Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 13. júl 2023

Súd: Okresný súd Galanta
Spisová značka: 30C/23/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2317206370
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 07. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martina Ľachová

ECLI: ECLI:SK:OSGA:2023:2317206370.24

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Galanta sudkyňou JUDr. Martinou Ľachovou v spore žalobcov: X. S. Š., X.. XX.XX.XXXX,

L. G. R. XXX, X. H. Š., X.. XX.X.XXXX, L. G. R. XXX, X. H.. S. Š., X.. X.XX.XXXX, L. G. R. XXX, X. U. O.,
X.. XX.X.XXXX, L. N. XXX, X. J. Š., X.. X.X.XXXX, L. K. XXXX/XX, L., všetci zast.: Prosman a Pavlovič
advokátska kancelária, s.r.o., so sídlom Hlavná 31, Trnava, proti žalovaným: X. C. A., X.. XX.X.XXXX,
L. V. M. XXX/XX, R., X. C. A., X.. X.X.XXXX, L. V. M. XXX/XX, R., S. B.. C.: E.. E. R., R. R. Š. XXXX, D.,
X. D. Č. J. C..R.., R. R. R. XX/XX, J., Č. K., A. XXX XX XXX, F. J. D. J., J. J. B. A. Č. Š., R. R. Z. M. X/
A, L., A. XX XXX XXX, zast.: MST PARTNERS, s. r. o., so sídlom Laurinská 3, Bratislava, o zaplatenie
pozostalostnej úrazovej renty, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaní v 1., 2. a 3. rade sú povinní zaplatiť žalobkyni v 1. rade pozostalostnú úrazovú rentu v sume
100,- eur mesačne, a to za obdobie od 15.3.2015 do 13.7.2019, t. j. sumu 5.196,90 eur, do 3 dní od
právoplatnosti tohto rozsudku.

II. V prevyšujúcej časti nároku na pozostalostnú úrazovú rentu sa konanie zastavuje.

III. Žalobcovia v 1. až 5. rade majú voči žalovaným v 1. až 3. rade nárok na náhradu trov konania v

rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Dňa 16.3.2017 bola tunajšiemu súdu doručená žaloba žalobcov v 1. až 5. rade o ochranu osobnosti a
náhradu nemajetkovej ujmy, ktorou sa domáhali uloženia povinnosti žalovaným v 1. až 3. rade zaplatiť
žalobkyni v 1. rade sumu 50.000,- eur a žalovaným v 2. a 5. rade každému po 30.000,- eur ako aj
náhradu trov konania.

2. Právny zástupca žalobcov v 1. až 5. rade uplatnil podanou žalobou aj nárok žalobkyne v 1. rade na
pozostalostnú úrazovú rentu v zmysle ust. § 448 Občianskeho zákonníka. Nárok odôvodnil tým, že je

nepochybné, že žalobkyňa v 1. rade bola v čase dopravnej nehody manželkou nebohého, žili v spoločnej
domácnosti, v zmysle ust. § 71 ods. 1 Zákona o rodine mali ako manželia vzájomnú vyživovaciu
povinnosť, pričom manžel žalobkyne v 1. rade v čase smrti nedovŕšil dôchodkový vek, a nebol mu teda
priznaný dôchodok. Nie je pritom rozhodujúce, či táto vyživovacia povinnosť bola určená rozhodnutím
súdu. V prípade, že vyživovacia povinnosť nie je v danom prípade určená súdnym rozhodnutím, konajúci
súd je povinný si podmienky existencie trvania a výšky vyživovacej povinnosti posúdiť sám ako otázku
predbežnú. Ak aj predpis o sociálnom poistení, na ktorý Občiansky zákonník odkazuje pri posúdení

nároku a sumy pozostalostnej renty hovorí o výživnom, ktoré zomrelý mal určené súdnym rozhodnutím,
tak toto platí v prípade uplatnenia si poúrazovej renty podľa predpisu o sociálnom poistení, takže, ak
sa priznáva pozostalostná úrazová renta podľa Občianskeho zákonníka, otázka či bolo výživné určené
súdom nie je podstatná. Nebohý mal počas života zákonnú vyživovaciu povinnosť voči žalobkyni v 1.rade ako manželke, keďže manželia majú vzájomnú vyživovaciu povinnosť (§ 71 Zákona o rodine), ktorú
si plnil dobrovoľne. Navyše by bolo nespravodlivé, absurdné a diskriminačné, ak by pozostalá manželka
(žalobkyňa v 1. rade) po zomrelom manželovi, ktorý si plnil svoje povinnosti riadne, zodpovedne a

dobrovoľne mala byť po jeho smrti znevýhodnená oproti pozostalej manželke, ktorej manžel si svoju
povinnosť za života neplnil dobrovoľne a musela mu byť určená súdnym rozhodnutím. Niet preto
žiadneho dôvodu, prečo by žalobkyni v 1. rade nemal popri náhrade nemajetkovej ujmy v peniazoch
vzniknúť aj nárok na pozostalostnú úrazovú rentu, ktorú žalobkyňa v 1. rade vyčíslila sumou 100,- eur
mesačne. Požadovaná výška sumy sa pri pripočítaní k sume vdovského dôchodku vo výške približne

315,- eur rovná čiastke, ktorou nebohý dobrovoľne mesačne prispieval na výživu žalobkyni v 1. rade.

