Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 28. február 2025

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 14CoP/4/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5121207393
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 02. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martina Nemravová

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2025:5121207393.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu

JUDr. Martiny Nemravovej, členov senátu JUDr. Róberta Bebčáka a JUDr. Miroslavy Korbašovej, vo veci
starostlivosti súdu o maloleté deti: A. A., nar. XX.XX.XXXX A. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom ako matka,
zastúpené kolíznym opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Žilina, deti rodičov matky: B. A.,
nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XXXX/XXX, D. E. F., zastúpená: Mgr. Ján Páchnik, Advokátska kancelária
KARMAN & PÁCHNIK, so sídlom Mariánske námestie 29/6, Žilina, a otca: A. A., nar. XX.XX.XXXX,
bytom G. XXXX/X, C., zastúpený: JUDr. Zdenka Hulmanová, advokátka so sídlom Kysucká cesta 3,
Žilina, o návrhu o udelenie súhlasu na zmenu priezviska, o odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu

Žilina č.k. 21P/167/2021-1638 zo dňa 13. septembra 2024, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok Okresného súdu Žilina č.k. 21P/167/2021-1638 zo dňa 13. septembra 2024 potvrdzuje.
Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie (ďalej aj len „okresný súd“) napadnutým rozsudkom rozhodol tak, že „Súd
nahrádza súhlas otca A. A., nar. XX.XX.XXXX, k tomu, aby matka B. A., nar. XX.XX.XXXX, podala návrh
na zmenu priezviska maloletých detí: A. A., nar. XX.XX.XXXX a A. A., nar. XX.XX.XXXX, z priezviska
A. na priezvisko A..

Žiaden z účastníkov konania nemá nárok na náhradu trov konania.“

2. S poukazom na vykonané dokazovanie a právnu úpravu v § 35 Zákona o rodine, § 11 ods. 3
zákona č. 300/1993 Z.z. okresný súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti rozhodnutia.
Riadny výkon rodičovských práv a povinností predpokladá konsenzus rodičov vo veciach súvisiacich s
týmto výkonom. Ak sa však rodičia z akýchkoľvek dôvodov nevedia dohodnúť o podstatných veciach
súvisiacich s výkonom ich rodičovských práv a povinností, rozhodne o takejto spornej podstatnej veci,

na návrh niektorého z rodičov súd.
3. Súd rozhodne iba o takých nezhodách rodičov, ktoré sú podstatnými vecami pri výkone ich
rodičovských práv a povinností. Za podstatné pritom možno považovať aj ďalšie, v ustanovení §
35 Zákona o rodine nevymenované prípady, napríklad určenie bydliska maloletého dieťaťa, podanie
návrhu na zmenu priezviska maloletého dieťaťa. Ak sa rodičia dieťaťa nedohodnú na zmene priezviska
maloletého dieťaťa, súd v takomto prípade nie je oprávnený rozhodovať o zmene priezviska na návrh
niektorého z rodičov, môže iba nahradiť súhlas za rodiča (ak súhlas na zmenu priezviska nedal), aby

druhý rodič prípadne podal žiadosť o zmenu priezviska maloletého dieťaťa. Určiť meno a priezvisko
dieťaťa patrí k právam a povinnostiam rodičov, pričom pri určení priezviska dieťaťa treba zachovať
zásady, podľa ktorých určiť priezvisko dieťaťa je právom obidvoch rodičov. Maloleté dieťaťa musí
mať priezvisko svojho rodiča a k zmene priezviska maloletého môže dôjsť len zákonom predpísanýmspôsobom. Na povolenie zmeny priezviska nie je právny nárok a podľa ustálenej judikatúry súdov súd
dá súhlas na podanie žiadosti jedným z rodičov (bez súhlasu alebo proti vôli druhého rodiča) len vtedy,
ak sú na to závažné dôvody, ak si rodič, ktorého priezvisko dieťa má, neplní povinnosti voči dieťaťu,

neprejavuje oň záujem a zrejme stratil k nemu citový vzťah alebo z iného vážneho dôvodu (napr. dieťa
vzhľadom na rozdielne priezvisko od matky a súrodenca, má problémy napr. v škôlke, v škole, pri
zastupovaní dieťaťa a sprevádzaní dieťaťa pri rôznych situáciách: lekár, škola, úrady a pod.), ktoré
samotné dieťa nevie vysvetliť, ale mu to prekáža v komunikácii s ľuďmi a nie je v záujme ďalšej výchovy
a vývoja maloletého dieťaťa, aby sa u neho udržiaval a prehlboval pocit spolunáležitosti s týmto rodičom

formou rovnakého priezviska.
4. Zmena priezviska dieťaťa je závažným zásahom do jeho práv a súd udelí súhlas k podaniu žiadosti
o zmenu priezviska výlučne v prípade, ak je zmena priezviska v najlepšom záujme dieťaťa. Dôležitou
skutočnosťoujeajnázordieťaťa,naktorýjesúdpritakzávažnejotázke,akojezmenapriezviskapovinný
prihliadať, samozrejme primerane jeho veku, rozumovým schopnostiam.
5. Okresný súd zisťoval názor maloletých detí v priebehu konania prostredníctvom kolízneho

opatrovníka, pričom bol s deťmi vykonaný pohovor v domácom prostredí a vyjadrenia detí boli obsahom
správy zo dňa 15.02.2023. Deti uviedli, že by sa chceli volať ako mamina. Maloletý A. uviedol, že sa mu
škole posmievajú, že je mrzák. Tiež sa spolužiaci často pýtajú, prečo sa volá inak ako matka a A. to nevie
vysvetliť. V škole sa podpisuje ako „A.“ po mamine. S otcom sa nestretávajú, nechcú sa s ním stretávať
anizaprítomnostimatky.Naotázku,prečosanechcústretávaťsotcomuviedolA.,žeotecublížilmamine

a oni to videli. Videli aj ako mieril zbraň na ich mačičku. Keď otec príde ku bráne, pýta sa maloletých
ako sa majú a čo majú nové, ale oni mu neodpovedajú. A. doplnil, že z neho majú strach. Maloleté deti
navštevujú Základnú školu cirkevnú v D. E. F.. Tiež navštevujú krúžok futbalu a karate. Maloletý A. pri
pohovore o otcovi začal plakať a bol rozrušený, neskôr počas rozprávania o škole a krúžkoch už bol
veselý a bezprostredný. V správe z 25.03.2024 kolízny opatrovník uviedol: „V domácnosti bol vykonaný

rozhovor s maloletými deťmi bez prítomnosti matky. Maloleté deti uviedli, že sa majú dobre, mamina sa
o nich dobre stará. Majú ju veľmi radi, navzájom si pomáhajú. Keď je mamina chorá, tak jej urobia teplí
čaj. Vzťah k otcovi nevedeli vyjadriť, nijak ho opísať a ani nazvať. Nebaví ich čakať v zime, v daždi, v
teple na otca a on nakoniec aj tak nepríde. Maloleté deti majú nepekne spomienky na otca. A. uviedol, že
otec dal matke facku a videl aj z okna, že otec mieri zbraňou aj na ich mačku. Vtedy sa veľmi bál a aj sa

pocikal. Obe maloleté deti sa vyjadrili, že s otcom sa nechcú stretávať, odmietajú akýkoľvek kontakt a ani
za prítomnosti matky. Maloleté deti uviedli, že otca sa boja. Maloletý A. sa podpisuje priezviskom A.. Na
futbale ho deti nazvali, že je mrzák, čo ho veľmi zranilo. Maloletý A. sa tiež podpisoval priezviskom ako
A., ale pani učiteľka mu to zakázala. Obe maloleté deti vyjadrili túžbu volať sa priezviskom ako matka
„A..“ Do školy chodia veľmi radi, majú tam veľa kamarátov.“

