Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 17. marec 2025

Súd: Okresný súd Galanta
Spisová značka: 21P/3/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2324203642
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 03. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Daša Szabó

ECLI: ECLI:SK:OSGA:2025:2324203642.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Galanta v konaní vedenom pred sudkyňou JUDr. Dašou Szabó, vo veci starostlivosti súdu o

maloleté deti: A. B., nar. XX.XX.XXXX a C. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom ako matka, v konaní zastúpené
kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Galanta, deti rodičov - matky: D. E., nar.
XX.XX.XXXX, trvale bytom Galanta, toho času bytom F. XXXX/XX, G., a otca: H. B., nar. XX.XX.XXXX,
trvale bytom I. XXX, toho času v Ústave na výkon väzby a Ústave na výkon odňatia slobody Nitra,
o návrhu matky na úpravu práv a povinností rodičov k maloletým deťom, takto

r o z h o d o l :

I. Súd zveruje maloleté deti: A. B., nar. XX.XX.XXXX a C. B., nar. XX.XX.XXXX do osobnej starostlivosti
matky. Obaja rodičia majú právo maloleté deti zastupovať a spravovať ich majetok.

II. S účinnosťou od XX.XX.XXXX je otec maloletých detí povinný prispievať na výživu maloletej A. sumou
50,- eur mesačne a na výživu maloletej C. sumou 50,- eur mesačne, ktoré výživné je splatné vždy do
15. dňa toho ktorého mesiaca vopred k rukám matky maloletých detí.

III. Nedoplatok na zročnom výživnom za obdobie od XX.XX.XXXX do XX.XX.XXXX v sume XXX,XX eur
sa otcovi maloletých detí povoľuje splácať v pravidelných mesačných splátkach po XX,XX eur až do

zaplatenia, spolu s bežným výživným k rukám matky maloletých detí, počnúc prvou splátkou v mesiaci
nasledujúcom po vykonateľnosti tohto rozsudku, pod hrozbou straty výhody splátok pri nezaplatení čo
i len jednej splátky.

IV. Styk otca s maloletými deťmi sa neupravuje.

V. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Matka maloletých detí sa návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa XX.XX.XXXX, doplneným na

pojednávaní dňa XX.XX.XXXX, domáhala vydania rozhodnutia, ktorým by súd zveril maloleté deti do
jej osobnej starostlivosti a otca zaviazal na platenie výživného vo výške XXX,- eur mesačne na každé
zmaloletýchdetí.Stykotcasmaloletýmideťminežiadalaupraviť.Svojnávrhodôvodnilatým,žemaloleté
deti sa nachádzajú v jej osobnej starostlivosti odkedy s otcom nežijú v spoločnej domácnosti. Rodičia
mali ústnu dohodu ohľadom výkonu ich rodičovských práv a povinností k maloletým deťom, na základe
ktorej otec prispieval matke na výživu maloletých detí. Otec sa toho času nachádza v J. C. a svoju
vyživovaciu povinnosť už neplní.

2. Súd v súlade s ust. § 180 Civilného sporového poriadku a § 31 Civilného mimosporového poriadku
vec prejednal v neprítomnosti otca maloletých detí, ktorý sa na pojednávanie nedostavil, nakoľko sa
nachádza vo väzbe. Návrh na začatie konania, aj predvolania na obe pojednávania mu boli doručené.3. Otec maloletých detí vo svojom vyjadrení zo dňa XX.XX.XXXX ospravedlnil svoju neúčasť na
pojednávaní z dôvodu, že sa nachádza vo väzbe a vyjadril súhlas, aby súd vo veci rozhodol v jeho

neprítomnosti. Uviedol, že je ochotný platiť výživné na maloleté deti. Kým bol na slobode, pravidelne
posielal peniaze matke maloletých detí, ale keďže je vo väzbe, teraz im nedokáže pomôcť. Hrozí mu
päťročný trest a keď ho prepustia na slobodu, je ochotný pomáhať svojim deťom. Ďalej sa vyjadril, že
pracoval na stavbe a pomáhal ako vedel. Dievčatá chodili aj k nemu domov skoro každý víkend, k jeho
matke chodia maloleté deti pravidelne aj v súčasnosti.