3. Súd o žalobe žalobcov v 1. až 5. rade rozhodol rozsudkom č. k. 30C/23/2017-355 zo dňa 27.6.2019
tak, že uložil povinnosť žalovaným v 1. - 3. rade povinnosť zaplatiť žalobkyni v 1. rade náhradu
nemajetkovej ujmy vo výške 23.000,- eur, žalobcovi v 2. rade náhradu nemajetkovej ujmy vo výške
10.000,- eur, žalobkyni v 3. rade náhradu nemajetkovej ujmy vo výške 5.000,- eur, žalobkyni v 4. rade

náhradu nemajetkovej ujmy vo výške 5.000,- eur, žalobcovi v 5. rade náhradu nemajetkovej ujmy vo
výške 5.000,- eur s tým, že v rozsahu plnenia jedného zo žalovaných zaniká povinnosť ostatných
žalovaných, v prevyšujúcej časti žalobu žalobcov v 1. - 5. rade o náhradu nemajetkovej ujmy voči
žalovaným v 1. - 3. rade zamietol, žalobu žalobkyne v 1. rade v časti zročnej pozostalostnej úrazovej
renty a pozostalostnej úrazovej renty zamietol, žalobcom v 1. až 5. rade priznal nárok na náhradu trov

konania v rozsahu 100% a žalovaným v 1. - 3. rade uložil povinnosť zaplatiť Okresnému súdu Galanta
súdny poplatok vo výške 1.506,- eur s tým, že plnením jedného zo žalovaných zaniká v rozsahu plnenia
povinnosť ostatných žalovaných.

4. Proti tomuto rozsudku podali v zákonnej lehote odvolanie voči všetkým výrokom žalovaní v 1. a 2.

rade, voči výrokom I. až V., VIII. a IX. žalovaná v 3. rade a v zamietajúcej časti zročnej pozostalostnej
úrazovej renty a pozostalostnej úrazovej renty žalobkyňa v 1. rade.

4.1. O odvolaní rozhodol Krajský súd v Trnave rozsudkom č. k. 10Co/47/2020-587 zo dňa 24.2.2021
tak, že rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti o uložení povinnosti žalovaným v 1. - 3. rade

zaplatiť náhradu nemajetkovej ujmy žalobkyni v 1. rade vo výške 23.000,- eur, žalobcovi v 2. rade vo
výške 10.000,- eur, žalobkyni v 3. rade vo výške 5.000,- eur, žalobkyni v 4. rade vo výške 5.000,- eur,
žalobcovi v 5. rade vo výške 5.000,- eur, o uložení povinnosti žalovanej v 3. rade zaplatiť súdny poplatok
potvrdil a v časti zamietnutia žaloby žalobkyne v 1. rade o zaplatenie zročnej pozostalostnej úrazovej
renty a pozostalostnej úrazovej renty a v časti náhrady trov konania zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie

a nové rozhodnutie.

4.2. Konštatoval, že súd prvej inštancie dospel k správnemu právnemu záveru, že šokujúcim a
nečakaným úmrtím manžela a otca žalobcov v 1. až 5. rade došlo k závažnému zásahu do ich
osobnostných práv, a to práva na súkromie a rodinný život, pričom následok tohto zásahu je

nereparovateľný. Vzniknutá ujma má absolútny charakter, ku ktorej došlo v dôsledku prevádzky
dopravného prostriedku prevádzateľa (žalovaného v 2. rade), pričom vodič (žalovaný v 1. rade) bol
uznaný vinným z prečinu usmrtenia a neposkytnutia pomoci. Žalobcovia boli zasiahnutí náhlou stratou
osoby, ktorá plnila v rodine nezastupiteľnú úlohu. Predovšetkým žalobkyňa v 1. rade stratila oporu a
citový vzťah, na ktorých je človek existenčne závislý a ich absencia sa negatívne prejaví nielen vo sfére

osobného prežívania, ale významným spôsobom ovplyvňuje celý život človeka. Strata takéhoto člena
rodiny predstavuje nenávratnú deštrukciu medziľudských väzieb, vytvárajúcich základ rodinného života.
Následkom je šokujúca zmena, ktorá ovplyvnila výrazným spôsobom žalobkyňu v 1. rade ako manželku,
žalobcu v 2. rade ako syna, ktorého otec zaúčal rodinnému podnikaniu, s odkázaním na pomoc iných.
Okrem straty možnosti viesť rodinný a súkromný život, emočná záťaž a strádanie žalobcov v 1. až 5.

rade ako najbližších príbuzných, ovplyvnili a sťažili život žalujúcim pozostalým. Zo strany žalovaných
nebola spochybnená pravdivosť tvrdení žalobcov, týkajúca sa veľmi intenzívnych vzťahov so zomrelým
a silných emočných väzieb (náhle úmrtie bolo potom významnou ujmou predovšetkým pre žalobkyňu v
1. rade, ktorá 33 rokov viedla manželský a rodinný život s nebohým, obaja v produktívnom veku, s ktorým
sa spoločne podieľali na rodinnom podnikaní, zdieľajúc každodenné životné situácie a udalosti. Šok a

utrpenie vzhľadom na spôsob získania informácie o tragickej udalosti dopravnej nehody, spôsobil silné
rozrušenie a traumatický zážitok predovšetkým pre žalobcov v 1. a 2. rade, pretrvávajúcich vzhľadom
na lokalizáciu miesta tragickej udalosti. Hodnota straty rodinného života, ako i hodnota ľudského života
ako daru pre život najbližších príbuzných, nie je vyčísliteľná v peniazoch. Pozostalým osobám nemožnoposkytnúť skutočnú satisfakciu, ale možno ju dôstojnou náhradou nemajetkovej ujmy v peniazoch aspoň
zmierniť. Žalobkyňa v 1. rade vedie svoj život v podstatne zmenenej podobe, bez každodennej opory
a pomoci manžela, pozitívnych emócií a prežívania vzájomnosti vzťahu. Intenzívny prvok odkázanosti

bol preukázaný predovšetkým u žalobkyne v 1. rade.

