Uznesenie Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 11. apríl 2025

Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 36Ek/1047/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6124299667
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 04. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Šablová
ECLI: ECLI:SK:OSBB:2025:6124299667.3

Uznesenie

Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: mal. A. B. C., nar. XX.XX.XXXX, trvale
bytom č. XX, XXX XX A., zastúpeného zákonným zástupcom: D. E., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom
č. XX, XXX XX A., proti povinnému: B. C., nar. XX.XX.XXXX trvale bytom F. XXX/X, XXX XX D., o
vymoženie zameškaného výživného a bežného výživného, vedenej súdnym exekútorom JUDr. Michaela
Zubaľ Burdová, so sídlom exekútorského úradu Štefánikova 18, 066 01 Humenné, pod sp. zn. 419EX

534/24, o sťažnosti povinného proti II. výroku uznesenia Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn.
36Ek/1047/2024 zo dňa 10.02.2025, takto

r o z h o d o l :

I. Súd m e n í uznesenie Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 36Ek/1047/2024 zo dňa 10.02.2025
vo výroku II. tak, že

Exekúciu v časti vymoženia zameškaného výživného vo výške 720 eur podľa ust. § 61k ods. 1 písm. a)

Exekučného poriadku z a s t a v u j e a vo zvyšnej časti sťažnosť povinného proti uzneseniu Okresného
súdu Banská Bystrica sp. zn. 36Ek/1047/2024 zo dňa 10.02.2025 z a m i e t a .

II. Žiaden z účastníkov n e m á p r á v o na náhradu trov sťažnostného konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie doručeným súdu prostredníctvom súdneho exekútora

dňa 17.05.2024 domáhal od povinného vymoženia zameškaného výživného a bežného výživného.
Ako exekučný titul pripojil Rozsudok Okresného súdu Vranov nad Topľou sp. zn. 8P/32/2015 zo dňa
14.05.2015, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 05.06.2015 a vykonateľnosť dňa 21.05.2015 (2. výrok)
a vykonateľnosť 23.06.2015 (3. výrok). Exekučný súd poverením zo dňa 14.06.2024 poveril vykonaním
exekúcie súdnu exekútorku JUDr. Michaela Zubaľ Burdová, so sídlom exekútorského úradu F. XX, XXX
XX E., ktorá ju vedie pod sp. zn. 419EX 534/24.

2. Uznesením sp. zn. 36Ek/1047/2024 zo dňa 10.02.2025 súd v osobe vyššieho súdneho úradníka
I. výrokom exekúciu v časti vymoženia zameškaného výživného vo výške 20 eur a zameškaného
výživnéhovovýške610eurpodľa§61kods.1písm.a)ExekučnéhoporiadkuzastavilaII.výrokomnávrh
povinného na zastavenie exekúcie vo zvyšnej časti podľa § 61 l ods. 3 Exekučného poriadku zamietol.
Predmetné uznesenie súd v osobe vyššieho súdneho úradníka odôvodnil tým, že povinný prevzal

upovedomenie o začatí exekúcie dňa 24.06.2024 a s ohľadom na zákonnú lehotu bol deň 09.07.2024
posledným dňom, kedy bolo možné podať návrh na zastavenie exekúcie s odkladným účinkom. Nakoľko
podal povinný návrh na zastavenie exekúcie dňa 24.09.2024, stalo sa tak po uplynutí zákonnej lehoty,
preto tento návrh odkladný účinok nemá a súd sa ním zaoberal ako návrhom neskôr podaným v zmysle
§ 61k ods. 3 Exekučného poriadku. Napriek tomu, že návrh povinného na zastavenie exekúcie je bez
odkladného účinku, súd k návrhu povinného na zastavenie exekúcie uviedol, že exekučným titulom je

Rozsudok Okresného súdu Vranov nad Topľou sp. zn. 8P/32/2015 zo dňa 14.05.2015, ktorý nadobudol
právoplatnosť dňa 05.06.2015 a vykonateľnosť k ods. 2 dňa 21.05.2015 a vykonateľnosť k ods. 3 dňa23.06.2015, bol povinný v zmysle ods. 2 zaviazaný platiť na maloletého (oprávneného) bežné výživné
vo výške 70 Eur mesačne vždy do 20. dňa toho ktorého mesiaca vopred k rukám matky počnúc dňom
01.03.2015. V zmysle ods. 3 bol zároveň povinný zaplatiť dlžné výživné za obdobie od 01.03.2015 do

