Uznesenie ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 26. február 2025

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 11Co/27/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8123208989
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 02. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: doc. JUDr. Peter Molitoris, PhD.
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2025:8123208989.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu doc. JUDr. Petra Molitorisa, PhD. a členov
senátu JUDr. Branislava Brezu a JUDr. Anny Kovaľovej, PhD. v sporovej veci žalobcu: A. B., nar.
X.X.XXXX, bytom C. XX, XXX XX C., občan SR, právne zastúpený JUDr. Petrom Ličákom, advokátom
so sídlom Záhradná 19/468, 082 12 Kapušany, IČO: 37943065, proti žalovanej D. E., nar. XX.X.XXXX,
bytom F. XX, XXX XX F., občianka SR, právne zastúpenej JUDr. Ivetou Rajtákovou, advokátkou,

so sídlom, Štúrova 20, 040 01 Košice, IČO: 35514892, o nahradenie vôle, o odvolaní žalobcu proti
uzneseniu Okresného súdu Prešov č.k. 20C/71/2023-114 zo dňa 24.4.2024 v spojení s opravným
uznesením č.k. 20C/21/2023-133 zo dňa 19.6.2024, takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje uznesenie v napadnutom výroku II., ktorým súd prvej inštancie zaviazal žalobcu nahradiť
žalovanej trovy konania v rozsahu 100 %.

Stranám sporu náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou na Okresnom súde Prešov (ďalej len „súd prvej inštancie“) domáhal, aby
súd uložil žalovanej povinnosť uzavrieť v postavení predávajúceho kúpnu zmluvu tvoriacu pevnú,
neoddeliteľnú časť rozsudku, ktorou žalovaná predáva žalobcovi v postavení kupujúceho 1/. časť svojho
spoluvlastníckeho podielu vo veľkosti XX/XXX-XX v pomere k celku nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v

okrese A., v obci G., v katastrálnom území G. zapísanej na LV XXX parcela registra E, č. XXX, trvalý
trávnatý porast, o výmere 3749 m2 za kúpnu cenu 95,- eur; 2/. časť svojho spoluvlastníckeho podielu
vo veľkosti XX/XXX-XX v pomere k celku nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v okrese A., v obci G., v
katastrálnom území G. zapísaných na LV XXX parcela registra E, č. XXX/XX, lesný pozemok, (ďalej aj
ako „nehnuteľnosti“) o výmere 17857 m2 za kúpnu cenu 432,80 eur.

2. Písomným podaním, doručeným súdu dňa 22.04.2024, vzal žalobca žalobu v celom rozsahu späť
a navrhol konanie zastaviť. Ako dôvod späťvzatia uviedol, že žalovaná uzatvorila ako predávajúca s
kupujúcim F. H. I. kúpnu zmluvu, predmetom ktorej boli spoluvlastnícke podiely žalovanej na vyššie
uvedených nehnuteľnostiach.

3. Súd prvej inštancie napadnutým uznesením vo výroku I. konanie zastavil a výrokom II. rozhodol, že

žalobca je povinný nahradiť žalovanej trovy konania v rozsahu 100%.

4. Súd prvej inštancie vec po právnej stránke posúdil podľa ustanovení § 144, § 145 ods. 1, § 146 ods.
1, § 256 ods. 1 a § 262 ods. 1, 2 CSP.

5. Konštatoval, že vzhľadom na to, že žalobca vzal žalobu v celom rozsahu späť ešte predtým, než

sa začalo predbežné prejednanie sporu alebo prvé pojednávanie, nebol potrebný súhlas žalovanej so
späťvzatím.6. K povinnosti žalobcu nahradiť žalovanej trovy konania poukázal na to, že nárok na náhradu trov
konania je nárokom vyplývajúcim nie z hmotného, ale procesného práva, preto otázku, či išlo o dôvodne

podanú žalobu, je nevyhnutné posudzovať z procesného hľadiska, a teda z hľadiska vzťahu výsledku
chovania odporcu (žalovaného) k požiadavkám navrhovateľa (žalobcu). Ide teda o to, či sa navrhovateľ
domohol k uplatnenému nároku alebo nie, pričom súd neskúma, či by bol navrhovateľ v meritórnom
konaní úspešný, alebo nie (uznesenie Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 3Sžo/225/2010). Poukázal na
rozhodnutie Najvyššieho súdu SR zo 14. októbra 2008, sp. zn. 5MCdo/12/2008, podľa ktorého v