4. Zo správy kolízneho opatrovníka z prešetrených pomerov zo dňa XX.XX.XXXX (č.l. 23 spisu) vyplýva,
že dňa 12.12.2024 bola vykonaná návšteva v domácnosti matky, v čase návštevy bola prítomná matka
spolu s jej priateľom (K. K., nar. XX.XX.XXXX), s ich spoločným synom K. E., nar. XX.XX.XXXX
a s maloletými deťmi - A. a C.. Matka býva v dvojizbovom byte, ktorý má v podnájme. Byt sa nachádza na
7. poschodí. Maloleté deti majú k dispozícii vlastnú izbu a v obývacej miestnosti sa nachádza manželská

posteľadetskápostieľka,vktorejspímaloletýK..Mesačnévýdavkynadomácnosťsúvovýške:nájomné
- XXX,- eur mesačne spolu s energiami, DIGI + internet – XX,- eur mesačne. Matka poberá rodinné
prídavky vo výške XXXX,- eur mesačne, rodičovský príspevok XXX,XX eur na maloletého K.. Matka
tiež uviedla, že otec na výživu maloletých detí neprispieva žiadnou sumou, keďže je vo výkone trestu v
Nitre a nemá vedomosť, že by bol zaradený do pracovného procesu. Matka tiež uviedla, že jej priateľ

je zamestnaný v pneuservise, kde pracuje na dohodu s priemerným mesačným príjmom XXX-XXX,-
eur. Iný príjem neuvádza. Maloletá A. navštevuje Základnú školu L. H. M. v G., X.N. triedu a maloletá
C. navštevuje Materskú školu - O. A. G.. Vyučovacie výsledky maloletej A. sú slabšie, problémy jej
robí odčítanie a čítanie. Maloletá A., ako aj maloletá C. chodia na obedy. Maloletá A. školskú družinu
nenavštevuje, ako ani žiadny krúžok. Detský lekár maloletých detí je L. H. v G.. Matka úradu potvrdila, že

komunikácia medzi ňou a otcom maloletých detí nie je skoro žiadna. Uviedla, že od otca maloletých detí
odišla v mesiaci K. XXXX a s novým priateľom žijú spolu od roku XXXX. Podľa vyjadrenia matky, otec
poslal výživné na maloleté deti naposledy pred pol rokom, aj to sa s ním zakaždým musela pohádať, aby
poslal aspoň nejaké výživné. Rodičia mali medzi sebou len ústnu dohodu, že otec na maloleté deti bude
prispievať aspoň sumou XXX,- eur mesačne. Matka sa vyjadrila, že spočiatku platil, ale potom to boli

veľmi nepravidelné platby, respektíve žiadne. Podľa vyjadrenia matky im otec z väzenia volal len raz, a
to sa rozprával na chvíľu len so A.. Matka žiada, aby otec platil výživné na maloleté deti vo výške XXX,-
eur mesačne na každé maloleté dieťa. Následne bol počas návštevy vykonaný aj pohovor s maloletými
deťmi bez prítomnosti zákonného zástupcu. Maloletá A. uviedla, že sa s otcom po telefóne rozprávala
len raz. Navštevuje X. H. základnej školy v G., kde má najlepšiu kamarátku, ktorá sa volá P.. V škole

jej veľmi chutí a do družiny nechodí. Taktiež uviedla, že nerada číta a nejdú jej mínusy. Vyjadrila sa, že
veľa chodí k babke do G., u ktorej nespí, ale chodí aj k babke do L. a zvykne tam prespať. Maloletá
A. tiež uviedla, že v lete bola s otcom na trhoch, kde jej kúpil cukrovú vatu a boli na kolotočoch. Počas
rozhovoru maloletá pôsobila kľudne, pokojne a odpovedala spontánne. Maloletá C. uviedla, že chodí
do škôlky a má tam aj kamarátku Q.. V škôlke jej veľmi chutí a všetko spapá. Taktiež navštevuje obe

babky, ale spí len doma. Maloletá bola veľmi hravá a usmiata, v závere zaspievala aj pesničku, ktorú
sa naučila v škôlke.

5. Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom matky a kolízneho opatrovníka maloletých detí, čítaním
oboznámil podstatný obsah spisu, resp. listinné dôkazy v ňom založené, správu kolízneho opatrovníka

a zistil nasledujúci skutkový a právny stav veci:

6. Maloleté deti pochádzajú z mimomanželského vzťahu rodičov. Práva a povinnosti rodičov k maloletým
deťom doposiaľ neboli upravené žiadnym rozhodnutím.

7. Matka maloletých detí na pojednávaní uviedla, že žiada, aby súd zveril maloleté deti do jej osobnej
starostlivosti s tým, že zastupovať maloleté deti a spravovať ich majetok budú oprávnení obaja rodičia.
Zároveň žiada, aby súd zaviazal otca na platenie výživného v sume XXX,- eur na jedno dieťa, t. j.
v celkovej výške XXX,- eur mesačne, a to odo dňa podania návrhu. Je si vedomá toho, že aktuálne nie
je v možnostiach otca uhrádzať túto sumu, má však za to, že je na čase, aby sa naučil zodpovednosti.

Styk otca s maloletými deťmi nežiada upraviť. Žije v G. so svojím partnerom a s 3 maloletými deťmi.
Približne jeden rok a sedem mesiacov je na rodičovskej dovolenke s maloletým synom K. E., nar.
XX.XX.XXXX, ktorý pochádza z jej aktuálneho vzťahu s partnerom. Tento nový vzťah trvá od roku 2020.
Pred nástupom na materskú, resp. rodičovskú dovolenku pracovala príležitostne - kamarátky jej vedelivybaviť brigády, najmä upratovacie práce. Od času, kedy otehotnela už nepracovala. S uvedenými
brigádami si vedela privyrobiť približne XX,- eur denne. S otcom maloletej C. a A. nežijú v spoločnej
domácnosti od roku XXXX, po narodení maloletej C. odišla zo spoločnej domácnosti. Od uvedeného

obdobia zabezpečuje osobnú starostlivosť o maloleté deti výlučne matka. Odkedy je otec vo výkone
väzby, kontaktoval maloleté deti telefonicky iba raz, okrem toho sa ešte dvakrát pokúšal kontaktovať
maloleté deti, ktoré v tom čase neboli doma, preto matka telefón nezdvihla. Otec spravidla posiela
odkazy maloletým deťom prostredníctvom svojich rodičov, starých rodičov maloletých detí. Otec ani pred
nástupom do väzby nebol v kontakte s maloletými deťmi často. Každý mesiac, keď matke zavolal, aby

si išla na poštu pre výživné, sa porozprával telefonicky aj s maloletou A., inak sa veľmi nestretávali.
Čo sa týka výživného, s otcom mali ústnu dohodu, že bude platiť výživné vo výške XX,- eur na jedno
dieťa, uvedenú dohodu však otec nedodržiaval, výživné posielal nepravidelne podľa jeho aktuálnych
príjmov, stalo sa, že neposlal žiadnu sumu. Mesačné výdavky na domácnosť uviedla matka vo výške
XXX,- eur (nájomné + energie: XXX,- eur a TV + internet: XX,- eur). Na stravu a drogériu minie mesačne
asi XXX-XXX,- eur na celú domácnosť. Matka fajčí elektronické cigarety, na ktoré minie mesačne XX,-