4.3. Podľa rozsudku odvolacieho súdu z dôvodu, že súd prvej inštancie pre vznik nároku na
pozostalostnú úrazovú rentu, posúdil ako obligatórnu podmienku podľa § 92 ods. 1 zákona č. 461/2003
Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov, súdnym rozhodnutím určenú vyživovaciu

povinnosť zomrelého (v čase smrti) voči oprávnenej osobe, neposúdil nárok žalobkyne v 1. rade
správne. Súdu prvej inštancie vytkol, že mal skúmať existenciu vyživovacej povinnosti v čase smrti
manžela žalobkyne, nie podľa predpisov o sociálnom poistení, na ktoré odkazuje Občiansky zákonník
v ustanovení § 448 v súvislosti s výškou pozostalostnej úrazovej renty (vznik nároku upravuje § 448
Občianskeho zákonníka).

4.4. V zmysle záverov rozsudku odvolacieho súdu bolo povinnosťou súdu prvej inštancie posúdiť vznik
nároku na pozostalostnú úrazovú rentu podľa ust. § 448 Občianskeho zákonníka, teda existenciu
vyživovacej povinnosti voči fyzickej osobe, ku ktorej mal zomrelý v čase svojho úmrtia vyživovaciu
povinnosť, čo zahŕňa aj dobrovoľné plnenie vyživovacej povinnosti, v zmysle ust. § 71 ods. 1 Zákona o
rodine v znení neskorších predpisov, o vzájomnej vyživovacej povinnosti manželov.

4.5. Odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zrušil aj v závislom výroku o náhrade trov konania a
vec vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie v tejto časti, nakoľko súd prvej inštancie síce vymedzil
vznik nároku na náhradu trov konania žalobcom v 1. až 5. rade, avšak už nerozhodol, vzhľadom na
počet žalovaných, vo vzťahu ku ktorým žalovaným (žalovaný v 1., 2. a 3. rade) majú jednotliví žalobcovia

nárok na náhradu trov konania, aj s prihliadnutím na predmet sporu, zahŕňajúci tiež nárok žalobkyne v 1.
rade na pozostalostnú úrazovú rentu. Uviedol, že Civilný sporový poriadok nemá ustanovenie obdobné
ust. § 142 ods. 3 O.s.p., ktoré sa uplatňovalo ako lex specialis vo vzťahu k § 142 ods. 2 O.s.p. (ak
výška plnenia závisela od úvahy súdu, prípadne znaleckého posudku). Zásadu úspechu vo veci je treba
uplatniť aj na konania, v ktorých výška plnenia závisela od úvahy súdu (alebo znaleckého posudku).

V týchto prípadoch však nejde o procesne neúspešného žalobcu, ak mu bola priznaná aspoň časť
žalobou uplatneného nároku, pretože ho nemožno ad absurdum zaťažiť procesnou zodpovednosťou za
predvídanie výsledku na základe úvahy súdu alebo znaleckej činnosti (J.. Š., H.., O., R.., L., E.., H., R..,
L., E.., V., H.., a kol. Civilný sporový poriadok. Komentár. Praha: C.H. Beck, 2016, s. 926). Nebolo by
spravodlivé a v súlade so satisfakčnou funkciou náhrady nemajetkovej ujmy požadovať od žalobcov,

aby svoju ujmu podceňovali len preto, aby potom nemuseli hradiť trovy konania, pričom pri rozhodovaní
o náhrade trov v takýchto prípadoch treba rozlišovať čo je základné a čo sprevádzajúce (por. nález ÚS
ČR sp. zn. III. ÚS 170/99).

5. Súd v spore ďalej postupoval v zmysle intencií rozhodnutia odvolacieho súdu.

6. Právny zástupca žalobkyne v 1. rade na pojednávaní súdu dňa 23.9.2021 k nároku na pozostalostnú
úrazovú rentu uviedol, že žalobkyňa v 1. rade si v predmetnej žalobe uplatnila nárok na pozostalostnú
úrazovú rentu od 15.3.2015 vo výške 100,- eur mesačne podľa ust. § 448 Občianskeho zákonníka,
ktorý spočíva v náhrade plnenia, či už finančného, alebo materiálneho, ktoré bolo zo strany zomrelého

poskytované. V čase smrti bol zomrelý v manželskom pomere so žalobkyňou v 1. rade a titulom
zákonnej vyživovacej povinnosti prispieval finančne aj materiálne. Presnú výšku toho, čo dostávala
žalobkyňa v 1. rade titulom výživného nie je možné zistiť. Poukazoval najmä na výpomoc poručiteľa,
nemateriálne plnenie, ktoré poskytoval počas manželstva žalobkyni v súvislosti s podnikaním v oblasti
poľnohospodárstva. Vyživovaciu povinnosť si zomrelý neplnil len formou finančných príspevkov do

domácnosti titulom príjmov zo závislej pracovnej činnosti, ale aj faktickými každodennými činnosťami
a poľnohospodárskymi prácami. Žalobkyňa v 1. rade sa dlhé roky starala o chod domácnosti, o 4
deti, vnúčatá a svokru, a teda jej prínos do objemu spoločných prostriedkov bol opätovne nefinančný,
prispievala svojou prácou. Takýmto spôsobom v rodine fungovali, a preto bola smrť manžela takou
zásadnou tragédiou v ich životoch. S ohľadom na skutočný príjem zomrelého a s ohľadom na plnenia,

ktoré poskytoval titulom vyživovacej povinnosti považoval sumu 100,- eur za adekvátnu.