30.04.2015 vo výške 120 Eur k rukám matky do 15 dní od právoplatnosti rozhodnutia. Exekúcia v tomto
exekučnom konaní prebieha za účelom vymoženia nároku na zameškané výživné (ku dňu podania
návrhu) vo výške 2260 Eur za obdobie od 03/2015 do 01/2019,za mesiace 02/2023, 06/2023, 01/2024,
03/2024, 04/2024 a bežného výživného vo výške 70 Eur mesačne od 05/2024 do budúcna. V zmysle
uvedeného sa súd v exekučnom konaní zaoberal len dôvodnosťou uplatneného nároku oprávneného

na vymoženie výživného, ktoré vzniklo v rámci uplatneného rozhodujúceho obdobia. Povinný je v
zmysle exekučného titulu zaviazaný platiť mesačne na maloletého oprávneného bežné výživné vo
výške od 01.03.2015 a zároveň bol zaviazaný zaplatiť dlžné výživné za obdobie od 01.03.2015 do
30.04.2015 vo výške 120 Eur. Oprávnený si v návrhu na vykonanie exekúcie uplatnil zameškané výživné
od 01.03.2015 do 04/2024 vo výške 2260 Eur, pričom celkové výživné za uvedené obdobie zákonný
zástupca vyčíslil na sumu 7700 Eur, od ktorej odpočítal jednotlivé úhrady povinného v celkovej výške

5440Eur.Súdopätovnýmpreskúmanímnávrhunavykonanieexekúciezistil,žepovinnýmalzauvedené
obdobie uhradiť na výživné sumu celkom 7680 Eur, čo pri odčítaní platieb povinného vo výške 5440 Eur
predstavuje sumu 2240 Eur. Preskúmaním návrhu na vykonanie exekúcie a k nemu pripojenej tabuľky
vypracovanej zákonným zástupcom oprávneného, na základe ktorej bolo vypočítané dlžné výživné súd
zistil, že zákonný zástupca oprávneného si za mesiace 03/2015 a 04/2015 uplatnil výživné vo výške

140 Eur, pričom exekučným titulom bol povinný zaviazaný za uvedené obdobie zaplatiť výživné v sume
120 Eur. Uvedené vyplýva aj z odôvodnenia exekučného titulu kde je v odseku 18 uvedené cit. „ Za
obdobie od 01.03.2015 do 30.04.2015 vzniklo otcovi na výživnom dlh vo výške 140 Eur ( 2 mesiace x
70 Eur). Od tejto celkovej dlžnej sumy súd odpočítal čiastku 20 Eur, ktorú otec zaplatil na výživnom.
Dlžné výživné tak predstavuje sumu 120 Eur a túto je otec povinný zaplatiť k rukám matky do 15

dní od právoplatnosti rozhodnutia.“ Súd v tomto bode konštatoval právny záver, že exekučné konanie
a exekúcia v ňom prebiehajúca nezačali v tejto časti dôvodne, v čoho dôsledku je daný dôvod na
zastavenie exekúcie v časti aj z úradnej povinnosti. Na základe uvedeného súd z úradnej povinnosti
podľa § 61k ods. 1 písm. a) Exekučného poriadku exekúciu v časti vymoženia zameškaného výživného
vo výške 20 Eur zastavil, tak ako je uvedené vo výroku I. tohto uznesenia. Z tvrdení účastníkov konania

týkajúcich sa úhrad výživného v rozhodnom období vyplýva, že tie sa vo väčšej miere zhodujú a časť
z nich bola zohľadnená ešte pri podaní návrhu na vykonanie exekúcie. Súd však pri porovnaní úhrad
povinného na výživné, ktoré uviedol zákonný zástupca v návrhu na vykonanie exekúcie spolu vo výške
5440 Eur zistil, že pri vyjadrení rozpísal úhrady za totožné obdobie t. j. do 04/2024 vo výške 6050 Eur,
čo predstavuje rozdiel vo výške 610 Eur. Návrh na vykonanie exekúcie bol podaný oprávneným dňa