eur. Mesačné výdavky na maloletého K., ktorý pochádza z jej aktuálneho vzťahu s partnerom, sú vo
výške XX,- eur a zahŕňajú najmä plienky a hygienické potreby pre maloleté dieťa. Mesačné výdavky na
maloletú C. matka uviedla vo výške XX,- eur mesačne na stravu v materskej škole, okrem toho jej kupuje
oblečenie a obuv podľa potreby, resp. podľa aktuálnej finančnej situácie rodiny. Mesačné výdavky na
maloletú A. zahŕňajú náklady na obedy v škole vo výške XX,- eur a oblečenie, resp. obuv podľa potreby,

približne vo výške XX,- eur mesačne. Matka deklarovala dlhy v celkovej výške asi XXXX,- eur, a to
voči veriteľom K. R. S., N. a E. A., N.. Úspory nemá. Uviedla, že je zdravá, netrpí žiadnym závažným
ochorením, nenavštevuje žiadnych odborných lekárov. Aktuálne je tehotná - v X. mesiaci tehotenstva,
ani s týmto stavom však nie sú podľa vyjadrenia matky spojené žiadne zvýšené výdavky. Nehnuteľný
majetok, ani hnuteľný majetok väčšej hodnoty nevlastní. Finančne jej vypomáhal jej partner, ktorý bol

do decembra 2024 zamestnaný v pneuservise s priemerným čistým mesačným príjmom približne XXX-
XXX eur. Od januára je však nezamestnaný, v súčasnosti si hľadá prácu. Vyživovacie povinnosti okrem
maloletého K. partner nemá. Maloletá C. aj A. sú zdravé, mávajú len bežné detské ochorenia. Maloletá
A. je žiačkou X. I. základnej školy, maloletá C. navštevuje materskú školu v G.. Na pojednávaní dňa
XX.XX.XXXX matka doplnila, že jej partner opätovne nastúpil do zamestnania, pracuje v pneuservise,

kde dosahuje priemerný čistý mesačný príjem asi XXX-XXX eur tak, ako to bolo do decembra 2024.

8. Kolízna opatrovníčka na pojednávaní navrhla, aby boli maloleté deti zverené do osobnej starostlivosti
matky a aby súd určil výživné na obe maloleté deti vo výške XX,- eur, nakoľko otec je schopný pracovať,
pred tým, ako bol vzatý do väzby na maloleté deti prispieval, aj sa tak vyjadril, že je ochotný na výživu

detí prispievať. Poukázala tiež na ústnu dohodu rodičov ohľadom výživného a dodala, že maloleté deti
navštevujú starých rodičov zo strany oboch rodičov. Styk maloletých detí s otcom navrhuje ponechať
neupravený.

9. Podľa § 36 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine (ďalej len ZR), rodičia maloletého dieťaťa, ktorí

spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak
sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí,
ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ak je to potrebné v záujme maloletého
dieťaťa a ak to vyžadujú pomery v rodine, súd môže upraviť styk dieťaťa aj s blízkymi osobami.
Ustanovenia § 24, § 25 a 26 sa použijú primerane.

10. Podľa § 28 ods. 1 ZR, súčasťou rodičovských práv a povinností sú najmä
a) sústavná a dôsledná starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývin maloletého dieťaťa,
b) zastupovanie maloletého dieťaťa,
c) správa majetku maloletého dieťaťa.

11. Podľa § 28 ods. 2 ZR, rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia. Pri ich výkone sú povinní
chrániť záujmy maloletého dieťaťa.

12. Podľa § 62 ods. 1 ZR, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť,

ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

13. Podľa § 62 ods. 2 ZR, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností,
možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.14. Podľa § 62 ods. 3 ZR, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery
je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného

minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.

15. Podľa § 62 ods. 4 ZR, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov
a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov
o domácnosť.

16. Podľa § 62 ods. 5 ZR, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností,
možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča,
ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

17. Podľa § 65 ods. 1 ZR, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej

povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.

18. Podľa § 75 ods. 1 ZR, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného,
ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové
pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho

zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká,
ktoré povinný na seba berie.

