Rozsudok – Obchodné záväzkové vzťahy ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 26. február 2025

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 4Cob/159/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6123395269
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 02. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Július Tóth

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2025:6123395269.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Júliusa Tótha a sudcov JUDr.

Mareka Kotoru a JUDr. Moniky Šabľovej v spore žalobcu: MASKI GROUP, s.r.o., so sídlom Teodora
Tekela 22, 917 01 Trnava, IČO: 36 817 261, zastúpeného advokátskou kanceláriou: advokátska
kancelária agner & partners, s.r.o., so sídlom Špitálska 10, 811 08 Bratislava, IČO: 36 722 758,
proti žalovanému: SLUŽBY VAŽEC, s.r.o., so sídlom Rovná 4240, 058 01 Poprad, IČO: 46 537 911,
zastúpenému JUDr. Máriou Didekovou, advokátkou, Zdravotnícka 2, 058 01 Poprad, IČO: 52 866 742,
o zaplatenie sumy 5.000,- eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu
Prešov č. k. 21Cb/166/2023-56 zo 16. mája 2024, takto

r o z h o d o l :

I. P o t v r d z u j e rozsudok Okresného súdu Prešov č. k. 21Cb/166/2023-56 zo
16. mája 2024.

II. Žalovanému p r i z n á v a proti žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom rozhodol nasledovne:

I. Žalobu z a m i e t a .

II. Priznáva žalovanému voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, pričom ukladá
žalobcovi povinnosť zaplatiť ich náhradu žalovanému s tým, že o výške tejto náhrady rozhodne podľa
§ 262 ods. 2 CSP súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozhodnutia, samostatným uznesením,
ktoré vydá súdny úradník.

2. Súd prvej inštancie toto rozhodnutie odôvodnil tým, že žalobca sa návrhom na vydanie platobného
rozkazu doručeným Okresnému súdu Banská Bystrica dňa 11.9.2023 domáhal zaplatenia sumy

5.000,- eur s 9 % p.a. úrokom z omeškania zo sumy 5000 eur od 21.9.2019 do zaplatenia a
náklady spojené s uplatnením pohľadávky vo výške 40,- eur, ako aj nahradiť trovy konania. Svoj
nárok odôvodnil tým, že žalobca ako dodávateľ poskytol spoločnosti SLUŽBY VAŽEC, s.r.o., ako
odberateľovi podnikateľské poradenstvo pri usporiadaní vzťahov a legislatívnych pomerov týkajúcich
sa nehnuteľností na podnikanie. Žalobca predmetné poradenstvo poskytoval riadne a včas, podľa
požiadaviek žalovaného a odmenu za poskytnuté poradenstvo vyúčtoval žalovanému faktúrou č.
0017/2019 vo výške 5.000,- eur, splatnú 20.9.2019. Žalovaný predmetnú faktúru neuhradil a dostal sa

do omeškania.

3. Žalovaný v odpore proti platobnému rozkazu uviedol, že žalobca si voči žalovanému uplatnil nárok
na úhradu faktúry číslo 0017/2019, ktorá mala byť za podnikateľské poradenstvo - usporiadanievzťahov pre projekt Apartmánový dom vo Važci - prípravná fáza. Stavebníkom Apartmánového domu
vo Važci, ktorého predmetom malo byť podnikateľské poradenstvo pri usporiadaní vzťahov, bola A.
B.. A. B. splnomocnila konateľa spoločnosti SLUŽBY VAŽEC, s. r. o., C. B., na vykonávanie všetkých

úkonov súvisiacich s usporiadaním vzťahov k predmetnej nehnuteľnosti (v oblasti územného konania,
stavebného konania, ...). Faktúra od spoločnosti MASKI GROUP, s. r. o., bola vystavená na odberateľa
A. B., D. XXX, XXX XX C., pod poradovým číslom 0017/2019, dátum vystavenia 13.9.2019, dátum
splatnosti 20.9.2019, suma 5.000,- eur, za podnikateľské poradenstvo. Faktúra vystavená na odberateľa
A. B., má identické poradové číslo, identické dátumy, ako aj identický predmet dodania a sumu, ako

deklarovaná faktúra pre spoločnosť SLUŽBY VAŽEC, s. r. o., ktorej zaplatenie si spoločnosť MASKI
GROUP, s. r. o., uplatnila návrhom na vydanie platobného rozkazu. Spoločnosť SLUŽBY VAŽEC, s. r. o.,
nikdy nebola v žiadnom zmluvnom vzťahu so spoločnosťou MASKI GROUP, s. r. o., preto voči uvedenej
spoločnosti nemá a neeviduje žiadne záväzky.

4. Žalobca vo vyjadrení k odporu uviedol, že skutočnosti uvádzané žalovaným v odpore sú účelové a

špekulatívne.Kuvznikuaobsahuzáväzkovéhovzťahumedzižalobcomažalovanýmžalobcauviedol,že
žalovaný, v mene ktorého konal C. B., oslovil koncom roka 2018 žalobcu s požiadavkou na poskytovanie
podnikateľského poradenstva, spočívajúceho v organizačnom poradenstve a inžinieringu pri hľadaní a
presadzovaní dodatočnej legalizácie výstavby Apartmánového domu v katastrálnom území C.. Žalovaný
v čase oslovenia žalobcu sám organizoval a realizoval výstavbu predmetného Apartmánového domu,

hoci bez potrebných povolení a bez rešpektovania aplikovateľnej územnoplánovacej dokumentácie.
Žalobca poskytoval poradenské služby v predmetnej veci výlučne žalovanému. Komunikoval priamo s
konateľom žalovaného a s osobami, ktoré boli dodávateľmi iných služieb pre žalovaného (napr. architekt
určený žalovaným, ekonóm určený žalovaným a pod.). Žalobca nebol v kontakte s A. B.. Žalobca z
príslušnej dokumentácie vedel, že ako stavebník je oficiálne uvádzaná A. B., ktorá mohla byť konečným

investorom a teda zákazníkom žalovaného. Avšak žalovaný nikdy žalobcovi takúto osobu nepredstavil.
Žalobca nikdy neprišiel do kontaktu s A. B., žiadne služby jej neposkytoval a ani sa nezaviazal jej
poskytovať. Priamo žalovaný, v mene ktorého konal C. B. ako konateľ, zadával žalobcovi úlohy a pokyny,
zúčastňoval sa spoločne so žalobcom rokovaní na príslušných úradoch verejnej správy a samosprávy,
ako aj s tretími osobami. Žalobca a žalovaný sa dohodli na základnej paušálnej odmene za poskytované

poradenstvo vo výške 5.000,- eur, čo pokrývalo aj hotové výdavky a náklady žalobcu (napr. cestovné
náklady) a tiež náklady na subdodávateľské služby znalca p. E.. Poskytovanie služieb zo strany žalobcu
pre žalovaného trvalo, ak žalobca opomenie prípravnú fázu, intenzívne v období mesiacov marec až
október 2019. Žalovaný sa po vystavení faktúry za poskytnuté poradenské služby vyhýbal jej zaplateniu.

