcov uviedla, že aktuálna judikatúra umožňuje nadobudnutie vlastníckeho práva z titulu
dobromyseľnosti aj na základe neplatného právneho úkonu, či putatívneho právneho úkonu.

6. Na pojednávaní konanom dňa 03.11.2023 (č.l. 90-97), právna zástupkyňa žalobcov zotrvala na

dôvodnosti podanej žaloby, zotrvala na tom, že sú naplnené všetky zákonné stránky vydržania. Ďalej
právna zástupkyňa vyjadrila nesúhlas s právnym názorom žalovaných, pričom poukázala aj na judikáty
NS SR sp. zn 3Cdo 117/1994, kde sa jednoznačne hovorí, že pri posudzovaní nadobudnutia vlastníctva
vydržaním môže byť prípadný iný úkon iba okolnosťou svedčiacou o dobromyseľnosti bona fide
držiteľa veci. Právna zástupkyňa žalobcov uviedla, že na rozhodné okolnosti pre vydržanie vlastníctva

poukázala aj konštantná judikatúra súdov ešte pred účinnosťou novely občianskeho zákonníka č. 509/91
Zb. a to konštatovaním, že: „Na rozdiel od preukázania vlastníctva nebude treba, aby nadobúdateľ
preukázal platný právny dôvod nadobudnutia, reálny prechod vlastníctva, ale len okolnosti svedčiace
o poctivosti nadobudnutia, v tom je základný rozdiel medzi ochranou vlastníctva a ochranou držby“.Právna zástupkyňa žalobcov považuje kúpnu zmluvu č. 1 za uzatvorenú platne, pretože kúpna zmluva
bola uzatvorená s vlastníčkou spornej nehnuteľnosti, a žalobcovia zaplatili aj dohodnutú kúpnu cenu.

6.1. Ďalej právna zástupkyňa žalobcov uviedla, že uvedené preukazuje jednoznačne dobromyseľnosť
žalobcov,ktorúniktonespochybňovalpodobu35rokov,počasktoréhoobdobianehnuteľnosťžalobcovia
riadne užívali. Ďalej poukázala aj na to, že pri žalobcoch je potrebné posudzovať aj skutočnosť, že
žalobcovia nie sú právne znalí, predmetný právny úkon urobili ako laici v domnení, že je v súlade
s právom platným v čase predmetného prevodu. Opätovne poukázala na nález Ústavného súdu SR,

už uvedený vo vyjadrení. Čo sa týka kúpnej zmluvy č. 2/, tak jej predmetom mal byť podľa právnej
zástupkyne žalobcov len rodinný dom s priľahlými pozemkami, určite ale predmetom prevodu nemala
byť aj sporná nehnuteľnosť, ktorá sa nachádza v extraviláne. Ďalej poukázala aj na právny názor súdov,
podľa ktorého titulom dobromyseľnosti môžu byť aj putatívne právne úkony a v tomto prípade D. J.
takýmto spôsobom preniesol svoje vlastnícke právo na žalobcov 1/ a 2/. Podľa právnej zástupkyne
žalobcov sa sporná nehnuteľnosť objavila na kúpnej zmluve č. 2 len z toho dôvodu, že bola evidovaná

spolu s ostatnými – prevádzanými nehnuteľnosťami, na jednom liste vlastníctva.

6.2. Právny zástupca žalovaných na tomto pojednávaní zotrval na svojich doterajších písomných
vyjadreniach a uviedol, že žalovaní nadobudli nehnuteľnosti (vrátane spornej nehnuteľnosti)
riadne registrovanou zmluvou s povolením vlastníckeho práva, pričom žalobcovia odvodzujú svoju

dobromyseľnosť od kúpnej zmluvy č. 1, v ktorej figurovala O. M. ako predávajúca, ktorá ale podľa
právneho zástupcu žalovaných nikdy nebola vlastníčkou tejto nehnuteľnosti a okrem toho kúpna
zmluva č. 1 podľa vtedy platných predpisov nebola registrovaná štátnym notárstvom. Z tohto dôvodu
žalobcovia ani nemohli nadobudnúť vlastnícke právo podľa kúpnej zmluvy č. 1, keďže žalobcovia mali
vedieť, že vlastnícke právo sa nadobúda registráciou štátnym notárstvom. Právny zástupca žalovaných

poukázal na čl. V bod IV kúpnej zmluvy č. 1, v ktorej sa nachádza dohoda o tom, že podpísaním tejto
zmluvy sa zmluva stáva právoplatná a kupujúci sa stáva okamžite vlastníkom tejto parcely, čo je ale
očividne v rozpore s vtedy platným zákonom. Podľa právneho zástupcu žalovaných nebol naplnený
minimálne jeden dôvod nadobudnutia vlastníckeho práva vydržaním a to dobromyseľnosť, pretože
vzhľadom na všetky okolnosti prípadu žalobcovia museli vedieť, že pri nehnuteľnostiach nie je možné

nadobudnúť vlastnícke právo len kúpnou zmluvou bez potreby jej registrácie, a z tohto dôvodu nemohli
byť dobromyseľní pri nadobudnutí vlastníckeho práva. Tiež je dôležitá aj ďalšia otázka a to, či je možné
kupovať nehnuteľnosť od nevlastníka s tým, že predávajúcim nebol pán J. – podľa právneho zástupcu
žalovaných skutočný vlastník zapísaný v pozemno knižnej vložke, ale predávajúcim bola O. M., ktorá
duplicitne predávala túto nehnuteľnosť - raz v roku 1987 žalobcom ako nevlastníčka a druhýkrát ako

účastníčka zmluvy s povoleným vkladom, na základe ktorého nehnuteľnosť nadobudli žalovaní. Zo
strany právneho zástupcu žalovaných bolo spochybnené predložené čestné vyhlásenie predávajúcej -
O. M. napísané v roku 2021, ako aj čestné prehlásenie F. M., manžela pani M., tiež z 03.11.2021, ktorý
ani nebol účastníkom predmetného právneho vzťahu (kúpna zmluva č. 1.)

6.3. Na tomto pojednávaní vypovedal aj žalobca 1/, ktorý uviedol, že zvykol pomáhať na vinici svojmu
kamarátovi, ktorý mu povedal, či si nechce obrábať svoju vlastnú vinicu a poukázal na sporný pozemok,
ktorý bol neobrobený, neudržiavaný s tým, že mu sľúbil, že zistí, o aký pozemok sa jedná a kto sú jeho
vlastníci. Zistil, že to bola pani M. a pán J., ktorí už žili v I.. Následne boli oslovení za účelom odpredaja
tejto nehnuteľnosti s čím súhlasili, mali povedať, že spornú nehnuteľnosť nepotrebujú, lebo už žili

inde. Dohodli si spoločné stretnutie (v domácnosti žalobcov), dohodli sa aj na kúpnej cene 1.500,--
Kčs, pričom žalobca 1/ potvrdil, že zmluva č. 1 nebola daná na kataster. Následne zamýšľal, že daruje
svojmu synovi túto parcelu (spornú nehnuteľnosť) tak, ako aj jemu darovali rodičia nehnuteľnosti a práve
keď sa to riešilo, tak zistili, že parcela nie je ich. Zistili aj, že došlo k jej prevodu na pána R., ktorý
to následne hneď prepísal na deti. Podľa žalobcu 1/ sa pán R. mal vyjadriť, že nevie, kde je táto

parcela a že to ani nepotrebuje. Zistili, že kúpnu zmluvu č. 2 spisoval pán J. a preto išli aj za ním
a povedali mu, že parcela, ktorú napísal do kúpnej zmluvy č. 2, bola nimi kúpená už pred 35 rokmi,
a na preukázanie svojho tvrdenia bola pánovi J. ukázaná aj kúpnu zmluvu č. 1, ktorá mala byť ale
z jeho strany označená ako neplatná a aj napriek tomu, že vyžiadal od žalobcu 1/ generálie jeho syna
a mal pripraviť zmluvu o prevode na jeho syna, k tomuto nakoniec nedošlo. Žalobca 1/ poukázal na

rozsah ich starostlivosti o spornú nehnuteľnosť a rovnako sa vyjadril, že pani M. sa vyjadrovala, že
tento pozemok (sporná nehnuteľnosť) už nepredávala, predávali len dom s priľahlými pozemkami
k domu. Pri samotnom vyhotovení kúpnej zmluvy sa spoliehal na označenie predávajúcich tak, ako
mu to pripravil už spomínaný kamarát, on sám nič nepreveroval. Nemal vedomosť o tom, že kúpnazmluva č. 1 mala byť aj registrovaná, ale záhradu (spornú nehnuteľnosť) užívali od roku 1987, ktorú
nehnuteľnosť aj oplotili. Po tom, ako sa k vlastníctvu začali hlásiť žalovaní, resp. ich rodinní príslušníci,
prestalisobrábanímnehnuteľnosti,pretožeaktamprišli,bolinanichvolanípríslušnícipolicajnéhozboru.

Rozdiel medzi stavom ako vyzerala sporná nehnuteľnosť pred uvedenými nedorozumeniami a po nich
vzniku, žalobca 1/ prezentoval aj fotodokumentáciou, ktorá tvorí obsah spisu. Podľa žalobcu 1/, všetci
susedia okolitých nehnuteľností nachádzajúcich sa v okolí spornej nehnuteľnosti mali vedomosť o tom,
že spornú nehnuteľnosť užívali práve žalobcovia.