19. Podľa § 76 ods. 1 ZR, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy
na mesiac dopredu.

20. Podľa § 77 ods. 1 ZR, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia
súdneho konania. Výživné na maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo
dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.

21. Na základe vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že je potrebné rozhodnúť o úprave
práv a povinností rodičov k maloletým deťom, nakoľko rodičia spolu nežijú v spoločnej domácnosti, otec
je toho času vo väzbe a svoju vyživovaciu povinnosť voči maloletým deťom si neplní.

22. Pri určení výchovného prostredia, v ktorom budú maloleté deti vychovávané, súd vychádzal

z vyjadrení matky a kolízneho opatrovníka a maloleté deti zveril do osobnej starostlivosti matky,
v ktorej sa deti dlhodobo, na základe ústnej dohody rodičov nachádzajú. Vykonaným dokazovaním
neboli zistené žiadne nedostatky poskytovanej starostlivosti zo strany matky. Otec maloletých detí sa
nachádza vo väzbe, možno predpokladať, že nastúpi aj na výkon trestu, a teda starostlivosť o maloleté
deti zabezpečovať z objektívnych dôvodov nemôže. Zverenie maloletých detí do starostlivosti matky

navrhuje aj kolízna opatrovníčka, ktorá prešetrila pomery v rodine, a voči takejto úprave nemal výhrady
ani otec. Súd zároveň v súlade s návrhom matky rozhodol, že právo maloleté deti zastupovať a
spravovať ich majetok budú mať obaja rodičia, nakoľko žiadnemu z rodičov nebol obmedzený výkon ich
rodičovských práv a povinností.

23. Pri rozhodovaní o výške výživného súd vychádzal z ustanovenia § 75 ods. 1 ZR, v zmysle ktorého
na strane povinného súd prihliada na jeho schopnosti a tiež možnosti, teda na to, čo je objektívne
možné, aby zarobil s ohľadom na svoj vek, zdravotný stav, kvalifikáciu, odbornosť, nadanie, vedomosť,
zručnosti, pracovné skúsenosti i situáciu na trhu práce. Zohľadňuje aj jeho majetkové pomery a to,
či má vyživovaciu povinnosť voči iným osobám. Pokiaľ sa preukáže, že na strane povinného došlo

k poklesu alebo strate zárobku, či iného príjmu, súd musí skúmať dôvody, ktoré k tomu viedli (R
27/1970). Vychádzajúc z uvedeného, pri určení výživného súd neprihliada len na skutočné (faktické)
príjmy povinného rodiča, ktoré dosahuje v čase vyhlásenia rozsudku, ale vychádza z jeho potenciálnych
príjmov.

24. Z vykonaného dokazovania súd zistil, že matka maloletých detí poberá rodičovský príspevok v sume
XXX,XX eur mesačne a prídavky na tri maloleté deti vo výške XXX,- eur mesačne, iný príjem nemá.
Okrem maloletých detí má jednu ďalšiu vyživovaciu povinnosť k maloletému K. E., nar. XX.XX.XXXX.
Aktuálne je tehotná, finančne jej vypomáha partner, ktorý podľa vyjadrenia matky dosahuje čistýmesačný príjem vo výške XXX-XXX,- eur mesačne. Otec okrem maloletých detí nemá ďalšie vyživovacie
povinnosti, toho času sa nachádza vo väzbe, pričom rozsudkom Okresného súdu Galanta č.k. XXX/
X/XXXX-XXX zo XX.XX.XXXX bol uznaný za vinného zo spáchania zločinu týrania blízkej a zverenej

osoby a bol mu uložený trest odňatia slobody vo výmere M. H. a E. L.. Súd má preukázané, že otec na
výživu maloletých detí pred nástupom na výkon väzby prispieval (i keď nepravidelne) v zmysle ústnej
dohody rodičov sumou XX,- eur mesačne na každé z maloletých detí. Z vykonaného dokazovania súd
ďalejzistil,žeotecbolprednástupomnavýkonväzbynezamestnaný,živilsaakopracovníknastavbách,
resp. si privyrábal rôznymi brigádami, z ktorých mal príjem X,- eur na hodinu, pričom sa vyjadril, že do