5. Žalovaný v duplike zotrval na svojich tvrdeniach o neuznaní nároku žalobcu. Uviedol, že predmetná
faktúra, ktorá je predmetom žaloby nebola žalovanému doručená, žalovaný ju neeviduje vo svojom
účtovníctve, a nie je povinný žalobcovi na základe predmetnej faktúry nič zaplatiť. Žalovaný nepoprel,
že jeho konateľ C. B., komunikoval s F. G. vo veciach týkajúcich sa Apartmánového domu v obci
Važec. C. B. tak konal na základe plnomocenstva, ktoré mu udelil investor Apartmánového domu v

obci C., A. B., ktorá ho splnomocnila na vykonávanie úkonov súvisiacich s usporiadaním vzťahov pre
projekt a nevylúčila možnosť oslovenia tretej osoby, všetko však v mene a na účet investora. F. G.
dostatočne jasne vedel, komu bude služby poskytovať, že to bude pre A. B., o čom svedčí aj e-mail F.
G., v ktorom C. B. zaslal text splnomocnenia dňa 29.9.2019. Žalobca je v predmetnom splnomocnení
označenýakoIng.Masarovič-tedažalovanémuniejezrejmé,zakéhodôvodubola A.B.zaslanáfaktúra

od spoločnosti MASKI GROUP, s.r.o., s ktorou žiaden zmluvný vzťah neexistoval. Zároveň žalovaný
namietal, že ak komunikoval a služby mu mali byť poskytované F. G., prečo od neho nárokuje úhradu
„nejakej“ neexistujúcej faktúry spoločnosť MASKI GROUP, s. r. o.. Sám žalobca nabádal žalovaného,
že ak faktúru vyhotoví na jeho spoločnosť, tak si túto bude môcť účtovať a že mu nie je jasné, kde
si fyzická osoba uplatní náklady (e-mail zo dňa 17.9.2019, následne dňa 18.9.2019 zaslaný e-mail s

faktúrou pre A. B.). Konanie žalobcu považuje žalovaný za účelové, a to z toho dôvodu, že faktúra,
ktorá bola doručená A. B. bola premlčaná v trojročnej premlčacej lehote. Keďže si však v tejto lehote
žalobca neuplatnil svoj nárok, upravil faktúru na odberateľa SLUŽBY VAŽEC, s. r. o., čím sa dostal do
štvorročnej premlčacej lehoty, v ktorej požaduje od žalovaného úhradu za niečo, čo nikdy žalovanému
neposkytol. Žalovaný nikdy F. G. nezadával pokyny, ktoré má v danej veci vykonať, všetky pokyny

žalobcovizadával C.B.,akofyzickáosobaanieakokonateľžalovaného.Žalovanýnepoprel,ženiektoré
služby boli zo strany F. G. dodané, boli však dodané fyzickej osobe A. B., ako investorovi projektu, ktorá
nikdy nebola upovedomená o tom, že služby nebude poskytovať F. G., ale spoločnosť MASKI GROUP,
s. r. o. Žalovaný poukázal aj na skutočnosť, že zo strany žalobcu nikdy počas obdobia 2019-2022nedošlokinventarizáciípohľadávokmedzižalobcomažalovaným(§29Zákonaoúčtovníctve).Žalovaný
takúto povinnosť nemal, nakoľko záväzok v účtovníctve neevidoval. Ďalej poukázal na skutočnosť, že
žalobca k 2.1.2024 nezverejnil v Registri účtovných závierok účtovné závierky za roky 2019-2022 a z

tohto dôvodu si žalovaný (ani A. B. ako adresát faktúry) nevedel a nemohol overiť, či stav pohľadávok
žalobcu zodpovedá stavu nárokovanej pohľadávky, a teda, či vôbec predmetná pohľadávka (či už voči
p. B., eventuálne voči SLUŽBY VAŽEC, s. r. o.) sa nachádza v účtovníctve žalobcu. Ďalej žalovaný
poukázal na skutočnosť, že faktúra, ktorá je predmetom sporu (ani faktúra, ktorá bola vyhotovená pre
A. B.) neobsahuje údaje v súlade s ustanovením § 3a ods. 1 Obchodného zákonníka, a to označenie

registra, ktorý podnikateľa zapísal a číslo registra. Žalovaný má za to, že konanie žalobcu je účelovým
konaním, je konaním bez odbornej starostlivosti s cieľom získať prospech od osoby, ktorej žiadne služby
poskytnuté neboli, a to len z toho dôvodu, že žalobcom vystavená faktúra pre A. B. bola premlčaná už
v roku 2022. Žalobca doručil prostredníctvom p. C. B. faktúru vyhotovenú pre p. A. B., a to e-mailom
dňa 18.9.2019. Konanie žalobcu má za cieľ dosiahnuť obohatenie žalobcu cez inú osobu, ako osobu,
ktorá bola účastníkom právneho vzťahu, teda vzťahu, z ktorého F. G. plynuli povinnosti voči A. B. (teda

nie žalovanému) .