7. Žalobkyňa 2/ bola vypočutá na pojednávaní konanom dňa 26.01.2024 ( č.l. 177-192), ktorá uviedla,
že mali záujem o zakúpenie pozemku, pretože sa chceli zaoberať so suchými kvetmi. Dostali sa k pani
M., od ktorej kúpili vinicu a túto využívajú už 35 rokov. Zmluvné podmienky dohadovali spolu s pani M.
O., J. D. a F. M. s tým, že bola prítomná ona a aj jej manžel a dohadovali sa v domácnosti žalobcov.
Kúpnu cenu zaplatili v sume 1.500,-- Kčs, a O. (O. M.) mala dať polovicu kúpnej ceny jej bratovi hneď,
keď sa uzatvárala kúpna zmluva. O spornú nehnuteľnosť sa starali od uvedenej kúpy nepretržite, teraz

(v čase výpovede) tam je ale burina, pretože tam nemohli ísť. To, že nehnuteľnosť nie je zapísaná na ich
meno zistil ich syn a bolo im prisľúbené žalovanou 1/, keď sa vráti zo zahraničia, že im pozemok vráti, čo
sa ale nestalo. Predloženú kúpnu zmluvu č. 1 neuznali, podľa žalobkyne 1/ sa mali vyjadriť, že je to len
papier. Žalobkyňa 1/ uviedla aj skutočnosti o riešení tejto veci aj s pánom J., teda osobou, ktorá spisovala
kúpnu zmluvu č. 2. Následne mala žalovaná 1/ tvrdiť, že s partnerom kúpili aj spornú nehnuteľnosť a pre

vznikajúce nedorozumenia prestali spolu komunikovať. Žalobkyňa 1/ uviedla, že nehnuteľnosť kúpili
v roku 1987 a vybavoval im to kamarát, ktorému verili, že ju pripraví správne – S. D. T., ale nejednalo
sa o osobu, ktorá by pravidelne robila takéto zmluvy, podľa názoru žalobkyne 1/ mal takúto zmluvu robiť
len pre nich. Ohľadne potreby registrácie im nič nebolo vysvetlené. List vlastníctva ani pozemnoknižnú
vložku si nepreverovali. Mal to nejako preveriť práve S. T.. Žiadne doklady im neboli predložené ani

od majiteľov, ale kupovali to od pani M. a pána J., ale na zmluve je napísaná len O. M.. Žalobkyňa 1/
nevedela uviesť, prečo sa nepodpísal aj pán J., nevedela sa vyjadriť k tomu, či sa vie podpisovať,
všetko to vybavovala pani M.. Ona sama (žalobkyňa 1/) tiež kúpnu zmluvu č. 1/ nepodpísala, ale pri
podpisovaní zmluvy bola prítomná. Kúpnu zmluvu č. 1 podpísal len manžel. Kúpna cena sa vyplácala
na polovicu, z ktorého dôvodu si myslela, že aj pani M. a aj pán J. sú podieloví spoluvlastníci, každý

v podiele 1 - vice. Pokiaľ na kúpnej zmluve č. 1 nebol uvedený aj pán J., tak to malo byť podľa žalobkyne
1/ preto, že s ním sa veci nedali vybaviť (nevedeli s ním komunikovať, je nepočujúci) a preto všetko
vybavovala pani M.. To, že aj on chcel predať túto nehnuteľnosť (svoj podiel) im tlmočila pani M. –
jeho sestra. V minulosti nič nekupovali, ani nedarovali, darovacou zmluvou dostal nehnuteľnosť manžel
(žalobca1/)–pozemkyodrodičov.Žalobkyňa1/nevedela,ženakúpnuzmluvujepotrebnáajregistrácia,

toto jej nebolo vysvetlené a preto s kúpnou zmluvou č. 1 nerobili nič, mali zato, že pozemok je už ich
a o pozemok sa začali starať. Kúpna cena bola vyplatená z ich spoločných finančných prostriedkov
(t. j. z finančných prostriedkov žalobcu 1/ a žalobkyne 2/). Žalobkyňa 2/ potvrdila, že na zmluve sa to
napísalo len na manžela, ona však bola v tom, že keď sa to kupovalo počas manželstva a zo spoločných
finančných prostriedkov, aj ona bola ako kupujúca.

7.1. Na pojednávaní konanom dňa 26.01.2024 súd vypočul predávajúcu – svedkyňu pani O. M. (ďalej
len „svedkyňa 1/), ktorá po poučení uviedla, že vinicu predávali pánovi E. (žalobca 1/) ešte pred 35
rokmi. Keď sa zhoršil zdravotný stav brata (predávajúci), tak ho zobrala k sebe do Kukučínova a
rodinný dom v F. zostal prázdny. Následne boli oslovení zo strany žalovaných, či by rodinný dom

nepredali, čo hneď nechceli, lebo nevedeli, ako si brat u nich zvykne. K odpredaju nakoniec pristúpili na
jar, pričom sa dohodli na odpredaji rodinného domu a to, čo k nemu prislúcha. O vinici nebola žiadna
reč. Svedkyňa 1/ rovnako uviedla, že zmluvu (kúpna zmluva č. 2) vypracoval pán J. a nevedela sa
vyjadriť, čo hľadal, pretože predmetom mal byť len dom a záhrada. Na vypracovanie kúpnej zmluvy č.
2 pána J. zabezpečil pán R., teda predávajúci vypracovanie zmluvy nezadávali, len prišli a podpísali

už pripravenú zmluvu. Svedkyňa 1/ poukázala na to, že v samotnej zmluve (kúpna zmluva č. 2) boli
uvedené len záhrada a záhrada, vinica tam napísaná nebola, tak bola v tom, že predávajú tak, ako sa
dohodli - dom a záhrada. Potvrdila, že odpredaj z roku 1987 sa uskutočnil doma u žalobcov, potvrdila
prítomnosť aj jej manžela a aj brata, a tiež oboch žalobcov, ktorí ich hneď aj vyplatili. Brat (predávajúci)
podľa svedkyne 1/ mal vedomosť o tom, že predáva svoj pozemok, bola tam burina, ich matka už bola

chorá, teda vinicu už nevedela obrábať. Prečo nebol na kúpnej zmluve č. 1 uvedený aj brat, k tomu sa
svedkyňa 1/ vyjadriť nevedela, ale potvrdila, že peniaze si rozdelili, ona brata z ničoho nevynechala,
všetko si rozdelili na polovicu. Keďže nevie rozprávať, tak všetko za nebo vybavovala ona. Po podpise
kúpnej zmluvy č. 1 a vyplatení kúpnej bola v tom, že žalobcovia sú už vlastníkmi spornej nehnuteľnostia keď sa dozvedela, že to tak nie je, bola z toho prekvapená. Jej úmyslom nebolo nikdy predať spornú
nehnuteľnosť žalovanej 1/ a žalovanému 2/. Podľa svedkyne 1/ bola tak ona, ako aj jej brat podielovými
spoluvlastníkmi spornej nehnuteľnosti, ktorú nadobudli dedením po ich matke. Spolu s bratom mali

predať všetko (celú spornú nehnuteľnosť). Svedkyňa 1/ sa nevedela vyjadriť, prečo na kúpnej zmluve
č. 1 nie je uvedený brat, a uviedla, že písať vie, ako aj sa vie podpísať. Možno sa to stalo takto preto,
že si myslela, že stačí len ona. Zopakovala, že peniaze vždy rozdelila a to aj vtedy, keď sa nevedel
postarať sám o seba. Ona s bratom nekomunikuje posunkovou rečou, ale vie s nim komunikovať a ich
komunikáciou bratovi vysvetlila, že vinicu predajú, s čím on súhlasil a prijal aj peniaze za vinicu a aj

za iné pozemky, ktoré predali. Svedkyňa 1/ si nepamätala, či bol jej podpis ako predávajúcej overený.
Potvrdila ale, že s tou zmluvou nič nerobili. O registrácii nemala vedomosť, myslela si, že takto je to
dobre a keď spornú nehnuteľnosť kúpili žalobcovia, mala za to, že vlastníci sú oni. Čo a týka kúpnej
zmluvy č. 2, tak pokiaľ tam nebola uvedená vinica, nič jej na tej zmluve nebolo divné. Svedkyňa 1/
poukázala aj na to, že záhrady majú už aj iné číslo a myslí si, že ani R. (žalovaní) nevedeli, že kupujú
aj niečo iné, čo nie je pri dome. Pokiaľ by v kúpnej zmluve č. 2 bola uvedená vinica, toto by si možno

všimla, lebo sa rozprávali len o dome a záhrade. Ani pri vyhotovení dodatku ku kúpnej zmluve č. 2 si
nevšimla, že by niečo nemalo byť v poriadku, pretože na vinicu ani nemyslela a bolo jej povedané, že
je problém s nejakým pozemkom pod domom. Svedkyňa 1/ zopakovala, že všetko bolo vybavované
zo strany kupujúcich a ona ani nikam nechodila. Podľa svedkyne 1/ kúpna cena v kúpnej zmluve č. 2
v sume 10.000,00 Eur mala predstavovať len kúpnu cenu za dom a pozemky pri dome, ktorú cenu mali

dokonca navrhnúť samotní kupujúci. Svedkyňa 1/ opakovane potvrdila, že sa vždy rozprávali len o dome
a pozemkoch pri dome. Ona nepredávala aj vinicu a ak sa „predala“ aj vinica, tak podľa svedkyne 1/
túto chybu spôsobil pán J., lebo podľa svedkyne 1/ sa jasne dohodli na predmete kúpnej zmluvy č. 2.
Finančné prostriedky jej boli vyplatené zo strany žalovanej 1/ - suma 10.000,00 Eur. Svedkyňa 1/ ďalej
uviedla, že pri dohodovaní predmetu kúpy tento uviedla popisne, že predáva dom a záhradu a nemala

sa vyjadriť, že predáva nehnuteľnosti, ktoré sú uvedené na liste vlastníctva. V konečnom dôsledku aj
sám pán R. (otec žalovanej 1/, ktorý mal vybavovať všetky veci) mal podľa svedkyne 1/ záujem len
o dom a pozemky okolo, s týmto mal prísť aj za svedkyňou 1/. Svedkyňa pri samotnom dohodovaní
podmienok pre kúpnu zmluvu č.2 ani nekomunikovala so žalovanou 1/, za tou išla až potom, ako sa
dozvedelaotomtostave.Okremžalovanej1/malbyťprítomnýajžalovaný2/,akoajpánR.smanželkou.

Aj svedkyňa 1/ mala všetkých oboznámiť o tom, že vinicu už predala žalobcom, o čom im ukázala aj
zmluvu, ktorú ale pán R. považoval za neplatnú.

7.2. Súd vypočul aj svedka 2/ - D. J., - predávajúci, ktorému boli otázky tlmočené do posunkovej reči,
ktorý podľa tlmočníčky ale posunkovú reč používal veľmi obmedzene, čo v konečnom dôsledku uviedla

ajsvedkyňa1/,ktorárovnakonekomunikovalasosvojimbratom(svedkom 2/)vposunkovejreči.Svedok
2/ sa vyjadril, že vinicu už nemá, bolo to ale dávno, nevedel uviesť, či dostal peniaze. (Podľa svedkyne
1/, jej brat – svedok č. 2/ nepozná eurá.). Ďalej uviedol, že jeho sestra je dobrá a pomáha mu, aj poriadi.