17.05.2024, z uvedeného vyplýva, že povinný uhradil uvedenú sumu výživného v čase pred začatím
tohto exekučného konania, avšak zákonný zástupca oprávneného nezohľadnil platbu v celom rozsahu v
návrhu na vykonanie exekúcie, keď neprihliadol na splátku zameškaného výživného vo výške 610 Eur. V
tomto bode bolo možné konštatovať záver, že úhrada vo výške 610 Eur realizovaná povinným v zmysle
§ 48 ods. 2 Exekučného poriadku mala byť zo strany zákonného zástupcu oprávneného zohľadnená už

v návrhu na vykonanie exekúcie na zameškané výživné. Exekúciu možno vykonať na návrh toho, kto je
oprávnený požadovať splnenie nároku z exekučného titulu preto, že povinný dobrovoľne nesplnil to, čo
mu exekučný titul ukladá. Súd v tomto bode konštatoval právny záver, že exekučné konanie a exekúcia v
ňom prebiehajúca nezačali v tejto časti dôvodne, v čoho dôsledku je daný dôvod na zastavenie exekúcie
v časti aj z úradnej povinnosti. Na základe uvedeného súd z úradnej povinnosti podľa § 61k ods. 1 písm.

a) Exekučného poriadku exekúciu v časti vymoženia zameškaného výživného vo výške 610 Eur zastavil,
tak ako je uvedené vo výroku I. tohto uznesenia. Súd sa ďalej zameral na úhrady povinného, ktoré
povinný uviedol navyše a ktoré mali nastať ešte pred začatím exekučného konania. Jedná sa o úhradu v
roku2018vovýške920Euraúhraduvroku2023vovýške170Eur.Zákonnýzástupcakúhradevovýške
920 Eur, ktorá mala byť uskutočnené na bankový účet G. C. D. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX uviedol,

že k tej sa nevie vyjadriť nakoľko banka je zrušená a nedisponuje bankovými výpismi. Keďže povinný
k uvedeným úhradám nepripojil žiadny relevantný dôkaz (výpis z bankového účtu, poštovú poukážku
na adresu,…), ktorý by preukazoval skutočnú úhradu výživného za uvedené obdobie súd nemôže prijať
iný právny záver než ten, že povinný v tejto časti dôkazné bremeno neuniesol, v dôsledku čoho súd
na uvedené tvrdenia neprihliadol. Súd ďalej dodal, že exekučné konanie možno začať len na návrh

osoby oprávnenej z exekučného titulu. Uvedené sa premieta aj do spôsobu jej ukončenia. Oprávnený
môže bez akýchkoľvek procesných prekážok navrhnúť zastavenie exekúcie. V takom prípade však niet
procesného dôvodu, ktorý opodstatňuje pokračovanie v exekúcii. Exekučné konanie ako iné sporové
konanie nie je možné viesť proti vôli navrhovateľa. Exekúcia sa z procesných dôvodov vyjadrujúcichdispozičnú zásadu platnú aj v exekučnom konaní musí zastaviť. Disponovanie oprávneného s konaním
by malo byť obmedzené s ohľadom na legitímne záujmy súdneho exekútora. Oprávnený môže navrhnúť
aj čiastočné zastavenie exekúcie napríklad v prípadoch, keď zistí, že časť nároku bola uhradená pred

začatím exekučného konania. Povinný ďalej v návrhu na zastavenie exekúcie uviedol, že ho podáva z
dôvodu doplatenia výživného do 31.12.2024. Súd vo vzťahu k uvedenej námietke povinného uviedol, že
dôvody zániku vymáhaného nároku v zmysle § 61k ods. 1 písm. a) Exekučného poriadku sú upravené v
základných hmotnoprávnych predpisoch (Občiansky zákonník, Obchodný zákonník). Jedným z takýchto
dôvodov zániku je aj splnenie dlhu. Musí však ísť o plnenie mimo rámca vykonávania exekúcie, teda

ešte pred podaním návrhu na vykonanie exekúcie. V opačnom prípade by išlo o plnenie uskutočnené
v priebehu exekučného konania, kedy takéto plnenie zohľadňuje poverený súdny exekútor. Súd v
danom prípade musí súd konštatovať, že úhrady povinného na výživnom boli uskutočnené až po začatí
exekúcie, teda po doručení poverenia na vykonanie exekúcie, ktoré bolo súdnemu exekútorovi doručené
dňa 14.06.2024. Nakoľko došlo k plneniu zo strany povinného až po začatí exekúcie, návrh oprávneného
na vykonanie exekúcie bol teda podaný dôvodne, a preto oprávnenému prináležia trovy exekúcie, ktoré