6. Žalobca tvrdil, že ako dodávateľ poskytol žalovanému podnikateľské poradenstvo pri usporiadaní
vzťahov a legislatívnych pomerov, týkajúcich sa nehnuteľností na podnikanie. Žalobca tvrdil, že
predmetné poradenstvo poskytoval žalovanému riadne a včas, podľa požiadaviek žalovaného a odmenu

za poskytnuté poradenstvo vyúčtoval žalovanému faktúrou č. 0017/2019, vystavenou na sumu 5.000,-
eur, splatnú 20.9.2019. Žalovaný neuznal žalobcom uplatnený nárok. Žalovaný v tejto súvislosti
uviedol, že stavebníkom Apartmánového domu vo Važci, ktorého predmetom malo byť podnikateľské
poradenstvo pri usporiadaní vzťahov, bola p. A. B., trvale bytom D. XXX, XXX XX C., ktorá splnomocnila
C. B. ako fyzickú osobu, na vykonávanie všetkých úkonov súvisiacich s usporiadaním vzťahov k

predmetnej nehnuteľnosti (v oblasti územného konania, stavebného konania, ...). Žalovaný nepoprel, že
jeho konateľ C. B., komunikoval s F. G. vo veciach týkajúcich sa Apartmánového domu v obci Važec,
ale C. B. tak konal na základe plnomocenstva, ktoré mu udelil investor Apartmánového domu v obci
Važec A. B., ktorá C. B. splnomocnila na vykonávanie úkonov súvisiacich s usporiadaním vzťahov pre
projekt a nevylúčila možnosť oslovenia tretej osoby, všetko však v mene a na účet investora. Faktúra

od spoločnosti MASKI GROUP, s. r. o., bola vystavená na odberateľa A. B., D. XXX, XXX XX C., pod
poradovým číslom 0017/2019, dátum vystavenia 13.9.2019, dátum splatnosti 20.9.2019, suma 5.000,-
eur, za podnikateľské poradenstvo. Faktúra vystavená na odberateľa A. B., má identické poradové číslo,
identické dátumy, ako aj identický predmet dodania a sumu, ako žalobcom deklarovaná faktúra pre
spoločnosť SLUŽBY VAŽEC, s. r. o., ktorú si spoločnosť MASKI GROUP, s. r. o., uplatnila v spore.

Žalovanýopakovaneuvádzal,žespoločnosťSLUŽBYVAŽEC,s.r.o.,nikdynebolavžiadnomzmluvnom
vzťahu so spoločnosťou MASKI GROUP, s. r. o, preto voči uvedenej spoločnosti nemá a neeviduje
žiadne záväzky.

7. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa ustanovení zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník

(ďalej ako „Obchodný zákonník“) a to § 261 ods. 1, § 261 ods.7 upravujúce predmet a povahu obchodno-
záväzkových vzťahov § 269 ods. 2 upravujúce inominátne (nepomenované) zmluvy.

8. Z vykonaného dokazovania súd prvej inštancie ustálil, že nemal preukázané, aby žalovaný
bol účastníkom takého právneho vzťahu, z ktorého by mu vyplývala povinnosť zaplatiť žalobcovi

sumu 5.000,- eur s príslušenstvom, ktorá je predmetom tohto sporu. Žalobcom poskytnuté skutkové
tvrdenia boli opreté o také prostriedky procesného útoku (faktúru č. 0017/2019 vystavenú žalobcom
na žalovaného a e-mailovú komunikáciu), že žalobcom tvrdený skutkový stav nebol jednoznačne
potvrdený, resp. preukázaný, keď tu boli také skutkové tvrdenia žalovanej strany a z jej strany
poskytnuté prostriedky procesnej obrany (totožná faktúra č. 0017/2019 vystavená však žalobcom na

p. B.), ktoré predstavovali protichodné tvrdenia. Predložená e-mailová komunikácia podľa súdu prvej
inštancie, jednoznačne nepotvrdzovala a ani nevyvracala jednotlivé protichodné tvrdenia sporových
strán, resp. jej obsah zodpovedal (bez poskytnutia ďalších relevantných dôkazov) aj tvrdeniu jednej či
tvrdeniu druhej strany sporu. Bez ďalších dôkazov súd prvej inštancie nemohol potvrdiť alebo vyvrátiť
pravdivosť tvrdení tej-ktorej strany. Žalobca, mal hlavne dôkazné bremeno ohľadne ním uplatneného

nároku, nepredložil žiadnu zmluvu uzatvorenú medzi sporovými stranami, predmetom ktorej by bolo
poskytovanie poradenských služieb žalobcom žalovanému, nepredložil ani objednávku žalovaného na
takéto služby, žiadne preberacie alebo odovzdávacie protokoly o odovzdaných a prevzatých dokladoch
potrebných pre vykonanie tvrdených služieb, ani žiadne doklady (dôkazy), že žalobca pre žalovanéhotvrdené služby aj skutočne zrealizoval (zápisy zo stretnutí, rozhodnutia, ktoré boli vydané v súčinnosti
so žalobcom a pod.). Súd prvej inštancie nemal zo strany žalobcu preukázané, ktoré subjekty boli
účastníkmi právneho vzťahu, predmetom ktorého malo byť poskytovanie služieb poradenstva.

8.1 Súd prvej inštancie konštatoval, že nebolo jednoznačne preukázané, že na strane poskytovateľa
mal byť žalobca a nie priamo p. F. G. ako fyzická osoba. Nebolo jednoznačne preukázané ani to, kto
v skutočnosti si objednal služby poradenstva, či to bol skutočne žalovaný alebo to bol p. C. B. ako
fyzická osoba (pre seba alebo ako splnomocnený zástupca A. B. alebo to bola A. B. osobne alebo

prostredníctvom splnomocneného zástupcu). Jednoznačne nebol preukázaný ani obsah právneho
vzťahu, teda vzájomné práva a povinnosti zmluvných strán, predmet vzájomných záväzkov, či boli
alebo neboli dohodnuté jednotlivé fázy poskytovania poradenstva, výška odplaty za poskytnuté služby,
prípadne odplát ak boli dojednané jednotlivé fázy (v danom prípade odmena za prvú fázu). Žalobca
nepreukázal ani to či vôbec a v akom rozsahu poskytol poradenstvo. Jediný listinný dôkaz, z ktorého
žalobca odvodzuje svoj nárok (faktúra č.0017/2019-čl. 7), nemôže byť dostatočným podkladom na

preukázanie nároku tvrdeného žalobcom, ktorý je predmetom sporu.

9. Súd prvej inštancie na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že žaloba je nedôvodná
a žalobu zamietol.

10. O nároku na náhradu trov konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 262 ods. 2 CSP, § 255 ods.
1 CSP tak, že žalovanému, priznal proti žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

11. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca a to v celom
rozsahu. Odvolanie podal z dôvodov, že: konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci (§ 365 ods.1 písm. d/ CSP), súd dospel na základe vykonaných dôkazov k
nesprávnym skutkovým zisteniam (§ 365 ods. 1 písm. f/ CSP), rozhodnutie konajúceho súdu vychádza
z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 písm. h/ CSP).