7. Žalobkyňa v 1. rade na pojednávaní súdu dňa 23.9.2021 uviedla, že v roku 2015 jej bol priznaný
vdovský dôchodok v sume 503,60 eur, keď podnikanie vo väčšej miere vykonával manžel a onapracovala najmä okolo dobytka. V súvislosti s podnikaním kúpili poľnohospodárky stroj v horšom
stave, ktorý manžel vedel opraviť a zisky používali v prevažnej miere na opravu vlastných strojov,
ktoré používali pri poľnohospodárskej činnosti. Poľnohospodársku činnosť však nevykonávali v takom

rozsahu, aby im boli poskytované dotácie a takýmto spôsobom si sami vypomáhali. Postupne sa
dostávali do situácie, že sa zisky z poľnohospodárskej činnosti nepoužívali výlučne na opravu starých
strojov, ale následne manžel zomrel. Uviedla, že žili z manželovho platu, pričom im finančne pomáhala
svokra, o ktorú sa starala ešte 6 rokov.

8. Právny zástupca žalovaného v 3. rade na pojednávaní súdu dňa 23.9.2021 uviedol, že po dosiahnutí
dôchodkového veku poškodeného neexistuje uplatnený nárok s poukazom na ust. § 92 ods. 4 Zákona
o sociálnom poistení a zároveň aj prílohu č. 3/a tohto zákona, pričom toto obdobie uplynulo v roku
2019. Dôvodil, že nie sú rozhodujúce tvrdenia žalobkyne o dohodnutom výživnom, resp. o dohodnutých
platbách, ktoré mal manžel vo vzťahu k manželke poskytovať. Poukazoval, že poškodený mal čistý
príjem 705,- eur, žalobkyňa má vdovský dôchodok 315,- eur mesačne a k tomu žiada ďalších 100,-

eur mesačne, aby jej žalovaní platili, teda z čistého príjmu poškodeného by podľa jej tvrdení mala
vyživovaciapovinnosťmanželapredstavovať415,-eur,atedavýživné,ktorébymaluhrádzaťpoškodený
by malo byť vyššie ako 50% jeho príjmov, ktoré dosiahol, čím by nedošlo k vyrovnávaniu vyživovacej
povinnostimedzimanželmi,alekzvyšovaniuživotnejúrovnemanželkynaúkormanželazapredpokladu,
že žalobkyňa nemá vlastný príjem.

9. V písomnom vyjadrení zo dňa 11.10.2022 právny zástupca žalovaného v 3. rade uviedol, že nebohý
(narodený dňa 13.1.1957) by dosiahol dôchodkový vek 62 rokov a 6 mesiacov dňa 13.6.2019, a
preto žalobkyňou v 1. rade uplatnený nárok na pozostalostnú úrazovú rentu je od 14.6.2019 zjavne
neopodstatnený. Namietal, že žalobkyňa v 1. rade v rokoch 2015 a 2017 dosahovala prakticky rovnaké

príjmy (spolu s priznaným vdovským dôchodkom) ako v čase svojho úmrtia dosahoval poškodený, v
rokoch 2018 a 2019 dosahovala také príjmy zo závislej činnosti a zo živnosti, ktoré aj bez vdovského
dôchodku (ktorý naďalej poberala) prevyšovali príjem poškodeného v čase jeho úmrtia. Iba v roku
2016 dosahovala (pri súčte priznaného vdovského dôchodku a príjmov z podnikania) nižší príjem ako
poškodený v čase svojho úmrtia. Táto okolnosť (s ohľadom na jej krátke trvanie ako aj s prihliadnutím

na fakt, že rozdiel medzi príjmami nebol zásadný) však nezaložila dôvod na vznik nároku žalobkyne v 1.
rade na výživné podľa ust. § 71 ods. 1 Zákona o rodine, keď žalobkyňa v 1. rade nepreukázala žiadne
ďalšie okolnosti, ktoré by osvedčovali vznik jej nároku na výživné medzi manželmi za rok 2016.

10. Právny zástupca žalobkyne v 1. rade na pojednávaní súdu dňa 20.10.2022 uviedol, že sa domáha

pozostalostnej úrazovej renty za obdobie od 15.3.2015 do 15.3.2017 vo vyčíslenej sume, a ďalej za
obdobie od 16.3.2017 do 13.7.2019, kedy pozostalý dovŕšil dôchodkový vek, keď s ohľadom na trvanie
sporu došlo k ohraničeniu nároku na pozostalostnú úrazovú rentu. Doplnil (s odkazom na predložené
listinné dôkazy), že žalobkyňa v 1. rade poberala v r. 2015 vdovský dôchodok vo výške 309,- eur, v
r. 2016 vo výške 310,20 eur, v r. 2017 vo výške 315,50 eur, v r. 2018 vo výške 320,40 eur a v r. 2019

vo výške 329,30 eur. Príjem manžela žalobkyne v 1. rade v r. 2014 predstavoval sumu 673,90 eur.
Poukazoval na vyjadrenia žalobkyne ohľadne ďalších činnosti, ktoré však nemajú finančný charakter,
ale majú majetkový charakter, a ktoré súviseli aj s jej podnikaním. Z daňových priznaní vyplynulo, že
v r. 2013 a 2014 stúpali príjmy žalobkyne, a to až do úmrtia jej manžela, a v nasledujúcom období v
r. 2016-2017 príjmy z tejto činnosti výrazným spôsobom klesli, čo odzrkadľuje tvrdenia žalobkyne vo

vzťahu k výpomoci manžela pri oprave strojov a ďalších prác.

