Rozsudok – Ostatné ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 18. jún 2024

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 25C/76/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5120210682
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 06. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Drahomír Mrva

ECLI: ECLI:SK:OSZA:2024:5120210682.10

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina, v konaní pred sudcom JUDr. Drahomírom Mrvom, v právnej veci žalobcu: A. B., C.

B., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. XXXX/X, XXX XX E. F. G., občan SR, právne zastúpený: Advokátska
kancelária BURIK s.r.o., IČO 52 804 364, Námestie Svetozára Hurbana Vajanského 2, 036 01 Martin,
proti žalovanému: Slovenská republika – zastúpená Generálna prokuratúra SR, IČO: 00 166 481,
Štúrova 2, 812 85 Bratislava, o náhradu nemajetkovej ujmy spôsobenej nezákonným trestným stíhaním
vo výške 3.000,00 EUR s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi titulom nemajetkovej ujmy sumu 3.000 € spolu s úrokom
z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 3.000 € od 27.08.2020 do zaplatenia, všetko do 3 dní po

právoplatnosti rozsudku.

II. Žalobca má voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa podanou žalobou zo dňa 30.09.2020 domáhal súdneho výroku, ktorým súdnym výrokom
by Okresný súd Žilina zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu:

a/ 2.311,51€ s príslušenstvom z titulu náhrady škody,
b/ 3.000€ s príslušenstvom z titulu nemajetkovej ujmy,

všetko do 3 dní po právoplatnosti rozsudku.

2. Ako dôvod pre podanie žaloby žalobca uviedol, že voči žalobcovi bolo vedené trestné stíhanie, začaté
uznesením Okresného riaditeľstva PZ Čadca, Obvodné oddelenie Kysucké Nové Mesto, ktoré trestné
stíhanie bolo ukončené až oslobodzujúcim rozsudkom Okresného súdu Žilina, ktorého dôsledkom
nezákonného vedenia trestného stíhania bola žalobcovi spôsobená jednak majetková ujma, ako škoda
vo vyčíslenej výške 2.311,51€ a tiež aj nemajetková ujma, ktorú nemajetkovú ujmu žalobca vyčíslil na

sumu 3.000 eur.

3. S poukazom na uvedenú skutočnosť žalobca podal na Okresný súd Žilina dňa 1.10.2020
žalobu, ktorou žalobou sa žalobca voči žalovanému domáhal zaplatenia škody vo výške 2.311,51€
s príslušenstvom a nemajetkovej ujmy vo výške 3.000€ s príslušenstvom.

4. Žalovaný podaním vo veci v celom rozsahu nárok uplatnený žalobou neuznával, s poukazom na

uvedené žiadal žalobu zamietnuť.
Podľa názoru žalovaného, neskoršie rozhodnutie o oslobodení obžalovaného spod obžaloby nezakladá
záver o tom, že uznesenie o vznesení obvinenia voči jeho osobe je nezákonné.Poukazoval tiež na skutočnosť, že žalobca nepodal voči uzneseniu povereného príslušníka Obvodného
oddelenia PZ Kysucké Nové Mesto sťažnosť, s poukazom na uvedené nie je možné uplatniť opísané
nároky na súde, s odkazom na zákonné ustanovenie § 6 ods. 2/ zák. č. 514/2003 Z.z..

Žalovaný spochybňoval tiež vyčíslenie nároku náhrady škody ako vyúčtované úkony právnej služby.

5. Žalovaný poukazoval na ustanovenie § 8 ods. 6/ zák. č. 514/2003 Z.z. a zastával názor ( rozšírený ),
že v prípade žalobcu, keď nepodal opravný prostriedok voči uzneseniu o začatí trestného stíhania a
neoznačil v trestnom konaní osobu páchateľa, právo na náhradu škody žalobcovi nevzniklo.

6. Súd vykonal dokazovanie výsluchom žalobcu, právneho zástupcu žalobcu, zástupcu žalovaného,
svedkov E. B., H. B., oboznámením sa s obsahom spisu Okresného súdu Žilina č.k. 25C/76/2020
a pripojených spisov Okresného súdu Žilina 28T/30/2016, na základe súd čoho zistil nasledovný
skutkový stav.

7. Uznesením OKRESNÉHO RIADITEĽSTVA POLICAJNÉHO ZBORU SR ČADCA, Obvodného
oddelenia Policajného zboru Kysucké Nové Mesto pod č.k. ČVS: ORP-502/KM-CA-2015 zo dňa
16.06.2015, bolo voči osobe žalobcu vznesené obvinenie pre prečin „Ublíženia na zdraví“ podľa §
156 ods. 1 Trestného zákona a prečin „Výtržníctvo“ podľa § 364 ods. 1 Trestného zákona, pretože
na podklade zistených skutočností bol dostatočne odôvodnený záver, že sa žalobca dopustil konania

opísaného v uvedenom uznesení.
Predmetné uznesenie pod č.k. ČVS: ORP-502/KM-CA-2015 zo dňa 16.06.2015, bolo žalobcovi
doručené dňa 30.6.2018.

8. Žalobca voči predmetnému uzneseniu nepodal opravný prostriedok ( sťažnosť ), podľa tvrdenia

žalobcu z dôvodu, že je laik, nevedel, aké dôsledky to bude mať a bol v strese z toho, čo sa okolo neho
dialo.

9. Dňa 13.1.2016 poverený príslušník OKRESNÉHO RIADITEĽSTVA POLICAJNÉHO ZBORU SR
ČADCA, Obvodného oddelenia Policajného zboru Kysucké Nové Mesto pod č.k. ČVS: ORP-502/KM-

CA-2015 zo dňa 11.1.2016, podal na Okresnú prokuratúru v Žiline NÁVRH NA PODANIE OBŽALOBY
pre prv opísané skutky.

10. Prípravné konanie bolo zavŕšené podaním obžaloby prokurátorom Okresnej prokuratúry Žilina pod
sp. zn. 4Pv/114/15-5511-15 dňa 11.03.2016, pre prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Tr. Zák.

a prečin výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a/ Tr. Zák., pre skutky podrobne opísaná v predmetnej
obžalobe ( výrok obžaloby ).

11. Rozsudkom Okresného súdu Žilina č.k. 28T/30/2016-185 zo dňa 10.8.2017 bol žalobca uznaný
vinným z prečinu ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Tr. Zák. a prečinu výtržníctva podľa § 364 ods. 1

písm.a/Tr.Zák.zaopísanýskutokvrozsudkuabolžalobcoviuloženýpeňažnýtrestvovýmere500€,pre
prípad zmarenia peňažného trestu bol uložený náhradný trest odňatia slobody v trvaní 2 mesiace a iné.

12. Na základe odvolania žalobcu zo dňa 3.10.2017, bol vyššie uvedený rozsudok Okresného súdu
Žilina, uznesením Krajského súdu Žilina č.k. 1To/1214/2017-221 zo dňa 19.12.2017 zrušený a vrátený

okresnému súdu, aby vec znovu prejednal a rozhodol.

13. Následne rozsudkom Okresného súdu Žilina č.k. 28T/30/2016-303 zo dňa 4.9.2018 bol žalobca spod
obžaloby za skutok tam uvedený oslobodený.

14. Na základe odvolania Okresnej prokuratúry v Žiline zo dňa 31.10.2018 bol rozsudok Okresného
súdu Žilina uznesením Krajského súdu Žilina č.k. 3To/88/2018-342 zo dňa 8.1.2019 zrušený a vrátený
okresnému súdu aby vec znovu prejednal a rozhodol.

15. Naposledy rozsudkom Okresného súdu Žilina č.k. 28T/30/2016-444 zo dňa 12.12.2019, ktorý

rozsudok nadobudol právoplatnosť dňom 13.12.2019, bol žalobca spod obžaloby o s l o b o d e n ý ,
nakoľko nebolo preukázané, že skutok, ktorý bol kladený žalobcovi za vinu spáchal žalobca.16. S poukazom na vyššie uvedený oslobodzujúci rozsudok Okresného súdu Žilina, zaslal žalobca
prostredníctvom právneho zástupcu žalobcu Generálnej prokuratúre SR písomné podanie zo dňa
24.2.2020, ktorým podaním sa žalobca domáhal zaplatenia:

škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím vo výške 2.311,51€,
nemajetkovej ujmy spôsobenej nezákonným trestným stíhaním vo výške 3.000€,

v zmysle § 15 a nasl. Zákona 514/2003 Z.z..

17. Podaním zo dňa 24.08.2020 Generálna prokuratúra Slovenskej republiky oznámila žalobcovi, že
nárok žalobcu neuspokojí.
Žalovaný zastával názor, že uznesenie o vznesení obvinenia, na ktorého vydanie boli v čase jeho
vydania splnené podmienky, nemožno bez ďalšieho považovať za nezákonné iba z dôvodu, že
pravdepodobnosť zo spáchania trestného činu existujúca v čase jeho vydania, sa neskôr z rôznych

dôvodov nepotvrdila a teda len samotné oslobodenie spod obžaloby nemôže byť dôvodom nezákonnosti
uznesenia o vznesení obvinenia. V tomto smere generálna prokuratúra odkázala na rozhodnutie ESĽP
vo veci Lvarechov proti Českej republike.
Tiež poukazovala na skutočnosť, že žalobca nepodal proti uzneseniu o vznesení obvinenia sťažnosť
ako opravný prostriedok.

Popierala základ nároku nemajetkovej ujmy, ktorý je založený iba na subjektívnom tvrdení žalobcu
nepodloženom dôkazmi a tento si žalobca vyčíslil podľa nepreskúmateľných kritérií.

18. S poukazom na neuspokojenie nároku žalobcu žalovaným, podal žalobca na Okresný súd Žilina
dňa 01.10.2020 žalobu, ktorou žalobu sa domáhal náhrady:

a/ škody vo výške 2.311,51 eur s príslušenstvom,
b/ nemajetkovej ujmy vo výške 3.000 eur s príslušenstvom.

19. Uznesením Okresného súdu Žilina č.k. 25C/76/2020-187 zo dňa 13.04.2022, v spojení s opravným

Uznesením Okresného súdu Žilina č.k. 25C/76/2020-188 zo dňa 22.04.2022, bol nárok žalobcu na
zaplatenie sumy 2.311,51 eur z titulu náhrady škody vylúčený na samostatné konanie.

20. Predmetom tohto konania zostal nárok žalobcu na zaplatenie nemajetkovej ujmy vo výške 3.000€
s príslušenstvom.

21. Svedkyňa E. B. ( manželka žalobcu ) na pojednávaní dňa 13.7.2022 uviedla, že jej manžel bol
trestne stíhaný uznesením Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Čadci pod číslom tam uvedeným
zo dňa 16.06.2015. Právnik manželovi povedal, že v prípade dokázania viny hrozí manželovi basa od
polroka do 3 rokov. Tejto skutočnosti si bol vedomý jednak manžel a toho si bola vedomá aj svedkyňa.

22. Svedkyňa od samého začiatku vedela, že jej manžel uvedené nespáchal, ale manžel mal stále
strach, že sa mu niečo stane, tak ako mu povedal advokát. Manželia sa kvôli večnému strachu a snahe
jej manžela vyhýbať sa spoločenskému životu stále hádali.
Svedkyňa nevedela uviesť, prečo jej manžel nepodal sťažnosť proti uzneseniu o začatí trestného

stíhania.

23.Manželpotom,čobolozačatévočimanželovitrestnéstíhaniaapotom,čobolivykonávanéprocesné
úkony zo strany polície bol vybraný v zamestnaní, mal ísť zaúčať do Mexika na 3 mesiace. Po fabrike
bolo roznesené, že manžel je trestne stíhaný. Manžel nešiel do Mexika, lebo bol povinný podriadiť sa

úkonom v rámci trestného konania.
Mal problém s jedným podriadeným ktorému nariaďoval prácu a ten podriadený mu povedal, že keď
ho nebude rešpektovať, že či ho tiež zmláti. Toto je problém, ktorý mal manžel v zamestnaní. Trestné
stíhanie, ktoré bolo vedené voči jej manželovi malo nepriaznivý vplyv na jeho psychiku, pretože sa bál
nielen že príde o zamestnanie, ale takisto sa bál, že príde o rodinu, že ho opustím. Vedené trestné

stíhanie voči manželovi zanechalo následky aj na psychike svedkyne, zvažovala, či ďalej s manželom
alebo bez manžela.24. Začaté trestné stíhanie a procesné úkony s tým súvisiace pokračujúce štyri a polroka poznačilo
psychikunielenmanželovu,aleajpsychikusvedkyne,pretožeprvédvarokybolaochotnáopredmetnom
probléme sa rozprávať, ale ďalšie zostávajúce roky až do oslobodenia manžela odmietala s manželom

najprv komunikovať o probléme a potom komunikovať vôbec.

25. Svedkyňa uviedla, že s manželom vedeli, kto spáchal uvedený trestný čin, ktorý bol kladený za vinu
jej manželovi, bol to z rodiny E. G., o ktorom svedkyňa a aj jej manžel vedeli, že spôsobil následok, ktorý
následok bol prisudzovaný za vinu v trestnom konaní jej manželovi. Vzhľadom k tomu, že boli medzi

nimi vzťahy veľmi blízke, ani svedkyňa a ani jej manžel nechceli udať E. G..

26. Manžel hoci vedel, že to spáchal E. G., ktorý je jej manželovi veľmi blízky, manžel ho udať nechcel.
Svedkyňa rozmýšľala nad tým, že by E. G. udala, nesúhlasila s postupom manžela, avšak manžel si
trval na svojom, preto boli aj ďalšie hádky.

27. Po troch rokoch po tom, čo bol manžel stále podrobovaný procesným úkonom zo strany orgánov
činnýchvtrestnomkonanívyšlaspravdouvonapovedala,ktoublížilnazdravíosobe,prektoréublíženie
nazdravíbolstíhanýjejmanžel.Totobolďalšíproblémichmanželstva,lebosadotohosvedkyňastarala.
Tým, že udala pána E. G., E. G. nebol stíhaný, lebo to bolo premlčané. Rodina G. za to, že uviedla
všetko na správnu mieru sa s nimi prestala rozprávať.

Pán G. z toho nič nemal a svedkyňa s manželom sa štyri a polroka vláčili po súdoch.

28. Čo sa týka rodiny Martikánovcov svedkyňa uviedla, že s tou rodinou po tom, čo sa stalo, prestali sa
stýkať, pretože G. s nimi prerušili kontakt. Čo sa týka E. G., E. G. je o dva roky mladší od jej manžela.
Aj napriek uvedenému vekovému rozdielu boli s rodinou E. G. ako rodina, hoci rodinní príbuzní nie sú,

nemajú žiadne príbuzenské vzťahy.

29. Svedkyňa uviedla, že ona bola pri tom, keď došlo k uvedenému incidentu a mala priamu vedomosť
z konfliktu, že manžel nebol účastný uvedeného útoku, kde došlo k spôsobenému následku, ktorý
spôsobený následok bol kladený za vinu jej manželovi.

30. Návrh na rozvod nepodala, takisto nevyžiadala ani odbornú pomoc psychológa, ani psychiatria.
Manžel sa bál, že sa pripletie pri možnej spoločenskej udalosti do nejakého problému, ktorý druhý
problém sa pridruží a bude mať ďalšie vážne problémy ako má tento.

31. Kamaráti manžela s manželom neprerušili kontakty, akurát, že sa polarizovali vzťahy v okolí, že
kamaráti E. G. prestali sa stýkať s jej manželom, ktorý manžel bol kamarát aj s kamarátmi E. G..
Svedkyňa uviedla, že pokiaľ sa vyjadrovala k odborným otázkam, vyjadrovala sa ako absolventka
vysokej školy bezpečnostného manažmentu.

32. Svedkyňa H. B. ( matka žalobcu ) na pojednávaní dňa 13.7.2022 uviedla, že jej syn bol šesť rokov
ženatý v čase, kedy bolo začaté trestné stíhanie voči osobe syna. Manželia boli ešte mladí, brali sa
dvadsaťroční.

33. Každý jeden úkon kedy sa mal žalobca dostaviť či už na políciu, na prokuratúru alebo na súd, jej syn

to veľmi nedobre znášal, mal s tým traumu. Táto trauma sa prenášala nielen naňho, ale aj na svedkyňu,
na všetkých. Keď chodieval ku svedkyni, mnohokrát v súvislosti s týmto aj plakal, pretože mal strach, ako
bude vedený jeho rodinný život ďalej, pretože mal ženu, malé dieťa a povedal, že pokiaľ by bol uznaný
vinným alebo by mal iné problémy v súvislosti s trestným stíhaním, mohol by prísť o zamestnanie a že
by mohol mať nielen rodinné problémy, ale aj problémy ekonomické.

34. Pokiaľ by syn prišiel o prácu, svedkyňa má minimálnu mzdu, manžel je invalidný dôchodca,
neboli by dokázali v prípade straty zamestnania mladej rodine pomôcť a báli sa aj o dôsledok týmto
spôsobený. Syn má malý domček, resp. zdedili starší domček, tento domček chceli opraviť a v súvislosti
s nevyhnutnou rekonštrukciou syn chcel predmetný dom zrekonštruovať a na uvedenú rekonštrukciu si

chcel brať úver. Vzhľadom k tomu, že bol trestne stíhaný, nevedel ako bude ďalej v zamestnaní, uvedený
úver si nebral a s poukazom na uvedené nechcel ísť do risku, že by prišiel o zamestnanie a nemal by
z čoho úver splácať.35. Syn mal ísť do Mexika na zaučenie, Keby bol išiel do Mexika, bol by si prilepšil, bol by získal
nejaké finančné prostriedky. Keďže sa v robote rozšírilo, že je trestne stíhaný, zamestnávateľ následne
prehodnotil osobu, ktorá mala ísť na zaučenie do Mexika a miesto neho išiel iný chalan.

36. Čo sa týka osoby E. G., ktorý zbil toho človeka, kvôli čomu bol trestne stíhaný syn, jej syn bol
za rodinou E. G., aby to upravili, dali na poriadok, aby nebol nedôvodne stíhaný jej syn za to, že to
nespáchal. Rodina E. G. povedala, že si to majú urobiť medzi sebou, vyriešiť medzi sebou a napriek
tomu, že jej syn uvedené nespáchal, v širokom okolí je stále aj napriek tejto skutočnosti považovaný

za vyvrheľa.

37. Čo sa týka vzťahov medzi svedkyňou a jej synom, tieto vzťahy sa nezhoršili, svedkyňa má svojho
syna rada, do tohto si trestné stíhanie vniesť nenechala. Okrem rodiny Martikánovcov prerušili kontakty
s jej synom aj niektorí kamaráti, ktorí poznajú obidvoch, konkrétne uviesť nevedela.

38. Svedkyňa uviedla, že jej syn dobre vedel, že uvedený skutok spáchal E. G., ale nechcel udať svojho
bratranca, pretože boli dobrí kamaráti a rodina.
Predmetné chcela ísť povedať pred vyšetrovateľa jej nevesta, avšak nikto nevestu nepredvolal do
trestného stíhania. Až potom, čo súd opakovane zrušil rozsudok Okresného súdu Žilina bola vypočutá
nevesta, ktorá udala E. G. a po štyri a polroku bolo trestné stíhanie zastavené a oslobodený jej syn.

39. Vo veci uplatneného nároku žalobcu vo veci zaplatenia 3.000€ s príslušenstvom z dôvodu
nemajetkovej ujmy rozhodol Okresný súd Žilina rozsudkom Okresného súdu Žilina pod č.k.
25C/76/2020-240 zo dňa 13.7.2022, ktorým rozsudkom nárok žalobcu zamietol.

40. Okresný súd Žilina zastával názor, že pokiaľ žalobca v trestnom konaní nepodal sťažnosť proti
uzneseniu o začatí trestného stíhania, naviac neidentifikoval pri výsluchoch známeho a skutočného
páchateľa trestného činu, ktorý trestný čin mu bol kladený za vinu, nie je možné priznať žalobcovi
uplatnený nárok v zmysle zák. č. 514/2003 Z.z.

41. Voči predmetnému rozsudku Okresného súdu Žilina podal žalobca odvolanie dňa 26.8.2022.

42. Na základe odvolania žalobcu, Krajský súd v Žiline uznesením Krajského súdu v Žiline pod č.k.
11Co/46/2023-314 zo dňa 26.3.2024 rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec vrátil Okresnému súdu

v Žiline na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

43. Krajský súd v Žiline svoje zrušujúce uznesenie zdôvodnil z odkazom na rozhodnutie Veľkého senátu
Najvyššieho súdu SR, sp. Zn. 1VCdo/2/2022 zo dňa 24.10.2022, ktorý senát zjednotil, že splnenie
podmienky podať riadny opravný prostriedok v zmysle § 6 ods. 2/ zák. č. 514/20032 sa nevyžaduje, ak

bol žalobca v trestnom konaní spod obžaloby oslobodený.

38. Podľa § 1 zák. č. 514/2003 Z.z. tento zákon upravuje
a) zodpovednosť štátu za škodu spôsobenú orgánmi verejnej moci pri výkone verejnej moci,
b) zodpovednosť obce a vyššieho územného celku (ďalej len "územná samospráva") za škodu

spôsobenú orgánmi územnej samosprávy pri výkone samosprávy,
c) predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody a právo na regresnú náhradu.

39. Podľa § 2 zák. č. 514/2003 Z.z. a účely tohto zákona
a) výkon verejnej moci je rozhodovanie a úradný postup orgánov verejnej moci o právach, právom

chránených záujmoch a povinnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb,
b) orgán verejnej moci je
1. štátny orgán,
2. orgán územnej samosprávy, verejnoprávna inštitúcia, orgán záujmovej samosprávy, fyzická osoba
alebo právnická osoba, ktorým zákon zveril výkon verejnej moci.

40. Podľa § 3 ods. 1/ písm. a/ zák. č. 514/2003 Z.z. štát zodpovedá za podmienok
ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti
toho zákona, pri výkone verejnej mocia) nezákonným rozhodnutím.

41. Podľa § 4 ods. 1/,2/ a 3/ zák. č. 514/2003 Z.z. vo veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená

orgánom verejnej moci podľa § 3 ods. 1, koná v mene štátu
a) Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, ak
1. škoda vznikla v dôsledku rozhodnutia vydaného súdom alebo ak škoda bola spôsobená nesprávnym
úradným postupom súdu,
2. škodu spôsobil notár pri výkone verejnej moci, 1)

3. škodu spôsobil súdny exekútor pri výkone exekučnej činnosti vykonávanej z poverenia súdu podľa
osobitného predpisu, 2)
b) Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, ak v trestnom konaní škodu spôsobil vyšetrovateľ
Policajného zboru alebo poverený príslušník Policajného zboru, 3) a
1. prokurátor nezamietol sťažnosť proti uzneseniu vyšetrovateľa Policajného zboru alebo povereného
príslušníka Policajného zboru a nepodal v trestnej veci obžalobu príslušnému súdu alebo

2. vyšetrovateľ Policajného zboru alebo poverený príslušník Policajného zboru nekonal na základe
záväzného pokynu prokurátora,
c) Ministerstvo financií Slovenskej republiky, ak v trestnom konaní spôsobil škodu vyšetrovateľ finančnej
správy alebo poverený pracovník finančnej správy, 3) a
1. prokurátor nezamietol sťažnosť proti uzneseniu vyšetrovateľa finančnej správy alebo povereného

pracovníka finančnej správy a nepodal v trestnej veci obžalobu príslušnému súdu alebo
2. vyšetrovateľ finančnej správy alebo poverený pracovník finančnej správy nekonal na základe
záväzného pokynu prokurátora,
d) ministerstvo alebo iný ústredný orgán štátnej správy, ak škoda vznikla pri výkone verejnej moci v
oblasti štátnej správy, ktorá patrí do pôsobnosti tohto ministerstva alebo tohto ústredného orgánu štátnej

správy a aj keď ide o škodu, ktorá vznikla pri výkone štátnej správy, ktorá bola prenesená na územnú
samosprávu podľa osobitného predpisu,
e) ministerstvo alebo iný ústredný orgán štátnej správy, ak v dôsledku nesprávneho prebratia smernice
Európskej únie alebo ak v dôsledku nedodržania lehoty určenej na jej prebratie vznikla škoda pri výkone
verejnej moci v oblasti štátnej správy, ktorá patrí do pôsobnosti tohto ministerstva alebo tohto ústredného

orgánu štátnej správy,
f) Generálna prokuratúra Slovenskej republiky, ak škodu spôsobil štátny orgán podľa osobitného
predpisu 4) v občianskom súdnom konaní, v trestnom konaní alebo správnom konaní,
g) Najvyšší kontrolný úrad Slovenskej republiky, ak škoda vznikla v dôsledku nezákonného rozhodnutia
ním vydaného alebo ak škoda bola spôsobená jeho nesprávnym úradným postupom,

h) Národná banka Slovenska, ak škoda vznikla v dôsledku nezákonného rozhodnutia ňou vydaného
alebo ak škoda bola spôsobená jej nesprávnym úradným postupom,
i) verejnoprávna inštitúcia, záujmová samospráva alebo právnická osoba, ktorej zákon zveril
rozhodovanie o právach, právom chránených záujmoch a povinnostiach fyzických osôb a právnických
osôb v oblasti verejnej správy, ak škoda vznikla v dôsledku nezákonného rozhodnutia ňou vydaného

alebo ak škoda bola spôsobená jej nesprávnym úradným postupom,
j) Národná rada Slovenskej republiky, ak škoda vznikla v dôsledku nezákonného rozhodnutia ňou
vydaného alebo ak škoda bola spôsobená jej nesprávnym úradným postupom,
k) Súdna rada Slovenskej republiky, ak škoda vznikla v dôsledku nezákonného rozhodnutia ňou
vydaného alebo ak škoda bola spôsobená jej nesprávnym úradným postupom,

l) Úrad pre reguláciu sieťových odvetví, ak škoda vznikla v dôsledku nezákonného rozhodnutia ním
vydaného alebo ak škoda bola spôsobená jeho nesprávnym úradným postupom,
m) orgán príslušný podľa podľa písmen a) až l), u ktorého bola podaná žiadosť na predbežné
prerokovanienároku(§15),akkuškodedošlovoblastiverejnejmoci,ktorápatrídopôsobnostiviacerých
orgánov verejnej moci; ak žiadosť bola podaná na viacerých príslušných orgánoch, ten orgán, ktorý vo

veci začal konať ako prvý.
Ak nemožno príslušný orgán určiť podľa odseku 1, koná v mene štátu Ministerstvo spravodlivosti
Slovenskej republiky.
Ak bol nárok na náhradu škody uplatnený na orgáne, ktorý nie je príslušný vo veci konať podľa odsekov
1 a 2, je tento orgán povinný bezodkladne postúpiť žiadosť (§ 15) príslušnému orgánu a upovedomiť o

tom žiadateľa. Účinky uplatnenia nároku zostávajú zachované.

42. Podľa § 5 ods. 1/,2/ a 3/ zák. č. 514/2003 Z.z. právo na náhradu škody spôsobenejnezákonným rozhodnutím má účastník konania, ktorému vznikla škoda v dôsledku rozhodnutia
vydaného v tomto konaní.
Právo na náhradu škody má i ten, s kým nebolo konané ako s účastníkom konania, aj keď s ním, ako

s účastníkom konania, konané malo byť.
Ak bolo nezákonné rozhodnutie vydané v konaní, na ktoré sa nevzťahujú predpisy o správnom konaní,
právo na náhradu škody má ten, komu nezákonným rozhodnutím škoda vznikla.

43. Podľa § 6 ods. 1/,2/ zák. č. 514/2003 Z.z. ak tento zákon neustanovuje inak, právo na

náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím možno uplatniť iba vtedy, ak právoplatné
rozhodnutie, ktorým bola škoda spôsobená, bolo zrušené alebo zmenené pre nezákonnosť príslušným
orgánom. Súd, ktorý rozhoduje o náhrade škody, je viazaný rozhodnutím tohto orgánu.
Právo podľa odseku 1 možno priznať iba vtedy, ak poškodený podal proti nezákonnému rozhodnutiu
riadny opravný prostriedok podľa osobitných predpisov. Splnenie tejto podmienky sa nevyžaduje, ak ide
o prípady hodné osobitného zreteľa.

45. Podľa § 8 ods. 6/ písm. a/ zák. č. 514/2003 Z.z. právo na náhradu škody nevznikne
a) ak si osoba uloženie trestu, ochranného opatrenia alebo väzbu zavinila sama,

44. Podľa § 15 ods. 1/,2/ zák. č. 514/2003 Z.z. nárok na náhradu škody spôsobenej

nezákonnýmrozhodnutím,nezákonnýmzatknutím,zadržanímaleboinýmpozbavenímosobnejslobody,
rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, ako aj nárok na náhradu škody
spôsobenej nesprávnym úradným postupom je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe
písomnej žiadosti poškodeného o predbežné prerokovanie nároku (ďalej len "žiadosť") s príslušným
orgánom podľa § 4 a 11.

Ak bola žiadosť podaná na nepríslušnom orgáne, je tento orgán povinný bezodkladne ju postúpiť
príslušnému orgánu a upovedomiť o tom poškodeného. Účinky podania žiadosti zostávajú zachované.

45. Podľa 17 ods. 1/,2/,3/ a 4/ zák. č. 514/2003 Z.z. uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk,
ak osobitný predpis neustanovuje inak. 1a)

V prípade, ak iba samotné konštatovanie porušenia práva nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom
na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom, uhrádza sa aj
nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné uspokojiť ju inak.
Výška nemajetkovej ujmy v peniazoch podľa odseku 2 sa určuje s prihliadnutím najmä na
a) osobu poškodeného, jeho doterajší život a prostredie, v ktorom žije a pracuje,

b) závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k nej došlo,
c) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v súkromnom živote,
d) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v spoločenskom uplatnení.
Výška náhrady nemajetkovej ujmy priznaná podľa odseku 2 nemôže byť vyššia ako výška náhrady
poskytovaná osobám poškodeným násilnými trestnými činmi podľa osobitného predpisu 8a).

46. Ako je vyššie uvedené, uznesením OKRESNÉHO RIADITEĽSTVA POLICAJNÉHO ZBORU SR
ČADCA, Obvodného oddelenia Policajného zboru Kysucké Nové Mesto pod č.k. ČVS: ORP-502/KM-
CA-2015 zo dňa 16.06.2015, bolo voči osobe žalobcu vznesené obvinenie pre:

a/ prečin „Ublíženia na zdraví“ podľa § 156 ods. 1 Trestného zákona a
b/ prečin „Výtržníctva“ podľa § 364 ods. 1 Trestného zákona,
pretože na podklade zistených skutočností bol dostatočne odôvodnený záver, že sa žalobca dopustil
konania opísaného v uvedenom uznesení.

47. Predmetné uznesenie pod č.k. ČVS: ORP-502/KM-CA-2015 zo dňa 16.06.2015, bolo žalobcovi
doručené dňa 30.6.2018.

48. K veci súd uvádza, že:

a/ žalobca voči vyššie uvedenému uzneseniu nepodal opravný prostriedok ( sťažnosť ), podľa tvrdenia
žalobcu z dôvodu, že je laik, nevedel, aké dôsledky to bude mať a bol v strese z toho, čo sa okolo neho
dialo.b/ žalobca od samého začiatku vedel, že skutok, ktorý mu je kladený za vinu spáchal jeho známy/
kamarát E. G. ( ktorý nebol blízkou osobou ), ktorú osobu páchateľa žalobca dobre poznal a aj napriek
uvedenému neuviedol v rámci trestného konania túto osobu páchateľa z neznámeho dôvodu ( resp.

z dôvodu, že osobu E. G. ako kamaráta nechcel udať ).

49. Voči žalobcovi bolo vedené trestné stíhanie viac ako 4 a pol roka, a až rozsudkom Okresného
súdu Žilina č.k. 28T/30/2016-444 zo dňa 12.12.2019, ktorý rozsudok nadobudol právoplatnosť dňom
13.12.2019 ( po 4 a pol roku ) bol žalobca spod obžaloby o s l o b o d e n ý .

50. Vychádzajúc s obsahu uvedeného zákona č. 514/2003 Z.z., zákon vo svojom texte vyslovene
uvádza, že štát zodpovedá za škodu spôsobenú orgánmi verejnej moci pri výkone verejnej moci, pričom
výkonom verejnej moci je rozhodovanie a úradný postup orgánov verejnej moci o právach, právom
chránených záujmoch a povinnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb, kde v konkrétnom
prípade štát zodpovedá za rozhodnutie alebo nesprávny úradný postup orgánu verejnej moci, ktorým je

štátny orgán alebo orgán územnej samosprávy.

51. S poukazom na vyššie uvedené zákonné ustanovenia štát zodpovedá za podmienok ustanovených
týmto zákonom za škodu, ktorá škoda bola spôsobená orgánom verejnej moci okrem iného, aj
nezákonným rozhodnutím ( § 3 ods. 1/ písm. a/ zákona ).

52. S poukazom na takto koncipovaný text zák. č. 514/2003 Z.z., po zrekapitulovaní opísaného
skutkového stavu je potrebné konštatovať, že vzhľadom na:

rozsudok Okresného súdu Žilina č.k. 28T/30/2016-444 zo dňa 12.12.2019, ktorý rozsudok nadobudol

právoplatnosť dňom 13.12.2019 ( po 4 a pol roku ), bol žalobca spod obžaloby o s l o b o d e n ý ,

je uznesenie OKRESNÉHO RIADITEĽSTVA POLICAJNÉHO ZBORU SR ČADCA, Obvodného
oddelenia Policajného zboru Kysucké Nové Mesto pod č.k. ČVS: ORP-502/KM-CA-2015 zo dňa
16.06.2015, ktorým bolo voči osobe žalobcu vznesené obvinenie pre prečin „Ublíženia na zdraví“ podľa

§ 156 ods. 1 Trestného zákona a prečin „Výtržníctvo“ podľa § 364 ods. 1 Trestného zákona,

- n e z á k o n n ý m r o z h o d n u t í m,

53. Vychádzajúc z vyššie opísaného skutkového stavu súd konštatuje, že nárok na náhradu škody

( majetkovej nemajetkovej ujmy ) spôsobenej začatím a vedením trestného stíhania ( ktoré neskončilo
právoplatným odsúdením ) predpokladá skutočnosť, že trestné stíhanie bolo voči osobe žalobcu
( obžalovanému ) zastavené alebo že bol spod obžaloby oslobodený.

Inak povedané, že za ústavne komfortný treba považovať výklad, podľa ktorého výkladu v prípade

posudzovania zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú rozhodnutím o začatí trestného stíhania
a vznesení obvinenia, je rozhodujúci výsledok trestného konania.

54.Ústavnoprávnyzákladnárokujednotlivcananáhraduškodyvprípadetrestnéhostíhaniatrebahľadať
nielen v ustanovení čl. 46 ods. 3 Ústavy SR, ale aj vo všeobecnej rovine, predovšetkým v čl. 1 ods. 1

tohto základného zákona, teda v princípoch materiálneho právneho štátu.

55. Ak má byť štát naozaj považovaný za materiálny právny štát ( s odkazom na takto koncipovanú
právnu normu, ), musí štát niesť objektívnu zodpovednosť za konanie svojich orgánov, ktoré priamo
zasiahli do práv jednotlivca.

Nie je možné prehliadnuť, že štát nemá slobodnú vôľu a je povinný striktne dodržiavať právo v jeho
ideálnej ( škodu nepôsobiacej ) interpretácii.

56. Na jednej strane je povinnosťou orgánov činných v trestnom konaní vyšetrovať a stíhať trestnú
činnosť, na druhej strane sa štát nemôže zbaviť zodpovednosti za postup týchto orgánov, ak sa ich

postup ukáže ako mylný, zasahujúci do základných práv občanov.
V takejto situácii nie je rozhodné, ako v takejto situácii orgány činné v trestnom konaní vyhodnotili
pôvodné podozrenie, ale to, či sa ich podozrenie v trestnom konaní potvrdilo.57. Nárok na náhradu škody spôsobenej začatím a vedením trestného stíhania, ktoré neskončilo
právoplatným odsúdením, je špecifickým prípadom zodpovednosti štátu podľa zák. č. 514/2003 Z.z.,
účinného do 1. júla 2004.

Súdna judikatúra dôvodí, že zmyslom právnej úpravy zodpovednosti štátu za škodu je, aby každá
majetková ujma spôsobená nezákonným rozhodnutím alebo nezákonným zásahom štátu proti občanovi
bola odčinená.

58. Ako je vyššie uvedené, rozhodným meradlom opodstatnenosti ( zákonnosti ) začatia (vedenia )

trestného stíhania je neskorší výsledok trestného konania.
Tieto závery prijaté v čase platnosti ešte zák. č. 58/1969 Zb. sú napriek zmene právnej úpravy stále
použiteľné.

59. Ten, proti komu bolo trestné stíhanie zastavené, alebo ten, kto bol spod obžaloby oslobodený, má aj
( nielen ) v prípade žalobcu, pri splnení ďalších zákonných predpokladov podľa terajšej právnej úpravy

zásadne právo na náhradu škody spôsobenej začatím trestného stíhania.

60. V týchto súvislostiach je potrebné zdôrazniť, že akékoľvek trestné stíhanie ( v rámci tohto trestného
stíhania prípadný/možný aj výkon väzby ) predstavujú vážny zásah do osobnej slobody jednotlivca
( v tom - ktorom momente ) a následne tiež vyvolávajú aj ďalšie negatívne dopady na osobný život

a životný osud trestne stíhanej osoby, zasahujú do súkromného života jednotlivca, do jeho cti a dobrej
povesti.
Môžeme povedať, že trestné stíhanie je spôsobilé porušiť aj právo na rešpektovanie a ochranu
súkromného a rodinného života, dôstojnosti, osobnej cti a dobrej povesti tak, ako to zaručuje článok 19
ods. 1/ a 2/ Ústavy SR.

Je celkom nepochybné, že trestné stíhanie, ktoré bolo realizované v rozpore so zákonom, resp.
ústavným poriadkom, je spôsobilé vyvolať vedľa vzniku materiálnej škody aj vznik nemateriálnej ujmy,
vo sfére osobnostných práv.

61. Podanou žalobou sa žalobca domáhal voči Slovenskej republike v zast. Generálna prokuratúra SR

náhrady škody, spôsobenej vyššie uvedeným nezákonným rozhodnutím.

62. Opätovne je potrebné vychádzať z vyššie uvedeného skutkového stavu, pri ustálení orgánu
konajúceho v mene štátu v zmysle § 4 ods. 1/ a 2/ zák. č. 514/2003 Z.z..
Súd zastáva názor, že pokiaľ sa jedná o nezákonné rozhodnutie štátneho orgánu v štádiu, kedy

nedošlo k právoplatnému odsúdeniu žalobcu, ( aj keď prokurátor nezamietol sťažnosť proti uzneseniu
vyšetrovateľa PZ, pretože nebola podaná ) a podal v trestnej veci obžalobu príslušnému súdu,

- orgánom konajúcim v mene štátu vo veci náhrady škody je v zmysle § 4 ods. 1/ písm. f/ zák. č. 514/2003
Z.z. žalovaný subjekt zastupujúci Slovenskú republiku - Generálna prokuratúra SR, čo v tomto štádiu

konania nie je už sporné.

63.Vychádzajúczozákonnéhoustanovenia§15anasl.zák.č.514/2003Z.z.jepotrebnéďalejuviesť,že
listom zo dňa 24.2.2020 požiadal žalobca Generálnu prokuratúru SR o predbežné prerokovanie nároku
na náhradu škody, spôsobenej nezákonným rozhodnutím ( náhrady majetkovej a nemajetkovej ujmy ).

Na uvedenú žiadosť reagovala Generálna prokuratúra SR listom zo dňa 24.8.2020, ktorým listom
oznámila žalobcovi, že nárok žalobcu neuspokojí, čo však znamená, že žiadosť bola prerokovaná, avšak
bez uspokojenia nároku žalobcu.

64. Žalobca bol povinný v konaní preukázať:
A/ existenciu nezákonného rozhodnutia,
B/ uplatňovanú ujmu vyjadriteľnú v peniazoch vo výške 3000€,
C/ príčinná súvislosť medzi ujmou a nezákonným rozhodnutím.

V tomto konaní bola žalobcom uplatňovaná nemajetková ujma vyčíslená žalobcom vo výške 3.000€.

65. Ako je už vyššie mnohokrát uvedené, z vykonaného dokazovania má súd preukázané, že:uznesenie OKRESNÉHO RIADITEĽSTVA POLICAJNÉHO ZBORU SR ČADCA, Obvodného oddelenia
Policajného zboru Kysucké Nové Mesto pod č.k. ČVS: ORP-502/KM-CA-2015 zo dňa 16.06.2015,
ktorým bolo voči osobe žalobcu vznesené obvinenie pre prečin „Ublíženia na zdraví“ podľa § 156 ods.

1 Trestného zákona a prečin „Výtržníctvo“ podľa § 364 ods. 1 Trestného zákona,

- je n e z á k o n n ý m r o z h o d n u t í m,

V súvislosti s uvedeným konštatovaním súdu je však žalobca povinný preukázať, že žalobcovi
vznikla nemajetková ujma vyjadriteľná v peniazoch, v zmysle § 17 ods. 2/,3/ zák. č. 514/2003 Z.z., ktorá
nemajetková ujma bola uplatnená žalobcom žalobou.

Súdzastávanázorspoukazomnažalobcompreukázanýnásledok,žesamotnékonštatovanieporušenia

práva v prípade žalobcu, z dôvodu spôsobeného následku nezákonným rozhodnutím nie je dostatočným
zadosťučinením.

VÝŠKA NEMAJETKOVEJ UJMY:

Výška nemajetkovej ujmy v peniazoch podľa odseku 2 sa určuje s prihliadnutím najmä
na:

a) osobu poškodeného, jeho doterajší život a prostredie, v ktorom žije a pracuje,
b) závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k nej došlo,

c) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v súkromnom živote,
d) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v spoločenskom uplatnení.

Výška náhrady nemajetkovej ujmy priznaná podľa odseku 2 nemôže byť vyššia, ako výška náhrady
poskytovaná osobám poškodeným násilnými trestnými činmi podľa osobitného predpisu 8a).

66. Na preukázanie nemajetkovej ujmy v peniazoch ( a preukázanie jej výšky ) bol vo veci vypočutý
žalobca a okrem výpovede žalobcu boli vo veci vypočutí aj svedkovia E. B. ( manželka žalobcu ) a H.
B. ( matka žalobcu ), ktorí svedkovia boli riadne súdom poučení v zmysle zákona ( Covilného sporového
poriadku ).

67. Žalobca výšku nemajetkovej ujmy v sume 3.000€ žiadal priznať s poukazom na § 17 ods. 3/ zák.
č. 514/2003 Z.z. z nižšie uvedených dôvodov.

68. Voči osobe žalobcu bolo vedené trestné stíhanie štyri a pol roka, ktoré trestné stíhanie neskočilo
právoplatným odsúdením žalobcu A. B. ( čo v konaní nebolo sporné ).
Dĺžka takto vedeného trestného stíhania predstavovala viac jako 4 roky ( od 16.6.2015 do 13.12.2019 ),
čo tiež v konaní nie je sporné.

69. K osobe žalobcu je potrebné uviesť, že trestné stíhanie voči osobe žalobcu bolo začaté v čase, kedy
žalobca dosiahol vek 27 rokov, bol čerstvo ženatý ( 6 rokov ), z manželstva pochádzalo jedno dieta a
druhé dieta bolo na ceste ( manželka bola tehotná ).

70. Žalobca do začatia trestného stíhania viedol život bezúhonného občana, ktorá skutočnosť nie je

sporná.

71. Uznesením OKRESNÉHO RIADITEĽSTVA POLICAJNÉHO ZBORU SR ČADCA, Obvodného
oddelenia Policajného zboru Kysucké Nové Mesto pod č.k. ČVS: ORP-502/KM-CA-2015 zo dňa
16.06.2015, bolo voči osobe žalobcu vznesené obvinenie pre:

a/ prečin „Ublíženia na zdraví“ podľa § 156 ods. 1 Trestného zákona a
b/ prečin „Výtržníctvo“ podľa § 364 ods. 1 Trestného zákona,na základe ktorej právnej kvalifikácie hrozil žalobcovi, dovtedy bezúhonnému občanovi trest od 6
mesiacov až do 3 rokov ( aj možné uloženie nepodmienečného trestu odňatia slobody ), ktorý skutok sa
mal stať dňa 26.4.2015, kedy poškodený nedokázal jednoznačne identifikovať osobu, ktorá ho napadla.

72.Možnáhrozbauloženianepodmienečnéhotrestuodňatiaslobodyvyvolávalavosobežalobcustrach,
tiež strach z odlúčenia od rodiny ( z dôvodu možného uloženia nepodmienečného trestu odňatia slobody
za skutky, ktoré nespáchal ) a z uvedeného odlúčenia strach so straty rodiny ( možného rozvodu
manželstva ), tiež narušenie psychiky žalobcu, ktoré zle znášala aj manželka žalobcu ( čo malo za

následok vznik nedorozumení v rodine ).

73. Ďalej je potrebné poukázať na dobré zamestnanie žalobcu v spoločnosti Scheffer, s.r.o. ( vo vedúcej
pozícii ) a v súvislosti s trestným stíhaním možnú stratu dobrého zamestnania ( zvlášť na Kysuciach ) a
stýmsúvisiacustratupríjmu,čohodôsledkomjestratamožnosti uživiťmladúrodinu(seba,ženuadeti).

74. Skutočnosti týkajúce sa vedenia trestného stíhania voči osobe žalobcu, žalobca musel vysvetľovať
aj v zamestnaní a to z dôvodu strachu o stratu zamestnania ( kvôli rôznym rečiam v zamestaní ),

75. Hoci bol žalobca kandidátom na zaškolenie zamestnancov do novej fabriky do Mexika, z dôvodu
trestnéhostíhaniaanutnostipodriadeniasaúkonomvtrestnomkonanínemoholprijaťlukratívnu ponuku

zamestnávateľa.

76. Na základe vedeného trestného stíhania stratil žalobca možnosť nadštardného príjmu počas
zaškolovania - pobytu v Mexiku ( a tým aj možnosť rekonštrukcie starého rodinného domu ).

77. Žalobca z dôvodu trvania trestného stíhania viac jako 4 roky sa vyhýbal akýmkoľvek spločenským
podujatiam, pretože mal strach, že ako v tomto prípade, bude opätovne „navlečený“ ešte do nejakého
iného trestného stíhania a na základe aj ďalšieho trestného stíhania skončí žalobca vo výkone trestu
odňatia slobody.

78. K trestnému stíhaniu žalobca uviedol, že viac ako štyri roky trvania trestného stíhania navrhoval
žalobca dôkazy, orgány činné v trestnom konaní neboli ochotné vykonať ním navrhované dôkazy
preukazujúce jeho nevinu, za takejto situácie sa cítil jako stíhaná osoba bezmocný.

79. Z dôvodu trestného stíhania voči osobe žalobcu, si verejnost držala od žalobcu „dištanc“.

80. S poukazom na vyššie uvedené skutočosti ( následok spôsobený žalobcovi trestným stíhaním ) si
žalobca uplatnil voči žalovanému nárok na náhradu škody vo výške 3.000€.

81. Pokiaľ vychádzame z opísaného dôsledku spôsobeného trestným stíhaním v trvaní viac ako štyri

roky, dôsledku preukázaného výpoveďou samotného žalobcu, tiež dôsledku preukázaného výsluchom
svedkov ( manželky a matky poškodeného, ktoré osoby vypovedali po zákonom poučení súdom ), mal
súd preukázané vyššie uvedené skutočnosti, sú podkladom pre priznanie nároku s poukazom na § 17
ods. 3/ zák. č. 514/2003 Z.z..

82. K obrane žalobcu v trestnom konaní je potrebné ďalej tiež uviesť, že žalobca mohol, no nemusel
oznámiť osobu páchateľa trestného činu/skutku, ktorý skutok bol žalobcovi kladený za vinu.
Spôsob obrany v trestnom konaní ktorý zvolil žalobca zákon nevylučuje a nemôže byť zvolený spôsob
obrany obvineného/obžalovaného na ťarchu žalobcu, zvlášť pri dĺžke trestného stíhania viac jako 4 roky,
predpokladajúc profesionalitu orgánov činných v trestnom konaní, poznajúc možnosť dôsledku takto

vedeného trestného stíhania.

83. Tvrdenie žalovaného o spoluzavinení na trestnom stíhaní a nepriznanie náhrady škody s odkazom
na ust. §-u 8 ods. 6 písm. a/ zák. č. 514/2003 Z.z ( ak si osoba uloženie trestu, ochranného opatrenia
alebo väzbu zavinila sama ), v tomto konaní nemôže podľa názoru súdu byť aplikované v prípade

žalobcu, pretože v prípade žalobcu si žalobca neuplatňuje nárok z uloženého trestu, ochranného
opatrenia a ani väzby.84. S poukazom na vyššie uvedený skutkový stav, preukázaný dôsledok v konaní, dôvody pre priznanie
spôsobu a rozsahu náhrady škody uvedené § 17 ods. 1/,2/,3/ a 4/ zák. č. 514/2003 Z.z. Okresný súd
Žilina rozhodol tak, jako je uvedené vo výroku rozsudku a zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu

3.000€ do troch dní po právoplatnosti rozsudku.

85. Podľa § 517 ods. 1/,2/ OZ dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní
ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak
ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení.

Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení
úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z
omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

86. S poukazom na omeškanie žalovaného súd priznal žalobcovi aj úrok z omeškania vo výške 5% ročne
s priznanej sumy 3.000€ tak, ako je uvedené vo výroku rozsudku.

Omeškanie dlžníka súd s poukazom na písomnú Žiadosť o predbežné prerokovanie nároku zo dňa
24.2.2020 doručenú žalovanému, a nepriznanie nároku listom žalovaného zo dňa 24.8.2020 a márne
uplynutie lehoty na uspokojenie uplatněného nároku.

87.Podľa§255ods.1/,2/CSPsúdpriznástranenáhradutrovkonaniapodľapomerujejúspechuvoveci.
Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne
vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
Podľa § 262 ods. 1/,2/ a 3/ CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v

rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa
konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
Aksúdrozhoduječiastočnýmrozsudkomalebomedzitýmnymrozsudkom,môžerozhodnúť,žeotrovách
konania bude rozhodnuté v rozsudku, ktorým rozhodne o všetkých uplatnených procesných nárokoch

alebo o celom uplatnenom procesnom nároku.

88. S poukazom na vyššie uvedený úspech v konaní žalobcu v rozsahu 90 %, súd o trovách konania
rozhodol tak, že priznal žalobcovi voči žalovanému náhradu trov konania v rozsahu 90 % tak, ako je
uvedené vo výroku rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde
v Žiline.

Odvolanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo

veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne
doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa
dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie
podania nevyzýva. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov
s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší

subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd
vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil (§ 125 Civilného sporového poriadku).

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa

napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ
domáha (odvolací návrh) (363 Civilného sporového poriadku).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. (§ 365 ods. 1, 2 Civilného sporového poriadku).

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie (§ 366 Civilného
sporového poriadku).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh

na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch
a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí,
návrh na súdny výkon rozhodnutia.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková

povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady
súdneho konania, ktoré vznikli štátu, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci (zákon č. 65/2001 Z.z.
o správe a vymáhaní súdnych pohľadávok v znení neskorších predpisov).