12. Žalobca tvrdil, že súd prvej inštancie sa nesprávne zorientoval v zistenom skutkovom stave

v dôsledku čoho následne bola vec nesprávne právne posúdená. Zároveň súd prvej inštancie z
neznámych dôvodov nepredvolal štatutára žalovaného na jediné pojednávanie, ktoré sa konalo,
čím došlo k inej vade majúcej za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Potreba výsluchu
konateľa žalovaného C. B. podľa žalobcu vyplynula aj z podania žalobcu, označeného ako „Súhlas
s pokračovaním v konaní", ktoré bolo adresované ešte Okresnému súdu Banská Bystrica. Žalobca

v uvedenom podaní okrem iného uviedol rozhodné skutočnosti, z ktorých muselo byť evidentné, že
v prípade ich rozporovania protistranou je potrebné, aby bol zo strany súdu uskutočnený aj výsluch
konateľa žalovaného.

12.1 Súd prvej inštancie podľa žalobcu vlastnému odôvodneniu napadnutého rozsudku venoval len

jeden odstavec textu, a to na strane 13, bod 19 rozsudku. Súd prvej inštancie na pojednávaní odmietal
pripustiť akékoľvek ďalšie dokazovanie a striktne sa pridržiaval len zásady ,,koncentrácie konania“.

12.2 Zo strany súdu prvej inštancie podľa neho ,,z opatrnosti" nebol žalobcovi priznaný žalovaný
nárok, ktorý ani sám žalovaný nespochybnil, keďže namietal iba pasívnu legitimáciu (že prijímateľom

služby bola B. a nie žalovaný). Súdu prvej inštancie vyčítal, že svojim rozhodnutím o zamietnutí žaloby
aproboval bezdôvodné obohatenie na strane žalovaného (ktoré nastalo tým, že od žalobcu prijal službu
za ktorú nezaplatil), súdne rozhodnutie tak založilo (legitimizovalo) neprávosť v podobe bezdôvodného
obohatenia na strane žalovaného a naopak, nároku žalobcu nebola zo strany súdu poskytnutá ochrana.

12.3 Žalobca ďalej namietal, že súd prvej inštancie neuviedol ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia
a právne argumenty, namietal porušenie § 191 ods.1 a § 220 ods.2 CSP. Súd prvej inštancie sa podľa
žalobcu nezoberal obsahom výpovede pána F. G. ako štatutára žalobcu (prednesenou na pojednávaní
dňa16.4.2024keďsúdupodrobnepopísalpriebehzmluvnéhovzťahumedzižalobcomažalovaným,ako
aj všetky súvisiace okolnosti). Z výpovede F. G. podľa neho jednoznačne vyplynuli závery potvrdzujúce

opodstatnenosť nároku uplatneného žalobou.12.4Žalobcanavrholodvolaciemusúdunapadnutýrozsudokzrušiťavrátiťsúduprvejinštancienaďalšie
konanie a nariadiť vypočuť konateľa žalovaného alebo rozhodnutie zmeniť a priznať žalobcovi 5.000,-
eur s prísl. a náhradu trov konania.

13. Žalovaný k odvolaniu uviedol, že žalobca v spore pred súdom prvej inštancie produkoval návrhy
dôkazov v súdom poskytnutej lehote, ktoré súd aj riadne vykonal, vyhodnotil ich a svoje úvahy riadne
odôvodnil. Výsluch strán sporu sa v súdnom konaní vykoná ako každý iný dôkaz, t.j. na návrh tej
ktorej strany. Nakoľko žalovaná strana konateľa žalovaného subjektu nenavrhla vypočuť a podľa obsahu

spisu je zrejmé, že tento návrh žalobca súdu neoznačil, nebol dôvod na jeho výsluch. Žalobca totiž
v konaní neuniesol dôkazné bremeno na preukázanie existencie záväzkového vzťahu medzi stranami
sporu,titulomktoréhosažalobcaodžalovanéhodomáhalzaplateniažalovanejsumy.Súdprvejinštancie
jednak postupoval procesne správne a jeho rozsudok obsahuje všetky zákonom požadované náležitosti,
vrátane vyčerpávajúceho odôvodnenia.

13.1 Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu ďalej zopakoval svoju argumentáciu prezentovanú pred súdom
prvej inštancie vo vyjadreniach ako aj na pojednávaní.

14. Žalovaný navrhol odvolaciemu súdu, aby rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil ako vecne správny.

15. Žalobca odvolaciu repliku nepodal.

16. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd prejednal odvolanie žalobcu, ktoré bolo podané v zákonnej
lehote, oprávnenou osobou, proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia
pojednávania, pretože nejde o také odvolanie proti rozhodnutiu, na prejednanie ktorého je potrebné

nariadiť odvolacie pojednávanie podľa § 385 ods. 1 CSP. Odvolanie prejednal podľa § 379 - § 385 CSP
a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.

17. Rozsudok odvolacieho súdu bol v zmysle § 378 ods. 1 a § 219 ods. 1 CSP odvolacím súdom verejne
vyhlásený, čo bolo podľa § 219 ods. 3 CSP oznámené na úradnej tabuli krajského súdu.

18. Predmetom odvolacieho konania je prejednanie odvolania žalobcu, ktorý v odvolaní poukázal:
- na nesprávne skutkové zistenia súdu prvej inštancie,
- na to, že nepredvolal na pojednávanie konateľa žalovaného, čím došlo k inej vade majúcej za následok
nesprávne rozhodnutie,

- na to, že sa nezaoberal obsahom výpovede konateľa, kde popísal vznik a obsah záväzkového vzťahu
medzi žalobcom a žalovaným ani listinným dôkazom „Žiadosť o dodatočné povolenie stavby a povolenie
užívania stavby“ zo dňa 12.12.2018 a nevyhodnotil ich,
- na nedostatočné odôvodnenie napadnutého rozhodnutia.