práce chodí každý deň. Uvedené vyplýva z uznesenia Okresného súdu Galanta, XXXX/XX/XXXX-XX
zo dňa XX.XX.XXXX. I keď boli príjmy otca aj pred nástupom na výkon väzby zrejme nepravidelné, súd
má za to, že bolo v schopnostiach a možnostiach otca dosiahnuť čistý mesačný príjem aspoň na úrovni
minimálnej mzdy, t.j. v sume aspoň XXX,- eur mesačne netto (výška minimálnej mzdy od XX.XX.XXXX
je v sume XXX,- eur brutto). Z takto určeného príjmu otca je odporúčaná výška výživného v súlade
s Metodikou pre výpočet výživného rodičov k deťom vydanej Ministerstvom spravodlivosti SR v sume

XX,XX eur mesačne na maloletú A. a v sume XX,XX eur mesačne na maloletú C., ktorá navštevuje
ešte materskú školu, keďže otec nemá žiadne ďalšie vyživovacie povinnosti. Úmyselným protiprávnym
konaním otca majúcim znaky trestnej činnosti za ktorý mu bol súdom (zatiaľ neprávoplatne) uložený
nepodmienečný trest odňatia slobody, došlo nepochybne k poklesu jeho príjmu resp. toho času až k
jeho úplnej strate, keďže ako to vyplýva z oznámenia Ústavu na výkon väzby C. z XX.XX.XXXX, otec vo

výkone väzby nie je pracovne zaradený a nepoberá žiadnu odmenu. Podľa názoru súdu však k uvedenej
stratepríjmunedošlovdôsledkuobjektívnych,otcomnezavinenýchpríčin,naopak,stratusvojichpríjmov
evidentne zavinil otec, ktorý čelí trestnoprávnemu postihu na základe svojho úmyselného protiprávneho
konania, preto je namieste uplatnenie princípu potencionality príjmov. V tejto súvislosti súd poukazuje
na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp.zn. XXXX/XXX/XXXX R. XX.XX.XXXX, podľa

ktorého skutočnosť, že takýmto konaním sa povinný vzdal objektívnej možnosti platiť výživné, nemôže
byť na úkor oprávneného. Opačný výklad ustanovenia § 75 ods. 1 veta druhá Zákona o rodine by
viedol k absurdným dôsledkom, medziiným k tomu, že povinný by sa svojim úmyselným násilným
konaním (...) s následnou väzbou a právoplatným uložením nepodmienečného trestu odňatia slobody
„zbavil“ (alebo mohol „zbaviť“) svojej vyživovacej povinnosti. S poukazom na uvedené súd určil výživné

na maloleté deti v súlade s predchádzajúcou dohodou rodičov v sume 50,- eur na každé z maloletých
detí, majúc za to, že takto určené výživné bude v možnostiach otca uhrádzať aj počas výkonu trestu
odňatia slobody, kde sú jeho možnosti dosahovať príjem síce obmedzené, nie však úplne vylúčené.
V konaní bolo preukázané, že pred tým, ako bol vzatý do väzby sa otec živil manuálnou prácou, a nebolo
zistené (ani účastníkmi tvrdené), že by zdravotný stav otca mohol byť prekážkou toho, aby bol vo väzbe,

prípadne vo výkone trestu zaradený do práce. Súd má za to, že takto určené výživné môže pôsobiť na
otca maloletých detí motivačne, aby využil všetky svoje aktuálne možnosti dosiahnuť príjem, t.j. vyvíjal
snahu, aby bol čím skôr zaradený do práce. Pre úplnosť súd uvádza, že matkou navrhovanú výšku
výživného v sume 100,- eur mesačne na každé maloleté dieťa považoval súd vzhľadom na aktuálne
pomery otca za neprimerane vysoké. Výživné v uvedenej výške by otec s veľkou pravdepodobnosťou

nevedel uhrádzať ani za predpokladu, že sa vo väzbe, resp. počas výkonu trestu zaradí do práce, pričom
určenie výživného, vymoženie ktorého nemožno reálne očakávať, by bolo podľa názoru súdu v rozpore
s princípom najlepšieho záujmu dieťaťa. Stanovenie výživného, ktoré by reálne dieťaťu nebolo vyplatené
totiž môže byť prekážkou zabezpečenia potrebných prostriedkov iným spôsobom.