7.2.1. Po nahliadnutí na kúpnu zmluvu č. 1 aj svedkyňa 1/ a aj svedok 2/ potvrdili, že podpis, ktorý

sa nachádza v časti „predávajúci“, je podpisom svedka 2/. Na porovnanie svedkyňa 1/ poukázala na
občiansky preukazu svedka 2/, ktorý obsahuje porovnateľný podpis jej brata. Svedok 2/ na otázku, či
mal úmysel predať vinicu uviedol len, že hrozno robia oni (žalobcovia) a on už nie.

7.3. Bol vypočutý aj svedok 3/, - F. M., manžel svedkyne 1/ - predávajúcej, ktorý uviedol, že žalobcovia

si nedali pôdu - vinicu prepísať na seba vtedy, keď sa im to predávalo. Potom sa predával dom, ale
o tom, žeby sa predávala vinica, žiadna reč nebola. Svedok 3/ uviedol, že on nebol vlastník, bola to
jeho manželka a švagor, ale vzhľadom k jeho hendikepu, tieto veci riešila jeho manželka, pretože
aj v minulosti bol už švagor neraz oklamaný, keď mu dali rôzne papiere na podpis. Svedok 3/ mal mať
vedomosť o tom, že vinicu jeho manželka a švagor predali žalobcom. Pri odpredaji domu ale bola na

zmluve napísaná aj taká parcela, ktorá k domu nepatrí, lebo ten, čo to písal, sa jeho manželky neopýtal,
či sa jedná o parcely, ktoré patria k domu. Uvedené ale zistili až potom, keď žalobcovia prišli za nimi
a povedali, že vinica bola predaná niekomu inému. Podľa svedka 3/ sa pri kúpnej zmluve č. 2 malo
jednať len o dom. Svedok 3/ potvrdil aj výplatu kúpnej ceny, pri čom bol osobne prítomný. Svedok 3/ sa
na dotaz právneho zástupcu žalovaných vyjadroval aj k rokovaniu a spôsobu uzatvorenia kúpnej zmluvy

č. 2 s tým, že jeho manželka nevedela, že na kúpnej zmluve č. 2 je napísaná aj vinica, nevedeli, kde
sa parcely nachádzajú, tak to nezistili.8. Na pojednávaní konanom dňa 25.03.2024 právna zástupkyňa žalobcov poukázala na výsluch pani
M., ktorá viackrát zopakovala, že predmetom druhej kúpnej zmluvy bola len domová nehnuteľnosť
s priľahlými pozemkami s tým, že v žiadnom prípade predmetom tejto kúpnej zmluvy nebola aj parcela

resp. pozemok, ktorý bol predmetom prvej kúpnej zmluvy, nakoľko si bola vedomá, že pozemok už
dávno predala a žalobcovia aj zaplatili kúpnu cenu. Čo sa týka dobromyseľnosti tak všetci účastníci
zmluvu považovali za platnú, všetci sa vyjadrili, že dňom podpísania kúpnej zmluvy (prvej) a vyplatenia
kúpnej ceny sa stali vlastníkmi, a hoci je viacero judikátov v tejto oblasti, majú za to, že dobromyseľnosť
v tomto konaní bola jednoznačne preukázaná aj tým, že kúpna cena bola vyplatená, obaja svedkovia sa

vyslovili, že spornú parcelu predali žalobcom pričom potvrdili aj skutočnosť, že vyplatená kúpna cena
bola medzi oboch rovnocenne rozdelená. Keby v tom čase mali vedomosť, že takáto kúpna zmluva nie
je platná s ohľadom na všetky okolnosti je zrejmé, že by v tom čase vykonali nápravu, avšak všetci
účastníci sa vyjadrili, že túto zmluvu (č. 1) považovali za platnú a preto majú za to, že dobromyseľnosť
nemôže byť vôbec spochybnená.

8.1. Právny zástupca žalovaných na pojednávaní konanom dňa 25.03.2024 uviedol, že z pripojených
dedičských rozhodnutí je preukázané, že sporná nehnuteľnosť patrila dedičom poručiteľky pánovi J.
a pani M., každému v 1 - vici. Pokiaľ nebol druhým podielovým spoluvlastníkom splnomocnený,
tak každý podielový spoluvlastník mohol predávať len svoj spoluvlastnícky podiel. V danom prípade
kúpna zmluva č. 1, ale neobsahuje spoluvlastnícky podiel pána J., ktorý sám figuruje ako predávajúci

a nevyplýva ani to, že pani O. M. predávala svoj spoluvlastnícky podiel za seba alebo aj za pána J.. Na
zmluve je uvedené len to, že predávajúcou osobou je O. M. bez podielu a na zmluve je podpis aj jej ale
aj pána J.. Podľa právneho zástupcu žalovaných je potom otázne, či za týchto okolností mohli kupujúci
byť dobromyseľní v tom, že kupujú nehnuteľnosť tak, ako to právny poriadok v čase uzavretia kúpnej
zmluvy vyžaduje. Žalobcovia si museli byť vedomí toho, že na základe takejto kúpnej zmluvy sa nedá

vlastnícky nadobudnúť nehnuteľnosť. Z tohto dôvodu potom aj dlhodobé užívanie spornej nehnuteľnosti
nenapraví to, či na strane žalobcov bola, alebo nebola objektívne dobromyseľnosť pri začatí užívania
nehnuteľnosti. Žalovaní navrhli vypočutie aj svedkov – pána R. a jeho manželky, s tým, že potvrdil, že
títo by sa vedeli vyjadriť len k okolnostiam uzatvorenia kúpnej zmluvy č. 2, avšak uvedení svedkovia
boli navrhnutí na vypočutie aj z dôvodu spochybnenia vierohodnosti svedkyne 1., ktorá podľa právneho

zástupcu žalovaných, žalovaným tvrdila, že mala záujem o predaj aj tejto spornej nehnuteľnosti, parcely
žalovaným a bola v omyle, či táto nehnuteľnosť má byť alebo nemá byť predmetnom kúpy druhej kúpnej
zmluvy. Právny zástupca žalovaných ďalej uviedol, že práve svedkyňa 1 mala predložiť list vlastníctva,
na ktorom boli všetky nehnuteľnosti, ktoré mala záujem previesť na žalovaných a mala uviesť, že
predáva všetko to, čo je na liste vlastníctva. V tomto duchu bola následne uzatvorená aj kúpna

zmluva č. 2, ktorá bola spísaná u S. J., ktorý sa mal spýtať pani M., či je v jej úmysle predať všetko,
čo je na liste vlastníctva, na čo mala odpovedať, že áno. Tieto skutočnosti uviedol právny zástupca
žalovaných z dôvodu, aby bolo zrejmé, kto koho mohol uviesť do omylu, pričom podľa právneho
zástupcužalovanýchtonemohlibyťrodičiažalovanej1/,ktorídohodlizmluvnépodmienkydruhejzmluvy,
pretože oni vychádzali z tvrdenia pani M. o tom, čo má byť predmetnom kúpy.

9. Na poslednom pojednávaní súd vykonal dokazovanie prečítaním nasledovných listinných dokladov:
čl. 1-3 žaloba, čl. 5 kúpna zmluva z 29.11.1987, čl. 5Pv čestné prehlásenie p. M., čl. 6 čestné
prehlásenie p. M. obe z 03.11.2021, čl. 6Pv predvolanie žalovanej zo strany PZ žalobcov, čl. 30-32
návrh na nariadenie NO, čl. 33-34 podacie lístky + oznámenie o zaslaní pre D. D. I., čl. 35 návrh

na zápis poznámky do katastra nehnuteľností, čl. 39-41 výpis z listu vlastníctva čl. 188 pre KÚ
Tešmak, čl. 44 – 49 uznesenie č.k. 15C/12/2023-43 z 02.05.2023, ktorým bol návrh na nariadenie NO
zamietnutý, PPL 20.05.2023, čl. 52 uznesenie výzva na vyjadrenie sa, čl. 56-57 vyjadrenie žalovaných
z 26.06.2023, čl. 60-61 prílohy k vyjadreniu, čl. 64 uznesenie z 10.07.2023 – výzva na vyjadrenie
žalobcov, čl. 68-69 vyjadrenie žalobcov, čl. 72 uznesenie výzva na vydrenie žalovaných, čl. 78-79

– LV č. XXX pre KÚ F. z 13.10.2023, čl. 83 kúpna zmluva – druhá, čl. 84-89 fotodokumentácia,
čl. 90 – 97 zápisnica z 03.11.2023, čl. 99 uznesenie o pribratí tlmočníka, čl. 104-105 odpoveď OÚ
Levice z 23.11.2023, čl. 106-113 listinné doklady zaslané OÚ Levice, čl. 114-117 kópie katastrálnych
máp zaslané OÚ Levice, čl. 118-119 rozhodnutia štátnych notárstiev, čl. 120-121 listinné doklady
+kúpna zmluva, čl. 122-124 oznámenie o zlúčení spoluvlastníctvach +listy vlastníctva, čl. 125-136

kópia spisového obalu pod V1169/18, čl. 137-138 dvojlisty – projekt pozemkových úprav PPÚ F., čl.
164-166 zápisnica z pojednávania z 15.12.2023, čl. 177-192 zápisnica z pojednávania z 26.01.2024,
čl. 194 oznámenie svedkov, čl. 197 žiadosť o pribratie tlmočníka, čl. 204 odpoveď PZ žalovaných na
výzvu súdu vo vzťahu k súdu k navrhnutým svedkov, čl. 209 uznesenie č.k. 15C/12/2023-209 ktorýmbola priznaná odmena tlmočníčke, čl. 216-218 zápisnica z pojednávania z 01.03.2024, čl. 219-228
rozhodnutia D20036/81, D855/86, 1D871/97 – kópie, čl. 230 rozhodnutie D 2003/81 s vyznačenou
doložkou doložkou právoplatnosti, čl. 232 prílohová obálka citované rozhodnutia v origináloch, č.l.