6. Okresný súd zistil názor maloletých detí aj vykonaným pohovorom, pričom maloletý A. sa vyjadril
zhodne ako pred kolíznym opatrovníkom, že by si prial zmenu svojho priezviska. Vysmievali sa mu iní
žiaci, keď bol v 1. alebo 2. ročníku pre jeho priezvisko, že je mrzák. V škole sa podpisuje na zošity A..
Písomky tak podpísané nemôže mať. Napadlo ho to samého. V kontakte s otcom nie je, ani ho nemá v
telefóne. Tam má kontakt len na mamu a krstných rodičov. V roku 2024 sa s otcom nestretol, nepamätá

si či sa stretli v roku 2023. Čakávali ho na ihrisku s maminou a bratom. Nikdy neprišiel. Neozval sa ani na
narodeniny, či meniny, neposlal mu ani darček. Dobré spomienky na tatina nemá, pamätá si, ako mieril
na ich mačku. Škaredo hovoril na maminu. Maloletý A. uviedol, že s tatinom bol veľmi dávno, možno
mal tak 4 roky. Nemá ho uloženého v telefóne. O tatinovi nič nevie. Tento rok sa nestretli a minulý rok
asi. Nechcel by sa s ním stretávať, čakali na neho, neprišiel. Uviedol, že by sa chcel volať A., no nevedel

povedať prečo. Jeho bratovi sa posmievali, že je mrzák, videl ho preto plakať. Bolo to dávno. Uviedol, že
priezvisko A. sa mu nepáči, ale prečo nevie povedať. Nevie, prečo sa chce volať inak. Ako spomienku
na otca uviedol, že dal mamine facku do hlavy a mieril na ich mačku.
7. Rodičia maloletých detí nie sú manželia. Nežijú spolu od roku 2018, kedy maloletý A. mal 4 roky
a maloletý A. mal 2 roky. Rozsudkom Okresného súdu Žilina č. k. 30P/226/2018-378 z 08.07.2020

v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Žiline č. k. 7CoP/10/2021-471 zo 17.03.2021 boli upravené
rodičovské práva a povinnosti k maloletým deťom. Maloleté deti zverené do osobnej starostlivosti matky
a otec bol zaviazaný prispievať na ich výživu sumou 150 Eur mesačne na každé z detí. Otec mal
upravený styk s deťmi počas 3 mesiacov od právoplatnosti rozsudku každý párny týždeň v sobotu od
14,00 hod do 18,00 hod, v nedeľu od 14,00 hod do 18,00 hod za prítomnosti matky, po uplynutí tohto

obdobia bol otec oprávnený sa stretávať s maloletými deťmi každý párny týždeň v sobotu od 10,00 hod
do 18,00 hod a v nedeľu od 10,00 hod do 18,00 hod bez prítomnosti matky. Po vydaní rozhodnutia
dochádzalo ku kontaktu otca s maloletými deťmi v prítomnosti matky, následne kedy malo dochádzať
k styku bez prítomnosti matky sa stretnutia v súdom určenom rozsahu nerealizovali, deti odmietali sotcom odísť bez matky. Otec vykonal niekoľko pokusov o styk s deťmi v neprítomnosti matky, ani raz
sa mu nepodarilo s deťmi stráviť čas osamote a v určenom rozsahu. Medzi časom otec pracoval v
zahraničí, kedy stretávanie záviselo aj od jeho pracovných turnusov. Deklaroval, že si dokáže prácu

zabezpečiť tak, aby na stretnutia chodil, resp. uviedol, že sa chystá pracovať na Slovensku. Okresný
súd mal podľa predložených výpisov preukázané, že otec minimálne od júna 2022 pracuje v zahraničí
(spoločnosť GENERAL SCAFFOLDING, s.r.o.). Dňa 25.08.2022 si otec podal návrh na zmenu úpravy
styku, kde navrhoval upraviť styk od piatka do nedele (v tom čase už jednoznačne pracoval trvalo v
zahraničí) Z prehľadu stretnutí otca s deťmi ako ich vyhotovila matka je zrejmé, že v roku 2022 od júla

2022 prišiel za deťmi celkovo 6-krát, v priebehu roka 2023 len jedenkrát 08.04.2023, v roku 2024 sa
otec s deťmi nevidel ani raz. Priebeh stretnutí, resp. ich frekvencia sú zaznamenané aj v opakovane
vyhotovených správach kolízneho opatrovníka z 15.02.2023 a z 25.03.2024, kde sa vyjadrovali samotní
rodičia. Matka v správe z 15.02.2023 uviedla, že otec bol naposledy na stretnutí s deťmi 23.10.2022 a
deti už jeden rok neboli s otcom. Otec deti nekontaktuje telefonicky ani sa nezaujíma v škole. Otec v
správe kolízneho opatrovníka zo dňa 25.03.2024 uviedol, že sa práve vrátil z Nemecka, kde pracuje ako

stavebný pracovník. Na Slovensko chodí nepravidelne. Pracovnú dobu si vie upraviť podľa možností a
povinností. S maloletými deťmi bol naposledy 08.04.2023. Od tej doby na stretnutie s deťmi nechodil.
8. Okresný súd konštatoval, že otec sa s maloletými deťmi dlhodobo nestretáva. Plní si vyživovaciu
povinnosť. Matka s maloletými deťmi žije v spoločnej domácnosti. Matka pritom používa priezvisko
A. a maloleté deti priezvisko A.. Vzhľadom na uvedenú skutočnosť, kedy v prvom rade v rôznych

životných situáciách vystupuje ako zákonný zástupca matka maloletých detí, vznikajú alebo môžu
vznikať situácie v školskom zariadení, u lekára alebo pri iných príležitostiach, kedy dieťa môže byť
prítomné pri nedorozumeniach s rozdielnym priezviskom matky a citlivo tento stav vnímať, čo sa
môže prejaviť najmä na jeho psychickom vývoji. Maloleté deti si už uvedomujú rozdielnosť priezvisk.
Dôkazom toho bol aj vykonaný pohovor s maloletými deťmi. Maloleté deti sa s aktuálnym priezviskom

A. nestotožňujú. Hoci matka uviedla, že deti vedia, že majú priezvisko po svojom otcovi, samotné deti
sa nestotožňujú ani s osobou otca. Nevedeli vyjadriť svoj vzťah k otcovi, opísať ho. Príčinou je podľa
okresného súdu slabá frekvencia stretnutí s otcom (k viacerým stretnutiam došlo v roku 2022, v roku
2023 sa stretli len raz, v roku 2024 vôbec), do popredia vystupujúce negatívne zážitky s otcom - fyzický
útok na matku, otec mieriaci zbraňou na ich mačku, či opakované stretnutia, ktoré sa neuskutočnili,

pretože otec neprišiel. Otec s deťmi nemá vytvorený vzťah.
9. V predmetnej veci existujú iné vážne dôvody na zmenu priezviska maloletých detí. Otec o deti
nejaví záujem. Jednak nedochádza k osobnému kontaktu, kde by otec mal možnosť zistiť bežné veci
o deťoch, o škole, zdravotnom stave, záľubách, o trávení času. Otec nie je s deťmi ani v telefonickom,
či písomnom kontakte, ktorý však možno povedať, že by nedokázal vzhľadom na vek detí nahradiť

osobné stretnutie a jeho bezprostrednosť. Udržiavať komunikáciu v telefóne s deťmi v tomto veku je
dosť náročné a z pohľadu rodiča, ktorý nie je s deťmi pravidelne aj poskytnuté informácie sú určite
nedostatočné. Otec sa o deti nezaujíma ani u matky, nakoľko ich kontakt a komunikáciu sú minimálne,
až žiadne. Otec informácie o deťoch nemá ani zo školského zariadenia, ktoré navštevujú, uvedené
okresný súd konštatoval na základe správ poskytnutých samotnou školou. Pritom v súčasnosti je