11. Žalovaný v 1. a 2. rade v rámci procesnej obrany iba všeobecne dôvodili, že žalobkyňa v 1. rade
neuniesla dostatočne a jasne bremeno tvrdenia ani dôkazné bremeno ohľadne uplatneného nároku a
vytýkali absenciu podrobnejšieho vysvetlenia matematického výpočtu jeho výšky.

12. V písomnom vyjadrení zo dňa 21.11.2022 právny zástupca žalobkyne v 1. rade doplnil, že žalobkyňa
v 1. rade pri dopravnej nehode nielenže prišla o milovaného manžela, ale skutočne prišla aj o podstatnú
časť príjmu, čo malo za následok zhoršenie jej finančnej situácie. Pozostalostná úrazová renta má
finančne zabezpečiť členov rodiny po smrti živiteľa rodiny, ak v čase úmrtia mal nebohý voči nim

vyživovaciu povinnosť, a plní tak funkciu náhradného výživného, pokiaľ povinný z dôvodu úmrtia
už nemôže plniť výživné. Vzájomná vyživovacia povinnosť medzi manželmi má manželom počas
trvania manželstva zabezpečiť rovnakú životnú úroveň. Za primeranú výživu sa pritom nepovažujú
len nevyhnutné náklady na stravovanie, ale tiež uspokojovanie ďalších nevyhnutných potrieb manželavyplývajúcich z jeho veku, zdravotného stavu, spôsobu života a podobne. Nebohý bol pred smrťou
zamestnaný v spoločnosti B.Á. Y. R., C..R.., S. B. Š., kde jeho čistý mesačný príjem v roku 2014
dosahoval sumu 673,90 eur. Tento príjem nebol konštantný, ale rokmi sa zvyšoval. Nebohý si privyrábal

ďalej aj tým, že vypomáhal susedom s kosením, čo predstavovalo ďalší príjem do domácnosti a vo
významnej miere sa podieľal na šetrení rodinného rozpočtu tým, že nebolo potrebné hradiť mnohé
služby tretím osobám (a to tak v domácnosti, ako aj v poľnohospodárstve). Po smrti manžela bol síce
žalobkyni v 1. rade priznaný vdovský dôchodok, avšak tento v žiadnom prípade nenahrádza príjem
nebohého a jeho ďalšie nepeňažné podieľanie sa na spoločnom živote manželov (opravy, údržby v

domácnosti, či na pozemku). Z príjmu nebohého manželia hradili nasledovné mesačné výdavky: strava
v sume 200,- eur, plyn, rozhlas a noviny v sume 116,- až 157,- eur, elektrina v sume 107,81 eur,
internet v sume 15,- eur, pevná linka a televízia v sume 52,- eur, mobil obidvoch v sume 26-33 eur,
pohonné hmoty v sume 60,- eur, kozmetika a hygienické potreby v sume 30,- eur a ďalšie výdavky na
vnúčatá a rodinu v sume 30,- eur. Nebohý v rámci poľnohospodárskej činnosti zabezpečoval osobne
mnohé práce, ktoré by inak predstavovali sumu cca 9.400,- eur: orba (70e/ha, 70x22ha= 1.540 eur),

smykovanie pôdy (27e/ha, 27x22ha= 594 eur), hnojenie umelým hnojivom (6e/ha, 6x22ha=132 eur),
nakládku priemyselného hnoja na rozmetadlo (35-40 eur/hod, približne 10 hodín práce = 350-400 eur),
rozhadzovanie hnoja (26e/hod, 26x10hod=260 eur), rozrábku kompaktorom (20e/22ha, 20x22=440
eur), dovoz osiva z Matúškova (36 eur), dovoz umelého hnojiva (Sládkovičovo, Šaľa = 50 eur), sejbu
obilia (35 eur/ha, 35x22=875 eur), postrekovanie obilia proti chorobám (8,80e/ha, 8,80x22= 193,60

eur), výživa postrekovačom (8,80e/ha, 8,80x22ha=193,60 eur), kosenie obilia (65e/ha, 65x22=1.430
eur), odvoz do výkupu (Sereď a Galanta 230 eur), lisovanie slamy (6ha/40e = 240 eur), dovoz domov,
ukladanie (50 eur), rozhadzovanie NPK pred sejbou ozimín (8-15ha, 6e, 90 eur), plytká orba následne
(60e/ha, 14ha=840 eur), dovoz osiva, siatie pšenice, siatie kukurice (450 eur), postrek proti burine,
plečkovanie 20e/m, 8-15ha=160-300 eur), kosenie kukurice následne (420 eur), odvoz do výkupu,

podmietka kukuričného poľa (30e/hod, 8-15 hod = 180-450 eur), následne hlboká orba kukuričných polí,
kosenie sena (185 eur), prevracanie sena, následne dávanie do radov, lisovanie sena, dovoz domov,
ukladanie do stoha, lisovanie (0,165e/1ks, 200ks=200 eur), kosenie, dávanie do radov, lisovanie, dovoz
a ukladanie (200 eur). Na základe uvedeného je výška pozostalostnej úrazovej mesačnej renty v sume
100,- eur primeraná (3,30 eur na deň) a bude postačovať len na najnevyhnutnejšie potreby žalobkyne

na úhradu bývania, stravovania, hygienických potrieb, ošatenia. Zároveň predložil orientačný cenník
poľných prác v roku 2014 a 2015 a doklady k mesačným výdavkom.