sporových konaniach sa pri náhrade trov konania uplatňuje tzv. zásada úspechu, ktorá je doplnená
zásadou procesnej zodpovednosti za zavinenie. Zásada procesnej zodpovednosti za zavinenie je
vyjadrená v citovanom ustanovení § 256 ods. 1 CSP a znamená, že v zásade strana sporu, ktorá zavinila
trovy konania, je povinná ich nahradiť. Ak procesná strana zaviní, že vo veci nemôže byť meritórne
rozhodnuté a konanie musí byť zastavené, vzniká jej povinnosť nahradiť trovy konania druhej strane.
Zavinenie je potrebné posudzovať len z procesného hľadiska a nie podľa hmotného práva z dôvodu, že

v opačnom prípade by išlo o posúdenie dôvodnosti uplatneného nároku vo veci samej.

7. Súd prvej inštancie uviedol, že žaloba o nahradenie prejavu vôle je špecifickým druhom žaloby, ktorej
nahradeniejemožnésadomáhaťvprípade,aktozákonumožňujealebototoprávovyplývazosobitného
záväzkového dojednania. OZ upravuje dva prípady, kedy je možné, aby sa žalobca mohol domáhať

nahradenia prejavu vôle. Typickým prípadom je zmluva o budúcej kúpnej zmluve (§ 50a OZ ods. 2 OZ)
a druhým prípadom je situácia, kedy sa žalobca môže domáhať nahradenie prejavu vôle pri porušení
predkupného práva (§ 603 ods. 3 OZ). V predmetnej veci sa žalobca domáhal nahradenia prejavu
vôle uzavrieť kúpnu zmluvu k nehnuteľnostiam. Zo skutkového hľadiska považoval za významné, že
žalovaná ponúkla podielovému spoluvlastníkovi na predaj svoj podiel z dôvodu jeho predkupného práva

na nehnuteľnosť. Počas lehoty na vyjadrenie bola uzavretá zámenná zmluva a žalobca, ako právny
nástupca pôvodného spoluvlastníka ponuku akceptoval. K uzavretiu kúpnej zmluvy nedošlo. Žalobca
sa preto domáhal nahradenia prejavu vôle uzavrieť kúpnu zmluvu z dôvodu porušenia predkupného
práva. Z predložených listín k späťvzatiu je zrejmé, že žalovaná uzatvorila ako predávajúca s kupujúcim
F. H. I. dňa 02.12.2020 kúpnu zmluvu. Dňa 28.11.2023, po podaní žaloby, bol G. A. doručený návrh na

vklad. Vklad vlastníckeho práva bol povolený dňa 20.12.2023. s poukazom na rozhodnutie Najvyššieho
súdu ČR, sp. zn. 33Cdo/3371/2008 súd prvej inštancie uzavrel, že keďže predkupné právo podielového
spoluvlastníka má vecnoprávne účinky, tým, že žalovaná v priebehu konania podala návrh na vklad
vlastníckeho práva a previedla svoj podiel na tretiu osobu, nezavinila zastavenie tohto konania. Žalobca
mohol podať návrh na zmenu strany sporu na strane žalovanej v zmysle § 80 CSP. Ak tento napriek

tomu pristúpil k späťvzatiu žaloby zavinil zastavenie konania, a preto je povinný nahradiť trovy konania
žalovanej. Existencia dôvodov pre výnimočné nepriznanie náhrady trov konania nebola žalobcom
tvrdená a v zmysle § 257 CSP ani zo spisu nevyplynula.

8. Proti uzneseniu súdu prvej inštancie v časti jeho výroku o trovách konania podal žalobca odvolanie

z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. b), h), f) CSP.

9. Vo svojom odvolaní tvrdil, že úvaha súdu prvej inštancie o tom, že mal možnosť v konaní pokračovať
návrhom na zmenu strany sporu podľa § 80 CSP je nesprávny. Znenie predmetného ustanovenia
upravuje situáciu, ak došlo k prevodu alebo prechodu práv alebo povinností, o ktorých sa koná.

V prípade žalobcu však predmetom konania voči žalovanej neboli práva žalobcu plynúce z porušenia
jeho predkupného práva spoluvlastníka, ale nesplnenie povinnosti žalovanou uzatvoriť so žalobcom
kúpnu zmluvu napriek tomu, že žalobca jej ponuku na predaj spoluvlastníckeho podielu v rámci
predkupného práva akceptoval. K porušeniu predkupného práva žalobcu v zmysle rozhodnutia NS ČR
sp. zn. 33Cdo/3371/2008 došlo až vtedy, keď žalovaná previedla svoj podiel na F. H. I., a až vtedy

získal žalobca judikatúrou ustálené tri možnosti ako zareagovať. Ide teda o iný nárok ako v prípade
nároku, ktorý žalobou uplatnil voči žalovanej. Ani v prípade, ak by sa rozhodol využiť možnosť žiadať
nadobúdateľa, aby mu previedol nadobudnutý podiel za rovnakých podmienok za akých ho získal od
žalovanej, nejednalo by sa o rovnaký nárok ako voči žalovanej a napr. rovnaký petit žaloby. Žalobca
by musel žalovať F. H. I. za podmienok kúpnej zmluvy, ktorú ako nadobúdateľ uzatvoril so žalovanou,

ktorej podmienky sa určite líšia od petitu žaloby proti žalovanej. Muselo by teda dôjsť aj k zmene petitu
žaloby a aj v tomto prípade by bolo konanie voči žalovanej zastavené. Voči žalovanej vznikol žalobcovi
iný nárok ako vznikol žalobcovi voči F. H. I., t. j. nejedná sa o singulárnu sukcesiu v zmysle § 80 CSP. Vprípade uzatvorenia kúpnej zmluvy medzi žalovanou a F. H. I. nedošlo k prevodu práv alebo povinností,
o ktorých sa koná v konaní sp. zn. 20C/71/2023.

10. Žalovaná sa k odvolaniu nevyjadrila.

11. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34
CSP), vzhľadom na včas podané odvolanie, preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie mu
predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ustanovenia § 379 a nasl. CSP, bez nariadenia

pojednávania (§ 385 CSP a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je opodstatnené.

12. Podľa ustálenej súdnej praxe vyjadrenej napr. v uznesení Najvyššieho súdu SR z 29. mája 2014 sp.
zn. 7MCdo/1/2014, ak súd zastavuje konanie v dôsledku späťvzatia, musí sa zaoberať pri rozhodovaní
o náhrade trov konania otázkou, či niektorý z účastníkov zavinil, že konanie muselo byť zastavené.
Keďže nárok na náhradu trov konania je nárokom vyplývajúcim nie z hmotného, ale z procesného práva,

otázku, či išlo o dôvodne podanú žalobu, je nevyhnutné posudzovať z procesného hľadiska, a teda z
hľadiska vzťahu výsledku chovania žalovaného k požiadavkám žalobcu. Ide teda o to, či sa žalobca
domohol uplatneného nároku alebo nie, pričom súd neskúma, či by bol žalobca v meritórnom konaní
úspešný alebo nie (podporne uznesenie najvyššieho súdu z 25. októbra 2010 sp. zn. 3Sžo/225/2010).

13. Rovnako tak v zmysle uznesenia ústavného súdu z 9. januára 2024 sp. zn. IV. ÚS 1/2024,
pri rozhodovaní o náhrade trov zastaveného konania musí všeobecný súd vychádzať zo
zásady zodpovednosti za zavinenie, ktorá je zakotvená v § 256 ods. 1 CSP. Jej podstata spočíva v
sankcionovaní strany, ktorá svojím procesným konaním zavinila zastavenie konania tým, že je povinná
nahradiť trovy konania protistrane. Zavinenie sa pritom posudzuje prísne zo stránky procesnoprávnej,

nie hmotnoprávnej. Všeobecný súd teda neposudzuje dôvodnosť podanej žaloby, vecnú legitimáciu
či iné okolnosti hmotnoprávnej povahy. Pre posúdenie zavinenia za zastavenie konania pri späťvzatí
žaloby sú významné len okolnosti, za ktorých došlo k späťvzatiu. Z uvedeného vyplýva, že kritérium
procesného zavinenia treba posudzovať z objektívneho hľadiska vo vzťahu medzi tým, čo žalujúca
strana žiadala a skutočnosťou, pre ktorú žalujúca strana vzala žalobu späť. O uvedených záveroch

svedčí aj konštatovanie obsiahnuté v odseku 24. nálezu ústavného z 20. marca 2018 sp. zn. II.
ÚS 569/2017, podľa ktorého „možno vo všeobecnosti uviesť, že odporca procesne zaviní potrebu
späťvzatia návrhu a následného zastavenia konania spravidla vtedy, keď sa po podaní návrhu rozhodne
navrhovateľov nárok uspokojiť.“

14. Podľa záverov právnej doktríny akceptovaných aj súdnou praxou má zákonné predkupné právo
podielových spoluvlastníkov podľa § 140 OZ vecnoprávny charakter, ktorý sa prejavuje tým, že sa
neviaže na osobu konkrétneho spoluvlastníka, ale je spojené s vlastníctvom veci (spoluvlastníckeho
podielu) a prechádza s vlastníctvom veci (podielu) na každého nadobúdateľa.

15. Autori komentára k Občianskemu zákonníku k tomu uvádzajú: „Podstata vecnoprávneho charakteru
predkupného práva sa prejavuje aj v tom, že ak podielový spoluvlastník ako povinný z predkupného
práva prevedie svoj podiel na iného bez toho, aby svoj podiel predtým ponúkol na predaj ostatným
spoluvlastníkom ako oprávneným z predkupného práva, nebude to mať za následok absolútnu
neplatnosť zmluvy, na základe ktorej nový nadobúdateľ získal prevádzaný podiel, ale oprávnený z

predkupného práva má možnosť dovolať sa relatívnej neplatnosti tejto zmluvy alebo sa domáhať od
nového nadobúdateľa, aby mu vec ponúkol na predaj podľa § 603 ods. 3 OZ. Novému nadobúdateľovi
vzniká na základe výzvy oprávneného podielového spoluvlastníka povinnosť ponúknuť vec na kúpu za
podmienok, za ktorých mu mal vec pôvodne ponúknuť povinný podielový spoluvlastník. Ak nadobúdateľ
nesplní túto povinnosť, môže sa oprávnený podielový spoluvlastník domáhať na súde, aby jeho prejav

vôle bol nahradený súdnym rozhodnutím.“(Križan, M.: in. Števček, M., Dulak, A., Bajánková, J., Fečík,
M., Sedlačko, F., Tomašovič, M. a kol. Občiansky zákonník I. § 1 - 450. Komentár. 2. vydanie. Praha:
C. H. Beck, 2019, s. 1082).

16. Podľa rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 22. septembra 2010, sp. zn.

3Cdo/122/2009 spoluvlastník, ktorý je oprávnený z predkupného práva (§ 140 Občianskeho zákonníka),
má pri porušení povinností zo strany spoluvlastníka, ktorý je povinný z predkupného práva, na
výber, či: a/ sa bude žalobou domáhať vyslovenia relatívnej neplatnosti zmluvy o prevode podielu zo
spoluvlastníka na tretiu osobu (§ 40a Občianskeho zákonníka); jeho žaloba musí v takomto prípadesmerovaťvočivšetkýmúčastníkomzmluvyoprevodespoluvlastníckehopodielu,priktorejboloporušené
jeho predkupné právo, lebo tí sú pasívne legitimovaní, b/ sa bude domáhať voči nadobúdateľovi
(tretej osobe ako singulárnemu právnemu nástupcovi pôvodného podielového spoluvlastníka), aby

mu nadobudnutý spoluvlastnícky podiel ponúkol na kúpu za rovnakých podmienok, za ktorých ich
kúpil od pôvodného podielového spoluvlastníka; ak nadobúdateľ jeho výzve nevyhovie, má oprávnený
spoluvlastník právo domáhať sa na súde žalobou voči nadobúdateľovi, aby bol nahradený prejav vôle
nadobúdateľa; žalobe vyhovujúce rozhodnutie súdu nahradí v tomto prípade chýbajúci zmluvný prejav
nadobúdateľa, c/ sa uspokojí s tým, že mu zostáva predkupné právo, avšak už voči nadobúdateľovi.