možné potrebné informácie získať cez aplikáciu Edupage. Zároveň nezáujem otca možno konštatovať
aj z jeho postoja k prebiehajúcim súdnym konania, ktoré sa týkajú priamo maloletých detí - konanie
o zmenu styku (návrh otca), konanie o návrhu otca o zníženie výživného, konanie o návrhu matky
o zvýšenie výživného, konanie o výkon rozhodnutia (návrh otca). Otec sa na žiadne pojednávanie
osobne nedostavil. Opakovane sa ospravedlnil z pojednávania z dôvodu výkonu povolania a plnenia

si pracovných povinností v zahraničí, napriek tomu, že pojednávania boli vytýčene v predstihu, aby
si otec svoje povinnosti zabezpečil tak, aby sa mohol osobne pojednávania zúčastniť a hájiť svoje
záujmy a domáhať sa aktívne svojich práv. Správanie otca okresnému súdu prišlo ako rezignácia, bez
ochoty či záujmu uchádzať a bojovať za svoje práva rodiča. V tomto je situácia odlišná od stavu v
čase predchádzajúceho rozhodnutia okresného súdu o totožnom návrhu matky, kedy súd návrh matky

rozsudkom č.k. 30P/226/2018-390 z 08.07.2020 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Žiline č.k.
7CoP/11/2011 zo 17.03.2021 zamietol.
10. Súčasťou rodičovských práv a povinností sú najmä: sústavná a dôsledná starostlivosť o výchovu,
zdravie, výživu všestranný vývoj maloletého dieťaťa. Výchovu treba vykladať v najširšom slova zmysle
ako starostlivosť o komplexný rozvoj dieťaťa - duševný, telesný, mravný, citový, zdravotný aj rozumový.

Táto starostlivosť má byť sústavná a dôsledná. Výkon rodičovských práv a povinností nie je závislý od
skutočností, či sú rodičia maloletého dieťaťa manželia, alebo nie, a ani od skutočnosti či spolu žijú alebo
nežijú, resp. či jeden z nich žije s dieťaťom v spoločnej domácnosti a druhý nie. Rodičia sú pri ich výkone
zásadne rovnoprávni. Ani jeden z rodičov nestráca žiadnu časť výkonu rodičovských práv v prípadeautoritatívnehorozhodnutiasúdu,ktorýupravujevýkonrodičovskýchprávapovinnostítak,žedieťazverí
do starostlivosti jedného z rodičov a druhému rodičovi upraví vyživovaciu povinnosť a styk s maloletými
deťmi. Z vyššie uvedených rodičovských práv a povinností si otec plní len vyživovaciu povinnosť.

11. So zreteľom na uvedené skutočnosti, je v záujme maloletých detí, aby okresný súd udelil matke
súhlas na to, aby podala návrh na zmenu priezviska aj za otca maloletých detí. Zmena priezviska
maloletých detí v tomto kontexte môže podľa okresného súdu prispieť k ich zdravému psychickému
vývoju a je v ich záujme. Záujem dieťaťa má v predmetnej veci prednosť pred záujmom otca. Rovnaké
priezvisko medzi rodičom a dieťaťom síce vytvára istý pocit spolupatričnosti, ale pre vzťah rodiča a

dieťaťa táto skutočnosť (sama osebe) nie je podstatná. Na druhej strane sama rozdielnosť priezvisk
budovaniu vzťahu dieťaťa a rodiča nemôže brániť. Otec aj naďalej zostáva otcom svojho dieťaťa a má
k dieťaťu rovnaké práva, ale aj povinnosti ako matka (vrátane vyživovacej povinnosti a právo stretávať
sa s maloletým dieťaťom). Zmena priezviska na tomto faktickom stave nič nemení.
12. Okresný súd dal do pozornosti rodičom detí (osobitne otcovi maloletých detí), že týmto rozhodnutím
otec svoje rodičovské práva ani povinnosti nestráca, ani mu nie sú obmedzené, ani to neohrozuje

jeho postavenie otca (predmetom konania nebolo obmedzenie alebo pozbavenie rodičovských práva
povinností alebo o pozastavenie ich výkonu, ani rozhodovanie o osvojení dieťaťa).
13. Rozhodnutie okresného súdu, ktorým sa nahrádza súhlas druhého rodiča so zmenou priezviska
maloletého dieťaťa, nie je automaticky dôvodom na povoľujúce rozhodnutie správneho orgánu, ktorý
vec vo vlastnej kompetencii zodpovedne a spravodlivo posúdi. Je preto potrebné rozlišovať medzi

rozhodovaním súdu o nahradení súhlasu jedného z rodičov z dôležitých dôvodov v rámci starostlivosti
súdu o maloletých a medzi samotným rozhodovaním o zmene priezviska maloletého dieťaťa, ktoré do
právomoci súdu nepatrí. Skúmanie podmienok na zmenu priezviska maloletého dieťaťa je predmetom
administratívnoprávneho konania o zmene priezviska pred správnym orgánom a súd sa v tomto konaní
nimi ani nezaoberal. O trovách konania okresný súd rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok

na náhradu trov konania podľa § 52 CMP.
14. Proti tomuto rozsudku okresného súdu podal odvolanie otec prostredníctvom právnej zástupkyne,
pretože súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam
a podľa odvolateľa nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Súd prvej inštancie napadnutým
rozsudkom nahradil súhlas otca k tomu, aby matka podala návrh na zmenu priezviska maloletých detí.

Návrhom zo dňa 18.01.2023 sa však matka domáhala nahradenia súhlasu otca so zmenou priezviska
maloletých detí, a tak v návrhu na začatie konania ani v priebehu konania pred súdom prvej inštancie
matka tento návrh nezmenila a nenavrhovala nahradenie súhlasu otca s tým, aby podala návrh na
zmenu priezviska na príslušnom správnom orgáne. Súd prvej inštancie tak nesprávne rozhodol nad
rámec návrhu matky. Pri rozhodovaní o nahradení súhlasu otca so zmenou priezviska maloletých detí

súdprvejinštancievychádzalznesprávnychkonštatovaní,spočívajúcichvtom,žeotecsaomaloletédeti
nezaujímaaneplnísivočinimrodičovsképovinnosti,čoniejesprávne.Otecsadlhodobosnažíoobnovu
kontaktu s maloletými deťmi, ktorý nemá výlučne z dôvodov na strane matky. Matka dlhodobo negatívne
pôsobí na maloleté deti, ktoré postupne začali odmietať stretnutia s otcom, a to bez akéhokoľvek
zavinenia na strane otca. Maloletý A. mal dokonca uvádzať opakovane spomienku na otca, ktorý sa mal

voči matke správať agresívne, pričom maloletý A. nebol nikdy prítomný takého konfliktu medzi rodičmi,
pokiaľ aj áno, bolo to ešte v čase, keď bolo dieťa v takom veku, že predmetnú spomienku si nemôže
vybaviť, čo preukazuje, že matka systematicky hovorí o otcovi maloletým deťom len negatívne veci,
ktoré si neskôr môže aj samotné deti prisvojiť ako svoju spomienku.
15. Otec v odvolaní uviedol, že pracuje v zahraničí a na Slovensko chodí len na krátky čas v určitých

časových intervaloch, niekedy aj po dvoch mesiacoch. Po návrate otca zo zahraničia tento spočiatku
chodil pravidelne pred rodinný dom, v ktorom matka s maloletými deťmi býva, avšak bezúspešne. Matka
detisprevádzalapreddomom,avšaksúčasnespolusosvojímbratomvyvolávalakonflikty,ktorémaloleté
deti odrádzali od ich odchodu s otcom, čo otec nedokázal ovplyvniť. Aj z tohto dôvodu otec podal návrh
na výkon rozhodnutia. Otec platí výživné na maloleté deti v súčasnosti spolu so zameškaným výživným

v sume 900 Eur mesačne, zatiaľ čo matka deklarovala svoj mesačný príjem vo výške 250 Eur mesačne,
a to i napriek tomu, že u matky neexistuje žiadna vážna prekážka, ktorá by jej bránila získať vyšší príjem,
minimálnevovýškeminimálnejmzdy,pokiaľbysazamestnala.Jezrejmé,žepotrebymaloletýchdetí,ale
aj matky samotnej sú uspokojované výlučne z výživného, ktoré posiela otec, čo je významná skutočnosť
svedčiaca v prospech otca, ktorý si takto riadne plní svoje rodičovské povinnosti voči maloletým deťom.

Otec sa samozrejme zaujíma aj o výsledky maloletých detí v základnej škole, ktorú navštevujú, má
stiahnutú aj aplikáciu EDUPAGE. (dôkaz: Edupage - foto)
16. V odvolaní otec uviedol, že matka svojím dlhoročným konaním spôsobila, že v súčasnosti otec
nemá možnosť sa s maloletými deťmi stretávať, aj keby chcel. Pokiaľ by otec v zmysle právoplatnéhorozsudku, ktorým bol styk otca s maloletými deťmi upravený, chodil pred dom matky a bezvýsledne v
čase odovzdania na maloleté deti čakal, musel by opustiť prácu v zahraničí, čo by významne ovplyvnilo
jeho prajem, ktorý mu umožňuje platiť výživné. Otec by si rád upravil pracovný čas v zahraničí, pokiaľ by

mal možnosť stretávať sa s maloletými deťmi, avšak to už dlhodobo nie je možné práve z dôvodov na
strane matky, ktorá nie je schopná maloleté deti na stretnutie pripraviť a otcovi odovzdať. Matka v konaní
pred súdom prvej inštancie nepravdivo podľa odvolateľa tvrdila, že otec nemal záujem o maloletého
A. v čase, kedy maloleté dieťa absolvovalo vážnu operáciu hlavy. Otec sa o maloleté dieťa zaujímal,
vybavil matke a synovi odvoz do nemocnice a bol maloletého A. v nemocnici aj navštíviť. Súd prvej

inštancie však znovu prihliadol len na tvrdenia matky, ktorá ani nevedela uviesť relevantné dôvody, prečo
chce deťom meniť priezvisko a odvolávala sa okrem iného aj na jej kresťanskú vieru, čo vzhľadom ku
skutočnosti, že sú obidve maloleté deti narodené mimo manželstva, nedáva zmysel.
17. V odvolaní otec namietal, že súd prvej inštancie bez toho, aby o tomto úkone informoval otca,
predvolal na pojednávanie maloleté deti, ktoré sa mali vyjadriť k zmene priezviska. Z komunikácie
maloletých detí vyplynulo, že maloletý A. mal jedenkrát pred niekoľkými rokmi problém s tým, že sa mu

chlapci na futbale smiali, že je mrzák, toto sa nemalo opakovať a dokonca spolužiaci sa mu v triede
nevysmievali kvôli priezvisku vôbec. Pokiaľ teda kolízny opatrovník navrhol v konaní matke vyhovieť z
dôvodu, že sa jedná o priezvisko hanlivé, postupoval tak nesprávne, nakoľko priezvisko A. určite nie
je priezviskom hanlivým a deťom sa až na jedinú výnimku spred rokov nikto kvôli priezvisku nesmeje.
Samotný maloletý A. neuviedol žiadne dôvody, prečo by chcel iné priezvisko ako priezvisko A. a maloletý

A. zmene priezviska ani nerozumel. I napriek tomu súd prvej inštancie vyhodnotil tvrdenia maloletých
detí ako ich želanie zmeniť si priezvisko, čím postupoval nesprávne pri zisťovaní skutočného stavu
veci, ktoré viedlo k nesprávnemu rozhodnutiu vo veci samej. Zmena priezviska je želaním matky, nie
maloletých detí. Matka má v súčasnosti priezvisko A., rovnako ako jej sestra a jej brat, s ktorými bývajú
spolu s maloletými deťmi. Práve z dôvodu, že v domácnosti matky žijú jej súrodenci, je potrebné tento

netypický model rodiny odlíšiť a nevyvolávať u maloletých detí dojem, že matka spolu s ich ujom a tetou
tvoria ich jedinú rodinu, v ktorej nemusí byť žiadny otec. V rodine matky nie je ani ďalší priamy príbuzný
maloletýchdetí,napr.nevlastnýsúrodenec,ktoréhoinépriezviskobymohlovyvolávaťudetípochybnosti
o spolupatričnosti. Maloleté deti by mali byť vedené k tomu, že v ich živote existuje aj osoba otca, s
ktorým majú spoločné priezvisko a ktorý vzhľadom na situáciu v rodine zavinenú matkou, prispieva na

ich výživu tak, aby maloleté deti mali zabezpečené všetky svoje potreby. Pokiaľ matka nie je schopná
rolu otca v živote maloletých detí zachovať a dokonca sa snaží aj zmenou priezviska maloletých detí
otca úplne zo života maloletých detí vytesniť, je úlohou súdu chrániť najlepší záujem maloletých detí,
ktorým zachovanie priezviska zo strany otca určite je. Priezvisko maloletých detí matka vybrala spolu s
otcom pri ich narodení s tým, že ani v tom čase neboli rodičia manželmi. Matka medzičasom uzavrela

manželstvo, kedy si priezvisko zmenila a zároveň sa aj rozviedla a vrátila sa k svojmu priezvisku. Aj z
tohto dôvodu je nesprávne tvrdenie súdu prvej inštancie, že rovnaké priezvisko detí a matky vyvolá u
detí pocit spolupatričnosti. Maloleté deti sú už vo veku, kedy situáciu s iným priezviskom môžu pochopiť,
pokiaľ by im to matka chcela vysvetliť, čo evidentne nerobí. Rovnako považoval za nesprávne zistenie
skutkovéhostavuvsúvislostisporovnanímsituácievkonanívedenomOkresnýmsúdomŽilinavedenom

pod sp. zn. 30P/226/2018, kedy došlo k zamietnutiu návrhu matky na nahradenie súhlasu so zmenou
priezviska. Situácia v rodine je úplne rovnaká. Rodičia majú naďalej vzájomný konflikt, ktorý spôsobil,
že otec nemá možnosť sa s maloletými deťmi stretávať a už vôbec sa nemôže u matky informovať o
maloletých deťoch, nakoľko matka s ním už dlhoročne nekomunikuje žiadnym spôsobom. Matka sa na
otca obrátila len v situácii, kedy potrebovala jeho podpis na žiadosti o zápis maloletých detí na základnú