13. Žalobkyňa v 1. rade na pojednávaní súdu dňa 24.1.2023 vo svojej výpovedi doplnila, že podnikanie
bolo také, že nemohla vykonávať práce ako orať, rozhadzovať umelé hnojivo, kosiť pšenicu, príp. iné

obilniny a ostatné poľnohospodárske práce. I keď kombajn má, na jeho obsluhu musela zabezpečiť inú
osobu. Nakoľko chovali aj dobytok, vykonávala práce okolo dobytka, napr. dojenie, ale technické práce
s tým spojené ako vyvážanie hnoja robil nebohý manžel, ako aj práce s elektrikou. Na uvedené preto
musela nájsť niekoho, kto to vykoná. Manželov kamarát naučil postupne všetky práce syna, avšak ten
ešte nedokáže manžela plnohodnotne nahradiť. Pokiaľ ide o financovanie domácnosti, žili z manželovej

výplaty, jej prínos spočíval z predaja mlieka a poľnohospodárskych produktov, čo predstavovalo asi 200,-
eur mesačne, z ktorej sa uhrádzali všetky výdavky a v prípade potreby sa ďalšie výdavky financovali
výberomzpodnikateľskéhoúčtu.Našetrenéúsporyvpriebehu2-3rokovminulanačinnosťosôb,ktorých
služby musela zabezpečiť v súvislosti s výkonom technických poľnohospodárskych prác. Popísala, že
manžel pracoval na smeny rannú-poobednú-nočnú a mimo tejto práce sa venoval poľnohospodárskym

prácam, ktoré mal i ako hobby - čo vedel sám vyrobiť, tak aj vyrobil, lebo ho to bavilo.

14. Právny zástupca žalobcov a žalovaného v 3. rade v záverečnej reči zotrvali na skutkovej a právnej
argumentácii uvádzanej v ich skorších písomných a ústnych vyjadreniach.

15. Predmetom konania zostal žalobkyňou v 1. rade uplatnený nárok na pozostalostnú úrazovú rentu
v sume 100,- eur mesačne, a to za obdobie od 15.3.2015 do 13.7.2019, t. j. suma 5.196,90 eur, keď
v priebehu sporu žalobkyňa v 1. rade prostredníctvom právneho zástupcu (posúdiac podľa obsahu jej
vyjadrenia a písomné podania) v prevyšujúcej časti zobrala žalobu späť, s ktorým späťvzatím žalovaní
v 1. až 3. rade súhlasili. Právny zástupca žalovaného v 3. rade v súvislosti s dispozičným oprávnením

žalobkyne v 1. rade namietal, že nejde o čiastočné späťvzatie žaloby, ale o jej zmenu, avšak podľa
názoru súdu, pokiaľ žalobkyňa v 1. rade ohraničila časové obdobie, za ktoré požaduje pozostalostnú
úrazovú rentu a zároveň netrvala na úrokoch z omeškania s poukazom na skutkové tvrdenia uvedené vžalobe, ide o kvantitatívnu zmenu žaloby (keďže požaduje menej ako žiadala v žalobe), a teda k zmene
žaloby v zmysle jej procesnej definície podľa ust. § 140 C.s.p. nedošlo.

16. Podľa ust. § 448 Občianskeho zákonníka fyzická osoba, voči ktorej mal zomretý v čase svojho
úmrtia vyživovaciu povinnosť, má nárok na pozostalostnú úrazovú rentu. Tento nárok sa posúdi a suma
pozostalostnej úrazovej renty sa určí podľa všeobecných predpisov o sociálnom poistení.

17. Podľa ust. § 92 ods. 1 a 2 z. č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov

fyzická osoba, voči ktorej mal poškodený, ktorý zomrel v dôsledku pracovného úrazu alebo choroby z
povolania, v čase úmrtia vyživovaciu povinnosť určenú súdom a v čase úmrtia nedovŕšil dôchodkový
vek alebo mu nebol priznaný predčasný starobný dôchodok, má nárok na pozostalostnú úrazovú rentu.
Pozostalostná úrazová renta sa vypláca v období, počas ktorého mala trvať vyživovacia povinnosť
uvedená v odseku 1.

18. Podľa ust. § 93 ods. 1 a 2 z. č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov
mesačná suma pozostalostnej úrazovej renty sa určí vo výške výživného alebo príspevku na výživu,
ktoré bol poškodený povinný platiť ku dňu svojej smrti. Suma pozostalostnej úrazovej renty alebo úhrn
súm pozostalostných úrazových rent po tom istom poškodenom nesmie presiahnuť sumu úrazovej renty,
na ktorú mal alebo by mal poškodený nárok pri 100-percentnej strate pracovnej schopnosti. To platí aj

vtedy, ak poškodený bol poberateľ úrazovej renty z dôvodu nižšieho percentuálneho poklesu pracovnej
schopnosti.

19. Podľa ust. § 71 ods. 1 Zákona o rodine manželia majú vzájomnú vyživovaciu povinnosť. Ak jeden z
manželov túto povinnosť neplní, súd na návrh niektorého z nich určí jej rozsah tak, aby životná úroveň

oboch manželov bola v zásade rovnaká. Pri rozhodovaní o určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd
prihliadne na starostlivosť o domácnosť.

20. Podľa ust. § 75 ods. 1 veta prvá Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené
potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného.

21. Podľa ust. § 145 ods. 2 C.s.p. ak je žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O
čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej.