234-241 zápisnica z pojednávania z 25.03.2024, č. l. 266-267 zápisnica z pojednávania z 19.12.2024,
ktorým bolo pojednávanie len odročené, č.l. 273-275 zápisnica z pojednávania zo dňa 22.01.2025, č.l.
279 list vlastníctva č.XXX zo dňa 28.01.2025 prečítaný obsah, z ktorého je zrejmé, že vlastníkmi spornej
nehnuteľnosti sú aj k dnešnému dátumu žalovaní.

9.1. Právna zástupkyňa žalobcov v rámci záverečnej reči uviedla, že z vykonaného dokazovania je
preukázaná dôvodnosť žaloby ako aj bol preukázaný naliehavý právny záujem žalobcov na takomto
určení. Noví vlastníci spornej nehnuteľnosti o jej kúpe nemali žiadnu vedomosť čomu svedčí aj tá
skutočnosť, že o spornú nehnuteľnosť po celú dobu od jej nadobudnutia sa nezaujímali, nezabezpečili
nikoho, kto by túto parcelu obrábal, nevedeli kde sa nachádza a to až do času, kedy ich na túto
skutočnosť upozornili práve žalobcovia. Naliehavý právny záujem je spravidla daný v prípade, ak by

bez tohto určenia bolo vlastnícke právo žalobcu ohrozené, alebo ak by sa bez tohto určenia stalo jeho
právne postavenie neistým, čo je aj prípad žalobcov. Podľa právnej zástupkyne žalobcov boli splnené
všetkyzákonnépodmienkynavydržanievlastníckehoprávakspornejnehnuteľnosti.Právnazástupkyňa
žalobcov uviedla aj, že pri ústavne konformnom výklade dobromyseľnosti držby treba skúmať, či držiteľ
mohol byť objektívne presvedčený o tom, že držanú vec poctivým spôsobom nadobudol. Nemôže byť

preto rozhodujúce, že pri tom nesplnil zákonné podmienky. Za poctivý spôsob nadobudnutia veci treba
považovať také nadobudnutie, ktoré je v súlade s dobrými mravmi. Z pravidla je rozhodujúce to, že
držiteľ za držanú vec zaplatil dohodnutú sumu, prípadne poskytol iné plnenie, alebo preukázateľne išlo
odarakobezplatnéplnenie.Opakovanepoukázalanato,žeaktuálnajudikatúraumožňujenadobudnutie
vlastníckehoprávaztituludobromyseľnosti,ajnazákladeneplatnéhoprávnehoúkonualeboputatívneho

právneho úkonu, čo preukázateľne žalobcovia v konaní preukázali. Právna zástupkyňa preto žiadala
žalobe vyhovieť v celom rozsahu a žalobcom priznať nárok na náhradu trov konania.

9.2. Právny zástupca žalovaných v rámci záverečnej reči uviedol, že sporná nehnuteľnosť bola
pôvodne vedená na liste vlastníctva č. XXX, pre k. ú. F.. Pani M. a pán J. túto parcelu pod pôvodným

č. 1807/2 nadobudli rozhodnutím štátneho notárstva č. D 2003/81-11 z 26.01.1982 do podielového
spoluvlastníctva po 1/2 z celku. Na základe tohto dedičského rozhodnutia bola vyznačená zmena
vlastníckeho práva na liste vlastníctva č. XXX, ktorý bol súdom zabezpečený a je súčasťou spisu.
Okresný úrad Levice, katastrálny odbor - vyhotovil dňa 21.11.2023 list vlastníctva spätne k tomu
dátumu, keď už na základe dedičského rozhodnutia boli zapísaní ako podieloví spoluvlastníci D. J. a O.

M. (svedkovia). Právny zástupca žalovaných uviedol, že v roku 1987 bola uzavretá kúpna zmluva (č.
1) len medzi predávajúcou svedkyňou M. a medzi kupujúcim D. E. (žalobca 1/), ktorého predmetom
bola parcela č. 1807/2 podľa pozemkovej knihy - bez uvedenia spoluvlastníckeho podielu. Túto zmluvu
podpísala svedkyňa M. a D. J.. Je zrejmé, že v roku 1987 už bol založený list vlastníctva č. XXX
na základe dedičského rozhodnutia, z ktorého bolo možné zistiť, že nejde o nehnuteľnosť podľa

pozemkovej knihy, ako aj kto, a v akom podiele je vlastníkom tejto nehnuteľnosti; že sú to dvaja podieloví
spoluvlastníci a v akom podiele. Podľa právneho zástupcu žalovaných, nikomu nič nebránilo v tom, aby
zabezpečil LV č. XXX a zistil tieto verejne dostupné informácie. To, že kupujúci sa spoliehal na to, že
jemu známa osoba, ktorá vyhotovila túto kúpnu zmluvu, postupovala správne a neuvádzala ani jedného
účastníka zmluvy do omylu, bola podľa právneho zástupcu žalovaných ľahostajnosť a nemôže sa

skrývať za túto svoju chybu. Právny zástupca žalovaných zopakoval s odkazom na ustálenú súdnu prax,
že o dobromyseľnosti možno hovoriť tam, kde držiteľ drží vec v omyle, že mu vec patrí, len v tom prípade,
ak ide o objektívnu okolnosť a nie o subjektívnu predstavu toho, kto sa odvoláva na dobromyseľnosť
nadobudnutia vlastníckeho práva. V roku 1987, rovnako ako aj teraz, platilo ustanovenie § 47 ods. 3
občianskeho zákonníka účinného v čase uzavretia zmluvy, že ak nebol podaný návrh na registráciu do 3

rokov od účinnosti zmluvy platí, že účastníci od zmluvy odstúpili. Tu právny zástupca žalovaných uviedol
aj, že ak by sa každý vedel vyhovárať na to, že nikdy v živote neuzavrel kúpnu zmluvu, ktorej predmetom
je nehnuteľnosť, a táto skutočnosť ho ospravedlňuje z neznalosti zákona, tak by bolo ťažké odsúdiť
akéhokoľvek páchateľa trestného činu, ktorý by sa vedel vyhovoriť na to, že nepoznal trestný zákona.
Žalovaní vychádzajú z toho, že pri kúpe nehnuteľnosti nie je možné postupovať ako pri kúpe v obchode,

nehnuteľnosť nie je bežná vec a nenadobúda sa vlastnícke právo, ako v prípade hnuteľnej veci. Táto
obozretnosť kupujúceho nemôže byť ospravedlniteľná tým, že si myslel, že na základe kúpnej zmluvy z r.
1987 bolo možné nadobudnúť aj vlastnícke práva. Podľa právneho zástupcu žalovaných, si žalobcovia
mohli myslieť, že nadobudli držbu k nehnuteľnosti, ale nemohli si myslieť, že nadobúdajú aj vlastníckepráva k takejto veci. Ak by tomu aj tak bolo, z dikcie občianskeho zákonníka vtedy platného vyplývalo, že
po 3 rokoch od uzavretia tejto zmluvy z roku 1987, od tejto odstúpili a minimálne 3 roky po odstúpení od
tejto zmluvy, t. j. od roku 1990 – novembra, nemohli byť dobromyseľní v tom, že tieto nehnuteľnosti držia

oprávnene,pretoženazákladeodstúpeniaodzmluvysazmluvazrušila, amalivrátiťvšetkyplneniaktoré
dostali na základe takejto zmluvy. Ide o nevyvrátiteľnú domnienku, ktorá v tom čase platila a obdobne
platí aj dnes. Z uvedeného dôvodu nie je možné tvrdiť, že žalobcovia objektívne mohli byť, alebo boli,
v ospravedlniteľnom omyle a preto ich, ich subjektívny názor neospravedlnil spod dobromyseľníctva
nadobudnutia vlastníckeho práva. Čo sa týka judikátu R 62/2018 o dobrej viere určitého subjektu: to,

že vykonáva právo zodpovedajúce vecnému bremenu, nemôže v zásade zakladať zmluva uzatvorená
od 01.01.1992, na základe ktorej nebol povolený vklad vlastníckeho práva. V zásade nie je rozdiel
medzi spôsobom nadobudnutia vlastníckeho práva pred 01.01.1992 a po 01.01.1992 v časti registrácie
zmluvy štátnym notárstvom alebo rozhodnutia katastrálneho úradu o povolení vkladu vlastníckeho
práva. Právny zástupca žalovaných poukázal aj na to, že v slovenskom právnom poriadku bolo
obdobie, keď nebolo potrebné na nadobudnutie vlastníckeho práva rozhodnutie žiadneho orgánu, a to

v prípade stredného občianskeho zákonníka, inak vo všetkých ostatných obdobiach zákon jednoznačne
formuloval potrebu rozhodnutia o nadobudnutí vlastníckeho práva a nestačila púha kúpna zmluva. Ďalej
podľa právneho zástupcu žalovaných, pre žalobcov muselo byť zrejmé, že podľa kúpnej zmluvy z r.
1987 nedošlo ani k overeniu podpisu predávajúcich, čo je elementárna záležitosť platnosti kúpnej
zmluvy, ktorej predmetom je nehnuteľnosť, a z toho dôvodu zmluva nespĺňala ani formálne náležitosti

vyžadované vtedy platným zákonom. Zo všetkých týchto objektívnych okolností vyplýva, že žalobca 1/
nemohol byť dobromyseľný v tom, že vec nadobúda do vlastníctva, pretože to bola jeho subjektívna
predstava. Z tohto dôvodu podľa žalovaných žaloba nie je dôvodná, a preto ju navrhli v celom rozsahu
zamietnuť a priznať žalovaným nárok na trovy konania v celom rozsahu.

10. Ako je už uvedené, okresnému súdu bola doručená žaloba o určenie vlastníckeho práva, kde
žalobcovia poukazovali na to, že stav zapísaný v katastri nehnuteľností nekorešponduje so stavom
faktickým, pretože hoci spornú nehnuteľnosť nadobudli vydržaním na základe kúpnej zmluvy č. 1
uzatvorenej ešte v roku 1987, od ktorého dátumu nehnuteľnosť užívajú nepretržite v dobrej viere,
v katastri nehnuteľností nie sú uvedení ako bezpodieloví spoluvlastníci. Žalovaní, ktorí boli ku dňu

rozhodnutia súdu na LV č. XXX pre k. ú. F. evidovaní ako podieloví spoluvlastníci spornej nehnuteľnosti
(čl. 279), každý v podiele 1, v konaní spochybňovali samotný nadobúdací titul, ako aj dobrú vieru
žalobcov a tiež poukazovali na to, že došlo k prevodu spornej od nevlastníka.