školu, čo otec bez problémov aj podpísal.
18. Neprítomnosť otca na pojednávaniach v súdnych konaniach, týkajúcich sa úpravy práv a povinností
k maloletým deťom, pričom v troch súdnych konaniach išlo len o štyri neúčasti, kedy bol vždy
riadne zastúpený právnym zástupcom, čo nespôsobilo nikdy prieťahy v súdnych konaniach, nemožno
považovať za nezáujem otca o maloleté deti. V tejto súvislosti poukázal na dĺžku konania vedeného

pod sp. zn. 21P/l67/2021, ako aj sp.zn. 30Em/9/2021, ktoré trvali tri roky a dĺžku týchto konaní určite
nezavinil otec. Vo veciach týkajúcich sa maloletých detí má trojročná dĺžka konania významný vplyv na
výsledok prejednávaných vecí, keďže pri maloletých deťom vo veku A. a A. došlo za tri roky k vývinovým
zmenám, ktoré môžu ovplyvniť ich postoj k otcovi, nakoľko vyrastajú bez neho. Žiadal, aby odvolací súd
rozhodol tak, že návrh matky zamietne a o trovách konania rozhodne tak, že žiaden z účastníkov nemá

nárok na ich náhradu.
19. K doručenému odvolaniu sa vyjadril kolízny opatrovník, ktorý uviedol, že súhlasí s rozhodnutím
odvolacieho súdu bez nariadenia pojednávania.20. K doručenému odvolaniu sa vyjadrila matka, ktorá uviedla, že napadnutý rozsudok považuje za
vecne správny. Skutočnosť, že otec sa o deti nezaujíma a neplní si riadne rodičovské povinnosti,
mal súd riadne zistené aj v rámci tohto konania, ale aj z iných súvisiacich konaní vedených pod

rovnakou spisovou značkou. O tejto skutočnosti rovnako svedčí aj to, že sa v minulosti musela domáhať
zaplatenia výživného zo strany otca prostredníctvom výkonu rozhodnutia (konanie vedené u súdneho
exekútora JUDr. Margity Rojčekovej pod sp. zn. 141EX/392/22). K nezáujmu otca o deti uviedla, že
„Dňa 22.05.2023 o 12.00 sa malo uskutočniť pojednávanie vo veci výkonu rozhodnutia. Dňa 22.05.2023
o 08.13 hod mi bolo súdom oznámené, že sa pojednávanie ruší z dôvodu, že otec maloletých sa

nevie dostaviť na pojednávanie z dôvodu práce v zahraničí. Dňa 19.05.2023 o 12.20 hod napísal
otec maloletých na súd, že sa nezúčastní pojednávania z vážnych dôvodov, pričom uviedol: „ K
dnešnému dňu mi nebolo doručené písomné predvolanie na súdne pojednávanie, ktoré sa má konať dňa
22.05.2023,aztohodôvodunemámakozdôvodniťzamestnávateľovisvojuneprítomnosťnapracovisku.
Vzhľadom k tomu, že v deň pojednávania si budem plniť neodkladné pracovné úlohy v zahraničí,
nemôžem sa dostaviť dňa 22.05.2023 o 12.00 hod na súdne pojednávanie, tak ako ste to navrhli na

poslednompojednávanídňa05.04.2023.Oznamujemsúdu,žeprítomnývmiestetrvaléhopobytubudem
od 10.06.2023.“ Otec o termíne pojednávania vedel v dostatočnom časovom predstihu (05.04.2023 ho
vzal na pojednávaní na vedomie), napriek tomu nebol schopný prispôsobiť si svoje pracovné povinnosti
termínu pojednávania, pričom ako navrhovateľ by mal mať prvoradý záujem na jeho uskutočnení. Za
zmienku stojí aj dátum, kedy otec súdu oznámil, že sa pojednávania nezúčastní (19.05.2023 o 12.20

hod.), čo bol piatok, pričom pojednávanie bolo vytýčené na 22.05.2024, čo bol nasledujúci pondelok.
Otectakzmarilpojednávaniadoslovanaposlednúchvíľu.Otecsaobdobnesprávalajvinýchkonaniach.
Dňa 23.04.2024 sa konalo pojednávanie vo veci návrhu otca na úpravu styku s deťmi, ktorého sa otec
maloletých detí nezúčastnil, pričom aj v tomto konaní vystupoval v procesnom postavení navrhovateľa a
o termíne pojednávania bol riadne a včas upovedomený. Obdobná situácia nastala aj v konaní o návrhu

na zvýšenie výživného a zároveň o návrhu otca na zníženie výživného, ktorého sa opäť otec maloletých
detí nezúčastnil, pričom o termíne pojednávania bol riadne a včas upovedomený. Jednu svoju neúčasť
otec odôvodnil tým, že bol na prezidentských voľbách a preto ho na pojednávanie zamestnávateľ
neuvoľniladruhúneúčasťodôvodniltým,žejenadovolenke,pričomotermínochpojednávaníotecvedel
v dostatočnom predstihu a bol o nich riadne a včas upovedomený. Takéto ignorovanie účasti otca na

konaniach, ktorých bol paradoxne sám iniciátorom a na plnení si vyživovacej povinnosti sa nedá vnímať
inak ako nezáujem o riešenie problémov týkajúcich sa našich detí, a teda ani aj ako nezáujem o deti,
pričom nie je zanedbateľný negatívny vplyv týchto konaní na deti. V tejto súvislosti je namieste otázka,
prečo otec vlastne konania iniciuje, keď je nakoniec v nich pasívny. V konaní nebolo preukázané tvrdenie
otca o tom, že na deti negatívne vplýva. Otec opakuje túto svoju mantru vo všetkých konaniach, pričom

o ňom neprodukoval žiadny dôkaz. To, že otcovi bolo súdom určené súdom výživné 300 Eur, vyplýva
najmä z jeho zárobkových pomerov. To, že otec momentálne platí výživné v sume 900 Eur/mesiac spolu
na obe deti, je zapríčinené jeho zameškaným výživným. Rozhodne popiera tvrdenia otca týkajúce sa
jeho záujmu o A. v čase jeho vážnej operácie. Otec sa o syna nezaujímal, čo bolo v takej vypätej situácii
obzvlášť bolestivé. Čo sa týka dôvodov na zmenu priezviska, má za to, že ich uviedla dosť na to, aby

boli dostatočné pre rozhodnutie prvostupňového súdu. To, že otec sa o deti nezaujíma, bolo potvrdené
aj stanoviskom ZŠ C. H., ktorú maloleté deti navštevujú. Otcom predložené fotky obrazovky zo stránky
Edupage sú evidentne z dátumu 13.11.2024 (na fotkách je text zajtrajší rozvrh 14.11.), pričom jeho
odvolanie je rovnako datované dátumom 13.11.2024. Je evidentné, že tieto dôkazy boli zabezpečené na
poslednú chvíľu v súvislosti s podávaním odvolania a nemožno ich považovať za nič iné ako za účelový

dôkaz, ktorý skôr svedčí o nezáujme otca o deti ako o jeho skutočnom záujme o ne. K výpovediam
detí uviedla, že tieto boli vykonané riadnym, zákonným spôsobom tak, aby si mohol orgán starostlivosti
o mládež, ako aj súd utvoriť dostatočný obraz o tom, či ide o výpovede spontánne a pravdivé. Rozhodne
poprela tvrdenie otca o tom, že ona mala zaviniť aktuálnu situáciu v bývalej rodine.
21. Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací (§ 34 Civilného sporového poriadku), po zistení, že odvolanie

bolo podané včas (§ 362 ods. 1 Civilného sporového poriadku), oprávneným subjektom - účastníkom
- otcom (§ 359 Civilného sporového poriadku), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému
zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 1 Civilného sporového poriadku), po skonštatovaní, že podané
odvolanie má zákonné náležitosti (§ 363 Civilného sporového poriadku) a že odvolateľ použil zákonom
prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 Civilného sporového poriadku), preskúmal rozsudok súdu

prvej inštancie bez viazanosti rozsahom (§ 65 Civilného mimosporového poriadku) a dôvodmi odvolania
(§ 66 Civilného mimosporového poriadku), s prihliadnutím na prípadné vady konania, iba ak by mali za
následoknesprávnerozhodnutievoveci,ktoréalenezistil(§67Civilnéhomimosporovéhoporiadku),bez
potrebyzopakovaniaalebodoplneniadokazovania(§68Civilnéhomimosporovéhoporiadku),postupombez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 Civilného sporového poriadku a contrario)
a dospel k záveru, že odvolanie otca nie je dôvodné, v dôsledku čoho boli splnené podmienky pre jeho
potvrdenie v napadnutých výrokoch (§ 387 ods. 1 Civilného sporového poriadku).

22. Pretože odvolací súd v plnom rozsahu preberá súdom prvej inštancie zistený skutkový stav, na
základe ktorého dospel k správnym skutkovým záverom, pokiaľ ide o skutočnosti právne rozhodné pre
posúdenie odvolania otca, a pretože odvolací súd zdieľa i právne závery súdu prvej inštancie vo veci,
ktorý na vec aplikoval správne hmotnoprávne ustanovenia a tieto v súvislosti s danou vecou i správne
vyložil, a preto sa stotožňuje s odôvodnením rozhodnutia, s poukazom na § 387 ods. 2 CSP, odvolací súd

konštatuje správnosť jeho dôvodov a už iba odkazuje na správne a presvedčivé písomné vyhotovenie
rozsudku. Odvolací súd ani s prihliadnutím na uplatnené odvolacie argumenty odvolateľa nenachádza
dôvod, pre ktorý by sa mal od záverov súdu prvej inštancie odchýliť a nemôže preto dať mu za pravdu.
Na zdôraznenie správnosti záverov súdu prvej inštancie sa potom žiada dodať už len nasledovné:
23. Odvolací súd za aplikácie § 380 ods. 2 CSP v spojitosti s § 67 CMP z úradnej povinnosti
predovšetkým posudzoval, či konanie pred súdom prvej inštancie nie je zaťažené vadou/vadami, ktorá/

ktoré sa týka/týkajú procesných podmienok. Posúdením procesného postupu súdu prvej inštancie v
konaní, ktoré prechádzalo rozhodnutiu vo veci a ktorý zistil odvolací súd preskúmaním predloženého
súdneho spisu, odvolací súd uvádza, že v konaní nezistil procesné vady zakladajúce dôvody pre
zrušenie rozhodnutia podľa § 389 ods. 1 písm. a/ CSP.
24. V prvom rade odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že otec v odvolacom konaní neuviedol žiadne

nové skutočnosti alebo dôkazy, ktoré objektívne nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie, a
ktorébyspĺňaliprocesnépodmienkyuvedenév§366CSP.Akajotec(mimoiného)vodvolanípoukazuje
na nesprávne skutkové zistenia, je potrebné uviesť, že odvolací súd je podľa § 383 CSP viazaný
skutkovým stavom zisteným súdom prvej inštancie okrem prípadov, ak dokazovanie zopakuje alebo
doplní. V tomto prípade odvolací súd ale konštatuje, že súd prvej inštancie vykonal všetky relevantné

dôkazy navrhnuté stranami, tieto dôkazy vyhodnotil a z hodnotenia dôkazov ustálil skutkový stav, z
ktorého pri rozhodovaní vychádzal.
25. Podľa § 191 Civilného sporového poriadku dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz
jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo
počas konania najavo (ods. 1). Vierohodnosť každého vykonaného dôkazu môže byť spochybnená, ak

zákon neustanovuje inak (ods. 2).
26. Súd prvej inštancie si túto svoju povinnosť splnil, výsledky vykonaného dokazovania riadne
vyhodnotil a na ich základe odôvodnil rozhodnutie, s ktorým sa odvolací súd stotožňuje tak, ako
už bolo uvedené vyššie. Odvolací súd ďalej uvádza, že vnútorné presvedčenie súdu (ako výsledok
hodnotenia dôkazov) by sa totiž malo vytvárať na základe starostlivého uváženia a zhodnotenia dôkazov

jednotlivo, aj v ich komplexnosti tak, aby vychádzalo z pravidiel formálnej logiky. Kontrola výsledku
hodnoteniadôkazov,kuktorýmdospelsúd,sauskutočňujenajmäprostredníctvominštitútuodôvodnenia
rozsudku. Súd má povinnosť dbať na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé a vyhovujúce
najmä základnej požiadavke preskúmateľnosti. V posudzovanom prípade súd prvej inštancie v rozsahu
potrebnom pre rozhodnutie dokazovaním riadne zistil skutkový stav veci, aplikoval naň správny predpis

a svoje rozhodnutie aj veľmi podrobne a presvedčivo odôvodnil. Okolnosti namietané otcom v odvolaní
nemajú za následok úvahu odvolacieho súdu, ktorá by nebola zhodná s v napadnutom rozhodnutí
prezentovanou úvahou súdu prvej inštancie.
27. Posúdením otcom produkovaných odvolacích námietok vo svetle skutočností z obsahu spisového
materiálu plynúcich, tieto odvolací súd nevyhodnotil ako opodstatnené k odlišnému rozhodnutiu ako

okresný súd.
28. Krajský súd považuje za potrebné uviesť, že pokiaľ išlo o odvolanie odvolateľa a ním tvrdených
skutočností, tak na rozhodnutie krajského súdu ako súdu odvolacieho v zmysle podaného odvolania
nebolo potrebné k uvádzaným skutočnostiam nariadiť pojednávanie, pretože bolo postačujúce, aby
bolo odvolacím súdom rozhodnuté na základe celého obsahu spisového materiálu a v ňom doložených

listín. Účastníci nevzniesoli žiaden presvedčivý dôkaz potvrdzujúci, že iba ústna časť pojednávania
nasledujúca po výmene písomných podaní po rozhodnutí okresným súdom by mohla zaručiť spravodlivé
konanie (rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva zo dňa 25.04.2023 č. 64336/01 vo veci Lino
Carlos Varela Assalino proti Portugalsku; rozsudok Najvyššieho súdu SR sp.zn. 5Cdo/218/2009, sp.zn.
3Cdo/51/2011, sp.zn. 3Cdo/186/2012, sp.zn. 7Cdo/56/2011).

29. Odvolací súd konštatuje, že v tomto konaní bolo riešené len udelenie súhlasu jednému z rodičov na
podanie žiadosti o zmenu priezviska maloletého, a nie samotné rozhodovanie o takejto zmene, ktoré
patrí do výlučnej právomoci správneho orgánu (t. j. že je predmetom administratívnoprávneho konania) /
Uznesenie Ústavného súdu SR z 13. marca 2013, č. k. I. ÚS 159/2013-12/.30. Podľa prvej vety čl. 5 Zákona o rodine, záujem maloletého dieťaťa je prvoradým hľadiskom pri
rozhodovaní vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú.
31. V zmysle § 28 ods. 2 Zákona o rodine, rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia, a

preto obidvaja rodičia sú oprávnení a povinní svoje maloleté deti zastupovať a spravovať ich majetok,
samozrejme, pokiaľ tieto rodičovské práva a povinnosti neboli rozhodnutím súdu obmedzené alebo
pokiaľ súd rodičov týchto práv a povinností nepozbavil alebo ich výkon nepozastavil.
32. Podľa § 35 Zákona o rodine, ak sa rodičia nedohodnú o podstatných veciach súvisiacich s výkonom
rodičovských práv a povinností, najmä o vysťahovaní maloletého dieťaťa do cudziny, o správe majetku

maloletého dieťaťa, o štátnom občianstve maloletého dieťaťa, o udelení súhlasu na poskytovanie
zdravotnej starostlivosti a o príprave na budúce povolanie, rozhodne na návrh niektorého z rodičov súd.
33. Odvolací súd konštatuje, že prvoinštančný súd s dôrazom na skutkové okolnosti tejto prejednávanej
veci, vyhovel návrhu matky a nahradil súhlas matky na podanie žiadosti o zmenu priezviska maloletých
detí. V zásade videl existenciu vážnych dôvodov, ktoré podľa zistení prvoinštančného súdu pramenili zo
skutočností, že otec o deti nejaví záujem. Jednak nedochádza k osobnému kontaktu, kde by otec mal

možnosť zistiť bežné veci o deťoch, o škole, zdravotnom stave, záľubách, o trávení času. Otec nie je s
deťmi ani v telefonickom, či písomnom kontakte, ktorý však možno povedať, že by nedokázal vzhľadom
na vek detí nahradiť osobné stretnutie a jeho bezprostrednosť. Udržiavať komunikáciu v telefóne s deťmi
v tomto veku je dosť náročné a z pohľadu rodiča, ktorý nie je s deťmi pravidelne, aj poskytnuté informácie
sú určite nedostatočné. Otec sa o deti nezaujíma ani u matky, nakoľko ich kontakt a komunikáciu sú

minimálne, až žiadne. Otec informácie o deťoch nemá ani zo školského zariadenia, ktoré navštevujú,
uvedené okresný súd konštatoval na základe správ poskytnutých samotnou školou. Pritom v súčasnosti
je možné potrebné informácie získať cez aplikáciu Edupage. Otcom predložené fotky obrazovky zo
stránky Edupage sú evidentne z dátumu 13.11.2024 (na fotkách je text zajtrajší rozvrh 14.11.), pričom
jeho odvolanie je rovnako datované dátumom 13.11.2024. Z prehľadu stretnutí otca s deťmi, ako ich

vyhotovila matka, je zrejmé, že v roku 2022 od júla 2022 prišiel za deťmi celkovo 6 krát, v priebehu roka
2023 len jedenkrát 08.04.2023, v roku 2024 sa otec s deťmi nevidel ani raz. Priebeh stretnutí, resp. ich
frekvenciasúzaznamenanéajvopakovanevyhotovenýchsprávachkolíznehoopatrovníkaz15.02.2023
a z 25.03.2024, kde sa vyjadrovali samotní rodičia. Matka v správe z 15.02.2023 uviedla, že otec bol
naposledy na stretnutí s deťmi 23.10.2022 a deti už jeden rok neboli s otcom. Otec deti nekontaktuje

telefonicky ani sa nezaujíma v škole. Otec v správe kolízneho opatrovníka zo dňa 25.03.2024 uviedol,
že sa práve vrátil z Nemecka, kde pracuje ako stavebný pracovník. Na Slovensko chodí nepravidelne.
Pracovnúdobusivieupraviťpodľamožnostíapovinností.Smaloletýmideťmibolnaposledy08.04.2023.
Od tej doby na stretnutie s deťmi nechodil. Matka pritom používa priezvisko A. a maloleté deti priezvisko
A.. Vzhľadom na uvedenú skutočnosť, kedy v prvom rade v rôznych životných situáciách vystupuje ako

zákonný zástupca matka maloletých detí, vznikajú alebo môžu vznikať situácie v školskom zariadení, u
lekára alebo pri iných príležitostiach, kedy dieťa môže byť prítomné pri nedorozumeniach s rozdielnym
priezviskom matky a citlivo tento stav vnímať, čo sa môže prejaviť najmä na jeho psychickom vývoji.
Maloleté deti si už uvedomujú rozdielnosť priezvisk. Dôkazom toho, tak ako uviedol už aj okresný súd,
bol aj vykonaný pohovor s maloletými deťmi. Maloleté deti sa s aktuálnym priezviskom A. nestotožňujú,

vedia, že majú priezvisko po svojom otcovi, samotné deti sa však nestotožňujú ani s osobou otca.
Nevedeli vyjadriť svoj vzťah k otcovi, opísať ho, jednou z príčin môže byť slabá frekvencia stretnutí s
otcom (k viacerým stretnutiam došlo v roku 2022, v roku 2023 sa stretli len raz, v roku 2024 vôbec),
avšak do popredia vystupujúce negatívne zážitky s otcom - fyzický útok na matku, otec mieriaci zbraňou
na ich mačku, či opakované stretnutia, ktoré sa neuskutočnili, pretože otec neprišiel. Konštatovanie

okresného súdu, že otec s deťmi nemá vytvorený vzťah, zodpovedá i podľa odvolacieho súdu výsledkom
vykonaného dokazovania.
34. Výchovu treba vykladať v najširšom slova zmysle ako starostlivosť o komplexný rozvoj dieťaťa -
duševný, telesný, mravný, citový, zdravotný aj rozumový. Táto starostlivosť má byť sústavná a dôsledná.
Výkon rodičovských práv a povinností nie je závislý od skutočností, či sú rodičia maloletého dieťaťa

manželia, alebo nie, a ani od skutočnosti, či spolu žijú alebo nežijú, resp. či jeden z nich žije s dieťaťom
v spoločnej domácnosti a druhý nie. Rodičia sú pri ich výkone zásadne rovnoprávni. Ani jeden z
rodičov nestráca žiadnu časť výkonu rodičovských práv v prípade autoritatívneho rozhodnutia súdu,
ktorý upravuje výkon rodičovských práv a povinností tak, že dieťa zverí do starostlivosti jedného z
rodičov a druhému rodičovi upraví vyživovaciu povinnosť a styk s maloletými deťmi. Z vyššie uvedených

rodičovských práv a povinností si otec plní len vyživovaciu povinnosť.
35. Odvolací súd uvádza, že zmena priezviska je v zmysle § 35 Zákona o rodine podstatnou otázkou
výchovy maloletého dieťaťa, o ktorej rodičia vždy rozhodujú spoločne bez ohľadu na to, či je alebo
nie je dieťa zverené jednému z nich do osobnej starostlivosti. Pokiaľ sa o podstatnej otázke výchovymaloletého dieťaťa rodičia nedokážu dohodnúť, rozhodne na návrh niektorého z nich súd. Súd tak
rozhoduje o nahradení vôle, resp. súhlasu druhého rodiča, čo pri zmene priezviska znamená, že
rozhoduje o udelení súhlasu k podaniu žiadosti o zmenu priezviska na administratívny úrad.

36. Posúdiť najlepší záujem dieťaťa v každom jednotlivom prípade je primárne úlohou vnútroštátnych
orgánov, ktoré majú výhodu priameho kontaktu s dotknutými osobami. Preto majú určitú mieru voľnej
úvahy, avšak Európsky súd pre ľudské práva preskúmava podľa dohovoru rozhodnutia, ktoré tieto
orgány prijali pri výkone svojej právomoci. Článok 8 obsahuje aj procesné záväzky a vnútroštátny
rozhodovací proces musí byť spravodlivý a umožniť všetkým zúčastneným sa k veci plne vyjadriť. Súdy

musia dôkladne preskúmať celú rodinnú situáciu (faktory skutkové, citové, psychologické, materiálne,
či zdravotné) a urobiť vyvážené a rozumné posúdenie dotknutých záujmov a pritom mať neustále na
pamäti nájdenie najlepšieho riešenia pre maloleté dieťa. V právnej teórii neexistuje definícia najlepšieho
záujmu maloletého dieťaťa pre rozmanitosť života, prax ale ukazuje množstvo dôvodov, ktoré treba
súdmi vyhodnotiť, aby bolo správne rozhodnuté v konečnom dôsledku o tom, či je v najlepšom záujme
dieťaťa zmena jeho priezviska. V tejto súvislosti je treba poukázať na Všeobecný komentár č. 14 (2013)

o práve dieťaťa na prvoradé zohľadnenie jeho najlepšieho záujmu (čl. 3 ods. 1 Dohovoru o právach
dieťaťa) vydaný 29. mája 2013 Organizáciou spojených národov, Výborom pre práva dieťaťa, v časti
V - Implementácia: posúdenie a určenie najlepšieho záujmu dieťaťa, A bod 48 „Posúdenie a určenie
najlepšieho záujmu je jedinečnou činnosťou, ktorú je treba uskutočniť v každom jednom prípade vo
svetle konkrétnych okolností každého dieťaťa alebo skupiny detí, či detí všeobecne“. V prejednávanej

veci odvolací súd mal za to, že boli splnené podmienky pre vyhovenie návrhu matky na zmenu priezviska
oboch maloletých detí. Väzba rodič - dieťa je tvorená okrem iných skutočností aj spoločným priezviskom,
ktoré tvorí isté puto medzi rodičom a dieťaťom. Je preto dôležité, a to vďaka faktu, že dieťa má síce právo
na zachovanie a utváranie, respektíve prehlbovanie si väzieb s oboma rodičmi avšak v okolnostiach
prejednávanej veci, s dôrazom na skutočnosti uvádzané maloletými bolo podľa odvolacieho súdu

na mieste vyhovieť návrhu matky. Odvolací súd uvádza, že určiť priezvisko (meno) dieťaťa patrí k
právam a povinnostiam rodičov, pričom pri určení priezviska dieťaťa treba zachovať zásady, podľa
ktorých určiť priezvisko dieťaťa je právom obidvoch rodičov. Maloleté dieťa má v zásade priezvisko
svojho rodiča a k zmene priezviska maloletého môže dôjsť len zákonom predpísaným spôsobom. Aj pri
rozhodovaní o takýchto návrhoch, ako podala matka, je nevyhnutné brať zreteľ na záujem maloletých

deti, ktorý je základným východiskom pri posudzovaní dôvodnosti udelenia súdneho súhlasu so zmenou
priezviska druhému z rodičov, ako predpoklad na riadne podanie žiadosti na zmenu priezviska na
administratívnom úrade. Záujem dieťaťa je nutné „čítať“ nielen z pohľadu obsahu žiadosti jedného z
rodičov, ale treba citlivo skúmať argumenty toho rodiča, ktorý so zmenou priezviska nesúhlasí. Zmenou
priezviska maloleté deti síce neprichádzajú o rodiča s právami a povinnosťami rodiča, ale strácajú

základnýformálnyrodovýidentifikátorkrodičovi.Detisarodiarodičomstým,ževýberjednéhoadruhého
rodiča navzájom predpokladá prirodzenú afiláciu týchto dvoch ľudí s predpokladom, že spoločným
(minimálne uzrozumeným) rozhodnutím mať spoločné dieťa, a želateľne a najčastejšie deti prijímajú
dohodnuté spoločné priezvisko rodičov. Biologický rodič navždy zostane biologickým rodičom, dokonca
aj vtedy, keď by o rodičovské práva prišiel. Záleží na rodičoch, do akej miery budú prítomní v živote detí,

a to od jedného pólu, kedy sa rodičia vrúcne, s láskou a prítomne o deti starajú, cez problémové vzťahy
prítomnosti rodičov v živote detí, až po bezcitné odvrhnutie detí a všeobecný nezáujem o deti.
37. Z judikatúry tak národných, ako aj nadnárodných súdov vyplýva, že súd nemusí dať odpoveď na
všetky otázky nastolené účastníkmi konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam,
prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do

všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí dať
odpoveď na každú jednu poznámku, či pripomienku účastníka konania, ktorý ju nastolil. Je však
nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné argumenty účastníkov konania (porovnaj
napríklad rozhodnutia ÚS SR II. ÚS 251/04, III. ÚS 209/04, II. ÚS 200/09 a podobne). Na ďalšiu
irelevantnú argumentáciu zachádzajúcu podrobne do detailov, nespôsobilú ovplyvniť rozhodnutie

o návrhu matky na zvýšenie výživného na mal. deti odvolací súd nepovažoval za potrebné reagovať
špecifickou odpoveďou.
38. Krajský súd napokon považuje za potrebné primerane poukázať aj na uznesenie Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky sp.zn. 1Cdo 147/2011 z 25. apríla 2012, podľa záverov ktorého odvolací
súd, ktorý sa stotožnil so závermi súdu prvého stupňa, neporušil zákon, ak v odôvodnení svojho

rozhodnutia skonštatoval správnosť dôvodov rozhodnutia súdu prvého stupňa a navyše tiež rozviedol
vlastnú argumentáciu.
39. Vychádzajúc z prezentovaných úvah, sa odvolací súd stotožnil s určujúcim záverom súdu prvej
inštancie, ktorý uviedol vo výrokovej časti svojho rozhodnutia. Vzhľadom na skutkové okolnostiokresný súd podľa zistení odvolacieho súdu v dostatočnom rámci zohľadnil i skutočnosti, špecifiká
v prejednávanej veci, preto odvolací súd napadnuté rozhodnutie okresného súdu potvrdil ako vecne
správne rozhodnutie cez úpravu v § 387 ods. 1, 2 CSP, v podrobnostiach odkazuje na dostatočné

odôvodnenie napadnutého rozhodnutia. Súdom prvej inštancie zvolenej argumentácii podľa názoru
odvolacieho súdu nemožno nič z hľadiska jej racionálnosti, dostatočnosti, či vo svetle naplnenia zmyslu
a účelu ochrany záujmov detí ako osobitne zákonom chránených subjektov, vytknúť.
40. Podľa § 396 ods. 1 CSP ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj
na odvolacie konanie.

41. Odvolací súd zároveň potvrdil i závislý výrok o trovách konania, pričom východiskom je, že
v mimosporových konaniach upravených CMP platí, vychádzajúc z citovaných zákonných ustanovení §
52 CMP, § 55 CMP, zásada, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, čo znamená,
že každý z účastníkov si teda sám znáša svoje trovy, ktoré v konaní platil. CMP obsahuje z tejto zásady
aj výnimku v zmysle § 55 umožňujúceho náhradu trov konania priznať, ak je to spravodlivé s ohľadom na
okolnosti prípadu, pričom zákon nekonkretizuje, komu môže súd podľa tohto ustanovenia náhradu trov

konania priznať. Zákonodarca konštatoval, že materiálny korektív spravodlivého požadovania náhrady
trov konania môže súd použiť vo všetkých typoch mimosporových konaní. Zároveň je však potrebné
zdôrazniť, že pre aplikáciu § 55 CMP nie je nevyhnutným predpokladom úspech v konaní. S poukazom
na tieto uvedené teoretické východiská súd prvej inštancie rozhodol správne o nároku na náhradu trov
konania v zmysle § 52 CMP, tak že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, keďže

nezistil dôvod na aplikáciu výnimky v zmysle § 55 CMP, ktoré závery v konkrétnostiach odvolateľ ani
nespochybnil a existenciu takýchto okolností ani vo vzťahu k nároku na náhradu trov konania neuvádzal.
42. Keďže odvolací súd nezistil dôvod na aplikáciu výnimky v zmysle § 55 CMP, ani pokiaľ ide o trovy
odvolacieho konania, o týchto rozhodol podľa § 396 CSP v spojení s § 52 CMP tak, že žiaden
z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

43. Rozhodnutie bolo odvolacím senátom prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným
postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k
porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 1, 2 CSP ).

Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné
alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného
premiestnenia alebo zadržania (§ 76 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom

plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý
výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje
dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania
len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje
sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je
rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1 a 2 CSP). Dovolanie len proti

dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov
od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej
inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia
len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na
príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1 a 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných

náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)
a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba,
ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej
zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c)
dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty
na podanie dovolania (§ 430 CSP).