22. V prejednávanej veci neboli medzi stranami sporné skutkové tvrdenia, že v čase smrti manžela

žalobkyne v 1. rade ani on sám, ani žalobkyňa v 1. rade nedovŕšili dôchodkový vek. Manželia mali
vzájomnú vyživovaciu povinnosť v zmysle ust. § 71 ods. 1 Zákona o rodine. Nebohý bol pred smrťou
zamestnaný v spoločnosti B. Y.Á. R., C..R.., S. B. Š., kde jeho čistý mesačný príjem v roku 2014
dosahoval sumu 673,90 eur. Dôchodkový vek by dovŕšil dňa 13.7.2019. Medzi stranami nebolo sporné
ani to, že žalobkyňa v 1. rade od roku 1993 podniká v oblasti poľnohospodárstva (ako samostatne

hospodáriaci roľník), pričom na tomto (rodinnom) podnikaní sa podieľal i nebohý manžel. Rovnako
nebolo sporné, že žalobkyni v 1. rade bol po smrti nebohého manžela v roku 2015 priznaný vdovský
dôchodok vo výške 309,- eur, ktorý sa valorizáciou zvýšil v roku 2016 na sumu 310,20 eur, v roku 2017
na sumu 315,50 eur, v roku 2018 na sumu 320,40 eur, v roku 2019 na sumu 329,30 eur.

23. Žalobkyňa v 1. rade výšku žiadanej pozostalostnej úrazovej renty odvodzovala od rovnakej životnej
úrovne manželov s prihliadnutím na výšku dosahovaného čistého mesačného príjmu manžela (673,90
eur), ako aj na jeho ďalšie nepeňažné podieľanie sa na spoločnom živote manželov (opravy, údržby
v domácnosti, či na pozemku) a rodinnom podnikaní (nebohý manžel v rámci ich poľnohospodárskej
činnosti zabezpečoval osobne mnohé práce). Výšku požadovanej pozostalostnej úrazovej mesačnej

rentyvsume100,-eurpovažovalazaprimeranú(3,30eurnadeň),postačujúculennanajnevyhnutnejšie
potreby na úhradu bývania, stravovania, hygienických potrieb, ošatenia.

24. Obrana žalovaného v 3. rade spočívala v tom, že tvrdené straty na podnikateľskej činnosti žalobkyne
v 1. rade nemožno nahrádzať prostredníctvom vyživovacej povinnosti medzi manželmi. Podľa jeho

názoru, ak žalobkyňa v 1. rade utrpela straty v rámci vlastnej podnikateľskej činnosti z titulu úmrtia jej
manžela, mala si to uplatniť iným nárokom na náhradu škody. Tiež poukazoval, že žalobkyňa v 1. rade
v rokoch 2015 a 2017 dosahovala prakticky rovnaké príjmy (spolu s vdovským dôchodkom) ako v čase
svojho úmrtia dosahoval poškodený, v rokoch 2018 a 2019 dosahovala také príjmy zo závislej činnosti azo živnosti, ktoré aj bez vdovského dôchodku, ktorý naďalej poberala prevyšovali príjem poškodeného
v čase jeho úmrtia a iba v roku 2016 dosahovala nižší príjem ako poškodený v čase svojho úmrtia.

25. Žalobkyňou v 1. rade uplatnený nárok na pozostalostnú úrazovú rentu je upravený v ust. § 448
Občianskeho zákonníka tak, že na tento má nárok fyzická osoba, voči ktorej mal zomrelý v čase svojho
úmrtia vyživovaciu povinnosť. Je nesporné, že Občiansky zákonník dáva pozostalému odkázanému
na výživné od zomrelého nárok na pozostalostnú úrazovú rentu. Nie je pritom podstatné, či výživné
súdom bolo alebo nebolo určené. Je nepochybné, že zomrelý manžel žalobkyne v 1. rade mal počas

svojho života zákonnú vyživovaciu povinnosť voči nej, ktorú si plnil dobrovoľne. Bolo by nespravodlivé,
absurdné a diskriminačné a v rozpore s dobrými mravmi (§ 3 Občianskeho zákonníka), ak by po jeho
smrti žalobkyňa v 1. rade, voči ktorej si svoju vyživovaciu povinnosť plnil dobrovoľne, mala byť ukrátená
tým, že jej výživné by malo byť uspokojované v menšom rozsahu iba preto, že platiteľ výživného zahynul.

26. Nemožno súhlasiť s názorom žalovaných, že by nárok na pozostalostnú úrazovú rentu nebol daný

a že by výška pozostalostnej úrazovej renty 100,- eur mesačne bola neprimerane vysoká. Pre prípad
usmrtenia obsahuje zákon špeciálnu úpravu rozsahu náhrady škody (okrem skutočnej škody, ušlého
zisku, nemajetkovej ujmy). Okrem náhrady vecných nákladov spojených s pohrebom sa tak peňažnou
rentouodškodňujúajnákladynavýživupozostalým,ktorýmzomrelývýživuposkytoval,alebobolpovinný
poskytovať. Existencia tohto nároku je závislá na právnej povinnosti k poskytovaniu výživného a výška

náhrady je priamo úmerná výžive, ktorá sa pozostalej dostávala za života manžela, a to v rozsahu ku
dňu smrti manžela. Vznik nároku žalobkyne v 1. rade na konkrétnu výšku výživného závisel na tom, či a v
akom rozsahu jej zomrelý manžel výživu poskytoval, alebo bol povinný poskytovať podľa hľadísk Zákona
o rodine. Z ust. § 71 ods. 1 Zákona o rodine vyplýva, že rozsah vyživovacej povinnosti sa stanoví tak,
aby životná úroveň oboch manželov bola zásadne rovnaká a prihliadne sa na starostlivosť o domácnosť.