19. Žalobca podanie odvolania odôvodnil dôvodmi podľa § 365 ods. 1 písmen d/, f/ a h/ CSP. Odvolací
súd zastáva názor, že tieto odvolacie dôvody vo vzťahu k napadnutému rozsudku súdu prvej inštancie,
nie sú naplnené.

20. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov v kontexte

s namietaným nesprávnym právnym posúdením, posúdil, či súd prvej inštancie na zistený skutkový
stav správne aplikoval príslušné právne predpisy, či riadne svoje rozhodnutie odôvodnil, to všetko s
prihliadnutím na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku alebo
argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o
odvolaní (Ústavný súd Slovenskej republiky II. ÚS 78/05).

21. Súd prvej inštancie v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností dospel
k správnemu právnemu záveru. Odvolací súd poukazuje na odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej
inštancie, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje (§ 387 ods. 2 CSP).

22. Na doplnenie a zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia, k odvolaniu žalobcu a k
podstatným tvrdeniam strán sporu v tomto odvolacom konaní, odvolací súd udáva:23. K odvolaciemu dôvodu v zmysle § 365 ods. 1 písm. d) CSP, odvolací súd uvádza, že inou
vadou sa rozumie také porušenie procesných predpisov, ktoré mohlo mať vplyv na výrok napadnutého
rozhodnutia. Ide predovšetkým o porušenie procesných práv účastníka, ktoré nemožno podradiť pod

§ 365 ods. 1 písm. a), b), c) CSP ale ich dôsledok sa mohol (nemusel) prejaviť vo výsledku konania
formulovanom vo výroku súdneho rozhodnutia vo veci samej.

24. Odvolací súd konštatuje, že žalobca v odvolaní uviedol ako „inú vadu konania“, ktorá mohla mať za
následok nesprávne rozhodnutie vo veci to, že nebol na pojednávanie predvolaný konateľ žalovaného,

aby mohol na pojednávaní vypovedať.

25. Nosnou odvolacou námietkou žalobcu bolo, že súd prvej inštancie nevykonal dôkaz (výsluch
štatutárneho orgánu žalovaného) a žiadnym spôsobom v odôvodnení napadnutého rozhodnutia túto
skutočnosť relevantne neodôvodnil, pričom podľa § 185 ods. 1 CSP musí zdôvodniť, prečo navrhnutý
dôkaz nevykonal.

26. K námietke žalobcu ohľadom nevykonania nenavrhnutého dôkazu a to vypočutia štatutárneho
zástupcu žalovaného odvolací súd uvádza, že navrhovanie dôkazov predstavuje jedno z práv, ale
zároveň i povinností strany sporového konania, pričom aj navrhnutie dôkazu automaticky nezakladá
povinnosť súdu takýto dôkaz aj vykonať. Len súd rozhoduje, ktorý z navrhnutých dôkazov vykoná, a

to z dôvodu, aby sa tak predišlo vykonávaniu tých dôkazov, ktoré sú pre prejednanie a rozhodnutie
veci irelevantné. Vykonávaním všetkých (aj nepodstatných dôkazov) by zároveň dochádzalo aj k
mareniu rýchlosti a hospodárnosti konania. V prípade, ak súd nevykoná navrhnuté dôkazy, musí v
odôvodnení rozhodnutia uviesť, prečo ich nevykonal. V takomto prípade samotné neakceptovanie
vykonania navrhnutých dôkazov samo o sebe nemôže znamenať porušenie práva strany sporu. Zásah

do základného práva na súdnu ochranu, či do práva na spravodlivé súdne konanie, by mohol nastať
len vtedy, ak by takýto záver súdu o nevykonaní navrhnutého dôkazu bol zjavne nedôvodný, alebo by
takémuto záveru chýbala predchádzajúca racionálna úvaha súdu vychádzajúca z priebehu konania a
stavu dokazovania v jeho rámci, či vtedy, ak by bola strana sporu nevykonaním navrhnutého dôkazu
postavená do podstatne nevýhodnejšej pozície ako druhá strana sporu v konaní. Podstatné v tomto

spore je, že žalovaný nenavrhol vypočuť na pojednávaní konateľa žalovaného a podľa obsahu spisu je
zrejmé, že tento návrh ani žalobca súdu neoznačil a tak súd prvej inštancie nemal dôvod na jeho výsluch
a nemusel preto odôvodňovať prečo výsluch konateľa žalovaného neučinil.

27. Odvolací súd uvádza, že nevykonanie dôkazov podľa návrhov alebo predstáv žalobcu nie je

postupom, ktorým by mu súd prvej inštancie odňal možnosť konať pred súdom, lebo rozhodovanie o
tom, ktoré dôkazy budú vykonané, patrí výlučne súdu a nie stranám sporu. Z uvedeného potom vyplýva,
že pokiaľ súd prvej inštancie nevykonal dôkaz, ktorý nenavrhla žiadna zo strán sporu, pričom prihliadol
na zásadu sudcovskej koncentrácie konania, keďže žiadna zo strán sporu nenavrhla jeho výsluch, čo je
zrejmé zo súdneho spisu odvolací súd konštatuje, že nedošlo k porušeniu práva žalobcu na spravodlivý

proces a ani k inej vade konania, ktorá by mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie v spore.

28. Odvolací súd zároveň zdôrazňuje, že fundamentálnymi povinnosťami sporových strán v spore
sú povinnosť tvrdiť skutočnosti relevantné pre posúdenie prípadu a svedčiace v prospech tejto
strany, a súčasne povinnosť strany pravdivosť týchto svojich tvrdení pred súdom dokázať zákonnými

prostriedkami. Dôležitá je ich relevantnosť pre prejednávanú vec, ako aj včasnosť ich uplatnenia. Nie
je želateľné, aby strana sporu predkladala skutkové tvrdenia alebo dôkazné návrhy až na pojednávaní,
čo by mohlo znamenať zmarenie účelu už nariadeného pojednávnia a požiadavku vytýčiť ďalšie
pojednávanie. Ak neexistujú osobitné dôvody (napr. ak oneskorenie je dané reakciou na nové
skutočnosti, ktoré vyšli v spore najavo), v zásade platí, že predloženie skutkových tvrdení alebo

dôkazných návrhov až na pojednávaní nie je včasné. V tomto spore však návrh na vypočutie konateľa
žalovaného nebol navrhovaný ani na pojednávaní, pričom súd prvej inštancie by len za tejto situácie bol
povinný postupovať podľa § 185 ods. 1 CSP.