25. Súdom určené výživné je otec povinný platiť odo dňa podania návrhu, t.j. od XX.XX.XXXX v súlade
s návrhom matky, nakoľko na základe zhodných tvrdení rodičov mal súd preukázané, že otec si svoju
vyživovaciu povinnosť neplní v žiadnom rozsahu odkedy sa nachádza vo väzbe, t.j. od júla 2024. Otcovi
tak vznikol dlh na výživnom za obdobie od podania návrhu – od 07.10.2024 do 31.03.2025 v celkovej
sume XXX,XX eur, pozostávajúci z alikvótnej časti výživného za mesiac október 2024 vo výške XX,XX

eur (výživné XXX,- eur : XX dní v mesiaci x XX dní v mesiaci október 2024 = XX,XX eur) a z výživného
XXX,- eur mesačne za mesiace november 2024 – marec 2025 vo výške X x XXX = XXX,- eur. Súd
otcovi maloletých detí v súlade s ustanovením § 232 ods. 3 a 4 CSP, s poukazom na jeho aktuálne
majetkové pomery umožnil tento dlh zaplatiť v pravidelných mesačných splátkach po XX,XX eur až
do zaplatenia, spolu s bežným výživným k rukám matky maloletých detí, pod hrozbou straty výhody

splátok pri nezaplatení čo i len jednej splátky. Táto výška splátok sa javí ako zodpovedajúca súčasným
možnostiam otca, ako aj potrebám maloletých detí, ktorých výživa podľa názoru súdu nebude povolením
otcovi uhradiť zročné výživné v pravidelných mesačných splátkach ohrozená.26. Styk otca s maloletými deťmi súd ponechal neupravený, nakoľko to navrhla matka a tiež kolízna
opatrovníčka, pričom aj z písomného vyjadrenia otca je zrejmé, že mu matka v styku s maloletými deťmi
nebránila a styk prebiehal na základe vzájomnej dohody rodičov bez väčších problémov, kým bol otec

na slobode. Navyše, v súčasnosti existuje objektívna prekážka – pobyt otca v ústave na výkon väzby,
ktorá neumožňuje, aby sa otec pravidelne stretával s maloletými deťmi, preto sa súd stotožnil s návrhom
matky, resp. kolízneho opatrovníka a styk otca s maloletými deťmi neupravil majúc za to, že takéto
rozhodnutie je za daných okolností v záujme maloletých detí.

27. O trovách konania súd rozhodol podľa § 52 CMP, v zmysle ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok
na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na súde, proti
ktorého rozsudku smeruje (§ 355 ods. 1 CSP). Odvolanie môže podať účastník konania, v ktorého
neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP). Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je

prípustné (§ 358 CSP).

Proti rozsudku nie je prípustné odvolanie pre matku maloletých detí a kolízneho opatrovníka maloletých
detí, nakoľko sa svojho práva podať odvolanie v súlade s ustanovením § 368 Civilného sporového
poriadku po vyhlásení rozhodnutia účinne vzdali.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 CSP) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§363 CSP).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 CSP).

Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav
veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní (§ 62 CMP).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na

vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o exekútoroch a exekučnej činnosti v platnom znení.

Podľa štvrtej časti CMP sa postupuje pri výkone rozhodnutia, ktorým bola upravená starostlivosť o
maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému. Podľa štvrtej
časti CMP sa postupuje aj pri výkone rozhodnutia o návrat maloletého do cudziny pri neoprávnenom

premiestnení alebo zadržaní.