11. Podľa § 137 písm. c) zákona č. 160/2015 Z. z. v znení neskorších predpisov, Civilný sporový poriadok

(ďalej len „CSP“), žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právo je, alebo nie
je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak
vyplýva z osobitného predpisu.
12. S poukazom na charakter žaloby, okresný súd v prvom rade skúmal otázku naliehavého právneho
záujmu, ktorý podľa názoru súdu v tejto žalobe daný je, pretože práve určovacia žaloba je spôsobilým

podkladom pre zmenu zápisu vlastníckeho práva v katastri nehnuteľností tak, aby zápis zodpovedal
skutočnému stavu.
13. Pre rozpornosť v tvrdeniach strán sporu (ich právnych zástupcov), okresný súd vo veci vykonal
dokazovanie vypočutím žalobcov, (výsluch žalovaných navrhnutý nebol, títo sa na pojednávania
nedostavovali), svedkov 1/, 2/ a 3/, ako aj oboznámením sa s listinnými dokladmi pripojenými k žalobe

a aj získanými na základe stranami sporu navrhnutého dokazovania.

13.1. Svedecké výpovede súd zhodnotil najskôr izolovane so zameraním sa na vierohodnosť
svedeckých výpovedí, kde súd hodnotil dôveryhodnosť výpovede svedkov. Súd dospel k záveru, že
svedkovia, vzhľadom k ich vystupovaniu pred súdom, vzhľadom k ich reakciám na otázky im kladené sú

osobami, ktoré priamo mohli reprodukovať udalosti o ktorých mali osobnú vedomosť, keďže boli účastní
rokovaní ohľadne uzatvorenia kúpnej zmluvy č. 1, ohľadne kúpnej ceny a jej vyplatenia, pričom uvedené
osoby je možné považovať za nezaujaté, aj napriek tomu, že sa so stranami sporu poznajú, pretože
nebol tvrdený bližší pozitívny alebo aj negatívny vzťah medzi nimi, síce sa poznajú ale len zato, že
pochádzajú z jednej dediny. Súd vzal do úvahy aj výpoveď svedka D. J., ktorý je osobou nepočujúcou

a podľa tlmočníčky používal pri komunikácii posunkovú reč vo veľmi obmedzenom rozsahu, avšak
tlmočníčka kládla tomuto svedkovi otázky jednoducho, aby ich svedok 2/ pochopil, pričom na kladené
otázky svedok 2/ zodpovedal tiež veľmi jednoducho, ale podľa názoru súdu odpovede svedka 2/ bolijednoznačné, teda bolo možné prihliadnuť aj výpoveď tohto svedka. Navyše niektoré z dokazovaných
skutočností vyplývali aj z listinných dokladov.

14. Z predloženej kúpnej zmluvy č. 1 (čl. 5) vyplýva, že táto bola uzatvorená ešte v roku 1987, pričom
ako zmluvné strany sú uvedené len svedkyňa č. 1/ a žalobca 1/. V zmluve je predmet kúpy dostatočne
jasne identifikovaný a to ako parcela pozemkovej knihy č. 1807/2 – neobrábaný vinohrad v katastrálnom
území obce F., okres Levice, ktorý pozemok mal kupujúci kúpiť za dohodnutú cenu 1.500,-- Kčs.

15. Sama svedkyňa 1/ vo svojej výpovedi uviedla, že túto zmluvu mala podpísať len ona a nevedela
sa vyjadriť, prečo nebol uvedený ako predávajúci aj jej brat - svedok 2/, v tejto súvislosti poukázala na
to, že jej brat je nepočujúci, a preto všetky veci vybavovala a vybavuje za neho práve ona. Z obsahu
zmluvy súd ale zistil, že brat svedkyne 1/ síce nie je uvedený ako predávajúci, avšak kúpnu zmluvu č.
1 preukázateľne podpísal aj on, čo podľa názoru súdu vyplývalo z podpisu predávajúceho na kúpnej
zmluve č. 1, v ktorej časti je za podpisom predávajúcej - svedkyne 1/ – O. M. aj podpis svedka 2/: „J.“.

Uvedený podpis po nahliadnutí zidentifikovala nielen svedkyňa 1/, ale aj sám svedok 2/ potvrdil, že sa
jedná o jeho podpis. Pri tejto príležitosti svedkyňa 1/ poukázala na podpis jej brata (svedka 2/) na jeho
občianskom preukaze, ktorého fotokópia bola vyhotovená do spisu (č. l. 175), a ktorý podpis sa zhoduje
s podpisom na kúpnej zmluve č. 1, teda aj uvedený doklad preukazuje, že sa jedná o podpis svedka 2/.

15.1. Tu súd poukazuje aj na to, že svedok 2/ je podpísaný s priezviskom - „J.“ končiacim s „i“, hoci
podľa občianskeho preukazu priezvisko svedka 2/ je v tvare „J.“ (čl. 175). Odhliadnuc aj od porovnania
uvedených dvoch podpisov nachádzajúcich sa na kúpnej zmluve č. 1 a občianskom preukaze, súd
v prvom rade poukazuje na to, že sám svedok 2/ potvrdil podpísanie kúpnej zmluvy č. 1, a spolu so
svedkyňou 1/ potvrdili aj odpredaj celej vinice. Ako už bolo uvedené, súd prihliadol aj na odpoveď

svedka 2/, ktorý síce uviedol, že „hrozno robia oni (žalobcovia), a nie on“, z ktorej odpovedi je možné
uzatvoriť, že aj svedok 2/ tiež mal úmysel predať spornú nehnuteľnosť a ktorý svoj úmysel okrem iného
(zisteného) jednoznačne prejavil aj podpisom kúpnej zmluvy č. 1, hoci na tejto listine nie je označený
ako predávajúci.

16. Vzhľadom k námietkam právneho zástupcu žalovaných týkajúcich sa nemožnosti nadobudnutia
vlastníckeho práva od nevlastníka, neuvedenia konkrétneho podielu svedkyne 1/, ktorý mala odpredať
žalobcovi 1/, bolo vykonané dokazovanie aj za účelom preukázania osoby vlastníka (spoluvlastníka),
ktorý v roku 1987 (29.11.1987) mohol nakladať so spornou nehnuteľnosťou, zistenia skutočnosti, či
takto zistený vlastník (spoluvlastník) so spornou nehnuteľnosťou aj nakladal a ak áno, v akom rozsahu

a v prospech koho.

16.1. Tu súd poukazuje na rozhodnutie Štátneho notárstva v Leviciach v dedičskej veci po zomrelej
O. J., č. D 2003/1981 právoplatné dňa 14.02.1982 (na ktoré následne poukazoval aj právny zástupca
žalovaných vo svojej záverečnej reči) a z ktorého je jednoznačne a dostatočne preukázané (čo následne

tvrdil aj právny zástupca žalovaných), že vlastníkom spornej nehnuteľnosti boli od roku 1982 obaja
svedkovia(1/a2/),každývpodiele1-vice,ktoréspoluvlastníctvovrovnakompodielezostalozachované
dokonca aj ku dňu vyhotovenia kúpnej zmluvy č. 2, teda je preukázané aj, že podieloví spoluvlastníci
spornej nehnuteľnosti boli v čase jej predaja v roku 1987 práve svedkyňa 1/ a svedok 2/. Súd zároveň
poukazuje aj na ostatné listinné doklady zaslané zo strany Okresného úradu Levice - list vlastníctva č.

XXX na čl. 106, ako aj samotnú odpoveď okresného úradu, z ktorých je rovnako preukázané, že v čase
predaja spornej nehnuteľnosti kúpnou zmluvou č. 1, boli jej podielovými spoluvlastníkmi svedkyňa 1/
a svedok 2/.

16.1.1. Okrajovo súd poukazuje na to, že svedok 2/ je v dedičskom rozhodnutí, ako aj v niektorých

ďalších dokladoch označený s priezviskom „J.“, v akom tvare sa svedok 2/ aj podpisuje, hoci jeho
priezvisko podľa občianskeho preukazu je v tvare „J.“. Z pripojených listín teda vyplýva, že svedok
2/ je raz označený s priezviskom končiacim „i“ a raz s priezviskom končiacim „y“, ktorá skutočnosť
ale nebránila ani Okresnému úradu Levice vydať rozhodnutie o prevode aj spornej nehnuteľnosti
na podklade kúpnej zmluvy č. 2, kde vo svojom rozhodnutí tohto svedka (predávajúceho) označujú

s priezviskom „J.“ (rozhodnutie číslo vkladu V 1169/2018 zo dňa 02.05.2018 – čl. 127), hoci na kúpnej
zmluve č. 2 je predávajúci uvedený s priezviskom „J.“ (čl. 129). Ak je táto osoba ale identifikovaná
stále s dátumom narodenia XX.XX.XXXX, ktorým dátumom bol svedok 2/ identifikovaný aj v uvedenom
dedičskom rozhodnutí, starších listoch vlastníctva a ktorý dátum narodenia má svedok uvedený ajv občianskom preukaze, je podľa názoru súdu osoba druhého podielového spoluvlastníka dostatočne
identifikovaná na to, aby súd mohol prijať záver, že ňou je práve osoba svedka 2/.

16.1.2. Tomuto záveru svedčí v konečnom dôsledku aj označenie predávajúcich v kúpnej zmluve č.
2, ktorými boli ako podieloví spoluvlastníci aj v roku 2018 (tak ako aj v roku 1987) práve svedkyňa
1/ a svedok 2/. Tieto skutočnosti vyplynuli aj zo svedeckých výpovedí, keď všetci svedkovia potvrdili,
že predávajúcimi boli práve svedkyňa 1/ a svedok 2/, s tým, že s prihliadnutím na veľkosť ich
spoluvlastníckeho podielu si aj kúpnu cenu rozdelili na 1 - vicu pre každého podielového spoluvlastníka.