29. Ďalej odvolací súd udáva, že ustanovením § 185 CSP bol zavedený princíp formálnej pravdy, ktorou

sarozumieto,žesúdprirozhodovanívychádzavýlučnezdôkazov,ktorémunavrhlistranysporu.Proces
dokazovania je teda v novej právnej úprave vybudovaný výlučne na princípe prejednacom, princípe
kontradiktórnosti konania, ako aj koncentračnej zásade. Súd má obmedzenú dôkaznú iniciatívu a táto sa
v novej právnej úprave presúva na procesné strany. Na základe uvedeného preto hodnotenie dôkazovzo strany súdu má oporu vo vykonanom dokazovaní a musí byť v súlade so zásadami formálnej logiky.
Preto súd pri posudzovaní skutkových tvrdení strán postupuje v súlade s ustanoveniami o prostriedkoch
procesnej obrany a útoku s poukazom na § 181 ods. 4 CSP a v tejto súvislosti sa dôsledne uplatňuje

princíp zodpovednosti strany sporu za vlastnú procesnú aktivitu alebo pasivitu a za riadne plnenie si
svojich povinností v súvislosti s vedením súdneho konania, ako je zrejmé z § 150 ods. 1 CSP, podľa
ktorého platí, že strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce skutkové
tvrdenia týkajúce sa sporu, a rovnako s poukazom na § 151 a § 153 CSP. V kontradiktórnom procese
majú byť nositeľmi procesnej aktivity sporové strany.

30. Odvolací súd k tvrdeniu žalobcu, že súd prvej inštancie nedostatočne odôvodnil svoje rozhodnutie,
čím by mohol byť naplnený odvolací dôvod § 365 ods. 1 písm. b) CSP udáva, že toto tvrdenie žalobcu
nie je dôvodné.

31. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. b) CSP je daný vtedy, ak je na strane súdu taký závažný

procesný postup, ktorým sa strane znemožní realizácia tých jej procesných práv, ktoré jej Civilný sporový
poriadok priznáva, a to v takej miere, že dôjde k porušeniu práva na spravodlivý proces. Predmetný
odvolací dôvod je naplnený aj vtedy, ak súd prvej inštancie nedostatočným odôvodnením rozsudku
spôsobil jeho nepreskúmateľnosť podľa § 220 ods. 2 CSP.

32. Podľa § 220 ods. 2 CSP, v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa žalobca domáhal, aké
skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril
žalovanýaaképrostriedkyprocesnejobranypoužil.Súdjasne avýstižnevysvetlí,akoposúdilpodstatné
skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré
dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté

dôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby
odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

33. Rozhodnutie súdu musí obsahovať odôvodnenie v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami,
pretože povinnosť súdu riadne odôvodniť rozhodnutie je odrazom práva strany sporu na dostatočné a

presvedčivé odôvodnenie spôsobu rozhodnutia súdu, ktorý sa vysporiada i so špecifickými námietkami
strany sporu. V odôvodnení sa súd rozhodujúci o uplatnenom nároku musí vysporiadať so všetkými
rozhodujúcimi skutočnosťami a jeho myšlienkový postup musí byť v odôvodnení dostatočne vysvetlený
nielen s poukazom na všetky skutočnosti zistené vykonaným dokazovaním, ale tiež s poukazom na
právne závery, ktoré prijal; niet v ňom miesta pre dohady a domnienky. Súdne rozhodnutie musí preto

obsahovať stručný a jasný výklad opodstatnenosti, pravdivosti, zákonnosti a spravodlivosti výroku. Súd
by mal vo svojej argumentácii, obsiahnutej v odôvodnení svojho rozhodnutia dbať na to, aby závery,
ku ktorým na základe predložených dôkazov dospel, boli racionálne a presvedčivé. Odôvodnenie má
byť prostriedkom kontroly správnosti rozhodnutia nielen pre súd, ktorý ho vydal, ale aj pre súd, ktorý ho
bude preskúmavať v dôsledku opravného prostriedku, t. j. musí byť preskúmateľné.

34. Odvolací súd z obsahu odvolania vo vzťahu k namietanému nedostatočnému odôvodneniu
napadnutého rozhodnutia zistil, že žalobca nesúhlasí so skutkovými a právnymi závermi súdu prvej
inštancie. To, že žalobca mal na vec odlišný názor a že rozhodnutie súdu prvej inštancie nebolo
odôvodnené podľa jeho predstáv, nie je dostačujúcou bázou pre tvrdenia o existencii vady v zmysle

§ 365 ods. 1 písm. b) CSP. Odvolací súd zdôrazňuje, že právo na súdnu ochranu nie je právom na
úspech v spore.

34.1 Odvolací súd konštatuje, že z odôvodnenia napadnutého rozsudku zreteľne vyplývajú dôvody, pre
ktoré súd prvej inštancie žalobu zamietol. Rozhodnutie súdu prvej inštancie nemožno preto považovať

za svojvoľné, zjavne neodôvodnené, resp. ústavne nekonformné.

35. Podstata odvolacieho dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. f) CSP spočíva predovšetkým v nesprávnom
postupe súdu prvej inštancie pri hodnotení výsledkov dokazovania. Dôsledkom je to, že súd berie
do úvahy skutočnosti, ktoré z dôkazov nevyplynuli alebo neboli účastníkmi prednesené, prípadne

neprihliada na skutočnosti, ktoré boli preukázané, či vyplynuli z prednesov účastníkov. Nesprávne
skutkovézisteniamôžubyťajvýsledkomlogickýchrozporovprihodnotenídôkazovsosobitnýmzreteľom
na závažnosť, zákonnosť a pravdivosť získaných poznatkov.36. Odvolací súd zistil, že žalobca splnenie odvolacieho dôvodu § 365 ods. 1 písm. f/ CSP preukazoval
tým, že súd prvej inštancie nesprávne zistil skutkový stav, keď dospel k záveru uvedenému v odseku
19. napadnutého rozsudku, pretože sa nezaoberal obsahom výpovede konateľa ani listinným dôkazom

„Žiadosť o dodatočné povolenie stavby a povolenie užívania stavby“ zo dňa 12.12.2018.

