Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 25. marec 2025

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 25Co/66/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4119216846
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 03. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Lýdia Gálisová

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2025:4119216846.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Lýdie Gálisovej a členov senátu

JUDr. Márie Malíkovej a Mgr. Mareka Janigloša, v spore žalobcu: A. B., nar. X.XX.XXXX, bytom C. D.
XXXX/XX, XXX XX E., zastúpeného: Mgr. Pavol Baláž, advokát so sídlom Pribinova 4, 811 09 Bratislava,
IČO: 50 119 303, proti žalovanej: F. G. H., nar. X.X.XXXX, bytom C. D. XXXX/XX, XXX XX E., zastúpenej:
ADVOKÁT JUDr. PETER TIMKO spol. s r.o., IČO: 50 528 874, so sídlom Pri parku 8, 941 45 Maňa,
adresa pracoviska I. J. X, XXX XX G., o zaplatenie sumy 26 794,57 eura s príslušenstvom, o odvolaní
žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Nitra zo dňa 31. júla 2024 pod č.k.19C/124/2019-477 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej vyhovujúcej časti a v časti náhrady trov

konania p o t v r d z u j e .

Žalobca má voči žalovanej nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1.1. Napadnutým rozsudok súd prvej inštancie rozhodol: Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi sumu
25 434,98 eura spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 23 000
eur od 24.1.2020 do zaplatenia a zo sumy 2 434,98 eur od 14.10.2021 do zaplatenia, a to všetko
do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku. Vo zvyšnej časti súd žalobu zamieta. Žalobca
má proti žalovanej nárok na náhradu trov konania pred súdom prvej inštancie a nárok na náhradu

trov odvolacieho konania v rozsahu 89,86 %, o výške ktorej bude rozhodnuté súdom prvej inštancie
samostatným uznesením. V dôvodoch rozhodnutia uviedol, že žalobca sa žalobou domáhal, aby súd
rozhodol o zrušení podielového spoluvlastníctva žalobcu a žalovanej k bytu č. XX nachádzajúceho sa v
obci E., k. ú. E., zapísaného na liste vlastníctva č. XXXX, umiestneného na 2. p., vchod XX v bytovom
dome s. č. XXX postaveného na parcele registra „C“ č. XXX - zastavaná plocha a nádvorie o výmere
XXX m2 a k nemu prislúchajúcemu spoluvlastníckemu podielu na spoločných častiach, zariadeniach a
pozemku zastavaného bytovým domom o veľkosti 7446/265971 (ďalej ako „byt č. 28“). Žiadal, aby súd

vyporiadal podielové spoluvlastníctvo strán sporu k bytu č. XX tak, že ho prikáže do jeho výlučného
vlastníctva a zaviaže ho zaplatiť žalovanej sumu 7 652,23 eura. Súčasne domáhal
priznania náhrady trov konania. Rozsudkom pod č. k. 19C/124/2019-263 zo dňa 13.9.2021 rozhodol
o zrušení podielového spoluvlastníctva žalobcu a žalovanej k bytu č. XX a vyporiadal ho tak, že ho
prikázal do výlučného vlastníctva žalobcu, ktorého zaviazal zaplatiť žalovanej sumu 41 050 eur do 30
dní odo dňa právoplatnosti predmetného rozsudku. V tejto časti nadobudol rozsudok právoplatnosť dňa
13.10.2021. Žalobu v časti o zaplatenie sumy vo výške 26 614,75 eura zamietol. Z časti konania o

zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva žiadnej zo strán sporu nárok na náhradu trov
konania nepriznal. O trovách konania v časti o zaplatenie sumy vo výške 26 614,75 eura rozhodol tak,
že priznal nárok na náhradu trov konania žalovanej voči žalobcovi v rozsahu 100 % s tým, že o výške
náhrady trov konania bude rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením (IV. výrok). Včasti o zaplatenie sumy výške 26 614,75 eura zamietol žalobu pre premlčanie nároku. O odvolaniach
žalobcu a žalovanej proti rozsudku rozhodol Krajský súd v Nitre (ďalej ako odvolací súd) uznesením pod
č. k. 25Co/9/2022-349 zo dňa 2.3.2022 tak, že rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej zamietajúcej

časti o zaplatenie sumy vo výške 26 614,75 eura v II. výroku a IV. výroku zrušil a vec vrátil súdu prvej
inštancienaďalšiekonanieanovérozhodnutie.VovýrokuIII.rozsudkuodvolacísúdrozsudoksúduprvej
inštancie potvrdil. Zároveň rozhodol, že žiadna strana nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania
z výroku o náhrade trov konania v potvrdzujúcej časti. Odvolací súd súdu prvej inštancie vytkol, že tak
žalobca ako aj súd prvej inštancie si vôbec neujasnili predmet sporu a nárok žalobcu. Za nesprávne

považoval posúdenie nároku žalobcu na zaplatenie 1/2 kúpnej ceny bytu ako investícií vložených do
nehnuteľnosti, ktoré sú premlčané. Je totiž zrejmé, že k vyplateniu ceny bytu došlo pred zápisom
do katastra nehnuteľnosti. Podielové spoluvlastníctvo vzniklo vkladom do katastra nehnuteľnosti a
investícií do nehnuteľnosti vynaložených za trvania podielového spoluvlastníctva sa môže podielový
spoluvlastník domáhať voči druhému spoluvlastníkovi len za trvania podielového spoluvlastníctva.
Predmetom konania preto nemôže byť vyporiadanie investícií, pretože predmetom konania je kúpna

cena a náklady, ktoré mal a má žalobca v súvislosti s vyplatením úveru na byt. Odvolací súd mu uložil
povinnosť rozhodnúť o nároku žalobcu v rámci širšieho vysporiadania podielového spoluvlastníctva k
bytu s tým, že žalobca má ozrejmiť z čoho tento nárok pozostáva. Vo výroku III. napadnutého rozsudku
(trovy z časti konania o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva) odvolací súd rozhodnutie
súdu prvej inštancie potvrdil poukazujúc na rozhodnutie Ústavného súdu SR sp. zn. III.ÚS 31/2015 z

27.1.2015 a považujúc rozhodnutie v tejto časti za spravodlivé. Rozhodnutie súdu prvej inštancie bolo
odvolacím súdom zrušené i vo výroku IV., v ktorom súd prvej inštancie rozhodol o trovách konania o
nároku žalobcu na zaplatenie sumy 26 614,75 eura.
1.2. Žalobca v písomnom vyjadrení uviedol, že jeho úver má byť predmetom konania o vyporiadanie
podielového spoluvlastníctva k bytu, požadoval zahrnúť do vyporiadania podielového spoluvlastníctva

v širšom zmysle úhradu kúpnej ceny bytu, ktorú vykonal za žalovanú a úhrady nákladov úveru , ktoré
vyčíslil v sume 35 079,07 eura. Táto čiastka pozostáva z čiastky zodpovedajúcu 1/2 kúpnej ceny za
byt, ktorú uhradil celú (t. j. 23 000 eur ako 1/2 zo sumy 46 000 eur) a 1/2 z úhrad z nákladov úveru,
ktoré uhradil do zrušenia podielového spoluvlastníctva k bytu (t. j. 12 079,07 eura ako 1/2 zo sumy 24
158,13 eura). V ďalšom vyjadrení doplnil žalobný návrh a navrhol, aby žalovanú zaviazal zaplatiť

mu sumu 26 794,57 eura spolu s úrokom z omeškania výške 5 % ročne zo sumy 26 794,57 eura od
24.1.2020 do zaplatenia.
1.3. Z vykonaného dokazovania zistil skutkový stav, z ktorého vyplýva, že žalobca a žalovaná boli v
čase podania žaloby podielovými spoluvlastníkmi sporného bytu, každý z nich v spoluvlastníckom
podiele 1/2. Nebolo sporné, že sa stali podielovými spoluvlastníkmi 27.7.2010, kedy bol povolený vklad

vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností. Aktuálne je výlučným vlastníkom nehnuteľností žalobca.
Zo zmluvy o prevode vlastníctva bytu zo dňa 16.6.2010 vyplýva, že strany sporu nadobudli vlastnícke
právo k bytu , každý vo veľkosti spoluvlastníckeho podielu 1/2 k celku, za celkovú dohodnutú kúpnu
cenu vo výške 46 000 eur. V zmysle bodu 6.2 zmluvy o prevode vlastníctva bytu sa strany sporu ako
kupujúci zaviazali uhradiť kúpnu cenu prostredníctvom peňažného ústavu Slovenská sporiteľňa a. s.

na základe zmluvy o hypotekárnom úvere bezhotovostným prevodom na účet predávajúcej. Kúpna
cena za prevod bytu bola uhradená vkladom hotovosti vo výške 46 000 eur na účet predávajúcej E.
K., vklad realizoval žalobca dňa 16.6.2010. Žalobcovi bol na základe zmluvy o splátkovom úvere č.
234819377 uzavretej so Slovenskou sporiteľňou, a. s. poskytnutý úver na bývanie vo výške 47 700 eur,
ktorý sa zaviazal splácať v pravidelných mesačných splátkach, ktoré boli do 30.6.2010 vo výške 128

eur a od 12.7.2010 vo výške 267,48 eura. Konečná splatnosť úveru bola dohodnutá dňom 12.5.2040.
Úverová zmluva bola podpísaná dňa 16.6.2010 a dlžníkom zo zmluvy bol výlučne žalobca. Zo žiadosti
žalobcu o predčasné splatenie pohľadávky banky zo dňa 7.6.2016 bolo preukázané, že žalobca požiadal
Slovenskú sporiteľňu, a. s. o predčasné splatenie úveru č. 234819377. Ku dňu 14.6.2016 banka vyčíslila
pohľadávku na sumu 47 292,40 eura, poplatok za predčasné splatenie si nevyčíslila. Z potvrdenia