16.1.3. Aj napriek tomu, že tieto skutočnosti (spoluvlastnícky podiel) nevyplývajú z kúpnej zmluvy č. 1,
podľa názoru súdu boli dostatočne preukázané svedeckými výpoveďami, ako aj listinnými dokladmi.

16.1.4. Súd je toho názoru, že z dôkazov uvedených v predchádzajúcich odsekoch bolo zároveň
preukázané, že každý podielový spoluvlastník prevádzal výlučne svoj podiel k spornej nehnuteľnosti,

teda tú časť spornej nehnuteľnosti, s ktorou mohol ako podielový spoluvlastník nakladať. Keďže v jeden
deň nakladali so svojim spoluvlastníckym podielom obaja podieloví spoluvlastníci, bolo možné prijať
záver, že predmetom prevodu na základe kúpnej zmluvy č. 1 bola celá sporná nehnuteľnosť (viď aj
vyjadrenia žalobcov, ako aj svedkov), čo v konečnom dôsledku vyplýva aj z kúpnej zmluvy č. 1, kde je
uvedené parcelné číslo 1807/2 bez akéhokoľvek dodatku (napr. 1 z parcely č. 1807/2 a pod.).

17. Rovnako zo svedeckých výpovedí všetkých svedkov, ako aj výpovedí žalobcov, súd prijal nesporný
záver, že úmyslom spoluvlastníkov (svedkyňa 1/ a svedok 2/) bolo predať celú spornú nehnuteľnosť
práve žalobcom (obom) a to ešte v roku 1987. Tu súd poukazuje aj na výpoveď manžela svedkyne
1/ – svedka 3/, ktorý tieto skutočnosti potvrdil tiež, keď uviedol, že sporná nehnuteľnosť bola v roku

1987 odpredaná práve žalobcom, pričom vyjadrenia svedka 3/, svedkyne 1/ (svedok 2/ sa k uvedenému
bližšie nevyjadroval s prihliadnutím na problematickú komunikáciu aj napriek tlmočeniu) a žalobcov
boli identické, čo sa týkalo aj procesu dohodovania sa pred samotným uzatvorením kúpnej zmluvy č. 1,
ktorý sa mal uskutočniť v domácnosti žalobcov, ako aj uvedené osoby produkovali rovnaké vyjadrenia
okúpnejcene.Zároveňnemožnoopomenúťanifakt,takakotoboloužuvedené,že niektoré skutočnosti

vyplývali aj z predloženej kúpnej zmluvy č. 1, ktorá síce neobsahovala všetky zákonom vyžadované
náležitosti, to však ale neznamená, že na je obsah by súd nemohol ( resp. nemal) vôbec prihliadnuť.

18. Čo sa týka tej skutočnosti, že na kúpnej zmluve č. 1 nebola uvedená a ani len podpísaná kupujúca
2/ – žalobkyňa 2/, tu súd poukazuje (okrem už uvedeného) aj na samotné vyjadrenie žalobkyne 2/

ktorá uviedla, že si mysleli, že pokiaľ je ona manželka žalobcu 1/ a tento bol na zmluve riadne
uvedený ako kupujúci, a ak k prevodu došlo počas trvania ich manželstva a kúpna cena bola hradená
zo spoločných finančných prostriedkov manželov, tak aj ona uvedenú spornú nehnuteľnosť kúpila.
Okrem toho, že táto skutočnosť v konaní nebola sporná, ak nebolo zo strany žalobcu 1/ namietané
použitie spoločných finančných prostriedkov na úhradu kúpnej ceny a bolo preukázané, že k prevodu

došlo počas trvania manželstva, súd prijal záver, že kupujúcim bol nielen žalobca 1/ (uvedený v kúpnej
zmluve č. 1 ako kupujúci), ale aj jeho manželka – žalobkyňa 2/. Z uvedeného potom vyplýva, že pokiaľ
bola sporná nehnuteľnosť zakupovaná počas trvania manželstva a bola nadobudnutá zo spoločných
finančných prostriedkov manželov (čo v konaní spochybňované nebolo) úmyslom žalobcov bolo spornú
nehnuteľnosť nadobudnúť do bezpodielového spoluvlastníctva manželov, čo umožňovala právna úprav

platná v čase uzatvorenia kúpnej zmluvy č. 1.

19. Podľa § 143, 144 zákona č. 40/1964 Zb. v znení účinnom v čase uzatvorenia kúpnej zmluvy
č. 1, Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“), v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov je všetko, čo
môže byť predmetom osobného vlastníctva a čo niektorý z manželov nadobudol za trvania manželstva,

s výnimkou vecí získaných dedičstvom alebo darom, ako aj vecí, ktoré podľa svojej povahy slúžia
osobnejpotrebealebovýkonupovolanialenjednéhozmanželov. Vecivbezpodielovomspoluvlastníctve
užívajú obaja manželia spoločne; spoločne uhradzujú aj náklady vynaložené na veci alebo spojené s ich
užívaním a udržiavaním.
20. Keďže ale kúpna zmluva č. 1 nebola uzatvorená súladne so zákonnými ustanoveniami platnými

včasejejuzatvorenia,vrátanetoho,žekúpnazmluvač.1nebolaaniregistrovaná,tedažalobcovianeboli
doposiaľ uvedení ako podieloví spoluvlastníci spornej nehnuteľnosti v katastri nehnuteľností, pretože
kúpna zmluva č. 1 nenadobudla účinnosť, je potrebné kúpnu zmluvu č. 1 považovať (s prihliadnutím
aj na vykonané dokazovanie) za dôkaz preukazujúci dobromyseľnosť oboch žalobcov, od ktorej listinya ktorého dátumu zamýšľanej kúpy (28.11.1987) začala obom žalobcom v rovnaký deň plynúť
vydržacia lehota.
21. Súd považuje za nesporenú a preukázanú aj tú skutočnosť, že sporná nehnuteľnosť pôvodne

evidovaná pod číslom 1807/2, je aktuálne evidovaná ako CKN parcela č. 3354 – záhrada o výmere
430 m2. Tieto skutočnosti sú preukázané z odpovedi Okresného úradu Levice a pripojených listinných
dokladov z ktorých vyplýva, že sporná nehnuteľnosť je (okrem iných) aktuálne zapísaná na liste
vlastníctva č. XXX pre katastrálne územie F.. Táto parcela bola pôvodne ale zapísaná na liste vlastníctva
č. XXXX a následne bola prepísaná na nový list vlastníctva č. XXX. Tu súd poukazuje na vyjadrenie

Okresného úradu Levice (čl. 104-105) z ktorého vyplýva, že pôvodne parcela č. 1807/2 evidovaná
ako vinica bola vpísaná do listu vlastníctva č. XXX pre k. ú. F. v prospech matky svedkyne 1/ a svedka
2/ v podiele 1/1 k celku. Ďalej bolo parcelné číslo 1807/2 prečíslované na parcelu registra C – KN
č. 1193. Okresným úradom bolo ďalej oznámené, že položkou vz. č. XXX/XXXX, Z- XXXX/XXXX bol
na základe rozhodnutia Okresného úradu Levice, pozemkového a lesného odboru č. C./XXXXXX-XXX
schválený a vykonaný projekt pozemkových úprav, právoplatný zo dňa 10.06.2015, kde sa zmenilo

celkovérozdeleniepozemkovavlastníckeprávaknim.Takýmtospôsobompodľakombinatóriazregistra
pôvodného a nového stavu parcely pôvodného stavu č. 1193 a iné, pôvodne evidované na liste
vlastníctva č. XXX zodpovedajú parcelám nového stavu registra C-KN a boli zapísané do nových listov
vlastníctva nasledovne: list vlastníctva č. XXXX k. ú. F., na ktorom bola evidovaná parcela registra C-KN
č. 3354 – záhrada o výmere 430 m2 v prospech vlastníkov - svedok 2/ a svedkyňa 1/ každý v podiele 1

z celku. Následne bol list vlastníctva č. XXXX pre k. ú. F. zrušený a C-KN parcela č. 3354 bola vpísaná
do listu vlastníctva č. XXX položkou vz. č. XX/XXXX, K./XXXX (listinné doklady na č.l. 106 - 138).

22. Práve s odkazom na vyjadrenie Okresného úradu Levice, genézu jednotlivých zápisov, je možné
prijať jednoznačný záver, že sporná parcela, ktorá bola pôvodne evidovaná v pozemno-knižnej vložke

s evidenčným číslom 1807/2 (takto bola uvedená aj v kúpnej zmluve č. 1), je aktuálne parcelou
evidovanou ako C-KN parcela č. 3354, zapísaná na liste vlastníctva č. XXX, teda parcela, ku ktorej sa
žalobcovia domáhajú určenia vlastníckeho práva vydržaním.

23. Súd zároveň poukazuje aj na faktický stav vytvorený ešte v roku 1987 (29.11) a zároveň aj

akceptovaný zmluvnými stranami po 10 – ročia, na základe ktorého po podpise kúpnej zmluvy č. 1 sa
žalobcovia správali k spornej nehnuteľnosti už ako vlastníci a svedkyňa 1/ spolu so svedkom 2/ si
na túto nehnuteľnosť už nerobili žiadne nároky, keďže si boli vedomí jej odpredaja, za ktorý odpredaj
obdržali aj dohodnutú kúpnu cenu, ktorú si po vyplatení rozdelili na 1.

24. Podľa § 118 OZ, predmetom občianskoprávnych vzťahov sú veci a práva, pokiaľ to povaha práva
pripúšťa.

25. Podľa § 119 ods. 1,2 OZ, veci sú hnuteľné alebo nehnuteľné. Nehnuteľnosťami sú pozemky a stavby
spojené so zemou pevným základom.

26. Podľa § 122 ods. 2 OZ, koniec lehoty určenej podľa týždňov, mesiacov alebo rokov pripadá na
deň, ktorý sa pomenovaním alebo číslom zhoduje s dňom, na ktorý pripadá udalosť, od ktorej sa lehota
začína. Ak nie je takýto deň v poslednom mesiaci, pripadne koniec lehoty na jeho posledný deň.

27. Podľa § 127 OZ, v osobnom vlastníctve sú predovšetkým príjmy a úspory z práce a zo sociálneho
zabezpečenia. V osobnom vlastníctve sú ďalej najmä veci domácej a osobnej potreby, rodinné domčeky
a rekreačné chaty.