37. Odvolací súd v tejto súvislosti z obsahu spisu zistil, že žalobca tvrdí, že podrobne popísal na
pojednávaní aký bol podľa neho priebeh zmluvného vzťahu medzi žalobcom a žalovaným. Tu však
odvolací súd udáva, že žalobca má povinnosť tvrdiť skutočnosti relevantné pre posúdenie prípadu

a svedčiace v jeho prospech no súčasne má povinnosť pravdivosť týchto svojich tvrdení pred súdom
dokázať zákonnými prostriedkami, čo sa v danom prípade nestalo a to ani pri výpovedi na pojednávaní,
ktorú v odvolaní aj citoval ani svedeckou výpoveďou, keď svedok F. H. E. I. sa vyjadril len k tomu, že
bol požiadaný p. G. o vypracovanie posudku, ktorý svedok presne nekonkretizoval, k čomu nedošlo
z dôvodu nedodania podkladov. K zmluvným vzťahom sa svedok nevyjadroval.

37.1 Žalovaný nepoprel, že C. B., komunikoval s F. G. vo veciach týkajúcich sa Apartmánového domu
v obci Važec. Z listinných dôkazov však vyplýva, že tak konal na základe plnomocenstva udeleného
mu investorom, a to A. B., t.j. konal v mene a na účet tejto osoby. Žalovaný svoje tvrdenie preukázal
označenou plnou mocou (čl. 40 spisu). Nie je významné tvrdenie žalobcu, že sa s A. B. nikdy nestretol
a nikdy mu nebola predstavená. Žalobca potvrdil, že mal vedomosť, že A. B. je uvádzaná ako stavebník.

F. G. tak vedel, komu bude služby poskytovať, o čom svedčí aj e-mail F. G., v ktorom C. B. zaslal text
splnomocnenia dňa 29.9.2019. V návrhu plnomocenstva ako splnomocniteľ vystupovala fyzická osoba
A. B. a ako splnomocnenec fyzická osoba F. J. G. (čl. 39 spisu). Tak ako správne konštatoval súd prvej
inštancie nebolo žalobcom preukázané ani to, či právny vzťah mal vzniknúť medzi MASKI GROUP, s.r.o.
a p. B. alebo medzi F. G. a p. B.. Žalovaný počas celého súdneho sporu zdôrazňoval, že vo svojom mene

a na svoj účet nikdy F. G. nezadával pokyny, nekomunikoval s ním ohľadne poskytovaných služieb ako
štatutár žalovaného subjektu, ale výlučne ako splnomocnenec investora, a to fyzickej osoby A. B..

37.2 Z listinného dôkazu predloženého žalobcom na pojednávaní, ktorý považoval za zásadný - Žiadosť
o dodatočné povolenie stavby a povolenie užívania stavby zo dňa 12.12.2018 vyplýva, že stavebníkom

- investorom danej stavby je fyzická osoba A. B., a nie právnická osoba – žalovaný a takto bol aj
súdom prvej inštancie vyhodnotený. Listinný dôkaz predložený žalobcom odvolací súd taktiež hodnotí
ako dôkaz, ktorý nepreukazuje, že zmluvný vzťah, z ktorého si uplatňuje zaplatenie sumy 5.000,- eur,
existoval medzi žalobcom a žalovaným . Nebolo spochybnené tvrdenie žalobcu, že niektoré služby boli
poskytnuté, avšak žalobca nepreukázal, ktorému subjektu boli služby poskytnuté.

38.Kodvolaciemudôvodupodľa§365ods.1písm.h)CSPodvolacísúduvádza,žeprávnymposúdením
je činnosť súdu, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav, t. z. vyvodzuje zo
skutkového zistenia aké práva a povinnosti majú strany sporu podľa príslušného právneho predpisu.
Nesprávnymprávnymposúdenímvecijeomylsúdupriaplikáciiprávanazistenýskutkovýstav(skutkové

zistenie), pričom o mylnú aplikáciu právnych predpisov ide, ak použil iný právny predpis, než ktorý mal
správne použiť alebo aplikoval správny predpis, ale nesprávne ho vyložil, príp. ho na daný skutkový stav
inak nesprávne aplikoval.

39. Odvolací súd udáva, že v prejednávanom spore nebolo preukázané, že žalobca a žalovaný by

boli účastníkmi záväzkového vzťahu, z ktorého by žalovanému vyplývala povinnosť zaplatiť žalobcovi
žalovanú sumu. Žalobcom tvrdený skutkový stav nebol preukázaný dôkazmi v spore vykonanými, a
tak nebola preukázaná ani existencia a dôvodnosť žalobou uplatneného nároku. Žalobca nepreukázal
ani to, aké služby a v akom rozsahu poskytol poradenstvo. Jediný listinný dôkaz, z ktorého žalobca
odvodzoval svoj nárok bola faktúra č. 0017/2019 (čl. 7 spisu), a tá nemôže byť dostatočným podkladom

na preukázanie nároku tvrdeného žalobcom, ktorý je predmetom tohto sporu a to ešte za situácie
keď bola vystavená identická faktúra pre A. B.. Žalobca relevantne nevysvetlil a nevenoval sa tomu,
prečo bola vystavená totožná faktúra pre A. B., ktorú okolnosť namietal a preukázal listinnými dôkazmi
žalovaný a žalobca neodstránil tým vzniknuté pochybnosti o existencii záväzkového vzťahu medzi
sporovými stranami.

39.1 Záväzkový (obligačný) právny vzťah ustanovenie § 488 Občianskeho zákonníka definuje ako
právny vzťah, z ktorého veriteľovi vzniká právo na plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká
povinnosť splniť záväzok. Ide o legálnu definíciu. Záväzkový právny vzťah je základným inštitútom
záväzkového práva. Z toho vychádza tak Občiansky zákonník, ako aj Obchodný zákonník, ktorýobchodné záväzkové vzťahy považuje za jednu z hlavných súčastí predmetu úpravy. Právna úprava
obchodných záväzkových vzťahov poskytuje ich účastníkom širokú zmluvnú voľnosť.