Slovenskej sporiteľne a. s. bolo preukázané, že k zmluve o úvere č. 234819377 boli od 12.7.2010 do
14.6.2016 zaplatené riadne úroky vo výške 17 924,84 eura a poplatky v sume 2 483,71 eura, spolu sumu
vo výške 20 408,55 eura. Na základe zmluvy o úvere č. 0000000000272263, hypotéka zo dňa 15.1.2016
bol žalobcovi veriteľom Prima banka Slovensko a. s. poskytnutý úver vo výške 49 000 eur, ktorým mal
byť refinancovaný predchádzajúci úver žalobcu s tým, že na zabezpečenie pohľadávky banky zo zmluvy

o úvere bude v prospech banky zriadené záložné právo. Z predloženej zmluvy vyplýva výška úrokovej
sadzby počas prvej doby fixácie 1,8 % p. a. (súčet základnej úrokovej sadzby 2% p. a. a hrubej marže
- 0,2 % p. a.), splatnosť úveru 24 rokov odo dňa podpisu zmluvy o úvere, výška anuitnej splátky 210,05
eura, poplatok za poskytnutie úveru 0,00 eur, poplatok za poistenie schopnosti splácať úver 0,00 eurmesačne. Z potvrdenia o pohyboch na účte vyplýva, že žalobca z účtu č. C. XXXX XXXX XXXX XXXX
XXXX uhradil v prospech účtu č. C. XX XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX dňa 9.4.2018 sumu 150 eur,
dňa 28.3.2018 sumu 150 eur a dňa 27.2.2018 sumu 150 eur. Podľa potvrdenia spoločenstva vlastníkov

bytov SVB SVORNOSŤ zo dňa 23.11.2020 boli platby za úhrady spojené s užívaním bytu uhrádzané
zo strany žalovanej pravidelne v mesačných platbách po 155 eur. Zo strany žalobcu evidujú úhrady
za mesiace február, marec a apríl 2018. SVB Svornosť, Lúky 1227/76-77-78, Vráble potvrdilo, že dňa
8.12.2021 vrátili na účet G. H. preplatok za byt vo výške 1 341 eur. K ďalším listinným dôkazom
predloženým žalovanou doručeným dňa 28.6.2024 neprihliadal z dôvodu, že žalovaná ich nepredložila

včas. Na Okresnom súde Nitra prebiehalo pod sp. zn. 36Pc/10/2019 konanie v spore navrhovateľky
F. G. H. voči odporcovi A. B. o určenie príspevku na výživu nevydatej matke, v ktorom žalovaná na
pojednávaní dňa 1.7.2019 uviedla, že so žalobcom mali ústnu dohodu od r. 2010 , že on bude splácať
hypotéku a ona bude hradiť všetky zálohové platby na byt spolu aj s výdavkami na energie, ako aj
prípadné nedoplatky a SIPO. Dohodu dodržiavala aj po odchode z bytu a platí až dodnes zálohové
platby, neplatí elektrinu a SIPO. V konaní vedenom Okresným súdom Nitra pod sp. zn. 25C/39/2019,

v ktorom si žalovaná uplatňovala voči žalobcovi nárok na zaplatenie sumy vo výške 3 678 eur titulom
bezdôvodného obohatenia za užívanie spoločnej nehnuteľnosti (bytu) žalovaná na pojednávaní dňa
3.9.2019 vypovedala, že na byt sa bral úver, ktorý si bral žalobca a podľa ich vzájomnej dohody on
splácal úver a ona náklady na bývanie, teda poplatok správcovi mesačne 155 eur, elektriku a SIPO.
Odkedy nemá prístup do schránky od mája 2018, neplatí elektriku a SIPO.

1.4. Na zistený skutkový stav súd prvej inštancie aplikoval ustanovenia § 136 ods. 1 Občianskeho
zákonníka ,§ 137 ods. 1 Občianskeho zákonníka , § 141 ods. 1 Občianskeho zákonníka , § 142
ods. 1 Občianskeho zákonníka a uviedol, že s poukazom na výrok I. rozsudku súdu 1. inštancie pod
č. k. 19C/124/2019-263 zo dňa 13.9.2021, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 13.10.2021, došlo k
zrušeniu a vyporiadaniu podielového spoluvlastníctva . V tomto konaní sa ďalej zaoberal peňažnými

nárokmi žalobcu voči žalovanej, ktoré žiadal zohľadniť v rámci tzv. širšieho vyporiadania podielového
spoluvlastníctva strán sporu.
1.5. Žalobca v širšom zmysle uplatnil nárok na zaplatenie sumy vo výške 26 794, 57 eura. Po vykonaní
dokazovania dospel k záveru, že žaloba je čiastočne dôvodná. V konaní nebolo sporným, že žalobca a
žalovaná nadobudli vlastnícke právo k bytu č. XX na základe zmluvy o prevode vlastníctva bytu zo dňa

16.6.2010 za kúpnu cenu vo výške 46 000 eur. Nebolo sporným, že celú kúpnu cenu vo výške 46 000 eur
vyplatil žalobca pred nadobudnutím vlastníckeho práva strán sporu k bytu č. XX. Zohľadňoval zaplatenie
kúpnej ceny za nadobudnutie nehnuteľnosti, napriek tomu, že k vynaloženiu finančných prostriedkov
zo strany žalobcu došlo ešte pred povolením vkladu vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností.
Žalobcom vynaložené peňažné prostriedky totiž bezprostredne súvisia s predmetom podielového

spoluvlastníctva a v celom rozsahu boli na nadobudnutie predmetu podielového spoluvlastníctva
použité. Žalobca žiadal, aby súd okrem zohľadnenia finančných prostriedkov ním vynaložených na kúpu
nehnuteľnosti (suma spolu 46 000 eur) zohľadnil náklady na splácanie úveru, ktoré vynaložil do zrušenia
podielového spoluvlastníctva. V poslednom vyčíslení zo dňa 15.11.2022 uvádzal, že
na úroky s poplatkami vynaložil do zániku podielového spoluvlastníctva v októbri 2021 sumu vo výške

24 158,13 eura, keď sumu 20 408,55 eura zaplatil Slovenskej sporiteľni a. s. od júla 2010 do júna
2016 a sumy 1 476,20 eura a 2 273,38 eura zaplatil Prima banke Slovensko, a. s. od júna 2016 do
októbra 2021 (20 408,55 eur + 1 476,20 eura + 2 273,38 eura = 24 158,13 eura). Sumu peňažných
prostriedkov zaplatených bankám žalovaná strana čo do jej vyčíslenia nesporovala. Namietala, že
žalobcovi nie je možné priznať nárok na zaplatenie 1/2 kúpnej ceny za byt a zároveň 1/2 nákladov,

ktoré mal v súvislosti so splácaním úveru. Namietala, že sa vo vzťahu k žalobcovi ani vo vzťahu k tretím
osobámnezaviazalananáhradu1/2hypotekárnychnákladov,nepodpísalaspoludlžníctvoanepodpísala
pristúpenie k úverovému záväzku žalobcu. Jej námietky považoval za čiastočne opodstatnené. Uviedol,
že žalobcovi určite nie je možné zohľadniť sumu vo výške 46 000 eur ako ním zaplatenú kúpnu cenu za
nadobudnutie spoločnej nehnuteľnosti a túto sumu mu zohľadniť ešte raz v rámci nákladov v súvislosti

so splácaním úveru. O uvedené žalobca ani nežiadal. Dožadoval sa zaplatenia kúpnej ceny v sume
46 000 eur a nákladov spočívajúcich v zaplatení úrokov a poplatkov bankám vyčíslených v celkovej
sume 24 158,13 eura, do ktorej istinu úveru nezahrnul. Dospel k záveru, že žalobcovi je možné v
rámci spravodlivého usporiadania vzťahov v rámci širšieho vyporiadania podielového spoluvlastníctva
zohľadniť sumu vo výške 46 000 eur zaplatenú ako kúpnu cenu za nadobudnutie spoločnej veci a je

možné zohľadniť aj náklady, ktoré mu v súvislosti so získaním úveru vznikli. Nestotožnil sa s vyčíslením
nákladov spojených s úverom na sumu vo výške 24 158,13 eura, pretože nie je možné vychádzať
zo súčtu finančných prostriedkov, ktoré žalobca v súvislosti so splácaním úverom jednotlivým bankám
poukázal.1.6. Ďalej súd prvej inštancie uviedol, že kúpna cena bytu bola vo výške 46 000 eur. Na zabezpečenie
týchto peňažných prostriedkov uzavrel žalobca s bankou Slovenská sporiteľňa, a. s. dňa 16.6.2010
zmluvu o splátkovom úvere č. 234819377, na základe ktorej mu bol poskytnutý úver na bývanie vo výške

47 700 eur. Už z tejto zmluvy je zrejmé, že žalobcovi bola zo strany banky poskytnutá vyššia suma
(úver) ako suma potrebná na zaplatenie kúpnej ceny bytu. Z vykonaného dokazovania bolo preukázané,
že žalobca úver splácal a počas spolužitia so žalovanou refinancoval úverom poskytnutým z Prima
banka Slovensko a. s. Z tvrdení žalobcu a z potvrdenia Slovenskej sporiteľne, a. s. zo dňa 8.8.2019
(č. l. 28) bolo preukázané, že žalobca uhradil Slovenskej sporiteľni a. s. za poskytnutie úveru v sume

47 700 eur za obdobie od 12.7.2010 do 14.6.2016 úroky v sume 17 924, 84 eura a poplatky v sume
2 483,71 eura, čo spolu činí 20 408, 55 eura. Náklady, ktoré mu so splácaním úrokov a poplatkov vo
vzťahu k Slovenskej sporiteľni, a. s. vznikli, považoval za spravodlivé zohľadniť. Bezprostredne súviseli
so získaním finančných prostriedkov vynaložených na kúpu spoločnej veci. Bez zaplatenia úrokov a
poplatkov by banka žalobcovi úver neposkytla. Pretože žalobcovi bol poskytnutý úver vo výške 47 700
eur, na kúpu nehnuteľnosti vynaložil len sumu 46 000 eur, nie je možné zohľadniť celú sumu zaplatenú

banke v súvislosti so splácaním úveru poskytnutého v sume 47 700 eur, ale len jej alikvotnú časť v
sume 19 681,20 eura. Počas spolužitia so žalovanou úver poskytnutý Slovenskou sporiteľňou, a. s.
refinancoval úverom z Prima banka Slovensko, a. s. Sumu, ktorú uhradil Prima banke Slovensko, a.
s. úver vyčíslil na 3 749, 58 eura (suma 1 476, 20 eura zaplatená od júna 2016 do februára 2018 a
suma 2 273, 38 eura zaplatená od februára 2018 do októbra 2021). Pri vyčíslení žalobca vychádzal

z úhrad, ktoré mu banka podľa amortizačnej tabuľky na zaplatenie úrokov z jednotlivých zaplatených
splátok započítala. Jeho vyčíslenie nie je správne. Bol mu opäť poskytnutý úver vo vyššej sume ako
kúpna cena predmetu podielového spoluvlastníctva. Na vypočítavanie úrokov zo sumy 49 000 eur preto
nie je dôvod. Nie je správne vychádzať pri výpočte úrokov z rozpisu splátok predložených bankou.
Akým spôsobom si banka započítava časti uhradených splátok na istinu, úrok či poplatky, je vecou