28. Podľa § 132a OZ, kto s vecou nakladá ako so svojou a so zreteľom na všetky okolnosti je

dobromyseľný, že mu vec patrí, má - pokiaľ nie je ustanovené inak - obdobné práva na ochranu, aké
má vlastník veci.

29. Podľa § 133 ods. 1 OZ, osobné vlastníctvo k veci možno nadobudnúť kúpou, darom alebo inou
zmluvou, dedením, rozhodnutím štátneho orgánu alebo na základe iných skutočností ustanovených

zákonom.30. Podľa § 134 ods. 2 OZ, ak sa nehnuteľná vec prevádza na základe zmluvy, nadobúda sa vlastníctvo
účinnosťou zmluvy; na jej účinnosť je potrebná registrácia štátnym notárstvom, ak nejde o prevod do
socialistického vlastníctva.

31. Podľa § 135a OZ, vlastníkom veci, ktorá môže byť predmetom osobného vlastníctva, sa stane
občan, ktorý má nepretržite v držbe (§ 132a ods. 1) hnuteľnú vec tri roky a nehnuteľnú vec desať rokov.
Obdobne, pokiaľ nie je ustanovené inak, nadobudne občan aj právo zodpovedajúce vecnému bremenu
(§ 132a ods. 2).

32. Podľa § 868 OZ (prechodné ustanovenia účinné k 01.01.1992), pokiaľ ďalej nie je uvedené inak,
spravujú sa ustanoveniami tohto zákona aj právne vzťahy vzniknuté pred 1. januárom 1992; vznik týchto
právnych vzťahov, ako aj nároky z nich vzniknuté pred 1. januárom 1992 sa však posudzujú podľa
doterajších predpisov.

33. Podľa § 870 OZ, podľa doterajších predpisov sa až do svojho zakončenia posudzujú lehoty
a premlčacie doby, ktoré začali plynúť pred účinnosťou tohto zákona.

34. S prihliadnutím na dátum uzatvorenia kúpnej zmluvy č. 1 je zrejmé, že táto bola uzatvorená
ešte za predchádzajúceho režimu, v ktorom čase bolo osobného vlastníctva obmedzené na príjmy

a úspory z práce a zo sociálneho zabezpečenia a na veci najmä domácej a osobnej potreby,
rodinné domčeky a rekreačné chaty. Súd poukazuje tiež na to, že podľa vtedy platnej právnej úpravy
predmetomobčianskoprávnychvzťahovmohlibyťajveci–hnuteľnéaj nehnuteľné(vrátanepozemkov).
Z uvedeného potom vyplýva, že pozemky mohli byť tiež predmetom osobného vlastníctva a teda boli aj
spôsobilým predmetom k vydržaniu (§ 135a OZ). Vydržacia doba pre nehnuteľnosti bola 10 rokov tak,

ako je tomu aj podľa súčasnej právnej úpravy s tým, že lehoty sa počítali podľa doterajších predpisov
aj po novele OZ č. 509/1991 Zb.

34.1.Okresnýsúdjetohonázoru,žeprevádzanýspornýpozemoknemácharakterpozemku,kuktorému
by malo vzniknúť len právo osobného užívania a to práve z dôvodu, že vlastníkom sporného pozemku

boli fyzické osoby a nie organizácie, z ktorého dôvodu sporný pozemok mohol byť nielen predmetom
prevodu, ale od počiatku mohol byť aj predmetom vydržania. Ak by tomu aj tak nebolo, súd poukazuje na
ustanovenie § 872 ods. 6 (účinné od 01.01.1992), podľa ktorého ak ide o vydržanie vlastníckeho práva
k pozemku podľa tohto zákona, kde na základe doterajších predpisov bolo možné nadobudnúť len právo
na uzavretie dohody o osobnom užívaní pozemkov, môže si oprávnená osoba započítať čas, po ktorý

jej právny predchodca mal pozemok nepretržite v držbe aj pred účinnosťou tohto zákona. Z citovaného
ustanovenia vyplýva, že ak by sporný pozemok mal aj charakter pozemku, ku ktorému mohlo vzniknúť
len právo na uzavretie dohody o osobnom užívaní, celý čas, po ktorý bol takýto pozemok v držbe pred
01.01.1992, sa rovnako započíta do vydržacej doby.

35. V prejednávanej veci bola okrem už uvedeného sporná aj otázka, dobromyseľnosti žalobcov, keďže
podľa právneho zástupcu žalovaných neexistoval na ich strane taký titul, na základe ktorého by mohli
zakladať, odvodzovať svoju dobromyseľnosť, a to okrem iného aj z dôvodu neregistrácie kúpnej zmluvy
č. 1.

35.1. Okresný súd sa s týmto tvrdením žalovaných nestotožnil, pretože v konaní bola preukázaná vôľa
zmluvnýchstránpredaťakúpiťspornúnehnuteľnosťvzmysleichdohody,ktorábolačiastočnepretavená
aj do textu kúpnej zmluvy č. 1. Je síce pravda, že kúpna zmluva č. 1 nemala všetky požadované
náležitosti vylučujúce možné pochybnosti, ktoré ale boli dostatočným spôsobom odstránené vykonaným
dokazovaním v tomto konaní. Rovnako je pravda, že zmluvné strany kúpnej zmluvy č. 1 nedali kúpnu

zmluvu č. 1 zaregistrovať štátnemu notárstvu, tak ako to vyplýva z § 134 ods. 2 OZ, ktorou registráciou
by zmluva nadobudla účinnosť a až účinnosťou by došlo k prevodu vlastníckeho práva, ktorá skutočnosť
ale automaticky nespôsobuje ich nedobromyseľnosť tak, ako to tvrdili žalovaní.

36. Rovnaký záver bol prijatý aj rozhodnutím veľkého senátu občianskoprávneho kolégia Najvyššieho

súdu Slovenskej republiky zo dňa 13.05.2024, vo veci vedenej pod sp. zn. 1VCdo/1/2024, z ktorého
vyplýva: „Právny titul je len jedným z dôkazov preukazujúcich dobromyseľnosť držiteľa a oprávnenosť
držby, preto jeho nedostatok pre účely vydržania sám o sebe nemôže zapríčiniť neoprávnenosť držby.
Rozhodujúcim vždy bude, či držiteľ konal poctivo, teda napríklad, či za držanú vec zaplatil dohodnutúsumu, prípadne poskytol iné dohodnuté plnenie, alebo preukázateľne išlo o dar, ako bezodplatné
plnenie.“

37. V obdobnom právnom posúdení je aj nález Ústavného súdu SR č. II. ÚS 484/2015, zo dňa
14.11.2018, na ktorý odkazovala aj právna zástupkyňa žalobcov, a podľa ktorého: „Pri ústavne
konformnom výklade dobromyseľnosti držby treba skúmať, či držiteľ objektívne mohol byť presvedčený
o tom, že držanú vec poctivým spôsobom nadobudol. Nemôže byť teda rozhodujúce, že pri tom nesplnil
zákonné podmienky. Za poctivý spôsob nadobudnutia veci treba považovať také nadobudnutie, ktoré je

v súlade s dobrými mravmi. Spravidla je preto rozhodujúce, že držiteľ za držanú vec zaplatil dohodnutú
sumu, prípadne poskytol iné dohodnuté plnenie, alebo preukázateľne išlo o dar, ako bezodplatné
plnenie.“

38.Spoukazomnauvedenésúdprijalzáver,žežalobcoviasplnilivšetkypredpokladyktomu,abyspornú
nehnuteľnosť vydržali (keďže prevod vlastníckeho práva nebol zapísaný na základe kúpnej zmluvy č.

1) a to tým, že mali v držbe predmet, ktorý mohol byť aj podľa vtedy platnej právnej úpravy predmetom
osobného vlastníctva, ktorý získali od pôvodných spoluvlastníkov na základe (neregistrovanej) kúpnej
zmluvy ešte v roku 1987 od ktorého dátumu spornú nehnuteľnosť mali vo svojej oprávnenej držbe,
v ktorej boli preukázateľne dobromyseľní (viď dôvody uvedené vyššie) a to po dobu zákonom stanovenej
vydržacejdoby -10rokov(§868a870OZ), ktorízapredmetkúpyzaplatilikúpnucenu,nakladalisvecou

ako vlastnou, túto aj obhospodarovali. Keďže žalobcovia boli počas celej vydržacej doby manželmi,
spornú nehnuteľnosť nadobudli do ich bezpodielového spoluvlastníctva vydržaním dňa 29.11.1997 (§
143 OZ). S poukazom na uvedené, súd preto žalobe vyhovel v plnom rozsahu.

39. Čo sa týka námietky žalovaných vo vzťahu k právnej domnienke odstúpenia od kúpnej zmluvy

č. 1, nie je možno sa stotožniť ani s touto, a to rovnako s prihliadnutím na citované rozhodnutie
veľkého senátu Najvyššieho súdu SR. Tu súd poukazuje zároveň aj na to, že: 1/ odstúpiť od zmluvy
je možné len za predpokladu, že zmluva bola uzatvorená platne, ktorú platnosť v konečnom dôsledku
žalovaní spochybňovali, keď poukazovali na nedostatky kúpnej zmluvy č. 1 a 2/ ak by sa tak aj stalo,
tak potom si strany sporu mali vrátiť vzájomné plnenie, k čomu ale zmluvné strany nepristúpili a to

práve z dôvodu, že boli stále v domnení, že splnili všetky predpoklady pre prevod vlastníckeho
práva, ktorý bol preukázateľne ich vôľou. Súd poukazuje na to, že zmluvné strany (kúpna zmluva č.
1) sa po dlhé desaťročia správali v súlade s kúpnou zmluvou č. 1 a síce, že predávajúci akceptovali
predaj svojho spoluvlastníckeho podielu a kupujúci nakladali s celou nehnuteľnosťou ako s vlastnou.
Túto nehnuteľnosť riadne obhospodarovali, sadili tam plodiny, zberali úrodu a starali sa o ňu, o čom

predložili do konania aj fotodokumentáciu (v spise na čl. 87-89) v porovnaní s fotodokumentáciou stavu
nehnuteľnosti v čase, keď zo strany žalovaných (rodinných príslušníkov) po vzájomných nezhodách
bol žalobcom zabránený prístup k spornej nehnuteľnosti (čl. 84-86). Za účelom sprístupnenia spornej
nehnuteľnosti žalovanými, ale aj tretími osobami bol podaný aj návrh na nariadenie neodkladného
opatrenia, ktorému ale súd nevyhovel, čo už bolo konštatované vyššie.

40. Z konania je ďalej zrejmé, že aj napriek nadobudnutiu vlastníckeho práva žalobcami vydržaním, bolo
sporná nehnuteľnosť predmetom prevodu aj na základe kúpnej zmluvy č. 2 zo dňa 05.03.2018, ktorá
bola uzatvorená medzi svedkom 2/, svedkyňou 1/ na strane predávajúcich a žalovanou 1/, žalovaným
2/ - na strane kupujúcich (čl. 129).

41. Vo vzťahu ku kúpnej zmluve č. 2 súd poukazuje na výpoveď svedkyne č. 1 a svedka č. 3, že kúpnou
zmluvou č. 2 mal byť prevedený len rodinný dom a pozemky k nemu patriace, teda bez C-KN parcely
č. 3354 – záhrada o výmere 430 m2 (sporná nehnuteľnosť), pretože táto už bola predmetom prevodu
vprospechžalobcov–viďkúpnazmluvaz29.11.1987,akoajsanejednáopozemokpatriacikrodinnému

domu. Z písomného vyhotovenia samotnej kúpnej zmluvy č. 2 ale vyplýva, že predmetom prevodu bola
aj sporná nehnuteľnosť, hoci podľa vyjadrenia svedkyne 1/ o tejto parcele ona s rodičmi kupujúcej č. 1
(žalovaná 1/) nemala vôbec rokovať. Svedkyňa 1/ mala za to, že táto nehnuteľnosť sa dostala do kúpnej
zmluvy č. 2 nedopatrením, ktorú nehnuteľnosť tam zapísal pán D. J., ktorý pripravil samotné znenie
kúpnej zmluvy č. 2. Ona sama si túto zmluvu pred podpisom riadne neprečítala, avšak s poukazom

na prečíslovanie spornej nehnuteľnosti, ktorá nebola ani označená ako vinica, ako tomu bolo pôvodne,
ale je už označená ako záhrada, by na túto nezrovnalosť pravdepodobne ani neprišla. Opakovane tak
svedkyňa 1/ ako aj jej manžel – svedok 3/ uviedli, že predmetom druhej kúpnej zmluvy nemala byť
sporná nehnuteľnosť, pretože s rodinou R. (rodičia žalovanej 1/) sa dohadovali len na odpredaji domua pozemkov, ktoré prislúchajú k domu, pričom sporná nehnuteľnosť nie je pozemkom prislúchajúcim
k domu, nachádza sa v extraviláne a nie v intraviláne, ako ostatné nehnuteľnosti zapísané na LV č.
XXX. Tu súd poukazuje na výpisu z listu vlastníctva č. XXX (čl. 110), z ktorého je preukázané, že sporná

nehnuteľnosť je umiestnená mimo zastavaného územia obce – kód umiestnenia - č. 2.

42. Za účelom preukázania toho, čo bolo predmetom kúpnej zmluvy č. 2 právny zástupca žalovaných
navrhol (opakovane) výsluch svedkov – rodičov žalovanej 1/, ktorí komunikovali o zmluvných
podmienkach kúpnej zmluvy č. 2 so svedkyňou 1/, ako aj bol navrhnutý výsluch pána D. J., teda osoby,

ktorá pripravovala text kúpnej zmluvy č. 2, pretože podľa vyjadrenia žalovaných sa svedkyňa 1/ mala
vyjadriť, že predmetom odpredaja majú byť všetky nehnuteľnosti zapísané na liste vlastníctva č. XXX pre
katastrálne územie F., ktorý svedkovia boli navrhnutí aj z dôvodu vyvrátenia vierohodnosti svedkyne 1/.

43. Súd opakované návrhy na výsluch týchto osôb opakovane zamietol, a to z dôvodu, že v konaní
bolo dostatočným spôsobom preukázané, že v čase uzatvorenia kúpnej zmluvy č. 2 boli vlastníkmi

spornej nehnuteľnosti už žalobcovia, ktorí vlastnícke právo k spornej nehnuteľnosti nadobudli vydržaním
dňa 29.11.1997. Súd je toho názoru, že ak by aj bolo vyvrátené tvrdenie svedkyne 2/, ktorá spolu so
žalobcami a svedkom 3/ ale tvrdila, že sporná nehnuteľnosť už nemala byť prevodom na základe kúpnej
zmluvy č. 2, toto zistenie by na právne zhodnotenie nároku vyplývajúceho z podanej žaloby nemalo
žiaden dopad, pretože v čase uzatvorenia kúpnej zmluvy č. 2 boli vlastníkmi spornej nehnuteľnosti

preukázane už žalobcovia a teda tak svedkyňa 1/ ako aj svedok 2/ v roku 2018, keď bola uzatvorená
zmluva č. 2, so spornou nehnuteľnosťou už nemohli nakladať žiadnym spôsobom ani ju predávať, bez
ohľadu na to, čo bolo, alebo malo byť ich vôľou, resp. či tento stav nastal len omylom a pod. Rovnako
uvedené zistenia by nezmenili názor súdu na vierohodnosť svedkyne 1/, čo už bolo konštatované, keďže
aj z jej strany boli podrobne opísané okolnosti za ktorých vznikala zmluva č. 1 a rokovania ohľadne

zmluvy č. 2 pre toto konanie nie sú podstatné.

43.1. Rovnako súd zamietol aj návrh na výsluch ostatných osôb, ako aj vykonanie ostatných návrhov na
doplnenie dokazovania. Čo sa týka svedka K. E., syna žalobcov, tak súd jeho výpoveď nepovažoval za
podstatnú, keďže podľa tvrdení v žalobe, ako aj tvrdení žalobcov, jedná sa o osobu, ktorá mala len zistiť,

že žalobcovia nie sú vlastníkmi spornej nehnuteľnosti. Čo sa týka výsluchu ďalšieho svedka navrhnutého
v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia – suseda G. R., ktorý mal potvrdiť len skutočnosti
týkajúce sa starostlivosti žalobcov o sporný pozemok, tak aj tento návrh bol zamietnutý, pretože
starostlivosť, obhospodarovanie spornej nehnuteľnosti, v konaní spochybňovaná nebola a to nielen
počas celej vydržacej doby, ale ani za následné obdobie. Žalovaní sa mali začať hlásiť k vlastníckemu

právu k spornej nehnuteľnosti až po tom, ako sa žalobcovia domáhali vrátenia spornej nehnuteľnosti,
čo im najskôr malo byť prisľúbené ale neskôr sa to neuskutočnilo v dôsledku čoho začali aj spory medzi
žalobcami a žalovanými, resp. ich rodinnými príslušníkmi, ktorí si mali aj za privolania polície vynucovať
opustenie spornej nehnuteľností žalobcami a takýmto spôsobom im bolo (po uplynutí vydržacej doby)
zabránené v ďalšej starostlivosti o spornú nehnuteľnosť a jej obhospodarovanie.

44.Súdvzávereuvádza, žeostatnérozhodnutia,naktoréodkazovaliprávnizástupcovianebolicitované
v tomto rozhodnutí a to z dôvodu, že sa jedná o rozhodnutia, ktoré v prejednávanej právnej veci nemôžu
byť aplikované s poukazom na zistené skutočnosti vyplývajúce z vykonaného dokazovania, resp. sa
jedná o rozhodnutia, ktoré už boli prekonané novšími rozhodnutiami.

45. Pre dôvody uvedené vyššie, súd preto žalobe vyhovel v plnom rozsahu.

46. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

47. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

48.Žalobcoviamalivkonaníplnýúspech,zktoréhodôvoduimsúdpriznalnároknanáhradutrovkonania
voči žalovaným v rozsahu 100 % tak, ako to vyplýva z výrokovej časti tohto rozsudku.

49. Podľa § 155 ods. 1,2 CSP, každý má právo konať pred súdom v materinskom jazyku alebo
v jazyku, ktorému rozumie. Súd je povinný stranám zabezpečiť rovnaké možnosti uplatnenia ich práv.S prihliadnutím na povahu a okolnosti veci priberie súd tlmočníka. (2) Trovy spojené s tým, že strana
koná v materinskom jazyku alebo v jazyku, ktorému rozumie, znáša štát.

50. V konaní vystala potreba vypočuť ako svedka osobu nepočujúcu, za ktorým účelom súd prizval
do konania tlmočníčku a to uznesením č. k. 15C/12/2023 – 99 zo dňa 14.11.2023, právoplatné dňa
08.12.2023. Za účasť na pojednávaní a vykonanie tlmočenia bola tlmočníčke posunkovej reči priznaná
odmena v sume 163,48 Eur uznesením č. k. 15C/12/2023 – 209 zo dňa 06.02.2024, právoplatného
dňa 29.02.2024. Ako vyplýva z výroku č. II. tohto uznesenia odmena má byť vyplatená z rozpočtových

prostriedkov súdu, z ktorého dôvodu je zrejmé, že v tomto konaní vznikli trovy štátu. Pokiaľ ide
o zabezpečenie tlmočníka za účelom realizácie práva osoby konať pred súdom v jazyku, ktorému
rozumie (v tomto prípade posunková reč), v prípade ústnych prednesov, trovy tohto tlmočenia znáša
štát a sú trovami štátu v konaní.

51. Súd preto výrokom č. 3 rozhodol aj o trovách štátu, ktoré mu v tomto konaní vznikli v sume 163,48

Eur a ktorých nárok na ich náhradu súd štátu nepriznal.

Poučenie:

2 15C/12/2023

A.:B.:C.:XXXX:XXXXXXXXXX.XX

15C/12/2023- 285
IČS: XXXXXXXXXX
P o u č e n i e :

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti

ktorého rozsudku smeruje.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada

mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,

b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za
následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej
inštancie.

Ak povinný (žalovaný) dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený (žalobca)
môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych
exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov v platnom znení – Exekučný
poriadok).

V Leviciach, dňa 28. januára 2025
Mgr. Mariana Pondelová
sudkyňa