27. V prejednávanej veci žalobkyňa v 1. rade v čase smrti svojho manžela v roku 2015 mala 54
rokov, podnikala v oblasti poľnohospodárstva (ako samostatne hospodáriaci roľník), žili však z príjmu
jej manžela (približne 673,90 eur), pričom jej prínos spočíval z predaja mlieka a poľnohospodárskych
produktov, čo predstavovalo asi 200,- eur mesačne, s tým, že finančne im vypomáhala i svokra, o

ktorú sa žalobkyňa v 1. rade starala niekoľko rokov. Žalobkyňa sa starala o domácnosť, deti, neskôr
vnúčatá, varila a vykonávala práce okolo dobytka. Manžel sa výraznou mierou podieľal i na rodinnom
podnikaní, dokázal opraviť poľnohospodárske stroje, ktoré využívali na podnikateľskú činnosť, a mnohé
z týchto prác zabezpečoval osobne, čím sa podieľal na šetrení domáceho rozpočtu. Manželia takýmto
spôsobom žili, boli si vzájomnou oporou a manžel bol nepochybne živiteľom rodiny. I pre vyživovaciu

povinnosť medzi manželmi platí, že súd pri určení výživného prihliadne k odôvodneným potrebám
oprávneného manžela, jeho majetkovým pomerom a možnostiam a schopnostiam povinného manžela.
Aj keď žalobkyňa v 1. rade podnikala v oblasti poľnohospodárstva (ako samostatne hospodáriaci roľník),
nemožno uzavrieť, že by táto skutočnosť mala mať vplyv na zníženie priznanej renty (prípadne jej
nepriznanie), pričom je potrebné zohľadniť starostlivosť žalobkyne o domácnosť (čo zákon vyslovene

predpokladá).

28. Pri akceptovaní uvedených zásad je možné konštatovať, že výška pozostalostnej úrazovej mesačnej
renty 100,- eur je primeraná, bude postačovať len na tie najnevyhnutnejšie potreby žalobkyne v 1. rade
(3,30 eur na deň) a je všeobecne známe, že ani hodnota úspor nie je takou hodnotou, ktorá by mala

výšku minimálnej pozostalostnej úrazovej renty ovplyvniť. Na uspokojovanie svojich ďalších potrieb/
podnikateľských aktivít bude musieť žalobkyňa v 1. rade použiť ušetrené prostriedky. Po vyplatení renty
bude životná úroveň žalobkyne v 1. rade približne rovnaká, ako počas jej života s manželom. Neobstojí
obrana žalovaného v 3. rade spočívajúca v tom, že ide o straty na podnikateľskej činnosti žalobkyne
v 1. rade, ktoré nemožno nahrádzať prostredníctvom vyživovacej povinnosti medzi manželmi, keďže

vyživovacia povinnosť nereprezentuje len finančný príjem nebohého manžela. Žalobkyňa v 1. rade v tej
súvislosti zdôrazňovala, že podstatou vyživovacej povinnosti je z hľadiska Zákona o rodine posudzovaný
vždy aj okruh faktického prínosu a starostlivosti každého z manželov, pričom v prejednávanej veci
manželia boli obaja v produktívnom veku a spoločne sa podieľali na rodinnom podnikaní.

29. Za obdobie od 8.9.2015 do 13.7.2019 predstavuje pozostalostná úrazová renta sumu 5.196,90
eur, ktorý výpočet žalovaní nespochybnili, a teda ho súd akceptoval. V prevyšujúcej časti nároku na
pozostalostnúúrazovúrentusúdkonaniezastavilspoukazomnaspäťvzatiežalobyvtejtočastizostrany
žalobkyne v 1. rade a súhlas žalovaných.30. Ďalšie argumenty strán sporu považoval súd pre rozhodnutie vo veci samej za nerozhodné, bez
potreby sa nimi osobitne dopodrobna zaoberať. I podľa už konštantnej judikatúry tak národných, ako

aj nadnárodných súdov, súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené stranami sporu, ale
len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny
základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných stranami sporu.
Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí dať odpoveď na každú jednu poznámku, či pripomienku, ktorú
strany sporu nastolili. Je však nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné argumenty

strán sporu. Preto súd postupujúc podľa tejto zásady, v odôvodnení hodnotil to, čo po zrušení veci
odvolacím súdom malo pre rozhodnutie veci podstatný význam.

31. Týmto rozhodnutím sa konanie končí, a preto súd rozhodol postupom podľa ust. § 262 ods. 1 C.s.p.
aj o nároku na náhradu trov konania. Žalobcovia boli v danom konaní v rozsahu uplatnenej náhrady
nemajetkovej ujmy úspešní, keď vo veci samej im bolo čo do základu ich nárokov, pri ktorých výška

nároku záležala výlučne na posúdení súdom, v plnom rozsahu vyhovené. Žalobkyňa v 1. rade bola
úspešná i v rozsahu uplatnenej pozostalostnej renty, keď skutočnosť, že počas konania nastala situácia,
pre ktorú došlo k zániku nároku na pozostalostnú úrazovú rentu, nemožno hodnotiť v jej neprospech.
Žalobkyňa v 1. rade bola zároveň úspešná i v odvolacom konaní, keďže na základe jej odvolania došlo k
zrušeniu rozhodnutia v napadnutej časti nároku na pozostalostnú úrazovú rentu. Súd potom úspešným

žalobcom v 1. až 5. rade v spore, ako aj v odvolacom konaní, priznal voči žalovaným v 1., 2. a 3.
rade nárok na náhradu trov prvoinštančného ako i odvolacieho konania v rozsahu 100%. O výške trov
prvoinštančného i odvolacieho konania bude rozhodnuté po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným
uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 C.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané, a to
v lehote 15 dní od jeho doručenia na Okresnom súde Galanta.

Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

Vodvolanísapoprivšeobecnýchnáležitostiachpodania(označeniesúdu,ktorémujeurčené,ktohorobí,
ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, spisová značka konania, podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak

a) sa týkajú procesných podmienok,b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo

d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa z. č. 233/1995 Z. z. o exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok)
a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov.