Rozsudok ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 13. február 2025

Súd: Správny súd v Banskej Bystrici
Spisová značka: 1Spv/1/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6018200792
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 02. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alena Antalová

ECLI: ECLI:SK:SpSBB:2025:6018200792.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Aleny Antalovej a členov

senátu JUDr. Dariny Štoffovej a Mgr. Mariána Štulajtera (sudca spravodajca) v právnej veci žalobcu:
POLABSKÉ MLÉKÁRNY, a.s., so sídlom Dr. Kryšpína 510, 290 16 Poděbrady, Česká republika, IČ: 451
48 678, právne zast.: BRICHTA & PARTNERS s.r.o., advokátska kancelária, Grösslingova 6 – 8, 811 09
Bratislava, IČO: 35 740 809, proti žalovanému: Úrad priemyselného vlastníctva Slovenskej republiky,
Švermova 43, 974 04 Banská Bystrica, za účasti ďalšieho účastníka konania: NiKA, s.r.o., so sídlom
Nová134,01701PovažskáBystrica,IČO:47968613,opreskúmaniezákonnostipostupuarozhodnutia
predsedu žalovaného č. POZ 2220-2014/II-42-2018 zo dňa 19. októbra 2018, takto

r o z h o d o l :

Žalobu z a m i e t a .

Žalobcovi právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

Ďalšiemu účastníkovi konania voči žalobcovi právo na náhradu trov konania
n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Administratívne konanie

1. Úrad priemyselného vlastníctva Slovenskej republiky rozhodnutím č. POZ 2220-2014/N -93-2017
zo dňa 14. augusta 2017 (ďalej ako „rozhodnutie orgánu verejnej správy prvého stupňa“) podľa § 32
ods. 2 zákona č. 506/2009 Z. z. o ochranných známkach v znení neskorších predpisov (ďalej ako
„Zákon o ochranných známkach“) vyhovel námietkam ďalšieho účastníka a prihlášku kombinovanej
ochrannej známky „TVAROHÁČEK milko“, č. spisu POZ 2220-2014 (ďalej „prihlásené označenie“ alebo
„prihláška ochrannej známky“) žalobcu čiastočne zamietol pre tovary „mlieko a mliečne výrobky; maslo;
mlieko; mliečne nápoje (s vysokým obsahom mlieka); tvaroh; výrobky z tvarohu (slané i sladké); jogurty;

mliekarenské výrobky; tekuté mlieka; termizované výrobky; syry; mliečne tvarohové nápoje“ v triede 29
a pre všetky tovary v triede 30 medzinárodného triedenia tovarov a služieb. Prihláška ochrannej známky
žalobcu zostala v konaní pre všetky nárokované tovary v triede 5 a tovary „jedlé tuky; jedlé oleje“ v
triede 29 medzinárodného triedenia tovarov a služieb. Ďalší účastník konania ako namietateľ odôvodnil
svoje námietky tým, že je majiteľom staršej slovnej ochrannej známky v priloženej úprave č. 201383
„TVAROHÁČIK“ (ďalej „staršia ochranná známka“), pričom prihlásené označenie a staršia ochranná
známka sú podobné do takej miery, že v prípade ich používania na rovnakých a podobných tovaroch

existuje na strane spotrebiteľa pravdepodobnosť zámeny.

2. Svoje rozhodnutie orgán verejnej správy prvého stupňa odôvodnil tým, že medzi prihláseným
označením a staršou ochrannou známkou existuje pravdepodobnosť zámeny, a to vo vzťahu ku všetkýmnapadnutým tovarom v triede 29 a 30 medzinárodného triedenia tovarov a služieb. Pri porovnaní
prihláseného označenia a staršej ochrannej známky je podobnosť z fonetického a sémantického
hľadiska a nižšia podobnosť aj z vizuálneho hľadiska vyplývajúca z prítomnosti veľmi podobného

slovného prvku „TVAROHÁČEK/TVAROHÁČIK“. Slovnému prvku aj napriek nižšej miere rozlišovacej
spôsobilosti nemožno uprieť vplyv na celkový dojem z porovnávaných označení. Orgán verejnej správy
prvého stupňa uviedol, že aj keď je prihlásené označenie graficky, farebne a kompozične odlišne
spracované, jeho prvky (ružovo-žltý podklad, obrázok opičky, logo „M milko“) nie sú schopné potlačiť
vplyv slovného prvku „TVAROHÁČEK“ na celkový dojem z prihláseného označenia. Slovný prvok

je v prihlásenom označení pre spotrebiteľa zreteľný a dominantný a je prvkom, podľa ktorého sa
bude spotrebiteľ s veľkou pravdepodobnosťou aj orientovať pri výbere tovarov, pričom je takmer
zhodný so slovným prvkom tvoriacim staršiu ochrannú známku. Uvedené slovné prvky a posudzované
označenia ako celky preto nebude spotrebiteľ schopný odlíšiť, obzvlášť s ohľadom na skutočnosť,
že zvyčajne nemá bezprostredne možnosť porovnať si tovary vedľa seba, ale musí sa spoľahnúť
na nedokonalý obraz, ktorý si uchoval v pamäti. Tovary prihláseného označenia „mlieko a mliečne

výrobky; maslo; mlieko; mliečne nápoje (s vysokým obsahom mlieka); tvaroh; výrobky z tvarohu (slané
i sladké); jogurty; mliekarenské výrobky; tekuté mlieka; termizované výrobky; syry; mliečne tvarohové
nápoje“ v triede 29 a „mrazené jogurty; cukrovinky s obsahom mlieka; mliečne čokoládové nápoje;
mliečne kávové nápoje; mliečne kakaové nápoje; zmrzlina; mrazené smotanové krémy“ v triede 30
medzinárodného triedenia tovarov a služieb pritom vyhodnotil orgán verejnej správy prvého stupňa ako

zhodné a podobné s tovarmi, pre ktoré je zapísaná staršia ochranná známka. Relevantnou verejnosťou
v prípade posudzovaných tovarov je podľa orgánu verejnej správy prvého stupňa široká spotrebiteľská
verejnosť, ktorá výberu týchto tovarov obvykle venuje nízku mieru pozornosti, pričom slovný prvok môže
vplývať na výber tovarov tak pri detskom spotrebiteľovi, ako aj pri dospelom spotrebiteľovi, čo má vplyv
na konečný výber tovaru. V prípade prihláseného označenia a staršej ochrannej známky nie je miera

rozlišovacej spôsobilosti prvkov „TVAROHÁČEK/TVAROHÁČIK“ taká nízka, aby sa spotrebiteľ nemohol
orientovať podľa týchto prvkov, a aby práve tieto prvky nemohli rozhodujúcim spôsobom ovplyvniť
celkový dojem z dotknutých označení.

3. O rozklade žalobcu proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy prvého stupňa rozhodol predseda

žalovaného Rozhodnutím č. POZ 2220-2014/II-42-2018 zo dňa 19. októbra 2018 (ďalej ako „rozhodnutie
žalovaného“) tak, že rozklad žalobcu zamietol a napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy prvého
stupňapotvrdil.Žalovanývodôvodnenírozhodnutiastručnepopísalpriebehadministratívnehokonaniaa
obsah rozkladu žalobcu. Uviedol, že prihláška kombinovanej ochrannej známky „TVAROHÁČEK milko“,
č. spisu POZ 2220-2014, proti ktorej námietky smerovali, bola podaná 17. decembra 2014 žalobcom ako

prihlasovateľom a bola zverejnená vo Vestníku Úradu priemyselného vlastníctva Slovenskej republiky
dňa 1. apríla 2015 pre tovary v triede 5, 29 a 30 medzinárodného triedenia tovarov a služieb. Námietky
sa týkali iba časti tovarov prihláseného označenia, konkrétne tovarov „mlieko a mliečne výrobky; maslo;
mlieko; mliečne nápoje (s vysokým obsahom mlieka); tvaroh; výrobky z tvarohu (slané i sladké); jogurty;
mliekarenské výrobky; tekuté mlieka; termizované výrobky; syry; mliečne tvarohové nápoje“ v triede 29

a tovarov „mrazené jogurty; cukrovinky s obsahom mlieka; mliečne čokoládové nápoje; mliečne kávové
nápoje; mliečne kakaové nápoje; zmrzlina; mrazené smotanové krémy“ v triede 30 medzinárodného
triedenia tovarov a služieb. Namietateľ (ďalší účastník konania) je majiteľom slovnej ochrannej známky
v úprave č. 201383 „TVAROHÁČIK“ s právom prednosti od 31. augusta 2001, zapísanej pre tovary
„tvaroh a výrobky z tvarohu v triede 29“ v triede 29 medzinárodného triedenia tovarov a služieb. Žalovaný

uviedol, že pravdepodobnosť zámeny v zmysle § 7 písm. a) Zákona o ochranných známkach znamená
riziko, že priemerný spotrebiteľ si kolízne označenia v obchode priamo zamení, prípadne môže byť
uvedený do omylu, že tovary alebo služby označené prihláseným označením a staršou ochrannou
známkou pochádzajú od toho istého alebo ekonomicky prepojeného subjektu. Žalovaný konštatoval,
že pri posudzovaní pravdepodobnosti zámeny je potrebné brať zreteľ na skutočnosť, že priemerný

spotrebiteľ nemá vždy možnosť priameho porovnania označení alebo ochranných známok a v zásade
nemá čas podrobne sa venovať ich jednotlivým prvkom, ale musí sa spoľahnúť na ich nedokonalý obraz,
ktorý si uchová v pamäti. Takisto je potrebné zohľadniť, že úroveň pozornosti priemerného spotrebiteľa
sa mení v závislosti od kategórie dotknutých tovarov alebo služieb.

4.Podľažalovanéhoorgánverejnejsprávyprvéhostupňavykonalporovnaniečastitovarovprihláseného
označenia v triede 29 medzinárodného triedenia tovarov a služieb (tých, ktorých sa týkali námietky) s
tovarmi zapísanými pre staršiu ochrannú známku. Tovary „tvaroh, výrobky z tvarohu (slané a sladké);
mliečne tvarohové nápoje“ orgán verejnej správy prvého stupňa dôvodne vyhodnotil ako tovary zhodnés tovarmi staršej ochrannej známky „tvaroh a výrobky z tvarohu v triede 29“, čo nebolo v rozklade
ani spochybnené. Zvyšné tovary prihláseného označenia „mlieko a mliečne výrobky; maslo; mlieko;
mliečne nápoje (s vysokým obsahom mlieka); jogurty; mliekarenské výrobky; tekuté mlieka; termizované

výrobky; syry v triede 29“ označil orgán verejnej správy prvého stupňa za podobné, resp. v niektorých
prípadoch až zhodné s tovarmi staršej ochrannej známky „tvaroh a výrobky z tvarohu v triede 29“. Tvaroh
a výrobky z neho sú vo svojej podstate mliečnymi, resp. mliekarenskými výrobkami, čo znamená, že tieto
tovary sú zhodné. Tovar „maslo“ prihláseného označenia napriek tomu, že ide o tuk, možno považovať
za podobný s tvarohom a tvarohovými výrobkami, keďže ide o mliečny tuk, a teda ide takisto ako v

prípade tvarohu o výrobok z mlieka. Všetky uvedené tovary patria svojím charakterom do rovnakého
trhového sektoru, majú rovnaký pôvod a účel, sú dostupné na rovnakých predajných miestach a sú
umiestňované vedľa seba najmä v chladiacich boxoch. Rovnako aj výrobcovia a distribučné kanály sú
obvykle rovnaké a rovnaký je aj ich spôsob použitia. Tovary prihláseného označenia „maslo, jogurty,
termizované výrobky, syry“ môžu byť určené rovnako ako „výrobky z tvarohu“ zapísané pre staršiu
ochrannú známku na priamu konzumáciu a zasýtenie, resp. tovary prihláseného označenia „mlieko,

mliečne nápoje“ môžu slúžiť ako nápoj rovnako ako mliečne tvarohové nápoje, ktoré nepochybne
tiež spadajú do rozsahu tovarov chránených staršou ochrannou známkou. Podľa žalovaného orgán
verejnej správy prvého stupňa považoval predmetné tovary za také, ktoré sú navzájom v konkurenčnom
vzťahu, keďže môžu byť vzájomne zastupiteľné, s čím sa žalovaný stotožnil a dodal, že užší pojem
(tvaroh a výrobky z tvarohu) spadá do širšej kategórie výrobkov (mliečne, resp. mliekarenské výrobky),

čo potvrdzuje ich zhodnosť. Žalovaný konštatoval, že orgán verejnej správy prvého stupňa správne
aplikoval kritériá posúdenia podobnosti tovarov, keď prihliadal na povahu, účel, spôsob používania,
konkurenčný charakter, distribučné kanály a obvyklý pôvod posudzovaných tovarov. Uvedené kritériá
vyplývajú z judikatúry Súdneho dvora Európskej únie (Rozsudok z 29. septembra 1998 vo veci
C-39/97 Canon). Pre konštatovanie podobnosti kolíznych tovarov pritom nie je potrebné, aby sa

posudzované tovary zhodovali vo všetkých kritériách, dokonca sa nemusia zhodovať ani vo väčšine
týchto kritérií. Jedným z rozhodujúcich faktorov pri posudzovaní podobnosti tovarov je ich obvyklý
pôvod, pretože má veľký vplyv na pravdepodobnosť zámeny. Tovary prihláseného označenia zvyčajne
vyrábajú tí istí výrobcovia mliečnych, resp. mliekarenských výrobkov. Orgán verejnej správy prvého
stupňa správne uviedol, že predmetné tovary majú rovnakú povahu (mliečne výrobky), účel, spôsob

použitia, majú konkurenčný charakter, rovnaké distribučné kanály a v obchodoch s potravinami sú
spravidla umiestňované v chladiacich regáloch v tom istom oddelení.

5.Vovzťahuktovaromprihlásenéhooznačenia„mrazenéjogurty;cukrovinkysobsahommlieka;mliečne
čokoládové nápoje; mliečne kávové nápoje; mliečne kakaové nápoje; zmrzlina; mrazené smotanové

krémy“ v triede 30 medzinárodného triedenia tovarov a služieb žalovaný uviedol, že tieto orgán verejnej
správy prvého stupňa posúdil ako podobné s tovarmi „tvaroh a výrobky z tvarohu v triede 29“ staršej
ochrannejznámkysodôvodnením,žeidezhodneovýrobkynabázemlieka,pričomorgánverenejsprávy
prvého stupňa doplnil, že je bežné, že mrazené jogurty či zmrzliny obsahujú tvaroh. Tvarohové výrobky
sú často ponúkané ako „zdravšia“ náhrada sladkostí (cukroviniek), čiže uspokojujú rovnakú potrebu,

a vyššie uvedeným tovarom konkurujú. Porovnávané tovary sú podľa orgánu verejnej správy prvého
stupňa určené rovnakému okruhu spotrebiteľov a sú distribuované a predávané rovnakým spôsobom
v chladiacich boxoch. Žalovaný k odvolacím námietkam žalobcu uviedol, že staršia ochranná známka
poskytuje namietateľovi ochranu pre „tvaroh a výrobky z tvarohu v triede 29“. Uvedené tovary teda
zahŕňajú aj výrobky z tvarohu, ako napríklad tvarohové dezerty, tvarohové krémy alebo tvarohové

nápoje, ktoré je dôvodné považovať za podobné s tovarmi prihláseného označenia „mrazené jogurty;
cukrovinky s obsahom mlieka; mliečne čokoládové nápoje; mliečne kávové nápoje; mliečne kakaové
nápoje; zmrzlina; mrazené smotanové krémy“ v triede 30 medzinárodného triedenia tovarov a služieb,
a to nielen preto, že všetky sú zhodne vyrobené na báze mlieka, ale aj z dôvodu, že môžu mať rovnaký
obchodný pôvod, majú rovnakú povahu (sladké mrazené/chladené mliečne dezerty), spôsob použitia

(sú určené na priamu konzumáciu), účel použitia (sú určené na zasýtenie, resp. ako dezerty), rovnaké
distribučné kanály, navzájom si konkurujú (spotrebiteľ si môže vybrať, či si zvolí mrazený jogurt alebo
chladený tvarohový krém, resp. či si dá mliečnu cukrovinku alebo tvarohový dezert a pod.). K poukazu
žalobcu na rozhodnutia Úradu Európskej únie pre duševné vlastníctvo (ďalej ako „EUIPO“) v prípade
„PASTA MARE“ vs. „PASTAMORE“ žalovaný uviedol, že predmetom porovnania boli tovary „syry“ a tovar

„zmrzlina“. Podľa žalovaného sa teda jednalo o odlišný skutkový stav, keďže „syry“ sa svojou povahou
líšia od výrobkov na báze tvarohu, akými sú tvarohové dezerty, tvarohové krémy, tvarohové nápoje,
ktoré sú vo viacerých kritériách podobné s tovarmi prihláseného označenia v triede 30 medzinárodného
triedenia tovarov a služieb. Záver o podobnosti predmetných tovarov v skutočnosti potvrdzuje žalobcomuvedené rozhodnutie vo veci „SILHOUETTE“ vs. „SILHUETA“. EUIPO konštatoval, že pokiaľ by boli
predmetom porovnania tovary „jogurty, pudingy, creme brulée“ a „zmrzliny“, nebolo by možné vylúčiť
určitú mieru podobnosti, danú rovnakým účelom, povahou (dezerty) a rovnakými distribučnými kanálmi.

K poukazu žalobcu na rozhodnutie odvolacieho senátu EUIPO vo veci „FRUITINI“ vs. „FRUTTINA“
žalovaný uviedol, že je irelevantný.

6. Podľa žalovaného orgán verejnej správy prvého stupňa postupoval podľa kritérií vyplývajúcich z
judikatúry Súdneho dvora Európskej únie a správne konštatoval, že všetky posudzované tovary, proti

ktorým námietky smerovali, sú zhodné alebo podobné s tovarmi staršej ochrannej známky, pričom
správne považoval za naplnenú jednu z kumulatívnych podmienok § 7 písm. a) Zákona o ochranných
známkach, a to zhodnosť a podobnosť kolíznych tovarov.

7. K vizuálnej podobnosti prihláseného označenia a staršej ochrannej známky žalovaný uviedol, že
predmetom porovnania na jednej strane je kombinované označenie obsahujúce na červenožltom

podklade znázorňujúcom lúče slovný prvok „TVAROHÁČEK“, ktorý je napísaný veľkými tučnými
písmenami rôznych farieb umiestnenými do poloblúka, pod ním malé modro-biele logo „M milko“ a v
pravom dolnom rohu detský motív opičky (prihlásené označenie) a na druhej strane slovné označenie
v priloženej úprave tvorené slovným prvkom „TVAROHÁČIK“ napísaným veľkými písmenami zelenej
farby umiestnenými v miernom poloblúku (staršia ochranná známka). Podľa žalovaného orgán verejnej

správy prvého stupňa správne konštatoval, že obidva slovné prvky sú vyhotovené v podobnej grafickej
úprave. Pokiaľ ide o logo „M milko“, tomuto orgán verejnej správy prvého stupňa priznal len menší vplyv
na celkový vizuálny vnem z dôvodu jeho veľkosti, ktorá neumožňuje zreteľne prečítať jeho slovné prvky,
no predovšetkým z dôvodu jeho umiestnenia pod výraznejším prvkom „TVAROHÁČEK“. Spotrebitelia
zvyknutí čítať zľava doprava a zhora nadol prirodzene prečítajú ako prvé práve slovo „TVAROHÁČEK“.

V súvislosti s obrazovým prvkom opičky žalovaný uviedol, že pokiaľ označenie pozostáva zo slovného a
aj obrazového prvku, podľa orgánu verejnej správy prvého stupňa má slovný prvok v zásade väčší vplyv
na spotrebiteľa, pretože tento nezvykne označenie analyzovať a ľahšie naň odkáže pomocou slovného
prvku. Orgán verejnej správy prvého stupňa svoje posúdenie podobnosti označení z vizuálneho hľadiska
podľa žalovaného vykonal správne, keď zohľadnil jednotlivé prvky posudzovaných označení a porovnal

označenia ako celky, nezohľadnil len slovný prvok „TVAROHÁČEK/TVAROHÁČIK“, ako to tvrdil žalobca.
Podľa žalovaného je správny aj záver, že porovnávané označenia sú vizuálne podobné, hoci len v
nízkej miere. Uvedená nízka miera podobnosti je daná zhodnou sekvenciou písmen formovaných do
slovného prvku „TVAROHÁČEK/TVAROHÁČIK“, kde rozdielne je len predposledné písmeno („E“ vs.
„I“). Logo „M milko“ vzhľadom na jeho veľkosť zaberá len nepatrnú časť označenia, ktorá neumožňuje

zreteľné prečítanie slovných prvkov v ňom, a preto bude mať menší vplyv na celkový vizuálny vnem
prihláseného označenia. Naopak, slovný prvok „TVAROHÁČEK“ nepochybne má v rámci prihláseného
označenia výrazné postavenie, a to v dôsledku jeho veľkosti a umiestnenia v hornej časti prihláseného
označenia, a preto podstatným spôsobom ovplyvní vizuálny vnem. Orgán verejnej správy prvého
stupňa podľa žalovaného správne poukázal na skutočnosť, že pokiaľ označenie pozostáva zo slovnej

a obrazovej zložky, slovná zložka označenia má obvykle väčší vplyv na spotrebiteľa. Podľa žalovaného
prípadná nižšia alebo dokonca nízka rozlišovacia spôsobilosť jedného prvku kombinovanej ochrannej
známky nevyhnutne neznamená, že tento prvok nemôže byť dominantným prvkom označenia, pokiaľ
predovšetkým z dôvodu svojho umiestnenia v označení alebo svojej veľkosti ho spotrebiteľ môže vnímať
a uchovať si ho v pamäti (Rozhodnutie Všeobecného súdu Európskej únie z 13. júna 2006 vo veci

T-153/03, bod 32). S poukazom na Rozsudok Všeobecného súdu Európskej únie z 15. novembra 2011
voveciT-434/10ALPINEPROSPORTSWEAR&EQUIPMENT/alpinežalovanýpodotkol,žejepotrebné
konštatovať istú mieru vizuálnej podobnosti označení v prípade, ak obidve označenia obsahujú slovné
prvky, ktoré sa zhodujú v sekvencii písmen a súčasne nie sú výraznejšie štylizované. Toto platí aj v
prípadoch, keď sú jednotlivé slová zobrazené v odlišnom fonte písma, kurzívou alebo tučným písmom,

prípadne veľkým alebo malým písmom.

8. Vo vzťahu k fonetickému porovnaniu označení žalovaný uviedol, že sa plne stotožňuje so záverom
orgánu verejnej správy prvého stupňa o vysokej miere podobnosti kolíznych označení. Skutočnosť, že
označenia sa líšia v predposlednej hláske („E“ vs. „I“), je z fonetického hľadiska vzhľadom na dĺžku

predmetných slov zanedbateľná.

9. Vo vzťahu k sémantickému hľadisku žalovaný poukázal na odôvodnenie rozhodnutia orgánu verejnej
správy prvého stupňa, ktorý vyhodnotil posudzované označenia ako podobné s tým, že slovné prvky„TVAROHÁČEK/TVAROHÁČIK“ budú v mysli spotrebiteľov zhodne vyvolávať obraz mliečneho výrobku
vyrobeného z tvarohu, resp. obsahujúceho tvaroh. Zároveň ide o český, resp. slovenský ekvivalent toho
istého slova. Aj keď prihlásené označenie obsahuje obrazový prvok, ktorý je nositeľom konkrétneho

významu(usmiataopička)alogo(„Mmilko“),ktorénemážiadnyvýznamaspotrebiteľminebudevnímaný
ako identifikátor žalobcu, tieto prvky neposunú významové vnímanie prihláseného označenia do inej
roviny tak, aby dotknuté označenia neboli vnímané ako sémanticky podobné. Obrazový prvok zvieratiek
je na potravinách určených deťom bežný a často používaný, navyše na výrobok tohto typu (mliečny
tvarohový výrobok) bude spotrebiteľ odkazovať skôr prostredníctvom slovného prvku a nie opisom

zvieratka.

10. K určeniu okruhu relevantnej spotrebiteľskej verejnosti žalovaný konštatoval, že orgán verejnej
správy prvého stupňa správne určil, že túto tvorí v prípade tovarov dennej spotreby (potravín) široká
spotrebiteľská verejnosť, ktorá výberu uvedených tovarov venuje nízku mieru pozornosti. Skutočnosť,
že v prípade tovarov každodennej spotreby nakupovaných často je pozornosť spotrebiteľov nízka (a

dokonca môže skĺznuť až do rutiny -
automatizovaného nákupu), svedčí v prospech záveru, že spotrebiteľ sa pri výbere tovarov orientuje
viac na základe zbežného vnemu ako dôkladného skúmania obalov výrobkov. Preto nemožno vylúčiť,
že pri rýchlom nákupe zachytí len niektorý prvok označenia, ktorý ho pohne k nákupu bez bližšieho
štúdia obalu výrobku, v prípade ktorého sa navyše predpokladá určitá farebnosť a kompozícia viacerých

prvkov (osobitne v kategórii tovarov určených deťom).

11. Pri celkovom hodnotení pravdepodobnosti zámeny medzi prihláseným označením a staršou
ochrannou orgán verejnej správy prvého stupňa podľa žalovaného správne vyzdvihol existenciu
prvku „TVAROHÁČEK/TVAROHÁČIK“, keď konštatoval, že tento prvok nie je síce jediným prvkom

prihláseného označenia, ale vzhľadom na jeho dominantnú pozíciu v hornej časti prihláseného
označenia má vplyv na celkový dojem z prihláseného označenia, ktorý nedokážu potlačiť ani ďalšie
prvky. Prihlásené označenie síce obsahuje v porovnaní so staršou ochrannou známkou viacero prvkov a
má odlišnú farebnú úpravu, žiadny z týchto ďalších prvkov však nemá vo vneme prihláseného označenia
také postavenie, aby dokázal zabrániť možnej zámene označení v dôsledku podobného slovného prvku.

Vďaka slovným prvkom, ktoré sú v obidvoch porovnávaných označeniach dominantné, bude celkový
dojem vyvolaný týmito označeniami u spotrebiteľa podobný.

12. V súvislosti s otázkou miery rozlišovacej spôsobilosti staršej ochrannej známky tvorenej slovným
prvkom „TVAROHÁČIK“ žalovaný uviedol, že slovný prvok použitý v staršej ochrannej známke je síce

odvodený od slova tvaroh, ale pridaním časti „-áčik“ vzniklo nové slovo, ktoré už nie je slovom výhradne
opisujúcim druh a zloženie označovaného tovaru. Z jazykového hľadiska nejde ani o zdrobneninu od
slova tvaroh, ani o obvyklý jazykový tvar tohto slova, ale o novotvar. Orgán verenej správy prvého
stupňa správne zohľadnil, že vo vzťahu ku kolíznym tovarom síce tento slovný prvok naznačuje zloženie
označovaných výrobkov, ale konštatoval, že nejde o druhový výraz bežne používaný v obchodnom

styku na označovanie tvarohu, či výrobkov z tvarohu, teda takýto prvok disponuje vlastnou rozlišovacou
spôsobilosťou, hoci nižšou. Podľa žalovaného preto nemožno súhlasiť ani s tvrdením žalobcu, že rozsah
ochrany staršej ochrannej známky je limitovaný výlučne na jeho grafické stvárnenie.

13. K poukazu žalobcu na viaceré rozhodnutia EUIPO žalovaný uviedol, že z nich vyplývajúce závery je

potrebné aplikovať s prihliadnutím na osobitosti skutkového stavu jednotlivých konaní a nie je možné z
nich vyvodzovať všeobecné závery aplikovateľné na každý prípad bez ohľadu na špecifiká a skutkové
okolnosti konkrétneho prípadu.

14. Vzhľadom na uvedené žalovaný skonštatoval, že medzi prihláseným označením a staršou

ochrannouznámkouniejemožnévylúčiťpravdepodobnosťzámeny,atopokiaľideotovaryprihláseného
označenia „mlieko a mliečne výrobky; maslo; mlieko; mliečne nápoje (s vysokým obsahom mlieka);
tvaroh; výrobky z tvarohu (slané i sladké); jogurty; mliekarenské výrobky; tekuté mlieka; termizované
výrobky; syry; mliečne tvarohové nápoje“ v triede 29 a „mrazené jogurty; cukrovinky s obsahom
mlieka; mliečne čokoládové nápoje; mliečne kávové nápoje; mliečne kakaové nápoje; zmrzlina;

mrazené smotanové krémy“ v triede 30 medzinárodného triedenia tovarov a služieb v dôsledku
toho, že porovnávané označenia obsahujú slovný prvok „TVAROHÁČEK/TVAROHÁČIK“, ktorý je v
označeniach dobre viditeľný a jednoznačne identifikovateľný ako podobný. Uvedený slovný prvok s
veľkou pravdepodobnosťou možno považovať za prvok, ktorý bude slúžiť na orientáciu spotrebiteľa privýbere tovaru. Slovné prvky „TVAROHÁČEK/TVAROHÁČIK“ môžu byť vnímané ako slovenská a česká
mutácia toho istého slova, čo rovnako svedčí v prospech záveru o hrozbe ich pripodobnenia, a teda
v prospech záveru o existencii nebezpečenstva zámeny kolíznych označení. Porovnávané označenia

sa vzťahujú na tovary dennej spotreby, pri výbere ktorých nemožno očakávať osobitnú pozornosť
spotrebiteľa. Priemerný spotrebiteľ spravidla nemá možnosť porovnať označenia vedľa seba a musí
sa spoľahnúť na neúplnú pamäťovú stopu, ktorú v ňom určité označenie zanechalo. Podľa žalovaného
preto neboli zistené také dôvody, pre ktoré by bolo potrebné rozhodnutie orgánu verejnej správy prvého
stupňa zrušiť alebo zmeniť.

Správna žaloba

15. Žalobca sa správnou žalobou podanou v zákonom stanovenej lehote domáhal preskúmania
zákonnosti rozhodnutia žalovaného spolu s rozhodnutím orgánu verejnej správy prvého stupňa. Tvrdil,
ženapadnutérozhodnutiaorgánovverejnejsprávyvychádzajúznesprávnehoprávnehoposúdeniaveci,

sú nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov, skutkový stav, ktorý vzali orgány
verejnej správy za základ napadnutých rozhodnutí, je v rozpore s administratívnymi spismi alebo v nich
nemá oporu a zistenie skutkového stavu žalovaným bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci.

16. Žalobca argumentoval, že staršia ochranná známka je zapísaná len pre „tvaroh a výrobky z

tvarohu“, a preto nie je správne vzťahovať ochranu z nej plynúcu na širokú kategóriu mliečnych
výrobkov ako aj zmrzlín vo všeobecnosti, čo spôsobuje vecnú nesprávnosť rozhodnutia žalovaného
a rozhodnutia orgánu verejnej správy prvého stupňa pri rozsahu tovarov, pre ktoré bolo prihlásené
označenie zamietnuté.

17. Žalovaný podľa žalobcu pri posúdení zhodnosti a podobnosti tovarov a služieb, na ktoré sa
označenia vzťahujú, a pri posúdení samotnej zhodnosti či zameniteľnosti oboch ochranných známok
zásadným spôsobom pochybil, a to v takom rozsahu, že celkom jednoznačne vybočil z hľadísk
a medzí ustanovených zákonom. Žalobca poukázal na Spoločné oznámenie o vykonávaní rozsudku
vo veci IP Translator, ktorého cieľom bolo zjednotiť aplikačnú prax známkových úradov po vydaní

rozhodnutia Súdneho dvora Európskej únie vo veci C-307/10 IP TRANSLATOR (ďalej ako „Spoločné
oznámenie“). Žalovaný sa v podobných situáciách hodnotenia zhodnosti, či podobnosti tovarov zaviazal
pri staršej ochrannej známke poskytovať ochranu iba tým tovarom alebo službám, ktoré sú priamo
uvedené v zozname tovarov a služieb, t. j. v danom prípade je to „tvaroh a výrobky z tvarohu“.
Podľa Spoločného oznámenia má byť zoznam tovarov a služieb vykladaný podľa pravidla „výraz

znamená to, čo hovorí“. V opačnom prípade by sa neprimerane rozširovala ochrana ochranným
známkam, ktoré sú zapísané iba pre istý konkrétny druh tovaru. V napadnutom rozhodnutí však
žalovaný konkrétne tovary staršej ochrannej známky považoval za „zhodné“ s tovarmi prihláseného
označenia kvôli skutočnosti, že tvaroh a výrobky z neho sú vo svojej podstate mliečnymi, resp.
mliekarenskými výrobkami. Staršia ochranná známka chráni iba konkrétny druh tovarov a nie celú

veľkú skupinu mliečnych výrobkov. Výklad žalovaného predstavuje celkom zrejmý rozpor so Spoločným
oznámením, ktoré sa žalovaný zaviazal dodržiavať. Podľa žalobcu tým, že žalovaný prejavil svoju
vôľu byť viazaný Spoločným oznámením, založil legitímne očakávania všetkých dotknutých subjektov,
že príslušné právne predpisy bude interpretovať v súlade s ním. Nerešpektovanie týchto pravidiel
žalobca vnímal ako vybočenie z prípustného rámca správnej úvahy a aj ako zásadné pochybenie pri

právnom posúdení celej veci. Žalobca nesúhlasil s posúdením, že tvaroh je možné považovať za zhodný
alebo podobný výrobok s tekutým mliekom alebo syrom len preto, že ide o „mliečne výrobky“. Tovar
„tvaroh“ si spotrebiteľ nezamení s „mliekom, syrom alebo jogurtom“ a už vonkoncom nie s „mrazenými
jogurtami, cukrovinkami s obsahom mlieka; mliečnymi čokoládovými nápojmi; mliečnymi kávovými
nápojmi; mliečnymi kakaovými nápojmi, zmrzlinou, mrazenými smotanovými krémami“, nakoľko tieto

výrobky sú umiestňované v odlišných regáloch a navyše aj slúžia na uspokojovanie iných potrieb
(uhasenie smädu /mlieko/, resp. hladu /syr/, pomaškrtenie /jogurt/, či ochladenie /zmrzlina/. Tvaroh sa
nekonzumuje samostatne a skôr sa používa ako surovina.

18. Žalobca nesúhlasil so závermi žalovaného, ktorý posúdil tovary „zmrzlina, mrazené smotanové

krémy, mrazené jogurty“ v triede 30 ako podobné s tovarmi „tvaroh a výrobky z tvarohu“ v triede 29.
Aj keď žalovaný v napadnutom rozhodnutí tvrdil, že je bežné, že mrazené jogurty či zmrzliny obsahujú
tvaroh, v skutočnosti opomenul fakt, že zmrzliny sú najmä v súčasnosti často vyrábané aj ako ovocné
drte/sorbety, ktoré vôbec neobsahujú mlieko a ani smotanu, nieto ešte tvaroh. Tiež nie sú umiestňovanév chladiacich boxoch, ale v mraziarenských boxoch, t. j. nie pri výrobkoch ako je tvaroh alebo výrobky
ztvarohu,azároveňsúdistribuovanéodlišnýmikanálmi,nakoľkomusiabyťprevážanévmraziarenských
autách.

19. Žalobca k Rozhodnutiu EUIPO vo veci „PASTA MARE“ vs. „PASTAMORE“, na ktoré poukázal
už v rozklade proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy prvého stupňa, uviedol, že v skutočnosti aj
tvaroh je vlastne istý druh „syra“, a teda závery daného rozhodnutia by sa s ohľadom na podobný
skutkový stav mali aplikovať aj pri porovnaní podobnosti tovarov pri prihlásenom označení a staršej

ochrannej známke. K Rozhodnutiu EUIPO vo veci „SILHOUETTE“ vs. „SILHUETA“ žalobca uviedol, že
predmetom porovnania a záveru o nepodobnosti vo vzťahu k tovaru „zmrzliny“ neboli mliečne výrobky,
ako také, ale len tovary „maslo“ spomedzi mliečnych výrobkov. Žalobca mal za to, že dané rozhodnutie,
v ktorom EUIPO rozhodol o nepodobnosti tovaru „zmrzlina“ s tovarom „maslo“, je aplikovateľné aj vo
veci prihláseného označenia. EUIPO vykonal najmä posúdenie podobnosti tovarov „mlieko“ a „zmrzliny“,
keďže väčšina zmrzlín je vyrábaná na báze mlieka a smotany. Žalobca tvrdil, že aj keby zmrzliny boli

vyrábané z tvarohu, podobnosť medzi tovarmi (tvaroh vs. zmrzlina) nie je daná, a to aj v prípade, ak
by tvaroh a výrobky z tvarohu boli spolu so zmrzlinou považované za dezerty, t. j. mali by rovnaký účel,
nakoľko spôsob použitia a predaj takýchto výrobkov je odlišný. Žalobca zároveň poukázal na viaceré
rozhodnutia EUIPO (B 1 173 400, B 1 213 083, B 2 018 789, B 2 520 958, B 2 441 031), ktoré podľa
tvrdenia žalobcu „syry (cheese)“ alebo „tvaroh (curd/curd cheese)“ nepovažujú za podobné s tovarom

„zmrzlina (ice cream/edible ices)“ alebo „mrazený jogurt (frozen yogurt)“, pričom zároveň citoval ich
vybrané časti. Analógia žalovaného o podobnosti tovarov „výrobky z tvarohu“ a „zmrzliny“ je podľa
žalobcu zjavne nesprávna.

20. Vo vzťahu k porovnaniu označení sa žalovaný podľa žalobcu dopustil zásadných pochybení, a to

„metodologicky“, ako aj pri konkrétnom hodnotení jednotlivých prvkov označení pre účely posúdenia
ich možnej zameniteľnosti. Žalovaný podľa žalobcu nezohľadnil judikatúru Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky, podľa ktorej je potrebné označenia posudzovať ako celky a nie je správne vyzdvihovať
len jeden ich prvok, v danom prípade slovný prvok. Pri vizuálnom porovnaní prihláseného označenia
a staršej ochrannej známky je zrejmé, že majú odlišnú kompozíciu, pričom logo výrobcu nemožno

bagatelizovať ako to urobil žalovaný v napadnutom rozhodnutí. Žalobca poukázal na hodnotenie podľa
jehotvrdeniaidentickéhoprvkuvprípadekombinovanéhooznačenia„Mila“,kdejelogovýrobcu„SEDITA
PEČIVÁRNE SEREĎ 1953“ v porovnávaní s názvom výrobku „Mila“ dokonca menšie ako logo žalobcu
„M Milko“ v prípade prihláseného označenia. Napriek tejto skutočnosti žalovaný nevyhovel majiteľovi
slovnej ochrannej známky MILKA vo veci č. POZ 2468-2004 II/80-2008 a rozhodol o nepodobnosti týchto

označení. Rozhodnutie žalovaného vo veci č. POZ 2468-2004 II/80-2008 bolo potvrdené aj Rozsudkom
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Sžhuv/1/2009.

21. Žalobca tvrdil, že zo sémantického hľadiska je možné konštatovať nízku rozlišovaciu spôsobilosť
označení „TVAROHÁČEK/TVAROHÁČIK“, pričom v prípade staršej ochrannej známky, ktorá je

registrovaná iba pre „tvaroh a výrobky z tvarohu“, možno označenie „TVAROHÁČIK“ vnímať ako úplne
opisné s ohľadom na zloženie výrobkov z tvarohu. Žalovaný napriek množstvu nových rozhodnutí
EUIPO, na ktoré žalobca poukázal počas správneho konania, zotrval na názore, že k zámene označení
môže dochádzať v dôsledku podobného slovného prvku, ktoré v oboch prípadoch považoval za
dominantné, pričom poukázal na Rozhodnutie Všeobecného súdu Európskej únie z 13. júna 2006 vo

veci T-153/03, t. j. poukázal na 15 rokov staré rozhodnutie. V roku 2015 samotný žalovaný v jednom
zo svojich rozhodnutí, ktoré sa taktiež týka ochranných známok obsahujúcich slovný prvok s nízkou
rozlišovacou spôsobilosťou (Rozhodnutie č. POZ 1358-2009 II/49-2015 zo dňa 5. júna 2015), uvádza,
že prax ohľadom nedištinktívnych prvkov označení sa vyvinula takým spôsobom, že v súčasnosti sa
kladie vyšší dôraz na zohľadnenie nižšej rozlišovacej spôsobilosti rovnakých alebo podobných kolíznych

prvkov. Vývoj praxe v oblasti ochranných známok podľa žalobcu potvrdil žalovaný vo svojom Rozhodnutí
č. POZ 1358-2009 II/49-2015 zo dňa 5. júna 2015), a preto poukazovať v súčasnosti na 15 rokov starý
rozsudok, ktorý už aj žalovaný v roku 2015 považoval za neaktuálny, nie je podľa žalobcu správne.
Žalobca tvrdil, že vyzdvihnutie slovného prvku v rámci kombinovaných označení je v rozpore s ustálenou
rozhodovacou praxou a judikatúrou. Podľa judikatúry Všeobecného súdu Európskej únie a EUIPO

posúdenie podobnosti medzi dvomi označeniami nemôže byť vykonané iba tým, že sa zohľadní jeden
prvok kombinovanej ochrannej známky a porovná sa so starším označením. Toto sa môže uskutočniť
len vtedy, ak kombinovaná ochranná známka obsahuje dištinktívny prvok a celý zvyšok je zanedbateľný
(Rozhodnutie odvolacieho senátu EUIPO vo veci R 1656/2015-1 z 20.10.2016 Vitalia v. VITALITYmix, z ktorého vybrané časti žalobca v správnej žalobe citoval, resp. parafrázoval). V prípade staršej
ochrannej známky je slovný prvok „TVAROHÁČIK“ prvkom, ktorý evokuje zloženie výrobku, a teda je
vo vzťahu k registrovaným tovarom prvkom s nízkou rozlišovacou spôsobilosťou. Prihlásené označenie

okrem slovného prvku „TVAROHÁČEK“ obsahuje aj ďalšie prvky, ktoré možno považovať za dištinktívne
a v celkovom dojme za dominantnejšie, teda za prvky, vďaka ktorým dokáže spotrebiteľ prihlásené
označenie a staršiu ochrannú známku od seba odlíšiť.

22. Žalobca nesúhlasil ani so závermi žalovaného, že obrazové prvky zvieratiek sú na potravinách

určených deťom bežné a často používané a tento prvok spolu s logom („M milko“) neposunie významové
vnímanie prihláseného označenia do inej roviny tak, aby dotknuté označenia neboli vnímané ako
sémanticky podobné. Žalobca v tejto súvislosti poukázal na Rozhodnutie žalovaného zo dňa 17. apríla
2014 vo veci námietok CHOCA MINIS vs. CHOCAPIC č. MOZ 1085366 II/69-2014. Podľa žalobcu sú
podobné závery žalovaného uvedené aj v Rozhodnutí č. MOZ 1085361 II/68-2014 zo dňa 17. apríla
2014voveciLUCKYRINGS.Žalovanýpodľažalobcuvnapadnutomrozhodnutíbezdôvodneneaplikoval

posúdenie ostatných prvkov prihláseného označenia ako v uvedenom rozhodnutí napriek tomu, že
slovný prvok opisuje zloženie tovaru, resp. navádza spotrebiteľov, že takto označené výrobky obsahujú
tvaroh.

23. Žalobca nesúhlasil s argumentáciou žalovaného v napadnutom rozhodnutí, že relevantná

spotrebiteľská verejnosť sa pri výbere tovarov orientuje viac na základe zbežného vnemu ako
dôkladného skúmania obalov výrobkov, a preto nemožno vylúčiť, že pri rýchlom nákupe zachytí len
niektorý prvok označenia bez bližšieho štúdia obalu výrobku. Podľa žalobcu to nezodpovedá správaniu
sa spotrebiteľskej verejnosti všeobecne, ani pri predmetnom type tovarov. Tovary, ktoré sú predmetom
posúdenia, sú kupované najmä v supermarketoch, resp. samoobsluhách, a teda v súlade s aplikačnou

praxou pri celkovom porovnaní tovarov má najdôležitejší vplyv pri celkovom zhodnotení práve vizuálna
stránka porovnávaných označení. Práve kategória tovarov môže zvýšiť význam jedného z rôznych
posudzovaných aspektov podobnosti medzi označeniami (vizuálne, sémantické a fonetické hľadisko),
pretože to, ako sú tovary a služby objednávané alebo kupované, môže viac pôsobiť na vnímanie
spotrebiteľov. Podľa žalobcu je z ustálenej rozhodovacej praxe zrejmé, že vizuálna podobnosť medzi

označeniami môže mať zvýšený význam tam, kde tovary sú bežnými spotrebnými produktmi a sú
najmä kupované v supermarketoch alebo v prevádzkach, kde je tovar vystavený na policiach a kde
spotrebitelia sú viac vedení vizuálnym dojmom ochrannej známky. Práve pre tieto tovary sú vizuálne
odlišnosti kľúčové pre posúdenie existencie zámeny medzi porovnávanými označeniami. Navyše, aj keď
ide o tovar každodennej spotreby, ktorého cena nie je príliš vysoká, a teda spotrebiteľ podľa názoru

žalovaného venuje výberu uvedených tovarov nízku mieru pozornosti, práve v súčasnosti, keď tovary
majú pochybný pôvod a zloženie, väčšina spotrebiteľov kupujúca takýto tovar dôkladne skúma zloženie
výrobku a jeho pôvod, a preto venuje obalu výrobku pri jeho kúpe zvýšenú pozornosť. Nakoľko na trhu s
potravinami pôsobí veľa výrobcov a výrobky sú na predajných miestach (najmä supermarketového typu)
umiestňované vedľa seba, musí spotrebiteľ vyvinúť väčšie úsilie na identifikáciu jednotlivých výrobkov

a výrobcov. Zvýšenú pozornosť je preto potrebné očakávať aj pri kúpe mliečnych výrobkov obyčajnými
spotrebiteľmi. Pri rozlišovaní medzi jednotlivými výrobcami potom bežný spotrebiteľ skôr ako konkrétne
slovné označenie výrobku vníma ako relevantný obal výrobku, ktorý mu uľahčuje rozlišovanie medzi
jednotlivými výrobcami a ich produktami. Žalobca považoval záver, že bežní spotrebitelia zachytia len
niektorý prvok označenia, pričom sa v prípade výrobkov tohto typu nevenujú bližšie štúdiu obalov, za

nepresvedčivý, pričom nemá oporu vo vykonanom dokazovaní. Podľa žalobcu je prístup spotrebiteľov
absolútne opačný a teda tento zásadný skutkový predpoklad pre napadnuté rozhodnutie, ako aj
pre rozhodnutie orgánu verejnej správy prvého stupňa je celkom zjavne nesprávny, pričom obsah
administratívneho spisu nepostačoval pre tento skutkový záver. Žalobca tvrdil, že zistenie skutkového
stavu žalovaným bolo preto nedostačujúce pre riadne posúdenie veci.

24. Žalobca namietal, že žalovaný zásadným spôsobom pochybil, keď založil svoj záver o
pravdepodobnosti zámeny na slovnom prvku „TVAROHÁČIK“. Podľa žalobcu má samotné slovné
označenie„TVAROHÁČIK“veľminízkurozlišovaciuspôsobilosťasaméosebenemôžebyťprihodnotení
zameniteľnostioznačeníbranédoúvahy.Prváčasťtohtooznačenia„TVAROH-“identifikujejednoznačne

druh výrobku. Rozlišovaciu spôsobilosť podľa názoru žalobcu nezakladá ani prípona „-ÁČIK“, a to
vzhľadom na obvyklý spôsob tvorby označení v tomto segmente. Žalobca tvrdil, že je výlučne na
ťarchu ďalšieho účastníka, že pri tvorbe svojho označenia zvolil také slovné prvky, ktoré rozlišovaciu
spôsobilosť označenia nezakladajú a tá vyplýva výlučne z ostatných prvkov staršej ochrannej známky,ktorými sú farby, font písma a grafická úprava slovného označenia ako celku. Tým, že žalovaný postavil
celú argumentáciu o zameniteľnosti označení na slovnom prvku „TVAROHÁČIK“, v podstate priznal
označeniu, pri ktorom sám konštatuje, že má nízku rozlišovaciu spôsobilosť, rovnaký rozsah ochrany

ako pri čisto slovnej ochrannej známke bez priloženej úpravy.

25. Žalobca ďalej namietal, že žalovaný zásadným spôsobom pochybil aj v tom, že obdobne ako
v prípade posudzovania tovarov aj v prípade porovnania samotných označení nerešpektoval Spoločné
oznámenie o spoločnom postupe - relatívne dôvody zamietnutia - pravdepodobnosť zámeny (vplyv

prvkov, ktoré nemajú žiadnu alebo majú nízku rozlišovaciu spôsobilosť) z 2. októbra 2014 (ďalej ako
„Spoločné oznámenie k hodnoteniu prvkov so žiadnou alebo nízkou rozlišovacou spôsobilosťou“),
podľa ktorého, ak sa porovnávané označenia zhodujú v prvku s nízkou rozlišovacou spôsobilosťou,
pri posúdení pravdepodobnosti zámeny je potrebné sa zamerať na vplyv nezhodujúcich sa prvkov na
celkový dojem označení. Zohľadní sa podobnosť/rozdielnosť a rozlišovacia spôsobilosť nezhodujúcich
sa prvkov. Samotná zhoda v prvku s nízkym stupňom rozlišovacej spôsobilosti obvykle nebude viesť k

pravdepodobnosti zámeny. Podľa názoru žalobcu je potrebné zohľadniť ostatné prvky v prihlasovanom
označení, nakoľko nemajú nízky stupeň rozlišovacej spôsobilosti ako slovný prvok „TVAROHÁČEK/
TVAROHÁČIK“. Posúdenie podobnosti a pravdepodobnosti zámeny je potrebné vykonať na základe
týchto prvkov, čím vzniká výrazne odlišný vizuálny vnem pri prihlasovanom označení v porovnaní
so staršou ochrannou známkou. Ani celkový dojem porovnávaných označení nemožno považovať za

podobný alebo zhodný, keďže font a farebné vyobrazenie písmen „TVAROHÁČEK“ spolu s motívom
zvieratka (opičky) a logom „M milko“ je dostatočne odlišné od zeleného označenia „TVAROHÁČIK“
písanéhovinomfonteastvárnení.PodľažalobcunerešpektovanieSpoločnéhooznámeniakhodnoteniu
prvkov so žiadnou alebo nízkou rozlišovacou spôsobilosťou predstavuje vybočenie z prípustného rámca
správnej úvahy a ipso facto predstavuje aj zásadné pochybenie pri právnom posúdení celej veci.

26. Žalobca namietal nepreskúmateľnosť rozhodnutia žalovaného, ktorá podľa jeho názoru spočíva
v tom, že žalovaný sa nevysporiadal s Rozhodnutím Najvyššieho súdu Spolkovej republiky Nemecko vo
veciPjurc/aPure,IZR100/10z9.februára2012,podľaktoréhoochrannéznámkysopisnýmvýznamom
môžu požívať ochranu len pre prvky, ktoré tvoria ich dištinktívny charakter.

27.Žalobcavsprávnejžalobetvrdil,žeorgánverejnejsprávyzaložilvosvojomrozhodnutízameniteľnosť
medzi označením tvoriacim prihlásené označenie a označením tvoriacim staršiu ochrannú známku
výlučne na slovnom prvku „TVAROHÁČIK“, čím de facto pripustil monopolizáciu opisného slovného
označenia pre majiteľa staršej ochrannej známky, ktorá je v rozpore s podmienkami ochrany podľa

Zákona o ochranných známkach.

28. Vzhľadomnauvedenéžalobcažiadalsprávnysúd,abyrozhodnutiežalovanéhospolusrozhodnutím
orgánu verejnej správy prvého stupňa zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. Zároveň žalobca
požadoval náhradu jeho trov konania v plnom rozsahu.

Vyjadrenie žalovaného k správnej žalobe

29. Žalovaný vo vyjadrení k správnej žalobe zo dňa 7. februára 2019 stručne popísal priebeh
administratívneho konania. K porovnaniu tovarov žalovaný uviedol, že v známkovej praxi zhodnosť

existuje nielen vtedy, keď sú tovary a služby označené rovnakými výrazmi alebo synonymami, ale aj
vtedy, pokiaľ tovary/služby nárokované pre prihlásené označenie patria do všeobecnejšej kategórie
staršej ochrannej známky, alebo naopak, ak všeobecnejší pojem nárokovaný pre prihlásené značenie
zahŕňa špecifickejšie tovary/služby staršej ochrannej známky. Zhodnosť teda existuje aj vtedy, ak sa
dve porovnávané kategórie tovarov čiastočne zhodujú – prekrývajú. Podľa týchto princípov žalovaný

posúdil ako zhodné tovary prihláseného označenia „tvaroh, výrobky z tvarohu (slané a sladké); mliečne
tvarohovénápoje)stovarmistaršejochrannejznámky„tvarohavýrobkyztvarohuvtriede29“.Zazhodné
s tovarmi staršej ochrannej známky považoval aj tovary „mliečne výrobky, resp. mliekarenské výrobky“,
ktoré sú nárokované prihláseným označením, pretože tovary „tvaroh a výrobky z tvarohu v triede 29“,ktoré chráni staršia ochranná známka, patria do širšej skupiny mliekarenských výrobkov. Ostatné tovary,
pre ktoré bola prihláška ochrannej známky zamietnutá, žalovaný posúdil ako podobné. Pokiaľ žalobca
tvrdil, že žalovaný v napadnutom rozhodnutí tovary „tvaroh a výrobky z tvarohu“ považoval za zhodné

s prihlasovanými tovarmi prihláseného označenia „mlieko a mliečne výrobky; maslo; mlieko; mliečne
nápoje (s vysokým obsahom mlieka); jogurty; mliekarenské výrobky; tekuté mlieka; termizované
výrobky; syry“, takéto tvrdenie označil za zavádzajúce a nekorektné, pretože žalovaný uvedené nikdy
netvrdil. Žalobca opomenul, že žalovaný vo vete, v ktorej porovnával tieto tovary, uviedol aj slovo
„podobné“, a teda tovary, ako napríklad „mlieko, maslo a syr“, nevyhodnotil ako zhodné, ale ako podobné

s tovarmi „tvaroh a výrobky z tvarohu“.

30. Žalovaný poukázal na to, že Spoločné oznámenie bolo prijaté z dôvodu absencie jednotného
prístupu krajín Európskej únie vo vzťahu k prihláškam ochranných známok a zoznamu tovarov alebo
služieb. Vyplýva z neho, aby v prihláškach ochranných známok boli uvádzané výrobky (tovary) a služby
dostatočne jasne a presne tak, aby umožnili príslušným orgánom určiť rozsah ochrany. V prejednávanej

veci je zrejmé, že tovary, ktoré sú zapísané pre staršiu ochrannú známku („tvaroh a výrobky z tvarohu v
triede 29“), sú identifikované dostatočne jasne a presne v duchu zásady „výraz znamená to, čo hovorí“,
a preto nie sú pochybnosti, ktorým tovarom sa poskytuje ochrana. Zdôraznil, že Spoločné oznámenie
nijako nerieši otázku porovnávania tovarov a služieb a zásady pri posudzovaní ich podobnosti či
zhodnosti. Žalovaný odmietol tvrdenie žalobcu, že by nerešpektoval závery Spoločného oznámenia, čím

by vybočil z prípustného rámca správnej úvahy a názor žalobcu považoval za výsledok nespokojnosti
so závermi žalovaného v predmetnej veci.

31. Žalovaný ďalej uviedol, že pokiaľ žalobca tvrdil, že nesúhlasí s posúdením, že tvaroh je možné
považovať za zhodný alebo podobný s tekutým mliekom alebo syrom len preto, že ide o mliečne

výrobky, jedná sa o skresľovanie skutkových okolností. Staršia ochranná známka nechráni len tvaroh,
ale aj výrobky z tvarohu v triede 29, čo je širšia skupina tovarov a z takéhoto posúdenia vychádzal
aj žalovaný. Žalovaný nekonštatoval podobnosť týchto tovarov len preto, že ide o mliečne výrobky,
pričom svoj záver v napadnutom rozhodnutí riadne odôvodnil. Uvedené hodnotenie je plne v súlade
s kritériami vyplývajúcimi z judikatúry Súdneho dvora Európskej únie v Rozsudku vo veci C-39/97

Canon. Podmienkou pre konštatovanie podobnosti tovarov nie je ich priama zámena tak, ako to uvádza
žalobca v správnej žalobe. Skutočnosť, že zmrzlina môže mať podobu ovocného sorbetu, nemení nič
na tom, že veľká skupina zmrzlín predstavuje mliečne výrobky. Vzhľadom na podobné vlastnosti zmrzlín
v porovnaní napríklad s tvarohovými dezertmi, ktoré nepochybne spadajú medzi výrobky z tvarohu,
odôvodňuje záver o podobnosti týchto tovarov. Pokiaľ žalobca v žalobe poukazoval na rozhodnutia

EUIPO, žalovaný poukázal na odlišnosti s posudzovanou vecou a zdôraznil, že v predmetnom konaní
pre hodnotenie podobnosti tovarov a služieb boli použité kritériá stanovené rozsudkom vo veci Canon.
Závery žalobcu žalovaný označil za vykonštruované, nedôvodné a nelogické. Zdôraznil, že predmetom
porovnania boli nielen tvaroh ako taký, ale aj výrobky z tvarohu, medzi ktoré patria aj tvarohové dezerty,
pretože aj tieto sú v rozsahu ochrany staršej ochrannej známky. Záver o podobnosti porovnávaných

tovarov nemožno spochybniť len poukázaním na to, že medzi týmito tovarmi sú aj rozdiely, pretože
pokiaľ by rozdiely medzi nimi neboli, muselo by ísť o tovary zhodné.

32. K namietanému porovnaniu označení žalovaný poukázal na skutočnosť, že napriek tomu, že slovo
„TVAROHÁČIK“ naznačuje vlastnosti chránených tovarov, stále ide o taký tvar slova, ktorý nie je vo

vzťahuknimpriamopopisný,apretomujepotrebnépriznaťurčitú,ajkeďnižšiurozlišovaciuspôsobilosť.
Označenie inak bez rozlišovacej spôsobilosti (napríklad tvorené výlučne opisným slovom, ako napr.
„mlieko“) nemôže získať rozlišovaciu spôsobilosť len na základe použitia farebných písmen, či grafickej
úpravy spočívajúcej v umiestnení písmen do oblúčika. Argumentácia žalobcu, že slovo „TVAROHÁČIK“
nemá rozlišovaciu spôsobilosť, vo svojej podstate predstavuje spochybnenie rozlišovacej spôsobilosti,

a teda platnosti staršej ochrannej známky ako takej, čo je v predmetnom konaní neprípustné.

33. Podľa žalovaného sa žalovaný nedostal do rozporu so závermi plynúcimi zo Spoločného oznámenia
k pravdepodobnosti zámeny. V napadnutom rozhodnutí dostatočne odôvodnil, prečo nezhodujúce sa
prvky nebudú spôsobilé vylúčiť pravdepodobnosť zámeny. Poukázal na to, že Spoločné oznámenie sa

nezaoberá celkovým posudzovaním pravdepodobnosti zámeny, ako napr. dominantnosť prvkov, stupeň
pozornosti príslušnej verejnosti, ako aj ďalšími faktormi, ktoré ovplyvňujú posúdenie pravdepodobnosti
zámeny a princíp ich vzájomnej súvislosti. Žalovaný bol povinný vziať do úvahy všetky špecifiká/
konkrétnosti týkajúce sa predmetného prípadu, medzi inými aj dominantné postavenie slovného prvku„TVAROHÁČEK/TVAROHÁČIK“, či postavenie a vnímanie ostatných prvkov označení na danom trhu,
a nemohol od nich abstrahovať, ako to požaduje žalobca. Žalovaný zdôraznil, že prvky ako tvar
prihláseného označenia, či farebné pozadie, nie sú z hľadiska posúdenia pravdepodobnosti zámeny

významné, a to z dôvodu, že tvar prihláseného označenia zodpovedá tvaru samotného výrobku (resp.
vrchnáku/fólii na tégliku) a farebné pozadie bude spotrebiteľ vnímať len ako zdobenie, ktoré však
nie je ničím osobité a spotrebiteľ si ho nezapamätá. Žalovaný zotrval na závere, že slovné prvky
„TVAROHÁČEK / TVAROHÁČIK“ sú v danom prípade z hľadiska vnímania spotrebiteľa rozhodujúce.
Z odôvodnenia rozhodnutia žalovaného je zrejmé, že žalovaný pri rozhodovaní zohľadňoval vplyv

nezhodujúcich sa prvkov na celkový dojem označení. Len skutočnosť, že neboli zohľadnené spôsobom,
s ktorým by bol žalobca spokojný, nie je dôvodom pre zrušenie napadnutého rozhodnutia. Takýmto
dôvodom nemôže byť ani odlišný názor žalobcu na slovný prvok „TVAROHÁČIK“.

34. Žalovaný konštatoval, že porovnávané tovary prihláseného označenia a staršej ochrannej známky
sú zhodné, resp. podobné, pričom vo všeobecnosti platí, že nižšia miera podobností označení je

kompenzovaná vyššou mierou podobnosti tovarov alebo služieb. Pravdepodobnosť zámeny v zmysle §
7 písm. a) Zákona o ochranných známkach zahŕňa aj pravdepodobnosť asociácie medzi označeniami,
čo znamená, že v prípade, ak by aj spotrebiteľ dokázal označenia na trhu od seba odlíšiť a nezamenil
si ich, stále existuje možnosť, že by sa mylne domnieval, že tovary označené prihláseným označením a
staršou ochrannou známkou pochádzajú od toho istého subjektu, prípadne subjektov, ktoré sú navzájom

ekonomicky prepojené.

35. K poukazu žalobcu na závery viacerých rozhodnutí EUIPO žalovaný konštatoval, že predmetné
prípady si nie je možné zamieňať so situáciou, keď sa posudzované označenia zhodujú v čisto
opisných prvkoch bez rozlišovacej spôsobilosti, čo nie je tento prípad. Rozlišovacia spôsobilosť staršej

ochrannej známky nevyplýva z jej farby, fontu písma, či grafickej úpravy, ako sa mylne domnieval
žalobca, ale zo skutočnosti, že „TVAROHÁČIK“ je takým slovom, ktoré je nové, pričom slovo „tvaroh“
bolo personifikované. Žalovaný poukázal na závery Rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici
sp. zn. 24S/256/2013, že neustále dovolávanie sa žalobcu záverov vyplývajúcich z iných rozhodnutí
žalovaného, prípadne aj iných známkových úradov, ktoré má svedčiť o tom, že žalovaný v tejto

veci zjavne vybočil z ustálenej praxe, nijako nesvedčí v prospech záveru, že napadnuté rozhodnutie
žalovaného je nezákonné. Podľa žalovaného ani jedno z rozhodnutí, na ktoré poukázal žalobca, nie je
rozhodnutím, ktoré by svedčilo o postupe v rozpore s doterajšou praxou žalovaného. Úlohou žalovaného
je dostatočne odôvodniť to rozhodnutie, ktoré je výsledkom konkrétneho konania, a to s poukazom
na platnú právnu úpravu. Žalovaný poukázal tiež na Rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici sp.

zn. 1Scud/8/2008, že pre posudzovanie zákonnosti konkrétneho rozhodnutia je poukazovanie na iné
konania právne bezvýznamné.

36. K slovnému prvku „TVAROHÁČIK“ a jeho vplyvu na vizuálny vnem spotrebiteľa žalovaný uviedol,
že pri výbere potravín bežnej dennej spotreby, obvykle nakupovaných samoobslužne, si spotrebitelia

vyberajú tovar najmä na základe vizuálneho vnemu. Uviedol, že hoci sú posudzované označenia
vizuálne podobné len v nižšej miere, nie je možné opomenúť fakt, že táto podobnosť je daná tým, že
prakticky celá staršia ochranná známka až na malé rozdiely, ktoré si spotrebiteľ ani nemusí uvedomiť,
je obsiahnutá v prihlásenom označení. Ak aj spotrebiteľ rozlíši posudzované označenia a tieto si priamo
nezamení, hrozí vysoké riziko, že sa bude mylne domnievať, že prihlásené označenie a staršia ochranná

známka pochádzajú od rovnakého, resp. hospodársky prepojeného subjektu. K vzniku tejto mylnej
domnienkynedokážezabrániťanipridanieďalšíchprvkovvprihlásenomoznačení.Žalovanýnepopieral,
že spotrebiteľ pri tomto type výrobkov venuje pozornosť napr. dátumu ich spotreby, prípadne aj zloženiu,
čo ale neznamená, že si zapamätá detaily obalu. Pokiaľ žalobca argumentoval tým, že spotrebitelia
jogurty odlišujú na základe etikety, a nie na základe označení, žalovaný len dopĺňa, že spotrebitelia by

ťažko len na základe etikety odlišovali, od ktorého výrobcu pochádzajú jogurty, resp. mliečne výrobky,
pokiaľ by sa tieto nazývali rovnako alebo veľmi podobne, ako je tomu v prípade posudzovaných
označení.

37. Napokon žalovaný poukázal na nepochybný paradox spočívajúci v tom, že žalobca síce v podanej

žalobe veľmi rázne vylučuje rozlišovaciu spôsobilosť slova „TVAROHÁČIK“, napriek tomu si však vybral
pre svoje tovary označenie, ktorého jediným pre spotrebiteľa čitateľným prvkom je český ekvivalent
tohto slova, slovo „TVAROHÁČEK“, čo podľa žalovaného vyvoláva pochybnosti o tom, či sám žalobca
je v skutočnosti presvedčený o pravdivosti svojej argumentácie. Žalovaný ju označil za účelovú avykonštruovanú s cieľom dosiahnuť zápis prihláseného označenia, ktoré je však zameniteľné so staršou
ochrannou známkou. Vzhľadom na uvedené žalovaný žiadal správnu žalobu ako nedôvodnú zamietnuť.

Replika žalobcu

38. Žalobca v replike k vyjadreniu žalovaného zo dňa 8. marca 2019 zotrval na názore, že rozhodnutie
žalovaného sa javí ako nekonzistentné s aktuálnou rozhodovacou praxou samotného žalovaného, ktorý
založil porovnanie podobnosti na slovnom nízkom dištinktívnom prvku „TVAROHÁČEK/TVAROHÁČIK“

a ostatné odlišné prvky bagatelizoval a posúdil ako nedostatočné na to, aby dokázali vylúčiť
pravdepodobnosť zámeny. Uviedol, že nie je možné vytvárať si asociáciu medzi označeniami, pokiaľ
ide o označenia, ktoré sú nízko dištinktívne, resp. opisné. Poukázal na metodologické zmeny pri
posudzovaní podobnosti označení s účinnosťou od roku 2014, z ktorých vyplýva, že súladnosť v slabom
prvku za štandardných okolností nemá za následok existenciu pravdepodobnosti zámeny na strane
spotrebiteľskej verejnosti. Zotrvával na názore, že pri slovnom prvku „TVAROHÁČIK“ ide o slovný prvok,

ktorý má pre „tvaroh a výrobky z tvarohu“ nedištinktívnu povahu. Nesúhlasil so žalovaným, že sa jedná o
účelovú a vykonštruovanú argumentáciu žalobcu, takýto záver označil za ničím nepodložený a uviedol,
že žalobca sa práve s ohľadom na popisnosť označenia „TVAROHÁČEK/TVAROHÁČIK“ nikdy nesnažil
zaregistrovať slovný prvok, ale vždy žiadal iba o registráciu vyobrazenia „TVAROHÁČEK“ vo farebnom
prevedení a osobitnom fonte, a to buď spolu s označením „M milko“ alebo s označením „PM Premium

Milk“ ako identifikátormi pôvodu jeho tovarov.

Duplika žalovaného

39. Žalovaný v duplike k replike žalobcu zo dňa 12. apríla 2019 odmietol tvrdenie žalobcu ohľadom

odklonenia sa od vlastnej rozhodovacej praxe a konštatoval, že z rozhodnutí v iných veciach nie je
možné vyvodzovať všeobecné závery a aplikovať ich na každý prípad bez prihliadnutia na konkrétne
skutkové okolnosti a špecifiká konkrétneho prípadu. Trval na tom, že napadnuté rozhodnutie nie je
v rozpore so všeobecnými princípmi plynúcimi z rozhodnutí, na ktoré poukázal samotný žalobca.
Žalovaný postupuje podľa ustanovení Zákona o ochranných známkach, pričom nie je viazaný úpravou

uvedenou v publikácii, na ktorú poukázal žalobca v replike. Podľa žalovaného žalobca v správnej žalobe
nespochybnil odôvodnenie napadnutého rozhodnutia, ale vyplýva z nej len nespokojnosť s rozhodnutím
žalovaného, pričom správnosť samotného posúdenia „spochybňuje“ iba poukazovaním na iné prípady,
skutkové okolnosti ktorých sú však odlišné, a to napriek tomu, že sa týkajú označení obsahujúcich
prvky, ktorých rozlišovacia spôsobilosť je nižšia ako priemerná. Povinnosťou žalovaného však nie je v

odôvodnení rozhodnutia odôvodniť a vymedziť/odlíšiť aktuálne posudzovaný prípad vo vzťahu k iným,
skôr posudzovaným prípadom, ale zákonným spôsobom odôvodniť svoje rozhodnutie, čo žalovaný
urobil.

Konanie pred krajským súdom a kasačným súdom

40. O správnej žalobe rozhodol Krajský súd v Banskej Bystrici (ďalej ako „krajský súd“) ako správny
súd Rozsudkom č. k. 23S/148/2018-296 zo dňa 10. júla 2019 (ďalej ako „rozsudok krajského súdu“)
tak, že správnu žalobu zamietol, pričom žalobcovi nepriznal právo na náhradu trov konania a zároveň
ďalšiemu účastníkovi nepriznal voči žalobcovi právo na náhradu trov konania. Krajský súd sa stotožnil

s posúdením žalovaného, pričom poukázal na závery Rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici
sp. zn. 23S/101/2017, bod 48. a 49., ktorý sa týkal obdobnej veci. Uviedol, že slovný prvok je
v prihlásenom označení a v staršej ochrannej známke dominantný, pričom ostatné prvky nemajú
dostatočnú rozlišovaciu spôsobilosť a existuje pravdepodobnosť zámeny. Krajský súd sa nestotožnil
so žalobnou námietkou, že slovný prvok „TVAROHÁČIK“ nemá žiadnu rozlišovaciu schopnosť a sám

osebe nemôže byť pri hodnotení zameniteľnosti označení vzatý do úvahy. Práve slovné označenie slúži
pre účely výberu tovaru u priemerného spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa môže domnievať, že predmetné
tovary pochádzajú od toho istého podnikateľa. Krajský súd sa tiež stotožnil so závermi žalovaného,
že argumentácia žalobcu je nepresvedčivá, pokiaľ tvrdí, že slovný prvok „TVAROHÁČIK“ v staršej
ochrannej známke nemá rozlišovaciu spôsobilosť, pričom sám si vytvoril ochranné známky s takýmto

slovným prvkom v českej mutácii. Ostatné obrazové prvky majú nízky stupeň rozlišovacej schopnosti. K
žalobnej námietke ohľadom rozhodovacej praxe orgánov verejnej správy krajský súd uviedol, že každé
konanie o ochranných známkach má svoje osobitosti a nemožno mechanicky preberať závery, ktoré boli
prijaté v iných situáciách ako v predmetnej veci.41. O kasačnej sťažnosti žalobcu proti rozsudku krajského súdu rozhodol Najvyšší správny súd
Slovenskej republiky ako kasačný súd Rozsudkom sp. zn. 4Shk/2/2022 zo dňa 27. júna 2024 tak, že

rozsudok krajského súdu zrušil a vec vrátil Správnemu súdu v Banskej Bystrici na ďalšie konanie.
Kasačný súd uviedol, že kasačná sťažnosť bola čiastočne dôvodná. Žalobca ako sťažovateľ uviedol
ako dôvod nepreskúmateľnosti rozsudku krajského súdu skutočnosť, že krajský súd sa nevysporiadal
s argumentáciou o nepodobnosti tovarov „tvaroh a výrobky z tvarohu“, pre ktoré je registrovaná staršia
ochranná známka s prihlasovanými tovarmi v triede 30, napriek tomu, že žalobca ako sťažovateľ

poukázal na niekoľko rozhodnutí EUIPO z ktorých je zrejmé, že tieto tovary nie sú v aktuálnej
rozhodovacej praxi považované za podobné. Krajský súd iba odkázal na argumentáciu a závery
Rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 23S/101/2017 zo dňa 17. januára 2018 (body 48 a
49), avšak v danom prípade bol skutkový stav odlišný, nakoľko sa vôbec neskúmala podobnosť tovarov
v triede 30. Krajský súd sa zaoberal len argumentáciou podobnosti tovarov vo vzťahu k triede 29. Taktiež
Rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 23S/101/2017 zo dňa 17. januára 2018, na ktorý

krajský súd vo svojom rozhodnutí odkázal, sa skutkovo a právne týkal iba triedy 29 a nie triedy 30.
Krajský súd podľa kasačného súdu pochybil, keď sa nezaoberal podstatným žalobným dôvodom, a to
napriek tomu, že žalobca v správnej žalobe výslovne ako dôvod uviedol aj nezapísanie tovarov v triede
30. Žalobca týmto reflektoval na podľa neho nesprávne právne posúdenie žalovaného uvedené od str.
8, ods. 4. napadnutého rozhodnutia žalovaného, s čím sa krajský súd nijako nevysporiadal. Z tohto

dôvodu sa kasačný súd nemohol zaoberať vecnými dôvodmi kasačnej sťažnosti. V ďalšom konaní bude
povinnosťou správneho súdu opätovne posúdiť všetky žalobné dôvody (body) správnej žaloby žalobcu.
Vo vzťahu k triede 29 vzhliadol kasačný súd ako vhodné posúdiť tieto žalobné dôvody aj s ohľadom na
krajským súdom spomínaný rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 23S/101/2017-121 zo
dňa 17. januára 2018, ktorý bol následne podrobený kontrole zákonnosti zo strany Najvyššieho súdu

Slovenskej republiky rozsudkom sp. zn. 2Spv/2/2018 zo dňa 30. júna 2021, ktorý zamietol kasačnú
sťažnosťžalobcu.Vovzťahuktriede30budesprávnysúdpovinnýreflektovaťnažalobnýdôvoduvedený
v správnej žalobe bod 2.17 a vysporiadať sa s argumentáciou žalobcu.

Konanie pred správnym súdom po zrušení rozsudku krajského súdu

42. Zákonom č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov bol
zriadený Správny súd v Banskej Bystrici. Podľa § 3 ods. 3 písm. a) uvedeného zákona výkon súdnictva
prechádza od 1. júna 2023 z krajských súdov na správne súdy vo všetkých veciach, v ktorých je od 1.
júna 2023 daná právomoc správnych súdov, a to z Krajského súdu v Banskej Bystrici, Krajského súdu v

Trenčíne a Krajského súdu v Žiline na Správny súd v Banskej Bystrici. Vzhľadom na uvedené sa konanie
vedie po zrušení rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici na Správnom súde v Banskej Bystrici pod
novou sp. zn. 1Spv/1/2024.

43. Správny súd v Banskej Bystrici ako vecne príslušný súd podľa § 10 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny

súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej ako „SSP“) a miestne príslušný súd podľa § 13
ods. 2 SSP vec prejednal na nariadenom pojednávaní dňa 13. februára 2025, na ktoré boli účastníci
konaniariadneavčaspredvolanívsúlades§108ods.2SSP,vneprítomnostižalobcu,ktorýospravedlnil
svoju neúčasť na pojednávaní, pričom súhlasil s prejednaním veci v jeho neprítomnosti, v neprítomnosti
žalovaného, ktorý ospravedlnil svoju neúčasť na pojednávaní, a v neprítomnosti ďalšieho účastníka

konania, ktorý svoju neúčasť na pojednávaní neospravedlnil. Po preskúmaní napadnutého rozhodnutia
žalovaného spolu s rozhodnutím orgánu verejnej správy prvého stupňa z dôvodov uplatnených v
správnej žalobe správny súd dospel k záveru, že správna žaloba nie je dôvodná. Vzhľadom na neúčasť
účastníkov konania na pojednávaní bol rozsudok verejne vyhlásený v súlade s § 137 ods. 3 SSP
vyvesením skráteného písomného vyhotovenia rozsudku bez odôvodnenia na úradnej tabuli správneho

súdu po dobu 14 dní od 13. februára 2025.

44. Podľa § 2 ods. 1, 2 SSP (1) V správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo
právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje
v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. (2) Každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom

chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením
orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej
správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.45. Podľa § 134 ods. 1 SSP správny súd je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak ďalej nie je
ustanovené inak.

46. Podľa § 135 ods. 1 SSP v znení účinnom do 30. júna 2023 na rozhodnutie správneho súdu
je rozhodujúci stav v čase právoplatnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo v čase vydania
opatrenia orgánu verejnej správy.

47. Podľa § 190 SSP ak správny súd po preskúmaní rozhodnutia alebo opatrenia žalovaného dospeje

k záveru, že žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne.

48. Podľa § 7 písm. a) Zákona o ochranných známkach v znení účinnom k 1. januáru 2018 označenie
sa nezapíše do registra na základe námietok proti zápisu označenia do registra (ďalej len „námietky“)
podaných podľa § 30 majiteľom staršej ochrannej známky, ak z dôvodu zhodnosti alebo podobnosti
označenia so staršou ochrannou známkou a zhodnosti alebo podobnosti tovarov alebo služieb,

na ktoré sa označenie a staršia ochranná známka vzťahujú, existuje pravdepodobnosť zámeny na
strane verejnosti; za pravdepodobnosť zámeny sa považuje aj pravdepodobnosť asociácie so staršou
ochrannou známkou.

49. Podľa § 51 ods. 5 Zákona o ochranných známkach na konanie pred úradom podľa tohto zákona sa

vzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní okrem § 19, § 28, § 29, § 30 ods. 1 písm. b) a d), § 32
až 34, § 39, § 49, § 50, § 59 ods. 1 a § 60.

50. Podľa § 54a ods. 1 Zákona o ochranných známkach konania začaté a právoplatne neskončené do
31. decembra 2017 sa dokončia podľa tohto zákona v znení účinnom od 1. januára 2018.

51. Správny súd preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného, rozhodnutie orgánu verejnej správy
prvéhostupňaapostup,ktorýichvydaniupredchádzal,pričomrozsahprieskumubolstanovenýdôvodmi
nezákonnosti uplatnenými v správnej žalobe. Správne súdnictvo je ovládané dispozičnou zásadou, čo
znamená, že určenie rozsahu prieskumu správneho súdu patrí žalobcovi (§ 134 ods. 1 SSP). Správny

súd je viazaný jednak rozsahom a jednak dôvodmi nezákonnosti, ktoré boli v žalobe uplatnené, pričom
žalobca môže rozšíriť správnu žalobu alebo doplniť správnu žalobu o ďalší žalobný návrh alebo o ďalšie
žalobné body len v lehote ustanovenej na podanie žaloby (t.j. v lehote dvoch mesiacov od oznámenia
rozhodnutia orgánu verejnej správy, proti ktorému žaloba smeruje). Žalobca musí v zákonom stanovenej
lehote uviesť dôvody, z ktorých musí byť zrejmé, z akých konkrétnych skutkových a právnych dôvodov

považuje napadnuté výroky rozhodnutia za nezákonné (žalobné body), a to v zmysle § 182 ods. 1,
písm. e) SSP. Správny súd nie je ďalšou inštanciou v správnom konaní oprávnenou samostatne zisťovať
skutkový stav veci a prípadne modifikovať skutkové, či právne závery orgánov verejnej správy, pretože
nenahrádza ich činnosť. Úlohou správneho súdu je v rozsahu podľa žalobných dôvodov posúdiť, či si
orgán verejnej správy zadovážil dostatok skutkových podkladov pre rozhodnutie, či zistil skutočný stav,

t. j. či skutkové závery, ku ktorým dospel, vyplývajú z vykonaných dôkazov a či rozhodol v súlade s
hmotnoprávnymi a procesnými predpismi.

52. Žalobca napadol správnou žalobou rozhodnutie žalovaného vrátane rozhodnutia orgánu verejnej
správy prvého stupňa, ktorými bolo vyhovené námietkam ďalšieho účastníka a prihlásené označenie

žalobcu, ktorého prihláška bola podaná dňa 17. decembra 2014, a ktorá bola zverejnená vo Vestníku
Úradu priemyselného vlastníctva Slovenskej republiky dňa 1. apríla 2015, bola čiastočne zamietnutá pre
tovary „mlieko a mliečne výrobky; maslo; mlieko; mliečne nápoje (s vysokým obsahom mlieka); tvaroh;
výrobky z tvarohu (slané i sladké); jogurty; mliekarenské výrobky; tekuté mlieka; termizované výrobky;
syry; mliečne tvarohové nápoje“ v triede 29 a pre všetky tovary v triede 30 medzinárodného triedenia

tovarov a služieb. Prihláška ochrannej známky žalobcu zostala v konaní pre všetky nárokované tovary
v triede 5 a tovary „jedlé tuky; jedlé oleje“ v triede 29 medzinárodného triedenia tovarov a služieb. Ďalší
účastník je majiteľom slovnej ochrannej známky „TVAROHÁČIK“ s právom prednosti od 31. augusta
2001, ktorá bola zapísaná pre tovary „tvaroh a výrobky z tvarohu v triede 29“ v triede 29 medzinárodného
triedenia tovarov a služieb. Vo veci na základe správnej žaloby žalobcu už skôr rozhodoval Krajský

súd v Banskej Bystrici, ktorého Rozsudok sp. zn. 23S/148/2018 zo dňa 10. júla 2019 zrušil Najvyšší
správny súd Slovenskej republiky Rozsudkom sp. zn. 4Shk/2/2022 zo dňa 27. júna 2024 a vec vrátil na
ďalšie konanie Správnemu súdu v Banskej Bystrici, ktorý je podľa § 469 SSP viazaný právnym názorom
Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky ako kasačného súdu.53. Žalovaný posudzoval v administratívnom konaní námietky ďalšieho účastníka konania proti
prihlásenému označeniu žalobcu podľa § 7 písm. a) Zákona o ochranných známkach v znení účinnom

k 1. januáru 2018, v zmysle ktorého sa označenie nezapíše do registra na základe námietok proti
zápisu označenia do registra podaných majiteľom staršej ochrannej známky, ak z dôvodu zhodnosti
alebo podobnosti označenia so staršou ochrannou známkou a zhodnosti alebo podobnosti tovarov alebo
služieb, na ktoré sa označenie a staršia ochranná známka vzťahujú, existuje pravdepodobnosť zámeny
nastraneverejnosti;zapravdepodobnosťzámenysapovažujeajpravdepodobnosťasociáciesostaršou

ochrannou známkou. Orgán verejnej správy teda pri rozhodovaní o námietkach posudzuje prihlásené
označenie prihlasovateľa z dvoch hľadísk, a to I. z hľadiska zhodnosti alebo podobnosti tovarov
alebo služieb a II. z hľadiska zhodnosti alebo podobnosti označenia so staršou ochrannou známkou,
pričom pre vyhovenie námietkam postačuje čo i len podobnosť posudzovaných tovarov alebo služieb
a označenia, v dôsledku ktorej na strane relevantnej spotrebiteľskej verejnosti existuje pravdepodobnosť
minimálne asociácie so staršou ochrannou známkou. Postačí teda, ak sa spotrebiteľská verejnosť

môže domnievať, že predmetné tovary alebo služby pochádzajú od toho istého podnikateľa alebo
od prepojených podnikateľov, pričom dôležitý je celkový dojem označení s prihliadnutím na jednotlivé
vizuálne, fonetické a sémantické podobnosti, ako aj zhodnosť alebo podobnosť tovarov, pre ktoré
bolo označenie prihlásené/zapísané. Rozlišovacia spôsobilosť označenia je jednou zo základných
podmienok vyplývajúcich z funkcie ochrannej známky. Prihlasované označenie musí byť dostatočne

originálne, aby umožňovalo individualizáciu tovarov pochádzajúcich od rôznych výrobcov, teda aby
spotrebiteľská verejnosť mohla odlíšiť jednotlivé tovary. Žalovaný práve vykonal náležité posúdenie
podobnosti označení a svoje závery riadne zdôvodnil, pričom žalobca v správnej žalobe vyjadril svoj
nesúhlas s odôvodnením žalovaného bez toho, aby namietal porušenie zákona zo strany žalovaného,
konkrétne odklon žalovaného od zákonných kritérií stanovených v § 7 písm. a) Zákona o ochranných

známkach.

54. Pokiaľ teda žalobca v správnej žalobe argumentoval, že staršia ochranná známka je zapísaná
len pre „tvaroh a výrobky z tvarohu“, a preto nie je správne vzťahovať ochranu z nej plynúcu na
širokú kategóriu mliečnych výrobkov ako aj zmrzlín vo všeobecnosti, vyjadril tým len svoj nesúhlas

s posúdením žalovaného, čo nie je samé osebe spôsobilé spochybniť zákonnosť správnou žalobou
napadnutýchrozhodnutí.Žalovanývnapadnutomrozhodnutízrozumiteľneuviedol,žeprekonštatovanie
podobnosti kolíznych tovarov nie je potrebné, aby sa posudzované tovary zhodovali vo všetkých
kritériách, dokonca sa nemusia zhodovať ani vo väčšine týchto kritérií. Ako už bolo uvedené vyššie,
podľa § 7 písm. a) Zákona o ochranných známkach pre vyhovenie námietkam majiteľa staršej ochrannej

známky postačí nielen zhodnosť posudzovaných tovarov, ale aj ich podobnosť. Žalobca sa svojou
argumentáciou snaží navodiť dojem, že posúdenie tovarov, na ktoré sa staršia ochranná známka
vzťahuje, sa musí chápať striktne a zužujúco v bezprostrednom význame použitých jazykových výrazov,
čo však nezodpovedá Zákonu o ochranných známkach a ani relevantnej judikatúre vyšších súdnych
inštancií, vrátane Súdneho dvora Európskej únie. Záver žalovaného, že predmetné posudzované tovary

sú navzájom v konkurenčnom vzťahu, keďže môžu byť vzájomne zastupiteľné, pričom užší pojem
(tvaroh a výrobky z tvarohu) spadá do širšej kategórie výrobkov (mliečne, resp. mliekarenské výrobky),
neodporuje § 7 písm. a) Zákona o ochranných známkach a ani zásadám logického uvažovania. Uvedený
záver vyslovil aj Krajský súd v Banskej Bystrici v Rozsudku sp. zn. 23S/101/2017 zo dňa 17. januára
2018, pričom sa s ním stotožnil aj Najvyšší súd Slovenskej republiky v Rozsudku sp. zn. 2Spv/2/2018

zo dňa 30. júna 2021, keď kasačnú sťažnosť sťažovateľa (žalobcu) zamietol.

55. Žalobca v správnej žalobe ďalej tvrdil, že žalovaný pri posúdení zhodnosti a podobnosti tovarov
a služieb, pre ktoré boli označenia prihlásené/zapísané, a pri posúdení ich samotnej zhodnosti či
zameniteľnosti zásadným spôsobom pochybil, keď vybočil z hľadísk a medzí ustanovených zákonom,

pričom žalobca poukázal na Spoločné oznámenie, ktorým sa mal žalovaný zaviazať pri staršej
ochrannej známke poskytovať ochranu iba tým tovarom alebo službám, ktoré sú priamo uvedené
v zozname tovarov a služieb v zmysle pravidla „výraz znamená to, čo hovorí“. Uvedené tvrdenia
žalobcu však nemožno považovať za dôvodnú žalobnú námietku, keďže žalobca neuviedol, v čom
spočíva nezákonnosť napadnutého rozhodnutia žalovaného a rozhodnutia orgánu verejnej správy

prvého stupňa. Podľa § 6 ods. 1 SSP správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe
žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy. Povinnosť uviesť dôvody žaloby, z ktorých
musí byť zrejmé, z akých konkrétnych skutkových a právnych dôvodov žalobca považuje napadnuté
výroky rozhodnutia za nezákonné, zaťažuje podľa § 182 ods. 1 písm. e) SSP žalobcu. Bez toho,aby žalobca tvrdil, v čom žalovaný porušil zákon, správny súd nemôže vykonať súdny prieskum
napadnutéhorozhodnutiažalovanéhospolusrozhodnutímorgánuverejnejsprávyprvéhostupňa,keďže
správny súd nie je oprávnený dôvody nezákonnosti namiesto žalobcu sám vyhľadávať. Správny súd

však v tomto ohľade podotýka, že ak aj žalobca tvrdil, že žalovaný pri rozhodovaní nerešpektoval
Spoločné oznámenie, takéto tvrdenie nie je spôsobilé spochybniť zákonnosť napadnutého rozhodnutia
žalovaného, keďže Spoločné oznámenie nemá povahu zákona, resp. všeobecne-záväzného právneho
predpisu a nie je ani súčasťou práva Európskej únie s bezprostredným priamym účinkom, ktorého
by sa bolo možné dovolávať pred orgánmi verejnej moci členského štátu Európskej únie. Správny

súd poukazuje aj na právny názor Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ktorý v Rozsudku sp.
zn. 2Spv/2/2018 zo dňa 30. júna 2021 uviedol: „V predmetnom prípade Spoločné oznámenie
o spoločnom postupe nie je interná smernica alebo pokyn nadriadeného správneho orgánu. ... Spoločné
oznámenie poskytuje známkovým úradom len rámec a určité vodítko ako postupovať v konaniach
v prípade označení, ktoré obsahujú prvky rozlišovacej spôsobilosti alebo prvky s nízkou rozlišovacou
spôsobilosťou. Spoločné oznámenie nemôže dať konkrétne odpovede vo vzťahu ku všetkým

individuálnym konaniam na všetkých známkových úradov v Európskej únii. Nemožno ho aplikovať
v každom konaní bez toho, aby sa zohľadnili špecifiká každého prípadu.“ Vo vzťahu k argumentácii
žalobcu, že žalovaný pochybil, keď vybočil „z hľadísk a medzí ustanovených zákonom“, správny súd
uvádza, že Zákon o ochranných známkach v predmetnom ustanovení § 7 písm. a), podľa ktorého
žalovanýrozhodovalvpredmetnejveci,neupravujeprekonajúciorgánverejnejsprávymedzesprávneho

uváženia, z ktorých by mohol žalovaný vybočiť. Pri rozhodovaní, či orgán verejnej správy vyhovie
námietkam majiteľa staršej ochrannej známky podľa § 7 písm. a) Zákona o ochranných známkach,
sa nejedná o správnu úvahu orgánu verenej správy. Zákon o ochranných známkach nedáva na voľnú
úvahu orgánu verejnej správy, či prihlásené označenie zapíše ako ochrannú známku alebo nie. Naopak,
Zákon o ochranných známkach striktne vypočítava dôvody zamietnutia zápisu označenia do registra

ochranných známok. Podmienky na zápis prihláseného označenia do registra ochranných známok sú
Zákonom o ochranných známkach stanovené jednoznačne.

56. Tvrdenia žalobcu v správnej žalobe, že žalovaný konkrétne tovary staršej ochrannej známky
považoval za „zhodné“ s tovarmi prihláseného označenia kvôli skutočnosti, že tvaroh a výrobky z

neho sú vo svojej podstate mliečnymi, resp. mliekarenskými výrobkami, predstavuje len polemiku
so závermi žalovaného, ktorá navyše nezodpovedá obsahu napadnutého rozhodnutia žalovaného,
keďže žalobca uviedol, že časť tovarov žalobcom prihláseného označenia v triede 29 medzinárodného
triedenia tovarov a služieb vyhodnotil ako zhodné s tovarmi staršej ochrannej známky (tovary „tvaroh,
výrobky z tvarohu (slané a sladké); mliečne tvarohové nápoje“), avšak zvyšné tovary prihláseného

označenia „mlieko a mliečne výrobky; maslo; mlieko; mliečne nápoje (s vysokým obsahom mlieka);
jogurty; mliekarenské výrobky; tekuté mlieka; termizované výrobky; syry“ v triede 29 medzinárodného
triedeniatovarovaslužieboznačilžalovanýzapodobné,tedaniezhodné,akototvrdilžalobcavsprávnej
žalobe, pričom ďalej uviedol, že dané tovary patria svojím charakterom do rovnakého trhového sektoru,
majú rovnaký pôvod a účel, sú dostupné na rovnakých predajných miestach, sú umiestňované vedľa

seba najmä v chladiacich boxoch, ich výrobcovia a distribučné kanály sú obvykle rovnaké a rovnaký je
aj ich spôsob použitia. Podľa žalovaného tovary prihláseného označenia „maslo, jogurty, termizované
výrobky, syry“ môžu byť určené rovnako ako „výrobky z tvarohu“ zapísané pre staršiu ochrannú známku
na priamu konzumáciu a zasýtenie, resp. tovary prihláseného označenia „mlieko, mliečne nápoje“ môžu
slúžiť ako nápoj rovnako ako mliečne tvarohové nápoje, ktoré nepochybne tiež spadajú do rozsahu

tovarov chránených staršou ochrannou známkou. Žalovaný zdôraznil, že pre konštatovanie podobnosti
kolíznych tovarov nie je potrebné, aby sa posudzované tovary zhodovali vo všetkých kritériách, dokonca
sa nemusia zhodovať ani vo väčšine týchto kritérií. Uvedené závery žalovaného správny súd považuje
za súladné s § 7 písm. a) Zákona o ochranných známkach, pričom zároveň ani neodporujú zásadám
logického myslenia, sú presvedčivé a konzistentné. Najvyšší súd Slovenskej republiky v Rozsudku sp.

zn. 2Spv/2/2018 zo dňa 30. júna 2021, ktorého závery sú aplikovateľné aj v predmetnej veci, nakoľko sa
rovnako jednalo o posúdenie zhodnosti a podobnosti tovarov prihláseného označenia a tovarov staršej
ochrannej známky v triede 29 medzinárodného triedenia tovarov a služieb, v tejto súvislosti uviedol,
že „Predmetné tovary majú rovnakú povahu, patria do rovnakého segmentu trhu (mliečne výrobky,
majú podobné zloženie (obsah bielkovín a tuku), rovnaký účel, spôsob použitia (na konzumáciu),

navzájom si konkurujú a majú rovnaké distribučné miesta (v sekcii mliečnych výrobkov). Porovnávané
tovary majú rovnaký obvyklý pôvod, pretože sú vyrábané v mliekarňach. Uvedené hodnotenie je v
súlade s kritériami vyplývajúcimi z judikatúry Súdneho dvora EÚ.“ Ako už správny súd uviedol, samotný
nesúhlas žalobcu so závermi žalovaného (polemika žalobcu, že „tvaroh“ si spotrebiteľ nezamení s„mliekom, syrom alebo jogurtom“ a už vonkoncom nie s „mrazenými jogurtami, cukrovinkami s obsahom
mlieka, mliečnymi čokoládovými nápojmi, mliečnymi kávovými nápojmi, mliečnymi kakaovými nápojmi,
zmrzlinou, mrazenými smotanovými krémami“, nakoľko tieto výrobky sú umiestňované v odlišných

regáloch a navyše aj slúžia na uspokojovanie iných potrieb - uhasenie smädu /mlieko/, resp. hladu /syr/,
pomaškrtenie/jogurt/,čiochladenie/zmrzlina/)nepostačujeprekonštatovanienezákonnostirozhodnutia
žalovaného (vrátane rozhodnutia orgánu verenej správy prvého stupňa).

57. Za dôvodnú žalobnú námietku nemožno považovať ani nesúhlas žalobcu so závermi žalovaného,

ktorý posúdil tovary prihláseného označenia „zmrzlina, mrazené smotanové krémy, mrazené jogurty“
v triede 30 ako podobné s tovarmi „tvaroh a výrobky z tvarohu“ zapísanými pre staršiu ochrannú
známku v triede 29. Žalobca tvrdil, že žalovaný opomenul fakt, že zmrzliny sú najmä v súčasnosti často
vyrábané aj ako ovocné drte/sorbety, ktoré vôbec neobsahujú mlieko a ani smotanu, nieto ešte tvaroh,
pričom zmrzliny nie sú umiestňované v chladiacich boxoch, ale v mraziarenských boxoch, t. j. nie pri
výrobkoch ako je tvaroh alebo výrobky z tvarohu, a zároveň sú distribuované odlišnými kanálmi, nakoľko

musia byť prevážané v mraziarenských autách. Žalovaný v napadnutom rozhodnutí uviedol, že tovary
prihláseného označenia „mrazené jogurty; cukrovinky s obsahom mlieka; mliečne čokoládové nápoje;
mliečne kávové nápoje; mliečne kakaové nápoje; zmrzlina; mrazené smotanové krémy“ v triede 30
medzinárodného triedenia tovarov a služieb sú podobné s tovarmi „tvaroh a výrobky z tvarohu v triede
29“ staršej ochrannej známky, keďže ide zhodne o výrobky na báze mlieka, uspokojujú rovnakú potrebu,

daným tovarom konkurujú, sú určené rovnakému okruhu spotrebiteľov, môžu mať rovnaký obchodný
pôvod, majú rovnakú povahu (sladké mrazené/chladené mliečne dezerty), spôsob použitia (sú určené
na priamu konzumáciu), účel použitia (sú určené na zasýtenie, resp. ako dezerty), rovnaké distribučné
kanály. Žalobca v správnej žalobe v tejto súvislosti opätovne netvrdil, že posúdenie žalovaného je
v rozpore so zákonom, resp. že by bolo logicky rozporné a neudržateľné, len prezentoval vlastný

názor, čo nie je spôsobilé spochybniť zákonnosť napadnutého rozhodnutia žalovaného. Odôvodnenie
žalovaného v napadnutom rozhodnutí (a aj v rozhodnutí orgánu verejnej správy prvého stupňa) považuje
správny súd za súladné s § 7 písm. a) Zákona o ochranných známkach, keďže žalovaný konštatoval
podobnosť tovarov prihláseného označenia v triede 30 s tovarmi staršej ochrannej známky v triede 29
medzinárodného triedenia tovarov a služieb. Podobnosť tovarov žalovaný náležite odôvodnil, pričom

záver žalovaného je v súlade so zákonom a zásadami logického myslenia. Tvrdenie žalobcu v správnej
žalobe, že nie všetky zmrzliny sú vyrábané na báze mlieka, resp. smotany a tvarohu, ale aj ako
ovocné sorbety a drte, nevylučuje, že tovar „zmrzlina“ prihláseného označenia žalobcu v triede 30
medzinárodného triedenia tovarov a služieb je podobný s tovarmi staršej ochrannej známky „tvaroh
a výrobky z tvarohu“ v triede 29. Pokiaľ je tovar „zmrzlina“ vyrábaný aj na báze mlieka, čo sám žalobca

nespochybnil, je možné, že sa bude, aj keď len čiastočne, prekrývať s tovarmi „tvaroh a výrobky
z tvarohu“ staršej ochrannej známky (výrobky z tvarohu môžu byť aj mrazené), čo postačuje pre
konštatovanie podobnosti daných kolíznych tovarov prihláseného označenia v triede 30 a tovarov staršej
ochrannej známky v triede 29 medzinárodného triedenia tovarov a služieb. Úvaha žalobcu by vylučovala
správnosť záveru žalovaného len v prípade, ak by všetky zmrzliny boli vyrábané bez mliečnej zložky,

teda ako sorbety a ovocné drte. Rovnako aj úvaha žalobcu, že tovary prihláseného označenia v triede
30 sú umiestňované v mraziarenských boxoch a nie v chladiacich boxoch a musia byť prevážané
v mraziarenských autách, žiadnym spôsobom nevylučuje ich podobnosť s tovarmi staršej ochrannej
známky, keďže vyhoveniu námietkam majiteľa staršej ochrannej známky podľa § 7 písm. a) Zákona
o ochranných známkach postačuje konštatovanie podobnosti medzi kolíznymi tovarmi a nielen ich

zhodnosti. Podobnosť je daná tým, že v prípade mrazenia a aj chladenia ide rovnako o udržiavanie
výrobku v nižšej teplote ako je bežná teplota okolia z dôvodu zachovania kvalitatívnych vlastností
výrobku, jeho zdravotnej nezávadnosti a predídenia predčasnej skaze. Stupeň, resp. rozsah zníženia
teploty (chladenie / mrazenie) nie je podstatný, ak postačí konštatovanie podobnosti, nie zhodnosti
kolíznych tovarov.

58. K poukazu žalobcu na viaceré rozhodnutia EUIPO (bod 19. tohto rozsudku), ktoré podľa tvrdenia
žalobcu mali vylučovať analógiu žalovaného o podobnosti tovarov „výrobky z tvarohu“ a „zmrzliny“,
správny súd uvádza, že žalobca v správnej žalobe neozrejmil, že v ním odkazovaných rozhodnutiach
EUIPO išlo o skutkovo a právne zhodné, resp. minimálne analogické rozhodnutia, ktorých závery je

možné bez ďalšieho prenášať aj na predmetnú vec. Každé konanie má svoje osobitosti, pričom bez
ich ozrejmenia nemožno konštatovať, že rozhodnutia EUIPO, resp. aj samotného žalovaného v iných
veciach sú smerodajné aj pre rozhodovanie v tejto konkrétnej veci. Najvyšší súd Slovenskej republiky
v Rozsudku sp. zn. 2Spv/2/2018 zo dňa 30. júna 2021 v tejto súvislosti uviedol, že „každé z konaní,v ktorom sa posudzuje pravdepodobnosť zámeny, je osobitným konaním, každé konanie má svoje
osobitosti, ktoré je potrebné zohľadňovať. Skoršia rozhodovacia prax žalovaného preto nemôže byť v
predmetnom konaní rozhodnou, nakoľko špecifiká každého prípadu sú tak osobité, že poukazovanie na

iné konania s iným skutkovým stavom nemôže byť vo veci rozhodné. Najvyšší súd v súvislosti s týmto
poukazuje na rozsudok Všeobecného súdu vo veci T-32/15, z ktorého vyplýva, že pre rozhodovanie
EUIPO je rozhodná právna úprava a nie skoršia rozhodovacia prax.“ Rozhodnutia EUIPO, prípadne
aj rozhodnutia iných známkových úradov členských štátov Európskej únie a napokon aj skôr vydané
rozhodnutia samotného žalovaného nie sú prameňmi práva, ktoré by žalovaného zaväzovali popri

zákonnej úprave. Relevantnou pre rozhodovanie žalovaného je Zákon o ochranných známkach a ním
stanovené podmienky a kritériá. Správny súd zároveň uvádza, že porušenie precedenčnej zásady podľa
§ 3 ods. 5 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov,
ktorý sa podľa § 51 ods. 5 Zákona o ochranných známkach vzťahuje aj na konanie podľa tohto zákona,
by bolo možné konštatovať v prípade, keď orgán verejnej správy rozhodne za rovnakých podmienok
v rôznych prípadoch rôzne. Žalobca však v správnej žalobe neuviedol také skutočnosti, na základe

ktorých by správny súd mohol konštatovať porušenie zákona žalovaným, ale len výňatky z rozhodnutí
EUIPO,ktoréporovnávalrovnakosvýňatkamiznapadnutéhorozhodnutiažalovaného.Bezzohľadnenia
celkového kontextu a špecifík porovnávaných rozhodnutí nemožno dospieť k záveru, že by žalovaný
zaťažil preskúmavané rozhodnutie vadou nezákonnosti. Správny súd zdôrazňuje, že nemôže namiesto
žalobcu sám v odkazovaných rozhodnutiach dohľadávať skutkové a právne okolnosti relevantné pre

posudzovaný prípad. Správny súd ďalej podotýka, že žalovaný sa priamo v napadnutom rozhodnutí
vyjadril aj k odkazom žalobcu na vybrané rozhodnutia EUIPO, pričom skonštatoval, že sa nejedná
o skutkovo a právne analogické prípady s posudzovaným prípadom.

59. Správny súd ako dôvodné žalobné námietky svedčiace o nezákonnosti rozhodovania a postupu

žalovaného nemohol vyhodnotiť ani polemické úvahy žalobcu týkajúce sa porovnania samotných
označení, keďže tieto tiež predstavujú len vyjadrenie nesúhlasu žalobcu s hodnotením žalovaného
a prezentáciu jeho vlastných názorov. Je pochopiteľné, že žalobca bude mať iný názor na vyhodnotenie
daných označení pri ich porovnaní v situácii, keď bolo námietkam ďalšieho účastníka proti prihlásenému
označeniu žalobcu vyhovené, avšak len samotný odlišný názor žalobcu a jeho želanie, aby bolo

vyhodnotenie žalovaným vykonané inak, t. j. v súlade s jeho predstavou, nesvedčí o nezákonnosti
napadnutého rozhodnutia. Do práva na spravodlivý proces nepatrí právo účastníka konania, aby sa
konajúci orgán verejnej moci (súd alebo orgán verejnej správy) stotožnil s jeho názormi, čo vyplýva aj z
Uznesenia Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. IV. ÚS 252/04 zo dňa 31. augusta 2004.

60. Žalobca v správnej žalobe tvrdil, že žalovaný nezohľadnil „judikatúru Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky“, podľa ktorej je potrebné označenia posudzovať ako celky a nie je správne vyzdvihovať len
jeden ich prvok, v danom prípade slovný prvok, čo však nezodpovedá obsahu napadnutého rozhodnutia
žalovaného (a ani rozhodnutia orgánu verejnej správy prvého stupňa). Žalovaný práve také celkové
hodnotenie vykonal, keď skonštatoval, že pri hodnotení pravdepodobnosti zámeny medzi prihláseným

označením a staršou ochrannou orgán verejnej správy prvého stupňa správne vyzdvihol existenciu
prvku „TVAROHÁČEK/TVAROHÁČIK“ s tým, že tento prvok nie je síce jediným prvkom prihláseného
označenia, ale vzhľadom na jeho dominantnú pozíciu v hornej časti prihláseného označenia má vplyv na
celkovýdojemzprihlásenéhooznačenia,ktorýnedokážupotlačiťaniďalšieprvky.Uviedol,žeprihlásené
označenie síce obsahuje v porovnaní so staršou ochrannou známkou viacero prvkov a má odlišnú

farebnú úpravu, žiadny z týchto ďalších prvkov však nemá vo vneme prihláseného označenia také
postavenie, aby dokázal zabrániť možnej zámene označení v dôsledku podobného slovného prvku.
Ďalej žalovaný uviedol, že vďaka slovným prvkom, ktoré sú v obidvoch porovnávaných označeniach
dominantné, bude celkový dojem vyvolaný týmito označeniami u spotrebiteľa podobný. Správny súd sa
stotožňuje s uvedeným hodnotením žalovaného, keďže neodporuje zákonu a ani zásadám logického

uvažovania. Skutočnosť, že žalovaný sa v napadnutom rozhodnutí venoval aj osobitne jednotlivým
častiam porovnávaných označení a hodnotil ich vizuálnu, fonetickú a sémantickú podobnosť, ako
aj okruh relevantnej spotrebiteľskej verejnosti, neznamená, že celkové hodnotenie porovnávaných
označení nevykonal.

61. Vo vzťahu k vizuálnemu porovnaniu prihláseného označenia a staršej ochrannej známky, ktoré
je podľa rozhodovacej praxe Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pre posúdenie pravdepodobnosti
zámeny kľúčové, žalobca v správnej žalobe uviedol, že je zrejmé, že majú odlišnú kompozíciu, pričom
logo výrobcu nemožno bagatelizovať ako to v urobil žalovaný v napadnutom rozhodnutí. Žalobcapoukázal na hodnotenie podľa jeho tvrdenia identického prvku v prípade kombinovaného označenia
„Mila“, kde je logo výrobcu „SEDITA PEČIVÁRNE SEREĎ 1953“ v porovnávaní s názvom výrobku „Mila“
dokonca menšie ako logo žalobcu „M Milko“ v prípade prihláseného označenia. Žalovaný v napadnutom

rozhodnutí pri vizuálnom porovnaní oboch označení vyhodnotil, že slovné prvky „TVAROHÁČIK/
TVAROHÁČEK“súvyhotovenévpodobnejgrafickejúprave.Žalovanývnapadnutomrozhodnutínetvrdil,
že prihlásené označenie žalobcu a staršia ochranná známka ďalšieho účastníka nemajú odlišnú
kompozíciu. Správne však vyhodnotil, že grafické znázornenie slovného prvku „TVAROHÁČEK“ je
v prihlásenom označení žalobcu dominantné, pričom logo žalobcu „M milko“ má menší vplyv na celkový

vizuálny vnem ako grafické znázornenie daného slovného prvku, keďže je vizuálne menšie a jeho
veľkosť neumožňuje zreteľne prečítať slovné prvky loga a zároveň je umiestnené pod výraznejším
prvkom „TVAROHÁČEK“. Žalovaný ďalej uviedol, že slovný prvok „TVAROHÁČEK“ má v rámci
prihláseného označenia výrazné postavenie, a to v dôsledku jeho veľkosti a umiestnenia v hornej
časti prihláseného označenia, a preto podstatným spôsobom ovplyvní vizuálny vnem. Správny súd
nepovažuje uvedené vyhodnotenie žalovaného za „bagatelizovanie“ loga žalobcu, keďže žalovaný

popísal zrejmé skutočnosti, ktoré vyplývajú pri vizuálnom hodnotení prihláseného označenia žalobcu
ako fakt. Nesúhlas žalobcu s týmto hodnotením nesvedčí o nezákonnosti rozhodovania žalovaného.
V súvislosti s obrazovým prvkom opičky žalovaný skonštatoval, že pokiaľ označenie pozostáva zo
slovného a aj obrazového prvku, slovný prvok má v zásade väčší vplyv na spotrebiteľa, pretože tento
nezvykne označenie analyzovať a ľahšie naň odkáže pomocou slovného prvku. Podľa správneho súdu

je takéto zdôvodnenie logické a nerozporné. Žalovaný pri hodnotení vizuálneho hľadiska kolíznych
označení postupoval v súlade s § 7 písm. a) Zákona o ochranných známkach a jeho záver nemožno
označiť ako rozporný so zákonom. Správny súd opätovne poukazuje na Rozsudok Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky sp. zn. 2Spv/2/2018 zo dňa 30. júna 2021, ktorý sa týkal obdobnej veci ako
v preskúmavanom prípade, v ktorom Najvyšší súd Slovenskej republiky uviedol, že „Pri hodnotení

pravdepodobnosti zámeny je potrebné zohľadniť skutočnosť, že tovary, ktoré sú predmetom posúdenia,
sú kupované najmä v supermarketoch resp. samoobsluhách, kde sú vystavené na policiach a teda
najdôležitejší vplyv má práve vizuálna stránka, zatiaľ čo fonetické a sémantické hľadisko sú menej
dôležité. Z tohto dôvodu boli vizuálne odlišnosti porovnávaných ochranných známok kľúčové pre
posúdenie pravdepodobnosti zámeny.“ Vo vzťahu k poukazu žalobcu na hodnotenie žalovaného v

prípade kombinovaného označenia „Mila“ vs. „MILKA“ vo veci č. POZ 2468-2004 II/80-2008 sa správny
súd stotožňuje s argumentáciou žalovaného vo vyjadrení k správnej žalobe, že v danej veci je na
prvý pohľad zrejmý rozdiel v skutkovom stave, keď dominantné slovné prvky predmetných označení
sú tvorené veľmi krátkymi prvkami, pričom rozdiel v jednom písmene má omnoho väčší dopad na
porovnanie označení ako v posudzovanom prípade.

62. K polemikám žalobcu so závermi žalovaného, ktoré sú opísané v bodoch 21. až 25. tohto rozsudku
správny súd uvádza, že taktiež nie sú spôsobilé spochybniť zákonnosť napadnutého rozhodnutia
žalovaného (vrátane rozhodnutia orgánu verejnej správy prvého stupňa). Žalobca považoval slovné
označenie staršej ochrannej známky „TVAROHÁČIK“ za úplne opisné, v dôsledku čoho mu je možné

priznať len nízku mieru rozlišovacej spôsobilosti, a preto je podľa žalobcu potrebné sa zamerať
na vplyv nezhodujúcich sa prvkov, za ktoré žalobca považoval predovšetkým iný font a farebné
vyobrazenie písmen v slovnom označení jeho výrobku, motív zvieratka (opičky) a logo „M milko“.
S týmto názorom žalobcu, ktorý prezentoval už v rozklade proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy
prvého stupňa, sa však žalovaný zrozumiteľne a dostatočne vysporiadal v napadnutom rozhodnutí.

Žalovaný uviedol, že slovný prvok použitý v staršej ochrannej známke je síce odvodený od slova
„tvaroh“, ale pridaním časti „-áčik“ vzniklo nové slovo, ktoré už nie je slovom výhradne opisujúcim
druhazloženieoznačovanéhotovaru.Slovnýprvok„TVAROHÁČIK/TVAROHÁČEK“naznačujezloženie
označovanýchvýrobkov,alenejdeodruhovývýrazbežnepoužívanývobchodnomstykunaoznačovanie
tvarohu, či výrobkov z tvarohu, teda takýto prvok disponuje vlastnou rozlišovacou spôsobilosťou,

hoci nižšou. Zároveň ide o český, resp. slovenský ekvivalent toho istého slova. K ostatným prvkom
prihláseného označenia žalobcu (usmiata opička a logo „M milko“) žalovaný uviedol, že tieto prvky
neposunú významové vnímanie prihláseného označenia do inej roviny tak, aby dotknuté označenia
neboli vnímané ako sémanticky podobné. Obrazový prvok zvieratiek je podľa žalovaného na potravinách
určených deťom bežný a často používaný, navyše na výrobok tohto typu (mliečny tvarohový výrobok)

bude spotrebiteľ odkazovať skôr prostredníctvom slovného prvku a nie opisom zvieratka. Logo „M
milko“ je malé a zle čitateľné. Uvedený záver žalovaného považuje správny súd za logicky správny
a súladný, pričom nevykazuje také rozpory, ktoré by mali vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia.
Tvrdenie žalovaného v správnej žalobe, že podľa judikatúry Všeobecného súdu Európskej únie a EUIPOposúdenie podobnosti medzi dvomi označeniami nemôže byť vykonané iba tým, že sa zohľadní jeden
prvok kombinovanej ochrannej známky a porovná sa so starším označením, nekorešponduje s obsahom
napadnutého rozhodnutia, keďže žalovaný takto nepostupoval, aj keď sa žalobca snaží navodiť tento

dojem. Žalovaný uviedol racionálne a logické dôvody, prečo je práve slovné označenie v prihlásenom
označení žalobcu dominantným prvkom, v dôsledku čoho ostatné prvky prihláseného označenia nie sú
spôsobilé vylúčiť pravdepodobnosť zámeny u relevantnej spotrebiteľskej verejnosti, a teda nepostupoval
arbitrárne tak, že by si „zvolil“ za dištinktívny prvok predmetné slovné označenie a vplyv ostatných
prvkov zanedbal. Rovnako nie je pravdivé tvrdenie žalobcu v správnej žalobe, že žalovaný „bezdôvodne

neaplikoval posúdenie ostatných prvkov prihláseného označenia“. Žalovaný zrozumiteľne zdôvodnil,
prečo ostatné prvky prihláseného označenia žalobcu nie sú spôsobilé vylúčiť pravdepodobnosť zámeny
u spotrebiteľskej verejnosti. Nemožno súhlasiť ani s tvrdením žalobcu v správnej žalobe, že žalovaný
postavil celú argumentáciu o zameniteľnosti označení na slovnom prvku „TVAROHÁČIK“, keďže dané
tvrdenie taktiež nekorešponduje s obsahom napadnutého rozhodnutia žalovaného a zdôvodnením
záveru žalovaného. Záver žalovaného je plne v súlade s názorom Najvyššieho súdu Slovenskej

republiky, ktorý v Rozsudku sp. zn. 2Spv/2/2018 zo dňa 30. júna 2021, ktorý sa rovnako týkal posúdenia
označenia žalobcu so staršou ochrannou známkou ďalšieho účastníka obsahujúcich slovné označenie
„TVAROHÁČIK/TVAROHÁČEK“, uviedol: „Pri označeniach, pozostávajúcich z hľadiska dištinktívnosti z
rovnocenného slovného a obrazového prvku platí všeobecná zásada, že slovný prvok vníma spotrebiteľ
viac oproti obrazovému prvku, pretože verejnosť sa obvykle zmieňuje o označení v jeho slovnej podobe.

Z toho vyplýva, že podobnosť označení je pravdepodobnejšia v prípadoch, keď označenia obsahujú
totožný alebo podobný slovný prvok, a to aj v prípade, ak obsahujú odlišný obrazový prvok.“ Najvyšší súd
Slovenskej republiky v citovanom rozsudku ďalej uviedol: „Vďaka uvedeným slovným prvkom, ktoré sú
dominantné v obidvoch porovnávaných ochranných známkach a nedostatočnej rozlišovacej spôsobilosti
ostatných prvkov posudzovaných ochranných známok, vyvoláva celkový dojem u spotrebiteľa, že ide o

podobné ochranné známky. Uvedený slovný prvok s veľkou pravdepodobnosťou možno považovať za
prvok, ktorý bude slúžiť na orientáciu spotrebiteľa pri výbere tovaru.“

63. Nedôvodná je aj námietka žalobcu v správnej žalobe, že žalovaný nerešpektoval Spoločné
oznámenie k hodnoteniu prvkov so žiadnou alebo nízkou rozlišovacou spôsobilosťou. Správny súd

vtomtoohľadeodkazujenasvojuargumentáciuuvedenúvbode55.tohtorozsudku,pričompodotýka,že
žalovaný riadne vyhodnotil vplyv nezhodujúcich sa prvkov prihláseného označenia a staršej ochrannej
známky na celkový dojem daných označení so záverom, že tieto nie sú spôsobilé potlačiť dominantný
vplyv slovného označenia a tým vylúčiť pravdepodobnosť zámeny na strane spotrebiteľskej verejnosti.
Tvrdenie žalobcu, že celkový dojem porovnávaných označení nemožno považovať za podobný alebo

zhodný, keďže font a farebné vyobrazenie písmen „TVAROHÁČEK“ spolu s motívom zvieratka (opičky)
a logom „M milko“ je dostatočne odlišné od zeleného označenia „TVAROHÁČIK“ písaného v inom fonte
a stvárnení, je len prezentáciou vlastného názoru žalobcu, ktorý však bol vyvrátený argumentáciou
žalovaného v napadnutom rozhodnutí, ktorú správny súd nepovažuje za rozpornú so zákonom alebo
so zásadami logického myslenia.

64.Vovzťahukrelevantnejspotrebiteľskejverejnostižalobcavsprávnejžalobevyjadrillensvojnesúhlas
s argumentáciou žalovaného v napadnutom rozhodnutí, že spotrebiteľská verejnosť sa pri výbere
tovarovdennejspotreby(potravín)orientujeviacnazákladezbežnéhovnemuakodôkladnéhoskúmania
obalov výrobkov, a preto nemožno vylúčiť, že pri rýchlom nákupe zachytí len niektorý prvok označenia

bez bližšieho štúdia obalu výrobku. Tvrdenie žalovaného, že práve v súčasnosti, keď tovary majú
pochybný pôvod a zloženie, väčšina spotrebiteľov kupujúca takýto tovar (mliečne výrobky) dôkladne
skúma zloženie výrobku a jeho pôvod, a preto venuje obalu výrobku pri jeho kúpe zvýšenú pozornosť,
predstavuje len prostý nesúhlas žalobcu s vyhodnotením žalovaného bez toho, aby žalobca spochybnil
zákonnosť napadnutého rozhodnutia žalovaného.

65. Tvrdenie žalobcu, že orgán verejnej správy de facto pripustil monopolizáciu opisného slovného
označenia pre majiteľa staršej ochrannej známky, ktorá je v rozpore s podmienkami ochrany podľa
Zákona o ochranných známkach, je opätovne len subjektívnym hodnotiacim úsudkom žalobcu, ktorý
nepredstavuje relevantnú žalobnú námietku umožňujúcu správnemu súdu vykonať súdny prieskum.

Správny súd však v tejto súvislosti podotýka, že staršia ochranná známka je platnou ochrannou
známkou, a teda pokiaľ nie je preukázaný opak, žalobca musí túto skutočnosť rešpektovať a strpieť,
a teda zvoliť na označenie svojich tovarov také označenie, ktoré nebude vyvolávať v spotrebiteľskej
verejnosti pravdepodobnosť zámeny.66. Námietka nepreskúmateľnosti napadnutého rozhodnutia žalovaného spočívajúca v tom, že žalovaný
sa podľa žalobcu nevysporiadal s Rozhodnutím Najvyššieho súdu Spolkovej republiky Nemecko vo veci

Pjur c/a Pure, I ZR 100/10 z 9. februára 2012, je nedôvodná. Rozhodnutia súdov v kontinentálnom
systéme práva nepredstavujú prameň práva a ich záväznosť je obmedzená na individuálnu konkrétnu
právnu vec, ktorej sa týkajú. Aj keď im nemožno uprieť interpretačnú funkciu a zásadný vplyv na princíp
právnej istoty prejavujúci sa v zjednocovaní rozhodovacej praxe orgánov verejnej moci, pre žalovaného
nie sú právne záväzné. Uvedené platí o to viac v prípade, ak sa jedná o rozhodnutie cudzieho súdu,

ktoré bolo vydané na základe odlišnej právnej úpravy daného cudzieho štátu. Žalovaný preto nijako
nepochybil, keď sa v napadnutom rozhodnutí nevysporiadal s daným rozhodnutím Najvyššieho súdu
Spolkovej republiky Nemecko, a to bez ohľadu na to, či žalobca vo svojich podaniach naň poukazoval.

67. Vzhľadom na vyššie uvedené správny súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia žalovaného
v spojení s rozhodnutím orgánu verejnej správy prvého stupňa a konania, ktoré im predchádzalo, z

dôvodov uvedených v správnej žalobe, dospel k záveru, že správna žaloba nie je dôvodná, a preto ju
podľa § 190 SSP zamietol.

68. O trovách konania správny súd rozhodol podľa § 167 ods. 1 SSP (a contrario), podľa ktorého má
právo na náhradu trov konania v správnom súdnictve len taký žalobca, ktorý bol v konaní celkom alebo

sčasti úspešný. Žalobca nebol v konaní úspešný, preto mu správny súd právo na náhradu trov konania
pred správnym súdom nepriznal. Vzhľadom na skutočnosť, že žalobca síce bol úspešný v kasačnom
konaní, avšak v konaní pred správnym súdom po zrušení rozsudku krajského súdu žalobca vo výsledku
úspešný nebol, správny súd podľa § 167 ods. 1 SSP (a contrario) v spojení s § 467 ods. SSP žalobcovi
nepriznal náhradu trov kasačného konania, a teda ani konania ako celku. Správny súd zároveň nezistil

podmienky pre priznanie náhrady trov konania žalovanému.

69. Podľa § 169 prvá veta SSP ďalší účastník, osoba zúčastnená na konaní a zainteresovaná verejnosť
pri zúčastnení sa na konaní podľa § 42 ods. 1 písm. d) majú voči účastníkovi konania, ktorý nebol v
konaní úspešný, právo na náhradu iba tých trov, ktoré im vznikli v súvislosti s plnením povinnosti, ktorú

im správny súd uložil. Keďže správny súd ďalšiemu účastníkovi neuložil v konaní žiadnu povinnosť,
právo na náhradu trov konania mu nepriznal.

70. Toto rozhodnutie prijal senát správneho súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP).
Toto rozhodnutie prijal senát správneho súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP)

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú môže podať účastník konania, ak bolo
rozhodnutévjehoneprospech,pričomjumusípodaťvlehotejednéhomesiacaoddoručeniarozhodnutia
správneho súdu.

Kasačná sťažnosť sa podáva na Správnom súde v Banskej Bystrici.

Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil
zákon tým, že
a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,
c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a
nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,
e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd,

f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,
h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,
i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo

j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.Dôvodkasačnejsťažnostiuvedenývyššiepodpísm.g)aži)savymedzítak,žesťažovateľuvedieprávne
posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho

posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania
pred správnym súdom.

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť:
a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi

doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov
podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).

Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Sťažovateľ musí
byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom(§ 449 ods. 1 SSP). Kasačná sťažnosť a iné
podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosti podľa ods. 1 neplatia, ak má sťažovateľ

alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná,
alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 449 ods. 2 písm. a) SSP).

Kasačnú sťažnosť je potrebné predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden
rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden

rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie
podania na trovy toho, kto podanie urobil.

Poznámka: Rozhodnutie nepodpísala predsedníčka senátu JUDr. Alena Antalová a členka senátu JUDr.
Darina Štoffová z dôvodu ich ospravedlnenej neprítomnosti na súde v čase jeho podpisovania.