dohody medzi veriteľom a dlžníkom. V danom prípade sa z jednotlivých splátok uhrádzaných v zmysle
zmluvy o úvere v rovnakej výške 210,05 eura mesačne, započítavala na úhradu úroku každý mesiac
iná suma a iná suma sa započítavala na úhradu istiny úveru. Ak by si žalobca v rámci tohto súdneho
konania zohľadňoval úroky za celú dobu trvania zmluvy o úvere a úver by mu bol poskytnutý na
sumu 46 000 eur, toto vyčíslenie by bolo správne. Podľa zmluvy o úvere sa poskytnutá suma úveru s

výškou kúpnej ceny nezhoduje. Jednotlivé splátky úroku sa navyše každý mesiac menia, čo v prípade
zohľadnenia len niektorých splátok úrokov nepredstavuje objektívne zohľadnenie odplaty za poskytnutie
peňažnýchprostriedkovlenzačasťobdobia,zaktorébolúveržalobcoviposkytnutý.Zozmluvyoúvereč.
0000000000272263 uzavretej medzi žalobcom a Prima bankou Slovensko, a. s. dňa 15.1.2016 vyplýva,
že žalobcovi bol poskytnutý úver vo výške 49 000 eur úročený úrokovou sadzbou 1,8 % ročne, poplatok

za poskytnutie úveru bol 0 eur. Podľa amortizačnej tabuľky bol úver úročený sadzbou 1,2 % ročne. Iné
doklady k predmetnej zmluve o úvere súdu predložené neboli. Z amortizačnej tabuľky je zrejmé, že
banka vypočítavala úroky vždy zo zostávajúcej nezaplatenej istiny, ktorá sa jej postupným splácaním
počas trvania zmluvného vzťahu znižovala. Spočítaním splátok úroku podľa predloženej amortizačnej
tabuľky vyčíslil, že žalobca je v prípade riadneho splácania úveru poskytnutého v sume 49 000 eur

povinný uhradiť banke úroky v celkovej výške 8 279,52 eura. Tieto úroky má žalobca v zmysle uzavretej
zmluvy o úvere splácať spolu s istinou úveru v pravidelných mesačných splátkach po 210,05 eura až
do splatnosti poslednej v poradí 283. splátky splatnej dňa 20.12.2039. Vychádzajúc zo skutočnosti, že
žalobca do zrušenia podielového spoluvlastníctva ku dňu 13.10.2021 úver pravidelne splácal, do tohto
okamihu uhradil spolu 64. splátok. Bolo možné mu zohľadniť len úroky zo sumy 46 000 eur a len za

obdobie do zrušenia podielového spoluvlastníctva strán sporu. Pretože nemal k dispozícii amortizačnú
tabuľku a porovnateľnú zmluvu o úvere poskytnutom bankou dlžníkovi na sumu 46 000 eur na obdobie
od prefinancovania predchádzajúceho úveru (jún 2016) do zániku podielového spoluvlastníctva (október
2021), v záujme čo najspravodlivejšieho usporiadania vzťahov, vychádzajúc z parametrov úveru, ktorý
bol žalobcovi z Prima banka Slovensko a. s. poskytnutý, alikvotne vyčíslil, že v prípade poskytnutia úveru

žalobcovi na sumu vo výške 46 000 eur (nie 49 000 eur) a na obdobie od júna 2016 do októbra 2021
by žalobca za takýto úver zaplatil na úrokoch sumu vo výške 1 757,76 eura. K tejto sume dospel tak,
že pokiaľ by bol žalobcovi poskytnutý úver na sumu 46 000 eur a nie 49 000 eur, zaplatil by v 283.
splátkach nie sumu 8 279,52 eura ale sumu 7 772,61 eura. Pokiaľ by bolo splácanie úrokov v sume 7
772,61 eura rovnomerne rozložené do 283. splátok, v 64. splátkach by žalobca zaplatil sumu 1 757,76

eura. Práve túto sumu považoval za spravodlivú v rámci vyporiadania nákladov . Za žiadúce považoval
zohľadniť náklady žalobcu vynaložené na splácanie úveru v rámci širšieho vyporiadania podielového
spoluvlastníctva. Žalovaná síce zmluvu o úvere s bankou neuzatvárala, uzavretie zmluvy bolo aj v jej
záujme, pretože súviselo so zabezpečením financovania predmetu podielového spoluvlastníctva. Bezzohľadnenia nákladov, ktoré žalobca na predmet podielového spoluvlastníctva vynaložil, by na strane
žalovanej vzniklo bezdôvodné obohatenie spočívajúce v tom, že nadobudla spoluvlastnícky podiel o
veľkosti 1/2 k bytu bez toho, aby sa na zaplatení kúpnej ceny a nákladov s jej získaním súvisiacich

akokoľvek podieľala. Celkové náklady žalobcu na splácanie úveru súd vypočítal na 21 438,96 eura (19
681,20 eura + 1 757,76 eura = 21 438,96 eura).
1.7. Žalobca navrhol zohľadniť preddavky platené žalovanou, vyčíslil ich na sumu spolu 16 569 eur ,
v žalobe vyčíslil na sumu cca 14 500 eur. V podaní zo dňa 15.11.2022 uviedol, že žalovaná uhradila
preddavky za obdobie ďalších 22 mesiacov, čo pri sume 155 eur mesačne činí 3 410 eur. Navrhol

zohľadniť preplatok vo výške 1 341 eur vrátený žalovanej zo strany spoločenstva vlastníkov bytov
SVB Svornosť. Po sčítaní uvedeného vyčíslil náklady žalovanej v súvislosti s predmetom podielového
spoluvlastníctva na sumu spolu 16 569 eur (14 500 eur + 3 410 eur - 1341 eur = 16 569 eur).
Žalovaná vo vyjadrení k žalobe uvádzala, že titulom prevádzkových nákladov spojených s užívaním bytu
vynaložila viac ako sumu 14 500 eur. Žiadne doklady preukazujúce jej tvrdenie nepredložila. V priebehu
konania uvádzala, že platila elektrické energiu a SIPO. Vykonávanie týchto úhrad presne nevyčíslila

a nepreukázala takým spôsobom, aby ich mohol zohľadniť. Na pojednávaní konanom dňa 30.5.2022
ju zaviazal predložiť doklady, z ktorých mali vyplývať náklady, Túto povinnosť si mala splniť v lehote
do 30.6.2022. Nielenže v stanovenej lehote žiadne doklady súdu nepredložila, ale nepoukázala na
nijakú prekážku, ktorá by jej v splnení tejto povinnosti bránila. Právny zástupca žalovanej v posledný
pracovný deň pred pojednávaním konaným dňa 1.7.2024, v piatok dňa 28.6.2024 doručil listiny a

sprievodný list k nim, podľa ktorého má z predloženej dokladovej dokumentácie vyplývať, že žalovaná
platila prevádzkové náklady spojené s bytom tak, že platila sumu 155 eur mesačne titulom bytovej
správy príjemcovi SVB Svornosť, platila dodávateľovi elektriny platby za dodávky elektriny a platila aj
koncesionárske poplatky. Na pojednávaní konanom dňa 1.7.2024 právny zástupca žalovanej požadoval
v rámci širšieho vyporiadania podielového spoluvlastníctva zohľadniť sumu vynaloženú žalovanou vo

výške 23 155 eur. Žiadal zohľadniť úhrady bytových predpisov za 135 mesiacov v sume po 155 eur,
t. j. sumu 20 925 eur a navýšenie v sume 326,46 eura, koncesionárske poplatky v sume 454,72 eura
a úhrady za elektrinu v sume 30 eur mesačne za 93 mesiacov, t. j. v sume 2 790 eur. Poukázal na
doklady predložené krátko pred pojednávaním predložil a k ďalšiemu pojednávaniu navrhol zabezpečiť
ďalšie doklady. Žalobca s poukazom na ustanovenie § 153 ods. 2 CSP žiadal na dokumenty doručené

súdu právnym zástupcom žalovanej dňa 28.6.2024 neprihliadať. Súd prvej inštancie preto s poukazom
na ustanovenia čl. 10 ods. 3 CSP , čl. 17 CSP , § 153 ods. 1 CSP zohľadnil náklady vynaložené
žalovanou na predmet podielového spoluvlastníctva v rozsahu tvrdenom žalobcom v sume 16 569 eur.
Na podanie žalovanej doručené súdu dňa 28.6.2024 obsahujúce niekoľko príloh neprihliadol, pretože
listiny žalovaná predložila neskoro, po uplynutí súdom stanovenej lehoty. Z obsahu týchto listinných

dôkazov je pritom zrejmé, že nejde o nové dôkazy, naopak, jedná sa o doklady z obdobia od roku
2010 do roku 2022. Vzhľadom na povinnosť súdu postupovať pri prejednaní sporu bez zbytočných
prieťahov , odročenie pojednávania nepripustil a nepripustil žiadne ďalšie dokazovanie navrhnuté
právnym zástupcom žalovanej na poslednom pojednávaní.
1.8. V rámci širšieho vyporiadania podielového spoluvlastníctva považoval za spravodlivé zohľadniť v

prospech žalobcu 1/2 sumy vyplatenej ako kúpnu cenu za nadobudnutie spoločnej veci, t. j. sumu 23 000
eur, ďalej 1/2 nákladov vynaložených žalobcom na splácanie úverov, t. j. sumu 10 719,48 eura, čo spolu
činí sumu 33 719,48 eura. V prospech žalovanej zohľadnil 1/2 zo sumy 16 569 eur, t. j. 8 284,50 eura.
Pretože žalobca vynaložil na predmet podielového spoluvlastníctva strán sumu vyššiu sumu, žalovanú
zaviazal zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 25 434,98 eura (33 719,48 eura - 8 284,50 eura = 25 434,98

eura). Vo zvyšnej časti žalobu ako nedôvodnú zamietol.
1.9. V ďalšej časti súd prvej inštancie citoval ustanovenia § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka, §
101 Občianskeho zákonníka a uviedol, že po opätovnom prehodnotení včasnosti podania žaloby po
vrátení veci odvolacím súdom dospel k záveru, že nárok žalobcu nie je premlčaný. V posudzovanej
veci žalovaná suma predstavuje hodnoty vynaložené žalobcom na spoločnú nehnuteľnosť po odpočítaní

nákladov vynaložených na spoločnú nehnuteľnosť žalovanou. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že
strany sporu boli v minulosti partneri, vytvárali si spoločný domov, spoločne uhrádzali náklady, ktoré im
počas partnerského spolužitia vznikali. Majú spoločné dieťa. Bolo preukázané, že počas vzájomného
spolužitia žalobca splácal úver a žalovaná hradila zálohový predpis v prospech správcu bytového domu.
Takéto rozdelenie nákladov žalovaná potvrdila v iných konaniach pred tunajším súdom (konania sp.