vynaložil pri podaní návrhu na vykonanie exekúcie (trovy za spísanie návrhu u súdneho exekútora).
Zároveň patrí poverenému súdnemu exekútorovi aj odmena z vymáhaného nároku, keďže k plneniu
došlo až po začatí exekúcie Vzhľadom na to, že povinný plnil svoj dlh na výživnom až po začatí
exekúcie, kedy takéto plnenie zohľadňuje súdny exekútor, nebol naplnený dôvod zastavenia exekúcie
podľa § 61k ods. 1 písm. a) Exekučného poriadku. Dôvodom na zastavenie exekúcie súdom by bolo

splnenie pohľadávky oprávneného pred začatím exekučného konania, teda pred doručením návrhu na
vykonanie exekúcie súdu. Na záver súd poznamenal, že pokiaľ je exekúcia vykonávaná aj na bežné
výživné, podľa súčasnej právnej úpravy platnej od 01.04.2017 možno zastaviť exekúciu, predmetom
ktorej je vymáhanie výživného, ktorá bolo začatá čo i len v časti dôvodne len ak sú splnené predpoklady
ustanovenia § 61n ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku. Vzhľadom na to, že v predmetnej exekúcii

ide o vymoženie pohľadávky na výživnom, musí najprv súdny exekútor podľa § 61h ods. 1 písm. e)
Exekučného poriadku vydať upovedomenie o odklade exekúcie, ak povinný zaplatí zameškané výživné
vrátane trov oprávneného a exekútora, podá žiadosť o odklad exekúcie a vyhlási, že bežné výživné
bude ďalej prostredníctvom exekútora plniť dobrovoľne. Následne súdny exekútor podľa § 61n ods. 1
písm. h) Exekučného poriadku zastaví exekúciu vydaním upovedomenia o zastavení exekúcie, ktorá

bola odložená podľa § 61h ods. 1 písm. e), ak povinný prostredníctvom exekútora splní riadne a včas
bežné výživné počas troch po sebe nasledujúcich mesiacov.

3. Proti uvedenému uzneseniu podal povinný v zákonnom stanovenej lehote sťažnosť, ktorú odôvodnil
tým, že k 14. 6. 2024 dlh výživného a splátok výživného predstavoval 860,- eur a nie 2400,- eur ako

uvádza zákonný zástupca oprávneného D. E.. Výživné za obdobie 2015 - 2017 bolo so zákonným
zástupcom oprávneného D. E., sociálnou pracovníčkou a povinným B. C. dohodnuté na mesačné
splátky po 30,- eur mesačne a následne mesačne od 13. 2. 2020 splácané. Začiatkom roka 2024 bol
nezamestnaný a nemal žiadny príjem a preto výživné uhradil v mesiaci júl 2024 o čom aj informoval
zákonného zástupcu oprávneného D. E.. K 31. 12. 2024 bolo mesačné výživné a splátky výživného

vyplatené.

4. Oprávnený sa k podanej sťažnosti povinného písomne vyjadril cestou zákonnej zástupkyne. Vo
svojom stanovisku zákonná zástupkyňa oprávneného uviedla, že je pravdou, že mala účet v G. C.,
číslo účtu (výpis predložený povinným) sedí. Čo sa týka platieb na tento účet, môže odsúhlasiť iba

na základe výpisu povinného. OTP Banka pred rokmi ukončila svoju činnosť. Nedisponuje bankovými
výpismi z tohto obdobia. Nemala ho ani v období podávania návrhu na začatia exekúcie. Čo sa týka
dňa 31.10.2018, 200 eur v hotovosti s týmto tvrdením nemôže súhlasiť. Vyživovaciu povinnosť posielal
povinný na bankový účet, ktorý mal k dispozícii, o ktorý sa teraz opiera, aby mal doklad k zaslanej
platbe. V H. C. je klientom od 26.10.2018. V banke bolo zistené až po začatí exekúcie, že povinný

zasielal vyživovaciu povinnosť z troch účtov a to účet D. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX – obdobie od
08.01.2019 do 13.02.2023, účet D. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX obdobie 20.03.2023 do 06.02.2024
a účet D. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX obdobie od 21.11.2023 – 30 eur Vianoce oco 06.07.2024
– 13.03.2025.

5. Podľa § 202 ods. 1 druhá veta Exekučného poriadku, sudca v exekučnom konaní koná a rozhoduje,
ak ide o rozhodnutie, proti ktorému je prípustné odvolanie, a o sťažnostiach proti rozhodnutiam vyššieho
súdneho úradníka.6. Podľa § 200 Exekučného poriadku, na exekučné konanie sa použijú ustanovenia Civilného
sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak. Ustanovenia o prostriedkoch procesného útoku,
prostriedkoch procesnej obrany, koncentrácii a intervencii sa nepoužijú.

7. Podľa § 239 ods. 1, 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších
predpisov (ďalej len „Civilný sporový poriadok“), proti uzneseniu súdu prvej inštancie vydanému súdnym
úradníkom, ktoré treba doručiť, je prípustná sťažnosť. Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je
prípustná.

8.Podľaust.§245Civilnéhosporovéhoporiadku,vsťažnostimožnouvádzaťnovéskutočnostiadôkazy,
ak je to so zreteľom na povahu a okolnosti sporu možné a účelné.

9. Podľa § 248 Civilného sporového poriadku, o sťažnosti rozhodne súd prvej inštancie.

10. Podľa § 250 ods. 2 CSP ak je sťažnosť dôvodná, súd napadnuté uznesenie zruší alebo zmení; v
prípade zrušenia uznesenia je súdny úradník viazaný právnym názorom súdu.

11. Podľa ust. § 61k ods. 1 písm. a) Exekučného poriadku, súd exekúciu zastaví v celom rozsahu, alebo
v časti, ak po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku,

12. Súd prvej inštancie (ust. § 202 ods. 1 Exekučného poriadku) po zistení, že sťažnosť bola podaná
včas (§242 CSP), oprávnenou osobou – účastníkom konania, v ktorého neprospech bolo uznesenie
vydané (§ 240 CSP), proti rozhodnutiu, proti ktorému je sťažnosť prípustná (§239 ods. 1 a 2 CSP) po
skonštatovaní, že sťažnosť má zákonom predpísané náležitosti (§ 127 CSP, § 243 CsP) preskúmal

napadnuté uznesenie v medziach daných rozsahom a dôvodmi podanej sťažnosti a postupom bez
nariadenia pojednávania (§ 202 ods. 1 Exekučného poriadku) dospel k záveru, že sťažnosť povinného
je čiastočne dôvodná.

13. Zákonná zástupkyňa oprávneného v návrhu na vykonanie exekúcie predložila tabuľku

požadovaného výživného s prehľadom úhrad zo strany povinného. Za rok 2015 mal povinný uhradiť
výživné vo výške 680 eur, za rok 2016 vo výške 840 eur, za rok 2017 vo výške 840 eur, za rok 2018 vo
výške 840 eur, za rok 2019 vo výške 840 eur, za rok 2020 vo výške 840 eur, za rok 2021 vo výške 840
eur, za rok 2022 vo výške 840 eur, za rok 2023 vo výške 840 a ku dňu podania návrhu na vykonanie
exekúcie sumu vo výške 280 eur. Povinný tak mal na výživnom uhradiť spolu sumu 7700 eur, pričom

podľa oprávnenej uhradil iba sumu 5440 eur, zvyšok predstavuje nárok vo výške 2260 eur.

14. Súd opätovným preskúmaním návrhu na vykonanie exekúcie ustálil, že povinný mal za uvedené
obdobie uhradiť na výživnom sumu celkom 7680 Eur (nie sumu 7700 eur), v dôsledku ktorej skutočnosti
zastavilexekúciuvčastidlžnéhovýživnéhovovýške20eur.Priodčítaníplatiebpovinnéhovovýške5440

Eurbytakpredstavovalnárokoprávnenéhosumu2240Eur.Priporovnaníúhradpovinnéhosvyjadrením
oprávneného k návrhu povinného na zastavenie exekúcie mal súd preukázané, že zo strany povinného
došlo k úhrade na výživnom v rozsahu sumy 6050 eur (nie 5440 eur ako uvádzal oprávnený v návrhu
na vykonanie exekúcie), v dôsledku ktorej skutočnosti by tak nárok oprávneného predstavoval sumu
1630 eur a nie 2240 eur. Preto zastavil exekúciu aj v časti uvedeného rozdielu t.j. vo výške 610 eur.

15. S poukazom na sťažnostné dôvody povinného súd opakovane preveril platby povinného a zaslal
oprávnenému (zákonnej zástupkyni oprávneného) okrem sťažnosti povinného aj výpisy z účtu
povinného vrátane výpisu z účtu za rok 2018.

16.Zpokladovpredloženýchtakoprávnenýmakoajpovinnýsúdmalpreukázané,žezarok2019 uhradil
povinný na výživnom sumu 1280 eur, za rok 2020 sumu 1170 eur, za rok 2021 sumu 1200 eur. V roku
2023 oprávnený uznal úhrady povinného vo výške 1110 eur, ktorú úhradu mal súd rovnako preukázanú
zo strany povinného. Úhradu vo výške 170 eur ktorú mal povinný realizovať v roku 2023 naviac oproti
sumu 1110 eur súd preukázanú zo strany povinného nemal.

17. Realizované úhrady výživného za obdobie rokov 2019 až 2022 teda neboli medzi účastníkmi sporné.
Sporným bol rok 2018, za ktorý rok zákonná zástupkyňa oprávneného úhradu výživného zo strany
povinného vo výške 720 eur pôvodne neakceptovala. Vo vyjadrení k sťažnosti následne uznala úhraduvýživného vo výške 720 eur, neuznala však úhradu výživného vo výške 200 eur, ktorú mal povinný
údajne uhradiť v hotovosti. Úhradu uvedenej sumy (200 eur) nemal preukázanú ani exekučný súd pri
rozhodovaní o podanej sťažnosti povinného. Rovnako, ako súd vyššie uviedol, nebola preukázaná ani

úhrada výživného za rok 2023 naviac vo výške 170 eur. V tejto súvislosti súd konštatuje, že pokiaľ ide
o sumu 70 eur, ktorá sa vo výpise z účtu povinného nachádza, je v časti sumy 40 eur uvedená poznámka
pre príjemcu školské potreby, a teda pri úhrade tejto sumy povinný zadal účel platby školské pomôcky
(nie výživné). Rovnako pokiaľ ide o úhradu sumy 30 eur realizovanú v novembri 2023, povinný zadal
pri účele platby poznámky pre prijímateľa Pre Tomáška na Vianoce od ocka.. Uvedenú sumu teda

s poukazom na jej účel zadaný samotným povinným nemožno započítať do výživného.

18. Po akceptácii finančnej čiastky 720 eur ostáva predmetom vymáhania čiastka vo výške 910
eur. Uvedená časť dlžného výživného predstavuje dlžné výživné povinného, ktoré nebolo zo strany
povinného ku dňu začatia exekučného konania uhradené. V tejto súvislosti súd konštatuje, že v roku
2024 uhradil povinný výživné a to v mesiaci február 2024 vo výške 100 eur (pred začatím exekučného

konania), ktorá úhrada bola započítaná do dlžného výživného (do celkovej výšky uhradeného výživného
už vyšším súdnym úradníkom v napadnutom uznesení, keď tvorí súčasť úhrady výživného v celkovej
výške6050eur). Následnéplatbyvýživnéhopočnúcplatbou04.07.2024vovýške500eurboliuhradené
po začatí exekučného konania. Uvedenú skutočnosť nepopiera ani sám povinný, keď v podanej
sťažnosti uviedol, že k 14. 6. 2024 dlh výživného a splátok výživného predstavoval podľa jeho názoru

sumu 860,- eur (podľa výpočtu súdu sumu 910 eur).

19. Pokiaľ však o úhrady dlžného výživného realizované povinným po dátume 17.05.2024, súd uvádza
nasledovné:

20. Podľa ust. § 50 ods. 1 Exekučného poriadku, exekučné konanie začína dňom, v ktorom bol návrh
na vykonanie exekúcie doručený súdu.

21. Podľa ust. 57 ods. 1 veta druhá Exekučného poriadku, doručením poverenia na vykonanie exekúcie
exekútorovi sa začína exekúcia.

22. Exekučné konanie v predmetnej veci začalo dňa 17.05.2024 doručením návrhu na vykonanie
exekúcie súdu. Exekúcia ako taká začala doručením poverenia na vykonanie exekúcie súdnemu
exekútorovi dňa 14.06.2024. Pokiaľ ide o povinným realizované úhrady po začatí exekučného konania
t.j. po dátume 17.05.2024 súd uvádza, že dôvody (okolnosti), ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku

(tak ako má na mysli ustanovenie § 61 k ods. 1 písm. a) Exekučného poriadku), ku ktorým došlo
po vydaní exekučného titulu sú upravené v základných predpisoch súkromného práva (Občiansky
zákonník, Obchodný zákonník). Vyšší súdny úradník správne poznamenal, že splnenie je dôvodom
zániku práva a nadväzne na to aj dôvodom na zastavenie exekúcie len vtedy, ak k plneniu došlo
mimo exekučného konania, t.j. ešte pred podaním návrhu na vykonanie exekúcie. Povinnosť splnená

povinným po začatí exekúcie (sa považuje za plnenie vymožené v rámci exekučného konania, ktoré
spôsobuje reálne zastavenie exekúcie (t.j. ipso facto) samotným týmto splnením povinnosti, o čom už
nie je potrebné ani možné rozhodovať uznesením súdu. Na splnenie povinnosti tak v ďalšom priebehu
exekúcie prihliada súdny exekútor v rámci postupu podľa ust. § 61o Exekučného poriadku. Treba
zdôrazniť, ako uviedol vyšší súdny úradník v napadnutom uznesení, že opačný výklad by neprimerane

zvýhodňoval povinného, ktorý si dobrovoľne nesplnil súdom uloženú povinnosť v lehote určenej súdom,
v dôsledku čoho bol oprávnený nútený podať návrh na vykonanie exekúcie, pričom toto zvýhodnenie
by spočívalo v tom, že by v podstate došlo k predĺženiu lehoty na „dobrovoľné“ plnenie, čo exekučný
súd považuje za neprípustné. Pokiaľ svoju povinnosť povinný plnil až po začatí exekučného konania,
nemožno hovoriť už o „dobrovoľnom“ splnení povinnosti. Oprávnený si v exekučnom konaní teda uplatnil

právo priznané mu vykonateľným exekučným titulom, ktoré nebolo povinným splnené dobrovoľne v
súdom určenej lehote. Oprávnený tak realizoval svoje právo, nekonal v rozpore s právom. Súd naviac
zdôrazňuje, že v exekučných konaniach začatých po 31. 03. 2017 zákon rozlišuje tri možné spôsoby
ukončenia exekúcie, a to rozhodnutím exekučného súdu, rozhodnutím povereného súdneho exekútora
alebo zo zákona. Exekučný súd o zastavení exekúcie rozhoduje v sporných prípadoch, ktoré prináleží

posúdiť výlučne súdu a nie iba poverenému súdnemu exekútorovi. Ustanovenie § 61k (zastavenie
exekúcie súdom) upravuje tie najvšeobecnejšie formulované dôvody pre zastavenie exekúcie, ktoré
vyplývajú jednak z tej skutočnosti, že exekučný súd síce preskúmava exekučný titul z úradnej povinnosti
už v štádiu posudzovania návrhu na vykonanie exekúcie (t.j. pri rozhodovaní o vydaní alebo nevydanípoverenia na vykonanie exekúcie), avšak po začatí exekúcie sa môžu preukázať dôvody, z ktorých bude
vyplývať, že exekúcia sa ani nemala začať. Je pravdou, že súd musí exekúciu zastaviť aj v prípade, ak
po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku, (§61k ods. 1

písm. a), napr. splnenie dlhu, avšak musí ísť o splnenie dlhu, ktoré nastalo po vydaní exekučného titulu
a mimo rámca vykonávania exekúcie, t. j. ešte pred podaním návrhu na vykonanie exekúcie. Ak teda
dôjde k splneniu po podaní návrhu na vykonanie exekúcie, návrh bol podaný dôvodne a teda tak, ako
uviedol vyšší súdny úradník nie je daný dôvod na zastavenie exekúcie podľa ust. § 61k ods. 1 písm.
a) Exekučného poriadku.

23. Úhrady realizované povinným po začatí exekučného konania nebudú opakovane vymáhané
v prospech oprávneného, úhrady v tejto časti zohľadňuje súdny exekútor (úhrady po začatí exekučného
konania realizované v máji 2024 je potrebné preukázať súdnemu exekútorovi). Rovnako je povinnosťou
oprávneného v prípade prijatia platby o tejto skutočnsoti súdneho exekútora informovať.

30. Na záver súd poznamenáva s poukazom na argumentáciu povinného ohľadom platenia výživného,
že pokiaľ je exekúcia vykonávaná aj na bežné výživné, exekučný súd musí skonštatovať, že podľa
súčasnej právnej úpravy platnej od 01.04.2017 možno zastaviť exekúciu, predmetom ktorej je
vymáhanie výživného, ktorá bolo začatá čo i len v časti dôvodne (čo je aj prejednávaná vec), len ak sú
splnené predpoklady ust. § 61n ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku.

24.Podľa§61hods.1písm.e)Exekučnéhoporiadku,exekútorvydáupovedomenieoodkladeexekúcie,
ktoré doručí účastníkom konania, platiteľovi mzdy povinného, banke, dlžníkovi povinného alebo iným
osobám dotknutým exekúciou, ak povinný pri exekúcii na vymoženie pohľadávky na výživnom zaplatil
zameškané výživné vrátane trov oprávneného a exekútora, podal žiadosť o odklad exekúcie a vyhlásil,

že bežné výživné bude ďalej prostredníctvom exekútora plniť dobrovoľne.

25. O naplnení týchto predpokladov však nerozhoduje exekučný súd, ale súdny exekútor. Vzhľadom na
to, že orgány verejnej moci musia konať podľa článku 2 ods.1 Ústavy SR len v medziach a v rozsahu
stanovenom zákonom, exekučný súd nemôže zasiahnuť do pôsobnosti zverenej zákonom súdnemu

exekútorovi, a preto v danej procesnej situácii nemá oprávnenie o návrhu povinného na zastavenie
exekúcie i pre bežné výživné rozhodnúť. Súd však povinnému poskytuje poučenie, za splnenie akých
podmienok je súdny exekútor povinný zastaviť exekúciu pri vymáhaní bežného výživného:

26. Podľa § 61n ods. 1 písm. h) Exekučného pozadku, exekútor vydá upovedomenie o zastavení

exekúcie, ak pri exekúcii na vymoženie pohľadávky na výživnom, ktorá bola odložená podľa § 61h ods.
1 písm. e), povinný prostredníctvom exekútora splnil riadne a včas bežné výživné počas troch po sebe
nasledujúcich mesiacov.

27. Podľa § 61k ods. 2 Exekučného poriadku povinný môže z dôvodov podľa odseku 1 podať do 15

dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie návrh na zastavenie exekúcie. Návrh na zastavenie
exekúcie musí byť odôvodnený a musia v ňom byť uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku
dňu podania návrhu uplatniť. Takýto návrh má odkladný účinok.

28. S poukazom na uvedené skutočnosti súd postupom podľa ust. § 250 ods. 2 CSP zmenil napadnuté

uznesenie vyššieho súdneho úradníka v časti II. výroku, keď exekúciu v časti vymoženia zameškaného
výživného vo výške 720 eur (realizované úhrady výživného v roku 2018) zastavil a vo zvyšnej časti súd
návrh povinného na zastavenie exekúcie zamietol.

29. O trovách sťažnostného konania súd prvej inštancie rozhodoval s poukazom na ust. § 255 ods. 2

CSP v zmysle ktorého ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne
rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo. V tejto súvislosti
súd konštatuje, že žiadnemu z účastníkov konania trovy konania nevznikli, keď ani jeden z účastníkov
nebol v konaní zastúpený advokátom. Naviac ani jeden z účastníkov exekučného konania si náhradu
trov konania neuplatnil, pričom v konečnom dôsledku boli obaja účastníci tak oprávnený ako aj povinný

čiastočne úspešný.Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je odvolanie prípustné (§ 355 ods. 2 CSP).
Dovolanie ani dovolanie generálneho prokurátora proti tomuto uzneseniu nie je prípustné (§

202 ods. 4 Exekučného poriadku).