17. Z uvedených záverov vyplýva, že hoci žalobca žaloval žalovanú o nahradenie vôle z dôvodu
porušenia jej povinnosti uzatvoriť s ním kúpnu zmluvu a nie z dôvodu porušenia jeho predkupného
práva, v dôsledku prevodu vlastníctva predmetného spoluvlastníckeho podielu žalovanej na F. H.
I. v priebehu súdneho konania postupom porušujúcim predkupné právo žalobcu ako podielového
spoluvlastníka podľa § 140 Občianskeho zákonníka, nič žalobcovi nebránilo pokračovať v konaní s

novým spoluvlastníkom na základe návrhu na vstup nového spoluvlastníka do súdneho konania podľa
§ 80 CSP na miesto žalovanej, prípadne aj v spojení so zmenou žaloby podľa § 139 a nasl. CSP.

18. Odvolací súd sa nestotožnil s tvrdením žalobcu, že v jeho prípade nebolo možné postupovať
podľa § 80 CSP z dôvodu, že v predmetnej veci nedošlo k prechodu práv a povinností, o ktorých sa

koná, ako to vyžaduje § 80 CSP a teda žalobca už nemohol žalobou dosiahnuť cieľ, ktorý žalobou
sledoval. Podľa odvolacieho súdu predmetom konania bola povinnosť žalovanej uzatvoriť kúpnu zmluvu
so žalobcom ako podielovým spoluvlastníkom, resp. z pohľadu žalobcu, žalobou mala byť súdom
poskytnutá ochrana jeho právu uzatvoriť so žalovanou kúpnu zmluvu ohľadne v žalobe vymedzenej
časti jej spoluvlastníckeho podielu, o ktorého odkúpenie prejavil záujem postupom podľa § 605 a § 43a

Občianskeho zákonníka. Rovnaký cieľ, ktorý žalobou sledoval vo vzťahu k žalovanej, mohol dosiahnuť
aj vo vzťahu k nadobúdateľovi spoluvlastníckeho podielu. Pokiaľ by totiž základe žaloby žalobcu nedošlo
k určeniu relatívnej neplatnosti kúpnej zmluvy uzatvorenej medzi žalovanou a F. H. I., je potrebné
zmluvu považovať za platnú. Preto žalobca mohol, aj v zmysle vyššie citovaných právnych záverov,
voči nadobúdateľovi uplatniť rovnaký nárok, ako mu patril voči žalobkyni, a to s ohľadom na žalobcom

tvrdené a preukazované účinné prijatie ponuky podľa § 605 Občianskeho zákonníka. Pokiaľ sa napriek
tomu žalobca rozhodol žalobu vziať späť a nevyužiť možnosť v konaní pokračovať s nadobúdateľom
predmetných spoluvlastníckych podielov, zavinil zastavenie konania, ako to správne konštatoval aj súd
prvej inštancie.

19. V kontexte uvedeného sa aj odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie javí ako postačujúce
a zrozumiteľné. Súd sa konštatovaním možnosti žalobcu podať návrh podľa § 80 CSP aj s poukazom na
závery súdnej praxe vysporiadal s tvrdením žalobcu uvedeným v späťvzatí žaloby, ohľadne zavinenia
zastavenia konania žalovanou, a to v rozsahu v nevyhnutnej miere zodpovedajúcej právu žalobcu na
spravodlivé súdne konania.

20. Z uvedených dôvodov odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutej časti postupom
podľa § 387 CSP potvrdil.

21. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s

§ 255 ods.1 CSP. Žalobca nebol v odvolacom konaní úspešný, keďže na základe ním podaného
odvolania odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutej časti potvrdil. Úspešnej žalovanej
žiadne preukázateľné trovy odvolacieho konania nevznikli, keďže k žalobcom podanému odvolaniu sa
nevyjadrila. Preto odvolací súd žalovanej náhradu trov odvolacieho konania voči žalobcovi nepriznal.

22. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Prešove pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorýrozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods.

2 CSP).
Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu
treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného
predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné
doručenie podania nevyzýva (§ 125 ods. 2 CSP).

Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).