zn. 36Pc/10/2019 - pojednávanie konané dňa 1.7.2019 a sp. zn. 25C/39/2019 - pojednávanie dňa
3.9.2019). Z uvedeného však nevyplynulo, že vykonávaním úhrad v prospech správcu bytového domu
mala žalobcovi kompenzovať náklady na kúpu nehnuteľnosti. Dohoda strán sporu o kompenzovaní
nákladovvynaloženýchpodielovýmispoluvlastníkminaspoločnúvecpreukázanánebola.Ajzaabsencietejto dohody však možno dospieť k záveru o začatí plynutia premlčacej doby pre uplatnenie nárokov
titulom širšieho vyporiadania podielového spoluvlastníctva od okamihu zmeny pomerov medzi stranami
sporu. Pred zmenou pomerov medzi stranami sporu žalobca totiž nemal dôvod uplatňovať si v

súvislosti s predmetom podielového spoluvlastníctva žiadne nároky. Zmena pomerov v posudzovanej
veci nastala ukončením vzájomného spolužitia žalobcu a žalovanej vo februári 2018. Po opustení
spoločnejdomácnostižalovanoužalobcamuselnadobudnúťvedomosťotom,žespoločnenadobudnutý
byt nebude tvoriť spoločné bývanie strán sporu, bude nutné vykonať vyporiadanie. Vyporiadanie
podielového spoluvlastníctva v širšom zmysle žalobca navrhol už v podanej žalobe. Pretože premlčacia

doba je trojročná a začala plynúť okamihom opustenia spoločnej domácnosti žalovanou v mesiaci
február 2018 (presný dátum z konania nevyplýva, toto však za účelom posúdenia včasnosti podaného
nároku súd ani nepotreboval bližšie objasňovať). Žalobca si nárok uplatnil včas. Počas konania až do
zrušenia podielového spoluvlastníctva sa naďalej vykonávali úhrady nákladov spojených s predmetným
bytom, žalobca si ich skôr ako po ich uhradení uplatňovať nemohol, preto došlo k zmenám žaloby. Nárok
žalobcu preto nemôže byť premlčaný ani v tejto ďalšej časti.

1.10. V ďalšej časti súd prvej inštancie zdôvodnil rozhodnutie s poukazom na ustanovenie § 517
ods. 1 prvej vety , ods. 2 Občianskeho zákonníka, § 563 Občianskeho zákonníka, § 3 nariadenia
vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho
zákonníka (ďalej len nariadenie vlády č. 87/1995 Z.z.) a uviedol, že v podaní zo dňa 15.11.2022 si
žalobca uplatnil nárok na zaplatenie úrokov z omeškania z požadovanej sumy 26 794,57 eura v sadzbe

5 % ročne počnúc dňom 24.1.2020 do zaplatenia. Priznal mu úrok z omeškania z priznanej sumy 25
434,98 eura. Zo sumy 23 000 eur mu priznal nárok na úroky z omeškania v súlade s petitom žaloby,
od 24.1.2020. Zaplatenia tejto sumy sa žalobca voči žalovanej dožadoval už v podanej žalobe. Zo
súdneho spisu vyplýva, že žaloba bola žalovanej doručená dňa 22.1.2020. Žalovaná bola najneskôr
doručením žaloby vyzvaná na zaplatenie sumy vo výške 23 000 eur. Kúpnu cenu neuhradila, dostala sa

do omeškania a vznikla jej povinnosť zaplatiť žalobcovi úroky z omeškania. V zostávajúcej
časti nároku predstavujúcej sumu 2 434,98 eura súd žalobcovi nárok na úroky z omeškania priznal,
ale až počnúc dňom nasledujúcim po zrušení podielového spoluvlastníctva strán sporu. Žalobca sa
síce dožadoval vyporiadania podielového spoluvlastníctva už v podanej žalobe, aj po podaní žaloby
počas tohto konania až do zrušenia podielového spoluvlastníctva vynakladal na splácanie úveru ďalšie

peňažné prostriedky. Požadovať úroky z omeškania ešte predtým ako jednotlivé náklady na spoločnú
vec vynaložil (úhrady niektorých splátok úveru), je nelogické a v rozpore s ustanovením § 517 ods.
2 Občianskeho zákonníka. K ustáleniu sumy ďalších nákladov, ktoré sporové strany na spoločnú
vec vynaložili a jej zohľadneniu na účely širšieho vyporiadania, bolo možné dospieť až po zrušení
podielového spoluvlastníctva, teda po 13.10.2021. Pokiaľ sa žalobca dožadoval zaplatenia svojich

nárokov voči žalovanej skôr, tento nárok mu vzhľadom na nemožnosť jeho presného vyčíslenia nebolo
možné priznať. Zo sumy 2 434,98 eura žalobcovi priznal nárok na úroky z omeškania počnúc dňom
14.10.2021 a vo zvyšnej časti nárok na úroky z omeškania zamietol.
1.11. O náhrade trov konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 ,2 CSP , § 262 ods. 1 CSP dôvodiac, že
žalobca bol v konaní úspešný v časti žaloby o zaplatenie sumy 25 434,98 eura, ktorú mu priznal, čo značí

jeho procesný úspech v rozsahu 94,93 %. Žalovaná bola úspešná v časti konania o zaplatenie sumy 1
359,59 eura, v ktorej časti žalobu zamietol predstavujúcej 5,07 % predmetu sporu. Čistý úspech žalobcu
je v rozsahu 89,86 % a v tomto rozsahu mu priznal voči žalovanej nárok na náhradu trov konania.

2. Žalovaná podala proti rozsudku odvolanie proti I. vyhovujúcemu výroku rozsudku a proti III. výroku

rozsudku o trovách konania. rozsudku. Odvolaním zdôvodnila porušením práva na spravodlivý proces
(§ 365 ods. 1 písm. b) CSP)- inou vadou konania majúcu za následok nesprávne rozhodnutie (§ 365
ods. 1 písm. d) CSP) - nevykonaním navrhnutých dôkazov (§ 365 ods. 1 písm. e) CSP) - nesprávnymi
skutkovými zisteniami (§ 365 ods. 1 písm. f) CSP) - nesprávnym právnym posúdením veci (§ 365 ods. 1
písm. h) CSP ). Žiadala, aby odvolací súd zmenil rozsudok tak, že v napadnutej časti zamietne žalobu a

prizná jej plnú (100%-nú) náhradu trov konania. Alternatívne zrušil rozsudok v napadnutej časti a vrátil
vec na prvú inštanciu.
2.1. Uviedla, že nebolo sporné: Spoločné nadobudnutie bytu dňa 27.07.2010, zánik spoluvlastníctva k
bytu dňa 13.10.2021. Predávajúci dostali zaplatenú kúpnu cenu 46 000 eur za byt dňa 16.06.2010. Ústna
platobná dohoda na dobu neurčitú, podľa ktorej žalobca platil úverové splátky a ona platila poplatky

bytovému správcovi, dodávku elektriny do bytu a koncesionársky poplatok za RTVS (tzv. SIPO). Neskôr
bola modifikácia platobnej dohody v tom smere, že platby za elektrinu od mája 2018 a SIPO od
septembra 2018 prevzal na seba žalobca Žalovaná sa bránila proti žalobe námietkou premlčania.2.2. Namietala zmätočnosť a nepreskúmateľnosť rozsudku, pretože každý žalobcom požadovaný nárok
mal byť predmetom samostatného súdneho výroku, lebo každý má osobitný právny režim. Súd len
formálne vymenoval citácie určitých právnych noriem, ale tam, kde mala nastať najdôležitejšia súdna

aktivita, ktorou je subsumpcia, nespojil citované normy s konkrétnou situáciou, ktorú posudzoval.
Uviedla, že usudzuje, že v žalobcovom nároku sa skrýva spojená požiadavka mať zaplatenú 1/2 kúpnej
ceny za byt a zároveň 1/2 úverových splátok. Z povahy prípadu je neprípustný súbeh týchto nárokov
z dôvodu, že v skutočnosti žalobca nemal žiadny reálny výdavok na kúpnu cenu, lebo nemal peniaze
na jej zaplatenie a z tohto dôvodu ju financoval z úverových peňazí, ktoré dala k dispozícii financujúca

hypotekárna banka (Slovenská sporiteľňa, a.s., resp. Prima banka Slovensko, a.s.). Žalobcovi vznikol
samostatne úverový záväzok voči banke, pričom realita je taká, že v úverových splátkach je skrytá,
resp. je tam premietnutá hodnota zaplatenej kúpnej ceny. So zreteľom na uvedené je potom nevyhnutný
záver, že buď súdy budú uvažovať, že samostatne vyhovejú žalobcovej požiadavke mať od žalovanej
zaplatenú 1/2 kúpnej ceny za byt alebo samostatne vyhovejú žalobcovej požiadavke mať od žalovanej
zaplatenú 1/2 úverových splátok v hodnote kúpnej ceny. Súbežné vyhovenie obidvom požiadavkám by

nezodpovedalo elementárnej spravodlivosti a by ju poškodilo. Regresný postih z titulu 1/2 kúpnej ceny
za byt má žalobca premlčaný. Súd len veľmi okrajovo a povrchne analyzoval obsah platobnej dohody,
čo kauzálne vyústilo do nesprávnych právnych záverov. Platobná dohoda strán mala ústnu formu, bola
uzavretá od roku 2010, jej trvanie nebolo bližšie a konkrétne špecifikované. V iných súdnych konaniach
(sp. zn. 36Pc/10/2019, príspevok na výživu nevydatej matke a sp. zn. 25C/39/2019, náhrada za

nadrozmernéužívaniebytu)opísalaobsahplatobnejdohodyvzásadezhodnýmspôsobom,jejvýpovede
neboli vnútorne rozporné. Strany platobnej dohody nastavili platobnú aktivitu tým spôsobom, že žalobca
platil jeho vlastné úverové splátky ako jediný a individuálny úverový dlžník. Platila všetky poplatky
bytovému správcovi ako podielová spoluvlastníčka bytu a spoludlžníčka voči bytovému správcovi, so
zreteľom na § 139 ods. 1 Občianskeho zákonníka, v spojení s § 10 ods. 1 zákona

č. 182/1993 Z. z. Neskôr bola modifikácia platobnej dohody v tom smere, že platby za elektrinu a
SIPO prevzal na seba žalobca od mája 2018. Rešpektovaním platobnej dohody nič nekompenzovala
žalobcovi, ani neplnila voči nemu náhradu zo žiadneho z jeho zmluvných záväzkov. Bola to obyčajná
a medzi spolužijúcimi partnermi ničím výnimočná platobná dohoda, nie však kompenzačná dohoda.
Žalobca jej nikdy neuviedol, že mu je z jeho úverového záväzku, príp. z platobnej dohody, niečo dlžná.

Necítil sa byť veriteľom voči nej. Platobná dohoda neobsahovala žiadne ustanovenia o jej peňažnej
(platobnej) povinnosti voči žalobcovi. Pred začatím súdneho sporu nikdy od nej nežiadal regresný postih
za 1/2 kúpnej ceny, ani refundáciu 1/2 úverových splátok, resp. úverových úrokov, nikdy nepožiadal o
uznanie dlhu, nikdy ju nepozval, aby tieto záležitosti strany spísali súkromne v písomnej forme alebo u
notára alebo u advokáta. Platobná dohoda neobsahuje žiadnu takú doložkou, ktorou by strany oddialili

začiatokpremlčacejdoby,ktoroubyzaložilispočívaniealeboprerušeniepremlčacejdoby.Trebaskúmať,
kto má postavenie skutočného veriteľa a skutočného dlžníka, či žalobcovi vzniklo právo proti nej a ak
vzniklo, podľa akej právnej normy a v ktorom časovom momente sa tak stalo, kedy mu začala plynúť a
kedy uplynula premlčacia doba. Veriteľom je žalobca a dlžníčkou je ona. Citovala ustanovenie § 511 ods.
3 Občianskeho zákonníka, a uviedla, že je nesprávny a od kogentných noriem odtrhnutý záver súdu,

že momentom platby celej kúpnej ceny vzniká bezdôvodné obohatenie na strane solidárne povinnej
osoby (žalovanej). Na bezdôvodné obohatenie sa vzťahujú celkom iné pravidlá počítania premlčacej
doby. Tento záver o bezdôvodnom obohatení nemá oporu v žiadnej právnej norme, dokonca je priamo
rozporný s jestvujúcou a vecne príslušnou normou. Nevzniká teda žiadne bezdôvodné obohatenie, ale
vzniká regresný postih. Žalobca zaplatil celú kúpnu cenu za byt 46 000 eur. V momente zaplatenia

kúpnejcenymuvznikolregresnýpostihprotinejvpeňažnomvyjadrení23000eur.Momentomzaplatenia
kúpnej ceny mu začala plynúť 3-ročná premlčacia doba podľa 101 Občianskeho zákonníka, ktorá mu z
regresného postihu na 1/2 kúpnej ceny uplynula 16.06.2013.
2.3. V časti zaplatenie 1/2 úverových splátok zopakovala ti isté dôvody a uviedla, že nikdy nebola
a nie je veriteľkou žalobcu, nepodpísala úverovú zmluvu, nebola a nie je úverovou (spolu)dlžníčkou,

nepodpísala ručiteľský záväzok. Úverové splátky sú majetkovoprávnym vzťahom medzi žalobcom a
bankou. Nie je možná analógia s regresným postihom, lebo pri regresnom postihu vystupujú na kúpnej
zmluve ako dlžníci obe strany (žalobca aj žalovaná), kým pri úvere len samostatne žalobca. Okrem
toho nie je možná analógia s regresným postihom z dôvodu, že jestvovala platobná dohoda. Platnosť
a záväznosť tejto dohody bola manifestovaná navonok ich správaním. Žalobca platil úverové splátky

a nič od nej nežiadal . Platila poplatky bytovému správcovi, elektrinu a SIPO a nič nežiadala od
žalobcu. Dôsledkom rozsudku je, že žalobca dostal refundované aj to, k čomu v súdnom výsluchu
výslovne vyhlásil, že sa necítil byť veriteľom. Rozsudkom sa v skrytosti udialo to, že žalobca dostal
prisúdenú náhradu 1/2 úverových splátok, resp. úverových úrokov, hoci po celý čas sa v tomtoohľade necítil ako veriteľ smerom k nej. Podaním žaloby začal jednostranne a svojvoľne konať proti
obsahu platobnej dohody. Súd nerešpektoval zásadu pacta sunt servanda. Mal vziať dohodu strán
sporu na vedomie . Rozhodol v úplnom rozpore s tým, ako žalobca v súdnom výsluchu prezentoval

svoju pozíciu a vnútorné nazeranie na obsah platobnej dohody. Ďalej uviedla , že možno uvažovať
maximálne o priznaní sumy 10 719,48 eura , bez priznania regresného postihu, po posúdení nároku
ako nepremlčaného. Každou zaplatenou úverovou splátkou plynula žalobcovi samostatná 3-ročná
premlčacia doba. Prípadné priznanie sa môže týkať maximálne tých úverových splátok (resp. úverových
úrokov), ktoré žalobca zaplatil banke 3 roky pred podaním žaloby (18.12.2019), lebo všetky staršie

žalobcoveplatby(nároky)súpremlčané.Citovala zrozhodnutia napríkladNajvyššiehosúduSlovenskej
republiky, sp. zn. 2Cdo 53/2004, ZSP 3/2007) týkajúceho sa širšieho vyporiadania podielového
spoluvlastníctva. Ohľadom úverových splátok sa jedná o majetkovoprávny vzťah výlučne medzi jedným
podielovým spoluvlastníkom (žalobcom) a treťou stranou (bankou), kde nepochybne stála a stojí
mimo tohto vzťahu. Namietala, že z tohto vzťahu nerezultuje žiadne majetkové právo spôsobilé byť
predmetom vyporiadania podielového spoluvlastníctva v širšom zmysle. Uzavretím úverovej zmluvy,

platením úverových splátok (resp. úverových úrokov), ani refinancovaním úveru, sa nijako nenakladalo
s majetkovou podstatou bytu, ani sa táto podstata nijako nezhodnocovala. Splátkami úveru (resp.
úverových úrokov) žalobca nezhodnocoval byt, ale plnil svoj samostatný a individuálny peňažný záväzok
voči banke.
2.4. Namietala posúdenie počiatku premlčacej doby k zániku spoločnej domácnosti (február 2018).

Túto udalosť súd definoval ako zmenu pomerov, od ktorej sa údajne odvíja otázka premlčania (resp.
podľa súdu nepremlčania) žalobcových nárokov. V rozsudku nie je presvedčivé odôvodnenie,
prečo by do zániku spoločnej domácnosti nemali platiť kogentné právne normy. Nejestvovala žiadna
objektívna prekážka, ktorá by žalobcovi bránila právne účinným spôsobom uplatniť proti nej to, čoho
sa domáha v žalobe (tzn. regresného postihu v sume 1/2 kúpnej ceny za byt a náhrady za 1/2

úverových splátok, resp. úverových úrokov. Zánik spoločnej domácnosti bol z hľadiska predmetu sporu
indiferentný, nemal žiadne účinky na otázky širšieho vyporiadania podielového spoluvlastníctva. Za
správny záver ohľadom premlčania považovala ohľadom regresného postihu za 1/2 kúpnej ceny začatie
plynutia 3-ročnej premlčacej doby dňa 16.06.2010 a skončenie dňa 16.06.2013. Ohľadom náhrady
za 1/2 úverových splátok, resp. úverových úrokov, začala plynúť 3-ročná premlčacia doba samostatne

s každou zaplatenou úverovou splátkou.
2.5. Akceptovala zohľadnenie sumy 16 569 eur, resp. z toho 1/2 (8 284,50 eura) zaplatenú titulom
platieb bytovému správcovi. Za obdobie od augusta 2010 do októbra 2021 za 135 mesiacov x 155 eur
= 20 925 eur. Z toho polovica pripadajúca na žalobcu 10 462,50 eura. Z toho po odrátaní 1/2 zo sumy
preplatku 1 341 eur (=670,50 eura), ktorý dostala od bytového správcu. Na platbách bytovému správcovi

v čistom zaplatila za žalobcu sumu 9 792 eur. V odvolacom konaní žiadala v jej prospech žalovanej
titulom vznesenej kompenzačnej námietky priznať (zohľadniť) aj rozdiel 1 507,50 eura (čo je 9 792
eur mínus zohľadnená suma 8 284,50 eur v bode 56. rozsudku). Medzi stranami nesporné platobné
skutočnosti sa v rozsudku premietli do čiastočne chybného výpočtu.
2.6. K dokumentom doručeným súdu dňa 28.06.2024 uviedla, že neobsahujú nič nové, potvrdzujú

to, čo žalobca uznával, že po celý čas platila platby bytovému správcovi v sume 155 eur mesačne.
V odvolacom konaní žiadala prihliadnuť na tieto dôkazy a doplniť dokazovanie, tzn. bez ohľadu na
to, ako odvolací súd posúdi žalobcov nárok. Žiadala proti žalobcovi započítaním (cez kompenzačnú
námietku) 1/2 zo sumy 2 790 eur (1 395 eur) za elektrinu a 1/2 zo sumy 454,72 eura (227,36 eur )
za koncesionárske poplatky SIPO.

2.7. V časti úroku z omeškania namietala, že ak by mal byť definitívne priznaný žalobcovi nejaký
nárok titulom širšieho vyporiadania, úročenie môže a má byť priznané najskôr dňom 19.05.2022, keď
žalobca reagoval na odvolacie uznesenie č.l. 349 a vypracoval písomné podanie, kde uviedol, čoho sa
domáha. Procesný postup žalobcu nemožno oddeliť od spomínaného odvolacieho uznesenia č.l. 349,
ktoré vytklo žalobe vady. Ak by odvolací súd hodlal potvrdiť žalobcovi nejakú sumu istiny, potom úroky

k celej potvrdenej istine možno priznať najskôr dňom 19.05.2022, lebo až vtedy žalobca reagoval na
nedostatky, ktoré mu vytkol odvolací súd.

3.1. Žalobca podal písomné vyjadrenie k odvolaniu. Považoval ho za nedôvodné, konštatujúc, že
súd prvej inštancie rozhodol v súlade v súlade s právnym názorom odvolacieho súdu vysloveným

uznesením Krajského súdu Nitra zo dňa 02.03.2022, č. k.: 25Co/9/2022-349. Uviedol, že podstatná
časť argumentácie žalovanej obsiahnutá opäť aj v odvolaní bola už súčasťou odôvodnenia pôvodného
rozsudku. Odvolací súd sa s týmito právnymi názormi (t.j. argumentáciou žalovanej) nestotožnil . Jasne
uviedol, že právny základ nároku danej časti sporu je vysporiadanie podielového spoluvlastníctva vširšom zmysle (ako vyplýva z judikatúry v nadväznosti na ustanovenie § 142 Občianskeho zákonníka),
a nie regresný nárok v zmysle § 511 Občianskeho zákonníka, že predmetom zostávajúcej časti konania
nie je vysporiadanie investícii, pretože predmetom konania je kúpna cena a náklady, ktorá mal a má

žalobca v súvislosti s vyplatením úveru na byt.
3.2. Mal sťaženú procesnú situáciu ohľadom predmetného nároku vzhľadom na obsah dohody
podielových spoluvlastníkov (sporových strán). Objektívne nárok nemohol presne vyčísliť už na začiatku
sporu pri podaní žaloby, čo bolo spôsobné skutočnosťami, že v rámci predmetného nároku ho
ponížil o úhrady žalovanej za náklady spojené z užívaním bytu, keďže na tomto sa dohodli spolu so

žalovanou a žalovaná ich platila v celom rozsahu až do zrušenia podielového spoluvlastníctva. V období
pôvodného vyčíslenia ešte trvalo podielové spoluvlastníctvo sporových strán a ďalej mu narastal nárok
vzhľadom na splácanie hypotekárneho úveru až do zrušenia podielového spoluvlastníctva. Žalovanej
bol vrátený preplatok na úhradách spojených s užívaním bytu v celej výške, ako existoval ku dňu
zrušenia podielového spoluvlastníctva. Preto ak by súd prvej inštancie opätovne postupoval v súlade
s argumentáciou žalovanej, konal by v rozpore s právnym názorom odvolacieho súdu, t.j. v rozpore s

§ 391 ods. 2 CSP.
3.3. Nesúhlasil s nedostatkami odôvodnenia rozsudku, voči postupu súdu prvej inštancie. Odôvodnenie
napádaného rozsudku dáva ucelenú a dostatočne vyčerpávajúcu odpoveď na podstatné otázky v
konaní. Povinnosťou súdu nie je uvádzať, ako sa vysporiadal so všetkými tvrdeniami strán, ale má
poukázať len na tie, ktoré považoval za podstatné z hľadiska svojho rozhodnutia vo veci samej.

3.4. Žalovaná hrubo zavádzala tvrdením, že si uplatnil voči nej náhradu vo výške 1/2 kúpnej ceny bytu a
súčasne1/2celýchúverovýchsplátokatýmvlastnenemalžiadnenákladynazabezpečeniekúpnejceny.
Neuplatnil si 1/2 z celých úverových splátok, ale len 1/2 nákladov spojených s úverom - predovšetkým
úrokov za obdobie trvania podielového spoluvlastníctva žaloby. Odmietol tvrdenie žalovanej o dvojitom
uplatnení, nezahrnul do predmetného nároku istinu splátok hypotekárneho úveru, pretože práve táto

zodpovedáfinančnýmprostriedkomnazaplateniekúpnejcenybytu.Súdprvejinštanciesaspredmetnou
námietkou žalovanej, ako aj samotným vyčíslením jeho žalobcu riadne zaoberal a dôsledne zdôvodnil
svoje rozhodnutie. Plne sa nestotožnil s jeho vyčíslením
3.5. Žalovaná opätovne tvrdila, že uplatnený nárok je regresným nárokom v zmysle § 511
Občianskeho zákonníka a v nadväznosti na to je premlčaný. Toto tvrdenie žalovaná uvádzala napriek

tomu, že odvolací súd konštatoval nesprávnosť daného právneho názoru, uviedol, že sa jedná o nárok
na vysporiadanie podielového spoluvlastníctva v širšom zmysle a nie regresný nárok. Právny základ
nároku na vysporiadanie podielového spoluvlastníctva v širšom zmysle vychádza z ustanovenia § 142
Občianskeho zákonníka, ktorý v tomto smere rozvinula judikatúra a súdna prax. Súd prvej inštancie
riadne a dôsledne posúdil právny základ nároku. Správnosť posúdenia nepotvrdzujú len rozhodnutia

Najvyššieho súdu ČR, či Krajského súdu v Trnave, na ktoré poukázal a ktoré sa žalovaná snažila
bagatelizovať, ale aj judikatúra Najvyššieho súdu Slovenskej republiky.. Pretože predmetný nárok nie
je regresným nárokom v zmysle §511 Občianskeho zákonníka, nie je dôvodná námietka premlčania.
Na posúdenie premlčania je preto potrebné nahliadať ako vysporiadanie podielového spoluvlastníctva
v širšom zmysle a nie ako na regresný nárok v zmysle § 511 Občianskeho zákonníka. V tomto ohľade

platí, že „majetkové práva uplatnené v rámci vyporiadania spoluvlastníctva v širšom zmysle podliehajú
premlčaniu v premlčacích dobách, v závislosti od toho, či ide o nárok týkajúci sa vzájomných práv a
povinností vyplývajúcich zo spoluvlastníctva k spoločnej veci podľa ustanovenia § 137 OZ (§ 101 OZ)
alebo o nárok na vrátenie vynaložených investícií do spoločnej nehnuteľnosti podľa ustanovenia § 451
OZ a nasl. OZ (§ 107 OZ). Premlčacia doba začína plynúť od okamihu vynaloženia týchto nákladov.

Nie je však vylúčené, aby sa účastníci dohodli na splatnosti (zročnosti) tejto náhrady aj iným spôsobom;
takú dohodu možno uzavrieť ústne, prípadne konkludentne. Najneskôr by premlčacia doba začala
plynúť od okamihu zmeny pomerov, za ktorú možno považovať žalobu o zrušenie spoluvlastníctva,
zmenu užívateľa, prípadne aj to, že niektorý spoluvlastník sa domáha zmeny tejto dohody tým, že
začne svoje pohľadávky uplatňovať. Za zmenu pomerov v danej veci možno považovať podanie žaloby

(december 2019), alebo opustenie bytu žalovanou (február 2018). Súd prvej inštancie za rozhodujúcu
zmenu pomerov, ktorá bola podstatná pre posúdenie premlčania predmetného nároku považoval práve
rozchod sporových strán a opustenie spoločnej domácnosti žalovanou vo februári 2018 (odsťahovanie
zo spoločného bytu tvoriaceho predmet sporu). Svoj právny názor náležite odôvodnil. Ku premlčaniu
nemohlo dôjsť, keďže vysporiadanie podielového spoluvlastníctva v širšom zmysle bolo navrhnuté už

v žalobe.
3.6. Žalovaná namietala, že súd nezohľadnil doklady k nákladom spojeným s užívaním bytu, ktoré
predložila na súd podaním jej právneho zástupcu dňa 28.06.2024 a zároveň vzhľadom na ne vzniesla
kompenzačnú námietku v odvolacom konaní . Žalovanej bolo ešte na pojednávaní konanom dňa30.05.2022 uložené, aby do 30.06.2022 doložila predmetné doklady. Žalovaná namiesto toho, aby
doklady predložila v súdom určenej lehote a bolo by možné rozhodnúť na nasledujúcom pojednávaní
odročenom na 03.08.2022, podala celkom zjavne neprípustné dovolanie, čím došlo k predĺženiu sporu

o dva roky. Doklady mala k dispozícii od 30.06.2022 a zaslala ich súdu 28.06.2024. Jej postup je
rozpore s koncentráciou konania. Súd prvej inštancie preto postupoval zákonne a správne, keď na
predmetné listiny neprihliadol. Postup náležite a dôsledne odôvodnil. Pre účelovú procesivitu žalovanej
v rozpore s koncentráciou konania je neprípustná kompenzačná námietka v odvolacom konaní. Jedná
sa o neprípustnú novotu v odvolacom konaní v rozpore s § 366 písm. d) CSP. konaní a odvolací súd

na ňu nemá prihliadať.
3.7. K namietanému úroku z omeškania jeho priznanie až od 19.05.2022 uviedol, že reagoval na
uznesenie KS NR. Návrh na vysporiadanie podielového spoluvlastníctva v širšom zmysle bol obsiahnutý
už v podanej žalobe (body 13. až 15. žaloby zo dňa 17.12.2019). Nárok na vysporiadanie podielového
spoluvlastníctva v širšom zmysle vyplýva priamo zo zákona a teda nemá stanovenú splatnosť dohodou
strán. Preto jeho splatnosť je možné určiť prostredníctvom § 563 Občianskeho zákonníka, ktorý sa

aplikuje pri zákonných nárokoch, kde nie je stanovená splatnosť dohodou, zákonom alebo rozhodnutím
súdu (ako napríklad nárok na náhradu škody, či nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia). Za
výzvu dlžníkovi podľa § 563 Občianskeho zákonníka sa považuje aj doručenie žaloby danému dlžníkovi
(žalovanej), kedy nasledujúci deň po doručení žaloby je dňom splatnosti nároku a následne prvým
dňom omeškania je deň nasledujúci po dni takto určenej splatnosti (t.j. druhý deň od doručenia

žaloby dlžníkovi). Žaloba bola doručená dňa 22.01.2020 a splatnosť predmetného nároku nastala dňa
23.01.2020 a následne prvý deň omeškania nastal dňa 24.01.2020. S poukazom
na vyššie uvedené skutočnosti aplikujúc ustanovenie § 563 Občianskeho zákonníka v spojení s §
517 ods. 2 Občianskeho zákonníka a § 3 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. ktorým sa vykonávajú
niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, v súlade § 140 ods. 1 CSP, podaním zo

dňa 15.11.2022 rozšíril uplatnené právo z vysporiadania podielového spoluvlastníctva v širšom zmysle
o jeho príslušenstvo - úrok z omeškania. Predmetnú zmenu (rozšírenie) žaloby súd prvej inštancie
pripustil na pojednávaní dňa 01.07.2024. Následne v meritórnom rozhodnutí vo veľkej časti priznal úrok
z omeškania, pričom sčasti ho zamietol a svoje rozhodnutie riadne, logicky a v súlade so zákonom
podrobne odôvodnil.

4. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 34 CSP ) po zistení, že odvolanie bolo podané stranou sporu v
zákonom stanovenej lehote na podanie odvolania (§ 359, 362 ods. 1 CSP) a zistení, že spĺňa náležitosti
§ 363 CSP, viazaný dôvodmi a rozsahom odvolania (§ 379, § 380 CSP), viazaný skutkovým stavom
tak, ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 CSP), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods.

1 CSP) vec prejednal s verejným vyhlásením rozhodnutia (§ 219 ods. 3 CSP) a dospel k názoru, že
odvolanie žalovanej nie je dôvodné. Súd prvej inštancie dostatočne zistil skutkový stav veci a vyvodil
z neho správny právny záver. Preto napadnutý rozsudok podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny
potvrdil. Vzhľadom k záveru o vecnej správnosti napadnutého rozsudku ako i jeho dôvodov, odvolací
súd nepovažuje za potrebné opakovať tie isté podstatné dôvody, ktoré sú obsiahnuté v napadnutom

rozsudku, vrátane citácie ustanovení právnych predpisov vzťahujúcich sa na tento prípad.

5. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne
správne.

6. Podľa § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

7. Ustanovenie § 387 ods. 2 CSP zakotvuje koncepciu zjednodušeného rozhodnutia odvolacieho

súdu. Ak má odvolací súd za to, že súd prvej inštancie nielen vecne správne rozhodol, ale v
odôvodnení sa správne argumentačne vysporiadal so skutkovým stavom i právnym posúdením, nemusí
vyhotovovať štandardné rozhodnutie podľa § 220 ods. 2 CSP, ale obmedzí sa len na skonštatovanie
správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia. Odvolací súd zároveň môže doplniť ďalšie dôvody na
zdôraznenie správnosti preskúmavaného rozhodnutia. Právo na odôvodnenie súdneho rozhodnutia ako

neoddeliteľnej súčasti práva na spravodlivý súdny proces neznamená povinnosť súdu dať odpoveď na
všetky argumenty účastníka, ale len na argumenty zásadného významu, t. j. pre vec rozhodujúce.8. Odvolací súd v zmysle § 380 ods. 1 CSP, viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania, sa plne stotožnil
s rozhodnutím súdu prvej inštancie, nakoľko bola jeho argumentácia vecne správna, objektívna a v
neposlednom rade v súlade s judikatúrou Najvyššieho súdu SR. Prieskumná činnosť odvolacieho súdu

zahŕňa tak hmotnoprávnu, ako aj procesnoprávnu oblasť. Odvolací súd musí preto preskúmať nielen
zákonnosť rozhodnutia so zreteľom k hmotnému právu, ale tiež zákonnosť konania, z ktorého napadnuté
konanie vzišlo. Pri rozhodovaní odvolacieho súdu o odvolaní proti napadnutému rozsudku je odvolací
súd viazaný ako rozsahom odvolania, tak aj dôvodmi podaného odvolania (ktoré účastník môže meniť a
dopĺňať len do uplynutia odvolacej lehoty). Odvolateľ v podanom odvolaní fakticky svojím dispozičným

úkonom vymedzuje nielen rozsah, ale aj dôvody preskúmavacej činnosti odvolacieho súdu. Ustanovenie
§ 380 ods. 2 CSP vymedzuje výnimky, kedy odvolací súd nie je viazaný rozsahom podaného odvolania.
Ide o výnimky len vo vzťahu k rozsahu podaného odvolania, pričom dôvodmi podaného odvolania
je odvolací súd viazaný vždy. Na vady konania pred súdom prvého stupňa prihliadne odvolací súd
len vtedy, ak mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. To znamená, že pokiaľ sa v konaní
pred súdom prvého stupňa síce vyskytli vady, ale ktoré nemali za následok nesprávne rozhodnutie vo

veci, potom odvolací súd na tieto vady neprihliadne. Odvolací súd, rozhodujúc o odvolaní podanom
žalovanou, súc viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania žalovanej a skutkovým stavom zisteným súdom
prvej inštancie, preskúmal v danej veci tak napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie, konanie, ktoré
mu predchádzalo a tiež dôvody odvolania a skonštatoval, že súd prvej inštancie vykonal dostatočné
dokazovanie, jednotlivé dôkazy vyhodnotil a na ich závere vec právne posúdil. Súd prvej inštancie

v odôvodnení svojho rozhodnutia primeraným spôsobom opísal priebeh konania, stanoviská strán
sporu k prejednávanej veci, výsledky vykonaného dokazovania a právne predpisy, ktoré aplikoval na
prejednávaný prípad a z ktorých vyvodil svoje právne závery. Prijaté právne závery primerane vysvetlil.
Z odôvodnenia jeho rozhodnutia nevyplýva jednostrannosť, ani taká aplikácia príslušných ustanovení
všeobecnezáväznýchprávnychpredpisov,ktorábybolapopretímichúčelu,podstatyazmyslu.Samotný

fakt, že žalovaná sa s dôvodmi uvedenými v rozhodnutí súdu prvého stupňa nestotožňuje, neznamená,
že jeho zdôvodnenie nezodpovedá požiadavkám, ktoré na túto časť rozhodnutia kladie vyššie citované
zákonné ustanovenie. Súd prvej inštancie totiž zrozumiteľným spôsobom uviedol dôvody, pre ktoré
žalobe vyhovel.

9. Žalovaná v odvolaní citovala ustanovenie § 365 ods.1 písm. b), d), e), h) CSP. Namietala zmätočnosť
a nepreskúmateľnosť rozsudku, pretože každý požadovaný nárok žalobcu mal byť predmetom
samostatného výroku a nedostatočné zdôvodnenie rozsudku majúc za následok porušene práva na
spravodlivý súdny proces.

10. Právo na spravodlivý súdny proces je jedným zo základných ľudských práv a do obsahu tohto práva
patrí viacero samostatných subjektívnych práv a princípov. Podstatou tohto práva je možnosť fyzických
a právnických osôb domáhať sa svojich práv na nezávislom a nestrannom súde a v konaní pred ním
využívať všetky právne inštitúty a záruky poskytované právnym poriadkom. Z práva na spravodlivý
súdny proces ale pre procesnú stranu nevyplýva jej právo na to, aby sa všeobecný súd stotožnil

s jej právnymi názormi a predstavami, preberal riadil sa ňou predpokladaným výkladom všeobecne
záväzných predpisov, rozhodol v súlade s jej vôľou a požiadavkami, ale ani právo vyjadrovať
sa k spôsobu hodnotenia ňou navrhnutých dôkazov súdom a dožadovať sa ňou navrhnutého spôsobu
hodnotenia vykonaných dôkazov (pozri napríklad rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky sp.
zn. IV. ÚS 252/04, I. ÚS 50/04, II. ÚS 3/97, II. ÚS 251/03). Pojem „procesný postup“ bol vysvetlený

už vo viacerých rozhodnutiach najvyššieho súdu vydaných do 30. júna 2016 tak, že sa ním rozumie
len faktická, vydaniu konečného rozhodnutia predchádzajúca činnosť alebo nečinnosť súdu, teda
sama procedúra prejednania veci (to ako súd viedol spor) znemožňujúca strane sporu realizáciu jej
procesných oprávnení a mariaca možnosti jej aktívnej účasti na konaní (porovnaj R 129/1999
a rozhodnutia najvyššieho súdu sp. zn. 1 Cdo 6/2014, 3 Cdo 38/2015, 5 Cdo 201/2011, 6 Cdo 90/2012).

Tento pojem nemožno vykladať extenzívne jeho vzťahovaním aj na faktickú meritórnu rozhodovaciu
činnosť súdu. „Postupom súdu“ možno teda rozumieť iba samotný priebeh konania, nie však konečné
rozhodnutie súdu posudzujúce opodstatnenosť žalobou uplatneného nároku. Pokiaľ „postupom súdu“
nie je rozhodnutie súdu - finálny (meritórny) produkt prejednania veci v civilnom sporovom konaní, potom
už „postupom súdu“ vôbec nemôže byť ani časť rozhodnutia - jeho odôvodnenie (obsah, spôsob, kvalita,

výstižnosť, presvedčivosť a úplnosť odôvodnenia), úlohou ktorej je vysvetliť dôvody, so zreteľom na
ktoré súd rozhodol (porovnaj rozhodnutia najvyššieho súdu sp. zn. 1 ECdo 10/2014, 3 Cdo 146/2013).
Pojem „procesný postup“ súdu je potrebné vykladať takto aj za právnej úpravy účinnej od 1. júla
2016. Odvolací súd v súvislosti s námietkou nedostatočného odôvodnenia rozhodnutia odkazuje na stanovisko najvyššieho súdu publikované v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí
súdov Slovenskej republiky pod R 2/2016, ktoré je aktuálne a pre súdnu prax použiteľné aj po 1.
júli 2016, ktorého právna veta znie : „Nepreskúmateľnosť rozhodnutia zakladá inú vadu konania

v zmysle § 241 ods. 2 písm. b/ Občianskeho súdneho poriadku. Výnimočne, keď písomné vyhotovenie
rozhodnutia neobsahuje zásadné vysvetlenie dôvodov podstatných pre rozhodnutie súdu, môže ísť
o skutočnosť, ktorá zakladá prípustnosť dovolania podľa § 237 ods. 1 písm. f/ Občianskeho súdneho
poriadku.“ V danom prípade obsah spisu nedáva žiadny podklad pre uplatnenie druhej vety stanoviska
R 2/2016, ktorá predstavuje krajnú výnimku z prvej vety a týka sa výlučne len celkom ojedinelých

(extrémnych) prípadov, ktoré majú znaky relevantné aj podľa judikatúry Európskeho súdu pre ľudské
práva. O taký prípad ide v praxi napríklad vtedy, keď rozhodnutie súdu neobsahuje vôbec žiadne
odôvodnenie,alebokeďsavyskytli„vadynajzákladnejšejdôležitostipresúdnysystém”(pozriSutyazhnik
proti Rusku, rozsudok z roku 2009), prípadne ak došlo k vade tak zásadnej, že mala za následok
„justičný omyl“ (Ryabykh proti Rusku, rozsudok z roku 2003). Citované rozhodnutie je aplikovateľné
na odvolacie konanie. Odvolaním napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie dostatočne objasňuje

skutkový a právny základ rozhodnutia, podáva jasnú a zreteľnú odpoveď na riešenie konkrétneho
problému, vysvetľuje svoje argumenty, ktoré viedli k definitívnemu záveru o dôvodnosti podanej žaloby.
Prijaté právne závery súdu prvej inštancie sú primerane odôvodnené spôsobom zodpovedajúcim § 220
ods. 2 CSP. Odvolací súd dospel k záveru, že odvolací dôvod žalovanej spočívajúci v porušení práva
na spravodlivý súdny proces nebol daný.