40. Faktúra je všeobecne považovaná za účtovný doklad a je podľa § 10 zákona č. 431/2002 Z. z.
o účtovníctve preukázateľným účtovným záznamom a účtovným dokladom. Faktúra nezakladá práva
a povinnosti, je iba účtovným dokladom, deklaruje účtovný záznam. Faktúra nie je právnym úkonom
v zmysle § 34 Občianskeho zákonníka ani v zmysle § 266 Obchodného zákonníka. Odvolací súd
preto nepovažoval žalobcom predloženú faktúru za dôkaz o tom, že žalobca vykonal pre žalovaného

služby – poradenstvo pri usporiadaní vzťahov a legislatívnych pomerov týkajúcich sa nehnuteľností na
podnikanie. Samotné vyfakturovanie sumy 5.000,- eur v predmetnej faktúre ešte nezakladá povinnosť
žalovaného faktúru žalobcovi uhradiť, pretože faktúra nie je podľa § 44 Občianskeho zákonníka právnym
úkonom, ktorý by zakladal vzájomné práva a povinnosti. Samotné preukázanie záväzkového vzťahu
faktúrou nie je dostačujúce. Faktúra je relevantným dôkazom len v prípade, ak je nepochybné, že v nej
uvedené údaje odrážajú i reálne plnenie.

41.Odvolacísúdudáva,žesúčasťoufaktúryžalobcuvystavenejzaposkytnutieslužiebzostranyžalobcu
nebol dodací list ani iný podklad ako príloha faktúry, zároveň žalobca nepreukázal, že faktúru vedie
v účtovníctve a žalobcom nebolo vyvrátené tvrdenie žalovaného, že zo strany žalobcu nikdy počas
obdobia 2019-2022 nedošlo k inventarizácií pohľadávok medzi žalobcom a žalovaným, čo by aspoň

čiastočne prispelo k zisteniu okolností uplatneného nároku. Odvolací súd je názoru, že samotná faktúra
je len dôkazom formálneho charakteru, ktorá sama o sebe nepostačuje na preukázanie záväzkového
vzťahu medzi žalobcom a žalovaným.

42. Odvolací súd tiež zdôrazňuje, že existencia listín, ktoré nárok, prípadne námietky z pohľadu

protistrany osvedčujú, je nesmierne dôležitá nie len pre dostatočné preukázanie tohto nároku (t.j.
pre unesenie dôkazného bremena), ale aj pre rýchlosť súdu pri rozhodovaní. Pokiaľ vystavil žalobca
svojmu obchodnému partnerovi faktúru za služby, mal si jej prijatie nechať potvrdiť alebo preukázať,
že žalovanému, ktorý namieta jej doručenie, faktúru v relevantnom čase doručil. Ak faktúru odosielal
elektronicky, mal by žalobca byť v prípade sporu schopný dokázať, že emailové adresy použité pri

vzájomnej komunikácii sú skutočne overené, t.j. že faktúru odoslanú emailom je možné považovať za
doručenú (tomu v rámci dokazovania mnohokrát nasvedčuje tiež zaužívaná obchodná prax - odoslanie
faktúry strieda platba na účet, ktorú možno zdokladovať). V opačnom prípade sa vystavujete riziku, že
nevie preukázať doručenie faktúry čo nakoniec žalobca v tomto spore ani netvrdil a teda, že faktúru
doručil žalovanému a akým spôsobom sa tak stalo.

43. Odvolací súd z obsahu odôvodnenia napadnutého rozhodnutia zistil, že súd prvej inštancie v
odseku 17. odôvodnenia rozhodnutia súdu prvej inštancie dospel k záveru, že nárok žalobcu nebol zo
strany žalobcu riadne preukázaný a zároveň tvrdenia žalovaného o dôvodnosti nároku boli zo strany
žalovaného spochybnené.

44. Odvolací súd konštatuje, že v spore nebola preukázaná dôvodnosť nároku uplatneného proti
žalovanému zo strany žalobcu touto žalobou a odvolací súd preto dospel k záveru, že súd prvej inštancie
správne posúdil, že žalobca dôkazmi predloženými v spore nárok nepreukázal. Odvolací súd ďalej
považuje za potrebné zdôrazniť, že strany majú v spore rovné postavenie spočívajúce v rovnakej miere

možnosti uplatňovať prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany. To znamená, že na
procesných stranách je nielen povinnosť tvrdenia, ale aj povinnosť svoje tvrdenia preukázať, to platí
pre obe procesné strany. V praxi súdy častokrát posudzujú vec, v ktorej jediné nazhromaždené dôkazy
tvoria tvrdenia strán alebo svedkov, ktoré sú vo vzájomnom rozpore. Ak má popierajúca strana ambíciu
účinne poprieť skutkové tvrdenia protistrany musí výslovne poprieť skutkové tvrdenia a zároveň uviesť

vlastné tvrdenia o predmetných skutkových okolnostiach.

45. Odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie rozhodol správne, ak žalobu zamietol.

46.Odvolacísúdpretopodľa§387ods.1CSP,potvrdilrozsudoksúduprvejinštancieakovecnesprávny,

pretože odvolanie nebolo dôvodné. Taktiež potvrdil závislý výrok rozsudku súdu prvej inštancie o trovách
konania, ktorým súd žalovanému priznal náhradu trov konania v celom rozsahu proti žalobcovi.47. O trovách tohto odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s
ustanovením § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP tak, že žalovanému, ktorý bol v tomto odvolacom konaní
úspešný v celom rozsahu, priznal plnú náhradu trov odvolacieho konania, ktoré je povinný nahradiť

neúspešný žalobca. O výške trov tohto odvolacieho konania podľa § 262 ods. 2 CSP rozhodne súd prvej
inštancie samostatným uznesením.

48. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 posledná
veta CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa v ustanovení
§ 419 CSP.

Dovolanie možno podať v lehote dvoch mesiacov od doručenia tohto rozhodnutia odvolacieho súdu, na
súde ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Dovolanie môže podať strana sporu v ktorej neprospech bolo toto
rozhodnutie vydané, dovolanie môže podať aj intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval,
tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).

Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v
rozsahu vykonanej opravy podľa § 427 ods. 1 CSP.

Dovolateľmusíbyťvdovolacomkonanízastúpenýadvokátom,dovolanieainépodaniadovolateľamusia
byť spísané advokátom, okrem prípadov uvedených v § 429 ods. 2 CSP, ak má dovolateľ sám, alebo

jeho zamestnanec alebo člen vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. Inak dovolací súd
dovolanie odmietne podľa § 447 písm. c) CSP.

V dovolaní podľa § 428 CSP sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie

považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).