11. Žalovaná namietala nevykonanie ňou navrhnutých dôkazov. Súd prvej inštancie sa s otázkou
predložených dôkazov žalovanou vyporiadal v dôvodoch rozsudku v bodoch 49 až 55 a odvolací súd sa
s jeho dôvodmi plne stotožnil. Žalovanej nič nebránilo reagovať na výzvu súdu v stanovenej lehote.

12. Žalovaná namietala nedostatočne zistený skutkový stav veci. Z obsahu odvolania nevyplýva, v čom
považovala zistený skutkový stav za nedostatočný, pretože obe strany sa zhodli na základných otázkach
a z obsahu odvolania vyplýva odvolací dôvod nesprávneho právneho posúdenia veci.

13. Žalobkyňa v odvolaní veľmi obšírne udávala, že žalobca uplatňoval nárok na zaplatenie 1 kúpnej

ceny a 1 úverových splátok. Sama spochybňovala svoje závery, keď následne uviedla, úverových
úrokov. Z obsahu žaloby, jej zmeny, pripustenia zmeny žaloby a vyjadrení žalobcu jednoznačne
vyplýva, že žalobca sa svojim nárokom domáhal zaplatenia 1 kúpnej ceny a 1 nákladov súvisiacich
so splácaním úveru. Nedomáhal sa vrátenia zaplatených úverových splátok, domáhal sa nákladov
súvisiach s poskytnutým úverom. Preto polemiku žalovanej v odvolaní odvolací súd považoval len za

zavádzanie a spochybňovanie rozhodnutia súdu prvej inštancie.

14. Ako bolo uvedené, predmet konania bol jednoznačne daný. Žalovaná vzniesla námietku premlčania
majúc za to, že premlčacia doba na vyplatenie 1 kúpnej zmluvy uplynula po troch rokoch od jej
vyplatenia a až v odvolacom konaní doplnila námietku premlčania nákladov úveru majúc za to, že

každá splátka sa premlčuje samostatne a nepremlčané sú splátky 3 roky pred podaním žaloby.
Namietala posúdenie počiatku plynutia premlčacej doby od zániku spoločnej domácnosti. Odvolací súd
sa nestotožnil s dôvodmi odvolania ani v tejto časti.

15. Medzi stranami nebolo sporné (žalovaná to potvrdila v dôvodoch odvolania) nadobudnutie

nehnuteľnosti 27.07.2010, zánik podielového spoluvlastníctva 13.10.2021, zaplatenie kúpnej ceny
46 000 eur 16.06. 2021 a ústna dohoda na dobu neurčitú, podľa ktorej mal žalobca platiť úverové
splátky a žalovaná platila poplatky bytovému správcovi, dodávku elektriny, koncesionársky poplatok.
Súd prvej inštancie konštatoval zistený skutkový stav v bodoch 25 až 36 rozsudku a odvolací súd
sa ním zisteným skutkovým stavom v plnom rozsahu stotožnil. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že

strany uzavreli dohodu, podľa ktorej žalobca platil splátky úveru a žalovaná platila náklady na bývanie.
Táto dohoda vyplývala z ich vzájomného spolužitia a takto sa realizovala počas celého ich spolužitia.
Žalovaná aj v odvolaní potvrdila uzavretú dohodu. Ku zmene došlo po jej odchode zo spoločnej
domácnosti,kedyešteurčitýčasvykonávalaplatby dôvodiacobavouzexekúcieažalobcaodmája2018
prevzal platby za elektrinu a SIPO. Žalovaná tvrdila, že sa nejednalo o kompenzačnú dohodu, nebola

v žiadnom právnom vzťahu s bankou a jediným dlžníkom bol žalobca. Súd prvej inštancie vyhodnotil
dojednanie strán za platný právny úkon, na základe ktorého došlo k plneniu oboch strán. Z dohody
nevyplývala kompenzácia. Ku zmene dohody došlo po odchode žalovanej zo spoločnej domácnosti.
Jej odchodom došlo ku zmene, prestala sa podieľať na platení nákladov za užívanie bytu. Súd prvejinštancie správne vyhodnotil počiatok plynutia premlčacej doby od jej odchodu zo spoločnej domácnosti,
pretože do toho obdobia ako správne konštatoval, žalobca nemal dôvod domáhať sa svojich nárokov,
pretože žili v spoločnej domácnosti. S povahou rozhodnutia o zrušenie a vyporiadanie podielového

spoluvlastníctva sa upravuje nový hmotnoprávny vzťah, s ktorým súvisí aj to, že je žiadúce, aby pri takto
novej úprave boli vyriešené všetky otázky , ktoré sú medzi stranami sporné, prípadne všetky otázky,
ktoré v rámci novej úpravy hmotnoprávneho vzťahu vyžadujú riešenie. Z toho dôvodu je možné v rámci
vyporiadania podľa § 142 OZ vykonať širšie vyporiadanie podielového spoluvlastníctva (R40/1970). Nič
nebráni tomu, aby v rámci konania strany kumulovali svoje návrhy alebo protinávrhy a ďalšie právne

nároky,ktorémajúzákladvichspoluvlastníckomvzťahu.Žalobcauplatnilnárokyvkonaníovyporiadanie
podielového spoluvlastníctva súvisiace s týmto spoluvlastníctvom. Jeho nárok je daný a k otázke jeho
uplatnenia sa odvolací súd vyjadril vo svojom zrušujúcom uznesení. Preto nepovažoval za potrebné
sa opakovane vyjadrovať k námietkam žalovanej o regresnej náhrade a z toho plynúce premlčacie
doby. Jej tvrdenie, že súd prvej inštancie posudzoval nárok ako bezdôvodné obohatenie nevyplýva zo
žiadnej vety odôvodnenie súdu prvej inštancie a je zrejmé, že žalovaná si doposiaľ neujasnila predmet

sporu, pretože žalobca sa nedomáha vrátenia investícii do nehnuteľnosti ( týkajúcich sa opravy a úpravy
nehnuteľnosti, kde premlčacie lehoty plynú rozdielne), ale sa domáhal vyplatenie 1 kúpnej ceny a úrokov
a poplatkov z úveru. Tvrdenie žalovanej, že pod daný rozsudok bol skrytý nárok na vyplatenie kúpnej
ceny a zároveň splátky úveru je nepravdivé. Z jej postoja vyplýva, že žalobcovi nie je ochotná zaplatiť
žiadnu sumu. Nepodieľala sa na zaplatení kúpnej ceny 46 000 eur, nadobudla spoluvlastnícky podiel. Po

zrušení podielového spoluvlastníctva bol žalobca zaviazaný vyplatiť jej zvýšenú hodnotu nehnuteľnosti
v 1 v sume 41 050 eur. Poukazovala na dohodu, podľa ktorej plnila. Súd v jej prospech započítal sumu
8 284,50 ako polovici ňou zaplatených platieb v sume 16 569 eur. V odvolaní žiadala zohľadniť ešte
sumu 1507,50 eura. Žalobca ako dlžník poskytnutý úver na byt stále spláca. Z uvedeného vyplýva hrubý
nepomer medzi zaťažením žalobcu a žalovanej. Správne súd prvej inštancie vzhľadom na pomery strán

považoval za spravodlivé vyporiadanie v súvislosti s predmetom zrušenia podielového spoluvlastníctva
vyporiadanie v širšom zmysle a odvolací súd sa jeho názorom stotožnil.

16. K námietke žalovanej o nevykonaní jej navrhnutých dôkazov odvolací súd v úvode rozhodnutia
uviedol, že sú nedôvodné. Sporové konanie je ovládané hlavne princípom prejednacím a princípom

kontradiktórnosti, ktoré predurčujú, že ťarchu a zodpovednosť za výsledok konania nesú hlavne strany
sporu. Medzi povinnosti procesných strán v sporovom konaní patrí predovšetkým tvrdenie rozhodných
skutočností a navrhovanie dôkazov (tzv. povinnosť tvrdenia a dôkazná povinnosť), ktorými poskytujú
informácie potrebné pre rozhodnutie. Každé skutkové tvrdenie musí vychádzať z vlastnej vedomosti
účastníka o jeho existencii a obsahu. Na procesnú obranu, ktorá z určitých dôvodov nemá reálnu

možnosť získať potrebné informácie tvoriace základ pre opísanie rozhodujúcich skutkových okolností,
doliehajú negatívne dôsledky nedostatku týchto informácií. Strana sporu v takomto prípade musí aspoň
rámcovo navrhnúť spôsob, ktorým by bolo možné prekonať tento nedostatok. Súd prvej inštancie
postupoval správne, keď na predložené dôkazy žalovanou neprihliadol z dôvodu kontradiktórnosti.
Žalovaná napriek tomu žiadala odvolací súd o doplnenie dokazovania ňou predložených dôkazov.

Odvolací súd na predložené dôkazy neprihliadol s poukazom na ustanovenie § 366 písm. d) CSP,
pretože sa nejedná o novoty, ktoré žalovaná nemohla uplatniť v pôvodnom konaní.

17. Žalovaná namietla úrok z omeškania tvrdiac, že úrok mal byť priznaný od uplatnenia nároku
žalobcom po zrušujúcom uznesení odvolacieho súdu odo dňa 19.05.2022. Aj v tejto časti je jej odvolanie

nedôvodné. Žalobca nárok uplatnil v samotnej žalobe a v priebehu konania upresňoval nárok. Súd
prvej inštancie správne rozhodol o priznaní úroku z omeškania a svoje rozhodnutie podrobne a správne
zdôvodnil.

18. Odvolanie žalovanej spočíva vo všetkých bodoch s jej obranou v priebehu konania pred súdom

prvej inštancie, ktorý sa s jej obranou vyporiadal v dôvodoch rozhodnutia. Odvolací súd sa plne stotožnil
so zisteným skutkovým stavom súdom prvej inštancie a jeho právnym posúdením, preto rozsudok
v napadnutej vyhovujúcej časti a v časti náhrady trov konania ako vecne správny potvrdil.

19. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods.1 v spojení s 255 ods. 1

CSP, o výške ktorých rozhodne podľa § 262 ods. 1 CSP súd prvej inštancie samostatným rozhodnutím.
Odvolací súd priznal žalobcovi nárok na náhradu trov konania, pretože bol v odvolacom konaní plne
úspešný.20. Rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Nitre pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP),
v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,
ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj
vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP), to neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba,
ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej

zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c)
dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou
organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie

druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).